{"guid": "3ee8cdeb-e67a-456e-884c-95fe6e651c68:eba9ad17-7322-45cd-b215-d52e0f451719", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1326203149.1", "spisova_znacka": "2Cob/56/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/56/2026 z 28. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. júla 2026, sp. zn. 2Cob/56/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1326203149.1", "identifikacne_cislo": "1326203149", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2026-07-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Zabezpečovacie opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-1", "nazov": "§ 343 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-343"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-343", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eba9ad17-7322-45cd-b215-d52e0f451719", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1326203149.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1326203149.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1326203149.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/56/2026\n1326203149\n28. 07. 2026\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2026:1326203149.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členov\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: SWAN, a.s., Landererova\n12, 811 09 Bratislava, IČO: 35 680 202, právne zastúpený: act legal s. r. o., advokátska kancelária, Twin\nCity Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Slovenský futbalový\nzväz, Tomášikova 18482/30C, 821 01 Bratislava, IČO: 00687308, právne zastúpený: FAIRSQUARE\nadvokátska kancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, o návrhu na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava\nIII č. k. 90Cb/58/2026 - 85 zo dňa 22.5.2026 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 90Cb/58/2026 - 85 zo dňa\n22.5.2026 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 24.04.2026 domáhal\nnariadenia zabezpečovacieho opatrenia a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu na zaplatenie\npeňažného plnenia vo výške 2.998.800,- EUR s príslušenstvom, ktoré žalobcovi vzniklo z titulu dohody\no ručení zo dňa 05.06.2024 uzatvorenej medzi ním a žalovaným ako ručenie za záväzky zo zmluvy o\nposkytovaní zariadení a verejných služieb ZML-2405-0000284, zriadenia v prospech žalobcu záložného\npráva na nasledovné nehnuteľnosti: Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, Okres:\nPrievidza, Obec: J., Katastrálne územie: J., Parcely registra „C\" evidované na katastrálnej mape parcelné\nčíslo XXXX/X o výmere 493 m2, zastavaná plocha a nádvorie Stavby: Stavba súpisné číslo XXX na\npozemku parc. č. XXXX/X - iná budova. Žalobca sa výrokom II zároveň domáhal priznania nároku na\nnáhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení v rozsahu 100%.\n3. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že uzavrel dňa 5. júna 2024 so spoločnosťou Best Press s.r.o.,\nso sídlom Beniakova 407, 949 01 Nitra, IČO: 51 836 921, Zmluvu o poskytovaní zariadení a verejných\nslužieb, evidenčné číslo zmluvy ZML-2405-0000284 (ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo\nkombinované plnenie pozostávajúce z troch vzájomne previazaných plnení, ktoré spolu zabezpečujú\núplné a komplexné poskytnutie telekomunikačnej služby. Vo vzťahu k žalovanému žalobca uviedol, že\ndňa 5. júna 2024 (t. j. rovnaký deň, kedy bola uzavretá zmluva), uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu\no ručení (ďalej len „Dohoda“) podľa ustanovení § 303 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného\nzákonníka (ďalej len „Obz“). V mene žalovaného konal jeho prezident Ján Kováčik, pričom jeho podpis\nbol úradne osvedčený notárom JUDr. Miroslavom Pavlovičom dňa 5. júna 2024, poradové číslo knihy\nosvedčenia pravosti podpisov O 480203/2024. V článku 4.1. Dohody žalovaný v zmysle ustanovenia\n\n§ 303 Obz vyhlásil, že v prípade, ak spoločnosť Best Press s.r.o. nezaplatí žalobcovi zabezpečovanú\npohľadávku riadne a včas, žalovaný uspokojí žalobcu namiesto spoločnosti Best Press s.r.o. v súlade s\ntouto dohodou. V článku 4.6. Dohody sa zmluvné strany výslovne dohodli, že ručením žalovaného podľa\ntejto dohody sa zabezpečuje splatenie zabezpečovaných pohľadávok v celom ich rozsahu. Z verejných\nregistrov navyše vyplýva, že voči spoločnosti Best Press s.r.o. je aktuálne vedené exekučné konanie v\nprospech oprávneného PROLASER, société per actions simplifiée, so sídlom ZA les Acacias 3 impasse\nGutenberg 3, 85430 La Boissiere-des-Landes, IČO: 453442295, spis. zn. konania 76Ek/2032/2025 a\nexistuje dôvodný predpoklad, že spoločnosť Best Press s.r.o. ako hlavný dlžník nebude schopná splniť\nsvoj dlh. Žalobca po tom, čo spoločnosť Best Press s.r.o. ako dlžník nezaplatila riadne a včas splatné\npohľadávky, vyzval v súlade s článkom 4.2. Dohody žalovaného ako ručiteľa na splnenie jeho záväzkov\nvyplývajúcich z Dohody. Žalovanému v zmysle Dohody poskytol primeranú lehotu na plnenie nie kratšiu\nako desať kalendárnych dní. Žalovaný napriek výzve žalobcu nesplnil svoje záväzky a odmieta plniť\nzáväzky vyplývajúce z Dohody a verejne spochybňuje existenciu a rozsah svojich povinností voči\nžalobcovi. Žalobca zároveň uvádza, že si uplatnil svoj nárok súdnou cestou, pričom Okresný súd\nBanská Bystrica vydal dňa 08.04.2026 platobný rozkaz spis. zn.: 26Up/369/2026, ktorým zaviazal (zatiaľ\nneprávoplatne) žalovaného k splneniu dlhu vo výške 2.998.800,- EUR s príslušenstvom.\n4. Obavu, že prípadná exekúcia na majetok žalovaného v zmysle ust. § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015\nZ.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bude ohrozená, žalobca odôvodnil skutočnosťou,\nže žalovaný sa zbavuje svojho majetku, čoho dôkazom je inzercia na predaj žalobcom označenej\nnehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, okres: Prievidza, obec: J. na portáli bazos.sk zo dňa 22.04.2026.\nŽalobca ďalej uviedol, že ak sa žalovaný pokúša previesť svoj majetok v čase, kedy čelí viacerým\nveriteľom, ktorí si voči nemu uplatňujú svoje nároky, ide o takú situáciu, kedy je obava o budúce zmarenie\nexekúcie absolútne bezprostredná.\n5. Súd prvej inštancie návrh žalobcu posudzoval podľa ustanovení § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 druhá časť vety CSP,\n§ 329 ods. 1 CSP prvá veta, § 329 ods. 2 CSP, § 343 ods. 1 CSP, § 343 ods. 2 CSP, § 344 CSP.\n6. Súd prvej inštancie po preštudovaní návrhu s prílohami dospel k záveru, že tento nie je dôvodný\na to z uvedených dôvodov: Žalobca uvádza, že prípadná exekúcia na majetok žalovaného bude\nohrozená a to z dôvodu zbavovania sa majetku zo strany žalovaného. Konkrétne žalobca v návrhu\noznačil nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, Okres Prievidza, Obec J., Katastrálne\núzemie J.. Pre posúdenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd v zmysle § 329\nods. 2 CSP v spojení s § 344 CSP vychádzal zo stavu v čase vydania uznesenia, pričom označená\nnehnuteľnosť v čase vydania rozhodnutia nie je inzerovaná na portály bazos.sk ani na iných bežne\nprístupných inzertných portáloch. Súd teda v konaní nemal preukázané, že sa žalobca zbavuje svojho\nmajetku a teda že prípadná exekúcia bude ohrozená. Navyše súd uviedol, že aj prípadná snaha o\npredaj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného nemusí znamenať zbavovanie sa majetku ako to v\nnávrhu uviedol žalobca. Scudzenie nehnuteľnosti nepredstavuje zníženie hodnoty majetku ale jeho\ntransformáciu z málo likvidnej formy do likvidnejšej formy v podobe finančných prostriedkov. Takéto\nkonanie je pritom bežné práve v súvislosti s plnením peňažných záväzkov väčšieho rozsahu a pokiaľ\nprotiplnením scudzenia nehnuteľnosti je primeraná trhová cena, takéto konanie bez ďalšieho nie je\nmožné posudzovať ako snahu o ukrátenie veriteľov. Súd konštatoval, že v konaní nemá žiadnym\nspôsobom preukázanú hrozbu zmarenia exekúcie, pričom táto podmienka tvorí základný predpoklad pre\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodenie žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného\nsa z predložených listinných dôkazov síce javí ako relevantný argument, avšak ako žalobca sám uviedol,\nžalovaný je občianske združenie, ktorého úlohou a cieľom nie je tvorba zisku a v kontexte postavenia\nžalovaného ako športovej ustanovizne zásadného významu, pravidelne dotovanej zo štátneho rozpočtu,\nsa obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená, javí ako málo pravdepodobná.\n7. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené\npredpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrh žalobcu na jeho nariadenie ako\nnedôvodný podľa § 328 ods. 1 CSP v spojení s § 344 CSP zamietol.\n8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP.\n\n9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca/navrhovateľ z dôvodov podľa §\n365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.\n10. Žalobca namietal predovšetkým právne posúdenie súdom prvej inštancie a nedostatočne zistený\nskutkový stav. Namietal záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého súd nemá preukázané, že sa\nžalovaný/povinný zbavuje svojho majetku len preto, že v čase vydania uznesenia nehnuteľnosť nebola\ninzerovaná na portáli bazos.sk. Navrhovateľ zdôraznil, že samotná skutočnosť inzerovania predmetnej\nnehnuteľnosti dňa 22.04.2026, t. j. dva dni pred podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia, objektívne preukazuje úmysel povinného nakladať so svojím nehnuteľným majetkom.\nStiahnutie inzerátu nemôže tento preukázaný úmysel retroaktívne negovať; naopak, k stiahnutiu mohlo\ndôjsť práve v reakcii na podaný návrh alebo na vedomosť povinného o prebiehajúcom konaní. Ak by\nsúd akceptoval výklad, podľa ktorého dočasné stiahnutie inzerátu eliminuje obavu z ohrozenia exekúcie,\npotom by akýkoľvek dlžník mohol účelovo opakovane inzerovať a sťahovať ponuky na predaj svojho\nmajetku, čím by fakticky znemožnil nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Takýto výklad je v rozpore\ns preventívnou funkciou tohto inštitútu. Navrhovateľ tiež nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej\ninštancie, podľa ktorého scudzenie nehnuteľnosti nepredstavuje zníženie hodnoty majetku, ale jeho\ntransformáciu z málo likvidnej formy do likvidnejšej formy v podobe finančných prostriedkov.\n11. Poukázal na to, že súd sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že financovanie povinného zo\nštátneho rozpočtu bolo medializovane zastavené, resp. je účelovo viazané na plnenie nepostihnuteľné\nexekúciou podľa osobitného predpisu. Správanie povinného navyše vykazuje znaky vedomého a\nvopred pripraveného konania, pričom navrhovateľ poukazuje na systematickosť konania povinného;\nbezprostrednosť predloženia návrhu povinným; rozsah majetku, ktorý navrhuje povinný zaťažiť\nzáložným právom. Podľa jeho názoru sa povinný nachádza v situácii, kedy nedisponuje dostatočnými\nfinančnými prostriedkami na úhradu svojich bežných prevádzkových záväzkov, nie je schopný plniť svoje\nzáväzky z existujúcich zmluvných vzťahov (vrátane pracovnoprávnych), napriek tomu aktívne usiluje o\nzískanie ďalších úverových zdrojov zabezpečených záložným právom na svoj nehnuteľný majetok.\n12. Navrhovateľ nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého aj prípadná snaha o\npredaj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného nemusí znamenať zbavovanie sa majetku. Navrhovateľ\npovažuje tento výklad podmienky osvedčenia obavy z budúceho zmarenia exekúcie za neprípustne\nreštriktívny a v rozpore so zmyslom a účelom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Akceptácia takéhoto\nvýkladu by znamenala, že zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť až v momente, keď k ohrozeniu\nexekúcie fakticky už došlo - t. j. keď nehnuteľnosť už bola prevedená na tretiu osobu alebo keď finančné\nprostriedky z predaja už boli spotrebované. Takýto výklad by fakticky eliminoval preventívnu funkciu\nzabezpečovacieho opatrenia.\n13. Uviedol, že aj keď súd prvej inštancie nepovažoval hrozbu zo zmarenia exekúcie za preukázanú, táto\nargumentácia je vyvrátená celkovou situáciou povinného, ktorý nehnuteľnosť preukázateľne inzeroval\nna predaj, opakovane zaťažil svoj majetok záložnými právami v prospech bankových subjektov, vykazuje\nznaky platobnej neschopnosti a verejne priznáva rozpočtový deficit prevyšujúci 6,5 milióna EUR.\nNavrhovateľ preto dôvodne vníma hrozbu, že povinný pristúpi k ďalším úkonom s kvantitatívnym\naj kvalitatívnym dopadom na jeho exekvovateľný majetok. Navrhovateľ osobitne zdôrazňuje, že\nrozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 32 Cob/38/2023 priamo a výslovne vyvracia záver súdu\nprvej inštancie obsiahnutý v bode 10 odôvodnenia napadnutého Uznesenia, podľa ktorého scudzenie\nnehnuteľnosti nepredstavuje zníženie hodnoty majetku ale jeho transformáciu. Citované rozhodnutie\nkrajského súdu výslovne konštatovalo, že takáto transformácia majetku môže byť dôvodom na obavu,\nže exekúcia pohľadávky bude ohrozená.\n14. Navrhovateľ v kontexte argumentácie uvedenej v predchádzajúcich častiach odvolania ďalej vytýka\nnapadnutému Uzneseniu, že jeho odôvodnenie považuje za nedostatočné a obsahovo mimoriadne\nvšeobecné.\n15. Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že\nzabezpečovacie opatrenie v navrhovanom znení nariadi.\n16. K podanému odvolaniu ako aj samotnému návrhu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nie sú\nsplnené podmienky na priznanie samotného nároku, ani na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\n\n17. Žalovaný v časti II. svojho podania zhrnul dôvody nedôvodnosti návrhu a zdôraznil, že žalobcom\ndeklarovaná pohľadávka voči žalovanému vo výške 2.998.800,- EUR (ďalej len „pohľadávka žalobcu“)\nobjektívne neexistuje. Je podľa neho nepochybné, že jedným zo základných podmienok na nariadenie\nneodkladného opatrenia je osvedčenie existencie pohľadávky. V tomto prípade však žalovaným\nuvádzané skutočnosti a dôkazy nepreukazujú iba jej spornosť, ale jej reálnu neexistenciu. Z uvedeného\ndôvodu, ak objektívne a preukázateľne neexistuje pohľadávka žalobcu, absentuje základná podmienka\npre nariadenie neodkladného opatrenia. Má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia by v danom\nprípade predstavovalo zjavne neprimeraný a disproporčný zásah do majetkovej sféry žalovaného, a\nto počas konania, ktorého trvanie pravdepodobne nebude kratšie ako 5 rokov. Žalovaný je pritom\nsubjektom s pravidelnými a stabilnými príjmami, pričom neexistuje žiadny objektívny predpoklad, že by\nsvoju ekonomickú stabilitu nemal zachovanú aj v budúcnosti po právoplatnom skončení konania vo veci\nsamej. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanému fakticky znemožnené nakladať s\nfinančnými prostriedkami v takto mimoriadne vysokej hodnote, by predstavovalo absolútne neprimeraný\na neproporcionálny zásah do jeho majetkových práv. Uvedený zásah by navyše nebol len krátkodobý,\nale s vysokou pravdepodobnosťou by trval počas celého konania vo veci samej, ktoré vzhľadom na jeho\nskutkovú a právnu náročnosť nemožno očakávať v horizonte kratšom ako niekoľkých rokov. Praktickým\ndôsledkom by tak bolo dlhodobé obmedzenie nakladania s majetkom žalovaného bez existencie\nprávoplatného rozhodnutia o dôvodnosti uplatneného nároku. Žalobca zároveň nijakým spôsobom\nnepreukázal, ba ani len hodnoverne neosvedčil existenciu potreby nariadenia neodkladného opatrenia.\nNávrh je v podstatnej časti založený výlučne na dvoch (už absolútne neaktuálnych) vyjadreniach\npani P. a na novinových článkoch, ktoré však nepreukazujú tvrdenia, ktoré z nich žalobca vyvodzuje.\nŽalovaný zdôrazňuje, že ide o subjekt, ktorého existencia, činnosť a hospodárenie sú vzhľadom na\njeho postavenie, poslanie, členskú základňu a verejnoprávny význam pod permanentnou verejnou,\nmediálnou aj politickou kontrolou, pričom objektívne nemožno predpokladať jeho zánik alebo účelové\nvyprázdnenie majetku. Zároveň ide o subjekt disponujúci stabilnými a významnými príjmami, plynúcimi\nnajmä zo zdrojov UEFA, FIFA a verejných prostriedkov štátu.\n18. V súvislosti s nárokom uplatneným v konaní vo veci žalovaný v časti III. vyjadrenia poukázal na\nnasledovné (objektívne verifikovateľné) skutkové a právne východiská, ktoré žalovaný považuje za\nrozhodujúce pre správne právne posúdenie a rozhodnutie v konaní vo veci: Žalovaný je národným\nšportovým zväzom podľa § 16 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „ Zákon o športe“ alebo „ ZoŠ“). Ide o subjekt verejného záujmu,\nktorého činnosť, majetok a rozpočtové hospodárenie sú viazané na plnenie úloh v oblasti organizácie a\nrozvoja futbalu. Žalovaný nevykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti obchodovania s elektronikou ani\nnepôsobí ako distribútor tovaru; obstarávanie techniky má výlučne charakter zabezpečenia vlastných\nprevádzkových potrieb.Spoločnosť Best Press bola obchodným partnerom žalovaného cca od roku\n2020, avšak tento obchodný vzťah bol z hľadiska objemu len marginálny. Fakturovaná hodnota dodávok\nzo strany spoločnosti Best Press neprekročila v žiadnom kalendárnom roku sumu 15.000,00 EUR.\nŽalovaný si od (i) žalobcu, (ii) spoločnosti Best Press, (iii) spoločnosti ASBIS SK spol. s r.o., so sídlom\nTuhovská 33, 831 06 Bratislava, IČO: 31 382 541 (ďalej len „Asbis“) a ani (iv) spoločnosti SWAN, a.s., so\nsídlom Landererova 12, 811 09 Bratislava, IČO: 35 680 202 (ďalej len „Swan“) nikdy neobjednal tisícky\ntelefónov a ani mu takéto množstvá neboli nikdy dodané. Žalovaný aktuálne potvrdzuje, že dohody o\nručení uzatvorené so spoločnosťami Asbis a Swan vykazujú znaky falšovania. Znenia, ktorými disponuje\nžalovaný sú odlišné od znení, ktoré predložila do prebiehajúceho súdneho konania spoločnosť Asbis\na spoločnosť Swan.\n19. V časti IV. podania žalovaný zhrnul dôvody nedôvodnosti nároku žalobcu, ktoré podrobne rozobral\nv nasledujúcich častiach s tým, že nárok považuje za nedôvodný z nasledovných dôvodov:\nA. Neexistencia/Absolútna neplatnosť Dohody o ručení 2\nŽalovaný nikdy nepodpísal Dohodu o ručení 2, a teda nikdy neprejavil vôľu byť viazaný jej obsahom.\nJedinou verziou dohody o ručení, ktorú Žalovaný riadne podpísal, je Dohoda o ručení 1, ktorú prikladá\nk tomuto Vyjadreniu. Dohoda o ručení 2 je zjavný falzifikát, ktorý vznikol rozpojením pôvodnej Dohody\no ručení 1 podpísanej Žalovaným a následným priradením jej podpisovej strany k odlišnému textu,\nktorým disponuje Žalobca. Takto vytvorená listina neodráža skutočný obsah prejavu vôle Žalovaného a\npredstavuje nezákonnú manipuláciu s podpisom štatutára Žalovaného. Za týchto okolností je zrejmé, že\npri Dohode o ručení 2 nie sú splnené základné predpoklady vzniku právneho úkonu, keďže v jej prípade\n\nabsentuje stret a zhoda prejavov vôle. Takáto listina preto nemôže zakladať a ani nezakladá žiadne\npráva Žalobcu a ani povinnosti Žalovaného.\nB. Limitovaný rozsah ručenia\nJe nepochybné, že Dohoda o ručení 2 z právneho hľadiska ako právny úkon neexistuje, resp. je\nabsolútne neplatný. Zároveň je zrejmé, že ak vznikla nejaká dohoda, tak v znení Dohody o ručení 1, t.\nj. v jednoznačnom a limitovanom rozsahu. To znamená, že nárok, ktorý bude predmetom Konania vo\nveci samej je nedôvodný okrem iného aj z dôvodu prekročenia rozsahu ručenia vyplývajúceho z Dohody\no ručení 1.\nC. Absolútna neplatnosť dohody o ručení z dôvodu rozporu so Zákonom o športe\nPre právnické osoby je charakteristické, že ich vôľa vzniká prostredníctvom rozhodovacej činnosti ich\norgánov, pričom takto vytvorenú vôľu následne navonok prejavuje spravidla štatutárny orgán. Tvorba\nvôle právnickej osoby a jej prejav navonok však predstavujú dve právne odlišné fázy. Zo skutočnosti, že\nštatutárny orgán je oprávnený konať v mene právnickej osoby voči tretím osobám, nemožno vyvodzovať,\nže je vo všetkých prípadoch oprávnený aj samostatne vytvoriť jej vôľu. Osobitná právna úprava pozná\nprípady, keď zákon zveruje právomoc rozhodnúť o určitom právnom úkone výlučne konkrétnemu\nkolektívnemu orgánu; štatutár je v takom prípade oprávnený iba navonok prejaviť vôľu, ktorá už bola\ntýmto orgánom zákonom predpísaným spôsobom vytvorená.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. c) Zákona o športe patrí medzi rozhodnutia najvyššieho orgánu prijímané\nkvalifikovanou väčšinou aj „schvaľovanie uzatvorenia zmluvných vzťahov, ak hodnota plnenia zo zmluvy\nje vyššia ako hodnota určená stanovami“. Zákon teda neupravuje iba spôsob zastupovania národného\nšportového zväzu navonok, ale priamo rozdeľuje rozhodovaciu pôsobnosť medzi jeho orgány a kogentne\nurčuje, ktorý orgán je oprávnený vytvoriť vôľu zväzu pri významných majetkových dispozíciách.\nNa túto zákonnú úpravu nadväzujú Stanovy SFZ, ktoré ustanovujú Konferenciu za najvyšší orgán SFZ\ns rozhodovacou pôsobnosťou a oprávnenie prezidenta prevziať významné majetkové záväzky alebo\nuzatvárať zmluvné vzťahy nad stanovené limity podmieňujú predchádzajúcim rozhodnutím príslušného\nkolektívneho orgánu. Stanovy preto nevytvárajú iba samostatné interné obmedzenie prezidenta SFZ,\nale vykonávajú a konkretizujú požiadavku ustanovenú priamo v § 22 ods. 1 písm. c) Zákona o športe.\nRozhodujúce je, že povinnosť kolektívneho rozhodnutia nevyplýva iba zo stanov, ale zo všeobecne\nzáväzného právneho predpisu.\nAk teda Konferencia SFZ o prevzatí ručiteľského záväzku v rozsahu tvrdenom žalobcom nerozhodla,\nnejde o prekročenie interného obmedzenia prezidenta SFZ, ale o absenciu zákonom predpísaným\nspôsobom vytvorenej vôle žalovaného. Samotný podpis prezidenta túto absenciu nemôže nahradiť ani\nzhojiť, pretože štatutár nemôže platne prejaviť vôľu právnickej osoby, ktorá vôbec nevznikla.\nD. Absolútna neplatnosť Zmluvy (ako primárneho záväzku a dohody o ručení z dôvodu porušenia\nNariadenia)\nUplatnený nárok je s vysokou mierou pravdepodobnosti nedôvodný aj z dôvodu možného porušenia\nNariadenia Rady (EÚ) č. 833/2014 (ďalej len „Nariadenie“).\nŽalobca pri uzatváraní predmetnej transakcie nepostupoval v súlade s princípom náležitej odbornej\nstarostlivosti ani so zásadami poctivého obchodného styku. Už z elementárneho porovnania finančnej\nkapacity žalovaného a rozsahu deklarovanej dodávky muselo byť zrejmé, že mobilné telefóny v hodnote\npribližne 14 mil. EUR nemohli byť určené pre žalovaného ako koncového zákazníka.\n20. V časti IX. žalovaný poukázal na absenciu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v\nzmysle návrhu. Podľa jeho názoru v predmetnom prípade žalobca neosvedčil ani jednu zo základných\nzákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade zdôrazňuje, že žalobcom\ndeklarovaná pohľadávka objektívne neexistuje, pričom túto skutočnosť podrobne preukáže v konaní vo\nveci samej vykonaným dokazovaním. Už samotná absencia existujúcej pohľadávky vylučuje možnosť\nposkytnutia zabezpečovacej ochrany v zmysle návrhu. Navyše má za to, že žalobca nijakým spôsobom\nnepreukázal, ba ani len hodnoverne neosvedčil existenciu reálnej obavy, že by prípadná budúca\nexekúcia mohla byť zmarená alebo podstatne sťažená. Celý návrh je v podstatnej časti založený\nvýlučne na subjektívnych úvahách žalobcu o údajnom „finančnom vyčerpaní“ žalovaného, pričom tieto\ntvrdenia opiera prakticky len o dve mediálne vyjadrenia pani P. a o novinové články bez akejkoľvek\nrelevantnej dôkaznej hodnoty. Takéto tvrdenia však samé osebe objektívne neosvedčujú existenciu\nbezprostredného ohrozenia budúcej exekúcie. Za osobitne významnú považuje žalovaný aj skutočnosť,\nže žalobca žiada nariadenie neodkladného opaterenia v absolútne neprimeranom rozsahu. Takýto\nznačný zásah by mal objektívny negatívny dopad na schopnosť žalovaného zabezpečovať svoje\nfinancovanie, čerpanie úverových alebo investičných zdrojov a plnenie svojich základných úloh. Inými\nslovami, žalobca sa podľa neho svojím návrhom fakticky domáha vytvorenia stavu, ktorý by mohol\n\n(paradoxne) sekundárne zhoršiť ekonomickú situáciu žalovaného, voči ktorému si chce zabezpečiť\nbudúcu vymožiteľnosť pohľadávky. Takýto postup je vnútorné rozporný a ekonomicky nelogický.\nŽalovaný zároveň zastáva názor, že skutočným účelom predmetného návrhu nie je ochrana budúcej\nexekúcie, ale vytvorenie dlhodobého právneho, ekonomického a mediálneho tlaku na žalovaného s\ncieľom vynútiť plnenie údajnej pohľadávky ešte pred meritórnym rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné\nopatrenie však nesmie slúžiť ako nástroj procesného alebo ekonomického nátlaku, ale výlučne ako\nvýnimočný prostriedok ochrany reálne ohrozenej budúcej exekúcie. V predmetnom prípade však nebola\nosvedčená ani existencia dôvodnej pohľadávky, ani existencia konkrétnej obavy z ohrozenia exekúcie,\npričom navrhované neodkladné opatrenie by zároveň predstavovalo zjavne neprimeraný zásah do\nmajetkovej sféry stabilne fungujúcej národnej športovej organizácie s pravidelnými a garantovanými\npríjmami. Z uvedených dôvodov preto nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného\nopatrenia.\n21. Poukazuje na to, že žalobca v odvolaní opätovne tvrdí, že žalovaný sa má nachádzať v stave údajnej\nfinančnej nestability, keď nemá disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu svojich\nprevádzkových záväzkov a nemá byť schopný plniť záväzky vyplývajúce z existujúcich zmluvných\nvzťahov, vrátane pracovnoprávnych vzťahov. Takéto tvrdenia sú však nielen nepreukázané, ale aj\nobjektívne nepravdivé. Žalovaný zdôrazňuje, že všetky záväzky z pracovnoprávnych vzťahov má\nriadne vysporiadané a zároveň priebežne uhrádza aj svoje ostatné záväzky vrátane záväzkov po\nlehote splatnosti. Samotná existencia určitých záväzkov po splatnosti pritom v podmienkach subjektu\ns rozpočtom približne 27 mil. EUR ročne v žiadnom prípade nepreukazuje stav finančného kolapsu,\nplatobnej neschopnosti ani existenciu reálnej obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobca zároveň\nbez akéhokoľvek bližšieho ekonomického alebo právneho vysvetlenia tvrdí, že zriadenie záložného\npráva v prospech Slovenskej sporiteľne predstavuje „zásadnú kvalitatívnu zmenu v štruktúre majetku“\nžalovaného. Nie je však zrejmé, z akých konkrétnych skutkových alebo právnych okolností žalobca\ntakýto záver vyvodzuje. Naopak, existencia štandardného bankového zabezpečenia predstavuje bežný\na ekonomicky racionálny spôsob financovania využívaný prakticky všetkými významnými subjektmi\nobdobného rozsahu a ekonomickej štruktúry. Existencia jedného bankového záložného práva sama\nosebe nijakým spôsobom neosvedčuje úmysel dlžníka zbavovať sa majetku, poškodzovať veriteľov\nalebo zmariť budúcu exekúciu.\n22. V časti X. žalovaný navrhuje za účelom preukázania nepravdivosti v tomto vyjadrení popieraných\nskutkových tvrdení žalobcu dôkazy, ako aj výsluchy svedkov (žalovaný označuje 35 dôkazov).\n23. S poukazom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný, a\nto jednak z dôvodu objektívnej neexistencie pohľadávky žalobcu, ako aj z dôvodu absencie splnenia\nzákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia by za okolností predmetnej veci predstavovalo vzhľadom na spornosť, resp. neexistenciu\ndeklarovanej pohľadávky, ako aj predpokladanú dĺžku konania, zjavne neprimeraný, disproporčný a\nšikanózny zásah do majetkovej sféry žalovaného. Žalobca zároveň nijakým spôsobom nepreukázal,\nba ani len neosvedčil, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku, účelovo ho zaťažoval alebo\nvykonával akékoľvek úkony smerujúce k zhoršeniu vymožiteľnosti údajnej pohľadávky žalobcu. Naopak,\nvykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný je stabilným subjektom s pravidelnými príjmami\na riadne vykonáva svoju činnosť. Žalovaný preto považuje návrh za nedôvodný, Uznesenie súdu prvej\ninštancie za vecne správne, zákonné a dostatočne odôvodnené a odvolanie za nedôvodné. Z uvedených\ndôvodov žalovaný navrhuje, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu potvrdil a žalovanému priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n24. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej iba CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných\nrozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 379 CSP a § 380 CSP a po oboznámení sa s\nobsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej\ninštancie je vecne správne.\n25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n\n26. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n27. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,\nprávach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,\nak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n28. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie\nopatrenie.\n29. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá\nneprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a\npredbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,\nkto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh\nsmeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).\n30. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú:\na) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,\nb) spôsobilý predmet záložného práva,\nc) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky,\nd) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.\n31. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových\nokolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu,\nmusí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia\nrelevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia\npotrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie (Civilný sporový poriadok,\nkomentár 2. vydanie, 2022, s. 1297 - 1310, (ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ,\nBAJÁNKOVÁ, TOMAŠOVIČ A KOL.).\n32. Vychádzajúc z citovaných zákonných a teoretických východísk odvolací súd konštatuje, že\nzabezpečovacím opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom z\ncharakteru samotného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je potrebné\nzisťovanie všetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy\ndodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň\nzákladné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia zabezpečovacieho\nopatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že bez nariadenia\nzabezpečovacieho opatrenia by bola exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí\nbyť reálna a musí hroziť bezprostredne. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže\nvzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať\npovinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, otázka úmyselného\nzbavovania sa majetku na úkor veriteľa je otázkou subjektívnou a v danom prípade je potrebné preukázať\númysel, pričom obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že\nžalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane\nsporu.\n33. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom základe, že žalobca\nnijako nepreukázal existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie zbavovaním sa majetku, keďže\nžalobca v návrhu označil nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, Okres Prievidza, Obec\nJ., Katastrálne územie J., pričom pre posúdenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd\nv zmysle § 329 ods. 2 CSP v spojení s § 344 CSP vychádza zo stavu v čase vydania uznesenia a\noznačená nehnuteľnosť v čase vydania rozhodnutia nie je inzerovaná na portály bazos.sk ani na iných\nbežne prístupných inzertných portáloch. Súd prvej inštancie teda v konaní nemal preukázané, že sa\nžalobca zbavuje svojho majetku a teda, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Navyše súd uviedol, že\naj prípadná snaha o predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného nemusí znamenať zbavovanie sa\nmajetku ako to v návrhu uviedol žalobca.\n\n34. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného Súdu SR zo dňa\n20.12.2017, č. k. II ÚS 741/2017, kde z jeho záverov možno konštatovať, že formulácia úmyselné\nkonanie žalovaného a zbavovanie sa majetku na úkor žalobcu nevyplýva z dikcie zákona, minimálne\nvšak musí byť osvedčené, že nakladanie s majetkom súvisí s rozhodnutím ako exekučným titulom a\ndlžník mení kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotu majetku z dôvodu, aby zhoršil exekúciu. Obavu z\nohrozenia exekúcie považuje súdna prax za osvedčenú, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje\npráva alebo faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie, pričom dôvodom je\naj takáto hrozba. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii\núkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka t.j. zmenšenie majetku, ale podľa\nokolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace\nvýrazné zníženie speňažiteľnosti.\n35. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že zo strany žalobcu v danom prípade nebol\nosvedčený objektívny stav ohrozenia exekúcie, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaný ako nositeľ\nhmotnoprávnej povinnosti, realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k jej úplnému zmareniu a\nani k jej výraznému sťaženiu. Návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo\númyselné konanie žalovaného a to zbavovanie sa jeho majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa.\nZ obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie\npohľadávky v právnej veci žalobcu proti spoločnosti Best Press a žalovanému ako žalovanému 2/\no zaplatenie sumy vo výške 2.998.800,- EUR s príslušenstvom, sp. zn. 26Up/369/2026, proti ktorému\npodal žalovaný odpor a vec bude prejednávaná na súde prvej inštancie. V konaní vo veci samej bude súd\nprvej inštancie posudzovať dôvodnosť nároku žalobcu o zaplatenie 2.998.800,-EUR s príslušenstvom\npri vykonaní riadneho dokazovania na rozdiel od osvedčovania skutočností v návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia.\n36. Odvolací súd na zdôraznenie uvádza, že žalobca v posudzovanej veci neosvedčil základné\npredpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z predložených dôkazov nevyplýva úmyselné\nkonanie žalovaného spočívajúce v zbavovaní sa majetku, či iné konanie, ktorým by žalovaný\nsťažoval a maril výkon budúcej exekúcie. Ak žalovaný argumentuje, že samotná skutočnosť inzerovania\npredmetnej nehnuteľnosti dva dni pred podaním návrhu a jej stiahnutie osvedčuje úmysel povinného\nnakladať s nehnuteľným majetkom, odvolací súd uvádza, že samotné nakladanie s nehnuteľným\nmajetkom nepredstavuje automaticky úmyselné zbavovanie sa majetku. Odvolaciemu súdu sú známe\nrozhodnutia odvolacích senátov iných krajských súdov (napr. Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.\nzn. 32Cob/38/2023), na ktoré poukazuje žalobca a v zmysle ktorých aj transformácia majetku môže\npredstavovať zníženie vymožiteľnosti, je potrebné však zdôrazniť, že súd vychádza vždy z konkrétnych\nokolností prípadu. V tomto prípade žalovaný nie je štandardný podnikateľský subjekt založený za\núčelom dosahovania zisku, ide o národný športový zväz fungujúci v režime prísnej kontroly zo strany\nštátu, kontrolných orgánov a členskej základne, disponujúci finančnými prostriedkami z Ministerstva\ncestovného ruchu a športu SR a z prostriedkov medzinárodných organizácií, ktorých je členom, UEFA\na FIFA. Žalobca okrem mediálnych vyjadrení a novinových článkov nepredložil žiaden dôkaz, že\nžalovaný je „finančne vyčerpaný“. Ak aj žalovaný eviduje dlhy voči svojim veriteľom a usiluje o získanie\núverových zdrojov, neznamená to, že úmyselne znižuje svoje imanie a zbavuje sa majetku s cieľom\nzmariť budúcu exekúciu. Pokiaľ ide o samotný predaj nehnuteľnosti, ako už bolo uvedené, legitímny\nprevod nehnuteľnosti vykonaný transparentným spôsobom nemožno považovať za účelové zbavovanie\nsa majetku. V prípade ak sa jedná o verejnú ponuku za primeranú cenu, je nutné takýto prevod posúdiť\nvo vzťahu k ohrozeniu prípadnej exekúcie za prípustný, pretože prevodom nehnuteľnosti dochádza\nk transformácii majetku z nehnuteľného na peňažný, čo samo o sebe neosvedčuje ukracujúci zámer\nžalovaného. Naviac žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, že tento prípadný predaj nehnuteľnosti by\nmal mať ukracujúci charakter. Samotná pohľadávka žalobcu (ktorej oprávnenosť vyžaduje dokazovanie\nvo veci samej) nemôže postačovať na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré je svojou povahou\nobmedzením vlastníckeho práva žalovaného.\n37. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že napadnuté uznesenie je nedostatočne\nodôvodnené a obsahovo mimoriadne všeobecné. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze\nzo dňa 20.08.2015, sp. zn. II. ÚS 866/2014 <aspi://module='JUD'&link='JUD1722949SK'&ucin-kdni='30.12.9999'>, vo vzťahu k odôvodneniu uznesenia, ktorým súd rozhoduje o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia konštatoval, že i keď také rozhodnutie bude spravidla stručnejšie ako samotný\n\nrozsudok vo veci samej, napriek tomu treba trvať na tom, aby hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodnenie\nmalo príslušnú kvalitu, t.j. aby jeho odôvodnenie bolo dostatočne individualizované, obsahovalo sumu\nrelevantných skutočností a úvah, ktoré umožnia spätne preskúmať záver, či v danom prípade boli/neboli\nsplnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.\n38. Podľa odvolacieho súdu je napadnuté rozhodnutie dostatočne individualizované, pričom sa súd\nvysporiadal s nosnou argumentáciou a predovšetkým, či sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia. To, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\nžalobcu, nemožno považovať za porušenie práva v zmysle čl. 46 Ústavy SR, nakoľko pod právo na\nspravodlivý proces nemožno subsumovať právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho\nprávnymi závermi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bola sporová strana pred\nvšeobecným súdom úspešná, na čo poukazuje aj stabilná rozhodovacia činnosť ÚS SR (napr. IV. ÚS\n252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n39. Odvolací súd záverom konštatuje, že nebolo jeho povinnosťou v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu\no zabezpečovacom opatrení reagovať na všetky tvrdenia strán sporu, ktoré sa týkajú ďalších odvolacích\ndôvodov ani konania vo veci samej a reagoval iba na tie tvrdenia a skutočnosti, ktoré súviseli s konaním o\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia a mali význam pre jeho rozhodnutie. Zdôrazňuje, že dôvodnosť\nnároku žalobcu bude predmetom konania a dokazovania vo veci samej. V rámci konania vo veci samej\nsa súd prvej inštancie vysporiada aj s navrhovanými dôkazmi žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení\nk odvolaniu.\n40. Po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel odvolací\nsúd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, t.j. že v preskúmavanej veci žalobca hodnoverným\nspôsobom nepreukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia vymožiteľnosti svojho nároku, neosvedčil ani\nhrozbu zmarenia budúcej exekúcie, čím nedošlo k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\n41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení\ns § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plné úspešný.\n42. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č.\n757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "90Cb/58/2026", "guid": "ff366e41-7512-4f50-8f91-a6198e141853:772fca9e-6383-4740-9c53-15de942fee53", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8321892a-2476-475b-882e-6feb48d4a460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 741/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1"}, {"guid": "ussr:17676c0b-798a-4a27-9c38-d3e433832755", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 866/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 866/2014 z 20. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-20", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17676c0b-798a-4a27-9c38-d3e433832755"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "125c957f-dcd5-426f-bd53-f9a3634d3e5d:76580aea-cc2b-4056-8624-c1f39f8abb2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "32Cob/38/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 32Cob/38/2023 z 27. 7. 2023", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2023-07-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/125c957f-dcd5-426f-bd53-f9a3634d3e5d:76580aea-cc2b-4056-8624-c1f39f8abb2b"}], "citovane_v": []}