Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/16/2025 z 3. 2. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. februára 2026, sp. zn. 14Co/16/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1324205937.2
Krajský súd Bratislava | 14Co/16/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:1324205937.2 | 2026-02-03 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: CSP, § 387 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8d2a293-e8d1-4e47-b018-ab78ce50c076
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1324205937.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
14Co/16/2025
1324205937
03. 02. 2026
JUDr. Michaela Krajčová
ECLI:SK:KSBA:2026:1324205937.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členky
senátu JUDr. Renáta Janáková a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: R.. A. U., podnikajúci
pod obchodným menom R. U. - Autotrans, s miestom podnikania Pri zvonici 4139/27, 821 04
Bratislava-Ružinov, IČO: 37 334 883, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 3.718,76 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III zo dňa 08.11.2024,
č.k.: 60Cb/5/2024-374, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo dňa 08.11.2024, č.k.:
60Cb/5/2024-374, p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu

100 %.

odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava III napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.680,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.343,43 eur od 25.07.2020
do 28.04.2023 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.680,34 eur od 29.04.2023 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok
II.). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 9,62 %, pričom o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok III.).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy
3.718,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.718,76 eur od 12.07.2020
do zaplatenia. Dňa 21.05.2020 bola spol. E. PZ s.r.o. (ďalej len „poškodený“) spôsobená škoda na
motorovom vozidle C. M., X.: F Škodu zavinil vodič motorového vozidla N., X.: F na ktoré bolo uzatvorené
povinné zmluvné poistenie u žalovanej. Účastníci škodovej udalosti spísali záznam o nehode, v ktorom
si škodca priznal svoju vinu. Žalovaná poskytla náhradu škody v celkovej výške 1.320,26 eur (791,98
eur + 528,28 eur). Škodu žalovaná likvidovala ako totálnu, s čím žalobca nesúhlasil, avšak žalovaná
trvala na svojom stanovisku. Znalec K.. T. V. určil skutočnú škodu na vozidle v sume 5.989 eur. Od tejto
sumy odpočítal žalobca sumu 1.000,- eur za odpredaj vraku vozidla, sumu 1.320,26 eur predstavujúcu
poskytnutú náhradu škody žalovanou a pripočítal sumu 49,99 eur za kalkuláciu autorizovaného servisu.
Výslednú sumu 3.718,76 eur uplatnil voči žalovanej titulom doplatku za skutočnú škodu na poškodenom
vozidle. Aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky zo 16.08.2020.
Nesúhlasil s postupom žalovanej, ktorá odpočítala DPH.

3. Žalovaná potvrdila, že na vozidle poškodeného došlo k vzniku škody, ktorú zavinil vodič motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Škodová udalosť bola riadne nahlásená. V priebehu
likvidácie s ohľadom na vysoké náklady na opravu a všeobecnú hodnotu poškodeného motorového
vozidla ku dňu nehody označila škodu na vozidle za totálnu. Dňa 09.07.2020 oznámila poškodenému
možnosť odpredaja zvyškov motorového vozidla
s tým, že prieskumom trhu bola
určená hodnota predajných zvyškov vozidla na sumu 2.425,- eur s DPH; náhradu škody poskytla bez
DPH, pretože poškodený bol platcom DPH. Nesúhlasila s uplatnenou sumou 3.718,76 eur. Namietla
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pretože pohľadávka bola na žalobcu postúpená len
vo výške 3.608,77 eur. Nestotožnila sa so záverom znaleckého posudku vypracovaného znalcom K..
T. V., ktorý určil všeobecnú hodnotu motorového vozidla ku dňu škodovej udalosti na sumu 5.989,eur s DPH (4.990,83 eur bez DPH). Žalovaná túto hodnotu určila na sumu 3.349,41 eur bez DPH.
Podľa žalovanej znalec K.. T. V. nesprávne uviedol počet držiteľov vozidla, nesprávne uviedol spôsob
prevádzky vozidla, a teda nesprávne určil konštanty kX a k4. Hodnota vraku bola žalovanou určená na
2.425 eur s DPH (2.020,83 eur bez DPH). Za túto cenu bolo možné vrak odpredať, pričom cena bola za
dodržania podmienok garantovaná. Nestotožnila sa preto
s tým, že vrak vozidla bol odpredaný
za 1.000,- eur. Napokon namietala potrebu vypracovania kalkulácie vo výške 49,99 eur.
Žalovaná predložila znalecký posudok č. 34/2023 vypracovaný E. L
s. r. o., ktorý určuje vyššiu
hodnotu poškodeného motorového vozidla, než z akej vychádzala
a pripustila možnosť
doplatku z jej strany. Trvala na tvrdení, že je nutné odpočítať DPH, pretože poškodený je platcom DPH.
Nesúhlasila s vyjadrením žalobcu, že mu nebola zaslaná ponuka na odpredaj vraku, pretože táto mu
bola doručovaná spolu s oznámením o poistnom plnení. Dňa 03.07.2020 bol žalobca informovaný,
že prebieha oceňovanie zvyškov vozidla na aukcii. List s možnosťou odpredaja vraku bol žalobcovi
zaslaný 09.07.2020. Odpredaj vraku za nižšiu sumu zo strany žalobcu nemôže ísť na ťarchu žalovanej.
Okrem znaleckého posudku súdu predložila aj vyjadrenie W. banky L., stanovisko základu pre výpočet
poistného plnenia pri totálnej škode na motorovom vozidle, elektronickú komunikáciu, oznámenie o
totálnej škode z 09.07.2020, oznámenie o poistnom plnení z 09.07.2020.
4. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu neurobili spornými
skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným
u žalovanej na základe zmluvy
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Spornosť spočívala v tom, či žalovaná postupovala správne, keď znížila požadovanú náhradu škody.
Spornou bola aj aktívna vecná legitimácia žalobcu.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 442 ods. 1, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. a podľa § 1 ods. 2, § 4 ods.
2 písm. b), § 4 ods. 4 zákona, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o PZP“).
6. V prvom rade sa súd prvej inštancie sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Zmluva o
postúpení pohľadávky zo 16.08.2020 má spôsobilý predmet postúpenia, účastníci zmluvy v nej sú riadne
označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná; predmet zmluvy je riadne určený.
Z obsahu zmluvy vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Išlo teda o platný právny úkon a práve touto
zmluvou žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, ale len v sume 3.608,77 eur. Žalobca v
žalobe uviedol, že žiada, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 3.718,76 eur, hoci nárok na náhradu
škody, ktorý bol predmetom postúpenia, je v sume 3.608,77 eur. Žalobca tak celkom zjavne nemá aktívnu
vecnú legitimáciu v časti o zaplatenie sumy 109,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 109,99 eur od 12.07.2020 do zaplatenia, pretože v tomto rozsahu nárok poškodeného
na náhradu škody na žalobcu neprešiel. Súd prvej inštancie v tomto rozsahu žalobu žalobcu zamietol.
7. Pod skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a predstavujúcu majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť na uvedenie do
pôvodného stavu. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po
spôsobení škody na majetku. Poškodený má teda v prvom rade právo na náhradu škody zodpovedajúcu
rozdielu medzi obvyklou cenou veci pred poškodením a obvyklou cenou veci v stave po poškodení.
Ak sa rozhodne pre opravu, zakladá mu to právo výberu požadovať náhradu škody vyčíslenú druhým
spôsobom, totiž hodnotou opravy. V tomto smere súd prvej inštancie poukazuje na oznámenie

žalovanej o totálnej škode ku škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX z 01.07.2020, v ktorom žalovaná
poškodenému uviedla, že škodu na motorovom vozidle vyhlásila za totálnu škodu - neekonomickú
opravu. Poškodený uvedené akceptoval a vozidlo si nenechal opraviť. Akékoľvek námietky strán sporu v
tomto smere sú preto irelevantné. Podstatný pre tento spor je potom fakt, že vozidlo opravené nebolo, a
teda výšku škody je potrebné určiť ako rozdiel medzi obvyklou cenou veci pred poškodením a obvyklou
cenou veci v stave po poškodení. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaná nemôže poškodenému vnútiť,
ako má naložiť s motorovým vozidlom. Pre tento spor sú nepodstatné úvahy o tom, či vozidlo bolo
možné opraviť a či momentálne je alebo nie je pojazdné. Podstatným je fakt, že vozidlo poškodené
bolo, poškodený má nárok na náhradu škody zo systému povinného zmluvného poistenia a výšku
škody požaduje ako rozdiel medzi obvyklou cenou veci pred poškodením a obvyklou cenou veci v stave
po poškodení. Tento spôsob poškodený zvolil práve s ohľadom na stanovisko žalovanej, ktorá škodu
vyhlásila za totálnu.
8. V zmysle uvedeného skutočnou škodou v danom spore potom nie je suma 49,99 eur za vytvorenie
predbežnej kalkulácie, ktorú vytvorila C. C. J. SK s. r. o. Spomenutá obchodná spoločnosť vystavila
15.06.2020 faktúru č. XXXXXXXX poškodenému
a znejúcu na sumu 49,99 eur, ktorú
poškodený uhradil 15.06.2020. Táto faktúra by mala pre spor význam len vtedy, keby si poškodený
nechal motorové vozidlo opraviť. Poškodený ale akceptoval záver žalovanej o totálnej škode, a preto
je tento náklad vynaložený neúčelne.
Zo systému povinného zmluvného poistenia sa
nehradí akákoľvek škoda, ale len uplatnené
a preukázané nároky na náhradu škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Predbežná kalkulácia, ktorá nemá
pre spor relevanciu, takýmto nárok rozhodne nie je. Súd prvej inštancie teda žalobu v časti o zaplatenie
sumy 49,99 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 49,99 eur od
12.07.2020 do zaplatenia zamietol. Zároveň v tejto časti podľa názoru súdu nemá žalobca aktívnu vecnú
legitimáciu, pretože zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo 16.08.2020 nemožno vyvodiť, že predmetom
postúpenia bola aj táto suma.
9. Smerodajné pre rozhodnutie sporu bolo ďalej vyriešenie otázky, či náhrada škody zahŕňa aj DPH. Súd
prvej inštancie nie je viazaný stanoviskom W. banky L.
z 15.07.2020 a ani stanoviskom V.
L. E., k. s., že náhrada škody DPH nezahŕňa, ak ide o platcu DPH, ktorý si uplatnil nárok na odpočet DPH.
V tejto otázke poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave, ktorý v rozsudkoch sp. zn.
1Cob/156/2019 z 21.05.2020 a sp. zn. 3Cob/192/2018 zo 06.03.2019 konštatoval, že v prípade totálnej
škody poskytnutá náhrada škody má zahŕňať aj DPH. Samotná skutočnosť, že poškodený je platcom
DPH, neznamená, že mu v súvislosti so zničením vozidla vznikol nárok na jej odpočet. Takáto možnosť
by prichádzala do úvahy iba pri poškodení vozidla, t.j. ak dôjde k vystaveniu faktúry zo strany servisu
za opravu vozidla. V prípade zničenia motorového vozidla (totálnej škody) niet osoby, voči ktorej by si
poškodený mohol DPH odpočítať. Podľa § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku, vyhláška predpokladá zahrnutie DPH do celkovej hodnoty motorového vozidla, preto
nie je dôvod, aby žalovaná túto skutočnosť rozporovala a odmietla žalobcovi nahradiť poskytnuté plnenie
v celom rozsahu (aj v rátane DPH). Súd prvej inštancie sa teda nestotožnil s obranou žalovanej, podľa
ktorej vzhľadom na to, že poškodený bol v čase škodovej udalosti platcom DPH, skutočnou škodou by
mala byť všeobecná hodnota vozidla bez DPH. Súd dospel k záveru, že poskytnuté plnenie v rámci
likvidácie poistnej udalosti ako totálnej škody nepredstavuje plnenie, z ktorého by vznikol poškodenému
nárok uplatniť si odpočet DPH voči správcovi dane tak, ako je to napr. v prípade parciálnej škody na
vozidle, ktorú predstavujú vynaložené náklady na opravu predmetnej veci a ktoré je možné chápať ako
tovary a služby ktoré môžu byť predmetom DPH podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani to, či si poškodený pri zadovážení predmetného
vozidla odpočet dane z pridanej hodnoty uplatnil. V súlade s rozhodovacou praxou odvolacieho súdu
dospel k záveru, že odpočet DPH v prípade náhrady škody je zo strany žalovanej nedôvodný a súd prvej
inštancie bude vychádzať
z peňažných súm vrátane DPH.
10. Následne bolo potrebné zohľadniť náhradu škody, ktorú žalovaná žalobcovi poskytla. Oznámením
o poistnom plnení z 29.06.2020 žalovaná poškodenému poskytla preddavok v sume 791,98 eur. Z
uvedenej sumy vychádzal aj sám žalobca v žalobe. Žalobca ale opomenul, že k tejto sume je potrebné
pripočítať aj sumu 41,35 eur, ktorú žalovaná tiež priznala, ale ju preúčtovala na dlžné poistné. Suma
poskytnutá žalovanou na základe oznámenia o poistnom plnení z 29.06.2020 je preto spolu 833,33 eur,
čo uviedla napokon aj žalovaná vo svojom vyjadrení zo 16.09.2024. Žaloba je preto v tejto nezohľadnenej
časti nedôvodná a súd prvej inštancie ju zamietol spolu s jej príslušenstvom.

11. Na základe oznámenia o poistnom plnení z 10.07.2020 poskytla žalovaná poškodenému náhradu
škody v sume 528,25 eur, čo rovnako žalobca potvrdil v žalobe. V tomto smere platí § 186 ods. 2
CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Oznámením o poistnom plnení z 28.04.2023 žalovaná poskytla náhradu škody v sume
663,09 eur a žalobca na pojednávaní konanom 17.05.2023 potvrdil prijatie uvedenej sumy. Namietal,
že nevie na čo uvedenú sumu zarátať, pretože to žalovaná neuviedla. Zo spomenutého oznámenia o
poistnom plnení z 28.04.2023 vyplýva, že poskytnutú sumu plnila žalovaná na istinu, keďže v oznámení
o poistnom plnení sa žiadne úroky z omeškania nespomínajú. Zároveň platí § 566 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorý ustanovuje, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava
najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neučí inak; žalovaná inak neurčila, a preto sa jej plnenie
započítava na istinu. No a napokon oznámením o poistnom plnení z 03.05.2023 žalovaná poskytla
náhradu škody v sume 33,- eur, ktorá predstavuje náklady na zaobstaranie vozidla.
Z
tejto sumy súd prvej inštancie vychádzať nemôže, t. j. nemôže ju zohľadniť, pretože žalobca takéto
plnenie nepožadoval. Toto plnenie má podklad v oznámení o totálnej škode ku škodovej udalosti číslo
XXXXXXXXXX z 01.07.2020, v ktorom žalovaná poškodenému oznámila, že
v prípade
uplatnenia a preukázania nároku z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla bude žalovanou v rámci náhrady skutočnej škody priznaná čiastka na
úhradu nákladov spojených so zaobstaraním iného motorového vozidla, a to 33,- eur za prihlásenie
motorového vozidla a 33,- eur za zmenu EČV. Je pravdou, že žalovaná poskytla sumu 33,- eur aj v
prípade oznámenia o poistnom plnení z 10.07.2020
a je zarátaná v sume 528,25 eur, ale
toto súd prvej inštancie nemôže meniť, keďže ide
o skutkové tvrdenie, na ktorom
sa strany sporu zhodli a žalobca rovnako zo sumy 528,25 eur vychádzal (§ 186 ods. 2 CSP). Celková
žalovanou poskytnutá náhrada škody relevantná pre vyriešenie tohto sporu je potom v sume 2.024,67
eur (833,33 eur + 528,25 eur + 663,09 eur).
12. Pri stanovení hodnoty zvyškov poškodeného motorového vozidla súd prvej inštancie poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/234/2007
z
30.06.2008, v ktorom uviedol, že pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle § 442 Občianskeho
zákonníka nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu.
Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Z hľadiska určenia výšky škody
spôsobenej na motorovom vozidle treba vziať na zreteľ, že zachované a nepoškodené zvyšky vozidla
(súčasti a súčiastky poškodeného vozidla) majú objektívne vždy majetkovú hodnotu, pri určovaní
výšky ktorej nie je rozhodujúci subjektívny aspekt (akým spôsobom je v individuálnom prípade ten
- ktorý poškodený subjekt spôsobilý alebo schopný naložiť s touto hodnotou). Žalobca, ktorý má v
tomto spore dôkazné bremeno preukazoval hodnotu zvyškov subjektívnym aspektom, teda kúpnopredajnou zmluvou, ktorá preukazuje ako bol poškodený schopný s použiteľnými zvyškami motorového
vozidla naložiť (subjektívny aspekt). Žalobca predložil kúpnu zmluvu uzavretú 03.07.2020 medzi
poškodeným a Y. V., v zmysle ktorej boli zvyšky motorového vozidla odpredané za sumu 1.000 eur.
Poškodený na túto sumu vystavil 03.07.2020 faktúru č. 2020/08 a kupujúci ju uhradil. Uvedené vyplýva
z predloženého vkladu hotovosti, podľa ktorého Y. V. ako vkladateľ vložil 04.07.2020 sumu 1.000 eur
na účet poškodeného. Cena zvyškov uvedená v kúpnej zmluve ale v žiadnom prípade nepreukazuje
ich objektívnu hodnotu - napr. že ide o výkupnú hodnotu týchto zvyškov u predajcu opotrebovaných
náhradných dielov. Žalobca ale predložil aj doplnok č. 1 znaleckého posudku č. XXXXXXXXXXXX
vypracovaného K.. T. V., podľa ktorého je všeobecná hodnota zvyškov 800 eur s DPH, teda suma
nižšia než za ktorú boli zvyšky predané. Znalec vychádzal z ponuky T. K., s. r. o. z 22.05.2020, ktorá
ponúkla sumu 800 eur s DPH, z ponuky S. - CD F., s. r. o. z 21.05.2020, ktorá ponúkla sumu 700 eur
s DPH a z ponuky E. F. - Y., s. r. o. z 21.05.2020, ktorá ponúkla sumu 750 eur s DPH, pričom zohľadnil
najvýhodnejšiu ponuku. Súdu boli spomenuté ponuky aj predložené. Všetky ponuky sú zo strany
dotknutých subjektov opečiatkované, podpísané a je v nich uvedené, že suma za zvyšky motorového
vozidla je určená na základe obhliadky. Žalobca preto uniesol dôkazné bremeno, keď hodnotu zvyškov
odvodil od subjektívneho aspektu naloženia s nimi a dostatočne preukázal, že táto je súladná aj s ich
objektívnou hodnotou.
13. Žalovaná pri stanovení hodnoty zvyškov vychádzala zo sumy 2.425,- eur s DPH (2.020,83 eur bez
DPH), ktorá bola určená ako výsledok internetovej aukcie (online burza). Z rovnakej sumy vychádzal aj
znalec E. L s. r. o. v znaleckom posudku č. 34/2023 odvolávajúc sa na výsledok online burzy M. s. r. o.
(ponukový list sp. zn. XXXXXXXXXX). Výherca aukcie známy nie je a nie sú známe ani ostatné ponuky.

Žalovaná súdu predložila aj výsledok online burzy E., kde je víťazná ponuka vo výške 1.380 eur s DPH
a ďalšie ponuky sú s DPH 1.240 eur, 1.200 eur, 960 eur, 920 eur, 650 eur, 610 eur, 390 eur, 360 eur a
210 eur. Súdu bol predložený aj výsledok burzy Z. s víťaznou ponukou 2.221 eur s DPH, pričom ďalšie
ponuky sú s DPH 2.146 eur, 2.145 eur, 1.601 eur, 1.055 eur, 333 eur, 222 eur, 100 eur, 5 eur a 1 euro.
14. Súd prvej inštancie sa v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/234/2007 z
30.06.2008 priklonil k znaleckému posudku č. XXXXXXXXXXXX vypracovanému K.. T. V. v znení jeho
doplnku č. 1, ktorý považoval za presvedčivejší. Znalec zohľadnil pri určení hodnoty zvyškov vyjadrenia
troch subjektov, ktoré auto obhliadli a nimi uvádzaná suma, ktorú za zvyšky ponúkajú je v rozmedzí 700
eur až 800 eur. Sumu 800,- eur preto považoval za objektívnu hodnotu zvyškov motorového vozidla.
Žalovaná a znalec E. L s. r. o. vzali do úvahy len najvyššiu ponuku z online burzy, čo však predstavuje
subjektívny aspekt ako vie žalovaná naložiť zo zvyškami. Suma z online burzy navyše platí len vtedy, ak
vozidlo bude v stave, ktorý sa zhoduje s popisom poškodenia a fotodokumentáciou. Táto víťazná ponuka
z online burzy tak nie je určená na základe fyzickej obhliadky záujemcu, ako to bolo v prípade vyjadrení
zabezpečených poškodeným. Žalovaná a znalec E. L s. r. o. vôbec nezohľadňujú ďalšie ponuky z online
burzy, kde najnižšia suma je 1 euro. Žalovaná a rovnako znalec E. L s. r. o. tak nevychádzajú z objektívnej
majetkovej hodnoty zvyškov motorového vozidla, ale čisto zo subjektívneho aspektu - najvyššej víťaznej
ponuky na online burze. Súd prvej inštancie preto vychádzal z objektívnej hodnoty zvyškov vozidla v
sume 800 eur určenej znaleckým posudkom č. XXXXXXXXXXXX vypracovaným K.. T. V. v znení jeho
doplnku č. 1 a keďže je táto suma nižšia než hodnota, za ktorú poškodené motorové vozidlo odpredal
žalobca, pre rozhodnutie sporu je potom smerodajná práve suma uvádzaná žalobcom ako hodnota
zvyškov motorového vozidla 1.000 eur.
15. Napokon bolo potrebné určiť všeobecnú hodnotu motorového vozidla pred poškodením. Žalobca
vychádzal zo sumy 5.989,- eur s DPH, ktorá bola určená znaleckým posudkom
č.
XXXXXXXXXXXX vypracovaným K. a následne bola v doplnku č. 1 znaleckého posudku č.
XXXXXXXXXXXX znížená na 5.452,- eur s DPH. Žalovaná vychádzala podľa oznámenia o poistnom
plnení z 10.07.2020 zo sumy 3.349,41 eur bez DPH (4.019,29 eur
s DPH), čo následne v
oznámení o poistnom plnení z 28.04.2023 zmenila na sumu 4.012,50 eur bez DPH (4.815 eur s DPH),
pretože zohľadnila závery znaleckého posudku E. L s. r. o. č. 34/2023.
16. V zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004
o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len „vyhláška“) je všeobecná hodnota vozidla hodnotou
vozidla v danom mieste a čase v eurách, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté
aj vplyvy trhu (predajnosť typu vozidla). Vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom
na voľnom trhu k rozhodnému dátumu. Je súčinom technickej hodnoty vozidla (TH) s koeficientom
predajnosti (kP). Technická hodnota vozidla bola
K.. T. V. v znaleckom posudku
č. XXXXXXXXXXXX v znení jeho doplnku č. 1 určená na sumu 3.839,10 eur a E. L s. r. o. ju určil v
znaleckom posudku č. 34/2023 na sumu 3.922 eur, teda pre žalobcu priaznivejšie. Druhou veličinou vo
vzorci je koeficient predajnosti vozidla - kP vyjadruje predajnosť hodnoteného vozidla k rozhodnému
dátumu.
V zmysle vyhlášky je súčinom koeficientu platnosti kontroly technického stavu
vozidla, koeficientu poškodenia vozidla haváriou, koeficientu počtu držiteľov vozidla, koeficientu spôsobu
prevádzky vozidla a koeficientu dopytu trhu. Kp = k1 . k2. k3. k4 . k5, keď k1 je koeficient platnosti kontroly
technického stavu vozidla, k2 je koeficient poškodenia vozidla haváriou, k3 je koeficient počtu držiteľov
vozidla, k4 je koeficient spôsobu prevádzky vozidla, k5 je koeficient dopytu trhu. Znalci v znaleckých
posudkoch sa zhodli na koeficientoch k1 až k4. Rozdielny bol jedine koeficient k5 (koeficient dopytu
trhu), ktorý znalec K.. T. V. určil na hodnotu 1,4237 a znalec E. L s. r. o. na hodnotu 1,2276. Z doteraz
uvedeného vyplýva, že rozdielnosť (rôzna suma všeobecnej hodnoty motorového vozidla)
v
znaleckých posudkoch je daná odlišným určením hodnoty koeficientu k5.
17. Koeficient dopytu trhu - k5 vyjadruje pomer medzi priemernou predajnou cenou predmetného typu
vozidla na voľnom trhu v porovnaní s jeho priemernou technickou hodnotou (TH) k rozhodnému dátumu.
Predovšetkým určenie tejto veličiny malo za následok rozdielne všeobecné hodnoty motorového vozidla.
Koeficient k5 je ovplyvnený predovšetkým použitými vzorkami trhu. Je dôležité upozorniť na to, že K..
T. V. nepredložil vo svojom znaleckom posudku kompletné inzeráty porovnateľných vozidiel. Zároveň
nie je úlohou súdu prepočítavať koeficient k5 a vyvodzovať z toho (ne)správnosť znaleckých zistení.
Súd sa preto zameral na výber jednotlivých vzoriek porovnateľných vozidiel a ako presvedčivejší
určil znalecký posudok E. L s. r. o. predložený zo strany žalovanej. Vyhláška vyžaduje, aby znalec

pri výpočte koeficientu dopytu trhu vychádzal z reálnych predajných cien porovnateľných ojazdených
vozidiel rovnakého typu a porovnateľného technického stavu, ktoré zistí z inzertnej tlače, z inzertných
portálov verejnej informačnej elektronickej siete Internet, z vlastného prieskumu trhu, prípadne z iných
preskúmateľných a hodnoverných zdrojov. Pri vzorkách použitých znalcom E. L s. r. o. je zrejmá výbava
porovnávaných motorových vozidiel. Zo znaleckého posudku K.. T. V. nie je zrejmé akú výbavu majú
motorové vozidla použité ako vzorky. Výbava motorového vozidla má vplyv na určenie všeobecnej
hodnoty vozidla. Znalec E. L s. r. o. v znaleckom posudku ku koeficientu k5 uviedol, že „Koeficient dopytu
trhu bol stanovený na základe zistenia konkrétnych ponukových cien vozidiel daného a porovnateľného
typu
a porovnateľného technického stavu využitím histórie
inzerátov oceňovacieho softvéru Z. GT. Vzorky ponukových cien vozidiel daného a porovnateľného typu
k rozhodnému dátumu
z inzertnej tlače - časopis S. E. F. nebolo možné pri výpočte koeficientu
dopytu trhu ks použit' z dôvodu nedostatočného zadefinovania výbavy ponúkaných vozidiel, nakoľko táto
má vplyv na všeobecnú hodnotu vozidla. Jednotlivé vzorky inzerátov z internetových inzertných portálov
www.autobazar.sk <http://www.autobazar.sk>, www.típcars.cz a www.mobile.de <http://www.mobile.de>
použité pri výpočte koeficientu dopytu trhu k5 sú uvedené v pomocnej tabuľke výpočtu koeficientu dopytu
trhu k5 a sú predmetom prílohy č. 7 znaleckého posudku (vzorka č. 1 až vzorka č. 8). Pre výpočet
koeficientu dopytu trhu k~ boli použité len vzorky inzerátov, ktoré bolo možné jednoznačne identifikovať
na základe VIN (výrobného čísla vozidla) uvedeného v inzeráte prostredníctvom VIN dekodéru softvéru
L. U. S.. Na základe takto vykonanej presnej identifikácie jednotlivých vzoriek vozidiel bola určená ich
výbava, na základe ktorej bola pomocou cenníkov softvéru Z. GT určená ich východiská hodnota v
štandardnej výbave a zároveň hodnota mimoriadnej výbavy (viď pomocná tabuľka výpočtu koeficientu
dopytu trhu k5. Vo výpočte koeficientu dopytu trhu k5 bol ako vzorka č. 9 použitý výpočet hodnoty
vozidla softvérom Z. GT - viď príloha č. 6 znaleckého posudku. Pri výpočte koeficientu dopytu trhu k5
bola teda použitá metodika, pomocou ktorej je možné vypočítaný koeficient dopytu trhu k5 na základe
skutočnej výbavy vozidla v inzeráte, t.j. na základe jeho skutočnej obstarávacej ceny, čím nedochádza
ku chybe vo výpočte - umelému zníženiu, resp. zvýšeniu všeobecnej hodnoty vozidla kvôli použitiu
predajnej vzorky (ponuky) s inou výbavou, akou je vybavené ohodnocované (posudzované) vozidlo.
Uvedená metodika spočíva v tom, že pre každú vzorku predajnej ceny, (ponuky) vozidla rovnakého
typu a porovnateľného technického stavu je
v zásade vykonaný výpočet jeho
technickej hodnoty a vzhľadom k tomu, že jeho predajná cena (všeobecná hodnota) je známa, je na
základe tejto skutočnosti vypočítaný koeficient dopytu trhu IG pre predmetnú vzorku. Táto metodika tiež
umožňuje korekcie (zrážky, resp. prirážky) východiskovej hodnoty vozidla, technického stavu vozidla
a predajnej ceny. Napriek ,skutočnosti, že inzeráty publikované na internetových inzertných portáloch
sú len ponuky na predaj vozidiel, nie ceny, za ktoré boli predaje vozidiel v skutočnosti realizované (v
praxi je bežné dosiahnutie zľavy z publikovaných ponukových cien uvedených v inzerátoch), nebola vo
výpočte koeficientu dopytu trhu k5 uplatnená korekcia , na predajnú cenu vozidiel uvedených v inzeráte
pre zohľadnenie reálnej, predajnej ceny vozidiel. História inzerátov vysvetľujúca danú problematiku pre
vzorku č. 1 a vzorku č. 3 je uvedená na konci prílohy č. 7 znaleckého posudku - vzorka č. 1 (inzerát)
bola publikovaná na internetových inzertných portáloch od 14.02.2020 za ponukovú cenu 4.390 eur až
do 23.01.2021 za ponukovú cenu 3.890 eur; t.j. cca 11 mesiacov; inzerát pre vzorku č. 3 bol publikovaný
od 05.10.2020 do 13.01.2021 za ponukovú cenu 4.920 eur.“ Ide o jednoznačne presvedčivejší záver
znalca ku koeficientu k5 v spojení s uvedením kompletných inzerátov porovnávaných vozidiel než len
strohé konštatovanie K.. T. V. o tom, že koeficient dopytu trhu zistil na internete 17.06.2020 s tým,
že na európskom trhu sú v ponuke porovnateľné vozidlá roku výroby 2014 s výkonom motora 52kW
za priemernú predajnú cenu 6.528,25 eur s DPH. Ako súd prvej inštancie uviedol znalec K. nedoložil
kompletné inzeráty vozidiel, z ktorých vychádzal, ale len ich náhľad. Nie je teda zrejmá výbava týchto
vozidiel, čo robí posudok tohto znalca menej presvedčivým oproti posudku E. L s. r. o.
18. Žalovaná svojimi listinnými dôkazmi účinne poprela všeobecnú hodnotu poškodeného motorového
vozidla tvrdenú žalobcom, a tak bolo na žalobcovi, aby v tomto smere uniesol dôkazné bremeno. V tejto
otázke žalobca neuniesol dôkazné bremeno, resp. predložil súdu znalecký posudok, ktorý vyhodnotil v
porovnaní so znaleckým posudkom predloženým žalovanou ako menej presvedčivý.
19. V nadväznosti na uvedené možno uzavrieť, že žalobca požadoval od žalovanej zaplatenie sumy
3.718,76 eur (bod 1. tohto rozsudku). Súd prvej inštancie žalobu zamietol
v sume
109,99 eur s príslušenstvom, pretože v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky v tomto rozsahu nárok
poškodeného na žalobcu neprešiel, t. j. žalobca v tejto časti nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Ďalej
zamietol žalobu aj v časti 49,99 eur s príslušenstvom, pretože ani tento nárok na žalobcu v zmysle

zmluvy o postúpení pohľadávky neprešiel a navyše táto suma za vypracovanie predbežnej kalkulácie
nepredstavuje skutočnú škodu; ďalej zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 663,09 eur, pretože
počas konania túto sumu žalovaná žalobcovi zaplatila. Napokon zamietol žalobu aj v časti, v ktorej došlo
k nadhodnoteniu všeobecnej hodnoty motorového vozidla o 1.174,- eur, keď žalobca túto sumu tvrdil vo
výške 5.989,- eur s DPH, avšak zo znaleckého posudku E. L s. r. o., ktorý vyhodnotil ako presvedčivejší,
vyplynula všeobecná hodnota motorového vozidla vo výške 4.815 eur s DPH (5.989 eur - 4815 eur =
1.174 eur). Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.680,34 eur (žalovaná suma 3.718,76
eur - 109,99 eur - 49,99 eur - 663,09 eur - 1.174 eur - 41,35 eur; ide o žalobcom nezohľadnenú sumu,
ktorú žalovaná tiež hradila, ale ju započítala na dlžné poistné). Žalobca má právo na náhradu škody
zodpovedajúcu rozdielu medzi obvyklou cenou veci pred poškodením a obvyklou cenou veci v stave po
poškodení, čo v danom spore je ustálené na 4.815 eur - 1.000 eur = 3.815 eur - to čo žalovaná už plnila
- 2.024,67 eur = 1.790,33 eur - 109,99 eur (nárok, ktorý na žalobcu neprešiel) = 1.680,34 eur.
20. Čo sa týka úrokov z omeškania, žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti
dňa
09.07.2020 a v tento deň oznámila listom adresovaným poškodenému, že plniť v celom uplatnenom
rozsahu nebude; žalovaná bola povinná poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej
udalosti a keďže tak neurobila, je od 25.07.2020 v omeškaní s plnením ešte pôvodnej sumy 2.343,43
eur (sumu 663,09 eur žalovaná zaplatila až 28.04.2023). Pokiaľ žalobca žiadal úroky z omeškania od
skoršieho dňa, je tento nárok nedôvodný a súd prvej inštancie ho zamietol a zaviazal žalovanú aj na
zaplatenie úroku z omeškania žalobcovi v žalobcom požadovanej výške 5 % ročne zo sumy 2.343,43
eur od 25.07.2020 do 28.04.2023 (úhrada sumy 663,09 eur žalobcovi zo strany žalovanej vyplývajúca z
oznámenia o poistnom plnení z 28.04.2023; žalobca úhradu potvrdil a iný dátum úhrady ani len netvrdil)
a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.680,34 eur od 29.04.2023 do zaplatenia. Súd
prvej inštancie preto zaviazal žalovanú, aby zaplatila žalobcovi sumu 1.680,34 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.343,43 eur od 25.07.2020 do 28.04.2023 a s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.680,34 eur od 29.04.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a 2 CSP, teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore úspech v časti o
zaplatenie istiny v sume 1.680,34 eur, čo k žalovanej istine 3.718,76 eur predstavuje úspech 45,19 %.
Žalovaná mala úspech v zamietajúcej časti istiny v sume 2.038,42 eur, čo k žalovanej istine 3.718,76
eur predstavuje úspech 54,81 %. Čistý úspech žalovanej je potom 9,62 % (54,81 % - 45,19 %). Súd
prvej inštancie priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 9,62%. O výške
tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku
22. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa
§
365 ods. 1, písm. f) a h) CSP. V prvom rade uviedla, že súd prvej inštancie síce predmetu sporu
venoval náležitú starostlivosť, vykonal stranami navrhované dôkazy (tie, ktoré nepripustil, v odôvodnení
zdôvodnil), pre rozhodnutie vo veci zrealizoval náročné výpočty, resp. prepočty, ale aj napriek tomuto
úsiliu má za to, že nárok žalobcu zo strany súdu prvej inštancie nebol správne právne posúdený.
23. Žalovaná istina vo výške 3.718,76 eur pozostávala zo žalovanou zrealizovaného odpočtu DPH pri
poskytnutom plnení za totálnu škodu, žalovanou zrealizovaného odpočtu hodnoty zvyškov, rozdielu v
stanovení VŠH medzi znaleckým posudkom žalobcu, vypracovanom znalcom K. a znaleckým posudkom
žalovaného, vypracovaným znalcom E.
24. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že konajúci súd sa nestotožnil s právnou
argumentáciou žalovanej ohľadne odpočtu DPH pri totálnej škode a odpočtu hodnoty zvyškov, a preto
v tejto časti žalovanú zaviazal k plneniu. Naopak pri stanovení VŠH sa s argumentáciou žalovanej ako
aj ňou predloženým znaleckým posudkom stotožnil a v ďalšom vychádzal z údajov, stanovených týmto
znaleckým posudkom.
25. Pre orientáciu vo výpočtoch sa prvotne žalovaná vyjadrila k odpočtu hodnoty zvyškov. Na základe
Online burzy stanovila hodnotu zvyškov na 2.425,- eur; vrak poškodeného vozidla bol ale poškodeným
predaný za 1.000,- eur na základe kúpnej zmluvy. Prvoinštančný súd sa stotožnil s argumentáciou
žalobcu a vraku priznal hodnotu vo výške 1.000,- eur. Preto zaviazal žalovanú v časti zvyškov (ktoré
boli prvotne žalovanou od plnenia odpočítané vo výške 2.425,- eur) na doplatok za hodnotu zvyškov vo

výške 1.425,- eur. Na základe uvedeného potom zo súdom priznanej istiny 1.680,34 eur prislúcha na
odpočet DPH plnenie vo výške 255,34 eur (1.680,34 - 1.425,- eur). Žalovaná teda podáva odvolanie
proti súdom priznanej istine v časti vo výške 1.680,34 eur.
26. Žalovaná sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý vraku motorového vozidla
zn. C. M. s X.: F priznal hodnotu zvyškov vo výške 1.000,- eur. Motorové vozidlo bolo opravené a
opätovne vrátené do prevádzky, čo žalovaná doložila dôkazmi o trvaní poistného vzťahu z PZP. Kúpna
zmluva, uzavretá dňa 03.07.2020 medzi poškodeným - spoločnosťou E. PZ s.r.o., Q. XX, XXX XX F.,
IČO: 36 276 727 ako predávajúcim a Y. V., S. XX, XXX XX F. ako kupujúcim na kúpu havarovaného
vozidla zn. C. M. s X.: F za kúpnu cenu vo výške 1.000,- eur bola podpísaná a predložená účelovo.
Na základe uvedenej kúpnej zmluvy nedošlo k žiadnemu prepisu motorového vozidla na dopravnom
inšpektoráte z predávajúceho na kupujúceho, v osvedčení o evidencii vozidla nebol ku dňu 03.07.2020
zaznamenaný žiadny prepis vozidla na nového majiteľa. Z predložených dokladov jednoznačne vyplýva,
že vozidlo bolo naďalej vo vlastníctve poškodeného, bolo za neho platené povinné zmluvné poistenie a
až dňa 09.07.2021 došlo k predaju vozidla novému majiteľovi, ktorý si ho opätovne poistil u žalovaného
a následne dňa 29.11.2022 opätovne predal novému majiteľovi. Motorové vozidlo zn. C. M. s X.: F je
stále v prevádzke.
Počas vedenia súdneho konania žalovaná spochybňovala kúpnu zmluvu a poukazovala na jej účelovosť.
Predaj motorového vozidla nie je ako predaj inej hnuteľnej veci. K oprávnenej držbe predávaného vozidla
(a to aj bez ohľadu na skutočnosť, že sa jedná o vrak, lebo aj
k samotnému
zošrotovaniu vraku je potrebné predložiť doklad k oprávnenej držbe) je potrebné okrem podpisu kúpnej
zmluvy zabezpečiť aj prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte, čo
v praxi znamená, že
pôvodný majiteľ sa z evidencie vozidiel odhlási a nový majiteľ sa prihlási, t.j. zapíše sa do osvedčenia o
evidencii vozidiel. Táto „procedúra“ nebola pri kúpnej zmluve
z 03.07.2020 dodržaná, tzn. že k
zmene majiteľa na základe kúpnej zmluvy z 03.07.2020 vôbec nedošlo.
Na základe vyššie uvedeného z pohľadu žalovaného predložená kúpna zmluva bez ďalších právnych
úkonov nebola spôsobilá privodiť zmenu majiteľa motorového vozidla
a kúpna cena
tam uvedená bola len fiktívna, aj keď vychádzala z ponuky servisov, doložených žalobcom, ktoré by
havarované vozidlo v približnej cene odkúpili. Žalovaná poukazovala na skutočnosť, že podľa výhercu
Online burzy bolo možné vrak vozidla odpredať za 2.425,- eur, preto je pochopiteľné, že servisy, ktoré
doložil žalobca, ponúkali za vrak (ktorého hodnota podľa výhercu Online burzy bola 2.425,- eur) sumu
700 - 800,- eur.
27. Nestotožňuje sa ani s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom skutočnosti, že žalovaná
je povinná doplatiť odpočítanú DPH pri poskytnutom plnení za náhradu škody - totálnu škodu na
motorovom vozidle zn. C. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie odvolával na rozsudky
Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1Cob/156/2019 zo dňa 21.05.2020 a č.k. 3Cob/192/2018 zo dňa
06.03.2019. Oba rozsudky prejednávali postihové právo, ktoré v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka
prešlo výplatou havarijného poistenia z poškodeného na havarijnú poisťovňu, ktorá si následne voči
povinne zmluvnej poisťovni škodcu uplatnila u tejto poisťovni nárok na výplatu poskytnutého plnenia.
Skutočnosť, že havarijná poisťovňa vyplatila pri totálnej škode poškodenému, ktorý bol platcom DPH,
poistné plnenie aj s DPH, vyplývala z poistných podmienok medzi havarijnou poisťovňou a havarijné
poisteným, t.j. na výplatu DPH pri poskytnutí poistného plnenia poistenému, ktorý je platcom DPH,
nevzniká automaticky nárok, ak táto skutočnosť nie je výslovne dojednaná v poistnej zmluve.
Žalovaná v priebehu súdneho konania poukazovala na skutočnosť, že nie je možné žalobcovi,
resp. právnemu predchodcovi žalobcu, ktorý je právnickou osobou, ktorá je evidovaná na daňovom
úrade z dôvodu odvodu DPH, priznať úhradu DPH pri totálne zničenom vraku, za ktoré bola
poškodenému poskytnutá náhrada škody. Tento spor je však vedený priamo medzi žalobcom (t.j.
právnym predchodcom žalobcu) a žalovanou ako PZP poisťovňou škodcu, kedy žalobca nepreukázal,
že by mu v otázke DPH vznikla škoda. Poškodené motorové vozidlo bolo v majetku poškodeného, t.j.
právneho predchodcu žalobcu - právnickej osoby, ktorý ho používal pri svojej podnikateľskej činnosti
a mal nárok na uplatnenie odpočtu DPH. Uvedené znamená, že poškodený si vozidlo zakúpi, uhradí
spolu s kúpnou cenou aj DPH (DPH následne predávajúci odvedie v prospech štátu), vozidlo zavedie
do svojho účtovníctva, na vozidlo si uplatňuje každoročné odpisy a uhradenú DPH následne žiada vrátiť
späť od štátu. Ak poškodený o vrátenie DPH nepožiada, táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalovanej.
Pri totálnej škode sa vypláca všeobecná hodnota vozidla ku dňu nehody v zmysle vyhl. č. 492/2004 Z.z.,
t.j. hodnota, akú malo vozidlo v deň nehody s ohľadom na rok výroby, počet najazdených kilometrov,
počet držiteľov vozidla a pod. Jedná sa o hodnotu, za akú by si poškodený mohol zaobstarať na trhu

ojazdených vozidiel porovnateľné vozidlo. Ak sa kúpna cena na trhu s ojazdenými vozidlami uvádza
s DPH, túto poškodený (ako právnická osoba, evidovaná na daňovom úrade ako platca DPH) doplatí
zo svojho a následne si túto DPH môže uplatniť od štátu, ktorý jej ju preplatí. V tom je rozdiel medzi
fyzickými osobami a právnickými osobami, platcami DPH. Nie je preto možné sa z pohľadu žalovaného
stotožniť s argumentáciou súdu prvej inštancie, uvedenej v bode 34. rozsudku, kde sa uvádza, cit.: „V
prípade zničenia motorového vozidla (totálnej škody) niet osoby, voči ktorej by si poškodený mohol DPH
odpočítať.“
Poistenie ako také má slúžiť k tomu, aby si poistený mohol po poistnej udalosti zadovážiť predmet
poistenia tak, ako ho mal pred poistnou udalosťou. Ak by poškodenému - platcovi DPH vyplatil pri totálnej
škode plnenie spolu s DPH, ktoré si predtým poškodený - platca DPH uplatnil u štátu, išlo by na strane
poškodeného - platcu DPH k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaná je toho právneho názoru, že na
základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, v dôsledku čoho dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Vzhľadom na uvedené žalovaná žiada, aby odvolací súd po preskúmaní celej veci napadnutý rozsudok
zrušil podľa zákonného ustanovenia § 389 ods. 1) CSP a v súlade s § 391 ods. 1) CSP vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.
28. K odvolaniu žalovanej sa žalobca nevyjadril.
29. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §
378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
30. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku a jeho výsledky aj
náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania
vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd
prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli
pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán,
vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery
riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť; naopak súd
prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie
je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie
na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj
spravodlivé.
31. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v medziach
dôkazných návrhov sporových strán, na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti
žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 3.718,76 eur s príslušenstvom
titulom doplatenia poistného plnenia; výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 CSP v spojení s § 191 CSP). Vec posúdil správne po právnej
stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov a Občianskeho zákonníka. Svoje zistenia a závery, pre ktoré
žalobe čiastočne vyhovel, aj riadne v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, keď s poukazom na
zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil po skutkovej aj právnej stránke a vysporiadal sa so všetkými relevantnými argumentmi sporových
strán súvisiacimi s predmetom konania. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené. Za porušenie práva na spravodlivý
súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá predstavám a
očakávaniam strán sporu.
32. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi
a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalovaná výslovne uviedla a skutkovo vymedzila v odvolaní; pri

viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v
napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod
niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával
konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie
nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka
aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,
nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje
procesné práva aj v odvolacom konaní.
33. Podstata odvolacej argumentácie žalovanej (v zásade zhodná s argumentáciu produkovanou v
konaní pred súdom prvej inštancie) spočívala v tom, že konajúci súd sa nestotožnil s jej právnou
argumentáciou týkajúcou sa odpočtu DPH pri totálnej škode a stanovenia hodnoty zvyškov.
34. Žalovaná v prvom rade namietala záver súdu prvej inštancie, ktorý vraku motorového vozidla zn. C.
M. s X.: F priznal hodnotu zvyškov vo výške 1.000,- eur. Za účelovú považovala kúpnu zmluvu uzavretú
dňa 03.07.2020 medzi poškodeným ako predávajúcim a kupujúcim na kúpu havarovaného vozidla zn.
C. za kúpnu cenu vo výške 1.000,- eur, nakoľko na jej základe nedošlo k prepisu motorového vozidla na
dopravnom inšpektoráte z predávajúceho na kupujúceho, v osvedčení o evidencii vozidla nebol ku dňu
03.07.2020 zaznamenaný žiadny prepis vozidla na nového majiteľa.
Túto námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú. Kúpna zmluva predložená žalobcom, ktorej
predmetom bol predaj motorového vozidla, spĺňa všetky zákonné náležitosti. Napokon ani sama
žalovaná nenamietala a netvrdila v konaní pred súdom prvej inštancie jej neplatnosť. Predmetom kúpnej
zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k zvyškom motorového vozidla - teda hnuteľnej veci. Vlastnícke
právo k hnuteľnej veci sa nadobúda jej prevzatím; prípadne podľa okolností konkrétneho prípadu (napr.
u vecí hnuteľných, u ktorých pre ich hmotnosť alebo veľkosť neprichádza takéto odovzdanie do úvahy
ako je napríklad motorové vozidlo) však nie je vylúčené, aby k prevzatiu veci došlo aj inak, a to napr.
odovzdaním takého jej príslušenstva, ktoré umožňuje faktické ovládanie veci a je jeho predpokladom
(rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 19.04.1984, 3 Cz 72/83 uverejnený pod R č. 17/1986).
Pokiaľ ide o žalovanou namietané nevykonanie samotného zápisu v technickom preukaze a v evidencii
motorových vozidiel, ku ktorému po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy nedošlo, je nutné uviesť, že tento
zápis nemá za následok zmenu vlastníctva motorového vozidla ako hnuteľnej veci. Pokiaľ ide o zápis
do evidencie motorových vozidiel vykonávaný príslušným dopravným inšpektorátom, tento má výlučne
evidenčný charakter. Evidencia vozidiel v zmysle ustanovenia § 111 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. je
informačným systémom. Vlastnícke právo k motorovému vozidlu, ako veci hnuteľnej prechádza pri jeho
predaji na nového vlastníka okamihom jeho fyzického prevzatia, pričom v konaní nebolo preukázané,
že by k takémuto fyzickému prevzatiu motorového vozidla medzi účastníkmi nedošlo.
Sporná bola hodnota zvyškov poškodeného motorového vozidla. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,
že to bola sama žalovaná, ktorá v priebehu likvidácie s ohľadom na vysoké náklady na opravu a
všeobecnú hodnotu poškodeného motorového vozidla ku dňu nehody označila škodu na vozidle za
totálnu. Žalobca určil hodnotu zvyškov na základe kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej boli zvyšky motorového
vozidla odpredané za sumu 1.000,- eur; pričom poškodený na túto sumu vystavil 03.07.2020 faktúru
č. 2020/08 a kupujúci ju uhradil. Žalobca zároveň predložil aj doplnok č. 1 znaleckého posudku č.
XXXXXXXXXXXX vypracovaného K.. T. V., podľa ktorého je všeobecná hodnota zvyškov 800 eur s
DPH, teda suma nižšia než za ktorú boli zvyšky predané. Žalovaná vychádzala zo sumy 2.425,- eur s
DPH (2.020,83 eur bez DPH), ktorá bola určená znalcom E. L s. r. o. v znaleckom posudku č. 34/2023
odvolávajúc sa na výsledok online burzy M. s. r. o. (ponukový list sp. zn. XXXXXXXXXX).
Platí, že v prípade rozdielnosti záverov v znaleckých posudkoch, súd nemôže hodnotiť odborné závery,
ku ktorým znalci dospeli z hľadiska ich správnosti. Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva
v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo
veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania
(por. rozhodnutia NS SR, sp. zn. 1 Sžd 4/2014 zo dňa 18.02.2014). Hodnotenie znaleckého posudku
predloženého žalobcom súdom prvej inštancie zodpovedá aj zásadám vyplývajúcim z § 191 CSP. Súd
prvej inštancie v prejednávanej veci postupoval správne a dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo
sa priklonil k záverom znaleckého posudku č. XXXXXXXXXXXX vypracovaného K.. T. V. v znení jeho
doplnku č. 1, ktorý považoval za presvedčivejší, nakoľko pri vypracovaní tohto posudku znalec zohľadnil
pri určení hodnoty zvyškov vyjadrenia troch subjektov, ktoré auto aj fyzicky obhliadli a nimi uvádzaná
suma, ktorú za zvyšky ponúkajú je v rozmedzí 700 eur až 800 eur. Sumu 800 eur preto súd prvej inštancie
správne považoval za objektívnu hodnotu zvyškov motorového vozidla. Vo vzťahu k záverom znaleckého

posudku vypracovaného spol. E. L s. r. o. konajúci súd správne poukázal na to, že suma z online burzy
nie je určená na základe fyzickej obhliadky záujemcu, ako to bolo v prípade vyjadrení zabezpečených
poškodeným a vôbec nezohľadňuje ďalšie ponuky z online burzy, kde najnižšia suma je 1 euro, teda
nevychádza z objektívnej majetkovej hodnoty zvyškov motorového vozidla, ale čisto zo subjektívneho
aspektu -z najvyššej víťaznej ponuky na online burze. Súd prvej inštancie preto postupoval správne,
keď vychádzal z objektívnej hodnoty zvyškov vozidla v sume 800 eur určenej znaleckým posudkom č.
XXXXXXXXXXXX vypracovaným K.. T. Kováčom v znení jeho doplnku č. 1 a keďže bola táto suma
nižšia než hodnota, za ktorú poškodené motorové vozidlo odpredal žalobca, pre rozhodnutie sporu bola
potom smerodajná práve suma uvádzaná žalobcom ako hodnota zvyškov motorového vozidla - suma
1.000 eur.
Na druhej strane, vo vzťahu k záverom znalca v znaleckom posudku predloženom žalovanou odvolací
súd uvádza, že zákonitosti a pravidlá fungovania obchodného trhu nie vždy korešpondujú s teoretickými
východiskami, ktoré sú charakteristické pre znalecké oceňovanie predmetov. Jednou stránkou veci je
stanovenie objektivizovanej predajnej ceny, ktorú by bolo možné očakávať pri predaji zvyškov vozidla,
tou druhou však je stav trhu v reálnom čase, zohľadňujúci dopyt a ponuku, ako aj konkurenciu v odvetví
a pod. Pokiaľ teda žalovaná tvrdila, že cena stanovená v kúpnej zmluve bola nesprávna a teda, že
by bolo možné pri predaji dosiahnuť vyšší výťažok a že cena, za ktorú žalobca (právny predchodca)
motorové vozidlo predal bola neprimerane nízka, takéto svoje tvrdenie v konaní nepreukázala. Žalovaná
totiž v konaní nepredložila žiaden dôkaz, že by skutočne existoval v čase predaja, prípadne neskôr,
akýkoľvek reálny záujemca o kúpu tohto vozidla za cenu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom,
ktorý predložila. Samotné stanovenie ceny vozidla prostredníctvom online burzy totiž samo o sebe ešte
neznamená, že práve za takúto najvyššie uvádzanú kúpnu cenu by bolo toto vozidlo aj skutočne predajné
na trhu.
35. Žalovaná ďalej v podanom odvolaní namietala záver súdu prvej inštancie, ktorý priznal žalobcovi
uplatnený nárok aj vrátene DPH.
36. Je nesporné, že táto otázka je v rámci rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu posudzovaná
rozdielne, keď napr. senát 2Cob a 1 Cob vychádza z toho, že výškou škody je suma bez DPH, iné senáty,
napr. 3Cob, 4Cob, 5Cob majú za to, že táto suma má zahŕňať aj DPH.
37. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že poškodenému nevznikol nárok
na odpočet DPH. Samotná skutočnosť, že poškodený je platcom DPH a motorové vozidlo využíval na
podnikanie neznamená, že mu v súvislosti so zničením vozidla vznikol nárok na jej odpočet. Takáto
možnosť prichádza do úvahy iba pri poškodení vozidla, t.j. ak dôjde k vystaveniu faktúry zo strany servisu
za opravu vozidla. Keďže DPH by bola bežnou súčasťou ceny diela, predstavovala by pre poškodeného
časť nákladov, ktorú by musel vynaložiť na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. V prípade,
ak by si mohol poškodený DPH odpočítať, nie je dôvod na to, aby bola súčasťou poistného plnenia.
V prípade zničenia motorového vozidla (totálnej škody) však niet osoby, voči ktorej by si poškodený
mohol DPH odpočítať. Ani prípadný predaj použiteľných zvyškov, neumožňuje poškodenému odpočet
DPH z vozidla. Odvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobca
má nárok na poskytnutie DPH z poistného plnenia; odpočítanie DPH žalovanou z poskytnutého
plnenia bolo vykonané neoprávnene. Aj keď poškodený bol platcom DPH, žalovaná nepreukázala, že
došlo k oprave poškodeného motorového vozidla, a teda k poskytnutiu služby v zmysle § 2 ods. 1 písm.
b/ zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, takže niet osoby, voči ktorej by si poškodený, resp.
žalobca mohol DPH odpočítať. K rovnakému záveru pri skutkovo obdobnej veci dospel Krajský súd v
Bratislave aj v rozsudku sp. zn. 1Cob/156/2019 zo dňa 21.05.2020, v rozsudku sp. zn. 4Cob/207/2019
zo dňa 03.12.2020, ako aj v rozsudku 4Cob/17/2023 zo dňa 10.04.2025.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potom odvolaciu námietku žalovanej o možnosti zákonného odpočtu
DPH žalobcom v tomto prípade vyhodnotil ako nedôvodnú.
Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa ust. § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku, vyhláška predpokladá zahrnutie DPH do celkovej hodnoty motorového
vozidla, preto nie je dôvod, aby žalovaná túto skutočnosť rozporovala a odmietla žalobcovi nahradiť
poskytnuté poistné plnenie v celom rozsahu (aj vrátane DPH). Tzv. „Odpočítanie dane platiteľom“ je
v zákone č. 222/2004 Z.z. riešené v ust. § 49 ods. 2; ide o vymedzenie prípadov, kedy môže platiteľ
dane odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ, pričom citované zákonné ustanovenie prejednávanú skutkovú situáciu

nevymedzuje. Žalovaná tak nepostupovala správne, keď poskytla poistné plnenie po odpočítaní DPH,
nakoľko žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie poistného plnenia vrátane DPH.
38. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd pre rozhodnutie vo veci považoval za pre
konanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd reagoval
na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III.
ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
39. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
nato, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
40. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku ako
vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovanej nevyhovel
a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a
vznikol mu voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP).