{"guid": "fd962e9a-c790-4cc6-b4cd-ebb5c64659cc:21316f39-a5bc-4135-9a0a-8854df2cf803", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1424209276.2", "spisova_znacka": "4CoCsp/27/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoCsp/27/2025 z 24. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2026, sp. zn. 4CoCsp/27/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1424209276.2", "identifikacne_cislo": "1424209276", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/21316f39-a5bc-4135-9a0a-8854df2cf803", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1424209276.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1424209276.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1424209276.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoCsp/27/2025\n1424209276\n24. 06. 2026\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2026:1424209276.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej\na sudcov JUDr. Rastislava Žiga a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,\ns.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská\n2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom A.\nXXX, o zaplatenie 1552,42,-eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV zo dňa 21. februára 2025 č.k. 70Csp 1/2024 – 105, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi nepriznal\nnárok na náhradu trov konania.\n2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa domáhal žalobca proti žalovanému zaplatenia sumy\nvýške 1552,42,-eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 686,05,- eur od 08.03.2024 do\nzaplatenia, skutkovo odôvodnenej tým, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa\n13.11.2020 uzatvorenej medzi žalobcom a postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy\n1, Bratislava, IČO: 31320155 a na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07.03.2024, bola\nna žalobcu postúpená žalovaná pohľadávka zo zmluvy zo dňa 07.09.2021 číslo XXXXXXXXXXXXXXX\nuzatvorenej medzi postupcom a žalovaným, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné\nprostriedky. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, na možnosť uplatnenia práva na\nvyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, mal neplniť v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju\npovinnosť podľa zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3\nmesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na\nvyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Postupca preto v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy\na ust. § 53 ods. 9 OZ k 12.05.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na\núhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola\nsplatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca zastával názor, že postupca\nvyužil právo podľa § 565 OZ v súlade so zákonom, kedy pred jeho uplatnením postupoval podľa § 53\nods. 9 OZ a v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil dlžníka na jeho možné uplatnenie. Žalovaný bol v\nčase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo\ni len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Žalovaná\nsuma predstavuje sumu vo výške 1 552,42,-eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške\n686,05,-eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 689,90,-eur, z neuhradeného úroku z omeškania\nvo výške 146,32,-eur, z neuhradených poplatkov vo výške 30,15,-eur.\n\n3. Žalovanému bola žaloba s výzvou na vyjadrenie riadne doručená do vlastných rúk dňa 25.11.2024\n(doručenka je na č.l. 91 spisu), pričom sa k žalobe v stanovenej lehote písomne nevyjadril.\n4. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 21.02.2025, na ktorom sa nezúčastnila žiadna zo\nsporových strán. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil a žalovaný sa nedostavil\nna pojednávanie bez ospravedlnenia, preto súd prvej inštancie rozhodol bez ich prítomnosti. Po\noboznámení sa s obsahom spisu, písomných vyjadrení zástupcov strán sporu a žalobcom predložených\nlistín, súd prvej inštancie zistil, že dňa 07.09.2021 uzavrel postupca ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ\nzmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“, na základe ktorej\nbol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver s výškou úveru: 2 600,- eur, čerpanie úveru\njednorazovo 07.09.2021 s počtom anuitných splátok 35 a dátumom prvej anuitnej splátky 07.10.2021\ns dobou trvania 35 mesiacov. Listom zo dňa 18.03.2022 označeným ako tretia upomienka - pokus o\nzmier, adresovanom žalovanému, postupca upovedomil žalovaného, že voči nemu eviduje pohľadávku\npo lehote splatnosti vo výške 304,50,-eur, z toho istina 183,30,-eur, úroky 98,85,-eur, úroky z omeškania\n1,06,-eur a poplatky 21,29,-eur a zároveň ho vyzval na okamžité zaplatenie dlžnej sumy s tým, že\nv opačnom prípade bude požadovať, aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred\ndátumom splatnosti. Žalobca predložil podací hárok týkajúci sa zásielky s podacím číslom C.. Listom\nzo dňa 12.05.2022 označenom ako výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom,\nadresovanom žalovanému, postupca upovedomil žalovaného, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru\nvrátane príslušenstva so zostatkom 2 632,95,-eur a vyzval ho na zaplatenie zostatku úveru v lehote 7\ndní odo dňa doručenia tejto výzvy. Žalobca zároveň priložil obálku, podľa ktorej si žalovaný zásielku\nprevzal dňa 16.05.2022. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na žalobcu, a to na základe\nrámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 13.11.2020 a žiadosti o postúpenie a prevod\nzo dňa 07.03.2024.\n5. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 9, § 565 Občianskeho\nzákonníka, podľa § 7 ods. 1, §11 ods. 1, 2, § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch\na o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.12.2021, § 92 ods. 8 zákona\n483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 31.05.2024.\n6. Keďže v danom prípade ide o spor so slabšou stranou sporu - spotrebiteľský spor, súd prvej inštancie\npodrobil ex offo prieskumu jednak samotnú zmluvu, či neobsahuje neprijateľné podmienky a tiež,\nnakoľko žalobca nie je pôvodným veriteľom ale postupníkom, či boli splnené zákonné podmienky pre\nvyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, a teda či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v spore.\n7. Súd prvej inštancie konštatoval, že právna úprava platná a účinná v čase tvrdeného postúpenia\npohľadávky na žalobcu vyžadovala, aby v prípade postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru\nbuď nastal termín konečnej splatnosti uvedený v zmluve o úvere alebo došlo k vyhláseniu predčasnej\nsplatnosti. V tomto prípade v čase postúpenia pohľadávky nenastal termín konečnej splatnosti úveru,\npreto súd prvej inštancie skúmal, či bol dodržaný zákonný postup pre platné postúpenie pohľadávky,\nktorý je upravený v ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s ust. § 565 OZ a dospel k záveru, že tieto podmienky\nsplnené neboli.\n8. Konštatoval, že podľa tvrdení žalobcu a z predložených dôkazov má byť výzvou podľa ust. § 53 ods.\n9 OZ list zo dňa 18.03.2022, v ktorom postupca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške\n304,50,-eur okamžite. Ďalej podľa tvrdení žalobcu a predložených dôkazov k vyhláseniu mimoriadnej\nsplatnosti úveru malo prísť dňa 12.05.2022. Podľa súdu prvej inštancie ani z jednej výzvy nie je zrejmé,\no ktorú konkrétnu omeškanú splátku sa jedná, a teda úhradu ktorej splátky postupca vyžadoval, aby\nnedošlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Zdôraznil, že veriteľ musí vedieť, pre omeškanie s úhradou\nktorej konkrétnej splátky vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a nie je úlohou súdu hádať, o ktorú splátku\nsa jedná. Určenie konkrétnej splátky má význam nielen z hľadiska posúdenia, či boli splnené podmienky\npre mimoriadne zosplatnenie úveru, ďalej možného premlčania nároku ale aj pre posúdenie, či je\nzachované časové hľadisko uvedené v ust, § 565 OZ, podľa ktorého môže veriteľ použiť právo vyhlásiť\nmimoriadnu splatnosť úveru najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zároveň vo výzve\npodľa § 53 ods. 9 OZ bol dlžník - žalovaný vyzvaný na úhradu sumy 304,50,-eur, pričom nemá za\nzrejmé, z čoho konkrétne táto suma pozostáva, nakoľko výška mesačnej anuitnej splátky so zľavou z\nvoliteľnej služby bola bez poistného: 93,37,-eur, s poistením: 97,70,-eur a bez zľavy z voliteľnej služby\n\nbez poistného: 95,85,-eur, s poistením: 100,28,-eur. Žalobca neuviedol, akú splátku napokon žalovaný\nmal uhrádzať, ale vychádzajúc z dokumentu.\n9. K náležitostiam výzvy podľa ust. § 53 ods. 9 OZ súd prvej inštancie poukázal na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 1. 2024, sp. zn. 5Cdo/2/2023, v ktorom najvyšší súd\njudikuje, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v\nsúlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa\nnevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a\npredčasne zosplatnil celý dlh...“\n10. Rovnako súd prvej inštancie nemal za preukázané, či výzva zo dňa 18.03.2022 bola žalovanému\ndoručená alebo sa dostala do sféry jeho dispozície, keď síce žalobca predložil podací hárok, ale z neho\nnie je zrejmé, kedy bol vyhotovený, o akú zásielku sa jedná, kedy bola odoslaná a či bola doručená\nalebo nie.\n11. Uzatvoril, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, preto žalobu v celom rozsahu\nzamietol. Naviac uviedol, že zmluva o úvere neobsahuje ani zákonné náležitosti, resp. tieto nie\nsú uvedené správne. Konkrétne ide o náležitosti RPMN, celková čiastka a celková výška úveru.\nZ predloženej zmluvy nemal súd prvej inštancie za preukázané, že by poistenie bolo individuálne\ndojednané, nakoľko v zmluve absentuje výslovný súhlas alebo nesúhlas dlžníka s dojednaním\npoistného. Napriek tomu, že v žiadosti o úver je uvedené aj poistenie, opätovne nejde o výslovný prejav\nvôle dlžníka, ale súčasť vopred pripraveného formulára. Z uvedeného dôvodu preto náklady na poistenie\nmajú byť zahrnuté do celkových nákladov a tým aj v RPMN a v celkovej čiastke, nakoľko ide o náklad,\nktorý žalovaný musel vynaložiť, aby vôbec úver získal. Vzhľadom na uvedené sú tak podľa súdu prvej\ninštancie oba údaje uvedené nesprávne a v neprospech spotrebiteľa. Ďalej je v zmluve uvedený poplatok\nza poskytnutie úveru vo výške 26,-eur a tiež celková výška úveru 2 600,-eur. S poukazom na uvedené\ntak mal súd prvej inštancie za to, že poskytnutý úver je s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov.\n12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa\nzásady úspechu v konaní. Konštatoval, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, trovy konania\nmu však v priebehu konania nevznikli (nebol právne zastúpený, neplatil súdne poplatky). Súd prvej\ninštancie dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6Cdo/5/2017 s tým,\nže princípu rozumnosti v práve nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2\nCSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov\nkonania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu.\nZ toho dôvodu súd prvej inštancie žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.\n13. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalobca, odôvodňujúc ho\ntým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, namietal,\nže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nnesprávne právne vec posúdil. V prvom rade argumentoval tým, že jeho tvrdenie, že došlo k riadnemu\nzosplatneniu úveru, mal súd prvej inštancie považovať za nesporné s poukazom na § 151 ods. 1\nCSP, keďže ho žalovaný nepoprel a bol v konaní po celý čas pasívny. V tejto súvislosti poukázal\nna odôvodnenia viacerých rozhodnutí odvolacích súdov. Čo sa týka nepreukázania, že výzva zo\ndňa 18.03.2022 bola žalovanému doručená alebo sa dostala do sféry jeho dispozície, považuje toto\nkonštatovanie za prekvapivé. Namietal, že mu nebola poskytnutá možnosť dodatočného preukázania\nskutočností, keďže riadne zosplatnenie celého dlhu počas konania nebolo sporné a súd pritom požiadal\no písomné vyzvanie žalobcu na preukázanie uvedených skutočnosti a aj o odročenie pojednávania.\nNamietal, že nemal vedomosť o prípadnom vnímaní akýkoľvek skutočnosti ako sporných zo strany súdu.\nPodľa žalobcu bola súdu prvej inštancie zaslaná výzva pred zosplatnením úveru zo dňa 18.03.2022,\nspolu s podacím hárkom, pričom z oboch týchto listín vyplývalo identifikačné číslo podania zásielky, ktoré\nsa pridelí v stredisku tlače „UPOMIE3_NEZ_20220318214023“. Ďalej namietal, že otázka, či je veriteľ\npovinný za dodržania podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ súčasne v podaní, ktorým\ntoto právo uplatňuje, resp. v podaní, ktorým upozorňuje na možné uplatnenie tohto práva v súlade s\nust. § 53 ods. 9 OZ uvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku hodlá pristúpiť, resp. pristúpil k vyhláseniu\nmimoriadnej splatnosti pohľadávky je v súdnej praxi posudzované rozdielne. Poukázal na rozhodnutie\n\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, na rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS.\n242/2007 z 03.07.2009 a sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 01.04.2015. Žalobca zastáva názor, že pokiaľ by\nzákonodarca vyžadoval presnú špecifikáciu splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu vo výzve podľa § 565\nOZ, uvedené by uviedol expressis verbis v tomto zákonnom ustanovení. Uviedol, že by sa spotrebiteľ\nparadoxne mohol dostať do informačnej asymetrie práve v prípade, kedy by veriteľ uviedol vo výzve\npodľa § 53 ods. 9 OZ akúkoľvek omeškanú splátku, nakoľko by spotrebiteľ mohol nadobudnúť mylnú\ndomnienku, že uhradením len tejto splátky zabráni zosplatneniu – čo by však nemohlo nastať, nakoľko\npri úhrade (len) tejto splátky by podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ zostali zachované.\n14. Žalobca taktiež nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že z dôvodu nesprávne uvedenej RPMN,\nje potrebné spotrebiteľovi, priznať ochranu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého\núveru. Podľa žalobcu poistné do výpočtu celkových nákladov v prípade, že je dojednané dobrovoľne,\nnevstupuje, keďže v uvedenom prípade poistenie nie je povinné a úverovú zmluvu za rovnakých\npodmienok môže klient uzatvoriť aj bez dojednaného poistenia. Takto fakultatívne koncipované poistenie\npotom v zmysle ustanovenia § 2 písm. g) ZoSÚ nie je zahrnuté do výpočtu celkových nákladov\na teda ani do RPMN. Výpočet RPMN použitý súdom prvej inštancie, preto považuje žalobca za\nsvojvoľný, nakoľko nezohľadňuje fakultatívnosť poistenia, a teda vynechanie poplatku za poistenie pri\nzahrnutí do výpočtu RPMN podľa ustanovenia § 2 písm. g) ZoSÚ. Žalovaný nemohol byť v dôsledku\nuvedeného v žiadnom prípade postupcom (negatívne) uvedený do omylu v otázke výšky RPMN a súd\nsvojím rozhodnutím neprimerane prísno sankcionuje veriteľa (žalobcu) za situácie, kedy zmluva spĺňa\nnáležitosti vyžadované ZoSÚ. Ďalej poukázal na to, že už Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo\nsvojom rozhodnutí 7Cdo/277/2020 dospel k záveru, že výškou úveru je suma, ktorá bola spotrebiteľovi\nposkytnutá na dohodnutý bankový účet, bez ohľadu na to, či z tohto účtu došlo následne po pripísaní tejto\nsumy k zaplateniu poplatku za poskytnutie úveru. Súd prvej inštancie nevzal v úvahu, resp. odklonil sa\nod týchto právnych záverov a rozhodol v priamom rozpore s týmto súdnym rozhodnutím. Podľa žalobcu\nz platobnej histórie preukázateľne vyplýva, že žalovaný dňa 07.09.2021 čerpal sumu vo výške 2 600,eur. Vzhľadom na znenie ustanovenia čl. I. bod 7. zmluvy bola v tento deň následne po poskytnutí\núveru postupcom zrealizovaná ďalšia účtovná operácia vo výške 26,-eur, a to práve na úhradu poplatku\nza poskytnutie úveru resp. spracovateľského poplatku, keďže zmluvné strany si v zmluve dohodli, že\ntento poplatok bude uhradený z prostriedkov na bežnom účte dlžníka, ktorý je účtom pre splácanie\núveru. Žalovaný sa s právnym predchodcom žalobcu v zmysle úverovej zmluvy dohodol na úhrade\npoplatku za poskytnutie úveru z prostriedkov na účte uvedenom v zmluve, ktorý bol v zmysle Zmluvy\naj účtom pre čerpanie úveru. Žalobca má za to, že dojednanie úhrady poplatku za poskytnutie úveru\nz inkasného účtu je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne a zároveň ho považoval za individuálne\ndojednané. Takéto zmluvné dojednanie o spracovateľskom poplatku je podľa neho navyše vylúčené z\nindividuálneho spotrebiteľského prieskumu podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, keďže takáto zmluvná podmienka\nsa týka hlavného predmetu plnenia. Súdu prvej inštancie vytkol, že sa vôbec nezaoberal možnosťou,\nže žalovaný mohol mať na účte, na ktorý mu bol poskytnutý úver aj svoje vlastné finančné prostriedky,\npričom v tejto súvislosti neskúmal, či práve z týchto svojich finančných prostriedkov nemohol byť v\nsúdenom prípade uhradený spracovateľský poplatok.\n15. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.\n16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385\nods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné.\n17. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p., t.j. súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (h).\n18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne\n\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie\nprocesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť\nspravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý\nmôže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou\npraxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý\nmôže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.\n19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. týkajúci sa skutkových vád rozhodnutia\n(nesprávnych skutkových zistení), je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové\nzistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti\noporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok\nhodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo\nalebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas\nkonania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení\ndôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré\nvyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,\npravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu,\nčo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C.s.p.\n20. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd vo všeobecnosti uvádza,\nže právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu\npodľa príslušného právneho predpisu. Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak sa\nsúd dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), t. j. ak posúdil vec\npodľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu\nnesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval a vyvodil nezodpovedajúce\nzávery o právach a povinnostiach strán.\n21. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch a predchádzajúci procesný postup\nsúdu prvej inštancie v konaní v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov a odvolaním vymedzeného\nzamerania odvolacieho prieskumu a dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody\nnie sú v posudzovanom spore naplnené. Súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov správne zistil\nskutkový stav veci, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a\nvyplynuli z tvrdení žalobcu alebo inak vyšli v konaní najavo, skutkové zistenia podradil pod relevantné\nhmotnoprávne predpisy, ktoré aj správne interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav a pri\nhmotnoprávnom posúdení veci vyvodil správne závery.\n22. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania\nnedošlo, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej\ninštancie, odkazuje. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil otázku\nzosplatnenia úveru, platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a z toho vyplývajúcej otázky aktívnej\nvecnej legitimácie žalobcu a dôvodnosti uplatneného nároku. Dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto otázkach, považuje za vecne\nsprávne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p., a\nto so zreteľom na to, že: a) odôvodnenie a rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria\njeden celok, a preto nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval\ntie isté závery napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje, b) odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo\nargument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie námietky, ktoré majú podstatný význam pre\nrozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov\nrozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo (porov. napr. IV. ÚS\n350/2009, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS124/2011, II. ÚS 127/07).\n23. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej\ninštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) odvolací súd\ndospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej\n\ninštancie dospel k správnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, preto rozhodol\nvecne správne, pokiaľ žalobu zamietol. Žalobca ako odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne\nrelevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalobcu privodili iné rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní\nnie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností\n(skutkového stavu) a právneho posúdenia veci.\n24. K skúmaniu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore odvolací súd uvádza, že vo\nvšeobecnosti je treba vecnou legitimáciou rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého\nfyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinností, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ\nide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci stoja svojimi návrhmi proti sebe, jedná sa buď o\nvecnú legitimáciu aktívnu (na strane žalobcu) alebo o vecnú legitimáciu pasívnu (na strane žalovaného).\nNedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o\nkom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá alebo\nnie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie\nnie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že strany sú účastníkmi\nurčitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba o to, či nimi skutočne sú, alebo nie sú. Bez vyriešenia\notázky vecnej legitimácie strán sporu nemôže súd vo veci rozhodnúť, pretože skúmanie vecnej\nlegitimácie strany sporu je procesnou povinnosťou každého vo veci konajúceho súdu. Preskúmanie\nvecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, túto súd skúma vždy aj bez\nnávrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta, a zistenie nedostatku vecnej\nlegitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Odvolací súd námietku žalobcu, že mal považovať\nvyhlásenie predčasnej splatnosti úveru za medzi stranami nesporné, vyhodnotil z uvedených dôvodov\nza nedôvodnú.\n25. Odvolací súd v prvom rade upriamuje pozornosť na právnu úpravu týkajúcu sa splnenia podmienok\nzo strany banky pred postúpením pohľadávky úveru na tretiu (nebankovú) osobu obsiahnutú v § 92\nods. 8 zákona o bankách. Najvyšší súd SR vo viacerých rozhodnutiach dospel k záveru, že obsah\nustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú výzvu banky,\nže je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Podmienky podľa § 92\nods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému\nsubjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).\nNerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky\npre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). V súvislosti s otázkou platnosti postúpenia\npohľadávky v zmysle zákona o bankách bolo judikované, že prvá veta ustanovenia § 92 ods. 8 zákona\no bankách definuje dve podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti\nsúhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z ktorých\nprvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplnenej úverovej pohľadávky klientovi,\naby pohľadávku splnil a druhou je nepretržite viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením\nčo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Uvedené právne závery\nvyplývajú napr. z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2018, sp. zn. 7Cdo/26/2017, z rozsudku\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 31.3.2022, sp. zn. 2Cdo/266/2020, z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo\ndňa 27.10.2022, sp. zn. 4Cdo/75/2020.\n26. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na nebankový subjekt je dovolený iba v prípade,\nak sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti úveru alebo zosplatnená pohľadávka\n(pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru). Všeobecná úprava\nrežimu straty výhody splátok je pritom upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej\nmá veriteľ právo, pokiaľ ide o plnenie v splátkach, žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie\nniektorej splátky; toto právo môže použiť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n27. Pokiaľ ide o spotrebiteľskú zmluvu, spôsob uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka\nje upravený v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže požadovať splnenie\ncelého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so\nzaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto\npráva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená\ntým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo\nvyužije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá\nObčianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej\n\ndlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po\nuplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v\nsúlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný\núkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v\nlehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú\njednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie\nprvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy\nzabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k\nčiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené\npodmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením\nna možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej\nasymetrie môže byť poškodený. Uvedené právne závery vyplývajú napr. z uznesenia Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 26.6.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022, z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2024,\nsp. zn. 5Cdo/188/2023, z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.9.2023, sp. zn.2Cdo/149/2021, z\nuznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2024, sp. zn. 5Cdo/2/2023, z uznesenia Najvyššieho súdu\nSR zo dňa 26.6.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022, z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.9.2024,\nsp. zn. 6Cdo/15/2023. Uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu predstavujú v otázke zosplatnenia\nspotrebiteľského úveru ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.\n28. Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí zo dňa 13.2.2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, ktoré bolo publikované\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2025, pod R\n34/2025, uviedol, „bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo\nurčiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch\nlehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.októbra 2024). Najvyšší súd\ndospel k záveru, že „na právny úkon nekonkretizujúci splátku je dôvod nazerať ako na úkon zákon\nobchádzajúci (nakoľko aj napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej\nabsencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek\nslúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný\nneplatnosťou či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ“.\n29. S poukazom na závery vyplývajúce zo zmienených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj z\nrozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky pod\nč. R 34/2025 (uznesenie sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025), aj odvolací súd zastáva názor, že\nprávny úkon tzv. zosplatenia úveru veriteľom musí obsahovať konkrétnu splátku, pre ktorú prichádza\nzosplatnenie, a to z dôvodov: 1/ určenia, či k uplatneniu práva (zosplatneniu dlhu) došlo za splnenia\npreň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 OZ), 2/ identifikácie\nprvého dňa plynutia premlčacej doby ako aj 3/ potreby vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej\nsumy zabráni zosplatneniu úveru. V prípade absencie tejto náležitosti je právny úkon neurčitý a zákon\nobchádzajúci, sankcionovaný absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, či už podľa § 37 alebo § 39\nOZ. Cit. rozhodnutiami vyslovené riešenie právnej otázky je potrebné považovať za zjednocujúce a\nformulovaný právny názor za ustálený v rozhodovacej praxi (porov. nález Ústavného súdu SR sp.\nzn. I.ÚS 115/2020), ktorý súdy sú povinné rešpektovať a riešenie právnej otázky obsiahnuté v už\npublikovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zohľadniť a aplikovať v zmysle judikatórnej záväznosti\npri rozhodovaní v iných, skutkovo a právne rovnakých alebo obdobných prípadoch.\n30. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že postupca - Všeobecná úverová\nbanka, a.s. ani v prípise zo dňa 18.03.2022 označenom ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“,\nktorý mal predstavovať výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a ani v prípise zo dňa\n12.05.2022 označenom ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“, ktorý\nmal predstavovať oznámenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka, nekonkretizuje splátku, pre ktorú\npristúpila k zosplatneniu predmetného úveru, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Z uvedeného je zrejmé,\nže banka síce vyzvala dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565\nObčianskeho zákonníka, vo výzve však presne nešpecifikovala konkrétnu splátku, pre ktorú by mohla\njednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh.\n31. Podľa názoru odvolacieho súdu opierajúc sa o judikatúru najvyššieho súdu tak nemohlo následne\ndôjsť k platnému zosplatneniu úveru zo strany veriteľa a následne aj k platnému postúpeniu pohľadávky,\n\nkeďže v čase postúpenia pohľadávky táto nebola splatná v celom rozsahu (nenastala konečná splatnosť\núveru). So zreteľom na uvedený záver je možné vyvodiť, že žalobca nemá v spore aktívnu vecnú\nlegitimáciu, keďže v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z banky na žalobcu,\nktorá skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody, pre\nktoré by sa mal odkloniť od uvedenej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Vzhľadom na uvedený\nzáver odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného.\nŽalobca totiž podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčil, že pri predčasnom zosplatnení predmetného\núveru Všeobecná úverová banka, a.s., od ktorej mal nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom sporu,\npostupovala v súlade s § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase, kedy\npredmetné zosplatnenie uvedený subjekt realizoval.\n32. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za prekvapivé\nlen z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k záveru o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.\nPodľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020, 7Csp/240/2020 pasivita žalovaného v\nkonaní nemôže mať za následok aplikáciou ustanovenia § 151 ods. 1, 2 CSP povinnosť všeobecného\nsúdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú\nlegitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods.\n8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že\nspotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.“ Citovaná právna veta z rozsudku NS\nSR sp. zn. 4Cdo/162/2020 bola zverejnená v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky 2/2022. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.02.2025 vyplýva, že súd prvej\ninštancie uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, ako aj ktoré tvrdenia považuje medzi stranami\nza sporné a ktoré za nesporné. Žalobca, ani jeho právny zástupca, ani žalovaný na pojednávaní prítomní\nneboli. V zásade platí, že postup súdu podľa § 181 ods. 2 CSP je pre strany sporu a ich zástupcov\nna základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný, pričom zároveň sa kladie väčší dôraz\nna zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a transparentné substancovanie skutkových\ntvrdení a dôkazných návrhov.\n33. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutom zamietajúcom výroku ako\naj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v\nspojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 C.s.p. podľa ktorých by mal úspešný odporca nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania. Keďže odporca, v konaní nebol zastúpený advokátom a zo spisu nevyplýva,\nže by mu vznikli v odvolacom konaní iné trovy konania, odvolací súd z dôvodu hospodárnosti konania\n(čl. 17 CSP) nepriznal odporcovi nárok na náhradu trov konania.\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\n\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "70Csp/1/2024", "guid": "db20101f-26ec-4b08-92e4-7b4b51ed3120:ebefe528-1066-4e68-a17d-40d32aa13c02", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:7c351f23-ceca-4b37-b62d-b738db84659a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 688, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.640.2014.1"}, {"guid": "ussr:52f82211-2573-4fdd-bf55-f7b34d4f854e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 4/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 4/2013 z 10. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-10", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52f82211-2573-4fdd-bf55-f7b34d4f854e"}, {"guid": "ussr:ee0783ac-a115-4182-8c13-44967e7e92ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 124/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 124/2011 z 31. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-31", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee0783ac-a115-4182-8c13-44967e7e92ad"}, {"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "76ede869-1a83-4145-9c54-6253734a1e5f:e1bf08a3-5a12-477c-a9b4-0e568de0cf2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121429314.1", "spisova_znacka": "5Cdo/188/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31. 7. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 517, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121429314.1"}, {"guid": "ae3de38d-3c1f-4afe-9c98-834a34b5730e:8e3ae83f-2373-479f-ab59-627c0089448e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2", "spisova_znacka": "5Cdo/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 1136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121201576.2"}, {"guid": "d327a382-b569-4dff-a9c5-9c61952c77fa:681a0958-e941-4441-9638-12dad42a169a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1", "spisova_znacka": "5Cdo/224/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 588, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1"}, {"guid": "16263992-4d28-490c-ba17-746382344dfe:ab5c8f5d-2e49-48a1-aae1-cd5864a5c587", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1", "spisova_znacka": "4Cdo/162/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 582, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1"}, {"guid": "45de75ad-ccf4-4acb-9064-25065bb49247:c9ad3e57-3197-4746-a9c7-0143f1b64691", "ecli": null, "spisova_znacka": "70Csp/1/2024", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 70Csp/1/2024 z 6. 2. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-02-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/45de75ad-ccf4-4acb-9064-25065bb49247:c9ad3e57-3197-4746-a9c7-0143f1b64691"}], "citovane_v": []}