{"guid": "91c3719e-c757-4252-b2b1-a86fe423ccc5:3a19b7e0-4de7-4cc2-af3a-417403e6eec4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1622201511.1", "spisova_znacka": "16Co/99/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/99/2025 z 30. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2026, sp. zn. 16Co/99/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1622201511.1", "identifikacne_cislo": "1622201511", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2026-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "nazov": "§ 126 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-133c.odsek-1", "nazov": "§ 133c ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-133c.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-133c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-133c.odsek-2", "nazov": "§ 133c ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-133c.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-133c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-133c.odsek-3", "nazov": "§ 133c ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-133c.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-133c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-123", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-133c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a19b7e0-4de7-4cc2-af3a-417403e6eec4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1622201511.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1622201511.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1622201511.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/99/2025\n1622201511\n30. 04. 2026\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2026:1622201511.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.\nRomana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobkyne: B. G., H.. XX.X.XXXX, S. XXX/X, Z.,\nproti žalovanému: F. X., H.. XX.X.XXXX, S. XXX/X, Z., zastúpenému: Advokátska kancelária MARCEL\nBIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, o odstránenie oplotenia, na odvolanie\nžalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 32C/78/2022-143, zo dňa 19.3.2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobkyni\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu\n14.7.2022 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala odstránenia betónového oplotenia v dĺžke 2,44\nmetrov, umiestneného medzi bodmi XXXX-X B. XXXX-X podľa vytyčovacieho náčrtu č. XXXXXXXXX/XXXX, nachádzajúceho sa na pozemku parcela číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o\nvýmere 277 m2, evidovanom na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre katastrálne územie Z., okres\nZ. (ďalej tiež len ako „pozemok žalobkyne“) na tom skutkovom základe, že je výlučnou vlastníčkou\npredmetného pozemku ako aj pozemkov parcelné číslo L.-E. XXXX/X - záhrada o výmere 21 m2 a\nL.-E. XXXX - záhrada o výmere 376 m2 a stavby rodinného domu súpisné číslo XXX stojaceho na\npozemku žalobkyne, ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre k. ú. Z.. Žalovaný\nje výlučným vlastníkom stavby rodinného domu so súpisné číslo XXX na pozemku žalobkyne (pozn.\nsúdu: žaloba tu zjavne obsahuje chybu v písaní), ako aj pozemkov parcela číslo L.-E. XXXX/X - záhrada\no výmere 440 m2 a XXXX/X - záhrada o výmere 133 m2, ktoré sú evidované na liste vlastníctva číslo\nXXXX vedenom pre k. ú. Z.. Pozemok žalobkyne hraničí s pozemkom vo vlastníctve žalovaného číslo\nXXXX/X. Žalovaný začiatkom marca 2020 bez súhlasu žalobkyne v čase jej neprítomnosti umiestnil\nna pozemky vo vlastníctve žalobkyne betónové oplotenie, ktoré je časťou opreté o jej dom. Pôvodne\nbola na pozemku vo vlastníctve žalovaného umiestnená stavba garáže, ktorá sa nachádzala na hranici\npozemku vo vlastníctve žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov. Žalobkyňa vyzvala žalovaného\nna odstránenie oplotenia, alternatívne na predaj betónových dielcov do jej vlastníctva, aby si mohla\nsama vytvoriť také oplotenie, aké jej bude vyhovovať. Oplotenie žalovaného je nielen postavené na\npozemku žalobkyne, ale je tiež opreté o jej dom a spôsobuje zatekanie. Žalobkyňa sa obrátila v tejto\nveci aj na mesto Malacky, ktoré ju ale po vykonanom miestnom šetrení odporučilo na súd. Listom zo dňa\n13.12.2021 vyzvala žalobkyňa žalovaného na odstránenie oplotenia, na čo reagovala zaslaním listu jeho\nmatka, ktorá namietala rôzne s vecou nesúvisiace skutočnosti, z jej listu však bolo možné vyvodiť, že\noplotenie nebude odstránené. Keďže bola spochybnená hranica, dala žalobkyňa vyhotoviť vytyčovací\nnáčrt medzi hranicami pozemku žalobkyne a pozemku žalovaného číslo 1733/1, ktorý bol vyhotovený\n\nspoločnosťou GEODET MALACKY s.r.o. a prevzatý do štátnej dokumentácie dňa 16.3.2022 pod č. V.XXX/XXXX. Pozemok bol vytýčený v časti medzi bodmi XXXX-X B. XXXX-X v dĺžke 2,44 m. Značka vo\nvymedzenej časti označuje stavbu plotu na pozemku žalobkyne.\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 CSP), súd prvej inštancie uviedol,\nže žalobkyňa sa v konaní domáhala odstránenia stavby oplotenia vo vlastníctve žalovaného, o ktorom\ntvrdila, že je neoprávnenou stavbou, pretože je sčasti postavené na pozemku žalobkyne. Medzi stranami\nbolo toto tvrdenie žalobkyne sporné, keďže žalovaný tvrdil, že oplotenie na pozemku žalobkyne nestojí,\nresp. doň zasahuje v rámci dovolených odchýlok geodetických meraní. Vzhľadom na uvedené je zjavné,\nže v konaní ide o vlastnícku žalobu podanú podľa § 135c Občianskeho zákonníka na odstránenie\nneoprávnenej stavby. Aplikácia ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka vyžaduje splnenie troch\npodmienok: 1. existenciu stavby, 2. ktorá sa nachádza na cudzom pozemku a 3. je na tomto pozemku\nzriadená neoprávnene. Prvá podmienka, t. j. existencia stavby oplotenia a vlastnícke právo žalovaného k\nnej bola v konaní nesporná. Sporné boli zvyšné dve podmienky, t. j. či stavba oplotenia stojí na pozemku\nžalobkyne a ak áno, či mal žalovaný občianskoprávne oprávnenie pozemok žalobkyne takto zastavať.\nSúčasne platí, že splnenie podmienok pre aplikáciu určitého ustanovenia, z ktorého žalobca vyvodzuje\nsvoje právo, je povinný tvrdiť a preukazovať práve žalobca, t. j. žalobkyňu v spore zaťažovalo dôkazné\nbremeno.\n3. Na preukázanie skutočnosti, že oplotenie žalovaného stojí na pozemku žalobkyne predložila\nžalobkyňa vytyčovací náčrt spoločnosti GEODET MALACKY s.r.o. č. XXXXXXXX-X/XXXX vyhotoviteľa\nZ. Ž., z ktorého však vyplynulo len, že menovaný vykonal na žiadosť žalobkyne vytýčenie časti hranice\nmedzi pozemkom žalobkyne a pozemkom žalovaného č. XXXX/X. Z protokolu ani z vyhotoveného\nnáčrtu nemožno vyvodiť, kadiaľ je vedené vo vzťahu k vytýčenej hranici pozemkov sporné oplotenie,\nani či je podľa geodeta vedené správne, prípadne v akom rozsahu také oplotenie zasahuje do pozemku\nžalobkyne. Pri svojom svedeckom výsluchu uviedol Z. Ž., že hranicu medzi pozemkami vytýčil tak, že\nzameral roh domu žalobkyne a múrik od ulice, tieto porovnal so súradnicami predmetných bodov z\nkatastra a stanovil, že hranica medzi pozemkami je tvorená spojnicou týchto bodov. Podľa svedka sa\nuvedené oplotenie nachádza za hranicou pozemku žalobkyne, avšak neuviedol presnejšie, v ktorých\nmiestach a v akom rozsahu oplotenie do daného pozemku zasahuje, ani z čoho uvedený záver vyvodil.\nNa vyvrátenie tvrdení žalobkyne predložil žalovaný Protokol ku kontrole priebehu hranice pozemku\nspracovaný spoločnosťou GEOS - GEODETICKÉ SLUŽBY, s.r.o. spolu s vytyčovacím výkresom, v\nktorom sa jednoznačne konštatuje, že kontrolovaný priebeh hranice je v teréne označený betónovým\nplotom, plechovým plotom a pletivovým plotom a že priebeh hranice pozemkov je v súlade s platnými\npredpismi katastra nehnuteľností SR. Keďže tento protokol jednoznačne stanovil, že betónové oplotenie\ntvoriace hranicu medzi pozemkom žalobkyne a pozemkom žalovaného je v súlade s platnými predpismi,\njeho priebeh kopíruje priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami a z vytyčovacieho náčrtu Z. Ž.\nnevyplýva vo vzťahu k umiestneniu oplotenia žiaden (ani opačný) záver, uzavrel súd prvej inštancie, že\nžalobkyňa nepreukázala, že by oplotenie žalovaného bolo umiestnené na jej pozemku. Na podporu tohto\nzáveru predložil žalovaný tiež dokument so znázornením priebehu hranice vypracovaný spoločnosťou\nTP Building Home, s.r.o., z ktorého vyplýva ako priebeh vlastníckej hranice, tak i umiestnenie sporného\noplotenia vo vzťahu k tejto hranici. V predmetnom dokumente je uvedené, že betónové oplotenie\nzasahuje pri lomovom podrobnom bode č. XXXX-X (roh domu žalobkyne) do pozemku žalobkyne v\nrozsahu 1 cm a pri lomovom bode č. XXXX-X (múrik oplotenia od ulice) zasahuje do pozemku žalobkyne\nv rozsahu 7 cm. Betónový stĺpik zasahuje pri lomovom podrobnom bode č. XXXX-X do pozemku\nžalobkyne 6 cm a pri lomovom bode č. XXXX-X zasahuje do pozemku žalobkyne 12 cm. V konaní bol\nvypočutý aj R. S., ktorý predmetný dokument vypracoval a ktorý uviedol, že vzhľadom na skutočnosť,\nže plot sa nemôže stavať inak ako rovno a jedna aj druhá jeho strana je v rámci zákonom stanovenej\ntolerancie, je podľa neho tento plot v poriadku. Súčasne platí, že ak by si mala žalobkyňa vystavať nové\noplotenie na hranici medzi pozemkami, nemohla by ho viesť nikde inde ako práve na mieste sporného\noplotenia žalovaného. Z výsluchu oboch geodetov vyplynulo, že vytýčenie hranice v teréne prebieha\ntak, že sa zamerajú lomové podrobné body v teréne a porovná sa ich poloha s polohou zaznamenanou\nv príslušnej evidencii katastra s tým, že tolerovateľná odchýlka aplikovateľná v tomto prípade je do\n14 cm. Platí preto, že aj keby oplotenie idúce po hranici medzi pozemkami zasahovalo do jedného či\ndruhého pozemku v rámci tejto tolerovateľnej výmery, bolo by z pohľadu právnych predpisov platných\nna úseku katastra nutné uzavrieť, že sa jedná o oplotenie vedúce po hranici pozemkov. S ohľadom\nna uvedené skutočnosti tak bolo nutné žalobu žalobkyne podľa § 123, § 126 ods. 1, § 135c ods.\n1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka zamietnuť, pretože táto nepreukázala splnenie základných\n\npodmienok pre aplikáciu § 135c Občianskeho zákonníka, t. j. umiestnenie stavby na cudzom pozemku\na jej neoprávnenosť.\n4. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval súd prvej inštancie zásadu úspechu v\nspore podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, pretože žaloba smerujúca proti\nnemu bola v celosti zamietnutá. Vzhľadom na uvedené žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania,\nktorý mu súd prvej inštancie voči žalobkyni priznal v rozsahu 100 %.\n5. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393\nods. 2 CSP) bola námietka, že súd prvej inštancie nevykonal dôsledne potrebné dokazovanie. Na strane\n10 rozsudku uviedol, že vypočutý svedok pán Z. Ž., ktorého navrhla v konaní vypočuť, nepreukázal\nžiaden záver, ani opačný, že by oplotenie, ktoré žiadam odstrániť, bolo umiestnené na jej pozemku.\nNa strane 9 v bode 21 rozsudku uviedol, že náčrt, ktorý bol súdu predložený a ktorým preukázala,\nže oplotenie je na ňom vyznačené tak, že zasahuje do jej pozemku, je nehodnoverné, pretože súd\nz neho nevedel vyvodiť záver, že náčrt bol vyhotovený pánom Ž.. Bola názoru, že ak mal súd prvej\ninštancie pochybnosti, mal doplniť dokazovanie vyjadrením pána Ž. k uvedeným skutočnostiam. Pán\nŽ. nie je v blízkom vzťahu so žiadnym účastníkom tohto konania, jeho výpoveď mal súd považovať za\nhodnovernú, naproti tomu, že druhý vypočutý svedok pán R. S. je kamarátom žalovaného. Namietala,\nže súd prvej inštancie nemal brať do úvahy tvrdenie žalovaného o dohode s jej manželom, pretože\nmanžel nežije a akékoľvek tvrdenia o dohode žalovaného s ním sú irelevantné a nepodložené. Následne\ncitovala z uznesenia odvolacieho súdu v Žiline: „Žalobca nie je povinný v žalobe podľa § 135c ods.\n1 OZ vymedziť v petite žaloby stavbu, ktorú žiada odstrániť, tak, že táto neoprávnená stavba bude\noznačená v pripojenom geometrickom pláne, ale postačuje, ak je neoprávnená stavba identifikovaná\niným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, akej stavby sa žaloba týka. Je potrebné si\nuvedomiť, že podstatou žaloby podľa § 135c ods. 1 OZ je návrh vlastníka pozemku zastavaného\nneoprávnenou stavbou, aby bola táto neoprávnená stavba odstránená. Úspech žalobcu v spore tak nie\nje limitovaný rozsahom plochy z pozemku vo vlastníctve žalobcu zastavanej neoprávnenou stavbou z\ncelkovej plochy tohto pozemku, ale práve tým, že žalobca preukáže, že na pozemku v jeho vlastníctve sa\nnachádza stavba žalovaného, ktorá je neoprávnená. Polohové určenie plochy pozemku vo vlastníctve\nžalobcu zastavanej neoprávnenou stavbou žalovaného je len otázkou možnej identifikácie neoprávnenej\nstavby žalovaného tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou stavbou. Inými slovami povedané, žalobca\nnie je pre úspech v spore povinný v žalobnom petite uviesť, že navrhuje odstrániť neoprávnenú stavbu\nžalovaného z konkrétne vymedzenej (napr. geometrickým plánom) časti pozemku v jeho vlastníctve. V\nkonečnom dôsledku totiž u žaloby podľa § 135c ods. 1 OZ ide o uloženie povinnosti žalovanému na\nvlastné náklady odstrániť sporom dotknutú neoprávnenú stavbu, pričom vymedzenie pozemku (prípadne\njeho časti) vo vlastníctve žalobcu zastavaného neoprávnenou stavbou slúži len pre identifikáciu tejto\nneoprávnenej stavby.“ Podľa zisteného skutkového stavu mala za to, že žaloba je v celom rozsahu\ndôvodná a neoprávnenosť stavby bola v konaní preukázaná.\n6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny potvrdiť. Uviedol, že nie je naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov uplatnených\nžalobkyňou a jej odvolanie je nedôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval za\nvecne správny, pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a na takto zistený skutkový stav\nsprávne aplikoval relevantné právne normy. Súd prvej inštancie vychádzal v odseku 28 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku zo správnej interpretácie § 135c Občianskeho zákonníka, podľa ktorej sa\npre vyhovenie vlastníckej žalobe podanej podľa tohto ustanovenia vyžaduje, aby išlo o neoprávnene\nzriadenú stavbu, ktorá sa nachádza na cudzom pozemku. Ani jeden z týchto predpokladov, ktoré musia\nbyť naplnené kumulatívne, naplnený nebol a súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu zamietol.\nV predmetnej veci predstavuje spornú stavbu plot. V prípade plotov je samozrejmé, že sa nachádzajú\nna hranici pozemkov, keďže ide o stavbu, ktorá má oddeľovať pozemky podľa ich vlastníckej hranice.\nŽalobkyňa má mylnú predstavu, podľa ktorej by sa mal plot žalovaného nachádzať výlučne na jeho\npozemku a nemal by ani v rámci tolerovateľnej odchýlky čo i len 1 cm zasahovať do jej pozemku. Z\nvýsluchu svedka Ž. vyplýva, že zameranie funguje tak, že geodet súradnicami zameria určitý bod v\nteréne a porovná ho so súradnicami, ktoré má tento bod uvedené v katastri nehnuteľností. Pokiaľ je\nvzdialenosť medzi týmito súradnicami do 14 cm, tak sa to považuje za identický bod. Z výsluchu svedka\n\nS. vyplýva, že na sporný plot by sa mala vzhľadom na obdobie jeho postavenia (pred spresnením\nmerania) vzťahovať tolerovateľná odchýlka do 14 cm. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že plot\nsa nachádza na hranici pozemkov, a preto nejde o stavbu zriadenú na cudzom pozemku. Priebeh\nhranice pozemkov je v súlade s platnými predpismi katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie dospel\nk správnemu záveru, že ak by aj oplotenie zasahovalo do jedného alebo druhého pozemku v rámci\ntolerovateľnej odchýlky 14 cm, tak by bolo vzhľadom na právne predpisy platné na úseku katastra\nnehnuteľností nutné uzavrieť, že ide o oplotenie vedúce po hranici pozemkov. Ak by mala žalobkyňa\nvystavať nové oplotenie, tak by ho nemohla postaviť inde ako práve na mieste sporného oplotenia.\nOkrem toho žalobkyňa nepreukázala, že by malo ísť o neoprávnene zriadenú stavbu. Z čestných\nvyhlásení vyplýva, že predmetný plot bol postavený za účasti a súhlasu manžela žalobkyne. Podstatné\nje najmä čestné vyhlásenie A. Q., ktorý je zhotoviteľom sporného plota.\n7. Žalobkyňa síce formálne označila ako odvolací dôvod aj nesprávne právne posúdenie veci, avšak\nnekonkretizovala, akého pochybenia sa mal podľa nej súd prvej inštancie dopustiť pri interpretácii a\naplikácii relevantných právnych noriem na zistený skutkový stav. Žalobkyňa namieta, že súd prvej\ninštancie v odseku 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku označil náčrt na č. l. 123 za nehodnoverný,\nlebo nebolo zrejmé, či ho skutočne vyhotovil svedok Ž.. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku toto jej\ntvrdenie nevyplýva. Súd prvej inštancie o tomto náčrte v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku\nuviedol, že z neho nevyplýva žiaden záver k umiestneniu sporného oplotenia. Z protokolu a ani z\npredloženého náčrtu nemožno vyvodiť, kadiaľ je vedené vo vzťahu k vytýčenej hranici pozemkov sporné\noplotenie a ani to, či je podľa neho vedené správne, prípadne v akom rozsahu také oplotenie zasahuje\ndo pozemku žalobkyne. K predmetnému meraniu sa neskôr na pojednávaní S.. Ž. vyjadril ako svedok,\navšak ani z tejto jeho svedeckej výpovede nevyplynulo, že by malo ísť o stavbu zriadenú na pozemku\nžalobkyne.\n8. Žalobkyňa súdu prvej inštancie vyčíta, že nedoplnil dokazovanie vyjadrením p. Ž. k jeho náčrtu. Vo\nvzťahu k tejto námietke považovala za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie zásadne nemôže prevziať\niniciatívu a vykonávať dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Každá zo strán má za účelom preukázania ňou\ntvrdených skutočností navrhovať dôkazy. Ak žalobkyňa považovala za potrebné doplniť dokazovanie\nvyjadrením S.. Ž., tak jej nič nebránilo v tom, aby mu na pojednávaní položila ako svedkovi ďalšie otázky.\nŽalobkyňa namieta hodnovernosť výpovede svedka S. z dôvodu, že je kamarátom žalovaného. K tejto\nnámietke žalobkyne si žalovaný dovolí poukázať na závery Ústavného súdu SR v náleze sp. zn. III.\nÚS 276/2014, podľa ktorého je neprípustné takéto spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a\núčastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu\nbez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a\ndôkazy. Je však potrebné uviesť, že ak by aj súd prvej inštancie výpoveď tohto svedka nebral do úvahy,\ntak ani vtedy nemožno konštatovať, že by žalobkyňa preukázala podmienky pre aplikáciu § 135c ods.\n1 Občianskeho zákonníka.\n9. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie nemal brať do úvahy tvrdenia žalovaného o súhlase\njej manžela so stavbou sporného plota, lebo už nežije. K uvedenej námietke uviedol, že súd prvej\ninštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku bližšie nezaoberal otázkou neoprávnenosti sporného\nplota, pretože nemal preukázané, že by išlo o stavbu zriadenú na cudzom pozemku. Bližšie skúmanie\nneoprávnenosti stavby by bolo nadbytočné. Ak chcela žalobkyňa spochybniť hodnovernosť čestných\nvyhlásení a tvrdení žalovaného o súhlase jej manžela so sporným oplotením, tak mala za týmto\núčelom navrhnúť nejaké dôkazy, čo sa nestalo. V zmysle § 151 ods. 2 C. s. p. platí, že ak strana\npoprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, tak má uviesť vlastné tvrdenia o\npredmetných skutkových okolnostiach, pretože inak je popretie neúčinné. Žalobkyňa neuniesla svoje\ndôkazné bremeno a súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu zamietol.\n10. Žalobkyňa vo svojom odvolaní cituje nejaké uznesenie Krajského súdu v Žiline, avšak neuviedla\njeho spisovú značku. Nie je zrejmé, o aké uznesenie by malo ísť a nie je ani zrejmé, z akého skutkového\nstavu vychádza. Žalovaný sa preto bližšie k tejto časti odvolania nevyjadril. Pokiaľ žalobkyňa predložila\ndôkazy na účely odvolacieho konania, ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Pre uplatnenie\ntakejto novoty v odvolacom konaní nie sú splnené podmienky podľa § 366 CSP. Žalobkyňa mala všetky\ndôkazy navrhnúť v konaní pred súdom prvej inštancie. Okrem toho sa podobné fotografie totožných\nobjektov už nachádzajú v súdnom spise. Žalobkyňa ani neuviedla, čo konkrétne by malo byť týmito\nnovými fotografiami preukázané.\n\n11. Žalobkyňa v odvolacej replike zopakovala skutočnosti uvedené v odvolaní a uviedla, že v odvolaní\npoukázala na rozhodnutie vydané v obdobnej veci, ide o uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n6Co/133/2020 zo dňa 30. októbra 2020, pričom si je vedomá, že nejde o judikát, ale citovala len\nskutočnosti na podopretie jej odvolacích dôvodov. Mala za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie\npredložila dostatok dôkazov, z ktorých mal súd možnosť zistiť, že stavba bola postavená na jej pozemku.\nV tejto súvislosti poukázala na dôkaz - „znázornenie priebehu hranice“, vydaný firmou TP Holding, všetky\ndôkazy sú obsahom súdneho spisu. Ak mal súd prvej inštancie akékoľvek pochybnosti o dôvodoch\nžaloby, mal doplniť dokazovanie otázkami na všetkých svedkov a podrobnejšie vypočuť aj p. Žiga, ktorý\nje názoru, že oplotenie je na jej pozemku. Po vydaní napadnutého rozsudku opätovne kontaktovala p.\nŽiga a túto skutočnosť opakovane potvrdil.\n12. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že žalobkyňa účinne nepoprela substancované skutkové\ntvrdenie žalovaného, že sporný plot bol postavený so súhlasom jej zosnulého manžela. Táto skutočnosť\nbola riadne preukázaná čestným vyhlásením zhotoviteľa sporného plota. Skutočnosť, že žalobkyňa\nnevie preukázať opak, musí byť nevyhnutne vyhodnotená v jej neprospech. Skutočnosť, že jej manžel\nuž nežije, a že nie je účastníkom tohto súdneho konania, nie je relevantná. Žalobkyňa nevie preukázať\nnesúhlas jej zosnulého manžela so stavbou sporného plota, pretože s ním súhlasil. Ak žalobkyňa tvrdí\nopak, tak mohla navrhnúť na preukázanie tejto ňou tvrdenej skutočnosti nejaký dôkaz, čo sa nestalo.\nSúhlas alebo nesúhlas so stavbou sporného plota by však bol relevantný až vtedy, ak by súd prvej\ninštancie dospel k záveru, že sa sporný plot nachádza na pozemku žalobkyne. Žalobkyňa opakovane v\nrozpore s prejednacou zásadou uvádza, že ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o tom, že sa sporný\nplot nachádza na jej pozemku, tak mal doplniť dokazovanie podrobným výsluchom p. Žiga a otázkami\nna všetkých svedkov. V zmysle prejednacej zásady sú za ustálený skutkový stav zásadne zodpovedné\nstrany konania, ktoré sú povinné na preukázanie nimi tvrdených skutočností navrhovať dôkazy. Súd\nzásadne nemôže z vlastnej iniciatívy vykonávať dôkazy. Žalobkyňa bola prítomná pri výsluchu svedkov\na nič jej nebránilo v tom, aby im položila doplňujúce otázky alebo na základe ich výsluchov navrhla\nnejaké ďalšie dôkazy. Ak by súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy dopĺňal dokazovanie podľa predstáv\nžalobkyne, tak by ju tým v konaní zvýhodnil a porušil by tak princíp rovnosti strán konania. Okrem toho\nžalobkyňa S.. Ž. nesprávne označuje ako znalca, pretože S.. Ž.P. nie je zapísaný v zozname znalcov\nvedenom Ministerstvom spravodlivosti SR.\n13. Rovnako je irelevantné aj tvrdenie žalobkyne, že po vyhlásení napadnutého rozsudku kontaktovala\nS.. Ž., ktorý mal opakovane potvrdiť, že sa sporný pozemok nachádza na jej pozemku. V zmysle čl.\n11 ods. 4 základných princípov C. s. p. súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli\nnajavo v tomto konaní. Taktiež v zmysle § 366 CSP žalobkyňa nemôže poukazovať v odvolacom konaní\nna údajné dodatočné vyjadrenie svedka. Žalobkyňa opätovne uviedla, že podľa nej napadnutý rozsudok\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenie veci, avšak opätovne neuviedla, v čom by malo nesprávne\nprávne posúdenie veci spočívať. Právnym posúdením veci je aplikácia konkrétnej právnej normy na\nzistený skutkový stav. Žalobkyňa v odvolaní a ani v odvolacej replike neuviedla, že by súd prvej inštancie\nnesprávne interpretoval právnu normu, nesprávne ju aplikoval na zistený skutkový stav alebo aplikoval\nnesprávnu právnu normu. Žalobkyňa v odvolaní a v odvolacej replike konkrétne namieta iba skutkové\nzistenie súdu prvej inštancie, že sa sporný plot nenachádza na pozemku žalobkyne, resp. sa na ňom\nnachádza v rámci tolerovateľnej výmery. Súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému zisteniu,\nže sporný plot vedie po hranici pozemkov. Žalobkyňa opätovne poukazuje na ňou predložené listinné\ndôkazy. Na vytyčovacom náčrte, ktorý predložila žalobkyňa súdu prvej inštancie dňa 17.12.2024, nie je\nžiadna pečiatka S.. Ž. a nie je z neho možné vyvodiť, že ho vyhotovil S.. Ž.P.. S vytyčovacím náčrtom\nzo dňa 10.3.2022 sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v odseku 29 odôvodnenia napadnutého\nrozsudku. Z tohto náčrtu a ani z protokolu nemožno vyvodiť, kadiaľ je vedené sporné oplotenie, či je\nvedené správne a v akom rozsahu by malo zasahovať do pozemku žalobkyne. Žalovaný na vyvrátenie\ntvrdení žalobkyne predložil znázornenie priebehu hranice a protokol ku kontrole priebehu hranice\npozemku, z ktorých vyplýva, že sporný plot ide po hranici pozemkov. Žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné\nbremeno, nepodarilo sa jej preukázať, že sa sporný plot nachádza na jej pozemku a súd prvej inštancie\nžalobu správne zamietol. Znázornenie priebehu hranice vydané spoločnosťou TP Building Home, s. r. o.\nje listinným dôkazom, ktorý je v prospech žalovaného a v neprospech žalobkyne, keďže z neho vyplýva,\nže sporný plot je postavený správne a ide po hranici pozemkov.\n\n14. Žalobkyňa poukázala na časť bodu 14 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n6Co/133/2020 zo dňa 30.10.2020. Závery tohto uznesenia však žiadnym spôsobom nedopadajú na\nprejednávanú vec. Ide o uznesenie, ktorého predmetom je nárok na náhradu trov konania. Išlo o prípad,\nkedy Okresný súd Čadca v spore o odstránenie garáže zriadil vecné bremeno k časti pozemku a žiadnej\nzo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Žiline potom tento rozsudok zmenil tak,\nže žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. V súvislosti s posudzovaním úspechu v spore o\nodstránenie stavby sa Krajský súd v Žiline vyjadril aj k vymedzeniu stavby v petite žaloby, keď uviedol,\nže neoprávnenú stavbu postačuje v žalobe identifikovať spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom,\nakej stavby sa žaloba týka. V prejednávanej veci nebola žaloba zamietnutá z dôvodu nedostatočného\noznačenia spornej stavby v žalobe, ale z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, že sa táto stavba\nnachádza na jej pozemku. Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobkyňa citovala túto časť odôvodnenia\npredmetného uznesenia a nie je zrejmé ani to, ako sa podľa nej táto citovaná časť odôvodnenia týka\nprejednávanej veci. V prípade, na ktorý poukazuje žalobkyňa, zasahovala garáž do susedného pozemku\nvýmerou 7 m2. V tomto prípade ide o stavbu na hranici pozemkov.\n15. Okrem vyššie uvedeného považoval za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v zmysle § 135c\nObčianskeho zákonníka a v zmysle § 216 ods. 2 CSP nebol viazaný žalobným návrhom. Ak by\nskutočne išlo o neoprávnenú stavbu, tak ani vtedy by súd prvej inštancie nemusel vyhovieť žalobnému\nnávrhu. Súd má v zmysle § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť prikázať neoprávnenú\nstavbu do vlastníctva vlastníkovi pozemku alebo v zmysle § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka\nmôže usporiadať pomery aj inak, napr. zriadením vecného bremena. Odstránenie stavby na náklady\nstavebníka je výnimočným riešením a iba krajným opatrením sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy.\nSúd takto rozhodne najmä vtedy, ak: a) stavebník nebol dobromyseľný (od začatia stavby vedel, že stavia\nneoprávnene na cudzom pozemku, resp. sa o tom dozvedel počas výstavby a v stavbe pokračoval),\nb) stavebník hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti (napr. začal stavať napriek upozorneniu, že\nstavia na cudzom pozemku), c) o vlastnícke právo k stavbe nemá záujem ani vlastník pozemku a d)\nodstránenie stavby sa javí ako účelné. Zmyslom ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka nie je iba\nochrana záujmov vlastníka pozemku, ale spravodlivé vyriešenie vzťahu medzi ním a neoprávneným\nstavebníkom. Odstránenie sporného plota z dôvodu, že podľa žalobkyne zasahuje niekoľko centimetrov\ndo jej pozemku, by bolo značne neúčelné. Ak by mala žalobkyňa vystavať nové oplotenie, tak by ho\nnemohla viesť inde ako práve na mieste sporného plota. Podmienky pre aplikáciu § 135c Občianskeho\nzákonníka jednoznačne splnené neboli.\n16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal\nnapadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\n§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne\nsprávny (§ 387 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.4.2026 (§ 219 ods. 3 CSP).\n17. Na margo námietky žalovanej, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, čo spadá pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP,\nodvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na situácie, kedy súd prvej inštancie síce vykonal\nvšetky potrebné dôkazy, avšak podľa názoru odvolateľa ich hodnotil spôsobom, ktorý je v rozpore s § 191\nods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,\na preto sú skutkové zistenia, ku ktorým na základe takéhoto hodnotenia dôkazov dospel, nesprávne a to\nvzhľadom na to, že súd prvej inštancie buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo\nprednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú\ni také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor\nv hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli\nz prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,\npravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo\nbyť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 až § 211 CSP.\n18. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu\nnezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). To znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných\ndôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda\n\núsudok - záver sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich\nbude považovať za dokázané. Až súhrn týchto skutočností vytvára zistený skutkový stav. Predmetom\nodvolacieho prieskumu nie je potom vlastné „hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie, pretože\nnemožno „hodnotiť“ dôkazy „zhodnotené“, okrem tej procesnej situácie, kedy súdom prvej inštancie\nvykonané hodnotenie dôkazov je v rozpore s pravidlami logického myslenia alebo v extrémnom rozpore\ns obsahom spisu. Odvolací súd preto iba posudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia\nhodnotenie (inak pre rozhodnutie zásadne významných) dôkazov je alebo nie je v rozpore s pravidlami\nlogického myslenia, a to vo väzbe na ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené v tom ktorom dôkaznom prostriedku sú rozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len určitý\ndôkaz, či určitú množinu dôkazných prostriedkov a ponecháva bez povšimnutia (komplexného či riadne\nodôvodneného hodnotenia) iný dôkaz, či zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov. Na nesprávnosť\nvýsledku činnosti súdu pri hodnotení dôkazov možno usudzovať - ako vyplýva zo zásady voľného\nhodnotenia dôkazov - len zo spôsobu ako k nemu súd dospel. Ak v tomto smere nemožno súdu prvej\ninštancie vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi (napr.\nnamietať, že mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z\nvykonaných dôkazov vyplýva iný záver a pod.).\n19. Žiadne takéto pochybenie odvolací súd z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,\nresp. z obsahu spisu nezaznamenal.\n20. Naopak z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky\nrelevantné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov strán, že žiadne skutočnosti,\nktoré v tomto smere boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo a ktoré boli\nsúčasne významné pre vec neopomenul, a že v jeho hodnotení dôkazov a poznatkov, ktoré vyplynuli\nz prednesov strán alebo vyšli najavo inak, nie je možné z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,\npravdivosti, event. vierohodnosti vidieť logický rozpor.\n21. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že ak mal súd prvej inštancie pochybnosti o výpovedi svedka Z. Ž.,\nresp. o hodnovernosti predloženého náčrtu, mal doplniť dokazovanie vypočutím Z. Ž.P., odvolací súd\npredovšetkým uvádza, že súd vykonáva dokazovanie iba na návrh strany a jeho úlohou nie je nahrádzať\nprocesnú aktivitu sporovej strany. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že svedok Miroslav Žigo bol v konaní\nvypočutý a žalobkyňa jeho opätovné vypočutie nenavrhla. Súčasne odvolací súd poukazuje na to, že\nsúd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na závere, že aj keby oplotenie idúce po hranici medzi\npozemkami zasahovalo do jedného či druhého pozemku v rámci tolerovateľnej výmery (14 cm), je nutné\nz pohľadu právnych predpisov platných na úseku katastra uzavrieť, že sa jedná o oplotenie vedúce po\nhranici pozemkov; preto žalobu zamietol.\n22. Žalobkyňa v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybňuje záver, na ktorom súd prvej\ninštancie založil svoje rozhodnutie (teda záver založený na tom, že plot je postavený na hranici pozemku\nv rámci zákonom tolerovateľnej odchýlky), v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené\nna tomto závere potrebné považovať za vecne a právne správne. V tejto súvislosti je bez právnej\nrelevancie aj námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie nemal brať do úvahy tvrdenia žalovaného\no dohode s jej manželom, nakoľko súd prvej inštancie dôvody svojho rozhodnutia na tvrdeniach\nžalovaného, na ktoré poukazuje žalobkyňa v podanom odvolaní nezaložil; súčasne z obsahu odvolania\nnie je zrejmé, aký vplyv má uvedená skutočnosť mať na výrokovú správnosť napadnutého rozhodnutia.\n23. Za neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobkyne, že v konaní vypočutý svedok\nR. S. je kamarátom žalovaného, nakoľko žalobkyňa v podanom odvolaní uvedené iba konštatuje, ale\nneuvádza, resp. nepoukazuje na žiadne objektívne zadokumentované skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré\nby viedli k záveru o nevierohodnosti jeho svedeckej výpovede. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň\npripomína, že pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú\njednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia. Prostredníctvom\nhodnotenia dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých\ndôkazy informujú, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z\nhľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti informácie podanej prostredníctvom\ndôkazu vzhľadom na druh dôkazného prostriedku a spôsob, akým sa podľa zákona vykonáva. Pri dôkaze\nvýpovede svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok\nvzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci. Celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom\n\nposkytuje záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. Poznatky, ktoré\nsúd získa hodnotením obsahu svedeckej výpovede, porovnáva s poznatkami, ktoré získal na základe\nhodnotenia ostatných dôkazov. Je výlučne v kompetencii súdu (nie sporovej strany) uvážiť, do akej\nmiery sú poznatky získané svedeckou výpoveďou súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a\npod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je potom záver o pravdivosti tvrdených\nskutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana v spore splnila svoju povinnosť\npreukázať skutkové tvrdenia. Púhe spochybňovanie objektívnosti výpovede svedka iba na základe jeho\nkolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu na spochybnenie výpovede nestačí (napr.\nIII. ÚS 276/2014).\n24. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní napokon uplatnila aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.\nh) C. s. p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci), odvolací súd\nuvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalobkyňa síce formálne namietla\nexistenciu tohto odvolacieho dôvodu, obsahovo ale ničím nevysvetlila, aký omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav má na mysli, ktorý právny predpis nepoužil súd prvej inštancie správne, alebo\nktorý právny predpis súd prvej inštancie nesprávne interpretoval, alebo ktoré nesprávne právne závery\nvyvodil zo správnych skutkových zistení. Odvolací súd preto konštatuje nenaplnenie tohto odvolacieho\ndôvodu.\n25. A pretože žalobkyňa v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by\npreukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní\nnepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé\nprivodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v jej prospech. Odvolací súd preto napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.\n27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nCSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32C/78/2022", "guid": "dac0d7bc-8578-47de-b267-cb1596834be9:186f343f-5e3b-48f9-a817-6cbe1e9f596c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c290a701-b63b-4316-8e1c-e13b9cdd9979", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.276.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 276/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2014 z 9. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-09", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.276.2014.1"}, {"guid": "631bea9d-ecc2-466e-97dd-a5666c876675:871ef7c9-baae-46e1-b8c4-cdcbfbdfbe82", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5317201308.1", "spisova_znacka": "6Co/133/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/133/2020 z 29. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-10-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5317201308.1"}], "citovane_v": []}