{"guid": "1f76f43f-f441-46cd-8a08-8e31a363eed8:fff0a954-a5d4-41e6-9f68-1bea4e19af4c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1420203020.3", "spisova_znacka": "7CoCsp/33/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/33/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2026, sp. zn. 7CoCsp/33/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1420203020.3", "identifikacne_cislo": "1420203020", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fff0a954-a5d4-41e6-9f68-1bea4e19af4c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1420203020.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1420203020.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1420203020.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoCsp/33/2025\n1420203020\n31. 03. 2026\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2026:1420203020.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek\nsenátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., nar.\nXX.X.XXXX, bytom E. B. C. XX, C., zastúpeného: BUZINGER & PARTNERS s.r.o., IČO: 47 253 401, so\nsídlom Nám. M. Benku 15, Bratislava proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155,\nso sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, o ochrane finančného spotrebiteľa, na odvolanie žalobcu\na žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 4.4.2025, č.k. 18C/26/2020-475, takto\nrozhodol:\nOdvolanie žalovanej sa o d m i e t a.\nRozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.\nŽiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žiadosť o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/\nXX-XXX/XXX zo dňa 20.4.2020 podaná žalobcom žalovanej podľa zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých\nmimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej\nchoroby COVID-19 v znení neskorších predpisov spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti (výrok\nI.). Žalovanej uložil povinnosť povoliť odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX na základe\nžiadosti žalobcu zo dňa 20.4.2020 na obdobie deviatich mesiacov, počnúc dňom 20.4.2020 vrátane, a\nto do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Žalovanej zároveň uložil povinnosť odstrániť\nzo svojho interného systému, resp. registra REBECCA všetky údaje označujúce žalobcu ako osobu v\nomeškaní, v tzv. delikvencii so splácaním hypotekárneho úveru, ktoré boli do neho zapísané v súvislosti\nso žiadosťou žalobcu o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 20.4.2020 podanou\npodľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti\nso šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, a to do\n15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Žalovanej uložil aj povinnosť zdržať sa vo svojom\ninternom systéme, resp. registri REBECCA zápisu akýchkoľvek údajov označujúcich žalobcu ako osobu\nv omeškaní, v tzv. delikvencii so splácaním hypotekárneho úveru v súvislosti so žiadosťou žalobcu o\nodklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 20.4.2020 podanou podľa zákona č. 67/2020\nZ. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej\nnákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (výrok IV.). Vo zvyšnej časti žalobu\nzamietol (výrok V.) a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 30b ods. 1, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, § 30d,\n§ 30g ods. 2, 7 a prílohou č. 2 zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo\nfinančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len\n\n„zákon č. 67/2020 Z.z.“), § 2 písm. e) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných\nslužbách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z.z.“), §\n11 ods. 3, § 7 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z.z.\no ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 297/2008 Z.z.“), § 89 ods. 2 zákona č.\n483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 483/2001\nZ.z.“), § 3 ods. 5 prvá veta, § 2 písm. p), q), u), § 7 ods. 1, 2, 4, § 8, § 9 a prílohou č. 1 zákona č.\n250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“) a vecne tým, že\nžalobca dňa 20.4.2020 požiadal žalovanú o odklad splátok úveru na dobu 9 mesiacov prostredníctvom\nelektronického formulára na webovej stránke žalovanej. Žalovaná dňa 13.5.2020 žalobcovi oznámila,\nže žiadosť neobsahuje povinné náležitosti a/alebo obsahuje nesprávne údaje, keď nebolo možné\noveriť identitu žalobcu, údaje žiadateľa sa nezhodujú s údajmi v evidencii banky: doklad totožnosti.\nŽalobca nevyhovenie jeho žiadosti z dôvodu potreby doplnenia (aktualizácie) nadbytočného zákonom\nnevyžadovaného údaja, pretože sa nezhoduje s údajom v evidencii banky, považoval za postup rozporný\ns § 30b ods. 4 a nasl. zákona č. 67/2020 Z.z. a tiež šikanózny, majúci znaky zákonom zakázanej\nnekalej obchodnej praktiky v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. Konkrétne sa žalobca žalobou po pripustení\njej zmien v spore domáhal určenia, že jeho žiadosť spĺňa všetky ustanovené náležitosti; určenia, že\nodklad splátok sa považuje za povolený na obdobie 9 mesiacov, počnúc 20.4.2020 vrátane, alternatívne\nuloženia povinnosti žalovanej povoliť odklad splátok na základe predmetnej žiadosti; určenia, že postup\nžalovanej, keď povolenie odkladu splátok podmieňovala overením dokladu totožnosti na svojej pobočke,\nnapĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky; určenia, že zaslanie výzvy žalovanej zo dňa 19.7.2020,\nktorou pohrozila jednorazovým splatením celého zostatku úveru vrátane príslušenstva a následným\nvymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní, resp. realizáciou záložného práva, napĺňa znaky nekalej\na agresívnej obchodnej praktiky; určenia, že zasielanie mu označených emailov a sms správ zo strany\nžalovanej, ktorým ho upozorňovala na nerealizovanie a odmietnutie platieb úveru, napĺňa znaky nekalej\na agresívnej obchodnej praktiky; uloženia povinnosti žalovanej odstrániť zo svojho interného systému\n(registra) REBECCA všetky údaje označujúce ho ako osobu v omeškaní (tzv. delikvencii) so splácaním\nhypotekárneho úveru, ktoré boli do neho zapísané v súvislosti s predmetnou žiadosťou o odklad splátok a\nuloženia povinnosti žalovanej zdržať sa v danom internom systéme zápisu akýchkoľvek takýchto (vyššie\nšpecifikovaných) údajov v súvislosti s predmetnou žiadosťou. Vo vzťahu k navrhovaným určovacím\nvýrokom súd prvej inštancie uviedol, že tieto považoval za procesne prípustné v zmysle § 137 písm.\nd) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), keďže možnosť domáhať sa\nurčenia takýchto skutočností žalobcovi ako spotrebiteľovi v danom spotrebiteľskom úverovom vzťahu\nvšeobecne vyplýva z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý spotrebiteľovi umožňuje domáhať sa\nochrany svojich práv na súde proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany\nspotrebiteľa. Za také možno považovať príslušné právo využiť stanovenú zákonnú možnosť odkladu\nsplátok úveru v zmysle § 30b zákona 67/2020 Z.z. ako osobitného opatrenia prijatého na zmiernenie\nnegatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona\nvírusom SARS-CoV-2, a nepochybne tiež určenie nekalých a agresívnych obchodných praktík v zmysle\nzákona č. 250/2007 Z.z.\n3. Pri posúdení splnenia náležitostí žiadosti žalobcu o odklad splátok prvoinštančný súd vychádzal z\nustanovení zákona č. 67/2020 Z.z., ktorý v § 30b a nasl. obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa\npríslušného dočasného odkladu splátok úveru z dôvodu pandémie najdlhšie na obdobie 9 mesiacov.\nVeriteľ (banka) je povinný odklad splátok na žiadané obdobie maximálne v trvaní 9 mesiacov povoliť,\na to odo dňa splatnosti najbližšej neuhradenej splátky úveru, ktorej splatnosť nastala po dni podania\nžiadosti (§ 30b ods. 1). Odklad v zmysle § 30b ods. 4 písm. e) nie je povinný povoliť, ak žiadosť o\nodklad splátok neobsahuje náležitosti podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 2. Samotné náležitosti\nsú teda uvedené v osobitnej prílohe a medzi nimi nie je žalovanou vyžadovaný údaj „číslo dokladu\ntotožnosti“, ktorý obsahoval jej elektronický online formulár pre podanie takejto žiadosti. Žalovaná v\nkonaní argumentovala svojou povinnosťou v zmysle § 30b ods. 9 tohto zákona pri identifikácii dlžníka na\núčely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie postupovať v súlade s pravidlami zjednodušenej\nstarostlivosti podľa osobitného predpisu - zákona č. 297/2008 Z.z. a jeho § 11 ods. 3, ktorý uvádza, že\npovinná osoba pri vykonávaní zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi je povinná vykonať\nidentifikáciu klienta a overiť, či podľa informácií o klientovi alebo obchode, ktoré má povinná osoba k\ndispozícii, nie je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, a či\nide o zjednodušenú starostlivosť. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaná teda bola oprávnená na\n\núčely identifikácie žalobcu ako jej klienta vykonať jeho identifikáciu, avšak nie tzv. „overenie identifikácie“\npodľa § 8 ods. 1 tohto osobitného zákona. V zmysle jeho § 7 ods. 1 sa „identifikáciou“ v prípade\nfyzickej osoby rozumie zistenie mena, priezviska, rodného čísla alebo dátumu narodenia, ak rodné\nčíslo nebolo pridelené, adresy trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátnej príslušnosti, zistenie druhu\na čísla dokladu totožnosti. Z vykonaného dokazovania ako aj nesporných skutočností je zrejmé, že\nžalobca na účel svojej identifikácie žalovanej poskytol údaje o mene a priezvisku, adrese trvalého\npobytu, korešpondenčnej adrese, rodnom čísle, dátume narodenia ako aj aktuálnom čísle jeho dokladu\ntotožnosti. Od „vykonania identifikácie“ je však potrebné odlíšiť „overenie identifikácie“, ktorým sa podľa\n§ 8 ods. 1 tohto zákona pri fyzickej osobe rozumie overenie údajov podľa § 7 ods. 1 písm. a) v jej doklade\ntotožnosti, ak sú tam uvedené, a overenie podoby osoby s podobou v jej doklade totožnosti za jej fyzickej\nprítomnosti alebo s použitím technických prostriedkov a postupov, ak povinná osoba po zohľadnení\nokolností vykonávania obchodu a bezpečnostných rizík používanej technológie vyhodnotí, že takýmito\nprostriedkami a postupmi je možné vykonať overenie identifikácie na úrovni, ktorá je z hľadiska\ndôveryhodnosti výsledku overenia obdobná overeniu za fyzickej prítomnosti. Predmetné „overenie\nidentifikácie“ ako zjavne komplexnejší (nadstavbový) proces sa na účely daného zákona vykonáva v\nzmysle jeho § 10 ods. 1 písm. a) pri tzv. základnej starostlivosti (Základná starostlivosť povinnej osoby\nvo vzťahu ku klientovi zahŕňa identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie). Overenie identifikácie\nv postupe základnej starostlivosti teda predstavuje ďalší úkon nad rámec samotnej identifikácie. Súd\nprvej inštancie konštatoval, že pokiaľ zákon 67/2020 Z.z. (§ 30b ods. 9) v prípade žiadosti o odklad\nsplátok úveru z dôvodu pandémie odkazoval špecificky na vykonanie jednoduchšieho postupu v rámci\ntzv. zjednodušenej starostlivosti - na „vykonanie identifikácie“, nestanovoval tým potrebu ďalšieho úkonu\n„overenia identifikácie“ vyžadovaného až v rámci základnej starostlivosti podľa zákona č. 297/2008\nZ.z. Na postup zjednodušenej starostlivosti poukazovala aj žalovaná, je však zrejmé, že doň však\nnesprávne a nepríslušne samotným ustanoveniam 297/2008 Z.z. zahŕňala aj osobitný proces overenia\nidentifikácie, ktorý ustanovenie § 30v ods. 9 (s odkazom na § 11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z.)\npri identifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie nevyžadovalo.\nMožno vnímať aj samotný žalobcom poukazovaný účel predmetného ustanovenia prijatého z dôvodu\npandémie na zmiernenie jej následkov, čomu zodpovedala jednak forma žiadosti „na diaľku“ (listinne\nalebo prostriedkom diaľkovej komunikácie bez fyzického kontaktu; § 2 písm. e) zákona č. 266/2005\nZ.z.) a samozrejme aj zjednodušený postup pri identifikácii žiadateľa bez nutnosti vykonania osobitných\núkonov overovania identifikácie s potrebou fyzickej návštevy pobočky banky. Súd prvej inštancie dal\ntiež do pozornosti, že § 30b ods. 9 zároveň (s odkazom na § 89 ods. 2 zákona 483/2001 Z.z.) v\nprípade predmetnej žiadosti o odklad splátok vylučuje povinnosť požadovať preukázanie totožnosti\nklienta. Súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ žalovaná v súvislosti so žiadosťou žalobcu o odklad\nsplátok vyhovenie žiadosti podmieňovala potrebou fyzickej prítomnosti žalobcu (dostaviť sa na pobočku)\nza účelom doplnenia či aktualizácie čísla dokladu totožnosti, jej postup nebol správny, keď daný\núdaj jednak nebol priamo zákonom určenou náležitosťou žiadosti a jednak takýto postup identifikácie\nnezodpovedal zákonom stanovenému postupu. Z vyššie uvedeného je tiež zrejmé, že žalobca žalovanej\nposkytol potrebné údaje na „vykonanie jeho identifikácie“. Nemožno opomenúť, že šlo pritom o jej\ndlhodobého klienta využívajúceho bankový produkt - úver, ktorý riadne splácal, takže žalovaná ani\nnemohla mať o jeho totožnosti žiadne odôvodnené pochybnosti. Sama žalovaná poukazovala, že\nide len o aktualizáciu čísla dokladu. Zároveň sa jednalo o zjednodušený diaľkový postup odkladu\nsplátok, ktorý žalovaná povinne schvaľovala na základe zákona pre tisícky jej klientov, ako sama\npoukazovala. Nešlo teda o nový finančný produkt s možným rizikom vyplývajúcim z nedostatočného\noverenia totožnosti subjektu. Naopak, zákon v tomto ohľade pre postup bez zbytočných obmedzení\npočas pandémie stanovoval prístup v podobe zjednodušenej starostlivosti podľa zákona č. 297/2008\nZ.z. Žalobca uviedol spolu s údajmi v žiadosti aj jeho aktuálne číslo občianskeho preukazu, ako to\nvyžadoval formulár žalovanej. Pokiaľ tento nezodpovedal údajom v jej evidencii, mala možnosť si\ntúto okolnosť prípadne poznamenať, resp. žalobcu na to upozorniť či vyzvať na doplnenie údajov v\nsúvislosti s (ďalším) využívaním jeho produktu, a to prípadne aj s príslušnými ustanoveniami VOP,\nna ktoré odkazovala. Samotné neaktualizovanie údaja žalobcu o čísle občianskeho preukazu nemá\nvýznam pre povolenie odkladu splátok a takáto preukážka nevyplýva ani zo zákona. Postup žalovanej\npreto možno považovať za formalistický a nezodpovedajúci právnej úprave nastavenej na primárnu\npovinnosť schválenia takýchto žiadosti, ak neexistujú zákonné preukážky pre ich neschválenie. Veriteľ\npri ich vybavovaní nemá priestor pre voľnú úvahu ani kladenie si osobitných doplňujúcich požiadaviek.\nPokiaľ žalovaná aj postupovala v záujme splnenia si všetkých podmienok pre vykonanie identifikácie\nžiadateľa nad určený rozsah, mala osobitne venovať zvýšenú pozornosť posúdeniu neschválených\nžiadostí a dôsledne potom zohľadňovať zákonné náležitosti, individuálne, aby zabránila neschváleniu či\n\nnedôvodnému spočívaniu riadnej žiadosti o odklad spĺňajúcej zákonom vyžadované náležitosti. Právnu\nrelevanciu pri posúdení, či žiadosť o odklad splátok už v čase jej podania obsahovala povinné náležitosti\na žalovaná bola povinná ju schváliť, nemá skutočnosť, že obdobie pandémie pominulo a žalobca\nani následne nevykonal overenie identifikácie, resp., že žalovaná sa mu v čase pandémie snažila\nprispôsobiť podmienky na ňou vyžadovaný nadbytočný úkon overenia identifikácie. Možno pritom v\nsúlade s vyjadreniami žalobcu poukázať na to, že takáto identifikácia žalobcu pred žalovanou bola\nuskutočnená aj na pojednávaní súdu s oboznámením čísla občianskeho preukazu zodpovedajúceho\nžiadosti. Možno tiež doplniť, že obe strany sporu poukazovali na odpoveď NBS zo dňa 9.6.2020 (v\nsúvislosti s podnetom žalobcu týkajúceho sa skúmaného postupu žalovanej), ktorú každá použila v\nprospech vlastnej argumentácie. Súd prvej inštancie uviedol, že pri svojom posúdení nie je viazaný\npríslušnými závermi NBS. Na záväzný výklad zákona je v danom prípade oprávnený súd. Odpoveď NBS,\nako vyplýva zo samotného textu odpovede a jej záveru, mala povahu odporúčania. Možno poukázať na\nto, že v súlade so závermi súdu aj podľa NBS banka nemôže z dôvodu, že jej klient neposkytol takýto údaj\n- číslo dokladu totožnosti klienta, alebo poskytol údaj, ktorý nie je v súlade s údajom evidencie banky,\nodklad splátok nepovoliť, resp. žiadať od klienta podanie novej žiadosti. Prvoinštančný súd súhlasil s tým,\nže žalovaná nebola oprávnená vyzývať žalobcu na podanie novej žiadosti, a to aj s ohľadom na zákonnú\nmožnosť požiadať o odklad splátok toho istého úveru počas obdobia pandémie najviac jedenkrát (§\n30b ods. 1 posledná veta). Nemožno preto posúdiť či vnímať v neprospech žalobcu skutočnosť, že\nnepodal novú žiadosť o odklad splátok (čím by zrejme došlo k povoleniu odkladu splátok), ako ho o tom\nnenáležite poučovala samotná žalovaná. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nžalovaná nebola oprávnená podmieňovať schválenie predmetnej žiadosti zo dňa 20.4.2020 vykonaním\n„overenia identifikácie“ či „požadovaním preukázania totožnosti“ jeho osobnou prítomnosťou, keďže jej\nto nevyplývalo zo zákona. Žalovaná tak bola povinná túto žiadosť žalobcu o odklad splátok schváliť na\nžiadané obdobie deviatich mesiacov. Dôvodným je preto nárok žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že\njeho žiadosť zo dňa 20.4.2020 spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti a súd prvej inštancie mu\nvyhovel (I. výrok).\n4. V konaní bolo nesporné, že žiadosť žalobcu o odklad splátok doposiaľ nebola schválená a nebola\nani odmietnutá (nepovolená), žalobca jednotlivé splátky úveru, o ktorých odklad žiadal, nevykonával a\nžalovaná nepristúpila k ich vymáhaniu či inej negatívnej finančnej operácii v podobe započítania iných\núhrad alebo podobne. Pokiaľ žalobca argumentoval, že žiadosť sa považuje zo zákona za povolenú,\nsúd prvej inštancie sa s ním nestotožnil. V zmysle § 30b ods. 5 a 7 platí, že odklad splátok sa považuje\nza povolený, ak veriteľ neinformuje žiadateľa do 30 dní odo dňa podania žiadosti o posúdení žiadosti o\nodklad splátok, najmä o tom, že a) odklad splátok povolil, b) odklad splátok nepovolil, c) žiadosť o odklad\nsplátok neobsahuje požadované náležitosti a je potrebné ju doplniť o veriteľom oznámené skutočnosti.\nTáto lehota neplynie odo dňa doručenia informácie o neúplnosti žiadosti o odklad splátok dlžníkovi,\nktorý podal žiadosť o odklad splátok, do dňa doručenia doplnenej žiadosti o odklad splátok; v tejto\ninformácii veriteľ informuje dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o tom, že lehota podľa odseku 5\nneplynie. Žalovaná včas (v lehote 30 dní odo dňa podania žiadosti dňa 20.4.2020) dňa 13.5.2020 žalobcu\ninformovala o posúdení jeho žiadosti pre absenciu náležitostí resp. nesprávnosť údajov a zároveň mu\noznámila, že odo dňa doručenia informácie o neúplnosti žiadosti do doručenia novej žiadosti neplynie\nlehota 30 dní na vyjadrenie k jeho žiadosti. Z vymedzenia daných zákonných ustanovení je zrejmé,\nže rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie, či došlo k odkladu splátok zo zákona (fikcii odkladu) je, či\ndošlo k informovaniu žiadateľa o posúdení jeho žiadosti v lehote 30 dní. K obsahu informácie o posúdení\nzákon uvádza o aké posúdenie má „najmä“ ísť. To bolo v danom prípade tiež splnené. Nešlo o povolenie\nodkladu splátok ani nepovolenie odkladu splátok (ktoré by bolo nutné v zmysle § 30b ods. 6 odôvodniť),\nale z informácie žalovanej jednoznačne vyplýva jej posúdenie o tom, že žiadosť neobsahuje požadované\nnáležitosti. Nie je v tomto ohľade podstatná samotná správnosť posúdenia banky, ale objektívna okolnosť\ninformovania žiadateľa o posúdení žiadosti o odklad splátok predpokladaným všeobecným spôsobom.\nVo vzťahu k danej situácii teda podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo dôvodné určiť, že odklad splátok\nsa považuje za povolený, ako to žiadal žalobca a takýto navrhovaný výrok bolo potrebné zamietnuť\n(súčasť V. výroku rozsudku). Avšak, súladne s alternatívne navrhovaným výrokom (tzv. eventuálny petit\n- pre prípad zamietnutia primárneho 2. petitu) bolo namieste, vzhľadom na vyššie konštatovaný záver\nsúdu o splnení podmienok na povolenie odkladu splátok, uloženie povinnosti žalovanej odklad splátok\núveru na základe žiadosti žalobcu zo dňa 20.4.2020 povoliť na obdobie deviatich mesiacov, počnúc\ndňom 20.4.2020 vrátane (II. výrok rozsudku).\n\n5. Súd prvej inštancie konštatoval, že účinkom povolenia odkladu splátok v zmysle § 30b ods. 13\nzákona č. 67/2020 Z.z. je, že dotknuté splátky úveru sa v elektronickom registri údajov o spotrebiteľských\núveroch nepovažujú za omeškané. Rovnako § 30b ods. 13 tohto zákona priamo určuje, že odklad\nsplátok nemá vplyv na príznak zlyhania a nezhoršuje kreditnú kvalitu dlžníka. Vzhľadom na prijaté\nurčenie, že žiadosť žalobcu zo dňa 20.4.2020 spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, a tiež žalovanej\npriamo uloženú povinnosť povoliť odklad splátok úveru žalobcu v zmysle predmetnej žiadosti, považoval\nprvoinštančný súd za dôvodné aj nároky žalobcu týkajúce sa evidencie údajov v internom systéme\nžalovanej REBECCA. Ide o register hlásení o delikventných a klasifikovaných úveroch. Bolo preukázané,\nže žalobca je v súvislosti s predmetným úverom evidovaný v delikvencii (v omeškaní). Ide o dôsledok\nsituácie predmetnej žiadosti žalobcu o odklad splátok, ktorá doposiaľ nebola systémom žalovanej\nschválená. Systém preto, v čase neuhrádzania jeho platieb za žiadané obdobie odkladu splátok, žalobcu\nvykázal ako v omeškaní vo vzťahu k týmto platbám. Spolu s povolením odkladu splátok bude teda\nžalovaná povinná odstrániť takýto záznam o žalobcovi a zdržať sa zápisu takýchto údajov o žalobcovi.\nIde o zákonný následok povolenia odkladu splátok úveru v zmysle zákona č. 67/2020 Z.z. Keďže bol\nžalobca úspešný v uvedených nárokoch týkajúcich sa odkladu splátok (výroky I. a II. rozsudku), bolo\ndôvodné tiež uloženie navrhovaných povinností žalovanej odstrániť z jej uvedeného interného systému\nvšetky údaje označujúce žalobcu ako osobu v omeškaní (tzv. delikvencii) so splácaním, ktoré boli do\nneho zapísané v súvislosti so žiadosťou žalobcu o odklad splátok zo dňa 20.4.2020, ako aj zdržať\nsa v tomto systéme zápisu akýchkoľvek údajov označujúcich žalobcu ako osobu v omeškaní (v tzv.\ndelikvencii) so splácaním hypotekárneho úveru v súvislosti s touto žiadosťou (výroky III. a IV. rozsudku).\nPokiaľ ide o uloženie povinností súdom žalovanej konať v súvislosti s II. výrokom rozsudku povoliť\nodklad splátok a III. výrokom rozsudku odstrániť údaje z inertného systému, súd prvej inštancie aj\nvzhľadom na konštatovanú previazanosť týchto zákonných povinností, určil rovnakú lehotu na plnenie\n(tzv. paričnú lehotu) v zmysle 232 ods. 3 C.s.p. Tu považoval súd za dôvodné v oboch prípadoch určiť\nnad rámec žalobcom navrhovaného „bezodkladne“ pri povolení odkladu splátok, ako aj základnej 3dňovej lehoty (žalobcom žiadanej pri povinnosti odstránenia údajov z registra), a to na 15 dní odo\ndňa právoplatnosti rozsudku. Tento čas považoval prvoinštančný súd za primeraný povahe ukladaných\npovinností (vykonanie úkonov v bankových systémoch), subjektu žalovaného (právnickej osoby s\noddeleniami zodpovedajúcimi za správu bankových údajov) ako aj skutočnosti o tom, že poukazovaný\ninterný systém pre žalovanú spravuje externá spoločnosť.\n6. Žalobca sa v spore zároveň domáhal určenia nekalých a agresívnych obchodných praktík žalovanej\nv zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. Prvoinštančný súd uviedol, že na to, aby určitá praktika mohla byť\npovažovaná za nekalú, je potrebné kumulatívne splnenie dvoch zákonných požiadaviek. Praktika musí\nbyť v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a musí podstatne narušovať alebo môže podstatne\nnarušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane\nalebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná\nna určitú skupinu spotrebiteľov. Musí ísť o takú praktiku, ktorá klame, zavádza, či vyvíja neprimeraný\npsychický, či dokonca fyzický nátlak na spotrebiteľa, ktorý pod vplyvom tohto nátlaku urobí transakciu,\nkúpi tovar a podobne, hoci by takto bez danej praktiky nikdy nekonal. Môže ísť aj o praktiku, ktorá cieli\na zneužije napríklad zlý zdravotný stav spotrebiteľa, o ktorom mal predávajúci vedomosť. Praktiku za\nagresívnu a nekalú môžeme označiť takú, ktorá obťažovaním, nátlakom alebo neprimeraným vplyvom\nvýznamne zhoršuje slobodu výberu priemerného spotrebiteľa a spôsobuje, že prijme rozhodnutie, ktoré\nby inak neprijal. Žalobca požadoval určiť, že už skúmaný postup žalovanej v súvislosti s nepovolením\nodkladu splátok zo dňa 20.4.2020, keď povolenie odkladu splátok úveru podmieňovala predchádzajúcim\noverením dokladu totožnosti žalobcu na svojej pobočke, napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky. Súd\nprvej inštancie uviedol, že aj keď bol postup žalovanej vyhodnotený ako nesprávny, automaticky to\nneznamená, že by išlo z jej strany o nekalú obchodnú praktiku alebo šikanózny výkon práva, ako\nto tvrdil žalobca. Nemožno súhlasiť so žalobcom, ktorý za dôvod postupu žalovanej tiež označoval\njej zjavne iracionálny záujem v čase vrcholiacej pandémie aktualizovať si svoje interné záznamy\nprostredníctvom osobnej návštevy. Žalovaná nadbytočnú požiadavku na identifikáciu žalobcu dokladom\ntotožnosti vykonávala za účelom ňou predpokladaných širších zákonných požiadaviek. Na tomto mieste\nmožno poukázať aj na už odkazované odporúčanie NBS ako orgánu dohľadu v jej odpovedi zo dňa\n9.6.2020 na podnet žalobcu. NBS podobne ako žalovaná odkazuje v predmetnom postupe žalovanej\nv súvislosti s doložením požadovaných údajov na vykonanie zjednodušenej starostlivosti a žalobcovi\nodporučila opätovne žalovanú kontaktovať za účelom možnosti vykonania zjednodušenej starostlivosti.\nŽalovaná zjavne konala v presvedčení o správnosti jej postupu za účelom naplnenia prezumovaných\nzákonných podmienok. Jej konanie za účelom identifikácie žalobcu, aj keď nenáležité zákonným\n\npožiadavkám, možno považovať za z jej pohľadu za ústretové vytvoreniu vhodných možností na\ndoplnenie predmetného údaja. Z doloženej komunikácie ani iných predložených dôkazov nevyplýva\nzlá motivácia v podobe úmyselného kladenia zvýšených požiadaviek pre nevyhovenie žiadosti o\nodklad splátok či iný zlý úmysel žalovanej. Pokiaľ teda žalovaná z dôvodu zisteného rozporu údajov o\ndoklade totožnosti pred schválením žiadosti o odklad splátok žiadala od žalobcu vykonanie príslušnej\naktualizácie, tento postup nezodpovedá nejakej nečestnej praxi žalovanej alebo svojvôli zodpovedajúcej\nnekalej obchodnej praktike.\n7. Súd prvej inštancie rovnako ani zaslanie výzvy žalovanej zo dňa 19.7.2020 žalobcovi nevyhodnotil\nako nekalú alebo agresívnu obchodnú praktiku. Uvedená správa obsahovala jednoduchú výzvu na\nzaplatenie dlžnej sumy neuhradených splátok úveru v lehote 5 dní s upozornením na právo zosplatnenia\núveru a následného vymáhania pohľadávky v exekučnom konaní, resp. realizáciou záložného práva.\nPrvoinštančný súd dal do pozornosti, že z § 30g ods. 2 (Spoločné ustanovenia k odkladu splátok)\nzákona č. 67/2020 Z.z. vyplýva zákaz veriteľa žiadať zaplatenie celého úveru počas odkladu splátok,\navšak o odklade na základe žiadosti žalobcu rozhodnuté nebolo. Je potrebné poukázať na to, že\nžalobca sa právnej ochrany v podobe zabráneniu žalovanej vykonať úkony spôsobilé mu spôsobiť\nujmu (najmä povinnosť zdržať sa úkonov vedúcich k jednorazovému splateniu celkového zostatku\núveru pred pôvodnou lehotou splatnosti a vymáhať pohľadávku voči nemu) osobitne domohol formou\nneodkladného opatrenia nariadeného v tomto konaní (až) dňa 19.8.2020 (č.k. 18C/26/2020-61). V\ndanom posúdení predmetnej výzvy je potrebné tiež vnímať celkový kontext ich vzájomnej komunikácie\na postupu žalovanej. Ako vyplýva zo žalobcom uvedenej chronológie jeho komunikácie so žalovanou,\nktorá nebola v konaní spornou, uvedená výzva bola žalobcovi doručená popri ďalších odpovediach/\nreakciách žalovanej v súvislosti s posúdením predmetnej žiadosti o odklad splátok. Predmetná výzva\nbola jedna z troch žalobcovi doručených doporučených zásielok dňa 27.7.2020 od žalovanej. Popri\nnej výzva zo dňa 3.7.2020 na návštevu pobočky žalovanej za účelom aktualizácie údajov potrebných\nna vykonanie zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu a následné posúdenie žiadosti\no odklad splátok úveru. Ďalšou bol list, v ktorom ho žalovaná informuje o svojom stanovisku, že bez\naktualizácie údajov vo vzťahu k nového dokladu totožnosti nie je možné sa jeho žiadosťou o doklad\nsplátok v zmysle zákona č. 67/2020 Z.z. zaoberať a následne ju posúdiť, nakoľko žiadosť o odklad\nsplátok neobsahuje požadované náležitosti.. Žalovaná ďalej uvádza, že hoci v uvedenom zákone „nie je\nexaktne uvedená povinnosť v žiadosti o odklad splátok uvádzať číslo občianskeho preukazu, povinnosť\njeho kontrolu vykonať Banke vyplýva z platnej legislatívy.“ Žalovaná ho na záver listu žiada, aby ju\nkontaktoval za účelom vyriešenia situácie. Je zrejmé, že predmetná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa\n19.7.2020 s možnosťou zosplatnenia, neobsahujúca zmienku ani reakciu žalovanej na podnety žalobcu\na ich predmetnú komunikáciu, bola automaticky generovanou správou v súvislosti s nesplácaním splátok\núveru, ku ktorému žalobca pristúpil po podaní jeho žiadosti o odklad splátok. Uvedené vyplýva z\noznačenia rozdielneho odboru a oddelenia žalovanej. Daná správa teda zjavne nenadväzovala na\nprebiehajúci proces spočívajúcej žiadosti, o ktorej zatiaľ nebolo rozhodnuté. Preto v evidencii žalovanej\nv súvislosti so samotnými platbami došlo k akémusi duplicitnému evidovaniu - kedy nesplácanie úveru\nžalobcom za obdobie ešte nepovoleného odkladu nebolo premietnuté do automatizovaného systému\nkontroly platieb v systéme žalovanej. Uvedené vyplýva aj z poukazovaného interného registra žalovanej\no omeškaných platbách, ako aj zo samotného automatizovaného zasielania emailov a sms správ\no nerealizovaných a odmietnutých platbách. Pokiaľ žalovaný viedol osobitnú komunikáciu ohľadom\npodanej žiadosti o odklad splátok, je dôvodné predpokladať, že obsah správy o neuhradených splátkach\nvyhodnotil týmto spôsobom. Z kontextu ako aj časovej následnosti, či samotného obsahu ďalších dvoch\nzásielok (naraz doručených žalobcovi), totiž vyplýva, že tieto reagujú priamo na podnet a argumentáciu\nžalobcu. V nich žalovaná konajúca oddelením Metodiky riadenia podnetov klientov obsiahlo a ústretovo\ninformuje žalobcu o jej stanovisku v súvislosti s potrebou aktualizácie údajov, s návrhmi na riešenie\nsituácie a so záverom v podobe žiadosti o ďalšiu vzájomnú komunikáciu za účelom vyriešenia situácie.\nPreto nemožno dospieť k záveru, že by žalobcom označená výzva bola nejakým cieleným nátlakom\nna žalobcu, vyvolávaním tiesne či neistoty alebo obťažovaním, ako úmyselnou nedovolenou praktikou\nžalovanej. Jej konanie v tomto prípade treba vnímať s ohľadom na celkovú komunikáciu a uvedené\nčasové súvislosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno dospieť k záveru, že daná výzva žalovanej\nbola nekalou alebo agresívnou obchodnou praktikou žalovanej vo vzťahu k žalobcovi.\n8. Ani zasielanie mu označených emailov a sms správ zo strany žalovanej, ktorým ho žalovaná\nupozorňovala na nerealizovanie a odmietnutie platieb úveru, súd prvej inštancie neposúdil ako nekalé\nalebo agresívne obchodné praktiky. Tieto správy rovnako súvisia s tým, že žalobca po podaní žiadosti\n\no odklad splátok neuskutočnil splátky úveru za obdobie ním žiadaného odkladu. Uvedené malo za\nnásledok vyhodnotenie jeho platieb ako nerealizovaných resp. odmietnutých. V prípade neuhradenia\nsplátky a nevykonania nastavenej platby systém žalovanej o týchto skutočnostiach informuje žalobcu\nako klienta bankovej služby. Tieto informácie majú slúžiť na účel kontroly a prevenciu úhrad, zjavne\npreventívne k ďalším dôsledkom nesplácania. Z okolností prípadu je nepochybné, že žalovaný mal\nvedomosť o tom, že dané zasielané informácie sa týkajú splácania v dotknutom období žiadaného\nodkladu splátok, ktorý bol v procese riešenia veci, pričom samotné zasielanie správ nemalo vplyv\nna posúdenie jeho žiadosti o odklad. Podľa názoru súdu prvej inštancie tak dané správy neboli\nspôsobilé žalobcu dostať do stavu právnej neistoty (ako tvrdí) či narušiť jeho ekonomické správanie.\nPokiaľ žalobca namietal doručovanie správ v neskorých večerných či nočných hodinách, žalovaná\nvysvetľovala, že dané automatické oznámenia všetkým klientom z dôsledku nerealizovania platieb\nprebieha v rámci večerného spracovania platieb, kedy dochádza k vyradeniu z opakovaného zúčtovania\n(tzv. recyklácie). Súd prvej inštancie mal za to, že zasielanie správ nemožno vyhodnotiť ako nátlak,\nnedovolené obťažovanie, šikanózne či svojvoľné konanie s cieľom pôsobiť na žalobcu. Žalovaná náležite\npoukazovala na to, že takýmto informovaním - príslušných správ klientom si plní povinnosť uloženú\njej zákonom č. 492/2009 Z.z. o platobných službách (§ 5). Prvoinštančný súd sa stotožnil s tvrdením\nžalovanej, že žalobcom odkazované Stanovisko Odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS č.\n2/2022 zo dňa 5.12.2022 nie je aplikovateľné v danom posúdení, keď toto sa týka odlišnej situácie rozdielneho zasielania výziev v procese vymáhania pohľadávok. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti\npodporne poukázal na závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.3.2024, č.k.\n2Co/65/2023-619 (rozhodujúci ako odvolací súd v žalobcom odkazovanej veci prvoinštančného súdu sp.\nzn. 4C/43/2020). Súd prvej inštancie vo vzťahu k vyššie uvedenému posúdeniu nekalých a agresívnych\nobchodných praktík vo vzťahu k postupu žalovanej v súvislosti s nepovolením odkladu splátok, výzve\nzo dňa 19.7.2020, ako aj opakovaným emailom a sms správam zároveň spoločne uviedol, že tieto\nnenapĺňali znaky uvedených obchodných praktík v Prílohe č. 1 (obchodné praktiky, ktoré sa považujú\nza každých okolností za nekalé), nešlo o obdobné praktiky podobného účinku či intenzity. Vzhľadom k\nuvedeným záverom o tom, že vymedzené namietané konania a úkony žalovanej nemožno vyhodnotiť\nako napĺňajúce znaky nekalej alebo agresívnej obchodnej praktiky a nejde v ich prípade o takéto praktiky,\nsúd prvej inštancie tieto určovacie nároky žalobcu ako nedôvodné zamietol (súčasť V. výroku rozsudku).\n9. Prvoinštančný súd pre úplnosť uviedol, že v konaní nariadené neodkladné opatrenie nebolo potrebné\nosobitne rušiť. Ide o neodkladné opatrenie na základe prvého návrhu žalobcu, ktoré bolo nariadené\nuznesením zo dňa 19.8.2020, č.k. 18C/26/2020-61. Súd prvej inštancie uložil žalovanej zdržať sa\nakýchkoľvek úkonov, ktoré by žalobcovi mohli spôsobiť majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v súvislosti s\njeho žiadosťou o odklad splátok úveru, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Možno\nkonštatovať, že žalobca bol v príslušnej časti žaloby týkajúcej sa povolenia odkladu splátok úspešný.\nNeaplikuje sa teda § 335 ods. 1 C.s.p. (zrušenie neodkladného opatrenia popri zamietnutí či odmietnutí\nžaloby alebo zastavení konania). Rovnako sa nejedná o prípad, že by nariadené neodkladné opatrenie\ntrvalo aj po skončení konania vo veci samej (kedy by súd vyhodnocoval predpoklady v zmysle § 338\nC.s.p.). Naopak, toto bolo nariadené priamo s určením časovej platnosti „do právoplatného skončenia\nkonania vo veci samej“. Po jej právoplatnom skončení teda dané neodkladné opatrenie zanikne v zmysle\n§ 333 C.s.p. uplynutím času, na ktorý bolo nariadené.\n10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle §\n255 ods. 1 C.s.p. Konštatoval, že žalobca bol v spore úspešný v jeho nárokoch týkajúcich sa určenia, že\n(1) žiadosť o odklad splátok spĺňala zákonom ustanovené podmienky; (2 in eventum) uloženia povinnosti\nžalovanej povoliť odklad splátok, ako aj v nadväzujúcich výrokoch o (6) povinnosti žalovanej odstrániť\núdaje označujúce ho ako osobu v omeškaní a (7) zdržať sa uvádzania takýchto údajov (spolu 4 nároky).\nNeúspešný bol v zamietajúcej časti týkajúcej sa nárokov na určenie nekalých a agresívnych obchodných\npraktík vo vzťahu k (3) postupu žalovanej pri nepovolení odkladu splátok, (4) výzve žalovanej zo dňa\n19.7.2020 a (5) označeným emailom a s sms správam žalovanej, ako aj (2) určovaciemu nároku, že\nodklad splátok sa považuje za povolený (spolu 4 nároky). Pokiaľ teda úspech žalobcu a jeho neúspech\n(úspech žalovanej) predstavovali zhodne po 50 %, súd prvej inštancie rozhodol tak, že nárok na náhradu\ntrov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.\n11. Proti uvedenému rozsudku v rozsahu výrokov I. až IV. a VI. podala odvolanie žalovaná z dôvodov\npodľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\n\nprávneho posúdenia veci. Tvrdila, že po podaní žiadosti žalobcom o odklad splátok postupovala v\nsúlade so zákonom č. 67/2020 Z.z., keď postupovala podľa § 30b ods. 5 tohto zákona, podľa ktorého\n„Veriteľ je povinný do 30 dní odo dňa podania žiadosti o odklad splátok informovať dlžníka, ktorý podal\nžiadosť o odklad splátok, o posúdení žiadosti o odklad splátok, najmä o tom, že ....c) žiadosť o doklad\nsplátok neobsahuje požadované náležitosti a je potrebné ju doplniť o veriteľom oznámené skutočnosti“\na informovala žalobcu, že jeho žiadosti nie je možné vyhovieť, nakoľko údaje v žiadosti týkajúce sa\njeho dokladu totožnosti sa nezhodujú s údajmi v evidencii banky, poučila ho o tom, že lehota 30 dní\nneplynie odo dňa doručenia tejto informácie. Dôvodom uvedeného postupu žalovanej bola povinnosť\njej ako veriteľovi stanovená ustanovením § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z., podľa ktorého „...Pri\nidentifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie postupuje veriteľ v súlade\ns pravidlami zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu“ – odkaz na § 11 ods. 3 zákona č.\n297/2008 Z.z., podľa ktorého: „Povinná osoba pri vykonávaní zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku\nklientovi je povinná vykonať identifikáciu klienta a overiť, či podľa informácií o klientovi alebo obchode,\nktoré má povinná osoba k dispozícii, nie je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú\nobchodnú operáciu, a či ide o zjednodušenú starostlivosť. ...“ Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č.\n297/2008 Z.z.: „Identifikáciou sa na účely tohto zákona rozumie pri fyzickej osobe, ak v odseku 3 nie\nje ustanovené inak, zistenie mena, priezviska, rodného čísla alebo dátumu narodenia, ak rodné číslo\nnebolo pridelené, adresy trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátnej príslušnosti, zistenie druhu a čísla\ndokladu totožnosti; ...“ Žalovaná v odvolaní tvrdila, že nemohla splniť povinnosť stanovenú ustanovením\n§ 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z., a teda vykonať zjednodušenú starostlivosť vo vzťahu k žalobcovi\nako klientovi, keďže doklad totožnosti ním špecifikovaný v jeho žiadosti o odklad splátok sa nezhodoval s\ndokladom totožnosti žalobcu, ktorý mala žalovaná zaevidovaný v systéme, na ktorú skutočnosť žalovaná\nžalobcu upozornila a viackrát ho vyzvala/požiadala o nápravu (viaceré listy založené v súdnom spise, ale\nnapr. aj e-mailová správa žalovanej zo dňa 14.5.2020 adresovaná žalobcovi: „Pravdepodobne ste menili\ndoklad totožnosti. Tento je potrebné na pobočke aktualizovať...“). Žalovaná nesúhlasila s posúdením\nsúdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení rozsudku, že do svojho postupu „nesprávne a nepríslušne\nsamotným ustanoveniam zákona č. 297/2008 Z.z. zahŕňala aj osobitný proces overenia identifikácie,\nktorý ustanovenie § 30v ods. 9 (s odkazom na § 11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z.) pri identifikácii\ndlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie nevyžadovalo.“ Podľa § 8 ods. 1\npísm. a) zákona č. 297/2008 Z.z. overením identifikácie sa rozumie „pri fyzickej osobe overenie údajov\npodľa § 7 ods. 1 písm. a) v jej doklade totožnosti, ak sú tam uvedené, a overenie podoby osoby s\npodobou v jej doklade totožnosti za jej fyzickej prítomnosti alebo s použitím technických prostriedkov a\npostupov, ak takýmito prostriedkami a postupmi je možné vykonať overenie identifikácie na úrovni, ktorá\nje z hľadiska dôveryhodnosti výsledku overenia obdobná overeniu za fyzickej prítomnosti;...“. Žalovaná\nneoverovala údaje v doklade totožnosti žalobcu a neoverovala podobu žalobcu s podobou v jeho doklade\ntotožnosti. Žalovaná uviedla, že správnosť jej postupu potvrdila vo svojom stanovisku aj Národná banka\nSlovenska ako orgán dohľadu nad činnosťou žalovanej a najmä podľa § 33h zákona č. 67/2020 Z.z.\nvykonávajúca dohľad nad dodržiavaním ustanovení tejto hlavy zákona, ktorá vo svojom stanovisku po\ntom, čo sa na ňu žalobca v tejto veci obrátil, uviedla „...spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej\nlen „banka“) má na účely akceptácie žiadosti o odklad splátok úveru povinnosť vykonať vo vzťahu ku\nklientovi zjednodušenú starostlivosť a to, okrem iného, zistením druhu a čísla dokladu totožnosti klienta“.\nNárodná banka Slovenska ďalej uviedla, že „Banka však nemôže z dôvodu, že jej klient neposkytol\ntakýto údaj... odklad splátok nepovoliť“, čo žalovaná rešpektovala – o žiadosti žalobcu o odklad splátok\nzatiaľ nerozhodla, opakovane vyzývala/žiadala žalobcu o aktualizáciu údajov v jeho doklade totožnosti.\nSamotná Národná banka Slovenska žalobcovi vo svojom stanovisku odporúča „kontaktovať banku\nza účelom možnosti vykonania zjednodušenej starostlivosti“, čo však žalobca odmietol. Súd prvej\ninštancie pri svojom rozhodovaní tiež vôbec nezobral do úvahy skutočnosť, že žalobca bol podľa bodu\n17.3 Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., pre depozitné produkty („Musíte nás bezodkladne\ninformovať o výmene, strate alebo odcudzení Vášho dokladu totožnosti...“ https://www.vub.sk/files/\nludia/informacnyservis/obchodnepodmienky/zalozky/vop_01112019.pdf), povinný aktualizovať si údaj o\ndoklade totožnosti v systéme žalovanej, ktorú povinnosť si žalobca nesplnil, a to napriek tomu, že ako súd\nprvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza: „Z oboznámenia údajov v občianskom preukaze súdom\nna pojednávaní dňa 25.8.2022 vyplýva, že žalobca mal platný občiansky preukaz s totožným číslom\nF., ktorý bol vydaný dňa 12.6.2017“, a teda takmer 3 roky pred vypuknutím pandémie, a preto tvrdenie\nžalobcu, že splnenie predmetnej jeho povinnosti nebolo možné „vzhľadom na aktuálnu epidemiologickú\nsituáciu a môj zdravotný stav (chronické respiračné ochorenie)“, považovala žalovaná za účelové\ntvrdenie v snahe ospravedlniť nesplnenie svojej povinnosti. Na základe uvedeného žalovaná navrhla,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanej\n\nnáhradu trov konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie.\n12. Proti uvedenému rozsudku v rozsahu výrokov V. a VI. podal včas odvolanie žalobca z dôvodov\npodľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Uviedol, že rozsudok je v napadnutej časti odôvodnený v zrejmom rozpore so zákonnými\na ústavnými kritériami pre riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je vnútorne rozporuplný a vyznieva\nnepresvedčivo, nezrozumiteľne a zmätočne. Rozsudok je z uvedených dôvodov podľa názoru žalobcu v\nnapadnutej časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Žalobca mal za to, že napadnutý rozsudok\nv zamietnutej časti týkajúcej sa právnej kvalifikácie jednotlivých nezákonných postupov žalovanej voči\nžalobcovi ako nekalých a agresívnych obchodných praktík vyznieva prekvapivo a nepredvídateľne,\nkeďže je v zrejmom rozpore s predbežným právnym posúdením vykonaným súdom na pojednávaní\n13.12.2024. Nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, ktorý bol plne úspešný v podstatnej časti\nžaloby podľa žalobcu odporuje ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít a princípu\nspravodlivosti. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa dopustil závažného procesného pochybenia,\nkeď v otázke namietaných postupov žalovanej ako nekalých a agresívnych obchodných praktík rozhodol\nv zásadnom rozpore so svojím predbežným právnym posúdením veci uskutočneným na pojednávaní\ndňa 13.12.2024 (po úplnom vykonaní dokazovania), t.j. rozhodol prekvapivo a v zrejmom rozpore s\nprincípom právnej istoty (predvídateľnosťou súdneho rozhodnutia). Žalobcom podaná žiadosť o odklad\nsplátok úveru spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti, pričom neodpovedanie žalovanej na túto\nžiadosť zákonom predpokladaným spôsobom má podľa jeho názoru za následok povolenie odkladu\nsplátok ex lege. Žalobca v odvolaní tvrdil, že zjavne nezákonný (svojvoľný) postup žalovanej, keď\npovolenie odkladu splátok úveru na základe žiadosti žalobcu zo dňa 20.4.2020 v čase vrcholiacej\npandémie podmieňovala predchádzajúcim overením dokladu totožnosti žalobcu na svojej pobočke,\nnapĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky, ďalej, že zaslanie výzvy žalobcovi žalovanou zo dňa 19.7.2020,\nktorou žalovaná bez právneho dôvodu pohrozila žalobcovi jednorazovým splatením celého zostatku\núveru vrátane príslušenstva pred pôvodnou lehotou splatnosti a následným vymáhaním pohľadávky\nv exekučnom konaní, resp. realizáciou záložného práva, napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky\na agresívnej obchodnej praktiky, a že dlhodobým zasielaním obťažujúcich a šikanóznych emailov a\nSMS správ žalobcovi bez právneho dôvodu v neskorých večerných a nočných hodinách a v zrejmom\nrozpore s neodkladným opatrením vydaným súdom, žalovaná objektívne opakovane porušovala právo\nžalobcu na súkromie a naplnila znaky nekalej obchodnej praktiky a agresívnej obchodnej praktiky.\nŽalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku riadnym a presvedčivým spôsobom\nnevysporiadal s relevantnou právnou a skutkovou argumentáciou žalobcu, pričom zároveň si nekriticky\nosvojil nepodložené a ničím nepreukázané skutkové tvrdenia žalovanej, z ktorých vyvodil zjavne\nnesprávne právne závery. Rozsudok je tiež podľa názoru žalobcu na viacerých miestach rozporuplný\na nezrozumiteľný. Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie rozhodnutia týkajúceho sa trov\nkonania, keď nesprávne vyhodnotil pomer úspechu a neúspechu strán sporu v rozsahu 50% a\nvyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ohliadnuc od skutočnosti, že vznik\nsúdneho sporu zavinila výlučne žalovaná svojím zjavne nezákonným postupom pri schvaľovaní žiadosti\nžalobcu o odklad splátok úveru, procesný úspech žalobcu v konaní bol podľa jeho názoru objektívne\nnepomerne väčší než úspech žalovanej, keďže žalobca bol plne úspešný so svojím primárnym (hlavným,\npodstatným, základným) nárokom a neúspešný bol len s nárokom sprevádzajúcim (vedľajším). Pri\nžalobách so zloženým petitom je žalobca plne úspešný, ak bolo vyhovené jeho primárnemu petitu.\n13. Zároveň v súvislosti s odvolacím konaním žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom\nKrajského súdu v Bratislave A. A. D., A. A. G. a A. B. H., ktorí ako členovia senátu 5Co v uznesení zo\ndňa 21.11.2022, sp.zn. 5Co/154/2022–299 zaujali právne stanovisko k viacerým otázkam meritórneho\ncharakteru v tejto právnej veci, čím fakticky prejudikovali svoje prípadné rozhodnutie vo veci samej.\nBližšie sa k tejto námietke žalobca vyjadril vo svojom stanovisku zo dňa 3.3.2025. Z uvedeného dôvodu\nexistujú podľa názoru žalobcu objektívne pochybnosti o nestrannosti menovaných sudcov.\n14. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobcu dopustil závažného procesného pochybenia, keď\nv otázke namietaných postupov žalovanej ako nekalých a agresívnych obchodných praktík rozhodol\nv zásadnom rozpore so svojím predbežným právnym posúdením veci. Uviedol, že na pojednávaní\ndňa 13.12.2024 súd prítomným stranám sporu predniesol svoje predbežné právne posúdenie veci k\n\njednotlivým žalobným návrhom žalobcu, ktoré síce nevyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní, ale z\nobsahu zvukového záznamu z predmetného pojednávania je zrejmé, že sudca (súd) namietané postupy\nžalovanej v súlade so žalobným návrhom jednoznačne označil za nekalé a agresívne obchodné praktiky.\nVyjadril sa, že „to ide ruka v ruke“ so zjavne nezákonným postupom žalovanej, že pri zasielaných\n(obťažujúcich) výzvach to „vidí ako jasné“, pričom keď súd určí, že žalovaná nebola oprávnená takto\npostupovať, „tak samozrejme, že je to nekalá obchodná praktika“, a výzva na zosplatnenie, „to je\ntiež celkom jasné“. Do pozornosti odvolacieho súdu dal žalobca skutočnosť, že súd prvej inštancie\nuviedol predmetné právne posúdenie veci vôbec prvý krát v tomto súdnom konaní, v danom čase už\ntrvajúcom viac než štyri roky, a po úplnom vykonaní dokazovania. Žalobca poukázal na to, že predbežné\nprávne posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho\nrozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú\na efektívnu právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a\npod. Ide o zásadný inštitút, ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového\nkonania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Účelom vyslovenia predbežného\nprávneho posúdenia je sporovým stranám umožniť predniesť všetky skutkové či právne argumenty,\nktoré sa na danú vec vzťahujú. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu\nSR zo dňa 17.2.2011, sp.zn. 3MCdo/18/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.2022,\nsp.zn. 2Obdo/4/2021 a rozsudok zo dňa 17.12.2020, sp.zn. 9Co/162/2019. Z uvedeného je zrejmé,\nže predvídateľnosť rozhodnutia súdu je súčasťou právnej istoty ako pojmového znaku právneho štátu.\nTým, že súd prvej inštancie strany sporu a menovite žalobcu vopred neinformoval o zásadnej zmene\nsvojho právneho názoru pri právnej otázke týkajúcej sa postupov žalovanej voči žalobcovi ako nekalých\na agresívnych obchodných praktík, fakticky zaviedol žalobcu v jeho legitímnom očakávaní a nevytvoril\nmu možnosť (časový priestor) zamerať svoju procesnú aktivitu (skutkovú a právnu argumentáciu) v\nkonaní smerom reagujúcim na zmenený právny názor súdu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd\nsvojím postupom korigoval uvedené závažné procesné pochybenie súdu prvej inštancie, nariadil vo\nveci pojednávanie a v súlade so zásadou ústnosti súdneho konania umožnil žalobcovi predniesť svoju\nargumentáciu k uvedenej právnej otázke. Mal za to, že aj s ohľadom na skutkové a právne okolnosti\npredmetnej veci (nezákonný postup banky v čase mimoriadnej situácie spôsobenej pandémiou) ide o\notázku zásadného právneho významu, ktorej správne zodpovedanie pre obdobné situácie v budúcnosti\nsleduje verejný záujem.\n15. Žalobca mal za to, že pre správne právne posúdenie veci je rozhodujúcou skutočnosťou, že žiadosť\no odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX – XXX/XXX zo dňa 20.4.2020 podaná žalobcom žalovanej\npodľa zákona č. 67/2020 Z.z. spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti, čo napokon súd prvej\ninštancie v rozsudku aj uznal. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca predmetnú žiadosť\no odklad splátok úveru vyplnil riadne, úplne, pravdivo a v súlade so zákonom č. 67/2020 Z.z., vrátane\nčísla dokladu totožnosti (občianskeho preukazu), hoci uvádzanie tohto osobného údaju v žiadosti o\nodklad splátok úveru uvedený zákon objektívne nevyžaduje. Zásadný právny význam v tomto konaní\nmá skutočnosť, že vyjadrenie žalovanej banky zo dňa 13.5.2020, ktorým reagovala na žiadosť žalobcu\no odklad splátok úveru, odporuje zákonu č. 67/2020 Z.z. Z obsahu tohto vyjadrenia žalovanej banky\ntotiž nie je vôbec zrejmé ako posúdila žiadosť žalobcu v zmysle uvedeného zákona, keďže podľa § 30b\nods. 5 zákona je veriteľ v lehote 30 dní od podania žiadosti povinný dlžníkovi oznámiť, či odklad splátok\npovolil, odklad splátok nepovolil, alebo žiadosť o odklad splátok neobsahuje požadované náležitosti a\nje potrebné ju doplniť o veriteľom oznámené skutočnosti. Týmito požadovanými náležitosťami však v\nzmysle § 30b ods. 4 písm. e) zákona nemôže byť čokoľvek, ale len náležitosti podľa vzoru, ktorý je\nuvedený v prílohe č. 2 zákona, medzi ktoré však nepatrí druh a číslo dokladu totožnosti. Z vyjadrenia\nžalovanej banky teda nie je zrejmé, z akého zákonného dôvodu odmietla vyhovieť žiadosti žalobcu o\nodklad splátok úveru, keďže žiadosť obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a neobsahuje\nžiadne nesprávne údaje ako to zjavne v rozpore so skutočnosťou žalovaná banka uvádza v uvedenej\nodpovedi zo dňa 13.5.2020. Keďže žalovaná banka odpovedala na žiadosť žalobcu v zrejmom rozpore\nso zákonom, dal žalobca do pozornosti súdu § 30b ods. 7 zákona č. 67/2020 Z.z., podľa ktorého ak veriteľ\nneinformuje podľa ods. 5 dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, považuje sa odklad splátok za\npovolený podľa ods. 1 a 2. Neinformovaním podľa ods. 5 sa nepochybne rozumie nielen neodpovedanie\nv zákonom ustanovenej lehote 30 dní, ale aj neodpovedanie spôsobom predpokladaným zákonom,\nkeďže tieto spôsoby predpokladaných odpovedí sú súčasťou ods. 5 zákona. Výklad, ktorý v tejto otázke\nzaujal súd prvej inštancie, že banka môže na žiadosť odpovedať akokoľvek a požadovať čokoľvek, stačí,\nže žiadateľovi odpovie v zákonom ustanovenej lehote, by viedol k absurdným dôsledkom, keďže by\nbanke umožňoval postupovať svojvoľne a bol by tiež v zrejmom rozpore so zmyslom a účelom tohto\n\nustanovenia zákona. Preto je nevyhnutné podľa názoru žalobcu takýto výklad ad absurdum striktne\nodmietnuť. Žalobca namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, ako súd prvej inštancie\ndospel k záveru, že „rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie, či došlo k odkladu splátok zo zákona (fikcii\nodkladu) je, či došlo k informovaniu žiadateľa o posúdení jeho žiadosti v lehote 30 dní“, keďže obsahom §\n30b ods. 5 zákona č. 67/2020 Z.z. sú aj predpokladané spôsoby odpovedania na žiadosť o odklad splátok\núveru, pričom k naplneniu podmienky vzniku právnej fikcie uvedenej v ustanovení § 30b ods. 7 zákona\nlogicky dôjde, ak veriteľ neinformuje dlžníka „podľa ods. 5“, nie ak veriteľ neinformuje dlžníka „v lehote\npodľa ods. 5.“ Rovnako nezrozumiteľne a nepresvedčivo v tejto súvislosti vyznieva podľa názoru žalobcu\naj ďalšie konštatovanie súdu prvej inštancie, že „nie je v tomto ohľade podstatná samotná správnosť\nposúdenia banky, ale objektívna okolnosť informovania žiadateľa o posúdení žiadosti o odklad splátok\npredpokladaným všeobecným spôsobom.“ Predmetné ustanovenie zákona však neustanovuje veriteľovi\nodpovedať na žiadosť „všeobecným spôsobom“, ale ukladá mu povinnosť odpovedať niektorým z troch\npredpokladaných spôsobov. Skutočnosť, že zákonné ustanovenie obsahuje termín „najmä“ nemožno\ninterpretovať tak, že veriteľ na riadne podanú žiadosť dlžníka môže odpovedať akokoľvek a požadovať\nod dlžníka čokoľvek. Keďže žalovaná banka na žiadosť žalobcu o odklad splátok úveru neodpovedala\nani jedným z troch zákonom predpokladaných spôsobov uvedeným v § 30b ods. 5 zákona č. 67/2020\nZ.z., t.j. neinformovala žalobcu „podľa odseku 5“, došlo nepochybne k naplneniu hypotézy právnej normy\nuvedenej v § 30b ods. 7 zákona č. 67/2020 Z.z. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva logický záver,\nže žiadosť žalobcu o povolenie odkladu splátok úveru v zmysle § 30b ods. 7 zákona č. 67/2020 Z.z.\nmožno objektívne považovať za povolenú ex lege, i keď žalovaná na žiadosť žalobcu odpovedala,\nale nie zákonom predpokladaným spôsobom. Ak boli splátky predmetného úveru v období od apríla\ndo decembra 2020 podľa § 30b ods. 7 zákona č. 67/2020 Z.z. ex lege odložené, žalobca sa logicky\na objektívne nemohol dostať do omeškania s ich splácaním. V tomto kontexte je potom nevyhnutné\nvnímať aj zjavnú nedôvodnosť výzvy zo dňa 19.7.2020, v ktorej žalovaná pod hrozbou (bezprávnou\nvyhrážkou) zosplatnenia celého úveru žalobcu vyzvala na zaplatenie neexistujúceho dlhu. Rovnako to\nplatí aj pre dlhodobé zasielanie obťažujúcich elektronických správ v neskorých večerných a nočných\nhodinách bez právneho dôvodu či evidovanie žalobcu ako rizikového dlžníka neplatiča (delikventa) v\ninternom systéme žalovanej. Podstatné je, že žalovanej banke už pri minimálnej odbornej starostlivosti\nmuselo byť od samého začiatku zrejmé, že voči žalobcovi postupuje nezákonným spôsobom. Žalobca\na dokonca aj Národná banka Slovenska žalovanú na nezákonný postup výslovne upozornili. Nemožno\npreto tvrdiť, že nezákonnosť postupu žalovanej vyplynula (vyšla najavo) až na základe rozhodnutia\nsúdu a žalovaná dovtedy konala v dobrej viere (presvedčení), že postupuje v súlade so zákonom.\nPostup žalovanej ako nekalej a agresívnej obchodnej praktiky je potrebné posudzovať a vyhodnocovať\nvo vzájomných súvislostiach a v celom kontexte jednotlivých skutkových a právnych okolností, nie\nizolovane, ako to nesprávne urobil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že na to,\naby určitá praktika mohla byť považovaná za nekalú, je potrebné kumulatívne splnenie dvoch zákonných\npožiadaviek. Praktika musí byť v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a musí podstatne\nnarušovať alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu\nk danému produktu. Podľa názoru žalobcu sú tieto zákonné podmienky pri namietaných postupoch\nžalovanej splnené, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že postup žalovanej pri schvaľovaní\nžiadosti žalobcu o odklad splátok úveru bol (je) zjavne nezákonný, a teda svojvoľný. Aby protiprávne\nkonanie vo vzťahu k spotrebiteľovi mohlo byť právne kvalifikované ako nekalá alebo agresívna obchodná\npraktika, zákon nevyžaduje zavinenie, či dokonca úmyselné konanie, resp. zlý úmysel poskytovateľa\nslužby alebo tovaru. Podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty nekalej alebo agresívnej obchodnej\npraktiky je kumulatívne splnenie uvedených dvoch zákonných požiadaviek, t.j. je založené na objektívnej\nprávnej zodpovednosti. Podľa názoru žalobcu nezrozumiteľne vyznieva až nenáležité ospravedlňovanie\nnezákonného postupu žalovanej zo strany súdu. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nprotiprávne konanie žalovanej nenaplnilo skutkové podstaty nekalej obchodnej praktiky a agresívnej\nobchodnej praktiky z dôvodu, že nebol v konaní preukázaný „zlý úmysel“ či „zlá motivácia“ žalovanej,\njeho rozhodnutie v tejto časti evidentne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n16. Zjavne nezákonný (svojvoľný) postup žalovanej, keď povolenie odkladu splátok úveru na základe\nžiadosti žalobcu zo dňa 20.4.2020 v čase vrcholiacej pandémie podmieňovala predchádzajúcim\noverením dokladu totožnosti žalobcu na svojej pobočke, napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky Z\nvykonaného dokazovania vyplýva, že všetky požadované údaje v elektronickom formulári na podanie\nžiadosti o odklad splátok úveru žalobca vyplnil riadne, úplne, pravdivo a v súlade so zákonom č. 67/2020\nZ.z., vrátane čísla dokladu totožnosti (občianskeho preukazu), hoci uvádzanie tohto osobného údaju v\nžiadosti o odklad splátok úveru uvedený zákon nevyžaduje. Nevyhovenie žiadosti o odklad splátok úveru\n\nz dôvodu, že údaj uvedený v žiadosti, ktorý zákon nevyžaduje, a teda je nadbytočný, sa nezhoduje s\núdajmi v internej evidencii banky, je v zrejmom rozpore s § 30b ods. 4 uvedeného zákona, podľa ktorého\nbanka nie je povinná povoliť odklad splátok výlučne z dôvodov, ktoré sú v tomto ustanovení zákona\ntaxatívne uvedené. S použitím výkladového pravidla argumentum a contrario, ak žiadny z uvedených\nzákonných dôvodov nie je naplnený, banka je povinná odklad splátok úveru povoliť, čo napokon vyplýva\naj z dôvodovej správy k návrhu zákona. Ustanovenie § 30d písm. c) zákona č. 67/2020 Z.z. pritom banke\nexpressis verbis zakazuje, aby v súvislosti s odkladom splátok a s tým súvisiacou zmenou spotrebiteľskej\nzmluvy podmieňovala odklad splátok ďalšími podmienkami. Číslo dokladu totožnosti nie je obligatórnym\núdajom žiadosti o odklad splátok v zmysle prílohy č. 2 k zákonu č. 67/2020 Z.z., a preto žalovaná banka v\nsúlade s § 30b ods. 4 v spojení s § 30d písm. c) zákona č. 67/2020 Z.z. nesmie podmieňovať schválenie\nžiadosti o odklad splátok úveru predchádzajúcou aktualizáciou čísla dokladu totožnosti žalobcu v\ninternej evidencii žalovanej. Tento záver vyplýva aj zo stanoviska Národnej banky Slovenska priloženého\nk žalobe. Žalovaná teda voči žalobcovi postupovala nielen v zrejmom rozpore so zákonom, ale aj v\nrozpore so stanoviskom Národnej banky Slovenska. Žalovaná banka teda podmieňovala odloženie\nsplátok úveru, t.j. splnenie zákonného nároku žalobcu, splnením neexistujúcej právnej povinnosti, čo\nje postup, ktorý nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Odôvodňovanie svojho postupu\nžalovanou odkazom na ustanovenie § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z. v spojení s § 11 ods. 3 zákona č.\n297/2008 Z.z. právne neobstojí, keďže vychádza z celkom zjavne nesprávneho výkladu a aplikácie tohto\nustanovenia zákona. Žalovaná pri mechanickej aplikácii uvedených zákonov ignorovala skutočnosť, že\ntieto zákony majú úplne odlišný predmet úpravy. Kým zmyslom a účelom zákona č. 297/2008 Z.z. je\npredchádzanie a odhaľovanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, zmyslom\na účelom zákona č. 67/2020 Z.z. je zmiernenie negatívnych následkov pandémie, ktorá vznikla z dôvodu\nochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2. Dôkladné overovanie identity klientov\nbanky podľa zákona č. 297/2008 Z.z. má nepochybne význam pri neobvyklých obchodných operáciách.\nNa púhy odklad splátok úveru na niekoľko mesiacov podľa zákona č. 67/2020 Z.z., keďže pri tom\nnedochádza k žiadnym finančným transakciám, však nemá racionálne opodstatnenie. Žalobca poukázal\nna to, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu zisťovať či dokonca overovať identitu žiadateľov o odloženie\nsplátok úveru aj prostredníctvom ich dokladu totožnosti, tento identifikačný údaj (druh a číslo dokladu\ntotožnosti) klienta banky by sa určite expressis verbis nachádzal medzi povinnými údajmi žiadosti o\nodklad splátok úveru v prílohe č. 2, na ktorú odkazuje ustanovenie § 30b ods. 4 písm. e) zákona č.\n67/2020 Z.z. Keďže zákon č. 67/2020 Z.z., ako lex specialis a zároveň lex posterior k zákonu č. 297/2008\nZ.z. tento identifikačný údaj (druh a číslo dokladu totožnosti) klienta banky medzi povinnými údajmi\nžiadosti o odklad splátok nevyžaduje, banka tento údaj pri posudzovaní žiadosti o odklad splátok od\nklienta nesmie vyžadovať a predovšetkým ním nesmie podmieňovať schválenie žiadosti o odklad úveru.\nS týmto záverom sa stotožnila nielen Národná banka Slovenska v uvedenom stanovisku, ale aj súd v\nodôvodnení svojho uznesenia zo dňa 19.8.2020, sp.zn. 18C/26/2020, v ktorom v tejto súvislosti uviedol,\nže z citovaného ustanovenia vyplýva, že tieto údaje (§ 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z.z.) sa\nvyžadujú na účely tohto zákona, a teda nie na účely žiadosti o odloženie splátok. Navyše, žalovaná\nbanka by ani pri striktnej aplikácii zákona č. 297/2008 Z.z. nebola oprávnená pri posudzovaní žiadosti\no odklad splátok úveru vykonávať tzv. základnú starostlivosť, ale len tzv. zjednodušenú starostlivosť,\nteda smela by osobné údaje žalobcu len zisťovať, ale nie ich aj overovať z dokladu totožnosti za jeho\nosobnej prítomnosti na pobočke žalovanej, s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie vo svojom rozsudku.\nVyžadovanie žalovanej banky, aby žalobca v čase pandémie z dôvodu podanej žiadosti o odklad splátok\núveru osobne navštívil jej pobočku len za účelom aktualizácie čísla občianskeho preukazu v internom\nsystéme žalovanej banky, a tým ohrozil nielen svoje zdravie a život, ale aj zdravie a životy svojich\nblízkych osôb, nielenže nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, ale vyznieva iracionálne\na napĺňa znaky šikanózneho konania. Rovnako podľa názoru žalobcu napĺňa skutkovú podstatu nekalej\na agresívnej obchodnej praktiky, keďže je v zrejmom rozpore s požadovanou odbornou starostlivosťou\na je objektívne spôsobilé podstatne zmeniť správanie žalobcu ako spotrebiteľa k danému produktu\n(odloženiu splátok úveru). V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti skutočnosť, že súd na pojednávaní\ndňa 25.8.2022 na návrh žalobcu vykonal dokazovanie oboznámením údajov v občianskom preukaze\nžalobcu, z ktorého je zrejmé, že žalobca v predmetnej žiadosti o odklad splátok úveru uviedol pravdivý\núdaj o druhu aj čísle svojho dokladu totožnosti. Napokon táto skutočnosť vyplýva i z kópie predmetnej\nžiadosti, ktorú žalobca podal prostredníctvom online elektronického formulára žalovanej, ktorú žalovaná\npredložila súdu podaním zo dňa 19.5.2022. Hoci má žalovaná banka už od 25.8.2022 vo svojej dispozícii\nsúdom nepochybne zistený osobný údaj žalobcu, ktorého sa nad rámec zákona č. 67/2020 Z.z. tak\nnástojčivo domáhala, napriek tomu odklad splátok úveru žalobcovi doteraz neschválila a žalobcu vo\nsvojom internom systéme naďalej eviduje ako delikventa (neplatiča, resp. osobu, ktorá je v omeškaní so\n\nsplácaním úveru). I z tejto skutočnosti je celkom zrejmé, že namietaný šikanózny postup žalovanej banky\nje nielen v rozpore so zákonom č. 67/2020 Z.z., ale tiež v rozpore so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane\nspotrebiteľa, keďže napĺňa viaceré skutkové znaky nekalej a agresívnej obchodnej praktiky. Žalobca je\nteda už takmer päť rokov bez právneho dôvodu vystavený na „čiernej listine“ žalovanej banky, ku ktorej\nmajú prístup nielen zamestnanci banky, pričom žalovaná banka je druhou najväčšou komerčnou bankou\nv Slovenskej republike, ale tiež zamestnanci externej spoločnosti, ktorá podľa vyjadrenia žalovanej tento\nsystém spravuje. Na tejto skutočnosti nič nemení ani ničím nepodložené skutkové tvrdenie žalovanej, že\nvšetky uvedené osoby sú viazané mlčanlivosťou. Právne podstatné je, že uvedený negatívny záznam\no žalobcovi v internom systéme žalovanej bol uskutočnený v zrejmom rozpore so zákonom č. 67/2020\nZ.z., keďže na vyhotovenie negatívneho záznamu neexistoval a neexistuje žiadny skutkový ani právny\ndôvod, pričom negatívny záznam dlhodobo poškodzuje dobré meno žalobcu, zhoršuje jeho kreditnú\nkvalitu ako dlžníka, a je objektívne spôsobilý privodiť žalobcovi značnú majetkovú a nemajetkovú ujmu.\n17. Zaslanie výzvy žalobcovi žalovanou zo dňa 19.7.2020, ktorou žalovaná bez právneho dôvodu\npohrozila žalobcovi jednorazovým splatením celého zostatku úveru vrátane príslušenstva pred\npôvodnou lehotou splatnosti a následným vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní, resp.\nrealizáciou záložného práva, napĺňa podľa názoru žalobcu znaky nekalej obchodnej praktiky a\nagresívnej obchodnej praktiky Súd prvej inštancie ani zaslanie tejto výzvy, ktorou žalovaná žalobcovi\nbez právneho dôvodu pohrozila zosplatnením celého úveru, nevyhodnotil ako nekalú alebo agresívnu\nobchodnú praktiku. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu nenáležitým spôsobom, ktorý je v hrubom\nrozpore s jeho predbežným právnym posúdením veci bagatelizoval a ospravedlňoval nezákonný postup\nžalovanej. Argumentácia súdu, že uvedený nezákonný postup žalovanej nie je nekalou alebo agresívnou\nobchodnou praktikou, pretože predmetná výzva bola žalobcovi zaslaná z iného oddelenia resp. odboru\nžalovanej, ktoré nemalo vedomosť o prebiehajúcej komunikácii medzi žalobcom a žalovanou týkajúcej\nsa žiadosti o odklad splátok úveru, nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, žalovaná túto\nskutočnosť v konaní ani netvrdila, a preto ide len o ničím nepodloženú domnienku súdu prvej inštancie,\nktorá navyše vyznieva až absurdne. Ak by totiž išlo o pravdivú skutkovú okolnosť, poukazovalo by\nto na zjavné zanedbanie odbornej starostlivosti zo strany žalovanej, ktorá je ako právny subjekt plne\nzodpovedná za konanie svojich organizačných zložiek. Podľa žalobcu nezrozumiteľne a zmätočne\nvyznieva aj konštatovanie súdu, že predmetná výzva zo dňa 19.7.2020 bola „automaticky generovanou\nsprávou“. Ani toto tvrdenie súdu nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a nevyplýva ani z tvrdení\nžalovanej. Žalobca poukázal na to, že nie je potrebné preukazovať, že by zo strany žalovanej išlo o\n„cielený nátlak na žalobcu“ alebo „úmyselne nedovolenú praktiku“, ako to zjavne nesprávne uviedol\nsúd prvej inštancie. V danom prípade je však rozhodujúce, že na zaslanie predmetnej výzvy a hrozby\nzosplatnenia celého úveru objektívne neexistoval žiadny právny dôvod, čiže išlo o bezprávnu vyhrážku,\npričom ak by žalovaná konala v súlade s odbornou starostlivosťou v rozsahu ustanovenom zákonom, k\nzásahu do práv žalobcu by nikdy nedošlo, a celý tento právny spor by ani nevznikol. Zároveň je vysoko\npravdepodobné, že ak by sa žalobca proti nezákonnému postupu žalovanej právne účinným spôsobom\nnebránil, nepodal by na ochranu svojich spotrebiteľských práv žalobu spojenú s návrhom na nariadenie\nneodkladného opatrenia, žalovaná by pristúpila k realizácii uvedenej bezprostrednej hrozby a úver by\nzosplatnila, čím by žalobcovi spôsobila ešte väčšiu ujmu. Zaslaním uvedenej výzvy podľa názoru žalobcu\njednoznačne a nepochybne došlo k naplneniu oboch zákonných podmienok pre vznik nekalej obchodnej\npraktiky, t.j. žalovaná voči žalobcovi konala v zrejmom rozpore s odbornou starostlivosťou a uvedená\nvýzva bola objektívne spôsobilá podstatne zmeniť ekonomické správanie žalobcu ako spotrebiteľa vo\nvzťahu k danému produktu (odloženie splátok úveru), keďže jej cieľom bolo primäť žalobcu pod hrozbou\nzosplatnenia celého úveru zaplatiť neexistujúci dlh (údajne omeškané splátky úveru).\n18. Žalobca ďalej tvrdil, že dlhodobým zasielaním obťažujúcich a šikanóznych emailov a SMS správ\nbez právneho dôvodu, navyše v neskorých večerných a nočných hodinách a v zrejmom rozpore s\nneodkladným opatrením vydaným súdom, žalovaná objektívne opakovane porušovala právo žalobcu\nna súkromie a naplnila znaky nekalej obchodnej praktiky a agresívnej obchodnej praktiky. Okresný súd\nBratislava IV uznesením zo dňa 19.8.2020, sp.zn. 18C/26/2020 žalovanej uložil povinnosť zdržať sa\nakýchkoľvek úkonov, ktoré by žalobcovi mohli spôsobiť majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v súvislosti s\npredmetnou žiadosťou o odklad splátok úveru. Napriek uvedenému neodkladnému opatreniu žalovaná\nv období od 26.8.2020 do 29.9.2022 zasielala žalobcovi množstvo emailov a SMS správ označených\nako „Upozornenie o nezrealizovanej platbe“ s uvedením, že „platba bola odmietnutá“ a „ak potrebujete\npreviesť finančné prostriedky, musíte platbu znova zadať“. Zasielanie uvedenej vytrvalej a nechcenej\nkomunikácie žalovanou nepochybne súvisí s predmetnou žiadosťou žalobcu o odklad splátok úveru\n\na nepochybne tiež žalobcovi spôsobilo nemajetkovú ujmu, a to nielen svojím zjavne obťažujúcim a\nšikanóznym charakterom, ale aj tým, že žalobcu dostávalo do stavu značnej právnej neistoty. Obzvlášť\nnegatívne žalobca vnímal zasielanie elektronických správ žalovanou o odmietnutí platieb (splátok)\núveru v rokoch 2021 a 2022, keďže od januára 2021, po uplynutí odkladu splátok úveru, žalobca\nopäť riadne žalovanej spláca predmetný úver. Žalovaná túto skutočnosť v konaní nepoprela, resp.\nju výslovne potvrdila, a preto je nesporná. Na preukázanie pravidelných mesačných úhrad splátok\núveru uskutočnených žalobcom po uplynutí odkladu splátok úveru v decembri 2020 žalobca predložil\npotvrdenia o týchto úhradách za rok 2021. Do pozornosti súdu dal skutočnosť, že v prvej platbe zo\ndňa 19.1.2021 žalobca výslovne upozornil žalovanú, že obnovuje splácanie hypotekárneho úveru od\njanuára 2021. Žalovaná v uvedených elektronických správach žalobcu klamlivo informovala o odmietaní\núhrad jednotlivých splátok úveru, hoci ich fakticky akceptovala, keďže ani jedna z uskutočnených úhrad\nnebola žalobcovi zo strany žalovanej nikdy vrátená. Zároveň však žalobcu zmätočne vyzývala, aby\nplatby zadal znovu. Žalovaná na svoju obranu tvrdila, že zasielaním predmetných elektronických správ\nžalobcovi si len plnila svoju zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 492/2009\nZ.z., podľa ktorého je poskytovateľ platobných služieb povinný oznámiť používateľovi platobných služieb\ndôvody odmietnutia platobného príkazu, a ak je to možné, aj postup opravy chýb, ktoré viedli k\nodmietnutiu platobného príkazu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Žalovaná však v súlade s\ncitovaným ustanovením zákona nepostupovala, keďže objektívne nemala žiadny právny dôvod na\nzasielanie takýchto oznámení. Splnenie uvedenej oznamovacej povinnosti zo strany poskytovateľa\nplatobných služieb je právne opodstatnené len v prípade, ak má poskytovateľ platobných služieb na\nodmietnutie vykonania platobného príkazu právny dôvod. Ak na odmietnutie vykonania platobného\npríkazu žalovaná nemala žiadny právny dôvod, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, oznamovacia\npovinnosť jej v zmysle citovaného ustanovenia zákona pochopiteľne nevznikla. Obrana žalovanej\nodvolávaním sa na predmetné ustanovenie zákona je preto podľa názoru žalobcu celkom bez právneho\nvýznamu. Žalovaná navyše žalobcovi neuviedla žiadne „dôvody odmietnutia platobného príkazu“, ako\nvyžaduje zákon, ale ako „dôvod zamietnutia platby“ uviedla len nezrozumiteľný pojem „vyradenie z\nrecyklácie“ . Nejde pritom o všeobecne známy a zaužívaný pojem a význam tohto pojmu nie je upravený\nv zákone č. 492/2009 Z.z. ani v zákone č. 483/2001 Z.z. Žalovaná v uvedených správach zároveň\nvôbec neuvádza postup opravy chýb, ktoré viedli k odmietnutiu platobného príkazu (zamietnutiu platby),\nlen žalobcu zavádzajúco vyzýva, aby platbu zadal znova, ak potrebuje previesť finančné prostriedky.\nŽalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 14.2.2025 uvádza, že dôvodom zasielania týchto oznámení bol\nnedostatok finančných prostriedkov na účte žalobcu. Ide o osobitný účet zriadený v zmysle úverovej\nzmluvy z roku 2015 u žalovanej banky, na ktorý žalobca zo svojho účtu zriadeného v inej banke\npravidelne poukazuje jednotlivé splátky úveru. Z vykonaného dokazovania a z predložených listinných\ndôkazov je však celkom zrejmé, že uvedené skutkové tvrdenie žalovanej je zjavne nepravdivé. Pokiaľ\nide o zasielanie predmetných oznámení žalovanou v období apríl – december 2020, žalobca pre toto\nobdobie žalovanú riadnym spôsobom v súlade so zákonom č. 67/2020 Z.z. požiadal o odklad splátok\núveru, pričom k odkladu splátok úveru následne došlo priamo zo zákona (ex lege), pretože žalovaná\nna žiadosť žalobcu neodpovedala zákonom predpokladaným spôsobom. Keďže žalobca nebol povinný\nv tomto období splátky úveru uhrádzať, a teda nemusel na predmetný osobitný účet poukazovať\nfinančné prostriedky, žalovaná objektívne nemala žiadny právny dôvod na zasielanie týchto oznámení.\nŽalovaná vytrvalo zasielala žalobcovi tieto nechcené obťažujúce správy napriek tomu, že ju žalobca\nna nezákonný postup opakovane upozornil. Nezákonnosť postupu žalovanej v súvislosti s podanou\nžiadosťou žalobcu o odklad splátok úveru pritom konštatovala aj Národná banka Slovenska už vo\nsvojom stanovisku zo dňa 9.6.2020. Po vydaní neodkladného opatrenia zo dňa 19.8.2020 mala žalovaná\nnavyše súdom uloženú povinnosť „zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by žalobcovi mohli spôsobiť\nmajetkovú alebo nemajetkovú ujmu v súvislosti s jeho žiadosťou o odklad splátok úveru.“ Predmetné\noznámenia žalovaná nepochybne zasielala žalobcovi „v súvislosti s jeho žiadosťou o odklad splátok\núveru“, pričom zároveň zasielanie týchto oznámení (upozornení) predstavuje úkony, ktoré sú objektívne\nspôsobilé žalobcovi spôsobiť majetkovú a nemajetkovú ujmu. Ak by totiž žalobca, napriek skutočnosti,\nže riadnym spôsobom požiadal o odklad splátok úveru a mal ex lege odložené splátky úveru za obdobie\napríl – december 2020, tieto splátky na základe predmetných oznámení žalovanej uhrádzal, vznikla\nby mu majetková ujma (skutočná škoda) a žalovanej by vzniklo bezdôvodné obohatenie. Obdobne to\nplatí aj pre obdobie po uplynutí odkladu splátok úveru, kedy žalobca začal úver opäť riadne splácať.\nAk by žalobca v období rokov 2020 až 2022 vyhovel všetkým 13 výzvam žalovanej na opätovné\nzadanie platby a tieto platby „navyše“ žalovanej uhradil, nielenže by odklad splátok úveru pre neho stratil\nvýznam (fakticky by došlo k zmareniu odkladu splátok v neprospech žalobcu), ale žalobcovi by vznikla\n(skutočná) škoda v rozsahu 11 700 eur. Úkony žalovanej (zasielanie predmetných elektronických správ)\n\nteda v rozpore s neodkladným opatrením súdu smerovali k vzniku majetkovej ujmy na strane žalobcu\nako finančného spotrebiteľa. Zasielaním uvedených bezdôvodných, zavádzajúcich a nezrozumiteľných\noznámení (upozornení) bola žalobcovi spôsobená hlavne nemajetková ujma tým, že žalobcu udržiavala\nv právnej neistote a spôsobovala mu značný psychický stres, a to aj s ohľadom na čas (neskoré\nnočné hodiny), kedy mu žalovaná tieto oznámenia zasielala. Pritom objektívne neexistoval a neexistuje\nžiadny legitímny či právny dôvod, ktorý by žalovanú oprávňoval žalobcovi zasielať predmetné oznámenia\nv neskorých nočných hodinách. Tento záver vyplýva i zo samotného vyjadrenia žalovanej zo dňa\n14.2.2025, v ktorom žalovaná uvádza, že tieto oznámenia o vyradení platby z recyklácie zasiela\nklientom po uplynutí 90 dní od neuskutočnenia platby, t.j. tieto platobné operácie, resp. oznámenia o\nnich nemusia nevyhnutne prebiehať v neskorých nočných hodinách. Je preto len otázkou nastavenia\npresného času (automatického) odosielania týchto oznámení žalovanou, optimálne na štandardný\ndenný pracovný čas od 8:00 do 16:30 hod. Tvrdenie žalovanej uvedené v predmetnom vyjadrení, že\n„vyradenie platieb z recyklácie prebieha vo večernom spracovaní platieb, a preto aj k oznámeniam\no odmietnutí platieb dochádza vo večerných hodinách“ z uvedených dôvodov vyznieva nelogicky a\nnehodnoverne. Zasielanie týchto oznámení v neskorých nočných hodinách nerešpektujúcich nočný\nkľud nemá legitímne ani právne opodstatnenie, vo vzťahu k adresátom, vrátane žalobcu, je zo strany\nžalovanej banky bezohľadné a porušujúce právo dotknutých osôb na súkromie. Od žalobcu ani nemožno\npožadovať, aby si v internet bankingu prijímanie týchto elektronických správ zasielaných žalovanou\nvypol, ako to vo svojom vyjadrení naznačuje žalovaná, keďže ako vyplýva z vykonaného dokazovania,\nžalobca službu internet bankingu od žalovanej nikdy zriadenú nemal a nemá. Navyše, žalovaná v\nkonaní ani nijakým spôsobom nepreukázala, že vypnutie prijímania týchto obťažujúcich a nedôvodných\noznámení (emailov a SMS správ) je prostredníctvom služby jej internet bankingu technicky možné.\nUvedené tak zostalo len v rovine nepodloženého tvrdenia žalovanej. Dokonca aj v prípade, keby mal\nžalobca u žalovanej zriadenú službu internet bankingu a vypnutie prijímania týchto oznámení by bolo\ntechnicky možné, nemalo by to v tomto konaní žiadny právny význam. Žalobcu totiž nemožno nútiť, aby\nkonal niečo, čo mu zákon neukladá (článok 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Od žalobcu preto\nnemožno spravodlivo požadovať, aby si obťažujúce elektronické správy zasielané žalovanou vypol, a\npre prípad, že tak neurobí, strpel negatívne dôsledky nezákonného postupu žalovanej. Žalovaná tieto\nvytrvalé a nechcené správy obsahujúce tiež výzvu na opätovné zadanie platby (úhrady splátky úveru)\nzasielala žalobcovi viac než dva roky napriek tomu, že jej z vyjadrení a postoja žalobcu, obzvlášť po\npodaní predmetnej žaloby, muselo byť celkom zrejmé, že jej žalobca tieto platby „navyše“ neuhradí.\nTakýto postup žalovanej napĺňa znaky agresívnej obchodnej praktiky. V tejto súvislosti dal žalobca\ndo pozornosti súdu Stanovisko Odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska\nč. 2/2022 zo dňa 5.12.2022, k niektorým otázkam týkajúcim sa vymáhania pohľadávok z úverov pre\nspotrebiteľov, kde sa v článku 4, bod 16, písm. g) uvádza, že ako agresívnu obchodnú praktiku používanú\nv procese vymáhania pohľadávok od spotrebiteľov môže NBS vyhodnotiť vykonávanie vytrvalých a\nnechcených výziev, pričom za nechcené výzvy NBS považuje predovšetkým také, ktoré sú vykonávané\nv čase, kedy je zrejmé, že spotrebiteľ dlh na základe týchto výziev neuhradí (napr. spotrebiteľ vyhlásil,\nže dlh neuhradí, odkázal veriteľa na súd). Hoci možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že ide\no odlišné situácie týkajúce rozdielneho zasielania výziev v procese vymáhania pohľadávok, podstata\noboch situácii je však rovnaká, keďže v oboch prípadoch ide o vytrvalé a nechcené výzvy zasielané\nspotrebiteľovi s cieľom, aby uhradil svoj dlh, pričom sú vykonávané v čase, kedy je zrejmé, že spotrebiteľ\ndlh na základe týchto výziev neuhradí. Z uvedeného dôvodu je možné predmetné stanovisko NBS\nanalogicky aplikovať aj na tento prípad. V každom prípade je pre posúdenie, či aj tento postup žalovanej\nnapĺňa alebo nenapĺňa skutkovú podstatu nekalej alebo agresívnej obchodnej praktiky, rozhodujúce, či\nsú kumulatívne splnené predmetné dve zákonné podmienky. Podľa presvedčenia žalobcu splnené sú,\npretože žalovaná uvedené obťažujúce nevyžiadané elektronické správy dlhodobo žalobcovi zasielala\nbez právneho dôvodu v rozpore s požadovanou odbornou starostlivosťou, pričom tieto správy zasielané\nv neskorých večerných a nočných hodinách nielenže objektívne porušujú právo žalobcu na súkromie, ale\nsú tiež objektívne spôsobilé podstatne zmeniť ekonomické správanie žalobcu – uhradiť žalovanej údajne\nomeškané splátky úveru, t.j. neexistujúci dlh. Pokiaľ súd prvej inštancie v tejto súvislosti odkazuje na\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.3.2024, sp.zn. 2Co/65/2023 (rozhodujúci ako odvolací\nsúd v spore medzi žalobcom a Prima banka Slovensko, a.s. vedenom na Mestskom súde Bratislava IV\npod sp.zn. 4C/43/2020), uvedený rozsudok nemožno ani podporne aplikovať v tomto súdnom konaní,\npretože i keď ide o obdobný právny spor, skutkové a právne okolnosti sú v danom prípade značne\nodlišné. Navyše, uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu trpí závažnými vadami procesného aj vecného\ncharakteru, ktoré žalobca namietal v prebiehajúcom dovolacom konaní na Najvyššom súde SR.\n\n19. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie zjavne nesprávnym právnym spôsobom posúdil\npomer úspechu a neúspechu strán sporu, pričom nepriznanie práva na náhradu trov konania žalobcovi\nsa zároveň objektívne javí byť v rozpore s princípom spravodlivosti. Ak by sa aj odhliadlo od skutočnosti,\nže vznik predmetného súdneho sporu zavinila výlučne žalovaná svojím zjavne nezákonným postupom\npri schvaľovaní žiadosti žalobcu o odklad splátok úveru, procesný úspech žalobcu v konaní je objektívne\nnepomerne väčší než úspech žalovanej, keďže žalobca bol plne úspešný so svojím primárnym (hlavným,\npodstatným, základným) nárokom a neúspešný bol len s nárokom sprevádzajúcim (vedľajším). Pri\nžalobách so zloženým petitom je žalobca plne úspešný, ak bolo vyhovené jeho primárnemu petitu.\nPri rozhodovaní o trovách konania súd nesmie premeriavať pomer úspechu a neúspechu strán sporu\nformalisticky a mechanicky, keďže pri zložených petitoch má obvykle každý uplatnený nárok rôznu\n„váhu“, a teda aj význam z hľadiska výsledku konania. V materiálnom právnom štáte je preto súd\npri aplikácii zásady úspechu v súdnych sporoch so zloženými žalobnými návrhmi povinný určiť, ktorý\nzo žalobcom uplatnených nárokov je primárny (hlavný, podstatný, základný), a ktorý z uplatnených\nnárokov je len sprevádzajúci (vedľajší). Ak bol žalobca celkom úspešný v podstatnej časti svojej žaloby\na neúspešný len v menej významnej časti žaloby, hoci formálne išlo o rovnaký počet žalobných návrhov,\nobjektívne nemožno pomer úspechu a neúspechu strán sporu vyhodnotiť ako rovnaký a žalobcovi\nnepriznať právo na náhradu trov konania. Žalobca poukázal na závery vyslovené Ústavným súdom SR\nv náleze zo dňa 4.2.2021, sp.zn. III. ÚS 475/2018, v zmysle ktorých pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Žalobca v tomto konaní bol plne úspešný\nso svojím základným nárokom, t.j. v určení, že žiadosť o odklad splátok úveru spĺňa všetky zákonom\nustanovené náležitosti (prvý žalobný návrh), že žalovaná je povinná povoliť odklad splátok úveru (druhý\nžalobný návrh), že žalovaná je povinná odstrániť zo svojho interného systému všetky údaje označujúce\nžalobcu ako osobu v omeškaní so splácaním úveru (tretí žalobný návrh), a že žalovaná je povinná\nzdržať sa vo svojom internom systéme zápisu akýchkoľvek údajov označujúcich žalobcu ako osobu v\nomeškaní so splácaním úveru (štvrtý žalobný návrh). Žalobca nebol úspešný len pri nárokoch týkajúcich\nsa určenia protiprávnych postupov žalovanej ako nekalých a agresívnych obchodných praktík, ktoré\nmožno objektívne označiť za nároky sprevádzajúce (vedľajšie). Kvalifikácia postupu ako nekalej alebo\nagresívnej obchodnej praktiky do značnej miery závisí od úvahy súdu. Ústavný súd SR v uvedenom\nnáleze zdôraznil, že právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov\nkonania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí,\npokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy SR a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2\nÚstavy SR. Ustanovenie § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. je preto vždy potrebné vykladať v súlade so základnými\nprincípmi civilného sporového konania a zohľadňovať najmä kritérium spravodlivosti. Žalobca namietal,\nže súd prvej inštancie v rozpore s princípom spravodlivosti (článok 1 ods. 1 Ústavy SR a čl. 2 ods. 1 a\n2 C.s.p.) celkom ponechal bez povšimnutia zjavnú nezákonnosť postupu žalovanej voči žalobcovi ako\nspotrebiteľovi, ktorá navyše trvá už takmer päť rokov. S ohľadom na princíp spravodlivosti, berúc do\núvahy zjavne protiprávny (svojvoľný) postup žalovanej, by mal súd žalobcovi priznať právo na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100%. Nepriznanie práva na náhradu trov konania žalobcovi vzhľadom na\njednotlivé skutkové okolnosti a právny stav veci sa podľa jeho názoru objektívne javí byť nespravodlivé.\nSúčasťou princípu právneho štátu a dobrých mravov je aj všeobecne uznávaná právna zásada nemo\nturpitudinem suam allegare potest, t.j. nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 22.3.2018, sp.zn. 4Cdo/146/2017). Nepriznanie práva na náhradu trov\nkonania žalobcovi je tiež v zrejmom rozpore s touto zásadou, keďže žalovaná, napriek svojmu zjavne\nprotiprávnemu až zlomyseľnému konaniu voči žalobcovi odporujúcemu aj dobrým mravom, rozhodnutím\nsúdu prvej inštancie prakticky neutrpela žiadnu ujmu, len jej súd prikázal, aby si voči žalobcovi splnila\nsvoje zákonné povinnosti, ktoré si mala dobrovoľne splniť už pred piatimi rokmi. Nepriznaním práva na\nnáhradu trov konania žalobcovi súd prvej inštancie takýto nepoctivý postup žalovanej fakticky aprobuje,\nčím v rozpore s uvedenou právnou zásadou vysiela verejnosti signál, že nezákonné a nepoctivé\nsprávanie môže byť prospešné. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nalternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v\ncelom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n20. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 2.6.2025, v ktorom vo vzťahu k námietke,\nže súd rozhodol v rozpore so svojím predbežným právnym posúdením veci uviedla, že na pojednávaní\ndňa 13.12.2024 súd nepredniesol stranám svoje predbežné právne posúdenie, čo je zrejmé aj zo\nzápisnice o predmetnom pojednávaní. Žalobca na predmetnom pojednávaní predložil súdu podanie\n\n„Zmena (doplnenie) žalobného návrhu zo dňa 12.12.2024“, o ktorom súd uznesením rozhodol tak,\nže pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení žalobného návrhu. Predmetné pojednávanie bolo\nodročené za účelom možnosti mimosúdneho riešenia sporu. Žalovaná poukázala na to, že predbežné\nprávne posúdenie veci nemôže súd zúžiť iba na zjednodušené konštatovanie, že sa mu na základe\nobsahu spisu žaloba javí ako dôvodná, prípadne ako čiastočne dôvodná alebo nedôvodná. Vice versa je\npovinný subsumovať významné skutkové okolnosti prípadu pod konkrétne hmotnoprávne ustanovenia\na prezentovať relevantný právny záver. Uviedla, že k predbežnému právnemu posúdeniu súdom došlo\nna pojednávaní dňa 3.5.2022. Zvukovým záznamom z pojednávania uskutočneného dňa 13.12.2024\nžalovaná nedisponuje, ale mala za to, že k predbežnému právnemu posúdeniu v zmysle vyššie\nuvedeného na predmetnom pojednávaní nedošlo – súd nesubsumoval skutkové okolnosti prípadu pod\nkonkrétne hmotnoprávne ustanovenia a neprezentoval relevantný právny záver. Aj žalobcom v odvolaní\núdajne citované: „vidí ako jasné“, „to ide ruka v ruke“... potvrdzuje žalovanou uvedené tvrdenie. V\nsúvislosti so žalobcovým tvrdením, že si na predmetnom pojednávaní žalobca zhotovil zvukový záznam,\nžalovaná poukázala na znenie § 175 ods. 3 C.s.p. a na to, že si nie je vedomá, že by žalobca oznámil\nsúdu, že si priebeh predmetného pojednávania zaznamenáva.\n21. K námietke žalobcu, že ním „podaná žiadosť o odklad splátok úveru spĺňa všetky zákonom\nustanovené náležitosti, pričom neodpovedanie žalovanej na túto žiadosť zákonom predpokladaným\nspôsobom má za následok povolenie odkladu splátok ex lege“ žalovaná uviedla, že žalobca podal\nžiadosť o odklad splátok dňa 20.4.2020. Žalobca poukázal na § 30b ods. 7 zákona č. 67/2020 Z.z.,\nv zmysle ktorého „Ak veriteľ neinformuje podľa odseku 5 dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok,\npovažuje sa odklad splátok za povolený podľa odsekov 1 a 2. Lehota podľa odseku 5 neplynie odo\ndňa doručenia informácie o neúplnosti žiadosti o odklad splátok dlžníkovi, ktorý podal žiadosť o odklad\nsplátok, do dňa doručenia doplnenej žiadosti o odklad splátok; v tejto informácii veriteľ informuje dlžníka,\nktorý podal žiadosť o odklad splátok, o tom, že lehota podľa odseku 5 neplynie.“ Podľa § 30b ods.\n5 zákona č. 67/2020 Z.z.: „Veriteľ je povinný do 30 dní odo dňa podania žiadosti o odklad splátok\ninformovať dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o posúdení žiadosti o odklad splátok, najmä\no tom, že a) odklad splátok povolil, b) odklad splátok nepovolil, c) žiadosť o odklad splátok neobsahuje\npožadované náležitosti a je potrebné ju doplniť o veriteľom oznámené skutočnosti.“ Žalovaná žalobcu\ne-mailom dňa 13.5.2020, t.j. včas (v lehote 30 dní odo dňa podania žiadosti) informovala o posúdení\njeho žiadosti v zmysle, že „Žiadosť neobsahuje povinné náležitosti a/alebo obsahuje nesprávne údaje.\nNebolo možné overiť Vašu identitu. Údaje v žiadosti sa nezhodujú s údajmi v evidencii banky: Doklad\ntotožnosti.“, a teda v súlade s § 30b ods. 5 písm. c) zákona č. 67/2020 Z.z. (zákonom predpokladaným\nspôsobom). Zároveň žalobcovi oznámila, že odo dňa doručenia informácie o neúplnosti žiadosti neplynie\nlehota 30 dní na vyjadrenie k jeho žiadosti. Z citovaných ustanovení zákona č. 67/2020 Z.z. je zrejmé,\nže len neinformovanie dlžníka má za následok povolenie odkladu splátok ex lege, čo preukázateľne nie\nje daný prípad. Uvedené bolo okrem súdom prvej inštancie v rozsudku napadnutom odvolaním rovnako\nposúdené aj Krajským súdom v Bratislave, ktorý v uznesení zo dňa 21.11.2022, sp.zn. 5Co/154/2022,\nktorým ako súd odvolací potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.9.2022, sp.zn.\n18C/26/2020 o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto súvislosti\nuviedol: „V danom prípade podstatným sa javí, že žalovaná banka doposiaľ o povolení odkladu splátok\núveru nerozhodla, v lehote do 30 dní odo dňa podania žiadosti o odklad splátok ale informovala\nžalobcu, že žiadosť o odklad splátok neobsahuje požadované náležitosti a je potrebné ju doplniť o\nveriteľom oznámené skutočnosti. Rozhodne však nedošlo k situácii, kedy by banka (podľa § 30b\nods. 7 zák. č. 67/2020 Z.z.) dlžníka o povolení, nepovolení odkladu či o potrebe doplnenia žiadosti\nneinformovala vôbec, nemožno tak považovať odklad splátok za povolený.“ Aj z následnej komunikácie\nmedzi žalobcom a žalovanou (nasledujúcej po vyššie uvedenej e-mailovej správe zo dňa 13.5.2020) je\nzrejmé a súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku napadnutom správne vyhodnotil ako nesporné,\nže žiadosť žalobcu o odklad splátok doposiaľ nebola schválená a nebola ani odmietnutá (nepovolená),\nžalobca jednotlivé splátky úveru, o ktorých odklad žiadal, nevykonával a žalovaná nepristúpila k ich\nvymáhaniu. Žalovaná mala a má za to, že pri posudzovaní žiadosti žalobcu o odklad splátok postupovala\nv súlade so zákonom; jej popísané konanie v žiadnom prípade nespĺňa zákonné požiadavky na to,\naby mohlo byť posúdené ako nekalá obchodná praktika – nešlo o postup v rozpore s požiadavkami\nodbornej starostlivosti - stanovisko Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu žalovanej, vydané\nna základe podnetu žalobcu, v ktorom Národná banka Slovenska uviedla, že „...spoločnosť Všeobecná\núverová banka, a.s. (ďalej len „banka“) má na účely akceptácie žiadosti o odklad splátok úveru\npovinnosť vykonať vo vzťahu ku klientovi zjednodušenú starostlivosť a to, okrem iného, zistením\ndruhu a čísla dokladu totožnosti klienta“. Národná banka Slovenska pokračuje: „Banka však nemôže z\ndôvodu, že jej klient neposkytol takýto údaj... odklad splátok nepovoliť“, čo žalovaná rešpektovala – o\n\nžiadosti žalobcu o odklad splátok nerozhodla; zároveň samotná Národná banka Slovenska vo svojom\nstanovisku odporučila žalobcovi „kontaktovať banku za účelom možnosti vykonania zjednodušenej\nstarostlivosti“; žalovaná žalobcu teda opakovane vyzývala/žiadala žalobcu o aktualizáciu údajov o jeho\ndoklade totožnosti a maximálne ústretovo sa snažila vytvoriť a žalobcovi ponúkať vhodné možnosti na\ndoplnenie požadovaného údaju, ktorý postup nemôže byť považovaný za „spôsobilý podstatne narušiť\nekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k danému produktu“. Žalobcom namietaný\npostup žalovanej bol zo strany Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu nad činnosťou žalovanej\n(po tom, čo sa na túto obrátil sám žalobca) jednoznačne posúdený ako zákonný, a tak postup žalovanej\npodľa jej zákonom stanoveného nemožno považovať za nekalú obchodnú praktiku.\n22. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že „zjavne nezákonný (svojvoľný postup) žalovanej, keď povolenie\nodkladu splátok úveru na základe žiadosti žalobcu zo dňa 20.4.2020 v čase vrcholiacej pandémie\npodmieňovala predchádzajúcim overením dokladu totožnosti žalobcu na svojej pobočke, napĺňa znaky\nnekalej obchodnej praktiky“ žalovaná uviedla, že pokiaľ žalobca argumentoval tým, že číslo dokladu\ntotožnosti nie je obligatórnym údajom žiadosti o odklad splátok v zmysle prílohy č. 2 k zákonu č.\n67/2020 Z.z., a preto žalovaná banka nesmie podmieňovať schválenie žiadosti o odklad splátok\núveru predchádzajúcou aktualizáciou čísla dokladu totožnosti žalobcu v internej evidencii žalovanej,\npričom tento záver má vyplývať aj zo stanoviska Národnej banky Slovenska, žalovanej ako veriteľovi\nz § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z. vyplýva jednoznačne stanovená povinnosť pri identifikácii\ndlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie postupovať v súlade s pravidlami\nzjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu, pričom osobitný predpis jednoznačne (bez\npripustenia iných možných interpretácií) stanovuje povinnosť vykonať identifikáciu klienta a rovnako\njednoznačne stanovuje, čo je to identifikácia (pri fyzickej osobe – okrem iného zistenie druhu a\nčísla dokladu totožnosti). Žalovaná tvrdila, že nemohla splniť povinnosť stanovenú vyššie citovaným\nustanovením, a teda vykonať zjednodušenú starostlivosť vo vzťahu ku žalobcovi ako klientovi, keďže\ndoklad totožnosti ním špecifikovaný v jeho žiadosti o odklad splátok sa nezhodoval s dokladom totožnosti\nžalobcu, ktorý mala žalovaná zaevidovaný v systéme, na ktorú skutočnosť žalovaná žalobcu upozornila\na viackrát ho vyzvala/požiadala o nápravu, napríklad v liste zo dňa 20.7.2020 adresovanom žalobcovi\nžalovaná uviedla: „...Vašu žiadosť o odklad splátok v zmysle ZMOFO-COVID 19 nebolo možné za\ndaných okolností posúdiť z dôvodu nesúladu Vami uvedeného čísla dokladu totožnosti v žiadosti o\nodklad splátok s údajmi vedenými v systéme Banky. V zmysle § 30b ods. 9 ZMOFO – COVID 19\nje Banka pri identifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie povinná\npostupovať v súlade s pravidlami zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu a to podľa\nZákona č. 297/2008 Z. z. ... v súlade s ktorým je súčasťou zjednodušenej starostlivosti aj povinnosť\nzistiť druh a číslo dokladu totožnosti. Vážený pán C., Vaša nespokojnosť nás mrzí, avšak ako z vyššie\nuvedeného vyplýva, bez aktualizácie údajov vo vzťahu k novému dokladu totožnosti nie je možné sa\nVašou žiadosťou o odklad splátok v zmysle ZMOFO – COVID 19 zaoberať a následne ju posúdiť...“\nSprávnosť žalovanou uvedeného postupu potvrdila aj Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu\nnad činnosťou žalovanej, ktorá vo svojom stanovisku po tom, čo sa na ňu žalobca v tejto veci obrátil,\nuviedla: „...spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len „banka“) má na účely akceptácie\nžiadosti o odklad splátok úveru povinnosť vykonať vo vzťahu ku klientovi zjednodušenú starostlivosť a to,\nokrem iného, zistením druhu a čísla dokladu totožnosti klienta“. Národná banka Slovenska ďalej uviedla,\nže „Banka však nemôže z dôvodu, že jej klient neposkytol takýto údaj... odklad splátok nepovoliť“,\nčo žalovaná rešpektovala – o žiadosti žalobcu o odklad splátok nerozhodla, opakovane vyzývala/\nžiadala žalobcu o aktualizáciu údajov o jeho doklade totožnosti. Žalobca však už neuviedol, že samotná\nNárodná banka Slovenska žalobcovi vo svojom stanovisku odporúča „kontaktovať banku za účelom\nmožnosti vykonania zjednodušenej starostlivosti.“ Žalovaná poukázala na to, že dôvodom jej postupu\nbola povinnosť jej ako veriteľovi stanovená § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z.: „...Pri identifikácii\ndlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie postupuje veriteľ v súlade s pravidlami\nzjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu“ – odkaz na § 11 ods. 3 zákona č. 297/2008\nZ.z., pričom podľa § 11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z.: „Povinná osoba pri vykonávaní zjednodušenej\nstarostlivosti vo vzťahu ku klientovi je povinná vykonať identifikáciu klienta ....“ a podľa § 7 ods. 1 písm.\na) zákona č. 297/2008 Z.z.: „Identifikáciou sa na účely tohto zákona rozumie a) pri fyzickej osobe, ...\nzistenie druhu a čísla dokladu totožnosti; ...“ Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že odôvodňovanie\npostupu žalovanej vyššie citovanými ustanoveniami zákonov (§ 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z a §\n11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z) právne neobstojí, nakoľko tieto zákony majú odlišný predmet úpravy,\ndôkladné overenie identity klientov banky podľa zákona č. 297/2008 Z.z. má nepochybne význam pri\nneobvyklých obchodných operáciách, nie pri púhom odklade splátok úveru na niekoľko mesiacov podľa\n\nzákona č. 67/2020 Z.z., žalovaná uviedla, že bez ohľadu na odlišný predmet úpravy citovaných zákonov,\nfaktom je, že zákon č. 67/2020 Z.z. odkazuje - pokiaľ ide o identifikáciu dlžníka na účely podania žiadosti\no odklad splátok práve na § 11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z., čo je žalovaná povinná rešpektovať.\nUvedené potvrdila aj Národná banka Slovenska. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že bol takmer päť rokov\nbez právneho dôvodu vystavený na „čiernej listine“ žalovanej, pričom negatívny záznam o žalobcovi v\ninternom systéme žalovanej mal byť podľa názoru žalobcu uskutočnený v zrejmom rozpore so zákonom\nč. 67/2020 Z.z., k tomu žalovaná uviedla, že v čase, keď nebolo rozhodnuté o žiadosti o odklad\nsplátok, a teda nebol odklad splátok povolený a splátky neboli uhrádzané žalobcom, interný systém\nžalovanej vykazoval žalobcu ako omeškaného; za daných okolností by systém vykazoval žalobcu ako\nneomeškaného len v prípade, ak by splátky úveru boli uhradené, čo znamená, že banka by tieto musela\nuhradiť za žalobcu. Žalovaná však preukázala, že v skutočnosti napriek uvedenému má vo vzťahu k\nžalobcovi interne nastavenú osobitnú/individuálnu starostlivosť, a to tak, že neuskutočňuje žiadne úkony\nsmerujúce k jednorazovému splateniu celého zostatku úveru, k súdnemu/exekučnému vymáhaniu,\nk výkonu záložného práva a do externého registra (SRBI) žalobcu reportuje ako neomeškaného so\nsplácaním predmetného úveru. Tvrdenia žalobcu o poškodzovaní jeho dobrého mena, zhoršení jeho\nkreditnej kvality ako dlžníka a možnej značnej majetkovej a nemajetkovej ujme podľa názoru žalovanej\nneobstoja. O to viac, že v kontexte predmetných tvrdení žalobcu žalovaná vyžiadala a súdu predložila\nvýpisy zo SRBI (ktorý register bol bankami v súlade so zákonom založený práve za účelom preverovania\nbonity, dôveryhodnosti a platobnej disciplíny ich klientov), z ktorých je zrejmé, že žalobca bol v tom čase\nv omeškaní so splácaním splátok z úverových zmlúv uzavretých s inou bankou (pri dvoch úverových\nzmluvách viac ako dva roky – v apríli 2022 dni po splatnosti 732).\n23. K námietke žalobcu “Zaslanie výzvy žalobcovi žalovanou zo dňa 19.7.2020, ktorou žalovaná\nbez právneho dôvodu pohrozila žalobcovi jednorazovým splatením celého zostatku úveru vrátane\npríslušenstva pred pôvodnou lehotou splatnosti a následným vymáhaním pohľadávky v exekučnom\nkonaní, resp. realizáciou záložného práva, napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky a agresívnej\nobchodnej praktiky“ žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o zaslanie výzvy žalobcovi na zaplatenie dlžnej\nsumy, keďže o žiadosti žalobcu nebolo rozhodnuté, a teda v systéme nebolo vyznačené povolenie\nodkladu splátok, zaslalo oddelenie vymáhania žalovanej žalobcovi predmetnú výzvu (štandardnú\nvýzvu zasielanú klientom v prípade, ak títo nesplácajú svoje záväzky riadne a včas). Vyhodnotenie\nnamietaného konania žalovanej ako nekalej praktiky je potrebné posúdiť v celkovom kontexte prípadu,\ns ohľadom na ostatnú komunikáciu medzi stranami sporu a časové súvislosti (napr. list zo dňa\n20.7.2020 adresovaný žalobcovi z tímu žalovanej Metodika riadenia podnetov klientov, v ktorom je\nuvedené: „Vážený pán C., Vaša nespokojnosť nás mrzí, avšak ako z vyššie uvedeného vyplýva, bez\naktualizácie údajov vo vzťahu k novému dokladu totožnosti nie je možné sa Vašou žiadosťou o odklad\nsplátok v zmysle ZMOFO – COVID 19 zaoberať a následne ju posúdiť... Zároveň si Vám dovoľujeme\ndať do pozornosti, že v záujme vyriešenia tejto situácie k Vašej spokojnosti sme sa Vás pokúšali\nskontaktovať telefonicky, ako aj písomne, no žiaľ bezvýsledne. Veríme, že uvedené skutočnosti pomohli\nk zdôvodneniu nášho stanoviska a týmto si Vás opätovne dovoľujeme požiadať o spätné kontaktovanie\nza účelom vyriešenia situácie.“ Podľa názoru žalovanej neobstojí tvrdenie žalobcu, že ak by sa žalobca\nproti údajnému nezákonnému postupu žalovanej právne účinným spôsobom nebránil, nepodal by\nna ochranu svojich spotrebiteľských práv žalobu spojenú s návrhom na nariadenie neodkladného\nopatrenia, žalovaná by pristúpila k realizácii uvedenej bezprostrednej hrozby a úver by zosplatnila, čím\nby žalobcovi spôsobila ešte väčšiu ujmu. Medzi listom zo dňa 19.7.2020 – Pokus o zmier, v ktorom\nžalovaná vyzvala žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 5 dní od doručenia tohto listu a vydaním\nneodkladného opatrenia zo dňa 19.8.2020 uplynul celý jeden kalendárny mesiac, a teda dostatočný\nčasový priestor na prípadné zosplatnenie úveru, ak by tak žalovaná chcela urobiť. V tejto súvislosti\nžalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.3.2024, sp.zn. 2Co/65/2023,\npodľa ktorého: „Oznámenie dlžníkovi, že je v omeškaní s platením dlhu a upozornenie na následky jeho\nomeškania nie je nekalou obchodnou praktikou, a to ani v prípade, ak bolo neskôr súdnym rozhodnutím\nurčené, že žalovaný nesprávne vyhodnotil žiadosť o odklad splátok, respektíve, že nevyrozumel riadne\nžalobcu v lehote 30 dní od podania žiadosti o nevyhovení jeho žiadosti. Zaslanie výziev v danom prípade\nnemožno hodnotiť ako obťažovanie, nátlak, použitie hrozby, ani konaním, ktoré by bolo spôsobilé\novplyvniť slobodné rozhodnutie žalobcu. V danej veci ... odvolací súd nevidí v konaní žalovaného nekalú\nobchodnú praktiku a ani agresívnu obchodnú praktiku, ako to má na mysli zákon...Vyhodnotenie žiadosti\no odklad splátok a postup... hoci neskôr súdom určený ako vadný, nie je nekalým konaním, a ani\nnásledné kroky z toho plynúce. Rovnako nie je nekalým konaním napríklad, ak predávajúci vyzve na\núhradu zmluvnej pokuty, a následne je rozhodnutím súdu určené, že na zmluvnú pokutu nemá nárok.\n\nČiže zaslanie výzvy na úhradu a oznámenie dôsledkov, ktoré môžu nastať neuhradením dlhu, aj keď je\nneskôr súdom rozhodnuté, že na úhradu dlhu, na ktorú veriteľ vyzval spotrebiteľa, nemal nárok, nie je\nsamo o sebe nekalou obchodnou praktikou....“\n24. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že „dlhodobým zasielaním obťažujúcich a šikanóznych e-mailov\na SMS správ žalobcovi bez právneho dôvodu, navyše v neskorých večerných a nočných hodinách\na v zrejmom rozpore s neodkladným opatrením vydaným súdom, žalovaná objektívne opakovane\nporušovala právo žalobcu na súkromie a naplnila znaky nekalej obchodnej praktiky a agresívnej\nobchodnej praktiky“ žalovaná uviedla, že Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 19.8.2020,\nsp.zn. 18C/26/2020 uložil žalovanej povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by žalobcovi mohli\nspôsobiť majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v súvislosti s predmetnou žiadosťou o odklad splátok.\nŽalovaná mala za to, že žalobcovi zasielané správy v znení: „na účte I. bola dňa ... o .... odmietnutá\nplatba. Ak potrebujete previesť finančné prostriedky, musíte platbu znova zadať“ (pričom nasledujú\ndetailné informácie o predmetnej platbe, aby ju vedel klient ľahko identifikovať) nemôžu byť vzhľadom\nna svoj obsah považované za obťažujúce a šikanózne, ani za úkon smerujúci k spôsobeniu ujmy\nžalobcovi. Naviac, zasielaním týchto správ si žalovaná plní povinnosť stanovenú jej zákonom (§ 5\nzákona č. 492/2009 Z.z., podľa ktorého: „Ak poskytovateľ platobných služieb odmietne vykonať platobný\npríkaz ..., je povinný oznámiť túto skutočnosť používateľovi platobných služieb.“). Vyššie uvedené\npotvrdil aj Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 21.11.2022, sp.zn. 5Co/154/2022, ktorým ako\nsúd odvolací potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27.9.2022, sp.zn. 18C/26/2020\no zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde v odôvodnení (posudzujúc\nžalobcom namietané e-mailové a SMS správy) uviedol: „Pokiaľ ide o zasielanie údajne obťažujúcich\nspráv žalobcovi, aj tu žalovaná dostatočne vysvetlila, že systém žalovanej v prípade, ak sa splátka\núveru z nejakého dôvodu nezrealizuje, automaticky o tom informuje klienta zaslaním správy, čím si\nžalovaná len plní povinnosť uloženú jej zákonom č. 492/2009 Z.z. Samotný obsah správy (informácia\npre spotrebiteľa) vylučuje, že by takáto správa napĺňala znaky skutkovej podstaty agresívnej obchodnej\npraktiky. Vo všeobecnosti informovanie klienta o nezrealizovaní platby je v jeho záujme, aby vedel, že\nplatba sa napriek príkazu nezrealizovala.... “ Žalovaná nepovažovala za pravdivé tvrdenie žalobcu, že\nk odkladu splátok úveru došlo priamo zo zákona; k odkladu splátok úveru priamo zo zákona nedošlo.\nUvedené je zrejmé z obsahu súdneho spisu a toto potvrdil aj Krajský súd v Bratislave uznesením\nzo dňa 21.11.2022, sp.zn. 5Co/154/2022: „...Rozhodne však nedošlo k situácii, kedy by banka (podľa\n§ 30b ods. 7 zák. č. 67/2020 Z.z.) dlžníka o povolení, nepovolení odkladu či o potrebe doplnenia\nžiadosti neinformovala vôbec, nemožno tak považovať odklad splátok za povolený... .“ Pokiaľ žalobca\nuviedol, že „obzvlášť negatívne vnímal zasielanie elektronických správ žalovanou o odmietnutí platieb\n(splátok) úveru v rokoch 2021 a 2022, keďže od januára 2021, po uplynutí odkladu splátok úveru,\nžalobca opäť riadne žalovanej spláca predmetný úver. Žalovaná túto skutočnosť v konaní nepoprela,\na preto je nesporná...,“ žalovaná poukázala na svoje podanie zo dňa 4.3.2025. Žalobca mal na\nsvojom účte I. nastavené splácanie splátok úveru poskytnutého na základe Zmluvy o financovaní\nbývania reg. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX uzavretej dňa 19.2.2015. O žiadosti žalobcu o odklad splátok\nnebolo rozhodnuté (z dôvodu na strane žalobcu), a teda aj počas plynutia lehoty, počas ktorej žiadal\nžalobca o odklad splátok (aj po jej uplynutí s ohľadom na recykláciu platieb), mu boli zo systému\ndoručované oznámenia o nezrealizovaní platby z dôvodu, že na účte žalobcu nebol dostatok finančných\nprostriedkov. Platba sa neuskutočnila, dostala sa do recyklácie (opakovanie zúčtovania), kde bola\npočas stanovenej lehoty (podľa bodu 6.1.8. nazvaného Opakované zúčtovanie platobného príkazu\nVšeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty ide o lehotu 90 bankových dní.\nPo márnom uplynutí stanovenej lehoty je predmetná platba vyradená z recyklácie, a tým odmietnutá, o\nčom sa automaticky zasiela oznámenie klientovi (žalobcom namietané správy). Pri platbách na splátky\nsplatné napr. 20.5.2020 – bolo oznámenie o odmietnutí týchto žalobcovi zaslané 25.9.2020. S ohľadom\nna recykláciu platieb (opakovanie zúčtovania) počas 90 bankových dní, boli vyššie špecifikované správy\n(o vyradení z recyklácie) doručované žalobcovi aj v roku 2021, po uplynutí obdobia ním požadovaného\nodkladu splátok úveru, kedy už žalobca pokračoval v splácaní úveru. Z uvedeného je zrejmé, že\nžalobcovo tvrdenie o tom, že „Žalovaná klamlivo informovala o odmietaní úhrad jednotlivých splátok\núveru, hoci ich fakticky akceptovala, keďže ani jedna z uskutočnených úhrad nebola žalobcovi zo strany\nžalovanej nikdy vrátená.“ nezodpovedá skutočnosti; žalobca zaplatil napr. splátku v januári 2021, ale\nv tom mesiaci mu bola doručená správa o vyradení z recyklácie splátky splatnej pred 90 bankovými\ndňami, a teda v septembri 2020, čiže preukázateľne nešlo o klamlivé informácie zo strany žalovanej. To\nisté platí o tvrdení žalobcu, že „Žalovaná vo svojom vyjadrení zo 14. februára 2025 uvádza, že dôvodom\nzasielania týchto oznámení bol nedostatok finančných prostriedkov na účte žalobcu. Ide o osobitný účet\n\nzriadený v zmysle úverovej zmluvy z roku 2015 u žalovanej banky, na ktorý žalobca zo svojho účtu\nzriadeného v inej banke pravidelne poukazuje jednotlivé splátky úveru. Z vykonaného dokazovania a\nz predložených listinných dôkazov je však celkom zrejmé, že uvedené skutkové tvrdenie žalovanej je\nzjavne nepravdivé.“ K uvedenému sa žalovaná rovnako vyjadrila vo svojom podaní zo dňa 4.3.2025.\nŽalobca predsa sám priznáva, že v období apríl až december 2020 úver nesplácal, a to s ohľadom na ním\npodanú žiadosť o odklad splátok v apríli 2020: „Pokiaľ ide o zasielanie predmetných oznámení žalovanou\nv období apríl – december 2020, žalobca pre toto obdobie žalovanú riadnym spôsobom v súlade so\nzákonom č. 67/2020 Z.z. požiadal o odklad splátok úveru, pričom k odkladu splátok úveru následne\ndošlo priamo zo zákona (ex lege), pretože žalovaná na žiadosť žalobcu neodpovedala zákonom\npredpokladaným spôsobom. Keďže žalobca nebol povinný v tomto období splátky úveru uhrádzať, a\nteda nemusel na predmetný osobitný účet poukazovať finančné prostriedky....“ Každé oznámenie o\nodmietnutí platby nasleduje po nezrealizovaní platby z nejakého dôvodu a predmetné oznámenia sa\nzasielajú automaticky a všetkým klientom za splnenia stanovených podmienok, nielen žalobcovi. Platby\nsa u žalovanej spracovávajú viackrát za deň; ak ani v 90 bankový deň recyklácie nedôjde k platbe, vo\nvečernom spracovaní prebehne vyradenie platby z recyklácie, a preto aj k oznámeniu o odmietnutí platby\ndochádza vo večerných hodinách. Krajský súd v Bratislave sa v uznesení zo dňa 21.11.2022, sp.zn.\n5Co/154/2022 vysporiadal aj s otázkou času zasielania predmetných správ („Pokiaľ predmetné platobné\noperácie prebiehajú v noci, a správy sa automaticky odosielajú klientom v nočných hodinách, môže\nžalobca jednoduchým nastavením prijímania správ od konkrétneho odosielateľa na svojom prijímacom\nzariadení príjem správ v určenom časovom rozsahu buď obmedziť tak, aby ho tieto napr. v nočných\nhodinách nerušili, alebo ich príjem celkom vylúčiť“). Žalobcom v odvolaní spomínané „Stanovisko\nOdboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska č. 2/2022 z 5. decembra 2022,\nk niektorým otázkam týkajúcim sa vymáhania pohľadávok z úverov pre spotrebiteľov, kde sa v článku\n4, bod 16, písm. g) uvádza, že ako agresívnu obchodnú praktiku používanú v procese vymáhania\npohľadávok od spotrebiteľov môže NBS vyhodnotiť vykonávanie vytrvalých a nechcených výziev, pričom\nza nechcené výzvy NBS považuje predovšetkým také, ktoré sú vykonávane v čase, kedy je zrejmé, že\nspotrebiteľ dlh na základe týchto výziev neuhradí (napr. spotrebiteľ vyhlásil, že dlh neuhradí, odkázal\nveriteľa na súd)“ je podľa názoru žalovanej v prejednávanej veci neaplikovateľné vzhľadom na to, že ide\no absolútne odlišné situácie a v prejednávanej veci nejde o výzvy, ale o oznámenia v zmysle zákona\no platobných službách. Žalovaná uviedla, že zasielaním predmetných správ informujúcich žalobcu o\ntom, že platba bola odmietnutá, si žalovaná plnila zákonnú povinnosť (§ 5 zákona č. 492/2009 Z.z.), a\nteda nešlo o komunikáciu „bez akéhokoľvek právneho dôvodu“ (ako tvrdí žalobca) a ako konštatoval\nKrajský súd v Bratislave posudzujúc predmetné správy, samotný obsah správ obsahujúci informáciu pre\nspotrebiteľa vylučuje, že by tieto správy napĺňali znaky skutkovej podstaty nekalej obchodnej praktiky.\nRovnako tieto správy s ohľadom na ich obsah a zákonný dôvod nemôžu byť považované za rozporné s\nneodkladným opatrením vydaným v tejto veci Okresným súdom Bratislava IV dňa 19.8.2020, ktorým súd\nuložil žalovanej povinnosť „zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by žalobcovi mohli spôsobiť majetkovú\nalebo nemajetkovú ujmu v súvislosti s jeho žiadosťou o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/\nXXX z 20. apríla 2020 podanej podľa zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach\nvo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení\nneskorších predpisov, najmä povinnosť zdržať sa úkonov vedúcich k jednorazovému splateniu celého\nzostatku uvedeného úveru pred pôvodnou lehotou splatnosti a vymáhať pohľadávku voči žalobcovi\nv exekučnom konaní či realizáciou záložného práva, a to až do právoplatného skončenia konania\nvo veci samej.“ V tejto súvislosti sa žalovaná stotožnila s napadnutým rozhodnutím, v ktorom súd\npoukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.3.2024, sp.zn. 2Co/65/2023, podľa\nktorého: „Oznámenie dlžníkovi, že je v omeškaní s platením dlhu a upozornenie na následky jeho\nomeškania nie je nekalou obchodnou praktikou, a to ani v prípade, ak bolo neskôr súdnym rozhodnutím\nurčené, že žalovaný nesprávne vyhodnotil žiadosť o odklad splátok, respektíve, že nevyrozumel riadne\nžalobcu v lehote 30 dní od podania žiadosti o nevyhovení jeho žiadosti. Zaslanie výziev v danom prípade\nnemožno hodnotiť ako obťažovanie, nátlak, použitie hrozby, ani konaním, ktoré by bolo spôsobilé\novplyvniť slobodné rozhodnutie žalobcu. V danej veci ... odvolací súd nevidí v konaní žalovaného nekalú\nobchodnú praktiku a ani agresívnu obchodnú praktiku, ako to má na mysli zákon...Vyhodnotenie žiadosti\no odklad splátok a postup... hoci neskôr súdom určený ako vadný, nie je nekalým konaním, a ani\nnásledné kroky z toho plynúce. Rovnako nie je nekalým konaním napríklad, ak predávajúci vyzve na\núhradu zmluvnej pokuty, a následne je rozhodnutím súdu určené, že na zmluvnú pokutu nemá nárok.\nČiže zaslanie výzvy na úhradu a oznámenie dôsledkov, ktoré môžu nastať neuhradením dlhu, aj keď\nje neskôr súdom rozhodnuté, že na úhradu dlhu, na ktorú veriteľ vyzval spotrebiteľa, nemal nárok, nie\nje samo o sebe nekalou obchodnou praktikou...“ a nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že tento rozsudok\n\nnemožno ani podporne aplikovať v tomto súdnom konaní, lebo skutkové a právne okolnosti majú byť\nznačne odlišné; práve naopak, prečítaním predmetného rozhodnutia sa dá dospieť len k jedinému\nzáveru, že ide o takmer totožný právny spor.\n25. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že „súd prvej inštancie zjavne nesprávnym právnym spôsobom posúdil\npomer úspechu a neúspechu strán sporu, pričom nepriznanie práva na náhradu trov konania žalobcovi\nsa zároveň objektívne javí byť v rozpore s princípom spravodlivosti“ žalovaná uviedla, že s ohľadom\nna skutočnosť, že súdne konanie možno chápať ako určitú službu poskytovanú štátom žalobcovi za\núčelom ochrany jeho práv, má dôvodnú pochybnosť o účele žalobcom podanej žaloby, lebo ako bolo\npreukázané v priebehu súdneho sporu, len z dôvodu na strane žalobcu nebolo rozhodnuté o jeho žiadosti\no odklad splátok. Jednak, ak by si žalobca (ešte pred pandémiou) splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu\nzo zmluvnej dokumentácie – bod 17.3. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné\nprodukty, podľa ktorého „Musíte nás bezodkladne informovať o výmene, strate alebo odcudzení Vášho\ndokladu totožnosti...“, jeho žiadosti o odklad splátok by bolo vyhovené. Aj napriek tomu, že žalobca si\npredmetnú povinnosť nesplnil, na to, aby žalobca dosiahol to, čo bolo primárne predmetom žalobného\nnávrhu (povolenie odkladu splátok), nemusel podávať žalobu na súd; stačilo, ak by si aktualizoval\núdaj o doklade totožnosti v systéme žalovanej (k čomu ho žalovaná opakovane vyzývala a snažila sa\nmu k tomu vytvoriť podmienky pre žalobcu vyhovujúce – prispôsobiť čas a miesto, nakoniec uplynuli\nmesiace po tom, čo sa zlepšila pandemická situácia), aby žalovaná mohla splniť jej zákonom stanovenú\npovinnosť – vykonať zjednodušenú starostlivosť vo vzťahu k žalobcovi ako klientovi. Nakoniec v rámci\nmimosúdnych rokovaní žalovaná žalobcovi ponúkla dohodu, že by sa nahliadalo, akoby všetky jeho\nsplátky boli zaplatené riadne a včas a zníženie úrokovej sadzby. Žalobca návrh žalovanej neprijal, jeho\nprijatie podmieňoval zaplatením (okrem iného) primeraného finančného zadosťučinenia vyše 100 tis.\neur, náhrady trov konania vypočítaných (len) k marcu 2022 minimálne vo výške 13 500 eur a podobne,\npredmetným požiadavkám nebolo možné pri najlepšej vôli vyhovieť. S ohľadom na uvedené je podľa\nnázoru žalovanej na mieste dôvodne pochybovať, čo žalobca sleduje podaním predmetnej žaloby, ale\no ochranu spotrebiteľa očividne nejde.\n26. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril v podaní zo dňa 16.6.2025. Odvolanie žalovanej\npovažoval za zjavne nedôvodné a neopodstatnené, skutková a právna argumentácia žalovanej podľa\njeho názoru vyznieva nelogicky, zmätočne a nepresvedčivo. Pokiaľ ide o prvý (základný, podstatný)\nvýrok napadnutého rozsudku súdu, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná žiadosť\nžalobcu o odklad splátok úveru spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti, tento je objektívne a\nbez najmenších pochybností správny. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca predmetnú\nžiadosť o odklad splátok úveru vyplnil riadne, úplne, pravdivo a v súlade so zákonom č. 67/2020\nZ.z., vrátane čísla dokladu totožnosti (občianskeho preukazu), hoci uvádzanie tohto osobného údaju v\nžiadosti o odklad splátok úveru uvedený zákon objektívne nevyžaduje. Podľa názoru žalobcu zásadný\nprávny význam v tomto konaní má skutočnosť, že vyjadrenie žalovanej banky zo dňa 13.5.2020, ktorým\nreagovala na žiadosť žalobcu o odklad splátok úveru, odporuje zákonu č. 67/2020 Z.z. Z obsahu tohto\nvyjadrenia žalovanej banky totiž nie je vôbec zrejmé ako posúdila žiadosť žalobcu v zmysle uvedeného\nzákona, keďže podľa § 30b ods. 5 zákona je veriteľ v lehote 30 dní od podania žiadosti povinný\ndlžníkovi oznámiť, či odklad splátok povolil, odklad splátok nepovolil, alebo žiadosť o odklad splátok\nneobsahuje požadované náležitosti a je potrebné ju doplniť o veriteľom oznámené skutočnosti. Týmito\npožadovanými náležitosťami však v zmysle § 30b ods. 4 písm. e) zákona nemôže byť čokoľvek, ale\nlen náležitosti podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 2 zákona, medzi ktoré však nepatrí druh a\nčíslo dokladu totožnosti. Z vyjadrenia žalovanej banky teda nie je zrejmé, z akého zákonného dôvodu\nodmietla vyhovieť žiadosti žalobcu o odklad splátok úveru, keďže žiadosť obsahuje všetky zákonom\nustanovené náležitosti a neobsahuje žiadne nesprávne údaje ako to zjavne v rozpore so skutočnosťou\nžalovaná banka uviedla v uvedenej odpovedi. Nevyhovenie žiadosti o odklad splátok úveru z dôvodu,\nže údaj uvedený v žiadosti, ktorý zákon nevyžaduje, a teda je nadbytočný, sa nezhoduje s údajmi\nv internej evidencii banky, je v zrejmom rozpore s § 30b ods. 4 uvedeného zákona, podľa ktorého\nbanka nie je povinná povoliť odklad splátok výlučne z dôvodov, ktoré sú v tomto ustanovení zákona\ntaxatívne uvedené. S použitím výkladového pravidla argumentum a contrario, ak žiadny z uvedených\nzákonných dôvodov nie je naplnený, banka je povinná odklad splátok úveru povoliť, čo napokon vyplýva\naj z dôvodovej správy k návrhu zákona. Ustanovenie § 30d písm. c) zákona č. 67/2020 Z.z. pritom\nbanke expressis verbis zakazuje, aby v súvislosti s odkladom splátok a s tým súvisiacou zmenou\nspotrebiteľskej zmluvy podmieňovala odklad splátok ďalšími podmienkami. Číslo dokladu totožnosti nie\nje obligatórnym údajom žiadosti o odklad splátok v zmysle prílohy č. 2 k zákonu č. 67/2020 Z.z., a preto\n\nžalovaná banka v súlade s § 30b ods. 4 v spojení s § 30d písm. c) zákona č. 67/2020 Z.z. nesmie\npodmieňovať schválenie žiadosti o odklad splátok úveru predchádzajúcou aktualizáciou čísla dokladu\ntotožnosti žalobcu v internej evidencii žalovanej. Tento záver vyplýva aj zo stanoviska Národnej banky\nSlovenska, podľa ktorého banka nemôže z dôvodu, že jej klient neposkytol takýto údaj (alebo poskytol\núdaj, ktorý nie je v súlade s údajom v evidencii banky) odklad splátok nepovoliť, resp. žiadať od klienta\npodanie novej žiadosti. Žalovaná banka navyše v predmetnej odpovedi na žiadosť o odklad splátok\núveru zo dňa 13.5.2020 žalobcu vyzvala, aby žiadosť podal „opätovne“. Žalovaná tak žalobcu nabádala,\naby postupoval v zrejmom rozpore s § 30b ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z., podľa ktorého môže dlžník\npožiadať o odklad splátok toho istého úveru počas obdobia pandémie najviac jedenkrát. Ak by žalobca\ntejto výzve žalovanej vyhovel a podal by žiadosť o odklad splátok úveru opätovne, žalovaná by zo zákona\nmusela jeho žiadosť odmietnuť. Keďže zákon č. 67/2020 Z.z. od dlžníka (klienta banky) nevyžaduje,\naby v žiadosti o odklad splátok uvádzal akékoľvek iné informácie (údaje) o svojej totožnosti (identite),\nako tie, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 k zákonu, ani mu neukladá povinnosť aktualizovať číslo svojho\ndokladu totožnosti (občianskeho preukazu) s internými údajmi banky, v súlade s článkom 2 ods. 3 Ústavy\nSR žalobcu nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Žalovaná banka teda podmieňovala\nodloženie splátok úveru, t.j. splnenie zákonného nároku žalobcu, splnením neexistujúcej zákonnej\npovinnosti, čo je postup, ktorý nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Odôvodňovanie\nsvojho postupu žalovanou odkazom na ustanovenie § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z. v spojení s §\n11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z. podľa názoru žalobcu právne neobstojí, keďže vychádza z celkom\nzjavne nesprávneho výkladu a aplikácie tohto ustanovenia zákona. Žalovaná pri mechanickej aplikácii\nuvedených zákonov ignorovala skutočnosť, že tieto zákony majú úplne odlišný predmet úpravy. Žalobca\npoukázal na to, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu zisťovať či dokonca overovať identitu žiadateľov\no odloženie splátok úveru aj prostredníctvom ich dokladu totožnosti, tento identifikačný údaj (druh a\nčíslo dokladu totožnosti) klienta banky by sa určite expressis verbis nachádzal medzi povinnými údajmi\nžiadosti o odklad splátok úveru v prílohe č. 2, na ktorú odkazuje § 30b ods. 4 písm. e) zákona č. 67/2020\nZ.z. Keďže zákon č. 67/2020 Z.z., ako lex specialis a zároveň lex posterior k zákonu č. 297/2008 Z.z.,\ntento identifikačný údaj (druh a číslo dokladu totožnosti) klienta banky medzi povinnými údajmi žiadosti\no odklad splátok nevyžaduje, banka tento údaj pri posudzovaní žiadosti o odklad splátok od klienta\nnesmie vyžadovať a predovšetkým ním nesmie podmieňovať schválenie žiadosti o odklad úveru. S\ntýmto záverom sa stotožnila nielen Národná banka Slovenska v uvedenom stanovisku, ale aj súd v\nodôvodnení svojho uznesenia zo dňa 19.8.2020, sp.zn. 18C/26/2020, v ktorom v tejto súvislosti uviedol,\nže z citovaného ustanovenia vyplýva, že tieto údaje (§ 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z.z.) sa\nvyžadujú na účely tohto zákona, a teda nie na účely žiadosti o odloženie splátok. Navyše, žalovaná\nbanka by ani pri striktnej aplikácii zákona č. 297/2008 Z.z. nebola oprávnená pri posudzovaní žiadosti\no odklad splátok úveru vykonávať tzv. základnú starostlivosť, ale len tzv. zjednodušenú starostlivosť,\nteda smela by osobné údaje žalobcu len zisťovať, ale nie ich aj overovať z dokladu totožnosti za\njeho osobnej prítomnosti na pobočke žalovanej, s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie vo svojom\nrozsudku. Požiadavka žalovanej banky, aby žalobca v čase pandémie z dôvodu podanej žiadosti o\nodklad splátok úveru osobne navštívil jej pobočku len za účelom aktualizácie čísla občianskeho preukazu\nv internom systéme žalovanej banky, a tým ohrozil nielen svoje zdravie a život, ale aj zdravie a životy\nsvojich blízkych osôb, nielenže nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky, ale vyznieva\niracionálne a napĺňa znaky šikanózneho konania. Rovnako podľa názoru žalobcu napĺňa skutkovú\npodstatu nekalej a agresívnej obchodnej praktiky, keďže je v zrejmom rozpore s požadovanou odbornou\nstarostlivosťou a je objektívne spôsobilé podstatne zmeniť správanie žalobcu ako spotrebiteľa k danému\nproduktu (odloženiu splátok úveru). V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti súdu skutočnosť, že\nsúd na pojednávaní dňa 25.8.2022 na návrh žalobcu vykonal dokazovanie oboznámením údajov v\nobčianskom preukaze žalobcu, z ktorého je zrejmé, že žalobca v predmetnej žiadosti o odklad splátok\núveru uviedol pravdivý údaj o druhu aj čísle svojho dokladu totožnosti. Napokon táto skutočnosť vyplýva\ni z kópie predmetnej žiadosti, ktorú žalobca podal prostredníctvom online elektronického formulára\nžalovanej, ktorú žalovaná predložila súdu podaním zo dňa 19.5.2022. Hoci má žalovaná banka už od\n25.8.2022 vo svojej dispozícii súdom nepochybne zistený osobný údaj žalobcu, ktorého sa nad rámec\nzákona č. 67/2020 Z.z. tak nástojčivo domáhala, napriek tomu odklad splátok úveru žalobcovi doteraz\nneschválila a žalobcu vo svojom internom systéme naďalej eviduje ako delikventa (neplatiča, resp.\nosobu, ktorá je v omeškaní so splácaním úveru). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná v\nčase pandémie vyzvala žalobcu, aby si prišiel na jej pobočku aktualizovať číslo svojho občianskeho\npreukazu. Inými slovami žalovaná vo vzťahu k žalobcovi chcela vykonať tzv. základnú starostlivosť\npodľa zákona č. 297/2008 Z.z., t.j. overiť si osobné údaje žalobcu z dokladu totožnosti za jeho osobnej\nprítomnosti na pobočke žalovanej. Zákon č. 67/2020 Z.z. však žalovanej umožňuje vykonať len tzv.\n\nzjednodušenú starostlivosť, t.j. žalovaná banka bola oprávnená si osobné údaje žalobcu (druh a číslo\njeho dokladu totožnosti) len zistiť, a to bez osobnej prítomnosti žalobcu na jej pobočke. Žalovaná\ntieto osobné údaje žalobcu pritom „zistila“ už z obsahu samotnej žiadosti o odklad splátok úveru, kde\nžalobca tieto údaje pravdivým spôsobom uviedol, i keď podľa zákona č. 67/2020 Z.z. nešlo o obligatórne\núdaje žiadosti o odklad splátok úveru, pričom iné banky, napríklad Prima banka Slovensko, a.s. či\nTatra banka, a.s. uvádzanie týchto údajov (druh a číslo dokladu totožnosti) vo svojich formulároch\nžiadostí o odklad splátok úveru vôbec nevyžadovali. Zistením týchto osobných údajov žalobcu teda\nžalovaná banka už reálne vykonala zjednodušenú starostlivosť v zmysle zákona č. 67/2020 Z.z. Ak\nžalovaná banka požadovala od žalobcu, aby sa v čase pandémie osobne dostavil na jej pobočku,\nkde by si tieto osobné údaje za jeho fyzickej prítomnosti aj overila, t.j. chcela vykonať identifikáciu\nžalobcu prostredníctvom základnej starostlivosti, postupovala v zrejmom rozpore so zákonom č. 67/2020\nZ.z. V nadväznosti na skutkový stav veci, z ktorého je zrejmé, že žalovaná podmieňovala schválenie\nžiadosti o odklad splátok úveru žalobcu overením jeho občianskeho preukazu za fyzickej prítomnosti\nžalobcu na jej pobočke, vyjadrenie žalovanej uvedené v jej odvolaní proti napadnutému rozsudku, že\n„neoverovala údaje v doklade totožnosti žalobcu a neoverovala podobu žalobcu s podobou v jeho\ndoklade totožnosti“, vyznieva nelogicky a zmätočne. Pokiaľ žalovaná banka argumentuje bodom 17.3\njej Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého bol žalobca povinný si aktualizovať údaj o\ndoklade totožnosti v systéme žalovanej, žalobca na vysvetlenie uviedol, že od žalovanej nevyužíva\nžiadne služby, dokonca nemal a nemá zriadenú ani službu internetbankingu, len žalovanej pravidelne\nspláca predmetný hypotekárny úver, preto ani nemal a nemá dôvod osobne navštevovať jej pobočky.\nAk by aj žalobca porušil svoju informačnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z uvedeného interného predpisu\nžalovanej banky, touto skutočnosťou nemožno právne zdôvodniť neschválenie žiadosti o odklad splátok\núveru žalobcu, pretože táto žiadosť obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, bola podaná\nspôsobom predpokladaným zákonom a žalobca splnil všetky zákonné podmienky, aby jeho nároku na\nodklad splátok úveru bolo zo strany žalovanej banky vyhovené. Žalovaná banka preto podľa zákona\nč. 67/2020 Z.z. bola povinná predmetnú žiadosť žalobcu o odklad splátok úveru bezodkladne schváliť.\nNavyše žalovaná banka má už od 25.8.2022 vo svojej dispozícii súdom nepochybne zistený osobný údaj\nžalobcu (druh a číslo občianskeho preukazu), ktorého sa vytrvalo domáhala a stále domáha, napriek\ntomu odklad splátok úveru žalobcovi doteraz neschválila a žalobcu vo svojom internom systéme naďalej,\nuž takmer päť rokov, eviduje ako delikventa. Tvrdenie žalovanej o nevyhnutnosti aktualizovať číslo\nobčianskeho preukazu žalobcu vo svojom informačnom systéme, aby mohla žalobcovi schváliť žiadosť\no odklad splátok úveru, je preto v zrejmom rozpore s vykonaným dokazovaním. Keďže z vykonaného\ndokazovania je nesporné, že žalobca predmetnú žiadosť o odklad splátok úveru vyplnil riadne, úplne,\npravdivo a v súlade so zákonom č. 67/2020 Z.z., vrátane čísla dokladu totožnosti (občianskeho\npreukazu), hoci uvádzanie tohto osobného údaju v žiadosti o odklad splátok úveru uvedený zákon\nobjektívne nevyžaduje, prvý (základný) výrok napadnutého rozsudku konštatujúci, že žiadosť žalobcu o\nodklad splátok úveru spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti, je nepochybne správny. Napokon\nani žalovaná banka počas celého súdneho konania nijakým spôsobom nespochybnila, že predmetnú\nžiadosť o odklad splátok úveru žalobca vyplnil riadne, úplne, pravdivo a v súlade so zákonom č. 67/2020\nZ.z., a teda žiadosť spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti. Jediné čo žalovaná v konaní namietala\na stále namieta je, že vo svojom internom systéme nemá aktualizované číslo občianskeho preukazu\nžalobcu, čo považuje za prekážku schválenia predmetnej žiadosti o odklad splátok úveru. Odvolanie\nžalovanej banky proti prvému výroku napadnutého rozsudku je preto zjavne nedôvodné. Ak je však\nprvý (základný) výrok napadnutého rozsudku vecne správny, potom musia byť vecne správne aj výroky\nII. až IV. napadnutého rozsudku, pretože tieto logicky nadväzujú na prvý (základný) výrok ako jeho\nprávne dôsledky. Je totiž celkom pochopiteľné, že ak predmetná žiadosť žalobcu o odklad splátok\núveru spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti podľa zákona č. 67/2020 Z.z., potom bola žalovaná\nbanka povinná odklad splátok úveru žalobcovi povoliť, a naopak nebola oprávnená žalobcu evidovať vo\nsvojom internom systéme REBECCA ako osobu v omeškaní so splácaním úveru. Právnymi dôsledkami\nnezákonného postupu žalovanej sú preto logicky súdom uložené povinnosti uvedené vo výrokoch II.\naž IV. napadnutého rozsudku. V nadväznosti na uvedený skutkový a právny stav veci je zrejmé, že\nodvolanie žalovanej proti napadnutému rozsudku je objektívne nedôvodné a neopodstatnené, a preto\nmu nie je možné vyhovieť.\n27. Žalovaná sa vyjadrila podaním zo dňa 4.7.2025, v ktorom uviedla, že žalobcu e-mailom dňa\n13.5.2020 (v rámci lehoty 30 dní odo dňa podania žiadosti) informovala o posúdení jeho žiadosti\nv súlade s § 30b ods. 5 písm. c) zákona č. 67/2020 Z.z. (zákonom predpokladaným spôsobom) a\nzároveň mu oznámila, že odo dňa doručenia informácie o neúplnosti žiadosti neplynie lehota 30 dní\n\nna vyjadrenie k jeho žiadosti. Žalovanej ako veriteľovi z § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z. vyplýva\njednoznačne stanovená povinnosť pri identifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a\njej akceptácie postupovať v súlade s pravidlami zjednodušenej starostlivosti podľa osobitného predpisu,\npričom osobitný predpis jednoznačne (bez pripustenia iných možných interpretácií) stanovuje povinnosť\nvykonať identifikáciu klienta (§ 11 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z.z.) a rovnako jednoznačne stanovuje, čo\nje to identifikácia (pri fyzickej osobe – okrem iného zistenie druhu a čísla dokladu totožnosti - § 7 ods.\n1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z.z.). Žalovaná nemohla vykonať zjednodušenú starostlivosť vo vzťahu\nku žalobcovi ako klientovi, keďže doklad totožnosti ním špecifikovaný v jeho žiadosti o odklad splátok\nsa nezhodoval s dokladom totožnosti žalobcu, ktorý mala žalovaná zaevidovaný v systéme, na ktorú\nskutočnosť žalovaná žalobcu upozornila a viackrát ho vyzvala/požiadala o nápravu. Správnosť postupu\nžalovanej potvrdila aj Národná banka Slovenska a v súlade s jej stanoviskom o žiadosti žalobcu o odklad\nsplátok nerozhodla, opakovane vyzývala/žiadala žalobcu o aktualizáciu údajov o jeho doklade totožnosti\na usilovala sa žalobcovi s ohľadom na okolnosti vytvoriť podmienky pre bezpečné splnenie povinnosti\nžalobcu. Poukázala na to, že Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku odporučila žalobcovi\n„kontaktovať banku za účelom možnosti vykonania zjednodušenej starostlivosti“. Žalovaná upozornila\nna bod 17.3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., pre depozitné produkty, v zmysle ktorého\nje klient povinný aktualizovať si údaj o doklade totožnosti v systéme žalovanej, ktorú povinnosť si\nžalobca nesplnil, a to napriek tomu, že žalobca mal platný občiansky preukaz s totožným číslom F.,\nktorý bol vydaný dňa 12.06.2017, a teda takmer 3 roky pred vypuknutím pandémie, preto tvrdenie\nžalobcu, že splnenie predmetnej jeho povinnosti nebolo možné považovala žalovaná za účelové v\nsnahe ospravedlniť nesplnenie svojej povinnosti. K uvedenému sa žalobca vo svojom stanovisku zo dňa\n16.6.2025 nijak nevyjadril. Pokiaľ žalobca tvrdil v súvislosti s aktualizáciou údaja o doklade totožnosti, že\nod žalovanej nevyužíva žiadne služby, žalovaná uviedla, že z obsahu spisu je zrejmé, že ide o nepravdivé\ntvrdenie žalobcu, keďže žalobca má u žalovanej vedený účet, správy o odmietnutí platieb na ktorom\núčte napáda (okrem iného) v tomto konaní. Žalobca si teda nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo\nzmluvnej dokumentácie bezodkladne (ako bolo jeho povinnosťou), ani počas ďalších takmer troch rokov;\nak by si žalobca (ešte pred pandémiou) splnil predmetnú povinnosť, jeho žiadosti o odklad splátok by bolo\nvyhovené, ktorému sa žalovaná v čase pandémie snažila vytvoriť podmienky, aby predmetnú povinnosť\nmohol bezpečne splniť. Na druhej strane banka, ktorá (aj podľa stanoviska NBS) chcela postupovať v\nsúlade so zákonom a splniť povinnosť jej zákonom stanovenú; naviac v rámci mimosúdnych rokovaní\nžalobcovi ponúkla dohodu. S ohľadom na uvedené mala žalovaná za to, že je na mieste dôvodne\npochybovať, čo žalobca sledoval podaním predmetnej žaloby, lebo ochrana spotrebiteľa to očividne nie\nje.\n28. Žalobca reagoval podaním zo dňa 21.7.2025 v ktorom uviedol, že z vykonaného dokazovania\nvyplynulo, že už pri zachovaní minimálnej odbornej starostlivosti žalovanej muselo byť zrejmé, že voči\nžalobcovi pri vybavovaní jeho žiadosti o odklad splátok úveru postupuje v zjavnom rozpore so zákonom,\nkeď v čase vrcholiacej pandémie podmieňovala schválenie žiadosti aktualizáciou čísla jeho občianskeho\npreukazu vo svojom internom systéme a overením identity žalobcu za jeho osobnej prítomnosti\nna pobočke žalovanej. Postup žalovanej vo vzťahu k žalobcovi je preto prima facie nezákonný od\nsamého začiatku, pričom v dôsledku tohto nezákonného postupu žalovanej sa žalobca už viac než päť\nrokov nachádza v stave značnej právnej neistoty. Žalobca zopakoval svoju argumentáciu uplatnenú\nv podanom odvolaní ohľadom procesného pochybenia prvoinštančného súdu v otázke namietaných\npostupov žalovanej ako nekalých a agresívnych obchodných praktík. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej,\nže súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 13.12.2024 nepredniesol stranám svoje predbežné právne\nposúdenie veci, žalobca uviedol, že zo zvukového záznamu vyhotoveného z predmetného pojednávania\nvyplýva, že sudca stranám výslovne uviedol, citujeme: „Ja som vám dal predbežné právne posúdenie.“ Z\nobsahu zvukového záznamu je tiež zrejmé, že sudca, snažiac sa primäť strany k zmierlivému urovnaniu\nsporu, v rámci svojho pomerne podrobného predbežného právneho posúdenia veci stranám sporu\noznámil svoj právny názor na jednotlivé časti žalobného návrhu žalobcu v znení jeho doplnenia zo dňa\n12.12.2024. Je preto celkom nepochybné, že súd prvej inštancie tak z hľadiska formy ako i obsahu na\npojednávaní dňa 13.12.2024 uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, v rámci ktorého sudca\n(súd) žalobcom namietané postupy žalovanej v súlade so žalobným návrhom žalobcu jednoznačne\na výslovne označil za nekalé a agresívne obchodné praktiky. Skutočnosť, že súd prvej inštancie na\nuvedenom pojednávaní dňa 13.12.2024 zaujal k predmetnému sporu svoj predbežný právny názor, z\nktorého vyplynulo, že považuje žalobu žalobcu v celom rozsahu za dôvodnú a plne opodstatnenú, je\nzrejmá i z následnej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou, ktorá sa uskutočnila medzi\n20.12.2024 a 9.1.2025, pričom práve predbežné právne posúdenie veci súdom v prospech žalobcu\n\nprimälo žalovanú predložiť žalobcovi návrh na mimosúdne vyriešenie sporu. V dôsledku skutočnosti,\nže súd prvej inštancie v časti týkajúcej sa posúdenia namietaného postupu žalovanej ako nekalých a\nagresívnych obchodných praktík v rozsudku zmenil svoje vyslovené predbežné právne posúdenie, a to\nbez akejkoľvek novej argumentácie, považoval žalobca napadnutý rozsudok za prekvapivý a porušujúci\nprávo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Žalobca následne zopakoval svoju argumentáciu uplatnenú\nv odvolacom konaní ohľadom náležitostí žiadosti o odklad splátok úveru a následku povolenia odkladu\nsplátok ex lege. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že vo vzťahu k žalobcovi postupovala v súlade s §\n30b ods. 5 zákona č. 67/2020 Z.z., pričom podľa jej názoru len neinformovanie dlžníka v zákonom\nustanovenej 30 dňovej lehote má za následok povolenie odkladu splátok ex lege a v tejto súvislosti\nuviedol svoju argumentáciu zhodnú s argumentáciou uplatnenou v podanom odvolaní. Pokiaľ sa\nžalovaná v tejto i iných súvislostiach vo svojom vyjadrení opakovane odvolávala na uznesenie Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 21.11.2022, sp.zn. 5Co/154/2022, žalobca uviedol, že obrana žalovanej\nodkazujúca na toto uznesenie je celkom bez právneho významu, keďže predmetné rozhodnutie má\nvýlučne procesný charakter a týka sa návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, nie žaloby\nvo veci samej. Krajský súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani nemá\nprávomoc zaoberať sa meritórnymi otázkami súdneho sporu, t.j. nebol oprávnený hodnotiť namietanú\nprotiprávnosť postupu žalovanej pri vybavovaní žiadosti žalobcu o odklad splátok úveru podľa zákona\nč. 67/2020 Z.z., resp. nebol oprávnený posúdiť, či namietané konanie žalovanej napĺňa znaky nekalej\na agresívnej obchodnej praktiky podľa zákona č. 250/2007 Z.z., pretože by právne neprípustným\nspôsobom prejudikoval svoje rozhodnutie vo veci samej, preto je potrebné podľa názoru žalobcu\nvyjadrenia krajského súdu k niektorým skutkovým a právnym otázkam, na ktoré odkazuje žalovaná,\nposudzovať s výhradou, že boli prednesené v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v\nktorom sa zásadne uprednostňuje rýchlosť konania nad striktným dodržiavaním pravidiel spravodlivého\nsúdneho procesu. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení polemizoval so závermi vyslovenými v uvedenom\nuznesení odvolacieho súdu. Aj skutkové tvrdenie žalovanej, že jej postup bol zo strany Národnej banky\nSlovenska posúdený ako zákonný je podľa názoru žalobcu v zrejmom rozpore so skutočnosťou.\nNárodná banka Slovenska vo svojom stanovisku uviedla, že „J. K. C., L. (ďalej len „banka“) má na\núčely akceptácie žiadosti o odklad splátok úveru povinnosť vykonať vo vzťahu ku klientovi zjednodušenú\nstarostlivosť a to, okrem iného, zistením druhu a čísla dokladu totožnosti klienta. Banka však nemôže\nz dôvodu, že jej klient neposkytol takýto údaj (alebo poskytol údaj, ktorý nie je v súlade s údajom\nv evidencii banky pozn.) odklad splátok nepovoliť, resp. žiadať od klienta podanie novej žiadosti.\nŽalovaná v zrejmom rozpore so zákonom č. 67/2020 Z.z. žalobcu nabádala, aby žiadosť o odklad\nsplátok úveru podal opätovne, resp. „znovu“, na čo reagovala aj NBS v predmetnom stanovisku a\ntento postup žalovanej označila za nesprávny, t.j. postup žalovanej neposúdila ako zákonný. Pokiaľ\nide o povinnosť žalovanej banky vykonať vo vzťahu ku klientovi zjednodušenú starostlivosť, a to\nzistením druhu a čísla dokladu totožnosti klienta, na ktorú sa žalovaná odvolávala, žalobca mal za\nto, že túto povinnosť si žalovaná vo vzťahu k žalobcovi už dávno splnila, a to momentom prijatia\nžiadosti žalobcu o odklad splátok úveru dňa 20.4.2020. Vo vzťahu k otázke vykonania tzv. základnej\na zjednodušenej starostlivosti žalobca zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu. Rovnako\nzopakoval svoje námietky a argumenty vo vzťahu k zaslaniu výzvy žalobcovi, ktorou žalovaná pohrozila\nžalobcovi jednorazovým splatením celého zostatku úveru vrátane príslušenstva pred pôvodnou lehotou\nsplatnosti a následným vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní, resp. realizáciou záložného\npráva. Odvolávanie sa žalovanej na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.3.2024, sp.zn.\n2Co/65/2023, ktorý sa týka právneho sporu medzi žalobcom a spoločnosťou Prima banka Slovensko,\na.s., podľa názoru žalobcu právne neobstojí, nakoľko jednotlivé skutkové a právne okolnosti sú značne\nodlišné, čo vylučuje použitie analógie pre tento prípad a skutková a právna argumentácia, ktorou krajský\nsúd odôvodnil svoje rozhodnutie, je v zrejmom rozpore s vykonaným dokazovaním, pričom vzhľadom na\nskutkový a právny stav veci vyznieva mimoriadne zmätočne a je celkom zjavne založená na nesprávnych\nprávnych úvahách. Vo vzťahu k zasielaniu e-mailov a SMS správ žalobca považoval argumentáciu\nžalovanej za nesprávnu a v tejto súvislosti uviedol svoju argumentáciu zhodnú s predchádzajúcou\nargumentáciou uplatnenou v odvolacom konaní. Pokiaľ žalovaná uviedla, že s ohľadom na prebiehajúci\nsúdny spor má voči žalobcovi interne nastavenú osobitnú/individuálnu starostlivosť, ale v súvislosti so\nzasielaním predmetných obťažujúcich elektronických správ sa bráni tým, že tieto oznámenia sa zasielajú\nautomaticky a všetkým klientom, nielen žalobcovi, žalobca uviedol, že za zasielanie týchto správ, ich\ndôvodnosť i čas, kedy sú zasielané, plne zodpovedá žalovaná, nie neovládateľná umelá inteligencia, a\nto bez ohľadu na to, či žalovaná tieto správy zasiela automaticky alebo iným spôsobom. Obzvlášť po\nnariadení predmetného neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie v auguste 2020 bola žalovaná\npovinná zasielanie týchto nedôvodných a obťažujúcich správ bezodkladne zastaviť. Do pozornosti\n\nodvolacieho súdu dal skutočnosť, že žalovaná doteraz v konaní nijako nevysvetlila, z akého dôvodu\nzasielanie týchto elektronických správ žalobcovi po vyše dvoch rokoch v septembri 2022 ukončila, ak\nich doteraz považuje za dôvodné a opodstatnené, pričom tvrdí, že si len plní svoju zákonnú povinnosť.\nŽalovaná tieto správy obsahujúce tiež výzvu na opätovné zadanie platby (úhrady splátky úveru) zasielala\nžalobcovi viac než dva roky napriek tomu, že jej z vyjadrení a postoja žalobcu, obzvlášť po podaní\npredmetnej žaloby, muselo byť celkom zrejmé, že jej žalobca tieto platby „navyše“ neuhradí. Takýto\npostup žalovanej podľa názoru žalobcu napĺňa znaky agresívnej obchodnej praktiky. V tejto súvislosti dal\nžalobca opätovne do pozornosti Stanovisko Odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky\nSlovenska č. 2/2022 zo dňa 5.12.2022 k niektorým otázkam týkajúcim sa vymáhania pohľadávok z\núverov pre spotrebiteľov, ktoré je podľa názoru žalobcu možné analogicky aplikovať aj na tento prípad.\nŽalobca mal za to, že uvedený postup žalovanej napĺňa skutkovú podstatu nekalej alebo agresívnej\nobchodnej praktiky. Pokiaľ žalovaná v tejto súvislosti odkázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 13.3.2024, sp.zn. 2Co/65/2023 tento podľa názoru žalobcu nemožno ani podporne aplikovať v\ntomto súdnom konaní, a ak sa žalovaná dovoláva analogickej aplikácie uvedeného rozsudku v tomto\nsúdnom konaní, tak potom fakticky nepriamo priznáva, že pri vybavovaní žiadosti žalobcu o odklad\nsplátok úveru postupovala v rozpore so zákonom č. 67/2020 Z.z., pretože práve tento záver vyplýva z\nprávoplatného rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11.5.2023, sp.zn. 4C/43/2020 vo vzťahu\nk žalovanej Prima banka Slovensko, a.s. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania žalobca zopakoval\nsvoje námietky a argumenty už uplatnené v odvolacom konaní. Žalovaná namiesto toho, aby vecne\nreagovala na uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu, sa v závere svojho vyjadrenia znížila na útoky\nproti žalobcovi ad hominem, pričom zároveň konšpiruje nad motiváciou žalobcu, ktorá ho mala viesť k\niniciovaniu tohto súdneho konania. Žalobca žalovanej banke pripomenul, že z vykonaného dokazovania\ncelkom jednoznačne vyplynulo, že nie žalobca, ale žalovaná pri vybavovaní žiadosti žalobcu o odklad\nsplátok úveru postupovala v zrejmom rozpore so zákonom č. 67/2020 Z.z., pričom žalobca ju ešte\npred podaním žaloby na túto skutočnosť opakovane upozornil, a to aj prostredníctvom Národnej banky\nSlovenska a svojej právnej zástupkyne, a vyzval ju, aby upustila od namietaného protiprávneho konania.\nAk by žalovaná tieto upozornenia a výzvy rešpektovala a napravila by protiprávny stav, ktorý sama\nspôsobila, k tomuto súdnemu konaniu by nikdy neprišlo. Rovnako to bola žalovaná, kto sa druhej strane\nbez právneho dôvodu vyhrážal zosplatnením celého úveru, exekúciou a realizáciou záložného práva na\nbyt vo vlastníctve žalobcu. Nebol to žalobca, ale žalovaná banka, kto druhej strane viac než dva roky\nbez právneho dôvodu v neskorých večerných a nočných hodinách posielal obťažujúce e-maily a SMS\nsprávy. Opäť, nie je to žalobca, ale žalovaná, kto druhú stranu bez právneho dôvodu už viac než päť\nrokov eviduje ako delikventa (neplatiča) vo svojom internom systéme resp. registri REBECCA. Žalobca\ntvrdil, že s ohľadom na skutkové a právne okolnosti tejto veci, najmä nezákonný postup banky v čase\nmimoriadnej situácie spôsobenej pandémiou, predmetné súdne konanie sleduje aj verejný záujem, aby\nsa predišlo opakovaniu obdobných situácií v budúcnosti. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací\nsúd odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel.\n29. Žalovaná sa v podaní zo dňa 25.9.2025 ohradila voči tvrdeniu žalobcu, že žalovaná „vedome\n(úmyselne) klame a zavádza odvolací súd“ v otázke, či súd na predmetnom pojednávaní predniesol\nstranám svoje predbežné právne posúdenie, pričom vo vyjadrení zo dňa 2.6.2025 svoje tvrdenie\nvysvetlila a zotrvala na svojom názore, že údajné žalobcom tvrdené vyjadrenia súdu nespĺňajú\npožiadavky na predbežné právne posúdenie, keďže súd nesubsumoval skutkové okolnosti prípadu\npod konkrétne hmotnoprávne ustanovenia a neprezentoval relevantný právny záver. K námietke\nžalobcu, že ním „podaná žiadosť o odklad splátok úveru spĺňa všetky zákonom ustanovené náležitosti,\npričom neodpovedanie žalovanej na túto žiadosť zákonom predpokladaným spôsobom má za následok\npovolenie odkladu splátok ex lege“ žalovaná poukázala na svoje doterajšie vyjadrenia. Pokiaľ žalobca\nnamietal, že obrana žalovanej odkazujúca na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2022,\nsp.zn. 5Co/154/2022 „je celkom bez právneho významu“, keďže predmetné rozhodnutie má procesný\ncharakter, žalovaná uviedla, že problém bude skôr v tom, že závery Krajského súdu v Bratislave v\npredmetnom rozhodnutí (na ktoré poukázala) žalobcovi nevyhovujú. Žalovaná mala za to, že nejde\no žiadny rozpor v odôvodnení predmetného rozhodnutia, ale práve o účelové zavádzanie súdu zo\nstrany žalobcu. Pokiaľ ide o zaslanie výzvy žalobcovi na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 19.7.2020,\npoukázala na závery vyslovené v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2022, sp.zn.\n5Co/154/2022, pričom vyhodnotenie namietaného konania žalovanej ako nekalej praktiky je potrebné\nposúdiť v celkovom kontexte prípadu, s ohľadom aj na ostatnú komunikáciu medzi stranami sporu a\nčasové súvislosti s tým, že k zosplatneniu úveru nedošlo. Žalovaná zároveň zopakovala, že medzi\nlistom zo dňa 19.7.2020 – Pokus o zmier, v ktorom žalovaná vyzvala žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy\n\nv lehote 5 dní od doručenia tohto listu a vydaním neodkladného opatrenia zo dňa 19.8.2020 uplynul\ncelý jeden kalendárny mesiac, a teda dostatočný časový priestor na prípadné zosplatnenie úveru, ak\nby tak žalovaná chcela urobiť. Žalovaná opakovane argumentovala závermi vyslovenými v rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 13.3.2024, sp.zn. 2Co/65/2023, ktoré možno analogicky použiť aj\nna prejednávanú vec. K tvrdeniu žalobcu, že „dlhodobým zasielaním obťažujúcich a šikanóznych emailov a SMS správ žalobcovi bez právneho dôvodu, navyše v neskorých večerných a nočných hodinách\na v zrejmom rozpore s neodkladným opatrením vydaným súdom, žalovaná objektívne opakovane\nporušovala právo žalobcu na súkromie a naplnila znaky nekalej obchodnej praktiky a agresívne\nobchodnej praktiky“ žalovaná odkázala na svoje vyjadrenie zo dňa 2.6.2025. Pokiaľ ide o tvrdenie\nžalobcu, že: „Žalovaná vo svojom vyjadrení na jednej strane uvádza, že s ohľadom na prebiehajúci\nsúdny spor má voči žalobcovi interne nastavenú osobitnú/individuálnu starostlivosť, ale v súvislosti so\nzasielaním predmetných obťažujúcich elektronických správ sa bráni tým, že tieto oznámenia sa zasielajú\nautomaticky a všetkým klientom, nielen žalobcovi“, k tomuto žalovaná konštatovala, že je pravdou, že vo\nvyjadrení uviedla, že „...v čase, keď nebolo rozhodnuté o žiadosti o odklad splátok, a teda nebol odklad\nsplátok povolený a splátky neboli uhrádzané žalobcom, interný systém žalovanej vykazoval žalobcu ako\nomeškaného; za daných okolností by systém vykazoval žalobcu ako neomeškaného len v prípade, ak by\nsplátky úveru boli uhradené, čo znamená, že banka by tieto musela uhradiť za žalobcu. Žalovaná však\npreukázala, že v skutočnosti napriek uvedenému má vo vzťahu k žalobcovi interne nastavenú osobitnú/\nindividuálnu starostlivosť, a to tak, že neuskutočňuje žiadne úkony smerujúce k jednorazovému splateniu\ncelého zostatku úveru, k súdnemu/exekučnému vymáhaniu, k výkonu záložného práva a do externého\nregistra (SRBI) žalobcu reportuje ako neomeškaného so splácaním predmetného úveru.“ Uvedené\nsúviselo so žiadosťou žalobcu o odklad splátok. Niečo iné však predstavujú žalobcom namietané správy,\nktoré mu boli zasielané v znení: „na účte I. bola dňa ... o .... odmietnutá platba. Ak potrebujete previesť\nfinančné prostriedky, musíte platbu znova zadať“ (pričom nasledujú detailné informácie o predmetnej\nplatbe, aby ju vedel klient ľahko identifikovať). Takéto oznámenia o odmietnutí platby nasledujú po\nnezrealizovaní platby z nejakého dôvodu, zasielajú sa automaticky všetkým klientom za splnenia\nstanovených podmienok, nielen žalobcovi. Zasielaním týchto správ si žalovaná plní povinnosť stanovenú\njej zákonom (ustanovenie § 5 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého: „Ak poskytovateľ platobných služieb\nodmietne vykonať platobný príkaz ..., je povinný oznámiť túto skutočnosť používateľovi platobných\nslužieb.“ Žalobcom namietané správy súviseli s tým, že žalobca mal na svojom účte nastavené splácanie\nsplátok úveru poskytnutého na základe Zmluvy o financovaní bývania reg. 001/227090/15-001/000\nuzavretej dňa 19.2.2015 a z dôvodu, že na predmetnom účte žalobcu nebol dostatok finančných\nprostriedkov, boli mu zo systému doručované predmetné oznámenia o nezrealizovaní platby. Žalovaná\npoukázala na závery Krajského súdu v Bratislave vyslovené v uznesení zo dňa 21.11.2022, sp.zn.\n5Co/154/2022, že posudzujúc predmetné správy, samotný obsah správ obsahujúci informáciu pre\nspotrebiteľa vylučuje, že by tieto správy napĺňali znaky skutkovej podstaty nekalej obchodnej praktiky.\nRovnako tieto správy s ohľadom na ich obsah a zákonný dôvod nemôžu byť považované za rozporné s\nneodkladným opatrením vydaným v tejto veci Okresným súdom Bratislava IV dňa 19.8.2020, ktorým súd\nuložil žalovanej povinnosť „zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by žalobcovi mohli spôsobiť majetkovú\nalebo nemajetkovú ujmu v súvislosti s jeho žiadosťou o odklad splátok úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/\nXXX z 20. apríla 2020 podanej podľa zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach\nvo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení\nneskorších predpisov, najmä povinnosť zdržať sa úkonov vedúcich k jednorazovému splateniu celého\nzostatku uvedeného úveru pred pôvodnou lehotou splatnosti a vymáhať pohľadávku voči žalobcovi v\nexekučnom konaní či realizáciou záložného práva, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci\nsamej.“ Žalovaná vo vzťahu k argumentácii žalobcu týkajúcej sa rozhodnutia o náhrade trov konania\npoukázala na svoje vyjadrenie zo dňa 2.6.2025. Mala za to, že súd by pri rozhodovaní mal posúdiť\npostup sporových strán v tejto veci v celom kontexte prípadu.\n30. Žalobca podal stanovisko zo dňa 13.10.2025 k vyjadreniu žalovanej, v ktorom uviedol, že pokiaľ\nžalovaná vo svojom vyjadrení napádala pravdivosť tvrdenia žalobcu, že „od žalovanej nevyužíva\nžiadne služby, dokonca nemal a nemá zriadenú ani službu internetbankingu, len žalovanej pravidelne\nspláca predmetný hypotekárny úver, preto ani nemal a nemá dôvod osobne navštevovať jej pobočky“,\npričom podľa žalovanej má nepravdivosť tohto tvrdenia žalobcu vyplývať z toho, že žalobca „má u\nžalovanej vedený účet, správy o odmietnutí platieb na ktorom účte napáda“, žalobca uviedol, že uvedené\nvyjadrenie žalovanej je zavádzajúce. Predmetný osobitný účet bol zo strany banky automaticky zriadený\nv zmysle úverovej zmluvy z roku 2015 a žalobca naň zo svojho účtu vedeného v inej banke pravidelne\n\npoukazuje jednotlivé splátky úveru a žalovaná banka tieto platby prijíma. Po celé obdobie zmluvného\nvzťahu žalobcu so žalovanou daný účet slúži výlučne na splácanie úveru a žalobca ním nikdy inak\nnedisponoval. Preto k nemu ani nemá zriadenú službu internetbankingu. Ak by aj žalobca porušil svoju\ninformačnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z interného predpisu žalovanej banky, touto skutočnosťou\nnemožno právne zdôvodniť neschválenie žiadosti o odklad splátok úveru žalobcu, pretože táto žiadosť\nobsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti, bola podaná spôsobom predpokladaným zákonom\na žalobca splnil všetky zákonné podmienky, aby jeho nároku na odklad splátok úveru bolo zo strany\nžalovanej banky vyhovené. Žalovaná banka preto podľa zákona č. 67/2020 Z.z. bola povinná predmetnú\nžiadosť žalobcu o odklad splátok úveru bezodkladne schváliť. Žalobca uviedol, že až kuriózne vyznieva\nvyjadrenie žalovanej, že článok žalobcu uverejnený dňa 14.5.2020 v Denníku N má preukazovať jeho\nzlý úmysel pri podaní žaloby na ochranu finančného spotrebiteľa a návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia zo dňa 4.8.2020, keďže žalobca sa publikačnej činnosti venuje dlhodobo a predmetný článok\nsa týkal aktuálnej spoločenskej témy a žalobca ho napísal vo verejnom záujme. Pokiaľ žalovaná\nbanka spochybňuje motiváciu žalobcu pri iniciovaní a vedení tohto súdneho sporu, je potrebné jej\npripomenúť, že z vykonaného dokazovania celkom jednoznačne vyplynulo, že nie žalobca, ale žalovaná\npri vybavovaní žiadosti žalobcu o odklad splátok úveru postupovala v zrejmom rozpore so zákonom č.\n67/2020 Z.z., pričom žalobca ju ešte pred podaním žaloby na túto skutočnosť opakovane upozornil, a\nto aj prostredníctvom Národnej banky Slovenska a svojej právnej zástupkyne, a vyzval ju, aby upustila\nod namietaného protiprávneho konania. V ostatnom žalobca zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu.\n31. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.12.2025 zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa predbežného\nprávneho názoru vysloveného súdom prvej inštancie, z ktorého dôvodu považoval napadnutý rozsudok\nza prekvapivý, odporujúci princípu právnej istoty a princípom spravodlivého súdneho procesu.\n32. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel\nk záveru, že odvolanie žalovanej je potrebné odmietnuť a odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n33. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,\nproti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n34. Podľa § 386 písm. a) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.\n35. Podľa § 121 ods. 1 C.s.p. lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,\nmesiacov a rokov.\n36. Podľa § 121 ods. 2 C.s.p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala\nskutočnosť určujúca začiatok lehoty.\n37. Podľa § 121 ods. 4 C.s.p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je\nposledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.\n38. Podľa § 121 ods. 5 C.s.p. lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde\nalebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené\nelektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.\n39. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej bolo napadnuté uznesenie doručené dňa 10.4.2025. Žalovaná\npodala proti rozsudku odvolanie dňa 30.4.2025 e-mailom ako aj v elektronickej podobe autorizované.\nKeďže rozsudok bol žalovanej riadne doručený dňa 10.4.2025, zákonná 15 dňová lehota na podanie\nodvolania jej tak začala plynúť dňa 11.4.2025 a posledným dňom na podanie odvolania bol deň\n25.4.2025. Pokiaľ žalovaná podala odvolanie proti rozsudku dňa 30.4.2025, podala ho po uplynutí\nodvolacej lehoty, t.j. oneskorene.\n\n40. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej bolo podané po\nuplynutí odvolacej lehoty a tento nedostatok bráni vecnému prejednaniu odvolania, preto odvolací súd\nodvolanie žalovanej podľa § 386 písm. a) C.s.p. odmietol.\n41. Podľa § 30b ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z. veriteľ, ktorým je banka, povolí na základe žiadosti dlžníka\nodklad splátok na obdobie uvedené v žiadosti o odklad splátok, ktoré nie je dlhšie ako deväť mesiacov\nodo dňa splatnosti najbližšej neuhradenej splátky úveru, ktorej splatnosť nastala po dni podania žiadosti\no odklad splátok. Dlžník môže požiadať o odklad splátok toho istého úveru počas obdobia pandémie\nnajviac jedenkrát.\n42. Podľa § 30b ods. 4 zákona č. 67/2020 Z.z. veriteľ nie je povinný povoliť odklad splátok, ak\na) je dlžník v omeškaní so splátkou úveru, pri ktorom žiada odklad splátok, dlhšie ako 30 dní pred\npodaním žiadosti o odklad splátok,\nb) bol dlžník k 29. februáru 2020 v omeškaní so splátkou úveru dlhšie ako 30 dní aspoň vo výške 100\neur pri inom úvere poskytnutom tým istým veriteľom,\nc) bol dlžník ku dňu podania žiadosti o odklad splátok v stave zlyhania podľa osobitného predpisu,\nd) žiadosť o odklad splátok nie je riadne vyplnená alebo\ne) žiadosť o odklad splátok neobsahuje náležitosti podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe\nč. 2.\n43. Podľa Prílohy č. 2 zákona č. 67/2020 Z.z. Vzor Žiadosť o odklad splátok z dôvodu zmiernenia\nnegatívnych následkov pandémie podľa § 30b zákona č. 67/2020 Z.z.\nČasť I.\nInformácie o odklade splátok\nPred podaním žiadosti, si prosím, pozorne prečítajte a zvážte tieto informácie:\n1. Odklad splátok neznamená ich odpustenie. Povinnosť zaplatiť splátky úveru sa odkladá na neskôr.\n2. Odkladá sa počet mesačných splátok úveru uvedených vo Vašej žiadosti o odklad splátok, a to odo dňa\npotvrdenia odkladu splátok veriteľom vrátane splátky úveru, ktorej splatnosť nastala v lehote nie dlhšie\nako 30 dní pred podaním žiadosti o odklad splátok (nie dlhšie ako na deväť mesiacov, ak je veriteľom\nbanka alebo pobočka zahraničnej banky, nie dlhšie ako na tri mesiace, s možnosťou predĺženia o ďalšie\ntri mesiace, ak je veriteľom iná osoba).\n3. Váš úver sa aj po dobu odkladu splátok ďalej úročí. O spôsobe splatenia týchto úrokov sa s Vami\nveriteľ dohodne, o čom budete informovaní dodatočne.\n4. Ak súčasťou splátky úveru je aj platba za poistenie, veriteľ vás bude informovať o ďalšom postupe\npri jej platbe.\n5. Za tento odklad splátok od vás veriteľ nemôže požadovať žiadne poplatky, náklady a odplaty.\n6. Aj v prípade, ak je povolený odklad splátok, je možné úver alebo jeho časť začať splácať alebo\npredčasne splatiť na podnet dlžníka.\nČasť II.\nInformácie o dlžníkovi\n(Vypĺňa dlžník)\n1. Meno a priezvisko dlžníka:\n2. Rodné číslo (alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené):\n3. Adresa trvalého pobytu:\n4. Adresa, na ktorej dlžník preberá listové zásielky:\n5. Telefónne číslo:\n6. Emailová adresa:\n7. Označenie úveru, ktorého sa žiadosť o odklad splátok týka (napríklad číslo zmluvy):\n8. Žiadam odložiť splácanie úveru na dobu ................ mesiacov (nie dlhšie ako na deväť mesiacov, ak\nje veriteľom banka alebo pobočka zahraničnej banky, nie dlhšie ako na tri mesiace, ak je veriteľom iná\nosoba).\nČasť III.\nÚdaje veriteľa\n(Nevypĺňajte!)\n[Miesto pre údaje veriteľa, napríklad dátumovú pečiatku podateľne pre listinné žiadosti, alebo viditeľné\noverovacie údaje pre elektronické žiadosti.]\n\n44. Podľa § 30b ods. 5 zákona č. 67/2020 Z.z. veriteľ je povinný do 30 dní odo dňa podania žiadosti\no odklad splátok informovať dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o posúdení žiadosti o odklad\nsplátok, najmä o tom, že\na) odklad splátok povolil,\nb) odklad splátok nepovolil,\nc) žiadosť o odklad splátok neobsahuje požadované náležitosti a je potrebné ju doplniť o veriteľom\noznámené skutočnosti.\n45. Podľa § 30b ods. 7 zákona č. 67/2020 Z.z. ak veriteľ neinformuje podľa odseku 5 dlžníka, ktorý podal\nžiadosť o odklad splátok, považuje sa odklad splátok za povolený podľa odsekov 1 a 2. Lehota podľa\nodseku 5 neplynie odo dňa doručenia informácie o neúplnosti žiadosti o odklad splátok dlžníkovi, ktorý\npodal žiadosť o odklad splátok, do dňa doručenia doplnenej žiadosti o odklad splátok; v tejto informácii\nveriteľ informuje dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o tom, že lehota podľa odseku 5 neplynie.\n46. Podľa § § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z. žiadosť o odklad splátok možno podať v listinnej\npodobe alebo prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie. Pri identifikácii dlžníka na účely\npodania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie postupuje veriteľ v súlade s pravidlami zjednodušenej\nstarostlivosti podľa osobitného predpisu; ak je veriteľom banka, ustanovenia osobitného predpisu sa\nnepoužijú.\n47. Podľa § 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z.z. (účinného ku dňu podania žiadosti o odklad\nsplátok) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže\nsa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.\n48. Podľa § 2 písm. p) zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie obchodnou praktikou\nkonanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane\nreklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním\nvýrobku spotrebiteľovi.\n49. Podľa § 2 písm. q) zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie agresívnou obchodnou\npraktikou konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným\nvplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie\npriemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ\nurobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.\n50. Podľa § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie odbornou\nstarostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od\npredávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo\nvšeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.\n51. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas\naj po vykonaní obchodnej transakcie.\n52. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak\na) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,\nb) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa\nvo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena\nskupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.\n53. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé\nkonanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam\nobchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.\n54. Podľa § 9 zákona č. 250/2007 Z.z. pri určení, či sa v agresívnej obchodnej praktike používa\nobťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, berú sa do úvahy\na) jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania,\nb) použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania,\n\nc) zneužívanie predávajúcim osobného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú predávajúcemu známe a\nktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so\nzreteľom na produkt,\nd) sťažujúce alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré dáva predávajúci, ak si spotrebiteľ\nželá vykonať práva podľa zmluvy vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť produkt alebo\npredávajúceho,\ne) hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.\n55. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že námietka žalobcu týkajúca sa procesného\npostupu súdu prvej inštancie, na základe ktorého mal v otázke namietaných postupov žalovanej ako\nnekalých a agresívnych obchodných praktík rozhodnúť v zásadnom rozpore so svojím predbežným\nprávnym posúdením veci, nie je dôvodná. Z obsahu zápisnice o pojednávaní ako aj zo zvukového\nzáznamu z pojednávania konaného dňa 13.12.2024 vyplýva, že prvoinštančný súd na predmetnom\npojednávaní viedol strany sporu predovšetkým k uzavretiu súdneho zmieru. Za týmto účelom súd prvej\ninštancie sporovým stranám podrobným spôsobom vysvetlil účel a dopady uzavretia súdneho zmieru.\nAk aj na pojednávaní konajúci sudca vyslovil čiastkové hodnotenia jednotlivých nárokov, nemožno\nuvedené považovať za vyslovenie predbežného právneho názoru súdu, a to vzhľadom na vysvetľujúci\nkontext prednesu konajúceho sudcu, ktorý možno považovať za súladný s § 148 ods. 1 druhá veta\nC.s.p. Hodnotiace prvky jednotlivých žalobných nárokov v prednese konajúceho sudcu boli vyslovené\nv rámci mediačného pôsobenia súdu, o ktorý sa má súd vždy pokúsiť, pričom v tejto súvislosti je\npotrebné upriamiť pozornosť na to, že pri pokuse o zmier súd rieši aj otázku súladnosti navrhovaného\nzmieru s hmotným právom. Práve takýto charakter (mediácie a hodnotenia súladnosti s hmotným\nprávom) mal podľa názoru odvolacieho súdu prednes konajúceho sudcu, ktorý vzhľadom k okolnostiam\npredmetného pojednávania nemožno považovať za uvedenie predbežného právneho názoru. Ten bol\nstranám sporu poskytnutý na ďalšom pojednávaní konanom dňa 31.1.2025. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu tak bolo žalobcovi v priebehu prvoinštančného konania umožnené predniesť všetky skutkové a\nprávne argumenty, ktoré sa na danú vec vzťahujú, a teda mu boli v tomto smere zachované procesné\npráva. Napokon, pokiaľ žalobca namietal, že súd mu nevytvoril možnosť zamerať svoju procesnú aktivitu\nv konaní smerom reagujúcim na zmenený právny názor súdu, je nutné poukázať na to, že žalobca\nani v podanom odvolaní neuviedol inú argumentáciu (reagujúc na zmenený názor súdu) ako tú, ktorú\nuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie.\n56. Prvoinštančný súd správne postupoval, ak skúmal, či postup žalovanej pri vybavovaní žiadosti\nžalobcu o odklad splátok bol v súlade s na vec sa vzťahujúcimi právnymi predpismi. Podľa názoru\nodvolacieho súdu správne dospel k záveru, že žalovaná nebola oprávnená podmieňovať schválenie\npredmetnej žiadosti vykonaním overenia identifikácie, príp. požadovaním preukázania totožnosti\nosobnou prítomnosťou žalobcu, keďže jej to nevyplývalo zo zákona. V tejto súvislosti je podstatným\nznenie prílohy č. 2 zákona č. 67/2020 Z.z. obsahujúcej vzor žiadosti o odklad splátok, ktorý neobsahuje\nako povinný údaj „číslo dokladu totožnosti“. Pokiaľ žalovaná argumentovala svojou povinnosťou\nvyplývajúcou jej z § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z., ktorý odkazoval na osobitný predpis – zákon\nč. 297/2008 Z.z. (§ 11 ods. 3), súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaná bola oprávnená pri\nidentifikácii dlžníka na účely podania žiadosti o odklad splátok a jej akceptácie postupovať v súlade s\npravidlami zjednodušenej starostlivosti, t.j. vykonať iba tzv. identifikáciu, avšak nie overenie identifikácie,\nktoré už spadá pod tzv. základnú starostlivosť banky. Prvoinštančný súd zároveň správne poukázal\nna účel ust. § 30b ods. 9 zákona č. 67/2020 Z.z., ktorým bolo zmiernenie následkov pandémie, čomu\nzodpovedal zjednodušený postup pri podávaní žiadosti ako aj identifikácii žiadateľa.\n57. Argumentácia žalobcu uplatnená v odvolacom konaní spočívajúca v nutnosti považovať žiadosť\nžalobcu o povolenie odkladu splátok úveru v zmysle § 30b ods. 7 zákona č. 67/2020 Z.z. za povolenú\nex lege, nakoľko žalovaná na žiadosť žalobcu neodpovedala zákonom predpokladaným spôsobom, nie\nje podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná. Z § 30b ods. 5 zákona č. 67/2020 Z.z. vyplýva, že veriteľ\n(v tomto prípade žalovaná) je povinný do 30 dní odo dňa podania žiadosti o odklad splátok informovať\ndlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o posúdení žiadosti o odklad splátok, najmä o tom, že a)\nodklad splátok povolil, b) odklad splátok nepovolil a c) žiadosť o odklad splátok neobsahuje požadované\nnáležitosti a je potrebné ju doplniť o veriteľom oznámené skutočnosti. Odklad splátok sa podľa § 30b\nods. 7 považuje za povolený iba v prípade, ak veriteľ neinformuje dlžníka podľa odseku 5. Z vykonaného\ndokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaná včas (v zákonom stanovenej lehote) informovala\nžalobcu o posúdení jeho žiadosti o odklad splátok, a to tak, že neobsahuje povinné náležitosti a/alebo\n\nobsahuje nesprávne údaje, a že nebolo možné overiť jeho identitu, keďže údaje v žiadosti sa nezhodujú\ns údajmi v evidencii banky. Bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaná nebola oprávnená pri vybavovaní\nžiadosti žalobcu o odklad splátok požadovať od neho údaj o doklade totožnosti, nemožno vzhľadom na\nv zákone uvedený demonštratívny výpočet spôsobu informovania ohľadom posúdenia žiadosti o odklad\nsplátok, žalovanou zvolený spôsob informovania žalobcu považovať za spôsobilý privodiť následok, že\nžiadosť sa považuje zo zákona za povolenú. Zároveň je potrebné upriamiť pozornosť na to, že spôsob\ninformovania o posúdení žiadosti uvedený v písm. c) nie je limitovaný obsahom vzoru žiadosti v prílohe\n2 zákona č. 67/2020 Z.z.\n58. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil postup žalovanej pri\nvybavovaní jeho žiadosti o odklad splátok ako nespĺňajúci charakter nekalej a agresívnej obchodnej\npraktiky, odvolací súd konštatuje, že ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Odvolací súd sa pri\nposúdení tejto otázky plne stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku.\nOsobitne poukazuje na stanovisko Národnej banky Slovenska zo dňa 9.6.2020, v ktorom Národná\nbanka Slovenska v súvislosti s postupom žalovanej uviedla, že žalovanú ako banku požiadala o zmenu\nspornej textácie takým spôsobom, aby bolo zrejmé, že žiadosť žalobcu eviduje, avšak túto nemôže\nakceptovať z dôvodu nemožnosti vykonania zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu k nemu bez\ndoloženia požadovaných údajov (resp. pozmenenia údajov v zmysle bankou určeného postupu).\nZ uvedeného je zrejmé, že Národná banka Slovenska explicitne nepovažovala postup žalovanej\nspočívajúci v požadovaní overenia údaja o doklade totožnosti za rozporný s na vec sa vzťahujúcimi\nprávnymi predpismi, hoci práve uvedený postup namietal žalobca vo svojom podnete adresovanom\nNárodnej banke Slovenska. I keď predmetom dohľadu Národnej banky Slovenska nie je rozhodovanie\nsporov zo zmluvných vzťahov bánk alebo pobočiek zahraničných bánk a ich klientov, na ktorých\nprejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov, nemožno\nprehliadnuť skutočnosť, že Národná banka Slovenska je voči žalovanej vo všeobecnosti nadriadeným\norgánom v zmysle orgánu dohľadu nad finančným trhom s právomocou ukladať opatrenia na nápravu\na udeľovať pokuty. Za danej situácie potom možno vyvodiť, že žalovaná sa vzhľadom na obsah\nstanoviska Národnej banky Slovenska mohla dôvodne spoliehať, že jej postup nie je rozporný so\nzákonom a za daných okolností zvoliť postoj, ktorý znamenal vyčkanie na rozhodnutie súdu v tomto\nspore, ktorý v konečnom dôsledku posúdil zákonnosť jej postupu. Následne s ohľadom na uvedené\nnemožno v danom prípade vyvodiť, že postup žalovanej mal charakter nekalej obchodnej praktiky,\nako to správne ustálil súd prvej inštancie, keďže nespĺňa definíciu nekalej obchodnej praktiky uvedenú\nv zákone č. 250/2007 Z.z. Postup žalovanej nemožno totiž vzhľadom na vyššie uvedené hodnotiť ako\nrozporné s požiadavkami odbornej starostlivosti, definovanej v zákone ako úroveň osobitnej schopnosti\na starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,\nzodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho\noblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z.). Rovnako nemožno dospieť k záveru, že\nnamietaná obchodná praktika podstatne narušuje ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo\nvzťahu k danému produktu. Postup žalovanej tiež nemožno podradiť pod žiadnu definíciu agresívnej\nobchodnej praktiky ( § § 9 zákona č. 250/2007 Z.z.). Vedenie žalobcu „v delikvencii“ v internom systéme\nžalovanej nadväzuje na (súdom vyslovený) nesprávny postup žalovanej pri posúdení žiadosti žalobcu\no odklad splátok, preto ani tento nadväzujúci postup žalovanej nemožno považovať za nekalú obchodnú\npraktiku. Pokiaľ žalobca namietal ničím nepodložené skutkové tvrdenie žalovanej, že všetky osoby\nprichádzajúce do styku s informáciami v internom registri banky sú viazané mlčanlivosťou, odvolací\nsúd konštatuje, že táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona (napr. § 93 zákona č. 483/2001 Z.z.).\nAni žalobcom tvrdené zhoršenie jeho kreditnej kvality ako dlžníka v súvislosti s vedením žalobcu\nv internom registri žalovanej „v delikvencii“ nie je možné charakterizovať ako zákonom predpokladaný\ndôsledok nekalej alebo agresívnej obchodnej praktiky veriteľa (tou je v zásade iba narušené ekonomické\nsprávanie spotrebiteľa); žalobca zároveň žiadne konkrétne negatívne následky uvedeného postupu vo\nvzťahu k jeho osobe ani netvrdil.\n59. Vo vzťahu k vyhodnoteniu výzvy žalovanej zo dňa 19.7.2020 z pohľadu nekalej a agresívnej\nobchodnej praktiky sa odvolací súd plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie vyslovenými\nv odôvodnení napadnutého rozsudku. Pokiaľ žalobca namietal, že závery prvoinštančného súdu nemajú\npodklad vo vykonanom dokazovaní a ani v tvrdeniach žalovanej, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie\nžalovanej v záverečnej reči na pojednávaní dňa 5.3.2025, z ktorej vyplynulo, že výzvu na zaplatenie\ndlžnej sumy zo dňa 19.7.2020 zasielalo žalobcovi oddelenie vymáhania pohľadávok, t.j. iné oddelenie\nako to, ktoré komunikovalo so žalobcom v súvislosti s jeho žiadosťou o odklad splátok (oddelenie\n\nmetodiky riadenia podnetov). Napokon, uvedené je zrejmé z obsahu samotných listinných dôkazov\npredložených stranami sporu, ktoré súd prvej inštancie v konaní vyhodnocoval. Žalovaná tiež vo\nsvojej záverečnej reči uviedla, že po následnej vzájomnej e-mailovej komunikácii medzi žalobcom\na žalovanou sa veci vysvetlili a úver žalobcu nebol zosplatnený. Ak súd prvej inštancie na základe\nv konaní predložených dôkazov a tvrdení žalovanej vyvodil, že predmetná výzva zjavne nenadväzovala\nna prebiehajúci proces „spočívajúcej“ žiadosti o odklad splátok (ktorá skutočnosť vyplýva z označenia\nrozdielneho odboru a oddelenia žalovanej, ako aj z automatizovaného zasielania e-mailov a sms\nspráv), a že je dôvodné predpokladať, že obsah správy o neuhradených splátkach vyhodnotila žalovaná\nbez zreteľa na neukončený proces ohľadom žiadosti žalobcu o odklad splátok, jeho závery nie sú\nv rozpore s tvrdeniami žalovanej ani s dôkazmi predloženými v konaní. Odvolací súd upriamuje\npozornosť na skutočnosť (tvrdenú žalovanou), že po vysvetlení veci žalovaná nepristúpila k zosplatneniu\núveru žalobcu, a to ešte predtým, než bolo v konaní nariadené neodkladné opatrenie ukladajúce\nžalovanej povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by žalobcovi mohli spôsobiť majetkovú alebo\nnemajetkovú ujmu, najmä úkonov vedúcich k jednorazovému splateniu celého zostatku úveru pred\npôvodnou lehotou splatnosti a vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní, či realizáciou záložného\npráva. S ohľadom na skutočnosť, keď medzi zaslaním výzvy žalobcovi (19.7.2020) a nariadením\nneodkladného opatrenia (dňa 19.8.2020, doručené žalovanej dňa 18.9.2020) uplynulo časové obdobie,\nv priebehu ktorého mohla žalovaná pristúpiť k zosplatneniu úveru, čo však neurobila, nemožno aj v tomto\nkontexte uvedenú výzvu žalovanej považovať za agresívnu a nekalú praktiku (obťažovanie, nátlak\na neprimeraný vplyv). Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie všetky dôkazy vyhodnotil správne,\nv súlade s § 191 ods. 1 C.s.p., a to v kontexte s celkovou komunikáciou žalovanej so žalobcom, pričom\nzohľadnil aj časové súvislosti tejto komunikácie.\n60. Vo vzťahu k žalobcom namietanej nekalej a agresívnej obchodnej praktike spočívajúcej v zasielaní\ne-mailov a sms správ v období od 26.8.2020 do 25.8.2022 odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu\nprvej inštancie, že z okolností prípadu je nepochybné, že žalobca mal vedomosť o tom, že zasielané\ninformácie (e-mailom a sms správou) sa týkajú splácania úveru za obdobie odkladu splátok, ktorý\nbol v procese riešenia veci. Dôležitou skutočnosťou je aj to, že zasielanie správ nemalo žiaden vplyv\nna posúdenie žiadosti žalobcu o odklad splátok, preto toto namietané konanie žalovanej nemohlo\nbyť spôsobilé dostať žalobcu do stavu právnej neistoty a ani narušiť jeho ekonomické správanie.\nUvedené závery spolu s poukazom na plnenie si zákonnej povinnosti žalovanej vyplývajúcej jej z §\n5 zákona č. 492/2009 Z.z. sú podstatné aj pre vyvodenie záveru, že zasielanie predmetných správ\nnemožno považovať za nátlak, obťažovanie alebo neprimeraný vplyv, ktoré konanie je charakteristické\npre agresívnu obchodnú praktiku. Určenie, že zasielanie e-mailov v celkovom počte 12 spolu s k tomu\nprislúchajúcimi sms správami je nekalou a agresívnou obchodnou praktikou, nie je podľa názoru\nodvolacieho súdu namieste. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že\nStanovisko Odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska č. 2/2022 zo dňa\n5.12.2022, ktoré v konaní predložil žalobca, nie je aplikovateľné na prejednávanú vec. V I. sa za\nagresívnu obchodnú praktiku považuje zasielanie výziev na úhradu v procese vymáhania pohľadávky.\nZa takéto výzvy však nemožno považovať oznámenia žalovanej o odmietnutí platby.\n61. Žalobca v odvolaní namietal aj výrok o trovách konania argumentujúc nesprávnym posúdením\npomeru úspechu a neúspechu zo strany prvoinštančného súdu. Tvrdil, že jeho procesný úspech v konaní\nje objektívne nepomerne väčší než úspech žalovanej, keďže bol plne úspešný so svojím primárnym\nnárokom a neúspešný bol len s nárokom sprevádzajúcim. Podľa názoru odvolacieho súdu nejde\no žalobcom uvedenú situáciu. Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že jeho žiadosť o odklad splátok\nspĺňa všetky ustanovené náležitosti; určenia, že odklad splátok sa považuje za povolený na obdobie\n9 mesiacov, počnúc 20.4.2020 vrátane, alternatívne uloženia povinnosti žalovanej povoliť odklad\nsplátok na základe predmetnej žiadosti; určenia, že postup žalovanej, keď povolenie odkladu splátok\npodmieňovala overením dokladu totožnosti na svojej pobočke, napĺňa znaky nekalej obchodnej praktiky;\nurčenia, že zaslanie výzvy žalovanej zo dňa 19.7.2020, ktorou pohrozila jednorazovým splatením\ncelého zostatku úveru vrátane príslušenstva a následným vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní,\nresp. realizáciou záložného práva, napĺňa znaky nekalej a agresívnej obchodnej praktiky; určenia,\nže zasielanie mu označených emailov a sms správ zo strany žalovanej, ktorým ho upozorňovala na\nnerealizovanie a odmietnutie platieb úveru, napĺňa znaky nekalej a agresívnej obchodnej praktiky;\nuloženia povinnosti žalovanej odstrániť zo svojho interného systému (registra) REBECCA všetky údaje\noznačujúce ho ako osobu v omeškaní (tzv. delikvencii) so splácaním hypotekárneho úveru, ktoré boli\ndo neho zapísané v súvislosti s predmetnou žiadosťou o odklad splátok a uloženia povinnosti žalovanej\n\nzdržať sa v danom internom systéme zápisu akýchkoľvek takýchto (vyššie špecifikovaných) údajov v\nsúvislosti s predmetnou žiadosťou. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno určovací nárok žalobcu (že\nžiadosť o odklad splátok spĺňa zákonom ustanovené podmienky) ako aj nároky na uloženie povinnosti\nžalovanej (event. nárok na uloženie povinnosti žalovanej povoliť odklad splátok, uloženie povinnosti\nžalovanej odstrániť údaje označujúce ho za osobu v omeškaní a uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa\nuvádzania takýchto údajov) považovať za primárne nároky vo vzťahu k určovacím nárokom (že postup\nžalovanej pri nepovolení odkladu splátok, výzva žalovanej zo dňa 19.7.2020 a zasielanie e-mailov a sms\nspráv sú nekalými a agresívnymi obchodnými praktikami) ako sprevádzajúcim. Ide totiž o samostatné\nnároky, ktoré nie sú navzájom podmienené. O primárny a sprevádzajúci nárok by išlo v prípade, ak by sa\nnapríklad žalobca domáhal určenia, že konanie žalovanej je nekalou a agresívnou obchodnou praktikou\na zároveň by si nárokoval primerané zadosťučinenie v súvislosti s konštatovanou nekalou a agresívnou\nobchodnou praktikou, obdobne ako tomu bolo vo veci prejednávanej pred Ústavným súdom SR, sp.zn.\nIII. ÚS 475/2018 (nález zo dňa 4.2.2021), na ktorú poukázal žalobca. V prejednávanej veci však o taký\nprípade nejde, preto odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania je\nsprávne, keď prvoinštančný súd rozhodol o trovách konania podľa zásady úspechu v spore.\n62. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti vznesenú žalobcom voči sudcom Krajského súdu v Bratislave\nA. A. D., A. A. G. a A. B. H., ktorí ako členovia senátu 5Co v uznesení zo dňa 21.11.2022, sp.zn.\n5Co/154/2022–299 zaujali právne stanovisko k viacerým otázkam meritórneho charakteru v tejto\nprávnej veci, čím fakticky prejudikovali svoje prípadné rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd sa\nuvedenou námietkou nezaoberal. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že uvedený senát krajského súdu\nrozhodoval v tejto veci o odvolaní žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 27.9.2022, č.k.\n18C/26/2020-266, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd\nv senáte zloženom z predsedu senátu A. A. D. a členov senátu A. A. G. a A. B. H. rozhodol uznesením\nzo dňa 21.11.2022, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 19.2.2023. Odvolací súd konštatuje, že námietka\nzaujatosti vznesená žalobcom je neopodstatnená, keďže o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie\nnerozhoduje namietaný senát. Námietka zaujatosti je zároveň zjavne oneskorene podaná a týka sa\nokolností spočívajúcich v rozhodovacej činnosti sudcu (senátu), na ktorú námietku sa podľa § 53 ods.\n1 a 3 C.s.p. neprihliada.\n63. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výroku V.\na VI.) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.\n64. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol jednak (s použitím analógie) podľa čl. 4, §\n256 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila\nzastavenie konania (odmietnutie odvolania), súd prizná náhradu trov konania protistrane a tiež podľa §\n255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. (zásada úspechu). Vzhľadom k tomu,\nže žalovaná „zavinila“ odmietnutie odvolania a žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, odvolací\nsúd prihliadajúc na „neúspech“ oboch sporových strán v odvolacom konaní, vyslovil, že žiadna zo strán\nnemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.\n65. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/26/2020", "guid": "6104d577-b053-4be5-950c-1b6495d0c724:c6b561a9-2f69-49da-b23a-6e1e82acc1e3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "48b0a853-ae5f-4483-92c2-1cf156567ae8:833a3d17-96e9-4b33-b4bb-d407b7d8b6d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5115213146.1", "spisova_znacka": "2Obdo/4/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/4/2021 z 28. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5115213146.1"}, {"guid": "b0d0ecab-0ca8-413b-87d1-553a1cf9eeee:fe6cd558-03ed-4086-bb34-5b192f6b876e", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Co/65/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/65/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b0d0ecab-0ca8-413b-87d1-553a1cf9eeee:fe6cd558-03ed-4086-bb34-5b192f6b876e"}], "citovane_v": []}