{"guid": "b3e775cc-d2af-425b-abfc-94034cf1ca0f:bac92d5c-fd8b-4fa1-ac01-0f16e301674e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1614203532.4", "spisova_znacka": "10Co/4/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/4/2026 z 30. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2026, sp. zn. 10Co/4/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1614203532.4", "identifikacne_cislo": "1614203532", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2026-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zastavujúce odvolacie konanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-1", "nazov": "§ 132 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-2", "nazov": "§ 132 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-3", "nazov": "§ 132 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-2", "nazov": "§ 370 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-370.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-370"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-132", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-370"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bac92d5c-fd8b-4fa1-ac01-0f16e301674e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1614203532.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1614203532.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1614203532.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/4/2026\n1614203532\n30. 01. 2026\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2026:1614203532.4\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov\nsenátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a JUDr. Maroša Maškoviča v právnej veci žalobcov: 1/ D.. P. F.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom B., P. Q. XX, 2/ F.. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Ľ. G. X, 3/ J. F., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom B., A. X, 4/ T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Č.. XX, 5/ H. A., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom B., Q. X, 6/ F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Q. U. XXF, 7/ F.. L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nB., X. XX, 8/ P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Q. XX, všetci právne zastúpení: JUDr. Miroslav Kučera,\nadvokát, so sídlom Krajinská 30, Bratislava, 9a/ D.. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Ž. XXXX/XX,\n10/ P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., U. XX, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Kučera, advokát, so\nsídlom Krajinská 30, Bratislava, 11/ X.. P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., O. XX, proti žalovaným: 1/\nV. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. XXX, 2/ M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. XXX, o vydržanie\npráva prechodu cez pozemok, o späťvzatí žaloby žalobcov 1/ - 8/ a 10/, po rozhodnutí Okresného súdu\nMalacky zo dňa 09.10.2025, č. k. 5C/186/2014-913, takto\nrozhodol:\nI. Späťvzatie žaloby sa nepripúšťa.\nII. Žalovaným 1/, 2/ sa voči žalobcom 1/ - 8/ a 10/ nárok na náhradu trov druhoinštančného konania\nnepriznáva.\nodôvodnenie:\n1/ Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 09.10.2025, č. k. 5C/186/2014-913 žalobu zamietol (I. výrok);\nzamietol návrh na prerušenie konania (II. výrok); konanie žalobkyne 11/ voči žalovaným 1/, 2/ zastavil\n(III. výrok), žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, o ktorej\nrozhodne samostatným rozhodnutím (IV. výrok).\n2/ Bližšie ozrejmil, že žalobcovia sa žalobou podanou dňa 26.03.2014 domáhali vydania rozhodnutia,\nktorým by súd určil, že ako vlastníci, prípadne spoluvlastníci svojich nehnuteľností nachádzajúcich sa\nv katastrálnom území B., vydržali právo prechodu peši i povozom cez nehnuteľnosti vedené na LV č.\nXXX v katastrálnom území B., parcela číslo: XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 533 m2, parcela\nčíslo: XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 353 m2, ktorých bezpodieloví spoluvlastníci sú žalovaní\n1/, 2/ tak ako to bude vyznačené geometrickým plánom znalcom z odboru geodézie a kartografie.\nVychádzal zo skutkových zistení, že žalobcovia 1/, 2/ a 11/ sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností\nzapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru v katastrálnom území\nB.; žalobcovia 1/, 2/ a 3/ podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Okresného\núradu Malacky, katastrálneho odboru v katastrálnom území B.; žalobkyňa 4/ výlučnou vlastníčkou\nnehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru v katastrálnom\núzemí B.; žalobkyňa 5/ výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX Okresného\núradu Malacky, katastrálneho odboru pre katastrálne územie B.; žalobcovia 6/, 7/ sú bezpodielovými\nspoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru\npre katastrálne územie B.; žalobca 8/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX\nOkresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre katastrálne územie B.; žalobca 9a/ je výlučným\n\nvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru\npre katastrálne územie B.; žalobca 10/ výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX\nOkresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre katastrálne územie B. a žalobkyňa 11/ je výlučnou\nvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru\nv katastrálnom území B.. Z LV č. XXX pre katastrálne územie B. ďalej súd prvej inštancie skutkovo zistil,\nže žalovaní 1/, 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností vedených na LV č. XXX v katastrálnom\núzemí B., parcela číslo: XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 503 m2, parcela číslo: XXXX/X - trvalé\ntrávne porasty o výmere 1865 m2, parcela číslo: XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203\nm2, parcela číslo: XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2, parcela číslo: XXXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 533 m2, parcela číslo: XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 353\nm2, rodinný dom súpisné číslo: XXX stojaci na parcele číslo: XXXX/X, teraristický skleník súp. č. XXX\nstojaci na parcele číslo: XXXX/X v pomere 1/1 k celku. Žalobcovia svoju žalobu založili na tom skutkovom\ntvrdení, že buď oni alebo ich právni predchodcovia využívali a využívajú ako jedinú prístupovú cestu\nna svoje pozemky pešo aj dopravnými prostriedkami nehnuteľnosti v súčasnej dobe vedené na LV č.\nXXX v katastrálnom území B., parcela číslo: XXXX/XX a XXXX/XX vo vlastníctve žalovaných; pričom v\nsúčasnosti nemôžu riadne využívať prístup k svojim nehnuteľnostiam pre postoj žalovaných.\n3/ Zo Stavebného povolenia vydaného Okresným úradom Malacky, odbor životného prostredia Č.j.: Ž.B. zo dňa 10.09.2001 mal súd prvej inštancie za preukázané, že Okresný úrad povolil žalovaným stavbu\nrodinného domu, skleníka a garáže na pozemkoch č. XXXX/X a XXXX/X v katastrálnom území B., pričom\nmedzi podmienkami povolenia stavby bolo i to, že: a/ čelné oplotenie pozemku bude umiestnené max.\n7,70 m od fasády objektu skleníka pričom zostávajúca časť pozemku, v ktorej sú uložené verejné rozvody\nzostane voľne prístupná a prejazdná, b/ pri realizácii oplotenia musí byť zachovaný prístup správcov\nsietí (ZEZ š.p., SPP a.s., ZsVAK š.p., a Obec B.) k ich verejným rozvodom počas výstavby aj následného\nužívania; c/ musí byť zachovaný prístup a vjazd pre vlastníkov pozemku parcela číslo: XXXX/X a XXXX/\nXX v katastrálnom území B. na ich nehnuteľnosť. Z kolaudačného rozhodnutia vydaného obcou B., Č.j.\nQ.-XXX/XXXX zo dňa 30.12.2004 ďalej zistil, že obec povolila žalovaným užívanie „Rodinného domu a\nteraristického skleníka“ SO-02 SO 03 na pozemkoch parcela č. XXXX/X a XXXX/X katastrálne územie\nB. s prípojkami IS s podmienkami, medzi ktorými bolo: a/ čelné oplotenie pozemku bude umiestnené\nmaximálne 7,70 m od fasády objektu skleníka, pričom zostávajúca časť pozemku, v ktorej sú uložené\nverejné rozvody zostane voľne prístupná aj prejazdná, b/ zadné oplotenie bude umiestnené minimálne\n3,00 m od brehovej čiary Stupavského potoka, pri realizácii oplotenia musí byť zachovaný prístup\nsprávcov sietí (voda, elektro, plyn a kanalizácia) počas výstavby aj následného užívania, c/ musí byť\nzachovaný prístup a vjazd vlastníkov pozemku parcela č. XXXX/X a XXXX/XX katastrálne územie B.\nna ich nehnuteľnosť.\n4/ Súdom prvej inštancie ustanovený znalec D.. J. A. v znaleckom posudku č. 1/2025, účelom ktorého\nbolo „ Zriadenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok“ uviedol, že na základe obhliadky zrealizovanej\ndňa 07.11.2024 zistil, že lokalita žalovaných parcela číslo: XXXX/XX, XXXX/XX je prístupná autom cez\nsúkromné pozemky, ku ktorým majú žalovaní aj žalobcovia zriadené právo prechodu peši a prejazdu\nmotorovým vozidlom v šírke cca 3.6 m /pozn. def. kolmo 3.5 m/. Lokalita žalovaných sa nachádza\nna R.. L. cca 150 m východne od obratiska autobusov „. X.. Odtiaľ je lokalita napojená cestou k\npozemkom žalovaných po parcele číslo: XXXX/XX /pozn. v súkromných vlastníctvach/. Dopravný\npriestor v predmetnej lokalite je limitovaný oplotením v úseku pred pozemkami žalovaných príp. č. XXXX/\nXX šírkou max. 6.34 m. Cez lokalitu žalovaných parcela číslo: XXXX/XX, XXXX/XX vedú podzemné\ninžinierske siete kanalizácie elektrického vedenia /a podľa vyjadrenia žalobcov tiež plynu /Prílohy 41,\n42/. Prístup na lokalitu k pozemkom žalobcov je aktuálne realizovaný vyjazdeným úsekom cez pozemky\nžalovaných parcela číslo: XXXX/XX, XXXX/XX a sčasti aj cez parcelu číslo: XXXX/X v šírke prejazdu\ncca 3 - 3.7 m /obr. 5, str. 12, Príloha 42/ bez evidovaného právneho nároku zapísaného v prospech\nžalobcov v KN.\n5/ Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 132 ods. 1, 2, 3, § 137 písm. c), § 144, § 145 ods.\n1, 2, § 149, § 150 ods. 1, § 162 ods. 1, 3 CSP a § 130 ods. 1, 2, § 151o ods. 1 Obč. Zák.\n6/ K meritu veci bližšie ozrejmil, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch\nkonania. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania,\npokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je\npreukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov,\nani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.\nPredpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.\nMedzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní\nsvoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani\n\nnemôže splniť dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom\nneunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre\nneho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;\npotrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá\nupravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného\nbremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného\nbremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore\nv závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že\nskutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce\n(teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné\nbremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda\nmôže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého\núčastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho)\nmajúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby\npreukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6MCdo 17/2010 z 28. marca 2012). Vo vzťahu k predmetu sporu potom ďalej rozviedol, že pre vznik\npráva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním je nevyhnutné splniť podmienky, ktoré sú dané aj\npre vydržanie vlastníckeho práva. Vecné bremeno vznikne vydržaním vtedy, keď oprávnený držiteľ práva\nvykonáva toto právo pre seba, a to v dobrej viere, že mu právo patrí, pričom toto právo využíva nepretržite\npo dobu desiatich rokov. Predmetom vydržania môže byť iba také právo, ktoré je spôsobilé byť vecným\nbremenom, a teda musí byť spojené s nehnuteľnosťou a umožňuje opakovaný výkon. Základnými\npodmienkami vydržania sú spôsobilý predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnenosť držby a\nvydržacia doba. Oprávnenosť držby je nespochybniteľne spätá s dobromyseľnosťou držiteľa práva, že\nmu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Táto dobromyseľnosť musí byť daná s ohľadom\nna všetky okolnosti a držiteľ práva musí byť presvedčený, že mu toto právo riadne vzniklo, respektíve\nže na neho riadne prešlo, hoci v skutočnosti k tomu nedošlo. Z doterajšej rozhodovacej praxe súdov\nvyplývalo, že toto presvedčenie o dobromyseľnosti bude spojené najmä so zmluvami o zriadení vecného\nbremena, ktoré trpeli nejakou vadou, o ktorej vade však dobromyseľný držiteľ práva, ktoré zodpovedá\nvecnému bremenu, nevedel. Presvedčenie o dobromyseľnosti mohlo byť spojené aj s putatívnym\nprávnym titulom, o ktorého existencii sa držiteľ iba domnieval. Súd prvej inštancie v tomto kontexte\npotom uzavrel, že po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k\nzáveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Podstatou sporu bolo zo strany žalobcov preukázať podmienky\nsplnenia vydržania, tak ako uvádzajú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobcovia nepredložili\nžiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, že došlo z ich strany k vydržaniu práva prechodu a prejazdu\ncez pozemky žalovaných vydržaním. Nepreukázali, že vykonávajú právo zodpovedajúce vecnému\nbremenu k cudzej veci pre seba a sú presvedčení, že im toto právo patrí. Žalobcovia nepreukázali a\nnepodložili dôkaznými prostriedkami ani svoju dobromyseľnosť a nerušený výkon práva, ktorý by mal\ntrvať po dobu ustanovenú zákonom, pri nehnuteľnostiach trvajúcu 10 rokov. Napokon ani od rozhodnutia\nKrajského súdu Bratislava zo dňa 30.09.2020, žalobcovia okrem návrhu na vykonania znaleckého\ndokazovania, nepredložili súdu žiadny relevantný a nespochybniteľný dôkaz o ich tvrdeniach, že vydržali\nprávo prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaných. Čestné prehlásenia jednotlivých vlastníkov a\nvýpisy z LV jednotlivých vlastníkov podľa súdu prvej inštancie nie sú dôkazmi toho, že žalobcovi príp. ich\nprávni predchodcovia vydržali právo prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaných ale iba to, v akom\nčase každý z nich nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie dal\ndo pozornosti, že žalovaný 8/ je vlastníkom pozemkov parcela číslo: XXXX/X, druh pozemku: trvalé\ntrávnaté porasty a parcela číslo: XXXX/XX, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, čo sú pozemky, ktoré\nsú výslovne uvedené v Stavebnom povolení vydanom Okresným Úradom Malacky Č.j.: Ž.- B. zo dňa\n10.09.2001 a v Kolaudačnom rozhodnutí obce B. Č.j.: Q.- XXX/XXXX zo dňa 30.12.2004 ako pozemky,\nna ktoré musí byť zachovaný prístup a vjazd. Po zohľadnení skutkového stavu, zhodnotení všetkých\nvykonaných dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a aplikácii právnych predpisov súd prvej\ninštancie uzavrel, že nárok žalobcov voči žalovaným na určenie vydržania práva prechodu a prejazdu\ncez pozemky žalovaných nie je dôvodný, keďže nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok\nvydržania. Z týchto dôvodov žalobu žalobcov 1/-10/ voči žalovaným 1/, 2/ v celom rozsahu zamietol (I.\nvýrok).\n7/ Pokiaľ išlo o žalobkyňu 11/, súd prvej inštancie ozrejmil, že vzala svoju žalobu späť podaním\ndoručeným dňa 29.09.2021, pričom žalovaní 1/, 2/ so späťvzatím nevyjadrili nesúhlas. Z tohto dôvodu\nsúd prvej inštancie konanie žalobkyne 11/ voči žalovaným 1/, 2/ podľa § 144 a § 145 CSP zastavil (III.\nvýrok).\n\n8/ K návrhu žalovaných 1/, 2/ na prerušenie konania podanom dňa 15.04.2025 súd prvej inštancie\nuviedol, že bol len všeobecne odôvodnený, a to s odkazom na ustanovenia zákona, Ústavy a Listiny\nzákladných práv. Keďže nevzhliadol jeho dôvodnosť s poukazom na §162 ods. 1 CSP, tento návrh podľa\n§ 162 ods. 3 CSP zamietol (II. výrok).\n9/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a plne procesne\núspešným žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcom 1/ až 11/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.\n10/ Tento rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobcov 1/ - 8/ a 10/ JUDr. Miroslavovi Kučerovi doručený\n29.10.2025, žalobkyni 9a/ I. B. dňa 07.11.2025 žalobkyni 11/ dňa 21.11.2025 a žalovaným 1/, 2/ dňa\n21.11.2025. Proti tomuto rozsudku žiadna zo strán nepodala odvolanie.\n11/ Dňa 07.11.2025 bolo doručené súdu prvej inštancie zo strany právneho zástupcu žalobcov 1/ - 8/\na 10/ späťvzatie žaloby, dôvodiac dĺžkou trvania súdneho sporu (vyše 11 rokov). Žalobcovia v podaní\nvyjadrili stanovisko, že žalobou nič nedosiahli, pričom si kladú otázku, či vlastnou vinou, resp. či im k\ntomu nedopomohol súd. Sudca P.. J., ktorý 10 rokov riešil danú vec odišiel do dôchodku a vec nedotiahol\ndo konca. Tomuto sudcovi stačilo na preukázanie nároku žalobcov ich tvrdenie, ohliadka na mieste\nsamom, stanovisko žalovaných 1/, 2/, ktorí nikdy netvrdili, že prechod, ktorý žiadajú žalobcovia nie\nje cesta, ďalej historická situácia zistená obhliadkou na tvári miesta sudcom P.. J., že 200 alebo 300\nrokov spätne sa na pozemky žalobcov nemohlo chodiť pešo, povozom ani inak ako po pozemkoch\nžalovaných, zo všetkých strán okolo pozemkov žalobcov sú totiž neprípustné kopce a z jednej strany\npotok. Žalovaní 1/, 2/ dostali povolenia na stavbu svojho domu a kolaudačné rozhodnutie, bola tu jasne\nstanovená podmienka, že prechod cez ich pozemky v prospech žalobcov musí byť zachovaný, inak by\nnič nepostavili ani neskolaudovali. Obec vedela prečo dáva a túto podmienku, t.j. preto, že vždy to bola\ncesta, kadiaľ sa chodilo a sú tu uložené i všetky inžinierske siete. Žalobcovia nechceli z vlastnej iniciatívy\npredkladať súdu rôzne čestné prehlásenia, napr. starých obyvateľov obce, ako to je s prechodom ľudí\ncez pozemky žalovaných 1/, 2/. Žaloba bola podaná ešte za účinnosti OSP a sudca P.. J. teda mal po\nzrušení rozsudku odvolacím súdom vykonať v tomto smere dokazovanie, ak to bolo potrebné. Zrejme\nz jeho strany to potrebné nebolo, nárok žalobcov mal dostatočne preukázaný a preto vo veci nariadil\nznalecké dokazovanie. Ak sudkyňa Z. nárok žalobcov preukázaný nemala, logicky si žalobcovia kladú\notázku, načo bolo znalecké dokazovanie súdom nariadené. Tiež si kladú otázku, kto spôsobil, že konanie\nna súdoch trvalo zatiaľ 11 rokov. Žalobcovia vzhľadom na situáciu, ktorá vznikla po rozsudku OS Malacky\nsp. zn. 5C 186/2014 zo dňa 9.10.2025 majú dve možnosti, a to podať voči rozsudku odvolanie a čakať\nako rozhodne v merite veci odvolací súd, ktorý už 2. krát zrušiť a vrátiť vec nemôže. Je tu riziko,\npotvrdenia rozsudku súdu 1. inštancie z dôvodu nepreukázania nároku žalobcov. V takom prípade hrozí\nnavždy res iudicata a teda zamedzenie akéhokoľvek prístupu žalobcov a ich právnych nástupcov na\nsvoje nehnuteľnosti cez nehnuteľnosti žalovaných 1/, 2/. Z opatrnosti touto cestou ísť nemožno. Druhá\nmožnosť je cesta späťvzatia žaloby, pre ktorú sa žalobcovia rozhodli z dôvodu, že buď si prechod\nso žalovanými zabezpečia dohodou, kúpou, nájmom, úhradou vecného bremena jednorazovo resp.\nsplátkami alebo inak, resp. zhromaždia dôkazy a budú si môcť v budúcnosti uplatňovať opätovne nárok\nvoči žalovaným, prípadne ich právnym nástupcom, ak by títo s dohodou nesúhlasili. Žalobcovia zastávajú\nnázor, že neexistuje nateraz žiaden vážny dôvod na strane žalovaných 1/, 2/, že by so späťvzatím\nžaloby nesúhlasili. Ak by takýto dôvod vzhliadol odvolací súd, spochybnil by tým právoplatné rozhodnutie\nvydané Obcou B., čo sa týka stavebného povolenia a kolaudačné rozhodnutie na ich nehnuteľnosť, kde\nje jasne uvedené, že prechod cez ich pozemky na pozemky žalobcov musí byť zachovaný. Vzhľadom na\nuvedené preto žalobcovia s poukazom na § 370 ods. 1 CSP žiadajú, aby odvolací súd pripustil späťvzatie\nžaloby, zrušil rozsudok OS Malacky sp. zn. 5C 186/2014 zo dňa 9.10.2025 a konanie vo veci zastavil.\n12/ Na výzvu súdu prvej inštancie žalovaní podaním doručeným súdu dňa 07.01.2026 vyjadrili, že\nso späťvzatím žaloby nesúhlasia z dôvodu nastolenia právnej neistoty, ktoré by im späťvzatie žaloby\nprinieslo. Uviedli, že spor trvá už 11 rokov a hoci nepopierajú právo žalobcov vziať žalobu späť, na\nvyjadrenie svojho nesúhlasu majú vážne dôvody. Bližšie rozviedli, že primárne by mal súd posudzovať,\nči späťvzatie žaloby súvisí s tým, či sa žalobcovia snažia po prečítaní rozsudku využiť situáciu a\nzastaviť konanie späťvzatím žaloby, keďže je rozhodnutie v ich neprospech a v budúcnosti chcú podať\nnovú žalobu. Majú tak možnosť oboznámiť sa s výsledkom rozhodnutia a podľa toho sa rozhodnúť, či\nspäť vezmú žalobu, ak je výsledok rozhodnutia pre nich nepriaznivý, a to aj opakovane a podať novú\nžalobu. Rovnako z rozsudku zistia, akú argumentáciu súd použil na jeho zdôvodnenie a aké nedostatky\nžalobcom v spore vytýkal. Už v tomto štádiu dochádza k znevýhodneniu žalovaných v spore. V prípade,\nže dôjde k podaniu novej žaloby, čo nevylučuje právny zástupca žalobcov v odôvodnení späťvzatia\nžaloby, dôjde k porušeniu práva žalovaných na spravodlivý proces tým, že príde k výberu nového sudcu,\npričom žalobcovia budú v konaní poučení o skutočnostiach, ktoré im vytkol súd; rovnako budú môcť v\nnovom konaní podávať nové dôkazy, čo aj spomenul právny zástupca žalobcov v odôvodnení späťvzatia.\n\nVzhľadom na vek žalovaných a nemožnosti vylúčiť, že právny zástupca žalobcov bude pokračovať\nv spore podaním novej žaloby, ako aj s prihliadnutím na už vyššie uvedené skutočnosti, žalovaní\nnesúhlasia so zastavením konania a späťvzatím žaloby a žiadajú pokračovať v konaní. Odmietajú návrh\nžalobcov na zrušenie rozsudku späťvzatím žaloby.\n13/ Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(ust.§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že späťvzatie žaloby nie je dôvodné pripustiť.\n14/ Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa § 370 ods. 2\nCSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie\nžaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.\n15/ Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu o späťvzatí žaloby\nje závislé od vyjadrenia žalovanej strany. Ak sa táto vyjadrí, že so späťvzatím nesúhlasí, musí uviesť aj\ndôvody, ktoré ju k tomu viedli. Tento nesúhlas musí byť odôvodnený vážnymi dôvodmi. Len v takomto\nprípade odvolací súd späťvzatie žaloby nepripustí. Dikcia „zo závažných dôvodov nesúhlasí“ indikuje,\nže nemusí ísť o nevyhnutné dôvody alebo záujmy právne, ale môže ísť o závažné etické a morálne,\nekonomické, ako aj iné motívy, ktorých dôvodnosť posudzuje súd. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne\ndôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je\nvýlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu, vždy sa musia posúdiť s ohľadom na okolnosti\nprípadu.\n16/ Či na strane žalovaných ide o vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby posudzuje súd ad\nhoc vždy podľa individuálnych okolností prípadu. Je pritom povinný zohľadniť nielen skutkové a právne\nšpecifiká, vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na\nhmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených\nzáujmov žalovaného. Vážne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby nemusia mať pritom nevyhnutne\nprávny základ. Môže ísť o dôvody etické, morálne, ekonomické a podobne, keď z ich povahy vyplýva,\nže sú žalovanou stranou odôvodnene považované za tak závažné, že opodstatňujú pokračovanie v\nspore a meritórne rozhodnutie proti vôli žalobcu. Takéto dôvody prichádzajú do úvahy napríklad v\nkonaniach o ochranu osobnostných práv alebo v konaniach o ochranu proti nekalej súťaži, kde môže\nmať prípadný zamietavý rozsudok pre žalovanú stranu sporu osobitný význam. Z hľadiska povahy\npredmetu konania však nie sú a priori vylúčené žiadne súdne spory, v ktorých by mohol žalovaný\núčinne uplatniť vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby alebo jej časti. Dôvod nesúhlasu\nso späťvzatím žaloby musí v konaní tvrdiť a preukázať žalovaný. Jeho posúdenie vyžaduje náležitú\nmieru objektivizácie zo strany súdu a zohľadnenie hypotézy, či by ktokoľvek v právnom postavení\nžalovaného mohol opodstatnene považovať prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby za\nvážne. Samotné subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho\nna nepripustenie späťvzatia nepostačuje.\n17/ V rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 136/2010 je, okrem iného, uvedené: „Späťvzatie\nžaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako\núčastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pán sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi,\nktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania\n(tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania\nprostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom\ndruhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie\nzastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie\nžalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať\nz toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku\nsúdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ\njednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné\ndôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a\ndopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a\nprávom chránených záujmov“. Z ďalšieho rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo 81/2010 vyplýva: „Posúdenie\ndôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je výlučne vecou úvahy súdu. Nemusí ísť len o dôvody a\nzáujmy právne, ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre\nktoré súd konanie nezastaví“.\n18/ Z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 3Cdo1171/2002 okrem iného vyplýva, že: „Vážnym dôvodom pre\nnepripustenie späťvzatia žaloby je spravidla okolnosť, z ktorej je možné dovodiť, že späťvzatím návrhu\nje žalovaný ohrozený vo svojich oprávnených záujmoch napríklad preto, že v prípade späťvzatia a\nnásledného zastavenia konania by sa už sám nemohol s úspechom domáhať rozhodnutia o spornom\n\nnároku (viď vyporiadanie spoločného majetku manželov). Žalovaný musí uviesť dôvod, pre ktorý s\npripustením späťvzatia žaloby nesúhlasí“.\n19/ Späťvzatie žaloby, a to aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, je zákonom\ndovolený a predpokladaný postup, ktorý je upravený v ust. § 370 CSP. Je prirodzeným dôsledkom\nvýsledku sporu, že žalobca v prípade jeho neúspechu môže uplatniť svoje dispozičné oprávnenie a\nzobrať žalobu späť, t. j. pokiaľ v rozhodnutí vo veci samej sa javí jeho neúspech pred rozhodnutím\nodvolacieho súdu. Takémuto postupu žalobcu nie je možné zabrániť. Zabrániť dôsledkom takéhoto\nkonania zo strany žalobcu je možné len vtedy, ak by tu boli tak vážne dôvody na strane žalovaného,\npre ktoré konanie zastaviť nemožno. Musí ísť o také dôvody, ktoré potláčajú aj základnú zásadu\ndispozičného oprávnenia žalobcu nakladať s vecou. O takýto prípad by sa malo jednať vtedy, ak by\nbez rozhodnutia vo veci samej ostali vzájomné práva a povinnosti strán sporu, a to najmä žalovaného\nneisté, sporné, porušené a bez meritórneho rozhodnutia by nedošlo k ich náprave alebo k nastoleniu\nstavu právnej istoty. V prejednávanej veci o takýto prípad ide.\n20/ Žalovaní ako dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby akcentovali právnu istotu spočívajúcu v\nexistencii právoplatného rozsudku o zamietnutí žaloby ako nedôvodne podanej, ich vek a s ním súvisiacu\nobavu, že budú v budúcnosti čeliť ďalšiemu sporu zo strany žalobcov, resp. ich právnych nástupcov z\ntoho istého titulu. Okresný súd zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania dôvodnosti nároku uplatneného\nžalobcami, pričom žalobcovia proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodali. Týmto rozhodnutím okresný\nsúd upravil vzájomné vzťahy medzi stranami sporu so záverom, že žalobcovia nepreukázali zákonné\npodmienky vydržania práva prechodu a prejazdu cez pozemky žalovaných, t. j. že by nadobudli právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním (§ 134, § 151o ods. 1 OZ). Je celkom pochopiteľné, že\nžalovaní majú odôvodnený záujem, aby rozsudok okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá,\nnadobudol aj právoplatnosť, čím by založil prekážku veci rozhodnutej (pokiaľ by išlo o identicky\nskutkovo a právne založenú žalobu) a zároveň navodil stav právnej istoty žalovaných voči žalobcom\nspočívajúci v prekážke opätovného uplatnenia už raz zamietnutého nároku. Je nepochybné, že v prípade\nnadobudnutia právoplatnosti rozsudku okresného súdu sa právne postavenie žalovaných posilní, pričom\nmedzi stranami sporu je týmto rozhodnutím vyriešená otázka žalobcami nedôvodne uplatneného nároku\n(domáhať sa určenia existencie práva prechodu a prejazdu vydržaním).\n21/ V prejednávanej veci je naviac procesné postavenie žalovaných špecifické v tom, že k späťvzatiu\nžaloby došlo po vydaní rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, teda žalovaní boli v\nkonaní úspešní. Žalobcom síce nie je možné uprieť procesnú možnosť späťvzatia žaloby aj v takomto\nštádiu konania, avšak toto ich dispozičné oprávnenie je limitované práve nesúhlasom žalovaných a\nvážnymi dôvodmi na ich strane, na základe ktorých so späťvzatím žaloby nesúhlasia. Už samotnú\nprocesnú situáciu žalovaných, ako strany úspešnej v konaní pred súdom prvej inštancie, považuje\nprávna teória za pravdepodobný závažný dôvod ich nesúhlasu so späťvzatím žaloby (Števček, Ficová,\nBaricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké Komentáre,\nC.H.BECK, 2016, str. 1250).\n22/ Odvolací súd pri hodnotení dôsledkov zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu\nvzťahov medzi stranami sporu a pri hodnotení dopadu na postavenie žalovaných dospel k záveru,\nže prípadným zastavením konania na základe späťvzatia žaloby a zrušením vydaného zamietajúceho\nrozsudku okresného súdu, by došlo k zhoršeniu ich postavenia a k zvýšeniu právnej neistoty za\nsituácie, keď bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Rozsudok okresného súdu vyriešil vzťah medzi\nstranami sporu so záverom, že žalobcovia nepreukázali vydržiavací titul na prechod a prejazd cez\npozemky žalovaných, čo však neznamená, že by zriadenie vecného bremena v nevyhnutnom rozsahu\nrozhodnutím súdu v budúcnosti nemohli voči žalovaným iniciovať (§ 151o ods. 1 OZ, príp. § 151o ods.\n3 OZ). Išlo by však o vecné bremeno zriadené za náhradu, teda z pohľadu žalovaných za výrazne\nspravodlivejších podmienok. Odvolací súd preto nevidí rozumný dôvod, prečo by mala opätovne nastúpiť\nprávna neistota medzi stranami sporu na základe späťvzatia žaloby, pripustením ktorého by došlo k\nzrušeniu vydaného rozsudku, ktorý už vzájomný vzťah vysporiadal. Podľa odvolacieho súdu každá\nosoba v postavení žalovanej strany by bola oprávnená dôvodne domáhať sa nepripustenia späťvzatia\nžaloby.\n23/ S prihliadnutím na individuálne okolnosti tohto konania, jeho štádium a procesné postavenie\nžalovanej, dospel odvolací súd k záveru, že žalovanými udávané dôvody sú tak závažné, že bránia\nzastaveniu konania. Súd druhej inštancie preto rozhodol tak, že späťvzatie žaloby podľa § 370 ods. 2\nCSP nepripustil.\n24/ Pokiaľ ide o žalobkyňu 11/, vo vzťahu k nej žalovaný 1/, 2/ nesúhlas so späťvzatím žaloby nevyjadrili\n(žalobkyňa 11/ vzala žalobu späť ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie), preto súd\nprvej inštancie konanie žalobkyne 11/ voči žalovaným 1/, 2/ zastavil (III. výrok). Čo sa týka žalobkyne\n\n9a/, tá obdobný procesný úkon ako žalobcovia 1/- 8/ a 10/ vo veci späťvzatia žaloby po rozhodnutí súdu\nprvej inštancie nerealizovala.\n25/ Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie rozhodne už len o výške\npriznaných trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP, keďže odvolanie proti rozsudku okresného súdu podané\nnebolo.\n26/ Hoci nejde o odvolacie konanie, je potrebné rozhodnúť o trovách druhoinštančného konania. Keďže\no späťvzatí žaloby po vydaní rozsudku súdom prvej inštancie rozhoduje súd druhej inštancie, rozhoduje\naj o trovách druhoinštančného konania. Zohľadniac, že žalovaným s podaním vyjadrenia k späťvzatiu\nžaloby trovy konania nevznikli, súd druhej inštancie rozhodol tak, že im nárok na ich náhradu nepriznal\n(§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, R 72/2018).\n27/ Súdu prvej inštancie tak zostane rozhodnúť len o výške náhrady trov konania ako celku v lehote\ndo 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§\n262 ods. 2 C.s.p.).\n28/ Rozhodnutie senátu súdu druhej inštancie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nstrana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nc) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "1ef20abc-adfe-48c0-b887-8a1b45082d48:a3050954-f54d-4d12-ad9b-5bc11f309ce8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9010899902.1", "spisova_znacka": "6MCdo/17/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/17/2010 z 27. 3. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-03-27", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9010899902.1"}], "citovane_v": []}