Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoZm/8/2024 z 1. 7. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. júla 2026, sp. zn. 7CoZm/8/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1513230091.2
Krajský súd Bratislava | 7CoZm/8/2024 | ECLI:SK:KSBA:2026:1513230091.2 | 2026-07-01 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP, § 365 ods. 1 písm. d) CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e51811d3-6438-4437-aec6-a86719c449ef
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1513230091.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
7CoZm/8/2024
1513230091
01. 07. 2026
Mgr. Marián Degma
ECLI:SK:KSBA:2026:1513230091.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu
JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovaným: 1/ R.. W. B.,
nar. X. V. XXXX, bytom M. XX, zastúpenému: ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s. r. o., advokátska
kancelária, so sídlom Pri parku 8, Maňa, IČO: 50 528 874, žalovanou 2/ R.. O. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F.. K. XX/XX B., zastúpenej: Mgr. Juraj Šimuny, advokát, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 30/33
Topoľčany, o zaplatenie 11.495,50 eura s príslušenstvom zo zmenky, a o odvolaní žalovaného 1/ proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-3CbZm/469/2014-335 zo dňa 02.05.2024, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-3CbZm/469/2014-335 zo
dňa 02.05.2024 potvrdzuje.
II. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj len súd prvej inštancie) svojím rozhodnutím - rozsudkom č. k.
B5-3CbZm/469/2014-335 vydaným dňa 02.05.2024 (ďalej aj len napadnutý rozsudok) rozhodol tak, že
(I) zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 25. júna 2014, č. k. 1Zm/722/2013-13,
voči žalovanému 1/ v časti zmenkovej sumy 11.495,50 eura, zmenkového úroku vo výške 6% ročne
zo sumy 11.495,50 eura od 8. augusta 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 38,32 eura a
trovách konania vo výške 1.135,12 eura ponechal v platnosti, (II) žalobcovi priznal voči žalovanému 1/
nárok na náhradu trov konania o námietkach v rozsahu 34,6%, (III) žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
trovy štátu v rozsahu 32,7%, (IV) žalovanému 1/ uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 67,3%.
2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil
žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 17.322,40 eura
spolu s úrokom 6% ročne z uvedenej sumy od 8. augusta 2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo
výške 57,74 eura a náhradu trov konania. Žalobca svoj nárok odvodzoval z vlastnej zmenky vystavenej
žalovaným 1/ a avalovanej žalovanou 2/ v Novom Meste nad Váhom, 19. marca 2013 na rad žalobcu,
na sumu 17.322,30 eura, s dátumom splatnosti 7. augusta 2013. Žaloba bola odôvodnená tým, že
vystavením zmenky 19. marca 2013 sa žalovaný 1/ zaviazal, že 7. augusta 2013 zaplatí zmenkovú
pohľadávku vo výške 17.322,40 eura, pričom svoj záväzok v čase splatnosti, ako aj v čase podania
žaloby nesplnil.
3. Súd prvej inštancie vydal v predmetnom spore 25. júna 2014 zmenkový platobný rozkaz, č. k.
1Zm/722/2013-13, ktorým zaviazal žalovaných 1/, 2/, aby zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne
zmenkovú sumu 17.322,40 eura spolu so zmenkovým úrokom 6% ročne zo sumy 17.322,40 od 8.
augusta 2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 57,74 eura a náhradu trov konania vo výške

1.710,54 eura pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu a trov právneho zastúpenia.
Žalovaní 1/, 2/ podali proti zmenkovému platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote námietky.
4. Žalovaný 1/ v námietkach uviedol, že žalobcom predložená zmenka nebola vyplnená podľa zásad
dohodnutých v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX z 19. marca 2013 (ďalej tiež „zmluva
o úvere“) a vykazovala vady zakladajúce jej neplatnosť podľa zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový
a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZZŠ”). Zároveň spochybnil pravosť svojho podpisu na
predmetnej zmenke. Uznesením z 30. novembra 2015, č. k. 3CbZm/469/2014-72, súd prvej inštancie
nariadil znalecké dokazovanie za účelom preukázania pravosti podpisov žalovaných 1/, 2/ na zmenke.
5. Žalobca v podaní doručenom konajúcemu súdu 23. júna 2021 uviedol, že 19. marca 2013 uzavrel
ako veriteľ so žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako spoludlžníčkou zmluvu o úvere a bolo
nesporné, že predmetný záväzkový vzťah nemal spotrebiteľskú povahu, čo vyplývalo najmä z účelu
poskytnutia úveru podľa bodu 1.1 tejto zmluvy a skutočnosti, že žalovaný 1/ vystupoval v pozícii fyzickej
osoby podnikateľa, pričom povahu záväzkového vzťahu nemenila ani skutočnosť, že spoludlžníčka,
resp. žalovaná 2/ bola zmluvnou stranou ako fyzická osoba nepodnikateľ. Ďalej tvrdil, že žalovaní 1/, 2/ si
nesplnili záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne a včas, preto pristúpil k vyplneniu blankozmenky,
ktoré sa uskutočnilo na základe bodu 5 predmetnej zmluvy. Zároveň súdu prvej inštancie predložil listinné
dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Taktiež oznámil, že si uplatňuje svoje dispozičné právo,
nakoľko žalovaný 1/ po podaní žaloby uhradil aj časť druhej splátky vo výške 162,90 eura, a on zobral
žalobu späť v časti zmenkovej sumy pozostávajúcej z uvedenej časti zaplatenej splátky a v časti sankcie
za omeškanie s plnením záväzkov vo výške 5.664 eur, t. j. v celkovej výške 5.826,90 eura.
6. Podaním doručeným na konajúci súd 16. februára 2022 žalobca zobral podanú žalobu voči žalovanej
2/ späť v celom rozsahu a navrhol zastavenie konania v zmysle ust. § 145 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP”) voči žalovanej 2/.
7. Podaním zo dňa 21. februára 2022 žalovaný 1/ poukázal na to, že každé súdne rozhodnutie musí
vychádzať zo stavu existujúceho ku dňu jeho vydania. Uviedol, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný
25. júna 2014 a z verejne dostupných údajov živnostenského registra vyplývalo, že žalovaný 1/ ukončil
podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba k 31. októbru 2013. Keďže zmenkový platobný rozkaz znel
na meno žalovaného 1/ ako fyzickú osobu - nepodnikateľa, zastával názor, že bolo potrebné aplikovať
na prípad závery zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“),
publikované pod č. 93 v Zbierke stanovísk č. 8/2015. Podľa názoru žalovaného nebolo možné priznať
žalobcovi žiadnu zmluvnú pokutu a zároveň bolo možné žalobcovi priznať peňažný nárok: na úseku istiny
maximálne v sume, na ktorú znela úverová zmluva (11.328 eur); na úseku zmluvného úroku z omeškania
maximálne v percentuálnej sadzbe zodpovedajúcej dobrým mravom, resp. poctivému obchodnému
styku.
8. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 17. marca 2022, č. k. 3CbZm/469/2014, vo výroku I.
zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 25. júna 2014, č. k. 1Zm/722/2013-13, voči
žalovanému 1/ v časti zmenkovej sumy 5.826,90 eura, zmenkového úroku vo výške 6% ročne zo sumy
5.826,90 eura od 8. augusta 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 19,42 eura a trovách
konania vo výške 575,42 eura a voči žalovanej 2/ v celom rozsahu zrušil a konanie zastavil; vo výroku
II. uvedený zmenkový platobný rozkaz v časti zmenkovej sumy 11.495,50 eura, zmenkového úroku vo
výške 6% ročne zo sumy 11.495,50 eura od 8. augusta 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo
výške 38,32 eura a trovách konania vo výške 1.135,12 eura ponechal v platnosti; vo výroku III. žalobcovi
voči žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania o námietkach v rozsahu 34,6%; vo výroku
IV. žalovanej 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o námietkach v rozsahu 100%;
vo výroku V. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 32,7% a vo výroku VI. uložil
žalovanému 1/ povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 67,3%.
9. Na odvolanie žalovaného 1/ Krajský súd v Bratislave, uznesením z 31. januára 2024, č. k.
1CoZm/9/2022-303, vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava V vo výroku
II. až VI. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd
uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne vec prejednať procesným postupom súladným s
príslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na zistený skutkový
a právny stav v spojení s obsahom existujúcich čiastočných späťvzatí návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu a v odôvodnení sa vysporiadať nielen so všetkými podstatnými skutočnosťami
tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy, ale aj so
všetkými skutočnosťami majúcimi podstatný význam pre konanie a procesný postup súdu.
10. Predmetom sporu, vzhľadom na zrušenie vyššie uvedeného rozsudku vo výrokoch II. až VI. a vrátení
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v tomto rozsahu, ostalo prejednanie námietok žalovaného 1/

voči zmenkovému platobnému rozkazu v časti zmenkovej sumy 11.495,50 eura, zmenkového úroku vo
výške 6% ročne zo sumy 11.495,50 eura od 8. augusta 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške
38,32 eura, trovách konania vo výške 1.135,12 eura, nároku na náhradu trov konania o námietkach
žalovaných 1/ a 2/, ako aj náhrady trov štátu. Keďže výrok I. vyššie uvedeného rozsudku nebol
žiadnou zo strán napadnutý odvolaním a ani odvolacím súdom zrušený, nadobudol právoplatnosť, a
preto opätovnému prejednaniu a rozhodnutiu o námietkach žalovanej 2/ proti zmenkovému platobnému
rozkazu v celom rozsahu a námietkach žalovaného 1/ proti zmenkovému platobnému rozkazu v rozsahu
zmenkovej sumy 5.826,90 eura, zmenkového úroku vo výške 6% ročne zo sumy 5.826,90 eura od 8.
augusta 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 19,42 eura a trovách konania vo výške 575,42
eura, bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Nadobudnutím právoplatnosti sa výrok I. rozsudku
stal pre strany a zároveň aj pre súd záväzným a zásadne nezmeniteľným (§ 226 CSP), a to aj v prípade,
že by bol eventuálne postihnutý niektorou z vád uvedených v § 365 ods. 1 CSP.
11. Na prejednanie námietok žalovaného 1/ proti zmenkovému platobnému rozkazu vo vyššie popísanej
časti súd prvej inštancie nariadil pojednávanie. Žalobca, žalovaný 1/ a ani ich zástupcovia sa
pojednávania nezúčastnili, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich
neprítomnosti. Súd prvej inštancie sa opätovne oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, a to:
zmenkou, zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, splátkovým kalendárom k zmluve
o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, živnostenským listom vydaným Obvodným úradom v
Piešťanoch, kartou klienta R.. W. B., znaleckým posudkom č. 11/2018 z 22. decembra 2018.
12. Z prvopisu zmenky súd prvej inštancie zistil, že žalovaný 1/ 19. marca 2013 v Novom Meste nad
Váhom vystavil a žalovaná 2/ avalovala vlastnú zmenku s doložkou ,,bez protestu” na rad žalobcu,
na zmenkovú sumu 17.322,40 eura, splatnú 7. augusta 2013 v Bratislave, Československá obchodní
banka, a. s., zahraničná pobočka SR, so sídlom Námestie SNP č. 29, Bratislava. Zo zmenky vyplývalo,
že na nej boli predtlačené údaje o mieste plnenia, o vystaviteľovi zmenky, o zmenkovom ručiteľovi a o
remitentovi. Údaj o dátume, mieste vystavenia, ako i splatnosti a zmenkovej sume boli dopísané rukou.
Na rube zmenky nebol indosament a ani žiaden iný údaj.
13. Zmenka obsahovala všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom
žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola
zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy (čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ). Na tom základe konajúci súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým
o jeho návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní
súd už len posudzoval, či je obrana žalovaného, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a
preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo
zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len žalovaného a on musí preukázať,
či boli splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený. V
prípade zmenkového konania ide o tzv. skrátené konanie, kedy za predpokladu, že žalobca (majiteľ
zmenky) predloží v prvopise zmenku (originál zmenky), o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a
ďalšie listiny potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz. V
danom prípade boli zákonné predpoklady na vydanie zmenkového platobného rozkazu splnené, preto
konajúci súd platobný rozkaz vydal.
14. Po oboznámení sa s námietkami predloženými žalovaným 1/, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že tieto námietky nemožno považovať za dôvodné, teda také, ktoré by odôvodňovali zrušenie vydaného
zmenkového platobného rozkazu hoci len sčasti.
15. Žalovaný 1/ v námietkach spochybňoval pravosť svojho podpisu na zmenke. Z vykonaného
znaleckého dokazovania bolo zistené, že podpis vystaviteľa zmenky bol vlastnoručným podpisom
žalovaného 1/ a podpis na zmenke pri doložke „per aval“ nebol vlastnoručným podpisom žalovanej
2/, pričom pisateľom podpisov v znení priezviska žalovanej 2/ bol žalovaný 1/. Znalec svoje závery
presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnil, a konajúci súd sa s jeho závermi stotožnil. Žalovaný 1/ závery
znaleckého posudku žiadnym spôsobom nespochybnil. V konaní tak bolo bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že žalovaný 1/ sa podpisom zmenky zaviazal zaplatiť záväzok zo zmenky ako jej vystaviteľ.
16. Žalovaný 1/ v námietkach ďalej uviedol, že zmenka vykazuje vady zakladajúce neplatnosť zmenky
podľa ZZŠ a zároveň tvrdil, že predložená zmenka nebola vyplnená v súlade so zmluvou o úvere (s
dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenk). Námietku o vadách zakladajúcich neplatnosť zmenky
žalovaný 1/ nijakým spôsobom nešpecifikoval, pričom súd prvej inštancie nezistil také vady zmenky,
ktoré by odôvodňovali jej neplatnosť, a preto vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.
17. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom
oprávnení, súd prvej inštancie poukázal na to, že dôkazné bremeno ohľadom nesprávnosti vyplnenia
blankozmenky spočíva na žalovanej strane. Žalovaný 1/ mal zrejme úmysel spochybniť správnosť

vyplnenia chýbajúcich údajov na zmenke v rozpore s vyplňovacím oprávnením, avšak ďalej žiadnym
spôsobom nepreukázal, ako mala byť blankozmenka vyplnená. Požiadavka, aby žalobca sám
preukazoval správnosť vyplnenej zmenkovej sumy sa prieči zneniu ZZŠ. Žalobca ako majiteľ zmenky
nie je povinný preukazovať dôvod záväzku [§ 495 druhá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len OZ)] a dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti zmenkových námietok spočíva
v plnej miere na žalovanom. Žalobcovi na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v spore plne stačí
predloženie zmenky bez toho, že by bol povinný predkladať akékoľvek dôkazy k preukázaniu dôvodnosti
výšky zmenkovej sumy (k tomu pozri rozsudok Vrchního soudu v Praze z 29. marca 2003, sp. zn.
9Cmo/7/2003). Povinnosť žalovaného v zmenkovom konaní znášať bremeno dôkazu týkajúce sa
kauzálnych námietok nie je absolútna. Ak však žalovaný tvrdí, že kauza vo výške zmenkovej sumy
neexistuje a jeho procesná obrana spočíva v tvrdení existencie kauzy inej, sumou nižšej, je povinný
znášať bremeno dôkazu vo vzťahu k tomuto tvrdeniu. (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 27. marca 2018, sp. zn. III ÚS 603/2017). Žalovaný 1/ relevantným spôsobom nespochybnil
oprávnenie žalobcu na vyplnenie a zaplatenie zmenky, nakoľko žalobcovi k preukázaniu aktívnej
legitimácie v spore stačí predložiť zmenku a nie je povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu
dôvodnosti návrhu a výšky zmenkovej sumy. Dlžník musí preukázať obsah vyplňovacieho práva a že
nebolo dodržané, resp. že záväzok zo zmenky nevznikol alebo zanikol. Pohľadávka majiteľa zmenky a
povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú
samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca
ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu
zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (pozri
uznesenie najvyššieho súdu z 31. júla 2012, sp. zn. 4Obo/21/2012). Na základe vyššie uvedeného súd
prvej inštancie uzatvoril, že žalovaný 1/ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o nesprávnom
vyplnení blankozmenky.
18. Pokiaľ žalovaný 1/ poukazoval na nutnosť aplikácie spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. R 93/2015, súd prvej inštancie bol toho názoru, že
v danom prípade by do úvahy mohla prichádzať výlučne aplikácia tretej vety uvedeného stanoviska,
nakoľko žalovaný 1/ nemal v predmetnom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Súd prvej inštancie
vyhodnotením žalobou uplatneného nároku nezistil, že by sa žalobca domáhal plnenia v rozpore s
dobrými mravmi (eventuálne v rozpore s poctivým obchodným stykom). Žalovaná istina pozostávala z
nesplatenej časti úveru (10.929,10 eura, ktorá zahŕňala jednak reálne poskytnuté peňažné prostriedky
a zároveň zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru) a zmluvnej pokuty vo výške 566,40 eura. Pokiaľ ide
o primeranosť výšky zmluvnej odmeny, konajúci súd mal za to, že v prípade posudzovania odmeny ako
úroku za poskytnutie úveru, pri posudzovaní najvyššej prípustnej výšky úroku nestačí len porovnať sumu
poskytnutého úveru s dojednaným úrokom, do úvahy je potrebné vziať aj dobu, na ktorú boli peňažné
prostriedky poskytnuté, na to, aké zabezpečenie dlžník poskytol a tým aj na mieru rizika, ktorú veriteľ
podstupuje pre prípad nedobytnosti pôžičky, ako aj na ďalšie konkrétne okolnosti súvisiace s obchodným
prípadom. V bode 4.1. zmluvy bola zmluvná odmena 6.328 eur dojednaná za celú dobu splácania úveru,
t. j. za dobu 48 mesiacov, takže ročný úrok z reálne poskytnutej sumy 5.000 eur bol cca 32%, čo súd prvej
inštancie nepovažoval za neprimerane vysoké. To isté platí o výške uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške
566,40 eura, ktorú rovnako nepovažoval za rozpornú s dobrými mravmi. Vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti podaných námietok žalovaného 1/ a preto
ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. O nároku na náhradu trov konania o námietkach rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.
1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. V časti zodpovedajúcej úhradám žalovaného 1/ po začatí konania,
v ktorej vzal žalobca žalobu späť (162,90 eura), zavinil zastavenie konania žalovaný 1/, pričom v
tejto časti možno pripísať úspech žalobcovi. V časti zodpovedajúcej zmluvným sankciám, v ktorej vzal
žalobca návrh späť bez odôvodnenia (5.664 eur), zavinil zastavenie konania žalobca. Keďže konajúci
súd v prevyšujúcej časti zmenkovej sumy voči žalovanému 1/ zmenkový platobný rozkaz ponechal v
platnosti, procesný úspech v tejto časti mal žalobca. Úspech žalobcu tak predstavoval 67,3%, neúspech
predstavoval 32,7%, v konečnom dôsledku pomerný úspech žalobcu bol 34,6%. Výrok II. napadnutého
rozsudku v sebe zahŕňal aj nárok na náhradu trov pôvodného odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu,
že v konaní vznikli štátu trovy, spočívajúce v nákladoch znaleckého dokazovania, súd prvej inštancie
za aplikácie čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255
ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, rozhodol tak, že na ich náhradu boli zaviazaní pomerne, podľa procesného
neúspechu v spore, žalobca (32,7%) a žalovaný 1/ (67,3%).

20. Žalovaný 1/ podal voči napadnutému rozsudku v zákonnej lehote odvolanie smerujúce proti
meritórnemu I. výroku a proti súvisiacim výrokom II., III. a IV. rozsudku o trovách konania. Odvolaním
namietal:
> porušenie práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP]
> inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP]
> nesprávnosť právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]
21. V odvolacom konaní žalovaný 1/ navrhol zmenu napadnutého rozsudku vo veci samej (v I. výroku)
takým spôsobom, že odvolací súd:
a) ponechá zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa
25.06.2014, sp. zn. 1Zm/722/2013-13 v platnosti len v rozsahu peňažnej sumy (istiny) 5.000 eur, ktorú
žalobca reálne poskytol žalovanému v 1/ rade titulom revolvingového úveru č. XXXXXX-XXXXX, s tým,
že zmenkový úrok v sadzbe 6% ročne od 08.08.2013 sa bude viazať k sume 5.000 eur, zmenková
odmena bude 16,66 eur a trovy konania sa znížia v pomernom rozsahu;
b) vo zvyšnej časti zruší zmenkový platobný rozkaz.
22. Zároveň v prípade, ak by odvolací súd vyhovel návrhu v odvolaní na zmenu napadnutého rozsudku,
v rozsahu žalobcovho úspechu žiadal žalovaný 1/ zmeniť aj napadnuté výroky o trovách konania.
23. Žalovaný 1/ naďalej namietal, že žalobca realizoval vyplňovacie právo k predloženej zmenke
spôsobom rozporným s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Na tento rozpor
mal prvoinštančný súd prihliadnuť z úradnej povinnosti (ex offo) a bez ohľadu na to, či vyplňovacie
zásady v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX (úverová zmluva) výslovne operovali s
pojmami dobré mravy a poctivý obchodný styk alebo či o týchto pojmoch nič nehovorili. Tieto pojmy majú
normatívnu povahu a samy osobe vykazujú vyššiu mieru právnej sily než akékoľvek vyplňovacie zásady.
Nebolo možno vytýkať žalovanému 1/ neunesenie dôkazného bremena, keď posúdenie morálnej
stránky spôsobu, akým bolo realizované vyplňovacie právo, nebolo vecou dôkazov, ale výlučne vecou
právnej úvahy na strane konajúceho súdu a túto právnu úvahu súd musí uskutočniť ex offo. Strana sporu
nemôže diktovať súdu, čo je v súlade s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku a čo
už nie je.
24. Žalovaný 1/ namietal, rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, keď veriteľ
(žalobca) si účtoval odmenu 6.328 eur za poskytnutie úverovej istiny 5.000 eur (bod 4.1. úverovej
zmluvy). Keď sa dá táto odmena 1 328 eur do pomeru voči úverovej istine a ilustratívne urobíme úrokový
výpočet, zistíme, že keby sa jednalo o štandardné úročenie, úrok postihujúci žalovaného 1/ by bol cca
32% ročne (presne 31,64% ročne). Inými slovami, za 48 mesiacov (4 roky) trvania úveru veriteľ očakával,
že inkasuje od dlžníka 126,56% z toho, čo poskytol dlžníkovi. Toto sa podľa názoru žalovaného 1/
zreteľne vymykalo slušnosti a prekračovalo hranice poctivého podnikania v oblasti finančných služieb.
25. Žalovaný 1/ bol názoru, že súdna moc nesmie dovoliť, aby si veritelia vypisovali do zmeniek voľným
spôsobom, čo sa im zachce a ignorovali elementárne morálne zásady, ktoré udržujú ľudskú spoločnosť
pohromade. Úrok 31,64% ročne (resp. 126,56% za 4 roky) by podľa jeho mienky mohol byť v kontexte
posudzovanej veci kvalifikovaný aj ako blížiaci sa úžere. Neboli potrebné osobitné znalosti z oblasti
financií, aby každý vedel, že bežné úroky v bankovom sektore sa pohybujú v jednotkách percent. Žalobca
je nebankovým poskytovateľom finančných produktov a tento status ho neoprávňoval, aby robil ohľadom
svojej odmeny extrémne excesy, ktoré prekračujú akceptovateľnú hranicu toho, čo možno označiť za
primeraný hospodársky profit z úverového odovzdania peňazí. Zastával názor, že súdy by nemali dovoliť,
aby subjekty z nebankového sektora podnikali takým spôsobom, že budú dosahovať ničím nezaslúženú
ziskovú maržu, ktorá je úplne mimo reality. Nesúhlasil s argumentom, uvádzaným prvoinštančným
súdom, že odmena 6 328 eur je proporcionálna voči riziku nedobytnosti pohľadávky. Odmena nemá
nič spoločné s (ne)dobytnosťou pohľadávky, pretože odmena musí rešpektovať dobré mravy a poctivý
obchodný styk. Namietal, že prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil otázku (ne)primeranosti odmeny
v bode 4.1. úverovej zmluvy a preto žiadal, aby túto otázku preskúmal odvolací súd. Odmena nemá
povahu zmluvnej pokuty, tzn. nevzťahuje sa na ňu moderačné oprávnenie súdu. Namietal, že odmena
kvôli jej neprimeranej výške odporuje v celosti (v celej sume 6 328 eur) dobrým mravom a poctivému
obchodnému styku a preto ju nemožno priznať žalobcovi ani len čiastočne.
26. Naďalej žalovaný 1/ namietal, že na posudzovaný prípad bolo potrebné aplikovať všetky závery
zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo publikované pod č. 93 v Zbierke stanovísk
č. 8/2015. Všetky ex offo povinnosti, ktoré konajúci súd zaväzujú, boli špecifikované v citovanom
stanovisku. Tvrdil, že na žalovaného 1/ bolo treba hľadieť ako na spotrebiteľa, lebo každé súdne

rozhodnutie musí vychádzať zo stavu existujúceho ku dňu jeho vydania. Zmenkový platobný rozkaz bol
vydaný dňa 25.06.2014. Z verejne dostupných údajov živnostenského registra vyplývalo, že žalovaný
1/ ukončil podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba ku dňu 31.10.2013. Zmenkový platobný rozkaz znel
na meno žalovaného 1/ R.. W. B. ako na fyzickú osobu - nepodnikateľa.
27. Záverom žalovaný 1/ namietal, že ak prvoinštančný súd pripustil aplikáciu nanajvýš III. vety
citovaného zjednocujúceho stanoviska, ani v tom prípade nepostupoval správne. Citované zjednocujúce
stanovisko ukladá súdom ex offo uskutočniť prieskum zmenkového prípadu ohľadom všetkých majiteľom
zmenky uplatnených nárokov, ktoré by mali povahu excesu voči zásadám dobrých mravov, a to aj v
takom prípade, keď by sa na žalovaného 1/ nehľadelo ako na spotrebiteľa.
28. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.
29. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380
CSP, a to bez nariadenia pojednávania (termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods.
1, ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave) a po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie, ktorý nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie
je dôvodné, nie je možné mu vyhovieť a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a
preto ho potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
30. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
31. Predmetom sporu je posúdenie napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zmenkový
platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 25. júna 2014, č. k. 1Zm/722/2013-13, voči žalovanému
1/ v časti zmenkovej sumy 11.495,50 eura, zmenkového úroku vo výške 6% ročne zo sumy 11.495,50
eura od 8. augusta 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 38,32 eura a trovách konania vo
výške 1.135,12 eura ponechal v platnosti.
32. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalovaného 1/ voči napadnutému rozsudku v celom
rozsahu uvádza k uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že obsah práva na spravodlivý proces
je pomerne široký zahrňujúci napr. právo na prístup k súdu, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, právo na riadne vysporiadanie
sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia súdu, rovnosť zbraní, zákaz ľubovôle. Žalovaný 1/ však v podanom odvolaní žiadne
konkrétne pochybenie súdu prvej inštancie ako dôvod naplnenia tohto odvolacieho dôvodu bližšie
nešpecifikoval a odvolací súd zároveň žiadne takéto pochybenie v procesnom postupe konajúceho súdu
ani nezistil.
33. Odvolacia námietka v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP - existencia inej vady, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci predstavuje akékoľvek procesné pochybenie konajúceho
súdu dosahujúce intenzitu následku nesprávneho rozhodnutia vo veci. Môže sa jednať o nevykonanie
takých dôkazov, ktoré sú relevantné pre posúdenie sporu, nesprávne skutkové zistenia z vykonaných
dôkazov, nesprávnosť pri aplikácii iných spôsobov vytvárania skutkových zistení. Môže sa tiež jednať
napríklad o posúdenie predbežnej otázky potrebnej pre rozhodnutie sporu a to v rozpore s existujúcim
rozhodnutím príslušného orgánu alebo pochybenie pri vykonávaní dokazovania (napr. vypočutie svedka
bez jeho zákonného poučenia), príp. poučovacia povinnosť strán sporu pri ich procesných právach a
povinnostiach. Odvolací súd musí konštatovať, že v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne
pochybenie, ktoré by napĺňalo tento odvolací dôvod nezistil a ani žalovaný 1/ v podanom odvolaní žiadne
procesné pochybenie takéhoto charakteru bližšie neidentifikoval.
34. K námietke žalovaného 1/, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl konajúceho súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom spore je zrejmé, že súd prvej
inštancie aplikoval na právne vzťahy strán sporu správny právny predpis - zákon zmenkový a šekový
v znení neskorších predpisov, a to v primeranom rozsahu.
35. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie námietky žalovaného 1/ sú v podstate obsahovo totožné
s jeho argumentmi prednesenými v konaní pred súdom prvej inštancie, na ktoré všetky dal konajúci
súd v napadnutom rozsudku dostatočne presvedčivé odpovede. Odvolací súd potom poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku (body 16 - 18 tohto rozhodnutia) s ktorým sa plne stotožnil a
uvádza, že súd prvej inštancie dostatočne presvedčivým a logickým spôsobom v zodpovedajúcom
rozsahu zdôvodnil svoje právne posúdenie sporu vyplývajúce z riadne zisteného skutkového stavu.
36. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že predmetnú posudzovanú
zmenku podpísal ako dlžník žalovaný 1/, čo tento pôvodne v konaní namietal, pričom žalovaný
1/ dokonca sfalšoval na zmenke podpis pôvodne žalovanej 2/ ako zmenkovej ručiteľky (avalista).
Predmetná zmenka obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované pre vlastnú zmenku v zmysle
čl. I § 75 zmenkového zákona. Žalovaný 1/ mohol voči žalobcom uplatnenej pohľadávke zo zmenky
vzniesť len také námietky, ktoré vyplývajú zo zmenkového práva (absolútne námietky), resp. námietky
vyplývajúce zo vzťahu medzi veriteľom ako majiteľom zmenky (žalobca) a zmenkovým dlžníkom žalovaným 1/ (relatívne námietky). Medzi absolútne námietky možno v prvom rade zaradiť námietky
spochybňujúce samotnú listinu - zmenku a jej platnosť (napr. podpis vystaviteľa, vada v označení listiny
- zmenky, dátume a mieste jej vystavenia), ale tiež námietky poukazujúce na zánik zmenkového vzťahu
(napr. premlčanie čl. I § 70, § 71, § 72 zmenkového zákona). Naproti tomu relatívne námietky nemajú
pôvod v samotnej posudzovanej zmenke a ani v predpisoch zmenkového práva, ale majú pôvod v
súkromnoprávnych vzťahoch súvisiacich so zmenkou, resp. medzi majiteľom zmenky a zmenkovým
dlžníkom. Tieto námietky síce nemôžu účinne spochybniť platnosť zmenky, ale smerujú voči zaplateniu
zmenkovej sumy. Ako relatívne námietky možno označiť, napr. zánik úverovej zmluvy, ktorú zmenka
zaisťovala, príp. existencia takého vzťahu, ktorý neumožňuje zaisťovať daný záväzok zmenkou. Záväzok
zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj peňažný
nárok zo zmenky vyplývajúci preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky. Pre
hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť.
Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to zmenkový dlžník (žalovaný 1/), resp. zmenkový ručiteľ
- avalista (pôvodne žalovaný 2/), ktorí musia vzniesť prípadné námietky voči zmenke, resp. zaplateniu
zmenkovej sumy.
37. Žalovaným 1/ namietaná skutočnosť, že žalobca realizoval vyplňovacie právo k zmenke spôsobom
rozporným s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku podľa odvolacieho súdu nie je
dôvodná a v tejto súvislosti plne odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku
(bod 17 tohto rozhodnutia), s ktorým plne súhlasí.
38. K námietke rozporu s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku vzhľadom na
neprimeranú výšku odmeny za poskytnutie úveru odvolací súd nad rámec odôvodnenia uvedeného v
napadnutom rozsudku (bod 18 tohto rozhodnutia) uvádza, že v prípade, ak takúto skutočnosť žalovaný
1/ namietal mal zároveň aj povinnosť takéto svoje tvrdenie riadne preukázať, t. j. výšku úroku v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy v danom mieste, za obdobných podmienok dĺžky, splatnosti, zabezpečenia
a pod. bankovými subjektami. Toto však nijako nepreukázal a jeho v odvolaní uvedené tvrdenie o tom, že
každý vedel, že bežné úroky v bankovom sektore sa pohybujú v jednotkách percent, nie je pre potreby
súdneho konania dostatočné a relevantné.
39. Odvolací súd taktiež plne súhlasí so záverom súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia uzatvorenej
zmluvy o úvere medzi veriteľom a dlžníkom - žalovaným 1/ v zmysle ktorej tento namietal, že ho treba
pokladať za spotrebiteľa, nakoľko v čase vydania zmenkového platobného rozkazu - 25.06.2014 už mal
zrušenú živnosť, a to dňom 31.10.2013. Odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, nakoľko
pre charakter postavenia účastníkov daného zmluvného úverového vzťahu je rozhodujúci ich postavenie
v čase kedy došlo k uzavretiu predmetnej zmluvu o úvere, čo bolo 19.03.2013, kedy žalovaný 1/ bol
podnikateľom a živnosť zrušenú nemal.
40. Odvolací súd musí prijať totožný záver ako súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku a nie je možné
posudzovanú zmluvu o úvere pokladať za spotrebiteľku zmluvu, žalovaného 1/ za spotrebiteľa, pričom
túto úverovú zmluvu bolo možné platne zabezpečiť zmenkou a dohodou o vyplňovacom zmenkovom
práve, ktoré oba dokumenty boli žalovaným 1/ riadne podpísané a tento bol potom zo zmenky aj riadne
zaviazaný plniť žalobcovi.
41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny,
riadne a dôsledne odôvodnený potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Prijatý záver súdu prvej inštancie v

napadnutom rozsudku vychádzal z v spore riadne vykonaného dokazovania, ktoré bolo uskutočnené
v potrebnom rozsahu pre náležité posúdenie sporu, pričom súd prvej inštancie vyvodil správny právny
záver o dôvodnosti podanej žaloby a uplatneného nároku žalobcom.
42. O trova´ch odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa § 396 ods. 1 CSP v spojeni´ s §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, zˇe zˇalobcovi, ktorý bol plne u´spesˇný v odvolacom konani
´ priznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke voči žalovanému 1/ s ty´m, zˇe v
súlade s § 262 ods. 2 CSP o vy´sˇke tejto na´hrady rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti
tohto rozsudku samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nie je možné napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).