{"guid": "f08b636a-0531-4944-9bb0-0c5dd8ebe1ec:3f278c19-b7b2-473d-aed4-e06caf0fe382", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1425209020.2", "spisova_znacka": "3Co/30/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/30/2026 z 29. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 3Co/30/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1425209020.2", "identifikacne_cislo": "1425209020", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Patricia Skotnická", "sudca_id": 1461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-patricia-skotnicka-1461", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce", "Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324", "nazov": "§ 324 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325", "nazov": "§ 325 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329", "nazov": "§ 329 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-329"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-1", "nazov": "§ 370 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-370"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-324", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-329", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-370"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f278c19-b7b2-473d-aed4-e06caf0fe382", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1425209020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1425209020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1425209020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/30/2026\n1425209020\n29. 04. 2026\nMgr. Patricia Skotnická\nECLI:SK:KSBA:2026:1425209020.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov\nJUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore navrhovateľov: X. W. B., Š. XX, Z., X.\nW.. B. K.Ň., Š. XX, Z., zastúpený navrhovateľkou v 1. rade ako zákonnou zástupkyňou, navrhovatelia\nzastúpení advokátkou JUDr. Janou Juchovou, Svätoplukova 28, Bratislava, proti povinnému z\nneodkladného opatrenia: S. Z., G. XX, Z., zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Majerčíkom, Krajinská\n30, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného z neodkladného\nopatrenia proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 07.10.2025, č. k. 61C/67/2025-56, a o\nspäťvzatí návrhu navrhovateľa v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia po vydaní rozhodnutia,\ntakto\nrozhodol:\nOdvolací súd pripúšťa späťvzatie návrhu navrhovateľa v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia,\nzrušuje uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 07.10.2025,\nč. k. 61C/67/2025-56,\nvo vzťahu k navrhovateľovi v 2. rade a konanie o návrhu navrhovateľa v 2. rade na nariadenie\nneodkladného opatrenia zastavuje.\nNapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti vo vzťahu k navrhovateľke v 1. rade p o\nt v r d z u j e.\nPovinnému z neodkladného opatrenia priznáva proti navrhovateľovi v 2. rade plný nárok na náhradu\ntrov konania.\nNavrhovateľke v 1. rade priznáva proti povinnému z neodkladného opatrenia plný nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania.\nPovinného z neodkladného opatrenia poučuje o tom, že môže podať proti navrhovateľke v 1. rade žalobu\nvo veci samej, týkajúcu sa nárokov na navrátenie do pôvodného stavu, nárokov na náhradu škody alebo\ninej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že v zmysle § 337 ods. 3 C.s.p. súd aj\nbez návrhu uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci\nsamej vyhovie; ustanovenie § 335 C.s.p. platí primerane.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07.10.2025, č. k. 61C/67/2025-56, nariadil neodkladné\nopatrenie, ktorým uložil povinnému z neodkladného opatrenia (ďalej len „povinný“) nepribližovať sa k\nnavrhovateľke v 1. rade a navrhovateľovi v 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou\nsúdnych konaní, trestných konaní alebo iných konaní pred orgánmi verejnej správy.\n2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa návrhom zo dňa\n30.09.2025 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinnému nepriblížiť sa\nk nim na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou súdnych, trestných alebo iných konaní pred\n\norgánmi verejnej správy. Navrhovateľka v 1. rade, ktorá je matkou navrhovateľa v 2. rade, dôvodila\nobavou o svoj život a zdravie, ako i o zdravie jej maloletých detí, vrátane dcéry Y., pochádzajúcej zo\nvzťahu s povinným, s ktorým žila približne 10 rokov. Uviedla, že problémy v správaní povinného sa začali\nprejavovať v roku 2015, kedy sa rozhodli zdieľať spoločnú domácnosť v rodinnom dome na adrese G.É.\nXX, Z., vlastníčkou ktorého je matka povinného. Povinný navrhovateľku obmedzoval tak, že nemohla\nsama vychádzať z domu, vykonávať bežné činnosti ako nákup, odprevadiť navrhovateľa v 2. rade do\nškoly, pričom ju začal i hanlivo oslovovať výrazmi ako ,,kurva“, ,,suka“, ,,špina“ alebo ,,prostitútka“.\nNavrhovateľka v 1. rade sa zo strachu z povinného už v roku 2015 rozhodla opustiť spoločnú domácnosť,\navšak povinný ju prenasledoval a prinútil vrátiť sa naspäť. Zakrátko na to navrhovateľka v 1. rade\notehotnela, situácia sa na niekoľko mesiacov upokojila, no následne sa násilie vrátilo a stupňovalo.\nNavrhovateľka v 1. rade sa však bála opustiť spoločnú domácnosť, pretože ju povinný zastrašoval tým,\nže si ju nájde a následne prebehne medzi nimi ,,súd“, kde on bude ,,sudca“ a ona bude veľmi trpieť. I\nkeď sa povinný navrhovateľke vyhrážal tým, že ak odíde, zabije ju, dopichá na ulici a nepomôže jej ani\nžiaden zákaz priblíženia, rozhodla sa situáciu riešiť až po fyzickom napadnutí navrhovateľa v 2. rade zo\nstrany povinného. K incidentu došlo tak, že navrhovateľ v 2. rade odmietol splniť požiadavku povinného\npobozkať mu ruky, načo mu tento začal vulgárne nadávať a označil ho za ,,potrat“ a ,,bastarda“ a v afekte\nho kopol do oblasti genitálií takou intenzitou, že preletel cez kuchyňu a následne spadol. Navrhovateľka\nv 1. rade podotkla, že jediný, na koho povinný neútočí, je ich spoločná maloletá dcéra Y., avšak i ona žije\nv strachu, pretože je dennodenne svedkom toho, ako jej otec bije a ponižuje jej matku a brata. Za danej\nsituácie bola navrhovateľka v 1. rade spolu s maloletými deťmi nútená opustiť dňa 22.09.2025 spoločnú\ndomácnosť a v súčasnosti sa ukrýva v inštitúcii poskytujúcej pomoc obetiam domáceho násilia. Na\npreukázanie svojho nároku navrhovatelia predložili zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 22.09.2025,\nČVS: ORP-473/X-VYS-B3-2025, a fotografie zranení navrhovateľky v 1. rade.\n3. Konajúci súd vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, ods. 3, 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) a h),\n§ 329 ods. 2, § 330 ods. 1, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej\nlen „C.s.p.“) a § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Z\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených dôkazov mal za osvedčenú dôvodnosť\nnavrhovaného neodkladného opatrenia. Na strane navrhovateľky v 1. rade a navrhovateľa v 2. rade\ntotiž podľa neho existovala dôvodná obava o ich život a zdravie z dôvodu nevyspytateľného správania\na konania povinného. Navrhovatelia mali pre pretrvávajúce každodenné urážky a nátlak evidentne\nstrach, že sa povinný pokúsi voči nim o fyzické násilie.\nZ predložených dôkazov sa teda\nkonajúcemu súdu javilo ohrozenie telesnej, ako aj duševnej integrity tak navrhovateľky v 1. rade, ako aj\njej maloletého syna v dôsledku konania povinného. Neodkladné opatrenie považoval za nevyhnutné pre\núčely bezodkladnej úpravy pomerov strán, i ako formu preventívneho riešenia problematiky psychického\nnásilia, ktorého sa voči nim niekoľko rokov opakovane dopúšťal povinný; podľa neho možno dôvodne\npredpokladať, že povinný bude v násilnom správaní pokračovať aj v budúcnosti, v prípade osobného\nkontaktu s navrhovateľmi. Na uvedenom základe preto súd prvej inštancie uložil povinnému povinnosť\nnepriblížiť sa k navrhovateľke v 1. rade a navrhovateľovi v 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.\nTento zákaz sa pritom nebude vzťahovať na úkony trestného konania, priestupkového konania alebo\ncivilného konania, na ktoré bude povinný predvolaný, a to len v rozsahu konkrétneho konania a v rozsahu\nnevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Podľa mienky konajúceho súdu sa zároveň\nnariadením neodkladného opatrenia dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami, z dôvodu ktorého\nnavrhovateľom neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 C.s.p.\n4. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že\nnavrhovateľom v 1. a v 2. rade ako úspešným stranám sporu priznal nárok na ich náhradu v rozsahu\n100 %.\n5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný z dôvodov\npodľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., považujúc ho za nesprávne a predčasné. Podľa neho konajúci\nsúd svoje rozhodnutie oprel výlučne o neoverené tvrdenia navrhovateľky v 1. rade, bez toho, aby mu\numožnil sa k nim vyjadriť, prípadne k nim predložiť dôkazy. Neprihliadol pritom ani na stabilný dlhodobý\nvzťah, ktorý má s navrhovateľom v 2. rade, ako ani na záujem spoločného dieťaťa - maloletej Y. Z.. Na\nuvedenom základe preto povinný označil napadnuté rozhodnutie za neprimerane zasahujúce nielen do\njeho rodičovských práv, ale aj do práv maloletých detí na kontakt s ním, ako s ich otcom.\n\n6. Povinný považoval tvrdenia navrhovateľky v 1. rade o fyzickom a psychickom násilí z jeho strany\nza nepravdivé. I keď priznal problémy v ich vzájomnom vzťahu, navrhovateľku v\n1. rade nikdy\nnenapadol, neohrozil, nevyhrážal sa jej, ani sa nesprával násilne. Uviedol, že celé roky zabezpečoval\nchod domácnosti, staral sa o deti, finančne ich aj podporoval, dokonca maloletému navrhovateľovi v 2.\nrade suploval otca, o ktorej skutočnosti sa navrhovateľka v\n1. rade v jej návrhu nezmienila.\nRovnako sa nezmienila o tom, že dlhodobo trpí závislosťou na alkohole, čo spôsobuje problémy v\nrodine. Po nasťahovaní sa do rodinného domu na G.U. U. v Z. pravidelne popíjala alkohol, zanedbávala\nstarostlivosť o deti, tieto potom ostávali samé a on musel riešil ich základnú starostlivosť, návštevu školy,\nošatenie a bežné potreby; s touto starostlivosťou mu pomáhala jeho matka. Povinný pritom osobitne\npoukázal na to, že na začiatku spolužitia (r. 2015) dokonca navrhovateľka v 1. rade pod vplyvom alkoholu\nspôsobila autonehodu, pričom v motorovom vozidle sa v tom čase nachádzal aj maloletý navrhovateľ\nv 2. rade. Keďže svojim konaním vystavila nebezpečenstvu nielen seba, ale aj navrhovateľa v 2. rade,\nbola za tento skutok odsúdená a bol jej uložený trest, okrem iného i zákaz činnosti viesť motorové\nvozidlá. Jej problémy s alkoholom pokračovali i po narodení spoločnej dcéry Y., navrhovateľka v 1. rade\nodmietala akúkoľvek liečbu, keď až v roku 2019 spoločne navštívili W.. K. O. B., ktorá jej po vyšetrení\nnasadila lieky; tie však navrhovateľka v 1. rade po troch týždňoch vysadila a opäť spadla do starého\nrežimu. Povinný pripustil, že práve v dôsledku opísaných udalostí u nich v domácnosti dochádzalo často\nk hádkam. V takto vypätých situáciách bol voči navrhovateľke v 1. rade aj vulgárnejší, avšak nikdy ju,\nani navrhovateľa v 2. rade nebil, a preto i zranenia, ktoré navrhovateľka v 1. rade popísala v návrhu, si\nzrejme spôsobila sama v súvislosti s dlhoročnou alkoholovou závislosťou.\n7. Povinný poprel, že by navrhovateľku v 1. rade obmedzoval, zakazoval jej vychádzať z domu, resp.\nodprevadiť maloletého navrhovateľa v 2. rade do školy. Podotkol, že v poslednom období sa mu\njavilo, že sa vzťahy medzi nimi dávali do poriadku, boli si aj spoločne sadnúť, mali intímny styk,\npreto ho odchod navrhovateľky v 1. rade prekvapil. Avšak, rešpektujúc jej rozhodnutie od neho odísť,\nvyjadril presvedčenie, že jej v tom nebude nijako brániť, akokoľvek ju ohrozovať, vyhrážať sa jej alebo\nspôsobovať obavu. Má pritom záujem stretávať sa naďalej s deťmi, čo bol aj hlavný dôvod, pre ktorý\nsa rozhodol podať odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia. Povinný osobitne\nzdôraznil, že od narodenia navrhovateľa v 2. rade má k nemu silný citový vzťah, trávil s ním dovolenky,\nvýlety, a keďže ho vníma ako svojho syna, fyzicky ho nenapadol. V tejto súvislosti povinný dodal, že\nmedzičasom s ním bol v kontakte, pričom navrhovateľ v 2. rade sám vyjadril nesúhlas s návrhom na\nnariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k jeho osobe, čo odobril i jeho zákonný zástupca, otec\nW. K., u ktorého už tretí týždeň býva. Napadnuté rozhodnutie tak podľa mienky povinného znemožňuje\njeho priamy kontakt s navrhovateľom v 2. rade, rovnako ako i s dcérou Y., voči ktorej si plní riadne svoje\nrodičovské povinnosti, stará sa o ňu a má záujem o pravidelný kontakt s ňou.\n8. Pokiaľ navrhovateľka v 1. rade odvodzovala dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\ni od priloženého trestného oznámenia, evidovaného pod ČVS: ORP-473/X-VYS-B3-2025, povinný\nozrejmil, že vo veci doposiaľ nebolo začaté trestné stíhanie a nebolo mu vznesené ani žiadne obvinenie;\nvyšetrovateľ ho len predvolal za účelom podania vysvetlenia, v rámci ktorého dobrovoľne vydal\nzbrane v jeho vlastníctve. Podľa mienky povinného tak neexistujú žiadne dôkazy o jeho prípadnom\nspáchaní trestného činu. Ak by napokon orgány činné v trestnom konaní (polícia, prokurátor) v rámci\npreverovania oznámenia navrhovateľky v 1. rade dospeli k záveru, že existujú dôvody pre jeho obvinenie\na potrebu ochrany poškodených, môžu podať návrh na uloženie primeraného opatrenia, o ktorom\nby následne rozhodol súd podľa § 82 Trestného poriadku. I v tomto smere preto neexistuje hrozba\nbezprostredného ohrozenia, ktorá by vyžadovala zásah zo strany civilného súdu, preto napadnuté\nuznesenie hodnotil ako predčasné, predstavujúce neprimeraný zásah do jeho práv a v rozpore so\nzásadou proporcionality. Takýto zásah nemožno pritom nariaďovať preventívne, ale len na odvrátenie\nreálnej a preukázanej hrozby, ktorá nenastala. Konajúci súd dostatočne nepreveril splnenie zákonných\npodmienok na bezodkladnú úpravu pomerov, keď napriek tomu, že konštatoval existenciu dôvodnej\nobavy o život a zdravia navrhovateľov, svoj záver nepodložil objektívnym dôkazom; neúplne tak zistil\nskutkový stav, čo je o to závažnejšie, pokiaľ napadnutým uznesením dochádza k trvalej úprave pomerov\nmedzi stranami, bez povinnosti podať žalobu vo veci samej. V tejto súvislosti preto povinný navrhol\nvyžiadať správu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III o stave trestného oznámenia\nvedeného pod ČVS: ORP-473/X-VYS-B3-2025, vykonať výsluch navrhovateľa v 2. rade, i jeho otca W.\nK. F. S. Z. (matka povinného).\n\n9. A napokon, povinný vzniesol i námietku vecnej a miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu s poukazom\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Ndc 18/2025. Návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia podľa neho smeroval k ochrane maloletého navrhovateľa v\n2. rade, ktorá agenda\npatrí do pôsobnosti Mestského súdu Bratislava II. Na uvedenom základe povinný navrhol, aby odvolací\nsúd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec postúpil Mestskému súdu Bratislava II ako\npríslušnému. K odvolaniu pripojil fotokópiu listiny, v ktorej navrhovateľ v 2. rade vyjadril požiadavku na\nstretávanie sa s povinným a na zrušenie zákazu priblíženia sa ku nemu.\n10. Navrhovatelia sa vo vyjadrení k odvolaniu povinného nestotožnili s jeho argumentáciou, považujúc\nnapadnuté uznesenie za dostatočne odôvodnené a vecne správne. Podľa nich v konaní o nariadení\nneodkladného opatrenia neprebieha dokazovanie v celom rozsahu, nakoľko jeho účelom je účinná a\nrýchla ochrana práv, a preto súdy rozhodujú spravidla i bez výsluchu a vyjadrení procesných strán a\nbez nariadenia pojednávania. I napriek tomu, že povinný označil za nepravdivé tvrdenia navrhovateľky\nv 1. rade o psychickom a fyzickom násilí z jeho strany, opisujúc pritom priebeh spolužitia v spoločnej\ndomácnosti, nepodložil svoje tvrdenia žiadnym dôkazom. Pokiaľ argumentoval tým, že doposiaľ ani\nnezačalo trestné stíhanie, resp. nebolo voči nemu vznesené obvinenie, mali navrhovatelia za to,\nže pre účely neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie násilného správania povinného, ktoré\nbude napokon predmetom ďalšieho dokazovania v trestnom, prípadne priestupkovom konaní, a na\ntento účel možno vychádzať i zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 22.09.2025 a z pripojených\nfotografií zachytávajúcich zranenia navrhovateľky v 1. rade; tieto dostatočne osvedčujú, že povinný\nmôže ohroziť ich telesnú a duševnú integritu, čo napokon potvrdzuje i skutočnosť, že aktuálne sa pred\npovinným skrývajú v inštitúcii poskytujúcej pomoc obetiam domáceho násilia. Konajúci súd teda preveril\npotrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Vzhľadom na to, že účelom návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia nebolo obmedziť rodičovské práva povinného, zákaz priblíženia neformulovali\nsmerom k maloletej dcére Y., vo vzťahu ku ktorej prebieha bezproblémový styk s povinným ako jej otcom.\n11. V ďalšom navrhovateľka v 1. rade uviedla, že nemala vedomosť o obsahu čestného vyhlásenia\nnavrhovateľa v 2. rade. Hoci vo vzťahu k nemu vyjadrila podozrenie, že bolo výsledkom zmeny správania\npovinného voči maloletému, ktorý je k nemu milý, posiela mu vreckové alebo mu píše, že ho má rád,\na teda podľa nej ide zrejme o účelové a manipulatívne správanie, rešpektujúc vôľu navrhovateľa v 2.\nrade stretávať sa s povinným, vzala v jeho mene jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia\nspäť a požiadala o jeho zrušenie v dotknutej časti a o zastavenie konania; v ostatnej časti zotrvala na\ndôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n12. Povinný vo vyjadrení zo dňa 16.01.2026 zotrval na podanom odvolaní. Vyjadril pritom súhlas s\ndispozičným úkonom navrhovateľa v 2. rade, majúc za to, že vo vzťahu k nemu neexistuje bezprostredné\nohrozenie z jeho strany odôvodňujúce zákaz priblíženia. Skutkový základ pôvodného návrhu však ostal\ntýmto zásadne oslabený, nakoľko ho navrhovateľka v\n1. rade založila na tvrdeniach o\nexistencii údajného nebezpečenstva z jeho strany a nevyhnutnosti sa skrývať. Navrhovateľ v 2. rade\npritom jasne sformuloval svoj názor bez akejkoľvek jeho manipulácie, a preto ho nemožno v tomto\nsmere nijako diskvalifikovať. Povinný konštatoval, že navrhovateľov nijako nesledoval, nekontaktoval,\nnevyhľadával a ani ich neohrozoval. Majúc za to, že nie sú dôvody pre trvanie neodkladného opatrenia,\nbol toho názoru, že iba subjektívne pocity strachu navrhovateľky v 1. rade nemôžu byť základom pre\njeho uloženie. Ozrejmiac v ďalšom priebeh jeho styku s maloletou dcérou Y., pre ktorú nepredstavuje\nžiadne ohrozenie, dal povinný do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 08.12.2025,\nsp. zn. 12CoP/216/2025, ktorým zamietol návrh navrhovateľky v 1. rade na nariadenie neodkladného\nopatrenia spočívajúceho v zverení maloletej Y. do jej osobnej starostlivosti a uložení povinnosti platiť\nvýživné; vychádzajúc z jeho obsahu navrhovateľka v 1. rade neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy\npomerov. Vyjadriac záujem na zachovaní vzťahov s maloletými deťmi a na pokojnom riešení rodinnej\nsituácie povinný vyjadril presvedčenie, že napadnuté uznesenie neplní ochrannú funkciu, ale vytvára\nstav v rozpore s realitou rodinných vzťahov, aj s účelom právnej úpravy.\n13. Navrhovatelia sa v odvolacej duplike v celom rozsahu pridržali návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia a následného vyjadrenia k odvolaniu majúc za to, že navrhovateľka v\n1. rade už\npri podaní návrhu dostatočne osvedčila ohrozenie jej telesnej a duševnej integrity, keď v tomto smere\npredložila dostatočné penzum dôkazov; uniesla tak dôkazné bremeno na účely osvedčenia dôvodnosti\npotreby nariadenia neodkladného opatrenia. V danej veci je pritom rozhodujúci stav v čase vydania\nnapadnutého uznesenia, v ktorom boli vzájomné vzťahy s povinným dlhodobo zlé, poznačené domácim\n\nnásilím a strachom. Navrhovateľka v 1. rade pritom zdôraznila, že predmetom konania nie je úprava\nvýkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom, keď konanie o zákaze priblíženia\npovinnému k nej a konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sú dve odlišné\nkonania. Zákaz priblíženia povinného k jej osobe nijako nevplýva na výkon jeho rodičovských práv,\nnakoľko tento má riadne zabezpečený, rovnako ako i styk s maloletou dcérou; nariadené neodkladné\nopatrenie jej pritom poskytuje primeranú ochranu a na dostatočnú vzdialenosť zamedzuje fyzickému\nnapadnutiu, ktoré povinný vo vzťahu k nej viackrát avizoval. Napokon, i pre maloleté deti nie je\nprospešné, ak vidia násilie na blízkych osobách, vrátane jeho následkov, a preto prihliadajúc na všetky\nokolnosti považovala navrhovateľka v 1. rade naďalej zákaz priblíženia povinného k nej za nanajvýš\ndôvodný.\n14. Pokiaľ išlo o späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom v 2. rade, tento\núkon neznamenal neexistenciu bezprostredného ohrozenia zo strany povinného, keď bol len výsledkom\nrešpektovania vôle maloletého stretávať sa s povinným. To, že sa povinný dopúšťal domáceho násilia\npritom potvrdil obsah správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 27.10.2025, na\nktorý navrhovateľka v 1. rade poukázala Navrhovateľka v\n1. rade zdôraznila, že má naďalej\nstrach, že povinný prezentované hrozby naplní a opätovne jej ublíži. Na uvedené nemala pritom vplyv\njeho argumentácia, že navrhovateľov nijako nesledoval, nekontaktoval a nevyhľadával, čo je bežnou\nreakciou osoby dopúšťajúcej sa domáceho násilia na podanie trestného oznámenia.\n15. V ďalšom sa navrhovateľka v 1. rade vyjadrila i k tvrdeniam povinného o jeho zabezpečovaní chodu\ndomácnosti a starostlivosti o rodinu, označujúc ich za nepravdivé; povinný trávil celý týždeň vo svojom\nzamestnaní ako vodič kamiónu, a preto sa o rodinu a domácnosť starala výlučne sama. Napokon, i z\ntohto dôvodu nechcel, aby chodila pravidelne do práce. Navrhovateľka v 1. rade poprela i ďalšie tvrdenia\npovinného o jej závislosti na alkohole, vo vzťahu ku ktorým predložila potvrdenie BŽD Brány do Života,\nčestné prehlásenie rodinnej priateľky, vrátane výsledkov odborného psychiatrického vyšetrenia.\n16. Povinný písomným podaním zo dňa 30.03.2026 dal do pozornosti odvolacieho súdu, že v\nkonaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Y. Mestský súd Bratislava II\nschválil rozsudkom zo dňa 24.03.2026, č. k. 11P/133/2025-211, dohodu rodičov o striedavej osobnej\nstarostlivosti; predmetné rozhodnutie v prílohe pripojil, považujúc ho za pre vec relevantné.\n17. Podľa § 354 C.s.p. na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o\nkonaní, ak nie je ustanovené inak.\n18. Podľa § 370 ods. 1, ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale\nskôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd\nspäťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby\npripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.\n19. Navrhovateľka v 1. rade, ako zákonná zástupkyňa navrhovateľa v 2. rade, rešpektujúc jeho vôľu\npodaním zo dňa 21.11.2025 zobrala späť návrh navrhovateľa v 2. rade na nariadenie neodkladného\nopatrenia, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07.10.2025,\nč.\nk. 61C/67/2025-56, pričom k dispozičnému úkonu pristúpila skôr, ako jeho rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť; povinný nemal voči späťvzatiu návrhu navrhovateľa v 2. rade na nariadenie\nneodkladného opatrenia žiadne námietky a vyjadril s ním súhlas. Odvolací súd preto v zmysle § 370\nods. 1 a ods. 2 C.s.p. v spojení s § 354 C.s.p. pripustil späťvzatie návrhu navrhovateľa v 2. rade na\nnariadenie neodkladného opatrenia, zrušil uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 07.10.2025,\nč. k. 61C/67/2025-56, vo vzťahu k navrhovateľovi v 2. rade a konanie o návrhu navrhovateľa v 2. rade\nna nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.\n20. Odvolací súd následne prejednal odvolanie povinného proti napadnutému uzneseniu bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie\nje dôvodné. Podotýka, že predmetom jeho prieskumu, vymedzeného rozsahom a dôvodmi odvolania,\nbolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne\nprávne posúdil, keď návrhu navrhovateľky v\n1. rade na nariadenie neodkladného opatrenia\nvyhovel spôsobom uvedeným vo výroku preskúmavaného uznesenia.\n\n21. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n22. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel\nnemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\n23. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n24. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na\nurčenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita\nalebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.\n25. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.\n26. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n27. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre\nich nariadenie je osvedčenie, že bez takej úpravy by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Pre nariadenie\nneodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností\npotrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné\nopísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov\nmedzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu\nneodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať\ndokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť\nlen zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň\ndo tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď\npri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou\núplnosti skutkových zistení.\n28. Keďže v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zisťuje relevantné skutočnosti\nzjednodušeným procesným postupom, vychádzajúc pritom z návrhu a výpovednej hodnoty pripojených\nlistín (príloh), vzhľadom i na krátku lehotu na rozhodnutie, zväčša pojednávanie nenariaďuje,\nnevykonáva výsluch strán a návrh nezasiela na vyjadrenie osobe, proti ktorej návrh smeruje; všetky\nrozhodujúce skutočnosti súd primárne zisťuje z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a\njeho príloh, bez procesnej účasti protistrany. Vzhľadom na účel tohto inštitútu ide nepochybne o\nlegitímny a zákonný postup. Zohľadniac túto skutočnosť, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné\nnámietky povinného, ktorými konajúcemu súdu vytýkal, že mu neumožnil sa k návrhu navrhovateľov\nna nariadenie neodkladného opatrenia vyjadriť a k svojmu vyjadreniu predložiť dôkazy. Konajúci súd\nnepochybil, pokiaľ postupoval v intenciách ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. a pred vydaním\nnapadnutého rozhodnutia povinného neoboznamoval s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia\na jeho prílohami, sledujúc pritom poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany navrhovateľom.\nNapokon, povinnému ostalo stále zachované právo vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam tvrdeným\nnavrhovateľmi v ich návrhu, tieto namietať, a to práve v ním podanom odvolaní proti napadnutému\nuzneseniu.\n29. Odvolací súd ďalej udáva, že medzi predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa\n§ 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. patrí osvedčenie, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie, resp.\nzákaz priblíženia uložiť, môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľa. Účelom tohto\nneodkladného opatrenia je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody\ndomnievať sa, že jej telesná alebo duševná integrita, sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita môžu\nbyť ohrozené s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych\nvzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo\niné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho\nParlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v\n\nobčianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného\nNariadenia.\n30. Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec, nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods.\n2 písm. h) C.s.p. je podmienené osvedčením skutočnosti, že konaním povinného mohla byť telesná\na/alebo duševná integrita navrhovateľky v 1. rade ohrozená, bez toho, aby k jej narušeniu i reálne\ndošlo, ako nesprávne argumentoval v odvolaní povinný. Osvedčenie dôvodného podozrenia z možného\nohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných\nprostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že\nosvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.\n31. Navrhovateľka v 1. rade sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia na základe skutkových\ntvrdení o tom, že povinný sa voči jej osobe, ako i voči navrhovateľovi v 2. rade, opakovane dopúšťal\nkonania, ktorým ju obmedzoval na slobode, vyhrážal sa jej, v poslednom čase i „súdom“, resp. zabitím,\nak ho opustí, k čomu pristúpilo i jeho verbálne osočovanie a znevažovanie navrhovateľky v 1. rade a jej\nnásledné fyzické napadnutie; navrhovateľka v\n1. rade vo vzťahu k fyzickým útokom povinného\npredložila ako dôkaz fotodokumentáciu jej poranení. Vzhľadom na obavy z možného naplnenia vyhrážok\npovinného, umocnených i jeho držbou viacerých zbraní, mala navrhovateľka v 1. rade strach nielen\nopustiť spoločnú domácnosť, ale informácie o správaní povinného zdieľať s tretími osobami, s výnimkou\nmaloletých detí. Zlom mal pritom nastať až po udalosti zo dňa 22.09.2025, kedy mal povinný fyzicky\nnapadnúť i navrhovateľa v 2. rade, čo navrhovateľku v 1. rade primälo k rozhodnutiu ujsť zo spoločnej\ndomácnosti a požiadať o súdnu ochranu formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľka\nv 1. rade pritom vykonala oznámenie o ňou tvrdených skutočnostiach pred vyšetrovateľom policajného\nzboru a toto tvorilo obsah zápisnice o trestom oznámení zo dňa 22.09.2025, ČVS: ORP-473/XVYS-B3-2025. V ňom opísala, ako ju povinný najskôr fyzicky obmedzoval, vulgárne nadával, neskôr\nzastrašoval, vyhrážal sa jej, ak ho opustí, fyzicky napadol, pričom jeho správanie dosiahlo takú intenzitu,\nže u nej vzbudilo dôvodný strach a obavu o život a zdravie.\n32. Súd prvej inštancie mal z navrhovateľkou v 1. rade predostretých tvrdení a z predloženého\nlistinného dôkazu a fotodokumentácie za osvedčenú potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného\nopatrenia voči povinnému, teda potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Odvolací súd zhodne so súdom\nprvej inštancie konštatuje, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľky v 1. rade bola z jej\nstrany osvedčená dôvodnosť naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi\nskutočnosťami, ktoré nasvedčovali tomu, že zo strany povinného dochádza ku konaniu, ktoré je\nspôsobilé ohroziť telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľky v 1. rade alebo vyvolať obavu takéhoto\nohrozenia. I keď povinný v odvolaní poprel tvrdenia navrhovateľky v 1. rade týkajúce sa dopúšťania\nnásilia voči jej osobe,\nt. j. že ju nikdy nenapadol, neohrozil, nesprával sa k nej násilne a\nani jej nenadával, deklarujúc, že zranenia zachytené na fotodokumentácii si navrhovateľka v 1. rade\nspôsobila sama, keďže je závislá na alkohole, na druhej strane pripustil, že v spoločnej domácnosti\ndochádzalo medzi nimi k hádkam, pri ktorých mohol byť i vulgárnejší. Vo vzťahu k trestnému oznámeniu\nnavrhovateľky v 1. rade a jeho obsahu sa povinný pritom obmedzil len na tvrdenie, že by navrhovateľa\nv 2. rade nikdy fyzicky nenapadol, pričom voči jeho osobe nebolo doposiaľ vznesené žiadne obvinenie,\nkeď bol len predvolaný na výsluch (podanie vysvetlenia) a policajnému orgánu vydal zbrane, ktorých\nbol vlastníkom. Tieto tvrdenia však samy o sebe nemohli účinne spochybniť tie rozhodujúce tvrdenia,\nna ktorých navrhovateľka v 1. rade založila dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, a tieto\nnaviac i v potrebnej miere osvedčila.\n33. I keď pojem násilia nie je ako taký nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný,\njeho základným charakteristickým znakom je úmysel spojený s istým druhom ľudského konania, ktoré\nje zámerné a má za následok spôsobenie telesnej, ako aj duševnej ujmy. Ide teda o prejav nadvlády,\nvyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku nad inou osobou. Takého konania sa\nmal podľa tvrdení navrhovateľky v 1. rade dopúšťať povinný, a tým ohrozovať jej telesnú a duševnú\nintegritu. Je pritom nepochybne obtiažne takú formu ohrozenia preukázať, najmä v situácii, keď druhá\nstrana také konanie popiera, spravidla však na taký účel postačuje trestné oznámenie, lekárska správa,\nprípadne iná forma dôkazného prostriedku, napríklad i v podobe fotodokumentácie zachytávajúcej\ntelesné poranenia. Navrhovateľka v 1. rade predloženými dôkazmi osvedčila tvrdenia o tom, že povinný\nsa voči jej osobe dopustil konania, ktoré priamo narušilo jej slobodnú vôľu a sebaúctu, a súčasne\nzasiahol i do jej telesnej integrity, a to v intenzite vzbudzujúcej u nej obavu z možného zopakovania\n\ntakého správania. Odvolací súd pripomína, že navrhovateľka v 1. rade v danom štádiu konania nebola\nnositeľkou dôkazného bremena, t. j. nebola povinná svoje tvrdenia o ohrození jej duševnej a telesnej\nintegrity zo strany povinného dôkaznými prostriedkami bezpečne preukázať, ako sa mylne domnieval\nv odvolaní povinný; v tomto smere postačovalo, aby tieto osvedčila v takej miere, že osvedčená\nskutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javila ako nanajvýš pravdepodobná. Túto povinnosť\nsi navrhovateľka v 1. rade splnila, keď predložila zápisnicu o podaní trestného oznámenia zo dňa\n22.09.2025, ako i podpornú fotodokumentáciu jej poranení, z ktorých vyplýva podozrenie, že sa povinný\ndlhodobo dopúšťal násilného správania narušujúceho celistvosť jej osoby, tak po stránke psychickej,\nako i fyzickej. Ako uviedol odvolací súd vyššie súdna judikatúra ako formu osvedčenia podozrenia z\nnarušenia telesnej a/alebo duševnej integrity fyzickej osoby akceptuje i trestné oznámenie, z ktorého\nobsahu vyplývajú také skutočnosti; nebolo teda nevyhnutne potrebné, aby navrhovateľka v 1. rade\npredložila na podporu svojich tvrdení uznesenie o začatí trestného stíhania, príp., aby v danej veci bolo\nvznesené obvinenie voči povinnému ako tento mylne argumentoval v odvolaní. Dôvodnosť podozrenia\nnemusí dosahovať kvalitu potrebnú na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a\npreto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobnému\npostihu povinnej osoby (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5MCdo 10/2012). Pokiaľ\npovinný spochybnil i navrhovateľkou v 1. rade opísané a na obrazových snímkach zachytené telesné\nporanenia majúc za to, že si ich spôsobila navrhovateľka v 1. rade sama pod vplyvom alkoholu, svoje\ntvrdenia žiadnym spôsobom nepodložil, a to i napriek obsiahlejšiemu opisu ním tvrdenej existujúcej\nzávislosti navrhovateľky v 1. rade, z ktorej sa mala liečiť. I keď navrhovateľka v 1. rade pripustila, že v\nurčitom životnom období (po narodení dcéry Y. - viď zápisnica o trestnom stíhaní) „začala aj dosť piť“,\nuvedené automaticky nemá za následok vznik jej závislosti na alkohole, ktorú poprela a nemôže bez\nďalšieho viesť ani k záveru prezentovanému povinným. Nesprávnosť napadnutého uznesenia nemôžu\nzaložiť ani domnienky povinného o tom, že v prípade, že orgány činné v trestnom konaní dospejú k\nzáveru o existencii dôvodov na vznesenie obvinenia voči jeho osobe, môžu postupovať podľa § 82\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a podať návrh na uloženie opatrenia spočívajúceho v zákaze\njeho priblíženia sa k navrhovateľke v 1. rade, resp. zákaze ju kontaktovať. Odhliadnuc od skutočnosti,\nže ustanovenie § 82 Trestného poriadku, na ktoré poukazoval povinný, upravuje možnosť uloženia\nprimeraných povinností a obmedzení súdom za splnenia predpokladu, že ide o osobu obvinenú, u ktorej\nsú dané dôvody väzby, a teda vôbec nedopadá na preskúmavanú situáciu, navrhovateľka v 1. rade bola\noprávnená dovolávať sa súdnej ochrany jej práv prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, a\nto nezávisle a bez ohľadu na akýkoľvek iný do úvahy pripadajúci postup orgánov činných v trestnom\nkonaní.\n34. Za nedôvodnú a bez vecnej relevancie vyhodnotil odvolací súd i námietku povinného, v zmysle\nktorej malo napadnuté uznesenie nielen zasahovať do výkonu jeho rodičovských práv, ale byť i v\nrozpore s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa vo väzbe na § 5 zákona č. 36/2005\nZ.\nz. o rodine. V prvom rade treba uviesť, že predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nbol zákaz priblíženia sa k navrhovateľovi v 2. rade, ktorý nepochádza z rodinného zväzku medzi\nnavrhovateľkou v 1. rade a povinným, t. j. povinný nie je otcom navrhovateľa v\n2. rade. Z\ntohto dôvodu nemohlo nariadené neodkladné opatrenie nijakým spôsobom zasahovať do domnelých\nrodičovských práv povinného, ktoré mu vo vzťahu k navrhovateľovi v 2. rade nepatria. Zároveň, so\nzreteľom na späťvzatie návrhu navrhovateľa v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia stratila\ntáto argumentácia povinného akúkoľvek relevanciu. Pokiaľ ňou však povinný mienil poukazovať na\nskutočnosť, že uložený zákaz priblíženia k navrhovateľke v 1. rade mal mať negatívny dopad i na výkon\njeho rodičovských práv k spoločnej dcére Y., je zrejmé a z nesporných tvrdení procesných strán vyplýva,\nže tento nie je nijakým spôsobom narušený a uložený zákaz priblíženia sa k navrhovateľke v 1. rade\nnijako nebráni styku povinného s maloletou dcérou, ktorý mal podľa jeho vlastných slov prebiehať bez\nproblémov prostredníctvom jeho matky. Napokon, i táto argumentácia povinného nemala žiaden vplyv\nna vecnú správnosť nariadeného neodkladného opatrenia vo vzťahu k navrhovateľke v 1. rade, rovnako\nako i ním v odvolacom konaní predložené uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 08.12.2025,\nsp. zn. 12CoP/216/2025, ktorým zamietol návrh navrhovateľky v 1. rade na nariadenie neodkladného\nopatrenia spočívajúceho v zverení maloletej Y. do jej osobnej starostlivosti a uložení povinnosti platiť\nvýživné, ako i rozsudok Mestského súdu Bratislava II zo dňa 24.03.2026, č. k. 11P/133/2025-211, o\nschválení rodičovskej dohody na zverení maloletej Y. do striedavej osobnej starostlivosti. Predmetom\nkonania v danej veci totiž nie je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Y., ale\nbezodkladná úprava vzťahov procesných strán prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia\nspočívajúceho v zákaze priblíženia sa povinného k navrhovateľke v 1. rade.\n\n35. A napokon, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú i námietku povinného o vecnej\n(a tým\ni miestnej) nepríslušnosti konajúceho súdu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia. Tú povinný odôvodnil poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Ndc 18/2025,\na vecne tým, že pokiaľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje k ochrane maloletého\ndieťaťa, ako v danom prípade u navrhovateľa v 2. rade, vec patrí do pôsobnosti Mestského súdu\nBratislava II.\n36. Vychádzajúc z ustanovenia § 111 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej\nlen „C.m.p.“) je zrejmé, že preskúmavaná vec nepatrí medzi okruh záležitostí týkajúcich sa maloletých,\nktoré by spadali pod právnu úpravu civilného mimosporového kódexu, o ktorých rozhodovanie patrí do\npôsobnosti Mestského súdu Bratislava II. Na uvedené pritom nemala vplyv len samotná skutočnosť, že\nochrany práv sa v danej veci dovolávalo (i) maloleté dieťa (navrhovateľ v 2. rade), z čoho bez ďalšieho\nnemožno dovodiť, že ide o vec týkajúcu sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým\ndeťom, ako sa mylne domnieval povinný. Podľa mienky odvolacieho súdu nejde ani o prípad obdobný\nveci, o ktorej rozhodoval Najvyšší súd SR v uznesení, sp. zn. 8Ndc 18/2025. V ňom Najvyšší súd síce\nposudzoval vecnú príslušnosť súdov v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,\nktorým sa maloleté deti spolu s ich matkou domáhali uloženia zákazu priblíženia na vzdialenosť menšiu\nako 10 metrov, tak ako i v danom prípade, avšak tento smerovali voči manželke ich otca, nakoľko táto\nv rámci času stráveného s ním, t. j. v rámci styku maloletých detí s ich otcom, zhoršovala ich psychickú\npohodu. Práve túto okolnosť vyhodnotil Najvyšší súd SR ako majúcu povahu konania v rodinnoprávnych\nveciach upraveného ustanoveniami § 111 C.s.p.\n37. So zreteľom na vyššie uvedené a jeho sumarizáciou odvolací súd uzatvára, že povinnému sa\nnepodarilo v odvolacom konaní relevantne spochybniť existenciu navrhovateľkou v 1. rade osvedčených\nskutočností, rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h)\nC.s.p., keď rozhodujúcim je stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že\nnavrhovateľka v 1. rade v miere potrebnej osvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej\na naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré\nnasvedčovali tomu, že zo strany povinného dochádza ku konaniu spôsobilému ohrozovať jej telesnú\na/alebo duševnú integritu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti vo\nvzťahu k navrhovateľke v 1. rade podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n38. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súvislosti so zastavením konania o návrhu\nnavrhovateľa v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s §\n396 C.s.p. tak, že povinnému priznal proti navrhovateľovi v 2. rade plný nárok na náhradu trov konania.\nVychádzal z toho, že navrhovateľ v 2. rade netvrdil a nepreukázal, že pristúpil k dispozičnému úkonu,\nktorým zobral návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť z dôvodu správania sa povinného,\na teda nepreukázal, že povinný z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania o jeho návrhu; v\ntakom prípade je navrhovateľ procesne zodpovedný za zastavenie konania o jeho návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia.\n39. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s\n§ 396 ods. 1 C.s.p. tak, že navrhovateľke v 1. rade, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal\nproti povinnému, ktorý úspech nemal, plný nárok na ich náhradu.\n40. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak\nnavrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením\nukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.\nLehotu na podanie žaloby súd neurčuje.\n41. Podľa § 337 ods. 2 C.s.p. súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania\nvo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo\nnárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.\n42. Podľa § 337 ods. 3 C.s.p. súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,\nktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.\n\n43. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred\nzačatím konania a navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 C.s.p. neuloží, je súčasne povinný vo\nvýrokovej časti rozhodnutia poučiť strany, ktorých zaviazal neodkladným opatrením na povinnosť, o ich\nmožnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených; zákon poučovaciu\npovinnosť formuluje ako obligatórnu, v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej\nochrany práv a oprávnených záujmov strán, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje.\n44. Vychádzajúc z výrokovej časti, ako i odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej\ninštancie neuložil navrhovateľom povinnosť podľa žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 C.s.p. z\ndôvodu, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov strán. V takom\nprípade bol súčasne s nariadením neodkladného opatrenia vo výrokovej časti uznesenia povinný\nposkytnúť povinnému kvalifikované poučenie v zmysle § 337 ods. 1 a 2 C.s.p., k čomu však konajúci\nsúd evidentne nepristúpil. V záujme nápravy tohto stavu preto odvolací súd osobitným výrokom poskytol\npovinnému poučenie o jeho procesných oprávneniach, t. j. poučil ho o tom, že môže podať proti\nnavrhovateľke v 1. rade žalobu vo veci samej, týkajúcu sa nárokov na navrátenie do pôvodného stavu,\nnárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že v\nzmysle § 337 ods. 3 C.s.p. súd aj bez návrhu uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zruší\nrozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie; ustanovenie § 335 C.s.p. platí primerane.\n45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "61C/67/2025", "guid": "f485882d-6408-42f0-9f3f-c504f13dcc11:6a40a8fc-ffbe-4edf-a203-cfa30cae8e63", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "455da96b-3b9b-4907-9131-9e9968a3e236:e6ee746f-8910-4b9e-b408-5a308a946e88", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1511899812.1", "spisova_znacka": "5MCdo/10/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/10/2012 z 14. 10. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-10-14", "citacie_n": 250, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1511899812.1"}, {"guid": "2281c887-6ac1-4737-b829-cefb03658e16:66df339d-96a0-4acc-bd4a-141758c9c640", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:1225203165.1", "spisova_znacka": "12CoP/216/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 12CoP/216/2025 z 8. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-12-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:1225203165.1"}], "citovane_v": []}