{"guid": "5ceb3f99-a556-4e16-9675-86a41ec94de9:0ba88bfe-3c77-4f1b-a7bd-a9ef083c3faa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1422010350.1", "spisova_znacka": "2To/7/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2To/7/2026 z 2. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. apríla 2026, sp. zn. 2To/7/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1422010350.1", "identifikacne_cislo": "1422010350", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Danica Veselovská", "sudca_id": 682, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-veselovska-682", "datum_vydania": "2026-04-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-324", "nazov": "§ 324 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-324", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-285", "nazov": "§ 285 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-285", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-285"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-324", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-285", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ba88bfe-3c77-4f1b-a7bd-a9ef083c3faa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1422010350.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1422010350.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1422010350.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2To/7/2026\n1422010350\n02. 04. 2026\nJUDr. Danica Veselovská\nECLI:SK:KSBA:2026:1422010350.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov\nsenátu JUDr. Márie Šimkovej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovanej Q.. X. O. U. W.. pre\nzločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej Q..\nX. O. a prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn.\nB4-2T/72/2022 zo dňa 13.10.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.04.2026 jednomyseľne\ntakto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1, písm. d), § 324 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalované\nQ.. X. O., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom V. G. XX, O.,\nQ. B., nar. XX.XX.XXXX v Šali, trvale bytom X. V. X, O.\npodľa § 285 písm. b) Trestného poriadku\noslobodzujú\nspod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp.zn. 1Pv 266/19/1104 zo dňa\n14.12.2022 podanej pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods.\n1, ods. 3 písm. d), ods. 5 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že\n- po vzájomnej dohode odviezli notárskeho koncipienta na P. T. Č.. X B. O., kde pred bytom poškodenej\nY. V., nar. XX.XX.XXXX, pod zámienkou postavenia kapInky na darovanom pozemku, využili nepriaznivý\nmentálny stav poškodenej spôsobený psychickými poruchami poškodenej, pre ktoré nemohla za daných\nokolnosti primerane posúdiť dôsledky uzatvorenia darovacej zmluvy, a poškodenú prehovorili, aby\npodpísala darovaciu zmluvu, ktorou ako darca previedla na obdarovanú Q.. X. O.P. vlastnícke právo\nk nehnuteľnostiam - parcelám registra D., a to parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere\n39 m2, parc. č. XXXX, záhrada o výmere 617 m2, k záhradnej chate so súpisným číslom XXXX,\npostavenej na parc. č. XXXX, katastrálne územie Dúbravka, obec BA-m.č. Dúbravka, okres Bratislava\nIV, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, následne pri podpise zmluvy prítomný notársky koncipient\noveril podpis poškodenej na darovacej zmluve a Q.. X. O. podala návrh na vklad vlastníckeho práva\nna základe vyššie uvedenej darovacej zmluvy katastrálnemu odboru Okresného úradu Bratislava a\npracovník katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava rozhodnutím číslo vkladu B.-XXXX/XXXX\ndňa 21.03.2019 povolil vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej darovacej zmluvy v prospech Q..\nX. O., v dôsledku toho, že nemal vedomosť o vyššie popísaných okolnostiach, vrátane nepriaznivého\nmentálneho stavu poškodenej, za ktorých došlo k podpísaniu darovacej zmluvy poškodenou, čím\nobvinené obohatili obvinenú Q.. X. O.Y. na úkor majetku poškodenej a spôsobili tak poškodenej Y. V.,\nnar. XX.XX.XXXX, škodu vo výške 146.000 €,\n\npretože skutok nie je trestným činom.\nPodľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodení\n- X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX\n- Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX\n- E.A. S., K.. XX.XX.XXXX, bytom P. P. Ž., Č.\n- A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX\n- Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX\n-X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX\n- Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX\n-U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX\n- A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, Č.\n- Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, I.\n- B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX\n- X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX, Č.\n- A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, Č.\n- B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. K. S. XXXX\n- H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, G.\n-X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. S. XXXX/X, R. Z., Č. Y.\n- X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX I.H., R.. E. - Q., Č. Y.,\nodkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV z a m i\ne t a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovanú Q.. X. O. vinnou zo spáchania zločinu\npodvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na §139 ods. 1 písm.\ne), písm. f) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej\nčasti tohto rozsudku, za čo jej podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere\n2 roky, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na\nskúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Poškodených uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku prvostupňový\nsúd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil\nobžalovanú Q. B. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV sp.zn. 1Pv 266/19/1104\nzo dňa 15.12.2022 pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Trestného zákona\ns poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na vyššie\ncitovanom skutkovom základe, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná. Podľa 288\nods. 3 Trestného poriadku odkázal vyššie uvedených poškodených s nárokom na náhradu škody na\ncivilný proces.\nProti tomuto rozsudku podala obžalovaná Q.. X. O. ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce\nproti všetkým výrokom rozsudku a aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Prokurátor napadol\nrozsudok odvolaním ihneď po jeho vyhlásení, kedy podal odvolanie voči oslobodeniu obžalovanej Q. B.\nspod obžaloby, a v zákonnej lehote podal odvolanie proti výroku o treste uloženom obžalovanej Q.. X. O..\nObžalovaná Q.. X. O. odôvodnila odvolanie prostredníctvom obhajcu podaním doručeným\nprvostupňovému súdu dňa 31.10.2025. Obhajoba označuje odôvodnenie napadnutého rozsudku ako\nnekonzistentné, jeho právne závery sú v nesúlade s vykonaným dokazovaním, súd prvého stupňa\nhodnotil dôkazy výlučne v neprospech obžalovanej. Obžalovanej sa kladie sa za vinu, že využila\nnepriaznivý mentálny stav poškodenej Y. V., ktorá v tejto súvislosti nemohla primerane posúdiť dôsledky\ndarovacej zmluvy, a prehovorila ju na podpísanie darovacej zmluvy - prevod nehnuteľnosti v Bratislave\n\nDúbravke na jej osobu a následne podala návrh na vklad na kataster na zápis vlastníckeho práva a\nkataster nemal vedomosť o stave poškodenej a vklad povolil.\nO nepriaznivom mentálnom stave poškodenej obžalovaná nemala vedomosť. Svojimi zmyslami vnímala,\nže poškodená chápe všetky dôsledky uzavretia darovacej zmluvy, a nezaznamenala psychickú poruchu\npoškodenej. Súd záver o nepriaznivom mentálnom stave poškodenej a nemožnosť posúdenia dôsledkov\nuzatvorenia darovacej zmluvy opiera o znalecký posudok znalca Q.. B. V. č. 29/2019, ktorý vyšetroval\nduševný stav poškodenej. Už v prípravnom konaní ako aj súdnom konaní obžalovaná uvádzala, že\nzastáva názor, že tento posudok nebol vyhotovený zákonným procesným spôsobom, resp. konanie,\nktoré predchádzalo vypracovaniu tohto posudku. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku žiadnym\nspôsobom nereagoval na túto jej námietku.\nZnalecký posudok č. 29/2019 bol vypracovaný (16.10.2019) ešte pred vznesením obvinenia. Poškodená\nzomrela dňa 14.06.2019. Znalecký posudok bol vyhotovený v rámci prípravného konania v čase, keď\nuž poškodená nežila. V rámci trestného konania nebola darkyňa v procesnom postavení poškodenej\nnikdy vypočutá, resp. nikdy nevypovedala. Vyšetrovateľ pribral znalca na základe príkazu bývalého\nOkresného súdu Bratislava IV uznesením zo dňa 31.07.2019. Príkaz okresného súdu je zo dňa\n23.07.2019. Znalec s ňou nevykonal žiadny úkon. Jej zdravotný stav posudzoval iba na základe jemu\ndostupných listín. Účelom znaleckého vyšetrenia svedka je poskytnúť údaje, z ktorých by bolo možné\nvyvodiť závery o príčetnosti, resp. zmenšenej príčetnosti svedka, ktoré sú potrebné na posúdenie\nvierohodnosti jeho výpovede. Obhajoba má za to, že neboli splnené podmienky na vydanie príkazu\nna vyšetrenie duševného stavu poškodenej okresným súdom zo dňa 23.07.2019, nakoľko táto bola v\nčase vydania príkazu už zosnulá. Vyšetriť duševný stav zosnulého nie je možné a je to v rozpore s\nTrestným poriadkom. Účelom inštitútu vyšetrenia duševného stavu svedka je posúdiť, či svedok má byť\nvypočutý, prípadne zaobstarať podklad na hodnotenie jeho výpovede. Nariadiť vyšetrenie duševného\nstavu svedka je možné v prípade kumulatívneho splnenia podmienok; prvá podmienka je, že musí ísť\no výpoveď svedka, ktorá je pre rozhodnutie obzvlášť závažná a druhá, že existujú dôvody pre vážne\npochybnosti, či nie je u takého svedka podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať.\nZ podstaty veci je evidentné, že výpoveď poškodenej do budúcna nepripadala do úvahy a taktiež zo\nspisu vyplýva, že táto nebola nikdy vypočutá. V tejto súvislosti obhajoba poukazuje na publikované\nrozhodnutie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 6/2012 pod R 127/2012. Ide\no Uznesenie Krajského súdu Trenčín z 09.11.2011, sp. zn. 23To/06/2011. V publikovanom rozhodnutí\nsa okrem iného uvádza: „...ak súd je iného názoru, môže uvedené vyšetrenie duševného stavu svedka\nprikázať aj v konaní pred súdom. Krajský súd však pripomína, je musia byť splnené súčasne dve\npodmienky pre takýto postup. Jednak výpoveď takéhoto svedka musí byť pre rozhodnutie obzvlášť\ndôležitá. Druhou podmienkou je, že sú závažné pochybnosti, či nie je u takéhoto svedka podstatne\nznížená schopnosť správne vnímať, alebo vypovedať. K tejto druhej podmienke senát krajského súdu\nuvádza, že rozhodnutiu o tom, že táto podmienka je tiež daná, by malo predchádzať osobné vypočutie\ntohto svedka súdom.\" Identická procesná situácia bola aj v konaní vedenom bývalým Okresnom súde\nBratislava II pod sp.zn. 3Tp/89/2020, kedy sudca pre prípravné konanie nevydal príkaz na vyšetrenie\nduševného stavu svedkyne - poškodenej, nakoľko táto bola zosnulá a nikdy nevypovedala. Už samotné\npribratie znalca na vypracovanie znaleckého posudku na základe príkazu okresného súdu trpí takými\nprocesnými vadami (neboli splnené podmienky na vydanie príkazu na vyšetrenie duševného stavu\npoškodenej podľa § 150 Trestného poriadku), že následne vypracovaný znalecký posudok č. 29/2019\nje nezákonný, Z uvedeného dôvodu nie je možné na tento posudok, resp. závery prihliadať.\nSúd prvého stupňa napriek tomu v napadnutom rozsudku na str. 19 uvádza, že znalecký posudok je\nzákonný a v konaní slúži ako riadny dôkazný prostriedok. Súd tiež uvádza, že obžalovaná nenavrhla\nvo veci osobne vypočuť znalca a taktiež v konaní nebol predložený iný znalecký posudok, čo Trestný\nporiadok umožňuje. Ako počas celého trestného konania obžalovaná uvádzala, že nie je možné\nvypracovať znalecký posudok na mŕtvu osobu, tak ani nie je možné si taký znalecký posudok dať\nvyhotoviť. Súd prvého stupňa poukázal taktiež na str. 19 rozsudku, že znalec na otázku, či možno\nvypracovať znalecký posudok - psychickej spôsobilosti poškodenej na základe dostupných informácií\nodpovedal kladne. Účelom vyšetrenia duševného stavu svedka je posúdiť jeho vierohodnosť a neslúži\nna posúdenie jeho konania, ktoré bolo pred jeho úmrtím.\nPokiaľ obžalovaná poukázala na znalecký posudok znalkyne V.. Z., V.., ktorý bol vypracovaný v inom\nkonaní, kde bola poškodená obvinená, tak súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol (str.\n\n22), že na ten neprihliadal, a to z dôvodu dátumu jeho vypracovania. Zo záverov znaleckého posudku\nV.. Z., V.. vyplynula absencia akéhokoľvek podozrenia na existenciu duševnej poruchy, prípadne\nznámky senilnej demencie (str. 10, odpoveď na otázku 1. znaleckého posudku) a najmä znalkyňa\nkonštatuje nadpriemernú inteligenciu poškodenej, najmä v oblasti logického myslenia a chápania\nzložitých súvislostí (str. 11, odpoveď na otázku 4. znaleckého posudku). Obhajoba upriamuje pozornosť\nna str. 4-7, kde je reprodukované rozprávanie poškodenej o jej živote a udalostiach v ňom. Ak si laik\nprečíta uvedené, tak môže nadobudnúť subjektívne pocit, že poškodená pôsobí pomätene, prípadne\nmá príznaky duševnej poruchy. Napriek tomu, nie laik, ale znalkyňa, ktorá sa s poškodenou stretla\nopakovane kvôli znaleckému vyšetreniu, v závere znaleckého posudku konštatovala, že nezistila\npríznaky duševného ochorenia a nenavrhla skúmanie duševného stavu znalcami psychiatrami (str.\n12, odpoveď na otázku 6. znaleckého posudku) a to aj napriek „bizarným“ príhodám zo života\npoškodenej (str.4-7). Znalkyňa konštatovala neexistenciu sklonu poškodenej ku konfabulácii, hoci sa v\nťaživých situáciách dostáva do popredia fantázia pred skutočnosťou, avšak nejde o patologické prejavy\nduševného ochorenia (str. 11, odpoveď na otázku 3. znaleckého posudku). Správanie poškodenej\nsi znalkyňa odôvodnila jej neurotickým temperamentom, vekom, egocentrizmom, nespokojnosťou so\nživotom atď. (str. 12, odpoveď na otázku 5. znaleckého posudku).\nV znaleckom posudku Q.. B. V. č. 29/2019 znalec na jednej strane konštatuje, že poškodená bola\nschopná vykonávať jednoduché právne úkony, a to nákup v obchode v rámci bežného života (str. 20,\nodpoveď na otázku č. 7) a zároveň tvrdí, že poškodená vzhľadom na svoje vzdelanie ako aj vzhľadom na\nsvoje psychické poruchy nemala primerané schopnosti na porozumenie zložitejších administratívnych\núkonov, avšak na strane druhej na strane 18 znaleckého posudku konštatuje, že pracovala v obchode,\npričom nevzal do úvahy titul nadobudnutia jedného z bytov, ktoré vlastnila poškodená, a to od suseda,\npartnera poškodenej. V rozpore s týmto záverom je nielen fakt, že vlastnila viaceré nehnuteľnosti, ktoré\nza svojho života nadobudla (aj od partnera pána T., ktorý mal dve dcéry, teda ich nemohla zdediť, viď\nstr. 4 znaleckého posudku č. 11/12, Zápisnica o výsluchu svedka F. J.), ale aj záver znaleckého posudku\nč. 11/12, z ktorého vyplýva nadpriemerná inteligencia poškodenej, ktorú znalec Q.. V. nezohľadnil.\nZnalkyňa poškodenú vyšetrila osobne, na rozdiel od znalca Q.. V.. Znalec aj napriek všetkému nevyjadril\njednoznačne záver, ale konštatoval iba v rovine pravdepodobnosti, že v čase uzatvorenia darovacej\nzmluvy boli ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti poškodenej Y. V. podstatne narušené v dôsledku\norganickej duševnej poruchy s bludmi a v dôsledku demencie vaskulárneho typu. Nemožno opomínať, že\nzávery znaleckého posudku sú v rovine pravdepodobnosti a predpokladania, nakoľko z posudzovaného\nobdobia neexistuje žiadna zdravotná dokumentácia, čo pripúšťa aj samotný znalec. Znalec vzhľadom na\nabsenciu zdravotnej dokumentácie z posudzovaného obdobia nevie s určitosťou určiť, či sa zdravotný\nstav poškodenej zhoršoval, a ak áno, do akej miery. I napriek uvedenému obhajoba zotrváva na právnom\nnázore, že znalecký posudok Q.. V. je nezákonný a nemôže sa na neho prihliadať.\nSúd prvého stupňa uvádza, že obžalovaná musela vidieť na poškodenej, aký je jej mentálny stav, teda\nnie priaznivý, aj vzhľadom na jej vek. Poukazuje aj na výpovede svedkýň Y., F., Y., B. a Š. H., ktoré\npodľa súdu (str. 18) „všetky zhodne sa vyjadrili - že poškodená nemohla primerane posúdiť dôsledky\nuzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy z dôvodu jej mentálneho stavu, ktorý bol spôsobenými jej\npsychickými poruchami a tieto vyplývali nielen z jej správania, ale i celkového spôsobu života, ktorý\nviedla. Tieto jednoznačne vypovedali, že to bolo viditeľné i bežnému laikovi - nepotrebujúc k tomu žiadne\nmedicínske skúsenosti.\" Vyššie uvedená argumentácia súdu prvého stupňa, že všetky svedkyne (Y.,\nF., Y., B. a Š. H. sa zhodne vyjadrili, že poškodená nemohla primerane posúdiť dôsledky uzatvorenia\npredmetnej darovacej zmluvy z dôvodu jej mentálneho stavu, ktorý bol spôsobenými jej psychickými\nporuchami a tieto vyplývali nielen z jej správania, ale i z celkového spôsobu života, ktorý viedla, nie\nje pravdivá. Uvedené svedkyne takúto skutočnosť neuviedli. Tak isto nie je pravdivé tvrdenie, že tieto\nsvedkyne jednoznačne vypovedali, že to bolo viditeľné i bežnému laikovi - nepotrebujúc k tomu žiadne\nmedicínske skúsenosti. Svedkyňa Y. na otázku, či vnímala nejaké čudné správanie na poškodenej,\nuviedla, že s ňou nebola každý deň, tak sa nevie vyjadriť, raz bola mimo, inokedy sa s ňou dalo rozprávať.\nSvedkyňa F. uviedla, že z nej nemala pocit, že by komunikovala od veci. So svedkyňou Y. ju poznali\ndobre, vedeli, že je nedôverčivá, a teda nepredpokladali, že by ju niekto ľahko presvedčil na nejaké\npodpisy alebo podobne. Jedine svedkyňa Y. uviedla: „Môj subjektívny názor, že ona už nebola asi\ncelkom psychicky v poriadku, ja by som zhrnula asi tak, že u každého videla aj smietku, ale brvno\nu seba nevidela.“ Svedkyňa Š.U. H. uviedla, že v roku 2013 bola zavolaná na psychiatrickú kliniku\nza poškodenou a vtedy si všimla, že nie je v poriadku, nebola už veselá, ale konfliktná a táto zmena\nnastala po smrti jej partnera. Ani jedna z vyššie uvedených svedkýň neuviedla (tak ako uvádza súd\n\nprvého stupňa), že by aj laikovi bez medicínskych skúseností malo byť zrejmé, že poškodená nemohla\nprimerane posúdiť dôsledky uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy z dôvodu jej mentálneho stavu.\nAk vyššie uvedené svedkyne uviedli nejaké črty správania poškodenej (hygiena, konflikty a pod.), tak tu\nobhajoba poukazuje na znalecký posudok znalkyne V.. Z., V.., ktorá správanie poškodenej odôvodnila jej\nneurotickým temperamentom, vekom, egocentrizmom, nespokojnosťou so životom atď., a nie duševnou\nporuchou. Tu dáva obhajoba do pozornosti výpoveď svedkyne O. (suseda poškodenej). Táto opísala,\nako vnímala poškodenú, ako ju vnímali susedia. Okrem iného uviedla: „Ináč sa mne zdala celkom v\npohode, nebola moc mimo.\" Z uvedeného je zrejmé, že svedkyňa O., ktorá s ňou bola v kontakte, bola\ns ňou na pošte, bola s ňou v obchode, poškodená sa bola u nej najesť, tak tejto svedkyni sa zdala v\npohode a nebola moc mimo. Uvedenú výpoveď svedkyne O. súd prvého stupňa odignoroval.\nSúd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku na str. 14 uviedol, že má za to, že bolo preukázané, že\npoškodená navonok pôsobila nepriaznivo s v súvislosti so svojim mentálnym zdravím a predmetné bolo\nviditeľné bežnému pozorovateľovi. Kto je bežný pozorovateľ, nie je z rozsudku zrejmé. Na str. 18 súd\nuvádza, že obžalovaná musela vidieť na poškodenej, aký jej je mentálny stav, a to, že tento nie je\npriaznivý, a muselo to u nej vyvolať pochybnosti o tom, či je schopná chápať zmysel predmetného úkonu\n- darovacej zmluvy. K tomu obhajoba uvádza, že obžalovaná považovala mentálny stav poškodenej ako\ndobrý a primeraný veku, nič u nej nevyvolalo pochybnosti, že by nechápala zmysel úkonu. Obhajoba\nupriamuje pozornosť i na to, že to nebola obžalovaná, kto bol iniciátor darovania pozemku v Dúbravke.\nBola to poškodená, ktorá prišla s touto iniciatívou, a obžalovaná jej ponuku prijala. Obhajoba dáva do\npozornosti výpoveď svedkyne Y., ktorá dostala takú istú „ponuku“ na darovanie pozemku v Dúbravke.\nTaktiež svedkyňa S.Ž. (suseda) uviedla, že poškodená jej ponúkala darovanie bytu, ak sa o ňu postará.\nV skutkovej vete napadnutého rozsudku sa okrem iného uvádza, že obe obžalované po vzájomnej\ndohode odviezli notárskeho koncipienta na P. X B. O., kde pred bytom poškodenej pod zámienkou\npostavenia kaplnky na darovanom pozemku obžalovaná využila nepriaznivý mentálny stav poškodenej\na poškodenú prehovorila, aby podpísala darovaciu zmluvu a prítomný notársky koncipient overil podpis\npoškodenej na darovacej zmluve. Iniciátorom darovania bola poškodená, obžalovaná ju v žiadnom\nprípade neprehovárala na podpis darovacej zmluvy. Svedok K. (notársky koncipient) podrobne opísal v\nprípravnom konaní ako aj v súdnom konaní priebeh overenia podpisu poškodenej. Podľa svedka bola\npoškodená orientovaná v čase a priestore, zmluvu jej pred podpisom prečítal, vedela, čo je predmetom\nzmluvy a nemala s tým problém. Taktiež svedok uviedol, ako si overuje, či je osoba spôsobilá na\núkon a v prípade overenia podpisu poškodenej uviedol, že s ňou nebol žiadny problém. Svedok K. v\nprípravnom konaní uviedol, že v minulosti odmietol osvedčiť podpis, ak mal pochybnosti o spôsobilosti\nosoby, ktorej podpis mal overiť. Svedkyňa Š. (notárka) na hlavnom pojednávaní uviedla, že boli situácie,\nže išiel (koncipient) ku klientovi a videl, že nie je všetko v poriadku, tak sa vrátil bez overeného podpisu.\nVýpoveď svedka K. jednoznačne vyvracia tvrdenia obžaloby, že by obžalovaná zneužila mentálny stav\npoškodenej na podpis darovacej zmluvy. On sám nevidel prekážku na overenie podpisu na darovacej\nzmluve, pričom uviedol zo svojej praxe, že ak mal pochybnosti o spôsobilosti osoby na úkon - overenie\npodpisu, tak ho neoveril. Vo svojom výsluchu vôbec neuviedol, že by malo dôjsť zo strany obžalovanej\nči strany spoluobžalovanej B. k nejakému prehováraniu poškodenej na podpis darovacej zmluvy. Nie je\nz dokazovania zrejmé, z čoho si súd prvého stupňa vyvodil prehováranie poškodenej.\nK tomuto dôkazu v prospech obžalovanej súd prvého stupňa na str. 23 napadnutého rozsudku uviedol:\n„...predmetný koncipient s poškodenou strávil veľmi krátky čas (videl ju prvý a posledný krát v predmetný\ndeň) a teda vzhľadom na predmetnú krátkosť času stráveného s poškodenou sa k jej duševnému\nstavu nemohol relevantne vyjadriť.“ Uvedené konštatovanie, že sa koncipient nemohol relevantne\nvyjadriť k duševnému stavu poškodenej, tak k tomu obhajoba uvádza, že koncipient overoval podpisy\npomaly na dennej báze a bol dokonca jediný z notárskeho úradu, ktorý chodieval overovať podpisy\naj mimo notárskeho úradu. Sám uviedol, čo potvrdila aj svedkyňa Š. (notárka), ak mal pochybnosti o\nspôsobilosti osoby, ktorej podpis mal overiť, tak odmietol osvedčiť podpis. V osobe koncipienta teda\nnejde o „klasického“ laika, ale o profesionála, ktorý bežne odmieta osvedčiť podpis, ak má pochybnosti\no spôsobilosti osoby, ktorej podpis mal overiť. Teda nie je správny záver súdu prvého stupňa, že sa\n(koncipient) nemôže relevantne vyjadriť k duševnému stavu pre krátkosť času s poškodenou.\nObhajoba je názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené iba na domnienkach a subjektívnych\npocitoch. Súd musí svoje rozhodnutie vždy oprieť o fakty, ktoré sú jednoznačné a nepochybné, a\nnie len v rovine pravdepodobnosti, opačný postup zvolil súd prvého stupňa, čo je v rozpore so\n\nzásadou objektívnej pravdy. Na preukázanie viny obžalovanej, súhrn priamych a nepriamych dôkazov\nmusí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom\ncelku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje obžalovaného, ale\nsúčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých\ndôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť o spáchaní žalovaného skutku konkrétnou osobou. V\nprípade obžalovanej tomu tak nebolo.\nV doplnení odvolania zo dňa 18.03.2026 obhajoba reagovala na tvrdenie súdu v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, že obžalovaná nepredložila žiaden dôkaz dokumentujúci vôľu vybudovať\nkaplnku. Obžalovaná už v júli 2019 vykonala príslušné kroky, dňa 11.07.2019 objednala „Panenku\nMáriu“, čo preukazuje jej zámer zriadiť kaplnku. Obhajoba predložila komunikáciu obžalovanej s\ninternetovým obchodom a faktúru.\nS poukazom na vyššie uvedené obhajoba navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a\nobžalovanú oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku.\nProkurátor odôvodnil odvolanie podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 13.11.2025.\nK oslobodzujúcej časti rozsudku týkajúcej sa obžalovanej Q. B. prokurátor namieta, že z vykonaného\ndokazovania možno dospieť k záveru, že skutok spáchala obžalovaná B. ako spolupáchateľka spoločne\ns obžalovanou Q.. O.. Prvostupňový súd správne poukazuje na to, že vo vzťahu k obžalovanej B. išlo\no iný úkon (podpísanie plnomocenstva), naproti tomu vo vzťahu k obžalovanej Q.. O. išlo o podpísanie\ndarovacej zmluvy, pričom na darovacej zmluve obžalovaná B. nefigurovala. Ani táto skutočnosť však\nneoprávňuje prijať záver o nenaplnení znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu zo strany\nobžalovanej B.. Je totiž potrebné si uvedomiť, že nielen obžalovaná Q.. O., ale aj samotná obžalovaná\nB. vystupovala pri starostlivosti o poškodenú aktívne, pravidelne ju navštevovala (i keď menej často ako\nobžalovaná Q.. O.), pomáhala jej (i keď menej ako obžalovaná Q.. O.Y.), starala sa o ňu, vybavovala\nje rôzne záležitosti (dôchodok na pošte, bankový účet, nedoplatky na byte a pod.). Takisto obidve\nobžalované aktívne vystupovali aj pri podpisovaní listín dňa 19.03.2019 pred bytom poškodenej. Obidve\nobžalované sa tohto úkonu zúčastnili, poškodená podpisovala aj plnomocenstvá aj darovaciu zmluvu,\nv prípade plnomocenstiev sa jednalo o dve plnomocenstvá na obidve obžalované, a toto podpisovanie\ndokumentov zo strany poškodenej nemožno formalizovane či mechanicky rozdeliť na dva samostatné\núkony (týkajúce sa každej z obžalovaných zvlášť), ale je ich potrebné vnímať spoločne a komplexne.\nPoškodená nebola k veci vypočutá z dôvodu jej úmrtia. Z výpovedí iných svedkov však možno mať\npomerne presný obraz o skutkovom deji nielen čo sa týka záujmu oboch obžalovaných o poškodenú\n(starostlivosť, nosenie nákupov a jedla a pod.), ale aj čo sa týka samotného podpisovania listín zo strany\npoškodenej dňa 19.03.2019.\nZ výpovede svedkyne Y. vyplýva, že obidve obžalované vysvetľovali poškodenej, čo sa bude podpisovať,\nobidve obžalované zdôrazňovali poškodenej, že jej budú nakupovať, nosiť obedy, poupratujú, to jej dlhšie\nhovorili dokola, pri podpise darovacej zmluvy ju začali opäť presviedčať a jedna z obžalovaných tiež\nzareagovala, že tam poškodenej postavia kaplnku, toľko ju presviedčali, až to poškodená podpísala.\nZ výpovede svedkyne Y. z prípravného konania vyplýva, že obidve obžalované poškodenú stále\npresviedčali, či už na podpísanie plnej moci alebo darovacej zmluvy, ktorú im nakoniec podpísala, a že\nkeď sa poškodenej zmienil o darovacej zmluve, poškodená sa zháčila a museli ju presviedčať a zmluvu\npodpísala, až keď jej povedali, že tam postavia kaplnku. Táto svedkyňa aj na hlavnom pojednávaní\nvo svojej výpovedi potvrdila, že pri podpisovaní listín obidve obžalované hovorili o nejakej chate, a že\nobidve ženy poškodenej prisvedčili, že v poriadku, že tam dajú postaviť kaplnku.\nTakisto z výpovede svedkyne Y. vyplýva, že od susedov sa dozvedela, že obidve obžalované hovorili\npoškodenej, že bez toho, aby to podpísala, nebudú nosiť jedlo a po dlhšej dobe to poškodená nakoniec\npodpísala, v súvislosti s darovacou zmluvou jej mali sľúbiť, že tam vystavajú kaplnku alebo svätostánok.\nTakisto sv. S.A. vypovedala, že pri podpise listín jej obidve „nabaláchali“ niečo v tom zmysle, že jej\nchcú postaviť panenku Máriu na záhradu, obidve sa tam začali rehotať, keďže poškodená nevedela, že\npodpisuje darovaciu zmluvu, obidve jej rozprávali, že jej tam chcú postaviť tú panenku, vkuse jej tam\n„baláchali“, že jej tam postavia panenku Máriu, a tiež jej hovorili že sa o ňu idú postarať, po podpise\nlistín počula rozhovor medzi obžalovanými v tom zmysle, že majú čo chceli, že záhrada je prepísaná.\n\nSvedkyňa S.A. túto svoju výpoveď v podstate zopakovala aj na hlavnom pojednávaní, kde tiež popísala,\nže o poškodenú sa zaujímali obidve obžalované, obidve jej nosili jedlo, obidve ju balamutili, že jej tam\nchcú postaviť obrázok Panny Márie, obidve sa tam potom rozprávali s nejakým advokátom, že získali\nzáhradu podvodom.\nMožno akceptovať, že obžalovaná B. sa s poškodenou stretávala menej často, menej sa o ňu starala\na že vystupovala „menej aktívne“ ako obžalovaná Q.. O., uvedené však samo osebe nemôže viesť k\nzáveru o nevyvodení trestnoprávnej zodpovednosti. Táto „menšia“ aktivita (prameniaca v podstate z\ntoho, že obžalovaná B. mala pracovný pomer na pošte a nemala toľko voľného času na tieto aktivity), ako\naj skutočnosť, že obdarovanou nebola obžalovaná B., môže byť zohľadnená „v prospech“ obžalovanej\nB. napr. pri nižšej výmere trestu oproti spolupáchateľke obžalovanej Q.. O., nemôže však znamenať\noslobodenie Q.. B. spod obžaloby.\nNemožno tiež súhlasiť so záverom prvostupňového súdu, že z vykonaného dokazovania nevyplýva ani\nvedomostná zložka obžalovanej B., či bližší spôsob jej participácie na páchaní tejto trestnej činnosti. O\nparticipácii obžalovanej B. svedčia výpovede svedkov uvádzané vyššie. Takisto tieto výpovede svedčia\naj o vedomostnej zložke u obžalovanej B., táto vedela, že poškodená bude podpisovať aj plnomocenstvá\naj darovaciu zmluvu, a pri podpise listín pred bytom poškodenej aktívne v tomto smere vystupovali\nobidve obžalované. Možno poukázať tiež na neštandardnosť podpisovania listín (na chodbe pred bytom\npoškodenej), na veľmi krátke časové obdobie od bližšieho zoznámenia sa s poškodenou do doby\npodpisovania listín, na to že aj obžalovaná B. sa s poškodenou pravidelne (i keď menej často ako\nobžalovaná Q.. O.) stretávala, za poškodenou často chodievali obidve obžalované spoločne (svedkovia\nvideli, ako pred vchod začal chodiť Mercedes, odkiaľ vystupovali vždy dve ženy a komunikovali pred\nvchodom s poškodenou), obžalovaná B. mala vedomosť o hygienickej zanedbanosti poškodenej, o jej\nfinančných problémoch, o tom, že si nechce vyberať celý dôchodok naraz, že nemá v byte elektrinu, že\nmá v byte neporiadok, že ich nechce pustiť do bytu, nemá poriadnu kľučku na dverách a pod., čo aj s\nprihliadnutím na vysoký vek poškodenej muselo indikovať aj u obžalovanej B., že poškodená nie je po\nmentálnej a psychickej stránke úplne v poriadku.\nZ vyššie uvedených dôvodov je preto potrebné prijať záver, že skutku sa dopustila aj obžalovaná B. ako\nspolupáchateľka. Preto prokurátor navrhol, aby odvolací súd oslobodzujúcu časť rozsudku zrušil a vec\nvrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nK výroku o treste uloženom obžalovanej Q.. O. prokurátor uvádza, že voči uloženiu trestu s\npodmienečným odkladom nemá výhrady. Domnieva sa však, že mal byť súčasne ukladaný aj peňažný\ntrest. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaná Q.. O. získala trestným činom majetkový\nprospech, a to v hodnote 146.000€ (hodnota podvodne získaných nehnuteľností). Za tohto stavu sa\nuloženie peňažného trestu javí ako dôvodné a zákonné. Možno v tomto smere odkázať aj na záverečnú\nreč prokurátora, v rámci ktorej sa navrhovalo uloženie peňažného trestu vo výške približne 1.000€.\nTakto navrhovaná výška peňažného trestu, i keď je v zjavnom nepomere k výške samotného prospechu\nzískaného trestným činom, však zohľadňuje skutočnosť, že obžalovaná Q.. O. nemohla samotným\nvýnosom z trestnej činnosti disponovať (nehnuteľnosti boli zaistené v prípravnom konaní), pričom v rámci\ncivilného súdneho konania bolo rozhodnuté o tom, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po\npoškodenej. Uloženiu peňažného trestu nebránia ani majetkové a osobné pomery obžalovanej Q.. O..\nPrvostupňový súd poukazuje na jej nepriaznivý zdravotný stav a nízky mesačný príjem z invalidného\ndôchodku, a preto sa mu javilo, že peňažný trest uložiť nemožno. Pri hodnotení majetkových pomerov\nsa však nemožno uspokojiť iba so samotným aktuálnym príjmom, aktuálny príjem predstavuje iba\npomerne zúžený rozsah samotného majetku obžalovanej Q.. O.. Majetkové pomery zahŕňajú tiež iný\nhnuteľný či nehnuteľný majetok, príjmy z podnikateľskej činnosti, príjmy z prenájmu, peňažné úspory\na pod. Možno v tomto smere poukázať na výpoveď obžalovanej Q.. O. v prípravnom konaní, kde\nuvádza, že vlastní rodinný dom v Bratislave s výmerou okolo 2000 m2 nebytových a bytových priestorov,\npozemky v Pezinku s výmerou 4000 m2, a tiež na jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, kde uviedla,\nže vlastní nehnuteľnosti ktoré prenajíma, a z toho má každomesačný príjem, v čase skutku vlastnila\npribližne 15 nehnuteľností, 5 nebytových priestorov a jej mesačný príjem bol okolo 11.000€. Preto sa\nprokurátor domnieva, že pri zohľadnení majetkových a osobných pomerov obžalovanej Q.. O. nemožno\nkonštatovať, že by nebola schopná takto navrhovaný peňažný trest zaplatiť. Preto navrhol, aby odvolací\nsúd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanej Q.. O., a aby sám uložil\n\ntrest odňatia slobody s podmienečným odkladom vo výmere tak, ako je to uvedené prvostupňovom\nrozhodnutí, a aby súčasne uložil aj peňažný trest, a to vo výmere približne 1.000€.\nProkurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovanej Q.. X. O.Y., ktorá sa vyjadrila\nk odvolaniu prokurátora tak, že odvolanie nepovažuje za dôvodné. Obžalovaná Q. B. sa vyjadrila k\nodvolaniu prokurátora podanému v jej neprospech prostredníctvom obhajcu dňa 18.12.2025.\nObžalovaná Q. B. prostredníctvom obhajcu k odvolaniu prokurátora uviedla, že napadnutý rozsudok\npovažuje v celom rozsahu za vecne a právne správny, riadne odôvodnený a predovšetkým reflektujúci\nna vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní. Odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry\nBratislava IV proti oslobodzujúcemu rozsudku považuje za tendenčné, nedôvodné, neobjektívne a\nnekorešpondujúce s vykonaným dokazovaním. V odôvodnení odvolania sa nachádzajú skutočnosti,\nktoré sú v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním, ako aj skutočnosti, ktoré sú postavené len\nna domnienkach prokurátora bez reálneho podkladu. Skutočnosti uvedené v odôvodnení odvolania\npovažuje obhajoba za nedôvodné a nezodpovedajúce skutkovým zisteniam ustáleným na základe\nrozsiahle vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach. Z vykonaného dokazovania nevyplýva\nani náznakom vedomostná zložka obžalovanej Q. B. jednak o páchaní samotnej trestnej činnosti, a\njednak, že by sa podieľala na jej páchaní ako spolupáchateľ. Rovnako nevyplýva bližší spôsob jej\nparticipácie na páchaní údajnej trestnej činnosti. Obhajoba zastáva názor, že vzhľadom na postavenie\nspolupáchateľa by obžalovaná musela mať priamy úmysel a vedomosť páchať trestnú činnosť ako\nspolupáchateľ. Takáto skutočnosť z vykonaného dokazovania nevyplýva. Počas dokazovania nebol\nvyprodukovaný žiadny konkrétny dôkaz podporujúci dôvodnosť podania obžaloby proti obžalovanej.\nFormulácie v odôvodnení odvolania vo vzťahu k nej sú vždy iba všeobecné, resp. smerujúce k údajnému\nkonaniu iného obžalovaného, resp. inej osoby, o ktorom však obžalovaná nemala žiadnu vedomosť,\npričom opak nevyplýva ani z vykonaného dokazovania. Obhajoba navrhla zamietnuť odvolanie.\nPoškodení nevyužili právo vyjadriť sa k odvolaniam.\nOdvolací súd po predložení veci nezistil také chyby konania predchádzajúce napadnutému rozsudku,\nktoré by boli dôvodom na zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil vo veci\nverejné zasadnutie, o ktorom upovedomil procesné strany. Obžalované požiadali o vykonanie verejného\nzasadnutia v ich neprítomnosti, čomu nebránili žiadne zákonné prekážky, a preto v zmysle § 293 ods. 5\nTrestného poriadku odvolací súd konal v neprítomnosti obžalovaných.\nObhajca obžalovanej Q.. X. O. sa pridržiaval písomného odvolania, teda navrhol napadnutý rozsudok\nzrušiť a obžalovanú oslobodiť spod obžaloby.\nZástupca krajskej prokuratúry navrhol, aby odvolací súd vo vzťahu k obžalovanej Q. B. zrušil napadnutý\nrozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, a vo vzťahu k obžalovanej Q.. X. O. navrhol zrušiť výrok o\ntreste a nad rámec podmienečného trestu jej uložiť aj peňažný trest. Odvolanie obžalovanej navrhol\nzamietnuť.\nObhajca obžalovanej Q. B. sa pridržiaval písomného vyjadrenia k odvolaniu. Podotkol, že bolo\npreukázané, že obžalovaná poškodenej skutočne pomáhala. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.\nSplnomocnenec poškodených navrhol vyhovieť odvolaniu prokurátora a odvolanie obžalovanej\nzamietnuť.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť oboch odvolaní podaných\nvčas oprávnenými osobami, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3\nTrestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť\nnapadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu\nkonania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním\nvytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je dôvodné, pričom opodstatnené dôvody\nodvolania sú na prospech aj obžalovanej Q. B., ktorá odvolanie nepodala, a naopak, odvolanie\nprokurátora je v celom jeho rozsahu nedôvodné.\n\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, aj ak\nbolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/2005/300/>.\nPodľa § 324 Trestného poriadku ak je dôvod, na ktorého základe rozhodol odvolací súd v prospech\nniektorého obžalovaného, na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, ktorá\nnepodala odvolanie, rozhodne odvolací súd vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech\nobžalovaného, ktorému je na prospech dôvod, na ktorého základe rozhodol v prospech zúčastnenej\nosoby.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,\nak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku\nsprávne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.\nPodľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané\nzákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné\nv trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nPodľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 221 ods. 1 Trestného zákona kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým,\nže uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu,\npotrestá sa odňatím slobody až na dva roky.\nOdvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom\npojednávaní vykonané všetky dostupné dôkazy potrebné na objasnenie skutkového stavu veci v súlade\ns ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku a dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Rozsah\ndokazovania vykonaného na podklade návrhov procesných strán považuje odvolací súd za dostatočný\na umožňujúci spravodlivé rozhodnutie. K námietke obhajoby týkajúcej sa nezákonnosti znaleckého\nposudku Q.. B. V. odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa sa s ňou skutočne riadne nevysporiadal,\ntak, ako tvrdí obhajoba, keď nereagoval na dôvody, pre ktoré obhajoba považovala dôkaz za nezákonný,\nale mechanicky dôvodil argumentáciou, ktorá sa bežne používa v trestnom konaní ohľadom námietok\nsmerujúcich k nekonktradiktórnosti znaleckého posudku vyhotoveného pred vznesením obvinenia.\nObhajoba namietala splnenie zákonných podmienok pre vyšetrenie duševného stavu svedka, a nie\nnekontradiktórnosť znaleckého posudku. Odvolací súd konštatuje, že argumentácia obhajoby je v tomto\nsmere opodstatnená len čiastočne. Je pravdou, že neboli splnené zákonné podmienky uvedené v §\n150 Trestného poriadku na vyšetrenie duševného stavu svedka, pretože poškodená v čase znaleckého\ndokazovania nežila, a teda nemohla byť svedkom v prejednávanej trestnej veci. Súd teda v prípravnom\nkonaní vydal príkaz na vyšetrenie jej duševného stavu nezákonne. Na strane druhej, ak orgány činné\nv trestnom konaní považovali za potrebné zistiť, či svedkyňa bola v čase podpisu darovacej zmluvy\nzdravotne spôsobilá posúdiť dôsledky takéhoto právneho úkonu a slobode prejaviť svoju vôľu, nemali\ninú možnosť ako túto okolnosť zisťovať, než vykonať znalecké dokazovanie, nakoľko na posúdenie\ntejto otázky sa vyžadovali odborné znalosti. Bolo teda namieste pribrať do konania znalca a položiť mu\npríslušné otázky, formálne sa však nemohlo jednať o postup podľa § 150 Trestného poriadku. Odvolací\nsúd však vyhodnotil znalecký posudok Q.. B. V. ako dôkaz zákonný, pretože jeho získanie zo strany\norgánov činných v trestnom konaní je poznačené len formálnou chybou v zmysle nadbytočnosti príkazu\nsúdu a uvedenia nesprávnych ustanovení zákona v uznesení o pribratí znalca. Fakticky bol dôkaz\nzískaný zákonne, nemá zákonné či faktické nedostatky, a preto ho bolo potrebné vziať do úvahy a\nvysporiadať sa s ním v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku.\nZ predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:\nDňa 15.12.2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV na príslušný súd obžalobu na Q..\nX. O. a Q. B. pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods.\n3 písm. d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e), písm. f) Trestného\nzákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto rozhodnutia.\n\nNa hlavnom pojednávaní konanom 16.10.2023 obe obžalované každá samostatne učinili vyhlásenie\npodľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že sú nevinné, preto súd vykonal vo veci dokazovanie.\nVypočul obžalované, svedkov Q.. Q. K., Q.. A. Y., G. S., X.. Q. Š., W. F., W. O., H.. U. Y., V.. P. Š. H. a X.\nB., podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal svedeckú výpoveď Q. K., vypočul znalkyňu Q.. P. Q.,\npodľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok Q.. B. V., podľa § 270 ods. 2 Trestného\nporiadku prehral zaznamenanú telefonickú prevádzku, ktorej účastníkom bola obžalovaná Q.. X. O. a\npodľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy.\nObhajoba oboch obžalovaných spočívala v tom, že poškodenú v ničom nepodviedli a záhradu v\nDúbravke pre obžalovanú Q.. X. O.Y. nevylákali. Obe zhodne opísali, ako jej v dôsledku ľútosti, ktorú v\nnich vyvolala na pošte pri priečinku, začali pomáhať v rôznych oblastiach jej života. Obžalovaná Q.. X.\nO. uviedla, že iniciatíva previesť na ňu záhradu vyšla od poškodenej z dôvodu, že obžalovaná sa o ňu\nstarala, a poškodená chcela, aby sa o ňu starala aj naďalej. Podľa obžalovanej mala podmienku, aby\nobžalovaná v záhrade z vďaky Panne Márii postavila v záhrade altánok.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah dokazovania ako dostatočný, právne závery prvostupňového súdu, ktoré\nvyvodil z riadne zisteného skutkového stavu, však nezodpovedajú zákonu a nemožno ich akceptovať,\nrovnako ako spôsob, akým súd svoje závery v písomnom odôvodnení svojho rozsudku vysvetlil, kedy\nopakovane citoval svedecké výpovede a iné dôkazy a vyvodzoval z nich buď nepodstatné skutkové\nzávery nekorešpondujúce so skutkovou vetou obžaloby, alebo správne čiastkové skutkové závery,\nktoré nesprávne právne vyhodnotil abstrahovaním od znenia zákona, prípadne uviedol právne závery\nodporujúce logike. Celkovo je odcudzujúci rozsudok odôvodnený inkoherentne a neprehľadne, je\nnepresvedčivý a pre laickú verejnosť ťažko pochopiteľný.\nK uvedenému zrejme došlo z dôvodu, že súd opomenul sústrediť svoju pozornosť na to, že pri trestnom\nčine podvodu je základom vzniku trestnej zodpovednosti uvedenie do omylu. Obžalovaným bolo kladené\nza vinu to, že uviedli poškodenú do omylu ohľadom vôle postaviť na pozemku kaplnku. K tejto kardinálnej\notázke však súd neuviedol žiadne hodnotiace úvahy, ale masívne sa venoval mentálnemu stavu\npoškodenej, ktorý je znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty (na chorej osobe) prípustnej len vtedy,\nak je preukázané naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty. Celkom nedôvodne sa zaoberal\núvahou, že poškodená nepotrebovala účet v Poštovej banke, a že obžalovaná Q. B. nemala v rámci\nsvojho pracovného pomeru oprávnenie od zamestnávateľa na takúto činnosť. Tieto skutočnosti a\nviaceré ďalšie, ktorým sa prvostupňový súd v odôvodnení venoval, neboli pre posúdenie vzniku trestnej\nzodpovednosti obžalovaných relevantné, resp. ich bolo potrebné vyhodnotiť v ich prospech, a nie v\nneprospech obžalovanej Q.. X. O.. Konkrétne napr. v starostlivosti o poškodenú, ktorú aj súd prvého\nstupňa považoval za preukázanú, mal súd vzhliadnuť starostlivosť obžalovaných o poškodenú, a nie\nhypotetickú možnosť nekalej pohnútky na podklade klebiet susedov, ktorí načúvali za dverami, alebo na\nzákladne podozrenia, ktoré obžalované vzbudili u zamestnankyne správcu tým, že zariadili zaplatenie\nnedoplatkov poškodenej z jej financií. Súd je povinný brať do úvahy fakty a nie svoje pocity a dojmy, a ani\npocity a dojmy svedkov. Odvolací súd ďalej vytýka prvostupňovému súdu spôsob, akým pristúpil k osobe\nsvedkyne G. S.G., ktorú opakovane vypočúval napriek jej znalecky zisteným psychickým problémom a\njej odmietaniu vypovedať, pričom sám v prípravnom konaní vydal príkaz na vyšetrenie duševného stavu\nsvedkyne, a mal k dispozícii znalecký posudok umožňujúci správne hodnotiť jej výpoveď v kontexte\nzistených psychických ťažkostí. Dokonca na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu, ktorá svedkyňu\nposudzovala, a napriek tomu v rozpore s § 2 ods. 2 Trestného poriadku nútil svedkyňu opakovane\nvypovedať. Keďže sa jednalo o očitú svedkyňu podpisu darovacej zmluvy, mal ju vypočuť maximálne raz,\na jej výpoveď hodnotiť spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Uvedené je absolútne\nnepochopiteľné najmä preto, že svedkyňa vo vzťahu k trestnosti konania obžalovaných vypovedala\nto, čo obžalovaná Q.. X. O. vôbec nerozporovala, a to, že na pozemku zriadi kaplnku. Napriek svojej\nnaliehavosti na opakovaný výsluch svedkyne však v odôvodnení túto výpoveď nehodnotil a uvádzal ju\nlen okrajovo.\nOdvolací súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, ale najmä preukazované, že obžalovaná mala v\nčase uzavretia zmluvy zámer nepostaviť na darovaných nehnuteľnostiach kaplnku podľa požiadaviek\npoškodenej. Týmto smerom nebolo dokazovanie vôbec vedené, hoci práve v tejto okolnosti prokurátor\nv skutkovej vete vymedzil znak uvedenia do omylu, keď postavenie kaplnky označil ako zámienku. Táto\nformulácia nie je vzhľadom na výsledky dokazovania priliehavá, keďže podľa výpovede svedkyne Q.. A.\n\nY. poškodená v minulosti ponúkala záhradu aj jej, a to tiež s podmienkou, že na nej bude svätostánok.\nZ uvedeného vyplýva, že nemožno prijať ani taký záver, že obžalovaná bola iniciátorom prevodu s\ndanou podmienkou, naopak, na podklade výpovede svedkyne Q.. A. Y. sa javí pravdepodobnejšie, že\npoškodená rovnakú svoju požiadavku spojenú so záhradou zopakovala. Skutočnosť, že obžalovaná\nQ.. X. O. ako osoba profesionálne činná na realitnom trhu, inzerovala predaj nehnuteľností, ktoré od\npoškodenej nadobudla, nepreukazuje jej zámer nevyhovieť požiadavke poškodenej. Táto požiadavka\nnaviac nemala žiadny právny základ, keďže darovanie s podmienkou je v právnom poriadku obmedzené,\na takéto formy, ako určila poškodená, právny poriadok nepozná, splnenie tejto podmienky nebolo časovo\nvymedzené a ani obmedzené alebo viazané na vlastníctvo nehnuteľností obžalovanou. Zaistením\nnehnuteľností v prípravnom konaní obžalovaná stratila faktickú možnosť požadovanú podmienku splniť.\nOdvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že okolnosť uvedenia do omylu bola už v skutkovej\nvete nedostatočne formulovaná, resp. neexistovala uchopiteľná okolnosť, ktorá by mohla zodpovedať\nkvalifikovanému omylu vyvolávajúcemu dispozíciu poškodenej so svojím majetkom. Je takmer nemožné\ndokázať uvedenie do omylu ohľadom okolnosti, ktorá mala nastať po smrti prevádzateľa vlastníckeho\npráva. Iná situácia by nastala napríklad vtedy, ak by obžalovaná predstierala určitú dôležitú nepravdivú\nskutočnosť v danom čase a táto skutočnosť by bola dôvodom, prečo sa poškodená rozhodla darovať\nobžalovanej nehnuteľnosti, napríklad že na danom pozemku už kaplnku zriadila, avšak nebola by to\npravda. K takejto situácii však nedošlo a jedná sa o hypotézu.\nOdvolací súd ďalej upozorňuje, že bez preukázania uvedenia do omylu, ktorého následkom bola\nmajetková dispozícia, nie je v trestnom konaní rozhodujúce, či poškodená uzavrela darovaciu zmluvu\nslobode a vážne, a či bola na takýto právny úkon zdravotne spôsobilá. Posudzovanie tejto otázky\nsmeruje primárne k neplatnosti zmluvy podľa § 38 Občianskeho zákonníka, ktorá sa dokazuje na\npodklade procesnej aktivity dotknutého subjektu v civilnom konaní. Odvolací súd konštatuje, že orgány\nčinné v trestnom konaní majú slúžiť predovšetkým na ochranu takých ohrozených či porušených\nzáujmov, ktoré majú širší spoločenský význam. Nie je ich úlohou kompenzovať pasivitu osôb pri ochrane\nsvojich práv v súkromnoprávnych vzťahoch. Súdy v civilnom konaní zákonodarca povoláva k tomu, aby\nrozhodovali všetky sporné otázky, ktoré vyplynú zo súkromnoprávnych vzťahov, a ktoré sa nevymykajú\nbežne sa vyskytujúcim obdobným prípadom. Trestné právo je možné použiť len v prípadoch, ktoré možno označiť za závažné excesy zo súkromnoprávnych vzťahov, ktoré už zjavne presahujú ich rámce.\nLen takémuto striktnému prístupu totiž zodpovedá to, že trestné právo má byť uplatňované ako krajný\nprostriedok k postihu najzávažnejších prípadov porušenia práva a tam, kde prostriedky iných právnych\nodvetví už nie sú účinné (zásada subsidiarity trestnej represie, ultima ratio). Prostriedky trestného práva nie je možné využiť len preto, že subjekt, ktorý sa cíti v práve, celkom rezignoval na ochranu, ktorú\nmu majú poskytnúť súdy v civilnom konaní.\nV prejednávanej veci z dokazovania vyplynulo, že obžalované sa o poškodenú, na rozdiel od jej 16\ndedičov, po dobu cca 2 mesiace skutočne starali, susedia, s ktorými denne poškodená dochádzala\ndo styku, sa domnievali, že nemá žiadnu rodinu, a poškodená, ktorá nebola pozbavená spôsobilosti\nna právne úkony, sa rozhodla jednu z viacerých svojich nehnuteľností, darovať obžalovanej. Nebolo\npreukázané, že by ju ktorákoľvek z obžalovaných v čomkoľvek klamala alebo manipulovala.\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že skutok, pre ktorý boli obžalované\ntrestne stíhané, nie je trestným činom, a preto napadnutý rozsudok na podklade zásady beneficium\ncohaesionis vyjadrenej v § 324 Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu. Tento dôvod oslobodenia\npodľa § 285 písm. b) Trestného poriadku je totiž priaznivejší aj pre obžalovanú Q. B., ktorá odvolanie proti\noslobodzujúcemu rozsudku prvostupňového súdu nepodala. Vzhľadom na oslobodzujúci výrok odvolací\nsúd podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie prokurátora a podľa § 288 ods. 3 Trestného\nporiadku odkázal poškodených na civilný proces.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/72/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}