Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/39/2026 z 29. 4. 2026
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2026, sp. zn. 6Co/39/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1426200565.1
Krajský súd Bratislava | 6Co/39/2026 | ECLI:SK:KSBA:2026:1426200565.1 | 2026-04-29 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/597e52c8-b74a-4666-9e85-b62f564b9cc0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1426200565.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
6Co/39/2026
1426200565
29. 04. 2026
Mgr. Jana Janics Bajánková
ECLI:SK:KSBA:2026:1426200565.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek
senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci navrhovateľa: Mesto Tornaľa, so
sídlom Mierová 14, 982 01 Tornaľa, IČO: 00 319 091, zastúpeného: advokátom JUDr. Michal Treščák,
so sídlom Štúrova 17, 040 01 Košice, proti odporcovi: Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,
so sídlom Priemyselná 2, 824 73 Bratislava, IČO: 30 844 878¸ o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10. februára
2026, č. k. 40C/4/2026- 55, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa voči navrhovateľovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% .
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa uverejňovania tlačovej
správy s názvom "S. R. J. X. R. H. X. X. C. G.Í. P.", vrátane jej grafickej časti, publikovanej dňa
XX.XX.XXXX na webovom sídle odporcu P.:/..X..D..R. v sekcii aktualít a na oficiálnom verejnom profile
odporcu na sociálnej sieti O. publikovanej dňa XX.XX.XXXX, ktorá sa týka navrhovateľa, ako aj zdržať sa
jej uverejňovania na akomkoľvek verejne prístupnom mieste a upustil tým od neoprávneného zásahu do
dobrej povesti navrhovateľa; a zároveň aby súd uložil odporcovi povinnosť zverejniť na jeho webovom
sídle P.:/..X..D..R. v sekcii aktuality, ako aj na jeho oficiálnom profile na sociálnej sieti O. verejné
ospravedlnenie v znení: "Odporca R. S. za B. A. S. navrhovateľovi C. E. Š. B. N. Y. V. R. s názvom
"S. R. J. X. R. H. X. X. C. G. P.", publikovanej dňa XX.XX.XXXX na webovom sídle odporcu, v sekcii
aktualít a na oficiálnom profile odporcu na sociálnej sieti O. publikovanej dňa XX.XX.XXXX, nakoľko
podozrenia z dopustenia sa protiprávneho, resp. trestnoprávneho konania pri nakladaní s majetkom
mesta a nezákonného postupu zástupcov samosprávy navrhovateľa, nevyplývajú z Protokolu o výsledku
kontroly z nakladania s majetkom navrhovateľa za rok 2024, č. KA-009/2025/1090, vyhotovenom dňa
23.05.2025", a to minimálne po dobu 12 mesiacov od jeho zverejnenia (prvý výrok). Odporcovi vo vzťahu
k navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. ( druhý výrok).
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol skutočnosti obsiahnuté v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ozrejmil charakteristiku a účel neodkladného opatrenia, ako aj
predpoklady pre jeho nariadenie.
3. Napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil odkazujúc na ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, 2 písm.
d/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, C.s.p., článku 19 ods. 1, ods. 3, čl. 26 ods. 1,

ods. 2, ods. 4 Ústavy SR, § 19b ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka a skutkovo tým, že z predloženého
Protokolu o výsledku kontroly č. KA-009/2025/1090 mal za osvedčené, že odporca vyhotovil dňa
23.05.2025 uvedený protokol o nakladaní s majetkom navrhovateľa, obsahom ktorého boli okrem iného
výsledky kontroly navrhovateľa vykonanej odo dňa 05.02.2025 do 12.05.2025 za kontrolované obdobie
rokov 2023 - 2024, predmetom ktorej boli zásady hospodárenia s majetkom obce (navrhovateľa),
dodržiavanie zákonných, resp. vnútorných pravidiel a povinností pri prevode nehnuteľného majetku
obce a vnútorný kontrolný systém pri prevode nehnuteľného majetku. Z uvedeného protokolu vyplývali
dva zistené nedostatky. Prvým z nich bolo, že navrhovateľ nestihol v legisvakačnej lehote zabezpečiť
schválenie zásad hospodárenia s majetkom navrhovateľa a meškal s týmto 6 dní. Zároveň odporca
uviedol, že navrhovateľ v období uvedených 6 dní neschválil žiaden prevod majetku navrhovateľa a
teda k závažnejšiemu pochybeniu nedošlo. Druhým nedostatkom bola absencia spôsobu prideľovania
bodov za kritériá veku, bydliska a ponúkanej ceny v obchodnej verejnej súťaži vyhlásenej uznesením
Mestského zastupiteľstva navrhovateľa č. 94/2024 zo dňa 27.06.2024. Z predloženého screenshotu z
webu odporcu a z jeho profilu na sociálnej sieti O. mal osvedčené, že odporca dňa XX.XX.XXXX
zverejnil link na svoju tlačovú správu s názvom: "S. R. J. X. R. H. X. X. C. G. P.", v ktorej je okrem
iného uvedené, že najnovšia kontrola odporcu ukázala, že pri prevodoch nehnuteľností pretrvávajú
vážne nedostatky a najrizikovejším postupom je predaj z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý má
byť výnimočný, no obce ho využili až v 65 % prípadov, často bez jasného odôvodnenia, bez uvedenia
hodnoty majetku a bez prehľadného informovania verejnosti. Odporca uviedol, že v obciach J. a V. zistil
podozrenia z nezákonného postupu a odstupuje ich orgánom činným v trestnom konaní. Z predloženej
výzvy navrhovateľa na odstránenie protiprávneho stavu zo dňa 19.12.2025 adresovanej odporcovi mal
za osvedčené, že navrhovateľ vyzval odporcu, aby sa zdržal predmetného neoprávneného zásahu a
aby bezodkladne stiahol zo všetkých verejne prístupných platforiem spornú tlačovú správu. Zároveň
žiadal od odporcu primerané zadosťučinenie, ktorým by bolo verejné ospravedlnenie sa navrhovateľovi
za poškodenie jeho dobrého mena, resp. dobrej povesti, a to minimálne na webovom sídle odporcu
ako aj na profile odporcu na sociálnej sieti O.. Z predloženej urgencie navrhovateľa zo dňa 07.01.2026
adresovanej odporcovi mal za osvedčené, že navrhovateľ opätovne žiadal odporcu o bezodkladné
stiahnutie predmetnej tlačovej správy odporcu zo všetkých verejne prístupných platforiem a tiež o
primerané zadosťučinenie, ktorým by bolo verejné ospravedlnenie sa navrhovateľovi za poškodenie jeho
dobrého mena, resp. dobrej povesti, a to minimálne na webovom sídle odporcu ako aj na profile odporcu
na sociálnej sieti O.. Zároveň ho upozornil, že aj nedôjde k bezodkladnému dobrovoľnému splneniu
požiadaviek navrhovateľa, bude nútený domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Súd prvej inštancie mal
ďalej z predlženej odpovede odporcu zo dňa 12.01.2026 k výzve na odstránenie protiprávneho stavu za
osvedčené, že odporca oznámil navrhovateľovi, že v predmetnej veci postupoval v súlade so zákonom
č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR a zároveň odmietol akýkoľvek neoprávnený zásah
do dobrej povesti a dobrého mena navrhovateľa, a preto navrhovateľovi nevyhovel a požadované úkony
v plnom rozsahu odmietol vykonať.
4. V súvislosti s predmetom súdnej ochrany v posudzovanej veci považoval súd prvej inštancie za
potrebné uviesť, že právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle citovaného § 19b ods. 2 a ods.
3 Občianskeho zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť,
že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Ozrejmil, že neoprávneným
zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle §
19b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka; môže ním byť však aj kritika, ak presiahla rámec oprávnenej
kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená
na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu
neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu
sa zbaví občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé. Od skutkových
tvrdení je však potrebné odlišovať hodnotiace úsudky; existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo
otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy. Hoci hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj
subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu. Ďalej
poukázal na to, že judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú nevyhnutné musí vo svojej
rozhodovacej činnosti zohľadniť všeobecný súd a ktorá pokrýva prípady kolízie práva na ochranu dobrej
povesti právnickej osoby (ochranu osobnosti fyzickej osoby) s právom na slobodu prejavu, sa vyznačuje
značnou rôznorodosťou, kde každý prípad je jedinečný, preto nie je možné vyvodiť z nej striktné
všeobecné pravidlá; práve naopak, tieto prípady si vyžadujú náležité posúdenie skutkových okolností
prípadu a následné starostlivé vyvážanie týchto vzájomne protichodných garancií. Napriek spomínanej
rôznorodosti rozhodovacej praxe štrasburského súdu existuje v oblasti difamačných sporov niekoľko

základných orientačných kritérií, ktoré zvyknú byť zohľadňované pri riešení otázky ochrany práva na
dobrú povesť v strete so slobodou prejavu a ktorých systematickým posúdením možno uzavrieť, či bude
daná prednosť ochrane slobody prejavu alebo naopak, osobnostným právam. Rozhodujúcou otázkou
pre posúdenie jeho akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda
či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality. Na tento účel judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva aj Ústavného súdu SR využíva (prísny) test proporcionality založený
na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade "hovoril",
resp. uverejnil informáciu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 zo dňa 18.04.2013).
Uviedol, že pri totožnosti konečnej úpravy pomerov neodkladným opatrením a konania vo veci samej,
ktorého predmetom je stret (kolízia) subjektívnych práv žalujúcej a žalovanej strany, sa vyžaduje náležité
posúdenie (otestovanie) akceptovateľnosti zásahu do práva na slobodu prejavu odporcu v záujme
ochrany dobrej povesti navrhovateľa; teda v konkrétnom prípade či obmedzenie práva odporcu na
slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality; ktorého obmedzenie by eventuálne mohlo mať
odradzujúci účinok (chilling efect) pre verejnú diskusiu pro futuro. Rozviedol, že ústavne akceptovateľnú
(udržateľnú) odpoveď v takomto prípade môže dať iba prísny test proporcionality, ktorý však má v
procesnoprávnych podmienkach konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia svoje limity
vyplývajúce z právnej úpravy, ktorá síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní
skutkového základu pre vydanie neodkladného opatrenia, ale ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. dáva
zreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších
súdnych autorít práve preto ustálila, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia
musí dôvody na jeho vydanie osvedčiť. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné
opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní; to je pojmovo vylúčené,
a preto sa označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie, ktoré na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada, a ani nemusí prihliadať,
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Test proporcionality tak
predstavuje conditio sine qua non osvedčovania danosti nároku (zákonného predpokladu na nariadenie
neodkladného opatrenia), ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana neodkladným opatrením, avšak
jeho riadnemu vykonaniu v súlade s princípom kontradiktórnosti konania (t. j. aby strana mala možnosť
vyvrátiť, resp. spochybniť konkrétne vyjadrenie protistrany), keďže v prípade konania o ochranu dobrej
povesti právnickej osoby, ako aj ochrany osobnosti fyzickej osoby, ide o spor par excellence, bráni
charakter konania o neodkladnom opatrení, ktorý umožňuje, aby súd rozhodol o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podčiarkol,
že uvedené závery neznamenajú neprípustnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje
vec samú v spore o ochranu dobrej povesti právnickej osoby; iba konštatujú, že v záujme zabezpečenia
prísneho, ale spravodlivého prieskumu (testu ústavnosti) dotknutých (kolidujúcich) práv strán sporu,
bude takéto neodkladné opatrenie z povahy veci prípustné iba celkom výnimočne, keď bude bez
najmenších pochybností aj v podmienkach konania o nariadenie neodkladného opatrenia zjavné, že
namietané výroky sú verbálnymi útokmi, nenávistné, podnecujúce k násiliu alebo intolerancii, a teda, že
akékoľvek oneskorenie by navrhovateľovi spôsobilo ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu,
t. j. namietané výroky by spĺňali podmienku bezprostrednej nevyhnutnosti okamžitého zásahu.
5. S poukazom na vyššie uvedené skonštatoval, že vychádzajúc z uvedených záverov zvažoval, či
namietaný výrok zverejnený dňa XX.XX.XXXX na webom sídle odporcu ako aj na účte odporcu na
sociálnej sieti O. je možné bez najmenších pochybností považovať za verbálny útok voči navrhovateľovi,
resp. jeho štatutárnemu zástupcovi, ako orgánu územnej samosprávy, ktorý by bol spôsobilý očierniť
navrhovateľa a vyvolať pochybnosti o zákonnosti a odbornosti navrhovateľa, a zároveň či by akýkoľvek
odklad, oneskorenie, spôsobilo navrhovateľovi ťažko napraviteľnú majetkovú alebo nemajetkovú ujmu.
Z celého obsahu namietaného výroku vyplýva, že odporca má podozrenia z nezákonného postupu
navrhovateľa pri prevodoch nehnuteľností. Uviedol, že odporca je nezávislý štátny orgán, ktorý
dohliada na hospodárenie s verejnými prostriedkami a majetkom, t. j. vykonáva aj kontrolnú činnosť
ohľadom hospodárenia obcí s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a
pohľadávkami. Uvedený výrok ohľadom podozrenia z nezákonného postupu navrhovateľa pri prevodoch
nehnuteľností sa vzťahuje na výkon činnosti navrhovateľa. Keďže nakladanie navrhovateľa s jeho
majetkom je navyše v rozhodujúcej miere financované z verejných zdrojov (podielových daní, miestnych
daní a poplatkov, výnosov z vlastného majetku, štátnych dotácií na prenesené kompetencie, grantov
a fondov EÚ), sú obe tieto oblasti, a tým aj hospodárenie navrhovateľa, legitímnym objektom záujmu
verejnosti. Uvedený výrok odporcu nikoho nenavádza na akékoľvek konanie voči navrhovateľovi, ani

k tomu nepodnecujú. Zároveň skonštatoval, že navrhovateľ neosvedčil naliehavosť svojho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko predmetná tlačová správa odporcu s označením "S. R.
J. X. R. H. X. X. C. G. P., je zverejnená na O. profile "Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky"
od XX.XX.XXXX, hoci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ podal dňa 14.01.2026.
Navrhovateľ neosvedčil, že by mu vznikla ujma v súvislosti s výrokom odporcu, hoci od zverejnenia
predmetného príspevku už ubehol dlhší časový úsek. Navrhovateľ nijakým spôsobom rovnako
neosvedčil, že by mu vznikla ujma na jeho právach a právom chránených záujmoch, nakoľko ochrany
dobrej povesti právnickej osoby sa žalobca začal domáhať návrhom na nariadenia neodkladného
opatrenia doručeným dňa 14.01.2026, hoci príspevok bol zverejnený už odo do dňa XX.XX.XXXX.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že by sa intenzita zásahu zo strany odporcu zverejneným
príspevkom v predmetnom období menila, prípadne by mala stupňujúcu tendenciu a vyvrcholila by k
takému zásahu, ktorý by si vyžadoval ochranu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Okresný
súd ďalej akcentoval, že navrhovateľ len prejavil obavu, že len nariadením neodkladného opatrenia
možno dosiahnuť ochranu svojich práv.
6. Pokiaľ ide o druhý nevyhnutný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie
ozrejmil, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne nekonkretizoval,
a tým ani dostatočne neosvedčil, v čom má spočívať nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami. Navrhovateľ len poukázal, že príspevok odporcu uverejnený na účte odporcu
na sociálnej sieti O. a na webom sídle odporcu má reputačný dopad na navrhovateľa, a to tak vo
vzťahu k obyvateľom navrhovateľa ako aj k zmluvným partnerom a zároveň sa nimi navodzuje dojem o
ľahostajnosti navrhovateľa k dodržiavaniu právnych predpisov. S touto časťou argumentácie sa súd prvej
inštancie nestotožnil, nepovažoval ju za dostatočnú, ani presvedčivú. Navrhovateľ totiž neuviedol, ako
konkrétne sa práve v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prejavujú dôsledky
difamačného výroku na činnosti navrhovateľa v súvislosti s hospodárením s jeho majetkom. Na tomto
mieste prvoinštančný súd skonštatoval, že takúto zjavnú nedostatočnosť skutkových tvrdení v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže nahrádzať vlastnými úvahami o tom, aké dôsledky by
prednesené výroky mohli na navrhovateľa mať. Navrhovateľ neodkladného opatrenia bol podľa § 326
ods. 1 C.s.p. povinný uviesť, teda tvrdiť, rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy. Podľa súdu prvej inštancie tak nebol dostatočne naplnený nevyhnutný predpoklad nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorý spočíva v nevyhnutnosti úpravy pomerov.
7. Vzhľadom na uvedené považoval návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia za
nedôvodný. Zdôraznil, že z namietaného výroku odporcu nevyplýva tak zjavná nezákonnosť, ktorá
by si vyžadovala okamžitý zásah súdu. Zastal názor, že nebolo možné urobiť jednoznačný záver, že
ide o verbálny difamačný útok. Iba zvyšujúca sa intenzita výrokov nepredstavuje dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia. Podľa súdu prvej inštancie je namieste skôr zdržanlivosť, než zásah do slobody
prejavu bez toho, aby protiprávnosť bola úplne jednoznačná alebo podrobne preskúmaná v riadnom
sporovom súdnom konaní. Preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Skonštatoval, že odporca
mal v konaní úspech, avšak nakoľko mu v súvislosti s konaním trovy konania preukázateľne nevznikli,
preto mu nárok na ich náhradu trov voči navrhovateľovi nepriznal.
9. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie zmenil a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Namietal,
že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napádané rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a
zároveň má navrhovateľ za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie,
keď sa nevysporiadal so všetkými tvrdeniami navrhovateľa, a teda nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.
10. Navrhovateľ v prvom rade nesúhlasil právny názor súdu prvej inštancie o tom, že neosvedčil
naliehavosť svojho návrhu, keď návrh podal mesiac po zverejnení spornej tlačovej správy, ako aj že
neosvedčil v čom má spočívať nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

Uviedol, že ihneď po zistení, že bola predmetná tlačová správa zverejnená, a to konkrétne dňa
19.12.2025 (7 dní od jej zverejnenia) zaslal odporcovi výzvu na upustenie od protiprávneho stavu, ktorou
sa domáhal stiahnutia zavádzajúcej informácie z verejne prístupných platforiem. S ohľadom na obdobie
vianočných sviatkov, odporca na výzvu navrhovateľa až do 12.01.2026 nijako nereagoval. Po skončení
sviatkov preto okamžite dňa 07.01.2026 zaslal odporcovi ďalšiu urgenciu, po ktorej odporca (riaditeľ
NKÚ) zaslal navrhovateľovi dňa 12.01.2026 svoju zamietavú odpoveď k výzve. Preto bezodkladne
pripravil a podal dňa 14.01.2026 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na súd. V tejto súvislosti
poukázal na to, že z odbornej literatúry k § 325 C.s.p. k otázke naliehavosti pritom vyplýva, že samotný
atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť
pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže
danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany
prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery.
Vzhľadom na uvedené mal za to, že v tejto otázke došlo zo strany súdu k nesprávnemu posúdenie, keď
dospel k záveru, že nebol splnený atribút naliehavosti z dôvodu ubehnutia dlhšieho časového úseku.
Akcentoval, že podstatná v zmysle uvedeného nie je dĺžka trvania naliehavosti, ale skutočnosť, že
naliehavosť v čase podania návrhu ešte nepominula a stále trvá.
11. Ďalej namietal, že úvaha súdu prvej inštancie, podľa ktorej navrhovateľ nijakým spôsobom
neosvedčil, že by mu vznikla ujma na jeho právach a právom chránených záujmoch, nemá oporu v
zákone a v zaužívanej súdnej praxi. Aj v tejto otázke odvolateľ poukázal na výklad ustanovenia § 325
C.s.p. a dodal, že neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý má chrániť navrhovateľa vo veľkej miere práve
vtedy, ak mu ešte len hrozí vznik určitej ujmy, teda nie je daná nevyhnutná podmienka existencie určitej
ujmy v čase podania návrhu, či rozhodovania o ňom. Práve naopak, tento inštitút by mal (aj vzhľadom
na rýchle lehoty rozhodovania) chrániť pred prípadným jej vznikom. V prípade, ak by už k vzniku reálnej
preukázateľnej ujmy došlo, navrhovateľ by priamo podal žalobu vo veci samej, prípadne už s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia. Práve výnimočnosť povahy inštitútu neodkladného opatrenia
umožňuje, aby súd vďaka rýchlemu zásahu reagoval na neodkladnú úpravu pomerov a zabránil tak
mnohokrát samotnému vzniku reálnej ujmy.
12. Navrhovateľ sa nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie, že dostatočne neosvedčil ani v
čom mala spočívať nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov. Ozrejmil, že v návrhu jasne
opísal, že v oblasti jeho pôsobnosti je takáto zavádzajúca informácia o podozrení z trestnoprávneho
konania jednoznačne spôsobilá privodiť ujmu v zmysle negatívneho nazerania na danú právnickú osobu
(v tomto prípade mesto) a jeho štatutára vo veci nakladania s verejnými financiami, a to najmä v zmysle
negatívneho ratingu pre prípadné investičné aktivity na území mesta a získanie finančných prostriedkov
z projektov, od investorov, od EÚ a pod. S týmito jeho tvrdeniami sa súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia riadne nevysporiadal.
13. V ďalšej časti odvolania poukázal na to, že jedným (a najpodstatnejším) z dôvodov podaného
návrhu bola skutočnosť, že odporca v spornej tlačovej správe verejne oznámil, že pre podozrenie
z nezákonného postupu vedenia mesta Tornaľa postupuje vec orgánom činným v trestnom konaní.
Urobil tak aj napriek tomu, že z kompletnej tlačovej správy, ktorá bola začiatkom januára 2026 dokonca
zverejnená na webe odporcu, vyplýva vedomosť odporcu o tom, že zo strany navrhovateľa nedošlo
pri spornej obchodnej verejnej súťaži k porušeniu zákona. Odporca totiž sám v danej kompletnej
tlačovej správe navrhol Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny
rozvoj, aby odporučil Ministerstvu financií Slovenskej republiky zákonne upraviť danú právnu otázku.
Zdôraznil, že je teda zrejmé, že k porušeniu zákona z jeho strany dôjsť nemohlo, keď daná otázka v
zákone ani nebola upravená. Aj napriek tomu trestné oznámenie voči nemu odporca podal. Predmetná
trestná vec však bola podľa zistených informácií následne (v uplynulých dňoch) povereným príslušníkom
Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej po prešetrení veci odložená a trestné stíhanie nebolo ani začaté. Z
uvedené podľa odvolateľa vyplýva zrejmý záver, že hoci sám odporca dobre vedel, že nedošlo zo strany
navrhovateľa ani k protizákonnému konaniu z hľadiska správneho práva, vonkoncom nemohlo dôjsť
ani k naplneniu trestnoprávneho konania, no napriek tomu nielenže danú vec postúpil orgánom činným
v trestnom konaní, ale napriek všetkému sprístupnil tak hrubo zavádzajúcu informáciu (predčasne)
verejnosti. Hoci ho na to už dňa 19.12.2025 a následne aj dňa 07.01.2026 navrhovateľ upozornil,
odporca tlačovú správu neupravil, teda pokračoval v neoprávnenom zásahu do vážnosti a dobrej povesti
navrhovateľa a jeho vedenia.

14. Následne odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal
zároveň na to, že odporca je nezávislý štátny orgán, ktorý dohliada na hospodárenie s verejnými
prostriedkami a majetkom, pričom práve nakladanie navrhovateľa s majetkom je legitímnym objektom
záujmu verejnosti a zároveň uviedol, že uvedený výrok odporcu nikoho nenavádza na akékoľvek
konanie voči navrhovateľovi, ani k tomu nepodnecuje. Taktiež súd poukázal na európsku judikatúru
v otázke slobody prejavu. Zverejnené tvrdenie odporcu na adresu navrhovateľa teda nepovažoval
zrejme súd prvej inštancie za protiprávny zásah a návrh zamietol aj z tohto dôvodu. Vo vzťahu k
uvedenému konštatoval, že práve povaha odporcu ako ústavou zriadeného kontrolného orgánu požíva
v spoločnosti mimoriadnu vážnosť. Nejde o televíziu či redakciu časopisu, v ktorých je z hľadiska
slobody prejavu akceptovateľná istá dávka preháňania, preto zavádzajúce a klamlivé tvrdenia o iných
subjektoch zo strany odporcu môže už len zo samotnej podstaty vážnosti jeho prejavov spôsobiť
fyzickým alebo právnickým osobám vznik ujmy spočívajúcej v negatívnej verejnej mienke na daný
subjekt. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa o tom, že
klamlivé tvrdenia odporcu na adresu navrhovateľa sú spôsobilé negatívne ovplyvniť rating navrhovateľa
ako orgánu verejnej moci, a to ako pre obyvateľstvo, tak pre investorov, či pre získanie rôznych
príspevkov z verejných zdrojov, ako aj vrhnúť značne negatívne svetlo na štatutára tohto mesta.
Štatutárna zástupkyňa navrhovateľa, hoci o tom nemá momentálne k dispozícii žiadne dôkazy, má ako
podpredsedníčka Regionálneho združenia miest a obcí Stredného Gemera vedomosť o tom, že verejná
mienka o vedení mesta V. týmto postupom NKÚ utrpela už teraz. Podstatné však bolo v tejto veci posúdiť,
či takýto zásah odporcu je/bol spôsobilý privodiť ujmu a nie posúdiť, či už ujmu spôsobil.
15. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
16. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii navrhovateľ v článku II, v ktorom odmieta právny názor
súdu prvej inštancie o tom, že neosvedčil naliehavosť svojho návrhu, keď návrh podal mesiac po
zverejnení spornej Tlačovej správy, ako aj že neosvedčil v čom má spočívať nevyhnutnosť potreby
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, odporca poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 325
ods. 1 C.s.p. zásadným slovom, v kontexte ktorého „naliehavosť“ posudzoval aj príslušný súd je pojem
„bezodkladne“ a mal za to, že podaním návrhu mesiac po zverejnení Tlačovej správy absentuje potreba
bezodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami. Odporca ďalej skonštatoval, že navrhovateľ v čl. II
odvolania odkazuje na komentár, avšak obsahovo ide o závery, ktoré sa objavujú aj v náleze III. ÚS
422/2021 (bod 11) a vyslovil názor, že bez uvedenia bližších súvislostí spojených s konkrétnou vecou
nemožno uvedené závery aplikovať priamo, bez zohľadnenia skutkového a právneho kontextu, v ktorom
boli prijaté. Predmetný nález Ústavného súdu sa týkal špecifického konania o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony fyzickej osoby s duševnou poruchou. Ústavný súd v tomto kontexte poukázal na to, že
bezodkladnosť nemožno redukovať len na časový obdobie. V prejednávanej veci však podľa odporcu
ide o spor zásadne inej povahy. Závery Ústavného súdu, a teda citovanú literatúru nemožno chápať
tak, že bez ďalšieho vylučujú význam časového hľadiska pri posudzovaní naliehavosti. Je potrebné
skúmať, či navrhovateľ skutočne čelí bezprostrednej a reálnej hrozbe ujmy. Odporca mal za to, že
takáto hrozba v prejednávanej veci nebola osvedčená, pričom samotný postup navrhovateľa, ktorý sa
najskôr domáhal nápravy mimosúdnou cestou a návrh podal až s časovým odstupom, svedčí skôr
o absencii naliehavosti než o jej existencii. Zároveň podľa odporcu navrhovateľ v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nijako neosvedčil, že domnelá škoda alebo ujma, ktorá mu
hrozí v prípade, že nebude súdnym rozhodnutím vo forme neodkladného opatrenia nariadená okamžitá
úprava pomerov medzi stranami, by bola len ťažko napraviteľná alebo nenapraviteľná, pretože sa len
domnieva, čo to môže spôsobiť, bez uvedenia konkrétnych skutočností. Navrhovateľ podľa odporcu
nijak neosvedčil vznik skutočnej neodkladnosti a potrebu bezodkladnej súdnej ochrany. Poukazuje
na ničím nepodložené všeobecné domnienky, čo mu predmetná Tlačová správa môže spôsobiť. K
výnimočnosti inštitútu neodkladného opatrenia pri konaniach o ochrane dobrej povesti odporca poukázal
na rozhodnutie Krajského súde Bratislava 16Co/29/2021 v spore o ochranu dobrej povesti právnickej
osoby, konkrétne bod 60, kde súd konštatoval, že v sporoch o ochranu dobrej povesti právnickej
osoby (resp. ochranu osobnosti fyzickej osoby) je nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré fakticky
rozhoduje vo veci samej, prípustné len výnimočne. Takýto zásah je odôvodnený iba v prípadoch, keď
je bez akýchkoľvek najmenších pochybností zrejmé, že napadnuté výroky predstavujú verbálne útoky
(hate speech), nenávistné, podnecujúce k násiliu alebo intolerancii, a teda, že akékoľvek oneskorenie
by žalobcovi spôsobilo ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu. Odporca mal za to, že
navrhovateľ nepreukázal naplnenie predmetných podmienok.

17. Odporca ďalej vo svojom vyjadrení akcentoval, že je jeho úlohou a povinnosťou verejne komunikovať
výsledky kontrolnej činnosti, jednak z titulu svojho osobitného postavenia, vyplývajúceho z Ústavy SR,
ale aj zo zákona o NKÚ. Doplnil, že má osobitné postavenie vymedzené Ústavou SR, nie je represívny
štátny orgán a kontrolovaným subjektom neukladá sankcie. Predovšetkým upozorňuje na príklady dobrej
či zlej praxe, ako aj na pochybenia a riziká vo sfére hospodárenia s verejným majetkom. S poukazom
na uvedené sa odporca stotožnil s odôvodnením prvoinštančného súdu, že navrhovateľ neosvedčil
naliehavosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a taktiež neosvedčil v čom má
spočívať nevyhnutnosť potreby bezodkladnej ujmy. Podčiarkol, že informácie uvedené v Tlačovej správe
vychádzajú fakticky a vecne z informácií uvedených v Protokole o výsledku kontroly. Na ozrejmenie
doplnil, že podľa zhrnutia uvedeného na strane č. 4 Protokolu: „Kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný
subjekt v sledovanom období nezabezpečil v legisvakačnej lehote schválenie zásad hospodárenia s
majetkom mesta v súlade s § 9 ods. 1 zákona o majetku obcí, nestanovil spôsob vyhodnocovania
stanovených kritérií v rámci obchodnej verejnej súťaže, čím nezabezpečil stanovené požiadavky v
súlade s § 9 ods. 2 písm. b) zákona o majetku obcí a čl. 32, ods. 4 písm. e) zásad hospodárenia, nemal
interne upravené riešenie možného konfliktu záujmov, keď člen komisie na vyhodnotenie OVS a aj jemu
blízka osoba mohli byť zároveň aj navrhovateľmi (súťažiacimi) v rámci OVS.“
18. K informácii uvedenej v Tlačovej správe o odstúpení zistení orgánom činným v trestnom konaní,
odporca uviedol, že predmetné zistenia fakticky odstúpil príslušnému orgánu a Tlačová správa o tejto
skutočnosti len následne fakticky informovala.
19. K článku III odvolania, týkajúceho sa odstúpenia zistení príslušnému orgánu činnému v trestnom
konaní odporca na doplnenie kontextu samotného odstúpenia uviedol, že príslušná komisia Mestského
zastupiteľstva mesta prijala uznesenie a odporučila schváliť zámer, spôsob a podmienky odpredaja
dvoch novovytvorených parciel za účelom individuálnej bytovej výstavby v dotknutej mestskej časti
spôsobom obchodnej verejnej súťaže. Predsedom komisie bola osoba, ktorá zároveň hlasovala za
zníženie ceny pre podmienky verejnej obchodnej súťaž a zároveň bola osobou s ktorou bola predmetná
Kúpna zmluva uzatvorená. Kritériá súťaže komisia nastavila tak, že okrem ceny boli hodnotené aj kritériá
veku a bydliska uchádzača, pričom tieto kritériá mali spolu vyššiu váhu než samotná ponúknutá cena.
Súťaž bola nastavená tak, že nerozhodovala hlavne cena (40 bodov), ale aj osobné vlastnosti uchádzača
(vek a bydlisko - 60 bodov). Teda okrem toho, koľko bol kto ochotný zaplatiť za pozemok, sa vo väčšej
miere posudzovalo to, koľko má kto rokov a kde býva. V tejto súvislosti zdôraznil, že nemá kompetenciu,
aby vyhodnotil subjektívnu stránku konania v rámci ingerencie a zapojenia do obchodnej verejnej súťaže,
ale na základe nedostatkov, ktoré identifikoval v rámci kontrolnej činnosti odstúpil zistenia príslušnému
orgánu činnému v trestnom konaní.
20. S námietkou navrhovateľa, že odporca mal vedomosť, že zo strany navrhovateľa nedošlo k
porušeniu zákona, odporca vyslovil nesúhlas a zdôraznil, že skutočnosť, že navrhuje potrebu právnej
úpravy v tejto oblasti neznamená, že už na základe súčasnej právnej úpravy nedošlo k porušeniu, čo zo
znenia Protokolu vyplýva. V tejto súvislosti zdôraznil, že na základe skutočností uvedených v Protokole
- navrhovateľ tým, že nestanovil spôsob vyhodnocovania stanovených kritérií, nezabezpečil splnenie
zákonných predpokladov stanovených v § 9 ods. 2 písm. b) zákona o majetku obcí a v čl. 32 ods.
4 písm. e) zásad hospodárenia na čestnú súťaž. Zdôraznil, že navrhovateľ teda namiesto toho, aby
ako verejnoprávny subjekt využil možnosť na dôkladné vysvetlenie transparentnosti verejnej obchodnej
súťaži vo verejnej debate a vecne sa vyjadril k otázkam k transparentnosti, zákonnosti podmienok
verejnej obchodnej súťaže, sa na súde SR za finančné prostriedky občanov domáha ochrany práva,
bez náležitého zdôvodnenia naliehavosti, nevyhnutnosti a samotnej dôvodnosti iniciovania konania o
neodkladnom opatrení resp. samotnej žaloby vo veci.
21. Záverom zdôraznil, že žiadnym spôsobom nezasiahol do dobrej povesti navrhovateľa a návrh na
vydanie neodkladného opatrenia ako samotnú žalobu vo veci považuje za absolútne nedôvodnú.
22. Navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu uvedenú
v odvolaní. Zdôraznil, že trvá na svojom názore o tom, že v prípade splnenia podmienok pre
vydanie neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby navrhovateľovi už vznikla akákoľvek ujma,
ani že by jej vznik celkom bezprostredne hrozil. Nesúhlasil zároveň s obranou odporcu, v rámci
ktorej odporca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 16Co/29/2021 zo dňa

30.04.2021. Argumentoval, že v uvedenom spore bol navrhovateľom podnikateľský subjekt, a to
konkrétne spoločnosť ESET, spol. s.r.o. a na strane druhej verejne známy politik, ktorý sa dopustil
negatívnych výrokov na adresu navrhovateľa. Podnikateľský subjekt, ak má byť negatívne dotknutý na
svojej dobrej povesti, je zrejmé, že by mal vedieť preukázať hrozbu nenapraviteľnej škody, ktorá mu
zásahom do jeho dobrej povesti vznikne, nakoľko primárnym účelom existencie obchodnej spoločnosti
je podnikateľská činnosť a nadobudnutie zisku z nej. V tomto prejednávanom prípade je navrhovateľ
jednotkou územnej samosprávy, ktorej poslaním je spravovať verejné veci na miestnej úrovni tak, aby
čo najlepšie uspokojovali potreby svojich obyvateľov. Mesto spravuje mnoho oblastí vecí verejných a
finančné zdroje získava nie primárne svojou podnikateľskou činnosťou, ale vo veľkom rozsahu od štátu,
či ako výsledok dobre rozvinutých investícií na svojom území, o pritiahnutie ktorých sa svojou aktivitou
snaží. Na druhej strane odporcom je, ako to on sám zvýrazňuje, ústavou zriadený osobitný kontrolný
orgán, ktorý má upozorňovať na pochybenia a riziká vo sfére hospodárenia s verejným majetkom. Práve
toto výnimočné postavenie NKÚ má byť využívané veľmi opatrne, nakoľko odporca požíva značnú
vážnosť v spoločnosti a je braný s rešpektom. To ho však neoprávňuje zverejňovať klamlivé alebo
zavádzajúce informácie, práve naopak. Uvedený prípad je teda od tejto prejednávanej veci svojím
charakterom značne odlišný.
23. Nestotožnil sa taktiež s vyjadrením odporcu o tom, že v tlačovej správe sú vecné a faktické
informácie, vyplývajúce z Protokolu o výsledku kontroly. Dôvodil, že z predmetného protokolu nevyplynuli
totiž žiadne tak závažné pochybenia, ktoré by mali mať vážne až trestnoprávne dôsledky, práve naopak,
protokol vzbudzuje relatívne pozitívny záver o nakladaní s majetkom mesta a odporúča jedine 2 zmeny v
interných predpisoch mesta tak, aby bolo konanie mesta ešte transparentnejšie. Osobitná povaha NKÚ
ako najdôležitejšieho kontrolného orgánu na území SR má zakladať veľkú dávku opatrnosti pri nakladaní
s informáciami o kontrolovaných subjektoch. Poukázal na to, že ak sa do povedomia investorov, či
štátnych inštitúcií rozhodujúcich o udeľovaní dotácií dostane informácia o podozrení z trestnoprávneho
konania zástupcov mesta, ide o veľmi vážne podrývanie dobrej povesti navrhovateľa a jeho zástupcov.
Nehovoriac o verejnej mienke rok pred voľbami do orgánov územnej samosprávy. Akcentoval, že povaha
sporových strán v tejto veci je osobitného charakteru, preto aj tak k meritu veci treba pristupovať.
V tomto prípade nejde o podnikateľský subjekt, pri ktorom môže rôznymi výrokmi dôjsť k poklesu
zisku v podmienkach hospodárskej súťaže. Na zdôraznenie ďalej uviedol, že v jeho prípade môžu mať
takéto nedôvodné a faktami nepodložené vyhlásenia najvyššieho kontrolného úradu vážne negatívne
dopady na rozvoj regiónu a samotné obyvateľstvo daného regiónu. Preto považoval za absurdné,
aby ako odporca, tak všeobecný súd požadovali preukázať konkrétne špecifikovanú bezprostredne
hroziacu ujmu zverejnením daných informácií o ňom. Navrhovateľ mal za to, že dostatočne špecifikoval
možné dôsledky, ktoré mu týmto zásahom môžu byť do budúcna spôsobené. Bol toho názoru, že
nie je právne relevantné, aby existovala už dnes konkrétna hrozba bezprostrednej ujmy. K otázke
vecnosti a faktickosti zverejnených informácií zároveň doplnil, že po preštudovaní Protokolu z výsledku
kontroly vyšlo najavo, že určité nepresnosti pri aplikácii zákona sa zistili, avšak šlo o zaužívaný postup
nastavovania podmienok OVS, kde (chybne) absentoval jedine podrobný popis prideľovania bodov pri
jednotlivých kritériách (vek, bydlisko a pod.). Toto konkrétne zistenie však nebolo porušením zákona.
Ďalej rozviedol, že pokiaľ ide o špecifikáciu prideľovania bodov za jednotlivé kritériá, NKÚ mu iba
odporučil vo výsledku kontroly úpravu a doplnenie uvedenej skutočnosti do svojich vnútorných predpisov
a následne do všetkých budúcich obchodných verejných súťaží, aby bol ich priebeh transparentnejší.
Mal preto za to, že skresľuje realitu, ak NKÚ považuje takéto pochybenie za tak závažné, že to zakladá
porušenie trestnoprávnych noriem, či vážne porušenie predpisov o nakladaní s majetkom obce a aby o
tom bolo nevyhnutné informovať verejnosť. Až do doby, pokým odborne spôsobilé subjekty (napr. orgány
činné v trestnom konaní) neposúdia právnu stránku veci, odporca by mal byť v tak vážnych vyhláseniach
zdržanlivý. O to viac, ak sú v súčasnosti platformy sociálnych sietí ako O.C. prístupné širokej verejnosti,
príspevky v nich sú extrémne rýchlo šíriteľné a zdielateľné a následne spôsobilé skutočne vysoko
efektívne formovať verejnú mienku. Orgány činné v trestnom konaní, a to ako vyšetrovateľ, tak dozorujúci
prokurátor navyše vyhodnotil, že neexistuje dôvod ani len začať trestné stíhanie v tejto veci, nie to ešte
aj niekoho obviniť. Je teda evidentné, že konanie odporcu bolo predčasné a napriek uvedenému, sporná
tlačová správa je aj naďalej uverejnená na viacerých miestach bez akejkoľvek úpravy. Vzhľadom na
uvedené zotrval na tom, že zásah do jeho dobrej povesti aj naďalej trvá. Príspevok na O. je pritom ešte
aj v dnešný deň úplne jednoducho možné zdieľať a šíriť tak ďalej.
24. Záverom podčiarkol, že odporca ho nielenže nechal na svoju odpoveď čakať takmer mesiac, ale
jeho odpoveď bola rázna, stručná a striktne odmietavá. Neostalo nič iné, len sa okamžite po obdržaní

tejto odpovede (po sviatkoch) obrátiť so svojim nárokom na súd. A práve pre ochranu financií obyvateľov
mesta Tornaľa tak učinil, nakoľko informácie o nehospodárnom až trestnoprávnom konaní zástupcov
mesta, ktoré sa v konečnom dôsledku ani nepotvrdilo, môže odlákať investorov mesta, či zapríčiniť
zrušenie realizácie projektov a čerpanie príspevkoch z externých zdrojov. Odporca by mal byť aj
vzhľadom na svoj ústavný status, ako na to sám poukazuje, zdržanlivý pri takýchto svojich vážnych
vyjadreniach. Zdôraznil, že v uvedenom konaní nejde o jednoduchú právnu otázku, preto dôvodnosť
podaného nároku je vecou posúdenia všeobecných súdov a navrhovateľ je presvedčený o tom, že
postupoval s odbornou starostlivosťou a v záujme svojich obyvateľov, keď predmetný návrh z dôvodu
právnej istoty podal. V zmysle uvedeného navrhovateľ zotrval na dôvodnosti podaného návrhu, ako aj
podaného odvolania a preto žiadal odvolací súd, aby jeho odvolaniu zo dňa 26.02.2026 v celom rozsahu
vyhovel.
25. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie v
prejednávanej veci dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil.
27. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.,
odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a s porušením práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len "Dohovor"), a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou,
resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na
súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (C.s.p.) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu
ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v
rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu
ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem "procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach
NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť
alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, znemožňujúca strane sporu realizáciu
jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a
1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom
súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,
ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom
miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať
extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. "Postupom súdu"
možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou/návrhom uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená
v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi
realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní. Odvolací súd
zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka
na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa
teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na
spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS 105/06,
III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1Cdo/213/2019,2Cdo/190/2019, 3Cdo/168/2018,
4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 6Cdo/33/2020, 7Cdo/308/2019, 8Cdo/152/2018). Právo na spravodlivý
súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
28. Odvolací uvádza, že odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. a odvolací súd sa
s ním v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť. Dôvody, pre ktoré návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol, riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými
pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi navrhovateľa uvedenými v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd v konaní nevzhliadol taký nesprávny
procesný postup, ktorý by bol spôsobilý znemožniť navrhovateľovi ako sporovej strane, aby uplatňoval
svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces; v
prejednávanej veci o taký prípad nešlo.
29. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky
majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust.
§ 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia
a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia preto poukazuje len na určité najzásadnejšie
aspekty, ktorými reaguje na argumenty navrhovateľa v odvolaní.
30. K navrhovateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. (že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací
súd ozrejmuje, že uvedený odvolací dôvod je vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo.
31. K námietke odvolateľa, že napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) C.s.p., treba uviesť, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred súdom
prvej inštancie a v jeho rozhodnutí vzhliadnuté nebolo.
32. Podľa ust. § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ust. § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.
Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
33. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je
potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, alebo, ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (§
325 ods. 1 C.s.p.). Vždy je potom potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia
osvedčený, a či je neodkladné opatrenie naliehavo potrebné. Pre úspešné uplatnenie nároku na
nariadenie neodkladného opatrenia teda zákon vyžaduje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov sporových strán, čiže osvedčenie, že bez

úpravy ich právnych pomerov by bolo nejaké konkrétne právo navrhovateľa ohrozené, pričom hrozba
musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné
návrhu vyhovieť. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
34. Odvolací súd považuje tiež za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením,
ktoré možno nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými
stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne
vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 C.s.p. je prípustné a opodstatnené len
vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu,
ak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami
nevytvorí nenávratný stav, a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným
spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť jednak uplatnený nárok, ktorý
žiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý je potrebné upraviť
neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne mu hroziaca
ujma. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný.
Ohrozenie práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy navrhovateľa neodkladného opatrenia musí
byť konkrétna a musí ju vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne
hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia, keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu nejakej
reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym
rozhodnutím.
35. Navrhovateľ sa v konaní domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol v
zmysle § 330 ods. 2 C.s.p. v zásade totožný s výrokom vo veci samej, a to pred začatím konania,
s tým, že jeho nariadením by došlo k trvalej úprave pomerov. Skutočnosť, že C.s.p. umožňuje takýto
postup, je podmienená povinnosťou súdu zaoberať sa otázkou, či v prejednávanom prípade povaha veci
umožňuje vydanie neodkladného opatrenia, ktorého vydaním by len na základe tvrdení navrhovateľa,
bez vykonania dokazovania, súd trvalo upravil pomery medzi stranami sporu (§ 330 ods. 2 v spojení
s 336 ods. 1 C.s.p.). Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj takého, ktoré v
zásade procesne konzumuje rozhodnutie vo veci samej, je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán.
Odvolací súd má rovnako za to, že k možnosti nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 330
ods. 2 C.s.p., ktorým by došlo k trvalej úprave pomerov strán sporu, je potrebné pristupovať zdržanlivo
a prihliadať predovšetkým na kritérium povahy veci. Týmto inštitútom nemožno nahrádzať prípadne
obchádzať riadny procesný postup spojený s dokazovaním v civilnom sporovom procese. Uvedený
postup je možný len vo výnimočných prípadoch, čo vyplýva z ust. § 330 ods. 2 (povaha veci), teda nie
je možné v každom jednotlivom prípade.
36. Je nevyhnutné, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovať relevantnosť a potrebu
takéhoto zásahu do subjektívnych práv odporcu. Jeho nariadenie je namieste v prípadoch, kedy
existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy. Použitím gramatického výkladu,
z hľadiska označenia tohto inštitútu: „neodkladné opatrenie“, porovnaním synonymických výrazov ako
sú: naliehavý, nástojčivý, nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie alebo rýchle riešenie, rýchly zásah,
súrny, akútny, urgentný, bezodkladný, konajúci súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú
splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, práve z dôvodu absencie naliehavej potreby
úpravy pomerov strán sporu.
37. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia
si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené
pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j. z akých
okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie
nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia,
ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme
bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ

ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má
povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.
38. Po preskúmaní návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a napadnutého
uznesenia odvolací súd nezistil v zhode so súdom prvej inštancie žiadny dôvod, na základe ktorého
by bola bezodkladná úprava pomerov medzi sporovými stranami naliehavo potrebná. Predovšetkým
navrhovateľ neosvedčil zásah. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že navrhovateľ
neuviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť škodu alebo aspoň hroziacu škodu/
ujmu, ktorá by mohla vzniknúť v dôsledku spornej tlačovej správy. V dôsledku toho neosvedčil ani
potrebu bezodkladného riešenia prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Navrhovateľ sa
môže domáhať ochrany prostredníctvom žaloby v zmysle § 19b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka .
39. S ohľadom na vyššie uvedené, rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno
vytknúť, že by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia alebo, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne,
že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené.
40. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
41. Na základe uvedeného obsah odvolania navrhovateľa nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
42. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danej veci
nedošlo k osvedčeniu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami (§ 325 ods. 1 C.s.p.), preto
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne a právne správne
potvrdil.
43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s.
p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že odporcovi plne úspešnému v odvolacom
konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).