{"guid": "18846350-7d96-4430-ae2f-351677a36ffc:f672fa9c-c49d-41b6-bdf8-d1ac322620dc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1326201591.1", "spisova_znacka": "3Cob/44/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/44/2026 z 2. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 2. júna 2026, sp. zn. 3Cob/44/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1326201591.1", "identifikacne_cislo": "1326201591", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2026-06-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Zabezpečovacie opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f672fa9c-c49d-41b6-bdf8-d1ac322620dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1326201591.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1326201591.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1326201591.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/44/2026\n1326201591\n02. 06. 2026\nJUDr. Marta Šašinková\nECLI:SK:KSBA:2026:1326201591.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov\nsenátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci navrhovateľa: SWAN, a.s.,\nLandererova 12, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 35 680 202, právne zast.: act legal\ns. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47 239\n921, proti odporcovi: Slovenský futbalový zväz, Tomášikova 18482/30C, 821 01 Bratislava - mestská\nčasť Ružinov, IČO: 00 687 308, práv. zast.: FAIRSQUARE advokátska kancelária s.r.o., Lazaretská 3/\nA, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544 o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní\nnavrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III, č.k. 86Cb/23/2026-85 zo dňa 13.3.2026,\njednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 86Cb/23/2026-85 zo dňa\n13.3.2026, p o t v r d z u j e .\nII. Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia a odporcovi/ povinnému/\nnárok na náhradu trov konania voči\nnavrhovateľovi nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaním doručeným\nsúdu dňa 6. 3. 2026 domáhal, aby súd zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa k nehnuteľnostiam\nnachádzajúcim sa v k.ú. Z., zapísaným na LV č. XXXX a k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Z.\nZ., zapísaným na LV č. XXXX, bližšie špecifikovaným v petite návrhu, ktoré sú vo vlastníctve odporcu,\nza účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi titulom ručenia vo výške 2.998.800,EUR s príslušenstvom. Zároveň si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 5.6.2024 uzavrel so spoločnosťou Best Press s.r.o.,\nso sídlom Beniakova 407, 949 01 Nitra, Zmluvu o poskytovaní zariadení a verejných služieb\nZML-2405-0000284 (ďalej aj „zmluva“). Zmluva bola uzavretá za účelom predaja mobilných zariadení\na poskytovania s nimi súvisiacich verejných elektronických komunikačných služieb. Navrhovateľ sa\nzaviazal previesť na spoločnosť Best Press vlastnícke právo k mobilným zariadeniam, pričom vlastnícke\nprávo v zmysle bodu 4.2 zmluvy prechádzalo dňom prevzatia mobilných zariadení a spoločnosť Best\nPress sa zaviazala zaplatiť za ne dohodnutú kúpnu cenu a zároveň sa zaviazala platiť za poskytnuté SIM\nkarty a poskytovanie súvisiacich služieb dohodnutú cenu. Navrhovateľ uviedol, že splnil svoje zmluvné\npovinnosti, čo je doložené preberacími protokolmi číslo 1/2024 až 14/2024a ku dňu podania návrhu\neviduje neuhradené faktúry v celkovej výške 2.998.800,-EUR, ktoré v zmysle zmluvy vystavil spoločnosti\nBest Press. V ten istý deň t.j. 5.6.2024 navrhovateľ uzavrel s odporcom Dohodu o ručení, kde v článku\n4.1. dohody odporca vyhlásil, že v prípade, ak spoločnosť Best Press nezaplatí navrhovateľovi riadne a\nvčas zabezpečovanú pohľadávku, t.j. peňažné plnenie, ktoré vyplýva spoločnosti Best Press zo zmluvy,\nodporca uspokojí navrhovateľa namiesto spoločnosti Best Press. Navrhovateľ po tom, čo spoločnosť\n\nBest Press ako dlžník nezaplatila splatné pohľadávky, vyzval odporcu ako ručiteľa na splnenie jeho\nzáväzkov vyplývajúcich z dohody o ručení. Odporca napriek výzve navrhovateľa svoje záväzky nesplnil\na verejne spochybňoval existenciu a rozsah svojich povinností voči navrhovateľovi. Voči spoločnosti\nBest Press je naviac aktuálne vedené exekučné konanie, v dôsledku čoho podľa navrhovateľa existuje\ndôvodný predpoklad, že spoločnosť Best Press nebude schopná splniť svoj dlh.\n3. Navrhovateľ má dôvodnú obavu zo zmarenia budúcej exekúcie, ktorá je založená na preukázateľnom\nfinančnom vyčerpaní odporcu a existencii záložných práv v prospech Slovenská záručná a rozvojová\nbanka (ďalej aj „SZRB“). Z verejne dostupných informácií, ktoré boli publikované v médiách dňa 27. 2.\n2026 vyplýva, že odporca sa nachádza v závažnej finančnej situácii, ktorá ohrozuje jeho schopnosť\nplniť svoje záväzky. Podľa informácií z médií minister F. C. zablokoval platbu príspevku pre odporcu\nv objeme 3.600.000,-EUR. Finančné vyčerpanie odporcu predstavuje priamy a bezprostredný dôvod\nobavy navrhovateľa zo zmarenia budúcej exekúcie. Navrhovateľ sa domnieval, že ak odporca pri\nzadržaní jediného príspevku nie je schopný plniť svoje bežné prevádzkové záväzky bez získania\nexterného financovania, je vysoko nepravdepodobné, že by bol schopný splniť ručiteľský záväzok voči\nnavrhovateľovi v celkovej výške 2.998.800,- EUR. Poukázal aj na to, že hlavná účtovníčka odporcu na\nzasadnutí výboru odporcu povinného dňa 27.2.2026 predniesla správu z ktorej vyplýva, že na začiatku\ntohto kalendárneho roka mal odporca disponovať na svojich bankových účtoch len peňažnou čiastkou\nneprevyšujúcou ani 21.000,- EUR, pričom dlhy odporcu mali predstavovať sumu takmer 8 miliónov\nEUR. Odporca aktívne podniká kroky smerujúce k ďalšiemu zaťaženiu svojho nehnuteľného majetku\nzáložnými právami v prospech tretích osôb, keď na volebnej konferencii dňa 27.2.2026, bol zaradený\nbod programu, ktorého predmetom bolo schválenie zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti odporcu\nv prospech Slovenskej sporiteľne (ďalej aj „SLSP“) k existujúcim zmluvám o úvere. Z mediálnych\nspráv ďalej vyplýva, že voči odporcovi aktívne uplatňujú nároky aj ďalšie spoločnosti vo výške\nprevyšujúcej sumu 20 miliónov EUR. Obava navrhovateľa zo zmarenia exekúcie žalovaného nároku\nje podľa navrhovateľa nielen reálna, ale aj bezprostredná. Skutočnosť, že vydanie zabezpečovacieho\nopatrenia nie je v zjavnom nepomere k výške zabezpečenej pohľadávky, osvedčuje nielen samotná\nvýška pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, ale aj fakt, že sa jedná o jediný majetok vyššej hodnoty,\nktorý môže byť využitý na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Na nehnuteľnostiach, ku ktorým sa\nnavrhovateľ domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, je naviac už existujúce záložné právo, t.j.\nzriadenie ďalšieho záložného práva neohrozí základné fungovanie odporcu.\n4. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. § 343 ods. 1, § 344, § 325 ods. 1 C.s.p. a uviedol, že\nmal v konaní osvedčené uzavretie zmluvy so spoločnosťou Best Press s.r.o., uzavretie dohody o ručení\ndňa 5.6.2024 medzi navrhovateľom a odporcom. Tiež mal osvedčené ,že na nehnuteľnosti je možné\nzriadiť záložné právo, t.j. tieto nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom záložného práva. Navrhovateľ\nosvedčil aj existenciu pohľadávky, t.j. skutočnosť, že voči odporcovi eviduje pohľadávku titulom ručenia,\na to na základe dohody o ručení. Súd však nemal za osvedčené, že odporca podniká aktívne kroky\nk ďalšiemu zaťaženiu svojho nehnuteľného majetku. Samotná skutočnosť, že na volebnej konferencii\nbol zaradený ako bod programu schválenie záložného práva v prospech financujúcej banky ešte\nneznamená, že k tomuto zaťaženiu dôjde, v akom rozsahu, a pod. Súd zároveň nemal za osvedčené, že\nby záložné právo v prospech SLSP, resp. inej banky (okrem SZRB), či osoby, bolo zriadené, prípadne, že\nby hoc len začalo vkladové konanie predmetom ktorého by bol zápis záložného práva k nehnuteľnostiam\nvo vlastníctve odporcu do katastra nehnuteľností.\n5. Súd zároveň zdôraznil, že nemal zo skutkových tvrdení navrhovateľa za osvedčené, že by odporca\nvykonával faktické alebo právne úkony, ktorými by sa svojho majetku zbavoval, či inak sťažoval a\nmaril výkon budúcej exekúcie. Splnenie tejto podmienky je však jednou z obligatórnych podmienok\npre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko nebolo osvedčené, že by odporca svoj majetok\nponúkal na predaj, predal, disponoval s týmto majetkom iným spôsobom, či ho zaťažoval s tým\nnásledkom, že by malo dôjsť k zníženiu hodnoty jeho majetku, neboli splnené podmienky za ktorých\nby sa dalo konštatovať, že existuje reálna hrozba zmarenia, či sťaženia budúcej exekúcie. Súd\npri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení musí prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahu do\nmajetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k výške pohľadávky, na zabezpečenie ktorej sa má zriadiť\nzáložné právo. Súd dospel k záveru, že primeranosť tohto zásahu nemá za osvedčenú, nakoľko\nnavrhovateľ nepredložil súdu žiadne listiny, prípadne neosvedčil iné skutočnosti, z ktorých by súd mohol\nposúdiť, či navrhovaný rozsah záložného práva a samotná hodnota nehnuteľností, ktoré majú byť\nzáložným právom zaťažené, sú úmerné vo vzťahu k výške pohľadávky. Preto vyhodnotil navrhovateľom\n\ntvrdené skutočnosti tak, že tento neosvedčil obavu zo zmarenia, či sťaženia budúcej exekúcie ako\nani primeranosť navrhovaného zásahu, t.j. navrhovaného rozsahu záložného práva k výške tvrdenej\npohľadávky a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. O nároku na náhradu trov\nkonania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi nepriznal nárok\nnáhradu trov konania, pretože mu v konaní žiadne nevznikli.\n6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.\nf/ a h/ C.s.p.. V odvolaní uviedol, že namieta právne posúdenie súdu prvej inštancie, ktorý nemal za\nosvedčené, že by tvrdenie navrhovateľa bolo založené na faktických úkonoch odporcu a že samotná\nskutočnosť, že na volebnej konferencii bol zaradený ako bod programu schválenie záložného práva\nv prospech financujúcej banky ešte neznamená, že k tomuto zaťaženiu dôjde. Navrhovateľ v rámci\nodvolania predložil ako nový dôkaz článok publikovaný na spravodajskom portáli Športweb (Pravda)\ndňa 20.3.2026 s názvom „Prvýkrát to delegáti zatrhli. G. chce opäť založiť majetok SFZ v prospech\nbanky\", z ktorého jednoznačne vyplýva, že odporca neprestáva vo svojej snahe zaťažiť svoj nehnuteľný\nmajetok záložnými právami v prospech tretích osôb. Z obsahu článku vyplýva, že Výkonný výbor\nodporcu na svojom zasadnutí konanom dňa 18.3.2026 v Bratislave zvolal mimoriadnu Konferenciu SFZ\nkonanú formou elektronického hlasovania per rollam, ktorá sa uskutoční dňa 11.4. 2026 a súčasne\nodporučil delegátom mimoriadnej Konferencie SFZ schváliť návrh na udelenie súhlasu na zriadenie\nzáložného práva na nehnuteľnosti SFZ a SFZ Marketing s.r.o. a na pohľadávky a účty v Slovenskej\nsporiteľni, a.s. k existujúcim zmluvám o úvere v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s.. Podľa navrhovateľa\nuvedené správanie odporcu preukazuje, že realizuje faktické úkony smerujúce k ďalšiemu zaťaženiu\nsvojho nehnuteľného majetku. Nie je pritom právne relevantné, či delegáti mimoriadnej konferencie tento\nnávrh schvália alebo neschvália. Podstatná je samotná skutočnosť, že vedenie odporcu opakovane a\ncielene iniciuje procesy, ktorých výsledkom má byť zaťaženie majetku odporcu záložnými právami v\nprospech tretích osôb. Navrhovateľ má za to, že práve opakované predkladanie návrhu na zaťaženie\nmajetku záložným právom predstavuje konkrétny a faktický úkon, ktorý súd prvej inštancie vyžadoval\npre osvedčenie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Nejde o abstraktnú hrozbu ani o hypotetickú\nmožnosť; práve naopak ide o preukázateľný a zdokumentovaný úkon odporcu. Navrhovateľ zdôraznil,\nže opakovaná snaha odporcu o zaťaženie majetku záložným právom musí byť posudzovaná v kontexte\njeho finančnej situácie. Z predloženého článku vyplýva, že finančná riaditeľka SFZ Marketing V. C.\npočas konferencie informovala, že odporca ráta s deficitom rozpočtu vo výške 6,5 milióna EUR. Odporca\nzároveň eviduje dlhy voči viacerým subjektom vrátane reprezentačného trénera, ktorému dlhuje výplaty\nza november a december 2025 v celkovej výške 140.000,- EUR.\n7. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na skutočnosť, že zriadenie ďalšieho záložného práva na\nnehnuteľnosti odporcu, ktoré už sú čiastočne zaťažené záložným právom v prospech Slovenskej\nzáručnej a rozvojovej banky, predstavuje takú zásadnú kvalitatívnu zmenu v štruktúre majetku odporcu,\nktorá by výrazne znížila možnosť navrhovateľa uspokojiť svoju pohľadávku z tohto majetku v budúcej\nexekúcii. Akceptácia výkladu súdu prvej inštancie o neosvedčení zriadenia záložného práva v prospech\nSLSP, resp. inej banky by znamenala, že zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť až v momente,\nkeď k ohrozeniu exekúcie fakticky už došlo - t. j. keď záložné právo už bolo zriadené a zapísané\ndo katastra nehnuteľností. Takýto výklad by fakticky eliminoval preventívnu funkciu zabezpečovacieho\nopatrenia a znemožnil by veriteľom účinnú ochranu ich práv. Navrhovateľ zdôraznil, že v prípade\nvýkonu záložného práva veriteľom so skorším poradím príde ku konverzii celého majetku odporcu\nna peňažné prostriedky, ktoré budú použité prednostne na úhradu pohľadávky prioritného veriteľa (a\nsúvisiacich nákladov speňaženia) a v presahujúcej výške by tieto prostriedky mali byť vydané odporcovi.\nZ povahy veci je teda nutné prísť k záveru, že prípadný výkon záložného práva sa bude dotýkať\nvšetkých nehnuteľností a tieto budú v celosti konvertované na peňažné prostriedky (výťažok z predaja).\nUvedenému mechanizmu pri nehnuteľnosti už zaťaženej záložným právom nie je možné z pozície\nnavrhovateľa zabrániť, avšak navrhovateľ môže byť uspokojený ako ďalší veriteľ v poradí. V tejto\nsúvislosti sa teda vydanie zabezpečovacieho opatrenia javí nielen ako primeraný prostriedok, ale ako\njediný možný (účinný) prostriedok ochrany práv navrhovateľa. V opačnom prípade by bolo výlučne na\nvôli odporcu, či by zostatok získaný po vykonaní záložného práva prednostným záložným veriteľom\nvydal v prospech oprávneného alebo nie. Uspokojenie pohľadávky však nemôže byť ponechané na\nsvojvôľu dlžníka. Navrhovateľ preto dodal, že zriadenie zabezpečovacieho opatrenia má mimoriadny\nvýznam aj z hľadiska potenciálnej budúcej insolvencie odporcu. Navrhovateľ poukázal na to, že odporca\neviduje viacero peňažných záväzkov po lehote splatnosti voči rôznym veriteľom, vrátane dlžných miezd\n\nreprezentačného trénera (podľa medializovaných informácií). Rozpočtový deficit vo výške 6,5 milióna\nEUR, ktorý sám odporca verejne priznal, túto situáciu ďalej prehlbuje.\n8. Navrhovateľ ďalej v kontexte odvolania vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že jeho odôvodnenie je\nnedostatočné a obsahovo mimoriadne všeobecné. Súd sa vôbec nevysporiadal s tým, že navrhovateľ\nnetvrdil len samotnú existenciu dlhu či zlú finančnú situáciu, ale predložil konkrétne kvantifikované\núdaje preukazujúce, že odporca na začiatku kalendárneho roka 2026 disponoval na svojich bankových\núčtoch peňažnou čiastkou neprevyšujúcou ani 21.000 EUR, pričom jeho dlhy predstavovali sumu takmer\n8 miliónov EUR - a to bez plného zarátania pohľadávky navrhovateľa a ďalších medializovaných\npohľadávok presahujúcich 22 miliónov EUR. Navrhovateľ má za to, že napadnuté rozhodnutie nie\nje dostatočne odôvodnené a navyše, hlavný argument súdu (že odporca aktuálne nenakladá s\nnehnuteľnosťami) je vyvrátený aktuálnym skutkovým stavom, keď odporca opätovne zvolal mimoriadnu\nkonferenciu za účelom odsúhlasenia jeho ďalšieho zadlženia. Navrhol, aby odvolací súd zmenil\nnapadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadil zabezpečovacie opatrenie v navrhovanom znení\na priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n9. Navrhovateľ následne dňa 24.4.2026 doložil do súdneho spisu podanie označené ako doplnenie\nnových skutočností, v ktorom uviedol, že odporca začal inzerovať na predaj nehnuteľnosti na LV XXXX\nvedenom pre k.ú. A., administratívna budova, o čom doložil do spisu dôkaz a to inzerát na stránke\nBAZOŠ.sk zo dňa 25.3.2026 /č.l.122/.Vzhľadom na skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia spojené o nové skutočnosti a ďalšie aktívne kroky odporcu je podľa\nnavrhovateľa nevyhnutnosť zriadiť v prospech navrhovateľa záložné právo k majetku odporcu viac ako\nosvedčená.\n10. Na výzvu odvolacieho súdu sa k odvolaniu vyjadril odporca, ktorý uviedol, že návrh považuje v\ncelom rozsahu za nedôvodný. Odporca popiera navrhovateľom uplatňovanú pohľadávku ako nedôvodnú\na zároveň uviedol, že podal proti Platobnému rozkazu zo dňa 8.4.2026 vydaného v rámci upomínacieho\nkonania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa proti spoločnosti\nBest Press a odporcovi ako odporcovi 2/ o zaplatenie sumy vo výške 2.998.800,-EUR s príslušenstvom /\nsp. zn. 26Up/369/2026/ odpor, na základe ktorého bude Platobný rozkaz zrušený a bude nasledovať\nkonanie o zaplatenie deklarovanej pohľadávky /ako konanie vo veci samej/. Odporca zdôraznil, že\nnavrhovateľom deklarovaná pohľadávka voči odporcovi vo výške 2.998.800,-EUR objektívne neexistuje.\nNariadenie zabezpečovacieho opatrenia by v danom prípade predstavovalo zjavne neprimeraný\na disproporčný zásah do majetkovej sféry odporcu ,ktorý je pritom subjektom s pravidelnými a\nstabilnými príjmami, pričom neexistuje žiadny objektívny predpoklad, že by svoju ekonomickú stabilitu\nnemal zachovanú aj v budúcnosti po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Navrhovateľ\nzároveň nijakým spôsobom nepreukázal, ani len hodnoverne neosvedčil existenciu potreby nariadenia\nzabezpečovacieho opatrenia. Návrh je v podstatnej časti založený výlučne na dvoch (už absolútne\nneaktuálnych) vyjadreniach pani C. a na novinových článkoch, ktoré však nepreukazujú tvrdenia,\nktoré z nich navrhovateľ vyvodzuje. Odporca zdôraznil, že je subjektom, ktorého existencia, činnosť a\nhospodárenie sú vzhľadom na jeho postavenie, poslanie, členskú základňu a verejnoprávny význam pod\npermanentnou verejnou, mediálnou aj politickou kontrolou, pričom objektívne nemožno predpokladať\njeho zánik alebo účelové vyprázdnenie majetku. Zároveň ide o subjekt disponujúci stabilnými a\nvýznamnými príjmami, plynúcimi najmä zo zdrojov UEFA, FIFA a verejných prostriedkov štátu. Odporca\npoukázal na skutočnosť, že len od začiatku tohto kalendárneho roka mu bol zo strany Ministerstva\ncestovného ruchu a športu poskytnutý príspevok vo výške približne 7 mil. EUR a ďalšie finančné\nprostriedky zo strany UEFA. Už samotná táto skutočnosť jednoznačne osvedčuje ekonomickú stabilitu\na finančnú bonitu odporcu.\n11. K pohľadávke navrhovateľa odporca uviedol, že túto si navrhovateľ odvodzuje voči spoločnosti\nBest Press zo Zmluvy o poskytovaní zariadení a verejných služieb zo dňa 5.6.2024 uzatvorenej medzi\nnavrhovateľom a touto spoločnosťou a voči odporcovi z titulu ručenia podľa Dohody o ručení zo dňa\n5.6.2024 v znení, ktorú predložil spolu s návrhom (ďalej len „Dohoda o ručení 2“). Pričom Dohoda o\nručení 2 sa svojim obsahom, najmä rozsahom ručenia značne odlišuje od dohody o ručení zo dňa\n5.6.2024, ktorou disponuje odporca (ďalej len „Dohoda o ručení 1“). Dohoda o ručení 2 je teda zjavným\nfalzifikátom, ktorý vnikol mechanickým rozpojením dvoch rovnopisov Dohody o ručení 1 a pripojením\npodpisových strán k textu Dohody o ručení 2, t. j. k textu, ktorý odporca nikdy neodsúhlasil a nikdy\nneexistovala vôľa byť ním viazaný. Odporca nikdy nepodpísal Dohodu o ručení 2, a teda nikdy neprejavil\n\nvôľu byť viazaný jej obsahom. Za týchto okolností je zrejmé, že pri Dohode o ručení 2 nie sú splnené\nzákladné predpoklady vzniku právneho úkonu, keďže v jej prípade absentuje stret a zhoda prejavov vôle.\n12. K samotnému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odporca uviedol, že nie sú\nsplnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie a to tak z dôvodu neexistencie samotnej\ndeklarovanej pohľadávky navrhovateľa, ako aj z dôvodu úplnej absencie akejkoľvek reálnej obavy, že\nby prípadná budúca exekúcia mohla byť ohrozená. Navrhovateľ nepredložil jediný relevantný dôkaz,\nktorý by odôvodňoval záver o tom, že odporca ako povinný subjekt smeruje k zániku, platobnej\nneschopnosti, účelovému vyprázdňovaniu majetku alebo k inému konaniu objektívne ohrozujúcemu\nbudúcu vykonateľnosť prípadného rozhodnutia. Naopak, zo samotnej povahy odporcu, ekonomického\nmodelu jeho financovania, ako aj jeho postavenia v rámci systému športu na Slovensku a verejného\nfinancovania vyplýva presný opak. Odporca predstavuje stabilnú národnú športovú organizáciu\nosobitného významu, ktorá dlhodobo a kontinuálne vykonáva svoju činnosť a ktorej existencia je\nobjektívne previazaná s plnením úloh vo verejnom záujme v oblasti športu, reprezentácie Slovenskej\nrepubliky a organizácie súťaží . Odporca hospodári s rozpočtom približne vo výške 27mil.EUR,\npričom disponuje pravidelnými, opakujúcimi sa a predvídateľnými príjmami. Len zo štátneho príspevku\nuznanému športu získava finančné prostriedky približne vo výške 14 mil. EUR ročne. Okrem uvedeného\nmá stabilné príjmy zo strany UEFA a FIFA, ako aj z marketingových, reklamných a vysielacích práv.\nIde teda o subjekt s dlhodobým a diverzifikovaným finančným modelom, ktorého príjmová štruktúra\nje stabilná a objektívne predvídateľná aj do budúcna. Zároveň nie je štandardným podnikateľským\nsubjektom, ktorého existencia závisí od úspechu konkrétneho komerčného projektu. Nejde o obchodnú\nspoločnosť založenú za účelom dosahovania zisku, ani o účelovo vytvorenú entitu bez reálneho\nekonomického a inštitucionálneho zázemia.\n13. Odporca zdôraznil, že zriadenie zabezpečovacieho záložného práva práve na nehnuteľnom\nmajetku odporcu by malo objektívny negatívny dopad na schopnosť odporcu zabezpečovať svoje\nfinancovanie, čerpanie úverových alebo investičných zdrojov a plnenie svojich základných úloh.\nZriadenie záložného by mohlo sekundárne zhoršiť ekonomickú situáciu odporcu, voči ktorému si\nchce navrhovateľ zabezpečiť budúcu vymožiteľnosť pohľadávky, pričom navrhované zabezpečovacie\nopatrenie by zároveň predstavovalo zjavne neprimeraný zásah do majetkovej sféry stabilne fungujúcej\nnárodnej športovej organizácie s pravidelnými a garantovanými príjmami.\n14. K tvrdeniu navrhovateľa, že zriadenie záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne\npredstavuje „zásadnú kvalitatívnu zmenu v štruktúre majetku“ odporcu, odporca uviedol, že práve\nnaopak, existencia štandardného bankového zabezpečenia predstavuje bežný a ekonomicky racionálny\nspôsob financovania využívaný prakticky všetkými významnými subjektmi obdobného rozsahu a\nekonomickej štruktúry. Existencia jedného bankového záložného práva sama osebe nijakým spôsobom\nneosvedčuje úmysel dlžníka zbavovať sa majetku, poškodzovať veriteľov alebo zmariť budúcu\nexekúciu. Argumentácia navrhovateľa by v konečnom dôsledku viedla k absurdnému záveru, že\nakékoľvek financovanie prostredníctvom bankového úveru automaticky zakladá dôvod na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia. Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu\npotvrdil a odporcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n15. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal\nodvolanie podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a § 380 ods.\n1 C.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi a rozsahom odvolania\nnavrhovateľa, vyjadrením odporcu, odvolací súd dospel pri aplikácii nižšie uvedených ustanovení\nprávneho predpisu k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n17. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n\n18. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej\ninštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými navrhovateľom\nv podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V zmysle platnej právnej úpravy súd\nnariadi zabezpečovacie opatrenie v prípade ak boli v návrhu osvedčené dôvody na jeho nariadenie.\nSúd pri rozhodovaní posudzuje jeho dôvodnosť a osvedčené skutočnosti, nevykonáva dokazovanie ale\nlen posudzuje predložené dôkazy a to v rozsahu ich osvedčovacej sily. Navrhovateľ musí po osvedčení\nsvojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce\nbezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Nárok pritom nemusí\nbyť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä\nnaliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných\npre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prostredníctvom označených\ndôkazov. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to\nsprávne.\n19. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť , ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n20. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,\nprávach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,\nak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n21. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie\nopatrenie.\n22. Odvolací súd dospel k rovnakému názoru ako súd prvej inštancie , že navrhovateľ neosvedčil\npotrebu bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami v rozsahu navrhovaného zabezpečovacieho\nopatrenia. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu\nna zaplatenie pohľadávky v právnej veci navrhovateľa proti spoločnosti Best Press a odporcovi ako\nodporcovi 2/ o zaplatenie sumy vo výške 2.998.800,-EUR s príslušenstvom, sp.zn.26Up/369/2026, proti\nktorému podal odporca odpor a vec bude prejednávaná na súde prvej inštancie. V konaní vo veci samej\nbude súd prvej inštancie posudzovať dôvodnosť nároku navrhovateľa /o zaplatenie 2.998.800,-EUR s\npríslušenstvom/ pri vykonaní riadneho dokazovania na rozdiel od osvedčovania skutočností v návrhu\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že navrhovateľ\nv posudzovanej veci neosvedčil základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z\npredložených dôkazov nevyplýva úmyselné konanie odporcu spočívajúce v zabavovaní sa majetku,\nči iné konanie, ktorým by odporca sťažoval a maril výkon budúcej exekúcie. Aj v prípade schválenia\nresp. udelenia súhlasu/ delegátmi/ na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti odporcu a SFZ\nMarketing s.r.o. v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené konanie\nodporcu bez ďalšieho nepreukazuje zbavovanie sa jeho majetku. Odporca môže týmto postupom\nzískavať finančné prostriedky pre svoju činnosť. Existencia bankového záložného práva sama osebe\nnijakým spôsobom neosvedčuje úmysel dlžníka zbavovať sa majetku, či poškodzovať veriteľov alebo\nzmariť budúcu exekúciu. Naviac v prejednávanej veci navrhovateľ neosvedčil, že by odporca úvery\nnesplácal a bol v omeškaní s ich splácaním, kedy by banka mala právo úver zosplatniť a uspokojiť\nsvoju pohľadávku zo zálohu. Navrhovateľ hodnoverným spôsobom neosvedčil, že by správanie odporcu\nsmerovalo k úmyselnému konaniu, ktorého výsledkom by došlo k zmenšeniu jeho majetku a teda že\nby prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že návrh\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho dôvodnosť vychádza vo väčšej miere z novinových\nčlánkov uvádzaných v médiách, ktoré samé o sebe nepreukazujú jednak platobnú neschopnosť odporcu\nani vykonávanie takých faktických krokov alebo úkonov, ktorými by sa odporca zbavoval majetku a maril\nbudúci výkon exekúcie.\n23. Odvolací súd k otázke hodnoty zabezpečovaných nehnuteľností pre zachovanie princípu\nproporcionality uvádza, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,\nmusí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu\nk pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu\nzabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Na zdôraznenie odvolací súd v zhode\nso súdom prvej inštancie uvádza, že navrhovateľ nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, prípadne\n\nneosvedčil iné skutočnosti, z ktorých by súdu bola zrejmá hodnota nehnuteľností, na ktorých žiada\nzriadiť záložné právo, aby mohol súd posúdiť, či navrhovaný rozsah záložného práva a samotná hodnota\nnehnuteľností, ktoré majú byť záložným právom zaťažené, sú úmerné vo vzťahu k výške pohľadávky\nnavrhovateľa.\n24. K navrhovateľom predloženému podaniu zo dňa 24.4.2026 /po vydaní napadnutého uznesenia/, v\nktorom predložil súdu fotokópiu inzercie odporcu na portáli Bazoš.sk, na základe ktorej odporca ponúka\nna predaj nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v katastrálnom území A., ako administratívna budova\nsúp. č.XXX za cenu 695.000,-EUR s pozemkom, čím sa snaží osvedčiť skutočnosť, že sa odporca\nzbavuje svojho nehnuteľného majetku predajom tretej osobe, odvolací súd uvádza, že sa s uvedeným\ntvrdením navrhovateľa nestotožňuje. Uvedená skutočnosť nie je sama o sebe spôsobilá osvedčiť\nzbavovanie sa majetku vo vlastníctve odporcu a tým vyvolať obavu ohrozenia budúcej exekúcie.\nZbavovanie sa majetku dlžníka pre posúdenie takéhoto konania ako spôsobu ohrozenia exekúcie by\nmohlo byť osvedčené v prípade ak by nehnuteľný majetok bol predávaný výrazne pod trhovú cenu\nalebo za iných nevýhodných podmienok vzbudzujúcich pochybnosť o dobrom úmysle. V prípade ak\nsa jedná o verejnú ponuku za primeranú cenu je nutné takýto prevod posúdiť vo vzťahu k ohrozeniu\nprípadnej exekúcie za prípustný pretože prevodom nehnuteľnosti dochádza k transformácii majetku z\nnehnuteľného na peňažný čo samo o sebe neosvedčuje ukracujúci zámer odporcu. Navrhovateľ ani v\ndoplnenom podaní neuviedol v čom vidí ukracujúci charakter uvedenej inzercie.\n25. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že dôvodnosť nároku navrhovateľa bude predmetom konania\na dokazovania vo veci samej. V rámci konania vo veci samej budú vykonávané aj navrhované dôkazy\nodporcu uvedené v jeho vyjadrení k odvolaniu. Vo vzťahu k odvolaniu navrhovateľa je odvolací súd toho\nnázoru, že odvolacie dôvody navrhovateľa boli vecne správe posúdené už súdom prvej inštancie a preto\nodvolací nevidí dôvod vecne správne dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia opakovať\na v celom rozsahu na ne odkazuje.\n26. Podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia /teda aj zabezpečovacieho opatrenia/ je\ndočasná úprava pomerov strán sporu /nie s konečnou platnosťou/, pričom ochrana musí byť poskytnutá\ntomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie\nsmeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže\ndosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany.\nIde pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným opatrením nie je\nprejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné\nrozhodnutie malo vôbec reálny význam.\n27. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh navrhovateľa na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany navrhovateľa\nzákladné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté\nuznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n28. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na to, že napadnuté uznesenie považuje za nedostatočné a\nobsahovo mimoriadne všeobecné, ktoré neposkytuje presvedčivé a náležité odôvodnenie, ktoré by\ndokázalo ozrejmiť úvahy súdu, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia. Odvolací súd sa s touto námietkou navrhovateľa nestotožňuje.\n29. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady\nspravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto\nsúdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,\nbola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.\ndecembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,\nč. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n30. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie náležite,\npodrobne\na logicky odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi\nskutočnosťami. Preto na námietku navrhovateľa neprihliadal. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\n\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné /ZPS 56/2008/. Odvolací súd má\nza to, že ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná.\n31. Odvolací súd záverom konštatuje, že nebolo jeho povinnosťou v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu\no zabezpečovacom opatrení reagovať na všetky tvrdenia strán sporu, ktoré sa týkajú ďalších odvolacích\ndôvodov ani konania vo veci samej a reagoval iba na tie tvrdenia a skutočnosti, ktoré súviseli s konaním\no nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a mali význam pre jeho rozhodnutie.\n32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plné úspešný.\n33. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.\n757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "86Cb/23/2026", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}