Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/60/2026 z 19. 5. 2026
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. mája 2026, sp. zn. 4Co/60/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1426201743.1
Krajský súd Bratislava | 4Co/60/2026 | ECLI:SK:KSBA:2026:1426201743.1 | 2026-05-19 | Uznesenie
Citované ustanovenia: CSP, OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1f695f1-1637-4d46-bc5d-8a1f89ae33c5
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1426201743.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
4Co/60/2026
1426201743
19. 05. 2026
Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI:SK:KSBA:2026:1426201743.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej
a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a JUDr. Rastislava Žiga v právnej veci navrhovateľky: M. G., nar.:
XX.X.XXXX, trvale bytom: N.-A., zastúpenej: JUDr. Margaréta Chlebová, advokátka, Pod Vtáčnikom 3,
831 01 Bratislava, proti povinným: 1) S. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom: N. XXXX/X, XXX XX N., 2) R.
O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: G. XXX, XXX XX G., zastúpení JUDr. Michal Krutek, s.r.o., Hlavná 11,
917 01 Trnava o určenie, že nájomný vzťah trvá, v časti o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 05. marca 2026 č. k.
55C/10/2026-129 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v rozsahu o povinnosti povinných
1/, 2/ (žalovaných) umožniť navrhovateľke prístup a užívanie bytu č. XX, vchod: N. X, N., nachádzajúceho
sa na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, druh stavby: bytový dom, postaveného na parc. reg.
„C“ č. XXXX, katastrálne územie: A., okres: N. S., obec: N. - A., evidovaného na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom N., katastrálny odbor, p o t v r d z u j e , vo zvyšku ho
m e n í tak, že túto
povinnosť im ukladá vykonať do 3 dní od vykonateľnosti tohto uznesenia a časovo neobmedzene.
V napadnutom výroku II. o povinnosti povinných 1/, 2/ (žalovaných) zdržať sa akéhokoľvek
neoprávneného konania, ktoré by zasahovalo do práva navrhovateľky plne a nerušene užívať byt
č. XX, vchod: N. X, N., nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, druh
stavby: bytový dom, postaveného na parc. reg. „C“ č. XXXX, katastrálne územie A., okres: N. S., obec:
N. - A.Ž., evidovaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom N., katastrálny odbor, a to do
doby skončenia nájomného vzťahu založeného nájomného zmluvou na dlhodobý nájom bytu zo dňa
25.10.2024 uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v rozsahu celého výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovaným 1), 2) povinnosť umožniť navrhovateľke
prístup a užívanie bytu č. XX, vchod: N. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súp. č.
XXXX, druh stavby: bytový dom, postaveného na parc. reg. „C“ č. XXXX, katastrálne územie: A., okres:
N. S., obec: N.-A., evidovaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom N., katastrálny odbor, a
to do doby skončenia nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou na dlhodobý nájom bytu zo
dňa 25.10.2024, tiež im obom uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek neoprávneného konania, ktoré
by zasahovalo do práva navrhovateľky plne a nerušene užívať byt č. XX, vchod: N. X, nachádzajúceho
sa na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, druh stavby: bytový dom, postaveného na
parc. reg. „C“ č. XXXX, katastrálne územie: A., okres: N. S., obec: N.-A., evidovaného na LV č.
XXXX, vedenom Okresným úradom N., katastrálny odbor, a to do doby skončenia nájomného vzťahu
založeného nájomnou zmluvou na dlhodobý nájom bytu zo dňa 25.10.2024, vo zvyšnej časti návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia týkajúci sa povinnosti žalovaných vrátiť do bytu nimi vysťahované
veci navrhovateľky zamietol.

2. Vychádzal z toho, že popri žalobe o určenie, že nájomný vzťah medzi stranami sporu trvá,
navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby
povinným / žalovaným uložil povinnosť:
a) umožniť jej prístup a užívanie bytu č. XX, vchod: N. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového
domu so súp. č. XXXX, druh stavby: bytový dom, postaveného na parc. reg. „C“ č. XXXX, katastrálne
územie: A., okres: N. S., obec: N.- A., evidovaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom N.,
katastrálny odbor (ďalej len „Nehnuteľnosť“),
b) na vlastné náklady v lehote do 3 dní vrátiť všetky vysťahované veci navrhovateľky do Nehnuteľnosti,
c) zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by zasahovalo do práva navrhovateľky plne a nerušene užívať
Nehnuteľnosť, a to až do doby skončenia nájomného vzťahu.
3. Skutkovo bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnený tým, že povinní / žalovaní
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, každý v podiele 1/2. Navrhovateľka spoločne so svojou
dcérou užívala nehnuteľnosť na základe uzatvorenej zmluvy medzi účastníkmi konania zo dňa 7.3.2024.
Následne navrhovateľka požiadala o predĺženie nájomného vzťahu k predmetnému bytu na dobu 30
mesiacov, t. j. do 30.4.2027. Mesačné nájomné za užívanie Nehnuteľnosti bolo pôvodne zmluvnými
stranami dohodnuté v sume vo výške 250,- EUR, pričom navrhovateľka tvrdila, že nájomnou zmluvou na
dlhodobý nájom bytu zo dňa 25.10.2024 došlo k zvýšeniu sumy nájomného na 350,- EUR mesačne, a
to počnúc mesiacom november 2024. Navrhovateľka uviedla, že pravidelne uhrádzala dohodnutú výšku
nájomného, ktorú zasielala bezhotovostným prevodom na účet povinného 1). Dňa 16.1.2026 po príchode
z práce navrhovateľka spoločne so svojou dcérou zistili, že na dverách nehnuteľnosti sú vymenené
zámky, nakoľko kľúč nepasoval do zámku. Na dverách nehnuteľnosti bol nalepený oznam, že všetky ich
hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti budú dočasne uložené v sklade. Navrhovateľka okamžite
telefonicky kontaktovala povinného 1) za účelom vysvetlenia vzniknutej situácie, keďže povinní žiadnym
spôsobom navrhovateľku vopred neupovedomili, že ju plánujú vysťahovať, resp. ukončiť jej nájomný
vzťah. Povinný 1) odmietol nehnuteľnosť sprístupniť a odkázal v danej veci komunikovať s jeho právnym
zástupcom. Vzhľadom na to, že dcéra navrhovateľky je nepočujúca, navrhovateľka bola nútená privolať
príslušníkov policajného zboru (ďalej len „PZ“) pre účely sprístupnenia aspoň sušičky naslúchacieho
prístroja. Navrhovateľka s dcérou do dňa podania návrhu nemajú prístup k svojim osobným veciam
(ošatenie, hygienické potreby, zdravotné dokumentácie, osobné doklady, dokumenty a iné), keďže
povinní im nehnuteľnosť odmietli aj napriek viacerým výzvam sprístupniť. Navrhovateľka a jej dcéra boli
nútené si všetky potrebné veci v krátkom čase zakúpiť a zabezpečiť, tak aby boli schopné normálneho
fungovania, a to napriek tomu, že za mesiac január 2026 mali riadne uhradené mesačné nájomné.
Navrhovateľka a jej dcéra mali v nehnuteľnosti okrem iného lieky na predpis (Flector Rapid), ktorý sa
predpisuje na tri mesiace a o opätovný predpis možno žiadať až po uplynutí lehoty, na ktorú boli lieky
určené. Dcéra navrhovateľky mala predpísané dve balenia liekov v novembri 2025, teda najbližšie vie
požiadať o ďalší predpis až v mesiaci marec. Dovtedy nebude môcť užívať lieky, ktoré má zo zdravotných
dôvodov lekárom predpísané. Navrhovateľka mala v nehnuteľnosti aj potraviny, jedlo, v chladničke a v
mrazničke mäsové výrobky, ktoré podliehajú skaze, no napriek tomu jej povinní tieto veci nesprístupnili.
Dňa 27.1.2026 došlo zo strany povinných k vysťahovaniu vecí navrhovateľky z nehnuteľnosti, pričom
bola informovaná správou zo strany právneho zástupcu povinných, že veci budú uskladnené v sklade,
kde si ich môže vyzdvihnúť. K vysťahovaniu navrhovateľka privolala príslušníkov PZ, ktorí preverili
situáciu a vedú konanie pod č. 27.26/1368 (Obvodné oddelenie PZ Petržalka - stred). Navrhovateľka
má za to, že má riadne uzatvorený nájomný vzťah k nehnuteľnosti, pričom nájomné je uhradené riadne
a včas. Domnieva sa, že povinní konali v rozpore so zákonom a dopustili sa trestného činu porušovania
domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona. Z uvedeného podľa navrhovateľky vyplýva dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Cieľom požadovaného neodkladného opatrenia je
podľa nej zabrániť akejkoľvek ujme na majetku a akýmkoľvek ďalším sporom, ktoré by mohli vzniknúť
v súvislosti s nesprístupnením nehnuteľnosti. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila
listinné dôkazné prostriedky: preukazy fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom
zo dňa 28.10.2013 a 14.8.2024, výpisy z LV č. XXXX pre katastrálne územie A. zo dňa 4.2.2026, zmluva
o prevode vlastníctva k bytu, dohoda o predkupnom práve a dohoda o dočasnom užívaní bytu zo dňa
7.3.2024, nájomná zmluva na dlhodobý nájom bytu zo dňa 25.10.2024, detaily pohybov za obdobie
máj 2024 - január 2026, oznam, komunikácia za obdobie 29.2.2024 - 19.1.2026, predpis liekov zo
dňa 25.11.2025, SMS o uskladnení vecí a fotodokumentácia. Zároveň navrhla dožiadanie úradného
záznamu č. 27.26/1368.

4. Súd prvej inštancie z návrhu a k nemu doložených listín zistil, že zmluvou o prevode vlastníctva k bytu,
dohodou o predkupnom práve a dohodou o dočasnom užívaní bytu zo dňa 7.3.2024 došlo k prevodu
nehnuteľnosti z navrhovateľky na povinných. V čl. IX ods. 1 až 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
odo dňa podpisu zmluvy je navrhovateľka so svojou dcérou N.. O. G., nar. X.X.XXXX, tr. bytom: N. X,
XXX XX N. (ďalej len „dcéra“) oprávnená užívať nehnuteľnosť za odplatu 250,- EUR mesačne za každý
aj začatý mesiac užívania, a to do 31.10.2024. V čl. VI ods. 2 zmluvy je obsiahnuté splnomocnenie
zmluvných strán udelené JUDr. Marcelovi Ružarovskému, advokátovi na podanie elektronického návrhu
na vklad do katastra nehnuteľností. Pri povinnom 1) je v záhlaví uvedená kontaktná e-mailová adresa:
J..Y.. Z výpisov z LV č. XXXX pre katastrálne územie A. zo dňa 4.2.2026 vyvodil, že povinní sú
podielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľnosti, každý v podiele 1/2 (titulom nadobudnutia je kúpna zmluva,
S.-XXXX/XXXX zo dňa 9.4.2024). Mal za osvedčené, že nájomnou zmluvou na dlhodobý nájom bytu zo
dňa 25.10.2024 prenechali povinní navrhovateľke Nehnuteľnosť za účelom bývania do užívania na dobu
určitú - 30 mesiacov, tzn. do 30.4.2027 (čl. V ods. 1 zmluvy). V čl. IV ods. 16 zmluvy bolo dohodnuté,
že navrhovateľka bude nehnuteľnosť užívať so svojou dcérou. Navrhovateľka sa zaviazala platiť za
prenájom bytu nájomné vo výške 350,- EUR, splatné vopred do 15. dňa kalendárneho mesiaca (čl. VI
ods. 1 zmluvy). Podľa čl. V ods. 2 zmluvy nájom zaniká a) uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý, b)
písomnou dohodou medzi povinnými a navrhovateľkou, c) písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných
strán za podmienok uvedených v zmluve, d) písomným odstúpením od zmluvy jednou zo zmluvných
strán za podmienok uvedených v zmluve, e) zánikom predmetu nájmu. Pri povinnom 1) je v záhlaví
uvedená kontaktná e-mailová adresa: J..Y.. Z detailov pohybu mal za osvedčené, že navrhovateľka
uhradila povinnému 1) na účet č. Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX titulom nájomného nasledujúce
platby:
- vo výške 250,- EUR zo dňa 13.5.2024 (táto úhrada bola realizovaná na účet v zmysle čl. IX ods. 2
zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, dohody o predkupnom práve a dohody o dočasnom užívaní bytu
zo dňa 7.3.2024)
- vo výške 250,- EUR zo dňa 12.7.2024,
- vo výške 250,- EUR zo dňa 13.8.2024,
- vo výške 250,- EUR zo dňa 13.9.2024,
- vo výške 250,- EUR zo dňa 14.10.2024,
- vo výške 350,- EUR zo dňa 13.11.2024,
- vo výške 350,- EUR zo dňa 13.12.2024,
- vo výške 350,- EUR zo dňa 13.1.2025,
- vo výške 350,- EUR zo dňa 14.2.2025,
- vo výške 350,- EUR zo dňa 13.3.2025,
- vo výške 350,- EUR zo dňa 14.4.2025,
- vo výške 350,- EUR zo dňa 14.5.2025,
- vo výške 350,- EUR z o dňa 13.6.2025,
- vo výške 350, - EUR zo dňa 14.7.2025,
- vo výške 350,- EUR zo dňa 14.8.2025,
- vo výške 350,- EUR zo dňa 12.9.2025,
- vo výške 350,- EUR zo dňa 14.10.2025,
- vo výške 350 - EUR zo dňa 14.11.2025,
- vo výške 350,- EUR zo dňa 12.12.2025,
- vo výške 350,- EUR zo dňa 15.1.2026.
5. Z komunikácie medzi navrhovateľkou a povinným 1) súd prvej inštancie zistil, že mala navrhovateľka
uhrádzať nájomné na účet č. Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (správa z 11.7.2024, 13:26).
Komunikácia sa týkala nehnuteľnosti („byt na N.“, napr. správa z 25.11.2024, 13:55 a nasl.) a zo správy
z 16.1.2026, 18:37 vyvodil, že dňa 16.1.2026 došlo k výmene zámku bez vedomosti navrhovateľky.
Podľa správy z 16.1.2026, 18:38 adresovanej navrhovateľke: „Vy nereaguje Ť2 roky absolútne na nič len
chodíme kvôli vám po kriminálke máme všetkého dosť veci vám budú odovzdané v pondelok na základe
toho že tam príde Notár ktorý mám spíše všetky veci dopodrobna ktoré máte v tom byte a podávam ešte
na vás trestné oznámenie že z toho bytu ste spravili sklad.“.
Podľa správy z 16.1.2026, 18:47 adresovanej navrhovateľke: „Presne tak už vás máme dosť vy v tom
byte poprvé absolútne nebývate bývajú tam cudzie osoby ktoré z toho bytu spravili sklad to sa nevolá
byt to je jedno hnusné veľké skladisko toto ste vy urobili s bytom sa môžete hanbiť.“

Podľa správy z 16.1.2026, 19:38 adresovanej navrhovateľke: „V pondelok Vám budú veci odovzdané
protokolárne, oficiálne spísané zápisnicou, a to za účelom predídenia akýmkoľvek nedorozumeniam,
podozreniam alebo ďalším problémom.“.
V zmysle oznamu budú všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti, vrátane nábytku a
spotrebičov, s výnimkou vstavaných súčastí, dočasne uložené v sklade s cieľom ich ochrany, zachovania
a zabezpečenia. V závere oznamu je uvedený kontakt s označením „JUDr. Ružarovský“. Podľa SMS
správy budú podmienky pre vyzdvihnutie doručené písomne poštou na adresu R. XXXX/XX, N.; doba
uskladnenia je 50 dní; viac informácií je dostupných na webe https://top-sklad.sk. Z preukazov zo dňa
28.10.2013 a 14.8.2024 vyvodil, že navrhovateľka a jej dcéra sú fyzické osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom.
6. Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie vec podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), podľa § 325 ods. 1, 2 písm. d)
CSP, § 326 ods. 1 a 2 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 CSP, § 685 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v prípade, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
Musí ísť o taký stav právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú súdnu
ochranu, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Pri obidvoch skupinách neodkladných opatrení
musí súd skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či sú dané dôvody nariadenia neodkladného
opatrenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné považovať za osvedčený, ak
navrhovateľ preukáže, že mu bez bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami bude spôsobená ujma
alebo ak k takejto ujme konaním protistrany už dochádza. Dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním
rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia je na strane navrhovateľa, ktorý
je inter alia povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným
opatrením poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku možno dosiahnuť
najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou
argumentáciou. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti.
8. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom
kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, či navrhovateľkou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)
a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Vychádzajúc
zo skutkových tvrdení navrhovateľky a ňou predložených listín dospel súd prvej inštancie k záveru, že
návrh na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný.
9. Súd prvej inštancie mal za osvedčený právny vzťah medzi sporovými stranami, keďže navrhovateľka
je spolu so svojou dcérou v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 25.10.2024, uzatvorenej medzi sporovými
stranami, podľa súdu prvej inštancie oprávnená nehnuteľnosť dočasne užívať za účelom bývania, a
to až do 30.4.2027. Zároveň vychádzal z osvedčenia toho, že v súlade s obsahom nájomnej zmluvy
navrhovateľka riadne a včas uhrádzala dohodnuté nájomné vo výške 350, - EUR na účet, ktorý
povinný 1) vymedzil v ich vzájomnej komunikácii. Účastníkov predloženej komunikácie [navrhovateľku
a povinného 1)] mal súd prvej inštancie za osvedčených priamo jej obsahom, keďže sa týkala
nehnuteľnosti a povinný 1) v rámci nej uviedol aj svoju e-mailovú adresu: J..Y., ktorá sa zhoduje s emailovou adresou obsiahnutou v zmluvnej dokumentácii. Mal za to, že v súvislosti s trvaním nájomnej
zmluvy neboli v čase jeho rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 ods.
2 CSP) osvedčené také okolnosti, ktoré by viedli k záveru o skoršom ukončení nájomnej zmluvy,
tzn. niektorým zo spôsobov podľa čl. V ods. 2 nájomnej zmluvy. Skoršie ukončenie nevyvodil ani z
komunikácie medzi navrhovateľkou a povinným 1), ktorý v rámci nej nepoukazoval na to, že by z jeho
strany došlo k daniu výpovede nájomnej zmluvy alebo k odstúpeniu od nej. Faktický stav v podobe
nemožnosti navrhovateľky nehnuteľnosť užívať nastal v dôsledku výmeny zámku dverí nehnuteľnosti, čo

povinný 1) v rámci vzájomnej komunikácie nerozporoval. Poukázal iba na to, že navrhovateľka si údajne
v nehnuteľnosti urobila sklad a užívajú ju iné osoby. Súd prvej inštancie nevylúčil, že pre správanie sa
jednej zmluvnej strany môže dôjsť ku skoršiemu ukončeniu zmluvy, avšak uvedené musí zodpovedať
predpokladanému a dohodnutému postupu (čo napokon vyvodil aj z čl. V nájomnej zmluvy). Z postoja
povinného 1) [vyplývajúceho z predloženej komunikácie] taký postup nevyvodil, práve naopak, mal za
to, že osvedčuje iba faktické správanie sa povinného 1) v podobe bránenia užívania Nehnuteľnosti
navrhovateľkou napriek uzatvorenej nájomnej zmluve.
10. S ohľadom na trvanie nájomnej zmluvy a bránenie užívania nehnuteľnosti navrhovateľke mal
súd prvej inštancie za osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Vyhodnotil za osvedčené, že navrhovateľka nemôže realizovať základné potreby a nerušene užívať
nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej uzatvorila nájomnú zmluvu a za nájom ktorej riadne a včas uhrádza
nájomné. Nájom bytu pritom slúži na uspokojovanie bytovej potreby nájomcu ako jednej zo základných
ľudských potrieb (čo je u navrhovateľky a jej dcéry, ako oprávnenej v nehnuteľnosti bývať v zmysle
nájomnej zmluvy, zvýraznené tým, že obe sú fyzickými osobami s ťažkým zdravotným postihnutím so
sprievodcom). Uviedol, že práve z tohto dôvodu je v § 685 ods. 1 OZ zakotvená osobitná ochrana
nájmu bytu a ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie predbežne konštatoval, že na zmluvný vzťah sa s ohľadom na dĺžku
dohodnutej doby nájmu (30 mesiacov, tzn. 2 a pol roka) vzťahujú ustanovenia o nájme bytu podľa OZ,
keďže v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení neskorších
predpisov: „krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky.
Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť
najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát.“.
11. Na základe uvedených skutočností považoval súd prvej inštancie uloženie požadovanej povinnosti
v časti umožnenia prístupu a užívania nehnuteľnosti, ako aj v časti zdržania sa konania zasahujúceho
do práva navrhovateľky nehnuteľnosť plne a nerušene užívať za objektívne a efektívne pre dosiahnutie
ochrany, ktorej sa domáha. S prihliadnutím na princíp proporcionality však súd prvej inštancie tieto
povinnosti časovo obmedzil do doby skončenia nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou na
dlhodobý nájom bytu zo dňa 25.10.2024. V prípade uplynutia času, na ktorý bola zmluva uzavretá,
prípadne v dôsledku iného spôsobu riadneho skončenia nájomného vzťahu totiž navrhovateľka stratí
postavenie nájomníčky vo vzťahu k Nehnuteľnosti a tým aj právo, ktoré by jej umožnilo do nej
vstupovať a užívať ju. Súd prvej inštancie súčasne obmedzil povinnosť zdržať sa zasahovania do
užívania nehnuteľnosti navrhovateľkou iba neoprávnenými zásahmi, keďže povinným, ako vlastníkom
a prenajímateľom Nehnuteľnosti, naďalej prislúchajú pri splnení zákonných, či zmluvných predpokladov
oprávnenia (napr. čl. IV ods. 3 nájomnej zmluvy - obhliadka), rovnako aj povinnosti (napr. § 691 OZ
- odstránenie závad), vyžadujúce určitý oprávnený zásah do užívania bytu nájomcom. Mal za to,
že nariadením neodkladného opatrenia nie je vytvorený nenávratný stav, keď samotní povinní sa už
pri podpise nájomnej zmluvy za čas jej trvania vzdali užívacieho práva k Nehnuteľnosti v prospech
navrhovateľky a neodkladné opatrenie je obmedzené výlučne trvaním nájomného vzťahu. Vzhľadom na
povahu nariadeného neodkladného opatrenia a neexistenciu peňažnej pohľadávky navrhovateľky voči
povinným mal za vylúčené dosiahnutie cieľa nariadením zabezpečovacieho opatrenia.
12. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie považoval za odôvodnené
nariadiť voči obom povinným, a to aj napriek tomu, že komunikácia osvedčujúca bránenie užívania
nehnuteľnosti prebehla medzi navrhovateľkou a povinným 1). Konštatoval, že dňa 12.2.2026 bola
súdu prvej inštancie doručená žaloba o určenie, že nájomný vzťah trvá (pôvodne vedená pod sp. zn.
6C/13/2026), ktorej prílohu tvorilo oznámenie o uložení hnuteľných vecí a možnosti ich prevzatia zo dňa
4.2.2026, vyhotovené obomi povinnými. Povinná 2) teda stav v podobe vysťahovania vecí navrhovateľky
a neumožnenia jej nehnuteľnosť užívať fakticky akceptuje, preto mal za dôvodné upraviť pomery medzi
zmluvnými stranami nájomnej zmluvy tak, aby tým bol dosiahnutý účel sledovaný nájmom bytu.
13. Súd prvej inštancie návrh vo zvyšnej časti zamietol. Ak sa navrhovateľka domáhala uloženia
povinnosti na náklady povinných vrátiť všetky vysťahované veci z nehnuteľnosti, v tejto časti posúdil
požadovanú povinnosť ako nešpecifikovanú, keďže navrhovateľka vysťahované veci nekonkretizovala.
Okrem toho vyhodnotil, že v tejto časti navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Ako vyvodil z oznamu, aj SMS správy, veci navrhovateľky boli uložené v skladovom priestore a

navrhovateľke nič nebránilo si ich vyzdvihnúť. Navrhovateľka netvrdila žiadne skutočnosti, ktoré by
viedli súd prvej inštancie k opačnému záveru (napr. zadržiavanie vecí priamo povinnými, ktorí by
ich navrhovateľke odmietali vydať, podmieňovanie vydania vecí splnením podmienok mimo možností
navrhovateľky a podobne). Mal za to, že dosiahnutie tohto cieľa navrhovateľka môže realizovať inak ako
požadovaným neodkladným opatrením, a to vlastnou činnosťou, bez ingerencie súdu.
14. Súd prvej inštancie na účely rozhodovania o podanom návrhu považoval za nadbytočné vyžiadanie
úradného záznamu z Obvodného oddelenia PZ Petržalka - stred č. 27.26/1368, keďže bránenie užívania
nehnuteľnosti navrhovateľkou a to, že došlo k vysťahovaniu jej vecí z nehnuteľnosti, mal za osvedčené
z už predložených listín. Navrhovateľka pritom okrem tvrdenia o tom, že k vysťahovaniu jej vecí z
nehnuteľnosti došlo, nekonkretizovala, čo ďalšie malo byť úradným záznamom osvedčené. Bremeno
tvrdenia v tomto smere spočíva na navrhovateľovi, ktorý o nariadenie neodkladného opatrenia žiada.
15. Súd prvej inštancie vysvetlil, že neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo
veci samej (§ 336 ods. 1 CSP), keďže po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dňa
12.2.2026, už žalobu podala a domáha sa ňou určenia, že nájomný vzťah trvá (pôvodne vedená pod
sp. zn. 6C/13/2026, v súčasnosti vedená pod sp. zn. 55C/10/2026).
16. Konštatoval, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
17. Proti tomuto uzneseniu podali v celosti prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie
žalovaní 1/, 2/ z dôvodov, že konanie má podľa nich inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie podľa nich dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav podľa nich neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
ako aj že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa nich vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietali technické falšovanie nájomnej zmluvy na dlhodobý nájom bytu žalobkyňou na dobu 30
mesiacov, t. j. do 30.4.2027 a záver súdu prvej inštancie, že s ohľadom na trvanie nájomnej zmluvy a
bránenie užívania nehnuteľnosti navrhovateľke mal za osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov. Vytkol mu tiež konštatovanie, že na zmluvný vzťah sa s ohľadom na dĺžku
dohodnutej doby nájmu (30 mesiacov, tzn. 2 a pol roka) vzťahujú ustanovenia o nájme bytu podľa OZ,
keďže v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu v znení neskorších
predpisov: „krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky, ktorý
možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky,
a to dvakrát. Mali za to, že už zo samotného vyhotovenia a obsahu dokumentu označeného ako nájomná
zmluva na dlhodobý nájom bytu (ďalej aj ako „Zmluva“) je vidieť, že tento bol umelo vytvorený, účelovo
pospájaný z rôznych dokumentov technickým falšovaním v snahe fingovať existenciu nájomného vzťahu
medzi žalobkyňou a žalovanými, pričom túto zmluvu a ani podobnú zmluvu žalovaní nikdy nepodpísali.
Keďže žalovaní zmluvu nikdy nevideli, nepodpísali a túto predkladá žalobkyňa, tak jediným možným
záverom podľa ich je, že túto sfalšovala samotná žalobkyňa a následne ju vedome predložila v súdnom
konaní v snahe spôsobiť ujmu žalovaným. K uvedenému záveru poukázali na nasledovné:
1) Nesprávne označenie právnej úpravy zmluvy - žalovaní sú spoločníkmi a konateľmi v spoločnej
realitnej kancelárii REALL INVEST s. r. o. a preto majú vedomosti o tom, aké zákony upravujú nájom
nehnuteľností a nimi pripravované návrhy zmlúv majú istú kvalitu. Uvedené vyplýva aj zo zmluvy o
prevode vlastníctva k bytu, dohody o predkupnom práve, dohody o dočasnom užívaní bytu (ďalej aj
ako „Kúpna zmluva“), ktorú pripravovali osobne žalovaní. V zmluve predloženou žalobkyňou je ale hneď
v úvode uvedené, že mala byť uzatvorená podľa zákona č. 98/2014 Z. z. o „dlhodobom nájme bytu“.
Uvedené je zjavný nezmysel, keďže zákon č. 98/2014 Z. z. je o zákonom o krátkodobom nájme bytu.
Tento pokus o falšovanie zjavne vychádza z právnej nevedomosti žalobkyne.
2) Nesprávne označenie trvalého pobytu žalovaného v rade 1 - v zmluve je uvedené, že trvalý pobyt
žalovaného má byť na adrese „G. XXXX/XX, XXX XX H.“. Takáto adresa ale neexistuje a žalovaný v
rade 1 podľa Kúpnej zmluvy mal trvalý pobyt na adrese „ulica G. XXXX/XX, XXX XX H.“.
3) Podpisy na zmluve boli vyhotovené technickým falšovaním prenesením z iného dokumentu. Pre
vyvodenie tohto záveru je potrebné si navzájom porovnať podpisy na kúpnej zmluve a podpisy na
zmluve.

Nahnutie podpisovej časti žalovaného v rade 1 na kúpnej zmluve je spôsobené tým, že aj samotná
posledná strana kúpnej zmluvy bola odfotená šikmo. Predmetné podpisy sú pritom absolútne zhodné čo
do tvaru, veľkosti, miesta na podpisovom vzore kde začínajú, končia, kde prechádzajú cez vybodkovanú
časť. Dokonca tvorca tohto falzifikátu sa dopustil nepozornosti, keď ich skopíroval aj s číslom 1 za
miestom pre podpis, ktoré v kúpnej zmluve odkazuje na potrebu úradného overenia podpisov.
Nahnutie podpisovej časti žalovanej v rade 2 na kúpnej zmluve je spôsobené tým, že aj samotná
posledná strana kúpnej zmluvy bola odfotená šikmo. Predmetné podpisy sú pritom absolútne zhodné čo
do tvaru, veľkosti, miesta na podpisovom vzore kde začínajú, končia, kde prechádzajú cez vybodkovanú
časť. Dokonca tvorca tohto falzifikátu sa dopustil nepozornosti, keď ich skopíroval aj s číslom 1 za
miestom pre podpis, ktoré v kúpnej zmluve odkazuje na potrebu úradného overenia podpisov.
Nahnutie podpisovej časti žalobkyne na kúpnej zmluve je spôsobené tým, že aj samotná posledná
strana kúpnej zmluvy bola odfotená šikmo. Predmetné podpisy sú pritom absolútne zhodné čo do tvaru,
veľkosti, miesta na podpisovom vzore kde začínajú, končia, kde prechádzajú cez vybodkovanú časť.
Dokonca tvorca tohto falzifikátu sa dopustila nepozornosti, keď ich skopírovala aj s číslom 1 za miestom
pre podpis, ktoré v kúpnej zmluve odkazuje na potrebu úradného overenia podpisov.
Ani samotná posledná strana zmluvy s podpismi nie je rovnaká a kým horná časť od bodu 7 po označenie
strán je orientovaná smerom doprava nahor, tak celá podpisová časť je orientovaná smerom doprava
nadol.
Už len uvedené podľa nich vylučuje, aby bola predmetná podpisová časť súčasťou dokumentu
označeného ako zmluva. V prípade, ak by podpisová časť na zmluve bola jej súčasťou, bol by sklon celej
predtlačenej strany rovnaký a nie rozdielny, ako je tomu v prípade Zmluvy. Vyjadrili názor, že pri dvoch
rôznych exemplároch dvoch rôznych zmlúv sa pritom dôvodne predpokladá, že tieto boli podpísané síce
tými istými osobami, ale v inom čase a na inom mieste (kúpna zmluva z dôvodu overenia podpisov
u notára). Na dvoch rôznych exemplároch zmlúv sa ale nemôžu nachádzať tri úplne zhodné podpisy,
umiestnené na úplne rovnakom mieste, nakoľko ani jeden človek sa nepodpíše dvakrát úplne rovnako
a neumiestni svoj podpis dvakrát na úplne rovnaké miesto. Uvedené považovali za technicky vylúčené
a jediným možným záverom podľa nich je, že došlo k sfalšovaniu zmluvy, aby bolo možné tvrdiť, že
nájomný vzťah trvá aj po uplynutí doby podľa čl. IX. ods. 3 kúpnej zmluvy, teda po 31.10.2024. Kúpna
zmluva obsahovala dohodu o dočasnom užívaní bytu s jasne určenou dobou, na ktorú sa toto dočasné
užívanie zriaďuje, t. j. do 31.10.2024, pričom ani žalobkyňa netvrdí, že by došlo k predĺženiu doby nájmu
podľa čl. IX. ods. 3 kúpnej zmluvy.
Na doplnenie uvádzajú, že žalovaní v 10.2024 síce poslali žalobkyni návrh nájomnej zmluvy (viď príloha)
(ďalej aj ako „Návrh zmluvy“), ale tento nebol nikdy žalobkyňou prijatý a zároveň sa obsahovo a aj
formálne odlišuje od sfalšovanej (ako napr. rozdielne číslovanie, formát písma, zarovnanie, ...) zmluvy
predloženej žalobkyňou v tomto konaní. Odhliadnuc od všetkých menej podstatných odchýlok tak návrh
zmluvy bol v úvode označený ako „uzatvorená podľa ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 98/2014 Z. z. o
krátkodobom nájme bytu“ a nie „dlhodobom nájme bytu“, ako to upravila v danom falzifikáte žalobkyňa.
Zároveň doba nájmu bola v čl. V. ods. 1 návrhu zmluvy uvedená ako „6 mesiacov“ a nie „30 mesiacov“,
ako to upravila v danom falzifikáte žalobkyňa. Aj z uvedeného vyplýva nesúlad medzi vôľou žalovaných
podľa návrhu zmluvy a sfalšovanou zmluvou. Zároveň poukazujeme na to, že žalovanými zaslaný návrh
zmluvy má odlišné usporiadanie podpisovej časti oproti zmluve. Poukázali na rozdiely aj vo formátovaní,
že kým na návrhu zmluvy je ako prvý z prenajímateľov uvedená žalovaná v rade 2, tak na Zmluve je
ako prvý z prenajímateľov uvedený žalovaný v rade 1. Zároveň v komunikácii s predchádzajúcim PZ
žalovaných vyvodili, že tomuto žalobkyňa zaslala fotku údajne poslednej strany zmluvy, kde ale úplne
chýba označenie odseku „7“ a jeho celého znenia. Žalobkyňa teda predchádzajúcemu PZ žalovaných a
súdu prvej inštancie podľa nich poslala 2 rozdielne dokumenty tváriace sa ako zmluva, teda nedopustila
sa technického falšovania len raz, ale minimálne dva krát. Snaha žalobkyne o falšovanie zmluvy bola
podľa nich vyhotovená na amatérskej úrovni a na jej odhalenie nie sú potrebné žiadne špeciálne
skúsenosti a zručnosti. Úroveň uvedeného technického falšovania prirovnali na úroveň vytlačenia
bankovky na domácej tlačiarni, čo ale neznižuje nebezpečnosť takéhoto konania a ani nezbavuje
žalobkyňu zodpovednosti za svoje konanie. Na základe uvedeného mali za nepochybné, že nájomný
vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými na základe zmluvy nikdy nevznikol a predchádzajúci nájomný
vzťah na základe kúpnej zmluvy zanikol uplynutím doby na ktorú bol dohodnutý, t. j. k 31.10.2024. Preto
ak súd prvej inštancie v uznesení uviedol: „27 ... V prípade uplynutia času, na ktorý bola zmluva uzavretá,
prípadne v dôsledku iného spôsobu riadneho skončenia nájomného vzťahu totiž navrhovateľka stratí
postavenie nájomníčky vo vzťahu k nehnuteľnosti a tým aj právo, ktoré by jej umožnilo do nej vstupovať
a užívať ju.“, tak doba, na ktorú bol zriadený nájomný vzťah žalobkyne k bytu žalovaných uplynula dňa
31.10.2024 a od tohto dátumu žalobkyňa spolu s dcérou stratila postavenie nájomníčky vo vzťahu k

bytu a tým aj právo, ktoré by jej umožnilo do nej vstupovať a užívať ho. Pokiaľ ide o komunikáciu medzi
stranami sporu k návrhu nájomnej zmluvy, k samotnému dátumu uvedenému na zmluve 25.10.2024,
kedy malo dôjsť podľa žalobkyne k jej podpisu / uzatvoreniu poukázali na komunikáciu medzi žalobkyňou
a žalovaným v rade 1 predloženú žalobkyňou, najmä v rozmedzí strán č. 18 - 30:
- 25.10.2024, 12:30 - Jaroslava: „Stretneme sa u notára oproti Kyjevu. JUDr Ďuriač“
- 25.10.2024, 12:36 - Jaroslava: „Dnes potrebujem predĺženú nájomnú zmluvu“
- 25.10.2024, 12:47 - Jaroslava: „Nevadí dáte mi ju u notára a ja si ju najprv prelusknem“
- 25.10.2024, 13:11 - Jaroslava: „Dobrý deň. Moc veci mi tam nejako nesedí. Musím si k tomu sadnúť
s právnikom. A to stíham až v utorok.“
- 25.10.2024, 13:13 - Jaroslava: „Takže dnes do Bratislavy nemusíte“
- 7.11.2024, 11:13 - Jaroslava: „To nebola predlzena nájomná zmluva.“
Z uvedenej komunikácie vyvodili, že dňa 25.10.2024 nedošlo k podpisu akejkoľvek nájomnej zmluvy
a ani zmluvy, a to z dôvodu na strane žalobkyne, ktorá dohodnuté stretnutie zrušila. Žalovaný v rade
1 zároveň požadoval podpísanie nájomnej zmluvy s overením podpisov u notára, k čom rovnako
nikdy nedošlo, pričom konkrétneho notára si vybrala sama žalobkyňa. V predmetnej komunikácii za
r. 2024 ani žalobkyňa netvrdila, že by bola medzi ňou a žalovanými uzatvorená zmluva. Uviedli, že
žalovaní v 10.2024 síce poslali žalobkyni návrh zmluvy, ale tento nebol nikdy žalobkyňou prijatý a
zároveň sa obsahovo a aj formálne odlišuje od sfalšovanej (ako napr. rozdielne číslovanie, formát písma,
zarovnanie, ...) Zmluvy predloženej žalobkyňou v tomto konaní. Zároveň v predmetnom návrhu zmluvy
prejavili žalovaní vôľu na uzatvorenie nájomného vzťahu len na 6 mesiacov a nie 30 mesiacov. Aj
z uvedeného vyvodili nesúlad medzi vôľou žalovaných podľa návrhu zmluvy a sfalšovanou zmluvou.
Namietali, že zmluvu ako podľa žalobkyne pokračovanie kúpnej zmluvy žalobkyňa „zázračne“ objavila
až dňa 19.01.2026 ráno. Zopakovali, že zmluva nebola nikdy medzi sporovými stranami uzatvorená,
sporové strany nikdy nemali vôľu uzatvoriť akúkoľvek nájomnú zmluvu na obdobie 30 kalendárnych
mesiacov a zmluva je len výsledkom neodborného technického falšovania žalobkyňou. Tiež uviedli, že
úhrady v sume 350,- EUR sú vydávaním bezdôvodného obohatenia v symbolickej výške a že bolo trestné
konanie iniciované žalovanými dňa 26.01.2026. Namietali, že nie je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne o
tom, že zmluvou došlo k zvýšeniu sumy nájomného zo sumy 250,- EUR na sumu 350,- EUR. V tejto
súvislosti dali do pozornosti čl. IX. ods. 4 kúpnej zmluvy v nasledovnom znení: 4. Dočasné užívanie
Predmetu prevodu sa ukončí dňa 31.10.2024. Po tomto termíne je predávajúca, a osoby s ňou žijúce,
povinné vysťahovať sa z predmetu nájmu. Ak predávajúca poruší túto povinnosť, zaväzuje sa zaplatiť
a) zmluvnú pokutu vo výške 33,- EUR denne za každý deň užívania predmetu prevodu po uplynutí
stanoveného termínu,
b) náhradu za užívanie vo výške 350,- EUR za každý začatý mesiac, počas ktorého predmet prevodu
užíva po uplynutí stanoveného termínu.
Z uvedeného vyvodili, že keď žalobkyňa uhrádzala mesačne sumu 350,- EUR od 31.10.2024, tak
uvedené nepredstavovalo dohodnutú výšku nájmu podľa akejkoľvek nájomnej zmluvy, ale uvedené
predstavovalo vydávanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu po skončení platnosti dohody o
dočasnom užívaní podľa čl. IX. kúpnej zmluvy. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
pasívne legitimovaný vyplýva z § 451 ods. 1 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je povinný vydať
získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil.
Majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil, hoci by sa zmenšiť
mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti. Pre túto povinnosť považovali za
irelevantné, bez právneho významu, či ten kto bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobrej viere alebo
nie. K uvedenému názoru dospel aj Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku sp. zn. 24Co/230/2013 zo
dňa 02.10.2013. V tejto súvislosti predložili a dali do pozornosti aj trestné oznámenie zo dňa 29.01.2026,
ktoré podávali žalovaní prostredníctvom svojho druhého právneho zástupcu voči žalobkyni a v ktorom
o.i. poukázali na nasledovné:
- Žalovaní po uplynutí doby nájmu podľa kúpnej zmluvy síce rokovali so žalobkyňou o uzatvorení novej
zmluvy o krátkodobom nájme bytu, ale neúspešne,
- Namiesto odsťahovania sa z bytu začala žalobkyňa podávať na žalovaných opakovane trestné
oznámenia, ktoré boli všetky vyhodnotené ako nedôvodné,
- V posledných mesiacoch žalovaní nemali vedomosť o tom, kto byt reálne užíva, ani či sa v ňom zdržiava
žalobkyňa s dcérou, prípadne iné tretie osoby. Susedia v bytovom dome im totiž uviedli, že žalobkyňu
s dcérou dlhšie nevideli a že do bytu chodia neznáme osoby.
- Užívanie bytu zo strany žalobkyne bolo neoprávnené, pričom počas tohto užívania došlo k
znehodnoteniu bytu. Zároveň žalobkyňa neuhrádzala primeranú trhovú hodnotu nájomného, ale výlučne

dohodnutú zmluvnú pokutu za porušovanie zmluvných povinností, čo žalovaní nepovažujú za ekvivalent
riadneho a oprávneného užívania bytu,
- Žalovaní zároveň získali informácie, že žalobkyňa má svoje trvalé bývanie na inej adrese, konkrétne na
adrese R. XX, N., a predmetný byt neužívala na účely bývania. Do uvedeného bytu mala prichádzať len
príležitostne, najmä v súvislosti s realizáciou objednávok pečenia zákuskov a cukrovinárskych výrobkov,
resp. iných obdobných aktivít,
- Dňa 19.01.2026 žalobkyňa zaslala právnemu zástupcovi žalovaných a zrejme neskôr aj polícii,
sfalšovanú zmluvu.
Žalovaní uviedli, že už dňa 29.01.2026 prostredníctvom právneho zástupcu označili zmluvu za
sfalšovanú a v uvedenej súvislosti podali aj trestné oznámenie. Až následne dňa 05.02.2026 bol zo
strany žalobkyne podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zrejme ako pomsta za to,
že žalovaní nepristali na jej požiadavky a vydieranie, ale rozhodli sa hájiť svoje práva. Boli toho
názoru, že žalobkyňa si neuvedomuje to, čo znamená predloženie sfalšovaného dôkazu v súdnom
konaní a vydávanie ho za pravý. Uvedené nemá za následok len prehru v súdnom konaní, ale aj
vážnu trestnoprávnu dohru. Zároveň keďže žalobkyňa nemala žiadny problém predložiť polícii a súdu
technicky sfalšovanú Zmluvu a vydávala ju za pravú, tak uvedené podľa nich významnou mierou
spochybňuje pravdivosť a hodnovernosť všetkých tvrdení žalobkyne. Tvrdili, že pritom vo vzťahu k
žalobkyni pristupovali mimoriadne ústretovo, keď po skončení nájmu podľa kúpnej zmluvy boli ochotnými
tento jej predĺžiť, k čomu ale nedošlo z dôvodu na strane žalobkyne, ktorá termín podpisu u zvoleného
notára zrušila. Po tom, ako žalovaní zistili, že žalobkyňa so svojou dcérou nielenže nebýva v predmetnom
byte, ale tento využíva na iný účel než aký bol pôvodne dohodnutý v zmluve, tak pristúpili k upozorneniu
žalobkyne na to, že bude predmetný byt vyprataný. Pred samotným vyprataním bytu dokonca žalovaní
zabezpečili vykonanie obhliadky bytu notárom, ktorý o uvedenej obhliadke vyhotovil notársku zápisnicu a
následne zabezpečil jeho vypratanie na to určenou spoločnosťou a uloženie hnuteľných vecí v externom
sklade. Žalovaní teda napriek neexistencii nájomného vzťahu postupovali ohľaduplne voči žalobkyni,
ktorá byt zjavne nepoužívala ani na bývanie, ale len ako skladisko vecí. Na doplnenie uviedli, že byt, ktorý
žalovaní pôvodne umožnili užívať žalobkyni a ktorého nájom skončil v 10.2024 z dôvodu nepredĺženia
zo strany oboch sporových strán, je od 01.02.2026 v nájme nového nájomcu, ktorý v ňom má svoje
osobné veci a svoju domácnosť. V prípade, ak by sa žalobkyňa domáhala vstupu do predmetného bytu,
resp. ak by boli žalovaní povinnými umožniť vstup žalobkyne do predmetného bytu, znamenalo by to
zásah do domácnosti nového nájomcu, a to bez právneho dôvodu. Mali za potrebné si v tomto konaní
položiť na misky váh 2 roviny práv a konaní jednotlivých strán sporu:
a) Na jednej strane stojí žalobkyňa s jej dcérou, ktorým nájom bytu skončil uplynutím lehoty v 10.2024,
kde bola zo strany žalobkyne predložená úplne sfalšovaná zmluva aby mohla tvrdiť, že nájom bytu jej
trvá aj naďalej a že suma 350,- EUR, ktorú uhrádza je nájmom, hoci podľa kúpnej zmluvy je to sankcia
za neodovzdanie a nevypratanie bytu.
b) Na strane druhej stoja žalovaní, ktorí byt od žalobkyne riadne nadobudli, uhradili kúpnu cenu, vyplatili
dlhy žalobkyne a následne boli ochotnými nechať žalobkyňu s dcérou v byte bývať v období 03-10.2024
za doslova symbolické nájomné 250,- EUR. Následne boli ochotní toto obdobie predĺžiť o 6 mesiacov, k
čomu ale nedošlo z dôvodov na strane žalobkyne. Následne boli vystavení zo strany žalobkyne rôznym
atakom a trestným oznámeniam, ktoré boli vyhodnotené ako nedôvodné. V 01.2026 keď žalovaní
zistili, že žalobkyňa s dcérou v byte nielenže nebýva, urobila z neho skladisko a chodia tam neznáme
osoby, tak za prítomnosti notára byt otvorili, zdokumentovali jeho stav a všetky veci prostredníctvom
profesionálnej spoločnosti vypratali a uložili v externom sklade, od ktorého údaje obratom oznámili
žalobkyni. Na základe uvedeného porovnania mali za to, že žalovaní sa vo vzťahu k žalobkyni nedopustili
žiadneho protiprávneho konania, ako ani konania, ktoré by si vyžadovalo alebo by odôvodňovalo
nariadenie neodkladného opatrenia. Naopak, žalovaní postupovali voči žalobkyni nanajvýš ústretovo
a ohľaduplne. Opätovne pripomenuli, že žalobkyňa docielila vydanie uznesenia podvodom tvrdiac,
že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva, ktorú ako sfalšovanú Mestskému údu Bratislava
IV aj predložila a podpisy sporových strán technickým falšovaním boli prenesené z kúpnej zmluvy.
Následne aj na základe podľa ich názoru nedostatočnej kontroly zo strany Mestského súdu Bratislava
IV bolo vydané predmetné uznesenie, ktoré namiesto ochrany práv žalobkyne spôsobuje len a výlučne
poškodenie práv žalovaných a aj nového nájomcu bytu. Doplnili, že po tom, ako žalovaní zistili, že
žalobkyňa so svojou dcérou nielenže nebýva v predmetnom byte, ale tento využíva na iný účel než
aký bol pôvodne dohodnutý v zmluve, pristúpili k upozorneniu žalobkyne na to, že bude predmetný
byt vyprataný. Pred samotným vyprataním bytu dokonca žalovaní zabezpečili vykonanie obhliadky bytu
notárom, ktorý o uvedenej obhliadke vyhotovil notársku zápisnicu a následne zabezpečil jeho vypratanie
na to určenou spoločnosťou a uloženie hnuteľných vecí v externom sklade, od ktorého údaje obratom

oznámili žalobkyni. Žalovaní od začiatku zabezpečili uloženie predmetných hnuteľných vecí v externom
sklade, pričom žalovanej poskytli dostatočný časový priestor v trvaní 50 dní na ich prevzatie. Napriek
tomu si žalobkyňa veci v uvedenej lehote neprevzala. Žalovaní preto, ako prejav dobrej vôle, uhradili
náklady na ich uskladnenie a následne boli nútení predĺžiť dobu uskladnenia o ďalších 30 dní, pričom
aj tieto náklady znášali v plnom rozsahu. Až dňa 26.03.2026 si žalobkyňa predmetné hnuteľné veci
bola prevziať. Uviedli, že vo vzťahu k žalobkyni konali skutočne nad rámec svojej povinnosti, keď
napriek tomu, že si žalobkyňa nesplnila svoju povinnosť vypratať byt, keď podávala na žalovaných
rôzne nepravdivé oznámenia, keď im znehodnotila byt, keď sfalšovala zmluvu, keď byt sprístupnila
tretím osobám, atď. tak „nevyhádzali jej veci“ na ulicu, ale na vlastné náklady zabezpečili ich odvoz
a uskladnenie a aj predĺženie ich skladovania. Na základe hore uvedeného zopakovali, že nájomný
pomer žalobkyne k bytu zanikol v 10.2024 a žiadny nový nevznikol. Od 11.2024 teda žalobkyňa užívala
predmetný byt neoprávnene. Preto z dôvodu uplynutia času, na ktorý bola kúpna zmluva uzavretá
žalobkyňa s dcérou stratila postavenie nájomníčky vo vzťahu k bytu a tým aj právo, ktoré by jej umožnilo
do neho vstupovať a užívať ho. Osobitne pritom aj záverom zdôraznili, že právo na vstup a užívanie bytu
po 10.2024 sa žalobkyňa snažila preukázať predložením sfalšovanej zmluvy vyhotovenej technickým
falšovaním na priam amatérskej úrovni. V rámci samotného konania o určenie, že nájomný vzťah trvá
budú požadovať predloženie originálu zmluvy za účelom znaleckého skúmania vrátane dôsledného
vyvodenia všetkých sankcií vyplývajúcich z predloženia falošnej zmluvy v súdnom konaní. Navrhli, aby
Krajský súd v Bratislave zmenil rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV č. k. 55C/10/2026-129 zo dňa
05.03.2026 tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
18. Na výzvu odvolacieho súdu v zmysle ust. § 329 ods. 1 CSP, veta druhá, žalobkyňa v rámci vyjadrenia
sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalovaných odmietla ich tvrdenie, že
nájomná zmluva na dlhodobý nájom bytu zo dňa 25.10.2024 je „technickým falzifikátom“. Pravosť zmluvy
a vôľu strán pokračovať v nájomnom vzťahu podľa nej potvrdzuje faktické správanie strán po jej podpise,
najmä skutočnosť, že žalobkyňa od novembra 2024 riadne uhrádzala a žalovaní bez výhrad akceptovali
zvýšené nájomné vo výške 350,- EUR mesačne, ktoré bolo dohodnuté práve v tejto spornej zmluve. Ak
by nájomný vzťah zanikol k 31.10.2024, ako tvrdia žalovaní, neexistoval by právny dôvod na akceptáciu
platieb v tejto výške po dobu viac ako dvoch rokov. Poukázala na komunikáciu žalobkyne a žalovaných:
7.11.2024, 11:11 - Reall Invest: Dobre tak ako možné že je iný majitel bytu ?
Vy ste jedna špekulatívna osoba a nemyslite si že toto nehame tak v žiadnom prípade Vy tam bývate
skoro zadarmo kto by vám nehal najom na 250 € alebo 350 € ???
7.11.2024, 11:13 - Jaroslava: Nechajme to tak.
Ideme riešiť byt späť bez vašej hypotéky.
7.11.2024, 11:13 - Reall Invest: Tyzden predtým sme si dohodli predĺženie nájmu plus aj to že by ste
potrebovali časť financií ktorú mate u nas odloženú
7.11.2024, 11:13 - Jaroslava: To nebola predlzena nájomná zmluva.
7.11.2024, 11:14 - Reall Invest: p. Kováčova vždy sme dodržali všetko co sme si povedali vy idete skúšať
teraz ako co nechapem
7.11.2024, 11:14 - Reall Invest: A co to bolo? ved to tu mam pred sebou!
25.11.2024, 13:03 - Reall Invest: Dobrý deň reagujem aj na nájomné, evidujem od Vás platbu zo dňa
15.11. vo forme nájomného poplatku V žiadnom prípade nestrpíme takéhoto NÁJOMCU ako ste vy
obzvlášť za tu cenu 350 € ale dobre tak sme si dohodli na stretnutí a súhlasili sme.
25.11.2024, 13:27 - Jaroslava: Nie ja mam zmluvu do konca apríla.
25.11.2024, 13:27 - Reall Invest: Ale ak prejdeme k dohode Ok nebránime sa ja s tym žiadny problem
nemam.
Na základe vyššie uvedených skutočností mala za zrejmé, že žalovaní aj po uplynutí doby určenej
v pôvodnej nájomnej zmluve s platnosťou do 31.10.2024 fakticky akceptovali zotrvanie žalobkyne v
postavení nájomcu predmetného bytu. V tejto súvislosti poukázala na právnu zásadu, že nájomná
zmluva môže byť uzatvorená nielen v písomnej, ale aj v ústnej forme, pričom jej existenciu a obsah
možno preukazovať aj inými dôkazmi, najmä konaním zmluvných strán a ich vzájomnou komunikáciou.
V nadväznosti na skutočnosti vyplývajúce z písomnej komunikácie medzi účastníkmi mala za zrejmé,
že prenajímatelia výslovne súhlasili s prenájmom predmetnej nehnuteľnosti, pričom bez námietok
prijímali nájomné vo výške 350,- EUR mesačne. Takéto konanie prenajímateľov podľa nej jednoznačne
potvrdzuje, že medzi žalobkyňou a žalovanými existoval a trval nájomný vzťah. Zároveň poukázala
na skutočnosť, že v období od 31.10.2024 do 16.01.2026 žalovaní nijako neprejavili zámer vypratať
žalobkyňu z prenajatého bytu, ani ju neinformovali o úmysle ukončiť nájomný vzťah. Neexistuje žiadna
písomná alebo ústna výzva, ktorou by prenajímateľ požiadal žalobkyňu o vypratanie bytu, resp. oznámil

ukončenie nájmu. Žalovaní bez predchádzajúceho upozornenia, či výzvy iba jednostranne vymenili
zámky na dverách bytu a to dňa 16.01.2026. Z dostupnej komunikácie vyvodila, že k výmene zámkov
na dverách prenajatého bytu došlo bez prítomnosti notára, pričom notár bol privolaný až dodatočne
a zápisnica bola vyhotovená až dňa 21.01.2026. Takýto postup podľa nej nezodpovedá požiadavkám
na právnu istotu pri zásahu do práv nájomcu, keďže notárska zápisnica mala byť vyhotovená v
čase samotného zásahu, a nie až dodatočne. Absencia notára pri výmene zámkov môže viesť k
pochybnostiam o zákonnosti vykonaného zásahu zo strany žalovaných. Rovnako z komunikácie mala
za zrejmé, že žalobkyňa nebola informovaná o údajnej pokute, ktorú mala uhradiť žalovaným, a nemala
o nej žiadnu vedomosť ani v čase realizácie výmeny zámkov. Domnieva sa, že žalovaní dodatočne
účelovo vytvorili tento argument s cieľom „zbaviť sa“ žalobkyne a jej dcéry z predmetného bytu a zároveň
znížiť si tak svoju povinnosť uhradiť šiestu časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 11.000,- EUR. Tvrdenia
žalovaných, že byt slúžil len ako „skladisko“ a žalobkyňa v ňom nebývala, označila za nepravdivé. V byte
bol zavedený internet, nachádzali sa tam všetky osobné veci dennej potreby žalobkyne a jej dcéry, čo
preukazuje ich trvalé bývanie. Žalovaní dňa 16.01.2026 svojvoľne vymenili zámky na dverách bytu, čím
žalobkyni a jej dcére (obe sú osoby s ťažkým zdravotným postihnutím) zamedzili prístup nielen k obydliu,
ale aj k životne dôležitým liekom, zdravotnej dokumentácii a potravinám. Takéto konanie žalovaných je
podľa nej v hrubom rozpore so zákonom a vykazuje znaky trestného činu porušovania domovej slobody.
V ďalšom poukázala na skutočnosť, že sťahovanie osobných vecí žalobkyne zabezpečovali neznáme
osoby, ktoré na mieste pristavili bielu dodávku. Žalobkyňa vyzvala tieto osoby, aby predložili oprávnenie
alebo iný relevantný doklad preukazujúci právny titul na manipuláciu s jej osobnými vecami, respektíve
dôvod ich vysťahovania. Sťahovacie osoby však takéto oprávnenie nepreukázali a neboli schopné
doložiť, na základe akého právneho dôvodu vykonávajú vysťahovanie osobných vecí žalobkyne.
Osobné veci žalobkyne boli následne umiestnené do skladových priestorov na Pionierskej ulici bez
toho, aby jej bol vopred odovzdaný protokol o prevzatí vecí nachádzajúcich sa v byte. Pri následnej
kontrole skladu bola žalobkyňa zhrozená, v akom stave sa jej veci nachádzajú - mnohé z nich boli
poškodené, znehodnotené, potraviny skazené, zničené, viaceré veci dokonca chýbali. Veci boli zabalené
neadekvátne, bez ochranných fólií, či opatrení proti poškodeniu alebo zničeniu. Veci boli vyslovene
nahádzané na seba, čo viedlo k poškodeniu aj viacerých častí nábytku. Okrem toho v sklade chýbali
viaceré veci žalobkyne, ktoré ostali v byte, resp. s nimi bez jej vedomia a súhlasu disponovali žalovaní.
K tvrdeniam žalovaných o údajnom užívaní bytu tretími osobami žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že tieto
nie sú opreté o žiadne relevantné dôkazy a nezakladajú sa na pravde. Žalobkyňa nikdy neodovzdala
kľúče od bytu tretím osobám, ani im neumožnila užívať či obývať prenajatý byt. Vstup do bytového
domu je pravidelne monitorovaný vrátnikmi, ktorí majú prehľad o pohybe osôb a môžu jednoznačne
potvrdiť, že v predmetnom byte bývala výlučne žalobkyňa so svojou dcérou. Kontrola zo strany vrátničky
vylučuje možnosť, že by prenajatý byt užívali iné osoby okrem žalobkyne, tak ako to klamlivo uvádzajú
žalovaní. Súd prvej inštancie podľa nej správne vyhodnotil, že sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP. Existenciu nájomného vzťahu mala za osvedčenú
listinnými dôkazmi a výpismi z účtu o platbách nájomného. Rovnako z komunikácie strán sporu vyvodila,
že žalovaní akceptovali žalobkyňu ako nájomníčku za dohodnutej sumy nájomného v sume 350,- Eur.
Preto mala za to, že ak by aj nebola písomne uzavretá nájomná zmluva (čo v tomto prípade žalobkyňa
popiera), nájomný vzťah by trval na základe ústnej dohody medzi žalobkyňou a žalovanými. Žalovaní
nikdy neadresovali žalobkyni výzvu na vypratanie predmetného bytu. Rovnako žalovaní žalobkyňu
neupozornili na povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur za každý deň užívania, ani jej
neoznámili zámer uplatniť si náhradu za užívanie vo výške 350,- Eur mesačne. Na základe tejto absencie
riadnych procesných krokov zo strany žalovaných sa domnieva, že ich konanie má charakter účelovej
snahy o získanie finančného plnenia od žalobkyne. Naliehavý právny záujem je podľa nej daný potrebou
ochrany ústavou garantovaného práva na nedotknuteľnosť obydlia a ochranou zdravia žalobkyne,
ktorej bol prístup k veciam znemožnený. Namietala, že žalovaní vo svojom odvolaní neuviedli žiadne
skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť skutkových zistení alebo právneho posúdenia súdu prvej
inštancie. Ich tvrdenia o vyprataní vecí do externého skladu podľa nej len potvrdzujú ich svojvoľný a
protiprávny postup, ktorým zasiahli do práv žalobkyne bez existencie exekučného titulu. Na základe
vyššie uvedených skutočností navrhla, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského
súdu Bratislava IV sp. zn. 55C/10/2026-129 zo dňa 05.03.2026 potvrdil ako vecne správne. Žalobkyňa
si uplatnila právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
19. Ďalšie vyjadrenia v rámci odvolacieho konania podané neboli.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ust. § 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je len čiastočne dôvodné.
21. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 325 ods. 2, písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (odmietnutie návrhu), nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.
22. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, ktoré sú
narušené resp. riešenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, o čo však v danej veci nejde. Za podmienku
pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné považovať osvedčenie zo strany navrhovateľa
neodkladného opatrenia, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu,
ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, resp. by mu vznikla ujma,
prípadne už vzniknutá ujma sa zväčšovala, a navrhované neodkladné opatrenie je jediným logickým
riešením na úpravu týchto ohrozených pomerov subjektov konania o tomto návrhu. Pri nariadení
neodkladného opatrenia súd vychádza z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov,
ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči
ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia podáva, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko
napraviteľnej ujmy na jej strane. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu oprávnenej
strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený
skutkový stav, keď splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len
zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je ho potrebné aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že
je potrebné nadobudnúť dôvodné presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Neodkladným opatrením poskytuje súd právnu ochranu buď dočasne, alebo trvalo, nahrádzajúc konanie
vo veci samej, vždy však bez potreby vykonania dokazovania požadovaného v riadnom meritórnom
konaní, čo je dôvodné len za osvedčenia naliehavosti situácie a vysokej intenzity osvedčenia potreby
okamžitého zásahu súdu. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania na základe skutočností osvedčených
z predložených listín, čo súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote. Riadne dokazovanie podľa ust. §
185 a nasl. CSP sa nevykonáva a súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len v tom prípade, ak sú
splnené základné podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia je viazaný návrhom strany, pričom je nutné starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných
obmedzení, prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného
opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované
neodkladné opatrenie smerovať. Pokiaľ je neodkladné opatrenie spojené so zásahom do základných
ľudských práv a slobôd garantovaných Ústavou SR, je možné tieto práva obmedziť iba v nevyhnutnej
miere.
23. Právnym úvahám súdu prvej inštancie, na základe ktorých vzhliadol dôvodnosť nariadenia
navrhovaného neodkladného opatrenia v rozsahu uloženia povinnosti povinným
(žalovaným)

1/, 2/ umožniť navrhovateľke prístup a užívanie relevantného bytu, nemožno vytknúť nelogickosť,
nepreskúmateľnosť a neudržateľnosť. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné
a dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného
opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, ale
splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných
tvrdení navrhovateľa. Je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť a to aspoň do tej miery, že
možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení. Pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vyžaduje naliehavosť potreby predbežnej
úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Výnimočnosť tohto procesného inštitútu spočíva v tom, že dôvodnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je daná vtedy, keď sa niečo deje, t. j. za osvedčenia
konkrétneho správania sa odporcu navrhovateľom nesúcim dôkazné bremeno v rozsahu osvedčenia, že
odporca realizuje také konkrétne správanie/konanie, ktorým dochádza k ujme na právach navrhovateľa.
Uvedený inštitút teda plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu. Jeho zmyslom je rýchlo a pružne
riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu v jej priebehu, odôvodnený spomenutou
nevyhnutnou potrebou okamžitej úpravy pomerov strán sporu hoci bez dokazovania. Pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych
a vecných predpokladov pre jeho nariadenie, keď úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si
okrem toho vyžaduje osvedčenie takých skutočností, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
úpravy pomerov. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom
pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde
k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť
zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Ide o tzv. zásadu proporcionality pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú
byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto
smere má navrhovateľ neodkladného opatrenia. Miera osvedčenia všetkých zákonných predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia sa riadi naliehavosťou situácie, teda konkrétnou situáciou,
naliehavosťou tej - ktorej veci, ktorá je daná vtedy, ak aj pri prípadnom osvedčení ohrozenia nároku
žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Pojem „potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť
dočasnú, alebo trvalú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to
napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže
dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany
smerujúcim k úprave pomerov, k ovplyvneniu správania strán a k ochrane subjektu pred takým konaním,
ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej alebo
nemateriálnej) u navrhovateľa neodkladného opatrenia. Ide o výnimočný prostriedok, keďže sa zásadne
nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť vypočuté
a uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné i bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia preto spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť
a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje, s tým, že smeruje len k
osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do
záveru o legálnosti, potrebe, naliehavosti a primeranosti nariadenia neodkladného opatrenia. Súd však
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení jeho navrhovateľa bez osvedčenia aspoň
základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, keď neodkladné opatrenie musí byť proporcionálne prípustné. Úlohou konajúceho súdu
je vyhodnotiť, či navrhovateľ osvedčil alebo neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu a existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. či osvedčil naliehavosť
situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia, keď nie je postačujúca iba jeho
subjektívna obava zo zhoršenia jeho právneho alebo faktického postavenia, ale pre účely úspechu v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné osvedčenie, že táto obava reálne hrozí v
čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Hrozba ujmy nemôže byť len hypotetická

a práve navrhované neodkladné opatrenie musí byť logickým právnym prostriedkom slúžiacim na jej
zabránenie, ktorú osvedčenosť musí uniesť navrhovateľ neodkladného opatrenia.
25. V danom prípade odvolací súd v zhode s právnym záverom súdu prvej inštancie má za to,
že navrhovateľka neodkladného opatrenia osvedčila potrebu jeho nariadenia v odvolacím súdom
potvrdenom rozsahu. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vzhliadol osvedčenie reálnej
hrozby ujmy navrhovateľke v dôsledku aktuálneho reálneho správania sa odporcov, keď navrhované
neodkladné opatrenie v potvrdenom rozsahu odvolací súd posúdil ako dôvodné aj so zreteľom na vyššie
spomínanú zásadu proporcionality úpravy právnych a faktických pomerov účastníkov konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Aktuálne okamžitý súdny zásah do daných právnych vzťahov
v nariadenom rozsahu je naliehavý a teda aj potrebný. Rozsah odporcom uložených obmedzení je
primeraný a proporcionálny k rozsahu výhody danej touto súdnou ochranou poskytnutou navrhovateľke.
26. Odvolací súd mal za osvedčené konanie odporcov, ktorým je spôsobovaná navrhovateľke ujma
spočívajúca v strate obydlia, keď nie je na mieste chrániť odporcami tvrdené novovzniknuté obydlie
tretej osoby na úkor navrhovateľkou tvrdeného a listinnými dôkazmi pre účely konania o návrhu
na nariadenie neodkladného oparenia aj osvedčeného skoršieho práva navrhovateľky na obydlie.
Prípadnú škodu odporcov v tomto smere možno korigovať následne náhradou škody vzniknutej
odporcom navrhovateľkou, čiže aj prípadného ušlého zisku, v prípade preukázania protiprávneho
konania navrhovateľky. Je nutné zdôrazniť opätovne, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa nevykonáva dokazovanie, a to ani dokazovanie listinou, ktoré možno vykonávať len na
pojednávaní, ktoré sa v prípade neodkladného opatrenia nenariaďuje za dostatočného osvedčenia
potreby zásahu súdu. Navrhovateľka doložila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny
osvedčujúce ňou tvrdené skutočnosti, tieto skutočnosti podrobne opísala. Odvolací súd má však za
to, že je potrebné upraviť trvanie nariadeného neodkladného opatrenia v potvrdenom rozsahu tak, aby
odporcom nebránilo toto vykonateľné súdne rozhodnutie iniciovať prípadné konanie o vypratanie za
účelom získania prípadného riadneho exekučného titulu. Odvolací súd dospel k záveru, že odporcov
nemožno obmedziť vo výroku uloženou povinnosťou do skončenia nájomného vzťahu, o ktorom tvrdia,
že nevznikol a chrániť tak navrhovateľku aj pri eventualite prípadného neplatenia nájomného a podobne.
Súd prvej inštancie po právnom posúdení prípustnosti meritórnej určovacej žaloby podľa § 137 CSP a
po posúdení naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vykoná a vyhodnotí dokazovanie,
ktorým rozhodne vlastne o platnosti zmluvy zo dňa 25.10.2024, zároveň aj vykoná a vyhodnotí potrebné
dokazovanie umožňujúce prijať záver, či v kúpnej zmluve je alebo nie je obsiahnutá zároveň aj dohoda
o nájomnom vzťahu na dobu neurčitú so zákonnou možnosťou vypovedania, resp. či nie je nájomný
vzťah uzavretý konkludentne.
27. Pokiaľ ide o napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru,
že tento je nadbytočný, keď už vo výroku I. je žalovaným povinným uložená povinnosť umožniť
navrhovateľke užívanie bytu. Výrok II. je navyše neurčitý a tým materiálne nevykonateľný, lebo v
ňom nie je špecifikované konkrétne neoprávnené konanie odporcov, keď práve oprávnenosť alebo
neoprávnenosť konania tej-ktorej strany bude predmetom konania vo veci samej v prípade prípustnosti
podanej žaloby podľa § 137 CSP a existencie naliehavého právneho záujmu na nej a aktuálne je toto
práve spornou skutočnosťou. Výrok II uznesenia súdu prvej inštancie by navyše bránil právu žalovaných
povinných vypratať navrhovateľku pre prípad existencie exekučného titulu.
28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
I. v rozsahu povinnosti žalovaných povinných umožniť navrhovateľke prístup a užívanie bytu ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom vo zvyšku tento napadnutý výrok zmenil
podľa § 388 CSP tak, že túto povinnosť žalovaným povinným uložil časovo neobmedzene v trojdňovej
patričnej lehote podľa petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v tomto rozsahu
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie. Odvolací súd má totiž za to, že
obmedzenie žalovaných povinných súdom prvej inštancie im bráni v realizácii legitímnych oprávnení
súvisiacich s prípadnou možnosťou vypratania navrhovateľky a na druhej strane neberie zreteľ na
možnosť dĺžky meritórneho konania, rozhodnutie v ktorom dáva zákonné možnosti zrušenia takto
nariadeného neodkladného opatrenia. Taktiež z rovnakých dôvodov a navyše aj pre jeho nadbytočnosť,
neurčitosť a s tým spojenú materiálnu nevykonateľnosť uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil v celom jeho napadnutom výroku II.

29. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom
rozhodnutí o veci.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolaciemu súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).