{"guid": "6fe6a271-bc0a-4550-8188-e61d51429ae9:dd741d0d-32da-425e-adc9-5ec367014a09", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1425211303.1", "spisova_znacka": "2Co/22/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/22/2026 z 25. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2026, sp. zn. 2Co/22/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1425211303.1", "identifikacne_cislo": "1425211303", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-309", "datum_vydania": "2026-03-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd741d0d-32da-425e-adc9-5ec367014a09", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1425211303.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1425211303.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1425211303.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/22/2026\n1425211303\n25. 03. 2026\nJUDr. Michaela Králová\nECLI:SK:KSBA:2026:1425211303.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek\nsenátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s.,\nso sídlom: Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zastúpený: RASLEGAL,\ns. r. o., so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovanej: I.. J.. Ľ. U.G., M.\nR. XX.XX.XXXX, A. Q.: D. XXXX/X, XXX XX Q. o určenie neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM\na neodkladné opatrenie, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č.k.\n62C/83/2025-97, zo dňa 19. decembra 2025, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 62C/83/2025-97, zo dňa 19. decembra\n2025, p o t v r d z u j e.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 62C/83/2025-97, zo dňa 19.12.2025, nariadil neodkladné\nopatrenie, ktorým uložil žalovanej zákaz nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom\núzemí Vrakuňa, v obci Bratislava - F., v okrese Bratislava I., a to s bytom č. XX nachádzajúcim sa na\n5. poschodí, vo vchode D. X, bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemkoch\nparcelách registra „C“ s parcelnými číslami: XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX zapísaným na liste vlastníctva\nč. XXXX, ako príslušný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku, vrátane podielu na spoločných\nčastiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, a so spoluvlastníckym\npodielom o veľkosti XXXX/XXXXXX k celku k pozemku, parcele registra „C“ s parcelným číslom\nXXX/XX o veľkosti 213 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX,\na súčasne so spoluvlastníckym podielom o veľkosti XXXX/XXXXXX k celku k pozemku, parcele\nregistra „C“ s parcelným číslom XXX/XX o veľkosti 215 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovaným\nna liste vlastníctva č. XXXX, so spoluvlastníckym podielom o veľkosti XXXX/XXXXXX k celku k\npozemku, parcele registra „C“ s parcelným číslom XXX/XX o veľkosti 207 m2, zastavaná plocha a\nnádvorie, evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto\nnehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti\ndo základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným\nprávom, vecným bremenom, zriadiť k nim zabezpečovací prevod vlastníckeho práva, tieto nehnuteľnosti\nprenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť ich neupotrebiteľnými alebo nakladať s týmito\nnehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.\n2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 03.12.2025\ndomáhal určenia právnej neúčinnosti voči žalobkyni - právneho úkonu, ktorým je dohoda o vyporiadaní\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa č. V-XXXX/XXXX zo dňa 23.04.2025, na základe\nktorej sa žalovaná stala vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., v obci\nBratislava - F., v okrese Bratislava II, a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 5. poschodí vo vchode\nD. X, bytového domu so súpisným číslom: XXXX, postaveného na pozemkoch parcelách registra „C“ s\nparcelnými číslami: XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX ako príslušný\n\nspoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných\nzariadeniach bytového domu o veľkosti XXXX/XXXXXX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/\nXXXXXX k celku k pozemku, parcele registra „C“ s parcelným číslom XXX/XX o veľkosti 213 m2,\nzastavaná plocha a nádvorie, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastníckeho podielu o\nveľkosti XXXX/XXXXXX k celku k pozemku, parcele registra „C“ s parcelným číslom XXX/XX o veľkosti\n215 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovaneho na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastníckeho\npodielu o veľkosti XXXX/XXXXXX k celku k pozemku, parcele registra „C“ s parcelným číslom XXX/\nXX o veľkosti 207 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidované na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej\nlen „Nehnuteľnosti“). Žalobca podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že\nžalovaná je manželkou Ing. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX Bratislava (ďalej len\n„Ručiteľ“), voči ktorému žalobca eviduje viacero nevysporiadaných pohľadávok. Konkrétne sa jedná\no ručiteľské záväzky ručiteľa zaplatiť nesplatené záväzky spoločnosti A-lu-mi s.r.o., so sídlom: B.\n10, 851 01 Bratislava, IČO: 50 639 986 (ďalej len „Dlžník“), vyplývajúce z kontokorentného úveru\nč. XXXXXXXXXX s aktuálnym zostatkom dlžnej istiny vo výške 16.575,- eur, splátkového úveru č.\nXXXXXXXXXX s aktuálnym zostatkom dlžnej istiny vo výške 3.465,44 eur a poskytnutého úverového\nrámca pre firemné kreditné karty s aktuálnym zostatkom vo výške 1.557,55 eur. Pri vyššie uvedenom\nkontokorentnom úvere nastala konečná splatnosť dňa 30.11.2023, nakoľko dlžníkovi bolo zaslané\noznámenie o ukončení obnovy úveru. Z opatrnosti žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úver z dôvodu,\nže bankový účet je viac ako 10 dní v nepovolenom prečerpaní disponibilnej časti úverového rámca. V\nsúčasnosti je teda kontokorentný úver zosplatnený. Napriek tomu dlžník ani ručiteľ po zosplatnení dlh\nneuhradili a žalobca eviduje jedinú splátku vo výške 50,- eur zo dňa 05.11.2025. Žalobca sa splnenia\ntejto pohľadávky domáha v samostatnom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp.zn.\n61Cb/101/2024. Žalobca sa dozvedel v súvislosti s vymáhaním svojich nárokov v priebehu uvedeného\nsporového konania, že ručiteľ sa zbavil svojho majetku v prospech žalovanej, konkrétne v katastri\nnehnuteľností je na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX pre katastrálne územie F. evidovaná dohoda\no vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v konaní vednom pod č. V-XXXX/XXXX,\nzo dňa 23.04.2025 vo vzťahu k vyššie uvedených nehnuteľnostiam (ďalej len „Dohoda“), pričom ako\nvýlučný vlastník nehnuteľností je evidovaná žalovaná. Vyššie uvedené nehnuteľnosti pôvodne vlastnil\naj ručiteľ, resp. boli v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom v priebehu súdneho konania\nsa vysporiadali v prospech žalovanej, zrejme s úmyslom ochrániť takto rodinný majetok pred žalobcom\nako veriteľom. Žalobca má za to, že týmto došlo k jeho ukráteniu, pričom zdôraznil, že predmetná\ndohoda naplnila znaky ukracujúceho právneho úkonu a je voči nemu právne neúčinná. Ručiteľ konal\ns vedomím, že dohodou ukráti svojich veriteľov, pričom vedomosť žalovanej o ukrátení sa prezumuje,\nkeďže ide o manželov. Žalobca poukázal na to, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo\n870/99 odporovať možno nielen právnym úkonom, ktoré vykonal dlžník, ale aj právnym úkonom ručiteľa.\nŽalobca má obavu z toho, že v budúcnosti by mohlo dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťami,\nčím by sa žalobcovi zabránilo získať späť to, čo neoprávnene z majetku ručiteľa ušlo. Žalobca zdôraznil,\nže nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému ohrozeniu alebo\nobmedzovaniu práv žalovanej. Zároveň sa žalobca nemôže domáhať zriadenia sudcovského záložného\npráva, keďže žalovaná, ktorá je vlastníkom nehnuteľností, nie je dlžníkom žalobcu. Ak by súd návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, existuje dôvodná obava, že dôjde k zmareniu možnosti\nuspokojenia pohľadávky žalobcu. Žalobca poukázal na súdnu prax, podľa ktorej potreba dočasnej\núpravy pomerov je daná samotnou existenciou sporového konania o neúčinnosti právneho úkonu. Nie je\npritom relevantné ani to, ak žalobca neosvedčil zámer žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami, nakoľko\nna osvedčenie takéhoto zámeru nemožno vyčkávať, pretože akonáhle sa stane zrejmým, už je spravidla\nneskoro na to, aby mu bolo možné zabrániť.\n3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm.\nc), § 326 ods.1, 2, § 332 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len\n„CSP“), § 42a ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a vecne tak,\nže po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu dospel k záveru, že v danom prípade je návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia dôvodný. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho uznesenia uviedol, že\nnárok žalobcu, ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, predstavuje pohľadávku\nžalobcu na zaplatenie peňažnej sumy ručiteľom, konkrétne kontokorentného úveru č. XXXXXXXXXX\ns aktuálnym zostatkom dlžnej istiny vo výške 16.575,- eur, splátkového úveru č. XXXXXXXXXX s\naktuálnym zostatkom dlžnej istiny vo výške 3.465,44 eur a poskytnutého úverového rámca pre firemné\nkreditné karty s aktuálnym zostatkom vo výške 1.557,55 eur, kde priamym dlžníkom, ktorému boli\núverové prostriedky poskytnuté a ktorý je povinný ich vrátiť je dlžník, pričom ručiteľ za vrátenie úverov\n\ndlžníkom ručí. Žalobca zároveň uviedol, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosti, ktorých speňažením by\nbolo možné uspokojiť jeho pohľadávky, na základe odporovateľných právnych úkonov, pričom právo\nodporovať právnym úkonom si žalobca uplatnil žalobou vo veci samej.\n4. Súd prvej inštancie zároveň v rámci svojho odôvodnenia uviedol, že pre úspešné odporovanie\nprávnemu úkonu sa vyžaduje existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a zároveň existencia\nukracujúceho právneho úkonu dlžníka, ktorým sa veriteľovi ukracuje (marí alebo podstatne sťažuje)\nuspokojenie tejto pohľadávky. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu podporenou\naj súdnou praxou Najvyššieho súdu Českej republiky o tom, odporovateľnosť právnych úkonov sa\nvzťahuje nielen na ukracujúce úkony dlžníka, ale vzhľadom na akcesorickú povahu aj na ukracujúce\núkony ručiteľa. Zmyslom a účelom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov je zabrániť poškodeniu\nveriteľa tým, že subjekt povinný poskytnúť veriteľovi plnenie sa účelovo zbaví majetku, ktorý by inak\nmohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Na naplnenie tohto zmyslu a účelu je potom potrebné,\naby bolo v právnej praxi ako nežiaduce interpretované nielen konanie primárneho dlžníka, ktorým tento\nukracuje svojho veriteľa, ale aj konanie iných osôb, ktoré poskytli zabezpečenie primárneho záväzku\na svojím konaním ukracujú veriteľa v možnosti uspokojenia jeho pohľadávky. Dôsledkom úspešného\nodporovania právnemu úkonu potom je neúčinnosť ukracujúceho úkonu voči osobe veriteľa, teda\nveriteľ sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku, ktorý ušiel ukracujúcim právnym\núkonom, alternatívne ak to nie je možné, môže sa veriteľ domáhať peňažnej náhrady od toho, kto mal\nz ukracujúceho právneho úkonu prospech.\n5. Súd prvej inštancie sa vzhľadom na predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu zaoberal otázkou\nexistencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, pričom dospel k záveru, že takáto pohľadávka žalobcu\nbola osvedčená spôsobom, ktorý súd považuje za dostatočný na to, aby sa jej existencia javila súdu byť\npravdepodobnou. Poukázal na to, že žalobca nemá povinnosť existenciu vymáhateľnej pohľadávky pre\núčely nariadenia neodkladného opatrenia spoľahlivo preukázať, ale postačuje jej existenciu osvedčiť do\ntakej miery, aby sa súdu javila byť vysoko pravdepodobnou. Zároveň pojem vymáhateľná pohľadávka\nna účely úspešného odporovania právnemu úkonu nie je možné stotožňovať s pojmom judikovaná/\nexekvovateľná pohľadávka, ale je potrebné ho chápať aj v takom v zmysle, že sa môže jednať o\npohľadávku, ktorej sa možno domáhať v súdnom alebo inom obdobnom konaní. Vzhľadom na uvedené\nmal súd prvej inštancie za to, že žalobca dostatočne osvedčil existenciu svojej vymáhateľnej pohľadávky\nvoči ručiteľovi aspoň do takej miery, aby sa súdu javila byť vysoko pravdepodobnou. Na úspešné\nodporovanie právnemu úkonu nepostačuje iba existencia pohľadávky veriteľa, ale musí existovať aj\nprávny úkon, ktorý veriteľa ukrátil a zároveň musí existovať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. V prípade, ak\nje právny úkon urobený medzi dlžníkom a inou fyzickou osobou, ktorá je dlžníkovi blízkou osobou (§ 42a\nods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka), úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predstavuje vyvrátiteľnú\nprávnu domnienku, ktorú musí môže druhá zmluvná strana vyvrátiť preukázaním toho, že ani pri náležitej\nstarostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Žalobca v konaní tvrdí, že dohoda,\nna základe ktorej žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bola urobená medzi ňou a\nručiteľom, ktorý je blízkou osobou t.j. manželom žalovanej. V danom prípade je tiež potrebné súčasne\nprihliadnuť na konkrétne okolnosti posudzovanej veci, konkrétne skutočnosť, že žalovaná nadobudla\nnehnuteľnosti v období, kedy prebiehalo sporové konanie na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn.\n61Cb/101/2024. Všetky okolnosti teda naznačujú vysokú mieru pravdepodobnosti, že podstatou dohody\no vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi ručiteľom a žalovanou, ktorá bola uzavretá za\ntrvania manželstva, nakoľko manželstvo stále trvá a ktorou žalovaná nadobudla nehnuteľnosti, bolo\nformálne v evidencii katastra nehnuteľností vytvoriť stav nemajetnosti ručiteľa, teda existuje vysoká\nmiera pravdepodobnosti, že zmyslom a účelom zmeny vlastníka nehnuteľností na žalovanú bolo práve\nukrátenie žalobcu ako veriteľa, a to bez ohľadu na skutočnosť. Úmysel ukrátiť žalobcu sa naviac v tejto\nveci prezumuje, nakoľko žalovaná je blízkou osobou ručiteľa. Súd prvej inštancie aj v tomto prípade\nopakovane zdôraznil, že žalobca na účely nariadenia neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho\nopatrenia nie je povinný spoľahlivo preukázať existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,\nale existenciu nároku má len osvedčiť do takej miery, aby sa súdu javila byť vysoko pravdepodobnou.\nSúd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené ustálil, že žalobca dostatočným spôsobom osvedčil\nexistenciu svojho práva odporovať dohode ako právnemu úkonu, ktorými žalovaná nadobudla vlastnícke\nprávo k nehnuteľnostiam a tým zároveň nárok domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z majetku\nžalovanej (nehnuteľností), ktoré ukracujúcimi právnymi úkonmi ušiel z majetku ručiteľa. Osvedčenie\nnároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neznamená, že tento nárok bol spoľahlivo preukázaný\na ani neprezumuje rozhodnutie súdu vo veci samej po vykonaní riadneho dokazovania, avšak v\n\naktuálnom štádiu konania sa osvedčenie nároku žalobcu javí byť súdu dostatočným na účely nariadenia\nneodkladného opatrenia.\n6. Vo vzťahu k opísaniu a osvedčeniu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia\nbude ohrozená súd prvej inštancie uviedol, že táto obava vyplýva už len zo skutočnosti, že ručiteľ v\npriebehu iného sporového konania, v ktorom sa od neho žalobca domáha peňažného plnenia, uzavrel\ndohodu so žalovanou, ktorej dôsledkom sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností stala žalovaná, a to\nza trvania manželstva s ručiteľom. Časová nadväznosť uvedených skutočností vyvoláva nepochybne\nobavu, že zmyslom a účelom zrušenia a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ručiteľa a\nžalovanej za trvania manželstva bol presun aktív z ručiteľa na žalovanú tak, aby bolo zabránené\nmožnosti žalobcu domáhať sa uspokojenia svojich pohľadávok z majetku žalovanej a zároveň aby\nspoločný majetok ručiteľa a žalovanej bol tiež nepostihnuteľným pri vymáhaní pohľadávok žalobcu.\nĎalšia prípadná dispozícia s nehnuteľnosťami môže sťažiť alebo aj úplne zmariť uspokojenie žalobcu\nako veriteľa, a to aj v prípade úspešnosti odporovacej žaloby. Uvedené skutočnosti podľa názoru\nsúdu prvej inštancie jednoznačne nasvedčujú, že u žalobcu je daná nielen subjektívna obava o\nbudúce vymoženie jeho nároku na zaplatenie jeho pohľadávky voči ručiteľovi, ale táto obava má\npodklad v objektívnych skutočnostiach, ktoré žalobca súdu v dostatočnom rozsahu osvedčil. Súd prvej\ninštancie tiež doplnil, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa sporovej strane\nzakazuje nakladať s nehnuteľnosťou, alebo zakazuje nehnuteľnosť zaťažovať právami tretích osôb, ide\no špecifickú situáciu, kedy sporová strana evidovaná ako vlastník nehnuteľnosti v praxi prejavuje svoju\nvôľu disponovať s nehnuteľnosťou často až konkrétnym právnym úkonom, ktorými s nehnuteľnosťou\nnakladá, alebo ju zaťažuje. V čase prejavenia takejto vôle sporovou stranou môže byť však nariadenie\nneodkladného opatrenia už neúčelné a následky scudzovacieho úkonu môžu byť nezvratné, najmä\nv prípade, ak je nadobúdateľom práv k nehnuteľnosti dobromyseľná tretia osoba. Z tohto dôvodu\nje potrebné posudzovať osvedčenie obavy, ktorú má navrhovateľ neodkladného opatrenia, obzvlášť\ncitlivo a netrvať striktne na tom, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil už vykonané úkony\nbezprostredne smerujúce k scudzeniu alebo zaťaženiu nehnuteľnosti, nakoľko vykonanie takýchto\núkonov môže byť nezvratné. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal aj na súdnu prax iných súdov,\nnapríklad na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/278/2014, rozsudok Krajského súdu v\nPrešove, sp. zn. 18Co/44/2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/255/2016. Vzhľadom\nna vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že nariadenie neodkladného opatrenia môže byť\ndôvodné aj v prípade, že navrhovateľ neosvedčí, že druhá sporová strana už vykonáva konkrétne úkony\nbezprostredne smerujúce k scudzeniu alebo zaťaženiu majetku. Už len predchádzajúce konanie ručiteľa\na žalovanej, ktorí spolu aj po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov žijú naďalej v\nmanželskom zväzku a majú aj obaja evidovaný trvalý pobyt na totožnej adrese, sa javí byť špekulatívnym\nkonaním cieleným na zmarenie uspokojenia žalobcu ako veriteľa z majetku ručiteľa. Vzhľadom na takéto\npredchádzajúce konanie je potrebné reálne pripúšťať aj riziko, že žalovaná aj v budúcnosti vykoná\núkony smerujúce k zníženiu hodnoty nehnuteľností, prípadne k sťaženiu alebo úplnému zmareniu\nmožnosti žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku z prípadného výťažku z predaja nehnuteľností (napríklad\nzaťažením, zriadením práv tretích osôb a pod.). Žalobcovi tak bez rýchleho a efektívneho zásahu súdu\nhrozí, že aj v prípade úspešnosti vo veci samej nemusí dosiahnuť ochranu svojich práv a právom\nchránených záujmov, ak bude ďalšími úkonmi vo vzťahu k nehnuteľnostiam vytvorený taký stav, kedy\nprakticky svoju pohľadávku žalobca nebude môcť uspokojiť. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie\npovažoval zo strany žalobcu za dostatočne osvedčenú aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi\nstranami tým, že bez zásahu súdu hrozí bezprostredné riziko poškodenia práv žalobcu čiastočným alebo\núplným zmarením prípadného budúceho uspokojenia jeho pohľadávky.\n7. Súd prvej inštancie tiež považoval za potrebné zohľadniť aj princíp proporcionality pri nariadení\nneodkladného opatrenia, teda na koreláciu miery zásahu do práv žalovanej, prípadne tretích osôb\nv prípade nariadenia neodkladného opatrenia a mieru možného ohrozenia práv žalobcu v prípade\nnenariadenia neodkladného opatrenia. V prejednávanej veci mal za to, že zákaz nakladania s\nnehnuteľnosťami spočívajúci v zákaze ich scudzenia alebo zaťaženia žalovanú neobmedzuje v prípade,\nak žalovaná takýto úmysel nakladať s nehnuteľnosťami nemá. Inak povedané, nikoho neobmedzuje\nzákaz vykonať také právne úkony, ktoré nemá záujem vykonať. Nariadenie neodkladného opatrenia\nje dôvodné najmä v prípadoch, kedy je nevyhnutné napraviť stav akútnych alebo akútne hroziacich\nzásahov do práv alebo oprávnených záujmov strany sporu domáhajúcej sa nariadenia neodkladného\nopatrenia, teda vtedy, ak by čakanie na rozhodnutie súdu vo veci samej po riadnom vykonaní\ndokazovania mohlo spôsobiť také zmeny k predmetu konania, či inú ujmu na právach a oprávnených\n\nzáujmov strany sporu domáhajúcej sa nariadenia neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné\nvedenie sporového konania stratilo zmysel, prípadne je tu iná závažná príčina, pre ktorú je potrebné\npomery strán neodkladne upraviť. Práve prípadné nakladanie s nehnuteľnosťami, alebo zriadenie práv\nv prospech tretej osoby by mohlo znamenať, že by súdne konanie o určenie neúčinnosti právnych\núkonov mohlo úplne stratiť zmysel, najmä v prípade, ak by došlo k znehodnoteniu alebo zaťaženiu\nnehnuteľností do takej miery, že by boli prakticky nepredajné. Uvedené právne závery súdu prvej\ninštancie sú plne korešpondujúce aj súdnej praxi inštančne vyšších súdov. Vzhľadom na vyššie uvedené\nsúd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom osvedčil svoj nárok, ktorému\nsa má poskytnúť ochrana, ako aj obavu z možného ohrozenia budúcej exekúcie. Súd prvej inštancie\npreto návrhu žalobcu vyhovel.\n8. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie\nv zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP\"). V rámci svojho podaného odvolania uviedla, že neodkladné\nopatrenie predstavuje mimoriadny a výnimočný zásah do práv účastníka konania. Podľa odbornej\nverejnosti a ustálenej judikatúry ide o krajný procesný prostriedok, ktorého použitie je prípustné len\nvtedy, ak hrozí bezprostredná ujma a sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami.\nPodľa ustálenej judikatúry platí, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť splnené\nkumulatívne. Nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje jeho nariadenie. V prejednávanej veci nebola\nsplnená základná podmienka bezprostredne hroziacej ujmy, a preto neodkladné opatrenie nemohlo byť\nvydané. Má za to, že žalobca neosvedčil ani potrebu okamžitej súdnej ochrany. Z obsahu uznesenia\nnevyplýva, že by ochrana jeho tvrdeného práva nezniesla odklad do rozhodnutia vo veci samej. Naopak,\nu žalobcu ide v súdnom konaní proti jej manželovi o štandardný peňažný nárok, ktorý je v prípade\njeho prípadného priznania plne vykonateľný zákonnými prostriedkami výkonu rozhodnutia. Žalovaná má\nza to, že napadnuté uznesenie je v celom rozsahu nesprávne, a to z procesných a vecných dôvodov.\nŽalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa dopustil zásadnej procesnej vady konania. Žalovanej bolo\ndoručené iba odvolaním napadnuté uznesenie, č.k. 62C/83/2025-97, zo dňa 19.12.2025, ale nebol jej\ndoručený samotný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý mal byť podľa znenia\nneodkladného opatrenia súčasťou žaloby. Týmto postupom došlo podľa názoru žalovanej k priamemu\nporušeniu ustanovenia § 331 Civilného sporového poriadku, ktoré ukladá súdu povinnosť doručiť\nnávrh ostatným stranám spolu s uznesením. Nedoručenie návrhu znemožnilo žalovanej efektívne\nuskutočňovať jej patriace procesné práva, pretože sa nemohla oboznámiť s kompletnými tvrdeniami\na navrhovanými dôkazmi, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil. Táto vada konania\nnapĺňa dôvody pre odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP, a to právo na spravodlivý\nproces, právo na kontradiktórne konanie a právo na rovnosť zbraní. Žalovaná zároveň uviedla, že\nnapadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, keďže súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s otázkou\nbezprostrednosti hrozby, neuviedol, z akých konkrétnych skutkových okolností ju vyvodil, ani nehodnotil,\nprečo považuje zákaz nakladania za nevyhnutný a primeraný. Uznesenie tak neobsahuje riadne\ndôvody rozhodnutia, čo samo osebe zakladá dôvod na jeho zrušenie. Vychádzajúc iba z obsahu\nuznesenia, žalovaná uvádza aspoň nasledovné stručné vecné dôvody nezákonnosti neodkladného\nopatrenia. Absencia úmyslu poškodiť žalobcu u manžela žalovanej a neosvedčenie bezprostrednej\nhrozby. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že medzi manželom žalovanej v pozícii\nručiteľa a žalobcom prebiehali v roku 2025 mimosúdne rokovania o pohľadávke (žalovaná sa domnieva,\nže žalobca túto skutočnosť účelovo zatajil v podanej žalobe/návrhu), kde manžel žalovanej prejavil\ndobrovoľnú ochotu v rámci snahy o mimosúdne urovnanie zaplatiť časť uplatňovanej sumy, trovy\nprávneho zastúpenia, súdny poplatok, časť úrokov z omeškania (priložený e-mail právneho zástupcu\nmanžela zo dňa 29.10.2025, ktorý nadväzoval na predchádzajúce rokovania). Súčasne si manžel\nžalovanej vyžiadal platobné údaje a začal postupne žalobcovi uhrádzať sumy (napr. dňa 05.11.2025\nsumu vo výške 50,- eur, dňa 09.01.2026 sumu 500,- eur). Takéto správanie manžela žalovanej je\nzásadne nezlučiteľné s tvrdením o úmysle manžela žalovanej zmariť uspokojenie pohľadávky už v\nroku 2024 vyporiadaním BSM. Zdôraznila, že súd prvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia\nvychádzal z čisto hypotetickej obavy a opomenul osvedčiť, že existuje reálna a bezprostredná hrozba\nnakladania s majetkom. Zdôraznila, že ukladanie zákazu nakladania s bytom predstavuje najinvazívnejší\nzásah do vlastníckeho práva, (chráneného Ústavou SR), a preto sú podmienky jeho uplatnenia\nzákonom a judikatúrou mimoriadne prísne. Žalobca mal povinnosť osvedčiť, nielen tvrdiť, že existuje\nbezprostredne hroziaca ujma a nie len všeobecne odkázať, že „netreba čakať kým dlžník/ručiteľ urobia\núkony smerujúce k predaju. V predmetnom prípade však žalobca (vychádzajúc z obsahu uznesenia)\nnedokázal osvedčiť základnú a rozhodujúcu podmienku - bezprostredne hroziacu ujmu. Žalobca, ako\n\naj súd prvej inštancie vychádzal len zo všeobecných predpokladov, že žalovaná by mohla byt predať,\nresp. že hrozí zmenšenie majetku, poukazujúc na nekonkrétnu údajnú súdnu prax, pričom nijako\nnepriblížil, či skutkové okolnosti v iných právnych veciach, z ktorých má údajná súdna prax vzniknúť\nsú podobné, ako v prejednávanej veci. Žalovaná poukázala aj na nepomer uplatnenej pohľadávky\nžalobcu (cca 16.000,- eur s príslušenstvom) a hodnoty bytu, ktorú má nepochybne niekoľko násobne\nvyššiu hodnotu. V predloženej veci ani neexistujú žiadne dôkazy o konkrétnych krokoch smerujúcich k\nprevodu bytu - neboli predložené žiadne dôkazy o rokovaniach s potenciálnymi kupujúcimi, inzercia na\ninternete, či záznamy v katastri... Bezprostrednosť znamená, že ujma hrozí „tu a teraz\" alebo „v blízkej\nbudúcnosti,\" nie neurčito v budúcnosti. V predloženej veci neexistuje podľa žalovanej žiadny náznak\npredaja bytu, konanie žalovanej nie je smerované k prevodu, takže podmienka časovej naliehavosti nie je\nsplnená. Žalobca vychádzal len z predpokladu, že „dlžník sa chce zbaviť majetku.\" Vzhľadom na vyššie\nuvedené neboli splnené kumulatívne podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, najmä (a ani)\npodmienka bezprostredne hroziacej ujmy. Zákaz nakladania s bytom je preto nezákonný, neprimeraný\na predstavuje nepodložený zásah do vlastníckeho práva žalovanej. Žalovaná tiež poukázala na\nskutočnosť, že ona a jej manžel bývajú v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zákazu nakladania (byt č.\nXX), nepretržite už 40 rokov. Žalovaná nemá ani len náznakom v pláne sa sťahovať, či predmetný byt\npredávať alebo zaťažovať. Táto skutočnosť zásadne vylučuje akúkoľvek reálnu a aktuálnu obavu zo\nzmarenia exekúcie na strane jej manžela. Žalovaná dala do pozornosti, že zrušenie a naň nadväzujúce\nvysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov logicky a časovo nadväzovalo na začatie\npodnikateľských aktivít manžela žalovanej (cca 5/2024) a bolo legitímnym a preventívnym právnym\nopatrením, ktoré súviselo so začatím novej živnosti manžela žalovanej, a nesúviselo s (iba) tvrdenou\npohľadávkou žalobcu. Je nutné však poukázať aj na skutočnosť, že ani samotné získanie živnosti\nneviedlo manželov k zrušeniu a vyporiadaniu BSM, ale manžel žalovanej hľadal v čase aj iné možnosti\nako predísť tomuto kroku. Až odmietnutie poisťovní, poistiť „podnikanie\" manžela žalovanej ako interim\nmanažéra „donútilo\" manželov využiť svoje zákonné legitímne-preventívne právne opatrenie (zrušenie a\nnásledné vyporiadanie BSM). Žalovaná má za to, že chronológia skutkových okolností je v tomto smere\njednoznačná, nakoľko dňa 10.05.2024 bol manželovi žalovanej vydaný živnostenský list (IČO: XX XXX\nXXX), od 16.05.2024 prebiehala komunikácia s poisťovňami za účelom uzavretia zodpovednostného\npoistenia nevyhnutného pre výkon činnosti interim manažéra (dňa 16.05.2024 požiadala p. Z. /maklérka/\nformou e-mailu poisťovne Union, Generáli, Uniqua o ponuky poistenia všeobecnej zodpovednosti vo\nvzťahu k manželovi žalovanej. Následne vznikla nemožnosť uzavretia poistenia bola p. Z. /maklérom/\noznámená v dňoch 23. - 24.05.2024. Pohľadávka žalobcu sa mohla stať splatnou najskôr listinou zo\ndňa 26.06.2024 (doručená dlžníkovi a ručiteľovi dňa 12.07.2024). Návrh na zrušenie BSM bol doručený\nsúdu 04.06.2024. Žalobkyňa má za to, že uvedená časová následnosť vylučuje záver, že by zrušenie\n(a následné vysporiadaníe BSM) bolo účelovou reakciou na (iba) tvrdenú pohľadávku žalobcu, alebo\nna prebiehajúce súdne konanie o údajnej pohľadávke. Naopak, má za to, že uvedené preukazuje, že\nišlo o primeranú a zákonnú reakciu na novovzniknuté profesijné riziká, spojené s výkonom činnosti\ninterim manažéra bez možnosti poistného krytia. Záver o úmyselnom zbavovaní sa majetku je preto\nneopodstatnený a založený len na domnienkach. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že v čase\nzrušenia BSM, neexistovala ani len splatná pohľadávka voči dlžníkovi (A-lu-mi s.r.o.) a ani voči ručiteľovi\n(manžel žalovanej). Pohľadávka sa mohla stať splatnou z pohľadu vedomosti veriteľa, ako aj z pohľadu\nvedomosti dlžníka najskôr listinou zo dňa 26.06.2024 (doručená dlžníkovi a ručiteľovi dňa 12.07.2024).\nZ uvedeného je zrejmé, že splatná pohľadávka v dôsledku predčasnej splatnosti v čase zrušenia BSM\nneexistovala. Na tomto mieste však dala do pozornosti, že platnosť úkonu predčasnej splatnosti je medzi\nstranami konania o zaplatenie pohľadávky sporná. Vo vzťahu k úmyslu manžela žalovanej má však\npodstatný význam skutočnosť, že v čase podania návrhu na zrušenie BSM nemohol mať vedomosť o\nsplatnej pohľadávke. Následné vyporiadanie BSM bolo v príčinnej súvislosti s jeho zrušením a nie s\n(iba) tvrdenou pohľadávkou žalobcu. Žalovaná taktiež v rámci podaného odvolania namietala, že súd\nprvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal prakticky len zo skutočnosti, že žalobca\nsa v inom súdnom konaní domáha voči manželovi žalovanej zaplatenia určitej peňažnej sumy (tvrdená\npohľadávka), a že počas konania manželia vyporiadali BSM. Takýto záver je však právne nedostatočný\na nezodpovedá požiadavkám na vydanie neodkladného opatrenia. V čase rozhodovania o neodkladnom\nopatrení ide stále iba o tvrdenú a spornú pohľadávku, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté ani súdom prvej\ninštancie, nebolo nariadené ani prvé pojednávanie, nebolo vykonané dokazovanie, nebolo vyslovené\nani len predbežné právne posúdenie súdu. Samotná existencia súdneho konania (a ani existencia\npredchádzajúcich rokovaní o mimosúdnom urovnaní) neosvedčuje existenciu ani pravdepodobnosť iba\ntvrdenej pohľadávky, keďže súdne konanie môže byť vedené aj o fiktívnej pohľadávke, ktorá sa v ďalšom\nkonaní ukáže ako nedôvodná alebo fiktívna. Ani skutočnosť, že medzi žalobcom a manželom žalovanej\n\nprebiehali mimosúdne rokovania, nemôže byť vykladaná ako uznanie uplatneného nároku ani ako\nosvedčenie jeho dôvodnosti. Prejav dobrej vôle viesť rokovania o možnom mimosúdnom urovnaní sporu,\nvrátane ochoty diskutovať o čiastočnom plnení, je štandardným a zákonom preferovaným spôsobom\nriešenia sporov a nemožno ho vykladať v neprospech účastníka konania, ktorý sa ho v dobrej vôli\nzúčastnil. Takýto výklad by bol v priamom rozpore so zásadou podpory zmierneho riešenia sporov\na viedol by k neprípustnému sankcionovaniu zmierlivého procesného správania. V danom prípade\nmanžel žalovanej nikdy výslovne ani konkludentne neuznal existenciu ani výšku žalobcom uplatňovanej\npohľadávky, ktorá je predmetom samostatného sporného konania. Zo strany manžela žalovanej bol\nprezentovaný maximálne návrh na mimosúdne urovnanie. Použiť mimosúdne rokovania ako argument\npre osvedčenie nároku by znamenalo zneužitie snahy o zmier ako dôvodu návrhu na neodkladné\nopatrenie. Súd prvej inštancie vychádzal len z existencie prebiehajúceho sporu, bez akéhokoľvek\ndôkazu o oprávnenosti pohľadávky (v zásade ide len o tvrdenú pohľadávku) a zo skutočností, že\npočas súdneho konania došlo k zrušeniu a vyporiadaniu BSM (bez preukázania súvisu s pohľadávkou\nžalobcu) a nesplnil zákonnú podmienku osvedčenia nároku, čím zaťažil napadnuté uznesenie zásadnou\nprávnou vadou. Žalovaná má za to, že žalobca sa ani len nepokúsil osvedčiť, že ochranu jeho tvrdeného\npráva nemožno dosiahnuť miernejšími právnymi prostriedkami. Ak existuje miernejší a menej invazívny\nprostriedok ochrany, zákaz nakladania s nehnuteľnosťou je neprípustný. Taktiež aj správanie manžela\nžalovanej ešte v čase, keď splatná pohľadávka ani len neexistovala (jeho snaha zabezpečiť svoje\npodnikanie poistením) a nepristupovať ihneď k zrušeniu BSM je prejavom nespojiteľným s úmyslom\nukrátiť veriteľa. Má za to, že v prejednávanej veci nedošlo k preukázaniu dostatočne dôvodného záveru\no nutnosti vydať neodkladné opatrenie. Na základe vyššie uvedených odvolacích dôvodov žalovaná\nnavrhuje, aby odvolací súd vydal nasledujúce rozhodnutie: Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č.k.\n62C/83/2025-97 zo dňa 19.12. 2025 v celom rozsahu zrušil a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného\nopatrenia zamietol, eventuálne uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 62C/83/2025-97 zo dňa\n19.12. 2025 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n9. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k predmetnému odvolaniu a uviedol,\nže tvrdenia žalovanej vychádzajú zo zjavne účelového a nesprávneho právneho posúdenia veci. Tieto\npovažuje za neopodstatnené a v určitej časti aj zavádzajúce. Jej obranu považuje za nespôsobilú\nspochybniť tak napádané uznesenie, ako i podanú žalobu. Argumentácia žalovanej ich navyše utvrdzuje\nv tom, že koná v úzkej súčinnosti s ich dlžníkom - jej manželom, a to (koordinovane) podľa vopred\npripraveného plánu. Napádané uznesenie považuje žalobca za zákonné a vecne i procesne správne a\nstotožňuje sa v plnom rozsahu s argumentáciou súdu prvej inštancie. Žalovanou prezentované odvolacie\ndôvody v žiadnom smere nevyvracajú závery súdu prvej inštancie z jeho rozhodnutia. Uznesenie je podľa\njeho názoru v celom rozsahu správne a presvedčivé, vychádzajúce súčasne z dostatočne osvedčeného\nskutkového stavu veci a správneho právneho posúdenia zohľadňujúceho ustálenú rozhodovaciu prax\nsúdnych autorít. Pre úplnosť uviedol, že skutočnosti rozhodné pre nariadenie neodkladného opatrenia\nsú podľa neho nielen osvedčené, ale i riadne preukázané - čo vníma ako zákonný podklad pre takéto\nuznesenie. A bolo tomu tak nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale je tomu tak podľa\nneho aj v súčasnosti. K jednotlivým námietkam žalovanej uviedol, že žalovaná v prvom rade namieta,\nže jej nebol zo strany súdu prvej inštancie doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,\nani žaloba. V súvislosti s touto námietkou mu nie je zrejmé, a žalovaná to ani nijak neargumentuje, v\nčom by mala takáto skutočnosť mať dopad na zákonnosť vydaného uznesenia. Okolnosť doručovania\nžaloby s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je okolnosť, ktorá nasleduje po vydaní\nuznesenia, a teda nemohla mať vplyv na podmienky jeho vydania. Ak by teda k tomu aj skutočne\ndošlo, čo nižšie uvedené nasvedčuje, že sa tak nestalo, nemalo by to žiadny vplyv na zákonnosť\nuznesenia. Rozhodne teda táto námietka nemôže ako odvolací dôvod obstáť. Avšak po nahliadnutí do\nelektronického súdneho spisu vedeného pre sp. zn. 62C/83/2025 zistil, že žaloba spojená s návrhom\nna nariadenie neodkladného opatrenia bola žalovanej zo strany súdu prvej inštancie odoslaná dňa\n27.01.2026. Teda všetko nasvedčuje tomu, že táto obrana je nedôvodná. Pokiaľ žalovaná spochybňuje\nukracujúci úmysel dlžníka (svojho manžela), tak tvrdené skutočnosti považuje za právne irelevantné.\nOsobitne to platí vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu, pretože ide o skutočnosť, ktorá\nje relevantná až pre meritórne rozhodnutie. Zdôraznil, že existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka sa\nzároveň v tomto prípade prezumuje, pretože ide o právny úkon - dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá\nbola uskutočnená medzi manželmi, teda blízkymi osobami. Z tohto dôvodu ani nie je potrebné tieto\nskutočnosti osvedčovať. Rovnako sa prezumuje aj vedomosť žalovanej o ukracujúcom úmysle dlžníka, a\nteda je to žalovaná, ktorá je povinná preukázať, že úmysel dlžníka nemohla rozpoznať ani pri vynaložení\nnáležitej starostlivosti. Žalobca má za to, že žiadnu náležitú starostlivosť ani netvrdí. Naopak, výslovne\n\npriznáva, že vyporiadanie BSM bolo preventívnym právnym opatrením pri začatí podnikania jej manžela\n(zjavne, aby prípadné negatívne dôsledky neúspešného podnikania nedopadli na ich spoločný majetok).\nZároveň považuje jej argumentáciu za zavádzajúcu, a to vo viacerých aspektoch. Za prvé, dlžník síce\nprejavil ochotu rokovať o mimosúdnom vysporiadaní svojich záväzkov dohodou, avšak sa tak stalo až\nniekoľko mesiacov po tom, ako došlo k zrušeniu a následnému vyporiadaniu BSM, v rámci ktorého\nžalovaná nadobudla sporný byt. To všetko viac ako rok potom, ako dlžník nadobudol vedomosť o\ntom, že voči nemu žalobca vedie súdne konanie, v ktorom sa domáha zaplatenia pohľadávky, za\nktorú sa zaručil. V podstate tak dlžník prejavil snahu o usporiadanie až v čase, keď zavŕšil úkony na\nzmarenie uspokojenia nárokov jeho veriteľov. To mu nemožno pričítať na jeho prospech. Pre úplnosť\npriložil plnomocenstvo, ktoré dlžník udelil v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod\nsp. zn. 18Up/930/2024 svojmu právnemu zástupcovi. To je datované dňa 22.05.2024. Dlžník tak mal\nnajneskôr od 22.05.2024 vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní a aktívne sa v ňom bránil. Podľa\ntvrdenia žalovanej mal byť návrh na zrušenie BSM podaný na príslušný súd dňa 04.06.2024. Z vyššie\nuvedeného je však zrejmé, že už v tom čase mal dlžník vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní,\nv ktorom sa žalobca domáha voči nemu jeho nárokov. Teda návrh na zrušenie BSM bol podaný na\npríslušný súd približne dva (2) týždne po tom, ako sa ich dlžník dozvedel, že ho o vymoženie jeho\nnárokov žaluje žalobca. Následne, po zrušení BSM, dňa 23.04.2025, bola uzatvorená žalobou napádaná\ndohoda o vyporiadaní BSM. Až po tom, ako bola žalovaná zapísaná v katastri nehnuteľností ako\nvýlučný vlastník bytu, ich dlžník kontaktoval s návrhom na mimosúdne urovnanie. Konkrétne sa tak\nstalo dňa 11.09.2025. Pre úplnosť tiež predložil súdu celú komunikáciu s dlžníkom (resp. jeho právnym\nzástupcom), z ktorej vyplýva, že dlžník bol ochotný uhradiť (len) žalované nároky spoločnosti (voči\ndlžníkovi evidovali pohľadávky z viacerých titulov) a aj to len v časti. S ich protinávrhom, aby uhradil\nbuď celý ich nárok na úroky z omeškania alebo vysporiadal aj ostatné nežalované úvery (v takom\nprípade by mu úroky z omeškania odpustili) nesúhlasil. Poslednú komunikáciu s dlžníkom evidujú\nzo dňa 30.10.2025, pričom následne už na ich správu jeho právny zástupca nereagoval. Následne\nvykonal už len čiastočnú úhradu svojho dlhu vo výške 50,- € (dňa 05.11.2025) a oznámil súdu, že k\nmimosúdnej dohode nedošlo. Z tohto je podľa žalobcu zrejmé, že tvrdená dobrovoľná snaha dlžníka\nvysporiadať svoje záväzky bola účelová (zjavne si vytvoriť argumentáciu pre súvisiace súdne konania,\nk čomu aj dochádza). Ďalšiu dlžníkom tvrdenú úhradu vo výške 500,- € zo dňa 09.01.2026 dlžník\nevidentne vykonal až v nadväznosti na doručenie napádaného uznesenia žalovanej. Podľa údajov\nvyplývajúcich zo súdneho spisu sa tak konkrétne stalo dňa 05.01.2026. Po druhé, nie je im vôbec\nzrejmé, aký súvis má údajné odmietnutie „poistiť podnikanie dlžníka“ s potrebou zrušenia a vyporiadania\nBSM. Tento žalovanou tvrdený motív vyporiadania BSM podľa žalobcu neobstojí. Túto obranu žalovanej\npreto vnímajú ako špekulatívnu, v snahe zakrývať skutočný úmysel dlžníka, ktorým bolo zabránenie\npostihnutia rodinného majetku v hroziacej exekúcii. To všetko bezprostredne potom, ako sa dlžník\ndozvedel o súdnom vymáhaní pohľadávky žalobcu a v nadväznosti na to, ako mu bol doručený\nplatobný rozkaz. Danú skutočnosť žalovaná súdu zamlčala, čo značne spochybňuje dôveryhodnosť\nňou prezentovaných skutkových tvrdení. Naopak, ak žalovaná zotrváva na tejto argumentácii, tak tá\nlen potvrdzuje, že potom, čo jej manžel nezískal poistenie podnikateľského rizika, motívom konania\nžalovanej bolo cestou zrušenia a vyporiadania BSM zabrániť veriteľom, aby sa títo mohli uspokojiť z\nmajetku spadajúceho do BSM s dlžníkom žalobcu. To všetko zostruje vyhlásenie žalovanej, že získanie\nživnosti dlžníkom nebolo pre ňu dostatočným motívom pre zrušenie BSM. Ak teda samotné podnikanie\ndlžníka nebolo pre žalovanú dostatočným motívom vyporiadať BSM, ale tento návrh na zrušenie BSM\npodala bezprostredne po doručení platobného rozkazu dlžníkovi, potvrdzuje to, že evidentnou snahou\nvyporiadania BSM a uskutočnenia napádaného právneho úkonu bolo ukryť spoločný majetok pred ich\nspoločnosťou ako veriteľom dlžníka. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti sú podľa žalobcu ukracujúci\númysel, ako aj priama vedomosť žalovanej o ukracujúcom úmysle dlžníka, dostatočne zrejmé. To všetko\ndokonca nad rámec vyvrátiteľnej zákonnej domnienky. Žalobca ďalej uviedol, že právne bezpredmetná\nje aj obrana žalovanej vo vzťahu k splatnosti ich pohľadávky. Tá mala podľa tvrdení žalovanej nastať\naž v júli 2024, teda až po podaní návrhu na zrušenie BSM. V prvom rade žalobca zdôraznil, že v\nsúdnom konaní neodporuje návrhu na zrušenie BSM. To by ani nebolo možné, keďže nejde o právny\núkon. Napáda až následnú dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá bola uzatvorená v apríli 2025. Nie je\nteda právne relevantné, či splatnosť ich pohľadávky nastala ešte pred podaním návrhu na zrušenie\nBSM (má za to, že bola splatná ešte predtým) alebo až následne. Rovnako nie je podstatné, či dlžník\nv súdnom konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III namieta splatnosť pohľadávky žalobcu.\nSamotnú existenciu svojho záväzku, či dlhu ako takého, nepopiera. Zároveň žalobca zdôraznil, že\nk ukráteniu veriteľa môže dôjsť aj právnymi úkonmi ručiteľa uskutočnenými ešte pred splatnosťou\npohľadávky, ako to vyplýva napr. z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.04.2024,\n\nsp. zn. 2Cdo/3/2023. Navyše majú za to, že existenciu pohľadávky voči dlžníkovi dostatočne osvedčuje\nuž len to, že sa aktuálne žalobca domáha jej zaplatenia v osobitnom súdnom konaní vedenom Mestským\nsúdom Bratislava III pod sp. zn.61Cb/101/2024. Napokon neobstojí ani obrana žalovanej spočívajúca\nv údajnom neosvedčení krokov smerujúcich k prevodu bytu a absencie proporcionality neodkladného\nopatrenia a to všetko s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax. Žalobca má za to, že by bolo\nobjektívne nemožné v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preukázať konkrétne faktické alebo\nprávne úkony žalovanej s dopadom na nehnuteľný majetok. Neodkladné opatrenie by v takom prípade\nstratilo zmysel, nakoľko v momente, kedy by sa tieto úkony prejavili, by už mohol byť byt prevedený\nalebo zaťažený právom tretej osoby. Z objektívneho hľadiska je nemožné pre žalobcu, ako nezúčastnenú\nosobu, vopred zistiť zámer žalovanej (ako jej vnútorného vzťahu k zamýšľanému následku) disponovať\ns ušlým majetkom. Tento zámer by sa totiž stal navonok zjavný až po tom, ako by bola na príslušnom\nliste vlastníctva vyznačená plomba. Teda v čase, keď už nie je možné sa domôcť účinnej ochrany pred\nnežiadúcou dispozíciou s ušlým majetkom. Zdôraznil, že okresný úrad má v prípade tzv. urýchleného\nkonania na zapísanie vkladu vlastníckeho práva lehotu 15 dní oproti 30. dňom, v ktorých je súd povinný\nrozhodnúť o neodkladnom opatrení. Očakávané preukázanie zámeru žalovanej disponovať s majetkom\nreálnymi úkonmi tak z praktického hľadiska úplne vylučuje možnosť žalobcu dosiahnuť účinné a včasné\nnariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené potvrdzuje napríklad aj Ústavný súd Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ÚS SR“) v uznesení č. k. II. ÚS 422/2022-13, zo dňa 21.09.2022. V ňom súd uviedol, že: ,,Pri\nneodkladných opatreniach, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd v tomto\nštádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie\nsmerovať. Úmysel ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku je za daných\nokolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto požiadavka\nby mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym účinkom nemožno\ndosiahnuť. Z pragmatického hľadiska je navyše nepochybné, že v prípade súkromnoprávnych úkonov\nje úmysel konajúcej osoby väčšinou rozpoznateľný až v štádiu, keď už tomuto úkonu nemožno zabrániť,\npretože jeho právne účinky medzičasom nastali alebo k nim dôjde v bezprostrednej časovej nadväznosti.\nZároveň žalovaná opomenula špecifickosť podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v prípade\nžaloby podľa ust. § 42b Občianskeho zákonníka. Cieľom neodkladného opatrenia je, aby sa spor vo\nveci samej vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu a aby nebol realizovaný eventuálny prevod majetku\nna tretie osoby alebo nedošlo k inému zaťaženiu majetku. V opačnom prípade by došlo k výraznému\nzhoršeniu právneho i faktického postavenia veriteľa, keďže v takomto prípade by podaná žaloba stratila\nopodstatnenie a žalobca by musel podať novú žalobu (i) buď voči novému vlastníkovi ušlej veci alebo (ii)\nby sa musel voči žalovanej domáhať nového nároku, a to náhradovej pohľadávky v zmysle ust. § 42b\nods. 4 Občianskeho zákonníka. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu\nvyporiadania spoločného majetku ich dlžníka a žalovanej, a to výlučne v prospech žalovanej. Zdôraznil,\nže žalovaná ani len náznakom netvrdí, že by v rámci vyporiadania BSM dlžníkovi poskytla akékoľvek\nprotiplnenie. V prípade úspechu v spore bude teda príslušná dohoda medzi ich dlžníkom a žalovanou\nrelatívne neúčinná práve a len voči ich dlžníkovi. To znamená, že v prípade exekúcie sa ako veriteľ\nmôže žalobca domáhať uspokojenia z ušlého majetku ako predmetu odporovaného právneho úkonu.\nUrčovací rozsudok s účinkami právoplatnosti v konaní o odporovacej žalobe sa však bude viazať na\npredmetný majetok, nie na osobu žalovanej. Právne účinky úspešného odporovania sa v tomto smere\nprejavia voči žalovanej len v rozsahu jej povinnosti strpieť exekvovanie ušlého majetku v exekučnom\nkonaní vedenom voči ich dlžníkovi. Práve s ohľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že až\ndo rozhodnutia vo veci samej je legitímne a žiadúce, aby došlo k dočasnej úprave týchto právnych\n(vlastníckych) vzťahov. Najmä je nevyhnutné, aby nedochádzalo k ďalším prevodom ušlého majetku zo\nstrany vlastníka (žalovanej) na tretie osoby. Samotná skutočnosť, že v nehnuteľnosti žalovaná býva 40\nrokov nijako nevylučuje, že sa s ňou pokúsi nakladať s úmyslom zmariť uspokojenie žalobcu. Žalobca má\nza to, že už samotné nezaplatenie dlhu a vyporiadanie BSM počas súdneho konania, teda skutočnosť,\nže už raz majetok dlžníka ušiel z dispozície ich dlžníka, osvedčujú potrebu dočasnej úpravy pomerov.\nDlžník žalobcu už raz totiž konal s úmyslom ho ukrátiť, možno sa preto dôvodne domnievať, že po\ntom, čo sa mu stal zrejmým zámer žalobcu takémuto úkonu odporovať, svoje konanie zavŕši ďalší\nprevodom na tretiu osobu. Tomu má zabrániť nariadené neodkladné opatrenie. Žalobca má za to, že\nuvedené závery potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia prax súdov. Do pozornosti dal napríklad uznesenie\nKrajského súdu v Trenčíne, č. k. 16Cob/2/2020-167, zo dňa 31.01.2020, ale aj uznesenie Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 2Co/21/2024-157, zo dňa 14.02.2024, uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nzo dňa 08.01.2025, vo veci sp. zn. 4Cob/142/2024, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa\n18.12.2025, vo veci sp. zn. 17Co/94/2025. S ohľadom na všetky uvádzané skutočnosti a závery ustálenej\nrozhodovacej praxe má žalobca za to, že dostatočne osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov\n\naj nariadenia neodkladného opatrenia. Zároveň zdôraznil, že pokiaľ žalovaná nemá v úmysle svoj byt\nďalej prevádzať, potom ju neodkladné opatrenie nijako nezaťaží, nakoľko jej nebráni v užívaní bytu a\npožívaní úžitkov z neho. Na strane druhej, ak takýto úmysel má, potom je nariadenie neodkladného\nopatrenia dôvodné , aby sa zabránilo ďalším prevodom ušlého majetku do skončenia konania vo veci\nsamej. Taktiež uviedol, že s otázkami proporcionality a účelnosti neodkladného opatrenia sa komplexne\nvysporiadal už súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napádaného uznesenia. Súd prvej inštancie\nmal za to, že už len predchádzajúce konanie dlžníka a žalovanej, ktorí spolu aj po vyporiadaní BSM\nnaďalej spolu žijú v manželskom zväzku a majú obaja evidovaný trvalý pobyt na totožnej adrese, sa javí\nbyť vyporiadanie BSM špekulatívnym konaním s cieľom zmariť uspokojenie veriteľa. Už len s ohľadom\nna ich predchádzajúce konanie je tu dané reálne riziko, že žalovaná aj v budúcnosti vykoná úkony\nsmerujúce k zníženiu hodnoty majetku alebo zmareniu možnosti uspokojenia veriteľa dlžníka. Rovnako\nvo vzťahu k primeranosti neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že zákaz scudzenia alebo\nzaťaženia bytu žalovanú neobmedzuje, ak nemá v úmysle s bytom takto nakladať. S týmto tvrdením súdu\nprvej inštancie sa žalobca stotožnil. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd po\npreskúmaní odvolania žalovanej rozhodol tak, že potvrdí napádané uznesenie. Súčasne požiadal, aby\nodvolací súd voči žalovanej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.\n10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, prejednal vec v zmysle ustanovení § 379 a § 380 ods.\n1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s\ndôvodmi odvolania žalovanej dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť a uznesenie súdu\nprvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť.\n11. Žalovaná v rámci podaného odvolania namietala okrem nesplnenia podmienok pre nariadenie\nneodkladného opatrenia aj nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v jej nedoručení\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s prílohami pri doručovaní uznesenia. K tejto\nnámietke vznesenej žalovanou odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 331 ods. 1 CSP platí, že\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým\nbolo neodkladné opatrenie nariadené. Týmto procesným postupom upraveným v Civilnom sporovom\nporiadku je jasne dané, že ten, voči komu je neodkladné opatrenie nariadené, t. j. žalovaný, sa oboznámi\ns návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia až po tom, ako mu je doručované uznesenie, ktorým\nbolo neodkladné opatrenie nariadené. Inak povedané, v rámci procesného postupu sa nevyžaduje aby\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia musel byť doručený s tým, že je nevyhnutné sa k nemu\nvyjadriť. Tento sa teda doručuje protistrane hlavne z dôvodu bližšieho sa oboznámenia s dôvodmi\npre nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie\nsíce žalovanej spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia tento návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia nedoručil, avšak návrh žalovanej doručil dňa 04.02.2026, t. j. dodatočne, o\nčom svedčí aj doručenka v súdnom spise č.l. 125. Pokiaľ súd prvej inštancie procesne takpovediac\npochybil a tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nedoručil spolu s uznesením, ktorým\nneodkladné opatrenie nariadil, možno konštatovať, že zo strany súdu prvej inštancie ide síce o procesné\npochybenie, avšak takéto procesné pochybenie (naviac ak bolo dodatočne zo strany súdu prvej inštancie\nzhojené) nie je možné považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Na podporu tohto tvrdenia\nodvolací súd podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn.\n1Cdo/147/2011, zo dňa 25.04.2012, ktorý uviedol, že „Podľa § 75 ods. 8 druhej vety O.s.p. návrh na\nnariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo\npredbežné opatrenie nariadené. Odporkyni tým, že jej súčasne s uznesením, ktorým bolo predbežné\nopatrenie nariadené, nebol doručený i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, sa v konečnom\ndôsledku neodňalo žiadne právo konať pred súdom.“ Z tohto záveru vyplýva, že samotné nedoručenie\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s uznesením o nariadení opatrenia nepredstavuje\nzásah do procesných práv v podobe odňatia možnosti konať pred súdom.\n12. Pokiaľ ide o ďalšie námietky odvolateľky vznesené v rámci podaného odvolania medzi ktorými,\nokrem iného, namieta aj nesplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, respektíve\nabsenciu bezodkladnosti úpravy pomerov, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že podmienky pre\nnariadenie neodkladného opatrenia spojeného so žalobou o odporovateľnosť právneho úkonu je možné\npovažovať za špecifické. Odvolací súd už z predchádzajúcej svojej rozhodovacej činnosti je známy tým,\nže pristupuje k nariadeniu neodkladného opatrenia pri žalobách o odporovateľnosť právneho úkonu\nhlavne z dôvodu tzv. preventívneho charakteru, samozrejme za predpokladu splnenia zostávajúcich\nkritérií a podmienok nevyhnutných pre jeho nariadenie. Tak, ako už odvolací súd v minulosti uviedol, pri\n\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sa viaže k žalobe o neúčinnosť právneho úkonu\nsúd vo všeobecnosti posudzuje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a\ntaktiež potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov, ktorá je však v tomto prípadne vnímaná inak, ako\nje to v prípade neodkladného opatrenia nariadeného pri iných typoch žalôb. Bezodkladnosť úpravy\npomerov je podľa názoru odvolacieho súdu pri tomto type neodkladného opatrenia daná v tom, že\ndlžník (v tomto prípade ručiteľ) už uskutočnil úkon, ktorým sa zbavil svojho majetku (v tomto prípade\nuzavrel dohodu o vyporiadaní masy BSM a nehnuteľnosť patriacu do masy BSM prenechal manželke\ndo výlučného vlastníctva bez toho, aby táto jemu zodpovedajúcu časť vyplatila), a týmto postupom\n„pravdepodobne“ zhoršil pozíciu svojho veriteľa domôcť sa v budúcnosti svojej pohľadávky. Z týchto\ndôvodov sa potom takpovediac ďalší úkon osoby (prevod, zaťaženie, scudzenie ...), na ktorú bol\nmajetok prevedený už nevyžaduje, nakoľko úkon, ktorý ohrozil resp. sťažil postavenie veriteľa, už\nzo strany dlžníka uskutočnený bol. Bezodkladnosť úpravy pomerov sa pri tomto type neodkladného\nopatrenia teda posudzuje nielen k úkonu, ktorý už bol zo strany dlžníka realizovaný, ale aj k prípadným\nmožným ďalším negatívnym následkom, ktoré by mohli vzniknúť za situácie, že osoba, na ktorú bola\nnehnuteľnosť prevedená (t. j. žalovaná) by uskutočnila akýkoľvek úkon (prevod, darovanie, zaťaženie\nnehnuteľnosti prípadné iné), ktorými by „teoreticky“ mohla absolútne zmariť akýkoľvek spôsob úhrady\npohľadávky veriteľa z majetku, ktorý bol predmetom prevodu, prípadne výrazne sťažiť jeho postavenie\n(vzhľadom na špecifický charakter žaloby), avšak preukázanie týchto úkonov zo strany osoby, na ktorú\nbol prevedený majetok sa už nevyžaduje. Inak povedané, v tomto smere má nariadenie neodkladného\nopatrenia viažuce sa k žalobe o neúčinnosť právneho úkonu tzv. ochranný alebo preventívny charakter.\nPreto argumentácia žalovanej v tomto smere, t. j., že absentuje úkon (jej vôľa predať, zaťažiť, alebo\nprípadne darovať nehnuteľnosť), t. j. taký, ktorý by pozíciu veriteľa sťažil, nakoľko ona s nehnuteľnosťou\ndisponovať nechce a taktiež jej argumentáciu vzťahujúcu sa k absencii preukázania bezodkladnosti\núpravy pomerov, odvolací súd nepovažuje za dostatočnú k tomu, aby nariadené neodkladné opatrenie\nzmenil alebo zrušil, nakoľko v tomto prípade nemá svoje opodstatnenie.\n13. Tak ako už odvolací súd v minulosti uviedol, pri neodkladných opatreniach viažucich sa k žalobe o\nneúčinnosť právneho úkonu, ktorými majú byť obmedzené určité dispozičné úkony, nemôže súd v tomto\nštádiu procesu vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, proti ktorej má neodkladné opatrenie\nsmerovať. Úmysel ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku je za daných\nokolností osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Takáto požiadavka\nby mohla mať ad absurdum za následok, že neodkladné opatrenie s preventívnym účinkom nemožno\ndosiahnuť. Z pragmatického hľadiska je navyše nepochybné, že v prípade súkromnoprávnych úkonov\nje úmysel konajúcej osoby väčšinou rozpoznateľný až v štádiu, keď už tomuto úkonu nemožno zabrániť,\npretože jeho právne účinky medzičasom nastali alebo k nim dôjde v bezprostrednej časovej nadväznosti.\nS ohľadom na vyššieuvedené, t.j. s ohľadom na špecifickosť žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu,\nktorej výrok má konštitutívne účinky, je potrebné navrhované neodkladné opatrenie s preventívnym\núčinkom nariadiť. Z týchto dôvodov potom ani námietku odvolateľky týkajúcu sa nesplnenia podmienok\npre nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval odvolací súd za relevantnú.\n14. Žalovaná v rámci svojho podaného odvolania namietala ďalšie skutočnosti, a to konkrétne, že jej\nmanžel (ručiteľ žalobcu) prejavil ochotu pohľadávku žalobcu dobrovoľne plniť pričom sa zúčastnil aj\nmimosúdnych rokovaní so žalobcom, namietala, že vyporiadanie masy BSM súviselo s nepoistením\nmanžela v rámci jeho novej podnikateľskej činnosti a jeho úmysel teda nebol zbaviť sa majetku z dôvodu,\naby sťažil pozíciu veriteľa ( v tomto prípade žalobcu) a taktiež namietla nevedomosť manžela (ručiteľa\nžalobcu) o pohľadávke žalobcu v čase podania návrhu na vyporiadanie masy BSM. K týmto námietkam\nžalovanej sa odvolací súd považuje za potrebné krátko vyjadriť, napriek tomu, že ani jedna z nich nie\nje významná pre nariadenie neodkladného opatrenia.\n15. V tomto prípade je treba zdôrazniť, že žalobca sa môže domáhať s poukazom na ustanovenie\n§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, neúčinnosti právneho úkonu, ku ktorému došlo v posledných\ntroch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase\nv prospech týchto osôb, s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa\naj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Z opisu skutkového stavu vyplýva, že žalovaná sa stala\nvýlučnou vlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie, a to\nna základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej vklad do katastra\nnehnuteľností bol povolený pod č. V- 4070/2025, zo dňa 23.04.2025. K uvedenému úkonu (k uzavretiu\ndohody o vyporiadaní masy BSM) teda došlo v lehote 3 rokov, teda v dobe relevantnej z hľadiska\n\n§ 42a ods. 2 OZ a§ 42 ods. 3 písm. a/ OZ. Zároveň k právnemu úkonu došlo v dobe existencie\núverového vzťahu z úverovej zmluvy (2023) a ručiteľského záväzku manžela žalovanej. Ide teda o\núkon, ktorý bol „pravdepodobne“ spôsobilý ukrátiť prípadné uspokojenie žalobcu. Z opisu skutkového\nstavu taktiež vyplýva, že žalovaná a ručiteľ sú osobami blízkymi, t. j. manželmi. Na základe vyššie\nuvedeného súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca osvedčil dôvodnosť podanej žaloby vo\nveci samej, s prihliadnutím na štádium konania (tieto skutočnosti budú však naďalej predmetom konania\nvo veci samej a súd prvej inštancie osvedčenie týchto skutočností skúmal iba v rozsahu potrebných\npre rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení a dôvodnosti takejto úpravy pomerov strán\nkonania). Inými slovami, pre splnenie podmienok odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a\nObčianskeho zákonníka, ak išlo o právne úkony medzi dlžníkom a osobou blízkou (čo v danom prípade\nnepochybne nastalo) je postačujúce preukázať ich urobenie v určitej dobe a ukrátenie veriteľa (viď\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/163/2007, zo dňa 17.12.2008). V týchto prípadoch totiž\nzákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle predpokladá (prezumuje).\nBude teda na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t. j., že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa\nnemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. Inými slovami, v tomto prípade sa dôkazné bremeno presúva\nna žalovanú. Žalovaná je osoba, ktorá je osobou blízkou dlžníkovi ( v tomto prípade ručiteľovi) a môže\nsa odporovacej žalobe ubrániť, len ak preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym\núkonom veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Úspešná obrana tejto žalovanej osoby\npodľa ustanovenia § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka teda spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle\ndlžníka (ručiteľa) ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedel a ani nemohol vedieť, ale tiež\nv tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedel a ani nemohol vedieť, napriek tomu, že vyvinul\nstarostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka (ručiteľa) a išlo pritom o náležitú starostlivosť.\nNa základe uvedeného preto tvrdenia a námietky žalovanej uvedené v rámci podaného odvolania budú\npredmetom dokazovania vo veci samej, a preto odvolací súd k týmto námietkam týkajúcich sa dôvodov\nzrušenia a vyporiadania masy BSM dohodou, ako aj absencie úmyslu ukrátiť žalobcu neprihliadal. Pokiaľ\nide o námietku žalovanej, že pohľadávka sa mohla stať splatnou najskôr dňa 26.06.2024, odvolací\nsúd opätovne uvádza, že tieto skutočnosti nie sú pre nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúce\nodhliadnuc od skutočnosti, že boli vyvrátené tvrdeniami žalobcu uvedenými v rámci vyjadrenia k\nodvolaniu. Odvolací súd v závere konštatuje, že skutočnosť, že ručiteľ uhradí dlh za dlžníka dobrovoľne\nbude nepochybne dôvodom pre zastavenie konania o zaplatenie celej pohľadávky veriteľa, a teda\nzanikne aj dôvod pre domáhania sa neúčinnosti dohody o vyporiadaní masy BSM. Vzhľadom na to, že\ntáto skutočnosť tu však zatiaľ nenastala, nie je teda dôvodné ani zo strany odvolacieho súdu sa týmito\nskutočnosťami hypoteticky zaoberať.\n16. Vo vzťahu k ďalším námietkam, ktoré uviedla žalovaná, odvolací súd nepovažuje za potrebné sa\nk nim samostatne vyjadrovať, a to buď z dôvodu ich bezpredmetnosti pri posudzovaní dôvodnosti\nnariadenia neodkladného opatrenia, alebo z dôvodu, že budú predmetom posudzovania v konaní vo\nveci samej.\n17. Odvolací súd na záver zopakuje, že nariadené neodkladné opatrenie obsahuje v rámci svojho\npetitu zákaz žalovanej vykonať konkrétne dispozičné úkony s dotknutými nehnuteľnosťami, ktorými sa\nmá nariadeným neodkladným opatrením predísť, aby nelegitímnym spôsobom sťažili, resp. znemožnili\nochranu práv a oprávnených záujmov žalobcu v rámci konania vo veci samej, berúc do úvahy, že v\nkonaní vo veci samej bude potrebné posúdiť otázku (ne)účinnosti dohody o vyporiadaní masy BSM, na\nzáklade ktorej prešli dotknuté nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej. S poukazom na vyššie\nuvedené, ako aj s ohľadom na nedôvodnosť námietok vznesených v rámci podaného odvolania odvolací\nsúd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP).\n18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci\nsamej.\n19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "62C/83/2025", "guid": "95fb25c6-03ce-4863-bb9c-8af6ba9d55bc:68c7616e-4572-4591-991e-c252ec6d1f9f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4f825b52-e16c-4dea-a933-429eb72f1a1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.422.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 422/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 422/2022 z 21. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.422.2022.1"}, {"guid": "532d3ef8-0181-4b87-b2a1-6fab37a65723:389d885e-4583-4d43-af27-dad077ff88e9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3125209724.1", "spisova_znacka": "17Co/94/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/94/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3125209724.1"}, {"guid": "916e9590-79cd-4888-aa35-4d0ffef79038:e7233b9c-f79b-4701-adff-d0590c5d03fa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1324207388.1", "spisova_znacka": "4Cob/142/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/142/2024 z 8. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1324207388.1"}, {"guid": "a8135eaf-ffd0-4c11-a703-82b11d1baa79:c17cef53-e2b0-4749-998e-a0061a3a8715", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Co/21/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/21/2024 z 14. 2. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-02-14", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a8135eaf-ffd0-4c11-a703-82b11d1baa79:c17cef53-e2b0-4749-998e-a0061a3a8715"}, {"guid": "6d240c40-6b1e-483b-8262-10467e406efe:7e1229cd-f384-4cc7-9a5c-dfcaf948fd2c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3115224302.1", "spisova_znacka": "17Co/255/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/255/2016 z 23. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-05-23", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3115224302.1"}, {"guid": "5b105b9a-2d82-4f66-a872-39447dbeb761:5d555bfb-fc97-4571-82a2-5fc0d68a7d33", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8313204243.1", "spisova_znacka": "5Co/278/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/278/2014 z 9. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-12-09", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8313204243.1"}, {"guid": "33cd5eab-3c11-4e14-ba05-78137047eafd:90b3935e-3d6c-4134-b632-818a53cde3fe", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6124289301.4", "spisova_znacka": "61Cb/101/2024", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 61Cb/101/2024 z 23. 4. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6124289301.4"}], "citovane_v": [{"guid": "be91b541-2f9e-49c7-ab54-1f31034c803a:39cd6419-47d5-4447-a179-d637fbf4d83d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8726200988.1", "spisova_znacka": "10Co/26/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/26/2026 z 11. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8726200988.1"}]}