{"guid": "f65d8fce-d5c1-4785-8ea4-70987128ce86:7932c090-46a2-4943-8338-570666f3d170", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1326201760.1", "spisova_znacka": "2Cob/43/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/43/2026 z 11. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2026, sp. zn. 2Cob/43/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1326201760.1", "identifikacne_cislo": "1326201760", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2026-06-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324.odsek-1", "nazov": "§ 324 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "nazov": "§ 325 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-328.odsek-1", "nazov": "§ 328 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-328.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-328"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-324", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-328", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7932c090-46a2-4943-8338-570666f3d170", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1326201760.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1326201760.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1326201760.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/43/2026\n1326201760\n11. 06. 2026\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2026:1326201760.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: APEX Services, s.r.o., so\nsídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 517 755, zastúpeného: act\nlegal s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,\nIČO: 47 239 921, proti žalovanému: Slovenský futbalový zväz, so sídlom Tomášikova 18482/30C, 821\n01 Bratislava - Ružinov, IČO: 00 687 308, zastúpenému: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o.,\nLazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní\nžalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 83Cb/24/2026 - 74 zo dňa 24.3.2026 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 83Cb/24/2026 - 74 zo dňa\n24.3.2026 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 83Cb/24/2026 - 74 zo\ndňa 24.3.2026 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému nepriznal nárok na\nnáhradu trov konania.\n2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca (ďalej v texte aj navrhovateľ) návrhom doručeným\nsúdu 12.3.2026 žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže žalovanému (ďalej v texte aj\npovinný) nakladať s peňažnými prostriedkami do výšky 3.347.180,- Eur vedenými na jeho bankových\núčtoch IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, IBAN: I.\nXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, s výnimkou tých pohľadávok, ktoré nepodliehajú exekúcii, najmä tieto\nfinančné prostriedky vybrať z účtu alebo previesť na iný účet, s výnimkou ich prevodu na účet vedený\nu žalobcu IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, tieto zaťažiť právami tretích osôb, založiť alebo\nzmeniť majiteľa účtu, a to odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že\n1.9.2025 uzatvoril s obchodnou spoločnosťou Best Press s.r.o., so sídlom Beniakova 407, Nitra, IČO: 51\n836 921 (ďalej len „spoločnosť Best Press“) kúpnu zmluvu, v ktorej sa žalobca ako predávajúci zaviazal\npredať a dodať obchodnej spoločnosti Best Press ako kupujúcemu 3.093 kusov zariadení Apple Iphone\n16, Pro 245 GB a spoločnosť Best Press sa zaviazala uhradiť žalobcovi odplatu vo výške 3.541.485,Eur (ďalej len „kúpna zmluva“). Dňa 1.9.2025 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodu o ručení podľa\nustanovenia § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou sa žalovaný zaviazal, že ak spoločnosť Best\nPress nezaplatí žalobcovi riadne a včas kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve, kúpnu cenu uhradí\nžalobcovi žalovaný po doručení písomnej výzvy žalobcu na jej zaplatenie. Žalobca uviedol, že tovar\npodľa kúpnej ceny riadne dodal spoločnosti Best Press, kúpna cena sa stala splatnou 30.10.2025, avšak\nspoločnosť Best Press mu neuhradila kúpnu cenu ani len sčasti. Žalobca zaslal 7.11.2025 spoločnosti\nBest Press predžalobnú výzvu na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní odo dňa jej doručenia a o jej zaslaní\ninformoval aj žalovaného listom z 10.11.2025. Podstatnými argumentami žalobcu, ktorými odôvodnil\n\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia, bolo ohrozenie exekúcie jeho splatnej pohľadávky v sume\n3.347.180,- Eur voči spoločnosti Best Press, za ktorú žalovaný ručil, a ktorú neuhradila ani spoločnosť\nBest Press a na následnú výzvu ani žalovaný ako ručiteľ. Žalobca poukazoval najmä na opakované\npopieranie ručenia zo strany žalovaného, ako aj na celkovú nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného.\nŽalobca argumentoval, že nehnuteľný majetok žalovaného už je zaťažený záložným právom banky a\nžalovaný mal v úmysle zriadiť ďalšie záložné právo na svojom majetku, ako aj majetku spoločnosti SFZ\nMarketing s. r. o. Žalobca sa obával, že úverové možnosti žalovaného sú vyčerpané, a hoci nateraz\nzriadenie ďalšieho záložného práva nebolo schválené, do budúcnosti ho nemožno vylúčiť. Budúca\nexekúcia jeho pohľadávky je podľa názoru žalobcu ohrozená, keďže finančné prostriedky žalovaného\nnepostačujú ani na jeho bežnú prevádzku. Žalobca mal za to, že zabezpečovacie opatrenie v podobe\nzáložného práva na účty žalovaného v banke by v tomto prípade neviedlo k naplneniu svojho účelu, a\npreto je účelnejšie zakázať žalovanému nakladať s jeho peňažnými prostriedkami na účtoch v banke v\nsume ním žalovanej pohľadávky.\n3. Súd prvej inštancie mal z predložených dôkazov preukázané, že žalobca a spoločnosť Best Press\nuzatvorili 1.9.2025 kúpnu zmluvu, v ktorej sa žalobca ako predávajúci zaviazal najneskôr do 5.9.2025\ndodať spoločnosti Best Press ako kupujúcemu 3.093 kusov zariadení Apple Iphone 16, Pro 256GB\nza cenu 1.145,- Eur bez DPH za kus, t. j. za kúpnu cenu 3.541.485,- Eur bez DPH s tým, že kúpna\ncena sa stane splatnou 30.10.2025. Z dohody o ručení uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným ako\nručiteľom 1.9.2025 vyplýva, že žalobca a žalovaný sa dohodli na zabezpečení uspokojenia peňažných\npohľadávok žalobcu, ktoré mal voči spoločnosti Best Press z kúpnej zmluvy z 1.9.2025, a to vo vzťahu\nk peňažnej pohľadávke žalobcu na cenu za tovar, prípadné zmluvné pokuty, nároky na náhradu škody\na/alebo vydanie bezdôvodného obohatenia do maximálnej výšky kúpnej ceny tovaru uvedenej v kúpnej\nzmluve, vrátane príslušenstva pohľadávky. Žalovaný v dohode o ručení vyhlásil, že ak spoločnosť Best\nPress nezaplatí žalobcovi zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, uspokojí žalobcu ručiteľ, a to\nv lehote 20 dní od doručenia prvej písomnej výzvy. Z predžalobnej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo\n7.11.2025 súd zistil, že žalobca vyzval spoločnosť Best Press na zaplatenie sumy 3.541.485,- Eur\ns úrokom z omeškania do desiatich dní od doručenia predžalobnej výzvy. Z prvej písomnej výzvy\nna úhradu z 10.11.2025 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 3.541.485,- Eur\ns príslušenstvom z dôvodu, že spoločnosť Best Press svoj záväzok voči žalobcovi neuhradila ani\nčiastočne; výzva bola žalovanému doručená 10.11.2025. Z predžalobnej výzvy na úhradu z 8.12.2025\nsúd zistil, že žalobca opätovne vyzval žalovaného na bezodkladnú úhradu dlžnej sumy 3.541.485,- Eur\ns príslušenstvom; výzva bola žalovanému doručená 8.12.2025. Súd mal z uznania dlhu spoločnosti Best\nPress preukázané, že spoločnosť Best Press 23.1.2026 uznala svoj dlh v sume 3.347.180,- Eur z titulu\nkúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bolo dodanie 3.093 kusov zariadení Apple\nIphone 16, Pro 256GB za dohodnutú kúpnu cenu 3.541.485,- Eur. Súd z platobného rozkazu Okresného\nsúdu Banská Bystrica sp. zn. 40Up/186/2026 z 24.2.2026 zistil, že súd uložil spoločnosti Best Press a\nžalovanému zaplatiť žalobcovi 3.347.180,- Eur s úrokom z omeškania 11,15% ročne zo sumy 3.347.180,Eur od 31.10.2025 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatným.\n4. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo žalobcom predložených dôkazov mal pre účely tohto konania\nosvedčenú pohľadávku žalobcu voči spoločnosti Best Press v sume 3.347.180,- Eur, ktorej zaplatenia sa\nžalobca domáhal voči žalovanému ako ručiteľovi na základe dohody o ručení z 1.9.2025 a ktorá doposiaľ\nnebola zo strany spoločnosti Best Press a žalovaného splnená. Zároveň súd uviedol, že dôvodnosť\nuvedenej pohľadávky a prípadné námietky spoločnosti Best Press a žalovaného bude posudzovať súd\nv konaní o nároku na zaplatenie sumy 3.347.180,- Eur s príslušenstvom.\n5. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval § 324 ods. 1 až ods. 3, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1 a 2, § 329\nods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že nariadiť\nneodkladné opatrenie možno len subsidiárne za podmienky, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť\nzabezpečovacím opatrením. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť peňažnú pohľadávku\nveriteľa zriadením záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka,\nak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacím opatrením sa posilňuje postavenie veriteľa,\na to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky,\nktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo\nzredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže na návrh\nzriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv\n\nna predmete záložného práva záložné právo garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa\ndňa jeho vzniku.\n6. Podľa názoru súdu prvej inštancie nebola v danej veci naplnená podmienka subsidiarity neodkladného\nopatrenia. V tomto prípade je totiž možné na majetok žalovaného zriadiť záložného právo nariadením\nzabezpečovacieho opatrenia, pričom existuje pluralita predmetov, na ktorých záložné právo možno\nzriadiť. Ak mal žalobca za to, že zriadením záložného práva k bankovým účtom žalovaného\nnemožno dosiahnuť reálne zabezpečenie jeho pohľadávky pre prípad budúcej exekúcie, mohol sa\ndomáhať nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnom majetku\nžalovaného. Tomu podľa súdu nebráni ani skutočnosť, že niektoré nehnuteľnosti žalovaného (napr.\nNárodné tréningové centrum v Senci) už sú zaťažené záložným právom v prospech banky. Okrem\ntoho mal súd za to, že ani nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo forme záložného práva k účtom\nžalovaného nie je úplne vylúčené. Účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nie je umožniť\nžalobcovi okamžite disponovať s predmetom zálohu, ale naopak zabezpečiť majetok, z ktorého bude\nmožné uspokojiť jeho judikovanú pohľadávku budúcou exekúciou (ak by žalovaný medzitým túto nesplnil\ndobrovoľne). Súd nepovažoval za dôvodný ani argument žalobcu, že banky spravidla nerešpektujú\nzáložné právo zriadené v prospech súkromného veriteľa, keďže v prípade žalobcu by bolo záložné\nprávo zriadené na základe súdneho rozhodnutia, nie na základe zmluvy uzatvorenej medzi záložcom\na záložným veriteľom. Z toho istého dôvodu preto nebola dôvodná ani obava žalobcu, že banka by sa\nvystavila riziku podania žaloby zo strany majiteľa účtu pre porušenie zmluvy o účte, keďže banka by v\nprípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia rešpektovala súdne rozhodnutie.\n7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je aj potreba\nbezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená.\nZ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca sa obával ohrozenia budúcej\nexekúcie jeho pohľadávky. Existencia dlhu však sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie\nneodkladného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia môže byť ohrozený\npatrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,\nktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo\novplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo/144/97). V tomto konaní súd\nnemal osvedčenú ani skutočnosť, že žalovaný podniká kroky k zníženiu hodnoty jeho majetku. Pokiaľ\nžalobca poukazoval na zaťaženie nehnuteľného majetku žalovaného záložnými právami v prospech\nbanky, z kontextu veci je zrejmé, že tieto záložné práva vznikli ešte pred vznikom pohľadávky žalobcu,\nktorej zaplatenia sa domáha voči žalovanému ako ručiteľovi. Skutočnosť, že žalobca v rámci vnútorných\nprocesov zvažoval možnosť zriadenia ďalších záložných práv voči banke, ku ktorých schváleniu napokon\nnedošlo, taktiež neosvedčuje ohrozenie prípadnej budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu. Na prijatie\nzáveru o existencii konania podstatne nepriaznivo ovplyvňujúceho majetkové pomery žalovaného\nnepostačuje ani hypotetická obava žalobcu, že v budúcnosti môže žalobca zriadiť záložné právo na svoj\nmajetok. Súd preto konštatuje, že v danom prípade nemal osvedčené také konanie žalovaného, ktoré\nby podstatne nepriaznivo ovplyvňovalo jeho majetkové pomery.\n8. Pokiaľ žalobca namietal existenciu súčasnej nepriaznivej finančnej situácie žalovaného, súd prvej\ninštancie túto nemal na základe dôkazov predložených žalobcom do konania dostatočne osvedčenú. V\nčlánkoch, ktoré predložil žalobca sa uvádza rôzna zadlženosť žalovaného od viac ako 6,5 milióna Eur\n(článok z 2.3.2026 Ďalšia rana pre Kováčika. Dlhy SFZ odhalili astronomický plat Calzonu, Wiess bral\npolovicu) či 8 miliónov Eur (článok Huliak zastavil financovanie pre Slovenský futbalový zväz. Budeme\nsa brániť právnou cestou, odkázal SFZ, v ktorom sa malo jednať o vyjadrenie ministra cestovného ruchu\na športu o výške dlhov žalovaného z októbra minulého roka). Podľa názoru súdu, informácie o dlhu\na celkovo finančných pomeroch žalovaného nie sú osvedčené relevantnými dokladmi a vyplývajú len\nz internetových článkov, na ktoré poukazoval žalobca alebo ide o všeobecné vyjadrenia týkajúce sa\nmajetkových pomerov a rozpočtu žalovaného. Súd poukázal na to, že z predloženej účtovnej závierky\nžalovaného za rok 2024 vyplýva, že žalovaný dosiahol kladný výsledok hospodárenia po zdanení\n12.214,92 Eur, pričom sám žalobca uviedol, že účtovná závierka za minulý rok ešte nie je k dispozícii.\nPodľa názoru súdu, nemožno prihliadať len na samotnú veličinu dlhov žalovaného, ale aj na existenciu\nostatného aktívneho majetku žalovaného. To najmä preto, že exekúciu pohľadávky žalobcu je možné\nvykonať viacerými spôsobmi a postihnutie finančného majetku je len jednou z foriem.\n\n9. S poukazom na vyššie uvedené závery súd prvej inšatncie zamietol návrh žalobcu na nariadenie\nneodkladného opatrenia z dôvodu, že sledovaný účel - zabezpečenie budúcej exekúcie pohľadávky\nžalobcu je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ako aj z dôvodu, že žalobca neosvedčil\nexistenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia jeho pohľadávky je ohrozená. V konaní teda neboli\nsplnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení.\n10. Vzhľadom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd konštatoval, že v konaní\nbol v celom rozsahu úspešný žalovaný, a preto by mu patrila náhrada trov tohto konania. Žalovanému v\ntomto konaní doposiaľ žiadne trovy nevznikli, a preto súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov\nkonania v súlade so zásadou hospodárnosti vyjadrenou v čl. 17 CSP.\n11. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnymi skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n12. V odvolaní uviedol, že podmienka subsidiarity vyjadrená v § 324 ods. 3 CSP predpokladá, že\nzabezpečovacie opatrenie je spôsobilé skutočne a efektívne dosiahnuť účel, ktorý navrhovateľ sleduje\nnávrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Nejde teda o formálne posúdenie, či je teoreticky\nmožné nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ale o materiálne posúdenie, či zabezpečovacie opatrenie v\nkonkrétnych okolnostiach prípadu reálne naplní sledovaný účel. Podľa jeho názoru, ak by sa podmienka\nsubsidiarity vykladala čisto formálne v tom zmysle, že vždy, keď teoreticky existuje majetok, na ktorom\nmožno zriadiť záložné právo, je nariadenie neodkladného opatrenia vylúčené, potom by sa neodkladné\nopatrenie v podstate nemohlo nariadiť nikdy, čím by sa celý inštitút neodkladného opatrenia podľa § 324\na nasl. CSP stal obsolentným. Takýto výklad je v zjavnom rozpore s úmyslom zákonodarcu, ktorý inštitút\nneodkladného opatrenia zakotvil práve pre tie situácie, v ktorých zabezpečovacie opatrenie neposkytuje\ndostatočnú ochranu. Má za to, že najvýraznejší rozdiel medzi záložným právom a neodkladným\nopatrením spočíva v bezprostrednosti ich účinku. Zatiaľ čo záložné právo zakladá iba právo na\nbudúce uspokojenie pohľadávky (t. j. pôsobí do budúcnosti po splatnosti zabezpečenej pohľadávky),\nneodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze nakladať s peňažnými prostriedkami pôsobí okamžite a\npriamo zabraňuje odčerpaniu prostriedkov z účtu.\n13. Podľa žalobcu jediným efektívnym nástrojom ochrany práv žalobcu je preto neodkladné opatrenie,\nktorým súd priamo prikáže povinnému (žalovanému) zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami\nna bankovom účte, čím súčasne prikáže banke ako poddlžníkovi nevykonávať platobné operácie na\nťarchu účtu nad stanovenú výšku. Žalobca má za to, že výklad podmienky osvedčenia obavy z budúceho\nzmarenia exekúcie aplikovaný súdom prvej inštancie je neprípustne reštriktívny a v rozpore so zmyslom\na účelom inštitútu neodkladného opatrenia a takýto výklad by fakticky eliminoval preventívnu funkciu\nneodkladného opatrenia a znemožnil by veriteľom účinnú ochranu ich práv. Zdôrazňuje, že reálnosť\nobavy, že výkon súdneho rozhodnutia by mohol byť v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia ohrozený, osvedčuje najmä také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je\nznižovanie hodnoty majetku postihnuteľného výkonom exekúcie. Otázka reálnosti ohrozenia exekúcie\nje pritom v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 otázkou objektívnou. Z\nplatnej právnej úpravy nevyplýva požiadavka, aby bolo preukázané, že konanie dotknutej osoby, ktorého\ndôsledkom je znižovanie hodnoty jej majetku, je úmyselným konaním so zámerom zbaviť sa majetku\nna úkor veriteľa. Pre osvedčenie obavy zo zmarenia exekúcie preto postačuje preukázať existenciu\nskutočností nasvedčujúcich tomu, že pohľadávku žalobcu v budúcnosti pravdepodobne nebude možné\núčinne vymôcť - či už v dôsledku aktívneho konania, alebo nečinnosti povinného.\n14. Poukázal na to, že už pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyslovil obavu, že\npovinný naďalej podniká kroky na zaťaženie svojho majetku novými ťarchami. Aktuálne preto žalobca\npredkladá odvolaciemu súdu ako nový dôkaz článok publikovaný na spravodajskom portáli Športweb\n(Pravda) dňa 20. marca 2026 s názvom „Prvýkrát to delegáti zatrhli. Kováčik chce opäť založiť majetok\nSFZ v prospech banky\". Z tohto článku jednoznačne vyplýva, že povinný neprestáva vo svojej snahe\nzaťažiť svoj nehnuteľný majetok záložnými právami v prospech tretích osôb, a to aj napriek tomu, že\nrovnaký návrh bol delegátmi volebnej konferencie povinného dňa 27. februára 2026 zamietnutý. Výkonný\nvýbor povinného na svojom zasadnutí konanom dňa 18. marca 2026 v Bratislave zvolal mimoriadnu\nkonferenciu SFZ konanú formou elektronického hlasovania per rollam, ktorá sa má uskutočniť dňa 11.\napríla 2026, a súčasne odporučil delegátom mimoriadnej konferencie schváliť návrh na udelenie súhlasu\n\nna zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti Povinného a obchodnej spoločnosti SFZ Marketing\ns.r.o. a na pohľadávky a účty v Slovenskej sporiteľni, a.s. k existujúcim zmluvám o úvere v prospech\nSlovenskej sporiteľne, a.s.\n15. V záverečnom zhrnutí žalobca uviedol nasledovné:\n- Súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z\nneprípustne reštriktívneho výkladu podmienok jeho nariadenia, keď vyžadoval, aby k ohrozeniu exekúcie\nfakticky už došlo. Takýto prístup zásadne odporuje preventívnej funkcii neodkladného opatrenia a je v\nrozpore s ustálenou súdnou praxou.\n- Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s konkrétnymi kvantifikovanými údajmi o finančnej situácii\npovinného, ktoré žalobca predložil, a namiesto ich individuálneho posúdenia ich odmietol s všeobecným\nkonštatovaním o nepreukázaní bezprostrednej obavy.\n- Povinný zvolal mimoriadnu konferenciu s cieľom opätovne dosiahnuť súhlas delegátov na zaťaženie\nsvojho nehnuteľného majetku záložným právom v prospech banky.\n- Zvolanie konferencie za účelom získania úverového financovania tiež spoľahlivo preukazuje, že\npovinný nemá ako momentálne platiť svoje splatné záväzky.\n- Berúc do úvahy všetky skutočnosti uvádzané v tomto odvolaní ako aj v predloženom návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia, je podľa názoru Navrhovateľa nepochybné, že naliehavosť,\npotrebnosť a nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie je v predmetnom prípade viac ako osvedčená.\n16. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia vyhovie.\n17. Podaním zo dňa 23.4.2026 doplnil žalobca nové skutočnosti a to, že povinný začal inzerovať na\npredaj nehnuteľnosti na LV XXXX pre k. ú. N., konkrétne administratívnu budovu SFZ Prievidza.\n18. K odvolaniu žalobcu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručil vyjadrenie žalovaný,\nktorý uviedol, že nie sú splnené podmienky ani na priznanie samotného nároku, ani na nariadenie\nneodkladného opatrenia.\n19. Žalovaný v časti II. svojho podania zhrnul dôvody nedôvodnosti návrhu a zdôraznil, že žalobcom\ndeklarovaná pohľadávka voči žalovanému vo výške 3.541.485,00 EUR (ďalej len „pohľadávka žalobcu“)\nobjektívne neexistuje. Je podľa neho nepochybné, že jednou zo základných podmienok na nariadenie\nneodkladného opatrenia je osvedčenie existencie pohľadávky. V tomto prípade však žalovaným\nuvádzané skutočnosti a dôkazy nepreukazujú iba jej spornosť, ale jej reálnu neexistenciu. Z uvedeného\ndôvodu, ak objektívne a preukázateľne neexistuje pohľadávka žalobcu, absentuje základná podmienka\npre nariadenie neodkladného opatrenia. Má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia by v danom\nprípade predstavovalo zjavne neprimeraný a disproporčný zásah do majetkovej sféry žalovaného, a\nto počas konania, ktorého trvanie pravdepodobne nebude kratšie ako 5 rokov. Žalovaný je pritom\nsubjektom s pravidelnými a stabilnými príjmami, pričom neexistuje žiadny objektívny predpoklad, že by\nsvoju ekonomickú stabilitu nemal zachovanú aj v budúcnosti po právoplatnom skončení konania vo veci\nsamej. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanému fakticky znemožnené nakladať s\nfinančnými prostriedkami v takto mimoriadne vysokej hodnote, by predstavovalo absolútne neprimeraný\na neproporcionálny zásah do jeho majetkových práv. Uvedený zásah by navyše nebol len krátkodobý,\nale s vysokou pravdepodobnosťou by trval počas celého konania vo veci samej, ktoré vzhľadom na jeho\nskutkovú a právnu náročnosť nemožno očakávať v horizonte kratšom ako niekoľkých rokov. Praktickým\ndôsledkom by tak bolo dlhodobé obmedzenie nakladania s majetkom žalovaného bez existencie\nprávoplatného rozhodnutia o dôvodnosti uplatneného nároku. Žalobca zároveň nijakým spôsobom\nnepreukázal, ba ani len hodnoverne neosvedčil existenciu potreby nariadenia neodkladného opatrenia.\nNávrh je v podstatnej časti založený výlučne na dvoch (už absolútne neaktuálnych) vyjadreniach\npani H. a na novinových článkoch, ktoré však nepreukazujú tvrdenia, ktoré z nich žalobca vyvodzuje.\nŽalovaný zdôrazňuje, že ide o subjekt, ktorého existencia, činnosť a hospodárenie sú vzhľadom na\njeho postavenie, poslanie, členskú základňu a verejnoprávny význam pod permanentnou verejnou,\nmediálnou aj politickou kontrolou, pričom objektívne nemožno predpokladať jeho zánik alebo účelové\nvyprázdnenie majetku. Zároveň ide o subjekt disponujúci stabilnými a významnými príjmami, plynúcimi\nnajmä zo zdrojov UEFA, FIFA a verejných prostriedkov štátu.\n\n20. V súvislosti s nárokom uplatneným v konaní vo veci žalovaný v úvode tohto vyjadrenia poukázal\nna nasledovné (objektívne verifikovateľné) skutkové a právne východiská, ktoré žalovaný považuje za\nrozhodujúce pre správne právne posúdenie a rozhodnutie v konaní vo veci: Žalovaný je národným\nšportovým zväzom podľa § 16 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „Zákon o športe“alebo „ZoŠ“). Ide o subjekt verejného záujmu, ktorého činnosť,\nmajetok a rozpočtové hospodárenie sú viazané na plnenie úloh v oblasti organizácie a rozvoja futbalu.\nŽalovaný nevykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti obchodovania s elektronikou ani nepôsobí ako\ndistribútor tovaru; obstarávanie techniky má výlučne charakter zabezpečenia vlastných prevádzkových\npotrieb. Spoločnosť Best Press bola obchodným partnerom žalovaného cca od roku 2020, avšak\ntento obchodný vzťah bol z hľadiska objemu len marginálny. Fakturovaná hodnota dodávok zo strany\nspoločnosti Best Press neprekročila v žiadnom kalendárnom roku sumu 15.000,00 EUR. Žalovaný si\nod (i) žalobcu, (ii) spoločnosti Best Press, (iii) spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o., so sídlom Tuhovská\n33, 831 06 Bratislava, IČO: 31 382 541 (ďalej len „Asbis“) a ani (iv) spoločnosti SWAN, a.s., so sídlom\nLandererova 12, 811 09 Bratislava, IČO: 35 680 202 (ďalej len „Swan“) nikdy neobjednal tisícky telefónov\na ani mu takéto množstvá neboli nikdy dodané. Žalovaný aktuálne potvrdzuje, že dohody o ručení\nuzatvorené so spoločnosťami Asbis a Swan vykazujú znaky falšovania. Znenia, ktorými disponuje\nžalovaný sú odlišné od znení, ktoré predložila do prebiehajúceho súdneho konania spoločnosť Asbis\na spoločnosť Swan.\n21. V časti IV. podania žalovaný zhŕňa dôvody neplatnosti pohľadávky žalobcu s tým, že poukazuje\nna neexistujúci primárny záväzok a neexistenciu plnenia podľa kúpnej zmluvy, má za to, že kúpna\nzmluva je obojstranne simulovaný úkon, žalobca sa nikdy nestal vlastníkom tovaru, uplatnenie nároku\npredstavuje rozpor s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom a dohoda o ručení je neplatná, čo\nkonkrétne rozoberá v ďalších častiach svojho podania (V. až IX.). Žalovaný poukazuje na to, že celý\nskutkový a ekonomický kontext predmetnej veci vyvoláva vážne podozrenie z existencie koordinovaného\npostupu viacerých subjektov smerujúceho k vytvoreniu účelovej distribučnej štruktúry. Táto štruktúra\nmala podľa všetkého fungovať ako organizovaný obchodný reťazec, v rámci ktorého spoločnosť Asbis\nvystupovala ako primárny dodávateľ, zatiaľ čo spoločnosť Best Press a následne aj žalobca mali\nplniť úlohu medzičlánkov zabezpečujúcich ďalší pohyb tovaru a financovanie obchodných operácií,\npredmetom ktorých bol zakázaný reexport Apple zariadení do Ruskej federácie.\n22. V časti X. poukazuje na absenciu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle\nnávrhu. Podľa jeho názoru, v predmetnom prípade žalobca neosvedčil ani jednu zo základných\nzákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade zdôrazňuje, že žalobcom\ndeklarovaná pohľadávka objektívne neexistuje, pričom túto skutočnosť podrobne preukáže v konaní vo\nveci samej vykonaným dokazovaním. Už samotná absencia existujúcej pohľadávky vylučuje možnosť\nposkytnutia zabezpečovacej ochrany v zmysle návrhu. Navyše má za to, že žalobca nijakým spôsobom\nnepreukázal, ba ani len hodnoverne neosvedčil existenciu reálnej obavy, že by prípadná budúca\nexekúcia mohla byť zmarená alebo podstatne sťažená. Celý návrh je v podstatnej časti založený\nvýlučne na subjektívnych úvahách žalobcu o údajnom „finančnom vyčerpaní“ žalovaného, pričom tieto\ntvrdenia opiera prakticky len o dve mediálne vyjadrenia pani H. a o novinové články bez akejkoľvek\nrelevantnej dôkaznej hodnoty. Takéto tvrdenia však samé osebe objektívne neosvedčujú existenciu\nbezprostredného ohrozenia budúcej exekúcie. Za osobitne významnú považuje žalovaný aj skutočnosť,\nže žalobca žiada nariadenie neodkladného opaterenia v absolútne neprimeranom rozsahu. Takýto\nznačný zásah by mal objektívny negatívny dopad na schopnosť žalovaného zabezpečovať svoje\nfinancovanie, čerpanie úverových alebo investičných zdrojov a plnenie svojich základných úloh. Inými\nslovami, žalobca sa podľa neho svojím návrhom fakticky domáha vytvorenia stavu, ktorý by mohol\n(paradoxne) sekundárne zhoršiť ekonomickú situáciu žalovaného, voči ktorému si chce zabezpečiť\nbudúcu vymožiteľnosť pohľadávky. Takýto postup je vnútorne rozporný a ekonomicky nelogický.\nŽalovaný zároveň zastáva názor, že skutočným účelom predmetného návrhu nie je ochrana budúcej\nexekúcie, ale vytvorenie dlhodobého právneho, ekonomického a mediálneho tlaku na žalovaného s\ncieľom vynútiť plnenie údajnej pohľadávky ešte pred meritórnym rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné\nopatrenie však nesmie slúžiť ako nástroj procesného alebo ekonomického nátlaku, ale výlučne ako\nvýnimočný prostriedok ochrany reálne ohrozenej budúcej exekúcie. V predmetnom prípade však nebola\nosvedčená ani existencia dôvodnej pohľadávky, ani existencia konkrétnej obavy z ohrozenia exekúcie,\npričom navrhované neodkladné opatrenie by zároveň predstavovalo zjavne neprimeraný zásah do\nmajetkovej sféry stabilne fungujúcej národnej športovej organizácie s pravidelnými a garantovanými\n\npríjmami. Z uvedených dôvodov preto nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného\nopatrenia.\n23. Poukazuje na to, že žalobca v odvolaní opätovne tvrdí, že žalovaný sa má nachádzať v stave údajnej\nfinančnej nestability, keď nemá disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu svojich\nprevádzkových záväzkov a nemá byť schopný plniť záväzky vyplývajúce z existujúcich zmluvných\nvzťahov, vrátane pracovnoprávnych vzťahov. Takéto tvrdenia sú však nielen nepreukázané, ale aj\nobjektívne nepravdivé. Žalovaný zdôrazňuje, že všetky záväzky z pracovnoprávnych vzťahov má\nriadne vysporiadané a zároveň priebežne uhrádza aj svoje ostatné záväzky vrátane záväzkov po\nlehote splatnosti. Samotná existencia určitých záväzkov po splatnosti pritom v podmienkach subjektu\ns rozpočtom približne 27 mil. EUR ročne v žiadnom prípade nepreukazuje stav finančného kolapsu,\nplatobnej neschopnosti ani existenciu reálnej obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobca zároveň\nbez akéhokoľvek bližšieho ekonomického alebo právneho vysvetlenia tvrdí, že zriadenie záložného\npráva v prospech Slovenskej sporiteľne predstavuje „zásadnú kvalitatívnu zmenu v štruktúre majetku“\nžalovaného. Nie je však zrejmé, z akých konkrétnych skutkových alebo právnych okolností žalobca\ntakýto záver vyvodzuje. Naopak, existencia štandardného bankového zabezpečenia predstavuje bežný\na ekonomicky racionálny spôsob financovania využívaný prakticky všetkými významnými subjektmi\nobdobného rozsahu a ekonomickej štruktúry. Existencia jedného bankového záložného práva sama\nosebe nijakým spôsobom neosvedčuje úmysel dlžníka zbavovať sa majetku, poškodzovať veriteľov\nalebo zmariť budúcu exekúciu.\n24. V časti XI. žalovaný navrhuje za účelom preukázania nepravdivosti v tomto vyjadrení popieraných\nskutkových tvrdení žalobcu dôkazy, ako aj výsluchy svedkov (žalovaný označuje 33 dôkazov).\n25. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej iba CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných\nrozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 379 CSP a § 380 CSP a po oboznámení sa s\nobsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej\ninštancie je vecne správne.\n26. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n27. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n28. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej\núpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,\nakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\n29. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.\n30. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú\nsplnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\n31. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n32. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje\nokamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo,\nže by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po\nosvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti\nodôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.\nNavrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje\nnavrhovateľovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť\naspoň osvedčený. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre\n\nrozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov.\nOsvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len\npodľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329\nods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a\nrýchle riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.\n33. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého\nstavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o\nosvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.\nReálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v\nsúvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov\nna nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane\nhodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana.\nSúd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva,\nnakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Osvedčenie\nznamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti.\nPri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená\nskutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení\nneodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje\nďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený,\na teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou\núpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.\nZnamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť\ninak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného\nopatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami,\nči zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom\nchránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).\n34. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\nv znení ako je uvedené v odseku 2 tohto rozhodnutia, pričom 13.2.2006 podal návrh na vydanie\nplatobného rozkazu proti spoločnosti Best Press ako žalovanému 1/ a žalovanému ako žalovanému 2/\no zaplatenie sumy vo výške 3.347.180,- EUR s príslušenstvom, sp. zn. 40Up/186/2026, proti ktorému\npodal žalovaný odpor a vec bude prejednávaná na súde prvej inštancie. V konaní vo veci samej bude súd\nprvej inštancie posudzovať dôvodnosť nároku žalobcu o zaplatenie 3.347.180,- EUR s príslušenstvom\npo vykonaní riadneho dokazovania, na rozdiel od osvedčovania skutočností v návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia. Odvolací súd zároveň lustráciou zistil, že žalobca podal aj návrh na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia zo dňa 6.3.2026, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie\nopatrenie, ktorým zriadi záložné právo v prospech žalobcu, na obchodný podiel žalovaného: Slovenský\nfutbalový zväz v obchodnej spoločnosti SFZ Marketing, s.r.o., Tomášikova 30C, 821 01 Bratislava, IČO:\n46 320 768 zapísanej v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom Bratislava III, oddiel: Sro, vložka\nč. 75370/B, ktorý zodpovedá peňažnému vkladu povinného vo výške 1.505.000,- EUR do základného\nimania obchodnej spoločnosti SZF Marketing, s.r.o., a na obchodný podiel odporcu: Slovenský futbalový\nzväz v obchodnej spoločnosti SFZ Event, s.r.o., Tomášikova 30C, 821 01 Bratislava, IČO: 55 450\n172 zapísanej v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom Bratislava III, oddiel: Sro, vložka\nč. 169689/B, ktorý zodpovedá peňažnému vkladu povinného vo výške 5.000,- EUR do základného\nimania obchodnej spoločnosti SZF Event, s.r.o., za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa\nvoči odporcovi na zaplatenie peňažného plnenia vo výške 3.347.180,- EUR, ktorá žalobcovi voči\nžalovanému vznikla z titulu dohody o ručení uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.9.2025\na ktorá bola žalobcovi voči žalovanému priznaná aj platobným rozkazom Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn. 40Up/186/2026, IČS: 6126234824 zo dňa 24.2.2026. Súd prvej inštancie návrh na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia uznesením sp. zn. 81Cb/22/2026 zo dňa 18.3.2026 zamietol\na odvolací súd uznesením sp. zn. 3Cob/50/2026 zo dňa 2.6.2026 napadnuté uznesenie potvrdil z\ndôvodu, že nebola preukázaná obava zo zmarenia, či sťaženia budúcej exekúcie zo strany žalovaného.\nV prejednávanej veci (konanie o nariadenie neodkladného opatrenia) súd prvej inštancie návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre\njeho nariadenie a to princíp subsidiarity ako aj obava z ohrozenia budúcej exekúcie.\n\n35. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne právne\nposúdil vzťah subsidiarity medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením. Súd prvej inštancie\nsprávne konštatoval, že nariadiť neodkladné opatrenie možno len subsidiárne za podmienky, že\nsledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Účelom zabezpečovacieho opatrenia\nje zabezpečiť peňažnú pohľadávku veriteľa zriadením záložného práva na veciach, právach alebo iných\nmajetkových hodnotách dlžníka (teda aj peňažných prostriedkov na účte), ak je obava, že exekúcia\nbude ohrozená. Regulovanie vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho nariadenia má vždy\nprednosť pred reguláciou neodkladným opatrením. Vzhľadom na predmetný vzťah bude v návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia, ak sa ochrana ktorá sa má ním sledovať poskytuje peňažnému\nnároku, potrebné zdôvodniť, prečo sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\nZabezpečovacím opatrením sa posilňuje postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na\nšpecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná,\nalebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo\nzmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalobca mal teda možnosť domáhať sa nariadenia\nzabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného, resp.\niných majetkových hodnotách (čo aj využil) a mal možnosť domáhať sa aj zriadenia záložného práva\nna peňažné prostriedky na účte žalovaného. Odvolací súd síce súhlasí, že neodkladné opatrenie je\núčinnejším nástrojom, nemožno však súhlasiť s tvrdením, že: „Ak by sa podmienka subsidiarity vykladala\nčisto formálne v tom zmysle, že vždy, keď teoreticky existuje majetok, na ktorom možno zriadiť záložné\nprávo, je nariadenie neodkladného opatrenia vylúčené, potom by sa neodkladné opatrenie v podstate\nnemohlo nariadiť nikdy, čím by sa celý inštitút neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP stal\nobsolentným.“ Inštitút neodkladného opatrenia má totiž svoje opodstatnenie a bez ďalšieho možno\npovažovať podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia\nz povahy veci vylúčené. Ide o procesné situácie, keď navrhovateľ bude uplatňovať svoje právo pri\nurčovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod. Odvolací súd nevylučuje, že za určitých okolností\nmožno nariadiť neodkladné opatrenie na zákaz nakladať s finančnými prostriedkami na účte povinného,\ntakýto návrh by však musel byť dôsledne odôvodnený a predovšetkým by musela byť osvedčená\nodôvodnená obava, že exekúcia bude ohrozená.\n36. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej\nprocesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b)\nnavrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov\nalebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo\nobmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),\nd) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,\nnebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú\nosobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel\nnemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP) (Števček, M., Ficová, S., Baricová,\nJ., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.\nH. Beck, 2016, s. 1092).\n37. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca osvedčil existenciu\npohľadávky, t.j. skutočnosť, že voči žalovanému eviduje pohľadávku titulom ručenia, a to na základe\ndohody o ručení, pričom súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje existenciu\npohľadávky na základe predložených listinných dôkazov. Keďže ide o zjednodušený procesný postup\na konanie má byť rýchle, nevykonáva dokazovanie tak, ako je tomu v konaní vo veci samej (preto sa\nodvolací súd nevysporiadaval ani s podrobnou argumentáciou žalovaného, ktorá sa týka konania vo\nveci samej). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že samotná existencia dlhu nie je dôvodom na nariadenie\nneodkladného opatrenia.\n38. Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, ktorá vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 5 Obo 144/97 (zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998),\npodľa ktorého: „Samotná existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie\nzabezpečovacieho (prípadne neodkladného) opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré\nopodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť takýmto\ndôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone\nrozhodnutia, alebo konanie ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“\n\n39. Podľa odvolacieho súdu je citovaný judikát aplikovateľný na tento prípad, keďže aj podľa civilného\nsporového poriadku je pri neodkladnom opatrení potrebné osvedčiť obavu z ohrozenia budúcej exekúcie.\nDôvodom môžu byť len také osvedčené skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon\nrozhodnutia mohol byť zmarený, teda len také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je zníženie\nmajetku postihnuteľného výkonom rozhodnutia alebo také konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne\novplyvňuje jeho majetkové pomery. Je teda zrejmé, že nie akákoľvek dispozícia s majetkom je\ndôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ale len taká, ktorá vedie k negatívnym zmenám\nv majetku žalovaného a tým k ohrozeniu vymáhateľnosti pohľadávok žalobcu. Súd prvej inštancie\npo oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi dospel\nk správnemu záveru, že takéto konanie žalovaného nebolo v konaní osvedčené. V konaní nebolo\nosvedčené, že by sa žalovaný akýmkoľvek spôsobom zbavoval svojho majetku s cieľom zmariť prípadné\nuspokojenie žalovanej pohľadávky žalobcu alebo, že by akýmkoľvek iným spôsobom znižoval hodnotu\nsvojho majetku. Odvolací súd konštatuje, že na účely posudzovania dôvodnosti návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia je potrebné posudzovať hrozbu zmarenia exekúcie, ktorá priamo existuje alebo\nbezprostredne hrozí, a teda vyplýva z aktuálneho konania dlžníka. Nesúhlasí so žalobcom, že svojimi\ntvrdeniami a predložením novinových článkov osvedčil nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného.\n40. Samotná skutočnosť, že z článku zverejnenom na spravodajskom portáli Športweb dňa 20.3.2026\nvyplýva, že žalovaný neprestáva v snahe zaťažiť svoj nehnuteľný majetok v prospech banky,\nneznamená, že by vykonával faktické alebo právne úkony, ktorými by sa svojho majetku zbavoval,\nresp. mienil zbaviť. Podľa odvolacieho súdu, financovanie prostredníctvom bankového úveru nezakladá\ndôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Bankové zabezpečenie predstavuje štandardný spôsob\nfinancovania využívaný podnikateľskými subjektami a žalobca neosvedčil, že aj v prípade zaťaženia\nmajetku záložným právom banky by bol majetok žalovaného nepostihnuteľný a žalovaný by bol v\nbudúcnosti v nepriaznivej finančnej situácii.\n41. Podľa odvolacieho súdu nebol splnený ani princíp proporcionality, keďže v prípade nariadenia\nneodkladného opatrenia nenakladať s tak vysokou sumou po dobu trvania súdneho sporu, by mohlo\ndôjsť k neprimeranému obmedzeniu činnosti žalovaného. Práve prípadné obmedzenie by mohlo\nznižovať flexibilitu financovania žalovaného, jeho schopnosť uhrádzať záväzky a ekonomicky fungovať.\n42. Odvolací súd konštatuje, že žalobca podaním zo dňa 23.4.2026 (po vydaní napadnutého uznesenia)\npredložil súdu fotokópiu inzercie odporcu, na základe ktorej ponúka na predaj nehnuteľnosť zapísanú\nna LV č. XXXX v katastrálnom území N., ako administratívna budova súp. č. 464 za cenu 695.000,EUR. Uvedenou inzerciou žalobca osvedčuje skutočnosť, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku. Podľa\nodvolacieho súdu skutočnosť, že žalovaný má záujem predať administratívnu budovu zapísanú na LV\nč. XXXX a ponúka ju na predaj na inzertnom portáli nie je sama o sebe spôsobilá osvedčiť zbavovanie\nsa majetku vo vlastníctve žalovaného a tým vyvolať obavu ohrozenia budúcej exekúcie. Zbavovanie\nsa majetku dlžníka pre posúdenie takéhoto konania ako spôsobu ohrozenia exekúcie by mohlo byť\nosvedčené v prípade, ak by nehnuteľný majetok bol predávaný výrazne pod trhovú cenu alebo za iných\nnevýhodných podmienok vzbudzujúcich pochybnosť o dobrom úmysle. V prípade, ak sa jedná o verejnú\nponuku za primeranú cenu je nutné takýto prevod posúdiť vo vzťahu k ohrozeniu prípadnej exekúcie\nza prípustný, pretože prevodom nehnuteľnosti dochádza k transformácii majetku z nehnuteľného na\npeňažný, čo samo o sebe neosvedčuje ukracujúci zámer žalovaného. Žalobca ani v doplnenom podaní\nneuviedol v čom vidí ukracujúci charakter uvedenej inzercie.\n43. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1\nCSP ako vecne správne potvrdil.\n44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.\n45. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 tretia veta zákona č.\n757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 veta druhá CSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}