Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/45/2025 z 31. 3. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2026, sp. zn. 5Co/45/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1515897603.2
Krajský súd Bratislava | 5Co/45/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:1515897603.2 | 2026-03-31 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7b23808-401e-4593-947e-3f77b6dc3a6f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1515897603.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
5Co/45/2025
1515897603
31. 03. 2026
JUDr. Juraj Považan
ECLI:SK:KSBA:2026:1515897603.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
IČO: 31 575 951 so sídlom Hodžova 11, Žilina 010 11, pr. zast. Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186 so sídlom Štefánikova 8, Bratislava 811 05, proti žalovaným: X/
M.. E. Š., P.. XX.XX.XXXX, X. E. Z. XX, Y. XXX XX, X/ H. Š., P.. XX.XX.XXXX, X. E. Z. XX, Y. XXX XX,
obaja pr. zast. Mgr. Gordanou Dlhou, advokátkou so sídlom Bystrická 30, Pezinok 902 01, o zrušenie
Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa
24.06.2015, sp. zn. II/2014-7137, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Mestského súdu Bratislava
IV, č.k. B5-14Csr/1/2015-187 zo dňa 08. júla 2024 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu
Bratislava IV, č.k. B5-14Csr/1/2015-192 zo dňa 06.08.2024 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 08.07.2024, č.k. B5-14Csr/1/2015-187 v znení jeho opravného
uznesenia zo dňa 06.08.2024, č.k. B5-14Csr/1/2015-192 zrušil v celom rozsahu Rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 24.06.2015, sp. zn. II/2014-7137.
O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.
2/Vychádzal zo zistenia, že žalobou žalobca žiadal, aby súd zrušil Rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 24.6.2015, sp. zn. II/2014-7137 (ďalej aj
„SRS SBA“), Rozhodcovské uznesenie Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie
zo dňa 22.7.2015, sp. zn. II/2014-7137 v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania z
dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci, keď z napadnutého rozhodcovského rozsudku
nevyplynulo, z čoho a akým konkrétnym spôsobom SRS SBA ustálil výšku údajného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia na strane žalobcov (v tomto konaní žalovaných), nekriticky a tendenčne
prevzal len tvrdenia uvedené v žalobe, pričom nijakým spôsobom nevykonal ďalšie dôkazy. Správnosť
určenia údajného bezdôvodného obohatenia bola tak otázna, a to aj vzhľadom na pravidelne sa meniacu
sadzbu EURIBOR. Z napadnutého rozhodcovského rozsudku tak žalovaný (v tomto konaní žalobca)
nebol objektívne schopný zistiť, na základe akých skutočností SRS SBA postupoval pri výpočte údajného
bezdôvodného obohatenia a tento výpočet nebolo možné objektívne verifikovať. Rozhodcovský
rozsudok preto považoval za prekvapivé rozhodnutie. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci uviedol, že rozhodcovský súd vychádzal z generálnej klauzuly bezdôvodného obohatenia podľa
§ 451 ods.1 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa domnieval, že SRS SBA nesprávne právne posúdil
prejednávanú vec a nedostatočne sa vysporiadal s právnou argumentáciou žalobcu, ktorá primárne
vychádzala z princípov zmluvnej voľnosti strán úverovej zmluvy a adekvátnosti zvýšenia úrokovej

sadzby. Žalobca v rozhodcovskom konaní prezentoval, že úverová zmluva ho oprávňuje jednostranne
meniť úrokovú sadzbu, pričom limitom tejto zmeny je adekvátnosť, ako jej základný atribút. Podstatou
sporu medzi stranami konania bola konkrétne právna interpretácia čl. 4.5. Zmluvy o úvere. Bolo
preto nevyhnuté interpretovať dotknutý článok úverovej zmluvy v súlade so všeobecne akceptovanými
výkladovými pravidlami. Prejav vôle zmluvných strán musí byť určitý a musí z neho nepochybne vyplývať,
že smeruje k dosiahnutiu určitého právneho účinku, v závislosti od obsahu právneho úkonu. Pri výklade
vôle nemôže byť východiskom iba samotný prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente, kedy prejav
vôle urobil, ale výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na
samotné jednanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom styku zaviedli a
ich správanie po uzavretí zmluvy (rozhodnutie NS SR zo dňa 1.7.2006, sp. zn. 3Obdo/16/2002, in: Zo
súdnej praxe č. 4/2006 s. 137). Zo znenia čl. 4.5. Zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca je oprávnený
jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu, ak dôjde k zmene miery rizika klientov (žalovaných). Zmluva
o úvere pritom expressis verbis nedefinuje pojem zmena miery rizika klienta. Citované ustanovenie
Zmluvy o úvere však demonštratívne uvádza, že zmena miery rizika klienta môže súvisieť (teda nie
výlučne) so zmenou rizikovej váhy klienta. Samotný pojem riziko klienta je potrebné interpretovať v
zmysle normatívnej regulácie činnosti bankových subjektov, ako aj v zmysle bankovej praxe. Banky
sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody
spôsobom, ktorý zohľadňuje riziká. Medzi jeden z prostriedkov posudzovania rizík klienta (avšak nie
výlučný) patrí tzv. behaviorálny skóring, ktorý predstavuje automatizovaný algoritmický mechanizmus,
ktorého výsledkom je odhad pravdepodobnosti zlyhania klienta pri splácaní záväzku a ktorý zohľadňuje
predovšetkým informácie a vstupy týkajúce sa správania sa klienta (platobná disciplína, počet dní
omeškania, počet upomienkových listov, dĺžka vzťahu v banke, priemerné využitie schválených limitov,
priemerná výška depozít za určité obdobie a pod.). Podstatou behaviorálneho skóringového modelu sú
predovšetkým štatistické údaje zamerané na individuálne správanie sa klienta, ale aj údaje týkajúce sa
všeobecných ekonomických ukazovateľov, ktoré majú tendenciu ovplyvniť možné správanie sa klienta.
V súlade s prezentovanými skutočnosti postupuje pri tvorbe vlastného skóringového modelu aj žalobca,
ktorý na pravidelné monitorovanie portfólia úverov zabezpečených nehnuteľnosťou a sledovanie miery
rizika aplikuje predovšetkým behaviorálny skóring. Na základe jeho výsledkov vo vzťahu k žalovaným,
žalobca identifikoval zvýšenie miery ich rizika, a preto aj v dôsledku tejto skutočnosti, pristúpil v zmysle
čl. 4.5. Zmluvy o úvere k zvýšeniu úrokovej sadzby (úrokového rozpätia). Žalovaní pritom neboli nútení
akceptovať uskutočnenú zmenu úrokovej sadzby. Ak so zmenou úrokovej sadzby nesúhlasili, mohli bez
akýchkoľvek sankcií splatiť celý zostatok ich úveru. Týmto bol pre žalovaných vytvorený priestor na
riešenie ich nesúhlasu s výškou novej úrokovej sadzby v súlade s čl. 4.5. Zmluvy o úvere. Žalovaní mohli
aktuálny úver refinancovať novým úverom od žalobcu, resp. od inej bankovej inštitúcie, prípadne iným
spôsobom. Žalobcom určená úroková sadzba bola v celom rozsahu primeraná aktuálnemu stavu na trhu
a porovnateľná s inými úrokovými sadzbami ponúkanými v rovnakom segmente úverových produktov
inými bankovými subjektmi. Tým došlo k naplneniu podmienky adekvátnosti zmeny úrokovej sadzby
podľa čl. 4.5. Zmluvy o úvere. Zmena úrokovej sadzby nebola vykonaná zo strany žalobcu svojvoľne,
ale mal na ňu legitímny nárok, a to pri zmene miery rizika klienta, ku ktorej dospel v rámci hodnotenia
skóringovými modelmi. Predmetom posudzovania zmeny úrokovej sadzby podľa čl. 4.5. Zmluvy o úvere
tak môže byť najmä jej adekvátnosť, tzv. či novostanovená úroková sadzba je primeraná a nedôvodne
nepoškodzuje klientov. Vzhľadom na výšku konkurenčných úrokových sadzieb, poskytovaných inými
bankovými subjektami, bola novourčená úroková sadzba primeraná.
3/Žalovaní 1/ a 2/ s uvedeným nesúhlasili a žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
4/Dňa 12.09.2017 súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom, ktorým návrh žalobcu na
zrušenie Rozhodcovského rozsudku Stále rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa
24.06.2015, sp. zn. II/2014-7137 zamietol. Rozhodcovské uznesenie Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 22.07.2015, sp. zn. II/2014/7137 zrušil v celom rozsahu a priznal
žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca voči rozsudku v časti
zamietnutia návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a nároku na náhradu trov konania podal
odvolanie. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.2.2021, sp. zn.
5CoSr/1/2018-169 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobu zamietajúcej časti a časti
týkajúcej sa trov konania zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v rozhodnutí
k zistenému skutkovému stavu uviedol, že ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu v odvolaní,
týkajúcu sa výšky bezdôvodného obohatenia priznaného žalovaným rozhodcovským rozsudkom. Výška
bezdôvodného obohatenia nebola v rozhodcovskom konaní riadne preskúmaná. Rozhodcovský súd
riadne neustálil výšku úrokovej sadzby, ktorú bol žalobca na základe zmluvy oprávnený požadovať,
nepreveril si výšku bezdôvodného obohatenia v konkrétnom mesiaci, len sa stotožnil s vyčíslením

doručeným žalovanými. Ak súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovský súd dospel k výške
žalovanej sumy správnym spôsobom a na základe správneho procesného postupu, ide zatiaľ o
predčasný resp. nepreskúmateľný záver, na základe ktorého odvolaciemu súdu neostalo, než rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej žalobu zamietajúcej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
5/Súd prvej inštancie po čiastočnom zrušení jeho v poradí prvého rozsudku primárne skúmal včasnosť
podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z.z.“)
a dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas. Žalobca prevzal rozsudok SRS SBA dňa 01.07.2015 a
žalobu doručil súdu mailom dňa 01.10.2015, pričom v zákonnej lehote 3 dní doručil aj originál podania
osobne do podateľne súdu dňa 02.10.2015. Následne sa zaoberal skutočnosťou, či došlo k naplneniu
dôvodov pre zrušenie rozsudku SRS SBA v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. Súd
prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že SRS SBA správne skonštatoval
neoprávnenosť žalobcu k zvýšeniu úrokovej sadzby úveru. Ustanovenie, na základe ktorého žalobca
jednostranne zvýšil úrokovú sadzbu bolo vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo malo za
následok jeho neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Žalobca bol teda v zmysle
ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky,
prípadne podmienky s rovnakým významom vo vzťahu ku všetkým spotrebiteľom. Svojim obsahom
bolo toto ustanovenie neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj pred jeho vyhlásením za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a preto rozhodcovský súd správne skonštatoval neoprávnenosť žalobcu k zvýšeniu
úrokovej sadzby. Ďalej poukázal na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, v ktorom
bolo poukázané na rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 24.09.2015, sp. zn. 14C/295/2014 potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.06.2016, sp. zn. 11Co/471/2015, v ktorom okrem
iného určil, že bod 4.6 Zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/128/05 z 10.05.2005 uzatvorenej medzi
(tam označenými) žalobcami a žalovanou v znení „Banka má právo adekvátnym spôsobom meniť
úrokovú sadzbu podľa bodu 4.4. Zmluvy v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika Klienta. Zmena
miery rizika Klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou rizikovej váhy Klienta podľa pravidiel
stanovených Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika Klienta sú rozhodujúce
skutočnosti platné v čase podpisu Úverovej zmluvy v porovnaní so skutočnosťami platnými v čase
vykonávanej zmeny. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je Banka oprávnená uskutočniť automaticky,
bez dodatkov k Úverovej zmluve“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu absolútne
neplatným ustanovením zmluvy. Vo vzťahu k nesprávne zistenému skutkovému stavu veci týkajúceho
sa výšky bezdôvodného obohatenia dospel v súlade s názorom odvolacieho súdu k záveru, že
postupom rozhodcovského súdu prišlo k naplneniu dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku v
zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. g) zákona č. 335/2014 Z.z. Pokiaľ rozhodcovský súd mal za to, že
bezdôvodné obohatenie vzniklo, bolo potrebné pre určenie jeho výšky vykonať dokazovanie a následne
ho vo svojom rozsudku riadne zadefinovať a zdôvodniť. Pre rozhodnutie nebolo dostačujúce si len osvojiť
tvrdenia žalobcov (v tomto spore žalovaných). Z uvedeného dôvodu zrušil Rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 24.6.2015, sp.zn. II/2014-7137 v
celom rozsahu s tým, že po právoplatnosti rozsudku bude vo veci rozhodovať rozhodcovský súd podľa
ust. § 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. O trovách konania rozhodol v súlade so zásadou úspechu
v konaní podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100%.
6/Proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 08.07.2024, č.k. B5-14Csr/1/2015-187 v spojení s
jeho opravným uznesením zo dňa 06.08.2024, č.k. B5-14Csr/1/2015-192 podali včas odvolanie
žalovaní 1/ a 2/, títo namietali, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci nesprávne. Na pojednávaní
konanom dňa 08.07.2024, vyhlásil rozsudok s výrokom o zrušení rozhodcovského uznesenia a nie
rozhodcovského rozsudku. Uvedené uviedol aj v písomnom vyhotovení rozsudku. Chybné rozhodnutie
súdu nemohlo zhojiť ani vydanie opravného uznesenia zo dňa 06.08.2024, keďže sa nejednalo o
chybu v písaní, počítaní, či inú zrejmú nesprávnosť, ale o nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej
poukázali na súdom prvej inštancie nedodržané usmernenia odvolacieho súdu. Odvolací súd zrušil
jeho prvý rozsudok s odôvodnením, že výška bezdôvodného obohatenia nebola v rozhodcovskom
konaní riadne preskúmaná. Ak teda súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovský súd dospel k
výške bezdôvodného obohatenia správnym spôsobom a na základe správneho procesného postupu,
ide zatiaľ o predčasný resp. nepreskúmateľný záver. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok v
napadnutej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Pri opätovnom prejednaní veci pred súdom prvej
inštancie, žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia
nebolo správne a súd prvej inštancie návrh žalovaných na vykonanie znaleckého dokazovania pre

ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia zamietol. Žalovaní mali za to, že boli porušené ich práva na
spravodlivý súdny proces, keď pasivita žalobcu ich poškodila a viedla k prekvapivým rozhodnutiam súdu
a k povinnosti znášať trovy konania žalobcu. Žalovaní nesúhlasili ani s priznaním nároku na náhradu
trov konania žalobcovi. V časti navýšenia úrokovej sadzby sa odvolací súd vyjadril, že zvýšenie úroku
nebolo oprávnené tak, ako to konštatoval aj rozhodcovský súd. Ak sa súd prvej inštancie domnieval,
že o bezdôvodnom obohatení nebolo potrebné vykonať dokazovanie, potom daný stav spôsobil sám
žalobca a súd mal použiť postup upravený v § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku a priznať
náhradu trov, ktoré vznikli zavinením procesnej strany, protistrane, ktorá ich nezavinila, alebo postupovať
v zmysle ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. V závere navrhli rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku I. zmeniť tak, že súd žalobu žalobcu na zrušenie Rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 24.06.2015, sp. zn. II/2014-7137 zamieta
alternatívne rozsudok zruší a vráti na ďalšie konanie a vo výroku II. zmeniť tak, že žalovaní 1/ a 2/
majú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu alternatívne, žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Uznesenie súdu prvej inštancie, č. k. B5-14Csr/1/2015 zo dňa 06.08.2024 navrhli
zrušiť.
7/K odvolaniu žalovaných využil možnosť vyjadriť sa žalobca, ktorý navrhol odvolanie odmietnuť v
zmysle ustanovenia § 386 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku, alternatívne potvrdiť rozsudok
súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správny.
Žalobca poukázal na neprípustnosť odvolania voči opravnému uzneseniu vydanému ex offo v zmysle
ustanovenia § 357 písm. f) Civilného sporového poriadku a zároveň uviedol, že súd prvej inštancie
opravným uznesením odstránil iba chybu v písaní spočívajúcu
v označení opravovaného druhu
rozhodnutia (rozsudok/uznesenie). Z dátumu vydania a spisovej značky rozhodcovského rozhodnutia
bolo zrejmé, že predmetom výroku bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku a nie uznesenia. Žalobca
k namietanej vecnej nesprávnosti rozsudku uviedol, že konanie o zrušenie rozhodcovské rozsudku
má osobitný obsah daný zákonom č. 335/2014 Z.z. Predmet konania definuje § 45 tohto zákona,
pričom ide o skúmanie konkrétnych vád konania a rozhodnutia stáleho rozhodcovského súdu. V
prípade zistenia týchto vád musí súd obligatórne žalobe vyhovieť a zrušiť rozhodcovský rozsudok.
Súd pri rozhodovaní vyhodnocuje len namietanú vadu a nie odvolanie proti rozhodcovskému rozsudku.
Poukázal na rozhodnutie R 56/2020 aplikovateľné aj na prebiehajúce súdne konanie vedené podľa
zákona č. 335/2014 Z.z. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s názorom odvolacieho súdu tak, že
táto vada v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. g) zákona č. 335/2014 Z.z. existovala. Žalovaní sa
odvolaním domáhajú prieskumu veci prejednávanej pred rozhodcovským súdom a vecnej správnosti
prepočtu bezdôvodného obohatenia, ktorú predložili ako neprípustnú novotu v odvolacom konaní.
Žalobca zároveň upozornil, že odvolanie nebolo odôvodnené odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovenia
§ 365 Civilného sporového poriadku, a preto bol dôvodný postup v zmysle ust. § 386 písm. d) Civilného
sporového poriadku. Ostatné námietky žalovaných považoval žalobca za nedôvodné. Vo vzťahu k
trovám konania uviedol, že žalovaní sa nedomáhali aplikácie ustanovenia § 257 Civilného sporového
poriadku ani v prvoinštančnom a ani v odvolaní neuviedli dôvod hodný osobitného zreteľa.
8/Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 08.07.2024, sp. zn.
B5-14Csr/1/2015 v znení opravného uznesenia zo dňa 06.08.2024, sp. zn. B5-14Csr/1/2015 v medziach
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný v zmysle § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných dôvodné nie je.
9/Žalovaní 1/ a 2/ svoju odvolaciu argumentáciu smerovali v prvom rade proti oprave verejne
vyhláseného rozsudku súdu prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 06.08.2024, sp. zn.
B5-14Csr/1/2015. Poukázali na pochybenie súdu, ktorý tak pri verejnom vyhlásení, ako aj v písomnom
vyhotovení rozsudku uviedol výrok o zrušení rozhodcovského uznesenia Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 24.06.2015 sp. zn. II/2014-7137, namiesto výroku o
zrušení rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo
dňa 24.06.2015 sp. zn. II/2014-7137. Dôvodili, že súd prvej inštancie sa dopustil pochybenia, ktoré
nemôže zhojiť opravné uznesenie, keďže založilo vadu nesprávne rozhodnutej veci. Žalobca proti tejto
argumentácii navrhol odvolanie žalovaných voči opravnému uzneseniu odmietnuť podľa ustanovenia
§ 386 písm. c) Civilného sporového poriadku ako neprípustné v súlade s ustanovením § 357 písm. f)
Civilného sporového poriadku.
10/Ako prvé sa odvolací súd zaoberal prípustnosťou odvolania voči opravnému uzneseniu súdu prvej
inštancie a dospel k záveru, že odvolanie voči opravnému uzneseniu vydanému súdom ex offo,
respektíve bez návrhu na jeho vydanie, prípustné je. Dikcia ustanovenia § 357 písm. f) Civilného
sporového poriadku pripúšťa možnosť riadneho opravného prostriedku voči opravnému uzneseniu, ktoré
bolo vydané na základe návrhu. O možnosti podať odvolanie voči opravnému uzneseniu vydaného

ex offo mlčí. Odvolací súd dospel k záveru, že odmietnutím odvolania smerujúceho voči opravnému
uzneseniu vydanému ex offo, by došlo vo vzťahu k odvolateľovi k porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces. Sporová strana totiž nemusí súhlasiť s opravou, ktorá bola vykonaná súdom ex offo a odňatím
možnosti napadnúť takto vydané opravné uznesenie by mohlo dôjsť k situácii, kedy by sporová
strana stratila možnosť brániť sa aj voči takému opravnému uzneseniu, ktorým by bola vykonaná
nesprávna oprava výroku rozsudku. (obdobný názor prezentovaný aj: FICOVÁ, Svetlana. § 357
[Prípustnosť odvolania proti uzneseniu]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana,
MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2.
vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1347.) Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že
v tomto smere je potrebné prípustnosť odvolania voči opravnému uzneseniu posudzovať podľa účelu
zákona.
11/K samotnej odvolacej argumentácii žalovaných týkajúcej sa vykonania opravy výroku I. napadnutého
rozsudku, odvolací súd uviedol, že ju považoval za nedôvodnú. Predmetom konania po zrušujúcom
uznesení odvolacieho súdu zo dňa 26.02.2021, č.k. 5CoSr/1/2018-169 ostala len otázka zrušenia
Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa
24.06.2015, sp. zn. II/2014-7137. Otázka zrušenia Rozhodcovského uznesenia Stáleho rozhodcovského
Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 22.07.2015, sp. zn. II/2014-7137 bola právoplatne vyriešená
rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12.09.2017, č.k. 14Csr/1/2015-131. Súd prvej inštancie
viazaný svojim rozsudkom len čo ho vyhlási (§ 219 ods. 4 Civilného sporového poriadku) sa očividne
dopustil len chyby v označení druhu rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie a po zistení tohto pochybenia využil procesný postup opravy chýb v rozsudku prostredníctvom
vydania opravného uznesenia. O tom, že sa jedná len o formálnu chybu v písaní svedčí aj skutočnosť, že
sa pochybenie týka len označenia „uznesenie“ namiesto správneho „rozsudok“, pričom dátum vydania
rozhodnutia a spisová značka rozhodnutia, ktoré výrokom chcel súd prvej inštancie zrušiť, boli správne.
Aj pri najobozretnejšom a najsvedomitejšom prístupe nie je možné predpokladať, že sa súd nikdy
nedopustí chyby. Pokiaľ sa jedná len o formálnu chybu v písaní, počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti,
ktorú vie sám odstrániť, je jeho povinnosťou to vykonať formou opravného uznesenia a tým zhojiť tieto
vady. Odvolací súd sa stotožnil s procesným postupom súdu prvej inštancie a považoval ho za správny
a ničím neporušujúci práva sporových strán.
12/Žalovaní 1/ a 2/ okrem opravy napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie namietali aj
jeho vecnú nesprávnosť. Súdu prvej inštancie vyčítali, že nepostupoval v súlade s usmernením
odvolacieho súdu, keď bez predloženia dôkazov zo strany žalobcu o preukázaní nesprávnosti
výšky bezdôvodného obohatenia a po zamietnutí návrhu žalovaných na vykonanie znaleckého
posudku o výške bezdôvodného obohatenia, rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 24.06.2015, sp. zn. II/2014-7137.
Odvolací súd sa ani v tomto smere nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalovaných. Predmetom
žalobcom iniciovaného súdneho konania bolo preskúmanie rozhodcovského rozsudku v zmysle
zákona č. 335/2014 Z.z. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je osobitným inštitútom,
prostredníctvom ktorého sa žalobca domáhal, aby všeobecný súd preskúmal, či boli splnené zákonné
predpoklady na vydanie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku, ako aj to, či obsah spotrebiteľského
rozhodcovského rozsudku je v súlade so zákonom. Všeobecný súd neskúma vecnú správnosť
rozhodnutia rozhodcovského súdu vo veci samej. Jeho prieskum má byť zameraný len na konkrétne
vady konania a rozhodnutia stáleho rozhodcovského súdu. Súd prvej inštancie dospel v súlade s
názorom odvolacieho súdu k záveru, že výška bezdôvodného obohatenia nebola v rozhodcovskom
konaní riadne preskúmaná, rozhodcovský súd neustálil riadne výšku úrokovej sadzby, ktorú bol žalobca
na základe zmluvy oprávnený požadovať, nepreveril si výšku bezdôvodného obohatenia v konkrétnom
mesiaci a len sa stotožnil s vyčíslením doručeným žalovanými. Uvedené pochybenia Stáleho
rozhodcovského súdu naplnili dôvod, pre ktorý sa mohol žalobca domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. g zákona č. 335/2014 Z.z. a pre ktorý súd
prvej inštancie zrušil Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej
asociácie zo dňa 24.06.2015, sp. zn. II/2014-7137 v celom rozsahu. Odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že v prípade zistenia pochybení v procesnom postupe rozhodcovského súdu v rámci
posudzovaných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je úlohou všeobecného súdu
suplovať rozhodcovský súd a posudzovať predmet rozhodcovského konania aj z meritórnej stránky. Po
právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol rozhodcovský rozsudok zrušený, sa bude vo
veci postupovať v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z.

13/Odvolací súd preskúmal aj napadnutý výrok o trovách konania a nezistil ani v tomto smere pochybenie
súdu prvej inštancie. Otázka náhrady trov konania je v civilnom sporovom konaní nepochybne spätá
so zásadou úspechu vo veci. Práve úspech vo veci, ktorý je predmetom sporu, určuje nárok na
náhradu trov konania. Neúspešnej strane vzniká povinnosť nahradiť trovy konania strane, ktorá bola
v sporovom konaní úspešnou. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.09.2015 domáhal zrušenia v celom
rozsahu Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo
dňa 24.06.2015, sp. zn. II/2014-7137 a zrušenia v celom rozsahu Rozhodcovského uznesenia Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 22.07.2015, sp. zn. II/2014-7137. Súd
prvej inštancie vo svojom rozsudku zo dňa 12.092017, č.k. 14Csr/1/2015-131, právoplatnom vo výroku
II. dňa 21.11.2017, zrušil v celom rozsahu Rozhodcovské uznesenie Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 22.07.2015, sp. zn. II/2014-7137. V poradí druhým rozsudkom
zo dňa 08.07.2024, č.k. B5-14Csr/1/2015-187 rozhodol o zrušení v celom rozsahu Rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 24.06.2015, sp. zn.
II/2014-7137. Žalobca bol teda v konaní úspešným v plnom rozsahu a vznikol mu v súlade so zásadou
pomeru úspechu podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov konania voči
žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100%.
14/Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa
08.07.2024, č.k. B5-14Csr/1/2015-187 v znení jeho opravného uznesenia zo dňa 06.08.2024, č.k.
B5-14Csr/1/2015-192 potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako
vecne správny.
15/O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V odvolacom konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, keď o výške náhrady
trov konania v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
16/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 Civilného sporového poriadku).