{"guid": "2d35a4f8-1a82-4b35-b6ee-32791434b447:ecdb1bee-b79f-4b7a-b6d9-77dbad0f85f8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1622200776.3", "spisova_znacka": "6Co/139/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/139/2025 z 24. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2026, sp. zn. 6Co/139/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1622200776.3", "identifikacne_cislo": "1622200776", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Janics Bajánková", "sudca_id": 1240, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-janics-bajankova-1240", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ecdb1bee-b79f-4b7a-b6d9-77dbad0f85f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1622200776.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1622200776.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1622200776.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/139/2025\n1622200776\n24. 06. 2026\nMgr. Jana Janics Bajánková\nECLI:SK:KSBA:2026:1622200776.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek\nsenátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v spore žalobcov: 1/ W.. C. E., L.. XX.X.XXXX,\nB. XX, O., 2/ AV GAST s.r.o., Hečkova 4, Košice, IČO: 31 711 642, zastúpených Advokátska kancelária\nVASIĽ & partners, s.r.o., Kupeckého 320/33, Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: W.. C.L. T., L..\nXX.XX.XXXX, T. XXX, C., zastúpenému ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., Františkánska 5, Košice,\nIČO: 52 082 881, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného\nsúdu Malacky zo dňa 18. júna 2025, č. k. 27C/40/2022-1380, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom č. k. 27C/40/2022-1380, zo dňa 18.6.2025, súd prvej inštancie žalobu\nzamietol (výrok I.) a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/ a žalobcovi\n2/ v rozsahu 100 % (výrok II.).\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu\nMalacky dňa 6.4.2022 domáhali určenia, že Kúpna zmluva uzatvorená dňa 9.4.2019 vo forme Notárskej\nzápisnice č. NZ 139/2019 vyhotovenej notárkou JUDr. Hanou Kulhánkovou so sídlom v Hradci Králové,\nmedzi B. C., J. N. A. XX, T., C., L.. XX.X.XXXX ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, na\nzáklade ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného\nrozhodnutím katastrálneho úradu pre T. T., č.k. V-3930/2019-062, je voči žalobcovi 1/ a žalobcovi\n2/ právne neúčinná (ďalej ako „Kúpna zmluva“). Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalobca 1/ má\nvymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi B. C., J. N. A. XX, T., C., L.. XX.X.XXXX (ďalej ako „Dlžník“) vo\nvýške 326.266,14 eura s dohodnutým úrokom 10% ročne z dlžnej sumy od 16.3.2022 do splnenia dlžnej\nsumy (ďalej ako „Pohľadávka 1“), splatnú dňa 31.3.2022, ktorá vznikla na základe Dohody o nahradení\nzáväzkov novým záväzkom zo dňa 16.3.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.3.2022. Žalobca 1/ má\nvymáhateľnú pohľadávku voči Dlžníkovi vo výške 32.016,08 USD s dohodnutým úrokom 10% ročne\nz dlžnej sumy od 16.3.2022 do splnenia dlžnej sumy (ďalej ako „Pohľadávka 2“), splatnú 31.3.2022,\nktorá vznikla na základe Dohody o nahradení záväzkov novým záväzkom zo dňa 16.3.2022 v znení\nDodatku č. 1 zo dňa 30.3.2022. Žalobcovia podotkli, že spoludlžníkom pri tejto Pohľadávke 2 je okrem\nDlžníka aj pán W.. O. E.. Žalobca 2/ má vymáhateľnú pohľadávku voči Dlžníkovi vo výške 60.041,30\neur s dohodnutým úrokom 10% ročne z dlžnej sumy od 16.3.2022 do splnenia dlžnej sumy (ďalej\nako „Pohľadávka 3“), splatnú 31.3.2022, vzniknutú na základe Dohody o nahradení záväzkov novým\nzáväzkom zo dňa 16.3.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.3.2022. Žalobca 2/ má ďalej vymáhateľnú\npohľadávku voči Dlžníkovi vo výške 513.984,76 eur s dohodnutým úrokom 10% ročne z dlžnej sumy\nod 16.3.2022 do splnenia dlžnej sumy (ďalej ako „Pohľadávka 4“), splatnú 31.3.2022, ktorá vznikla\nna základe Dohody o nahradení záväzkov novým záväzkom zo dňa 16.3.2022 v znení Dodatku č. 1\nzo dňa 30.3.2022. Spoludlžníkom pri tejto Pohľadávke 4 je okrem Dlžníka aj spoločnosť MULIMPEX\n\nHUNGARY Kft., v mene ktorej koná Dlžník. Žalobca 2/ má vymáhateľnú pohľadávku voči Dlžníkovi aj\nvo výške 68.851,27 eur s dohodnutým úrokom 10% ročne z dlžnej sumy od 16.3.2022 do splnenia\ndlžnej sumy (ďalej len „Pohľadávka 5“), splatnú 31.3.2022, vzniknutú na základe Dohody o nahradení\nzáväzkov novým záväzkom zo dňa 16.3.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.3.2022. Spoludlžníkom pri\ntejto Pohľadávke 5 je okrem Dlžníka aj spoločnosť RVIMPEX, s.r.o., v mene ktorej koná pán W.. O. E..\nŽalobcovia v žalobe uviedli, že Dlžník svoju povinnosť uhradiť vyššie uvedené pohľadávky opakovane\npísomne uznal čo do dôvodu a výšky, čo je zrejmé z priložených Dohôd o nahradení záväzkov novým\nzáväzkom, ako aj z Dodatkov k týmto dohodám. Uvedené pohľadávky žalobcov voči Dlžníkovi vznikli\nnováciou, teda pôvodné záväzky Dlžníka splatné v roku 2018 boli dohodou strán nahradené novšími\nzáväzkami Dlžníka splatnými v roku 2020, a následne novšími záväzkami Dlžníka splatnými v roku 2022.\nV čase, kedy vznikli vyššie uvedené pohľadávky žalobcov, bol Dlžník vlastníkom komplexu nehnuteľností\n- pozemkov a stavieb nachádzajúcich sa v Českej republike, ktoré boli spolu s „Vlečkou Račice“, teda\nbývalou vojenskou vlečkou, prevedené Kúpnou zmluvou. Poznamenali, že predmetné nehnuteľné a\nhnuteľné veci sú spolu v hodnote 110.115.540 Kč, a predstavovali sumu 4.298.365,99 eur. Prevod\nvlastníckeho práva sa mal podľa Kúpnej zmluvy realizovať odplatne, za kúpnu cenu vo výške 700.000\neur. Žalobcovia sa domáhali, aby súd určil túto Kúpnu zmluvu za právne neúčinnú.\n3. Žalobcovia ďalej v žalobe uviedli, že Kúpnu zmluvu majú za odporovateľný právny úkon z toho\ndôvodu, že žalovaný nadobudol uvedené nehnuteľnosti a hnuteľné veci v hodnote 4,3 mil. eur od Dlžníka\nza neprimerane nízku odplatu vo výške 0,7 mil. eur. Navyše túto neprimerane nízku odplatu žalovaný\nuhradil formou zápočtu pohľadávok; pričom samotná Kúpna zmluva obsahuje dohodu o započítaní\npohľadávok. Vzhľadom na okolnosti prípadu sa pohľadávka žalovaného voči Dlžníkovi (ktorá bola\nzapočítaná s kúpnou cenou z Kúpnej zmluvy) javí ako fiktívna a vyfabulovaná iba z dôvodu, aby účastníci\nKúpnej zmluvy zakryli to, že v skutočnosti bol predmet kúpy prevedený na žalovaného bezodplatne.\nOkrem toho, bol Dlžník už v čase podpisu Kúpnej zmluvy účastníkom iného súdneho konania, v ktorom\nOkresný súd v Hradci Králové rozsudkom sp. zn. 13C/293/2017, zo dňa 07.02.2019, uložil Dlžníkovi\npovinnosť zaplatiť sumu 597.000 Kč spolu s príslušenstvom inému veriteľovi - AIZA s.r.o., Palackého\n221, Jaroměř, Česká republika, IČO: 27 417 611. Dlžník svoj odporovaný právny úkon vykonal v čase,\nkedy nielen žalobcovia voči nemu disponovali vysokými pohľadávkami, ale zároveň v tom čase už iný\nveriteľ vymáhal svoju pohľadávku od Dlžníka. Spornou Kúpnou zmluvou sa Dlžník zbavil svojho jediného\nhmotného majetku. Tvrdili, že žalovaný o tomto úmysle Dlžníka musel vedieť, nakoľko nadobúdal\nrozsiahly komplex nehnuteľností za zlomok reálnej hodnoty, približne za 16% skutočnej hodnoty týchto\nnehnuteľností. Žalobcovia mali za to, že v danej veci je daný dôvod odporovateľnosti právnemu úkonu\npodľa § 42a ods. 2, § 42a ods. 5 písm. a), § 42a ods. 5 písm. b) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Občiansky zákonník“).\n4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zhrnul priebeh konania, podstatné vyjadrenia\nsporových strán, záverečné reči sporových strán, ozrejmil obsah predložených listinných dôkazov, zhrnul\nobsah výpovedí žalovaného a Dlžníka. Napadnutý rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 42a ods.\n1, ods. 2, § 42b ods. 2, ods. 4, § 570 ods. 1 zákona Občianskeho zákonníka, čl. 4 ods. 1, čl. 7 ods. 1 písm.\na), čl. 24 ods. 1, čl. 25 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlametu a Rady č. 1215/2012 o právomoci a o\nuznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej ako „Nariadenie Brusel Ia“),\nčl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 z 17. júna 2008 o rozhodnom\npráve pre zmluvné záväzky (ďalej ako „Nariadenie Rím I.“).\n5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že predmetom tohto konania bola žaloba žalobcov na vyslovenie\nneúčinnosti právneho úkonu - Kúpnej zmluvy zo dňa 9.4.2019, ktorou Dlžník B. C. previedol na\nžalovaného rozsiahly komplex nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľnosti Českej republiky za\nkúpnu cenu 700.000 eur. Žalobcovia tvrdili, že uspokojenie ich vymáhateľných pohľadávok bolo týmto\núkonom ukrátené, Dlžník úkon vykonal v úmysle veriteľov ukrátiť a žalovaný, ako osoba, ktorá mala z\ntohto právneho úkonu prospech, o úmysle Dlžníka ukrátiť veriteľov vedel. Poznamenal, že nehnuteľnosti,\nktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy sa nachádzajú v Českej republike, Kúpna zmluva bola uzavretá\nv Českej republike a Dlžník je osoba s bydliskom v Maďarskej republike, preto ide o vec s cudzím\nprvkom, kde bolo potrebné z hľadiska právneho posúdenia veci v prvom rade vyriešiť otázku právomoci\nslovenských súdov konať o neúčinnosti právneho úkonu a následne vyriešiť otázku rozhodného práva,\nktoré sa bude na danú vec vzťahovať. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že po preskúmaní veci dospel k\nzáveru, že je daná právomoc slovenských súdov na konanie vo veci samej podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia\nBrusel Ia, a to z dôvodu, že žaloba smeruje voči osobe s bydliskom na území Slovenskej republiky.\n\nAplikáciou Nariadenia Rím I. a čl. III. bodu 2 Dohôd o nahradení záväzkov novým záväzkom dospel\nďalej k záveru, že na právny vzťah vzniknutý medzi veriteľmi a Dlžníkom sa aplikuje právny poriadok\nplatný na území Slovenskej republiky; a z toho dôvodu ustálil, že rozhodným právom, ktoré je potrebné\nna daný spor aplikovať, je právo Slovenskej republiky.\n6. K procesnému útoku žalobcov spočívajúcom v tom, že samotná Kúpna zmluva môže byť považovaná\nza neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu nízkej kúpnej ceny a taktiež pre obchádzanie zákona,\nnakoľko v Kúpnej zmluve bola dohodnutá kúpna cena vo výške 700.000 eur, ktorá bola zaplatená\nzapočítaním na pohľadávku titulom zmluvy o pôžičke vo výške 500.000 eur uzavretej dňa 1.7.2012 a vo\nvýške 200.000 eur uzavretej dňa 1.3.2017, pričom žalovaný nadobudol majetok v hodnote 4,3 mil. eur,\nresp. 3,5 mil. eur, čo je 21,5-krát, resp. 17,5-krát nižšia cena ako kúpna cenu uvedená v Kúpnej zmluve;\nsúd prvej inštancie uviedol, že v spore nebol predložený jediný dôkaz o tom, že bola suma 500.000 eur\nodovzdaná v hotovosti, avšak napriek tomu dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania neplatnosť\nkúpnej zmluvy konštatovať nemožno. Zastával názor, že aj keby bola kúpna cena neprimerane nižšia\nako hodnota nehnuteľnosti, táto skutočnosť sama o sebe (bez ďalšieho) by neplatnosť Kúpnej zmluvy\nnespôsobila. Zdôraznil, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, zmluvné strany Kúpnu zmluvu\npodpísali slobodne a na postupe uzavretia Kúpnej zmluvy sa dohadovali spoločne; v čase uzavretia\nKúpnej zmluvy kooperovali a konali ešte ako akýsi obchodní partneri, s tým, že okolnosti uzavretia\nKúpnej zmluvy opísal samotný Dlžník ako zmluvná strana odporovaného právneho úkonu tak, že dohodli\nkúpnu cenu 700.000 eur, lebo žalovaný iný majetok nemal a nemal ako vyrovnať hodnotu nehnuteľností;\nnemali na výber, len toto započítať, lebo už nemali čo iné započítať. Súd prvej inštancie mal na uvedenom\nzáklade za to, že vôľa oboch zmluvných strán bola Kúpnu zmluvu uzavrieť presne tak, ako ju uzavreli.\nUviedol, že Dlžník potvrdil len to, že kúpna cena bola zaplatená zápočtom, a že pohľadávky, ktoré boli\npredmetom zápočtu boli zmluvne antidatované, zmluvy o pôžičke mali byť podľa Dlžníka podpísané\nv roku 2018; pričom žalovaný túto skutočnosť nepriamo potvrdil, keď uviedol, že podpisoval zmluvy v\nroku 2018. Súd prvej inštancie ozrejmil, že toto však samé o sebe nespôsobilo neplatnosť celej Kúpnej\nzmluvy, pretože by šlo prípadne len o neplatnosť v časti dohodnutého spôsobu vyplatenia kúpnej ceny,\nčo nie je podstatnou náležitosťou Kúpnej zmluvy (tým je len určenie kúpnej ceny), eventuálne by to mohlo\nspôsobiť neplatnosť v časti zápočtu, ale to by nemalo vplyv na celý právny úkon - Kúpnu zmluvu. Ďalej\nobjasnil, že pri pôžičke, ktorá je reálnym kontraktom je relevantné, či boli peniaze skutočne odovzdané a\nči medzi veriteľom a Dlžníkom došlo k dohode o povinnosti Dlžníka dlžnú sumu vrátiť a nie to, kedy bola\nfakticky zmluva o pôžičke spísaná a datovaná. Z priloženého potvrdenia o transakcii mal za preukázané,\nže žalovaný odoslal Dlžníkovi pôžičku v sume 200.000 eur dňa 1.3.2017. Poznamenal, že Dlžník tvrdil,\nže aj zmluva o pôžičke datovaná 1.7.2012 bola spísaná v roku 2018, že zmluvy boli spísané naraz,\npričom došlo v nich aj ku chybe v písaní pri uvedení výšky pôžičky, čo malo nastať preto, lebo sa zmluvy\ntlačili naraz; Dlžník taktiež tvrdil, že v deň podpisu zmluvy o pôžičke od žalovaného sumu 500.000 eur\nneprevzal, nepoprel však tvrdenie žalovaného, že ku dňu skutočného podpisu zmluvy o pôžičke určite\nDlžníkovi požičal aspoň 500.000 eur; pričom konkrétne žalovaný uviedol, že dňa 5.4.2012 poskytol\nDlžníkovi sumu 100.000 eur a dňa 3.7.2012 sumu 200.000 eur, okrem toho mu dával kopec peňazí, lebo\nmu dôveroval. Súd prvej inštancie podotkol, že žalovaný tým zdôvodnil aj svoje pohnútky k uzavretiu\nKúpnej zmluvy, pričom Dlžníka poznal od roku 2012 a finančne mu vypomáhal z toho dôvodu, že si\nmyslel, že budú obchodní partneri a rozbehnú spolu podnikanie. Žalovaný ďalej uviedol, že požičal\nDlžníkovi 200.000 eur na zaplatenie časti kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, ktorú mal Dlžník\nuhradiť Ministerstvu obrany ČR ako predávajúcemu; a že dal Dlžníkovi aj 200.000 eur, pretože Dlžník\ntvrdil, že keby mal peniaze, tak kúpi určitú technológiu, ktorú keď predá, vráti žalovanému 400.000\neur, s tým, že mu mal ukázať aj znalecký posudok na túto technológiu, aby mu žalovaný veril. Keď\nuž však bolo tých pôžičiek veľa a nemal ani na jednu potvrdenie, začal byť žalovaný v napätí, ale\nkeď sa na neho nehnuteľnosti previedli, bol kľudnejší, že už má tie pôžičky aspoň nejak „poistené“.\nZ uvedeného mal súd prvej inštancie za zrejmé, že pôžičky žalovaný Dlžníkovi skutočne v nejakom\nrozsahu do uzavretia Kúpnej zmluvy poskytol. Podotkol, že sumu 700.000 eur si zmluvné strany zvolili\nslobodne, pričom sám Dlžník uviedol, že nemali na výber, museli to tak urobiť, lebo už nemali čo iné\nzapočítať; z Dlžníkovej výpovede teda vyplývalo len to, že popiera dátum podpísania zmlúv o pôžičke,\navšak skutočnosť poskytnutia peňazí od žalovaného opísal hmlisto; z čoho súd prvej inštancie vyvodil,\nže suma pôžičiek v sume spolu 700.000 eur mohla byť skutočne reálna. Vo svetle týchto skutočnosti\nsúd prvej inštancie vyhodnotil, že bez ohľadu na datovanie zmlúv o pôžičke, nemožno konštatovať\nneplatnosť celej Kúpnej zmluvy; práve naopak, možno dospieť k záveru, že zmena dátumu na zmluve o\npôžičke nie je ani obchádzaním zákona. Dodal, že samotná skutočnosť určenia nižšej kúpnej ceny ako\nje skutočná hodnota nehnuteľností nespôsobuje neplatnosť Kúpnej zmluvy bez ďalšieho. Z vykonaného\n\ndokazovania mal skôr za zrejmé, že Dlžník a žalovaný uvedený právny úkon chceli v čase podpisu\nuzavrieť presne tak, ako ho uzavreli, teda za kúpnu cenu 700.000 eur a navyše zaplatenú formou\nzapočítania voči pohľadávkam titulom zmlúv o pôžičke.\n7. Pokiaľ sa jedná o podmienky odporovateľnosti právneho úkonu ako takého, súd prvej inštancie mal\nza jednoznačné, že žaloba žalobcov bola podaná včas, keďže právny úkon bol uzavretý dňa 9.4.2019,\nprávne účinky zápisu do katastra nehnuteľnosti nastali dňa 11.4.2019, a žaloba bola podaná dňa\n6.4.2022, t.j. v zákonom stanovenej trojročnej lehote. Ďalej dal do pozornosti, že prvým predpokladom\nuplatnenia subjektívneho odporového práva veriteľa je existencia koreálneho veriteľsko-dlžníckeho\nzáväzkového vzťahu, v rámci ktorého existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť veriteľovi dlh a\noprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu; normatívny text túto skutočnosť vyjadruje ako\npožiadavku na existenciu tzv. vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Zdôraznil, že druhým predpokladom\nvzniku subjektívneho odporového práva je tzv. ukracujúci právny úkon medzi dlžníkom a kvalifikovanou\ntreťou osobou, resp. v prospech takejto osoby; tretím predpokladom vzniku odporového oprávnenia\nveriteľa je charakter odporovateľného právneho úkonu ako úkonu in fraudem creditoris, musí ísť teda o\núkon, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti domáhania sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka. Posledným\nkritériom vzniku subjektívneho odporového práva je existencia kvalifikovaných predpokladov na strane\ntretej osoby, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uzatvoril, resp. ktorá mala z tohto úkonu\nprospech (ak ide o úkon jednostranný), ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín: a) subjektívna vedomosť\ntretej osoby o fraudóznom úmysle dlžníka, a b) právny status tretej osoby, ktorý sa posudzuje objektívne\na bez ohľadu na subjektívnu vedomosť tretej osoby o úmysloch dlžníka, resp. ktorý vo vzťahu k tejto\nosobe zakladá relevantnú právnu domnienku.\n8. K otázke, či medzi žalobcom a Dlžníkom bol v čase uzavretia odporovanej Kúpnej zmluvy veriteľskodlžnícky vzťah a či tento istý vzťah trvá až do dňa rozhodovania súdu, súd prvej inštancie poznamenal, že\nide o otázku aktívnej vecnej legitimácie. Pripomenul, že žalobcovia ako veritelia tvrdili, že ich pohľadávky\nvyplývajú z piatich Dohôd o nahradení záväzku novým záväzkom zo dňa 16.3.2022 (t.j. mesiac pred\npodaním žaloby), pričom pôvodné záväzky „vznikli v roku 2018“; pôvodné záväzky spočiatku žalobcovia\nneidentifikovali, neskôr do konania doložili Dohody o nahradení záväzkov zo skorších dátumov, z ktorých\nsúd prvej inštancie zistil, že keď odporovaná Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 9.4.2019, tak v čase\njej uzavretia veriteľsko-dlžnícky vzťah medzi žalobcami a Dlžníkom existoval. Uviedol, že v dohodách\ndatovaných dňa 4.9.2018 boli ako pôvodné záväzky medzi žalobcami a Dlžníkom uvádzané zmluvy\no pôžičke, dohody o ukončení právnych vzťahov založených kúpnymi zmluvami alebo zmluvami o\ndielo. Ďalej akcentoval, že žalobcovia predloženými Dohodami o nahradení pôvodného záväzku novým\ndatovanými dňa 15.10.2020, spôsobili zánik záväzkov existujúcich v čase uzavretia odporovanej Kúpnej\nzmluvy; nakoľko z čl. II bod 1 týchto Dohôd jednoznačne vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli, že\nku dňu podpisu týchto dohôd sa pôvodný záväzok veriteľov nahrádza novým záväzkom dlžníka podľa\nods. 2 toho istého článku. Vyslovil názor, že vôľa žalobcov ako veriteľov a Dlžníka tak smerovala\njednoznačne k tomu, že pôvodný záväzok (pričom takto bol aj záväzok označený vždy v nadpise čl.\nI Dohôd) zanikne a nahradia ho novým záväzkom (takisto záväzok takto označený nadpisom v čl.\nII Dohôd); v záhlaví uvedených dohôd samotné zmluvné strany uviedli, že dohody uzatvárajú podľa\n§ 570 Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na to, že privatívna\nnovácia (§ 570 Občianskeho zákonníka) patrí medzi skutočnosti spôsobujúce zánik záväzkov na\nzmluvnom základe a bez uspokojenia veriteľa; a preto vyhodnotil, že uzavretím Dohôd o nahradení\nzáväzkov novým záväzkom zo dňa 15.10.2020 došlo jednoznačne k zániku záväzkov existujúcich\nv čase uzavretia odporovaného právneho úkonu. Veriteľsko-dlžnícke vzťahy, ktoré existovali ku dňu\nuzavretia odporovaného právneho úkonu tak už ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie neexistovali.\nNa uvedenom základe tak dospel k záveru, že vo veci nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcov.\nDodal, že prihliadol aj na skutočnosť, že objektívne právo ponecháva účastníkom záväzkových vzťahov\npomerne širokú voľnosť pri úprave vzájomných práv a povinností; je preto plne v ich subjektívnej\ndispozícii, či záväzkovo-právny vzťah založia (§ 489 Občianskeho zákonníka), zmenia (§ 516 ods. 1\nObčianskeho zákonníka), zrušia, eventuálne upravia medzi sebou práva sporné alebo pochybné (§ 585\na nasl. Občianskeho zákonníka); účastníci sa môžu v súlade s princípom autonómie slobodnej vôle\ndohodnúť aj tak, že doterajší záväzok zrušia a nahradia ho novým (privatívna novácia, dohoda o obnove).\nSkonštatoval, že na rozdiel od iných právnych skutočností, ktoré majú za následok zánik záväzkov,\nprivatívna novácia súčasne nahrádza doterajší záväzok novým; vôľa účastníkov zrušiť doterajší záväzok\na namiesto neho zriadiť záväzok nový (tzv. animus novandi) musí jednoznačne vyplývať z obsahu ich\ndohody. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia s Dlžníkom\n\nuzavreli sériu Dohôd o nahradení záväzkov novým záväzkom dňa 4.9.2018, dňa 15.10.2020 a dňa\n16.3.2022; nešlo teda medzi nimi o ojedinelý právny úkon. Z Dohôd zo dňa 4.9.2018 vyplynulo, že\npôvodné záväzkové vzťahy medzi nimi vznikali už od roku 2013; od tohto času tak veritelia a Dlžník mali\nmedzi sebou vzájomné vzťahy založené pôžičkami, kúpnymi zmluvami, zmluvami o dielo, dohodami\no ukončení právnych vzťahov, atď., t.j. od tohto času vstupovali do vzájomných občianskoprávnych,\nprípadne obchodnoprávnych vzťahov. Keďže teda ku dňu rozhodnutia súdu už neexistoval veriteľskodlžnícky vzťah, ktorý tu bol v čase uzavretia odporovaného právneho úkonu (existoval nový, ktorý vznikol\naž po uzavretí Kúpnej zmluvy), keďže uzavretím Dohôd zo dňa 15.10.2020 (ako aj Dohôd zo dňa\n16.03.2022) zanikol, súd prvej inštancie uzavrel, že veritelia nie sú aktívne vecne legitimovaní v tomto\nspore; a preto žalobu zamietol.\n9. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v spore nebol preukázaný\nani ukracujúci úmysel Dlžníka a vedomosť žalovaného o tomto úmysle, ako ďalšia z podmienok\nodporovateľnosti právneho úkonu. Ozrejmil, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobcov;\nktorí tvrdili, že žalovanému musel byť známy úmysel Dlžníka už len z toho, že nadobúdal nehnuteľnosti\nza „zlomok“ skutočnej ceny. Súd prvej inštancie mal za to, že vedomosť žalovaného o prípadnej nižšej\ncene ešte nedokazuje, že Dlžník konal v úmysle ukrátiť veriteľa; sám Dlžník vo svojej svedeckej výpovedi\ntotiž uviedol, že sa so žalovaným na prevode dohodli a žalovanému o existencii veriteľov povedal a\nvysvetlil žalovanému, že bude potrebné po podpise Kúpnej zmluvy zriadiť veriteľom záložné právo.\nDôvodil, že uvedené samé o sebe o úmysle Dlžníka veriteľov ukrátiť nesvedčí. Dal do pozornosti, že\nDlžník sám vypovedal, že s podpisom Kúpnej zmluvy sa ponáhľali, pretože aj na žalovaného tlačil jeho\nveriteľ, od ktorého si požičal 200.000 eur s úrokom 5% mesačne a potrebovali to stopnúť, pretože veriteľ\nsa mal vyhrážať žalovanému a jeho rodine. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný vypovedal, že\nDlžníkovi napožičiaval peniaze a nemal na to skoro žiaden doklad, tak bol rád, keď sa nehnuteľnosti\nna neho previedli, pretože to mal aspoň takto „poistené“; žalovaný uviedol aj to, že požičal Dlžníkovi\nsumu 200.000 eur na zaplatenie časti kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti, ktorú Dlžník vyplatil\nMinisterstvu obrany ČR pri kúpe týchto nehnuteľností; pôvodná kúpna cena predmetných nehnuteľností\nbola pritom cca 12.000.000 Kč (cca 500.000 eur); teda žalovaný požičal Dlžníkovi skoro polovicu kúpnej\nceny. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že samotný žalovaný bol tiež veriteľom Dlžníka. Ďalej\nsúd prvej inštancie dôvodil, že Dlžník vo svojom výsluchu tvrdil, že ešte pred odporovanou Kúpnou\nzmluvou, v čase, keď nehnuteľnosti vlastnil ešte on, mali dohadovať so žalovaným spísanie záložných\nzmlúv v prospech žalovaného a v prospech žalobcov, pričom žalovaný mal byť záložným veriteľom v\nprvom rade. Z výpovede žalovaného zistil, že tento meno E. počul prvýkrát keď mu prišla žaloba; pričom\nvedel iba to, že má Dlžník nejakých „priateľov z Košíc“, ktorí mu občas pomáhajú. Z výsluchu Dlžníka\nzistil, že žalovaný o žalobcoch vedel ešte pred uzavretím Kúpnej zmluvy. K žalobcami predloženému\nlistinnému dôkazu - e-mailu, ktorým mal zaslať žalovaný Dlžníkovi koncept záložnej zmluvy, súd prvej\ninštancie uviedol, že z e-mailu nie je zrejmé čo je jeho prílohou, z priloženého konceptu je možné\nzistiť len to, že išlo o vzor záložnej zmluvy, kde ako záložný veriteľ nie je uvedený nikto a z jej znenia\nvyplýva, že daný záložný veriteľ má voči dlžníkovi nevyplatenú pohľadávku titulom zmluvy o pôžičke\n(„smlouva o finanční zapujčce“), pričom ako osoby, ktoré mali byť podpísané sa uvádza B. C. (Dlžník) a\nC. T. (žalovaný), pritom B. C. bol v záhlaví označený ako záložný dlžník. Súd prvej inštancie poukázal\nna to, že žalobcovia boli veriteľmi pohľadávky voči Dlžníkovi titulom nie zmluvy o pôžičke ale titulom\nDohody o nahradení záväzkov novým. Mal za to, že uvedené teda nijak nepreukazuje tvrdenia žalobcov\no vedomosti žalovaného o žalobcoch ako veriteľoch; svedčí to skôr o tom, že išlo zrejme o vzor záložnej\nzmluvy, kde mal byť záložným veriteľom žalovaný. Pokiaľ ide o veriteľa AIZA, s.r.o., žalovaný vo svojom\nvýsluchu uviedol, že o tomto veriteľovi sa dozvedel až keď prišla na neho žaloba z Čiech. Z toho súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že ak spoločnosť AIZA,s.r.o. podala žalobu na žalovaného, išlo zrejme\no žalobu na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorá je aj zapísaná na liste vlastníctva týkajúceho\nsa predmetných nehnuteľností, a to tak, že sa na liste vlastníctva uvádza Oznámenie o podanej žalobe\nspoločnosti AIZA, s.r.o. na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu zo dňa 17.12.2021, a to je po uzavretí\nKúpnej zmluvy. Žalovaný navyše vypovedal, že sa spoľahol na prehlásenie Dlžníka v odporovanej\nKúpnej zmluve, že voči Dlžníkovi nie sú vedené žiadne súdne konania. Súd prvej inštancie mal za to, že\nsamotná prípadná vedomosť žalovaného o určitých veriteľoch Dlžníka nepreukazuje, že Dlžník konal v\númysle ich ukrátiť a že žalovaný ako nadobúdateľ o tomto úmysle vedel. Na strane tretej osoby nestačí\nsamotná vedomosť o zadlženosti dlžníka (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.apríla 2009, sp.\nzn. 29 Cdo 4139/2008).\n\n10. Pokiaľ ide o preukazovanie úmyslu Dlžníka ukrátiť veriteľov, súd prvej inštancie ozrejmil, že ani\nskutočnosť, tvrdená žalobcami, že medzi Dlžníkom a žalovaným malo ísť v prípade zápočtu o fiktívnu\npôžičku, aby dohodli zaplatenie kúpnej ceny a vytváranie akéhosi zdania Kúpnej zmluvy, nepreukazuje\númysel Dlžníka ukrátiť veriteľov (či už žalobcov alebo iných veriteľov). Z výsluchu Dlžníka totiž zistil,\nže mal v úmysle riešiť všetkých veriteľov, aj žalovaného aj žalobcov aj p. C.; vysvetľoval situáciu, kedy\nešte pred uzavretím Kúpnej zmluvy, a to v roku 2018, malo byť zriadené záložné právo v prospech\nžalobcov aj žalovaného aj p. C., avšak sa tak nestalo, pre nezrovnalosti pri vyhotovovaní zmlúv. Dlžník\nďalej vypovedal, že aj po prevode nehnuteľností na žalovaného malo dôjsť k zriadeniu záložných práv\nv prospech žalobcov, avšak ani k tomu nedošlo. Súd prvej inštancie uzavrel, že z uvedeného nemožno\nvyvodiť úmysel Dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Mal za to, že táto situácia sa skôr javí, že dôvodom\nuzavretia Kúpnej zmluvy bolo to, že žalovaný požadoval zabezpečenie svojich pohľadávok voči Dlžníkovi\na tiež to, čo uvádzal samotný Dlžník, že žalovaný bol zas tlačený svojim veriteľom, ktorý mu požičal\n200.000 eur s úrokom 5% mesačne a bolo potrebné to riešiť, aby údajné vyhrážky od tohto veriteľa\nprestali. Súd prvej inštancie zdôraznil, že aj pri takomto uzavretí Kúpnej zmluvy však naďalej Dlžník (ako\naj pred uzavretím Kúpnej zmluvy) mal snahu, podľa svojho vyjadrenia, riešiť všetkých svojich veriteľov\na dosiahnuť ich uspokojenie; dokonca Dlžník uviedol, že čakali rýchly proces, že nehnuteľnosti predajú,\nresp. zoženú peniaze inak (pôvodne plánovali od p. K., ktorý údajne navrhoval odkúpenie pohľadávky\nod najväčšieho veriteľa, pričom by sa následne rozdelili na tretiny aj so žalovaným) a uspokoja žalobcov\na nebude potrebné im zriaďovať záložné právo. Poznamenal, že žalovaný a Dlžník v tomto celom v čase\nuzavretia Kúpnej zmluvy kooperovali a postupovali tak, aby mohli realizovať svoj podnikateľský plán na\nprevoz technológie na výrobu elektriny z ojazdených pneumatík z Maďarska a začať vyrábať elektrinu,\nčo by im zabezpečilo návratnosť investícií a uspokojenie veriteľov. Vyslovil názor, že úmysel Dlžníka\nukrátiť veriteľa tak v konaní preukázaný nebol. Ďalej dôvodil, že zmluvné strany konali pri uzavieraní\nKúpnej zmluvy s úmyslom „zabezpečiť“ aj žalovaného, tým, že mal Dlžníkovi poskytnúť nejaké pôžičky\nbez potvrdenia, resp. dokladu, pričom aj sám Dlžník uviedol, že po tomto prevode mali byť zriadené\nzáložné práva v prospech žalobcov, čo sa však z nejasných dôvodov nestalo. Mal za preukázané, že\naj úmysel Dlžníka teda smeroval skôr k tomu, aby svojich veriteľov uspokojil a nie ukrátil. K úmyslu pri\nuzatváraní Kúpnej zmluvy Dlžník uviedol, že nemali inú možnosť so žalovaným, len dohodnúť zápočet\nkúpnej ceny v sume 700.000 eur, pretože nemali už čo iné započítať. Dodal, že úmysel Dlžníka veriteľov\nukrátiť, ako aj vedomosť žalovaného o ukracujúcom úmysle sa musí preukazovať ku dňu uzavretia\nodporovaného právneho úkonu, v tomto prípade ku dňu 9.4.2019. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že\nžalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom existencie tohto úmyslu, ako aj vedomosti žalovaného\no tomto úmysle; čo je ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby.\n11. Súd prvej inštancie doplnil, že na dôvodoch zamietnutia žaloby žalobcov nič nemení ani skutočnosť,\nže pri hodnotení ukracujúceho charakteru odporovaného úkonu bolo podľa právneho posúdenia\npotrebné zohľadniť nielen skutočnú hodnotu nehnuteľností oproti kúpnej cene uvedenej v Kúpnej zmluve\n(teda ekvivalentnosť prevodu), ale aj skutočnosť, že priamo v Kúpnej zmluve došlo k započítaniu kúpnej\nceny proti pohľadávke na vrátenie pôžičky, čím sa vytvára otázka podľa judikatúry a rozhodovacej\nčinnosti najvyšších súdnych autorít, či Dlžník dostal za tento úkon primeranú náhradu, z ktorej\nsa môžu veritelia reálne uspokojiť. Poznamenal, že týmito skutočnosťami sa v súlade so zásadou\nhospodárnosti nezaoberal, nakoľko konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v spore\na nepreukázaný ukracujúci úmysel na strane Dlžníka.\n12. K návrhom strán na vykonanie dokazovania dal súd prvej inštancie do pozornosti, že žalobcovia\nv konaní navrhli vypočuť pána E., ktorý je žalobcom 1/ a konateľom žalobcu 2/, a to vo vzťahu\nku skutočnosti, či bol medzi žalobcom a Dlžníkom veriteľsko-dlžnícky vzťah. Ozrejmil, že takéto\ndokazovanie nevykonal z dôvodu hospodárnosti; z vykonaného dokazovania - z predložených Dohôd\no nahradení záväzkov novým záväzkom už skutočnosť neexistencie dlžnícko-veriteľského vzťahu\nvyplývala a na právnom posúdení uvedených Dohôd by takéto dokazovanie nič nezmenilo. K návrhu\nžalobcov na vypočutie svedka pána Ing. Vaška, ktorý bol spolupracovníkom Dlžníka a vedel by sa\nvyjadriť k tomu, či mal žalovaný vedomosť o veriteľoch - žalobcoch, a rovnako aj o úmysle žalovaného\nuzatvoriť Kúpnu zmluvu; súd prvej inštancie poznamenal, že takéto dokazovanie taktiež nepovažoval\nza hospodárne, pretože žalobcovia neuviedli v akom postavení sa mal svedok podieľať na Kúpnej\nzmluve ako takej a na okolnostiach jej uzavretia, ktoré sú pre danú vec rozhodné. Objasnil, že najskôr je\npotrebné určité skutočnosti tvrdiť a súd až potom môže vykonať dokazovanie na preukázanie tvrdených\nskutočností; pričom toto žalobcovia nesplnili. Čo sa týka návrhu žalovaného na vypočutie svedka pána\nK., zdôraznil, že aby bolo možné vyhodnotiť návrh na vykonanie dokazovania, má strana, ktorá ho\n\nnavrhuje, povinnosť uviesť okolnosti, ku ktorým toto dokazovanie žiada vykonať; pričom žalovaný najskôr\nuvádzal, že by sa mal svedok vyjadrovať k následnému vzťahu žalovaného a Dlžníka, a až na záver\ntoto zmenil a tvrdil, že svedok bol prítomný pri uzavieraní Kúpnej zmluvy, pričom neuviedol ani okolnosti\nza akých sa tak malo stať. Navyše skutočnosť, či mal žalovaný vedomosť o veriteľoch Dlžníka sama o\nsebe nedokazuje úmysel Dlžníka ukrátiť veriteľa, čo bolo v konaní relevantné hneď po právnom názore\nsúdu prvej inštancie, že vo veci nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcov. O nároku na náhradu\ntrov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „C.s.p.“), a keďže žalobu\nžalobcov v celom rozsahu zamietol, priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100% v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.\n13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ v celom rozsahu. Navrhli, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal im nárok na náhradu trov konania,\nalternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie. Namietali, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces; že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam; a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodporne poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/142/2002, zo\ndňa 18.12.2002, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. R 63/2004, podľa ktorého pri aplikácii ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka je\nobjektívne daný dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu, aj keď veriteľ v čase uzatvárania\ntakéhoto úkonu nebol s dlžníkom (darcom) v právnom vzťahu, ak takýto nárok uplatnil v lehote\ntroch rokov od uzavretia odporovateľného úkonu (darovacej zmluvy) a je objektívne preukázané, že\nobdarovaný takýto úmysel za daných okolností pri náležitej starostlivosti musel poznať. Mali za to, že\nz uvedeného vyplýva, že aj keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemali súvisle jednu a tú istú\nvymáhateľnú pohľadávku voči Dlžníkovi od momentu uzavretia odporovanej Kúpnej zmluvy (9.4.2019)\ndo momentu uplatnenia odporovacieho práva žalobcov na súde (6.4.2022), ale mali mať z dôvodu\nnovácií pohľadávky rôzne, tak uvedená skutočnosť im nijako nebráni uplatniť ich odporovacie právo.\nČo sa týka podmienky existencie pohľadávky v čase vykonania ukracujúceho právneho úkonu, dali\ndo pozornosti, že disponovali vymáhateľnými pohľadávkami v čase, kedy bol vykonaný odporovateľný\nprávny úkon, t. j. dňa 9.4.2019, aj v čase kedy nastali vecnoprávne účinky tohto úkonu, t. j. dňa 11.4.2019\n(keď nastali účinky zápisu vlastníckeho práva v prospech žalovaného k nehnuteľnostiam do katastra\nnehnuteľností), pričom rovnako disponovali vymáhateľnými pohľadávkami aj v čase podania žaloby\nv tejto veci, a aj v čase podania odvolania. Zastávali názor, že z hľadiska odporovateľnosti je úplne\nirelevatné, že došlo k zmene alebo k novácii záväzku, a mali za to, že sú v tomto spore aktívne\nlegitimovaní. V tejto súvislosti uviedli, že výklad príslušných ustanovení zákona o odporovateľnosti\nprávneho úkonu tak, ako to urobil súdu prvej inštancie, je v rozpore s princípom spravodlivosti a zákazom\nzneužívania práva a tiež by takýmto výkladom bol popretý samotný účel zákona, a to poskytnúť veriteľovi\nochranu pred úkonmi dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky. Zdôraznili, že zo samotného\ntextu uzavretých dohôd, ktoré sú súčasťou súdneho spisu je zrejmé, že tieto dohody medzi žalobcami\na Dlžníkom neboli uzatvorené s vôľou strán ukončiť pôvodné záväzky a nahradiť ich úplne novými,\nnesúvisiacimi záväzkami; naopak, z obsahu týchto dohôd jednoznačne vyplýva, že pôvodné záväzky boli\nvždy zachované, pričom boli prevzaté do nových dohôd a došlo len k upevňovaniu postavenia žalobcov\nako veriteľov. Súdu prvej inštancie vytýkali, že dohody neposudzoval z hľadiska ich obsahu, ale len\nformálne podľa ich názvu alebo citovania zákonných ustanovení. Akcentovali, že pokiaľ by aj odvolací\nsúd dospel k právnemu záveru, že neskoršími dohodami (nováciami) došlo k zániku ich pohľadávok,\nktoré existovali v čase uzavretia odporovanej Kúpnej zmluvy, tak ich právo odporovať ostalo zachované;\npretože preukázateľne v čase podania tejto odporovacej žaloby na súde mali voči Dlžníkovi vymáhateľné\npohľadávky, ktoré doposiaľ neboli uhradené, čo v konaní preukázali informáciami z prebiehajúceho\nexekučného konania voči Dlžníkovi, a ani samotný žalovaný v spore nespochybňoval a netvrdil, že by\nich pohľadávky voči Dlžníkovi boli uhradené, alebo že by boli zanikli ináč.\n14. Žalobcovia ďalej nesúhlasili so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bodoch 98. - 100.\nnapadnutého rozsudku a uviedli, že žalovaný preukázateľne nadobudol od Dlžníka nehnuteľný majetok\nvo vysokej hodnote za kúpnu cenu zodpovedajúcu 17% trhovej hodnoty tohto majetku; pričom\npredmetná skutočnosť ohľadom reálnej hodnoty prevádzaných nehnuteľností nie je v tomto konaní\n\nspornou, keďže bola preukázaná aj znaleckým posudkom. Dali do pozornosti, že existencia aj iných\nzáväzkov Dlžníka, okrem záväzkov voči nim, predstavuje skutočnosť, pre ktorú žalovanému muselo\nbyť známe, že pokiaľ dôjde k uzavretiu odporovanej Kúpnej zmluvy, bez poskytnutia akejkoľvek inej\nzábezpeky, tak dôjde k ukráteniu žalobcov. Argumentovali, že hoci z e-mailovej komunikácie je zrejmé,\nže Dlžník a žalovaný si vymieňali e-maily, ktorých obsahom mali byť záložné zmluvy v prospech\nžalobcov, tak je nesporné, že k uzavretiu takýchto záložných zmlúv nakoniec nedošlo. Domnievali sa,\nže žalovanému muselo byť zrejmé, že prevodom jediného bonitného majetku z Dlžníka na neho, dôjde\nk ukráteniu žalobcov. Mali za preukázané, že žalovaný nielenže mal vedomosť o nich (žalobcoch) ako\nveriteľoch, ale mal vedomosť aj o potrebe zabezpečiť ich pohľadávky, a túto vedomosť mal ešte v roku\n2018. Zdôraznili, že Dlžník mal dostať za predaj predmetných nehnuteľností od žalovaného protiplnenie\nvo výške 700.000 eur, avšak ani túto protihodnotu Dlžník nedostal, pretože podstatná časť pohľadávky\nv sume 500.000 eur nikdy nebola poskytnutá; bola vytvorená antidatovaná zmluva o pôžičke, čo aj\nžalovaný a Dlžník potvrdili. Akcentovali, že sám Dlžník tvrdil, že v predmetný deň uvedenú sumu neprijal\na žalovaný počas konania vypovedal, že túto sumu mal odovzdať iným osobám v hotovosti. Namietali,\nže pôžička je reálnym právnym úkonom, avšak to, či k reálnemu poskytnutiu pôžičky naozaj došlo nebolo\nžiadnym spôsobom preukázané. Súdu prvej inštancie vyčítali, že sa z dôvodu zásady hospodárnosti\nnezaoberal otázkou, či Dlžník dostal za tento ukracujúci úkon primeranú náhradu, z ktorej sa môžu\nveritelia reálne uspokojiť, čo skonštatoval aj v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n15. Žalobcovia súdu prvej inštancie ďalej vytýkali, že nevyhovel ich návrhu na výsluch pána E.É., čo bolo\nnevyhnutné z dôvodu ozrejmenia okolností, pre ktoré bola žaloba zamietnutá, a to pre údajnú absenciu\naktívnej vecnej legitimácie žalobcov. Mali za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že voči\nnim (ako veriteľom) boli robené prísľuby, že im bude poskytnuté zabezpečenie zriadením záložného\npráva, ktoré napokon zriadené nebolo, ale namiesto toho sa Dlžník zbavil svojho majetku prevodom\ndo vlastníctva žalovaného. Podotkli, že výsluchom uvedeného svedka by sa preukázala dôvodnosť\npredloženej e-mailovej komunikácie ohľadom prísľubov Dlžníka, že bude pre nich zriadené záložné\nprávo. Poznamenali, že aj ich návrh na vypočutie pána W.. E., ktorý bol spolupracovník Dlžníka by veľa\nozrejmilo, lebo on sa vedel vyjadriť k tomu, či mal žalovaný vedomosť o veriteľoch (žalobcoch) a vedel\nby sa vyjadriť o úmysle žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy.\n16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal\nmu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. Zastával názor,\nže aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v konaní nemožno odvodzovať od právnej vety vyplývajúcej\nz rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. R 63/2004, nakoľko ide o skutkovo a právne odlišnú vec. Skonštatoval, že predmetom\nkonania pod R 63/2004 bola situácia, kedy mal manžel počas manželstva dlhy a za účelom ochrániť\nsvoj majetok previedol na manželku darovacou zmluvou nehnuteľnosť; a keďže manželia žili v spoločnej\ndomácnosti, nedalo sa predpokladať, že by manželka v čase nadobudnutia nehnuteľnosti nemohla\nvedieť o manželových dlhoch a o jeho úmysle ochrániť darovaním svoj majetok. Ďalej argumentoval,\nže on a Dlžník nie sú v zmysle § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka blízkymi osobami, a preto\nexistuje podstatný právny rozdiel medzi týmto sporom a konaním pod R 63/2004. Ďalej zdôraznil, že\nakékoľvek pohľadávky, ktorými žalobcovia disponovali voči Dlžníkovi ku dňu vkladu vlastníckeho práva\nz odporovanej Kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností zanikli a boli opakovane nahrádzané dohodami\no nahradení záväzkov medzi žalobcami a Dlžníkom; a preto mal za správny záver súdu prvej inštancie\no zániku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov ako následok týchto dohôd.\n17. K žalobcami predloženým návrhom záložných zmlúv a sprievodnému e-mailu žalovaný uviedol, že\ntieto listinné dôkazy nemajú žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko neobsahujú špecifikáciu záložného\nveriteľa ako ani zabezpečovanej pohľadávky; čo samo o sebe vylučuje existenciu jeho (žalovaného)\nvedomosti o pohľadávkach žalobcov, nehovoriac o absencii akéhokoľvek ukracujúceho úmyslu.\nŽalovaný sa domnieval, že žalobcovia nijak nepreukázali, že on by mal mať vedomosť o ich\npohľadávkach voči Dlžníkovi. Pokiaľ sa jedná o spor so spoločnosťou AIZA, dal do pozornosti, že\nz výpovede samotného Dlžníka vyplynulo, že on sám tento spor nepovažoval za relevantný: „neboli\nveriteľom, lebo tam bol súd, a do podpisu kúpnej zmluvy nemali ešte rozsudok.; pričom následne\nzopakoval: „Nebrali sme to obidvaja vážne, lebo spor v Čechách nebol ukončený.“ Nad rámec\nuvedeného žalovaný akcentoval, že aj keby všetky tvrdenia žalobcov boli pravdivé (čo žalovaný popiera),\ntak len vedomosť o existencii veriteľov Dlžníka sama o sebe nepostačuje na preukázanie existencie\nukracujúceho úmyslu. Poukázal na to, že z výpovedí Dlžníka vyplynulo, že uzavretie Kúpnej zmluvy\n\nnebolo prejavom úmyslu Dlžníka zbaviť sa majetku na úkor uspokojenia veriteľov, ale spôsobom\nvyrovnania jeho dlhov voči žalovanému; pričom Dlžník mal v pláne riešiť aj svoje záväzky voči žalobcom.\nUzavrel, že nič z výpovedí Dlžníka alebo iných dôkazov nepreukázalo existenciu ukracujúceho úmyslu\nDlžníka, ktorý ho mal viesť k uzavretiu Kúpnej zmluvy. K námietkam žalobcov k nevykonaným dôkazom\nžalovaný uviedol, že ani jeden zo žalobcami navrhovaných svedkov nebol prítomný pri uzatváraní\nodporovanej Kúpnej zmluvy; a navyše Dlžník jednoznačne vypovedal, že Kúpnu zmluvu uzatváral\nza účelom vyrovnania/zabezpečenia jeho záväzkov voči nemu (žalovanému); navrhované výsluchy\nsvedkov tak nemohli prispieť k objasneniu okolností, z ktorých by bolo možné vysloviť existenciu\nukracujúceho úmyslu Dlžníka.\n18. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a\nvrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n19. Predmetom sporu bola žaloba žalobcov na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu - Kúpnej\nzmluvy zo dňa 9.4.2019, ktorou Dlžník B. C. previedol na žalovaného rozsiahly komplex nehnuteľností\nevidovaných v katastri nehnuteľností Českej republiky za kúpnu cenu 700.000 eur. Žalobcovia tvrdili,\nže predmetným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia ich vymáhateľných pohľadávok\nvyplývajúcich z dohôd o nahradení pôvodného záväzku novým, pričom Dlžník mal úkon vykonať v\númysle ukrátiť svojich veriteľov a žalovaný ako osoba, ktorá z úkonu mala majetkový prospech, o tomto\númysle vedel. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k záveru, že nebola\nsplnená jedna zo základných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu a to existencia veriteľskodlžníckeho vzťahu medzi žalobcami a Dlžníkom v čase uzavretia odporovanej Kúpnej zmluvy, ktorý\nby trval až do času rozhodovania súdu prvej inštancie. Vychádzal pritom zo zistenia, že žalobcovia\nodvodzovali svoje pohľadávky z piatich Dohôd o nahradení záväzku novým záväzkom zo dňa 16. 3.\n2022, teda z obdobia bezprostredne pred podaním žaloby, pričom pôvodné záväzky mali vzniknúť už v\nroku 2018. Súd prvej inštancie zastával názor, že uzavretím dohôd o novácii, resp. Dohôd o nahradení\nzáväzku novým záväzkom zo dňa 15.10.2020, došlo k zániku pôvodných záväzkov existujúcich v čase\nuzavretia odporovanej Kúpnej zmluvy, a preto žalobcovia nie sú v spore aktívne vecne legitimovaní.\n20. Odvolací súd považuje uvedený záver súdu prvej inštancie o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcov za predčasný. Pre posúdenie splnenia podmienok ukrátenia veriteľa podľa § 42a Občianskeho\nzákonníka je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase, keď bol odporovaný právny úkon vykonaný. Ak\nv tomto okamihu došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, následná dohoda o novácii záväzku\npodľa § 570 Občianskeho zákonníka uzavretá medzi tými istými účastníkmi nemá vplyv na zachovanie\npráva veriteľa odporovať tomuto právnemu úkonu. Nováciou dochádza k zániku pôvodného právneho\ndôvodu záväzku a vzniku záväzku nového, avšak právny vzťah medzi tými istými subjektmi pretrváva\nkontinuálne. Z hľadiska odporovateľnosti preto nováciu nemožno vykladať ako úplné vyporiadanie\nmajetkových vzťahov medzi účastníkmi, ale iba ako transformáciu, resp. zmenu formy existujúceho\ndlhu. Materiálny stav prípadného ukrátenia uspokojenia pohľadávky z majetku dlžníka tým nie je\ndotknutý. Výklad prijatý súdom prvej inštancie by viedol k neakceptovateľnému dôsledku, že Dlžník\nby sa mohol zbaviť následkov ukracujúceho právneho úkonu tým, že by s veriteľom následne zmenil\nprávny titul svojho záväzku. Takýto prístup je v rozpore s účelom a zmyslom inštitútu odporovateľnosti\nprávnych úkonov. Pokiaľ by sa Dlžník dovolával toho, že uzavretím novácie došlo k „odstráneniu“ jeho\npredchádzajúceho úmyslu ukrátiť veriteľa, bolo by potrebné takéto konanie posúdiť ako výkon práva v\nrozpore s jeho účelom, resp. ako jeho zneužitie.\n21. Na základe vyššie uvedeného právneho posúdenia dohôd o nahradení záväzku novým záväzkom,\nodvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie bol povinný primárne zistiť, či v čase uzavretia\nodporovanej Kúpnej zmluvy existoval medzi žalobcami a Dlžníkom veriteľsko-dlžnícky vzťah, z\nktorého následne vychádzali dohody o nahradení záväzkov novými záväzkami, resp. dohody o\nnovácii. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobcovia pôvodne svoje záväzky bližšie\nnešpecifikovali, pričom však dodatočne predložili Dohody o nahradení záväzkov zo skorších dátumov.\nZ týchto listín súd prvej inštancie zistil, že odporovaná Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 9.4.2019, a\nže k tomuto dátumu veriteľsko-dlžnícky vzťah medzi žalobcami a Dlžníkom existoval. V Dohodách o\nnahradení záväzkov novými záväzkami zo dňa 4.9.2018 boli ako pôvodné záväzky označené najmä\npohľadávky zo zmlúv o pôžičke, dohôd o ukončení právnych vzťahov založených kúpnymi zmluvami,\n\nako aj zo zmlúv o dielo. Odvolací súd však poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa obmedzil\nlen na formálne konštatovanie existencie týchto pôvodných záväzkov, vychádzajúc z ich uvedenia v\npredmetných dohodách, avšak z dôvodu svojho predčasného právneho záveru o zániku záväzkov\nexistujúcich v čase uzavretia odporovanej Kúpnej zmluvy na základe neskorších dohôd o novácii,\nsa už nezaoberal otázkou, či bola skutočná existencia pôvodných záväzkov preukázaná. V tejto\nsúvislosti je potrebné zdôrazniť, že napríklad záväzok zo zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu\nvzniká až okamihom faktického (prípadne nepriamym spôsobom realizovaného) prenechania finančných\nprostriedkov dlžníkovi, ktoré sa predtým nachádzali v dispozícii veriteľa, a to pred uzavretím následných\ndohôd o nahradení záväzku novým záväzkom (porov. uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.\nzn. 5Obdo/78/2018). Bez náležitého preskúmania týchto rozhodujúcich skutkových okolností nemožno\nurobiť spoľahlivý záver o existencii, resp. neexistencii veriteľsko-dlžníckeho vzťahu v rozhodnom čase.\n22. Sumarizujúc vyššie uvedené sa odvolaciemu súdu javí ako predčasný aj záver súdu prvej inštancie\no nevykonaní výsluchu žalobcom navrhovaných svedkov, konkrétne pána Vysokého, ktorý je žalobcom\n1/ a zároveň konateľom žalobcu 2/, ktorý mal byť vypočutý k otázke existencie veriteľsko-dlžníckeho\nvzťahu medzi žalobcami a Dlžníkom. Súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal s odôvodnením, že\ntak postupoval z dôvodu hospodárnosti konania, keďže neexistencia uvedeného veriteľsko-dlžníckeho\nvzťahu už mala vyplývať z vykonaného dokazovania, najmä z predložených dohôd o nahradení záväzkov\nnovým záväzkom, pričom jeho vykonanie by podľa názoru súdu prvej inštancie nemohlo ovplyvniť právne\nposúdenie týchto dohôd.\n23. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého dôvodom zamietnutia žaloby bola aj neexistencia\nukracujúceho úmyslu Dlžníka a neexistencia vedomosti žalovaného o tomto úmysle bol taktiež prijatý\npredčasne a bez dostatočného skutkového podkladu. Úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako\naj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom (podobne\nako napríklad dobrá viera). To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania.\nPredmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa\nvnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých\nmožno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Cdo/224/2017, zo dňa 10.6.2018). Súd prvej inštancie bol preto povinný skúmať, či\nboli preukázané také objektívne okolnosti, ktoré by umožňovali prijať záver o existencii ukracujúceho\númyslu Dlžníka a vedomosti žalovaného o tomto úmysle. Skutočnosť, že Dlžník mal v čase prevodu\nmajetku subjektívnu predstavu, že svoje záväzky v budúcnosti uhradí z iných zdrojov, prípadne\nprostredníctvom plánovaného zriadenia záložného práva alebo ďalších obchodných transakcií, ktoré sa\nnapokon nerealizovali, sama o sebe totiž nevylučuje existenciu ukracujúceho úmyslu (ani ju neneguje).\nRozhodujúcim kritériom je objektívny stav existujúci v čase uskutočnenia právneho úkonu. Súd prvej\ninštancie sa preto nemal obmedziť na hodnotenie subjektívnych vyjadrení Dlžníka o jeho budúcich\nzámeroch, ale bol povinný posúdiť reálny stav jeho majetku a záväzkov ku dňu uzavretia Kúpnej\nzmluvy. Ak Dlžník v čase prevodu majetku vedel alebo musel vedieť, že mu po uskutočnení tohto\núkonu nezostane dostatočný, resp. bezprostredne likvidný majetok na uspokojenie veriteľov, môže byť\npodmienka úmyslu ukrátiť veriteľov splnená. Za týchto okolností sa súd prvej inštancie mal podrobnejšie\nzaoberať aj otázkou, či v prípade započítania kúpnej ceny z Kúpnej zmluvy skutočne išlo o fiktívnu\npôžičku, ako tvrdili žalobcovia. Preukázanie takejto skutočnosti by mohlo predstavovať významný\nnepriamy dôkaz o existencii ukracujúceho úmyslu. Rovnako bolo potrebné posúdiť, či žalobcovia\npredložili ucelený reťazec nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné vyvodiť ukracujúci úmysel\nDlžníka a vedomosť žalovaného o tomto úmysle, napr. že dlžník mal aj ďalšie záväzky, že prevod majetku\nnebol sprevádzaný reálnym prílevom finančných prostriedkov, resp. že išlo o prevod bez primeranej\nprotihodnoty, a pod. Odvolací súd preto považuje odvolaciu námietku žalobcov za dôvodnú v tom\nsmere, že súd prvej inštancie skutkový stav nezistil v dostatočnom rozsahu a z takto neúplne zisteného\nskutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie sa totiž náležite nezaoberal\nani otázkou skutočnej hodnoty prevádzaných nehnuteľností v porovnaní s dohodnutou kúpnou cenou,\nteda otázkou ekvivalentnosti plnenia, a ani tým, či Dlžník za predmetný právny úkon získal reálne\npoužiteľnú protihodnotu spôsobilú slúžiť na uspokojenie veriteľov, najmä za situácie, keď kúpna cena\nnebola Dlžníkovi vyplatená, ale bola započítaná proti pohľadávke z údajnej minulej pôžičky. Už samotný\nfakt, že by Dlžník dobrovoľne akceptoval stratu (predaj pod cenu) v čase, kedy vedel, že dlhuje peniaze\niným, je dôkazom, že jeho prioritným cieľom nebol ekonomický zisk, ale odklonenie majetku mimo dosah\nexekúcií.\n\n24. Hodno doplniť, že neobstojí ani argumentácia súdu prvej inštancie, podľa ktorej mal Dlžník Kúpnu\nzmluvu uzatvoriť za účelom vyrovnania svojich záväzkov voči žalovanému ako ďalšiemu veriteľovi,\npričom malo ísť o splnenie dlhu v jeho prospech. Dlžník je totiž povinný uspokojovať svojich veriteľov\npomerne. Pokiaľ dlžník prevedie svoj majetok (napr. nehnuteľnosť) na jedného z veriteľov formou\n„započítania“ alebo úhrady dlhu, a tým sa zbaví podstatnej alebo celej majetkovej podstaty, čím\nznemožní uspokojenie ostatných veriteľov, dochádza k ukráteniu ostatných veriteľov. Ak nadobúdateľ veriteľ vedel, že dlžník má aj ďalších veriteľov a zároveň si bol vedomý, že predmetný prevod majetku\nv podstatnom rozsahu alebo úplne vylúči možnosť uspokojenia ostatných záväzkov dlžníka, je splnená\npodmienka vedomosti o ukracujúcom úmysle dlžníka, a takémuto právnemu úkonu možno úspešne\nodporovať.\n25. Odvolací súd zdôrazňuje, že prijatie predčasných skutkových a právnych záverov bez riadneho\na úplného vykonania dokazovania predstavuje zásah do základného práva účastníkov na spravodlivý\nproces. Ak súd rozhodne vo veci bez toho, aby spoľahlivo a bez rozumných pochybností zistil skutkový\nstav, resp. bez toho, aby sa náležite vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami a dôkaznými\nnávrhmi strán, odníma účastníkom efektívnu procesnú ochranu ich práv. Právo na spravodlivý proces\npritom neznamená len formálnu možnosť obrátiť sa na súd, ale zahŕňa aj právo na to, aby súd\nvec riadne prejednal, vykonal potrebné dôkazy, vyhodnotil ich vo vzájomných súvislostiach a svoje\nrozhodnutie presvedčivo, logicky a zrozumiteľne odôvodnil. Ak súd uzavrie dokazovanie predčasne\na svoje rozhodnutie založí na neúplnom skutkovom základe, dochádza k situácii, keď jeho skutkové\nzistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní alebo sú s ním dokonca v rozpore. Takýto postup\nmá za následok arbitrárnosť rozhodnutia. Predčasné závery súdu zároveň deformujú následné právne\nposúdenie veci, keďže právny záver vybudovaný na neúplne zistenom skutkovom stave je nevyhnutne\nnesprávny. V konečnom dôsledku tak ide o porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže účastníkovi konania nie je poskytnuté\nrozhodnutie založené na riadne a úplne zistenom skutkovom stave, ale na predčasných a nedostatočne\nodôvodnených záveroch súdu.\n26. Na uvedenom základe tak odvolací súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu odvolacích dôvodov\npodľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C.s.p. Nakoľko uvedené nedostatky nemožno napraviť v konaní\npred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.\nb) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n27. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom\nodvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný; opätovne sa preto bude\nzaoberať otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, a to vrátane dôsledného posúdenia existencie\npôvodných záväzkov, ktoré mali existovať v čase uzavretia odporovanej Kúpnej zmluvy, a ktoré boli\nnásledne predmetom transformácie na základe neskorších dohôd o novácii. V prípade, ak dospeje\nk záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcov 1/ a 2/ je daná, pristúpi k meritórnemu posúdeniu\nsplnenia jednotlivých zákonných podmienok odporovateľnosti predmetnej Kúpnej zmluvy, pričom otázku\nukracujúceho úmyslu dlžníka a vedomosti žalovaného o tomto úmysle, vyhodnotí v súlade s právnym\nnázorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí. Súd prvej inštancie vec opätovne prejedná\nna pojednávaní, vykoná dokazovanie v rozsahu zodpovedajúcom dôkazným návrhom strán a v súlade\ns príslušnými ustanoveniami C.s.p. o dokazovaní, následne na základe výsledkov dokazovania ustáli\nskutkový stav nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci a zo zistených skutočností vyvodí právne závery, ktoré\nriadne, presvedčivo a v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodní.\n28. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).\n29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak\nnapadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na\npríslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.)\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa § 429 ods. 1 C.s.p. neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27C/40/2022", "guid": "d73a6d79-c528-40b3-9e1b-504ef7986848:43159ac0-c9bb-4c3c-bfe1-a0b2b926a47c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "207563a3-65b7-45a5-a791-d74567634a85:db440d34-1ba3-49c1-8607-bfb91eb0f4a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5112208295.1", "spisova_znacka": "5Obdo/78/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/78/2018 z 27. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5112208295.1"}], "citovane_v": []}