Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/50/2026 z 30. 4. 2026 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2026, sp. zn. 8Co/50/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1425211541.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/50/2026 | ECLI:SK:KSBA:2026:1425211541.1 | 2026-04-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP, § 324 CSP, § 325 CSP, § 326 CSP, § 328 CSP, § 329 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c036923-b426-43cf-a0ba-93117236d809 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1425211541.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 8Co/50/2026 1425211541 30. 04. 2026 JUDr. Ondrej Krajčo ECLI:SK:KSBA:2026:1425211541.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: G. W., U.. XX.XX.XXXX, bytom A.Ľ. XXX, R., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 32B, Bratislava, IČO: 47 238 526, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 15. januára 2026, č.k. 51C/84/2025 - 110, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, v rámci konania vo veci samej, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 01.12.2011 a úkonov smerujúcich k realizácii dražby k zaťaženým nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese R. B., obci R.-H., katastrálnom území H., zapísané na LV č. XXX, ako: parcela registra „C" č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 432 m2, LV č. XXXX, ako: parcela registra „C" č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2, parcela registra „C" č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 507 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX na parcele registra „C" č. XXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáha určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese R. B., obci R.-H., katastrálnom území H., zapísané na: LV č. XXX ako parcela registra „C" č. XXX/X - ostatná plocha o výmere XXXm2; LV č. XXXX ako parcela registra „C" č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2, parcela registra „C" č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 507 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX na parcele registra „C" č. XXX (ďalej len ako „nehnuteľnosti") nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného, ktorého vklad bol povolený Okresným úradom Bratislava dňa 03.01.2012 pod č. H. Po začatí konania vo veci samej žalobca navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 01.12.2011 a úkonov smerujúcich k realizácii dražby k nehnuteľnostiam, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Predmetný návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 01.12.2011 uzatvorili Slovenská sporiteľňa, a. s. a M. O. zmluvu o splátkovom úvere a v rovnaký deň uzatvorili Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalobca zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, a to účelom zabezpečenia záväzku M. O. zo zmluvy o úvere. Slovenská sporiteľňa, a. s. vyhlásila dňa 04.03.2020 mimoriadnu splatnosť úveru M. O. a dňa 19.11.2020 uzatvorili Slovenská sporiteľňa, a. s. a M. O. zmluvu označenú ako „Uznanie dlhu a Dohoda o spôsobe úhrady záväzku". V zmysle uvedenej dohody M. O. uznal svoj dlh vo výške 137 200,- €. Zmluvné strany sa dohodli, že dlh M. O. bude uhradený v 24 splátkach, 1. splátka bola splatná dňa 30.11.2020 a posledná dňa 31.10.2022. M. O. nesplnil svoju povinnosť uhradiť dlh zo zmluvy o úvere, resp. ani z dohody, preto Slovenská sporiteľňa, a. s. pristúpila k výkonu záložného práva. Dňa 07.03.2020 spoločnosť DUPOS dražobná spoločnosť, spol. s r.o. oznámila žalobcovi, že dňa 11.04.2023 sa uskutoční dražba nehnuteľností. Navrhovateľom dražby bola Slovenská sporiteľňa, a. s. Dražba bola neúspešná. Dňa 14.12.2023 spoločnosť DUPOS dražobná spoločnosť, spol. s r.o. oznámila žalobcovi, že dňa 24.01.2024 sa uskutoční dražba nehnuteľností. Navrhovateľom dražby bola Slovenská sporiteľňa, a. s. Dražba bola neúspešná. Dňa 05.06.2023 spoločnosť DUPOS dražobná spoločnosť, spol. s r.o. oznámila žalobcovi, že v súlade s § 19 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 3 zákona č. 527/2022 Z. z. o dobrovoľných dražbách upustila od dražby, a to na základe žiadosti Slovenskej sporiteľne, a. s. Dňa 24.03.2025 uzatvorili Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovaný zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXXXXX, na základe ktorej prešla pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a. s. voči M. O., ktorá je zabezpečená nehnuteľnosťami, na žalovaného. Dňa 24.10.2025 žalovaný oznámil žalobcovi, že pokračuje vo výkone záložného práva. Dražobná spoločnosť zaslala žalobcovi výzvu na sprístupnenie nehnuteľností za účelom vyhotovenia znaleckého posudku. K výkonu záložného práva mohlo dôjsť prvýkrát v deň nasledujúci po dni zosplatnenia úveru, teda dňa 04.03.2020. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia doba na výkon záložného práva uplynula dňa 04.03.2023. S ohľadom na skutočnosť, že Slovenská sporiteľňa, a. s. iniciovala výkon záložného práva u dražobníka a konali dve kolá dražby nehnuteľností, by sa mohlo zdať, že došlo k prerušenie plynutia premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka. K platnému prerušeniu premlčacej doby dochádza len v prípade, ak veriteľ riadne pokračuje v konaní. Dražobník upustil od dražby na základe písomnej žiadosti Slovenskej sporiteľne, a. s. S ohľadom na uvedené žalobca tvrdí, že Slovenská sporiteľňa, a. s. riadne nepokračovala v konaní a teda k prerušeniu plynutia premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka nikdy nedošlo, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 27/2023 a vzhľadom na skutkový stav v tomto prípade konštatoval, že Slovenská sporiteľňa, a. s. svojím úkonom (písomná žiadosť na upustenie od dražby) zabránila náležitému priebehu konania; de facto a de iure ho zastavila, a preto sa záložné právo premlčalo dňa 04.03.2023. Žalobca má ďalej za to, že nakoľko uzavretím dohody medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a M. O. došlo bez jeho súhlasu k zmene obsahu pohľadávky, a preto, keď záložca je de iure vecno-právnym ručiteľom k majetku in concreto, teda k zálohu a dohoda nemá žiaden vplyv na trvanie záložnej zmluvy, resp. na plynutie premlčacej lehoty na výkon záložného práva a hlavný záväzok ako aj výkon záložného práva sa premlčal, akoby nedošlo k uzatvoreniu dohody, pričom naviac dohoda o splátkovom kalendári, ktorú uzavrela Slovenská sporiteľňa, a. s. a M. O., ktorou došlo k zmene splatnosti hlavného záväzku a teda „natiahnutiu" premlčacej lehoty výkonu záložného práva (tým, že sa určila splatnosť dlhu na iný dátum), je voči nemu neúčinná, resp. hľadí sa na ňu, akoby neexistovala. V nadväznosti na uvedené skutočnosti je podľa žalobcu najpodstatnejšou okolnosťou, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, hoci výkon záložného práva je premlčaný. Ak by došlo k predaju nehnuteľnosti na dražbe, existuje dôvod na podanie žaloby a vyhovenie žalobe o určenie neplatnosti dražby. Je nevyhnutné uviesť, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby, tvoria obydlie žalobcu. Uvedená skutočnosti si vie súd overiť z výpisu registra obyvateľov. Žalobca má nahlásený trvalý pobyt na adrese A.V. XXX, R., teda na adrese, na ktorej sa nachádzajú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX K. XXXX pre katastrálne územie H.. Neodkladným opatrením, ktoré zabraňuje žalovanému vo výkone záložného práva do rozhodnutia vo veci samej, by sa neutralizovali následky, ktoré by hrozili v prípade, ak by došlo k dražbe a následne by sa ukázalo, že výkon záložného práva je premlčaný. Neodkladná úprava pomerov je daná sporom o premlčaní výkonu záložného práva. Rozhodnutím o tejto otázke sa odstráni spor o tom, či je dražba prípustná. Prevenčný účinok žaloby odstráni ďalšie možné spory, ktoré by vyplynuli z dražby. Ak by nedošlo k nariadeniu neodkladného opatrenia a nehnuteľnosť bude na dražbe predaná, žalobca stratí svoje obydlie. Takýmto spôsobom hrozí bezprostredne väčšia škoda žalobcovi, akoby hrozila žalovanému v dôsledku odloženia dražby do rozhodnutia o tom, či je výkon záložného práva premlčaný. V nadväznosti na citovanie viacerých rozhodnutí, vydaných za takmer totožných skutkových okolnosti, navrhol, aby súd vydal navrhované neodkladné opatrenia. 3. Vychádzajúc zo žalobcom predložených listín (Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 01.12.2011, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa 01.12.2011, Rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. H. XXXXX/XX zo dňa 03.01.2012, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H., výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H., Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.03.2020, Uznanie dlhu a Dohodu o spôsobe úhrady záväzku zo dňa 09.11.2020, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 07.03.2023 s prílohou, Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 11.04.2023 s prílohou, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 14.12.2023 s prílohou, Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 24.01.2024 s prílohou, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01.04.2025, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva/oznámenie o pokračovaní vo výkone záložného práva zo dňa 24.10.2025, Výzva zo dňa 03.11.2025) s poukazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1,2 C.s.p. dospel súd prvej inštancie k záveru, že v konaní boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že žalobca sa návrhom na nariadenia neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Na podporu svojho návrhu žalobca predložil rozsiahlu právnu argumentáciu smerujúcu k tvrdenému premlčaniu výkonu záložného práva. Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade došlo k premlčaniu výkonu záložného práva a aké právne následky z tejto skutočnosti vyplývajú, je neoddeliteľne späté so zisťovaním presného časového vymedzenia plynutia premlčacej doby, s posúdením účinnosti vznesenia námietky premlčania, ako aj so samotnou premlčateľnosťou uplatneného práva. S uvedenými otázkami sú navyše spojené aj ďalšie právne otázky, ktoré sa týkajú prípadného prerušenia, spočívania, nezačatia alebo neskončenia plynutia premlčacej doby, ktorých zodpovedanie presahuje rámec dokazovania a osvedčovania rozhodujúcich skutočností v konaní o neodkladnom opatrení, avšak uvedené samo o sebe nezakladá záver o nemožnosti nariadiť neodkladné opatrenie do skončenia konania vo veci samej (a pred uskutočnením dobrovoľnej dražby), v ktorom bude možné posúdiť, či je výkon záložného práva premlčaný. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal osvedčené, že žalovaný vykonáva úkony smerujúce k výkonu záložného práva, keďže listom zo dňa 03.11.2025 oznámil žalobcovi začatie, resp. pokračovanie výkonu záložného práva. V nadväznosti na úkon žalovaného bola žalobcovi doručená výzva dražobnej spoločnosti zo dňa 03.11.2025, ktorou bol žalobca vyzvaný na umožnenie vykonania obhliadky nehnuteľností za účelom ich ohodnotenia. V prípade vykonania dobrovoľnej dražby zo strany žalovaného by mohlo dôjsť k nezvratnému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu ako vlastníka nehnuteľností. Súd mal vzhľadom na uvedené skutočnosti za osvedčenú existenciu nebezpečenstva spočívajúceho v reálnej hrozbe straty vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré slúžia ako jeho obydlie, a tým aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Uviedol, že síce je pravdou, že argumentácia žalobcu uvedená v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v žalobe vo veci samej, by mohla byť predmetom konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby, avšak uvedené nevylučuje nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred uskutočnením dobrovoľnej dražby, keďže účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany v situácii, keď bez jeho nariadenia hrozí vznik ťažko napraviteľnej alebo nezvratnej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci podľa názoru prvoinštančného súdu zároveň nepredstavuje neprimeraný zásah do právnych vzťahov medzi stranami sporu, nakoľko prípadné následky plynúce pre žalovaného, spočívajúce v dočasnom odklade výkonu záložného práva, sú zanedbateľné v porovnaní s reálnou a bezprostrednou hrozbou závažného zásahu do základných životných podmienok žalobcu, spočívajúcou v strate bývania, ku ktorej by mohlo dôjsť bez poskytnutia dočasnej súdnej ochrany. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade, ak sa v konaní vo veci samej preukáže, že výkon záložného práva nie je premlčaný, žalovaný ako záložný veriteľ bude oprávnený pokračovať v jeho výkone. Po dobu, počas ktorej bude žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na základe nariadeného neodkladného opatrenia, bude plynutie premlčacej doby výkonu záložného práva spočívať. Z uvedených dôvodov, nakoľko boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, návrhu žalobcu vyhovel a neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; s tým, že nakoľko sa vedie aj konanie vo veci samej, o náhrade trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že sa nestotožňuje s uznesením, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie a zastáva názor, že žalobca nepreukázal naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, ako ani vecný vzťah (efektívnosť a proporcionalitu) medzi narušením usporiadania pomerov strán a ich neodkladnou úpravou. Žalobcom tvrdené skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli žiadnym spôsobom preukázané a má za to, že žalobca sa iba účelovo snaží zabrániť mu vo výkone záložného práva na dlhšiu dobu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., si splnil všetky zákonom stanovené podmienky, ako aj zmluvne dohodnuté podmienky v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.12.2011, ktorú uzatvoril s postupcom dlžník M. O.. Na zabezpečenie záväzku zo zmluvy postupca a žalobca uzatvorili dňa 01.12.2011 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, uzatvorením ktorej žalobca okrem iného súhlasil so zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, súhlasil, aby sa záložné právo vzťahovalo na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy aj v prípade akejkoľvek zmeny zmluvy, súhlasil, že záložné právo zaniká až okamihom splatenia celej pohľadávky, vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom, alebo okamihom, keď nastanú iné skutočnosti, na základe ktorých zaniká záložné právo podľa zákona alebo podľa záložnej zmluvy (čl. II, bod 3 Záložnej zmluvy) a v čl. V záložnej zmluvy bol upovedomený, že ak pohľadávka dlžníka zo Zmluvy nebude riadne a včas splácaná, záložný veriteľ (postupca, resp. aktuálne žalovaný) je oprávnený začať výkon záložného práva v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku voči dlžníkovi zo zmluvy. Dlžník čerpal úver, ktorý následne nesplácal riadne a včas v zmysle zmluvne dohodnutých splátok. Postupca však aj napriek splneniu zákonných podmienok na výkon záložného práva po zosplatnení úveru dňa 04.03.2020 však k tomuto nepristúpil a poskytol dlžníkovi dodatočnú možnosť splnenia dlhu, a to uzatvorením dohody o uznaní dlhu pod názvom „Uznanie dlhu a Dohoda o spôsobe úhrady záväzku". Aj vďaka uzatvoreniu tejto dohody nebolo pristúpené k výkonu záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu (čo bolo nepochybne na prospech žalobcu). Uvedené je explicitne uvedené v čl. III bod 4 Dohody, kedy postupca vyhlásil, že ak dlžník bude plniť svoj dlh za podmienok v zmysle Dohody, nepristúpi postupca k výkonu záložného práva. Nemožno mať preto pochýb o tom, že uzatvorená dohoda v žiadnom prípade neznevýhodňovala žalobcu a nepredstavovala nováciu zmluvy v žiadnom smere (čl. III bod 6 Dohody), nakoľko nijakým spôsobom nemenila podmienky zmluvy, nezmenila splatnosť záväzku dlžníka (uzatvorenie Dohody nemalo žiaden vplyv na to, že úver bol zosplatnený k 04.03.2020), iba poskytla dlžníkovi možnosť vyhnúť sa výkonu záložného práva splácaním pohľadávky v splátkach. Žalovaný preto namieta i žalobcom tvrdené znevýhodnenie žalobcu a „predĺženie lehoty splatnosti" uzatvorením dohody, nakoľko splatnosť dlhu dlžníka sa žiadnym spôsobom nezmenila (dlh bol splatný v celom rozsahu zosplatnením) pričom treba vziať do úvahy i to, že i za predpokladu, že by táto dohoda spôsobovala „predĺženie doby zabezpečenia úveru nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcu", splátky boli v zmysle Dohody dojednané do 31.10.2022, zatiaľ čo samotné splácanie zmluvy bolo dojednané do 20.10.2039. Je teda nelogické, ak žalobca súhlasil so zriadením záložného práva k jeho nehnuteľnostiam až do roku 2039 a následne v konaní argumentuje tým, že dohoda ho dáva do nevýhodnejšieho postavenia predĺžením doby trvania zabezpečenia, keď pôvodná dĺžka zabezpečenia, na ktorú sa dobrovoľne zaviazal uzatvorením záložnej zmluvy, bola podstatne dlhšia a s touto súhlasil, čo je medzi stranami nesporné. Žalovaný má tiež za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy súd nesprávne dospel k záveru o existencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko samotné spochybňovanie existencie záložného práva, resp. jeho nepremlčanie v rámci konania vo veci samej, nie je dôvodom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný popiera argumentáciu žalobcu v celom rozsahu a má za to, že žalobca sa podaním neodkladného opatrenia nedôvodne snaží znemožniť žalovanému výkon záložného práva, pričom neosvedčil naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Zo znenia návrhu je zrejmé, že žalobca konštatuje údajné premlčanie pohľadávky (s čím sa žalovaný nestotožňuje, avšak posudzovanie ktorého presahuje rámec dokazovania a osvedčovania rozhodujúcich skutočností v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ako konštatoval i mestský súd), tvrdenú zmenu záväzku uzatvorením Dohody, ktorá je podľa názoru žalobcu voči nemu neúčinná, či primeranosť výkonu záložného práva v kontexte porovnania možnej spôsobenej ujmy žalovanému odložením výkonu záložného práva v pomere s ujmou žalobcu s ohľadom na predmet zálohu - obydlie žalobcu, avšak bez toho, aby predložil na podporu svojich tvrdení dostatočne relevantné dôkazy. Vo vzťahu k otázke potreby neodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán sporu poukázal na to, že podľa ust. § 21 ods. 2 a 5 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby a ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. Právny poriadok Slovenskej republiky teda ponúka tomu, kto má za to, že jeho vlastnícke právo bolo porušené (okrem iného napr. aj nezákonným výkonom dobrovoľnej dražby) celý rad prostriedkov právnej ochrany (vrátane žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby). V prípade využitia týchto prostriedkov právnej ochrany a úspechu v takomto konaní sa porušené práva tejto osoby navyše obnovujú spätne k času, ktorý predchádzal vykonaniu nezákonnej dražby. Prihliadnuc k nepremlčateľnosti vlastníckeho práva a tiež existencii vyššie špecifikovaných prostriedkov právnej ochrany voči neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva vlastníka (napr. výkonom nezákonnej dražby) odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov totiž spočíva v tom, ak nenariadením neodkladného opatrenia súdom by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom, čo však v žiadnom prípade nie je tento prípad. I v prípade, že by sa v konaní vo veci samej ustálilo, že záložné právo žalovaného je premlčané (s čím sa žalovaný nestotožňuje) tak totiž nepôjde o stav nezvratný a žalobca má k dispozícii právne inštitúty schopné obnoviť stav pôvodný, a preto mestský súd vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, č. k. 11Co/144/2019 - 171 zo dňa 17.07.2019, podľa ktorého: „Inštitút záložného práva a inštitút dobrovoľnej dražby sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovoprávneho vzťahu. Záložné právo má k záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu; vznik a trvanie záložného práva súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou; záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu. Založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa splnením svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzujú pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohy, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. Záložné právo upravené v Občianskom zákonníku je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Citované právne normy neboli konštatované ako rozporné s Ústavou SR, nemožno preto zakázať žalovanému výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, keďže toto právo má žalovaný zriadené v zmysle zákona, na základe záložnej zmluvy, a to bez zreteľa na to, či sa jedná o obydlie žalobcu alebo nie. Ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak, že každá dražba je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto závery nevyplývajú ani z nálezov ústavného súdu, ani z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. Neoprávnený zásah do obydlia je totiž zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a neprimeraným na dosiahnutie legitímneho cieľa (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001)." Zdôraznil tiež, že záložné právo predstavuje právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva. Ide teda o zákonom dovolený a najmä predpokladaný zabezpečovací inštitút. V danom prípade sú predmetom záložného práva nehnuteľnosti. Poukázal tiež na plenárne rozhodnutie Ústavného súdu SR, č.k. PL. ÚS 23/14, podľa ktorého „samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom" a podporne poukázal aj na ďalšie rozhodnutia (uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 12CoCsp/22/2021 zo dňa 13.07.2021, uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.05.2020, sp. zn. 15CoCsp/13/2020, zo dňa 31.01.2019, č.k. 4Cob/7/2019 - 108 a zo dňa 02.05.2019, č.k. 6Co/101/2019 - 330) podľa ktorých skutočnosti uvádzané žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredstavujú dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. K argumentácii žalobcu, podľa ktorej je nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia daná i tým, že výkonom záložného práva žalovaným formou dobrovoľnej dražby príde žalobca o svoje obydlie, čo je v neprimeranom pomere k situácii, ktorá hrozí žalovanému v dôsledku odloženia dražby, poukázal na to, že samotné obydlie nie je prekážkou výkonu záložného práva, ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak, že každá dražba je porušením ústavného práva na ochranu obydlia, čo nevyplýva ani z nálezov ústavného súdu, z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. Zdôraznil, že záložné právo predstavuje právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva. Ide teda o zákonom dovolený a najmä predpokladaný zabezpečovací inštitút. Žalobca si pri uzatváraní záložnej zmluvy bol vedomý toho, že v prípade, ak dlžník nebude plniť svoje povinnosti plynúce z úverovej Zmluvy ako hlavného záväzkového vzťahu zabezpečeného záložným právom (t.j. najmä ak dlžník nebude uhrádzať pohľadávku v dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas), môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru (t.j. požadovať splatenie pohľadávky jednorazovo) a tiež sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva. K tvrdenej nemožnosti výkonu záložného práva kvôli údajnej spornosti pohľadávky zo Zmluvy uviedol, že výkon záložného práva žalovaným je problematický i z dôvodu, že nie je vyriešená otázka premlčania záložného práva, na vyriešenie ktorej podal žalobu vo veci samej. Relevantná súdna prax pritom dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, resp. s ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie; tento záver vyplýva z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie (pozri rozsudok zn. C-43/2013 G. L. proti SMART Capital, a.s., zo dňa 10.09.2014) ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri uznesenie sp. zn. PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014). Žiadne zákonné ustanovenie záložnému veriteľovi neprikazuje viesť záložné právo len pre judikovanú pohľadávku a preto spornosť pohľadávky (v otázke premlčania, nakoľko ak nie je premlčaná samotná pohľadávka, nemôže byť premlčané ani záložné právo, s poukazom na § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nemôže predstavovať dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na uvedené žiadal podanému odvolaniu vyhovieť. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení neargumentuje voči právnym názorom súdu, ktorý vydal neodkladné opatrenie, ale voči jeho skutkovým tvrdeniam a právnym názorom. Konštatoval, že žalovaný síce formálne uviedol odvolacie dôvody, avšak žiadnym spôsobom ich bližšie nevysvetlil, a preto odvolanie neobsahuje obligatórne náležitosti a je nevyhnutné ho odmietnuť. Poukázal na to, že judikatúra predkladaná žalovaným nie je aplikovateľná na predmet tohto sporu, nakoľko napr. v prípade rozhodnutia Krajského súdu Žilina zo dňa 17.07.2019, spis. zn.: 11Co/144/2019, bola primárne žalovaná dražobná spoločnosť a dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia mali byť procesné pochybenia pri výkone samotnej dražby, za ktoré zodpovedala dražobná spoločnosť; pokiaľ ide o uznesenie ÚS SR, spis. zn.: PL. ÚS 23/14, spor sa taktiež týkal neplatnosti dražby, a teda procesu dražby a v prípade rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. 07. 2021, spis. zn.: 12CoCSP/22/2021, ratio decidendi spočívalo v tom, že nebol daný právny záujem žalobcov, keďže nesplácali svoje dlhy a de facto nemali žiadny argument, ktorý by bránil vykonaniu dražby. Zdôraznil, že podľa § 19 ods. 1 písm. b) Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré explicitne predpokladá možnosť nariadiť NO, ktorým sa uloží povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené a on v danom prípade preukázal, resp. osvedčil existenciu chráneného nároku, ktorým je neexistencia záložného práva. Stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, že o premlčaní záložného práva rozhodne súd vo veci samej, avšak pre účely osvedčenia existencie chráneného nároku postačí poukázať na existenciu takých skutočností, z ktorých vyplýva, že mohlo dôjsť k premlčaniu záložného práva. Podstatné je poukázať na také skutočnosti a argumentáciu, ktorá nie je zjavne beznádejná. Je daná aj bezprostrednosť ujmy žalobcu. Výkon záložného práva začal, čo je osvedčené, a žalovaný to ani nespochybňuje. Hrozí reálna zmena vlastníka nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Ak by došlo k dražbe a príklepu, reštitučné nároky by boli pre žalobcu značne komplikované. S ohľadom na uvedené je podľa žalobcu daná aj proporcionalita zásahu. Neodkladné opatrenie je nariadené len do skončenia veci samej. Poskytuje len predbežnú ochranu, ktorá je v súlade so zásadou hospodárnosti. Ochrana, ktorá by bola poskytnutá ex post žalobou o určenie neplatnosti dražby, by bola oneskorená, keďže je možné rozhodnúť skôr o tom, či sa má dražba vôbec vykonať. Do rozhodnutia vo veci samej zostane zachované záložné právo žalovaného a on nestratí svoje obydlie. Obe práva účastníkov konania budú vyrovnané. Vykonaním dražby by sa neposkytla ochrana žalobcovi, ale len žalovanému. Nariadenie neodkladného opatrenia zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov do rozhodnutia v merite veci. Najpodstatnejšia je však podľa žalobcu skutočnosť, že žalobca neuvádza len holé tvrdenia ohľadom premlčania výkonu záložného práva, ale ide z jeho strany o ucelenú a udržateľnú argumentáciu, ktorá absolútne spochybňuje výkon záložného práva veriteľa, t. j. nejde o zjavne bezúspešnú argumentáciu. Žiadal preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. 6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne. 7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2, písm. c), d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia; ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným ustanoveniam; možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie, hoci splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. 13. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a ním doposiaľ predložených listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojitosti s ním predloženými dôkazmi nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia dostatočne odôvodňujú. 14. V prvom rade treba poukázať na to, že aj podľa odvolacieho súdu treba pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení považovať nárok, ktorému žalobca žiada poskytnúť ochranu, za dostatočne osvedčený. Z predložených listín totiž vyplýva, že k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu je v katastri nehnuteľností zapísané záložné právo na zabezpečenie splnenia záväzku dlžníka M. O. zo zmluvy o splátkovom úvere Slovenskej sporiteľne, a. s., ktorá neskôr predmetnú pohľadávku, po tom, ako daný úver dňa 04.03.2020 mimoriadne zosplatnila a dňa 19.11.2020 uzavrela dohodu podľa ktorej dlžník uznal svoj dlh vo výške 137.200 eur, zaviazal sa ho splatiť v 24 splátkach, pričom žalobca z dôvodov, ktoré pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení nemožno bez ďalšieho (teda bez posúdenia vo veci samej) považovať za vykonštruované a neudržateľné, namieta, že vzhľadom na premlčanie záložného práva už toto záložné právo nie je možné vykonať. Správne preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že tento predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia treba považovať za osvedčený s tým, že premlčanie a tak aj existenciu záložného práva, bude možné riadne posúdiť až v konaní vo veci samej, v ktorej sa žalobca domáha určenia, že záložné právo tu nie je. 15. Pokiaľ žalovaný v odvolaní v súvislosti s existenciou záložného práva a jeho premlčaním popiera opodstatnenosť argumentácie žalobcu a oprávnenosť jeho námietok, pričom v tomto smere uvádza svoju argumentáciu na základe ktorej má za to, že pohľadávku voči dlžníkovi M. O. zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorá mu bola postúpená pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a. s. je i naďalej zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam žalobcu, odvolací súd uvádza, že táto jeho argumentácia je z hľadiska správnosti napadnutého uznesenia bez právneho významu. Rozhodujúce je totiž, že v prípade vykonania dobrovoľnej dražby zo strany žalovaného by mohlo dôjsť k nezvratnému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu ako vlastníka nehnuteľností, pričom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia treba považovať nárok žalobcu za osvedčený a jeho námietky nemožno považovať za zjavne neopodstatnené s tým, že ich úplné posúdenie presahuje rámec osvedčovania rozhodujúcich skutočností v konaní o neodkladnom opatrení. 16. Správne tiež prvoinštančný súd dospel k záveru, že tu existuje aj naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, keď žalovaný žalobcovi oznámil, že pokračuje vo výkone záložného práva speňažením zálohu, teda predmetných nehnuteľností, na dražbe. Odvolací súd poukazuje na to, že úspešné vykonanie dražby by malo za následok stratu vlastníctva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré naviac, podľa dostupných informácii (najmä adresa trvalého pobytu žalobcu) predstavujú aj jeho obydlie a tomu je na mieste vzhľadom na spornosť prípustnosti výkonu záložného práva zabrániť nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Správne súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na to, že síce je pravdou, že otázka existencie a prípustnosti výkonu záložného práva by mohla byť predmetom skúmania aj v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby iniciovanom zo strany žalobcu, avšak táto okolnosť sama o sebe nevylučuje nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred uskutočnením dobrovoľnej dražby, keďže účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany v situácii, keď bez jeho nariadenia hrozí vznik ťažko napraviteľnej alebo nezvratnej ujmy. Nedôvodná je v tejto súvislosti argumentácia žalovaného, podľa ktorej možnosťou žalobcu podať žalobu o neplatnosť dražby odpadá potreba dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. Okrem toho, že to právna úprava nevylučuje, treba zdôrazniť, že v súlade s účelom súdneho konania, ktorým je v prípade ohrozenia práv a právom chránených záujmov strán poskytnutie čo najrýchlejšej a najúčinnejšej ochrany, ak sú inak na poskytnutie ochrany splnené zákonom stanovené predpoklady, súd nemôže odoprieť poskytnutie preventívnej ochrany, ktorej sa strana výslovne domáha, len z dôvodu, že právny poriadok vytvára priestor aj na dosiahnutie nápravy ex post. Takáto následná náprava nezákonného stavu je totiž vždy spojená s ďalšími nákladmi (finančnými i časovými) a preto by takýto postup súdu, ktorým by (absurdne) nútil dotknutú osobu, ktorej hrozí značná ujma, de facto vyčkať, kým jej ujma (škoda) vznikne a až následne jej náhradu uplatňovať na súde, bol nepochybne v rozpore s účelom a cieľom civilného sporového konania. Naviac, odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že okruh strán sporu o neplatnosť dražby je podstatne širší, než v tomto konaní a vykonanie dražby za daných okolností a námietok žalobcu ohľadne premlčania záložného práva by viedlo iba k zbytočnému iniciovaniu ďalších súdnych konaní, čomu možno najjednoduchšie predísť práve nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu a rozhodnutím v merite veci v tomto spore. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na právne závery vyslovené v rozhodnutiach Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Bratislave a taktiež odkazuje na viaceré právne závery Ústavného súdu SR ohľadne otázok významných v sporoch o nariadenie neodkladného opatrenia v súvislosti s predajom nehnuteľnosti na dražbe, odvolací súd je, zhodne s argumentáciou žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, toho názoru, že žiadne zo žalovaným citovaných rozhodnutí nie je v predmetnej veci významné a nemožno ho bez ďalšieho aplikovať, a to už len z dôvodu odlišného skutkového základu, ktorý takéto použitie vylučuje. Ani táto argumentácia žalovaného tak nebola spôsobilá spochybniť správnosť záverov, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal, keď dospel k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia boli v danej veci splnené všetky predpoklady. 17. Odvolací súd sa naviac stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že neodkladného opatrenia v prejednávanej veci nepredstavuje neprimeraný zásah do právnych vzťahov medzi stranami sporu, pretože následky z neho plynúce pre žalovaného, spočívajúce v dočasnom odklade výkonu záložného práva, sú zanedbateľné v porovnaní s reálnou a bezprostrednou hrozbou závažného zásahu do základných životných podmienok žalobcu, spočívajúcou v strate bývania, ku ktorej by mohlo dôjsť bez poskytnutia dočasnej súdnej ochrany, pričom ak sa v konaní vo veci samej preukáže, že výkon záložného práva nie je premlčaný, žalovaný ako záložný veriteľ bude oprávnený pokračovať v jeho výkone. 18. Nedôvodne žalovaný v odvolaní namieta i to, že prvoinštančný súd nesprávne dospel k záveru o existencii potreby bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko samotné spochybňovanie existencie záložného práva, resp. jeho nepremlčanie v rámci konania vo veci samej, nie je dôvodom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je síce pravdou, že sama spornosť existencie alebo premlčania záložného práva na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje, avšak v danej veci bolo nepochybne osvedčené, že hrozba speňaženia predmetu záložného práva na dražbe je reálna a bezprostredná, pričom práve táto skutočnosť a hroziace potenciálne nezvratné následky vydraženia nehnuteľnosti je aj v predmetnom prípade rozhodujúcim dôvodom na jeho nariadenie; a nemôže tak obstáť ani účelová námietka žalovaného, že žalobca sa podaním neodkladného opatrenia nedôvodne snaží znemožniť výkon záložného práva. 19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd, keď zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie z viacerých dôvodov je potrebné vyhovieť, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p ako vecne správne potvrdil. 20. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie spolu s rozhodnutím vo veci samej. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0 Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).