{"guid": "e7975b20-bc03-4942-b3f4-b6c9c8d57823:e51811d3-6438-4437-aec6-a86719c449ef", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1513230091.2", "spisova_znacka": "7CoZm/8/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoZm/8/2024 z 1. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. júla 2026, sp. zn. 7CoZm/8/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1513230091.2", "identifikacne_cislo": "1513230091", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Marián Degma", "sudca_id": 138, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-marian-degma-138", "datum_vydania": "2026-07-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. d) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e51811d3-6438-4437-aec6-a86719c449ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1513230091.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1513230091.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1513230091.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoZm/8/2024\n1513230091\n01. 07. 2026\nMgr. Marián Degma\nECLI:SK:KSBA:2026:1513230091.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu\nJUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom\nPribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea\nCviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovaným: 1/ R.. W. B.,\nnar. X. V. XXXX, bytom M. XX, zastúpenému: ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s. r. o., advokátska\nkancelária, so sídlom Pri parku 8, Maňa, IČO: 50 528 874, žalovanou 2/ R.. O. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom F.. K. XX/XX B., zastúpenej: Mgr. Juraj Šimuny, advokát, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 30/33\nTopoľčany, o zaplatenie 11.495,50 eura s príslušenstvom zo zmenky, a o odvolaní žalovaného 1/ proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-3CbZm/469/2014-335 zo dňa 02.05.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-3CbZm/469/2014-335 zo\ndňa 02.05.2024 potvrdzuje.\nII. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj len súd prvej inštancie) svojím rozhodnutím - rozsudkom č. k.\nB5-3CbZm/469/2014-335 vydaným dňa 02.05.2024 (ďalej aj len napadnutý rozsudok) rozhodol tak, že\n(I) zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 25. júna 2014, č. k. 1Zm/722/2013-13,\nvoči žalovanému 1/ v časti zmenkovej sumy 11.495,50 eura, zmenkového úroku vo výške 6% ročne\nzo sumy 11.495,50 eura od 8. augusta 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 38,32 eura a\ntrovách konania vo výške 1.135,12 eura ponechal v platnosti, (II) žalobcovi priznal voči žalovanému 1/\nnárok na náhradu trov konania o námietkach v rozsahu 34,6%, (III) žalobcovi uložil povinnosť nahradiť\ntrovy štátu v rozsahu 32,7%, (IV) žalovanému 1/ uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 67,3%.\n2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil\nžalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 17.322,40 eura\nspolu s úrokom 6% ročne z uvedenej sumy od 8. augusta 2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo\nvýške 57,74 eura a náhradu trov konania. Žalobca svoj nárok odvodzoval z vlastnej zmenky vystavenej\nžalovaným 1/ a avalovanej žalovanou 2/ v Novom Meste nad Váhom, 19. marca 2013 na rad žalobcu,\nna sumu 17.322,30 eura, s dátumom splatnosti 7. augusta 2013. Žaloba bola odôvodnená tým, že\nvystavením zmenky 19. marca 2013 sa žalovaný 1/ zaviazal, že 7. augusta 2013 zaplatí zmenkovú\npohľadávku vo výške 17.322,40 eura, pričom svoj záväzok v čase splatnosti, ako aj v čase podania\nžaloby nesplnil.\n3. Súd prvej inštancie vydal v predmetnom spore 25. júna 2014 zmenkový platobný rozkaz, č. k.\n1Zm/722/2013-13, ktorým zaviazal žalovaných 1/, 2/, aby zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne\nzmenkovú sumu 17.322,40 eura spolu so zmenkovým úrokom 6% ročne zo sumy 17.322,40 od 8.\naugusta 2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 57,74 eura a náhradu trov konania vo výške\n\n1.710,54 eura pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu a trov právneho zastúpenia.\nŽalovaní 1/, 2/ podali proti zmenkovému platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote námietky.\n4. Žalovaný 1/ v námietkach uviedol, že žalobcom predložená zmenka nebola vyplnená podľa zásad\ndohodnutých v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX z 19. marca 2013 (ďalej tiež „zmluva\no úvere“) a vykazovala vady zakladajúce jej neplatnosť podľa zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový\na šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZZŠ”). Zároveň spochybnil pravosť svojho podpisu na\npredmetnej zmenke. Uznesením z 30. novembra 2015, č. k. 3CbZm/469/2014-72, súd prvej inštancie\nnariadil znalecké dokazovanie za účelom preukázania pravosti podpisov žalovaných 1/, 2/ na zmenke.\n5. Žalobca v podaní doručenom konajúcemu súdu 23. júna 2021 uviedol, že 19. marca 2013 uzavrel\nako veriteľ so žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako spoludlžníčkou zmluvu o úvere a bolo\nnesporné, že predmetný záväzkový vzťah nemal spotrebiteľskú povahu, čo vyplývalo najmä z účelu\nposkytnutia úveru podľa bodu 1.1 tejto zmluvy a skutočnosti, že žalovaný 1/ vystupoval v pozícii fyzickej\nosoby podnikateľa, pričom povahu záväzkového vzťahu nemenila ani skutočnosť, že spoludlžníčka,\nresp. žalovaná 2/ bola zmluvnou stranou ako fyzická osoba nepodnikateľ. Ďalej tvrdil, že žalovaní 1/, 2/ si\nnesplnili záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne a včas, preto pristúpil k vyplneniu blankozmenky,\nktoré sa uskutočnilo na základe bodu 5 predmetnej zmluvy. Zároveň súdu prvej inštancie predložil listinné\ndôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Taktiež oznámil, že si uplatňuje svoje dispozičné právo,\nnakoľko žalovaný 1/ po podaní žaloby uhradil aj časť druhej splátky vo výške 162,90 eura, a on zobral\nžalobu späť v časti zmenkovej sumy pozostávajúcej z uvedenej časti zaplatenej splátky a v časti sankcie\nza omeškanie s plnením záväzkov vo výške 5.664 eur, t. j. v celkovej výške 5.826,90 eura.\n6. Podaním doručeným na konajúci súd 16. februára 2022 žalobca zobral podanú žalobu voči žalovanej\n2/ späť v celom rozsahu a navrhol zastavenie konania v zmysle ust. § 145 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP”) voči žalovanej 2/.\n7. Podaním zo dňa 21. februára 2022 žalovaný 1/ poukázal na to, že každé súdne rozhodnutie musí\nvychádzať zo stavu existujúceho ku dňu jeho vydania. Uviedol, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný\n25. júna 2014 a z verejne dostupných údajov živnostenského registra vyplývalo, že žalovaný 1/ ukončil\npodnikateľskú činnosť ako fyzická osoba k 31. októbru 2013. Keďže zmenkový platobný rozkaz znel\nna meno žalovaného 1/ ako fyzickú osobu - nepodnikateľa, zastával názor, že bolo potrebné aplikovať\nna prípad závery zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“),\npublikované pod č. 93 v Zbierke stanovísk č. 8/2015. Podľa názoru žalovaného nebolo možné priznať\nžalobcovi žiadnu zmluvnú pokutu a zároveň bolo možné žalobcovi priznať peňažný nárok: na úseku istiny\nmaximálne v sume, na ktorú znela úverová zmluva (11.328 eur); na úseku zmluvného úroku z omeškania\nmaximálne v percentuálnej sadzbe zodpovedajúcej dobrým mravom, resp. poctivému obchodnému\nstyku.\n8. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 17. marca 2022, č. k. 3CbZm/469/2014, vo výroku I.\nzmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 25. júna 2014, č. k. 1Zm/722/2013-13, voči\nžalovanému 1/ v časti zmenkovej sumy 5.826,90 eura, zmenkového úroku vo výške 6% ročne zo sumy\n5.826,90 eura od 8. augusta 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 19,42 eura a trovách\nkonania vo výške 575,42 eura a voči žalovanej 2/ v celom rozsahu zrušil a konanie zastavil; vo výroku\nII. uvedený zmenkový platobný rozkaz v časti zmenkovej sumy 11.495,50 eura, zmenkového úroku vo\nvýške 6% ročne zo sumy 11.495,50 eura od 8. augusta 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo\nvýške 38,32 eura a trovách konania vo výške 1.135,12 eura ponechal v platnosti; vo výroku III. žalobcovi\nvoči žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania o námietkach v rozsahu 34,6%; vo výroku\nIV. žalovanej 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o námietkach v rozsahu 100%;\nvo výroku V. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 32,7% a vo výroku VI. uložil\nžalovanému 1/ povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 67,3%.\n9. Na odvolanie žalovaného 1/ Krajský súd v Bratislave, uznesením z 31. januára 2024, č. k.\n1CoZm/9/2022-303, vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava V vo výroku\nII. až VI. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd\nuložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne vec prejednať procesným postupom súladným s\npríslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na zistený skutkový\na právny stav v spojení s obsahom existujúcich čiastočných späťvzatí návrhu na vydanie zmenkového\nplatobného rozkazu a v odôvodnení sa vysporiadať nielen so všetkými podstatnými skutočnosťami\ntvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy, ale aj so\nvšetkými skutočnosťami majúcimi podstatný význam pre konanie a procesný postup súdu.\n10. Predmetom sporu, vzhľadom na zrušenie vyššie uvedeného rozsudku vo výrokoch II. až VI. a vrátení\nveci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v tomto rozsahu, ostalo prejednanie námietok žalovaného 1/\n\nvoči zmenkovému platobnému rozkazu v časti zmenkovej sumy 11.495,50 eura, zmenkového úroku vo\nvýške 6% ročne zo sumy 11.495,50 eura od 8. augusta 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške\n38,32 eura, trovách konania vo výške 1.135,12 eura, nároku na náhradu trov konania o námietkach\nžalovaných 1/ a 2/, ako aj náhrady trov štátu. Keďže výrok I. vyššie uvedeného rozsudku nebol\nžiadnou zo strán napadnutý odvolaním a ani odvolacím súdom zrušený, nadobudol právoplatnosť, a\npreto opätovnému prejednaniu a rozhodnutiu o námietkach žalovanej 2/ proti zmenkovému platobnému\nrozkazu v celom rozsahu a námietkach žalovaného 1/ proti zmenkovému platobnému rozkazu v rozsahu\nzmenkovej sumy 5.826,90 eura, zmenkového úroku vo výške 6% ročne zo sumy 5.826,90 eura od 8.\naugusta 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 19,42 eura a trovách konania vo výške 575,42\neura, bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Nadobudnutím právoplatnosti sa výrok I. rozsudku\nstal pre strany a zároveň aj pre súd záväzným a zásadne nezmeniteľným (§ 226 CSP), a to aj v prípade,\nže by bol eventuálne postihnutý niektorou z vád uvedených v § 365 ods. 1 CSP.\n11. Na prejednanie námietok žalovaného 1/ proti zmenkovému platobnému rozkazu vo vyššie popísanej\nčasti súd prvej inštancie nariadil pojednávanie. Žalobca, žalovaný 1/ a ani ich zástupcovia sa\npojednávania nezúčastnili, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich\nneprítomnosti. Súd prvej inštancie sa opätovne oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, a to:\nzmenkou, zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, splátkovým kalendárom k zmluve\no revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, živnostenským listom vydaným Obvodným úradom v\nPiešťanoch, kartou klienta R.. W. B., znaleckým posudkom č. 11/2018 z 22. decembra 2018.\n12. Z prvopisu zmenky súd prvej inštancie zistil, že žalovaný 1/ 19. marca 2013 v Novom Meste nad\nVáhom vystavil a žalovaná 2/ avalovala vlastnú zmenku s doložkou ,,bez protestu” na rad žalobcu,\nna zmenkovú sumu 17.322,40 eura, splatnú 7. augusta 2013 v Bratislave, Československá obchodní\nbanka, a. s., zahraničná pobočka SR, so sídlom Námestie SNP č. 29, Bratislava. Zo zmenky vyplývalo,\nže na nej boli predtlačené údaje o mieste plnenia, o vystaviteľovi zmenky, o zmenkovom ručiteľovi a o\nremitentovi. Údaj o dátume, mieste vystavenia, ako i splatnosti a zmenkovej sume boli dopísané rukou.\nNa rube zmenky nebol indosament a ani žiaden iný údaj.\n13. Zmenka obsahovala všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom\nžalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola\nzaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej\nsumy (čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ). Na tom základe konajúci súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým\no jeho návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní\nsúd už len posudzoval, či je obrana žalovaného, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a\npreukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo\nzmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len žalovaného a on musí preukázať,\nči boli splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený. V\nprípade zmenkového konania ide o tzv. skrátené konanie, kedy za predpokladu, že žalobca (majiteľ\nzmenky) predloží v prvopise zmenku (originál zmenky), o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a\nďalšie listiny potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz. V\ndanom prípade boli zákonné predpoklady na vydanie zmenkového platobného rozkazu splnené, preto\nkonajúci súd platobný rozkaz vydal.\n14. Po oboznámení sa s námietkami predloženými žalovaným 1/, súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže tieto námietky nemožno považovať za dôvodné, teda také, ktoré by odôvodňovali zrušenie vydaného\nzmenkového platobného rozkazu hoci len sčasti.\n15. Žalovaný 1/ v námietkach spochybňoval pravosť svojho podpisu na zmenke. Z vykonaného\nznaleckého dokazovania bolo zistené, že podpis vystaviteľa zmenky bol vlastnoručným podpisom\nžalovaného 1/ a podpis na zmenke pri doložke „per aval“ nebol vlastnoručným podpisom žalovanej\n2/, pričom pisateľom podpisov v znení priezviska žalovanej 2/ bol žalovaný 1/. Znalec svoje závery\npresvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnil, a konajúci súd sa s jeho závermi stotožnil. Žalovaný 1/ závery\nznaleckého posudku žiadnym spôsobom nespochybnil. V konaní tak bolo bez akýchkoľvek pochybností\npreukázané, že žalovaný 1/ sa podpisom zmenky zaviazal zaplatiť záväzok zo zmenky ako jej vystaviteľ.\n16. Žalovaný 1/ v námietkach ďalej uviedol, že zmenka vykazuje vady zakladajúce neplatnosť zmenky\npodľa ZZŠ a zároveň tvrdil, že predložená zmenka nebola vyplnená v súlade so zmluvou o úvere (s\ndohodou o vyplňovacom práve k blankozmenk). Námietku o vadách zakladajúcich neplatnosť zmenky\nžalovaný 1/ nijakým spôsobom nešpecifikoval, pričom súd prvej inštancie nezistil také vady zmenky,\nktoré by odôvodňovali jej neplatnosť, a preto vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.\n17. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom\noprávnení, súd prvej inštancie poukázal na to, že dôkazné bremeno ohľadom nesprávnosti vyplnenia\nblankozmenky spočíva na žalovanej strane. Žalovaný 1/ mal zrejme úmysel spochybniť správnosť\n\nvyplnenia chýbajúcich údajov na zmenke v rozpore s vyplňovacím oprávnením, avšak ďalej žiadnym\nspôsobom nepreukázal, ako mala byť blankozmenka vyplnená. Požiadavka, aby žalobca sám\npreukazoval správnosť vyplnenej zmenkovej sumy sa prieči zneniu ZZŠ. Žalobca ako majiteľ zmenky\nnie je povinný preukazovať dôvod záväzku [§ 495 druhá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník (ďalej len OZ)] a dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti zmenkových námietok spočíva\nv plnej miere na žalovanom. Žalobcovi na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v spore plne stačí\npredloženie zmenky bez toho, že by bol povinný predkladať akékoľvek dôkazy k preukázaniu dôvodnosti\nvýšky zmenkovej sumy (k tomu pozri rozsudok Vrchního soudu v Praze z 29. marca 2003, sp. zn.\n9Cmo/7/2003). Povinnosť žalovaného v zmenkovom konaní znášať bremeno dôkazu týkajúce sa\nkauzálnych námietok nie je absolútna. Ak však žalovaný tvrdí, že kauza vo výške zmenkovej sumy\nneexistuje a jeho procesná obrana spočíva v tvrdení existencie kauzy inej, sumou nižšej, je povinný\nznášať bremeno dôkazu vo vzťahu k tomuto tvrdeniu. (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 27. marca 2018, sp. zn. III ÚS 603/2017). Žalovaný 1/ relevantným spôsobom nespochybnil\noprávnenie žalobcu na vyplnenie a zaplatenie zmenky, nakoľko žalobcovi k preukázaniu aktívnej\nlegitimácie v spore stačí predložiť zmenku a nie je povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu\ndôvodnosti návrhu a výšky zmenkovej sumy. Dlžník musí preukázať obsah vyplňovacieho práva a že\nnebolo dodržané, resp. že záväzok zo zmenky nevznikol alebo zanikol. Pohľadávka majiteľa zmenky a\npovinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú\nsamostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca\nako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu\nzmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (pozri\nuznesenie najvyššieho súdu z 31. júla 2012, sp. zn. 4Obo/21/2012). Na základe vyššie uvedeného súd\nprvej inštancie uzatvoril, že žalovaný 1/ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o nesprávnom\nvyplnení blankozmenky.\n18. Pokiaľ žalovaný 1/ poukazoval na nutnosť aplikácie spoločného stanoviska občianskoprávneho a\nobchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. R 93/2015, súd prvej inštancie bol toho názoru, že\nv danom prípade by do úvahy mohla prichádzať výlučne aplikácia tretej vety uvedeného stanoviska,\nnakoľko žalovaný 1/ nemal v predmetnom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Súd prvej inštancie\nvyhodnotením žalobou uplatneného nároku nezistil, že by sa žalobca domáhal plnenia v rozpore s\ndobrými mravmi (eventuálne v rozpore s poctivým obchodným stykom). Žalovaná istina pozostávala z\nnesplatenej časti úveru (10.929,10 eura, ktorá zahŕňala jednak reálne poskytnuté peňažné prostriedky\na zároveň zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru) a zmluvnej pokuty vo výške 566,40 eura. Pokiaľ ide\no primeranosť výšky zmluvnej odmeny, konajúci súd mal za to, že v prípade posudzovania odmeny ako\núroku za poskytnutie úveru, pri posudzovaní najvyššej prípustnej výšky úroku nestačí len porovnať sumu\nposkytnutého úveru s dojednaným úrokom, do úvahy je potrebné vziať aj dobu, na ktorú boli peňažné\nprostriedky poskytnuté, na to, aké zabezpečenie dlžník poskytol a tým aj na mieru rizika, ktorú veriteľ\npodstupuje pre prípad nedobytnosti pôžičky, ako aj na ďalšie konkrétne okolnosti súvisiace s obchodným\nprípadom. V bode 4.1. zmluvy bola zmluvná odmena 6.328 eur dojednaná za celú dobu splácania úveru,\nt. j. za dobu 48 mesiacov, takže ročný úrok z reálne poskytnutej sumy 5.000 eur bol cca 32%, čo súd prvej\ninštancie nepovažoval za neprimerane vysoké. To isté platí o výške uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške\n566,40 eura, ktorú rovnako nepovažoval za rozpornú s dobrými mravmi. Vzhľadom na vyššie uvedené\ndôvody dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti podaných námietok žalovaného 1/ a preto\nponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.\n19. O nároku na náhradu trov konania o námietkach rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.\n1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. V časti zodpovedajúcej úhradám žalovaného 1/ po začatí konania,\nv ktorej vzal žalobca žalobu späť (162,90 eura), zavinil zastavenie konania žalovaný 1/, pričom v\ntejto časti možno pripísať úspech žalobcovi. V časti zodpovedajúcej zmluvným sankciám, v ktorej vzal\nžalobca návrh späť bez odôvodnenia (5.664 eur), zavinil zastavenie konania žalobca. Keďže konajúci\nsúd v prevyšujúcej časti zmenkovej sumy voči žalovanému 1/ zmenkový platobný rozkaz ponechal v\nplatnosti, procesný úspech v tejto časti mal žalobca. Úspech žalobcu tak predstavoval 67,3%, neúspech\npredstavoval 32,7%, v konečnom dôsledku pomerný úspech žalobcu bol 34,6%. Výrok II. napadnutého\nrozsudku v sebe zahŕňal aj nárok na náhradu trov pôvodného odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu,\nže v konaní vznikli štátu trovy, spočívajúce v nákladoch znaleckého dokazovania, súd prvej inštancie\nza aplikácie čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255\nods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, rozhodol tak, že na ich náhradu boli zaviazaní pomerne, podľa procesného\nneúspechu v spore, žalobca (32,7%) a žalovaný 1/ (67,3%).\n\n20. Žalovaný 1/ podal voči napadnutému rozsudku v zákonnej lehote odvolanie smerujúce proti\nmeritórnemu I. výroku a proti súvisiacim výrokom II., III. a IV. rozsudku o trovách konania. Odvolaním\nnamietal:\n> porušenie práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP]\n> inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP]\n> nesprávnosť právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]\n21. V odvolacom konaní žalovaný 1/ navrhol zmenu napadnutého rozsudku vo veci samej (v I. výroku)\ntakým spôsobom, že odvolací súd:\na) ponechá zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa\n25.06.2014, sp. zn. 1Zm/722/2013-13 v platnosti len v rozsahu peňažnej sumy (istiny) 5.000 eur, ktorú\nžalobca reálne poskytol žalovanému v 1/ rade titulom revolvingového úveru č. XXXXXX-XXXXX, s tým,\nže zmenkový úrok v sadzbe 6% ročne od 08.08.2013 sa bude viazať k sume 5.000 eur, zmenková\nodmena bude 16,66 eur a trovy konania sa znížia v pomernom rozsahu;\nb) vo zvyšnej časti zruší zmenkový platobný rozkaz.\n22. Zároveň v prípade, ak by odvolací súd vyhovel návrhu v odvolaní na zmenu napadnutého rozsudku,\nv rozsahu žalobcovho úspechu žiadal žalovaný 1/ zmeniť aj napadnuté výroky o trovách konania.\n23. Žalovaný 1/ naďalej namietal, že žalobca realizoval vyplňovacie právo k predloženej zmenke\nspôsobom rozporným s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Na tento rozpor\nmal prvoinštančný súd prihliadnuť z úradnej povinnosti (ex offo) a bez ohľadu na to, či vyplňovacie\nzásady v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX (úverová zmluva) výslovne operovali s\npojmami dobré mravy a poctivý obchodný styk alebo či o týchto pojmoch nič nehovorili. Tieto pojmy majú\nnormatívnu povahu a samy osobe vykazujú vyššiu mieru právnej sily než akékoľvek vyplňovacie zásady.\nNebolo možno vytýkať žalovanému 1/ neunesenie dôkazného bremena, keď posúdenie morálnej\nstránky spôsobu, akým bolo realizované vyplňovacie právo, nebolo vecou dôkazov, ale výlučne vecou\nprávnej úvahy na strane konajúceho súdu a túto právnu úvahu súd musí uskutočniť ex offo. Strana sporu\nnemôže diktovať súdu, čo je v súlade s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku a čo\nuž nie je.\n24. Žalovaný 1/ namietal, rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, keď veriteľ\n(žalobca) si účtoval odmenu 6.328 eur za poskytnutie úverovej istiny 5.000 eur (bod 4.1. úverovej\nzmluvy). Keď sa dá táto odmena 1 328 eur do pomeru voči úverovej istine a ilustratívne urobíme úrokový\nvýpočet, zistíme, že keby sa jednalo o štandardné úročenie, úrok postihujúci žalovaného 1/ by bol cca\n32% ročne (presne 31,64% ročne). Inými slovami, za 48 mesiacov (4 roky) trvania úveru veriteľ očakával,\nže inkasuje od dlžníka 126,56% z toho, čo poskytol dlžníkovi. Toto sa podľa názoru žalovaného 1/\nzreteľne vymykalo slušnosti a prekračovalo hranice poctivého podnikania v oblasti finančných služieb.\n25. Žalovaný 1/ bol názoru, že súdna moc nesmie dovoliť, aby si veritelia vypisovali do zmeniek voľným\nspôsobom, čo sa im zachce a ignorovali elementárne morálne zásady, ktoré udržujú ľudskú spoločnosť\npohromade. Úrok 31,64% ročne (resp. 126,56% za 4 roky) by podľa jeho mienky mohol byť v kontexte\nposudzovanej veci kvalifikovaný aj ako blížiaci sa úžere. Neboli potrebné osobitné znalosti z oblasti\nfinancií, aby každý vedel, že bežné úroky v bankovom sektore sa pohybujú v jednotkách percent. Žalobca\nje nebankovým poskytovateľom finančných produktov a tento status ho neoprávňoval, aby robil ohľadom\nsvojej odmeny extrémne excesy, ktoré prekračujú akceptovateľnú hranicu toho, čo možno označiť za\nprimeraný hospodársky profit z úverového odovzdania peňazí. Zastával názor, že súdy by nemali dovoliť,\naby subjekty z nebankového sektora podnikali takým spôsobom, že budú dosahovať ničím nezaslúženú\nziskovú maržu, ktorá je úplne mimo reality. Nesúhlasil s argumentom, uvádzaným prvoinštančným\nsúdom, že odmena 6 328 eur je proporcionálna voči riziku nedobytnosti pohľadávky. Odmena nemá\nnič spoločné s (ne)dobytnosťou pohľadávky, pretože odmena musí rešpektovať dobré mravy a poctivý\nobchodný styk. Namietal, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil otázku (ne)primeranosti odmeny\nv bode 4.1. úverovej zmluvy a preto žiadal, aby túto otázku preskúmal odvolací súd. Odmena nemá\npovahu zmluvnej pokuty, tzn. nevzťahuje sa na ňu moderačné oprávnenie súdu. Namietal, že odmena\nkvôli jej neprimeranej výške odporuje v celosti (v celej sume 6 328 eur) dobrým mravom a poctivému\nobchodnému styku a preto ju nemožno priznať žalobcovi ani len čiastočne.\n26. Naďalej žalovaný 1/ namietal, že na posudzovaný prípad bolo potrebné aplikovať všetky závery\nzjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo publikované pod č. 93 v Zbierke stanovísk\nč. 8/2015. Všetky ex offo povinnosti, ktoré konajúci súd zaväzujú, boli špecifikované v citovanom\nstanovisku. Tvrdil, že na žalovaného 1/ bolo treba hľadieť ako na spotrebiteľa, lebo každé súdne\n\nrozhodnutie musí vychádzať zo stavu existujúceho ku dňu jeho vydania. Zmenkový platobný rozkaz bol\nvydaný dňa 25.06.2014. Z verejne dostupných údajov živnostenského registra vyplývalo, že žalovaný\n1/ ukončil podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba ku dňu 31.10.2013. Zmenkový platobný rozkaz znel\nna meno žalovaného 1/ R.. W. B. ako na fyzickú osobu - nepodnikateľa.\n27. Záverom žalovaný 1/ namietal, že ak prvoinštančný súd pripustil aplikáciu nanajvýš III. vety\ncitovaného zjednocujúceho stanoviska, ani v tom prípade nepostupoval správne. Citované zjednocujúce\nstanovisko ukladá súdom ex offo uskutočniť prieskum zmenkového prípadu ohľadom všetkých majiteľom\nzmenky uplatnených nárokov, ktoré by mali povahu excesu voči zásadám dobrých mravov, a to aj v\ntakom prípade, keď by sa na žalovaného 1/ nehľadelo ako na spotrebiteľa.\n28. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.\n29. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380\nCSP, a to bez nariadenia pojednávania (termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods.\n1, ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave) a po oboznámení\nsa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej\ninštancie, ktorý nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie\nje dôvodné, nie je možné mu vyhovieť a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a\npreto ho potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\n30. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n31. Predmetom sporu je posúdenie napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zmenkový\nplatobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 25. júna 2014, č. k. 1Zm/722/2013-13, voči žalovanému\n1/ v časti zmenkovej sumy 11.495,50 eura, zmenkového úroku vo výške 6% ročne zo sumy 11.495,50\neura od 8. augusta 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 38,32 eura a trovách konania vo\nvýške 1.135,12 eura ponechal v platnosti.\n32. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalovaného 1/ voči napadnutému rozsudku v celom\nrozsahu uvádza k uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že obsah práva na spravodlivý proces\nje pomerne široký zahrňujúci napr. právo na prístup k súdu, právo na zákonného sudcu, právo na\nprejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach a povinnostiach,\nprávo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, právo na riadne vysporiadanie\nsa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia súdu, rovnosť zbraní, zákaz ľubovôle. Žalovaný 1/ však v podanom odvolaní žiadne\nkonkrétne pochybenie súdu prvej inštancie ako dôvod naplnenia tohto odvolacieho dôvodu bližšie\nnešpecifikoval a odvolací súd zároveň žiadne takéto pochybenie v procesnom postupe konajúceho súdu\nani nezistil.\n33. Odvolacia námietka v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP - existencia inej vady, ktorá mohla mať\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci predstavuje akékoľvek procesné pochybenie konajúceho\nsúdu dosahujúce intenzitu následku nesprávneho rozhodnutia vo veci. Môže sa jednať o nevykonanie\ntakých dôkazov, ktoré sú relevantné pre posúdenie sporu, nesprávne skutkové zistenia z vykonaných\ndôkazov, nesprávnosť pri aplikácii iných spôsobov vytvárania skutkových zistení. Môže sa tiež jednať\nnapríklad o posúdenie predbežnej otázky potrebnej pre rozhodnutie sporu a to v rozpore s existujúcim\nrozhodnutím príslušného orgánu alebo pochybenie pri vykonávaní dokazovania (napr. vypočutie svedka\nbez jeho zákonného poučenia), príp. poučovacia povinnosť strán sporu pri ich procesných právach a\npovinnostiach. Odvolací súd musí konštatovať, že v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne\npochybenie, ktoré by napĺňalo tento odvolací dôvod nezistil a ani žalovaný 1/ v podanom odvolaní žiadne\nprocesné pochybenie takéhoto charakteru bližšie neidentifikoval.\n34. K námietke žalovaného 1/, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci\n§ 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo\nskutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.\nNesprávnym právnym posúdením veci je omyl konajúceho súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\nstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych\n\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom spore je zrejmé, že súd prvej\ninštancie aplikoval na právne vzťahy strán sporu správny právny predpis - zákon zmenkový a šekový\nv znení neskorších predpisov, a to v primeranom rozsahu.\n35. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie námietky žalovaného 1/ sú v podstate obsahovo totožné\ns jeho argumentmi prednesenými v konaní pred súdom prvej inštancie, na ktoré všetky dal konajúci\nsúd v napadnutom rozsudku dostatočne presvedčivé odpovede. Odvolací súd potom poukazuje na\nodôvodnenie napadnutého rozsudku (body 16 - 18 tohto rozhodnutia) s ktorým sa plne stotožnil a\nuvádza, že súd prvej inštancie dostatočne presvedčivým a logickým spôsobom v zodpovedajúcom\nrozsahu zdôvodnil svoje právne posúdenie sporu vyplývajúce z riadne zisteného skutkového stavu.\n36. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že predmetnú posudzovanú\nzmenku podpísal ako dlžník žalovaný 1/, čo tento pôvodne v konaní namietal, pričom žalovaný\n1/ dokonca sfalšoval na zmenke podpis pôvodne žalovanej 2/ ako zmenkovej ručiteľky (avalista).\nPredmetná zmenka obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované pre vlastnú zmenku v zmysle\nčl. I § 75 zmenkového zákona. Žalovaný 1/ mohol voči žalobcom uplatnenej pohľadávke zo zmenky\nvzniesť len také námietky, ktoré vyplývajú zo zmenkového práva (absolútne námietky), resp. námietky\nvyplývajúce zo vzťahu medzi veriteľom ako majiteľom zmenky (žalobca) a zmenkovým dlžníkom žalovaným 1/ (relatívne námietky). Medzi absolútne námietky možno v prvom rade zaradiť námietky\nspochybňujúce samotnú listinu - zmenku a jej platnosť (napr. podpis vystaviteľa, vada v označení listiny\n- zmenky, dátume a mieste jej vystavenia), ale tiež námietky poukazujúce na zánik zmenkového vzťahu\n(napr. premlčanie čl. I § 70, § 71, § 72 zmenkového zákona). Naproti tomu relatívne námietky nemajú\npôvod v samotnej posudzovanej zmenke a ani v predpisoch zmenkového práva, ale majú pôvod v\nsúkromnoprávnych vzťahoch súvisiacich so zmenkou, resp. medzi majiteľom zmenky a zmenkovým\ndlžníkom. Tieto námietky síce nemôžu účinne spochybniť platnosť zmenky, ale smerujú voči zaplateniu\nzmenkovej sumy. Ako relatívne námietky možno označiť, napr. zánik úverovej zmluvy, ktorú zmenka\nzaisťovala, príp. existencia takého vzťahu, ktorý neumožňuje zaisťovať daný záväzok zmenkou. Záväzok\nzo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj peňažný\nnárok zo zmenky vyplývajúci preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky. Pre\nhmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť.\nTáto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to zmenkový dlžník (žalovaný 1/), resp. zmenkový ručiteľ\n- avalista (pôvodne žalovaný 2/), ktorí musia vzniesť prípadné námietky voči zmenke, resp. zaplateniu\nzmenkovej sumy.\n37. Žalovaným 1/ namietaná skutočnosť, že žalobca realizoval vyplňovacie právo k zmenke spôsobom\nrozporným s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku podľa odvolacieho súdu nie je\ndôvodná a v tejto súvislosti plne odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku\n(bod 17 tohto rozhodnutia), s ktorým plne súhlasí.\n38. K námietke rozporu s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku vzhľadom na\nneprimeranú výšku odmeny za poskytnutie úveru odvolací súd nad rámec odôvodnenia uvedeného v\nnapadnutom rozsudku (bod 18 tohto rozhodnutia) uvádza, že v prípade, ak takúto skutočnosť žalovaný\n1/ namietal mal zároveň aj povinnosť takéto svoje tvrdenie riadne preukázať, t. j. výšku úroku v čase\nuzatvorenia úverovej zmluvy v danom mieste, za obdobných podmienok dĺžky, splatnosti, zabezpečenia\na pod. bankovými subjektami. Toto však nijako nepreukázal a jeho v odvolaní uvedené tvrdenie o tom, že\nkaždý vedel, že bežné úroky v bankovom sektore sa pohybujú v jednotkách percent, nie je pre potreby\nsúdneho konania dostatočné a relevantné.\n39. Odvolací súd taktiež plne súhlasí so záverom súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia uzatvorenej\nzmluvy o úvere medzi veriteľom a dlžníkom - žalovaným 1/ v zmysle ktorej tento namietal, že ho treba\npokladať za spotrebiteľa, nakoľko v čase vydania zmenkového platobného rozkazu - 25.06.2014 už mal\nzrušenú živnosť, a to dňom 31.10.2013. Odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, nakoľko\npre charakter postavenia účastníkov daného zmluvného úverového vzťahu je rozhodujúci ich postavenie\nv čase kedy došlo k uzavretiu predmetnej zmluvu o úvere, čo bolo 19.03.2013, kedy žalovaný 1/ bol\npodnikateľom a živnosť zrušenú nemal.\n40. Odvolací súd musí prijať totožný záver ako súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku a nie je možné\nposudzovanú zmluvu o úvere pokladať za spotrebiteľku zmluvu, žalovaného 1/ za spotrebiteľa, pričom\ntúto úverovú zmluvu bolo možné platne zabezpečiť zmenkou a dohodou o vyplňovacom zmenkovom\npráve, ktoré oba dokumenty boli žalovaným 1/ riadne podpísané a tento bol potom zo zmenky aj riadne\nzaviazaný plniť žalobcovi.\n41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny,\nriadne a dôsledne odôvodnený potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Prijatý záver súdu prvej inštancie v\n\nnapadnutom rozsudku vychádzal z v spore riadne vykonaného dokazovania, ktoré bolo uskutočnené\nv potrebnom rozsahu pre náležité posúdenie sporu, pričom súd prvej inštancie vyvodil správny právny\nzáver o dôvodnosti podanej žaloby a uplatneného nároku žalobcom.\n42. O trova´ch odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa § 396 ods. 1 CSP v spojeni´ s §\n255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, zˇe zˇalobcovi, ktorý bol plne u´spesˇný v odvolacom konani\n´ priznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke voči žalovanému 1/ s ty´m, zˇe v\nsúlade s § 262 ods. 2 CSP o vy´sˇke tejto na´hrady rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti\ntohto rozsudku samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.\n43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta\ndruhá CSP).\nPoučenie:\nToto rozhodnutie nie je možné napadnúť odvolaním.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428\nCSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3CbZm/469/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9f6da8d3-1e87-4da9-bf92-48564ab7a40a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.603.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 603/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 603/2017 z 27. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-27", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.603.2017.1"}], "citovane_v": []}