{"guid": "fc6b25d1-ae82-47f3-b5b2-47c071954f55:597e52c8-b74a-4666-9e85-b62f564b9cc0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1426200565.1", "spisova_znacka": "6Co/39/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/39/2026 z 29. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 6Co/39/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1426200565.1", "identifikacne_cislo": "1426200565", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Janics Bajánková", "sudca_id": 1240, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-janics-bajankova-1240", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/597e52c8-b74a-4666-9e85-b62f564b9cc0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1426200565.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1426200565.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1426200565.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/39/2026\n1426200565\n29. 04. 2026\nMgr. Jana Janics Bajánková\nECLI:SK:KSBA:2026:1426200565.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek\nsenátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci navrhovateľa: Mesto Tornaľa, so\nsídlom Mierová 14, 982 01 Tornaľa, IČO: 00 319 091, zastúpeného: advokátom JUDr. Michal Treščák,\nso sídlom Štúrova 17, 040 01 Košice, proti odporcovi: Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,\nso sídlom Priemyselná 2, 824 73 Bratislava, IČO: 30 844 878¸ o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10. februára\n2026, č. k. 40C/4/2026- 55, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nOdporcovi sa voči navrhovateľovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% .\nO výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného\nopatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa uverejňovania tlačovej\nsprávy s názvom \"S. R. J. X. R. H. X. X. C. G.Í. P.\", vrátane jej grafickej časti, publikovanej dňa\nXX.XX.XXXX na webovom sídle odporcu P.:/..X..D..R. v sekcii aktualít a na oficiálnom verejnom profile\nodporcu na sociálnej sieti O. publikovanej dňa XX.XX.XXXX, ktorá sa týka navrhovateľa, ako aj zdržať sa\njej uverejňovania na akomkoľvek verejne prístupnom mieste a upustil tým od neoprávneného zásahu do\ndobrej povesti navrhovateľa; a zároveň aby súd uložil odporcovi povinnosť zverejniť na jeho webovom\nsídle P.:/..X..D..R. v sekcii aktuality, ako aj na jeho oficiálnom profile na sociálnej sieti O. verejné\nospravedlnenie v znení: \"Odporca R. S. za B. A. S. navrhovateľovi C. E. Š. B. N. Y. V. R. s názvom\n\"S. R. J. X. R. H. X. X. C. G. P.\", publikovanej dňa XX.XX.XXXX na webovom sídle odporcu, v sekcii\naktualít a na oficiálnom profile odporcu na sociálnej sieti O. publikovanej dňa XX.XX.XXXX, nakoľko\npodozrenia z dopustenia sa protiprávneho, resp. trestnoprávneho konania pri nakladaní s majetkom\nmesta a nezákonného postupu zástupcov samosprávy navrhovateľa, nevyplývajú z Protokolu o výsledku\nkontroly z nakladania s majetkom navrhovateľa za rok 2024, č. KA-009/2025/1090, vyhotovenom dňa\n23.05.2025\", a to minimálne po dobu 12 mesiacov od jeho zverejnenia (prvý výrok). Odporcovi vo vzťahu\nk navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. ( druhý výrok).\n2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol skutočnosti obsiahnuté v návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia, ozrejmil charakteristiku a účel neodkladného opatrenia, ako aj\npredpoklady pre jeho nariadenie.\n3. Napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil odkazujúc na ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, 2 písm.\nd/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, C.s.p., článku 19 ods. 1, ods. 3, čl. 26 ods. 1,\n\nods. 2, ods. 4 Ústavy SR, § 19b ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka a skutkovo tým, že z predloženého\nProtokolu o výsledku kontroly č. KA-009/2025/1090 mal za osvedčené, že odporca vyhotovil dňa\n23.05.2025 uvedený protokol o nakladaní s majetkom navrhovateľa, obsahom ktorého boli okrem iného\nvýsledky kontroly navrhovateľa vykonanej odo dňa 05.02.2025 do 12.05.2025 za kontrolované obdobie\nrokov 2023 - 2024, predmetom ktorej boli zásady hospodárenia s majetkom obce (navrhovateľa),\ndodržiavanie zákonných, resp. vnútorných pravidiel a povinností pri prevode nehnuteľného majetku\nobce a vnútorný kontrolný systém pri prevode nehnuteľného majetku. Z uvedeného protokolu vyplývali\ndva zistené nedostatky. Prvým z nich bolo, že navrhovateľ nestihol v legisvakačnej lehote zabezpečiť\nschválenie zásad hospodárenia s majetkom navrhovateľa a meškal s týmto 6 dní. Zároveň odporca\nuviedol, že navrhovateľ v období uvedených 6 dní neschválil žiaden prevod majetku navrhovateľa a\nteda k závažnejšiemu pochybeniu nedošlo. Druhým nedostatkom bola absencia spôsobu prideľovania\nbodov za kritériá veku, bydliska a ponúkanej ceny v obchodnej verejnej súťaži vyhlásenej uznesením\nMestského zastupiteľstva navrhovateľa č. 94/2024 zo dňa 27.06.2024. Z predloženého screenshotu z\nwebu odporcu a z jeho profilu na sociálnej sieti O. mal osvedčené, že odporca dňa XX.XX.XXXX\nzverejnil link na svoju tlačovú správu s názvom: \"S. R. J. X. R. H. X. X. C. G. P.\", v ktorej je okrem\niného uvedené, že najnovšia kontrola odporcu ukázala, že pri prevodoch nehnuteľností pretrvávajú\nvážne nedostatky a najrizikovejším postupom je predaj z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý má\nbyť výnimočný, no obce ho využili až v 65 % prípadov, často bez jasného odôvodnenia, bez uvedenia\nhodnoty majetku a bez prehľadného informovania verejnosti. Odporca uviedol, že v obciach J. a V. zistil\npodozrenia z nezákonného postupu a odstupuje ich orgánom činným v trestnom konaní. Z predloženej\nvýzvy navrhovateľa na odstránenie protiprávneho stavu zo dňa 19.12.2025 adresovanej odporcovi mal\nza osvedčené, že navrhovateľ vyzval odporcu, aby sa zdržal predmetného neoprávneného zásahu a\naby bezodkladne stiahol zo všetkých verejne prístupných platforiem spornú tlačovú správu. Zároveň\nžiadal od odporcu primerané zadosťučinenie, ktorým by bolo verejné ospravedlnenie sa navrhovateľovi\nza poškodenie jeho dobrého mena, resp. dobrej povesti, a to minimálne na webovom sídle odporcu\nako aj na profile odporcu na sociálnej sieti O.. Z predloženej urgencie navrhovateľa zo dňa 07.01.2026\nadresovanej odporcovi mal za osvedčené, že navrhovateľ opätovne žiadal odporcu o bezodkladné\nstiahnutie predmetnej tlačovej správy odporcu zo všetkých verejne prístupných platforiem a tiež o\nprimerané zadosťučinenie, ktorým by bolo verejné ospravedlnenie sa navrhovateľovi za poškodenie jeho\ndobrého mena, resp. dobrej povesti, a to minimálne na webovom sídle odporcu ako aj na profile odporcu\nna sociálnej sieti O.. Zároveň ho upozornil, že aj nedôjde k bezodkladnému dobrovoľnému splneniu\npožiadaviek navrhovateľa, bude nútený domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Súd prvej inštancie mal\nďalej z predlženej odpovede odporcu zo dňa 12.01.2026 k výzve na odstránenie protiprávneho stavu za\nosvedčené, že odporca oznámil navrhovateľovi, že v predmetnej veci postupoval v súlade so zákonom\nč. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR a zároveň odmietol akýkoľvek neoprávnený zásah\ndo dobrej povesti a dobrého mena navrhovateľa, a preto navrhovateľovi nevyhovel a požadované úkony\nv plnom rozsahu odmietol vykonať.\n4. V súvislosti s predmetom súdnej ochrany v posudzovanej veci považoval súd prvej inštancie za\npotrebné uviesť, že právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle citovaného § 19b ods. 2 a ods.\n3 Občianskeho zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť,\nže takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Ozrejmil, že neoprávneným\nzásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle §\n19b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka; môže ním byť však aj kritika, ak presiahla rámec oprávnenej\nkritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená\nna objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu\nneoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu\nsa zbaví občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé. Od skutkových\ntvrdení je však potrebné odlišovať hodnotiace úsudky; existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo\notázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy. Hoci hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj\nsubjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu. Ďalej\npoukázal na to, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú nevyhnutné musí vo svojej\nrozhodovacej činnosti zohľadniť všeobecný súd a ktorá pokrýva prípady kolízie práva na ochranu dobrej\npovesti právnickej osoby (ochranu osobnosti fyzickej osoby) s právom na slobodu prejavu, sa vyznačuje\nznačnou rôznorodosťou, kde každý prípad je jedinečný, preto nie je možné vyvodiť z nej striktné\nvšeobecné pravidlá; práve naopak, tieto prípady si vyžadujú náležité posúdenie skutkových okolností\nprípadu a následné starostlivé vyvážanie týchto vzájomne protichodných garancií. Napriek spomínanej\nrôznorodosti rozhodovacej praxe štrasburského súdu existuje v oblasti difamačných sporov niekoľko\n\nzákladných orientačných kritérií, ktoré zvyknú byť zohľadňované pri riešení otázky ochrany práva na\ndobrú povesť v strete so slobodou prejavu a ktorých systematickým posúdením možno uzavrieť, či bude\ndaná prednosť ochrane slobody prejavu alebo naopak, osobnostným právam. Rozhodujúcou otázkou\npre posúdenie jeho akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda\nči obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality. Na tento účel judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva aj Ústavného súdu SR využíva (prísny) test proporcionality založený\nna hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade \"hovoril\",\nresp. uverejnil informáciu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 zo dňa 18.04.2013).\nUviedol, že pri totožnosti konečnej úpravy pomerov neodkladným opatrením a konania vo veci samej,\nktorého predmetom je stret (kolízia) subjektívnych práv žalujúcej a žalovanej strany, sa vyžaduje náležité\nposúdenie (otestovanie) akceptovateľnosti zásahu do práva na slobodu prejavu odporcu v záujme\nochrany dobrej povesti navrhovateľa; teda v konkrétnom prípade či obmedzenie práva odporcu na\nslobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality; ktorého obmedzenie by eventuálne mohlo mať\nodradzujúci účinok (chilling efect) pre verejnú diskusiu pro futuro. Rozviedol, že ústavne akceptovateľnú\n(udržateľnú) odpoveď v takomto prípade môže dať iba prísny test proporcionality, ktorý však má v\nprocesnoprávnych podmienkach konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia svoje limity\nvyplývajúce z právnej úpravy, ktorá síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní\nskutkového základu pre vydanie neodkladného opatrenia, ale ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. dáva\nzreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších\nsúdnych autorít práve preto ustálila, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia\nmusí dôvody na jeho vydanie osvedčiť. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné\nopatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní; to je pojmovo vylúčené,\na preto sa označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie, ktoré na rozdiel od dokazovania\nznamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité\npre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada, a ani nemusí prihliadať,\nna všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Test proporcionality tak\npredstavuje conditio sine qua non osvedčovania danosti nároku (zákonného predpokladu na nariadenie\nneodkladného opatrenia), ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana neodkladným opatrením, avšak\njeho riadnemu vykonaniu v súlade s princípom kontradiktórnosti konania (t. j. aby strana mala možnosť\nvyvrátiť, resp. spochybniť konkrétne vyjadrenie protistrany), keďže v prípade konania o ochranu dobrej\npovesti právnickej osoby, ako aj ochrany osobnosti fyzickej osoby, ide o spor par excellence, bráni\ncharakter konania o neodkladnom opatrení, ktorý umožňuje, aby súd rozhodol o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podčiarkol,\nže uvedené závery neznamenajú neprípustnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje\nvec samú v spore o ochranu dobrej povesti právnickej osoby; iba konštatujú, že v záujme zabezpečenia\nprísneho, ale spravodlivého prieskumu (testu ústavnosti) dotknutých (kolidujúcich) práv strán sporu,\nbude takéto neodkladné opatrenie z povahy veci prípustné iba celkom výnimočne, keď bude bez\nnajmenších pochybností aj v podmienkach konania o nariadenie neodkladného opatrenia zjavné, že\nnamietané výroky sú verbálnymi útokmi, nenávistné, podnecujúce k násiliu alebo intolerancii, a teda, že\nakékoľvek oneskorenie by navrhovateľovi spôsobilo ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu,\nt. j. namietané výroky by spĺňali podmienku bezprostrednej nevyhnutnosti okamžitého zásahu.\n5. S poukazom na vyššie uvedené skonštatoval, že vychádzajúc z uvedených záverov zvažoval, či\nnamietaný výrok zverejnený dňa XX.XX.XXXX na webom sídle odporcu ako aj na účte odporcu na\nsociálnej sieti O. je možné bez najmenších pochybností považovať za verbálny útok voči navrhovateľovi,\nresp. jeho štatutárnemu zástupcovi, ako orgánu územnej samosprávy, ktorý by bol spôsobilý očierniť\nnavrhovateľa a vyvolať pochybnosti o zákonnosti a odbornosti navrhovateľa, a zároveň či by akýkoľvek\nodklad, oneskorenie, spôsobilo navrhovateľovi ťažko napraviteľnú majetkovú alebo nemajetkovú ujmu.\nZ celého obsahu namietaného výroku vyplýva, že odporca má podozrenia z nezákonného postupu\nnavrhovateľa pri prevodoch nehnuteľností. Uviedol, že odporca je nezávislý štátny orgán, ktorý\ndohliada na hospodárenie s verejnými prostriedkami a majetkom, t. j. vykonáva aj kontrolnú činnosť\nohľadom hospodárenia obcí s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a\npohľadávkami. Uvedený výrok ohľadom podozrenia z nezákonného postupu navrhovateľa pri prevodoch\nnehnuteľností sa vzťahuje na výkon činnosti navrhovateľa. Keďže nakladanie navrhovateľa s jeho\nmajetkom je navyše v rozhodujúcej miere financované z verejných zdrojov (podielových daní, miestnych\ndaní a poplatkov, výnosov z vlastného majetku, štátnych dotácií na prenesené kompetencie, grantov\na fondov EÚ), sú obe tieto oblasti, a tým aj hospodárenie navrhovateľa, legitímnym objektom záujmu\nverejnosti. Uvedený výrok odporcu nikoho nenavádza na akékoľvek konanie voči navrhovateľovi, ani\n\nk tomu nepodnecujú. Zároveň skonštatoval, že navrhovateľ neosvedčil naliehavosť svojho návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko predmetná tlačová správa odporcu s označením \"S. R.\nJ. X. R. H. X. X. C. G. P., je zverejnená na O. profile \"Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky\"\nod XX.XX.XXXX, hoci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ podal dňa 14.01.2026.\nNavrhovateľ neosvedčil, že by mu vznikla ujma v súvislosti s výrokom odporcu, hoci od zverejnenia\npredmetného príspevku už ubehol dlhší časový úsek. Navrhovateľ nijakým spôsobom rovnako\nneosvedčil, že by mu vznikla ujma na jeho právach a právom chránených záujmoch, nakoľko ochrany\ndobrej povesti právnickej osoby sa žalobca začal domáhať návrhom na nariadenia neodkladného\nopatrenia doručeným dňa 14.01.2026, hoci príspevok bol zverejnený už odo do dňa XX.XX.XXXX.\nNavrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že by sa intenzita zásahu zo strany odporcu zverejneným\npríspevkom v predmetnom období menila, prípadne by mala stupňujúcu tendenciu a vyvrcholila by k\ntakému zásahu, ktorý by si vyžadoval ochranu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Okresný\nsúd ďalej akcentoval, že navrhovateľ len prejavil obavu, že len nariadením neodkladného opatrenia\nmožno dosiahnuť ochranu svojich práv.\n6. Pokiaľ ide o druhý nevyhnutný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie\nozrejmil, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne nekonkretizoval,\na tým ani dostatočne neosvedčil, v čom má spočívať nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy\npomerov medzi stranami. Navrhovateľ len poukázal, že príspevok odporcu uverejnený na účte odporcu\nna sociálnej sieti O. a na webom sídle odporcu má reputačný dopad na navrhovateľa, a to tak vo\nvzťahu k obyvateľom navrhovateľa ako aj k zmluvným partnerom a zároveň sa nimi navodzuje dojem o\nľahostajnosti navrhovateľa k dodržiavaniu právnych predpisov. S touto časťou argumentácie sa súd prvej\ninštancie nestotožnil, nepovažoval ju za dostatočnú, ani presvedčivú. Navrhovateľ totiž neuviedol, ako\nkonkrétne sa práve v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prejavujú dôsledky\ndifamačného výroku na činnosti navrhovateľa v súvislosti s hospodárením s jeho majetkom. Na tomto\nmieste prvoinštančný súd skonštatoval, že takúto zjavnú nedostatočnosť skutkových tvrdení v návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia nemôže nahrádzať vlastnými úvahami o tom, aké dôsledky by\nprednesené výroky mohli na navrhovateľa mať. Navrhovateľ neodkladného opatrenia bol podľa § 326\nods. 1 C.s.p. povinný uviesť, teda tvrdiť, rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej\núpravy. Podľa súdu prvej inštancie tak nebol dostatočne naplnený nevyhnutný predpoklad nariadenia\nneodkladného opatrenia, ktorý spočíva v nevyhnutnosti úpravy pomerov.\n7. Vzhľadom na uvedené považoval návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia za\nnedôvodný. Zdôraznil, že z namietaného výroku odporcu nevyplýva tak zjavná nezákonnosť, ktorá\nby si vyžadovala okamžitý zásah súdu. Zastal názor, že nebolo možné urobiť jednoznačný záver, že\nide o verbálny difamačný útok. Iba zvyšujúca sa intenzita výrokov nepredstavuje dôvod na nariadenie\nneodkladného opatrenia. Podľa súdu prvej inštancie je namieste skôr zdržanlivosť, než zásah do slobody\nprejavu bez toho, aby protiprávnosť bola úplne jednoznačná alebo podrobne preskúmaná v riadnom\nsporovom súdnom konaní. Preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.\n8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Skonštatoval, že odporca\nmal v konaní úspech, avšak nakoľko mu v súvislosti s konaním trovy konania preukázateľne nevznikli,\npreto mu nárok na ich náhradu trov voči navrhovateľovi nepriznal.\n9. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu\nprvej inštancie zmenil a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Namietal,\nže súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napádané rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie\nprostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a\nzároveň má navrhovateľ za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie,\nkeď sa nevysporiadal so všetkými tvrdeniami navrhovateľa, a teda nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n10. Navrhovateľ v prvom rade nesúhlasil právny názor súdu prvej inštancie o tom, že neosvedčil\nnaliehavosť svojho návrhu, keď návrh podal mesiac po zverejnení spornej tlačovej správy, ako aj že\nneosvedčil v čom má spočívať nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.\n\nUviedol, že ihneď po zistení, že bola predmetná tlačová správa zverejnená, a to konkrétne dňa\n19.12.2025 (7 dní od jej zverejnenia) zaslal odporcovi výzvu na upustenie od protiprávneho stavu, ktorou\nsa domáhal stiahnutia zavádzajúcej informácie z verejne prístupných platforiem. S ohľadom na obdobie\nvianočných sviatkov, odporca na výzvu navrhovateľa až do 12.01.2026 nijako nereagoval. Po skončení\nsviatkov preto okamžite dňa 07.01.2026 zaslal odporcovi ďalšiu urgenciu, po ktorej odporca (riaditeľ\nNKÚ) zaslal navrhovateľovi dňa 12.01.2026 svoju zamietavú odpoveď k výzve. Preto bezodkladne\npripravil a podal dňa 14.01.2026 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd. V tejto súvislosti\npoukázal na to, že z odbornej literatúry k § 325 C.s.p. k otázke naliehavosti pritom vyplýva, že samotný\natribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť\npomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže\ndanú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany\nprostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery.\nVzhľadom na uvedené mal za to, že v tejto otázke došlo zo strany súdu k nesprávnemu posúdenie, keď\ndospel k záveru, že nebol splnený atribút naliehavosti z dôvodu ubehnutia dlhšieho časového úseku.\nAkcentoval, že podstatná v zmysle uvedeného nie je dĺžka trvania naliehavosti, ale skutočnosť, že\nnaliehavosť v čase podania návrhu ešte nepominula a stále trvá.\n11. Ďalej namietal, že úvaha súdu prvej inštancie, podľa ktorej navrhovateľ nijakým spôsobom\nneosvedčil, že by mu vznikla ujma na jeho právach a právom chránených záujmoch, nemá oporu v\nzákone a v zaužívanej súdnej praxi. Aj v tejto otázke odvolateľ poukázal na výklad ustanovenia § 325\nC.s.p. a dodal, že neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý má chrániť navrhovateľa vo veľkej miere práve\nvtedy, ak mu ešte len hrozí vznik určitej ujmy, teda nie je daná nevyhnutná podmienka existencie určitej\nujmy v čase podania návrhu, či rozhodovania o ňom. Práve naopak, tento inštitút by mal (aj vzhľadom\nna rýchle lehoty rozhodovania) chrániť pred prípadným jej vznikom. V prípade, ak by už k vzniku reálnej\npreukázateľnej ujmy došlo, navrhovateľ by priamo podal žalobu vo veci samej, prípadne už s návrhom\nna nariadenie neodkladného opatrenia. Práve výnimočnosť povahy inštitútu neodkladného opatrenia\numožňuje, aby súd vďaka rýchlemu zásahu reagoval na neodkladnú úpravu pomerov a zabránil tak\nmnohokrát samotnému vzniku reálnej ujmy.\n12. Navrhovateľ sa nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie, že dostatočne neosvedčil ani v\nčom mala spočívať nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov. Ozrejmil, že v návrhu jasne\nopísal, že v oblasti jeho pôsobnosti je takáto zavádzajúca informácia o podozrení z trestnoprávneho\nkonania jednoznačne spôsobilá privodiť ujmu v zmysle negatívneho nazerania na danú právnickú osobu\n(v tomto prípade mesto) a jeho štatutára vo veci nakladania s verejnými financiami, a to najmä v zmysle\nnegatívneho ratingu pre prípadné investičné aktivity na území mesta a získanie finančných prostriedkov\nz projektov, od investorov, od EÚ a pod. S týmito jeho tvrdeniami sa súd v odôvodnení napadnutého\nuznesenia riadne nevysporiadal.\n13. V ďalšej časti odvolania poukázal na to, že jedným (a najpodstatnejším) z dôvodov podaného\nnávrhu bola skutočnosť, že odporca v spornej tlačovej správe verejne oznámil, že pre podozrenie\nz nezákonného postupu vedenia mesta Tornaľa postupuje vec orgánom činným v trestnom konaní.\nUrobil tak aj napriek tomu, že z kompletnej tlačovej správy, ktorá bola začiatkom januára 2026 dokonca\nzverejnená na webe odporcu, vyplýva vedomosť odporcu o tom, že zo strany navrhovateľa nedošlo\npri spornej obchodnej verejnej súťaži k porušeniu zákona. Odporca totiž sám v danej kompletnej\ntlačovej správe navrhol Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny\nrozvoj, aby odporučil Ministerstvu financií Slovenskej republiky zákonne upraviť danú právnu otázku.\nZdôraznil, že je teda zrejmé, že k porušeniu zákona z jeho strany dôjsť nemohlo, keď daná otázka v\nzákone ani nebola upravená. Aj napriek tomu trestné oznámenie voči nemu odporca podal. Predmetná\ntrestná vec však bola podľa zistených informácií následne (v uplynulých dňoch) povereným príslušníkom\nOkresného riaditeľstva PZ v Revúcej po prešetrení veci odložená a trestné stíhanie nebolo ani začaté. Z\nuvedené podľa odvolateľa vyplýva zrejmý záver, že hoci sám odporca dobre vedel, že nedošlo zo strany\nnavrhovateľa ani k protizákonnému konaniu z hľadiska správneho práva, vonkoncom nemohlo dôjsť\nani k naplneniu trestnoprávneho konania, no napriek tomu nielenže danú vec postúpil orgánom činným\nv trestnom konaní, ale napriek všetkému sprístupnil tak hrubo zavádzajúcu informáciu (predčasne)\nverejnosti. Hoci ho na to už dňa 19.12.2025 a následne aj dňa 07.01.2026 navrhovateľ upozornil,\nodporca tlačovú správu neupravil, teda pokračoval v neoprávnenom zásahu do vážnosti a dobrej povesti\nnavrhovateľa a jeho vedenia.\n\n14. Následne odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal\nzároveň na to, že odporca je nezávislý štátny orgán, ktorý dohliada na hospodárenie s verejnými\nprostriedkami a majetkom, pričom práve nakladanie navrhovateľa s majetkom je legitímnym objektom\nzáujmu verejnosti a zároveň uviedol, že uvedený výrok odporcu nikoho nenavádza na akékoľvek\nkonanie voči navrhovateľovi, ani k tomu nepodnecuje. Taktiež súd poukázal na európsku judikatúru\nv otázke slobody prejavu. Zverejnené tvrdenie odporcu na adresu navrhovateľa teda nepovažoval\nzrejme súd prvej inštancie za protiprávny zásah a návrh zamietol aj z tohto dôvodu. Vo vzťahu k\nuvedenému konštatoval, že práve povaha odporcu ako ústavou zriadeného kontrolného orgánu požíva\nv spoločnosti mimoriadnu vážnosť. Nejde o televíziu či redakciu časopisu, v ktorých je z hľadiska\nslobody prejavu akceptovateľná istá dávka preháňania, preto zavádzajúce a klamlivé tvrdenia o iných\nsubjektoch zo strany odporcu môže už len zo samotnej podstaty vážnosti jeho prejavov spôsobiť\nfyzickým alebo právnickým osobám vznik ujmy spočívajúcej v negatívnej verejnej mienke na daný\nsubjekt. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa o tom, že\nklamlivé tvrdenia odporcu na adresu navrhovateľa sú spôsobilé negatívne ovplyvniť rating navrhovateľa\nako orgánu verejnej moci, a to ako pre obyvateľstvo, tak pre investorov, či pre získanie rôznych\npríspevkov z verejných zdrojov, ako aj vrhnúť značne negatívne svetlo na štatutára tohto mesta.\nŠtatutárna zástupkyňa navrhovateľa, hoci o tom nemá momentálne k dispozícii žiadne dôkazy, má ako\npodpredsedníčka Regionálneho združenia miest a obcí Stredného Gemera vedomosť o tom, že verejná\nmienka o vedení mesta V. týmto postupom NKÚ utrpela už teraz. Podstatné však bolo v tejto veci posúdiť,\nči takýto zásah odporcu je/bol spôsobilý privodiť ujmu a nie posúdiť, či už ujmu spôsobil.\n15. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n16. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii navrhovateľ v článku II, v ktorom odmieta právny názor\nsúdu prvej inštancie o tom, že neosvedčil naliehavosť svojho návrhu, keď návrh podal mesiac po\nzverejnení spornej Tlačovej správy, ako aj že neosvedčil v čom má spočívať nevyhnutnosť potreby\nbezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, odporca poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 325\nods. 1 C.s.p. zásadným slovom, v kontexte ktorého „naliehavosť“ posudzoval aj príslušný súd je pojem\n„bezodkladne“ a mal za to, že podaním návrhu mesiac po zverejnení Tlačovej správy absentuje potreba\nbezodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami. Odporca ďalej skonštatoval, že navrhovateľ v čl. II\nodvolania odkazuje na komentár, avšak obsahovo ide o závery, ktoré sa objavujú aj v náleze III. ÚS\n422/2021 (bod 11) a vyslovil názor, že bez uvedenia bližších súvislostí spojených s konkrétnou vecou\nnemožno uvedené závery aplikovať priamo, bez zohľadnenia skutkového a právneho kontextu, v ktorom\nboli prijaté. Predmetný nález Ústavného súdu sa týkal špecifického konania o obmedzení spôsobilosti\nna právne úkony fyzickej osoby s duševnou poruchou. Ústavný súd v tomto kontexte poukázal na to, že\nbezodkladnosť nemožno redukovať len na časový obdobie. V prejednávanej veci však podľa odporcu\nide o spor zásadne inej povahy. Závery Ústavného súdu, a teda citovanú literatúru nemožno chápať\ntak, že bez ďalšieho vylučujú význam časového hľadiska pri posudzovaní naliehavosti. Je potrebné\nskúmať, či navrhovateľ skutočne čelí bezprostrednej a reálnej hrozbe ujmy. Odporca mal za to, že\ntakáto hrozba v prejednávanej veci nebola osvedčená, pričom samotný postup navrhovateľa, ktorý sa\nnajskôr domáhal nápravy mimosúdnou cestou a návrh podal až s časovým odstupom, svedčí skôr\no absencii naliehavosti než o jej existencii. Zároveň podľa odporcu navrhovateľ v konaní o návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia nijako neosvedčil, že domnelá škoda alebo ujma, ktorá mu\nhrozí v prípade, že nebude súdnym rozhodnutím vo forme neodkladného opatrenia nariadená okamžitá\núprava pomerov medzi stranami, by bola len ťažko napraviteľná alebo nenapraviteľná, pretože sa len\ndomnieva, čo to môže spôsobiť, bez uvedenia konkrétnych skutočností. Navrhovateľ podľa odporcu\nnijak neosvedčil vznik skutočnej neodkladnosti a potrebu bezodkladnej súdnej ochrany. Poukazuje\nna ničím nepodložené všeobecné domnienky, čo mu predmetná Tlačová správa môže spôsobiť. K\nvýnimočnosti inštitútu neodkladného opatrenia pri konaniach o ochrane dobrej povesti odporca poukázal\nna rozhodnutie Krajského súde Bratislava 16Co/29/2021 v spore o ochranu dobrej povesti právnickej\nosoby, konkrétne bod 60, kde súd konštatoval, že v sporoch o ochranu dobrej povesti právnickej\nosoby (resp. ochranu osobnosti fyzickej osoby) je nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré fakticky\nrozhoduje vo veci samej, prípustné len výnimočne. Takýto zásah je odôvodnený iba v prípadoch, keď\nje bez akýchkoľvek najmenších pochybností zrejmé, že napadnuté výroky predstavujú verbálne útoky\n(hate speech), nenávistné, podnecujúce k násiliu alebo intolerancii, a teda, že akékoľvek oneskorenie\nby žalobcovi spôsobilo ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu. Odporca mal za to, že\nnavrhovateľ nepreukázal naplnenie predmetných podmienok.\n\n17. Odporca ďalej vo svojom vyjadrení akcentoval, že je jeho úlohou a povinnosťou verejne komunikovať\nvýsledky kontrolnej činnosti, jednak z titulu svojho osobitného postavenia, vyplývajúceho z Ústavy SR,\nale aj zo zákona o NKÚ. Doplnil, že má osobitné postavenie vymedzené Ústavou SR, nie je represívny\nštátny orgán a kontrolovaným subjektom neukladá sankcie. Predovšetkým upozorňuje na príklady dobrej\nči zlej praxe, ako aj na pochybenia a riziká vo sfére hospodárenia s verejným majetkom. S poukazom\nna uvedené sa odporca stotožnil s odôvodnením prvoinštančného súdu, že navrhovateľ neosvedčil\nnaliehavosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a taktiež neosvedčil v čom má\nspočívať nevyhnutnosť potreby bezodkladnej ujmy. Podčiarkol, že informácie uvedené v Tlačovej správe\nvychádzajú fakticky a vecne z informácií uvedených v Protokole o výsledku kontroly. Na ozrejmenie\ndoplnil, že podľa zhrnutia uvedeného na strane č. 4 Protokolu: „Kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný\nsubjekt v sledovanom období nezabezpečil v legisvakačnej lehote schválenie zásad hospodárenia s\nmajetkom mesta v súlade s § 9 ods. 1 zákona o majetku obcí, nestanovil spôsob vyhodnocovania\nstanovených kritérií v rámci obchodnej verejnej súťaže, čím nezabezpečil stanovené požiadavky v\nsúlade s § 9 ods. 2 písm. b) zákona o majetku obcí a čl. 32, ods. 4 písm. e) zásad hospodárenia, nemal\ninterne upravené riešenie možného konfliktu záujmov, keď člen komisie na vyhodnotenie OVS a aj jemu\nblízka osoba mohli byť zároveň aj navrhovateľmi (súťažiacimi) v rámci OVS.“\n18. K informácii uvedenej v Tlačovej správe o odstúpení zistení orgánom činným v trestnom konaní,\nodporca uviedol, že predmetné zistenia fakticky odstúpil príslušnému orgánu a Tlačová správa o tejto\nskutočnosti len následne fakticky informovala.\n19. K článku III odvolania, týkajúceho sa odstúpenia zistení príslušnému orgánu činnému v trestnom\nkonaní odporca na doplnenie kontextu samotného odstúpenia uviedol, že príslušná komisia Mestského\nzastupiteľstva mesta prijala uznesenie a odporučila schváliť zámer, spôsob a podmienky odpredaja\ndvoch novovytvorených parciel za účelom individuálnej bytovej výstavby v dotknutej mestskej časti\nspôsobom obchodnej verejnej súťaže. Predsedom komisie bola osoba, ktorá zároveň hlasovala za\nzníženie ceny pre podmienky verejnej obchodnej súťaž a zároveň bola osobou s ktorou bola predmetná\nKúpna zmluva uzatvorená. Kritériá súťaže komisia nastavila tak, že okrem ceny boli hodnotené aj kritériá\nveku a bydliska uchádzača, pričom tieto kritériá mali spolu vyššiu váhu než samotná ponúknutá cena.\nSúťaž bola nastavená tak, že nerozhodovala hlavne cena (40 bodov), ale aj osobné vlastnosti uchádzača\n(vek a bydlisko - 60 bodov). Teda okrem toho, koľko bol kto ochotný zaplatiť za pozemok, sa vo väčšej\nmiere posudzovalo to, koľko má kto rokov a kde býva. V tejto súvislosti zdôraznil, že nemá kompetenciu,\naby vyhodnotil subjektívnu stránku konania v rámci ingerencie a zapojenia do obchodnej verejnej súťaže,\nale na základe nedostatkov, ktoré identifikoval v rámci kontrolnej činnosti odstúpil zistenia príslušnému\norgánu činnému v trestnom konaní.\n20. S námietkou navrhovateľa, že odporca mal vedomosť, že zo strany navrhovateľa nedošlo k\nporušeniu zákona, odporca vyslovil nesúhlas a zdôraznil, že skutočnosť, že navrhuje potrebu právnej\núpravy v tejto oblasti neznamená, že už na základe súčasnej právnej úpravy nedošlo k porušeniu, čo zo\nznenia Protokolu vyplýva. V tejto súvislosti zdôraznil, že na základe skutočností uvedených v Protokole\n- navrhovateľ tým, že nestanovil spôsob vyhodnocovania stanovených kritérií, nezabezpečil splnenie\nzákonných predpokladov stanovených v § 9 ods. 2 písm. b) zákona o majetku obcí a v čl. 32 ods.\n4 písm. e) zásad hospodárenia na čestnú súťaž. Zdôraznil, že navrhovateľ teda namiesto toho, aby\nako verejnoprávny subjekt využil možnosť na dôkladné vysvetlenie transparentnosti verejnej obchodnej\nsúťaži vo verejnej debate a vecne sa vyjadril k otázkam k transparentnosti, zákonnosti podmienok\nverejnej obchodnej súťaže, sa na súde SR za finančné prostriedky občanov domáha ochrany práva,\nbez náležitého zdôvodnenia naliehavosti, nevyhnutnosti a samotnej dôvodnosti iniciovania konania o\nneodkladnom opatrení resp. samotnej žaloby vo veci.\n21. Záverom zdôraznil, že žiadnym spôsobom nezasiahol do dobrej povesti navrhovateľa a návrh na\nvydanie neodkladného opatrenia ako samotnú žalobu vo veci považuje za absolútne nedôvodnú.\n22. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu uvedenú\nv odvolaní. Zdôraznil, že trvá na svojom názore o tom, že v prípade splnenia podmienok pre\nvydanie neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby navrhovateľovi už vznikla akákoľvek ujma,\nani že by jej vznik celkom bezprostredne hrozil. Nesúhlasil zároveň s obranou odporcu, v rámci\nktorej odporca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 16Co/29/2021 zo dňa\n\n30.04.2021. Argumentoval, že v uvedenom spore bol navrhovateľom podnikateľský subjekt, a to\nkonkrétne spoločnosť ESET, spol. s.r.o. a na strane druhej verejne známy politik, ktorý sa dopustil\nnegatívnych výrokov na adresu navrhovateľa. Podnikateľský subjekt, ak má byť negatívne dotknutý na\nsvojej dobrej povesti, je zrejmé, že by mal vedieť preukázať hrozbu nenapraviteľnej škody, ktorá mu\nzásahom do jeho dobrej povesti vznikne, nakoľko primárnym účelom existencie obchodnej spoločnosti\nje podnikateľská činnosť a nadobudnutie zisku z nej. V tomto prejednávanom prípade je navrhovateľ\njednotkou územnej samosprávy, ktorej poslaním je spravovať verejné veci na miestnej úrovni tak, aby\nčo najlepšie uspokojovali potreby svojich obyvateľov. Mesto spravuje mnoho oblastí vecí verejných a\nfinančné zdroje získava nie primárne svojou podnikateľskou činnosťou, ale vo veľkom rozsahu od štátu,\nči ako výsledok dobre rozvinutých investícií na svojom území, o pritiahnutie ktorých sa svojou aktivitou\nsnaží. Na druhej strane odporcom je, ako to on sám zvýrazňuje, ústavou zriadený osobitný kontrolný\norgán, ktorý má upozorňovať na pochybenia a riziká vo sfére hospodárenia s verejným majetkom. Práve\ntoto výnimočné postavenie NKÚ má byť využívané veľmi opatrne, nakoľko odporca požíva značnú\nvážnosť v spoločnosti a je braný s rešpektom. To ho však neoprávňuje zverejňovať klamlivé alebo\nzavádzajúce informácie, práve naopak. Uvedený prípad je teda od tejto prejednávanej veci svojím\ncharakterom značne odlišný.\n23. Nestotožnil sa taktiež s vyjadrením odporcu o tom, že v tlačovej správe sú vecné a faktické\ninformácie, vyplývajúce z Protokolu o výsledku kontroly. Dôvodil, že z predmetného protokolu nevyplynuli\ntotiž žiadne tak závažné pochybenia, ktoré by mali mať vážne až trestnoprávne dôsledky, práve naopak,\nprotokol vzbudzuje relatívne pozitívny záver o nakladaní s majetkom mesta a odporúča jedine 2 zmeny v\ninterných predpisoch mesta tak, aby bolo konanie mesta ešte transparentnejšie. Osobitná povaha NKÚ\nako najdôležitejšieho kontrolného orgánu na území SR má zakladať veľkú dávku opatrnosti pri nakladaní\ns informáciami o kontrolovaných subjektoch. Poukázal na to, že ak sa do povedomia investorov, či\nštátnych inštitúcií rozhodujúcich o udeľovaní dotácií dostane informácia o podozrení z trestnoprávneho\nkonania zástupcov mesta, ide o veľmi vážne podrývanie dobrej povesti navrhovateľa a jeho zástupcov.\nNehovoriac o verejnej mienke rok pred voľbami do orgánov územnej samosprávy. Akcentoval, že povaha\nsporových strán v tejto veci je osobitného charakteru, preto aj tak k meritu veci treba pristupovať.\nV tomto prípade nejde o podnikateľský subjekt, pri ktorom môže rôznymi výrokmi dôjsť k poklesu\nzisku v podmienkach hospodárskej súťaže. Na zdôraznenie ďalej uviedol, že v jeho prípade môžu mať\ntakéto nedôvodné a faktami nepodložené vyhlásenia najvyššieho kontrolného úradu vážne negatívne\ndopady na rozvoj regiónu a samotné obyvateľstvo daného regiónu. Preto považoval za absurdné,\naby ako odporca, tak všeobecný súd požadovali preukázať konkrétne špecifikovanú bezprostredne\nhroziacu ujmu zverejnením daných informácií o ňom. Navrhovateľ mal za to, že dostatočne špecifikoval\nmožné dôsledky, ktoré mu týmto zásahom môžu byť do budúcna spôsobené. Bol toho názoru, že\nnie je právne relevantné, aby existovala už dnes konkrétna hrozba bezprostrednej ujmy. K otázke\nvecnosti a faktickosti zverejnených informácií zároveň doplnil, že po preštudovaní Protokolu z výsledku\nkontroly vyšlo najavo, že určité nepresnosti pri aplikácii zákona sa zistili, avšak šlo o zaužívaný postup\nnastavovania podmienok OVS, kde (chybne) absentoval jedine podrobný popis prideľovania bodov pri\njednotlivých kritériách (vek, bydlisko a pod.). Toto konkrétne zistenie však nebolo porušením zákona.\nĎalej rozviedol, že pokiaľ ide o špecifikáciu prideľovania bodov za jednotlivé kritériá, NKÚ mu iba\nodporučil vo výsledku kontroly úpravu a doplnenie uvedenej skutočnosti do svojich vnútorných predpisov\na následne do všetkých budúcich obchodných verejných súťaží, aby bol ich priebeh transparentnejší.\nMal preto za to, že skresľuje realitu, ak NKÚ považuje takéto pochybenie za tak závažné, že to zakladá\nporušenie trestnoprávnych noriem, či vážne porušenie predpisov o nakladaní s majetkom obce a aby o\ntom bolo nevyhnutné informovať verejnosť. Až do doby, pokým odborne spôsobilé subjekty (napr. orgány\nčinné v trestnom konaní) neposúdia právnu stránku veci, odporca by mal byť v tak vážnych vyhláseniach\nzdržanlivý. O to viac, ak sú v súčasnosti platformy sociálnych sietí ako O.C. prístupné širokej verejnosti,\npríspevky v nich sú extrémne rýchlo šíriteľné a zdielateľné a následne spôsobilé skutočne vysoko\nefektívne formovať verejnú mienku. Orgány činné v trestnom konaní, a to ako vyšetrovateľ, tak dozorujúci\nprokurátor navyše vyhodnotil, že neexistuje dôvod ani len začať trestné stíhanie v tejto veci, nie to ešte\naj niekoho obviniť. Je teda evidentné, že konanie odporcu bolo predčasné a napriek uvedenému, sporná\ntlačová správa je aj naďalej uverejnená na viacerých miestach bez akejkoľvek úpravy. Vzhľadom na\nuvedené zotrval na tom, že zásah do jeho dobrej povesti aj naďalej trvá. Príspevok na O. je pritom ešte\naj v dnešný deň úplne jednoducho možné zdieľať a šíriť tak ďalej.\n24. Záverom podčiarkol, že odporca ho nielenže nechal na svoju odpoveď čakať takmer mesiac, ale\njeho odpoveď bola rázna, stručná a striktne odmietavá. Neostalo nič iné, len sa okamžite po obdržaní\n\ntejto odpovede (po sviatkoch) obrátiť so svojim nárokom na súd. A práve pre ochranu financií obyvateľov\nmesta Tornaľa tak učinil, nakoľko informácie o nehospodárnom až trestnoprávnom konaní zástupcov\nmesta, ktoré sa v konečnom dôsledku ani nepotvrdilo, môže odlákať investorov mesta, či zapríčiniť\nzrušenie realizácie projektov a čerpanie príspevkoch z externých zdrojov. Odporca by mal byť aj\nvzhľadom na svoj ústavný status, ako na to sám poukazuje, zdržanlivý pri takýchto svojich vážnych\nvyjadreniach. Zdôraznil, že v uvedenom konaní nejde o jednoduchú právnu otázku, preto dôvodnosť\npodaného nároku je vecou posúdenia všeobecných súdov a navrhovateľ je presvedčený o tom, že\npostupoval s odbornou starostlivosťou a v záujme svojich obyvateľov, keď predmetný návrh z dôvodu\nprávnej istoty podal. V zmysle uvedeného navrhovateľ zotrval na dôvodnosti podaného návrhu, ako aj\npodaného odvolania a preto žiadal odvolací súd, aby jeho odvolaniu zo dňa 26.02.2026 v celom rozsahu\nvyhovel.\n25. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel\nk záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.\n26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie v\nprejednávanej veci dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil.\n27. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.,\nodvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len \"Ústava\") a s porušením práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len \"Dohovor\"), a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou,\nresp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na\nsúdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (C.s.p.) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu\nochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení\npráva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v\nrozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu\nochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem \"procesný postup\" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach\nNS SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť\nalebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, znemožňujúca strane sporu realizáciu\njej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a\n1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom\nsúdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,\nktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom\nmiera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať\nextenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. \"Postupom súdu\"\nmožno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce\nopodstatnenosť žalobou/návrhom uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená\nv postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi\nrealizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní. Odvolací súd\nzdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom\nvšeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nrozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka\nna určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa\nteda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou,\nže majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na\nspravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS 105/06,\nIII. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1Cdo/213/2019,2Cdo/190/2019, 3Cdo/168/2018,\n4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 6Cdo/33/2020, 7Cdo/308/2019, 8Cdo/152/2018). Právo na spravodlivý\nsúdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).\n28. Odvolací uvádza, že odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia je dostatočne\nvyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. a odvolací súd sa\ns ním v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť. Dôvody, pre ktoré návrh na nariadenie\n\nneodkladného opatrenia zamietol, riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými\npre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi navrhovateľa uvedenými v\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd v konaní nevzhliadol taký nesprávny\nprocesný postup, ktorý by bol spôsobilý znemožniť navrhovateľovi ako sporovej strane, aby uplatňoval\nsvoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces; v\nprejednávanej veci o taký prípad nešlo.\n29. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky\nmajúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust.\n§ 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia\na na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia preto poukazuje len na určité najzásadnejšie\naspekty, ktorými reaguje na argumenty navrhovateľa v odvolaní.\n30. K navrhovateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. (že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací\nsúd ozrejmuje, že uvedený odvolací dôvod je vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na\nzáklade ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti\noporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok\nhodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania\nnajavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo\nvyšli počas konania najavo.\n31. K námietke odvolateľa, že napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) C.s.p., treba uviesť, že právnym posúdením\nje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo\nak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred súdom\nprvej inštancie a v jeho rozhodnutí vzhliadnuté nebolo.\n32. Podľa ust. § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže\nna návrh nariadiť neodkladné opatrenie.\nPodľa ust. § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\nPodľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo\nvykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\nPodľa ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej\núpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,\nakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na\nktoré sa odvoláva.\nPodľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n33. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu\nvedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je\npotrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, alebo, ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (§\n325 ods. 1 C.s.p.). Vždy je potom potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia\nosvedčený, a či je neodkladné opatrenie naliehavo potrebné. Pre úspešné uplatnenie nároku na\nnariadenie neodkladného opatrenia teda zákon vyžaduje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť\nochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov sporových strán, čiže osvedčenie, že bez\n\núpravy ich právnych pomerov by bolo nejaké konkrétne právo navrhovateľa ohrozené, pričom hrozba\nmusí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné\nnávrhu vyhovieť. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť\nnajmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\n34. Odvolací súd považuje tiež za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením,\nktoré možno nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými\nstranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne\nvyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu\npotreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 C.s.p. je prípustné a opodstatnené len\nvtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu,\nak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami\nnevytvorí nenávratný stav, a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným\nspôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť jednak uplatnený nárok, ktorý\nžiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý je potrebné upraviť\nneodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne mu hroziaca\nujma. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný.\nOhrozenie práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy navrhovateľa neodkladného opatrenia musí\nbyť konkrétna a musí ju vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne\nhroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného\nopatrenia, keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu nejakej\nreálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym\nrozhodnutím.\n35. Navrhovateľ sa v konaní domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol v\nzmysle § 330 ods. 2 C.s.p. v zásade totožný s výrokom vo veci samej, a to pred začatím konania,\ns tým, že jeho nariadením by došlo k trvalej úprave pomerov. Skutočnosť, že C.s.p. umožňuje takýto\npostup, je podmienená povinnosťou súdu zaoberať sa otázkou, či v prejednávanom prípade povaha veci\numožňuje vydanie neodkladného opatrenia, ktorého vydaním by len na základe tvrdení navrhovateľa,\nbez vykonania dokazovania, súd trvalo upravil pomery medzi stranami sporu (§ 330 ods. 2 v spojení\ns 336 ods. 1 C.s.p.). Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj takého, ktoré v\nzásade procesne konzumuje rozhodnutie vo veci samej, je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán.\nOdvolací súd má rovnako za to, že k možnosti nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 330\nods. 2 C.s.p., ktorým by došlo k trvalej úprave pomerov strán sporu, je potrebné pristupovať zdržanlivo\na prihliadať predovšetkým na kritérium povahy veci. Týmto inštitútom nemožno nahrádzať prípadne\nobchádzať riadny procesný postup spojený s dokazovaním v civilnom sporovom procese. Uvedený\npostup je možný len vo výnimočných prípadoch, čo vyplýva z ust. § 330 ods. 2 (povaha veci), teda nie\nje možné v každom jednotlivom prípade.\n36. Je nevyhnutné, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovať relevantnosť a potrebu\ntakéhoto zásahu do subjektívnych práv odporcu. Jeho nariadenie je namieste v prípadoch, kedy\nexistujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy. Použitím gramatického výkladu,\nz hľadiska označenia tohto inštitútu: „neodkladné opatrenie“, porovnaním synonymických výrazov ako\nsú: naliehavý, nástojčivý, nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie alebo rýchle riešenie, rýchly zásah,\nsúrny, akútny, urgentný, bezodkladný, konajúci súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú\nsplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, práve z dôvodu absencie naliehavej potreby\núpravy pomerov strán sporu.\n37. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia\nsi vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené\npomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe\nbezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie\nneodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j. z akých\nokolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie\nnároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov\nmedzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia,\nktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme\nbezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ\n\nide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má\npovinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.\n38. Po preskúmaní návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a napadnutého\nuznesenia odvolací súd nezistil v zhode so súdom prvej inštancie žiadny dôvod, na základe ktorého\nby bola bezodkladná úprava pomerov medzi sporovými stranami naliehavo potrebná. Predovšetkým\nnavrhovateľ neosvedčil zásah. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že navrhovateľ\nneuviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť škodu alebo aspoň hroziacu škodu/\nujmu, ktorá by mohla vzniknúť v dôsledku spornej tlačovej správy. V dôsledku toho neosvedčil ani\npotrebu bezodkladného riešenia prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Navrhovateľ sa\nmôže domáhať ochrany prostredníctvom žaloby v zmysle § 19b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka .\n39. S ohľadom na vyššie uvedené, rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno\nvytknúť, že by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia alebo, že na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne,\nže by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené.\n40. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nZa odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým\nnemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý\nproces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).\n41. Na základe uvedeného obsah odvolania navrhovateľa nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť\nzáverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,\npričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré\nby mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na\nktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.\n42. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danej veci\nnedošlo k osvedčeniu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami (§ 325 ods. 1 C.s.p.), preto\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne a právne správne\npotvrdil.\n43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s.\np. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že odporcovi plne úspešnému v odvolacom\nkonaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\n\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nstrana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nc/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n( § 429 ods. 2 C.s.p. ).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "40C/4/2026", "guid": "3775ca97-7b6b-4820-a2f4-68bd666eda09:1a7c2797-5651-4523-807a-16f471fcd4c2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 492/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "4680b331-d3cd-4480-9a8d-6cb62d28d87c:b314eef7-2b69-4af8-b5c7-a59740db4f78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1", "spisova_znacka": "3Cdo/168/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/168/2018 z 19. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1"}, {"guid": "c6321ff8-5110-4a44-8ed4-263f233b23fb:3675fce1-3872-41ec-a93b-b8c02554e960", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1119209230.1", "spisova_znacka": "16Co/29/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/29/2021 z 29. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-04-29", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1119209230.1"}], "citovane_v": []}