{"guid": "fdfa0017-4e09-4cee-a6fa-9b8696dcc7f3:7435c810-bde6-43dd-8d21-128749dad4ec", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1514224807.3", "spisova_znacka": "4Co/105/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/105/2023 z 24. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2026, sp. zn. 4Co/105/2023, ECLI:SK:KSBA:2026:1514224807.3", "identifikacne_cislo": "1514224807", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Anna Kašajová", "sudca_id": 1149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-kasajova-1149", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7435c810-bde6-43dd-8d21-128749dad4ec", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1514224807.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1514224807.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1514224807.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/105/2023\n1514224807\n24. 06. 2026\nJUDr. Anna Kašajová\nECLI:SK:KSBA:2026:1514224807.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov\nJUDr. Rastislava Žiga a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: W.. G.. F. Ď., A..\nXX.X.XXXX, W. M. XX, W., zast.: Advokátskou kanceláriou Beňová, s. r. o., IČO: 47 232 366, so sídlom\nBlumentálska 8, Bratislava proti žalovanému: News and Media Holding, a.s., IČO: 47 256 281, so sídlom\nEinsteinova 25, Bratislava zast.: Škubla & Partneri, s. r. o., IČO: 36 861 154, so sídlom Einsteinova\n25, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy na odvolanie žalobcu proti rozsudku\nbývalého Okresného súdu Bratislava V aktuálne Mestský súd Bratislava IV zo dňa 09. marca 2023 č.\nk. 14C/483/2014- 575 takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa po pripustených\nzmenách žaloby domáhal uložiť žalovanému povinný v týždenníku PLUS 7 DNÍ, ktorý bude ako druhý\nv poradí vydaný po právoplatnosti rozsudku, uverejniť:\na) na titulnej strane týždenníka na rovnakom mieste a s rovnakým typom aj veľkosťou písma ako bolo\nna titulnej strane týždenníka PLUS 7 DNÍ zo dňa 8.12.2011 uverejnené „Štedrý štát“ uverejniť text:\n„Ospravedlnenie“ a pod tým text s použitím rovnakého typu aj veľkosti písma, ako bolo na titulnej strane\ntýždenníka PLUS 7 dní zo dňa 8.12.2011 uverejnené „Exposlanec F. Ď. stále dostáva sociálne dávky,\nhoci študuje na drahej súkromnej vysokej škole a býva v luxusnej vile“ uverejniť text: „G.. F. Ď. za\nneoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti“,\nb) na strane 5 týždenníka na rovnakom mieste a s rovnakým typom aj veľkosťou písma ako bolo na\n5. strane týždenníka PLUS 7 DNÍ zo dňa 8.12.2011 uverejnené „Nemá ani na kolok“ uverejniť text\n„Ospravedlnenie“ a pod tým text s použitím rovnakého typu aj veľkosti písma, ako bolo na 5. strane\ntýždenníka PLUS 7 dní zo dňa 8.12.2011 uverejnené „Exposlanec F. Ď.“ uverejniť text: „G.. F. Ď.“.\nc) na strane 48 na rovnakom mieste a s rovnakým typom aj veľkosťou písma ako bolo na\n48.\nstrana týždenníka PLUS 7 DNÍ zo dňa 8.12.2011 uverejnené „Nemá ani na kolok“ uverejniť text\n„Ospravedlnenie“ s podtitulom s rovnakým typom aj veľkosťou písma ako bolo na 48. strane týždenníka\nPLUS 7 DNÍ zo dňa 8.12.2011 uverejnené „Úrad práce podal na exposlanca F. Ď. trestné oznámenie pre\nsubvenčný podvod. Polícia ho odmietla“ uverejniť: „G.. F. Ď. za neoprávnený zásah do práva na ochranu\nosobnosti“ a pod tým s použitím rovnakého typu aj veľkosti písma, ako bolo použité v následnom texte\nčlánku uverejniť:\n„Spoločnosť News and Media Holding a.s. sa ako vydavateľ týždenníka PLUS 7 DNÍ ospravedlňuje za\nneoprávnené uverejnenie fotografií G.. F. Ď. a za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti G..\nF. Ď. uskutočneného v týždenníku PLUS 7 DNÍ v čísle 50 zo dňa 8.12.2011 na titulnej strane týždenníka,\n\nv obsahu týždenníka ako aj na strane\n48 až 49 týždenníka. Za neoprávnené uverejnenie fotografie\nako aj za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti sa spoločnosť News and Media Holding\na.s. týmto G.. F. Ď. ospravedlňuje“.\nSúčasne žiadal, aby súd uložil žalovanému zdržať sa ďalších zásahov do osobnostných práv žalobcu\nprostredníctvom článku „Nemá ani na kolok“, ktorý je uverejnený na internetovej stránke žalovaného:\nhttp://www.pluska.sk/plus7dni/zaujalo-nas/nema-ani-nakolok.html.a aby súd žalovaného zaviazal na\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30 000 EUR a zaviazal ho k náhrade trov konania.\n2. Žalobca žalobu odôvodnil závažným zásahom žalovaného ako vydavateľa týždenníka Plus 7 Dní\ndo práva na súkromie a práva na podobizeň žalobcu, pričom neoprávnený zásah do svojho práva na\nochranu osobnosti žalobca nachádzal v zverejnení titulku „Štedrý štát“ na titulnej strane s podtitulkom\n„Exposlanec F. Ď. stále dostáva sociálne dávky, hoci študuje na drahej súkromnej vysokej škole a býva\nv luxusnej vile“ v týždenníku Plus 7 Dní zo dňa 8.12.2011, rovnako ako i v zverejnení titulku „Nemám\nani na kolok“ a s podtitulkom „Úrad práce podal na exposlanca F. Ď. trestné oznámenie pre subvenčný\npodvod. Polícia ho odmietla“ ako i v samotnom článku na stranách 48 a 49 (ďalej ako Článok). V žalobe\nzhodnotil úvod článku ako difamačný, nakoľko bol v znení: „Nedávno sme v našom týždenníku napísali,\nže z niekdajšieho úspešného podnikateľa a poslanca za SDK F. Ď. sa stal chudáčik odkázaný na dávky\nv hmotnej núdzi. Obyvateľ honosnej vily vo vychytenej bratislavskej štvrti sa „preslávil“ svojimi excesmi s\npolicajtmi a odporúčaním hliadke, aby mu vyfajčila jeho „ctený poslanecký k....t“. Vlani ho podmienečne\nprepustili z väzenia, kde si odpykával päťročný trest za útok na policajta a daňové podvody. Ď. však mal\nokrem pobytu za mrežami súdom uložený aj peňažný trest vo výške 33 193 eur a ak by ich nezaplatil,\nhrozil by mu ďalší rok v base“, pričom po danom úvode bolo okrem iného uvedené: „Ibaže - bratislavský\nkrajský súd v septembri rozhodol, že exposlanec platiť nemusí. „Súdu bola doloženými a vyžiadanými\nlistinnými dôkazmi zo štátnych inštitúcií preukázaná dlhodobá neschopnosť odsúdeného peňažný trest\nzaplatiť, pretože je poberateľom aj dávok v hmotnej núdzi“ uviedol hovorca bratislavského súdu F. Y.“. „Po\nprepustení predložil úradu práce zmluvy o prevode podielu v obchodných spoločnostiach na manželku\na uviedol, že nevlastní nehnuteľnosti ani iný majetok a má nulový príjem. Na základe toho ho na tretí\npokus zaradili do evidencie nezamestnaných a stal sa poberateľom dávok v hmotnej núdzi vo výške\npribližne šesťdesiat eur. Zistili sme však, že hoci je schudobnený boháč odkázaný na pomoc z daní nás\nvšetkých, v obchodnom registri stále figuruje ako spoločník v štyroch eseročkách. Ústredie práce preto\npodalo trestné oznámenie pre podozrenie zo subvenčného podvodu“.\n„Zamietnuté: Polícia však mala iný názor. Bratislavská okresná vyšetrovateľka kapitánka O. C. označila\ntrestné oznámenie za neodôvodnené. Z čoho vychádzala, neprezradila...“\n„Rozvedený?: Otázky však vznikajú aj ohľadom Ď. rodinného stavu. Ž. tvrdí, že poberateľom dávok v\nhmotnej núdzi môže byť jedine vtedy, ak má jeho manželka nižší príjem ako približne 350 eur mesačne.\nV opačnom prípade musí byť rozvedený, inak by mala manželka voči nemu vyživovaciu povinnosť. Ď.\nnám však odmieta odpovedať na otázky a skladá telefón. O jeho rodinnom statuse nám nič neprezradil\nani bratislavský súd“. Žalobca poukázal na to, že v ďalšom texte sa žalovaný venuje otázke rodinného\ndomu, ktorý je vo vlastníctve dcéry žalobcu a ktorý žalobcovi ani nikdy nepatril, pričom žalovaný\nv tejto súvislosti okrem iného vlastnícke právo dcéry žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti ironizuje\nvýrokom: „Možno rozbila prasiatko“. Všetky vyššie citované časti článku považuje žalobca za zásah\ndo jeho osobnostných práv, konkrétne do zložky súkromia. Ďalej uviedol, že v žalobcom namietanom\nprípade došlo k stretu práva na slobodu prejavu žalovaným s právom na súkromie žalobcu, pričom v\ndanom prípade právo na súkromie žalobcu musí dostať prednosť pred právom nad slobodou prejavu\nžalovaného. Naviac zdôraznil, že uvedené informácie v namietanom článku sa týkali osoby žalobcu,\nktorého v čase uverejnenia predmetných informácií nebolo možné považovať za osobu verejného\nzáujmu. Takouto osobou bol žalobca v rokoch 1998 - 1999 a 2002, kedy bol poslancom Národnej rady\nSlovenskej republiky, resp. miestneho zastupiteľstva, teda v čase 12, resp. 9 rokov pred uverejnením\npredmetného článku. Žalobca nemal v čase uverejnenia článku žiaden vplyv na verejný ani politický\nživot, ktorý by odôvodňoval publikovanie informácií o jeho súkromnom živote. Poberanie dávok v hmotnej\nnúdzi žalobcom nemožno hodnotiť ako informácie odôvodneného verejného záujmu, týkajú sa súkromia\nžalobcu a považoval za potrebné zdôrazniť, že predmetné informácie uverejnené v napadnutom článku\nnemajú žiadnu súvislosť s predchádzajúcou verejnou činnosťou žalobcu (týkajú sa otázky poberania\ndávok v hmotnej núdzi a jeho aktuálnej životnej situácie, o ktorej žalobca nemá záujem informovať širokú\nverejnosť).\n3. V žalobe ďalej uviedol, že žalovaný v týždenníku venoval podstatnú časť uverejňovaniu informácií\nzo súkromia žalobcu, jeho meno bolo uverejnené dokonca na titulke na viditeľnom mieste v pravom\n\ndolnom rohu, v samotnom obsahu týždenníka bol s uvedením jeho mena odkaz na článok. Žalobcovmu\nsúkromiu žalovaný venoval dvojstranu v čitateľsky atraktívnej rubrike: „Zaujalo nás“, kde bola inzerovaná\naj reklama na stavebné sporenie jednej z popredných bankových inštitúcií na X.. Tvrdil, že už na\nsamotnom začiatku predmetného článku čitateľa upúta veľká fotografia žalobcu v sprievode príslušníka\nZboru väzenskej a justičnej stráže, ktorá bola vyhotovená v súvislosti s trestným konaním, ktorého trest\nsi žalobca už odpykal čím je čitateľovi už na začiatku vizuálne podprahovo podsúvané, že evidencia\nžalobcu ako uchádzača o zamestnanie a jeho zaradenie medzi osoby v hmotnej núdzi by mala napĺňať\nznaky trestného činu. Autor článku v úvode zosmiešňuje aktuálne postavenie žalobcu, keď ironickým\nspôsobom podáva nemožnosť žalobcu uhradiť súdny poplatok za výmaz jeho osoby ako spoločníka\nzo spoločnosti, ktorých bol spoločníkom, keď na strane 48 uvádza „exposlanec F. Ď.Č. je vraj taký\nchudobný, že nemá ani šesťdesiatšesť eur na kolok“ a následne na to uvádza: „Nedávno sme v našom\ntýždenníku napísali, že z niekdajšieho úspešného podnikateľa a poslanca SDK F. Ď. sa stal chudáčik\nodkázaný na dávky v hmotnej núdzi“. Následne autor článku uverejneného u žalovaného spochybňuje\npriznanie žalobcovi statusu osoby v hmotnej núdzi, keď na strane 48 ďalej uvádza, že „po prepustení\npredložil úradu práce zmluvy o prevode podielu v obchodných spoločnostiach na manželku a uviedol,\nže nevlastní nehnuteľnosti, ani iný majetok a má nulový príjem. Na základe toho ho na tretí pokus\nzaradili do evidencie nezamestnaných a stal sa poberateľom dávok v hmotnej núdzi vo výške približne\nšesťdesiat eur. Zistili sme však, že hoci je schudobnený boháč odkázaný na pomoc z daní nás všetkých\nv obchodnom registri stále figuruje ako spoločník v štyroch eseročkách. Ústredie práce preto podalo\ntrestné oznámenie pre podozrenie zo subvenčného podvodu“. Žalovaný tak v spojitosti so zaradením\nžalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie a priznaním statusu osoby v hmotnej núdzi naznačuje\ntrestnoprávne pozadie tohto postupu, pričom následne čitateľovi podprahovo podsúva, že zastavenie\ntrestného konania začatého na základe nepodloženého trestného oznámenia Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny v W. a týkajúceho sa zápisu žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie a priznaní\nstatusu osoby v hmotnej núdzi, má znaky svojvoľného a neodôvodneného rozhodnutia - zvýhodnenia\nžalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti totiž uvádza:\n„Zamietnuté: Polícia však mala iný názor. Bratislavská okresná vyšetrovateľka kapitánka O.Í. C. označila\ntrestné oznámenie za neodôvodnené. Z čoho vychádzala neprezradila, odkázala nás na policajnú\nhovorkyňu“ a v reakcii na to:\n„Riaditeľka bratislavského úradu práce len nechápavo krúti hlavou. „Toto je čisté zúfalstvo. Podľa\npolície sa tento trestný čin nestal . Ja rozhodnutie rešpektujem. Je však pre mňa osobne zvláštne,\nže keď si kliknem do Obchodného registra, figuruje tento náš klient stále ako spoločník v niekoľkých\nfirmách. My síce máme podklad, podľa ktorého požiadal Obchodný register o výmaz, ale bez správneho\npoplatku. Pretože ho nemá z čoho zaplatiť, lebo je v hmotnej núdzi“. Podľa žalobcu žalovaný tak načrtol\nprotiprávny postup žalobcu bez toho, aby zohľadnil deklaratórny charakter zápisov v obchodnom registri\n- sama riaditeľka úradu práce konštatuje, že disponovali podkladmi o žiadosti týkajúcej sa výmazu\nžalobcu z predmetných spoločností, medzi ktorými museli byť aj právne tituly zániku účasti spoločníka\nv predmetných spoločnostiach. Uvedený postup žalobcu preto nemôže mať trestnoprávny charakter,\nktorý sa snaží žalovaný prostredníctvom vizuálnej stránky článku, ako aj samotného textu článku\nnavodiť. Za neoprávnenú sondu do súkromného života považuje žalobca aj zisťovanie a zverejnenie\ninformácií týkajúcich sa jeho rodinného života. Žalovaný na strane 49 okrem iného uvádza „Rozvedený?:\nOtázky však vznikajú aj ohľadom Ď. rodinného stavu“, „Ď. nám však odmieta odpovedať na otázky\na skladá telefón. O jeho rodinnom statuse nám nič neprezradil ani bratislavský súd“. Žalobca má\nza to, že tu neexistuje verejný záujem na tom, aby žalovaný svojvoľne zhromažďoval a zverejňoval\ninformácie týkajúce sa jeho rodinného statusu a života. Žalobca zároveň uvádza, že nikdy nebol\nvlastníkom „luxusnej vily vo vychytenej bratislavskej štvrti“, o ktorej sa žalovaný zmieňuje v závere\npredmetného článku. Žalobca považuje uverejnenie vyššie uvedených informácií zo strany žalovaného\nza neoprávnenú škandalizáciu jeho osoby zo strany žalovaného, ktorou žalovaný sleduje zvýšenie jeho\nčitateľnosti a dosiahnutie zisku bez podania relevantných informácií, na ktorých uverejnenie existuje\nodôvodnený verejný záujem.\n4. K zverejnenie fotografii svojej osoby pri danom článku žalobca poukázal na to, že na danej snímke\nje žalobca zobrazený v sprievode príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže SR. Žalovaný v tomto\nprípade na uverejnenie predmetnej fotografie nemal žiaden súhlas žalobcu a zároveň na uverejnenie\ntejto fotografie v súvislosti s predmetným článkom nedisponoval ani žiadnou spravodajskou licenciou,\nnakoľko použitá fotografia v súvislosti s predmetným článkom nemá žiadnu výpovednú hodnotu a slúži\nvýhradne k neoprávnenej škandalizácii žalobcu v súvislosti s jeho vedením v evidencii uchádzačov o\nzamestnanie a priznaním statusu osoby v hmotnej núdzi. Uvedená fotografia, ktorú žalovaný uverejnil\n\nna str. 48 predmetného čísla týždenníka Plus 7 Dní bola vyhotovená počas trestného konania, ktoré sa\nuž dávno ukončilo a ktoré s predmetným článkom nemá nič spoločné. V tomto prípade má zaradenie\npredmetnej fotografie, na ktorej je žalobca v sprievode príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže\npre celý článok osobitný význam, keď táto fotografia podprahovo čitateľovi podsúva (aj napriek tomu,\nže sa týka úplne inej veci) trestnoprávny charakter postupu žalobcu a jeho evidencie na úrade práce,\na to aj napriek tomu, že orgány činné v trestnom konaní trestnoprávny charakter zaradenia žalobcu do\npríslušných evidencií odmietli. Zdôraznil, že si svoj trest odpykal a má právo žiť „nový život“, zariadiť\nsi ho podľa svojich predstáv a pokiaľ v tomto „novom živote“ nezasahuje do práv iných, či neporušuje\nzákony, nemá byť prečo jeho súkromie predstierané verejnosti bez udelenia súhlasu žalobcu, nieto\nešte spôsobom, ktorým je neoprávnene obviňovaný z páchania ďalšej trestnej činnosti. Uviedol, že\nmá záujem žiť svoj život, článok žalovaného ako i iné články žalovaného týkajúce sa žalobcu mu\nznemožňujú normálne fungovanie, ,normálne sociálne fungovanie, komplikujú mu možnosť nájsť si\nvhodné zamestnanie, komplikujú jeho rodinný život. Informácie uverejnené v článku, nemajú žiadnu\nväzbu, žiadnu priamu súvislosť s činnosťou žalobcu v jeho verejnom živote, žalovaný uverejnením týchto\ninformácií, ako aj uverejnením fotografie žalobcu zasiahol do jeho práva na ochranu osobnosti. Voči\nžalovanému si uplatňuje v zmysle § 13 ods. 1 Obč. zák. morálne zadosťučinenie formou uverejnenia\nospravedlnenia v znení, ktoré je uvedené v petite žaloby. Mal za to, že morálne zadosťučinenie je v\ntomto prípade nepostačujúce, preto si uplatňuje aj nemajetkovú ujmu v peniazoch, keďže k zásahu\ndo ochrany osobnosti došlo prostredníctvom najčítanejšieho týždenníka v SR a boli mu venované dve\nstrany v čitateľsky atraktívnej rubrike „Zaujalo nás“, na základe čoho sa zverejnené informácie dostali\ndo dispozície širokého okruhu osôb (žalovaný uvádza počet pravidelných čitateľov 563 000), rôznych\nvekových kategórií, osôb, ktoré sú si schopné osvojiť nové výrobky na trhu a teda aj prijať názory\nuverejňované v týždenníku za svoje, zásah bol uskutočnený už priamo na titulnej strane, teda informácie\no žalobcovi sa dostali do širšieho okruhu osôb, ako pravidelných čitateľov, informácie sú v článku\nčitateľovi prednášané formou, ktorá vzbudzuje voči žalobcovi averziu, žalobca , ako osoba, ktorá si\nsvoj trest poctivo odpykala, má právo na nový život a má právo rozhodnúť sa, či o skutočnostiach\nsvojho nového života bude verejnosť informovať alebo nie, žalobca je tak vystavený znechuteniu, či má\njeho nová snaha vôbec nejaký zmysel, žalobca má právo, aby jeho rodina nebola neustále vystavená\notázkam okolia k činnosti žalobcu a aby nebola vo verejnosti pestovaná averzia voči žalobcovi,\nžalobca má reálne problémy s uplatnením na trhu práce, či v podnikaní aj vďaka napadanému článku\nžalovaného.\n5. Súd prvej inštancie po prvý krát rozhodol Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k.\n14C/483/2014-338 zo dňa 7. novembra 2017 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov konania v celom rozsahu. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave Uznesením č.\nk. 4Co/128/2018 - 448 zo dňa 29.05.2020 ako odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa\n§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie jednak nesprávnym procesným postupom\nresp. nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tomto smere odňal stranám sporu právo\nna spravodlivý proces a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie.\n6. Súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol a právne ju posúdil podľa ust. § 11 Občianskeho\nzákonníka ( ďalej len „OZ“), § 12 ods. 3, § 13 ods. 1 až 3 OZ, článku 19 ods. 1, a článku 26\nÚstavy Slovenskej republiky, keď celkovo vykonaným dokazovaním po jeho doplnení v zmysle intencií\nzrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu mal za preukázané, že právny predchodca žalovaného\nuverejnil v týždenníku Plus 7 Dní zo dňa 08.12.2011 na titulnej strane titulok: „Štedrý štát“ a pod tým\ntext „Exposlanec F. Ď. stále dostáva sociálne dávky, hoci študuje na drahej súkromnej vysokej škole\na býva v luxusnej vile“, na strane 5 týždenníka Plus 7 Dní zo dňa 8.12.2011 bolo uverejnené: „Nemá\nani na kolok“. Na strane 48 týždenníka Plus 7 Dní zo dňa 8.12.2011 bolo uverejnené „Nemá ani na\nkolok“ a na strane 48. týždenníka PLUS 7 DNÍ zo dňa 8.12.2011 bolo uverejnené „Úrad práce podal\nna exposlanca F. Ď. trestné oznámenie pre subvenčný podvod. Polícia ho odmietla.“ V ľavom rohu\nna str. 48 bola uverejnená fotografia s textom: „Odpustili mu trest: F. Ď. odsúdil súd na päť rokov za\nmrežami a finančný trest. Z väzenia sa však dostal na podmienku a vyše 33-tisíc eur zaplatiť nemusí. „Na\nstrane 49 je fotografia rodinného domu, kde pod obrázkom sa nachádza text: „Vila maloletej: Exposlanec\nzdôrazňuje, že luxusnú vilu vo vychytenej bratislavskej štvrti stavala jeho maloletá dcéra.“ Na strane 48\nsa v Článku od Y. E. uvádza: „Exposlanec F.S. Ď. je vraj taký chudobný, že nemá ani šesťdesiatšesť\neur na kolok. Preto stále figuruje v Obchodnom registri ako spoločník viacerých firiem, hoci je to v\npriamom rozpore s jeho súčasným statusom poberateľa dávok v hmotnej núdzi. Takto Ď. vysvetľoval\n\nriaditeľke bratislavského úradu práce Ide Ž., prečo ho súd doteraz nevymazal z obchodných spoločností.\nNezamestnaný podnikateľ: Nedávno sme v našom týždenníku napísali, že z niekdajšieho úspešného\npodnikateľa a poslanca za SDK F. Ď. sa stal chudáčik odkázaný na dávky v hmotnej núdzi. Obyvateľ\nhonosnej vily vo vychytenej bratislavskej štvrti sa ,,preslávil” svojimi excesmi s policajtmi a odporúčaním\nhliadke, aby mu vyfajčila jeho ,,ctený poslanecký k...t”. Vlani ho podmienečne prepustili z väzenia, kde si\nodpykával päťročný trest za útok na policajta a daňové podvody. Ď. však mal okrem pobytu za mrežami\nsúdom uložený aj peňažný trest vo výške 33 193 eur a ak by ich nezaplatil, hrozil by mu ďalší rok v\nbase. Ibaže - bratislavský krajský súd v septembri rozhodol, že exposlanec platiť nemusí. ,,Súdu bola\ndoloženými a vyžiadanými listinnými dôkazmi zo štátnych inštitúcií preukázaná dlhodobá neschopnosť\nodsúdeného peňažný trest zaplatiť, pretože je aj poberateľom dávok v hmotnej núdzi,” uviedol hovorca\nbratislavského súdu F. Y.. Ď. podľa Ž. úspešne žiadal o dávku v hmotnej núdzi už z väzenia. Po\nprepustení predložil úradu práce zmluvy o prevode podielu v obchodných spoločnostiach na manželku a\nuviedol, že nevlastní nehnuteľnosti ani iný majetok a má nulový príjem. Na základe toho ho na tretí pokus\nzaradili do evidencie nezamestnaných a stal sa poberateľom dávok v hmotnej núdzi vo výške približne\nšesťdesiat eur. Zistili sme však, že hoci je schudobnený boháč odkázaný na pomoc z daní nás všetkých,\nv Obchodnom registri stále figuruje ako spoločník v štyroch eseročkách. Ústredie práce preto podalo\ntrestné oznámenie pre podozrenie zo subvenčného podvodu. Zamietnuté: Polícia však mala iný názor.\nBratislavská okresná vyšetrovateľka kapitánka O. C. označila trestné oznámenie za neodôvodnené. Z\nčoho vychádzala, neprezradila, odkázala nás na policajnú hovorkyňu. ,,Polícia neposkytuje informácie\nku konkrétnym osobám. Pri poskytovaní informácií postupuje v zmysle Trestného poriadku a dbá na\ndodržiavanie zákona o osobných údajoch,” povedala hovorkyňa bratislavskej krajskej polície S. O..\nRiaditeľka bratislavského úradu práce len nechápavo krútila hlavou. ,,Toto je čisté zúfalstvo. Podľa\npolície sa tento trestný čin nestal. Ja rozhodnutie rešpektujem. Je však pre mňa osobne zvláštne, že keď\nsi kliknem do Obchodného registra, figuruje tento náš klient stále ako spoločník v niekoľkých firmách. My\nsíce máme podklad, podľa ktorého požiadal Obchodný register o výmaz, ale bez správneho poplatku.\nPretože ho nemá z čoho zaplatiť, lebo je v hmotnej núdzi. Ja tvrdím, že tento úkon má urobiť firma.\nNie konkrétny klient, ale firma. A firma musí mať na správny poplatok,” vysvetľuje Ž.. Ď. prípad môže\npodľa nej vyvolať precedens medzi občanmi, ktorí sa chcú elegantným spôsobom zbaviť dlhov, ,,Môžu\nto použiť ľudia, ktorí majú platiť niekomu odškodné, a budú tvrdiť, že nemajú z čoho napriek tomu, že\nbudú bývať v nehnuteľnostiach napísaných na svojich rodinných príslušníkov,” hovorí Ž..\nŠtudent: Hoci Ď. nemá šesťdesiatšesť eur na správny poplatok, stále študuje na F. C. X. F. Q. Š.\nQ. W.. Je riadne zapísaný do tretieho ročníka externého bakalárskeho štúdia, čo je možné iba po\nzaplatení ročného školného vo výške 2 290 eur. Dekan fakulty U. G. nám potvrdil, že Ď. nepožiadal o\nsociálne štipendium. Ak teda študent v hmotnej núdzi nezaplatil zo svojho vrecka, musel mu štúdium\nniekto sponzorovať. Možno preto, aby mu raz titul uľahčil postavenie na pracovnom trhu a nemusel byť\nodkázaný na štátne dávky.\nRozvedený?: Otázky však vznikajú aj ohľadom Ď. rodinného stavu. Ž. tvrdí, že poberateľom dávok v\nhmotnej núdzi môže byť jedine vtedy, ak má jeho manželka nižší príjem ako približne 350 eur mesačne.\nV opačnom prípade musí byť rozvedený, inak by mala manželka voči nemu vyživovaciu povinnosť. Ď.\nnám však odmieta odpovedať na otázky a skladá telefón. O jeho rodinnom statuse nám nič neprezradil\nani bratislavský súd. ,,Súdy v zmysle zákona neinformujú o konaniach a o rozhodnutiach v konaniach,\ntýkajúcich sa osobnostného stavu, a o konaniach v starostlivosti o maloletých,” uviedol hovorca Y..\nNedávno sme sa poslancovi dovolali na pevnú linku do spomenutej luxusnej vily, ktorá však nepatrí jemu,\nale dvadsaťdvaročnej dcére O.. Tá si ju podľa Ď. postavila ešte ako maloletá a jemu nikdy nepatrila. ,,Fakt\nje, že rodinný dom stavala v rokoch 1995 a 1996 moja vtedy maloletá dcéra. Je v tom morálny problém?”\npýta sa okrem iného Ď. v liste, ktorý zaslal Rade pre reklamu. Odkiaľ jeho vtedy sedemročná dcéra\nzobrala na výstavbu honosného obydlia peniaze, Ď. neprezradil. Možno rozbila prasiatko.“\n7. Z Uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3.3.1999 č. k. 3T 2/99 zistil, že trestné stíhanie\nvoči žalobcovi bolo zastavené z dôvodu, že nebol požiadaný súhlas NR SR na jeho trestné stíhanie.\nZ uznesenia je zrejmé, že dňa 18.4.1996 o 2,30 hod. na Š. J.. Q. W. bol žalobca kontrolovaný\npolicajnou hliadkou ako vodič motorového vozidla pre podozrenie z požitia alkoholických nápojov, na\nvýzvu policajtov nereagoval, snažil sa s vozidlom odísť a keď bol vyzvaný, aby upustil od svojho konania,\nnadával policajtom a vyhrážal sa im usmrtením a ublížením na zdraví. Z evidenčnej karty vodiča súd\nzistil, že v priebehu rokov 1991 - 2004 bol žalobca 4-krát sankcionovaný pre vedenie vozidla po požití\nalkoholu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.3.2002 č. k. 5T 42/99 bol žalobca uznaný\nvinným z trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 3\nTr. Zák. na tom\nskutkovom základe, že dňa 21.2.1999 v čase okolo 3,40 hod. v W. na P. J.. ako účastník dopravnej\n\nnehody hrubo urazil hliadku PZ, ktorá vykonávala kontrolu vodičov dopravnej nehody, ktorá zabránila\nďalšiemu útoku obžalovaného na poškodeného, vzápätí hrubo urazil slovami, že „toto pekne p.....li,\nnakoľko on má imunitu a celá Národná rada mu bude kryť chrbát“ a ďalej ich urážal hrubými výrazmi,\nza čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 20.000,-Sk s náhradným trestom odňatia slobody v\ntrvaní\n5 mesiacov. Z odôvodnenia predmetného rozsudku je zrejmé, že vykonaným\ndokazovaním bolo v trestnom konaní jednoznačne preukázané, že obžalovaný - žalobca sa od počiatku\nincidentu oháňal svojou poslaneckou imunitou, ktorú sa v podstate snažil zneužiť vo svoj prospech.\nZ rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 7C 371/2014-212 zo dňa 5.5.2015 mal súd preukázané,\nže žalobca bol súdne trestaný:\n- pre trestný čin podľa § 155 ods. 1a Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky\nso zaradením do I. NVS podľa rozsudku 4 To 23/07 zo dňa 15.5.2007,\n- pre trestný čin podľa § 250 ods. 1,4 Tr. zák , za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v\ntrvaní 5 rokov so zaradením do I. NVS podľa rozsudku 4T 2/05 zo dňa 27.6.2007\n- dňa 18.5.2010 bol žalobca podmienečne prepustený na skúšobnú dobu 4 roky, súčasne mu bol uložený\npeňažný trest vo výške 1 mil. Sk ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 rokov. Z\nodôvodnenia vyššie citovaného rozsudku je zrejmé, že Mandátový a imunitný výbor NR SR na schôdzi\nkonanej dňa 10.3.1999 prijal uznesenie, ktorým Mandátový a imunitný výbor odporučil NR SR, aby\nvydala súhlas na trestné stíhanie poslanca NR SR F. Ď.. Z rešeršu médií za obdobie marec - september\n2011 mal súd za preukázané, že v danom období v denníku SME sa pertraktovala osoba žalobcu v\nsúvislosti a) s jeho trestným stíhaním za podvod s DPH, b) dopravnou nehodou vo februári 1999, c)\nupustením od peňažného trestu vo výške 33 193 Eur za podvod pre dlhodobú neschopnosť odsúdeného\npeňažný trest zaplatiť nakoľko je aj poberateľom dávok v hmotnej núdzi.\n8. Súd prvej inštancie poukázal na právo na ochranu osobnosti ako aj právnu úpravu práva na informácie\na skonštatoval , že základnou právnou situáciou, z ktorej treba vychádzať pri riešení konkurencie práva\nna informácie na strane jednej a práva na ochranu osobnosti na strane druhej je fakt, že v oboch\nprípadoch ide o základné ústavné práva. Právo na slobodu prejavu garantované čl. 26 Ústavy Slovenskej\nrepubliky nie je absolútne, je totiž obmedzené tak, ako to predpokladá čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, právami na ochranu osobnosti v rozsahu vymedzenom § 11\na nasl. Občianskeho zákonníka. V prípade kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu\nosobnosti treba vychádzať z požiadavky ich vyváženosti a proporcionality pri ich uplatňovaní, teda aby\njednému právu nebola daná bezdôvodne prednosť pred právom druhým. Pri súbežnej realizácii oboch\ntýchto ústavných práv musí dôjsť k obmedzeniu práva jedného v prospech zachovania práva druhého.\nRozpor medzi právom na informácie a právom na ochranu osobnosti nie je neprekonateľný, treba\nhľadať možnosť súladu zachovania práva na ochranu osobnosti bez nadmerného obmedzenia práva na\ninformácie a s ním súvisiacu slobodu prejavu. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujúce\nčiastkové práva zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby\nako neoddeliteľných súčastí celkovej fyzickej a psychicko-morálnej integrity osobnosti. Ide okrem\niného aj o právo fyzickej osoby rozhodnúť sa podľa vlastného uváženia, či prípadne v akom rozsahu\na akým spôsobom majú byť skutočnosti jej osobného súkromia sprístupnené iným a zároveň sa\nbrániť proti neoprávneným zásahom do tejto sféry zo strany iných osôb. Neoprávnenosť využívania,\nresp. zverejňovania skutočností súkromného života je daná v prípadoch, keď osoba, ktorej sa týkajú,\nsama o ich využití alebo zverejnení nerozhodla, teda nedala k nim súhlas, ktorý je v tomto prípade\njediným zákonným dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť. Okrem uvedeného dôvodu neoprávnenosť\nzásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby chránenej všeobecným osobnostným právom vylučuje\nzásah s ohľadom na rôzne verejné záujmy dovolený zákonom, pričom do tejto kategórie spadajú\ntzv. zákonné licencie, výslovne uvedené v ustanovení § 12 ods. 3 OZ. Ustanovenie § 13 ods. 2 a\n3 Občianskeho zákonníka umožňuje súdu, aby v konaní o ochrane osobnosti priznal fyzickej osobe\nokrem zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\nNáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala\npostačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v\nspoločnosti.\n9. Podľa súdu prvej inštancie medzi stranami neboli sporné skutkové tvrdenia týkajúce sa uverejnenia\nčlánku právnym predchodcom žalovaného v spoločenskom týždenníku Plus 7 Dní dňa 08.12.2011\npod titulom „Štedrý štát“, obsahu článku ani zverejnenie podobizne žalobcu bez súhlasu žalobcu ako\ndotknutej osoby. Spornými skutkovými tvrdeniami medzi stranami sporu sú tvrdenia týkajúce statusu\nžalobcu, oprávnenosti použitia podobizne žalobcu bez jeho súhlasu, ako i tvrdenia týkajúce sa súvislosti\n\nzverejnených fotografií s obsahom predmetného článku. Zároveň zostala spornou spôsobilosť zásahu\ntitulkov, obsahu článku do osobnostných práv žalobcu ako i zníženie dôstojnosti, vážnosti žalobcu\nv značnej miere zdôvodňujúce nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch vzhľadom na nepriaznivý\nnásledok uverejneného článku, t. j. naplnenie podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy. Uviedol, že\nžalobca v konaní žiadal priznať voči žalovanému morálnu satisfakciu formou verejného ospravedlnenia\nz dôvodu uverejnenia článku v týždenníku Plus 7 Dní dňa 08.12.2011 pod titulom článku „Štedrý štát“\na s ním súvisiacich titulkov, ako i podobizne žalobcu, čím malo byť zasiahnuté do jeho osobnostných\npráv, zároveň sa domáhal i náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 30 000 Eur v zmysle ust.\n§\n13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n10. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že obmedzenie práva na slobodu prejavu v prípade jeho stretu\ns právom na ochranu osobnosti má vo všeobecnosti zákonný podklad v ust. § 11 a nasl. Občianskeho\nzákonníka a sleduje aj legitímny cieľ, ktorým je ochrana osobnosti. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie\njeho akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda či obmedzenie\npráva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality. Na tento účel judikatúra ESĽP i Ústavného\nsúdu SR využíva test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE,\nKEDY a AKO v danom prípade \"hovoril\", resp. uverejnil informáciu . Z judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva možno vyvodiť základné princípy a kritériá, z ktorých treba vychádzať pri riešení kolízie\npráva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti. Pri posudzovaní otázky subjektu KTO mal\nv danom prípade podľa názoru žalobcu neprípustným spôsobom zasiahnuť do jeho práva na ochranu\nosobnosti súd poukazuje a vychádza z judikatúry ESĽP i Ústavného súdu SR, z ktorej jednoznačne\nvyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám,\na to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu (napr. rozsudok ESĽP Prager a Oberschlick v.\nRakúsko z 26.4.1995, sťažnosť č. 1594/90 alebo rozsudok ESĽP Bladet Tromso a Stensaas proti Nórsku\nz\n20.5.1999, sťažnosť č. 21980/93). Novinári majú (spoločenskú) povinnosť poskytovať\ninformácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto\ninformácie dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie.\nV hľadaní odpovede na otázky O KOM bol namietaný článok a do koho osobnostnej sféry (súkromia)\nzasahoval, súd poukazuje na skutočnosť, že dôsledkom snahy o podporu výmeny názorov o verejne\nzaujímavých témach, je aj kategorizácia osôb, ktorých sa informácie uverejnené v tlači týkajú a do\nktorých osobnostnej sféry negatívne zasahujú, resp. môžu zasahovať. Stupeň dovolenej kritiky sa mení\npodľa charakteristiky adresáta. Hranice akceptovateľnej kritiky sú nastavené najširšie u verejne činných\nosôb (resp. osôb tzv. verejného záujmu) a najužšie u „bežných“ občanov. Pri posudzovaní statusu\nžalobcu v čase vydania predmetného článku dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcu bolo i v\ntomto období možné považovať za osobu verejného záujmu, nakoľko verejný záujem nie je spájaný len s\nvýkonom verejných funkcií, ale so všetkým, čo na seba púta pozornosť. Žalobca vzhľadom na pôsobenie\nvo verejných funkciách v minulosti, predchádzajúce trestné stíhania, spôsob vystupovania na verejnosti\nneprestal byť osobou verejného záujmu. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nI.ÚS 235/2020 zo dňa 22.09.2020 kde je k osobe žalobcu uvedené: „Opakovane na tomto mieste treba\npripomenúť, že vzhľadom na osobu žalobcu - osobu verejného záujmu, resp. relatívnu osobu verejného\nzáujmu a obsah inkriminovaného článku, ktorý riešil podozrenie jednak z neoprávneného poberania\ndávok v hmotnej núdzi (verejných prostriedkov) zo strany žalobcu a zároveň poukazoval na podozrenie,\nže vtedajšie konanie žalobcu predstavovalo účelové správanie v snahe vyhnúť sa splneniu judikovanej\npovinnosti nahradiť Slovenskej republike škodu v sume 300 000 € a zaplatiť peňažný trest vo výške\n33 000 €, takáto záležitosť si svojou povahou nepochybne zaslúži pozornosť i diskusiu verejnosti a je\nhodná vyššej ochrany, než by tomu bolo napr. len u kritiky povahy čisto osobnej.“ V citovanom Náleze\nÚstavného súdu SR bola osoba žalobcu posudzovaná v súvislosti s uverejnením článku v týždenníku\nPlus 7 dní 7. februára 2013, teda 13 mesiacov po uverejnení článku posudzovaného v tomto konaní.\n11. Pri zodpovedaní otázky KDE bol namietaný článok uverejnený vo všeobecnosti platí, že čím je\nvyššia miera publicity, tým vyššia je aj miera ochrany osobnostných práv. Uviedol, že v posudzovanom\nprípade bol inkriminovaný článok uverejnený v týždenníku Plus 7 dní ako aj na internetovej stránke.\nToto kritérium však treba vnímať v spojení s kritériom ich autora, t. j. novinára, ktorého privilegované\npostavenie do určitej miery neutralizuje kritérium miesta ich zaznenia (m. m. IV. ÚS 139/2010, IV.\nÚS 302/2010, I. ÚS 390/2011,\nI. ÚS 416/2011). V súvislosti s posudzovaním kritéria\nKEDY bol namietaný článok uverejnený je potrebné skonštatovať, že posúdenie otázky, či ide o vec\nverejného záujmu, môže v niektorých prípadoch závisieť aj na plynutí času. Túto povahu môže určitá\notázka plynutím času získať alebo stratiť. (IV. ÚS 492/2012). Informácia je pominuteľným majetkom\n\na oneskorenie jej zverejnenia je spravidla spojené so stratou jej hodnoty a významu (PL. ÚS 5/03,\nIV. ÚS 448/2012), pričom verejnosť má právo na aktuálne informácie a zvlášť vtedy, ak sa týkajú\notázok dôležitého verejného záujmu. Posudzovaný článok bol uverejnený dňa 08.12.2011, pričom z\nvykonaného dokazovania mal súd preukázané, že článok bol zverejnený 7 mesiacov po podmienečnom\nprepustení žalobcu z výkonu trestu odňatia slobody, po odpustení peňažného trestu (september 2011),\nv čase poberania dávok v hmotnej núdzi žalobcom, v čase štúdia žalobcu na súkromnej vysokej\nškole, v čase jeho evidencie v obchodnom registri v rôznych obchodných spoločnostiach a v období\npertraktovania jeho osoby i napr. denníkom SME. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že\ndaný článok bol uverejnený v čase, keď jeho obsah obsahoval aktuálne informácie, daná téma bola\nvysoko aktuálna, venovali sa jej viaceré média. Pri otázke AKO boli informácie v namietanom článku\nformulované, poukázal na skutočnosť, že je potrebné vychádzať z judikatúry ESĽP, ktorá nepopiera\nprávo novinára dopustiť sa aj určitého zjednodušenia či dokonca nepresnosti, avšak za súčasného\nrešpektovania zásady, že uverejnenie informácií v relevantnom čase zodpovedalo reálne existujúcim\nskutočnostiam. Pri posudzovaní limitov slobody prejavu treba rozlišovať medzi faktmi a hodnotiacimi\núsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov\ndôkazy, naopak nepripúšťa. Pri hľadaní odpovede na otázku AKO dal do pozornosti, že žalobca žiadal\nsamostatnými výrokmi morálnu satisfakciu vo forme ospravedlnenia za jednotlivé titulky a samostatne\nza celý obsah článku. Úlohou súdu bolo vyhodnotiť, či každý jeden titulok bol nepravdivým výrokom\nneoprávnene zasahujúcim do práva na ochranu osobnosti žalobcu a či celý obsah článku bol rovnako\ntvorený nepravdivými výrokmi, ktoré neoprávnene zasiahli do práva na ochranu osobnosti žalobcu.\n12. K titulkom k článku a) „Štedrý štát“ s podtitulkom „Exposlanec F. Ď. stále dostáva sociálne dávky,\nhoci študuje na drahej súkromnej vysokej škole a býva v luxusnej vile“ b) „Nemá ani na kolok“ s\npodtitulkom Exposlanec F. Ď. c) „Nemá ani na kolok“ s podtitulkom „Úrad práce podal na exposlanca\nF. Ď. trestné oznámenie pre subvenčný podvod. Polícia ho odmietla“ súd uvádza, že účelom titulkov\nčlánku uverejneného v printových médiách je upútať a zaujať čitateľa tak, aby si článok prečítal a až\nna tomto základe si osvojil tlačou ponúkané informácie a urobil si o nich vlastný úsudok\n(sp. zn. II. ÚS 340/09). Vzhľadom na uvedené súd v konaní o ochrane osobnosti vo všeobecnosti\nakceptuje a toleruje, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce či zveličujúce vyjadrovacie\nprostriedky. Naviac súd v konaní o ochrane osobnosti musí zohľadniť organickú väzbu medzi titulkom\nurčitého článku a jeho vecným obsahom, inak by väčšinu titulkov uverejňovaných v tlači bolo potrebné\nkvalifikovať ako skutkové tvrdenia, hoci skutočným zámerom ich autorov je len prostredníctvom titulkov\nupútať pozornosť čitateľov na článok, ktorý poskytuje informácie vo forme hodnotiacich úsudkov. Na\nzáklade uvedeného ako i s prihliadnutím na skutočnosť, že dotknutý článok bol uverejnený v médiu\nbulvárneho typu je potrebné tolerovať zveličujúci hodnotiaci úsudok vo formulácii titulkov „Štedrý štát“,\n„Nemá ani na kolok“. Skonštatoval, že skutkové tvrdenia obsiahnuté v daných titulkoch sám žalobca vo\nsvojej výpovedi potvrdil, t. j. bol poberateľom sociálnych dávok, študoval na súkromnej vysokej škole,\nbýval v rodinnom dome, bolo podané trestné oznámenie na jeho osobu. Uviedol, že predmetný článok\nobsahuje hodnotiace úsudky, polemické výroky a rečnícke otázky autora týkajúce sa podozrenia, že\nžalobca neoprávnene poberá dávky v hmotnej núdzi a že štátne inštitúcie mohli pochybiť Mal za to,\nže bol vyjadrený subjektívny názor autora, ktorý vyjadril k danému faktu určitý postoj tak, že hodnotí\nz hľadiska správnosti a prijateľnosti na základe vlastných subjektívnych kritérií. Hodnotiaci úsudok\nnepodlieha dokazovaniu. Dokazovaním považoval za preukázané, že žalobca v čase vydania Článku\nbol podľa zápisov obchodného registra spoločníkom a konateľom viacerých obchodných spoločností a\nžalovaný sa legitímne zaoberal otázkou, či zaradenie žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie\na poberanie dávok v hmotnej núdzi je v súlade s právnymi predpismi. Autor článku konal pri príprave\nčlánku v dobrej viere v zápisy v obchodnom registri a žalobca ako člen štatutárneho orgánu obchodnej\nspoločnosti porušil zákonnú povinnosť zabezpečiť zmenu údajov v obchodnom registri o prevode\nobchodných podielov. Z vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že autor Článku\nposkytol žalobcovi priestor na reakciu, teda na spochybnenie či priamo vyvrátenie uvádzaných tvrdení v\npredmetnom článku, ktorý ale nevyužil. Žalobca v čase vydania článku vykonával funkciu štatutárneho\norgánu vo viacerých spoločnostiach, mal právo požadovať odmenu, preto podľa prvoinštančného súdu\nbola úvaha autora článku, či sa žalobca má posudzovať ako občan v hmotnej núdzi, dôvodná. Zároveň\nautor článku pre splnenie podmienok na poberanie dávky v hmotnej núdzi pokladá otázku, či je žalobca\nrozvedený a v tejto súvislosti uvádza polemické výroky. Súd prvej inštancie skutkové tvrdenia obsiahnuté\nv článku vyhodnotil ako pravdivé a hodnotiace úsudky podľa prvoinštančného súdu mali základ v\nskutočných, pravdivých dejoch a) v čase vydania článku 8.12.2011 bol žalobca ako konateľ, spoločník\nevidovaný v obchodnom registri, b) previedol obchodné podiely na manželku, c) študoval na súkromnej\n\nvysokej škole, d) býval v luxusnej vile, e) úrad práce podal trestné oznámenie pre subvenčný podvod,\npolícia ho odmietla, f) poberal dávky v hmotnej núdzi. Mal za to, že išlo o spracovanie spravodajského\nČlánku. Skonštatoval, že žalovaný uverejnením dotknutého článku realizoval svoje právo informovať\na vyjadrovať svoje názory, v rámci ústavou garantovanej slobody prejavu, keďže predmetný článok\nsa týka legitímnej témy verejného záujmu, a to podozrenia z neoprávneného poberania dávok v\nhmotnej núdzi (nakladania s verejnými prostriedkami) bývalým poslancom NR SR, ktorý bol viackrát\nprávoplatne odsúdený za trestnú činnosť (podvod, útok na verejného činiteľa), bol známy verejnosti ako\nčlovek majetný a v čase vydania článku býval v lukratívnej časti W. v nehnuteľnosti značnej hodnoty\na poberaním dávok v hmotnej núdzi sa vyhol zaplateniu peňažného trestu. Podľa názoru súdu prvej\ninštancie, nebol v danom prípade potrebný na uverejnenie fotografie súhlas žalobcu, keďže k jej\npoužitiu došlo v rámci tlačového spravodajstva, teda v súlade so zákonnou (tlačovou) spravodajskou\nlicenciou podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka; fotografia bola z justičného prostredia a priamo\nsúvisela s obsahom článku, pravdivo a objektívne informujúcom o aktuálnej udalosti, pričom bola použitá\nspôsobom primeraným podávanej informácii, ku ktorej mala bezprostredný vecný vzťah. Zároveň\nfotografie použité v Článku boli vyhotovené na verejných priestranstvách, na ktorých je samo o sebe\nz ich podstaty znížená ochrana súkromia. Podobizeň žalobcu má zjavný vecný súvis s Článkom,\nkeďže podnetom na napísanie Článku bola skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave upustil vo vzťahu k\nžalobcovi od výkonu uloženého peňažného trestu vo výške 33.193 Eur, a v tejto súvislosti bolo v Článku\ninformované aj o predchádzajúcich odsúdeniach žalobcu, čo zodpovedá popiske k predmetnej fotografii:\n„Odpustili mu trest: F. Ď. odsúdil súd na päť rokov za mrežami a finančný trest.\nZ väzenia sa\nvšak dostal na podmienku a vyše 33-tisíc eur zaplatiť nemusí.“\n13. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti, ktorou sa žalobca\ndomáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa ďalších zásahov do osobnostných práv žalobcu\nprostredníctvom článku „Nemá ani na kolok“, ktorý je uverejnený na internetovej stránke žalovaného:\nhttp://pluska.sk/plus7dni/zaujalo-nas/nema-ani-nakolok.html je toho názoru , že žalovaný v dotknutom\nčlánku uverejnil informácie o veciach verejného záujmu, realizoval tak svoje právo informovať, a preto\nje potrebné poskytnúť vyššiu mieru ochrany jeho právu na slobodu prejavu a právu (verejnosti) na\ninformácie pred právom žalobcu na ochranu osobnosti, pretože žalovaný svojou činnosťou neprekročil\nzákonný rámec ani neprimeraným spôsobom nezasiahol do osobnostných práv žalobcu. Poukázal na\nto, že v prípade osobnostných žalôb musí žalobca klásť osobitný dôraz na správnu a presnú formuláciu\nospravedlnenia za nepravdivé, pravdu skresľujúce tvrdenia, ktoré je potrebné v petite špecifikovať.\nMal za to, že i v prípade preukázania skutkových tvrdení žalobcu o zásahu do jeho osobnostných\npráv dotknutým článkom, morálna satisfakcia formou požadovaného ospravedlnenia by vzhľadom na\npožadované znenie ospravedlnenia v petite žaloby, ktoré nedefinuje tvrdenia v článku, ktoré mali\nbyť nepravdivé, pravdu skresľujúce, teda ktorého obsah je neurčitý, sa míňala účinku. V prípade\nzaviazania žalovaného na zverejnenie požadovaného znenia ospravedlnenia by podľa súdu prvej\ninštancie z uverejneného textu vyplývalo, že celý článok vrátane titulkov, podtitulkov súd vyhodnotil\nako neoprávnený zásah do právna na ochranu osobnosti žalobcu, teda že článok neobsahoval žiadne\nhodnotiace úsudky, prípustnú kritiku, pravdivé skutkové tvrdenia, pričom z dokazovania jednoznačne\nvyplýva opak.\n14. V časti uplatneného nároku nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30 000 Eur skonštatoval,\nže ak by bol zásah do osobnostných práv žalobcu preukázaný, dostatočne by ho sanovala morálna\nsatisfakcia vo forme ospravedlnenia, t. j. uložením povinnosti zverejniť ospravedlnenie. Nakoľko v\nkonaní nebol preukázaný zásah do práva na ochranu osobnosti, žalobcovi nárok na primerané\nzadosťučinenie vo forme ospravedlnenia ani na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nevznikol.\nPodľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nielenže nepreukázal, ale ani nenavrhol prostriedky\nprocesného útoku na preukázanie skutkových tvrdení týkajúcich sa zníženia jeho dôstojnosti alebo\nvážnosti v spoločnosti v značnej miere v dôsledku konania žalovaného - t. j. v dôsledku zverejnenia\npredmetného článku. Sám žalobca v konaní upriamil pozornosť na negatívne dôsledky uverejneného\nčlánku z iného obdobia (z roku 2002). Pozornosti súdu neuniklo, že žaloba v prejednávanej veci bola\npodaná po 3 rokoch odo dňa zverejnenia článku, pričom z činnosti súdu je známe, že o osobe žalobcu\nbolo uverejnených niekoľko článkov, ktorými malo byť zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti,\nktorého ochrany sa žalobca súdnou cestou v iných konaniach domáha. Bolo na žalobcovi, aby v\nspore uniesol dôkazné bremeno spočívajúce okrem iného i v preukázaní, že práve daným konkrétnym\nčlánkom došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti , ktorý v značnej miere znížil\nvážnosť a dôstojnosť žalobcu v spoločnosti, ako má na mysli ustanovenie § 13 ods. 2 OZ, čo naplnené\n\nnebolo. Po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný\nnespôsobil žalobcovi taký zásah do jeho osobnostných práv, ktorý by dôvodne oprávňoval úspešnosť\nsatisfakčnej žaloby a priznanie nemajetkovej ujmy v rozsahu požadovanom žalobcom.\n15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 CSP a nakoľko bol\nžalovaný v spore plne úspešný priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca riadne a včas odvolanie z dôvodov podľa ust. §\n365 ods. 1 písm. h), písm. f) CSP, nakoľko mal za to, že súd z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd\nprvej inštancie bol v napádanom rozsudku na základe uznesenia odvolacieho súdu - Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 4Co/128/2018 -448 zo dňa 29.5.2020 povinný vysporiadať sa s nedostatkami, ktoré\nodvolací súd v odôvodnení uviedol , medzi ktorými bolo nevyhnutné podrobiť testu proporcionality aj\nobrazovú stránku realizovaného práva na slobodu prejavu. Podľa žalobcu sa s uvedeným nedostatkom\nsúd prvej inštancie v napádanom rozhodnutí vysporiadal v bode\n61.\nodôvodnenia nasledovne: „V danom prípade, podľa názoru súdu, nebol potrebný na uverejnenie\nfotografie súhlas žalobcu, keďže k jej použitiu došlo v rámci tlačového spravodajstva, teda v súlade\nso zákonnou (tlačovou) spravodajskou licenciou podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka; fotografia\nbola z justičného prostredia a priamo súvisela s obsahom článku pravdivo a objektívne informujúcom\no aktuálnej udalosti, pričom bola použitá spôsobom primeraným podávanej informácii, ku ktorej\nmala bezprostredný vecný vzťah. Zároveň fotografie použité v článku boli vyhotovené na verejných\npriestranstvách, na ktorých je samo o sebe z ich podstaty znížená ochrana súkromia. Podobizeň žalobcu\nmá zjavný vecný súvis s článkom, keďže podnetom na napísanie článku bola skutočnosť, že Krajský\nsúd v Bratislave upustil vo vzťahu k žalobcovi od výkonu uloženého peňažného trestu vo výške 33 193\nEur a v tejto súvislosti bolo v článku informované aj o jeho predchádzajúcich odsúdeniach žalobcu, čo\nzodpovedá popiske k predmetnej fotografii: „Odpustili mu trest: F. Ď. odsúdil súd na päť rokov za mrežami\na finančný trest.\nZ väzenia sa však dostal na podmienku a vyše 33 - tisíc eur zaplatiť\nnemusí.“ Podľa názoru žalobcu uvedené odôvodnenie je nelogické a zároveň je v rozpore so zisteným\nskutkovým stavom. Má za to, že článok nemožno považovať za pravdivý, keďže žalobca bol oprávneným\npoberateľom dávok v hmotnej núdzi a zároveň, súd pri analýze obrazovej stránky realizovaného práva\nna slobodu prejavu vôbec nezohľadnil skutočnosť, že fotografia, ktorá zaberá takmer polovicu prvej\nstránky článku, na ktorej je žalobca v putách v sprievode príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže,\nje pod hlavnými titulkami článku, v rámci ktorých je uvedené: „Úrad práce podal na exposlanca F. Ď.\ntrestné oznámenie pre subvenčný podvod. Polícia ho odmietla.“. Podľa názoru žalobcu bežný čitateľ pri\nspojení slov z hlavného nadpisu článku a z výraznej veľkej fotografie žalobcu v putách podprahovo ako\nhlavnú vníma podsúvanú informáciu, že žalobca opäť spáchal nejaký trestný čin. Podľa žalobcu bežný\nčitateľ týždenníka málokedy číta text článku do dôsledkov a v mysli mu po spojení fotografie s nadpisom\nčlánku zostane informácia o tom, že žalobca spáchal nejaký trestný čin. Má za to, že na uvedené je\nmožné použiť aj označenie, že ide o „obchodný model bulváru“ - poskytneme čitateľovi veľkú fotografiu\na šokujúcu informáciu o trestnom čine na dvojstránke v atraktívnej rubrike (v tomto prípade v rubrike\n„Zaujalo nás“, o ktorej atraktivite svedčí aj inzerovaná reklama na stavebné sporenie) a „potom uvidíme,\nak aj bude priznaná nejaká náhrada nemajetkovej ujmy, nebude vo výške, ktorá by bola rujnujúca“.\n17. Nesúhlasil s tým, že žalovaný disponoval pri uverejnení fotografie spravodajskou licenciou, keďže\npoužitá fotografia v súvislosti s predmetným článkom nemá žiadnu výpovednú hodnotu a slúži výhradne\nk neoprávnenej škandalizácii navrhovateľa v súvislosti s jeho vedením v evidencii uchádzačov o\nzamestnanie a priznaním statusu osoby v hmotnej núdzi. Konštatoval, že aj keby bolo možné súhlasiť s\ntým, že článok predstavuje právo žalovaného informovať a vyjadrovať svoje názory, obrazová realizácia\ntohto práva predstavuje výrazný zásah do práv žalobcu na ochranu jeho osobnosti. Uvedený záver je\nnutné zobrať do úvahy aj pri hľadaní odpovede na otázku AKO pri teste proporcionality - forma, akou\nbol článok uverejnený - nadpis v spojení s fotografiou - nepredstavuje hodnotiaci úsudok, ale podsúva\nčitateľovi informáciu spáchania trestného činu žalobcu. Namietal, že súd prvej inštancie sa pri hľadaní\notázky na odpoveď AKO nevysporiadal ani so skutočnosťou, že žalovaný na podporu svojich tvrdení\npoužíva aj údajnú gestikuláciu a priamu reč riaditeľky bratislavského úradu práce G. Ž., ktorá podľa\nčlánku „len nechápavo krútila hlavou“ a uviedla: „Toto je čisté zúfalstvo. Podľa polície sa tento trestný\nčin nestal...“ a v konaní nepreukázal, že by pani G. Ž. uvedené slová naozaj povedala, a má za to,\nže uvedené slová pani G. Ž. nemohla povedať, keďže už viackrát pred súdmi vypovedala o tom, že\nžalobcova evidencia bola oprávnená. Ďalej namietal, že v súvislosti s odpoveďami na otázky ČO a\n\nAKO súd nevzal do úvahy nasledovné: v konaní bolo preukázané, že v čase vydania článku neexistoval\nžiaden dôvod, prečo by sa mal žalobca stať súčasťou takéhoto článku nakoľko neporušil žiaden zákon\nani nezneužil sociálny systém štátu. Ak by chcel autor článku, resp. žalovaný poukázať na negatívny\nspoločenským jav, akým je podozrenie z neoprávneného poberania dávok v hmotnej núdzi za súčasného\nzápisu toho-ktorého poberateľa v obchodnom registri, mohol tak učiniť aj všeobecne, bez zbytočnej\nmedializácie a škandalizácie konkrétnej osoby, v tomto prípade žalobcu. Takáto téma podľa žalobcu nie\nje príťažlivá a pravdepodobne by „nenalákala“ týždenníku toľko čitateľov. Pokiaľ sa však skombinuje s\nbývalým poslancom NR SR, ktorý bol navyše v minulosti odsúdený za viaceré trestné činy (svoj trest\nsi už odpykal) a priloží sa jeho fotografia v putách v sprievode príslušníka Zboru väzenskej a justičnej\nstráže, publikovaná téma naberie iný rozmer. Pri odpovedi na otázku O KOM nesúhlasil so záverom,\nže žalobca neprestal byť osobou verejného záujmu. Má za to, že žalobca si svoj trest riadne odpykal,\nčím splnil jeho spoločenskú úlohu a mal preto legitímny nárok - najmä ak od odpykania trestu prešlo\nuž\n8 rokov (v čase uverejnenia článku) - aby ďalej nebol objektom akéhokoľvek článku, ktorý\nnebol v priamej súvislosti s jeho činnosťou vo verejnom živote, mal právo na to, aby už nebol čitateľovi\nžiadnym spôsobom pripomínaný a najmä, aby nebol očierňovaný.\n18. Naďalej zotrváva na tom, že hlavným účelom zverejnenia predmetných informácií zo súkromia\nžalobcu ako aj jeho fotografie nebola vôľa podať relevantnú informáciu verejného záujmu, ale\nsnaha o škandalizáciu, bulvarizáciu žalobcu, a tým aj snaha zvýšiť predajnosť predmetného čísla\ntýždenníka PLUS 7 DNÍ., že podnikanie a marketingová stratégia žalovaného ako i iných printových\nmasmédií obdobného charakteru je dlhodobo založená na publikovaní „bombastických“, „šokujúcich“ či\n„škandalizujúcich“ informácií, ktorými dochádza v mnohých prípadoch k zásahom do práv jednotlivcov\na ktorých hlavným cieľom je sledovanie majetkového prospechu žalovaného a zvýšenia, resp. udržania\npublicity tohto média. Žalobca sa v rámci predmetného článku ako aj viacerých ďalších článkov v\ntýždenníku žalovaného, stal súčasťou takejto marketingovej stratégie žalovaného, kde informovanosť o\nrelevantných informáciách verejného záujmu vystriedala snaha prinášať umelo vytvárané fenomény za\núčelom dosiahnutia zisku. Aj napriek skutočnosti, že žalobca si už svoj trest odpykal, žalovaný ho ďalej\nočierňuje v dôsledku čoho ani po takmer 8 rokoch od uplynutia výkonu trestu odňatia slobody sa žalobca\nnemôže vymaniť zo svojej minulosti a začleniť do normálneho života. Žalobca má za to, že najmä z\ndôvodu vyššie namietanej obrazovej stránky realizovaného práva na slobodu prejavu ako aj z dôvodu, že\nzo strany žalovaného došlo k porušeniu podmienok poskytovania ochrany slobody prejavu poskytovanej\nmédiám v zmysle čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ako (i) zverejnenie informácií\nzo súkromia žalobcu, ktoré sa netýkali jeho predošlej politickej činnosti, (ii) zverejnenie informácií zo\nsúkromia žalobcu, ktoré sa netýkali jeho odsúdenia na trest odňatia slobody (iii) zverejnenie nesúvisiacej\nfotografie, bez súhlasu žalobcu, by v prípade stretu vyššie uvedeného práva žalovaného na slobodu\nprejavu s právom žalobcu na ochranu osobnosti (na ochranu jeho mena, súkromia a podoby) mala\ndostať prednosť ochrana osobnostných práv žalobcu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd\npodľa ustanovenia § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vo veci rozhodol v súlade s\npetitom žaloby. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n19. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu 27.06.2023, v ktorom\nuviedol, že sa plne pridržiava všetkých doterajších prednesov a podaní v rámci súdneho konania,\nnároky žalobcu neuznáva, ani v časti a uplatnené nároky považuje za neopodstatnené. S Odvolaním\nnesúhlasí, s Rozsudkom sa v plnom rozsahu stotožňuje a považuje ho za vecne správny. Vo vzťahu k\nargumentácii žalobcu týkajúcej sa uverejnenej spornej fotografie žalobcu na titulnej strane Článku (ďalej\nlen „Fotografia“) uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v bode 61. odôvodnenia\nRozsudku. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že odôvodnenie rozsudku je „nelogické a zároveň\nv rozpore so zisteným skutkovým stavom“. Taktiež žalobcom namietaný kontrast medzi podtitulkom\na Fotografiou s tým, že v podtitulku Článku je jasne a zreteľne zdôraznené, že trestné oznámenie\npolícia odmietla. Poukázal na skutočnosť, že podtitulok Článku predchádza Fotografii, pričom zároveň i\nv samotnom obsahu Článku je ďalej ozrejmené, že trestné oznámenie na žalobcu bolo odmietnuté. Ma\nza to, že na uvedenom základe priemerný čitateľ po prečítaní Článku rozumie, že žalovaný v Článku\nžalobcu nekriminalizuje, ako to naznačuje žalobca, ale naopak, žalovaný poukazuje na odmietnuté\ntrestné oznámenie voči žalobcovi. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa neverbálnej komunikácie má za\nto, že dané stotožňovanie neverbálnej komunikácie s „čítaním článkov“ je vecou výhradne subjektívneho\nnázoru žalobcu. Už len minimálne z logickej stránky veci sa však javí daný názor ako nesprávny,\ndegradujúci vnímanie priemerne inteligentného čitateľa, ktorý by podľa žalobcu ani nemal byť vlastne\nčitateľom, ale iba akýmsi prehliadačom obrázkov. Bez akéhokoľvek psychologického posudku žalovaný\n\nverí, že priemerný čitateľ písomné periodiká číta, nie prezerá pre ich obrazové prílohy. Pripustil, že,\nobrazové prílohy v periodiku sledujú určitý cieľ a plnia osobitnú úlohu, táto však bola súdom prvej\ninštancie vyhodnotená ako legitímna (spomínaný bod 61. odôvodnenia Rozsudku) a žalovaný sa s\nuvedeným tvrdením súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje.\n20. K namietanému nesprávne vykonanému testu proporcionality súdom prvej inštancie v kontexte\njednotlivých otázok AKO, ČO a O KOM sa žalovaný v plnej miere stotožňuje s testom vykonaným\nsúdom prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku, v súlade s požiadavkami ustálenej rozhodovacej praxe.\nMal za to, že súd prvej inštancie pomerne detailne a konzistentne zodpovedá jednotlivé podotázky v\nrámci vykonaného testu proporcionality v tunajšom prípade kolízie práva na ochranu osobnosti žalobcu\na slobody prejavu žalovaného. Žalovaný má za to, že súd správne v rámci otázky ČO posúdil, že\ntéma Článku bola témou verejného záujmu, ktorou bolo podozrenie z neoprávneného poberania dávok\nv hmotnej núdzi osobou verejného záujmu (ako súd uvádza v bode 51. odôvodnenia Rozsudku): „Aj\nnegatívny spoločenský jav, akým je podozrenie z neoprávneného poberania dávok v hmotnej núdzi\nosobou verejného záujmu je témou verejnosťou sledovanou. Naviac, ak sa majetkové pomery danej\nosoby javia nadštandardné vzhľadom na štúdium na súkromnej vysokej škole, na nehnuteľnosť, v\nktorej býva a jeho evidenciu v obchodnom registri, daná téma si zaslúži pozornosť o to viac, keď daná\nosoba poberá verejné prostriedky, pričom peňažný trest vo výške 33 000,- Eur, ktorý by tvoril súčasť\nverejných prostriedkov neuhradila.“ Súd zároveň poukazuje na právo verejnosti na prijímanie takýchto\ninformácií, čo v sumáre predstavuje podľa žalovaného dostatočné odôvodnenie. Konštatoval, že žalobca\nuvedené spochybňuje tvrdením, že ak chcel žalovaný poukázať na negatívny spoločenský jav, akým\nje podozrenie z neoprávneného poberania dávok v hmotnej núdzi, mal tak učiniť všeobecne. Uvedené\ntvrdenie považuje za absurdné, nakoľko z Článku a povahy a témy Článku je zrejmé, že témou boli\npodozrenia z neoprávneného poberania dávok v hmotnej núdzi práve konkrétnou osobou, a to žalobcom\n(navyše osobou verejného záujmu). Vo vzťahu k otázke O KOM, zdôraznil, že názor žalobcu, že\nvykonaním uloženého trestu stratil status osoby verejného záujmu je nesprávny. Uviedol, že súdy v\nkonaniach vedených žalobcom proti žalovanému uvádzajú, že žalobca status osoby verejného záujmu\nnikdy nestratil. To už vôbec v súvislosti s danou témou Článku, vo vzťahu ku ktorej už i samotný Ústavný\nsúd v náleze I. ÚS 235/2020 zo dňa 22.09.2020 (citovaný súdom prvej inštancie v bode\n49.\nodôvodnenia Rozsudku) potvrdil a opakovane pripomenul, že žalobca je osobou verejného záujmu.\nTvrdenia žalobcu podľa žalovaného tak neobstoja ani vo vzťahu k tejto otázke testu proporcionality\nvykonaného súdom prvej inštancie v rámci Rozsudku. V súvislosti s rozporovanou otázkou AKO v\nrozsahu vyjadrení p. Ž., ktorá podľa žalobcu nemohla uvádzať v Článku citované tvrdenia, nakoľko p.\nŽ. mala údajne v iných (žalobcom nešpecifikovaných) konaniach uviesť, že žalobcova evidencia bola\noprávnená, žalovaný uviedol nasledovné dve skutočnosti. V prvom rade, žalobca nešpecifikuje v ktorých\nkonaniach mala p. Ž. tvrdiť žalobcom uvádzané skutočnosti. Po druhé, ak by aj\np. Ž.\n„viackrát pred súdmi vypovedala o tom, že žalobcova evidencia bola oprávnená,“ nebolo by to v rozpore\ns tvrdením p. Ž. citovanom v Článku. Veď i v samotnom Článku p. Žilinská potvrdzuje, že evidencia bola\noprávnená, keď uvádza: „Podľa polície sa tento trestný čin nestal. Ja rozhodnutie rešpektujem“. Navrhol\naby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania.\n21. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379,\n§ 380 ods.\n1, 378 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n22. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia\no napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo\npodľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi\nstranami vyplýva z osobitného predpisu.\nPodľa § 380 ods.1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.\n\nPodľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nmôže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,\nprípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).\n23. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného\nodôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací\nsúd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako\naj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do\núvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu\nprvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho\niba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.\nOdvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.\n24. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal\nochrany osobnosti vo forme ospravedlnenia ,zdržania ďalších zásahov do osobnostných práv žalobcu\na náhrady nemajetkovej ujmy, špecifikovanom v bode 1 tohto rozsudku . Jeho skutkové zistenia\nmajú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z\nvykonaných dôkazov, a z obsahu spisu vyšli najavo, pričom správne vychádzal z výsledkov dokazovania\nvykonaného v konaní vedenom na súde prvej inštancie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so\nzásadou voľného hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový\nstav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Svoje zistenia a závery, riadne odôvodnil a vysporiadal\nsa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými\nrelevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.\n25. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sa\nodvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie\no odvolaní odvolacím súdom relevantné. Z odvolacej argumentácie žalobcu je zrejmé, že si uplatnil\nodvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písmf), h), CSP.\n26. Z odvolania žalobcu je zrejmé, že nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie\n( § 365 ods.1 písm. h CSP). V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v posudzovanej veci, odvolací\nsúd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.\n27. K odvolaciemu dôvodu žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f CSP) odvolací súd uvádza, že vnútorné\npresvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého\nuváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z\npravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také\nskutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal\ndo úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak\nnevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej\ninštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení\ndôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z\nhľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok\nhodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných\nustanovení týkajúcich sa dokazovania . V posudzovanej veci dospel odvolací súd k záveru, že uvedený\n\nodvolací dôvod nie je vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol naplnený.\nRozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto časti nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré\nz obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré boli predloženými listinnými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení\ndôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo\nmalo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného sporového poriadku ,\nalebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné\nustanovenia nesprávne vyložil.\n28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti odvolaním napadnutému\nvýroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou si uplatnil morálne\nzadosťučinenie vo forme ospravedlnenia v týždenníku Plus 7 Dní a finančné zadosťučinenie, v zmysle\npetitu špecifikovanom v bode 1 tohto rozsudku. Občianske právo poskytuje osobnosti človeka ochranu\nprostredníctvom ust. § 11 až 16 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Ochrana osobnosti\nupravená Občianskym zákonníkom je koncipovaná ako všeobecná ochrana vzťahujúca sa na celú\noblasť občianskeho práva. Poskytuje ochranu imateriálnym (nehmotným) stránkam osobnosti človeka.\nObčianskoprávna ochrana osobnosti vychádza z druhého oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ktorá upravuje základné ľudské práva a slobody. Subjektom osobnostných práv môže byť len\nfyzická osoba. Predmetom ochrany osobnosti človeka je podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka najmä\nživot a zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Ochrana\nobčianskej cti a ľudskej dôstojnosti je občianskoprávnou úpravou chránená v rôznych spoločenských\nvzťahoch. Právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti zahŕňa okrem civilných spoločenských\nvzťahov aj právo na česť v odborných kruhoch, napr. vedeckých. Právo na ochranu súkromia zahŕňa\nširoký rozsah života človeka - právo na ochranu intímneho života, citového života, priateľských vzťahov,\nrodinných vzťahov a pod. Právo na ochranu mena zahŕňa ochranu mena, priezviska osoby, ale aj\npseudonymu. Právom na prejavy osobnej povahy rozumieme právo na ochranu pred neoprávneným\nzásahom do prejavov osobnosti človeka.\n29. Jadrom sporu v posudzovanej veci je konflikt medzi slobodou prejavu na jednej strane a\nprávom na ochranu osobnosti žalobcu na strane druhej, ktoré sú v oboch prípadoch garantované\nústavou. Podstatou rozhodovania o väčšine obdobných právnych sporov je hľadanie vyváženého\nvzťahu medzi ústavou garantovaným právom na ochranu cti, dôstojnosti či súkromia na jednej strane\na slobodou prejavu a právom na informácie na strane druhej. Je potrebné zdôrazniť, že každý konflikt\nvo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z\nmedzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách) treba riešiť prostredníctvom zásady\nich spravodlivej rovnováhy, resp. vyváženosti. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej\nmiere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či\ndokonca popretiu iného práva alebo slobody (II. ÚS 692/2017). Podľa judikatúry ESĽP, sloboda prejavu\npredstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej\nrozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré\nsa prijímajú priaznivo, resp. pokladajú sa za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú\nalebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť,\nbez ktorých nemožno hovoriť o „demokratickej spoločnosti“ (Handyside v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť\nč. 5493/72, rozsudok zo 7.12.1976, bod 49). Je potrebné zdôrazniť, že žiadne základné právo nemá\nabsolútnu prednosť pred iným a ktorékoľvek z nich môže v určitej situácii prevážiť. Ani právo na slobodu\nprejavu garantované v čl. 26 Ústavy SR nie je absolútne, je totiž obmedzené - tak ako to predpokladá\nčl. 10 ods. 2 Dohovoru - právami na ochranu osobnosti v rozsahu vymedzenom v ust. § 11 a nasl.\nObčianskeho zákonníka. V prípade kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti\ntreba vychádzať z požiadavky ich vyváženosti a proporcionality pri ich uplatňovaní, teda, aby jednému\nprávu nebola daná bezdôvodne prednosť pred druhým. Pri strete práva na ochranu osobnosti so\nslobodou prejavu je nutné vyhodnocovať a v zásade skúmať kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovorí,\npričom na základe odpovedí na dané otázky možno pomocou testu proporcionality v užšom zmysle\nurčiť, ktorá sloboda má byť uprednostňovaná. Po vykonaní testu proporcionality tak bude jednému z\ndvoch oproti sebe stojacich základných práv a slobôd priznaná väčšia dôležitosť, v dôsledku čoho však\nto druhé s menšou dôležitosťou nestráca svoju platnosť.\n30. Žalobca ním uplatnený nárok odôvodňoval tým, že konaním žalovaného ako vydavateľa týždenníka\nPlus 7 Dní došlo k závažným zásahom do práva na súkromie , práva na podobizeň žalobcu, pričom\n\nneoprávnený zásah do svojho práva na ochranu osobnosti žalobca nachádzal v zverejnení titulku „Štedrý\nštát“ na titulnej strane s podtitulkom „Exposlanec F. Ď. stále dostáva sociálne dávky, hoci študuje na\ndrahej súkromnej vysokej škole a býva v luxusnej vile“ v týždenníku Plus 7 Dní zo dňa 8.12.2011,\nrovnako ako i v zverejnení titulku „Nemám ani na kolok“ a s podtitulkom „Úrad práce podal na exposlanca\nF. Ď. trestné oznámenie pre subvenčný podvod. Polícia ho odmietla“ ako i v samotnom článku na\nstranách 48 a 49 (ďalej ako Článok). Podľa žalobcu v danom prípade došlo k stretu práva na slobodu\nprejavu žalovaného s právom na súkromie žalobcu a mal za to, že právo na súkromie žalobcu musí\ndostať prednosť pred právom nad slobodou prejavu žalovaného. Zdôraznil, že uvedené informácie v\nnamietanom článku sa týkali osoby žalobcu, ktorého v čase uverejnenia predmetných informácií nebolo\nmožné považovať za osobu verejného záujmu. Takouto osobou bol žalobca v rokoch 1998 - 1999 a\n2002, kedy bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, resp. miestneho zastupiteľstva, teda v\nčase 12, resp. 9 rokov pred uverejnením predmetného článku.\n31. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol s tým, že skutkové tvrdenia obsiahnuté\nv článku vyhodnotil ako pravdivé a hodnotiace úsudky mali základ v skutočných, pravdivých dejoch a)\nv čase vydania článku 8.12.2011 bol žalobca ako konateľ, spoločník evidovaný v obchodnom registri,\nb) previedol obchodné podiely na manželku, c) študoval na súkromnej vysokej škole, d) býval v\nluxusnej vile, e) úrad práce podal trestné oznámenie pre subvenčný podvod, polícia ho odmietla, f)\npoberal dávky v hmotnej núdzi. Skonštatoval, že išlo o spracovanie spravodajského Článku. Žalovaný\nuverejnením dotknutého článku realizoval svoje právo informovať a vyjadrovať svoje názory, v rámci\nústavou garantovanej slobody prejavu, keďže predmetný článok sa týka legitímnej témy verejného\nzáujmu, a to podozrenia z neoprávneného poberania dávok v hmotnej núdzi (nakladania s verejnými\nprostriedkami) bývalým poslancom NR SR, ktorý bol viackrát právoplatne odsúdený za trestnú činnosť\n(podvod, útok na verejného činiteľa), bol známy verejnosti ako človek majetný a v čase vydania\nčlánku býval v lukratívnej časti W. v nehnuteľnosti značnej hodnoty a poberaním dávok v hmotnej\nnúdzi sa vyhol zaplateniu peňažného trestu. Na uverejnenie s článkom súvisiacej fotografie žalobcu\nnepovažoval za potrebný jeho súhlas ,keďže k jej použitiu došlo v rámci tlačového spravodajstva, v\nsúlade so zákonnou (tlačovou) spravodajskou licenciou podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka;\nfotografia bola z justičného prostredia a priamo súvisela s obsahom článku, pravdivo a objektívne\ninformujúcom o aktuálnej udalosti, a bola použitá spôsobom primeraným podávanej informácii, ku ktorej\nmala bezprostredný vecný vzťah.\n32. Žalobca v rámci svojej odvolacej argumentácie vytýkal súdu prvej inštancie , že nekonal v rámci\nintencií zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu č. k. 4Co/128/2018 -448 zo dňa 29.5.2020, v zmysle\nktorého bolo nevyhnutné podrobiť testu proporcionality aj obrazovú stránku realizovaného práva na\nslobodu prejavu. Podľa žalobcu sa s uvedeným nedostatkom súd prvej inštancie vysporiadal v bode 61.\nodôvodnenia , ktoré je podľa žalobcu nelogické a zároveň je v rozpore so zisteným skutkovým stavom.\nS týmto názorom žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie v napadanom rozhodnutí\ndostatočne podrobil testu proporcionality stret práva na ochranu osobnosti so slobodou prejavu aj\nvrátane uverejnenej fotografie , ktorej uverejnenie bolo v súlade so spravodajskou licenciou podľa §\n12 ods. 3 Občianskeho zákonníka. K obrazovej stránke realizovaného práva sa venoval v bodoch\n60 a 61 rozsudku pričom zdôvodnenie možnosti použitia predmetnej fotografie žalovaným v danom\nčlánku nemožno považovať za nelogické a zároveň v rozpore so zisteným skutkovým stavom tak ako\ntvrdí žalobca. Správne súd prvej inštancie skonštatoval, že fotografia bola z justičného prostredia a ako\ntaká súvisela s obsahom článku, pravdivo a objektívne informujúcom o aktuálnej udalosti, bola použitá\nspôsobom primeraným podávanej informácii, ku ktorej mala bezprostredný vzťah, bola vyhotovená na\nverejných priestranstvách, na ktorých je samo o sebe z ich podstaty znížená ochrana súkromia. Súd\nprvej inštancie zároveň poukázal aj na vecný súvis fotografie s článkom a správne uviedol, že podnetom\nna napísanie článku bola „skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave upustil vo vzťahu k žalobcovi od\nvýkonu uloženého peňažného trestu vo výške 33.193 Eur, a v tejto súvislosti boli v článku uvedené\naj informácie aj o predchádzajúcich odsúdeniach žalobcu, čo zodpovedá aj popisu k predmetnej\nfotografii. Nemožno prisvedčiť odvolacej argumentácii žalobcu , že fotografia na ktorej je žalobca v\nputách v sprievode príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorá je pod hlavnými titulkami článku,\nv ktorých je uvedené: „Úrad práce podal na exposlanca F. Ď. trestné oznámenie pre subvenčný podvod.\nPolícia ho odmietla.“, bežnému čitateľovi pri spojení slov z hlavného nadpisu článku a z výraznej veľkej\nfotografie žalobcu v putách podprahovo ako hlavnú podsúva informáciu, že žalobca opäť spáchal nejaký\ntrestný čin. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v podtitulku článku je jasne uvedené že polícia\ntrestné oznámenie odmietla. Vychádzajúc z obsahu článku je rovnako zrejmé, že polícia označila trestné\n\noznámenie na žalobcu za nedôvodné na základe čoho z obsahu článku nemožno vyvodiť záver, že\nžalobca opäť spáchal nejaký trestný čin. Na základe uvedeného možno konštatovať, že priemerný čitateľ\npo prečítaní článku rozumie, že žalovaný žalobcu nekriminalizuje, ale poukazuje na odmietnuté trestné\noznámenie voči žalobcovi.\n33. K námietke žalobcu, že žalovaný nedisponoval pri uverejnení fotografie spravodajskou licenciou,\nkeďže použitá fotografia v súvislosti s predmetným článkom nemá žiadnu výpovednú hodnotu a\nslúži výhradne k neoprávnenej škandalizácii navrhovateľa v súvislosti s jeho vedením v evidencii\nuchádzačov o zamestnanie a priznaním statusu osoby v hmotnej núdzi odvolací súd uvádza, že v danom\nprípade nebol potrebný súhlas žalobcu na uverejnenie fotografie, nakoľko k jej použitiu došlo v rámci\ntlačového spravodajstva, v súlade so zákonnou (tlačovou) spravodajskou licenciou podľa § 12 ods. 3\nObčianskeho zákona. Fotografia bola z justičného prostredia a súvisela s obsahom článku pravdivo a\nobjektívne informujúcom o aktuálnej udalosti, pričom bola použitá spôsobom primeraným podávanej\ninformácii, ku ktorej mala bezprostredný vecný vzťah, bola vyhotovená na verejných priestranstvách,\nna ktorých je znížená ochrana súkromia. Okrem toho žalovaný v predmetnom článku realizoval svoje\nprávo informovať a vyjadrovať svoje názory, v rámci ústavou garantovanej slobody prejavu, keďže\npredmetný článok sa týka legitímnej témy verejného záujmu, ktorou bolo podozrenie z neoprávneného\npoberania dávok v hmotnej núdzi osobou verejného záujmu. Nemožno preto prisvedčiť žalobcovi,\nže obrazová realizácia práva žalovaného informovať a vyjadrovať svoje názory predstavuje výrazný\nzásah do práv žalobcu na ochranu jeho osobnosti. K námietkam žalobcu týkajúcich sa nesprávne\nvykonaného testu proporcionality v otázkach AKO, ČO a O KOM sa odvolací súd plne stotožňuje s testom\nvykonaným súdom prvej inštancie, ktorý dostatočne objasnil jednotlivé otázky v rámci vykonaného testu\nproporcionality. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania\npred prvoinštančným súdom vyplýva že zo strany žalovaného bol žalobcovi poskytnutý priestor na\nreakciu a za tým účelom mu volal autor článku avšak žalobca zložil telefón a túto príležitosť nevyužil.\n34. Nemožno súhlasiť ani s argumentáciou žalobcu, že nakoľko si svoj trest riadne odpykal, čím splnil\njeho spoločenskú úlohu, mal legitímny nárok - najmä ak od odpykania trestu prešlo už 8 rokov aby ďalej\nnebol objektom akéhokoľvek článku, ktorý nebol v priamej súvislosti s jeho činnosťou vo verejnom živote,\nnakoľko vykonaním uloženého trestu stratil status osoby verejného záujmu. Namietal, že hlavným\núčelom zverejnenia predmetných informácií zo súkromia žalobcu ako aj jeho fotografie nebola vôľa\npodať relevantnú informáciu verejného záujmu, ale snaha o škandalizáciu, bulvarizáciu žalobcu, a tým\naj snaha zvýšiť predajnosť predmetného čísla týždenníka PLUS 7 DNÍ. V tejto súvislosti je potrebné\nuviesť, že z témy článku je zrejmé, že témou boli podozrenia z neoprávneného poberania dávok v\nhmotnej núdzi práve konkrétnou osobou, a to žalobcom, ktorý bol navyše osobou verejného záujmu. K\nargumentácii žalobcu, že vykonaním uloženého trestu stratil status osoby verejného záujmu odvolací\nsúd uvádza, že žalobca status osoby verejného záujmu nikdy nestratil. Odvolací súd zdôrazňuje, že z\nokolností preskúmavanej veci je nesporné, že súd prvej inštancie správne žalobcu posúdili ako osobu\nverejne známu s ohľadom na jeho politickú kariéru ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky\na poslanca miestneho zastupiteľstva v rokoch 1998 až 2002, ako aj jeho podnikateľské aktivity počas\nvýkonu politických funkcií, pri činnosti ktorých sa dopustil trestných činov, za ktoré bol právoplatne\nodsúdený a ktoré boli medializované. Rovnako je nesporné, že bol právoplatne odsúdený za trestný čin\nkvalifikovaný ako útok na verejného činiteľa s verejne známym vulgárnym výrokom ,, “, čo bolo taktiež\nmedializované. Napokon aj ako exposlanec svojím vlastným, najmä spoločensky odsúdeniahodným\nsprávaním naďalej vzbudoval pozornosť a záujem médií. Fotografia žalobcu bola uverejnená v súvislosti\ns článkom, v ktorom žalovaný informoval o legitímnej téme verejného záujmu, konkrétne podozrenia z\nneoprávneného poberania dávok v hmotnej núdzi práve konkrétnou osobou , ktorého legitímny verejný\nzáujem bol osobitne zvýraznený osobou žalobcu ako bývalého poslanca Národnej rady Slovenskej\nrepubliky. Fotografia bola zhotovená v Justičnom paláci v Bratislave a mala vecný súvis s obsahom\nčlánku. Samotnú skutočnosť, že žalobca status osoby verejného záujmu nikdy nestratil, skonštatoval\nuž aj samotný Ústavný súd v náleze I. ÚS 235/2020 zo dňa 22.09.2020, v ktorom je k osobe žalobcu\nuvedené: „Opakovane na tomto mieste treba pripomenúť, že vzhľadom na osobu žalobcu - osobu\nverejného záujmu, resp. relatívnu osobu verejného záujmu a obsah inkriminovaného článku, ktorý\nriešil podozrenie jednak z neoprávneného poberania dávok v hmotnej núdzi (verejných prostriedkov)\nzo strany žalobcu a zároveň poukazoval na podozrenie, že vtedajšie konanie žalobcu predstavovalo\núčelové správanie v snahe vyhnúť sa splneniu judikovanej povinnosti nahradiť Slovenskej republike\nškodu v sume 300 000 € a zaplatiť peňažný trest vo výške 33 000 €, takáto záležitosť si svojou povahou\n\nnepochybne zaslúži pozornosť i diskusiu verejnosti a je hodná vyššej ochrany, než by tomu bolo napr.\nlen u kritiky povahy čisto osobnej.“\n35. Odvolacie námietky žalobcu odvolací súd preto vyhodnotil ako neopodstatnené bez opory v\nzistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Ani v\nodvolacom konaní neboli žalobcom tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za\nnásledok odlišné rozhodnutie vo veci. Pre úplnosť odvolací dodáva, že do práva na spravodlivý súdny\nproces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIV. ÚS 252/04) ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa\nrozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Odvolací súd poukazuje aj na závery prijaté nielen\nÚstavným súdom SR (sp. zn. III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, I. ÚS 241/07), ale aj Európskym súdom\npre ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP“, veci Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999, Georgiadis c.\nGrécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), podľa ktorých všeobecný súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou v spore, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Súdne rozhodnutia musia v\ndostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, ale nevyžaduje sa aby na každý argument\nstrany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Na ďalšiu argumentáciu strán,\nuž nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už\nvyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za\npotrebné reagovať špecifickou odpoveďou nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.\n36. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie za vecne správny\na napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.\n37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\n39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie\nje prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie\nkončí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako\nstrana, nemal procesnú subjektivitu, strana\nnemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\npri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne\n(§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa\n§ 357 písm. a) až n)\n(§ 421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\n\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň\npodania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie\nje podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde\n(§ 427 ods. 1,2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\ndovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom\nprávnická osoba a jej\nzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch\ns ochranou slabšej strany\npodľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu\nspotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o\nochrane pred diskrimináciou alebo odborovou\norganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý\nza ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/483/2014", "guid": "a259eac3-3630-4222-8fea-ee73675ffd9d:aa38e518-2905-46fd-9430-a7f74a5018eb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b5773c34-7b7c-416a-8494-ccbd842f3059", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.235.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 235/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/2020 z 22. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.235.2020.2"}, {"guid": "ussr:77185a25-2818-4614-a10c-48f55453dc44", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.692.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 692/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 692/2017 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.692.2017.1"}, {"guid": "ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 492/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4495ad29-bfcf-4598-9c40-a2892684081d"}, {"guid": "ussr:aabea106-c95c-4f13-b970-f77dd3297f96", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 448/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 448/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aabea106-c95c-4f13-b970-f77dd3297f96"}, {"guid": "ussr:2abfcd9d-32ae-43db-b2e4-41897744dfbc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 340/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 340/09 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2abfcd9d-32ae-43db-b2e4-41897744dfbc"}, {"guid": "ussr:0ded18cb-e138-4da4-9fbe-91a7f57d306e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 416/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 416/2011 z 3. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-03", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ded18cb-e138-4da4-9fbe-91a7f57d306e"}, {"guid": "ussr:d9b583c4-e780-4404-b572-f86116f9fed8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 390/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 390/2011 z 19. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d9b583c4-e780-4404-b572-f86116f9fed8"}, {"guid": "ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2010 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:561ecdf9-cffc-40fb-b2b4-e9c92f9e603a"}, {"guid": "ussr:bf124397-e77b-4364-bf9e-034c29d9635f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 139/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 139/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf124397-e77b-4364-bf9e-034c29d9635f"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/03 z 26. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-26", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f0b3d4c-c3c1-406e-9a3e-01efa3bfcda7"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "655847c9-0521-4401-ba15-7e9f6fdbfbdc:1cf7f094-790f-455e-80f7-167ffca5d77f", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Co/128/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/128/2018 z 30. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/655847c9-0521-4401-ba15-7e9f6fdbfbdc:1cf7f094-790f-455e-80f7-167ffca5d77f"}], "citovane_v": []}