{"guid": "b5e2cb4d-6e00-4dc6-bc9e-26e7d613b345:1d421466-68bf-4f6c-a5b6-0a99736f0bd1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1616200841.2", "spisova_znacka": "16Co/104/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/104/2023 z 29. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2026, sp. zn. 16Co/104/2023, ECLI:SK:KSBA:2026:1616200841.2", "identifikacne_cislo": "1616200841", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Daniela Drnáková", "sudca_id": 1433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-daniela-drnakova-1433", "datum_vydania": "2026-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vydržanie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-145.odsek-2", "nazov": "§ 145 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-145.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1950/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-115", "nazov": "§ 115 zákona č. 141/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-115", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1950/paragraf-115"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-116", "nazov": "§ 116 zákona č. 141/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/141/#paragraf-116", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1950/paragraf-116"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1950/141#paragraf-145", "/SK/ZZ/1950/141#paragraf-115", "/SK/ZZ/1950/141#paragraf-116"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d421466-68bf-4f6c-a5b6-0a99736f0bd1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1616200841.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1616200841.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1616200841.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/104/2023\n1616200841\n29. 05. 2026\nMgr. Daniela Drnáková\nECLI:SK:KSBA:2026:1616200841.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov\nJUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu:\nX. T., B.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, J. I., proti žalovaným: 1/ Slovenská republika, za ktorú koná Okresný\núrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, 2/. N.. T. V., L.., B.. XX.X.XXXX, Z. XXXX/XX, X., 3/ N..\nT. W., B.. XX.X.XXXX, V. XXX/XXX, U., 4/ N.. T. W., B.. XX.XX.XXXX, V. XXX/XXX, U., 5/ N.. H. W.,\nB.. X.X.XXXX, W. XX/XX, T., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti\nrozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 7C/138/2016-349, zo dňa 12.4.2022, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalovaným 1/ až 5/ priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným 1/ až 5/ priznal nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 29.1.2016 sa žalobca\ndomáhal voči pôvodným žalovaným 1/ L. I., B.. XX.X.XXXX, Z.. XX.X.XXXX, B. X. Ž. XX, X., 2/ J.R.\nW., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.X.XXXX, B. X. V. XXX, U. a žalovanému 3/ N.. T. V., L.., B.. XX.X.XXXX,\nZ. XXXX/XX, X., určenia vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností\nvedenom Okresným úradom v Malackách, okres T., obec T., katastrálne územie T., na nezaloženom\nliste vlastníctva, ako parcela registra „. Č.. XXX/X - ostatné plochy\no výmere 476 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „. Č.. XXX - ostatné plochy\no výmere 291 m2, a to nehnuteľnosti pod parcelným č. XXX/X, ostatné plochy o výmere 266 m2,\nodčlenenej na základe Geometrického plánu vypracovaného GEO IGS, s.r.o. Bratislava pod č. 56/2015.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom časti nehnuteľnosti ako právny nástupca po svojej tete C. T.,\nna základe darovacej zmluvy. Nehnuteľnosti sa nachádzajú v intraviláne obce T. a tvoria jeden celok,\nsú oplotené drôteným pletivom so železnými a betónovými stĺpikmi s čiastočnou podmurovkou. C. T.\n(teta žalobcu) zdedila nehnuteľnosti po svojich rodičoch v roku 1962. Žalobca si nechal vypracovať\ngeometrický plán č. XX/XXXX, overený pod č. XXXX/XXXX dňa 21.9.2015, pričom nehnuteľnosť, ktorá\nje predmetom žaloby sa označuje ako parcela č. XXX/X. Na nehnuteľnostiach kedysi tiekol T. L.,\npričom koryto potoka koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia bolo\nzregulované, čím sa jeho tok presunul na parcelu č. XXX/X, ktorá vznikla odčlenením pozemkov pôvodne\npatriacich právnym predchodcom žalobcu. Rodina žalobcu o časť parciel prišla a časť im pribudla,\npričom dokumenty k zámene sa nezachovali. V tom čase všetci susedia zarovnali záhradné ploty do\njednej roviny. Rodina žalobcu užívala tento pozemok, oplotila ho a hospodárila na ňom v dobrej viere,\nže je výmenou za ich pozemky, ktoré sa stali súčasťou koryta potoka. Uviedol, že na pozemku, ktorý\n\nnadobudol na základe darovacej zmluvy sa nachádza pás, ktorého vlastníctvo, ale aj zakreslenie v\nregistri katastra nehnuteľností nie je jasné, nakoľko k pozemku parcela č. XXX/X nie je zapísaný vlastník\na nie je založený list vlastníctva a jeho hranice sú širšie, než je časť pozemku užívaná žalobcom.\n3. Ozrejmil, že v prípade pozemku s parcelným č. XXX, ktorý dobromyseľne užíva viac než 50 rokov,\nsú ako vlastníci zapísaní pôvodní žalovaní 1/ a 2/ s podielom každý 1/2 a žalovaný 2/ s podielom\n1/1 s poznámkou, že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k parcele č. XXX bola vyvrátená a\núdaje sa nesmú používať. Mal za to, že vlastnícke právo vydržal, nakoľko časť pozemku užíval on\na jeho právni predchodcovia viac ako 10 rokov. Zároveň uviedol, že pokiaľ sú žalovaní zapísaní v\nkatastri nehnuteľností ako vlastníci spornej časti pozemku, tak jeho naliehavý právny záujem na určení\nvlastníckeho práva je daný. Na preukázanie dobromyseľnosti poukázal na Občiansky zákonník, platný\na účinný v čase vstupu právnych predchodcov do držby, keď v zmysle § 145 ods. 2 platilo, že v\npochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Považoval za nesporné, že oprávnenú držbu\nnadobudol od svojej tety, ktorá mu nehnuteľnosť darovala ako celok, vrátane sporných častí a tak\nju ako zdedenú po svojich rodičoch oprávnene užívala po celý život, pričom žiadny iný vlastník sa k\nnehnuteľnostiam získaným zámenou po celú dobu oprávnenej držby nehlásil a neuplatňoval si vlastnícke\nprávo k nim.\n4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku,\nďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ zomrel po\npodaní žaloby, a to dňa 14.3.2018, uznesením č. k. 7C/138/2016-112, právoplatným dňa 15.1.2021,\nrozhodol o pokračovaní v konaní s dedičom: Slovenskou republikou, za ktorú koná Okresný úrad\nBratislava. Žalovaná 2/ J. W., Z. J. XX.X.XXXX, t. j. ešte pred podaním žaloby, preto uznesením č. k.\n7C/138/2016-70, zo dňa 1.3.2017 konanie voči nej zastavil. Následne na návrh žalobcu uznesením č.\nk. 7C/138/2016-136, zo dňa 24.2.2021 pripustil, aby do konania vstúpili žalovaní 3/ až 5/ ako dedičia\npo zomrelej J. W..\n5. V súvislosti so skutkovým stavom súd prvej inštancie zistil, že podľa listu vlastníctva č. XXXX pre\nkatastrálne územie T. vlastníkmi parcely registra „. Č.. XXX o výmere 291 m2 je pôvodný žalovaný 1/ L.\nI., B.. XX.X.XXXX, Z.. XX.X.XXXX, a to v podiele 1, J. W., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.X.XXXX v podiele\n1 a žalovaný 2/ N.. T. V., L.. v podiele 1/1. Na liste vlastníctva je uvedené, že hodnovernosť údajov o\nvlastníckom práve bola vyvrátená a údaje sa nesmú používať (§ 71 ods. 2 Katastrálneho zákona).\n6. Z darovacej zmluvy vyplynulo, že darkyňa C. T., v zastúpení N.. Y. T., darovala obdarovanému\n(žalobcovi) okrem iného parcelu č. XXX/X o výmere 163 m2, zapísanú na liste vlastníctva č. XXX. Podľa\nčl. II bod 3 zmluvy parcela\nč. XXX/X o výmere 163 m2, vedená ako vodné plochy - staré koryto potoka, je novovzniknutá. V roku\n1960 bola vykonaná regulácia T. L. vedeného na liste vlastníctva\nč. XXXX, parcela č. XXX ako vodná plocha, lebo svojou vodnou eróziou ohrozoval statiku oporného\nmúra na parcele č. XXX. Výstavbou boli odstránené meandre toku tak, že časť parcely č. XXX o výmere\n107 m2 prešla do majetku Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik Bratislava a časť\npozemku o výmere 163 m2 ako novovzniknutá parcela\nč. XXX/X (staré koryto potoka) prešla do majetku C. T. podľa GP 10/2007, zo dňa 3.10.2007, schváleného\nSprávou katastra Malacky dňa 16.10.2007 pod č. 1122/07. Tieto majetkové zmeny neboli doteraz\nprevedené. Z tohto dôvodu bola uzatvorená zámenná zmluva č. 4085/330/2010 medzi Slovenským\nvodohospodárskym podnikom štátny podnik Bratislava a C. T., majiteľkou uvedenej nehnuteľnosti,\ns ktorou boli majetkoprávne nezrovnalosti odstránené. Na základe zámennej zmluvy vydala Správa\nkatastra Malacky rozhodnutie č. V 1481/10, zo dňa 2.7.2010, ktorým povolila zápis vkladu vlastníckych\npráv k nehnuteľnosti do katastra, tak ako je uvedené. V čl. II bod. 4 je uvedené, že parcely\nč. XXX, Č.. XXX, Č.. XXX H. Č.. XXX/X sa nachádzajú v intraviláne obce T. a tvoria jeden celok, sú\noplotené drôteným pletivom so železnými a betónovými stĺpikmi a čiastočnou podmurovkou.\n7. Z osvedčenia o dedičstve Notárskeho úradu Y.. J. T. sp. zn. 12D/609/2011 vyplynulo, že ako dedičia\nzo závetu prichádzali do úvahy N. T., B.. XX.X.XXXX a žalobca. Predmetom dedenia bolo 20 ks\ncenných papierov Druhá strategická, a.s. a nehnuteľnosti nachádzajúce sa na liste vlastníctva č. XXXX\nv katastrálnom území T. a to parcela registra „Q. Č.. XXX, záhrady, o výmere 200 m2. Žiadne iné\nnehnuteľnosti neboli predmetom dedičstva. Z geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného GEO\nIGS s.r.o. dňa 7.9.2015 súd prvej inštancie zistil, že novo navrhovaná parcela č. XXX/X ako ostatné\n\nplochy o výmere 266 m2, ktorá je predmetom určenia vlastníckeho práva, vznikla oddelením od parcely\nregistra „Q. Č.. XXX o výmere 291 m2 ako ostatné plochy. Okrem spornej parcely geometrický plán riešil\nvytvorenie ďalších dvoch parciel a to parcely č. XXX/X o výmere 17 m2 ako ostatné plochy (oddelená\nod parcely registra „. Č.. XX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX) a parcely\nč. XXX/X o výmere 25 m2 ako ostatné plochy (oddelená od parcely registra „Q. Č.. XX zapísanej na liste\nvlastníctva č. XXXX). Zo snímku katastrálnej mapy z roku 20.10.1945 vyplynulo, že parcela č. XXX C.\nvýmere 291 m2 je vo vlastníctve V. X., G.. X. v podiele 1 a L. I.W. v podiele 1. Z rozhodnutia Krajského\nštátneho ústavu pre projektovanie\nzo dňa 11.5.1960 vyplynulo, že projekt úpravy bystriny T. je v celkovej dĺžke 1.428 m.\n8. V písomnej svedeckej výpovedi zo dňa 26.3.2014 manželia T. H. Q. B. uviedli, že pôvodne tiekol v T.\npotok voľne a mal mnoho meandrov. Jeden meander bol pod svahom domu rodiny T. a nad meandrom\noporný múr ich dvora domu. Keďže meander bol veľký a podmýval oporný múr, hrozil zosun dvora a\ndomu. Potok koncom päťdesiatych rokov zregulovali a čiastočne meandre zaviezli a vznikla nová ulica\n- Š., kde majú postavený svoj dom. Ďalej uviedli, že po regulácii potoka rodina T. upravila záhradu a\ncelý pozemok oplotila a využíva ho na svoje účely. Nemali vedomosť o tom, že by sa niekto iný o tento\npozemok staral alebo sa inak zaujímal, podľa ich vedomia vždy patril rodine T.. Z písomnej svedeckej\nvýpovede L. B.\na Y. U. vyplynuli tie isté skutočnosti ako uvádzali manželia B..\n9. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že sporný pozemok bol vždy oplotený, bol súčasťou okolitých pozemkov\na tento užíval on a jeho rodina. Pod rodinným domom bola strž, ktorá vznikla odklonením T. L., a ktorú\nupravili navezením kamennej drte a zeminy, žalobca s bratom v roku 1986 postavili nový vysoký masívny\nmúr, robili tam aj iné úpravy, taktiež bola vykopaná studňa. V roku 2008 sa zistilo, že údaje o spornej\nnehnuteľnosti sú uvedené v katastri nehnuteľností nesprávne a nesmú sa používať. Otec žalobcu to\nchcel riešiť vydržaním, hľadal svedkov, ktorí by potvrdili, že pozemok užívala rodina žalobcu. V roku 2011\npreviedla teta nehnuteľnosti na žalobcu darovacou zmluvou; nikdy teta ani rodičia žalobcu nespomínali,\nže by sa o tento pozemok niekto hlásil. Od roku 1999 rodičia žalobcu chodievali k tete do záhrady,\nžalobca tam chodil pomáhať. Dodal, že pozemok je použiteľný iba s okolitými pozemkami a že naďalej\nvlastní pozemky parcela č. XXX/X H. Č.. XXX/X, ktoré ohraničujú sporný pozemok.\n10. Žalovaný 4/ vo svojom výsluchu uviedol, že jeho rodina vlastnila viacero pozemkov, všetky\nneobhospodarovala, avšak jeho matka mala ústnu dohodu, podľa ktorej niektoré pozemky\nobhospodarovali tretie osoby za úrodu alebo inú protislužbu. Tvrdil, že žalobca nenadobudol sporný\npozemok darovacou zmluvou.\n11. Vo vzťahu k podmienke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd prvej inštancie\nuviedol, že pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je\nvhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva\na či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie.\nUrčovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným\nv katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a\nprávneho stavu. V prejednávanej veci mal za preukázaný naliehavý právny záujem na určení, že parcela\nč. XXX/X o výmere 266 m2 patrí do vlastníctva žalobcu, nakoľko iba na základe rozhodnutia súdu sa\nmôže odstrániť spornosť vlastníckeho práva k parcele a zmeniť právne postavenie žalobcu.\n12. Ďalej sa súd prvej inštancie vysporiadal s čiastočným uznaním nároku zo strany pôvodného\nžalovaného 1/ L.O. I., nakoľko ten vo vyjadrení k žalobe uviedol, že súhlasí s návrhom žalobcu a žiada,\naby mu súd vyhovel. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že na strane žalovaných ide o nútené\nspoločenstvo podľa § 78 C. s. p., keďže sa jedná o určenie vlastníckeho práva a pre úspech v spore je\nnutná účasť všetkých subjektov, teda vlastníkov parcely č. XXX. Zdôraznil, že nútené spoločenstvo je\nzároveň aj spoločenstvom nerozlučným, preto podľa § 77 ods. 2 C. s. p. je potrebné na uznanie nároku\nsúhlas všetkých žalovaných, ktorý nebol daný, a teda nemohol rozhodnúť čiastočným rozsudkom pre\nuznanie.\n13. Na ozrejmenie právneho stavu veci súd prvej inštancie uviedol, že vydržanie je osobitný originárny\nspôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k\nnemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo\n\nmožné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň zákonné predpoklady: (i)\nnadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, (ii) nepretržitosť vydržacej doby,\nktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a (iii)\nspôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky\nokolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držiteľa nemôže vychádzať len\nz posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či\ndržiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu\nna každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých\nvlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,\nstačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom\nna všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby\ntreba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,\nak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj\nnavonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti,\nktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol, teda či mu svedčí\nnejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa teda nemôže byť sám osebe podkladom\npre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby\npráva.\n14. K posúdeniu zákonných podmienok vydržania uviedol, že žalobca popisoval spôsob, akým jeho\nprávni predchodcovia mali sporný pozemok nadobudnúť na základe regulácie T. L. koncom päťdesiatych\na začiatkom šesťdesiatych rokov\n20. storočia. Medzi stranami nebolo sporné, že k regulácii T. L. došlo, keď táto skutočnosť bola\npotvrdená aj písomnými vyhláseniami manželov B., L. B. H. Y. U., susedov žalobcu a vyplynulo\nto aj z rozhodnutia Krajského štátneho ústavu pre projektovanie zo dňa 11.5.1960. Žalobca daným\nrozhodnutím preukazoval a vyvodzoval z neho tvrdenia ohľadom doby užívania. Podľa žalobcu malo\nprísť k uchopeniu držby koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia, teda za\núčinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., v zmysle ktorého bolo potrebné, aby boli naplnené\npodmienky vydržania, teda aj dobromyseľnosť pri nástupe do držby. K dobe užívania pritom nebolo\nspochybnené užívanie sporného pozemku právnymi predchodcami žalobcu, keď ani žalovaní 1/ až 5/\nnepopreli, že žalobca, resp. jeho právni predchodcovia spornú parcelu užívali.\n15. Súd prvej inštancie však konštatoval, že na naplnenie zákonných podmienok vydržania absentovala\njedna zo základných podmienok pre vydržanie, ktorou je nadobúdací titul, od ktorého žalobca\nodvodzoval dobromyseľnosť svojich právnych predchodcov. Zdôraznil, že rozhodnutie Krajského\nštátneho ústavu zo dňa 11.5.1960 neobsahuje informácie akých parciel sa úprava T. L. týkala, uvádza\nlen určitú dĺžku kilometrov a nevyplývajú z neho zmeny parciel a vytváranie nových. Žalobca poukazoval\nna darovaciu zmluvu, ktorá v čl. II bod 3 hovorí o zámennej zmluve č. 4085/330/2010 medzi Slovenským\nvodohospodárskym podnikom štátny podnik a C. T. (tetou žalobcu), túto však nedoložil, nebolo teda\nzrejmé, či mohla súvisieť so zámenou sporného pozemku. Okrem toho z darovacej zmluvy vyplynulo,\nže parcela č. XXX/X o výmere 163 m2 (ktorá z jednej strany ohraničuje spornú parcelu) vznikla až\ngeometrickým plánom č. XX/XXXX (žalobca tento v konaní nedoložil - pozn. súdu prvej inštancie), čo nie\nje v súlade s tvrdením žalobcu ohľadom zámeny pozemkov právnych predchodcov žalobcu so štátom pri\núprave T. L. koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov. Konštatovanie, že okolo sporného\npozemku sú parcely výlučne vo vlastníctve žalobcu (predtým jeho právnych predchodcov), že tvoria\njeden oplotený celok a že všetci susedia naokolo si ploty zarovnali do jednej línie, nezakladá nadobúdací\ntitul k spornej parcele. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.1.2012, sp. zn.\n22Cdo/412/2010, podľa ktorého umiestnenie pozemku a plotu nemôže byť výlučným hľadiskom pre\nposúdenie dobrej viery držiteľa.\n16. Žalobca dobromyseľnosť svojich právnych predchodcov odvádzal od úpravy T. L. a od toho, že pri\núpravách potoka o časť svojich parciel prišli\na preto sa oprávnene domnievali, že výmenou dostali sporný pozemok, avšak nedoložil dôkaz, že došlo k\nzámene a nepreukázal ani svoje tvrdenie, že jeho právni predchodcovia časť svojich pozemkov odstúpili\nštátu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom popísaný právny titul\nnadobudnutia (úprava T. L. a následná zámena pozemkov) nie je právnym titulom, o ktorý by bolo\nmožno oprieť dobromyseľnosť vo vzťahu k spornej parcele. Doplnil, že napokon aj z geometrického\nplánu č. XX/XXXX vyplynulo, že žalobca má oplotené aj ďalšie časti parciel č. XX (17 m2) a č. XX\n\n(25 m2) vo vlastníctve tretích osôb, pričom k týmto častiam sa vydržania nedomáhal. Stotožnil sa\npritom s tvrdeniami žalovaných, že žalobcovo tvrdenie ohľadom nadobudnutia sporného pozemku pri\núprave Mariánskeho potoka je nekonkrétne a všeobecné a chýba označenie pozemku, resp. pozemkov,\nktoré mal štát právnym predchodcom žalobcu zobrať. Záverom zdôraznil, že subjektívne presvedčenie\nprávnych predchodcov žalobcu o tom, že im bol sporný pozemok vymenený za ich vlastný ani napriek\ndlhoročnému užívaniu nestačí ako podmienka vydržania.\n17. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že vlastníctvo k parcele registra „. Č.. XXX o výmere 291\nm2 je duplicitné a je sporné. Právny nástupca žalovaného 1/ podrobne popísal dedenie, resp. prechod\nvlastníckeho páva k tejto parcele a z doložených dôkazov mal súd prvej inštancie za zrejmé, že k\nchybnému zápisu došlo pri dedení po H. I., G.. U., Z.. XX.XX.XXXX, na jej dve deti T. I., B.. XX.XX.XXXX\nH. H. I., B.. XX.X.XXXX, kedy správne mali dediť podiel každý 1, pričom nesprávne dedili podiel každý\n1. Taktiež žalovaný X/ T. V. zdedil nesprávny podiel 1/1 po svojej matke V. V., G.. X., Z.. XX.XX.XXXX,\npričom správne mal dediť podiel 1, čo vyplynulo aj z údajov uvedených v pozemkovoknižnej vložke č.\nXXX, katastrálne územie T.; tento rozpor vedia odstrániť vlastníci na žalovanej strane formou vzájomnej\ndohody alebo prostredníctvom novej žaloby podanej na súd.\n18. Na základe uvedeného súd prvej inštancie za použitia § 115, § 116, § 145 Občianskeho zákonníka\núčinného od 1.1.1951 do 31.3.1964, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 a § 854 Občianskeho\nzákonníka v znení účinnom od 1.4.1964 a § 77 ods. 1, ods. 2,\n§ 78 ods. 1 a § 139 ods. 1 písm. c) C. s. p. žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255\nods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a žalovaným 1/ až 5/, ktorí mali plný úspech vo veci,\npriznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti\nrozsudku.\n19. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným\nzhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania\n(§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n20. Bol názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k záveru, že právnym predchodcom\nžalobcu nesvedčí existencia nadobúdacieho titulu (hoc aj putatívneho), ktorý dostatočne opodstatňuje\nvnútorné presvedčenie právnych predchodcov žalobcu, že sa stali vlastníkom sporného pozemku.\nArgumentoval, že v konaní bolo nesporné, že úprava T. L. na prelome päťdesiatych a začiatkom\nšesťdesiatych rokov bola v obci T. udalosť, ktorá sa dotkla vlastníckych práv mnohých občanov obce\na mal za zrejmé, že vodoprávne konanie bolo vo verejnom záujme a verejnosti v obci bolo známe.\nTaktiež mal za zrejmé, že bez autoritatívneho rozhodnutia štátneho orgánu by k úprave T. L. v takom\nrozsahu nedošlo. Uviedol, že dobromyseľnosť držby sporného pozemku odvodzuje od autoritatívneho\nrozhodnutia štátneho orgánu, ktorý podľa § 29 zákona\nč. 11/1955 Sb. vlastnícke vzťahy pri úprave vodného toku upravil tak, že žalobcovi aj žalovaným\nvýrokom vyvlastnil časti ich pozemkov, ktoré sa predmetnej úpravy týkali a sporný pozemok výrokom\nprikázal žalobcovi. Rozhodnutie štátneho orgánu sa nezachovalo, avšak právne predpisy v tých časoch\numožňovali vyhlásenie rozhodnutia aj ústnou formou, pričom písomné vyhotovenie sa doručovalo iba\nna žiadosť účastníka. Vyhlásenie štátneho orgánu, ktoré, hoc aj ústne, pri miestnom prešetrení nariadilo\núčastníkom vodoprávneho konania upraviť si vlastníctvo k nehnuteľnostiam je titulom, na základe\nktorého boli právny predchodcovia žalobcu v presvedčení, že im vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti\npatrí.\n21. Doplnil, že v prípade, že by sa písomné rozhodnutie štátneho orgánu o majetkoprávnom vyporiadaní\ndochovalo, jednalo by sa o prechod vlastníckeho práva podľa\n§ 114 zákona č. 141/1950 Sb., avšak štátny orgán nedokončil svoju úlohu pri majetko-právnom\nusporiadaní vlastníctva, z toho titulu žalobcovi svedčí oprávnenosť držby sporného pozemku a po\nsplnení ostatných podmienok vydržania aj vlastnícke právo k pozemku. Bol názoru, že držba spornej\nnehnuteľnosti zo strany rodiny žalobcu nemôže byť ničím spochybnená, keďže sa o pozemok starajú\n\na užívajú ho ako svoj vlastný viac ako šesťdesiat rokov a táto skutočnosť bola viacerými svedkami v\nkonaní potvrdená a žalovanými nebola vyvrátená. Poukázal na § 145 zákona č. 141/1950 Sb., ktorý\nupravuje, že v prípade pochybností, sa predpokladá, že držba je oprávnená. Bol názoru, že súd prvej\ninštancie nesprávne vyhodnotil okolnosti vstupu jeho právnych predchodcov do dobromyseľnej držby,\npretože sa v tomto prípade nejedná iba o subjektívne predstavy držiteľa, ale sa prinajmenšom jedná o\ndomnelý právny dôvod. Presvedčenie právnych predchodcov žalobcu, že sporný pozemok vlastnia, sa\nopieralo o rozhodnutie a príkaz vtedajšieho národného výboru, ktorý občanom prikázal, aby si oplotili\nparcely pozdĺž novovzniknutého koryta potoka.\n22. Mal za to, že preukázal nadobúdací titul, ktorý dostatočne opodstatňuje, že sa stal vlastníkom veci, k\nčomu poukázal aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2008, sp.\nzn. 2Cdo/271/2007. K uznaniu nároku a procesnému spoločenstvu vytkol súdu prvej inštancie nesprávne\nprávne posúdenie, pretože zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva, že v posudzovanej veci je\nvyžadovaná pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, nakoľko vo veci nejde o\nnútené procesné spoločenstvo podľa § 78 C. s. p. a ani o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C. s. p.,\nale ide o samostatné procesné spoločenstvo podľa § 76 C. s. p., pretože každý z účastníkov na strane\nžalovaných disponuje so spoluvlastníckym podielom k spornej nehnuteľnosti oddelene od ostatných\nžalovaných. Doplnil, že dôvody, pre ktoré právny predchodca žalovanej 1/ (L. I.) vo vyjadrení sa k žalobe\nuznal nárok žalobcu súvisiaci s tým, že si bol vedomý okolností, na základe ktorých prišlo k úprave T.B.\nL. a s touto úpravou súvisiaceho majetkoprávneho usporiadania sporného pozemku. K návrhu žalovanej\n1/ na vydanie čiastočného rozsudku z dôvodu uznania časti nároku jeho právneho predchodcu sa pripojil\na žiadal, aby súd podľa § 213 C. s. p. v spojení s § 282 C. s. p. vydal čiastočný rozsudok na základe\nuznania časti nároku, nakoľko tomu nebráni žiadna procesná alebo hmotnoprávna prekážka.\n23. Žalovaní 3/ a 5/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu považovali napadnutý rozsudok za vecne a právne\nsprávny. Uviedli, že žalobca sa snaží dôvodnosť napadnutého rozsudku vyvrátiť tvrdením, že okrem\nvyvlastnenia pozemkov nevyhnutných pre realizáciu vodohospodárskeho diela, konajúci štátny orgán\nnariadil účastníkom vodoprávneho konania upraviť si navzájom vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam.\nMali za to, že uvedené tvrdenie je špekulatívnou fiktívnou konštrukciou a vylúčili, aby štátny orgán\nnad rámec úpravy vlastníckych pomerov (napr. tiež vyvlastnením), v rozsahu nutnom na realizáciu\nvodohospodárskeho diela, riešil nad rámec verejných záujmov súkromnoprávne zámeny pozemkov\nresp. iné úpravy vzťahov súkromných osôb. Z výsledkov dokazovania považovali za nesporné, že\nzásahy právnych predchodcov žalobcu týkajúce sa sporných pozemkov (faktické zábery, oplotenia\na nešpecifikované zámeny) boli a zostávajú nedovolenou okupáciou cudzích pozemkov a súd prvej\ninštancie správne vyhodnotil, že žalobcovi chýba titul na nadobudnutie oprávnenej držby ako aj\npreukázanie dobromyseľnosti a vylúčil možnosť vydržania. V otázke čiastočného uznania nároku zo\nstrany pôvodného žalovaného L. I.W. sa stotožnili s argumentáciou súdu prvej inštancie.\n24. Žalovaný 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že žalobca\ndôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k spornému pozemku\nvýrokom správneho orgánu, ktorým časť pozemkov vyvlastnil a súčasne sporný pozemok prikázal\nžalobcovi uviedol prvýkrát až v odvolaní, a teda súd prvej inštancie nemohol dospieť k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdiť. Dôvodil, že z vykonaného dokazovania žiadna\nzmienka o úprave vlastníckych práv pri úprave vodného toku T. L. vyvlastnením časti pozemkov\nžalovaných a žalobcových v spojení\ns výrokom o prikázaní sporného pozemku žalobcovi nevyplýva, ako ani potreba takéhoto usporiadania\na pohnútka smerujúca k potrebe takejto úpravy. Za nedostatočný označil jediný argument žalobcu, že\nvšeobecne záväzné právne predpisy platné v čase regulácie T. L. umožňovali oznámenie rozhodnutia v\nkonaniach vo veciach správnych vo všeobecnosti aj ústnou formou, pričom jeho písomné vyhotovenie\ntakto oznámeného rozhodnutia sa doručovalo iba na žiadosť účastníkov a mal za to, že takýto argument\nnepredstavuje podľa neho zákonný ani putatívny právny titul. Ak by sa aj vychádzalo z právnej\nkonštrukcie žalobcu, v zmysle § 46 ods. 3 vyhlášky č. 144/1959 U.v., pri konaní o vyvlastnení bola\npovinnosť účastníkom doručiť pozvánku na takéto konanie, muselo by tak byť preukázané aspoň\ndoručenie pozvánky, nestačí hypotetické tvrdenie žalobcu.\n25. Poukázal na znenie § 29 ods. 1 zákona č. 11/1955 Sb. o vodnom hospodárstve a\n§ 18 ods. 2 zákona č. 87/1958 Sb., keď z argumentácie žalobcu nevyplýva, že by došlo k žiadosti, či výzve\nštátneho orgánu k uzavretiu dohody o výkupe alebo o užívaní, ktorej uzavretie predpokladajú uvedené\n\nustanovenia a ktorej odmietnutie by zakladalo predpoklad na začatie údajného vyvlastňovacieho\nkonania. Doplnil, že neobstojí ani odvolávanie sa na možné ústne vyhlásenie rozhodnutia (§ 26\nnariadenia č. 20/1955 Sb.), keď ani možnosť ústneho vyhlásenia neznamená, že k písomnému\nrozhodnutiu v takýchto prípadoch nedochádza a uviedol, že zmienka o ustanoveniach upravujúcich\nvyvlastňovanie v rozhodnutí zo dňa 11.5.1960, z ktorej zrejme žalobca odvíja svoju argumentáciu, bola\nv rozhodnutí len ako povinná náležitosť v zmysle § 30 ods. 2 písm. h) nariadenia č. 14/1969 Sb., pričom\nneboli predložené žiadne dohody o majetkoprávnych záležitostiach. Zdôraznil, že v zmysle uznesenia\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 24.4.2017, sp. zn. 3Cdo/17/2016, z hľadiska dobromyseľnosti držby je\nprávne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého\n(putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Bol názoru, že žalobcovi chýba na existenciu domnelého titulu\nnaplnenie objektívnych znakov takéhoto titulu, a to z dôvodu, že v danom prípade absentuie reálna\nexistencia právneho úkonu, od ktorého žalobca odvodzuje svoju argumentáciu, teda chýba úplný základ\nprávneho úkonu, ktorý by niesol reálne znaky objektívnosti, preto nie je možné od tejto skutočnosti\nodvodzovať len nenaplnenie niektorej stránky, ktorá by bránila k vzniku vlastníckeho práva tak ako to\nvyžaduje objektívne právo.\n26. Taktiež mal za to, že za absenciu len niektorej stránky právneho titulu nie je možné považovať\nskutočnosť, že samotné rozhodnutie štátneho orgánu, od ktorého sa domnelý titul odvodzuje sa\nnezachovalo, keď bolo údajne oznámené ústne. Táto absentujúca stránka v spojení s absenciou\nostatných skutočností (neexistencia zmienky o nepristúpení k dohode o výkupe, pozvánky na\nprebehnuté vyvlastňovacie konanie, následného zápisu prechodu vlastníckeho práva do pozemkovej\nknihy) má za následok popretie samotnej skutočnosti ako takej, od ktorej nadobudnutie vlastníckeho\npráva žalobca odvodzuje. Dal do pozornosti, že v danom prípade sa nejedná o prípad, kde by reálne\nexistovalo rozhodnutie štátneho orgánu preukázateľne vykazujúceho znaky riadneho nadobudnutia\nspornej nehnuteľnosti, a ktorému by len chýbala niektorá stránka, ktorá by mu neumožňovala jeho\núplné naplnenie, resp. jeho reálnu platnosť. Vo vzťahu k vydaniu čiastkového rozsudku z dôvodu\nuznania časti nároku právneho predchodcu žalovanej 1/ uviedol, že neboli naplnené všetky podmienky\nna nadobudnite vlastníckeho práva vydržaním, ktoré sú rovnaké a pôsobia voči všetkým žalovaným,\npreto nie je prípustné, aby prechod vlastníckeho práva na základe tohto inštitútu bol priznaný jednému\nzo žalovaných, ak voči ostatným žalovaným prechod vlastníckeho práva na základe toho istého\ninštitútu je kvalifikovaný ako nezákonný, a to z toho dôvodu, že účinky vydržania pôsobia voči všetkým\nspoluvlastníkom rovnako.\n27. Žalovaní 3/ a 5/ sa s vyjadrením žalovaného 4/ plne stotožnili a mali za to, že uviedol odborné\nzdôvodnenie, pre ktoré tvrdenia žalobcu o existencii a oprávnenosti držby na jeho strane, resp. právnych\npredchodcov žalobcu, nadobúdacom titule, vyvlastnení a následnom prikázaní sporového pozemku a\nústnom vyhlasovaní rozhodnutí (bez písomného vyhotovenia) vecne a právne neobstoja, a preto nemôžu\nbyť dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku.\n28. Žalobca v odvolacej replike zotrval na argumentoch uvedených v odvolaní\na uviedol, že žalovaní 3/, 4/ a 5/ účinne nepopreli tvrdenia a odvolacie dôvody vyjadrené v jeho odvolaní.\nDôvodil, že štát vo verejnom záujme zreguloval T. L. na základe vodoprávneho konania podľa zákona č.\n11/1955 Sb. a hoci sa administratívny spis nezachoval, je nespochybniteľné, že sa konanie uskutočnilo\na stavba vodného diela sa postavila. Mal za zrejmé, že pozemky (aj sporný pozemok), ktoré boli v\nprojekte úpravy vodného toku zahrnuté, neboli evidované v súbore geodetických informácií katastra\naž do ROEP-u v roku 2000, základom sa pritom stala pozemková kniha, do ktorej sa od roku 1964\nnezapisovali zmeny. V konaní neboli žiadne listiny o tom, že by došlo k dohode alebo k výkupu pozemkov,\npreto mal za to, že možno dôvodne predpokladať, že štátny orgán použil analogický postup ako v\nnadväznom konaní uvedenom v spise, v zmysle ktorého ak nedôjde k dohode, povoľuje sa vyvlastnenie\nnehnuteľnosti. Zdôraznil zrejmú dôkaznú núdzu kvôli časovému odstupu a fakt, že pozemková kniha\nevidovala vlastnícke práva k nehnuteľnostiam a zmeny v nej sa vykonávali na základe intabulačného\nprincípu, podľa ktorého sa vlastníctvo nadobúdalo až vkladom do pozemkovej knihy, ktorý princíp bol\nzrušený Občianskym zákonníkom č. 141/1950 Sb. a tento síce zápis do pozemkovej knihy predpokladal,\navšak nezapísanie zmeny vlastníckych práv do pozemkovej knihy nebolo sankcionované neplatnosťou\nprechodu podľa § 114 zákona č. 141/1950 Sb..\n29. Z uvedeného dovodil, že skutočnosť, že rozhodnutie, ktorým štát prikázal predchodcom žalobcu\ndo vlastníctva sporný pozemok, nie je vpísané do pozemkovej knihy, nezakladá neplatnosť prechodu\n\nvlastníckeho práva a zakladá oprávnený dôvod na vstup do držby pozemku. Bol názoru, že mu\nprináleží vlastnícke právo k spornému pozemku titulom vydržania, pretože v prospech jeho vlastníckeho\npráva svedčí oprávnený dobromyseľný vstup do držby najneskôr odo dňa 11.5.1960 a nepretržitá\ndržba sporného pozemku počas šesťdesiatich rokov, ktorú nikto nespochybnil. Nesúhlasil s tvrdeniami\nžalovaných 3/ a 5/, že špekulatívne konštruuje, ak tvrdí, že štátny orgán v čase realizácie\nvodohospodárskeho diela nariadil účastníkom vodoprávneho konania upraviť si navzájom vlastnícke\nvzťahy k spornej nehnuteľnosti, nakoľko preukázal, že štát mal v právnych predpisoch zákonné možnosti\nna to, aby upravil vlastnícke vzťahy žalobcu k spornému pozemku. Sporný pozemok bol priznaný jeho\nrodine pri úprave T. L., tak mu to povedali jeho rodinní príslušníci, jeho právni predchodcovia, ktorí boli\nsvedkami udalostí počas úpravy T. L. a takto vykonaná úprava vzťahov bola legálna a legitímna, pričom\ndo podania žaloby ju nikto nespochybňoval.\n30. Žalovaní 3/ až 5/ v odvolacej duplike zotrvali na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu v celom\nrozsahu, pričom dodali, že žalobca sa síce dovoláva zodpovednosti štátneho orgánu za archiváciu\ndokladov a nevykonanie zápisov do evidencie, ale ponecháva bez povšimnutia nezáujem jeho právnych\npredchodcov o usporiadanie vzťahov.\n31. Žalobca v reakcii na odvolaciu dupliku žalovaných 3/ a 5/ uviedol, že ide o stav oprávnenej a poctivej\ndržby trvajúcej 60 rokov. Jasne pritom uviedol všetky podmienky, ktoré zákon ukladá na preukázanie\nvydržania, spôsobilý predmet držby, okamih začatia plynutia oprávnenej držby od 11.5.1960, dobrú vieru,\nnepretržitosť držby a uplynutie vydržacej doby. Poukázal na to, že práve žalovaní nevysvetlili, prečo\ndaný stav 60 rokov akceptovali a nedomáhali sa uchopenia držby k spornému pozemku.\n32. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1\nC. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie\na nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie\nako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.5.2026 (§ 387 ods.\n1, § 219 ods. 3 C. s. p.).\n33. Posúdenie dobromyseľnosti ako predpokladu vydržania je právnym vyhodnotením skutkových\nzistení. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného\nskutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach\núčastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Ich riešeniu predchádza riešenie\nskutkových otázok, teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa\nsúd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový\nstav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový\nstav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym\nči nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej\nnormy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový\nstav.\n34. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd uvádza, že v zhode s názorom\nsúdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dobromyseľnosť držby jeho právnych\npredchodcov. Aj keď žalobca dôvodne argumentoval, že existencia perfektného právneho titulu nie\nje v zmysle už ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít nevyhnutnou podmienkou na uznanie\ndobromyseľnosti vydržania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.5.2024, sp. zn. 1VCdo/1/2024,\nuverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2024 pod č. 15) a\npredstavuje len jeden z dôkazov preukazujúcich oprávnenosť držby, resp. dobromyseľnosť držiteľa, súd\nprvej inštancie správne poukázal na absenciu právneho titulu v spojitosti s okolnosťami uchopenia držby\npredmetnej nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcu.\n35. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania vlastných tvrdení o\nokolnostiach započatia držby, ktoré produkoval v konaní pred súdom prvej inštancie (ústne rozhodnutie\nštátneho orgánu v rámci vodoprávneho konania pri úprave T. L.), keď okrem hypotetických úvah\nspojených s možnosťou ústneho rozhodnutia v správnom konaní v zmysle § 26 zákona č. 20/1955 Sb.\n(správny poriadok), tieto nepodporil žiadnym relevantným dôkazom a taktiež dôkazne nepodložil ani\n\nokolnosti tvrdené darkyňou predmetných pozemkov žalobcovi v darovacej zmluve, na čo oprávnene\npoukázal aj súd prvej inštancie (ods. 40 napadnutého rozsudku).\n36. Napriek medzi stranami nespornej skutočnosti, že k úprave T. L. (bystriny) došlo, vyplývajúcej aj z\nrozhodnutia Krajského štátneho ústavu pre projektovanie poľnohospodárskej a lesníckej výstavby, zn.\nVýst.vod/7-M/57-966/59, zo dňa 11.5.1960, uvedené rozhodnutie nepreukazuje akých parciel sa projekt\ntýkal, v akej výmere, keď ani poukaz na možnosť vyvlastňovacieho konania v predmetnom rozhodnutí\nnepreukazuje tvrdenie žalobcu, že predmetný pozemok získali jeho právni predchodcovia zámenou za\npozemok, na ktorý bol presmerovaný tok T. L..\n37. Rovnako súd prvej inštancie správne poukázal aj na skutočnosť, že tvrdenie, že právni\npredchodcovia žalobcu si po vykonanej regulácii T. L. na pokyn vtedajšieho národného výboru zarovnali\npozemky a tieto oplotili a užívali nerušene viac ako 60 rokov, nezakladá bez ďalšieho záver o\ndobromyseľnom uchopení držby spornej nehnuteľnosti a tento nemožno založiť ani na samotnej\nargumentácii žalobcu, že štát mal možnosti vyvlastniť pozemky a upraviť vzťahy právnych predchodcov\nžalobcu k spornému pozemku. S poukazom na uvedené nemožno preto prisvedčiť žalobcovi, že\ndostatočne preukázal putatívny (domnelý) právny titul, ktorý by odôvodňoval vnútorné presvedčenie jeho\nprávnych predchodcov o tom, že sporný pozemok im patril v čase vstupu do držby aj počas jej trvania.\n38. V nadväznosti na uvedené neobstojí ani poukaz na § 145 ods. 2 zákona\nč. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, v znení účinnom od 1.1.1951 do 31.3.1964, v zmysle ktorého sa\nv pochybnostiach predpokladá, že držba je oprávnená, keď v okolnostiach prejednávanej veci nejde\no objektívnu nemožnosť preukázať okolnosti, na ktorých je tvrdenie o dobromyseľnosti založené ani o\nnemožnosť preukázať vnútorný subjektívny stav mysle (o tom, že vec držiteľovi patrí), ale pochybnosť\nexistuje z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu k ním tvrdeným skutočnostiam,\nktorú skutočnosť zdôraznil aj súd prvej inštancie (najmä okolnosti uvedené darkyňou C. T. v darovacej\nzmluve z roku 2011), z ktorých žalobca odvodzoval dobromyseľnosť držby predmetnej nehnuteľnosti.\n39. Vo vzťahu k námietke, že nebolo rozhodnuté čiastočným rozsudkom o uznaní odvolací súd dáva\ndo pozornosti, že týmto spôsobom nebolo možné rozhodnúť, nakoľko hoci pôvodne žalovaný 1/ L. I. bol\nsamostatným vlastníkom podielu na spornej parcele registra „. Č.. XXX, za situácie, kedy nie je vyriešená\notázka veľkosti podielov všetkých podielových spoluvlastníkov, k čomu odvolací súd poukazuje na zápis\nna liste vlastníctva\nč. XXXX, pre katastrálne územie T., že hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k parcele č. XXX bola\nvyvrátená a údaje sa nesmú používať (§ 71 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností), nemožno\nvo vzťahu len k jednému z nich riešiť túto otázku prejudiciálne.\n40. S poukazom na uvedené nebolo teda možné uznať súhlas pôvodne žalovaného 1/ ako jedného zo\nspoluvlastníkov dotknutej nehnuteľnosti, pokiaľ jeho spoluvlastnícky podiel bol sporný medzi ostatnými\nspoluvlastníkmi, preto odvolací súd po preskúmaní odvolacieho dôvodu, že konanie má inú vadu,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci konštatuje nenaplnenie tohto odvolacieho\ndôvodu.\n41. Pretože žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by boli\nspôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo\nvýroku vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).\n42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným 1/ až 5/, ktorí mali v odvolacom\nkonaní plný úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\n\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}