{"guid": "6ae1f12e-2e11-4cd8-b65f-578f0e8bd05d:3d9e9257-f840-4870-84dc-61d8bccd18e8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1612206859.2", "spisova_znacka": "14Co/20/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/20/2024 z 25. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. augusta 2026, sp. zn. 14Co/20/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:1612206859.2", "identifikacne_cislo": "1612206859", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2026-08-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Reštitúcie a rehabilitácie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d9e9257-f840-4870-84dc-61d8bccd18e8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1612206859.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1612206859.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1612206859.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/20/2024\n1612206859\n25. 08. 2026\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2026:1612206859.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Krajčovej a členiek\nsenátu JUDr. Natálie Kollárikovej a Mgr. Zuzany Gašpírovej, v spore žalobcu: I. R., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom N. Y. XXX/XX, I., zast.: Consilior Iuris, s. r. o., so sídlom Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47\n231 157, proti žalovanému: N. zast.: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom\nMickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, o zaplatenie 4.657,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 19.10.2023, č. k. 5C/195/2014-166, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 19.10.2023, č. k. 5C/195/2014-166\nv časti o zaplatenie istiny 1.526,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.526,96\neur od 18.06.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e\na vo zvyšnej časti m e n í tak, že žalobu\nz a m i e t a.\nII. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu\n34 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom zo dňa 19.10.2023, č. k. 5C/195/2014-166 rozhodol\ntak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.657,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 9 % ročne zo sumy 4.657,19 eur od 18.06.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Žalobcovi zároveň priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému v\nrozsahu 100 %.\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal vydania rozhodnutia,\nktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 4.657,19 eur\ns\npríslušenstvom. Žalovaný ho dňa 01.05.2004 na K. ulici v H. - F. H. fyzicky napadol, v dôsledku čoho\nutrpel trieštivú zlomeninu pravej ramennej kosti s posunom úlomkov a zhmliaždenie vretenného nervu\ns prechodne trvajúcim ochromením pravej hornej končatiny, ktoré si vyžiadali operáciu, znehybnenie\nkončatiny najskôr sadrovou a neskôr ortézovou fixáciou do 01.09.2004 a celkovú dobu liečenia spojenú s\npracovnou neschopnosťou v trvaní od 01.05.2004 do 31.10.2004. Za uvedený skutok žalovaného uznal\nvinným Okresný súd Bratislava IV trestným rozkazom č. k. 3T/15/2010-150 zo dňa 15.02.2010 za trestný\nčin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v jednočinnom súbehu s trestným\nčinom ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona. Súd vo výroku trestného rozkazu\nodkázal žalobcu podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody na občianske\nsúdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2010. V trestnom konaní Okresné\nriaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave IV, úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor všeobecnej\nkriminality zadal pre účely vyšetrovacích úkonov vedených v trestnej veci žalovaného N. Q., ktorý\n\nbol obvinený, vypracovať znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a\ntraumatológia. Znalecký posudok č. XXXXXX-XX/XX zo dňa 12.11.2009 vo veci posúdenia trvalých\nnásledkov žalobcu vypracoval znalec I.. S. D.. Tento znalecký posudok obsahoval aj lekársky posudok o\nbolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v platnom\nznení. Ohodnotenie bolestného v znaleckom posudku znalca I.. S. D. č. XXXXXX-XX/XX bolo stanovené\nspolu počtom bodov po zvýšení 297,50. Bolo ohodnotené aj sťaženie spoločenského uplatnenia v\nrovnakom znaleckom posudku a v tomto prípade počet bodov dosiahol 460. K rovnakým záverom\nohľadne bodového hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia dospel aj primár I.. W. D.\nz kliniky úrazovej chirurgie FN H. Y. v Posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo\ndňa 10.10.2005. Celkový počet bodov za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa znaleckého\nposudku č. XXXXXX-XX/XX je 757,50 bodov. Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského\nuplatnenia predstavuje potom sumu 1.508,66 eur (757,50 x 60 Sk = 45.450 Sk). Žalobca ďalej uviedol,\nže dňa 01.05.2004, keď ho žalovaný úmyselne napadol, bol zamestnancom v pracovnom pomere\nu zamestnávateľa U. H. T.. V dôsledku poškodenia jeho zdravia žalovaným bol práceneschopný od\n03.05.2004 do 30.10.2004, a teda mu ušla časť mzdy, časť mimoriadnej kvartálnej odmeny, ako aj\nčasť mimoriadnej mzdy, 13. a 14. plat, priznávané v máji a novembri daného kalendárneho roka.\nRozdiel medzi skutočne vyplatenou mzdou a mzdou, ktorá by mu patrila, keby nebol PN, predstavuje\nsumu vo výške 2.070,66 eur, ktorá predstavuje jeho ušlý zisk. Ďalej rozdiel medzi skutočne vyplatenou\nmimoriadnou kvartálnou odmenou a odmenou, ktorá by mu patrila, keby nebol PN, predstavuje sumu vo\nvýške 939,78 eur, čo je ďalší jeho ušlý zisk a napokon rozdiel medzi skutočne vyplatenou mimoriadnou\nmzdou (13. a 14. plat) a mimoriadnou mzdou, ktorá by mu patrila, keby nebol PN, predstavuje ušlý zisk vo\nvýške 138,09 eur. Spolu tak ušlý zisk, teda to, čo mu ušlo zo mzdy a odmeny, predstavuje sumu 3.148,53\neur. Výška škody za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia a ušlý zisk spolu predstavujú sumu\n4.657,19 eur.\n3. Okresný súd Malacky v poradí prvým rozsudkom zo dňa 03.10.2019, č. k. 50195/2014-100, žalobu\nv celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti\ntomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\n4. Odvolací súd uznesením zo dňa 24.01.2023, č. k. 14Co/38/2020-141 rozhodol tak, že rozsudok\nOkresného súdu Malacky zo dňa 03.10.2019, č. k. 50195/2014-100 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\n5. Po vrátení veci odvolacím súdom prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 100 ods. 1, ods. 2, § 101,\n§ 106 ods. 1, ods. 2, § 112, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, ods. 3, § 444, § 445 Občianskeho zákonníka,\n§ 43 ods. 1, ods. 2, § 46, § 356 písm. b) Trestného poriadku, § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., § 2\nods. 1, § 4 ods. 1, § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. a § 391 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku.\n6. Súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na odškodnenie\nbolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia a uplatnil si aj ušlý zisk. Žalobca si škodu uplatnil\npodľa § 43 ods. 2 Trestného poriadku platného v čase rozhodovania vo veci a pripojil sa k trestnému\nkonaniu vo svojich výsluchoch dňa 21.09.2005, kde žalobca uviedol, že žiada náhradu škody, ktorú ešte\nupresní. Považoval teda za nesporné, že žalobca si uplatnil právo u príslušného policajného orgánu\nv rámci trestného konania. V trestnom konaní bol vypracovaný znalcom I.. S. D., znalcom z odboru\nzdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia znalecký posudok zo dňa 12.11.2009, a\nrovnako bol vypracovaný aj znalecký posudok primára I.. W. D. z kliniky úrazovej chirurgie, FN H. Y.. V zmysle uvedených znaleckých posudkov si žalobca uplatňoval odškodnenie za bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia v sume 1.508,66 eur. Súd prvej inštancie skonštatoval, že premlčacia doba,\nktorou argumentoval žalovaný, až do skončenia trestného stíhania neplynula. Riadnym uplatnením\nnároku v trestnom konaní v prípade žalobcu došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby od uplatnenia\nnároku do konečného rozhodnutia. Trestný rozkaz OS Bratislava IV č. k. 3T/15/2010 zo dňa 15.02.2010\nnadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2010. Po skončení trestného konania si teda žalobca uplatnil svoj\nnárok v občianskoprávnom konaní žalobou doručenou súdu dňa 18.06.2012, včas. Súd prvej inštancie\npoukázal na skutočnosť, že predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon,\nspôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a v určitých prípadoch aj\nzavinenie. Mal za to, že je preukázané, že žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu\nvýtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia\nna zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona. V prípade zodpovednosti žalovaného nepochybne\n\ndošlo k tomu, že on zavinil protiprávny úkon - trestný čin, za ktorý bol odsúdený. Týmto protiprávnym\nkonaním žalobcovi spôsobil škodu, a to spočívajúcu v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a\nv ušlom zisku. Žalobca výšku svojej uplatnenej pohľadávky v časti bolestného a sťaženia spoločenského\nuplatnenia preukázal, pričom túto si uplatnil vo výške, ktorá bola stanovená vypracovaným znaleckým\nposudkom. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa stal v dôsledku poškodenia zdravia žalobcu\nžalovaným práceneschopným, pričom predloženými dokladmi preukázal, že rozdiel medzi skutočne\nvyplatenou mzdou a mzdou, ktorá by mu patrila, keby nebol PN, predstavuje ušlý zisk vo výške 2.070,66\neur. Takisto preukázal, že rozdiel medzi skutočne vyplatenou mimoriadnou kvartálnou odmenou a\nodmenou, ktorá by mu patrila, keby nebol PN, predstavuje ušlý zisk vo výške 939,78 eur a žalobca tiež\npreukázal, že rozdiel medzi skutočne vyplatenou mimoriadnou mzdou a mimoriadnou mzdou, ktorá by\nmu patrila, keby nebol PN, predstavuje ušlý zisk vo výške 138,09 eur, spolu teda ušlý zisk predstavoval\n3.148,53 eur. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, nakoľko si žalobca právo na náhradu škody uplatnil\nvčas. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa podania žaloby na súde, teda od 18.06.2012 do\nzaplatenia a súd prvej inštancie mu ich priznal v uplatnenom rozsahu 9 % ročne. O trovách konania\nrozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobca bol úspešný v rozsahu 100 % a vzniklo mu preto právo na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f),\na h) CSP. Uviedol, že záver súdu prvej inštancie, na základe ktorého žalobe v celom rozsahu vyhovel,\nje v priamom rozpore so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý v tejto veci uložil súdu\nprvej inštancie jasné a zrozumiteľné pokyny, čo má v predmetnej veci skúmať a ako ju má následne\nposúdiť. Súd prvej inštancie namiesto toho, aby v intenciách záväzného právneho názoru odvolacieho\nsúdu ustálil okamih, od akého dňa je nutné počítať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty v\nprípade nároku na odškodnenie na zdraví a v prípade nároku na ušlý zisk, len arbitrárne vyvodil, že\nžaloba bola podaná včas. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom úplne odignoroval záväzný právny\nnázor odvolacieho súdu, preto tento rozsudok trpí arbitrárnosťou, nakoľko svoj záver o nedôvodnosti\nuplatnenej námietky premlčania vôbec riadne neodôvodnil. Žalovaný mal za to, že odvolací súd jasne\nuviedol, že dvojročná subjektívna premlčacia doba sa prerušuje od okamihu riadneho uplatnenia nároku\nv trestnom konaní a začína opäť plynúť po ukončení trestného stíhania. Zároveň skonštatoval, že z\nvykonaného dokazovania vyplývalo, že trestné konanie bolo ukončené dňom 18.06.2010, t. j. prerušená\nsubjektívna premlčacia doba začala opäť plynúť dňom 18.06.2010, pričom žalobu žalobca doručil súdu\naž dňa 18.06.2012. Z uvedeného logicky vyplýva, že ak žalobca doručil súdu žalobu presne po 2 rokoch\nodo dňa ukončenia trestného stíhania, t. j. od času, kedy začala opätovne plynúť dvojročná subjektívna\npremlčacia doba, žalobca by si musel svoje nároky v trestnom konaní uplatniť hneď v prvý deň, ako\nsa o nich dozvedel. Žalobca sa k trestnému stíhaniu pripojil dňa 21.09.2005, avšak náhradu škody si\nriadne uplatnil až 19.10.2005. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd odvolaniu\nvyhovel, zmenil napádaný rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanému priznal náhradu trov konania.\n8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že subjektívna premlčacia doba v zmysle\nObčianskeho zákonníka je dvojročná a na začatie jej plynutia treba vždy rešpektovať subjektívnu stránku\npoškodeného, ktorá sa týka jeho vedomosti o škode a jeho vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu\nzodpovedá. Riadne uplatnenie nároku v trestnom konaní predpokladá, že z návrhu je zrejmé, z akých\ndôvodov sa nárok uplatňuje, pričom musí byť uvedená aspoň minimálna suma, ktorú poškodený žiada\nnahradiť. Čo sa týka náhrady škody na zdraví, k protiprávnemu konaniu žalovaného, ktorým vznikla\nškoda žalobcovi, došlo dňa 01.05.2004, pričom následkom fyzického útoku žalovaného žalobca musel\nbyť hospitalizovaný a po prepustení z nemocnice podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa\ndňa 18.05.2004, ktorým dňom bolo začaté trestné stíhanie. Dňom 21.09.2005 sa žalobca ako svedokpoškodený v trestnom konaní od vyšetrovateľa dozvedel pred svojím výsluchom, že je vypočúvaný v\ntrestnej veci a do zápisnice uviedol, že sa pripája k trestnému stíhaniu a žiada náhradu spôsobenej\nškody, ktorú ešte upresní. Dňa 19.10.2005 žalobca pri svojom výsluchu opätovne uviedol, že si v\ntrestnom konaní uplatňuje náhradu škody. Dňa 10.09.2007 pri svojom výsluchu do zápisnice na otázku\nvyšetrovateľa, či si podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku uplatňuje náhradu škody uviedol, že si ju\nuplatňuje v celkovej výške 166.000,-Sk. S poukazom na uvedené mal za to, že si žalobca riadne uplatnil\nnárok na náhradu škody ešte predtým, ako vôbec začala plynúť premlčacia doba. Po takomto riadnom\nuplatnenom nároku na náhradu škody na zdraví premlčacia doba spočívala a táto začala plynúť až\nnasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti trestného rozkazu. Vo vzťahu k náhrade ušlého zisku\nuviedol, že žalobca preukázal jeho výšku a teda je dôvodný. Aj tento nárok na náhradu škody si uplatnil\nžalobca ešte predtým, ako vôbec mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba, uplatnil si ju riadne\n\nv adhéznom konaní a následne do skončenia trestného konania premlčacia doba spočívala. Vznesenie\nnámietky premlčania v konaní žalovaným považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa\n§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom poukazoval najmä na zmysel a účel tohto ustanovenia\nObčianskeho zákonníka ako korektívu, ďalej na rozhodovaciu prax ESĽP a na nutnosť uprednostnenia\nspravodlivého skončenia sporu pred formálnym zamietnutím žaloby. Mal za to, že súd prvej inštancie\nkaždý nárok vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej doby posúdil správne, taktiež správne posúdil, kedy\nsi riadne uplatnil žalobca svoje nároky na náhradu škody na zdraví a ušlej mzdy v adhéznom trestnom\nkonaní, posúdil spočívanie premlčacej lehoty a jej plynutie po právoplatnosti trestného rozkazu a teda\nrozsudok súdu prvej inštancie považoval za správny a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a žalovaného\nzaviazal na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi v rozsahu 100 %.\n9. Žalovaný mal za to, že žalobca sa vo svojom podaní snaží účelovo namietať a argumentovať tým,\nže svoje nároky si uplatnil ešte predtým, ako mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota. Takáto\nargumentácia však neobstojí a je v rozpore jednak so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu,\nako aj v rozpore s judikatúrou, na ktorú sám žalobca odkazoval. Na základe vykonaného dokazovania\nbolo možné dospieť k záveru, že subjektívna premlčacia doba vo vzťahu k uplatňovaným nárokom\nzačala žalobcovi plynúť oveľa skôr, ako si škodu uplatnil v adhéznom konaní. Z výpovede samotného\nžalobcu bolo jasné, že o osobe, ktorá mu škodu spôsobila, sa dozvedel skôr ako v rámci výsluchu\ndňa 21.09.2005. Rovnako uplatňovanú ušlú mzdu a bolestné žalobca vedel vyčísliť podstatne skôr,\nako si tieto v rámci adhézneho konania uplatnil. Námietku premlčania považoval za opodstatnenú a\ndôvodnú a nestotožnil sa s námietkou žalobcu o rozpore takejto námietky s dobrými mravmi. Podotkol, že\n„právo patrí bdelým“ a oneskorené uplatnenie práva nemôže byť konvalidované kvalifikáciou námietky\npremlčania ako námietky rozpornej s dobrými mravmi. Žiadal teda, aby odvolací súd podanému\nodvolaniu vyhovel, zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu\ntrov súdneho konania.\n10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania\npodľa § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP\na dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, nakoľko vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku založil súd prvej inštancie svoje závery na nesprávnom právnom posúdení veci.\n11. V prvom rade je potrebné konštatovať, že v preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie\nvšetko potrebné dokazovanie a na jeho základe, tiež so zreteľom na skutočnosti, ktoré neboli v\nkonaní sporné, dospel k správnym skutkovým záverom, že dňa 01.05.2004 žalovaný fyzicky napadol\nžalobcu, v dôsledku čoho žalobca utrpel trieštivú zlomeninu pravej ramennej kosti s posunom úlomkov\na zmliaždenie vretenného nervu s prechodne trvajúcim ochromením pravej hornej končatiny, ktoré si\nvyžiadali operáciu, znehybnenie končatiny najskôr sadrovou a neskôr ortézovou fixáciou do 01.09.2004\na celkovú dobu liečenia spojenú s pracovnou neschopnosťou v trvaní od 01.05.2004 do 31.10.2004.\nZa uvedený skutok uznal žalovaného vinným Okresný súd Bratislava IV trestným rozkazom č. k.\n3T/15/2010-150 zo dňa 15.02.2010, pričom súd vo výroku trestného rozkazu odkázal žalobcu podľa §\n228 ods. 1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz\nnadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2010. Správne tiež súd prvej inštancie na základe obsahu trestného\nspisu zhrnul priebeh trestného konania, vedeného najprv proti neznámemu páchateľovi, neskôr už proti\nžalovanému ako obvinenému a obžalovanému. Z takto ustáleného skutkového stavu veci vychádzal so\nzreteľom na ust. § 383 CSP aj odvolací súd.\n12. Na základe skutkového stavu veci ustáleného súdom prvej inštancie, na základe vykonaných\nlistinných dôkazov, sa však odvolací súd nestotožnil s jeho záverom, že žalovaný vzniesol ohľadne časti\nuplatneného nároku na náhradu škody titulom bolestného a nároku na náhradu ušlého zisku námietku\npremlčania v spore nedôvodne.\n13. Predmetom sporu je náhrada škody na zdraví vo forme bolestného a SSÚ, ako aj ušlý zisk spočívajúci\nv náhrade mzdy ako rozdielu medzi skutočne vyplatenou mzdou a mzdou, ktorá by mu patrila, keby nebol\nPN, ďalej ako rozdielu medzi skutočne vyplatenou mimoriadnou kvartálnou odmenou a odmenou, ktorá\nby mu patrila, keby nebol PN a napokon ako rozdielu medzi skutočne vyplatenou mimoriadnou mzdou\na mimoriadnou mzdou, ktorá by mu patrila, keby nebol PN, ktorý nárok žalobcovi vznikol v súvislosti s\nfyzickým napadnutím žalobcu žalovaným.\n\n14. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,\nkeď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že\nsubjektívna premlčacia doba pri práve na náhradu škody začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený\ndozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.\n15. Súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky premlčania v jednotlivých uplatnených nárokoch\nvychádzal z toho, že žalobca sa pripojil sa k trestnému konaniu vo svojich výsluchoch dňa 21.09.2005,\nkedy uviedol, že žiada náhradu škody, ktorú ešte upresní. Súd prvej inštancie skonštatoval, že\npremlčacia doba, ktorou argumentoval žalovaný, teda až do skončenia trestného stíhania neplynula.\nRiadnym uplatnením nároku v trestnom konaní v prípade žalobcu došlo k prerušeniu plynutia premlčacej\ndoby od uplatnenia nároku do konečného rozhodnutia. Trestný rozkaz OS Bratislava IV č. k. 3T/15/2010\nzo dňa 15.02.2010 nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2010. Po skončení trestného konania si preto\npodľa súdu prvej inštancie žalobca uplatnil svoj nárok v občianskoprávnom konaní žalobou doručenou\nsúdu dňa 18.06.2012, včas.\n16. Žalovaný v podanom odvolaní (dôvodne) namietal vyššie uvedené závery súdu prvej inštancie\ntýkajúce sa ustálenie okamihu začatia plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým\nnárokom uplatnených žalobcom, ktorou otázkou sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal.\n17. Odvolací súd, zhodne s odvolateľom, má za to, že vyššie uvedený názor súdu prvej inštancie, že\nriadnym uplatnením nároku v trestnom konaní v prípade žalobcu došlo k prerušeniu plynutia premlčacej\ndoby a subjektívna premlčacia doba (znova) v tejto právnej veci začala plynúť až od právoplatnosti\nuvedeného trestného rozsudku, chybne stotožňuje (odvodzuje) začiatok plynutia tejto premlčacej doby\ns dátumom právoplatnosti rozsudku v trestnej veci žalovaného, prehliadajúc však v konaní preukázanú\nskoršiu vedomosť žalobcu o žalovanom ako osobe - subjekte, ktorý za vzniknutú škodu zodpovedá ako\naj jeho skoršiu vedomosť o výške vzniknutej škody.\n18. Sporným v konaní preto naďalej zostal okamih, kedy sa žalobca dozvedel o tom, kto za vzniknutú\nškodu zodpovedá a následne aj to, kedy sa žalobca dozvedel o konkrétnej výške vzniknutej škody s\npoukazom na to, že táto pozostávala z viacerých čiastkových nárokov (bolestné, SSÚ a ušlý zisk).\n19. Pri právach na náhradu škody ustanovuje Občiansky zákonník premlčaciu dobu v § 106, a to kratšiu\nsubjektívnu (ods. 1) a dlhšiu objektívnu (ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah\nje taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému\nešte plynie „druhá“ premlčacia doba. Napríklad, ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o\ntom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení §\n106 ods. 1 a škodca v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o\nškodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa\nustanovenia § 106 ods. 2.\n20. Občiansky zákonník v § 106 ods. 1 pritom jednoznačne viaže premlčanie práva uplynutím\nsubjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a) o škode (nie iba o\nprotiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého\ndruhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj\nnárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; b) okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o\nškode, ktorá sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním a c)\no tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, t. j. o zodpovedajúcom subjekte.\n21. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti\npoškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Nielen prax, ale aj teória túto dobu označuje ako\nsubjektívnu, ktorej začiatok plynutia je určený so zreteľom na poškodený subjekt (žalobcu) a to jeho\nvedomosť („dozvie sa“) o skutočnostiach vymedzených v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (porovnaj\nnapr. Ján Lazár a kolektív, Občianske právo hmotné. Tretie doplnené a prepracované vydanie. 1. zväzok.\nBratislava 2006, str. 196, 205 - 206).\n22. V súlade s ustálenou judikatúrou za okamih, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu\nzodpovedá, treba považovať moment, v ktorom poškodený preukázateľne získa informácie o skutkových\nokolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá (fyzická\n\nalebo právnická) osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu pritom nemusí byť daná z\nrozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o\njeho zodpovednosti (por. rozsudok NS SR, sp. zn. 1Cdo/82/2009 z 28.05.2010, uverejnený v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 16/2014).\n23. V preskúmavanej veci za takýto okamih možno považovať uskutočnenie výsluchu žalobcu ako\npoškodeného v trestnom konaní dňa 21.09.2005, nakoľko práve v tento deň sa preukázateľne dozvedel\no tom, kto za škodu zodpovedá, keď sa dozvedel údaje o škodcovi, na základe ktorých ho mohol riadne\nidentifikovať pre účely uplatnenia si nároku na náhradu škody. Je síce nesporné, že žalobca vedel jeho\npriezvisko a že je údajne z I., tak ako to uviedol pri podaní trestného oznámenia, avšak tieto údaje (nejaký\npán Q. nie je možné považovať za dostačujúce na riadnu identifikáciu osoby škodcu pre účely možného\nuplatnenia si nároku na náhradu škody.\n24. Žalobca tak až v tomto okamihu, t.j. dňa 21.09.2005 mal nepochybne o žalovanom dostatok\ninformácii nevyhnutných na to, aby mohol uskutočniť úsudok o tom, že menovaný za škodu zodpovedá\na na základe toho si už mohol svoje právo na náhradu škody voči nemu uplatniť spôsobom, ako to\npredpokladá ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nNavyše je nesporné, že v tomto okamihu si v konaní uplatnil aj nárok na náhradu ušlého zisku spočívajúci\nv nároku na doplatenie rozdielu mzdy vo výške 1.526,96 eur (46 000,- Sk). V tejto časti teda je možné\ndospieť k záveru, že tento nárok si žalobca uplatnil včas, nakoľko si ho uplatnil v okamihu, kedy sa\ndozvedel, kto za vzniknutú škodu zodpovedá a uplatnil si (čiastočne) aj svoj nárok v konkrétnej výške.\nTento nárok žalobca už v priebehu trestného konania ďalej nenavýšil ani neupravil, a to ani pri svojom\nvýsluchu dňa 19.10.2005 a ani pri výsluchu dňa 10.09.2007, keď v oboch prípadoch si uplatňoval tento\nnárok ako ušlý zisk len v pôvodne uplatnenej výške 1.526,96 eur (46.000,- Sk). Žalobca si nárok na\nnáhradu ušlého zisku, teda toho čo mu ušlo zo mzdy, mimoriadnej mzdy a z kvartálnej odmeny spolu vo\nvýške 3.148,55 eur uplatnil až podanou žalobou dňa 18.06.2012, teda nesporne po uplynutí premlčacej\nlehoty; z uvedeného dôvodu mu bolo možné priznať nárok z toho titulu len vo výške 1.526,96 eur\n(uplatnenej pri jeho výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní dňa 21.09.2005) ako nárok na\nnáhradu ušlého zisku, ktorý bol uplatnený v tejto výške včas. Vo zvyšnej časti nároku na náhradu ušlého\nzisku spolu vo výške 1.621,59 eur (3.148,55 eur - 1.526,96 eur) odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie, vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.\n25. Pokiaľ ide o výšku nároku na ušlý zisk, tento si žalobca vyčíslil ako rozdiel medzi skutočne vyplatenou\nmzdou a mzdou, ktorá by mu patrila, keby nebol PN vo výške 2.070,66 eur, ktorá predstavuje jeho ušlý\nzisk (z tejto sumy odvolací súd žalobcovi z dôvodov uvádzaných vyššie priznal sumu 1.526,96 eur).\nĎalej ako rozdiel medzi skutočne vyplatenou mimoriadnou kvartálnou odmenou a odmenou, ktorá by mu\npatrila, keby nebol PN, čo predstavuje sumu vo výške 939,78 eur, čo je ďalší jeho ušlý zisk a napokon\nako rozdiel medzi skutočne vyplatenou mimoriadnou mzdou (13. a 14. plat) a mimoriadnou mzdou, ktorá\nby mu patrila, keby nebol PN, čo predstavuje ušlý zisk vo výške 138,09 eur. Spolu tak ušlý zisk (teda čo\nžalobcovi ušlo zo mzdy a odmeny) predstavuje žalobou uplatnenú sumu 3.148,53 eur.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na\nnáhradu ušlého zisku začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa žalobca dozvedel o rozdiele medzi\nskutočne vyplateným príjmom (mzdou, odmenou a 13. a 14. platom) a príjmom, ktorý by mu bol\nzamestnávateľom vyplatil, ak by nenastala predmetná škodová udalosť. Tento nárok vzniká teda\nv momente, keď poškodený dosiahol znížený príjem v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.\nSpravidla ide o mesačné výplatné termíny. Lehota na premlčanie nároku na náhradu ušlého zisku ako\nrozdielu medzi skutočne vyplatenou mzdou a mzdou, ktorá by mu patrila, keby nebol PN tak žalobcovi\nzačala plynúť najneskôr po ukončení PN (30.10.2004), resp. v najbližšom výplatnom termíne (najneskôr\nvšak 31.11.2004). Obdobne tak začala premlčacia doba plynúť aj vo vzťahu k ušlému zisku tak v podobe\nrozdielu medzi skutočne vyplatenou mimoriadnou kvartálnou odmenou a odmenou a v podobe rozdielu\nmedzi skutočne vyplatenou mimoriadnou mzdou a mimoriadnou mzdou, ktorá by mu patrila, keby nebol\nPN a to vo výplatnom termíne kvartálnej odmeny a vo výplatnom termíne mimoriadnej mzdy (priznávané\nv máji a novembri daného kalendárneho roka); možno teda uzavrieť, že najneskôr ku dňu 31.12.2004\nžalobca už musel mať vedomosť o celej výške ušlého zisku. Žalobca si však tieto nároky (s výnimkou\nčasti nároku uplatneného v trestnom konaní dňa 21.9.2005 vo výške 1.526,96 eur) vyčíslil a uplatnil až v\npodanej žalobe v tomto konaní, t.j. dňa 18.06.2012, čo je nepochybne po uplynutí dvojročnej subjektívnej\npremlčacej doby.\n\n26. Ďalej si žalobca v konaní uplatnil nárok na náhradu škody v podobe bolestného a SSÚ. V súlade\ns ustálenou rozhodovacou činnosťou možno vo vzťahu k bolestnému a SSÚ uviesť, že posúdenie\nbolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa vykoná, len čo stav poškodenia možno považovať\nmedicínskeho hľadiska za ustálený, teda taký stav, pri ktorom spravidla nemožno predpokladať zásadné\nzmeny zdravotného stavu v dôsledku škodnej udalosti. Z toho vyplýva, že akonáhle je ustálený zdravotný\nstav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť; týmto okamihom je teda bolesť zistená, bez ohľadu na\nto, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok\nlekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú bolesť a zistenú bolesť.\n27. Aplikujúc vyššie uvedený záver na prejednávanú vec, možno potom dospieť k záveru, že pokiaľ ide\no nárok žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestné, subjektívna premlčacia\ndoba v tejto časti nároku žalobcovi začala plynúť najneskôr dňom 11.10.2005, keďže je nepochybné,\nže dňa 10.10.2005 bolo vystavené potvrdenie I.. W. Veselým, primárom Kliniky úrazovej chirurgie, ktorý\nohodnotil u žalobcu bolestné na 297,5 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 460 bodov (čo\npri prepočte v zmysle vyhlášky č. 32/1995 Zb. predstavuje spolu sumu 1.508,66 eur); teda najneskôr\nk tomuto dňu bol zdravotný stav žalobcu ustálený, keďže bolo vykonané jeho ohodnotenie (ktorého\nzávery navyše korešpondujú so závermi v znaleckom posudku vypracovaným pre potreby trestného\nkonania). Predmetné potvrdenie bolo pritom predložené samotným žalobcom spolu so žalobou; v danom\nprípade začala premlčacia doba plynúť dňa 11.10.2005. Zároveň je nesporné, že v tento deň už žalobca\njednoznačne vedel aj to, kto za vzniknutú škodu zodpovedá (túto vedomosť mal od 21.9.2005). Tento\nnárok si žalobca uplatnil v trestnom konaní však až dňa 19.10.2005, týmto dňom sa teda plynutie\npremlčacej doby prerušilo. Z premlčacej doby žalobcovi uplynuto teda 8 dní a keďže žaloba bola podaná\npresne dva roky od nadobudnutia právoplatnosti trestného rozsudku, je nevyhnutné vo vzťahu k tejto\nčasti žalobcom uplatneného nároku dospieť k záveru, že si žalobca svoj nárok na bolestné a SSÚ uplatnil\npo uplynutí premlčacej doby.\n28. Záverom odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že premlčacia doba začína plynúť dňom,\nkedy sa poškodený (žalobca) dozvie kto za škodu zodpovedá a v akej výške; teda týmto dňom začne\npremlčacia lehota plynúť a jej plynutie sa dočasne zastaví dňom jej uplatnenia v trestnom konaní;\ndo plynutia subjektívnej premlčacej doby sa pritom nepočíta čas tohto adhézneho trestného konania,\nkedy premlčacia doba spočíva (zastavilo sa dočasne jej plynutie). Napriek tomuto spočívaniu, však\ntáto dvojročná premlčacia doba, po právoplatnosti rozsudku v trestnom konaní, ďalej pokračuje (teda\nzačne ďalej plynúť). Toto spočívanie premlčacej doby (dočasné zastavenie jej plynutia) si však nemožno\nzamieňať s pretrhnutím doby, kedy sa za zákonom stanovených predpokladov plynutie doby zastaví,\navšak po odpadnutí prekážky plynutie doby nepokračuje (uplynutá časť lehoty sa nezohľadní) a doba\nzačína plynúť od nového začiatku. Opísaný vplyv uplatnenia si náhrady škody v trestnom konaní na\nplynutie premlčacej doby vyplýva z konštantnej judikatúry (por. napr. R 31/1974, R 16/2014), ako aj z\nprávnej teórie (por. napr. Ján Lazár a kolektív, Občianske právo hmotné. Tretie doplnené a prepracované\nvydanie. 1. zväzok. Bratislava 2006, str. 208; Peter Vojčík a kolektív, Občiansky zákonník. Stručný\nkomentár. Bratislava 2008, str. 235 - 236).\n29. Teda možno zhrnúť, že okrem nároku na náhradu časti ušlého zisku (predstavujúceho rozdiel medzi\nskutočne vyplatenou mzdou a mzdou, ktorá by mu patrila, keby nebol PN vo výške 1.526,96 eur), si\nžalobca svoj nárok vo zvyšnej časti uplatnil po márnom uplynutí subjektívnej premlčacej doby, a keďže\nžalovaný vzniesol v spore námietku premlčania, nebolo možné podanej žalobe v tejto časti uplatnenej\nnáhrady škody na zdraví (titulom bolestného a SSÚ) a ani náhrady ušlého zisku (z titulu zvyšných\nmzdových nárokov, mimoriadnych mzdových nárokov a straty na odmenách žalobcu) vyhovieť.\n30. Pokiaľ žalobca namietal, že vznesenie námietky premlčania v konaní žalovaným je potrené\npovažovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukazom\nna zmysel a účel tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka ako korektívu, ďalej na rozhodovaciu prax\nESĽP a na nutnosť uprednostnenia spravodlivého skončenia sporu pred formálnym zamietnutím žaloby,\ntúto námietku odvolací súd považoval za nedôvodnú. Je nesporné, že uplatnenie námietky premlčania\nmôže byť v rozpore s dobrými mrvami; ide však o výnimočnú situáciu. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe\nnajvyššieho súdu, je námietka premlčania neprípustná v prípade, ak žalobca nezavinil, že premlčacia\nlehota uplynula a zároveň žalovaný svojím konaním alebo okolnosťami prejednávanej veci spôsobil,\nže žalobca si svoje právo nemohol uplatniť včas a súčasne by priznanie účinkov premlčania bolo\nvoči žalobcovi neprimerane tvrdým postihom. Tieto podmienky musia byť pritom splnené kumulatívne.\n\nV jednotlivých (výnimočných) prípadoch je nevyhnutné skúmať, či žalobca postupoval s dostatočnou\nstarostlivosťou (v zmysle zásady „bdelým patria práva“). Ak žalobca nevhodnou (oneskorenou) voľbou\nprostriedkov ochrany svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre\nneskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nemôže\nbyť v rozpore s dobrými mravmi (por. NS SR sp. zn. 6Cdo/12/202, sp. zn. 5Cdo/125/2022).\nV prejednávanej veci však podľa odvolacieho súdu nebola preukázaná existencia výnimočných\nokolnosti, keďže žalobca nepreukázal, že by mu žalovaný svojím konaním akýmkoľvek spôsobom bránil\nv podaní žaloby a ani neuviedol žiadne prekážky osobitného charakteru, ktoré by mu bránili vo včasnom\npodaní žaloby; márne uplynutie premlčacej doby je tak výsledkom vlastného rozhodnutia a procesného\npostupu žalobcu; v prejednávanej veci teda nebola splnená podmienka pre výnimočné odopretie účinkov\nnámietky premlčania vznesenej žalovaným.\n31. Za tohto stavu považuje odvolací súd za nadbytočné sa zaoberať akýmikoľvek ďalšími\nskutočnosťami, ktoré boli predmetom argumentácie strán sporu a tiež posúdenia súdu prvej inštancie,\nkeď vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania, sú tieto bez právneho významu a nie sú\nspôsobilé ovplyvniť výsledok sporu.\n32. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa ešte odvolací súd dodáva, že podľa už konštantnej\njudikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania\n(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto\nna zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať\nšpecifickou odpoveďou.\n33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd odvolanie žalovaného v časti nároku na\nnáhradu ušlého zisku vo výške 1.526,96 eur s príslušenstvom, nepovažoval za dôvodné, a preto\nrozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\nVo zvyšnej časti uplatneného nároku na náhradu škody odvolací súd dospel k záveru, odlišnému od\nzáveru súdu prvej inštancie; a to že žalobca si svoje právo na náhradu škody proti žalovanému uplatnil až\npo márnom uplynutí premlčacej doby, a preto žalovaný dôvodne v spore namietal premlčanie; rozsudok\nsúdu prvej inštancie je založený na nesprávnych právnych záveroch, preto odvolací súd v tejto časti (t.j.\nv časti nároku na bolestné a SSÚ vo výške 1.508,66 eur s príslušenstvom a v časti nároku na ušlý zisk\nvo výške 1.621,59 eur s príslušenstvom) napadnutý rozsudok zmenil tak, že podanú žalobu v tejto časti\nako nedôvodnú zamietol (§ 388 CSP).\n34. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 34%. Úspech žalobcu zo žalovanej pohľadávky 4.657,19 eur s príslušenstvom\npredstavuje súdom priznaná suma 1.526,96 €, čo zodpovedá úspechu žalobcu v pomere 33 % a jeho\nneúspech, ktorý je úspechom žalovaného 67 %. Pomer úspechu žalobcu je 33 % k úspechu žalovaného\n67 %, z čoho vyplýva nárok žalovaného na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 34 % (67\n% mínus 33 %). Žalovaný mal teda vo veci úspech v pomere 34 %, preto mu v súlade s § 255 ods. 1\nCSP vznikol nárok na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/195/2014", "guid": "7205b827-61fc-4e93-a2b9-3e84c6fb0416:d4ad1425-1a37-4091-a3de-2ebd2535c7c9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}