Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/44/2026 z 29. 5. 2026
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2026, sp. zn. 5Co/44/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1425203441.2
Krajský súd Bratislava | 5Co/44/2026 | ECLI:SK:KSBA:2026:1425203441.2 | 2026-05-29 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f5d80c8-f598-4cb0-a289-fbda95301f4d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1425203441.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
5Co/44/2026
1425203441
29. 05. 2026
JUDr Janka Richterová
ECLI:SK:KSBA:2026:1425203441.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a zo sudcov
JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu o návrhu navrhovateľa: Mestská časť Bratislava Staré Mesto, IČO: 00 603 147 na nariadenie neodkladného opatrenia proti odporcom: 1/. I. Z., U..
XX.XX.XXXX, R. R., U. Č.. X, zastúpenej LAWCORP, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štúrova 11 a 2/. N. Z.,
U.. XX.XX.XXXX, R. R., U. Č.. 2, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava
IV zo dňa 18. septembra 2025 č. k. 36C/24/25-520, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením (v poradí druhým) súd prvej inštancie odporcov ako bezpodielových
spoluvlastníkov pozemkov (LV č. XXXX, par. reg. „C“ č. 1XX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX K. XXX/
XX, zastavané plochy o výmere po 10 m2) pod stavbou vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava
podľa § 325 ods. 1, § 326 ods. 2 písm. d) CSP a § 4 zák. č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach
pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a
vyššie územné celky zaviazal odstrániť dopravné značenia a hnuteľné veci, ktoré umiestnili na miestnej
komunikácii III. triedy na Palackého ulici v Bratislave. Súčasne im uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
ďalšieho konania, spočívajúceho v umiestňovaní dopravného značenia, hnuteľných vecí a akýchkoľvek
ďalších úkonov, ktorými by obmedzovali alebo znemožňovali užívanie uvedenej miestnej cesty (výrok
I.). Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). Odporcov poučil podľa §
337 CSP (výrok III.).
2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ ako správca stavby obce osvedčil existenciu právneho vzťahu
medzi stranami i existenciu neodkladnej potreby úpravy pomerov strán. Odporcovia opakovaným
umiestňovaním dopravného značenia a hnuteľných vecí ohrozujú organizáciu dopravy a verejného
poriadku na miestnej ceste na Palackého ulici a navrhovateľovi bránia vo výkone riadnej správy tejto
komunikácie.
3. K pozemkom pod cestou v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. vzniklo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu (zákonné vecné bremeno), ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod
stavbou obcou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, ak ide o stavbu povolenú podľa
platných právnych predpisov, a to aj napriek absencii záznamu o vzniku tohto vecného bremena v
katastri nehnuteľnosti (len evidenčný charakter záznamu o vecnom bremene). Odporcovia sú v zmysle
§ 4 ods. 2 tohto zákona povinní strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania
pozemkových úprav. Túto povinnosť nerešpektujú a popierajú, preto súd návrhu vyhovel.
4. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie obaja odporcovia.

5. Odporkyňa 1/ žiadala napadnuté uznesenie zrušiť. Uviedla, že na pozemkoch vo vlastníctve s
odporcom 2/ sa nenachádza cesta (táto má parc. č. 21360), ale parkovacie miesta, ktoré nadobudli
v dobrej viere do vlastníctva. Navrhovateľ nesprávne priestor medzi ostrovčekom a chodníkom pred
budovou súp. č. XXXXX označuje ako cestu III. triedy na Palackého ulici. Súd preto dospel k
nesprávnemu záveru o tom, že na ich pozemkoch vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ako
aj k nesprávnemu záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Nariadením neodkladného opatrenia
sa v rozpore s čl. 20 ústavy nadradzujú neoprávnené a nepreukázané záujmy navrhovateľa nad jej
vlastnícke právo k pozemkom. Zároveň umožňujú navrhovateľovi, aby na jej pozemkoch realizoval
parkovaciu politiku a bezdôvodne sa obohacoval na jej úkor. Uviedla tiež, že nehnuteľnosti nadobudla
v r. 1999, aby mali konkurenčnú výhodu (potreba zabezpečiť parkovanie pre klientov), obmedzením
vlastníctva jej vzniká škoda.
Výrok III. považovala za
zmätočný a nedostatočne odôvodnený. Poukázala tiež na nedoručenie prvého negatívneho rozhodnutia
súdu zo dňa 7. mája 2025 odvolacím súdu a odňatie možnosti sa k nemu vyjadriť. K odvolaniu pripojila
geometrický plán D. Š. č. XXXXXXXX/XXX-XXX/XX zo dňa 5.10.1998, ktorými sa od parc. č. XXX/XX
(vo vlastníctve SBD Bratislava I) vytvorili sporné pozemky.
6. Odporca 2/ nesúhlasil s napadnutým uznesením z rovnakých dôvodov.
7. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že všetci vlastníci sú si rovní a poskytuje sa im rovnaká
právna ochrana. Podaným návrhom sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva v súlade s platným
právnym poriadkom. Odporcovia kúpou v r. 1999 síce nadobudli pozemky pod miestnou cestou, avšak
do vlastníctva miestnu komunikáciu nenadobudli, ani jej časť a ani samostatne vybudované parkovacie
miesta. Podľa § 3d ods. 3 veta prvá zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
miestne cesty sú vo vlastníctve obcí, slúžia na verejnú dopravu. Pod miestnymi cestami treba v zmysle
§ 4b cestného zákona chápať všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a
verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest. Tvrdil, že
odporcom v čase uzavretia kúpnej zmluvy (pozemky + nebytové priestory) muselo byť zrejmé, že sa
jedná o verejný priestor a verejne prístupnú komunikáciu, dlhodobo využívanú širokou verejnosťou, ktorá
okrem iného umožňovala prístup vlastníkom k ich majetku v susedstve miestnej cesty na Palackého ulici.
Reguláciou parkovania (VZN 36/2023 a 3/2025) v danom úseku realizujú (hl. mesto a navrhovateľ ako
správca) svoju zákonnú povinnosť.
Technickou
správou a hospodárskou zmluvou z 1.5.1987 preukázal, že miestna cesta na Palackého ulici získala svoj
dnešný tvar pri rozsiahlej rekonštrukcii v osemdesiatych rokoch (dávno pred nadobudnutím pozemkov
odporcami), počas ktorej bola rozšírená o „zásobovací pruh s možnosťou parkovania...zásobovací pás
od jazdného pruhu je oddelený zeleným ostrovčekom“. Z nákresu k hospodárskej zmluve jasne vyplýva,
že miestna cesta sa nenachádza len na parc. reg. „C“ č. XXXXX/X, ale aj na susednej parc. č. XXX/X.
Vo výzve zo dňa 7.2.2025 (formou mejlu) odporcovia požadovali odstránenie neoprávnene vybudovanej
asfaltovej komunikácie na ich pozemku, teraz zmätočne existenciu miestnej cesty popierajú. Na
dotknutých pozemkoch vzniklo zo zákona 66/2009 Z. z. právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Napriek opakovaným výzvam a opakovaným realizáciám štátneho odborného dozoru odporcovia v
rozpore s projektom organizácie dopravy hl. mesta riadne značené parkovacie státia užívajú v rozpore
s VZN 3/2025, v dôsledku čoho vzniká škody navrhovateľovi, a nie odporcom.
8. Odvolací súd prejednal odvolanie odporcov v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a §
380 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je opodstatnené.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa ako správca miestnej cesty na Palackého ulici v Bratislave,
domáhal ochrany proti vlastníkom pozemkov pod touto stavbou. Odporcovia totiž nerešpektovali na
miestnej komunikácii dopravné značenia, tieto odstraňovali a postupovali v rozpore s parkovacou
politikou hl. mesta, čo nepopreli.
10. Odporcovia nadobudli sporné pozemky do vlastníctva odčlenením od par. č. XXX/XX kúpou od SBD
Bratislava I. v r. 1999 v súvislosti s ich podnikateľskými aktivitami. S pozemkami súčasne nenadobudli
i stavbu - miestnu cestu, ktorej vlastníkom predávajúci nebol a nemohol byť (porovnaj § 3d ods. 2
cestného zákona v znení ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy). Pozemky podľa zhodných tvrdení strán i
podľa predloženého geometrického plánu a fotodokumentácie predstavujú priestor medzi ostrovčekom
a chodníkom s vyznačenými parkovacími miestami.

11. Miestna komunikácia, ktorou podľa legálnej definície sú o. i. všeobecne prístupné a užívané ulice a
parkoviská vo vlastníctve obce, získala svoj dnešný tvar pri rekonštrukcii v osemdesiatych rokov (nákres
pri hospodárskej zmluve z 1.5.1987). Odporcovia opak neosvedčili ani predloženým geometrickým
plánom. Súčasne došlo k jej rozšíreniu (z parc. č. XXXXX/X) práve o sporný priestor medzi ostrovčekom
a chodníkom pred budovou súp. č. XXXXXX (na časti parc. č. XXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX) za
účelom získania priestoru pre zásobovacie vozidlá a parkovanie. Niet teda žiadneho dôvodu pochybovať
o tom, že pozemky vo vlastníctve odporcov sa nachádzajú pod stavbou miestnej cesty, vybudovanej
koncom osemdesiatych rokov.
12. Za tohto stavu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o naplnení všetkých zákonných
predpokladov pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm.
d) CSP.
13. Hoci odporcovia sú do vykonania pozemkových úprav povinní na pozemkoch vo svojom vlastníctve
strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (§ 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z.) , t. j.
rešpektovať užívanie stavby miestnej cesty (vrátane vyznačeného parkovania) verejnosťou, odporcovia
toto obmedzenie svojho vlastníckeho práva nerešpektovali. Ide pritom o obmedzenie vlastníctva na
základe zákona a vo verejnom záujme, ktoré pripúšťa i Ústava SR v čl. 20 ods. 4. Nemožno pritom
opomenúť, že odporcovia nadobudli do vlastníctva už takto zaťažené pozemky, čo nepochybne malo
mať vplyv na ich kúpnu cenu, resp. odporcovia mali zvážiť ich nadobudnutie.
14. Vlastníctvo pozemku neoprávňuje jeho vlastníka na výlučné užívanie cudzej stavby na ňom
postavenej, čo odporcovia vlastne žiadajú. Iná by bola situácia, ak by pozemky nadobudli nezaťažené
(bez stavby miestnej cesty) a následne by na nich na vlastné náklady vybudovali pre svojich zákazníkov
parkovisko.
15. Odporcovia poukázali na nemožnosť vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k
odvolaniu voči prvému negatívnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie (uznesenie zo dňa 18. septembra
2025 č. k. 36C/24/25-520).
16. Účelom ustanovenia § 329 ods. 1 CSP je predísť situácii, ku ktorej dochádzalo za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ totiž odvolací súd na odvolanie navrhovateľa proti negatívnemu
rozhodnutiu neodkladné opatrenie nariadil, odporca už nemal možnosť brániť sa riadnym opravným
poriadkom.
17. Ak však odvolací súd negatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí alebo zruší a vráti súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, ako bolo tomu i v danom prípade (uznesenie zo dňa 31. júla
2025 č. k. 5Co/57/2025-210), odporca nestráca žiadnu možnosť brániť sa proti preňho negatívnemu
rozhodnutiu. Takéto rozhodnutie jednoducho neexistuje. Je preto celkom nelogické, aby odvolací súd
postupoval podľa § 329 ods. 1 CSP i v prípade, ak na odvolanie neúspešného navrhovateľa neodkladné
opatrenie nemieni nariadiť. V tomto kontexte sa v zmysle ustanovenia § 331 ods. 1 CSP odporcovi
doručuje uznesenie odvolacieho súdu len vtedy, ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené, teda len
zmeňujúce negatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Ak samotné rozhodnutie odvolacieho súdu sa
odporcovi nedoručuje (potvrdzujúce alebo zrušujúce negatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie) je v
takomto prípade celkom bez významu, aby sa umožňovalo odporcovi vyjadriť k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a k odvolaniu proti uzneseniu o jeho zamietnutí (porovnaj Števček, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1120 s.).
18. Súd prvej inštancie nepochybil, keď odporcov pri nariadení neodkladného opatrenia poučil podľa
§ 337 CSP o možnosti (nie o povinnosti) podať proti navrhovateľovi žalobu o náhradu škody, resp.
vlastnícku žalobu, pokiaľ uplatnené nároky bezprostredne súvisia s právnymi účinkami neodkladného
opatrenia a jeho výkonom.
19. Len na okraj odvolací súd uvádza, že za zisteného stavu by bolo vhodné, aby správca miestnej cesty
prednostne umožnil odporcom parkovanie na ich pozemkoch v súlade s parkovacou politikou mesta a
na týchto pozemkoch nevyhradil parkovanie pre vozidlá správcu (viď fotodokumentácia na č. l. 627-628).

20. V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
pretože mu nevznikli žiadne (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasom 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).