{"guid": "c452ec77-d24b-4139-9c87-a76ec9b25fbb:24f05db5-a9ed-4683-83fb-79d698f3773a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1511209017.1", "spisova_znacka": "14Co/16/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/16/2023 z 3. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. februára 2026, sp. zn. 14Co/16/2023, ECLI:SK:KSBA:2026:1511209017.1", "identifikacne_cislo": "1511209017", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2026-02-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/24f05db5-a9ed-4683-83fb-79d698f3773a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1511209017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1511209017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1511209017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/16/2023\n1511209017\n03. 02. 2026\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2026:1511209017.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia\nsenátu JUDr. Renáta Janáková a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: D.. K. U., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom K. 1, B., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ivan Žilík PhD., spol. s r.o., so sídlom\nM. R. Štefánika 1, 971 01 Prievidza, IČO: 36 869 121 proti žalovanej: Slovenská republika, v mene\nktorej koná Ministerstvo zdravotníctva SR, so sídlom Limbová 2, P. O. BOX 52, 837 01 Bratislava, o\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti\nrozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 15C/103/2011-487 zo dňa 16.09.2021, v spojení s dopĺňacím\nrozsudkom Okresného súde Bratislava V č.k. 15C/103/2011-514 zo dňa 09.12.2021, teraz vec vedená\nna Mestskom súdu Bratislava IV pod sp. zn. B5-15C/103/2011, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 15C/103/2011-487 zo dňa\n16.09.2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 15C/103/2011-514 zo\ndňa 09.12.2021, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B5-15C/103/2011 vo\nvýroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.000 eur spolu s\núrokmi z omeškania vo výške 9 % z uvedenej sumy od 01.06.2009 do zaplatenia m e n í tak, že žalobu\nz a m i e t a.\nII. V zostávajúcej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nIII. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania proti žalobcovi\nv rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 15C/103/2011-487 zo dňa 16.09.2021 v spojení\ns\ndopĺňacím rozsudkom č.k. 15C/103/2011-514 zo dňa 09.12.2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“),\nuložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.000 eur spolu\ns úrokmi\nz omeškania v sadzbe 9 % p.a. z uvedenej sumy od 01.06.2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 26.04.2011\nsa žalobca domáhal proti žalovanej (najskôr označenej ako Regionálny úrad verejného zdravotníctva\nPrievidza so sídlom v Bojniciach ďalej ako „RÚVZ“, neskôr ako Ministerstvo spravodlivosti SR a napokon\nako SR - v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR) náhrady nemajetkovej ujmy vo výške\n200.000 eur podľa § 17 a 18 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.) z dôvodu, že RÚVZ\n\nsvojím konaním\nnemajetkovú ujmu.\n\na nezákonným rozhodnutím porušil zákon a spôsobil žalobcovi\n\n3. Žalobca tvrdil, že s rodinou bývali v obci G., kde sa približne 50 metrov od ich nehnuteľnosti nachádzala\nnehnuteľnosť p. G., ktorý od roku 2006-2007 prevádzkoval reštauráciu T., a to takým spôsobom, že\nna voľnom priestranstve každý piatok a v sobotu usporadúval akcie - svadby. V súvislosti s takouto\nprevádzkou dochádzalo k nadmernému hluku, ktorý ich rušil. Na základe ich podnetu vykonal RÚVZ\nmerania hluku dňa 15.09.2008, avšak napriek zisteniam, že hladina hluku prevádzkovateľa prekračuje\ndvojnásobok povoleného limitu, proti podnikateľovi neurobil žiadne opatrenia a podnikateľ opätovne\nusporadúval akcie, pri ktorých dochádzalo k nadmernému hluku. V dôsledku nekonania RÚVZ žalobca\ns rodinou utrpeli veľké ujmy na zdraví, psychike a ďalšie (nehnuteľnosť predali\na museli sa\npresťahovať do bytu v B.). Žalobca uviedol, že nemajetková ujma mu vznikla v dôsledku toho, že RÚVZ\nsi neplnil povinnosti, ktoré má určené v zákone, bol nečinný. I z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu\nv Trenčíne č.k. 19Co/39/2008-67, zo dňa 06.03.2008, ktorým bola predbežným opatrením podnikateľovi\nF. G. uložená povinnosť zdržať sa konania pri prevádzkovaní reštaurácie T., ktoré by svojou hlučnosťou\nporušovalo právne predpisy stanovujúce prípustné hodnoty hladiny hluku a tým obťažoval susedov\nvyplýva, že v danej veci mal RÚVZ konať. Poukázal na list RÚVZ\nz 19.09.2007, v ktorom\nsíce sám konštatuje, že hodnoty imisií hluku, ktorý sa šíri v nočných hodinách v okolí reštauračného\nzariadenia T. boli prekročené, avšak vecne a miestne príslušným na konanie vo vzťahu k podnikateľovi\n(na prijatie nápravných opatrení) je obec G.. Následne v liste zo dňa 01.02.2008 RÚVZ oznámil, že nemá\nlegislatívne možnosti riešiť vec a opätovne uviedol, že vec môže riešiť obec ako priestupok (porušenie\nnočného kľudu) podľa zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, prípadne sa môže žalobca ochrany svojich\npráv domáhať podaním žaloby podľa § 127 Občianskeho zákonníka.\n4. Ministerstvo zdravotníctva SR ako žalovaný navrhol žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej\nlegitimácie v spore, a to z dôvodu, že nikdy nevydal žiadne rozhodnutie\nv správnom konaní\na nikdy o veci žalobcu nekonal, teda žiaden nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutia\nMinisterstva zdravotníctva SR neexistuje. Tvrdil, že vo vzťahu k RÚVZ nemá žiadne kompetencie, nie\nje jeho odvolacím orgánom, ani inak nadriadeným orgánom. Zároveň vzniesol námietku premlčania\nuplatneného nároku.\n5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 04.02.2016, právoplatným dňa 22.03.2016 pripustil, aby z\nkonania vystúpil doterajší žalovaný - Ministerstvo zdravotníctva SR, a aby do konania vstúpila ako\nžalovaná Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo zdravotníctva SR.\n6. Žalovaná uplatňovaný nárok žalobcu na náhradu škody neuznala ani čo do dôvodu, ani čo do výšky.\nNamietala nielen premlčanie nároku, ale i neexistenciu základných predpokladov pre zodpovednosť\nštátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Uviedla, že žalobca nepreukázal nielen skutočnosti preukazujúce\nprávny základ nároku na náhradu škody (akým nezákonným spôsobom mu mala škoda vzniknúť), ale\nani vyčíslenie samotnej výšky nemajetkovej ujmy\na kauzálny nexus.\n7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom č.k.\n15C/103/2011-224 zo dňa 26.05.2015, ktorým žalobu zamietol, a to z dôvodu účinne vznesenej námietky\npremlčania uplatneného nároku. Úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania.\n8. Krajský súd v Bratislave na základe odvolania žalobcu, uznesením č.k. 6Co/9/2017-257 zo dňa\n26.10.2017, zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 15C/103/2011-224 zo dňa 26.05.2015\na vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie\nnesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej lehoty, na základe čoho zrušil rozsudok súdu prvej\ninštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len „CSP“).\n9. Po vrátení veci odvolacím súdom, prvoinštančný súd v súlade s právnymi závermi\na pokynmi\nodvolacieho súdu nanovo posúdil otázku premlčania žalovaného nároku a následne sa zaoberal\njednotlivými predpokladmi pre vznik nároku na náhradu škody voči štátu.\n\n10. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 1 písm. a), § 3 ods. 1 , § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm.\nc), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1,2, § 19 ods. 1, 3, § 27b zákona č. 514/2003\nZ.z.; § 3 ods. 1 písm. a)-c), § 5 ods. 1, 3, § 6 ods. 3 písm. i), písm. j), § 27 ods. 1 písm. a), § 54, §\n55 ods. 1 písm. f), § 55 ods. 2 písm. g), § 57 ods. 20, § 57 ods. 45, 46, 47 zákona č. 355/2007 Z.z. o\nochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení účinnom od 01.09.2007 do 30.04.2008 (ďalej len\n„zákon o ochrane zdravia“).\n11. V rozhodnutí poukázal na to, že žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy za škodu spôsobenú\norgánom verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 v spojení s ustanovením\n§ 11,\n13 a 16 Občianskeho zákonníka, pričom zákon č. 514/2003 Z. z. je lex specialis (oproti Občianskemu\nzákonníku), ktorý v ustanovení § 1 písm. a) upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi\nverejnej moci pri výkone verejnej moci, teda je nepochybné, že nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti\nza škodu je štát, t. j. Slovenská republika. V § 4 zákona sú uvedené orgány, ktoré sú oprávnené konať v\nmene štátu, v tomto prípade je to Ministerstvo zdravotníctva SR, pod ktorého správu patrí Úrad verejného\nzdravotníctva SR ako aj jednotlivé regionálne úrady verejného zdravotníctva.\n12. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania uplatneného nároku vychádzal\nz ust. § 19 zákona č. 514/2003 Z.z. a skutočnosti, že žalobca sa dozvedel\no škode na\nzdraví najskôr dňa 15.05.2008, kedy bol uznaný lekárom za práceneschopného\nv\ndôsledku pretrvávajúcich zdravotných problémov súvisiacich s nadmernou expozíciou hluku. Žaloba\nbola podaná na súd dňa 26.04.2011, teda pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty, ktorá by uplynula\ndňa 15.05.2011, nakoľko sa do lehoty premlčania nezapočítava doba, po ktorú orgán verejnej moci\nprerokovával výzvu na náhradu škody, čo je obdobie od 08.04.2009 (podanie žiadosti o predbežné\nprerokovanie nároku RÚVZ) do 07.05.2009 (datovanie listu\ns odpoveďou RÚVZ), premlčacia\nlehota sa o týchto 30 dní predĺžila až do dňa 14.06.2011, na základe čoho dospel k záveru o nepremlčaní\nnároku žalobcu.\n13. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval kumulatívne splnenie zákonných predpokladov pre uplatnenie\nnároku na náhradu škody žalobcu proti štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.\nK\nprávomoci RÚVZ uviedol, že ten vykonáva v zmysle zákona o ochrane zdravia štátny zdravotný dozor,\nukladá opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri jeho výkone, prejednáva priestupky a iné\nsprávne delikty a ukladá pokuty. Štátny zdravotný dozor je dozor nad dodržiavaním ustanovení zákona\no ochrane zdravia, pričom prevádzkovateľ reštaurácie T., ktorý prevádzkoval zdroj hluku, bol v zmysle\n§ 27 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane zdravia povinný zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich\nprostredia bola čo najnižšia\na neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer\na noc ustanovené vykonávacím predpisom. RÚVZ neuložil pokuty, nevykonal opätovné merania, pri\nopakovaných žiadostiach\na sťažnostiach predstieral vyriešenie problému, prenášal\nzodpovednosť na obec a na samotného žalobcu, a to všetko napriek usmerneniu Úradu verejného\nzdravotníctva SR, aby zjednal opatrenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že RÚVZ vôbec nekonal v\nmedziach svojich kompetencií v súlade s § 55 ods. 1 písm. f), § 55 ods. 2 písm. g) a § 57 ods. 20, 45,\n46, 47 zákona o ochrane zdravia a dopustil sa tak nesprávneho úradného postupu na úseku výkonu\nštátneho zdravotného dozoru.\n14. Pri posudzovaní vzniku škody na zdraví žalobcu, súd prvej inštancie vychádzal\nz\nlekárskych správ a znaleckých posudkov, z ktorých zistil, že žalobca sa od 22.05.2008 začal liečiť\nv psychiatrickej ambulancii s diagnózou - depresívna porucha ako reakcia na dlhodobý stres /hluk/.\nZ časového hľadiska nastali zdravotné ťažkosti žalobcu a v dôsledku nich aj práceneschopnosť po\ntom, ako sa žalobca neúspešne domáhal ochrany svojich práv proti prevádzkovateľovi reštaurácie a\npôvodcovi nadmerného hluku u všetkých subjektov zodpovedných za ochranu života, zdravia a majetku\nobčanov (RÚVZ, obec, prokuratúra, žalobou na súde). Z doplnenia znaleckého posudku č. 15/2021 zo\ndňa 09.04.2021 mal preukázané, že recidivujúca depresívna porucha, ktorou žalobca trpí, má začiatky\nv expozícii traumou z nadmerného hluku tak, ako to bolo popísané v znaleckom posudku č. 10/2015.\nIde teda o pôvodnú diagnózu, ktorá sa v čase umocnila a nepriaznivo - opakovaným prežívaním\nnepriaznivých emócií zafixovala aj v osobnostnej výbave v podobe trvalej zmeny osobnosti, na základe\nčoho súd prvej inštancie prijal záver o preukázaní vzniku škody ako ďalšieho predpokladu pre vznik\nnároku na náhradu škody.\n15. Súd prvej inštancie existenciu príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným\npostupom RÚVZ mal preukázanú tým, že v prípade, ak by RÚVZ konal v zmysle príslušných zákonných\n\nustanovení a rozhodol by o uložení sankcie za správny delikt - v krajnom prípade aj o dočasnom\nuzatvorení prevádzky, nebola by žalobcovi vznikla škoda v súvislosti s poškodením psychického zdravia\na trvalých následkov. Zdôraznil, že RÚVZ mal\nv kompetencii uložiť sankciu za nadmernú\nprodukciu hluku v záujme ochrany zdravia občanov, avšak v danom prípade tak nekonal a svojou\nnečinnosťou nezabránil vzniku škodlivého následku na zdraví žalobcu. Naviac dal do pozornosti, že\nnemusí ísť o príčinu jedinú, keďže\ni v danom prípade sa na škodlivom následku spolupodieľalo\nviacero príčin resp. súčiniteľov,\nz ktorých však ako príčinu podstatnú kvalifikoval pochybenie\nRÚVZ.\n16. S prihliadnutím na závažnosť spôsobenej ujmy na zdraví žalobcu s trvalými následkami a vzhľadom\nna mieru zodpovednosti RÚVZ považoval súd prvej inštancie ako dôvodnú výšku odškodnenia\nnemajetkovej ujmy v sume 10.000 eur, a to vychádzajúc i z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské\npráva vo veci Gyorgy Deés proti Maďarsku zo dňa 09.11.2010, v ktorom pripomenul, že dohovor chráni\nnielen individuálne práva na skutočné fyzické územie domu (napr. pred porušeniami, ako je neoprávnený\nvstup), ale aj v primeraných medziach na nepretržité využívanie tejto oblasti bez rušenia, ako je hluk,\nemisie znečisťujúcich látok alebo pachy. V tejto veci Európskeho súdu pre ľudské práva dospel k záveru,\nže došlo k porušeniu čl. 8 dohovoru a priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.000 eur.\nPri stanovení výšky nemajetkovej ujmy v prejednávanej veci prihliadol konajúci súd najmä na mieru\nzodpovednosti RÚVZ, vychádzajúc zo zákona o ochrane zdravia, kde hlavnou povinnosťou RÚVZ je\nvýkon štátneho zdravotného dozoru na úseku ochrany zdravia občanov, taktiež na dobu nečinnosti tohto\núradu a na vzniknuté následky. Zároveň však zohľadnil\ni skutočnosť, že žalovaná nie je\njediným ani hlavným porušovateľom žalobcových práv, ktorý sa podieľal na vzniku škody žalobcu, pričom\nproti hlavnému porušovateľovi (prevádzkovateľovi reštaurácie) sa žalobca rozhodol vziať žalobu späť.\n17. Prvoinštančný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, nakoľko uplatnenú výšku nemajetkovej\nujmy nepovažoval za opodstatnenú a náležitú. Prihliadol na to, že znalec so zásadnou mierou\npravdepodobnosti vyslovil príčinnú súvislosť expozície nadmerného hluku\ns poškodením\nzdravia - duševnou poruchou u žalobcu, avšak na celkovom zdravotnom stave zároveň nevylúčil\npodiel osobnostných charakteristík žalobcu. Ostatné žalobcom tvrdené skutočnosti o strate sociálneho\npostavenia a strate postavenia ako podnikateľa v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom\nRÚVZ nemal súd prvej inštancie preukázané. Taktiež dal do pozornosti, že prvoradá ochrana žalobcu\npred hlukom mala byť podaním žaloby proti prevádzkovateľovi reštaurácie T. podľa § 127 Občianskeho\nzákonníka a proti nemu mal aj právo domáhať sa náhrady škody spočívajúcej v porušení alebo ohrození\npráv žalobcu chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo však nevyužil.\n18. Na základe vyššie uvedeného prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na\nnáhradu nemajetkovej ujmy je dôvodný čo do základu, avšak iba do výšky 10.000 eur spolu s úrokmi z\nomeškania z priznanej sumy, zodpovedajúcimi zákonnej sadzbe\n9 % p.a. podľa ust. § 517 ods. 2\nObčianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré priznal od 01.06.2009 do zaplatenia.\n19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že\nžalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol\nplne úspešný v základe uplatneného nároku a čiastočné zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti uplatnenej\nnemajetkovej ujmy nebolo neúspechom žalobcu, ale prejavom úvahy konajúceho súdu.\n20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná po zákonnej lehote. Uznesením č.k.\nB5-15C 103/2011-549 zo dňa 17.03.2023, právoplatným dňa 26.03.2023, súd prvej inštancie v súlade\ns § 122 CSP odpustil žalovanej zmeškanie lehoty na podanie odvolania.\n21. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP). Argumentovala tým, že RÚVZ si vo vzťahu k\npodnikateľovi prevádzkujúcemu reštauráciu T. v G. splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo\nzákona, keďže vykonal merania, vyvolal konanie s podnikateľom a uložil mu povinnosti na odstránenie\nnedostatkov. Podnikateľ splnil zadané podmienky, vykonal stavebné opatrenia na zabránenie hluku\nvybudovaním protihlukovej steny, pričom RÚVZ vydal záväzné stanovisko k umiestneniu stavby\nzákladného altánku. Následné merania neprekračovali povolené hodnoty emisie hluku. Zdôraznila,\nže skutkové okolnosti popísané v samotnej žalobe sú zamerané na údajné porušenia povinností\n\nvyplývajúcich z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 10C/189/07 zo strany p. F. G.. Tvrdila, že\nžalobca v prejednávanej veci nepreukázal právny základ vzniku nároku na náhradu škody; vyčíslenie\nsamotnej výšky nemajetkovej ujmy ani kauzálny nexus.\n22. Žalovaná poukázala na iné možnosti žalobcu na uplatnenie svojho práva, keďže sa mal možnosť\nbrániť proti nadmernému hluku z prevádzky T. žalobou podanou podľa § 127 Občianskeho zákonníka,\nprípadne žalovať o náhradu škody priamo pôvodcu zásahu, teda vlastníka susediacej stavby reštaurácie T.. Taktiež sa mohol domáhať uspokojenia svojej pohľadávky aj žalobou o náhradu škody\npodanej podľa § 420 Občianskeho zákonníka (prípadne nemajetkovej ujmy podanej podľa § 11 a nasl.\nObčianskeho zákonníka) proti skutočnému subjektu zásahu do jeho práv (t. j. vlastníkovi nehnuteľnosti\nreštaurácie T.). Na základe uvedených možností poprela zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z.. Objasnila, že nárok na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) od štátu by si mohol žalobca\núspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal jej náhrady od skutočného\npôvodcu zásahu. Pokiaľ má žalobca pohľadávku na náhradu škody (príp. nemajetkovej ujmy) proti\ntomu, kto mu ju reálne spôsobil a akým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa jej náhrady (ak táto\nbezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to existencia samotnej škody (nemajetkovej ujmy). K danému názoru\npodporne žalovaná odkázala na závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2012\nz 13.02.2013.\n23. Argumentovala i tým, že žalobcom deklarované poškodenie zdravia, nutnosť predaja nehnuteľností\nv obci G. a pod. sú následkami, ktoré vyvolal predovšetkým pôvodca zásahu, a to vlastník a\nprevádzkovateľ reštaurácie T. svojou nadmernou hlučnou prevádzkou, nie štát nečinnosťou svojich\norgánov. Nie je prípustné, aby štát suploval a bol zodpovedný za spôsobenú škodu (nemajetkovú\nujmu) namiesto vlastníka nehnuteľnosti - reštaurácie T., ktorý bol zodpovedný za spôsobenú škodu\na jej následky. Štát by v danom prípade mohol pristúpiť iba k uloženiu peňažnej sankcie za správny\ndelikt, avšak o zákaze zdržať sa obťažovania susedov hlukom nad mieru primeranú pomerom by\nmohol rozhodnúť iba súd na podklade žaloby podanej podľa § 127 Občianskeho zákonníka. Žalovaná\nzdôraznila, že v danej veci nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi žalobcom deklarovanou škodou\n(nemajetkovou ujmou) a nesprávnym úradným postupom orgánov štátu (Regionálneho úradu verejného\nzdravotníctva Prievidza). Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej\ninštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania v celom\nrozsahu.\n24. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril, proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej\nlehote odvolanie, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, v ktorom namietal, že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu nárok na\nnáhradu trov konania proti žalovanej\nv rozsahu 100 %.\n25. Žalobca vyhodnotil výšku priznanej nemajetkovej ujmy v sume 10.000 eur\ns\npríslušenstvom za neprimerane nízku a nezodpovedajúcu zistenému skutkovému stavu\na\nvykonaným dôkazom, ktoré preukazujú skutočnosti odôvodňujúce priznanie celej žalovanej sumy, t.j.\n200.000 eur. Uviedol, že priznaná suma vôbec nezodpovedá závažnosti spôsobenej ujmy na jeho zdraví,\nspôsobu akým bol a doteraz je obmedzovaný v bežnom živote, ktorý sa mu zmenil tak zásadne, že\nbol nútený spolu so svojou manželkou predať svoj luxusný dom na dedine, na ktorí boli obaja zvyknutí\na presťahovať sa do bytu v panelovom dome na sídlisku v B. kde nemali žiadnych známych a ani\npríbuzných. Žalobca nebol preukázateľne schopný kvôli svojmu zdravotnému stavu a neschopnosti sa\nkoncentrovať na bežné pracovné úkony; pokračovať vo svojom pracovnom zaradení; nebol schopný\nvykonávať prácu vo svojej firme, čo viedlo až tak k zásadnému dôsledku, že bol donútený svojím\nzdravotným stavom prestať podnikať a následne mu bol priznaný predčasný invalidný dôchodok.\n26. Súdu prvej inštancie vytkol, že pri rozhodovaní neprihliadol a dôsledne nezohľadnil všetky okolnosti\ndaného konkrétneho prípadu ani satisfakčnú povahu náhrady nemajetkovej ujmy. Podľa žalobcu mal\nvziať do úvahy nielen neodstrániteľný následok na jeho zdraví , ale aj dĺžku trvania uvedeného príkoria\nzo strany štátu, ktorý vo veci nekonal. Nesúhlasil\ns konštatovaním súdu prvej inštancie,\nže žalovaná nie je jediným porušovateľom jeho práv a nie je ani tým hlavným (primárnym subjektom),\n\nale podľa názoru konajúceho súdu je to prevádzkovateľ reštaurácie, proti ktorému sa rozhodol vziať\nžalobu späť. Objasnil, že danú žalobu vzal späť z dôvodu, že Okresný súd v Prievidzi nemal záujem\nvo veci efektívne konať. Argumentoval i tým, že žalovaná z uvedených zodpovednostných subjektov\nmala najväčšie oprávnenia, resp. kompetencie, keďže RÚVZ bol jediným subjektom, ktorý mohol rýchlo\na efektívne zasiahnuť proti šíreniu hluku, pretože mal a má také osobitné kompetencie, ktoré mu\nvyplývajú z právnych predpisov, aké nemá žiadny iný orgán, či už spomenutá obec G., alebo príslušný\nsúd.\n27. V odvolaní namietal nesprávne prijaté závery súdu prvej inštancie vychádzajúce\nz\nvykonaného znaleckého posudku (ods. 54 napadnutého rozsudku). Z daného posudku nevyplývajú\ntaké znalcom tvrdené skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať úvahu, že jeho osobné charakteristiky\nmali zásadný vplyv na jeho terajší zdravotný stav, ktorý je naopak evidentne dôsledkom dlhodobého\nnadmerného pôsobenia stresorov ( hluku ) na jeho zdravie. Nestotožnil sa s konštatovaním súdu prvej\ninštancie o nepreukázaní ostatných žalobcom tvrdených skutočností: a) o strate sociálneho postavenia,\nb) o strate postavenia ako podnikateľa v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom. Uviedol,\nže dané preukázal svojou výpoveďou i obsahom znaleckých posudkov znalca F.. G.. Poukázal na to, že\nzo žalobcovej výpovede je zrejmé, že v čase, keď mu bola zistená diagnóza (v roku 2008) mal XX rokov,\npôsobil ako podnikateľ v riadiacich funkciách, aktívne športoval, chodil s manželkou do spoločnosti a\nz obsahu znaleckých posudkov znalca F.. G. vyplýva, že po zistení diagnózy a po jeho konkrétnych\nprejavoch na jeho zdraví, došlo k preukázaným a zásadným životným rozhodnutiam u jeho osoby\n(zrušenie a ukončenie podnikateľskej činnosti, predaj rodinného domu v G. a následné odsťahovanie sa\ndo B.), čo nepochybne preukazuje stratu sociálneho postavenia v regióne, z ktorého bol nútený sa spolu\nso svojou manželkou vysťahovať. Uzavrel, že zistený skutkový stav a vykonané dôkazy odôvodňujú\npriznanie celej žalovanej sumy, aj keď výška priznanej nemajetkovej ujmy je predovšetkým na úvahe\nkonajúceho súdu.\n28. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zopakovala svoju argumentáciu obsiahnutú vo svojom\nodvolaní, navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať jej proti žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania.\n29. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a v medziach dôvodov odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 a §\n378 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne,\navšak odvolanie podané žalovanou je dôvodné.\n30. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP,\npričom o termíne vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.\n31. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok\n(§\n380 ods. 2 CSP).\n32. V danej veci sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 200.000 eur z\ntitulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (nečinnosťou) orgánu verejnej moci,\nv súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z. Za nesprávny úradný postup, na základe ktorého mala žalobcovi\nvzniknúť škoda na zdraví (nemajetková ujmy) považoval nečinnosť RÚVZ pri vykonávaní opatrení na\nodstránenie hlučnosti prevádzkovania reštaurácie T. v G.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že RÚVZ\nnekonal v medziach svojich kompetencií v súlade s § 55 ods. 1 písm. f), § 55 ods. 2 písm. g) a § 57\nods. 20, 45, 46, 47 zákona o ochrane zdravia a dopustil sa tak nesprávneho úradného postupu na úseku\nvýkonu štátneho zdravotného dozoru. Z vykonaného dokazovania mal preukázaný vznik škody na zdraví\nžalobcu, nakoľko sa žalobca od 22.05.2008 začal liečiť v psychiatrickej ambulancii\ns\ndiagnózou - depresívna porucha ako reakcia na dlhodobý stres /hluk/, pričom recidivujúca depresívna\nporucha, ktorou žalobca trpí, má začiatky v expozícii traumou z nadmerného hluku. Príčinnú súvislosť\nmedzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom RÚVZ vzhliadol v nečinnosti RÚVZ, ktorý\nmal v kompetencii uložiť sankciu za nadmernú produkciu hluku v záujme ochrany zdravia občanov a tak\nzabrániť vzniku škodlivého následku na zdraví žalobcu, čo nevykonal. Súd prvej inštancie poukázal na\nto, že v danom prípade sa na škodlivom následku spolupodieľalo viacero súčiniteľov, avšak pochybenie\n\nRÚVZ považoval za príčinu podstatnú. Priznanú náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000 eur\nzdôvodnil závažnosťou spôsobnej ujmy na zdraví žalobcu s trvalými následkami, mierou zodpovednosti\nRÚVZ, mierou zodpovednosti prevádzkovateľa reštaurácie T., pričom prihliadol i na závery znalca,\nktorý na celkovom zdravotnom stave žalobcu nevylúčil i podiel osobnostných charakteristík žalobcu,\nako i neunesením dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam týkajúcim sa straty\nsociálneho postavenia a straty postavenia ako podnikateľa v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným\npostupom RÚVZ.\n33. Zákon č. 514/2003 Z.z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody,\nktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom\nvykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené kumulatívne podmienky zodpovednosti za škodu podľa\ntohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená nesprávnym\núradným postupom, nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva\nverejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody\nalebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody\na samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v\nkaždom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Dôkazné bremeno\nna preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený. Povinnosťou žalobcu pre úspešnosť\nžaloby bolo v konaní preukázať, že nesprávnym úradným postupom RÚVZ mu bola spôsobená škoda\nna zdraví, ktorej náhrady sa podanou žalobou domáhal.\n34. Žalovaná sa v odvolaní bránila tvrdením o splnení všetkých svojich povinností vyplývajúcich\njej zo zákona vo vzťahu k podnikateľovi prevádzkujúcemu reštauráciu T. v G.. Odvolací súd sa s\nargumentáciou žalovanej nestotožnil, keďže mal za preukázané, že nečinnosť RÚVZ trvala minimálne\nod septembra 2007, keď napriek zisteným nameraným hodnotám imisií hluku (ktoré boli prekročené)\nnezasiahol sankciami podľa zákona o ochrane zdravia. Následne napriek uloženiu povinností zo strany\nÚradu verejného zdravotníctva vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v termíne do\nseptembra 2008 a predložiť závery výkonu štátneho dozoru, RÚVZ nekonal, keď nevykonal opätovné\nmerania, neuložil pokuty, ale prenášal zodpovednosť na obec i na samotného žalobcu. RÚVZ nepristúpil\nk prijatiu opatrení v súlade so zákonom na ochranu zdravia, ktorými by došlo\nk\nodstráneniu zistených nedostatkov, čím si nesplnil svoje povinnosti v zmysle zákona o ochrane zdravia\na svojou nečinnosťou sa dopustil neprávneho úradného postupu. K danému odvolací súd dodáva, že\nza preukázaný nesprávny úradný postup sa všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou považuje\naj nečinnosť, opomenutie v predpísanom postupe štátneho orgánu. Na základe uvedeného sa stotožnil\ns názorom súdu prvej inštancie o splnení prvého predpokladu pre uplatnenia nároku na náhradu škody\npodľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to preukázanie nesprávneho úradného postupu žalovanej ako orgánu\nverejnej moci.\n35. Odvolací súd však za dôvodnú yyhodnotil námietku žalovanej týkajúcu sa absencie kauzálneho\nnexusu medzi vzniknutou škodou na zdraví žalobcu a nesprávnym úradným postupom žalovanej.\n36. Medzi konkrétnymi tvrdenými negatívnymi následkami a nesprávnym úradným postupom musí\nexistovať príčinná súvislosť. Vzťahom príčinnej súvislosti sa v právnej teórií označuje priama väzba\nvzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vytvára druhý jav (následok). O\nvzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom, či nezákonným rozhodnutím\na škodou, vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu\nnenastáva.\n37. Príčinná súvislosť medzi vznikom tvrdenej nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom\nje daná, ak je preukázané, že nebyť takéhoto porušenia povinností, ku škode by podľa obvyklého\nchodu vecí nedošlo. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej\nexistencii, ale existencia príčinnej súvislosti musí byť v konaní preukázaná. Atribútom príčinnej súvislosti\nje totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza\nnásledku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;\nnestačí, ak je iba sprostredkovaný.\n38. Odvolací súd zdôrazňuje, že príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou\nškodou nie je daná v tom prípade, ak do deja vstúpila iná okolnosť, na strane štátu nezávislá, ktorá\n\nje pre vznik škody rozhodujúca. V posudzovanom prípade bol vznik ujmy\nv podobe\nškody na zdraví žalobcu vyvolaný bezprostredne inou okolnosťou ako nesprávnym úradným postupom\nžalovanej, a to nadmerným hlukom z prevádzky reštaurácie T., ktoré vyvolal pôvodca zásahu, svojou\nnadmerne hlučnou prevádzkou, a nie štát nečinnosťou svojich orgánov. Príčinná súvislosť je daná\nvtedy, ak je následok podľa všeobecnej povahy, zvyčajného chodu vecí a skúseností adekvátny priamym\ndôsledkom konkrétneho protiprávneho úkonu, či postupu, čo však v danom prípade naplnené nebolo.\nSúčasne musí byť preukázané, že následok v podobe škody by nenastal bez tejto príčiny, t.j. bez\nnesprávneho úradného postupu žalovanej, by nedošlo k poškodeniu zdravia žalobcu; dané skutočnosti\nv konaní rovnako neboli preukázané. Nie je možné prijať záver, že i v prípade správneho úradného\npostupu RÚVZ napr., k by v súlade so zákonom uložil prevádzkovateľovi reštaurácie pokutu, by skutočne\ndošlo\nk zamedzeniu produkcie nadmernej hlučnosti v danej prevádzke, a to v takom časovom\nobdobí, ktoré by zabránilo vzniku škody žalobcu na zdraví, preto odvolací súd zdôrazňuje, že pre vznik\nškody žalobcu na zdraví bol rozhodujúci nadmerný hluk z prevádzky reštaurácie T. ako okolnosť na\nstrane žalovanej nezávislá. Nakoľko príčinou vzniku škody na zdraví žalobcu bola iná skutočnosť ako\nnečinnosť žalovanej, a to nadmerný hluk z prevádzky reštaurácie, zodpovednosť žalovanej nemôže\nbyť daná.\n39. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o kumulatívnom splnení\nvšetkých zákonných predpokladov pre priznanie uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\nproti žalovanej v súlade zo zákonom č. 514/2003 Z.z.. Na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru,\nže v danej veci absentuje priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi škodou na zdraví vzniknutou\nžalobcovi (nemajetkovou ujmou) a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci (Regionálneho\núradu verejného zdravotníctva Prievidza) ako jedna z podmienok vyžadovaných zákonom, ktoré musia\nbyť splnené pre uplatnenie daného nároku súčasne. Na základe uvedeného vyhodnotil uplatnený\nodvolací dôvod žalovanou podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP za dôvodný.\n40. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalovaná správne argumentovala, keď s poukazom na nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2012 z 13.02.2013 zdôraznila, že pokiaľ má žalobca pohľadávku\nna náhradu škody (príp. nemajetkovej ujmy) proti tomu, kto mu ju reálne spôsobil a zároveň kým\nnepreukázal, že sa bezúspešne jej náhrady domáhal, nebol naplnený ani predpoklad zodpovednosti\nštátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to existencia samotnej škody (nemajetkovej ujmy).\nSkutočnosť, že žalobca vzal proti prevádzkovateľovi zdroja hluku žalobu v celom rozsahu späť z\ndôvodu vyhodnotenia procesného postupu Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp.\nzn. 10C/189/2007 za neúčinný, absentujúci nestrannosť, nezávislosť a vôľu vo veci rozhodnúť, resp.\nposkytnúť žalobcovi primeranú ochranu, nemožno považovať za splnenie podmienky bezúspešnosti\ndomáhania sa náhrady škody vo vzťahu k jej pôvodcovi v zmysle cit. nálezu Ústavného súdu SR.\n41. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie absencie\nkumulatívneho splnenia všetkých predpokladov pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcu\nproti žalovanej, by bolo nadbytočným sa zaoberať namietanou výškou priznanej náhrady nemajetkovej\nujmy, na ktorú nárok žalobcovi nevznikol.\n42. Odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, vzhľadom na vyššie\nuvedenú právnu argumentáciu, neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k\npriznaniu sumy 10.000 eur spolu s príslušenstvom žalobcovi z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za škodu\nna zdraví spôsobenú žalovanou ako orgánom verejnej moci, preto z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovanej\nuložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur s príslušenstvom\ntak, že žalobu zamietol\na rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vo\nvýroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol ako vecne správne potvrdil.\n43. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. „K\ninému posúdeniu otázky predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, najmä príčinnej súvislosti\nmedzi škodou žalobcami tvrdenou a konaním žalovanej, ktorá je otázkou právnou, mohol preto odvolací\nsúd dospieť aj bez vykonania ďalšieho dokazovania alebo opakovania dokazovania“ ( porovnaj NS SR\nsp. zn. 5Cdo/126/2009 z 30.06.2010).\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto\nprípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať\n\nvplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto, preskúmanie veci na základe spisovej\ndokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť\npojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie\n(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci\nvedenej pod sp. zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).\n44. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol odvolací súdu podľa § 255 ods. 1, § 262\nods. 1 CSP, v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi\nnárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2\nCSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov\n0 (§ 393 ods. 2 CSP).\n\n3:\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\n\npripúšťa (§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/103/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ca5ac47-83bf-4c67-9518-d8c3eb9816e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2012 z 13. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ca5ac47-83bf-4c67-9518-d8c3eb9816e8"}, {"guid": "bbf21ae3-dab2-45c5-b320-8fc6ed9b6077:2543629d-0f00-42cb-b4af-e1cf8b801cb7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8613201961.1", "spisova_znacka": "6Co/9/2017", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/9/2017 z 27. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-02-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8613201961.1"}], "citovane_v": []}