{"guid": "3a069e0b-fe26-4c0c-badb-8be4cd7b5db4:fe07d392-f072-4118-b83f-aed6527590b4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1424211541.2", "spisova_znacka": "4Co/168/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/168/2025 z 14. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 14. januára 2026, sp. zn. 4Co/168/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1424211541.2", "identifikacne_cislo": "1424211541", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Anna Kašajová", "sudca_id": 1149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-kasajova-1149", "datum_vydania": "2026-01-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe07d392-f072-4118-b83f-aed6527590b4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1424211541.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1424211541.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1424211541.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/168/2025\n1424211541\n14. 01. 2026\nJUDr. Anna Kašajová\nECLI:SK:KSBA:2026:1424211541.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a členov senátu\nJUDr. Valérie Kleinovej, st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: W.. V. L.,\nI.. XX.XX.XXXX, G. B. O. M., K. XXX/X, proti odporcovi: Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, so\nsídlom v Bratislave, Štúrova 14/8, IČO: 00 177 431, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní\nnavrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27.10.2025, č. k. 3C/101/2024-282,\ntakto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nOdporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,\ndoručený Mestskému súdu Bratislava IV dňa 30. novembra 2024, opravený a doplnený podaniami\nzo dňa 15. decembra 2024, 18. decembra 2024 a 8. januára 2025, ktorým sa domáhal, aby súd\nnariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží odporcovi (ďalej aj „SZPB“) povinnosť (a) zdržať sa šírenia\ntvrdení o navrhovateľovi, že je „zlodejom, poškodzovateľom, spolupáchateľom, súčasťou konšpirácie\nproti vedeniu SZPB, súčasťou destabilizačných snáh proti SZPB, renegátom, záškodníkom, zasranom,\nchorým chlapcom, že pácha svinstvá“; (b) vymazať zo svojej webovej stránky www.szpb.sk a zo svojej\noficiálnej stránky na sociálnej sieti Facebook - celý článok „Predsedníctvo proti rozbíjačským snahám\na nepriazni, nielen renegátov“\nz 24. októbra 2024, - celý článok „Vyhlásenie\ntajomníka Ústrednej rady SZPB“ z 31. októbra 2024, - celý článok „Nedajme si ukradnúť a zlikvidovať\nSZPB!“ z 9. novembra 2024, - celý článok „Ani tretí pokus o prevrat v SZPB...“ z 13. decembra 2024,\npretože obsahujú nepravdivé, skresľujúce a hanlivé vyjadrenia na adresu navrhovateľa; (c) vymazať\nzo svojej webovej stránky www.szpb.sk a zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej sieti Facebook\nčasť článku „Stanovisko predsedníctva oblastnej organizácie SZPB Michalovce“ z 11. novembra 2024,\nkonkrétne priezvisko navrhovateľa, pretože jeho zaradenie do textu je neopodstatnené a narúša jeho\nosobnostné práva; (d) vymazať zo svojej webovej stránky www.szpb.sk a zo svojej oficiálnej stránky\nna sociálnej sieti Facebook celý článok „Skryté ciele a možno ešte skrytejšie úmysly organizátorov\ntzv. celoslovenskej konferencie SZPB vo Zvolene (4. časť)“ z 13. novembra 2024, pretože obsahuje\nvo väčšine svojho obsahu nepravdivé, skresľujúce a hanlivé vyjadrenia na adresu navrhovateľa; (e)\nvymazať zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej sieti Facebook celý článok „Vážení členovia SZPB,\nvážení čitatelia, priatelia“ z 28. októbra 2024, pretože obsahuje nepravdivé, skresľujúce a hanlivé\nvyjadrenia na adresu navrhovateľa; (f) vymazať zo svojej oficiálnej stránky na sociálnej sieti Facebook\noba články s identickým názvom „Vec: Informácia a prosba o zamedzenie nezákonného konania“ z\n18. decembra 2024, pretože vo väčšine svojho obsahu obsahujú nepravdivé, skresľujúce a hanlivé\nvyjadrenia na adresu navrhovateľa. Súd prvej inštancie zároveň odporcovi nárok na náhradu trov\nkonania nepriznal.\n\n2. Pri rozhodovaní vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý navrhovateľ\nodôvodnil tým, že je členom SZPB (odporcu) viac než 10 rokov a zároveň pôsobí ako redaktor a\nasistent poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Uviedol, že do roku 2023 pôsobil ako redaktor\nmesačníka „Bojovník - noviny antifašistov“, ktorý je vydávaný odporcom, a zároveň ako správca\nwebu odporcu. V rámci svojej novinárskej činnosti poukázal na problémy s riadením a financovaním\nSZPB, čo v reakcii odporcu vyústilo do jeho verejnej diskreditácie prostredníctvom mediálnych kanálov\nodporcu. Konštatoval, že odporca na nich zverejňuje účelovo a výlučne len články, ktoré podporujú jeho\nnaratív, pričom iní členovia SZPB nemajú právo uverejniť článok. Keď sa pokúsil vyvrátiť argumentáciu\nodporcu, bol mu zablokovaný prístup na profil odporcu na sociálnej sieti Facebook. Uviedol, že odporca\nvo zverejňovaných článkoch na svojich oficiálnych mediálnych platformách, t. j. webovej stránke\nwww.szpb.sk, profile na sociálnej sieti Facebook, mesačníku „Bojovník - noviny antifašistov“ a oficiálnej\ne-mailovej komunikácie adresovanej členom a funkcionárom SZPB, počnúc októbrom 2024 opakovane\nšíri o navrhovateľovi nepravdivé, skresľujúce, osočujúce a hanlivé vyjadrenia, ktorými znižuje jeho\ndôstojnosť, dobré meno, dôveryhodnosť v očiach verejnosti a profesijnú povesť vrátane možnosti\nďalšieho kariérneho uplatnenia, a tým neoprávnene zasahuje do jeho práva na ochranu osobnosti. Tieto\nčlánky obsahujú obvinenia navrhovateľa z korupcie, krádeže, porušovania zákona a iných neprávd a\noznačujú ho za „zlodeja“, „(spolu)páchateľa“, „renegáta“, „záškodníka“ či „poškodzovateľa“, pričom nie\nsú podložené celkom žiadnymi dôkazmi a majú výhradne difamačný charakter. Tvrdil, že dopad týchto\nvýrokov na jeho reputáciu je obrovský a keďže boli publikované širokej verejnosti, uchováva sa ich\nhistória pre verejnosť a odporca v ich šírení naďalej pokračuje, čím sa zvyšuje riziko nenapraviteľných\nškôd na osobnom a profesionálnom živote navrhovateľa a spôsobuje sa mu trvalá a nezvratná ujma na\njeho právach, a preto mal za to, že je naplnená potreba okamžitého zásahu súdu.\n3. Konkrétne navrhovateľ považoval za nepravdivé a neoprávnene zasahujúce do jeho práva na ochranu\nosobnosti nasledovné výroky odporcu: V článku „Vyhlásenie tajomníka Ústrednej rady SZPB“ z 31.\noktóbra 2024 v časti: «My budeme vždy nahlas hovoriť historickú pravdu a nenecháme sa kúpiť za\njudášske groše (koľko ste to sľubovali pán L.Á. tým, čo nás zradia? 300 000 navyše pre zväz? Priznáte\nto, alebo to budete zapierať? Kto vám to poradil? Kto to vie vybaviť? Kto je za týmto celým? Ukradli ste\nnám facebook-ovú skupinu, bez dovolenia používate naše logo (na ktoré máme mimochodom od tohto\nroka ochrannú známku, o čo sa pričinilo súčasné vedenie), robíte zlé veci a ste na veľmi zlej strane).» V\nčlánku „Skryté ciele a možno ešte skrytejšie úmysly organizátorov tzv. celoslovenskej konferencie SZPB\nvo E.\n(4. časť)“ z 13. novembra 2024 v časti: «Mladí vpred alebo ako je to s V. L.? Zaraďujem\nsem túto tému, pretože i o nej sa hovorilo vo E., i vzťah k mladým redaktorom bol vyčítaný súčasnému\nvedeniu. Keď som prijal funkciu vedúceho mediálno-komunikačného oddelenia SZPB po 18. zjazde, zistil\nsom, že nový predseda SZPB s novým tajomníkom Ústrednej rady SZPB majú výhrady voči mladým\nredaktorom mesačníka Bojovník V. L. a Z. Z.. Napriek tomu, že mi vysvetlili dôvody, prečo s nimi nechcú\nspolupracovať a ja som sa s ich výhradami stotožnil, uprosil som ich, aby mi aspoň jedného ponechali.\nSúhlasili! Rozhodlo sa, aby v redakcii zostal V. L., ktorý mal okrem článkov do printového Bojovníka\nna starosti aj webovú stránku a zväzový facebook. Z. Z. som chcel postupne opätovne zapájať do\nspolupráce s tým, aby sme spoločne vybudovali jeho dôveryhodnosť v očiach vedenia. Najskôr sme\nsi len vo štvorici (predseda, tajomník, ja a V.. L.) dohodli, že to bude za podstatne nižšie peniaze,\npretože on dovtedy z fakturovanej sumy vraj odovzdával časť zástupcovi šéfredaktora W. N. a druhú\nčasť Z. Z.. Výsledkom rokovania bolo, že dve zmluvy mu síce ostanú, no tá o práci pre Bojovník\nbude znížená o sumy, ktoré dovtedy odvádzal iným. Zmluva na správu webovej stránky a facebooku\nostala bez zmeny. Čo sa však stalo? V. L., napriek tomu, že zostal vo funkcii len na moje vyžiadanie,\nodmietol ma akceptovať ako vedúceho mediálnokomunikačného oddelenia a na webovú stránku bez\nmôjho schválenia umiestnil materiál od Z.. T., ktorý bol jednoznačne ohováračský voči predsedovi SZPB\nO. Y., navyše bol neférový a fakticky nepresný. (Všimnime si, že už vtedy sa pracovalo na špinení a\nodstránení O.. Y. z funkcie predsedu a tiež to, kto na tom pracoval! Podotýkam, že to bol júl 2023!)\nSpočiatku som k tomu napísal svoje „vysvetlenie“ a nariadil som V.. L., aby ho „zavesil“ k tomu T. článku\nako stanovisko hovorcu SZPB. Neurobil to a keď som to od neho opakovane žiadal, tak sa vyjadril, že\non tam bude dávať iba to, s čím on súhlasí. Čiže autorita a mediálna zodpovednosť vedúceho mediálnokomunikačného oddelenia SZPB mu nehovorila nič. Preto som mu nariadil, aby klamný článok Z.. T.\nT. O.. Y. úplne stiahol. Veď sa tam objavil bez môjho vedomia. Aj to odmietol! Na základe toho som\nmu dal okamžitú výpoveď zo spolupráce (podotýkam, že V. L. nebol zamestnancom, ale zmluvným\npartnerom), čo mi na druhý deň schválil predseda SZPB O. Y.. Výsledkom tohto prípadu pre všetkých\nnás je teda zistenie, že V. L. je nielen mladý, ale že on je aj pracovne nepodriaditeľný! To však nie je\nvšetko. Postupne som zistil, že z hľadiska mediálneho majetku nepatrí Zväzu takmer nič. A že každý si\n\nv SZPB bačoval ako sa mu chcelo. Dodnes mi nikto neodovzdal žiadny mediálny majetok, dodnes sa\nnezistilo kam sa podel digitálny fotoaparát, ktorý Zväzu daroval počas návštevy veľvyslanec ČĽR. Isté\nje, že je to krádež, ale kto ju spáchal??? Kam sa podeli redakčné počítače atď.? Najhoršie je to, že som\nzistil, že ani webová stránka bojovnik.info, szpb.info nám nepatrí, lebo je zaregistrovaná na úplne inú\nosobu mimo SZPB a z prostredia blízkeho\nZ.. T., W.. N. a keďže kedysi sme s daným\nmajiteľom boli v jednom vydavateľstve, tak aj mne. Najväčšou drzosťou V. L. bolo, že na tieto stránky\nprenášal aj výsostný majetok SZPB - archív Bojovníkov a iné články, ktoré mu vyplývali zo zmluvnej\nspolupráce so SZPB a ktoré mu SZPB aj platil. Podotýkam, že sa to muselo diať s vedomým zástupcu\nšéfredaktora W.. N., vedúceho mediálneho oddelenia Z.. T. a aj jeho nástupkyne\nY.. N..\nPovedané inak, ak by sme ako nové vedenie neuskutočnili nutné právne kroky, SZPB by už bol vďaka\ntýmto „mladým“ prišiel o mediálny majetok. Možno aj to mala prekryť zvolenská konferencia!» Článok\n„Stanovisko predsedníctva oblastnej organizácie SZPB Michalovce“ z 11. novembra 2024 obsahuje\nmeno navrhovateľa v súvislosti s údajným „tureckým šafárením s prostriedkami ústredia za bývalého\npredsedu B. M. a jeho ďalších spolupracovníkov“. V článku „Nedajme si ukradnúť a zlikvidovať SZPB!“\nz 9. novembra 2024 v časti: «Potvrdili to aj 5. novembra 2024, keď dvaja členovia tejto skupiny bývalý\nredaktor Bojovníka V. L. a europoslanec za Hlas SD Z. T. bez ohlásenia vtrhli na zasadanie Ústrednej\nrady SZPB a trvali na tom, aby sa tento orgán ihneď zaoberal situáciou v SZPB aj keď mal stanovený\niný program. Pridal sa k nim aj predseda bratislavskej oblastnej organizácie SZPB, ktorý je členom\nústrednej rady.» V článku „Predsedníctvo proti rozbíjačským snahám a nepriazni, nielen renegátov“ z 24.\noktóbra 2024 v časti: «K neutíchajúcej rozbíjačskej aktivite bývalého redaktora Bojovníka V. L. a k tzv.\n„celoslovenskej konferencii“, ktorú zvoláva predsedníctvo oblastného výboru SZPB vo E. pod názvom\n„Poslanie a vízie SZPB vo víre spoločenského vývoja“. Predsedníctvo sa uznieslo na uplatnení právnych\na iných krokov na ochranu svojej značky „Bojovník“, ktorá je V. L. používaná v adrese bojovnik.info, čo\nsa rovná krádeži majetku SZPB.» V príspevku „Vážení členovia SZPB, vážení čitatelia, priatelia“ z 28.\noktóbra 2024 v časti: «Jeho meno bolo spomenuté, zdôrazňujem, že len spomenuté, až v „rôznom“, keď\nsa hovorilo o opatreniach, ako si ochrániť právo na mediálny majetok SZPB, teda na značku „Bojovník“\natď. Práve vtedy padlo meno „V. L.“, pretože je to on, kto odcudzene používa našu značku a zdá sa, že\ns tým nemieni prestať. SZPB je v tomto prípade v úlohe poškodeného a neustále poškodzovaného a V.\nL. v úlohe poškodzovateľa, resp. v úlohe spolupáchateľa poškodzovateľa. A preto na záver už len jedna\notázka. Kto to kedy videl, aby sa okradnutý chcel rozprávať s pravdepodobným zlodejom? Ja myslím,\nže nikto! Veď na Slovensku na to máme kompetentné orgány. A práve preto to SZPB necháva na ne.\nDôkazom toho je prijaté uznesenie.» V článku „Ani tretí pokus o prevrat v SZPB...“ z 13. decembra 2024\nv časti: «Na predchádzajúcom rokovaní ústrednej rady ho dokonca zastavil V. L. s návrhom, že „čo\npoviete, pán predseda, keby ste sa vzdali funkcie predsedu zo zdravotných dôvodov“? A ešte dodal - „no\na s W. si potom poradíme!“ Predseda toto doplnil aktuálnym príkladom z tohto rokovania, že dnes vám\n„volal na oblastné organizácie, aby ste hlasovali proti prijatiu Stanov SZPB“. „On je len predĺžená ruka...,\nktorú využívajú práve títo renegáti zo zvolenskej konferencie“!“; a takisto v časti „Keďže však niekto\nz renegátov i toto oponoval, tak bol k tomu doplnený fakt, ako V. L. (v mene koho?) sľuboval členovi\nsúčasného predsedníctva ÚR SZPB W. Á., že keď prejde na ich stranu, tak zväz dostane 300 tisíc eur!\nW.. Á. to na rokovaní potvrdil. Takže kto všetko je do tohto komplotu proti SZPB zapojený?» Dva články\ns identickým názvom „Vec: Informácia a prosba o zamedzenie nezákonného konania“ z\n18.\ndecembra 2024. V tomto prípade oba statusy sa celé týkajú len osoby navrhovateľa a dajú sa považovať\nza ohováranie.\n4. Mestský súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol\n(v poradí\nprvým) uznesením zo 7. februára 2025 č. k. 3C/101/2024-221, ktorým návrh navrhovateľa na nariadenie\nneodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Proti\ntomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ odvolanie. Krajský súd v Bratislave ako\nodvolací súd rozhodol na odvolanie navrhovateľa uznesením z 15. apríla 2025 sp. zn. 4Co/46/2025\ntak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej\ninštancie vytkol, že „nepostupoval správne, keď návrh navrhovateľa posúdil ako celok a neposudzoval\njednotlivé napádané výroky odporcu individuálne aj vzhľadom k tomu, že každý napádaný výrok sa týka\niného navrhovateľom tvrdeného zásahu do jeho osobnostných práv, a preto je rozhodnutie súdu prvej\ninštancie z hľadiska posúdenia jednotlivých napádaných výrokov odporcu nepreskúmateľné“ (bod 32.\nodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu).\n5. Súd prvej inštancie sa v intenciách kasačného rozhodnutia odvolacieho súdu v konaní oboznámil\nso všetkými listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom na osvedčenie svojich skutkových tvrdení,\n\nkonkrétne článkami a príspevkami zverejnenými na webovom sídle odporcu www.szpb.sk, na jeho profile\nna sociálnej sieti Facebook alebo v tlačenej verzií mesačníka „Bojovník - noviny antifašistov“ s názvom\n„Vyhlásenie tajomníka Ústrednej rady SZPB“ z\n31. októbra 2024, „Skryté ciele a možno ešte\nskrytejšie úmysly organizátorov tzv. celoslovenskej konferencie SZPB vo E. (4. časť)“ z 13. novembra\n2024, „Stanovisko predsedníctva oblastnej organizácie SZPB W.“ z 11. novembra 2024, „Nedajme\nsi ukradnúť a zlikvidovať SZPB!“ z 9. novembra 2024, „Predsedníctvo proti rozbíjačským snahám a\nnepriazni, nielen renegátov“ z 24. októbra 2024, „Vážení členovia SZPB, vážení čitatelia, priatelia“ z\n28. októbra 2024, „Ani tretí pokus o prevrat v SZPB...“ z 13. decembra 2024 a „Vec: Informácia a\nprosba o zamedzenie nezákonného konania“ z 18. decembra 2024; stanoviskom Predsedníctva ÚR\nSZPB ku tzv. konferencii z 15. októbra 2024; prepisom z verejného zasadnutia Predsedníctva ÚR\nSZPB z 28. novembra 2024 a žiadosťou navrhovateľa o vystúpenie na tomto zasadnutí; odpoveďami\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy z 3. septembra 2024, 8. októbra 2024\na 14. januára 2025 na žiadosť navrhovateľa o poskytnutie informácie ohľadom príspevku pre SZPB;\nvýzvou navrhovateľa adresovanou odporcovi na vymazanie časti textov týkajúcich sa jeho osoby z 26.\noktóbra 2024; stanovami SZPB, ako aj ďalším obsahom spisu.\n6. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. §\n324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 326 ods. 1 a 2 CSP, § 329 ods. 1 CSP,\n§ 329 ods. 2 CSP, § 11, § 13 ods. 1 Občianskeho zákona, čl. 26 ods. 1 a 2 prvej vety Ústavy SR, čl. 26\nods. 4 Ústavy SR, čl. 10 ods. 1,2 Dohovoru o ochrane ľudských práv.\n7. Skonštatoval, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu\npredloženými dôkazmi síce mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami t. j. odporca uverejnil o navrhovateľovi na svojom webovom sídle www.szpb.sk a na svojom profile\nna sociálnej sieti Facebook viaceré články a príspevky s výrokmi, ktorých obsah sa predbežne môže\njaviť ako difamujúci, a teda objektívne spôsobilý zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti,\navšak navrhovateľovi sa podľa názoru súdu prvej inštancie nepodarilo dostatočne spoľahlivo osvedčiť\nexistenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov medzi ním a odporcom.\n8. Uviedol, že právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka\nje neoprávnenosť zásahu do ochrany osobnosti fyzickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je\nobjektívne spôsobilý ujmu na osobnostných právach vyvolať.\nK porušeniu práva na\nochranu osobnosti môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej\n(zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo\ndôjsť písmom (písomne), treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či ide o\nskutkové tvrdenie alebo o hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej\nz týchto kategórií sa líšia. V nadväznosti na uvedené poukázal na to čo je neoprávneným zásahom\na čo predstavuje slobodu prejavu. Skonštatoval, že v oblasti difamačných sporov existuje niekoľko\nzákladných orientačných kritérií, ktorých systematickým posúdením možno uzavrieť, či bude daná\nprednosť ochrane slobody prejavu (vrátane práva šíriť informácie) alebo ochrane osobnosti. Uviedol, že\nrozhodujúcou otázkou pri posudzovaní akceptovateľnosti stretu slobody prejavu s právom na ochranu\nosobnosti je otázka primeranosti a na jej riešenie sa využíva test proporcionality založený na hľadaní\nodpovedí na otázky „kto?“, „o kom?“, „čo?“, „kde?“, „kedy?“ a „ako?“ v danom prípade „hovoril“, resp.\nuverejnil informáciu (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 492/2012).\n9. Podľa názoru súdu prvej inštancie zo skutkových tvrdení navrhovateľa a predložených listinných\ndôkazov možno na účely konania o neodkladnom opatrení - ako konania zjednodušeného a\nzrýchleného, v ktorom sa nezisťuje úplný skutkový stav - považovať predbežne za osvedčenú danosť\nhmotnoprávneho nároku navrhovateľa a jeho právny záujem na nariadení navrhovaného neodkladného\nopatrenia. Jednotlivé navrhovateľom označené články a príspevky odporcu sa podľa názoru súdu\nprvej inštancie môžu predbežne javiť ako objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnostných právach\nnavrhovateľa, pretože - posudzujúc ich podľa svojho obsahu a kontextu - navrhovateľa obviňujú resp.\nnavodzujú dojem o podozrení zo spáchania niektorého z trestných činov korupcie, neoprávneného\npoužívania loga odporcu, odcudzenia značky „Bojovník“, neekonomického nakladania s prostriedkami\nodporcu v rozpore s jeho záujmami či neoprávneného svojvoľného konania prirovnaného ku krádeži\nfacebookovej skupiny a mediálneho majetku odporcu. Skonštatoval, že podmienku osvedčenia\nexistencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a dôvodnosti a trvania práva navrhovateľa,\nktorému sa má poskytnúť ochrana, predbežne považoval za splnenú. Poukázal na to, že splnenie tohto\n\npredpokladu ale automaticky nemôže rezultovať do záveru, že už sú tak kumulatívne splnené aj všetky\nostatné zákonné predpoklady vyžadované pre nariadenie neodkladného opatrenia a súd je povinný\npodanému návrhu bez ďalšieho vyhovieť. Uviedol, že mylný je preto názor, podľa ktorého ak navrhovateľ\nneodkladného opatrenia osvedčí dôvodnosť a trvanie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana,\nsamo osebe to už znamená, že treba tak považovať za splnený aj predpoklad osvedčenia existencie\nbezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Tieto dva predpoklady nemajú medzi\nsebou vzťah implikácie, ale ide o osobitné predpoklady, z ktorých každý podlieha samostatnému\nskúmaniu, ktorého výsledkom môže byť aj alternatíva, že bola síce bola zistená existencia ohrozeného\nči porušeného práva, ale súd nezistil existenciu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami\nspôsobom žiadaným navrhovateľom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je splnená podmienka\nbezodkladnosti v zmysle § 325 ods. 1 CSP, ktorá má esenciálny význam z tohto dôvodu, že súd\nrozhoduje o nariadení neodkladného opatrenia bez riadneho vykonania dokazovania a bez možnosti\nprotistrany vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a navrhnúť resp. pripojiť svoje\nvlastné dôkazy. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa a ním predložených listinných dôkazov súd prvej\ninštancie nemal osvedčenú existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov medzi ním\na odporcom, t. j. že medzi sporovými stranami nastal taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý by\nsi bezpodmienečne vyžadoval rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného\nopatrenia.\n10. Poukázal na zmysel inštitútu neodkladného opatrenia a konštatoval, že v preskúmavanej veci\nsa tvrdený zásah do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti šírením difamujúcich informácií zo\nstrany odporcu udial formou zverejnenia viacerých článkov a príspevkov na webovom sídle odporcu\nwww.szpb.sk a na jeho profile na sociálnej sieti Facebook (t. j. „kde?“). Autorom týchto článkov a\npríspevkov (t. j. „kto?“) sú osoby vo vedení odporcu (tajomník a členovia Ústrednej rady SZPB, hovorca\nSZPB, členovia vedenia oblastných organizácií SZPB) a týkajú sa (t. j. „čo?“ a „kedy?“) výlučne\naktuálneho či nedávneho pôsobenia navrhovateľa (t. j. o kom?“) v žalovanom občianskom združení,\njeho aktivitách súvisiacich (resp. konkurujúcich) s predmetom činnosti odporcu a jeho kritického vzťahu\nk vedeniu tohto združenia vrátane vzniknutých nezhôd a nedorozumení, na ktoré autori týchto článkov\na príspevkov prezentujú svoj vlastný uhol pohľadu, východiská posudzovania a stanoviská (t. j. „ako?“).\nUviedol, že pri hodnotení intenzity tvrdeného zásahu nemožno opomenúť fakt, že navrhovateľ bol\nsprávcom webového sídla odporcu, jeho facebookovej skupiny a zároveň redaktorom mesačníka\nvydávaného odporcom, v ktorom publikoval svoje články a príspevky, a tak na základe vlastného\nrozhodnutia vstúpil do verejného priestoru a prezentoval v ňom svoj pohľad nielen na celospoločenské\ntémy, ale aj vnútroorganizačné pomery a dianie u odporcu. Pokiaľ navrhovateľ sám dobrovoľne prijal\nu odporcu pozíciu spojenú so správou jeho webového sídla a skupiny na sociálnej sieti Facebook a\npozíciu redaktora novín vydaných odporcom, možno od neho oprávnene vyžadovať, aby strpel aj určitú\nväčšiu mieru kritiky zo strany vedenia tohto občianskeho združenia, pokiaľ sa týka tejto jeho činnosti\nvykonávanej pre združenie a nepresiahla rámec oprávnenej kritiky.\n11. Podľa názoru súdu prvej inštancie z obsahu vyššie uvedených článkov a príspevkov nevyplýva, že\nby jednotlivé výroky, ktoré navrhovateľ požaduje vymazať a vo vzťahu ku ktorým navrhuje zdržať sa\nich šírenia, vykazovali čo do intenzity a kvality (t. j. „ako?“) také znaky verbálneho útoku, nenávistného,\nzákerného či podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii, pre ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah\nsúdu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že tento záver sa týka každého\njedného článku a príspevku napádaného navrhovateľom v ním podanom návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia.\n12. V ďalšom súd prvej inštancie posudzoval články a príspevky napádané navrhovateľom jednotlivo,\npričom uviedol, že článok „Vyhlásenie tajomníka Ústrednej rady SZPB“ z 31. októbra 2024 je podľa\nsvojho obsahu predovšetkým bezprostrednou reakciou tajomníka ÚR SZPB E. W. na vystúpenie\nposlanca Európskeho parlamentu a člena SZPB Z. T. na celoslovenskej konferencii konanej 28. októbra\n2024 vo E., ktorý sa kriticky vyjadril k spôsobu vykonávania funkcie predsedu SZPB O. Y. a aj samotného\nautora tohto článku ako tajomníka ÚR SZPB. Jednou z kritizovaných záležitostí bolo vytknutie, že\n„zväz dostal nízku dotáciu a neskoro“, za čo ale autor článku popiera zodpovednosť vedenia SZPB.\nKonštatoval, že zároveň autor článku vyjadril obavu pred odvolaním vedenia SZPB (vrátane predsedu\na jeho samého) a ubezpečil, že súčasné vedenie zväzu „sa nepodvolí snahám o zmenu kurzu našej\norganizácie“. Vyjadril, že článok sa venuje osobe navrhovateľa len v jednom záverečnom odseku, v\nktorom autor pokladá navrhovateľovi otázku: „Koľko ste to sľubovali, pán [navrhovateľ], tým, čo nás\n\nzradia? 300 000 navyše pre zväz?“ Uviedol, že z kontextu článku vyplýva, že bol písaný v čase po\nvoľbách nového vedenia SZPB, ktorý bol vyhrotený medzi zvolenými funkcionármi a - zjednodušene\npovedané - tzv. „reformným krídlom“ nespokojným s výsledkom volieb a usilujúcim sa dosiahnuť zmenu\nvo vedení, pričom do tohto „krídla“ patril aj spomínaný Z. T. a tiež navrhovateľ. Z obsahu návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia a ostatných článkov priložených k tomuto návrhu vyplýva, že\nodporca vytýka navrhovateľovi, že mal ústne sľúbiť členovi súčasného vedenia W. Á., že keď prejde na\n„ich stranu“, tak „vybaví“ pre zväz vyššiu dotáciu o 300 000 eur - odtiaľ má základ použitý výraz „zradia“\na „judášske groše“. Člen súčasného vedenia SZPB W. Á. mal pravdivosť tejto skutočnosti potvrdiť a\nnásledne to oznámil zvyšným členom vedenia SZPB, a teda aj autorovi článku (tajomníkovi ÚR SZPB).\nDodal, že autor článku teda navrhovateľa s touto skutočnosťou konfrontuje. Ďalej uviedol, že navrhovateľ\nvo svojom návrhu potvrdil, že „v reakcii deklaroval, že zmena vedenia SZPB by podľa jeho názoru, ktorý\nverejne prezentuje, priniesla väčšiu podporu od ministerstva vnútra,“ a dodal, že toto „však nemožno\ninterpretovať ako korupciu, ale ako neschopnosť súčasného vedenia SZPB rokovať s predstaviteľmi\nštátu“. Súdu prvej inštancie z obsahu tohto článku a jeho časového a vecného kontextu predovšetkým\ns priebehom celoslovenskej konferencie vo E. vyplývalo, že autorovi článku bola oznámená predmetná\nskutočnosť o schopnosti vybavenia vyššej dotácie pre zväz v prípade podpory zmeny vedenia, s\nktorou navrhovateľa konfrontuje formou otázok, pričom použité slovné výrazy nespájajú navrhovateľa s\nkorupciou alebo s inou trestnou činnosťou. Poukázal na to, že navrhovateľ bol autorom konfrontovaný\niba ohľadom toho, že mal ústne povedať členovi vedenia SZPB W. Á., že ak prejde na „ich stranu“, tak\nvybaví pre zväz vyššiu dotáciu. Taktiež poukázal na to, že autor v článku nijako netvrdí, že navrhovateľ\nakúkoľvek dotáciu reálne vybavil, začal vybavovať, vôbec dokázal vybaviť, spôsobil, že SZPB bola\nposkytnutá nižšia dotácia, alebo spôsobil SZPB v súvislosti s dotáciami akúkoľvek majetkovú škodu;\nz tohto dôvodu list Ministerstva vnútra SR zo 14. januára 2025 s odpoveďami na navrhovateľove\notázky týkajúce sa financovania SZPB z verejných zdrojov nemá podľa názoru súdu prvej inštancie\nžiadnu relevanciu k meritu veci. Dodal, že aj keby predmetná kritika, hoci je vecná a konkrétna, napriek\ntomu nebola oprávnená, pretože by sa nezakladala na pravdivých faktoch, zo spôsobu, akým bola\nvyjadrená, súd prvej inštancie nedospel k záveru, že by v nej zvolené výrazové prostriedky boli z pohľadu\nodporcu použité absolútne neodôvodneným a zjavne neprimeraným spôsobom s jediným cieľom\nnavrhovateľa len svojvoľne uraziť či očierniť. Dospel preto k záveru, že so zreteľom na tieto súvislosti\nich intenzita a kvalita objektívne nevykazuje také znaky verbálneho útoku, nenávistného prejavu či\nprejavu podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii, pre ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu\nprostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Doplnil, že uvedený záver obdobne\nplatí aj vo vzťahu k ďalším výrokom v článku smerovaným k navrhovateľovi, a to „ukradli ste nám\nfacebookovú skupinu, bez dovolenia používate naše logo (na ktoré máme mimochodom od tohto roka\nochrannú známku, o čo sa pričinilo súčasné vedenie), robíte zlé veci a ste na veľmi zlej strane“. Uviedol,\nže z predložených ďalších listinných dôkazov vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom existuje\nspor o tom, že navrhovateľ neoprávnene, t. j. bez privolenia odporcu používa značku «Bojovník» a logo\nSZPB na svojej webovej stránke www.bojovnik.info (kde je navrhovateľ uvedený ako jediná kontaktná\nosoba - pozn. súdu; k tomu porov. text na tejto stránke: „Kontakt na redakciu: redakcia@bojovnik.info.\nTel. číslo: [...] - redaktor V. L.. Ďalšie kontakty pripravujeme…“, ako aj označenie navrhovateľa v záhlaví\nlistov Ministerstva vnútra SR z 3. septembra 2024, 8. októbra 2024 a 14. januára 2025 na jeho žiadosti\no poskytnutie informácie: „V. L., redakcia portálu Bojovnik.info, redakcia@bojovnik.info“), čo odporca\npovažuje za neoprávnený zásah do jeho práv k ochrannej známke, navrhovateľovi to opakovane vyčíta,\nvyzýva ho, aby od tohto konania upustil a sám laicky takéto konanie označuje výrazom „odcudzenie“\nresp. prirovnáva ho ku „krádeži“, keďže oprávnenie na používanie loga ako predmetu duševného\nvlastníctva patrí - ako to odporca uvádza aj v spomenutých výrokoch - výhradne zväzu. Konštatoval,\nže hoci odporca v týchto výrokoch použil ostrejšie výrazové prostriedky, súd prvej inštancie posudzujúc\nich v celom kontexte článku a vzájomných vzťahov medzi sporovými stranami nedospel k záveru, že\nby boli zvolené z pohľadu odporcu absolútne neodôvodneným a zjavne neprimeraným spôsobom s\njediným cieľom navrhovateľa len svojvoľne uraziť a očierniť, a preto ich intenzita a kvalita objektívne\nnevykazuje také znaky verbálneho útoku, nenávistného prejavu či prejavu podnecujúceho k násiliu alebo\nintolerancii, pre ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia navrhovaného\nneodkladného opatrenia. Dodal, že v prípade tohto článku, vo vzťahu ku ktorému sa navrhovateľ domáha\njeho odstránenia v celom rozsahu, taktiež nie je splnená ani podmienka primeranosti navrhovaného\nneodkladného opatrenia, pretože tento pomerne rozsiahly článok sa osobe navrhovateľa venuje iba v\njedinom odseku. Nariadenie odstránenia celého článku, ako to požaduje navrhovateľ, by pri porovnaní\npráva na ochranu osobnosti navrhovateľa a slobody prejavu odporcu podľa názoru súdu prvej inštancie\n\nnad primeraný rozsah neodôvodnene zasahovalo do slobody prejavu odporcu. Nariadenie odstránenia\ncelého tohto článku preto ani z tohto dôvodu nebolo podľa jeho názoru opodstatnené.\n13. Súd prvej inštancie uviedol, že obsahom článku „Skryté ciele a možno ešte skrytejšie úmysly\norganizátorov tzv. celoslovenskej konferencie SZPB vo E. (4. časť)“ z\n13. novembra 2024,\nktorého autorom je vedúci mediálno-komunikačného oddelenia SZPB O. W., je kritika navrhovateľovho\npôsobenia ako správcu webu SZPB, správcu skupiny SZPB na sociálnej sieti Facebook a ako redaktora\nmesačníka Bojovník. Kritika autora článku ako de facto navrhovateľovho nadriadeného spočívala v tom,\nže navrhovateľ bez jeho schválenia umiestnil na webovú stránku odporcu materiál ohovárajúci predsedu\nzväzu O. Y., ku ktorému následne navrhovateľ odmietol uverejniť vysvetľujúce stanovisko autora článku\na takisto odmietol tento článok z webovej stránky odstrániť. Na základe tohto autor článku usúdil,\nže navrhovateľ je „pracovne nepodriaditeľný“. V článku navrhovateľovi ďalej vytýkal, že na webovú\nstránku bojovnik.info, ktorá ale nebola mediálnou platformou odporcu, „prenášal“ mediálny majetok\nSZPB, a to archív mesačníka Bojovník, ako aj iné články, ku ktorým mal odporca autorské práva. Takéto\nkonanie navrhovateľa označil za „najväčšiu drzosť“ a napokon dodal, že „ak by sme ako nové vedenie\nneuskutočnili nutné právne kroky, SZPB by už bol vďaka týmto ,mladým' prišiel o mediálny majetok“. Súd\nprvej inštancie konštatoval, že obsahom tohto článku je teda vecná a konkrétna kritika navrhovateľovho\npôsobenia u odporcu v rámci mediálnej agendy. Mal za to, že aj keby predmetná kritika nebola oprávnená\na nezakladala by sa na pravdivých faktoch, zo spôsobu, akým bola vyjadrená, súd prvej inštancie\nnedospel k záveru, že by v nej zvolené výrazové prostriedky boli z pohľadu odporcu použité absolútne\nneodôvodneným a zjavne neprimeraným spôsobom a s jediným cieľom navrhovateľa len uraziť či\nočierniť.\nSo zreteľom na tieto súvislosti preto ich intenzita a kvalita objektívne podľa súdu prvej\ninštancie nevykazuje také znaky verbálneho útoku, nenávistného prejavu či prejavu podnecujúceho k\nnásiliu alebo intolerancii, pre ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia\nnavrhovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie doplnil, že v tomto článku jeho autor tiež\nspomína, že počas svojho pôsobenia „postupne zistil, že z hľadiska mediálneho majetku nepatrí zväzu\ntakmer nič“ a že „každý si v SZPB bačoval, ako sa mu chcelo“. Ďalej uvádza, že mu dodnes nikto žiadny\nmediálny majetok neodovzdal a že „dodnes sa nezistilo, kam sa podel digitálny fotoaparát, ktorý zväzu\ndaroval počas návštevy veľvyslanec ČĽR“. Na základe uvedeného potom usudzuje a pýta sa, že „isté je,\nže je to krádež, ale kto ju spáchal??? Kam sa podeli redakčné počítače atď.?“ Súd prvej inštancie vyjadril,\nže predmetné výroky vedúceho mediálno-komunikačného oddelenia SZPB sú síce kritikou vnútorných\npomerov vo zväze na úseku mediálnej agendy (porov. slovné spojenie „každý“ si v SZPB „bačoval,\nako sa mu chcelo“), avšak nespájajú sa nezameniteľne práve s osobou navrhovateľa. Mal za to, že z\ntýchto výrokov nevyplýva, že z „krádeže“ digitálne fotoaparátu či redakčných počítačov sa obviňuje práve\nnavrhovateľ, ale práve naopak, sám autor článku konštatuje, že sa nezistilo, čo sa s fotoaparátom stalo\na v nadväznosti na to sa pýta, kto si ho ponechal. Netvrdí, že si ho ponechal resp. - vyjadrené slovami\nautora článku - „ukradol“ práve navrhovateľ. Pri týchto výrokoch, posudzujúc ich podľa svojho obsahu aj\nkontextu, v ktorom boli uvedené, sa preto súdu prvej inštancie nejavilo ako dostatočne osvedčené, že by\nbolo porušené práve navrhovateľovo právo na ochranu osobnosti, ktorému sa má poskytnúť neodkladná\nochrana, čo podľa súdu prvej inštancie znamená, že vo vzťahu k tejto časti uvedeného článku neboli\nsplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.\n14. K článku „Stanovisko predsedníctva oblastnej organizácie SZPB W.“ z\n11. novembra\n2024 súd prvej inštancie uviedol, že obsahuje meno navrhovateľa v súvislosti s údajným „tureckým\nšafárením s prostriedkami ústredia za bývalého predsedu B. M. a jeho ďalších spolupracovníkov“, ktoré\nautori článku žiadajú po zmene vedenia SZPB po voľbách z 25. mája 2024 „konečne vyšetriť“. 20.1.\nVýrok o „tureckom šafárení“ nie je podľa súdu prvej inštancie skutkovým tvrdením, ktorého pravdivosť\nmožno exaktne preukázať, ale ide o hodnotiaci úsudok autorov článku, ktorý možno vo všeobecnosti\nchápať ako kritiku konkrétnych trinástich vymenovaných osôb, ktorá mala spočívať v podieľaní sa podľa názoru autorov článku - na zlom a neefektívnom hospodárení SZPB za predošlého vedenia, s\nktorým autori článku vyjadrujú nesúhlas. Súd prvej inštancie dôvodil, že použitý slovný výraz síce možno\npovažovať za expresívny v pejoratívnom zmysle, avšak jeho obsah a ďalší kontext výslovne nespája\nnavrhovateľa a ďalšie osoby s konkrétnou trestnou činnosťou (doplnil, že šafáriť ako zle hospodáriť\nautomaticky neznamená rozkrádať, spreneveriť, či podvádzať, ako sa to snaží nadsadiť navrhovateľ) a\nani jeho intenzita a kvalita objektívne nevykazuje také znaky verbálneho útoku, nenávistného prejavu\nči prejavu podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii, pre ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu\nprostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie poznamenal, že\nsloboda prejavu sa uplatňuje nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp.\n\nsú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát\nalebo časť obyvateľstva či jednotlivca, čo je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti,\nbez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti. Len samotná skutočnosť, že spomenutý výrok\nautorov článku neprijíma navrhovateľ pre seba ako priaznivý, nemôže bez ďalšieho spôsobovať ten\nprávny a procesný následok, že súd je automaticky povinný jeho návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia vyhovieť.\n15. Súd prvej inštancie v ďalšom konštatoval, že v článku „Nedajme si ukradnúť a zlikvidovať SZPB!“ z\n9. novembra 2024 jeho autor V. Y. uviedol, že navrhovateľ spolu s poslancom Európskeho parlamentu Z.\nT. „bez ohlásenia vtrhli“ na zasadnutie ÚR SZPB z 5. novembra 2024 a „trvali na tom, aby sa tento orgán\nihneď zaoberal situáciou v SZPB aj keď mal stanovený iný program“. Vyjadril, že navrhovateľ vo svojich\npodaniach k tomuto tvrdeniu uviedol, že tohto zasadnutia sa zúčastnil ako zástupca verejnosti, pričom\nsa do rokovania nijako nezapájal s výnimkou záveru rokovania, keď verejne vyzval odporcu na zmier.\nPoznamenal, že súdu nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by objektívne osvedčoval, ako prebiehalo\npredmetné zasadnutie ÚR SZPB z 5. novembra 2024, a preto nie je podľa názoru súdu prvej inštancie\nmožné relevantne vyhodnotiť, že by išlo o skutkové tvrdenie, ktoré nie je pravdivé, a teda že sa týmto\nčlánkom neoprávnene zasiahlo do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti. Mal za to, že v tomto\nprípade nie je splnená už podmienka existencie a trvania práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana. A\ntakisto, slovný výraz „vtrhli“, použitý aj vo vzťahu k navrhovateľovi, ktorý sa - ako sám tvrdí - predmetného\nzasadnutia skutočne zúčastnil, možno síce považovať za expresívny výraz s pejoratívnym zafarbením,\navšak jeho intenzita objektívne podľa súdu prvej inštancie nevykazuje také kvality verbálneho útoku,\nnenávistného prejavu či prejavu podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii, pre ktoré by bol nevyhnutný\nokamžitý zásah súdu práve prostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.\n16. K článku „Predsedníctvo proti rozbíjačským snahám a nepriazni, nielen renegátov“ z 24. októbra\n2024 súd prvej inštancie uviedol, že informuje o zaujatí stanoviska predsedníctva SZPB, ktoré samo\npovažuje za zásadné, a to okrem iného aj k aktivite navrhovateľa, ktorú zo svojho pohľadu označilo\nvzhľadom na jej charakter za „neutíchajúcu rozbíjačskú aktivitu“, a to že sa uznieslo na uplatnení\nprávnych a iných krokov na ochranu svojej značky «Bojovník» (ide o názov mesačníka odporcu pozn.), ktorá má byť navrhovateľom „používaná v adrese bojovnik.info, čo sa rovná krádeži majetku\nSZPB“. Konštatoval, že obsahom tohto článku je teda správa vedenia SZPB o tom, že sa rozhodlo\nuplatniť si právo na ochranu svojej značky, a to proti navrhovateľovi, ktorý podľa názoru vedenia SZPB\ntúto značku bez oprávnenia tiež používa, čo laicky prirovnalo ku „krádeži majetku SZPB“. Súd prvej\ninštancie konštatoval, že výrazové prostriedky použité vo vzťahu navrhovateľovi možno vyhodnotiť\nako hodnotiace úsudky odporcu k jeho konaniu, ktoré sám odporca považuje za poškodzujúce jeho\nznačku, a to - ako z kontextu možno vyvodiť - nebezpečenstvom vyvolania zámeny spočívajúcej\nv tom, že adresa bojovnik.info je mediálnym portálom odporcu a že postoje, stanoviská a názory\nna nej zverejňované sú zároveň postojmi, stanoviskami a názormi odporcu, čo ale nie je pravdou.\nSúd prvej inštancie poznamenal, že hoci odporca použil expresívne výrazové prostriedky, posudzujúc\nich v celom kontexte článku súd prvej inštancie nedospel k záveru, že by boli zvolené z pohľadu\nodporcu absolútne neodôvodneným a zjavne neprimeraným spôsobom a s jediným cieľom navrhovateľa\nlen uraziť. Poukázal na to, že so zreteľom na tieto súvislosti preto ich intenzita a kvalita objektívne\nnevykazuje také znaky verbálneho útoku, nenávistného prejavu či prejavu podnecujúceho k násiliu alebo\nintolerancii, pre ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia navrhovaného\nneodkladného opatrenia. Zároveň dodal, že sloboda prejavu sa uplatňuje nielen voči informáciám a\nmyšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči\ntým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva či jednotlivca, čo je dané\npožiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej\nspoločnosti. Len samotná skutočnosť, že spomenutý hodnotiaci úsudok vedenia SZPB vo vzťahu\nk navrhovateľovmu opísanému konaniu neprijíma navrhovateľ pre seba ako priaznivý, nemôže bez\nďalšieho spôsobovať ten právny a procesný následok, že súd je automaticky povinný jeho návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.\n17. V ďalšom súd prvej inštancie konštatoval, že príspevok nadpísaný ako „Vážení členovia SZPB,\nvážení čitatelia, priatelia“ z 28. októbra 2024, ktorého autorom je hovorca SZPB O. W., je reakciou\nna tvrdenia navrhovateľa o tom, že predsedníctvo SZPB nedodržuje stanovy SZPB a porušuje práva\nčlenov SZPB, keď o nich rokuje bez ich prítomnosti. Autor v príspevku informuje, že na rokovaní\npredsedníctva ÚR SZPB z 23. októbra 2024 bol navrhovateľ spomínaný len v bode „Rôzne“, keď\n\nsa hovorilo o opatreniach na ochranu „mediálneho majetku SZPB“, a to značky «Bojovník», keďže\nodporca má za to, že navrhovateľ je ten, „kto odcudzene používa našu značku a zdá sa, že s tým\nnemieni prestať“. V tomto kontexte autor príspevku označil odporcu za poškodeného a navrhovateľa za\n„poškodzovateľa“ resp. „spolupáchateľa poškodzovateľa“, a zároveň sa v nadväznosti na navrhovateľom\ntvrdené opomenutie pozvať ho na predmetné rokovanie - nadneseným spôsobom - pýta: „Kto to kedy\nvidel, aby sa okradnutý chcel rozprávať s pravdepodobným zlodejom?“ Súd prvej inštancie uviedol, že\npríspevok sa teda opäť týka sporu medzi sporovými stranami o používaní značky «Bojovník», o ktorej\nodporca tvrdí, že mu patrí - t. j. že ide o „mediálny majetok SZPB“ - a že mu ju navrhovateľ neoprávnene\npoužíva, a preto ho vníma ako „poškodzovateľa“ jeho práv resp. oprávnených záujmov, pričom toto\nneoprávnené používanie značky sám laicky označuje ako „odcudzenie“, z čoho potom vyvodzuje slovné\nspojenie „pravdepodobný zlodej“. Z takto zisteného skutkového stavu uzavrel ako aj v predošlom bode\nodôvodnenia tohto uznesenia, že hoci odporca použil vo vzťahu k navrhovateľovi expresívne výrazové\nprostriedky, posudzujúc ich v celom kontexte príspevku súd prvej inštancie nedospel k záveru, že by\nboli zvolené z pohľadu odporcu absolútne neodôvodneným a zjavne neprimeraným spôsobom a s\njediným cieľom navrhovateľa len uraziť alebo očierniť. So zreteľom na tieto súvislosti preto podľa súdu\nprvej inštancie ich intenzita a kvalita objektívne nevykazuje také znaky verbálneho útoku, nenávistného\nprejavu či prejavu podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii, pre ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah\nsúdu prostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.\n18. K článku „Ani tretí pokus o prevrat v SZPB...“ z 13. decembra 2024 súd prvej inštancie uviedol,\nže v tomto článku jeho autor O. W. popísal priebeh rokovania ÚR SZPB (o personálnych otázkach,\núprave stanov, rozpočte a pod.), na ktorom sa následne preberala v tom čase diskutovaná záležitosť\no nespokojnosti niektorých členov s výsledkami volieb vedenia SZPB usilujúcich sa o zmenu vedenia,\nktorých autor článku označil výrazom „renegáti“ resp. „záškodnícki renegáti“, čo je synonymum slova\nzradca, odpadlík. Konštatoval, že z obsahu tohto článku ďalej vyplýva, že počas rokovania vystúpil tiež\npredseda SZPB O. Y., ktorý informoval, že „na predchádzajúcom rokovaní ústrednej rady ho dokonca\nzastavil [navrhovateľ] s návrhom, že ,čo poviete, pán predseda, keby ste sa vzdali funkcie predsedu\nzo zdravotných dôvodov?' A ešte dodal - ,no a s W. si potom poradíme!'“ Konanie navrhovateľa\ndoplnil príkladom z tohto rokovania, že navrhovateľ mal „volať na oblastné organizácie, aby hlasovali\nproti prijatiu Stanov SZPB“, a v nadväznosti na to navrhovateľa označil ako „predĺženú ruku, ktorú\nvyužívajú práve títo renegáti zo zvolenskej konferencie“. Podľa jeho názoru celoslovenská konferencia\nSZPB vo E. bola „prevratom“ proti súčasnému vedeniu SZPB, „ktorý nevyšiel“. Článok ďalej pokračuje\nprezentovaním obsahu vystúpenia tajomníka SZPB E. W., ktorý „priblížil technické detaily, ako si\nrenegáti predsavzali prevziať moc v SZPB“ a na oponentúru jedného z členov následne doplnil „fakt,\nako [navrhovateľ] (v mene koho?) sľuboval členovi súčasného predsedníctva ÚR SZPB W. Á., že\nkeď prejde na ich stranu, tak zväz dostane 300 tisíc eur! W.. Á. to na rokovaní potvrdil.“ Súd prvej\ninštancie vyjadril, že predmetné výroky možno označiť jednak ako konštatovania autora článku o vnímaní\nvnútorných pomerov v rámci SZPB, v ktorom majú rôzne skupiny odlišné záujmy a snažia sa na „svoju\nstranu“ získať niektorých vplyvných členov, a jednak ako citácie vystupujúcich osôb na predmetnom\nrokovaní. Odporca v rámci slobody prejavu avšak má právo kritizovať konanie jednotlivých zúčastnených\nosôb, a teda aj navrhovateľa, ak sa týka snahy o získanie vplyvu v rámci SZPB. Táto kritika - hoci\nje uvedená s dostatočným opisom skutkového základu, z ktorého vychádza - môže byť vo výsledku\nzaložená na nepravdivých faktoch, a teda neoprávnene zasahujúca do práva navrhovateľa na ochranu\nosobnosti, avšak v danom článku je vyjadrená vecne, konkrétne a nie zjavne neprimeraným spôsobom\ns jediným cieľom navrhovateľa len uraziť alebo očierniť. Uzavrel, že vzhľadom na použité výrazové\nprostriedky nenesie čo do intenzity a kvality také znaky verbálneho útoku, nenávistného prejavu či\nprejavu podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii, pre ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu\nprostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Dodal, že v prípade tohto článku,\nvo vzťahu ku ktorému sa navrhovateľ domáha jeho odstránenia v celom rozsahu, taktiež nie je splnená\nani podmienka primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože tento pomerne rozsiahly\nčlánok sa osobe navrhovateľa venuje iba v malej časti. Mal za to, že nariadenie odstránenia celého\nčlánku, ako to požaduje navrhovateľ, by pri porovnaní práva na ochranu osobnosti navrhovateľa a\nslobody prejavu odporcu nad primeraný rozsah neodôvodnene zasahovalo do slobody prejavu odporcu,\npreto nariadenie odstránenia celého tohto článku nie je opodstatnené.\n19. Súd prvej inštancie v ďalšom uviedol, že v dvoch príspevkoch predsedu SZPB O. Y. s identickým\nnázvom „Vec: Informácia a prosba o zamedzenie nezákonného konania“ z 18. decembra 2024, ktoré\nsú adresované ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a generálnemu tajomníkovi\n\nsekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR, sa podáva správa o navrhovateľovi, že nepracuje v\nredakcii mesačníka Bojovník, nie je ani členom mediálno-komunikačného oddelenia Ústredia SZPB a\nnemá žiadne splnomocnenie vystupovať v mene odporcu. Bol názoru, že zverejnenie týchto vecných\ninformácií nemá difamačný charakter, a preto súd prvej inštancie vo vzťahu k nim nemal osvedčené,\nže by nimi bolo porušené právo navrhovateľa na ochranu osobnosti, pričom uzavrel, že vo vzťahu\nk tejto časti uvedeného článku nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.\nPoukázal na to, že príspevky okrem uvedeného ešte podávajú informáciu, že odporca registruje, že v\ninternetovom priestore sa nachádza titul www.bojovnik.info, o ktorom ale má za to, že názov «Bojovník»\nbol odporcovi „odcudzený neznámou osobou, pretože značka Bojovník je chráneným majetkom SZPB\na žiadny kompetentný orgán SZPB nikdy nevydal povolenie na jej používanie nepovolaným osobám“,\na dodáva, že okrem tejto značky bol zväzu „odcudzený aj archív jeho printového vydania ročníkov\n2017 až č. 8 z roku 2023, ktorý sa na stránke bojovnik.info nachádzal ešte 16. decembra 2024“.\nPoznamenal, že v texte týchto príspevkov sa s tvrdeným „odcudzením“ značky «Bojovník» a s archívom\njeho printového vydania výslovne nespája osoba navrhovateľa, ale „neznáma osoba“, z čoho potom\nopätovne vyplýva, že nie je osvedčené, že by týmito výrokmi v príspevkoch bolo neoprávnene zasiahnuté\ndo osobnostných práv navrhovateľa. Mal za to, že z obsahu uvedených príspevkov vyplýva, že odporca v\ndanom príspevku len vecne pomenúva ujmu, ktorá mu bola spôsobená a ktorú vníma ako neoprávnenú,\na oznamuje, že sa jej nápravy domáha právnymi prostriedkami. Toto konštatovanie, posudzujúc ho\npodľa svojho obsahu a kontextu, v ktorom bolo prednesené, sa podľa jeho názoru nevymyká rámcu\nvecného informovania a nie je podané zjavne neprimeraným spôsobom, a preto nenesie čo do intenzity\na kvality také znaky verbálneho útoku, nenávistného prejavu či prejavu podnecujúceho k násiliu alebo\nintolerancii, pre ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia navrhovaného\nneodkladného opatrenia.\n20. Podľa názoru súdu prvej inštancie treba považovať za neopodstatnený návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia aj v časti o uloženie povinnosti odporcu zdržať sa šírenia tvrdení o\nnavrhovateľovi, že je „zlodejom, poškodzovateľom, spolupáchateľom, súčasťou konšpirácie proti\nvedeniu SZPB, súčasťou destabilizačných snáh proti SZPB, renegátom, záškodníkom, zasranom,\nchorým chlapcom, že pácha svinstvá“. Súd prvej inštancie uviedol, že použitie vulgárneho výrazu\nzo strany odporcu na adresu navrhovateľa, že je „zasranom“, z predložených listinných dôkazov\nnevyplynulo. Konštatoval, že v tomto smere navrhovateľa neodkladného opatrenia zaťažovalo bremeno\nosvedčiť, že odporca vôbec koná tak, že takýto výraz o ňom šíri. Poukázal na to, že tento výraz\nsa však ani v jednom z predložených listinných dôkazov (vrátane prepisu z verejného zasadnutia\nPredsedníctva ÚR SZPB z 28. novembra 2024) nevyskytuje, a preto podľa jeho názoru nemožno\npovažovať za osvedčené, že odporca namietaným spôsobom zasahuje navrhovateľovi do práva na\nochranu osobnosti. Uzavrel, že vo vzťahu k tomuto výrazu nebola splnená podmienka opodstatnenosti\nnavrhovaného neodkladného opatrenia. Výrazy, že navrhovateľ je „chorým chlapcom“, ktorý „pácha\nsvinstvá“, treba podľa názoru súdu prvej inštancie kvalifikovať ako hodnotiace úsudky, ktoré boli ústne\nvyrieknuté predsedom SZPB O. Y. na verejnom zasadnutí Predsedníctva ÚR SZPB z\n28.\nnovembra 2024 v rámci kritiky navrhovateľa v reakcii na situáciu, že ho navrhovateľ po skončení jedného\nz rokovaní pléna osobne zastavil s návrhom, že čo keby sa vzdal funkcie predsedu zo zdravotných\ndôvodov, a zároveň mu dodal, že následne si poradia aj s tajomníkom ÚR SZPB E. W.. Poznamenal,\nže tieto výroky nie sú zachytené v žiadnom článku, príspevku či inom dokumente zverejnenom na\nwebovom sídle odporcu či jeho profile na sociálnej sieti Facebook. Súd prvej inštancie nemal tiež za\nosvedčené, že by nahrávka z predmetného verejného zasadnutia z 28. novembra 2024 alebo jej prepis\nboli akýmkoľvek iným spôsobom verejnosti prístupné. Z povahy ústneho prednesu, ktorého záznam\nnie je verejnosti prístupný a teda sa už ďalej nerozširuje, preto uzavrel, že nie je objektívne spôsobilý\nzväčšovať navrhovateľovi tvrdenú ujmu. Súd prvej inštancie mal za to, že za osvedčené v tomto prípade\nmožno považovať len to, že citované výroky odporca prostredníctvom predsedu SZPB ústne vyriekol\nlen jeden raz, a to na spomenutom verejnom zasadnutí predsedníctva ÚR SZPB, a aj to v rámci kritiky,\nktorá čo do obsahu bola vecná, konkrétna a uvedená s dostatočným opisom skutkového základu, z\nktorého vychádzala. Dodal, že táto kritika bola síce vyjadrená ostrejšími výrazovými prostriedkami, avšak\nsloboda prejavu sa uplatňuje nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp.\nsú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát\nalebo časť obyvateľstva či jednotlivca. Súd prvej inštancie však nemal osvedčené žiadnym relevantným\ndôkazom, že by sa odporca systematicky alebo aspoň opakovane dopúšťal šírenia týchto citovaných\nvýrokov o navrhovateľovi, a preto nezistil žiadny dôvod, pre ktoré by bol v tomto smere nevyhnutný\nokamžitý zásah súdu práve prostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Súdu\n\nprvej inštancie z predložených listinných dôkazov navrhovateľom vyplynulo, že odporca použil vo vzťahu\nk nemu výrazy v tvare „pravdepodobný zlodej“, „poškodzovateľ“ a „spolupáchateľ poškodzovateľa“ len v\njedinom článku „Vážení členovia SZPB, vážení čitatelia, priatelia“ z 28. októbra 2024, a to výlučne len v\nsúvislosti s jeho kritikou o tom, že neoprávnene - bez privolenia odporcu ako autora a majiteľa ochrannej\nznámky - používa značku «Bojovník» a logo SZPB na svojej webovej stránke www.bojovnik.info (t.\nj. zrejme navrhovateľom zriadenej a prevádzkovanej, keďže je v nej uvedený ako jediná kontaktná\nosoba -pozn. súdu prvej inštancie), na ktorej sa tiež nachádzal archív printového vydania mesačníka\nBojovník -ročníky 2017 až 2023. Súd prvej inštancie uviedol, že to odporca považuje za neoprávnený\nzásah do jeho práv k ochrannej známke a autorských práv, navrhovateľovi to opakovane vyčíta, vyzýva\nho, aby od tohto konania upustil a sám laicky takéto konanie označuje výrazom „odcudzenie“ resp.\nprirovnáva ho ku „krádeži“ (tieto výrazy sa vyskytujú aj v ďalších predložených článkoch a príspevkoch\n-pozn. súdu prvej inštancie), keďže oprávnenie na verejné rozširovanie jednotlivých čísel mesačníka\n„Bojovník - noviny antifašistov“ a na používanie loga a značky «Bojovník» ako predmetu duševného\nvlastníctva patrí - ako to odporca v ďalšom obsahu jednotlivých článkov a príspevkov aj sám uvádza\n- výhradne zväzu. Dodal, že tieto skutočnosti sú napokon zrejmé aj z registra ochranných známok\n(porov. čísla ochrannej známky XXXXXX a XXXXXX zapísané 15. júla 2024) verejne prístupného\nna webovom sídle Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky www.indprop.gov.sk a zo\nzoznamu periodickej tlače (porov. zaregistrované evidenčné číslo EV 204/08) verejne prístupného\nna webovom sídle Ministerstva kultúry Slovenskej republiky www.culture.gov.sk. Súd prvej inštancie\nvyjadril, že odporca teda použil citované výrazové prostriedky výlučne v rámci kritiky navrhovateľa, v\nktorej mu vytýka, že neoprávnene používal jeho autorské diela a ochranné známky, a práve preto ho\nvníma ako „poškodzovateľa“ resp. „spolupáchateľa poškodzovateľa“ jeho práv, pričom toto neoprávnené\npoužívanie predmetu duševného vlastníctva laicky označuje ako „odcudzenie“, z čoho potom vyvodzuje\nslovné spojenie „pravdepodobný zlodej“. Za takto zisteného skutkového stavu sa kritika navrhovateľa\na z nej plynúce výrazové prostriedky súdu prvej inštancie nejaví ako kritika, ktorá by nebola vecná,\nkonkrétna, primeraná a ktorú by logicky celkom žiadnym spôsobom nebolo možné vyvodiť z premís\n(z uhla pohľadu) uvádzaných odporcom v jeho článkoch a príspevkoch. Súd prvej inštancie dodal, že\nnavyše ide o kritiku, ktorá sa týka výlučne iba navrhovateľovho pôsobenia v SZPB resp. jeho verejného\npôsobenia v oblasti priamo konkurujúcej činnosti a pôsobeniu odporcu, keďže navrhovateľ mal podľa\ntvrdení odporcu sám z vlastnej vôle zriadiť a prevádzkovať širokej verejnosti prístupnú webovú stránku\nwww.bojovnik.info, na ktorej boli umiestnené ochranné známky a autorské diela odporcu a na ktorej je v\nrámci kontaktov uvedené výlučne iba meno a priezvisko navrhovateľa. Súd prvej inštancie mal zároveň\nza to, že aj keby predmetná kritika nebola vo výsledku oprávnená a nezakladala by sa na pravdivých\nfaktoch, zo spôsobu, akým bola vyjadrená, nedospel k záveru, že by v nej zvolené výrazové prostriedky\nboli z pohľadu odporcu použité absolútne neodôvodneným a zjavne neprimeraným spôsobom a s\njediným cieľom navrhovateľa len uraziť či očierniť. Taktiež opäť poznamenal, že popritom platí, že\nsloboda prejavu sa uplatňuje nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp.\nsú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát\nalebo časť obyvateľstva či jednotlivca, čo je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti,\nbez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti. So zreteľom na tieto súvislosti uzavrel,\nže intenzita a kvalita vyššie citovaných výrazových prostriedkov objektívne nevykazuje také znaky\nverbálneho útoku, nenávistného prejavu či prejavu podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii, pre\nktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného\nopatrenia. Bol tiež názoru, že totožné závery možno prijať aj vo vzťahu k výrazom o navrhovateľovi, že je\n„záškodník“, „renegát“ či „súčasťou konšpirácie proti vedeniu SZPB“ alebo „súčasťou destabilizácie snáh\nproti SZPB“. Konštatoval, že všetky tieto výrazy boli odporcom použité v kontexte kritiky navrhovateľa,\na to jednak opätovne v súvislosti s prevádzkovaním webového portálu bojovnik.info, na ktorom mali byť\nbez privolenia umiestnené ochranné známky a autorské diela odporcu, a jednak v súvislosti s voľbami\nnového vedenia SZPB, kedy boli vyhrotené vzťahy medzi zvolenými funkcionármi a tzv. „reformným\nkrídlom“ nespokojným s výsledkom volieb a usilujúcim sa dosiahnuť zmenu vo vedení. Poukázal na to,\nže odporca v rámci slobody prejavu avšak má právo kritizovať konanie jednotlivých zúčastnených osôb,\na teda aj navrhovateľa, ak sa týka snahy o získanie vplyvu v rámci SZPB. Z predložených článkov a\npríspevkov odporcu, v ktorých sa uvedené výrazy vyskytujú, sa súdu prvej inštancie nejavila táto kritika\nako nevecná, nekonkrétna, neprimeraná a ktorú by logicky celkom žiadnym spôsobom nebolo možné\nvyvodiť z premís (z uhla pohľadu) uvádzaných odporcom v týchto jeho článkoch a príspevkoch. Súd\nprvej inštancie taktiež poznamenal, že navrhovateľ by si preto mal v prvom rade uvedomiť, že keď sa\ndobrovoľne a aktívne zapájal do diania na úrovni vedenia SZPB, musí byť uzrozumený, že jeho konanie\nmôže byť podrobené kritike, a to aj kritike, ktorá nemusí byť vyjadrená iba neutrálne, ale aj ostrejšími\n\nvýrazovými prostriedkami, keďže - ako už bolo opakovane spomenuté - sloboda prejavu sa uplatňuje\nnielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné\nči neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva či\njednotlivca. Vyjadril, že zakázať odporcovi neodkladným opatrením akúkoľvek, hoci aj miernu kritiku vo\nvzťahu k navrhovateľovi by predstavovalo neprimeraný až cenzorský zásah. Dodal, že aj keby táto kritika\nzo strany odporcu skutočne nebola oprávnená a nezakladala by sa na pravdivých faktoch, zo spôsobu,\nakým bola vyjadrená, súd prvej inštancie nedospel k záveru, že by v nej zvolené výrazové prostriedky\nboli z pohľadu odporcu použité absolútne neodôvodneným a zjavne neprimeraným spôsobom a s\njediným cieľom navrhovateľa len uraziť či očierniť. So zreteľom na tieto súvislosti uzavrel, že intenzita a\nkvalita vyššie citovaných výrazových prostriedkov objektívne nevykazuje také znaky verbálneho útoku,\nnenávistného prejavu či prejavu podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii, pre ktoré by bol nevyhnutný\nokamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.\n21. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že nikde netvrdí a ani od navrhovateľa nežiada,\naby mal preukazovať nedôvodnosť výrokov odporcu. Taktiež dal do pozornosti, že samotný zákon\nukladá v § 326 ods. 1 CSP navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť, aby nielen označil a\nopísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvania práva, ktorému sa má prostredníctvom\nneodkladného opatrenia poskytnúť ochrana, ale tiež opísal a hodnoverne osvedčil rozhodujúce\nskutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Existencia tejto bezodkladnej potreby\núpravy pomerov medzi stranami sa nepredpokladá a bez ďalšieho nevyplýva len z označenia\nohrozeného či porušeného práva alebo len z opísania spôsobu, ako konkrétne malo byť toto označené\nprávo (v danom prípade právo navrhovateľa na ochranu osobnosti - pozn. súdu prvej inštancie) ohrozené\nči porušené. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že pokiaľ navrhovateľ nepreukáže bezodkladnú\npotrebu upraviť pomery medzi stranami, nie je možné jeho návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia vyhovieť, pretože ide o jednu zo zákonných a esenciálnych podmienok pre uplatnenie\ninštitútu neodkladného opatrenia. Dal do pozornosti, že v rozhodovanom prípade nezamieta návrh\nnavrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia preto, že navrhovateľ nepreukázal nedôvodnosť\nvýrokov odporcu, ale preto, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi\nsporovými stranami požadovaným spôsobom. Poukázal na to, že táto potreba nebola zo strany\nnavrhovateľa osvedčená vo vzťahu ani k jednému z navrhovateľom namietaných článkov resp.\npríspevkov odporcu. Zdôraznil, že túto potrebu posudzoval a vyhodnocoval osobitne vo vzťahu ku\nkaždému jednému článku/príspevku odporcu a v nich obsiahnutých výrokoch a dospel pritom k záveru,\nže existenciu tejto potreby nemožno vo vzťahu ani k jednému z nich považovať za dostatočne\nosvedčenú, pretože ani jeden z nich nevykazovali čo do intenzity a kvality také znaky verbálneho\nútoku, nenávistného či podnecujúceho k násiliu alebo intolerancii (t. j. „ako?“), pre ktoré by bol\nnevyhnutný okamžitý zásah súdu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Konštatoval,\nže otázku, či sú splnené všetky zákonom kumulatívne podmienky vyžadované pre vyhovenie návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia, súd vyhodnocuje autonómne sám, a to na základe tvrdení a\ndôkazov navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorého zo zákona zaťažuje procesná povinnosť a tomu\nzodpovedajúce bremeno tvrdiť splnenie týchto podmienok a ich splnenie dôkazmi osvedčiť, inak nemôže\nbyť v konaní úspešný. Súd prvej inštancie zároveň poznamenal, že navrhovateľ vo svojom návrhu, jeho\noprave a doplneniach teda nielenže neosvedčil, v čom má spočívať nevyhnutnosť potreby bezodkladnej\núpravy pomerov medzi stranami, ktorá nemôže byť automaticky daná len samotným ponechaním\njednotlivých napádaných výrokov odporcu na verejne prístupnom webovom sídle či profile na sociálnej\nsieti Facebook, ale ani dostatočne neuviedol a neosvedčil, aká určitá (zreteľná) a konkrétna ujma mu\nbezprostredne hrozí. Bol názoru, že so zreteľom na mnohorakosť ďalších aktuálnych spoločenských\nči vnútroorganizačných tém spracúvaných odporcom a spôsob ich komunikácie vo vzťahu k verejnosti\nje vylúčené, že by navrhovateľom napadané verejne prístupné výroky v predmetných článkoch a\npríspevkoch boli objektívne spôsobilé zväčšovať tvrdenú ujmu. Zároveň dodal, že samotné ponechanie\nprístupu verejnosti k predmetným článkom a príspevkom bez ďalšieho nie je spôsobilé „vyeskalovať\npoškodzovanie práv navrhovateľa“ či privodiť mu „jeho vylúčenie zo SZPB“. Uloženie povinnosti odporcu\nvymazať predmetné zverejnené články a príspevky totižto samo osebe nezabráni tomu, že navrhovateľa\nnebude možné zo SZPB vylúčiť alebo že poškodzovanie práv navrhovateľa nebude môcť vyeskalovať\ninak; medzi týmito javmi teda neexistuje relevantná súvislosť.\n22. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného\nopatrenia vymazať označené jednotlivé články a príspevky odporcu obsahujúce napádané výroky\na zdržať sa šírenia jednotlivých vyjadrení na navrhovateľovu adresu nemožno podľa jeho názoru\n\npovažovať za splnené, pretože po vykonaní prísneho a komplexného testu proporcionality kolidujúcich\nsubjektívnych práv navrhovateľa a odporcu a posúdení akceptovateľnosti zásahu do práva na slobodu\nprejavu odporcu v záujme ochrany osobnosti navrhovateľa tu nie je bez najmenších pochybností\naj v podmienkach konania o nariadenie neodkladného opatrenia zjavné, že namietané výroky sú\nverbálnymi útokmi, prehnané, hrubo urážlivé, nenávistné, osobne útočné, podnecujúce k násiliu\nalebo intolerancii, ktorých cieľom je mimo akéhokoľvek kontextu len svojvoľne uraziť a očierniť\nnavrhovateľa, a teda že akékoľvek oneskorenie by navrhovateľovi spôsobilo nezvratnú a ťažko\nnapraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu. Súd prvej inštancie mal za to, že každý jeden z\ntýchto výrokov odporcu bol prednesený v rámci kritiky navrhovateľa, pri ktorej by nebol dostatočne\nopísaný skutkový základ, z ktorého vychádza, a ktorú by logicky celkom žiadnym spôsobom nebolo\nmožné vyvodiť z premís uvádzaných odporcom v jeho článkoch a príspevkoch. Dodal, že do slobody\nprejavu patrí právo kritizovať, ale primeraným spôsobom; pre nariadenie neodkladného opatrenia\nmusí byť kritika dostatočne intenzívna, inak nie je splnená podmienka potreby neodkladnej úpravy\npomerov medzi stranami a v opačnom prípade by potom nastal nežiaduci stav zneužívania inštitútu\nneodkladného opatrenia, kedy by žalobcovia obchádzali konanie o ochranu osobnosti a v podstate bez\nvyjadrenia protistrany a bez vykonania riadneho dokazovania by dokázali docieliť odstránenie akejkoľvek\npre nich nepohodlnej kritiky. Uzavrel, že vo vzťahu k jednotlivým napádaným výrokom odporcu\nteda nebola splnená podmienka bezprostrednej nevyhnutnosti okamžitého zásahu súdu nariadením\nnavrhovaného neodkladného opatrenia, ktorej osvedčenie zaťažuje v konaní o neodkladnom opatrení\nzo zákona navrhovateľa, a nie protistranu alebo súd, a teda, že navrhovateľ neodkladného opatrenia v\nrozhodovanej veci neosvedčil vo vzťahu k jednotlivým napádaným výrokom potrebu bezodkladne upraviť\npomery medzi sporovými stranami, nebola tak splnená jedna z kumulatívnych zákonom vyžadovaných\npodmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd prvej inštancie podaný návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.\n23. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 255\nods. 1 CSP. Uviedol, že odporca mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnému\nnavrhovateľovi - nezistiac žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady\ntrov konania, ktoré napokon v konaní ani neboli tvrdené - vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu. Súd prvej inštancie však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu\ntrov konania odporcovi nepriznal, pretože z obsahu spisu mu nevyplývalo, že by mu v tomto konaní\nvznikli trovy súdneho konania alebo právneho zastúpenia.\n24. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ v časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k tvrdeniam odporcu o navrhovateľovi, že je\n„zlodejom“, „poškodzovateľom“, „spolupáchateľom“, „renegátom“, „záškodníkom“ a že „pácha svinstvá“\nriadne a včas odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že napadnuté uznesenie súdu\nprvej inštancie nerešpektuje záväzný právny názor odvolacieho súdu vysloveného v uznesení zo dňa\n15.04.2025. Konštatoval, že v uznesení sp. zn. 4Co/46/2025 z 15. apríla 2025, v bode 32, odvolací\nsúd výslovne uviedol: „... označenie navrhovateľa za 'zlodeja', 'renegáta' alebo 'poškodzovateľa' je\nspôsobilé jeho difamácie.\nS prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie\nnepostupoval správne, keď návrh navrhovateľa posúdil ako celok a neposudzoval jednotlivé napádané\nvýroky odporcu individuálne...“ Namietal, že sa súd prvej inštancie v napadnutom uznesení s týmto\nzáverom nestotožnil a uvedené výrazy opätovne vyhodnotil ako prípustnú kritiku. Ďalej namietal, že súd\nprvej inštancie nesprávne vyhodnotil výrazy „pravdepodobný zlodej“, „poškodzovateľ“, „spolupáchateľ“,\n„renegát“ a „záškodník“ ako prípustnú kritiku. Mal za to, že ide o znevažujúce tvrdenia o osobe,\nktoré naznačujú protiprávne alebo neetické správanie a takéto tvrdenia podľa jeho názoru nemožno\npovažovať za hodnotiace úsudky, pretože majú faktický charakter a sú spôsobilé vážne poškodiť česť\na dôstojnosť navrhovateľa. Uviedol, že kritika, ktorá prechádza do osobného útoku, nie je chránená\nslobodou prejavu. Účelom návrhu nebolo zakázať kritiku činnosti, ale zabrániť šíreniu urážlivých\ntvrdení, ktoré nemajú žiadnu vecnú súvislosť s verejným záujmom ani so zákonom priznaným právom\nodporcu na obhajobu svojich stanovísk. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nakoľko sa\nnavrhovateľ dobrovoľne zapájal do diania vo vedení SZPB, preto musí byť uzrozumený s tým, že\njeho konanie môže byť predmetom aj ostrej kritiky. Dôvodil, že takéto tvrdenie nemá žiadny právny\nzáklad. Členstvo v občianskom združení sa riadi stanovami, pričom ani tie neumožňujú urážanie\nčlenov alebo ich verejné znevažovanie. Účasť na vnútornom živote združenia neznamená, že člen\nsa vzdáva svojho ústavného práva na ochranu osobnosti. Argumentoval tým, že navrhovateľ nie je\n\nverejným funkcionárom ani osobou, voči ktorej by bolo možné uplatniť znížený štandard ochrany\nosobnostných práv, preto sa povinnosť znášať vyššiu mieru kritiky na daný vzťah nevzťahuje. K trvaniu\npotreby neodkladného opatrenia uviedol, že aj po takmer roku od podania návrhu odporca svoj slovník\nnezmenil a v jeho verejných vyjadreniach sa naďalej objavujú rovnaké urážlivé a znevažujúce tvrdenia.\nNavrhovateľ preto zdôraznil, že potreba prijatia opatrenia v tejto oblasti trvá a je aktuálna, keďže\ntrvalosť a opakovanie týchto vyjadrení spôsobujú pokračujúcu ujmu na povesti navrhovateľa, ktorú má\nneodkladné opatrenie zabrániť. Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil difamačný\ncharakter výrokov, nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu a bez zákonného dôvodu\nuložil navrhovateľovi povinnosť znášať vyššiu mieru kritiky. Poznamenal, že členstvo v občianskom\nzdružení neoslabuje právo člena na ochranu osobnosti, najmä ak stanovy združenia urážlivé správanie\nvýslovne nepripúšťajú. Záverom dodal, že keďže odporca vo svojich urážlivých prejavoch pokračuje,\npotreba prijatia neodkladného opatrenia je aj naďalej daná.\n25. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.\n26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v\nrozsahu napadnutom v odvolaní a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§\n380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel\nk záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné\n27. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenia.\nPodľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný\nsúd.\nPodľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel\nnemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\nPodľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť\npomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\nPodľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo\nvykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\nPodľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\naj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania.\nPodľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu\nprvej inštancie.\nPodľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia\nsúdu prvej inštancie, v časti v ktorej súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia vo vzťahu k tvrdeniam odporcu o navrhovateľovi, že je „zlodejom“, „poškodzovateľom“,\n„spolupáchateľom“, „renegátom“, „záškodníkom“ a že „pácha svinstvá“, a argumenty navrhovateľa v\nodvolaní, bolo posúdiť, či v čase rozhodovania prvoinštančného súdu boli splnené podmienky a dané\nskutkové okolnosti na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti návrhu.\n29. Je potrebné uviesť, že v prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má svoj\nosobitný charakter. Úprava tohto procesného inštitútu v Civilnom sporovom poriadku v sebe zahŕňa\nnutnosť v návrhu na vydanie tohto neodkladného opatrenia zo strany navrhovateľa opísať rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť\nochrana. Ako však vyplýva z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“,\nv danom prípade ide\no rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonania procesu dokazovania vo veci samej. Teda primárne na\nzáklade podkladov predložených navrhovateľom či zistených súdom z vlastnej činnosti, ktorých obsah\n\nvšak musí súd viesť k záveru o pravdepodobnosti uplatneného nároku a nebezpečenstvu hroziacej ujmy.\nZároveň je potrebné prihliadnuť aj na to, že v prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút,\nktorý má dočasný charakter. Aj preto vo veci konajúci súd nie je pred jeho nariadením za splnenia vyššie\nuvedených podmienok povinný zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri\nvydávaní rozhodnutia vo veci samej. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného\nopatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku\nprípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia.\n30. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať\nje osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a\nosvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia\nexekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne\nmožno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky\nneodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah\n(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp\nsubsidiarity).\n31. Podľa judikatúry ESĽP, sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej\nspoločnosti a jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje\nsa nielen vo vzťahu k \"informáciám\" a \"myšlienkam\", ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za\nneurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva.\nVyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o \"demokratickej\nspoločnosti\" (Handyside v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. XXXX/XX, rozsudok zo 7. decembra 1976, §\n49). V niektorých situáciách však musí sloboda prejavu ustúpiť. Limitačné klauzuly vyjadrené v čl. 26 ods.\n4 Ústavy SR explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré\nmusia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti (\"opatrenia v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutné\"). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj \"ochrana práv a slobôd iných\", teda okrem\niného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl.\n19 Ústavy SR a konkretizovanom najmä v § 11 Občianskeho zákonníka, ktoré chránia súkromné osoby\npred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Sloboda prejavu ako jedno\nzo základných a najdôležitejších práv demokratického štátu má teda samozrejme aj svoje medze. To\nisté však platí aj na druhej strane o ochrane osobnostných práv, tie tiež nie sú neobmedzené - pokiaľ\n\"poškodený\" žiadnym spôsobom nepreukáže (v prípade neodkladného opatrenia neosvedčí) zásah do\nsvojich osobnostných práv, nemôže byť v konaní úspešný.\n32. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť len v prípade bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.\nZ napadnutého uznesenia súdu prvej inštancia je zrejmé, že súd prvej inštancie vo vzťahu k jednotlivým\nvýrokom nemal osvedčené splnenie podmienky bezprostrednej nevyhnutnosti okamžitého zásahu súdu\nnariadením neodkladného opatrenia, čím dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil vo vzťahu k\njednotlivým výrokom potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, čím teda nebola\nsplnená jedna z kumulatívnych zákonom požadovaných podmienok pre nariadenie neodkladného\nopatrenia. Navrhovateľ namietal, že súd prvej inštancie porušil právny názor odvolacieho súdu, keď\nsa neriadil jeho právnym názorom, keď odvolací súd uviedol, že „označenie navrhovateľa za zlodeja,\nrenegáta alebo poškodzovateľa je spôsobilé jeho difamácie“. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza,\nže týmto vyjadrením odvolací súd neuzavrel, že uvedené označenia navrhovateľa majú automaticky\ndifamačný charakter. Mal na mysli, že tieto označenia navrhovateľa sa môžu javiť ako difamačné. Preto\nodvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 07.02.2025 vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, aby súd prvej inštancie posúdil jednotlivé výroky odporcu jednotlivo\naj s ohľadom na vyššie uvedené. Súd prvej inštancie v bode 26. a nasl. napadnutého uznesenia\nnavrhovateľom dostatočne a presvedčivo odôvodnil vzhľadom na ním zistený skutkový stav, ktorý\nnavrhovateľ v odvolaní nenamietal, že sa kritika navrhovateľa a z nej plynúce výrazové prostriedky nejaví\nako kritika, ktorá by bola absolútne neodôvodnená a zjavne neprimeraná s jediným cieľom navrhovateľa\nuraziť. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že intenzita a kvalita vyššie uvedených\noznačení navrhovateľa nevykazuje také znaky verbálneho útoku, nenávistného prejavu či prejavu\npodnecujúceho k násiliu, že by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu prostredníctvom neodkladného\nopatrenia. Súd prvej inštancie správne poznamenal, že odporca má taktiež právo na kritiku, pričom\nkritika odporcu sa nejavila ako nevecná, neprimeraná vzhľadom k premisám uvádzaných odporcom v\njednotlivých článkoch a príspevkoch (bod 26.3.2. napadnutého uznesenia). Odvolací súd je názoru, že\n\nsúd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď nemal za osvedčenú bezodkladnú potrebu úpravy\npomerov medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení dostatočným spôsobom\nodôvodnil, prečo neboli splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia,\nna odôvodnenie ktoré odvolací súd poukazuje a s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje.\nNemožno tvrdiť, že sa súd prvej inštancie neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, keď výroky\nodporcu vyhodnotil každý jednotlivo podľa pokynu odvolacieho súdu, pričom dostatočne a presvedčivo\nodôvodnil, že nešlo o neprimeranú kritiku zo strany odporcu, pre ktorú je potrebná bezodkladná úpravu\npomerov medzi stranami sporu. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil odvolací súd námietku odporcu, že\nsúd prvej inštancie porušil právny názor odvolacieho súdu, ako nedôvodnú.\n33. Navrhovateľ zároveň namietal, že vyššie uvedené označenia navrhovateľa odporcom nemožno\npovažovať za hodnotiace úsudky, pretože majú faktický charakter a sú spôsobilé vážne poškodiť česť\na dôstojnosť žalobcu. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že\nexistencia bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sa nepredpokladá a bez ďalšieho nevyplýva len\nz označenia ohrozeného či porušeného práva alebo len z opísania spôsobu, ako konkrétne malo byť toto\noznačené právo ohrozené alebo porušené. Navrhovateľ ani v odvolaní neosvedčil potrebu bezodkladne\nupraviť pomery medzi sporovými stranami požadovaným spôsobom. Neosvedčil, že by odporca svojím\nprejavom ohrozil česť a dôstojnosť žalobcu takým spôsobom, že by bola potrebná okamžitá úprava\npomerov medzi sporovými stranami, preto odvolací súd vyhodnotil uvedenú námietku navrhovateľa ako\nnedôvodnú.\n34. Odvolací súd zároveň k námietke navrhovateľa, že „účasť na vnútornom živote združenia\nneznamená, že člen sa vzdáva svojho práva na ochranu osobnosti“ uvádza, že z napadnutého\nuznesenia súdu prvej inštancie takýto záver nevyplýva. Súd prvej inštancie len uviedol, že navrhovateľ si\nv danej situácii mal byť vedomý, že jeho konanie môže byť podrobené kritike, a to aj kritike, ktorá nemusí\nbyť vyjadrená iba neutrálne, ale aj ostrejšími výrazovými prostriedkami vzhľadom na slobodu prejavu,\nktorá sa uplatňuje aj voči informáciám a myšlienkam znepokojujúcim časť obyvateľstva alebo jednotlivca.\nNeznamená to, že by sa mal navrhovateľ svojho práva na ochranu osobnosti vzdať. Avšak v tejto časti\n(bod 26.4 napadnutého uznesenia) súd prvej inštancie opätovne správne vyhodnotil, že nešlo o zvolené\nvýrazové prostriedky odporcom, ktoré by boli zjavne neodôvodnené a neprimerané, intenzita a kvalita\nktorých by objektívne vykazovala také znaky verbálneho útoku, či nenávistného prejavu, pre ktoré by\nbol nevyhnutný okamžitý zásah súdu prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolací\nsúd preto vyhodnotil uvedenú odvolaciu námietku ako nedôvodnú. Taktiež je potrebné pripomenúť,\nže existencia bezprostrednej hrozby pri rozhodovaní súdu o nariadení neodkladného opatrenia má\nesenciálny význam, a to predovšetkým z dôvodu, že súd rozhoduje o nariadení neodkladného opatrenia\nbez riadneho vykonania dokazovania a bez možnosti žalovaného vyjadriť sa k návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia a navrhnúť dôkazy. Inštitút neodkladného opatrenia najmä v sporoch o ochranu\nosobnosti, nemá suplovať podanie žaloby vo veci samej, ale má byť využívaný len vo výnimočných a\nodôvodnených prípadoch.\n35. Trvanie potreby neodkladného opatrenia dôvodil navrhovateľ tým, že aj po takmer roku od podania\nnávrhu odporca svoj slovník nezmenil a v jeho verejných vyjadreniach sa naďalej objavujú rovnaké\nurážlivé a znevažujúceho tvrdenia. Namietal, že preto potreba prijatia opatrenia v tejto oblasti trvá a\nje aktuálna. Odvolací súd však považuje túto odvolaciu námietku ako nedôvodnú, keďže predmetné\ntvrdenia navrhovateľ nijakým spôsobom odvolaciemu súdu neosvedčil. Odvolací súd vzhľadom na\nvyššie uvedené skutočnosti dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že navrhovateľ neosvedčil\npotrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporcom, preto odvolací súd potvrdil\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.\n36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a odporcovi, ktorý mal plný úspech v odvolacom konaní, trovy odvolacieho\nkonania nepriznal, keďže si ich neuplatnil, ani mu žiadne nevznikli.\n37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie\nveci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/101/2024", "guid": "1f881510-3f99-487a-8238-a350fc46db94:96be8c20-ea65-4d0e-9667-19a8e6e90aae", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 492/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d"}], "citovane_v": []}