{"guid": "3bfcf8ce-61a8-49b1-b6ae-708fed16a8d1:2c13a145-137d-451b-8e80-313e41d70a14", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1624010356.3", "spisova_znacka": "2To/119/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2To/119/2025 z 12. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. marca 2026, sp. zn. 2To/119/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1624010356.3", "identifikacne_cislo": "1624010356", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Danica Veselovská", "sudca_id": 682, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-veselovska-682", "datum_vydania": "2026-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-b,d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. b) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-b,d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-1", "nazov": "§ 322 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-2", "nazov": "§ 212 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-212"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c13a145-137d-451b-8e80-313e41d70a14", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1624010356.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1624010356.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1624010356.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2To/119/2025\n1624010356\n12. 03. 2026\nJUDr. Danica Veselovská\nECLI:SK:KSBA:2026:1624010356.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov\nsenátu JUDr. Márie Šimkovej a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného I. U. a spol. pre\npokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné, o\nodvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky a poškodeného HPBO Slovakia s.r.o. proti rozsudku\nOkresného súdu Malacky sp.zn. 7T/52/2024 zo dňa 13.08.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa\n12.03.2026 jednomyseľne takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok zrušuje vo\nvzťahu k obžalovaným I. U. a K. I..\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný\nI. U., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom Š. J. X, D.,\nuznáva\n\nz a v i n n é h o, ž e\n\nako zamestnanec spoločnosti HBPO Slovakia, s.r.o., nachádzajúcej sa v Q. O. L. A., H. P. XXXX J.. Ú..\nQ., z výrobnej haly HBPO minimálne od júna roku 2022 v nepravidelných intervaloch počas toho, ako\nvykonával svoju pracovnú zmenu, odcudzil spravidla 2 až 6 ks radar senzorov zn. BOSCH pre vozidlo\nzn. Porsche Cayenne tým spôsobom, že tieto ukrýval do vopred nachystaného ruksaku a následne ich\npo skončení pracovnej zmeny vyniesol z objektu spoločnosti a tieto ukryl doma na adrese N. Š.T. XXX\na po skompletizovaní viacerých kusov tieto následne predával ďalej, a to cca do augusta 2022 K. I. v\npočte celkovo cca 150 kusov za cenu 25,- €/ks a od 21.10.2022 tieto predával W. J., ktorý obvinenému\nI. U. dával za jeden kus finančnú hotovosť vo výške 50,- €, pričom k predaju došlo minimálne dňa\n21.10.2022 v počte 45-47 kusov za sumu 2.000,- €, 29.10.2022 v počte cca 20 kusov, 20.11.2022 v\npočte cca 16 kusov a 03.12.2022 v počte 24 kusov za sumu 1.200,- €, pričom za celý čas obvinený I. U.\ntakto zo spoločnosti HBPO odcudzil dokopy minimálne 255 kusov radar senzorov, pričom obstarávacia\ncena jedného kusu je vo výške 115,87 €, čím týmto konaním obvinený I. U. spôsobil spoločnosti HBPO\nSlovakia s.r.o. so sídlom Lozorno 1070, IČO: 35 825 251, celkovú škodu krádežou vo výške 29.546,85 €,\nteda\nprisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu,\nčím\n\nspáchal\n\nprečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona.\nZa to sa mu\nukladá\n\npodľa § 212 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne\nodkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia finančných\nprostriedkov vo výške 1.200 (tisícdvesto) € nachádzajúcich sa na účte Okresného súdu Malacky pod\npoložkou registra D15 číslo 4/2024.\nPodľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému\nHBPO Slovakia s. r. o., IČO: 35 825 251, Auto Priemyselný park 1006, Lozorno, škodu vo výške\n29.546,85 €.\nPodľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec obžalovaného K. I. vracia súdu prvého stupňa, aby ju v\npotrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky podané v\nneprospech obžalovaných W. J., nar. XX.XX.XXXX, a Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Okresný súd Malacky pod sp.zn. 7T/52/2024 dňa 13.08.2025 v bode 1) uznal\nobžalovaného I. U. vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.\na) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v súbehu s pokračovacím prečinom legalizácie výnosu\nz trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v bode 2) uznal obžalovaných\nW. J. a Q. Z. vinnými zo spáchania pokračovacieho prečinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti\nspolupáchateľstvom podľa § 20 k § 233 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na tom\nskutkovom základe, že\n1) obžalovaný I. U. ako zamestnanec spoločnosti HPBO Slovakia nachádzajúcej sa v Logistickom\nareáli Westpoint D2, Hala C 1070, k.ú. Lozorno, z výrobnej haly HPBO od presne nezistenej doby v\nroku 2022 v nepravidelných intervaloch počas toho, ako vykonával svoju pracovnú zmenu, odcudzil\nspravidla 2 až 6 ks radar senzorov zn. BOSCH pre vozidlo zn. Porsche Cayenne tým spôsobom, že\ntieto ukrýval do vopred nachystaného ruksaku a následne ich po skončení pracovnej zmeny vyniesol z\nobjektu spoločnosti a tieto ukryl doma na adrese N. Š. XXX a po skompletizovaní viacerých kusov tieto\nnásledne predával ďalej, a to cca od 21.10.2022 tieto predával W. J., ktorý obvinenému I. U. dával za\njeden kus finančnú hotovosť vo výške 50,- €, pričom k predaju došlo minimálne dňa 21.10.2022 v počte\n45-47 kusov za sumu 2.000,- €, 29.10.2022 v počte cca 20 kusov, 20.11.2022 v počte cca 16 kusov a\n03.12.2022 v počte 24 kusov za sumu 1.200,- €, pričom za celý čas obvinený I. U. takto zo spoločnosti\nHBPO odcudzil dokopy minimálne 99 kusov radar senzorov, pričom obstarávacia cena jedného kusu\nje vo výške 115,87 €, čím týmto konaním obvinený I. U. spôsobil spoločnosti HBPO Slovakia s.r.o. so\nsídlom Lozorno 1070, IČO: 35 825 251, celkovú škodu krádežou vo výške 11.471,13 € a zároveň hodnota\nodcudzených senzorov, ktoré previedol za finančnú odmenu na W. J. bola vo výške 11.471,13€,\n2) obžalovaní W. J. a Q. Z. po vzájomnej dohode vykupovali odcudzené radar senzory zn. BOSCH pre\nvozidlo Porsche Cayenne, ktoré boli odcudzené zo spoločnosti HBPO Slovakia s. r. o., v Logistickom\nareáli Westpoint D2, Hala C 1070, Lozorno, za finančnú hotovosť od osoby I. U., pričom k výkupu takto\nodcudzených radar senzorov došlo minimálne v dňoch 21.10.2022 v počte 45-47 kusov za sumu 2.000,€, 29.10.2022 v počte minimálne 15 kusov za sumu 750,-€, 20.11.2022 v počte minimálne 15 kusov\nza sumu 750,-€ a 03.12.2022 v počte 24 kusov za sumu 1.200,-€, a to v obci Plavecký Štvrtok, za\nzáhradou rodinného domu číslo XXX, pričom tieto senzory vykupoval od I. U. obžalovaný W. Kuťa a\nnásledne ich predával ďalej Q. za sumu 100,- €/kus, pričom peniaze na kúpu odovzdal Q. Z. W. J. a\nten si ponechával 50,-€/ks a 50,-€/ks odovzdával I. U., kde za celý čas, od kedy prichádzalo k výkupu\n\ntýchto radar senzorov, takto obžalovaný W. J. spolu s obvineným Q. Z. nadobudli spolu minimálne 99\nodcudzených radar senzorov v celkovej hodnote 11.471,13 €,\nza čo súd prvého stupňa obžalovanému I. U. podľa § 233 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil\núhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1\nTrestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a),\npísm. c) Trestného zákona mu uložil trest prepadnutia veci, a to ruksaku a hotovosti vo výške 1.200€,\nktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona stáva štát.\nObžalovanému W. J. prvostupňový súd podľa § 233 ods. 1 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody\nvo výmere 1 rok, ktorého výkon podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne\nodložil na skúšobnú dobu 2 roky, a tiež mu podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona uložil\ntrest prepadnutia veci - mobilného telefónu zn. Xiaomi MIT 11 Pro, a finančných prostriedkov vo výške\n1.200€, ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona stáva štát.\nObžalovanému Q. Z. bol podľa § 233 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere\n1 rok, a jeho výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený\nna skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu súd uložil trest\nprepadnutia veci - mobilného telefónu zn. IPhone, ktorého vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného\nzákona stáva štát.\nSúd prvého stupňa podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného s nárokom na náhradu\nškody na civilný proces.\nObžalovaného K. I. súd prvého stupňa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby\nprokurátora Okresnej prokuratúry Malacky sp.zn. 1Pv 312/22/1106 pre prečin legalizácie výnosu z\ntrestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, na skutkovom základe,\nže\n3) minimálne od marca roku 2022 pravdepodobne do augusta 2022 v Plaveckom Štvrtku XXX v\nnepravidelných intervaloch po predchádzajúcej dohode so I. U. vykupoval odcudzené radar senzory\nzn. BOSCH pre vozidlo Porsche Cayenne, ktoré boli odcudzené zo spoločnosti HBPO Slovakia s. r.\no., v Logistickom areáli Westpoint D2, Hala C 1070, Lozorno, a to v rozsahu cca 150 ks od osoby I.\nU., ktorému za to obžalovaný K. I. vyplácal 25€/ks, pričom obvinený s takto získanými dielmi následne\nnaložil doteraz nezisteným spôsobom, čím takto obžalovaný K. I. nadobudol cca 150 ks odcudzených\nradar senzorov v celkovej hodnote 17.380,50 €,\npretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.\nProti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie v neprospech všetkých 4\nobžalovaných, ktoré odôvodnil podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 18.11.2025.\nVo vzťahu k obžalovanému I. U. odvolanie prokurátora smeruje proti výroku o vine aj treste. Podľa\nprokurátora súd nesprávne vypustil zo skutku v bode 1), kde obžalovaným je I. U., celú časť konania\nobžalovaného v časti spôsobeného následku, ktorého sa dopustil pred dátumom 21.10.2022. Hoci ho\nsúd formálne uznal za vinného za obdobie páchania skutku „od presne nezistenej doby v roku 2022\", z\nhľadiska následku v podobe počtu odcudzených kusov a ich odpredaja ďalším osobám de facto ustálil\nskutkový stav podľa bodu 2) rozsudku, kde obžalovanými sú W. J. a Q. Z., t.j. „až od 21.10.2022“. Súd\npovažoval za preukázané odcudzenie a následný predaj odcudzených autosúčiastok len v počte, v akom\nich mali prevziať obžalovaní W. J. a Q. Z., pretože vyčíslenie spôsobenej škody v bode 1) a v bode\n2) rozsudku je totožné v sume „11.471,13 €“. S takýmto záverom súdu sa nemožno stotožniť, pretože\nnezodpovedá vykonaným dôkazom a je absolútnym ignorovaním vykonaných dôkazov a úplne vypustilo\nodcudzené súčiastky, ktoré obžalovaný I. U. odcudzil pred 21.10.2022. Na hlavnom pojednávaní dňa\n07.05.2025 vypovedal obžalovaný I. U. diametrálne odlišne ako v prípravnom konaní, preto bola na návrh\nprokurátora prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynuli aj nasledovné skutočnosti:\n„Ja som to vynášal z práce a odkladal si to doma do bývalej letnej kuchynky. K. si to tam preberal a\npeniaze mi nechal tiež na tom mieste. ...Ja som mu postupne chystal viacero kusov a potom si to on\n\nbral, keď bol doma. Toto trvalo asi do augusta tohto roku (pozn. 2022). ... Ja som mu dovtedy dal tak\nasi 150 kusov.“\nV ďalšej výpovedi dňa 28.11.2023 potvrdil, že „Mišovi predal 20 kusov a 70 kusov išlo W.“. Aj pri ďalšej\notázke vyšetrovateľa zotrval na tvrdení, že „tých 20 kusov som K. pripravil, že keď ten kolega v robote\nW. povedal, že mi vie za to dať 50, - eur za kus, tak jemu som tých 75 predal W. a K. som predal len\n20 ks. ... Ja som mu ich zabalil do krabice, pripravil a K. mi tam potom nechal peniaze, iba raz som\nmu radary predal.\nZ uvedených výpovedi samotného obžalovaného I. U. je zrejmé, že došlo k odcudzeniu a odpredaju\nminimálne o 20 ks radar senzorov viac, a to obžalovanému K. I., a to ešte predtým, než obžalovaný\nI. U. predal radar senzory obžalovanému W. J.. Tieto skutočnosti tvrdené samotným obžalovaným\nsúd absolútne nevzal do úvahy a nevysporiadal sa s nimi. Súd k výroku o vine uvádza, že „nevie,\nako prokurátor dospel k počtu 255 kusov odcudzených radar senzorov obžalovaným U.. Pri skutkovej\nvete obžaloby vychádzala prokuratúra z tvrdení samotného obžalovaného, ktorý uviedol, že do konca\naugusta odcudzil 150 radar senzorov, ktoré predal K. I., preto toto považovala prokuratúra za ustálený\npočet odcudzených kusov, ktoré bolo možné dať na zodpovednosť obžalovanému I. U.. Následne\npredal postupne podľa vlastného tvrdenia W. J. 45- 47 ks, 20 ks, 16 ks a 24 ks. Z uvedeného vyplýva\npriaznivejšia verzia pre obžalovaného, že W. J. predal spolu 105 senzorov a K. I.Č. 150, čo je spolu\nv obžalobe uvádzaných 255 ks, ktoré vychádzali z tvrdení samotného obžalovaného. Tieto čísla sú\npotvrdené aj výpoveďou poškodeného, ktorý uviedol, že k 04.08.2022 chýbalo 209 radar senzorov,\npričom medzi 04.08.2022 a 21.10.2022 chýbalo ďalších 150 radar senzorov a od 21.10.2022 do\n08.12.2022 bolo zistených odcudzenie 76 radar senzorov. Ak teda vychádzame z priznaného faktu,\nže obžalovaný W. J. a Q. Z. nadobudli senzory odcudzené po 21.10.2022 v počte minimálne 60 ks,\npoškodený uvádza v tomto období 76 ks, čo možno považovať za skutočnosti potvrdzujúce, že hlavné\nmnožstvo radar senzorov z poškodenej spoločnosti odcudzil obžalovaný I. U., avšak pravdepodobne\nvšetky, pretože ako to vyplynulo z odposluchov na č.l. 97-114 z telefonického hovoru dňa 31.10.2022 o\n17:34 (č.l. 98), obžalovaný K. I. uviedol o osobe I. U., že „to iba on vynáša ... Lebo oni to čorujú a on\nto vynáša, lebo jeho nekontrolujú, on tam má kamoša SBS-kára, vieš.“ K počtovej nezrovnalosti mohlo\ndôjsť najmä z dôvodu, že uvedených 16 odcudzených radar senzorov, ktoré inventúra u poškodeného\nzapočítala do obdobia po 21.10.2022, mohlo byť odcudzených práve dňa 21.10.2022, ktoré v tento\ndeň aj obžalovaný odovzdal obžalovanému W. J.. Nie je zrejmé, koľko presne chýbalo senzorov „do\nkonca augusta“, no v období medzi 21.10.2022 a 08.12.2022 bola s istotou veľká väčšina senzorov\npreukázateľne odcudzená I. U. (minimálne 60 zo 76 = cca 79 %). Zo zostávajúcich chýbajúcich senzorov\nuvádzaných poškodeným do dňa 21.10.2022 (209 + 150 ks = 359 ks) malo byť odcudzených podľa\nvýpovede obžalovaného I. U. pre K. I. 150 ks, čo nie je tým pádom v žiadnom prípade nereálne číslo,\nlebo je to 150 z 359, čo je iba 42 %. Z uvedeného vyplýva reálnosť, že obvinený mohol do konca augusta\nodcudziť 150 ks radar senzorov, ako to sám uviedol, lebo do 04.08.2022 uvádzal poškodený 209 ks\nchýbajúcich radar senzorov.\nNa verziu, že k odpredaju radar senzorov obžalovaným I. U. inej osobe dochádzalo už oveľa skôr ako\nzačal v októbri 2022 tieto odpredávať obžalovanému J., je možné usudzovať aj z výroku samotného\nobžalovaného I. U., ktoré učinil na hlavnom pojednávaní dňa 07.05.2025, keď uviedol, že radar senzory\nkradol už od júna 2022. Z vlastnej výpovede obžalovaného v prípravnom konaní vyplynulo, že už v\nmarci 2022 mal údajne odfotiť radar senzor a zisťovať od K. I., či na to vie zohnať kupca. Ten mu mal\nza „2-3 týždne“ povedať, že má kupca a cena bude 25,- eur za kus. Následne mal začať obžalovaný\nkradnúť radar senzory z poškodenej spoločnosti. Hoci nie je zrejmé, kedy začal presne kradnúť I. U.\nradar senzory po marci 2022, bolo to podľa jeho tvrdenia najneskôr v júni 2022. Je nereálne, že od júna\naž do októbra 2022 (čo je viac ako 4 mesiace) tieto radar senzory iba „kradol“ a nikomu ich neodovzdával.\nTakýto počin obžalovaného, keby kradol súčiastky, na ktoré nemá kupca, a ktoré nikomu 4 mesiace\nneodpredával, nemá žiaden ekonomický význam a de facto neguje dôvod kradnutia týchto súčiastok,\nktorým je „ekonomický profit“. Z uvedeného je teda možné usudzovať na logickosť a pravdivosť aj\ntej časti výpovede obžalovaného, že senzory predával aj pred októbrom 2022 a to K. I. a to v počte\nako sám uviedol, t.j. minimálne 150 ks, ktorý je stále nižší, ako celkový počet chýbajúcich senzorov\nuvádzaných poškodeným. Aj dňa 28.11.2023 obžalovaný v prípravnom konaní potvrdil, že od prvého\noslovenia K. I. „čakal tak 2 mesiace“ a potom mu K. ponúkol, že „má niekoho“, a preto obžalovaný začal\nsenzory kradnúť. Čiže pri spojení s inou časťou výpovede obžalovaného je zrejmé, že ku kradnutiu a\nodpredávaniu súčiastok dochádzalo oveľa skôr ako v októbri 2022, teda ihneď potom, ako mal na to\n\nkupca, čo bolo „2-3 týždne“ po tom, čo oslovil obžalovaného I., alebo najneskôr „2 mesiace“ po jeho\noslovení, ako to sám tvrdil. Samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní uvádza, že „nebolo možné\nodcudziť také veľké množstvo radar senzorov (150 ks)“. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že vedel\nodcudziť 1-2 ks za smenu, t.j. za 20 pracovných dní by ich vedel vyniesť podľa vlastného tvrdenia\nminimálne 40 ks, t.j. aj v súlade s vlastným tvrdení by mu stačili 3 mesiace na zhromaždenie 120 ks\nradar senzorov, takže počet 150 ks „do konca augusta 2022“ sa nejaví vôbec ako nereálny aj pri tejto\nminimalistickej verzii o spôsobe spáchania skutku.\nObdobie od „júna 2022“ a počet „1-2 ks“ sú údaje uvádzané obžalovaným až na hlavnom pojednávaní,\nkedy obžalovaný začal pristupovať k svojej vlastnej trestnej činnosti veľmi minimalisticky a začal\n„znižovať“ všetky čísla a vykresľovať situáciu pre seba priaznivejšie. Treba však konštatovať, že ešte v\nprípravnom konaní uviedol, že bral tak „2-4 ks, najviac sa mu asi 3x podarilo zobrať 6 kusov“, resp. neskôr\nuviedol, že ukradol „2-3 ks“ za smenu, čo je viac, ako priznal na hlavnom pojednávaní. Z uvedeného\nvyplýva, že reálna situácia mohla byť iná a obžalovaný vedel odcudziť aj viac ako „1-2 ks“ za jednu\nsmenu (sám uviedol, že niekedy to bolo aj 6 kusov), takže číslo „150 ks do konca augusta 2022“ je reálny\núdaj. V kontexte vlastných výpovedí obžalovaného, v ich súvislostiach i jednotlivo, bolo možné ustáliť,\nže k odcudzeniu uvedených 150 ks radar senzorov obžalovaným do konca augusta 2022 došlo.\nObžalovaný I. U. bol v tomto konaní vypočutý 3x, pričom jeho výpovede sa diametrálne odlišujú\nv podstatných skutočnostiach (o časových aspektoch skutku, počte odcudzených senzorov, počte\nodpredaných senzorov, o tom, komu boli senzory predávané a za akú cenu). Je možné usúdiť, že nejde\no nevedomé nezrovnalosti, ale že niektoré výpovede obžalovaného nie sú pravdivé a to z dôvodu, že\nide nie o odchýlenie sa od predošlej výpovede, ale o úplnú zmenu výpovede. Obžalovaný postupne\n„zmierňoval“ okolnosti, ktoré mu boli na ťarchu, pričom takéto konanie obžalovaného možno označiť za\nprirodzenú snahu o znižovanie vlastnej trestnej zodpovednosti, zavinenia a dosiahnutie priaznivejšieho\ntrestu. Súd však má povinnosť hodnotiť tieto výpovede z hľadiska pravdivosti a reálnosti, v kontexte iných\nvykonaných dôkazov, ako aj vo vzájomných súvislostiach medzi jednotlivými výpoveďami samotného\nobžalovaného, pričom na základe takéhoto hodnotenia má dospieť k skutkovému stavu, o ktorom\nnie sú dôvodné pochybnosti. V rámci výpovedí obžalovaného I. U. je potrebné sa pri ich hodnotení\nzaoberať aj otázkou, ktorá z výpovedí je pravdivá, a úvahy o tom, prečo tej ktorej skutočnosti prisúdil\npravdivosť, musí súd vedieť zdôvodniť. Súd sa v odôvodnení rozsudku nedostatočne zaoberal rozpormi\nvo výpovedi obžalovaného I. U., tieto nerozviedol a neuviedol, ktorým tvrdeniam uveril a ktorým nie, a\nprečo. Tým došlo aj k porušeniu § 2 ods. 12 o zásade voľného hodnotenia dôkazov, pretože súd de facto\nodlišné a rozporné výpovede obžalovaného nehodnotil. Skutočnosti, ktoré mali vyplynúť z výpovede\nobžalovaného I. U. (str. 13 rozsudku) tak, ako keby jeho výpoveď bola čo do obsahu konštantná,\nkonzistentná a ako keby obžalovaný zotrvával celý čas na jednej dejovej línií o priebehu skutku a túto\npočas konania nemenil. Súd vôbec neuvádza, že obžalovaný vypovedal rozporne, že sa vyskytli v jeho\nvýpovedi podstatné rozpory a ako sa s nimi súd vysporiadal.\nPri hodnotení pravdivosti výpovedí obžalovaného v priebehu plynutia času nie je možné abstrahovať\naj od určitej racionality a logickosti a pripustiť, že jeho postupná zmena výpovede z „predal som I. 150\nks“ na „predal som I. 20 ks“ až na „nepredal som I. žiaden kus“, sa javí ako ovplyvnená najmä inou\nosobu v smere zbaviť obžalovaného I. viny v tejto veci. Nemožno totiž opomenúť, že obžalovaní sa\nvzájomne dlhodobo poznajú, žili v rozhodujúcom čase „v tom istom dvore“ a aj z telefonických nahrávok\nhovorov vyplynulo, že obžalovaný I. mal nad obžalovaným U. určitú osobnostnú prevahu, ktorú sa snažil\nneustále uplatňovať. Aj v prípade, že si obžalovaný nepamätal presne, koľko senzorov odcudzil do\nkonca augusta 2022, a koľko ich predal obžalovanému I., je zrejmé, že medzi počtom 150 ks a 20\nks je tak diametrálny rozdiel, že tento nemohol byť spôsobený tým, že si to obžalovaný „nepamätal“,\nale že zámerne chcel uviesť odlišné číslo. Je dôvodné predpokladať, že obžalovaného nikto k prvotnej\nvýpovedi nenútil, táto bola spontánna a učinená podľa zákona, je nelogické, aby obžalovaný sám na\nseba priznal, že odcudzil 150 ks radar senzorov, keby sa táto skutočnosť nezakladala na pravde. Skôr\nje pravdepodobný opak, a to, že ešte aj toto číslo je v porovnaní s realitou posnuté nadol, keďže\npoškodený uvádzal ďaleko vyššie čísla chýbajúcich senzorov. Neskoršie „zmiernenie“ svojich vlastných\ntvrdení obžalovaným je potom logické, vyplývajúce zo snahy zmierniť svoje zavinenie a dosiahnuť nižší\ntrest, resp. vyviniť druhého spoluobžalovaného. Ak by teda súd zvážil pravdivostné hodnoty týchto\nvýpovedí, nemal dôvod pochybovať o pravdivosti uvedeného počtu odcudzených radar senzorov, ktoré\nobžalovaný uviedol vo svojej prvotnej výpovedi, lebo tu absentuje akýkoľvek dôvod uvádzať nepravdivo\nvyšší počet, ako reálny. Naopak, pri neskorších výpovediach, a to aj s ohľadom na ďalšie rozpory s\n\npredošlou výpoveďou a s inými vykonanými dôkazmi, mal súd logicky vyhodnotiť, že tieto neskoršie\nvýpovede sú v rozpore s ďalšími vykonanými dôkazmi, a teda sú nepravdivé, čo automaticky prisudzuje\npravdivostnú hodnotu jeho prvotnej výpovedi. Za týchto okolností nebol dôvod, neuznať obžalovaného\nvinným v zmysle podanej obžaloby a prisúdiť mu odcudzenie 255 ks radar senzorov, pretože to vyplynulo\nz vykonaného dokazovania. V prípade, že súd neuveril prvotnej výpovedi obžalovaného, toto mal vo\nsvojom rozsudku zdôvodniť, vysvetliť, prečo uveril inej verzii výpovede, čo však súd neurobil, čím porušil\nustanovenia Trestného poriadku.\nProkurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na\nnové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby sám rozhodol o vine obžalovaného I. U. v zmysle podanej\nobžaloby.\nVo vzťahu k obžalovaným W. J. a Q. Z. odvolanie prokurátora smeruje proti výroku o treste, ktorý\nprokurátor považuje za neprimerane mierny. Tvrdí, že aj pri zmene právnej kvalifikácie na § 233 ods.\n1 Trestného zákona s ohľadom na zmenené výšky škody novelou Trestného zákona č. 40/2024 Z.\nz. ostáva konanie obžalovaných dostatočne závažné, aby bolo potrebné toto vyhodnotiť s ohľadom\nna skutočnosť, že spôsobená škoda je v tomto prípade presahujúca polovicu hranice „väčšej škody“.\nObžalovaní teda spáchali skutok v rozsahu zodpovedajúcom viac ako polovici väčšej škody (11.471,13\n€ z 20.000€). Z uvedeného vyplýva, že trest vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na dobu\n2 roky je nedostatočný, pretože hranica rozsahu činu je „nad polovicou rozsahu“, ktorý by smeroval\nk vyššej trestnej sadzbe, teda trest vo výmere jednej štvrtiny trestnej sadzby nepovažuje prokurátor\nv tomto prípade za adekvátny a napriek zmierneniu trestnej sadzby vplyvom novelizácie Trestného\nzákona mal súd prihliadnuť na nové vymedzenia výšky škody v Trestnom zákone a znížiť trest „pomerne“\nk týmto hodnotám, a nie posunúť len aritmeticky trest o jeden rok (z dvoch rokov na jeden rok v\nporovnaní s trestným rozkazom vydaným pred účinnosťou novely Trestného zákona), keďže sa trestná\nsadzba znížila o jeden rok (z piatich rokov na štyri roky). Pri nezmenenej dôkaznej situácií na hlavnom\npojednávaní (vyhlásenie o vine obomi obžalovanými) mal súd síce zmierniť pôvodne uložený trest\nvo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na 3 roky, avšak finálny trest, ku ktorému súd dospel,\nprokurátor považuje za nedostačujúci a navrhuje, aby došlo v tejto časti k zmene rozsudku a uloženiu\nprísnejšieho trestu.\nVo vzťahu k obžalovanému K. I. prokurátor namieta nesprávnosť výroku o oslobodení spod obžaloby\nz dôvodu, že tento výrok absolútne nezodpovedá vykonaným dôkazom a je absolútnym ignorovaním\nvykonaných dôkazov a zo strany k súdu došlo flagrantným porušeniam ustanovení Trestného poriadku\no dokazovaní, t.j. § 2 ods. 12 Trestného poriadku.\nV prvom rade, skutočnosť, že obžalovaný I. U. údajne nepredal obžalovanému K. I. žiaden radar senzor,\nvyplynula až na hlavnom pojednávaní dňa 07.05.2025, pričom pri oboch predchádzajúcich výpovediach\nv prípravnom konaní I. U. potvrdil, že radar senzory predával do augusta 2022 obžalovanému K. I.. Je\npotrebné poukázať na skutočnosť, že trestnosť za prečin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa §\n233 Trestného zákona v základných skutkových podstatách v ods. 1 a v ods. 2 nevyžaduje na založenie\ntrestnosti žiadnu hranicu výšky škody, žiaden rozsah, postačuje teda aj predaj jednej kradnutej veci\npáchateľovi na to, aby sa založila trestná zodpovednosť podľa tohto ustanovenia. Z uvedeného vyplýva,\nže aj keď nebol v tomto konaní dostatočne ustálený počet kusov kradnutých radar senzorov, ktoré\nmal obžalovaný I. U. odovzdať obžalovanému K. I., fakt, že mu určitý počet kusov odpredal, ostáva\npreukázaný najmä jeho výpoveďou, keď uviedol dňa 03.12.2022:\n„Ja som to vynášal z práce a odkladal si to doma do bývalej letnej kuchynky. K. si to tam preberala\npeniaze mi nechal tiež na tom mieste. ...Ja som mu postupne chystal viacero kusov a potom si to on\nbral, keď bol doma. Toto trvalo asi do augusta tohto roku (pozn. 2022). ... Ja som mu dovtedy dal tak\nasi 150 kusov.\"\nĎalej uvádza aj dôvod, prečo prestal predávať radar senzory obžalovanému I. (hádka s obžalovaným I.,\nvyššia cena, ktorú mu ponúkol obžalovaný W. J., uviedol tiež, že „várku pre K. I.“ odovzdal W. J.), z čoho\nmožno usúdiť, že táto výpoveď sa javí ako hodnoverná. V ďalšej výpovedi dňa 28.11.2023 obžalovaný\nU. potvrdil, že „K. predal 20 kusov a 70 kusov išlo W.. Aj pri ďalšej otázke vyšetrovateľa zotrval na\ntvrdení, že „tých 20 kusov som K.Š. pripravil, že keď ten kolega v robote W. povedal, že mi vie za to dať\n50,- eur za kus, tak jemu som tých 75 predal W. a K. som predal len 20 ks. ... Ja som mu ich zabalil\ndo krabice, pripravil a K. mi tam potom nechal peniaze, iba raz som mu radary predal.“ Z uvedeného\nje jednoznačné, že obžalovaný I. U. jednoznačne predal I. odcudzené radar senzory, pričom za tieto\n\nmu mal, obžalovaný I. nechať peniaze v letnej kuchynke, k čomu malo aj podľa neskoršej výpovede\nobžalovaného U. dôjsť minimálne raz, podľa jeho predchádzajúcej výpovede z prípravného konania však\nvyplynul oveľa väčší rozsah ich vzájomnej trestnej činnosti. Súd pri svojom hodnotení oslobodzujúceho\nvýroku na str. 19-20 rozsudku tieto skutočnosti vôbec neuvádza a nehodnotí. Analogicky súd ako v bode\n1 rozsudku len selektívne vyčleňuje skutočnosti, ktoré sa mu „hodili“ k uvedenému výroku, ignorujúc\nprotichodné dôkazy a protichodné skutočnosti, čím jednoznačne porušil zásadu voľného hodnotenia\ndôkazov, keď nehodnotil dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného. Napriek tomu, že na hlavnom\npojednávaní dňa 13.08.2025 vykonal súd dôkaz telefonickej komunikácie na č.l. 97-114 spisu, ktoré\npreukazujú spáchanie žalovanej trestnej činnosti obžalovaným I., k týmto sa vo svojom rozsudku vôbec\nnevyjadril, čo z nich vyplýva a ako sa s nimi vysporiadal. Zmienku o tom, že sa tento dôkaz vykonal,\nobsahuje len str. 11 rozsudku, avšak aké následky pre vinu alebo oslobodenie spod obžaloby z tejto\nkomunikácie vyplynuli, už súd na str. 19-20 rozsudku vôbec nehodnotí. Opäť teda došlo aj v tejto časti\nk porušeniu ustanovení § 2 ods. 10 a ods. 12 Trestného poriadku a § 168 ods. 1 Trestného poriadku.\nZhrnúc jednotlivé odposluchy, je možné z nich poukázať na nasledovné konkrétne vety, ktoré boli v\ntýchto rozhovoroch. Dňa 28.10.2022 o 17:38 (č.l. 97) uviedol do telefonického rozhovoru obžalovaný\nI. jednoznačne skutočnosti, že radar senzory, ktoré vzal obžalovaný U. a predal ich obžalovanému J.,\nboli pôvodne určené jemu a za ktoré už aj zaplatil. Konkrétne je možné poukázať na vety „oni mňa\nokradli o 7.000,- eur, s týmito radarmi za 10.000, chápeš? ... zobral mi 52 kusov, ktoré boli zaplatené....\nTo už boli moje kusy.“ Z tejto komunikácie jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný K. I. nakupoval radar\nsenzory od obžalovaného I. U., za tieto mu platil, čo zodpovedá výpovedi I. U., že si ich K. I. sám\nodnášal z uvedenej letnej kuchynky, kde boli uložené obž. I. U.. Vedomosť o tom, že sa obchoduje s\nkradnutými radar senzormi jednoznačne vyplynula z ďalšieho hovoru dňa 31.10.2022 o 17:34 (č.l. 98),\nkde obžalovaný K. I. uviedol, že „ten kokot odniesol tie radary už. ... už tam nejsú, mal som ísť to...“ Druhá\nosoba: „si sa bol pozrieť?\" Obžalovaný K. I.: „Včera. ... Druhá osoba: „No však vieš, každý ukradne 20,\nto máš 60 kusov.“ Obžalovaný I.: „Ne, to iba on vynáša.“ Druhá osoba: Hej a prečo iba on? Obžalovaný\nI.: „Lebo oni to čorujú a on to vynáša, lebo jeho nekontrolujú, on tam má kamoša SBS-kára, vieš.“\nZ uvedeného rozhovoru jednoznačne vyplýva, že obžalovaný I. vedel modus operandi, ako sa uvedené\nradar senzory kradnú, vedel, že ich kradne obžalovaný U. a tiež vedel, kam ich ukladá, pričom priznal,\nže sa na uvedené miesto bol osobne pozrieť a že už tam radar senzory neboli. Toto opäť potvrdzuje, že\nobžalovaný I. vedel, že sa obchoduje s kradnutými senzormi, ako sa to robí, kto to robí, kde sa ukladajú,\npričom sa na tomto obchode sám predtým podieľal, avšak keď ho z tohto obchodu obžalovaný U. vylúčil,\nostal nahnevaný, čo je možné vyrozumieť zo zvyšku hovoru, že za to „obžalovanému naloží“ a „trošku\nmu to vysvetlí“.\nZ telefonického hovoru dňa 31.10.2022 o 19:18 (č.l. 99) vyplynulo, že obžalovaný I. chcel jednoznačne\nzistiť, či ešte obžalovaný U. kradne radar senzory a či doniesol ďalšie. Tiež z tejto komunikácie vyplynulo,\nže vie, kto je ďalším odberateľom týchto senzorov („iba dvaja ľudia to dokážu v Bratislave zobrať“...\n„henten jeden to nebere“). Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že obžalovaný I. bol zapojený\ndo širšieho obchodovania s uvedenými kradnutými súčiastkami. Ďalej tiež obžalovaný I. jednoznačne\nuvádza úvahy, prečo aktuálne berú radar senzory od niekoho iného a nie od obžalovaného I. („určite im\ndáva menej, vieš, tak je spokojný ... uhm, no tak áno, lebo berú priamo od neho, tak dávajú to priamo\njemu, vieš.“)\nZ telefonického hovoru dňa 01.11.2022 o 14:33 (č.l. 100) vyplynulo, že obžalovaný I. jednoznačne\nzistil, či obžalovaný U. ďalej kradne radar senzory, lebo „doniesol ďalšie 4“. Tu je tiež potvrdené, že\npo jednej zmene vedel obžalovaný U. vziať aj 4 radar senzory (pre výrok 1 rozsudku), nie „1-2“ ako to\nsám uvádzal. Ďalej z tohto rozhovoru vyplynulo, že „podľa mňa to boli tomu môjmu debilovi odniesť“,\nz čoho jednoznačne vyplýva, že obžalovaný I. poznal odberateľa kradnutých radar senzorov, ktorému\nich on sám predtým nosil. Ďalej tiež z uvedeného rozhovoru vyplynulo, že obžalovaný I. zamýšľal\nvziať obžalovanému U. prinesené radar senzory („normálne v piatok im to zoberem“, pričom v kontexte\nvšetkých ostatných dôkazov je zrejmé, že to bolo dôvodu, aby prekazil obžalovanému U. jeho „nový\nkšeft“, na ktorom sa už obžalovaný I. nepodieľal, čo ho hnevalo. Tiež z ďalšieho priebehu rozhovoru\nvyplýva, že týmto konaním chcel obžalovaný I. donútiť obžalovaného U., aby mohol profitovať z tejto\ntrestnej činnosti:\n\nObžalovaný I.: „poviem mu za každým, čo ukradnete, chcem 50 eur. ... Mne stačí aj 50 eur.“ Ďalej\ntiež rozvádza myšlienky, ako chce mať poistený svoj nátlak na obžalovaného U. tým, že ho „ohlási na\npolícií za jazdu pod vplyvom alkoholu za volantom.“ alebo že sa ho inak „zbaví“, keď nebude s ním\nspolupracovať. Z SMS na číslo obžalovaného I. dňa 02.11.2022 o 08:28 (č.l. 101) vyplynulo, že mu\nboli doručené výrobné čísla odcudzených radar senzorov, na ktorú SMS odpovedal obžalovaný I. dňa\n03.11.2022 o 9:18 (č.l. 104) „neviem o čo ide, ale mne už daj pokoj s tými vecami.“\nZ telefonického hovoru zo dňa 03.11.2022 o 8:49 (č.l. 102-103) jednoznačne vyplynulo, že sa obžalovaný\nI. na predchádzajúcom odoberaní radar senzorov od obžalovaného U. podieľal:\nObžalovaný I.: „boli podniesť radare debilovi. Hovorím ti, mal ich doma 10 alebo 15. ... ojebal ma o 52\nkusov, lebo dostali 80 eur za kus, takže ma ojebal.“\nDruhá osoba: „Tak všetci vedia, že ty si za to veľa dostával.“\nObžalovaný I.: „Jak veľa dostával? Že som kokot, že som sa delil?“\nDruhá osoba: „že im si dával 20 a ...\"\nObžalovaný I.: „No 25, A potom 30. A jak veľa som dostával? Však ja som nedostával toľko. Chápeš?\nJa som im povedal sumu, koľko som dostával. Koľko\nakože sa bralo za to. Lenže v tom boli ďalší traja ľudia, a kokot traja boli v tom štyria, oj od nich kokot z\npersonálneho, to som ani nevedel, že W. mu dáva peniaze, chápeš?“\nK vyššie uvedeným SMS správam sa vyjadruje obžalovaný I. v rozhovore s obžalovaným U. dňa\n03.11.2022 o 9:21 (č.l. 105), keď uvádza: „počúvaj ma, ja som včera dostal nejakú tupú SMS-ku, áno? ...\nod chlapca ... že chýba 24 kusov ... chlapec z personálneho“. Obžalovaný U.: „aj mne došla nejaká\nSMS-ka.“\nZ tohto rozhovoru je jednoznačné, že obž. I. vedel, čo znamená predmetná správa, aj kto ju poslal\na prečo, hoci k nej nebol akýkoľvek vysvetľujúci text ani podpis, z čoho možno vyvodiť, že takouto\nformou bola zaužívaná komunikácia medzi zúčastnenými osobami, ktoré vedeli, o čo ide, a teda aj\nobžalovaný I. patril medzi tieto osoby, keď jednoznačne vedel, čo znamená uvedená správa a od koho\nje. Z uvedeného rozhovoru opäť vyplynulo, že obžalovaný I. sa na uvedenej trestnej činnosti podieľal,\nkeď v závere hovoru povie, že: „A človek, ktorému som to ja nosil, ten mi volá, že mu došlo 20 oné,\nkusov ďalších.“ Rovnako prebieha ďalšia komunikácia ohľadom týchto odcudzených radar senzorov aj\nv hovore zo dňa 03.11.2022 o 9:59 (č.l. 106), kde obžalovaný I. uvedie, že „už s tým nič nerobí“, z čoho\nje možné a contrario vyvodiť jednoznačne, že predtým bol do uvedeného obchodu zapojený. Tiež opäť\npotvrdí, že „ja som mal z toho koľko som mal, ale aj oni z toho mali toľko peňazí. ... oni si stále myslia,\nže ja v tom idem s ním. ... že sa s ním „šabujem“ iba ja, chápeš? ... Lebo kusy miznú a nikto nedostáva\nnič a povedali že to robiť nebudú. Ja som sa zaprisahal, že to robiť nebudú.“ Opätovne prebieha o\nkradnutých radar senzoroch komunikácia aj v rozhovore dňa 03.11.2022 o 11:40 (č.l. 107-109). Tu treba\nopäť zvýrazniť najmä priznanie obžalovaného, že predtým obchodoval s radar senzormi: „Ja som mu ich\ndával po 150, takže jemu je to výhodnejšie.\" A tiež potvrdzuje, že odberateľ si myslí, že kradnuté kusy\nposiela obžalovaný I.: „na základe toho, že jemu prišla nejaká SMS-ka, on si myslí, že je to odo mňa“. A\ntiež opäť potvrdzuje vedomosť o protizákonnosti celej činnosti: „Mne to bolo divné, že to nejak moc dlho\nfunguje bez toho, aby bol prúser.“ Z tohto tiež možno vyvodiť, že išlo o dlhodobú pravidelnú činnosť.\nZáverom po zadržaní obžalovaného U., J. a Z. bol realizovaný hovor dňa 05.12.2022,12:32 (č.l. 110-111),\nv ktorom obžalovaný I. uvažuje nad taktikou, akú obhajobu v tomto prípade bude musieť zvoliť, aby\nsa vyhol trestnej zodpovednosti. Za zmienku stojí jeho veta: „ja som v tom akože nič vieš.“ Z tohto\nmožno jednoznačne vyvodiť, že si uvedomoval hrozbu trestného postihu za svoje konanie, pričom jeho\nzámerom bolo snažiť sa vyhnúť tejto trestnej zodpovednosti a simulovať, že s vecou nemá nič spoločné.\nĎalšie hovory po uvedenom dátume bôli už ovplyvnené vedomosťou obžalovaného I. o tom, že sa\npredmetná vec vyšetruje, preto zmenil úplne rétoriku v porovnaní v predchádzajúcimi telefonátmi, z čoho\nje tiež zrejmé, že jeho správanie sa priamo úmerne menilo s tým, ako sa odhaľovala a objasňovala táto\ntrestná činnosť.\nVykonané odposluchy jednoznačne dokresľujú zistený skutkový stav a je z nich možné jednoznačne\npotvrdiť pravdivosť výpovede obžalovaného I. U., komu predával odcudzené radar senzory, že ich\npôvodne predával K. I. a ako došlo k zmene odberateľa z obžalovaného I. na obžalovaného J. a že\nobžalovaný I. bol do predaja a obchodovania s radar senzormi zapojený a neskôr ho obžalovaný U. z\ntohto obchodu „vylúčil“, čo vyvolalo jeho nespokojnosť. Takto zistený skutkový stav odrážala aj podaná\n\nobžaloba, pričom súd takto zistený skutkový stav nehodnotil a úplne ho odignoroval, napriek tomu, že\nrelevantné dôkazy k tomu vykonal. Takýto postup súdu považujeme za nezákonný.\nProkurátor poukazuje na zarážajúcu skutočnosť na str. 11 rozsudku, že obsah telekomunikácie\nobžalovaného I. súd vyhodnotil veľmi stručne, selektívne a drvivú väčšinu obsahu komunikácie\nneuvádza.\nZ uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zrušil a\nvrátil vec prvostupňovému súdu.\nV zákonnej lehote podal odvolanie aj poškodený prostredníctvom svojho splnomocnenca. Poškodený\nnamieta, že prvostupňový súd v bode 1) upravil v porovnaní s obžalobou výšku škody, ktorú zmenil na\n11.471,13€, avšak nárok ani v tejto ustálenej výške poškodenému nepriznal s odôvodnením potreby\nďalšieho dokazovania. Poškodený si nárok riadne a včas uplatnil, výška škody bola dostatočne\npreukázaná, a výrok o odkázaní na civilný proces odporuje ustanoveniu § 287 ods. 1 Trestného poriadku.\nPoškodený navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o náhrade škody zrušil a poškodenému uplatnený\nnárok priznal.\nObžalovaní I. U., W. J. a K. I. nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniam, ktoré im boli súdom prvého\nstupňa doručované v súlade s § 314 Trestného poriadku.\nObžalovaný Q. Z. sa vyjadril k odvolaniu podaním obhajcu zo dňa 25.11,2025. Nesúhlasí s dôvodmi\nodvolania Okresnej prokuratúry Malacky voči jeho osobe. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil\nsvoje rozhodnutie o výške trestu, prokurátor v odôvodnení svojho odvolania síce uvádza, že obžalovaný\ndal vyhlásenie o vine, avšak absolútne opomenul v tomto odvolaní uviesť, že okrem vyhlásenia\no vine obžalovaný svoje konanie úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti\npríslušným orgánom činným v trestnom konaní, pričom nebola uňho zistená žiadna priťažujúca okolnosť.\nZo všetkých uvedených skutočností je zrejmé, že trest, ktorý mu bol uložený, je primeraný jeho\nprotiprávnemu konaniu. Obžalovaný si dostatočne uvedomuje nesprávnosť svojho konania pri páchaní\ntrestnej činnosti. Má za to, že trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom\nna skúšobnú dobu 2 roky je primeraný. Obhajoba navrhla, aby odvolací súd odvolanie týkajúce sa\nobžalovaného Q. Z. zamietol.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť a včasnosť oboch odvolaní\npodaných oprávnenými osobami, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo\nods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť\na odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj\nsprávnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli\nodvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1\nTrestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora voči obžalovaným I. U. a K. I. je\ndôvodné a odvolanie voči výrokom o treste uloženým obžalovaným W. J. a Q. Z. je nedôvodné. Odvolanie\npoškodeného odvolací súd vyhodnotil ako plne opodstatnené.\nOdvolací súd po predložení veci nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo konania, ktoré\nmu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí. Súd prvého\nstupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné navrhované dôkazy, ktoré umožnili správne\nzistiť skutkový stav, dôkazy vykonal zákonným spôsobom a vo vzťahu k obžalovaným W. J. a Q. Z. aj v\nsúlade so zákonom rozhodol. Naopak, vo vzťahu k obžalovanému I. U. z vykonaných dôkazov vyvodil\nsprávne skutkové závery len čiastočne, hoci dôkazy, ktoré vykonal, mu umožňovali skutkový stav zistiť\nsprávne v celom rozsahu, a tiež pochybil pri určení právnej kvalifikácie skutku obžalovaného I. U., ktorá je\nv rozpore so zákonom. Vo vzťahu k K. I. sa prvostupňový súd nevysporiadal so všetkými skutočnosťami\nvyplývajúcimi z vykonaných dôkazov, keď nie je zrejmé, prečo na niektoré dôkazy vôbec neprihliadol, a\npreto je oslobodenie obžalovaného spod obžaloby predčasné.\nOdvolací súd nariadil vo veci verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil procesné strany. Žiaden z\nobžalovaných sa na verejné zasadnutie neustanovil, hoci každý z nich prevzal upovedomenie o\nverejnom zasadnutí v lehote viac ako 5 pracovných dní, a v upovedomení boli obžalovaní súčasne\npoučení o možnosti konať v ich neprítomnosti. Keďže sa obžalovaní na verejné zasadnutie neustanovili a\n\nnepožiadali o jeho odročenie, odvolací súd podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku konal v neprítomnosti\nobžalovaných. Dodatočne sa ustanovil obžalovaný W. J..\nNa verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa zástupca krajskej prokuratúry pridržiaval písomného\nodvolania a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovaným I. U. a K. I. zrušil\na vec vrátil prvostupňovému súdu, a aby obžalovaným W.D. J. a Q. Z. uložil prísnejšie tresty.\nSplnomocnenec poškodeného žiadal, aby odvolací súd rozhodol o náhrade škody v súlade s odvolaním\npoškodeného.\nObhajkyňa obžalovaného I. U. navrhla zamietnuť odvolania ako nedôvodné.\nObhajca obžalovaného Q. Z. poukázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu prokurátora a navrhol ho\nzamietnuť.\nObhajca obžalovaného K. I. považoval rozsudok vo vzťahu k nemu za správny a zákonný, a preto navrhol\nodvolanie prokurátora zamietnuť.\nObžalovaný W. J. tiež navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.\nPodľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané\nzákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia\nzaloženého na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od\ntoho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nPodľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku odvolací súd zruší\nnapadnutý rozsudok pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť\nalebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so\nvšetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a ak bolo napadnutým rozsudkom\nporušené ustanovenie Trestného zákona <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/\nTArticles.ascx&zzsrlnkid=17354767&phContent=~/ZzSR/\nShowRule.ascx&RuleId=30279&FragmentId1=0&FragmentId2=0>.\nPodľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,\nodvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací\nsúd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré\nmajú vo výroku o vine svoj podklad.\nPodľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti\ntreba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom\nrozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené\ns neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,\nak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku\nsprávne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.\nZ predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky\npodal dňa 18.07.2024 na I. U. obžalobu pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods.\n3 písm. a) Trestného zákona v súbehu s pokračovacím zločinom legalizácie výnosu z trestnej činnosti\npodľa § 233 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona na totožnom skutkovom základe, aký je\nuvedený v bode 1) výrokovej časti tohto rozsudku na obžalovaných W. J. a Q. Z. podal obžalobu pre\npokračovací zločin legalizácie výnosu z trestnej činnosti spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 233 ods. 1,\nods. 3 písm. b) Trestného zákona na takom skutkovom základe, ktorý je citovaný v bode 2) odôvodnenia\ntohto rozsudku a na K. I. pre zločin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. a),\n\nods. 3 písm. b) Trestného zákona na takom skutkovom základe, ktorý je citovaný v bode 3) odôvodnenia\ntohto rozsudku.\nNa hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.05.2025, ktoré sa v súlade s § 252 ods. 2 Trestného poriadku\nkonalo v neprítomnosti obžalovaného K. I., prokurátor reagujúc na novelu Trestného zákona č. 40/2024\nZ.z., ktorá mala dopad na kvalifikáciu výšky škody spôsobenej trestným činom, zmenil právnu kvalifikáciu\nskutkov tak, že skutok 1) je pokračovacím prečinom, krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.\na) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a pokračovacím prečinom legalizácie výnosu z trestnej\nčinnosti podľa § 233 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, skutok 2) je pokračovacím\nprečinom legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 Trestného zákona účinného od\n06.08.2024 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a skutok 3 je zločinom legalizácie výnosu\nz trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024.\nObžalovaný I. U. neučinil žiadne z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Trestného poriadku, obžalovaní\nW. J. a Q. Z., každý samostatne, Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.08.2025 obžalovaný\nučinil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že sú vinní, a následne kladne\nzodpovedali na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného\nporiadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaných J. a Z. o\nvine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k\nobžalovaným, U. a I., k výrokom o treste a k výroku na náhrade škody.\nSúd prvého stupňa na základe vyhlásenia obžalovaných o vine uznal obžalovaného W. J. a Q. Z. vinnými\nv zmysle obžaloby. K uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení\nviny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemohol byť predmetom revízie\nodvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá.\nKu skutkom, z ktorých boli obžalovaní I. U. a K. I. súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného\nI. U., prečítaním výpovede obžalovaného K. I. z prípravného konania podľa § 258 ods. 4 Trestného\nporiadku, výsluchom obžalovaných W. J. a Q. Z., podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď\nsvedka K.. S. K.. Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehral záznam z bezpečnostnej kamery,\nfotodokumentáciu a prepisy zachytenej telekomunikačnej prevádzky, a podľa § 269 Trestného poriadku\nprečítal listinné dôkazy.\nObhajoba obžalovaného I. U. spočívala v tom, že skutok nepopieral, popieral však rozsah odcudzených\nvecí a obdobie, počas ktorého mal senzory vynášať z pracoviska a predávať ďalej.\nObžalovaný K. I. skutok poprel, od obžalovaného U. nikdy nekúpil senzory, vo februári 2022 mu nejaké\nponúkal s tým, že sú to repasy, nestihol mu ich predať, predal ich niekomu inému, obžalovaný nevedel,\nže sú kradnuté.\nOdvolací súd po revízii napadnutých výrokov o vine dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa na\npodklade dokazovania vykonaného v rozsahu umožňujúcom spravodlivé rozhodnutie dopustil chybných\nhodnotiacich úsudkov, keď sa nedostatočne, nesprávne a nelogicky venoval rozporom vo výpovediach\nobžalovaného I. U. ohľadom počtu odcudzených senzorov a obdobia, kedy ich mal kradnúť. V tomto\nsmere prokurátor v odvolaní poskytol presvedčivú, logickú a vyčerpávajúcu argumentáciu, ktorú si\nodvolací súd plne osvojil bez potreby detailne túto opakovať. Odvolací súd dospel k záveru, že\nprokurátor na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k obžalovanému I. U. preukázal skutok v plnom rozsahu\npodanej obžaloby, pričom záver prvostupňového súdu, že preukázaný bol iba taký rozsah, ktorý priznali\nobžalovaní W. J. a Q. Z., nezodpovedá vykonaným dôkazom. Hodnotiac všetky vykonané dôkazy\nv ich súvislostiach a výpovede obžalovaného I. U. v spojitosti s vyčíslením odcudzených senzorov\npoškodeným odvolací súd konštatuje, že zo všetkých troch verzií obžalovaného I. U. je najvierohodnejšia\njeho prvá verzia, a to nielen z dôvodu, že sa udiala bezprostredne po skutku, ale aj preto, že\nkorešponduje s vyčíslením škody, čiastočne a nepriamo aj s výpoveďou obžalovaného K. I., ale najmä\nso zachytenou telekomunikačnou prevádzkou, ktorá je vyššie citovaná v časti odôvodnenia odvolania\nprokurátorom. Z tejto je úplne evidentné, že obžalovaný kradol senzory svojmu zamestnávateľovi ešte\npredtým v roku 2022, čo ich začal predávať obžalovaným J. a Z., a nikto iný ich zrejme nekradol,\npretože táto možnosť pre obžalovaného vyplynula z jeho osobnej známosti s bezpečnostnou službou\nzamestnávateľa. Obžalovaný jasne uviedol vo svojej prvej výpovedi, že predával senzory obžalovanému\n\nI. a opísal aj spôsob ich skladovania, odovzdávania a platenia za ne obžalovaným I., a to až do augusta\n2022, pričom sám obžalovaný uviedol, že začal s kradnutím v júni 2022, resp. skôr, keď už v marci\nfotil pre I. radar senzory s cieľom zistiť, či má na ne kupca. Neskoršie verzie obžalovaného U. sa\nlíšili v tom, že zmierňoval následky svojho konania pre seba a pre bývalého spolubývajúceho K. I.\nredukovaním počtu senzorov, ktoré preňho ukradol zo 150 ks, cez 20 ks až po žiadny. Akceptovanie\nposlednej verzie obžalovaného prvostupňovým súdom skutočne nielenže nemá logické opodstatnenie,\nale najmä na rozdiel od jeho pôvodnej verzie nekorešponduje s ostatnými dôkazmi, výpoveďou zástupcu\npoškodeného ani s výpoveďou obžalovaného K. I., ktorý síce svoju trestnú činnosť popiera, avšak\nzároveň nepriamo usvedčuje obžalovaného z krádeží senzorov v skoršom období.\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že nič nebráni tomu, aby mohol\nna základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a umožňujúcich správne zistiť skutkový\nstav, korigovať chyby v hodnotiacich úsudkoch prvostupňového súdu ohľadom skutku obžalovaného\nI. U. a prijať také skutkové závery, ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Obžalovaný priznal\nodcudzenie 150 ks senzorov pre K. I., J. a Z. podľa svojej výpovede predal 45 + 20 + 16 + 24, teda 105\nsenzorov, čo je spolu 255ks á 115,87€. To znamená, že škoda odcudzením predstavuje 29.546,85€.\nPreto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému I. v celom rozsahu a sám\nrozhodol o vine na skutkovom základe vychádzajúcom najmä z výpovede samotného obžalovaného v\nzmysle vyššie uvedených detailov.\nSúd prvého stupňa okrem uvedeného pochybil aj pri určení právnej kvalifikácie obžalovaného, ktorý\npostupným odcudzením 255ks radar senzorov spôsobil poškodenému škodu vo výške 29.546,85 €,\nčím naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a)\nTrestného zákona účinného od 06.08.2024. Ak obžalovaný kradol za účelom predaja kradnutých vecí,\nnenaplnil súčasne aj znaky skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti v\nzmysle § 233 Trestného zákona, podľa ktorého musí páchateľ nadobudnúť, prechovávať alebo užívať\nvec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej inou osobou, čo explicitne vyplýva z § 233 ods. 1\nTrestného zákona. Obžalovaný mal v držbe veci, ktoré odcudzil on sám, a tieto predal, preto páchateľom\ntrestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti môžu byť len tie osoby, ktoré od neho kradnuté\nveci kúpili. Prvostupňový súd nekriticky prevzal právnu kvalifikáciu obžaloby, ktorá v tejto časti obsahuje\nneúplnú právnu vetu, bez toho, aby sa oboznámil so znením žalovanej skutkovej podstaty trestného\nčinu uvedeným v Trestnom zákone.\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd uznal obžalovaného I. U. vinným zo spáchania prečinu\nkrádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 na\nskutkovom základe blížiacemu sa zneniu obžaloby.\nVyššie uvedené argumenty týkajúce sa skutkových zistení v bode 1), teda v kradnutí súčiastok\nobžalovaným I. U. a ich predávaní obžalovanému K. I., platia aj vo vzťahu k obžalovanému I.,\nod žalovaného konania ktorého nie sú oddeliteľné. Výrok o jeho oslobodení spod obžaloby tak\nvyplýva z nedostatočne vyhodnotených výstupov z dôkazov a je poznačený nevysporiadaním sa so\nzaznamenanou telekomunikačnou prevádzkou citovanou vyššie v odvolaní prokurátora. V spojení s\nnesprávnym hodnotením vierohodnosti jednotlivých verzií obžalovaného I. U. potom súd prvého stupňa\ndospel k predčasnému záveru, že nebolo dokázané, že sa skutok stal. Preto odvolací súd podľa § 321\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému K. I. a vec\nvrátil prvostupňovému súdu, ktorý bude povinný pri hodnotení produkovaných dôkazov prihliadnuť na\nvýpoveď obžalovaného I. U. ako celok a riadne sa s ňou vysporiadať mechanizmom uvedeným v § 2\nods. 12 Trestného poriadku, a tiež sa dôkladnejšie zaoberať odposluchmi z hľadiska toho, čo z nich\nvyplýva, čo potvrdzujú a čo vyvracajú.\nPodľa § 34 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti\npred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho\nvýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest\nzároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nPodľa § 34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd\nprihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,\npoľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie\n\npo spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku\ntrestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá\nuplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to,\nže páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu\nnebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo\nodstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového\nprospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri\ninom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd\nprihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré\nboli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.\nOdvolací súd vzhľadom na zrušenie výroku o vine obžalovaného I. U. a uznanie jeho viny za spáchanie\nprečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona nerevidoval trest, ktorý\nmu bol uložený napadnutým rozsudkom, ale trest ukladal nanovo podľa citovaných zákonných kritérií.\nObžalovaný I. U. bol doposiaľ 3 razy súdne trestaný, v prvých dvoch prípadoch sa jednalo o\nmajetkovú trestnú činnosť, v skúšobnej dobe sa v oboch prípadoch osvedčil a hľadí sa naňho, akoby\nnebol odsúdený. 18.12.2025 bol odsúdený cudzozemským súdom k pokute za jazdu bez vodičského\noprávnenia, ktorej sa dopustil dňa 09.11.2025. Dopustil sa 2 priestupkov v cestnej premávke. Odvolací\nsúd u obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, pričom možnosti nápravy\nobžalovaného hodnotí ako otázne, pretože jeho zahladené odsúdenia v spojitosti so spáchaním\npokračovacieho trestného činu krádeže spočívajúceho v systematickom mnohonásobnom okrádaní jeho\nzamestnávateľa nenaznačujú príliš hlboké morálne zásady ako súčasť osobnosti obžalovaného. Na\nstrane druhej však od skutku uplynuli už 4 roky, obžalovaný je schopný viesť riadny život, čo preukázal\nopakovaným osvedčením sa v skúšobnej dobe, z čoho rezultuje, že podmienečný trest odňatia slobody\nje účinným a vhodným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona.\nPri trestnej sadzbe odňatia slobody podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, ktorá je 1 až 4 roky, súd uložil\nobžalovanému trest nad spodnou hranicou trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov, ktorý podľa § 49\nods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.\nJedná sa o primeranú dobu, po ktorú bude správanie obžalovaného z hľadiska jeho súladu so zákonom\nmonitorované, a v prípade, že sa dopustí trestného činu, priestupku, alebo iného protispoločenského\nkonania, bude vyslovené, že sa neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov vykoná. Z\nnapadnutého rozsudku odvolací súd prevzal uloženie trestu prepadnutia veci, peňažných prostriedkov,\nktoré boli výnosom z krádeže. Ich vlastníkom sa stáva štát. Odvolací súd nepovažoval ruksak s firemným\nlogom okrádaného zamestnávateľa za takú vec, ktorá by bola vhodná pre režim správy majetku štátu\nvzhľadom na svoju zanedbateľnú hodnotu, a preto ho na rozdiel od prvostupňového súdu do trestu\nprepadnutia veci nezaradil.\nNa podklade odvolania prokurátora odvolací súd preskúmal výroky o treste uloženom obžalovaným\nW. J. a Q. Z.. Títo boli na základe vyhlásenia o vine uznaní vinnými zo spáchania prečinu legalizácie\npríjmov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorého trestná\nsadzba je až na 4 roky. Obžalovaný J. má 2 záznamy v registri trestov, z toho jeden za majetkový\ntrestný čin, hľadí sa naňho, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný Z. má záznam cudzozemského súdu\nza drogový trestný čin, bol mu uložený podmienečný trest. Osoby oboch obžalovaných, ktorí boli pri\nskutku sekundárnymi páchateľmi reagujúcimi na trestnú činnosť obžalovaného I. U., teda nevyvolávajú\nvážnu obavu, že by sa nepodriadili režimu podmienečného trestu odňatia slobody a neviedli riadny\nživot. Prokurátor sa domáhal uloženia prísnejšieho podmienečného trestu obžalovaným s ohľadom\nna to, že získali prospech prevyšujúci polovicu väčšej škody, čo však odvolací súd nepovažoval za\ntakú výraznú okolnosť, pre ktorú by mohol konštatovať, že trest uložený prvostupňovým súdom je\nneprimeraný. Ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku umožňuje odvolaciemu súdu zrušiť\na korigovať výrok o treste prvostupňového rozsudku, len ak je trest neprimeraný. U obžalovaných\nvšak takúto neprimeranosť nezistil. Súd prvého stupňa u oboch zistil správne poľahčujúce okolnosti a\nabsenciu priťažujúcich okolností, pričom obom obžalovaným bol uložený aj trest prepadnutia mobilného\ntelefónu, teda boli postihnutí aj zásahom do majetkovej sféry, učinili príslušnú sebareflexiu, priznali\ntrestný čin a napomáhali jeho objasňovaniu. Na podklade týchto skutočností odvolací súd vyhodnotil\ntrest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky spolu s\ntrestom prepadnutia veci u oboch obžalovaných ako primeraný, zohľadňujúci pozitívne možnosti ich\nnápravy i následok trestného činu, ktorý primárne spôsobil I. U..\n\nNa základe týchto skutočností odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora podané v neprospech týchto\nobžalovaných.\nNapokon odvolací súd pristúpil k preskúmaniu odvolacích argumentov poškodeného, ktoré tým, že\nodvolací súd zrušil napadnutý rozsudok voči obžalovanému I. U. v celom rozsahu a sám rozhodol o\nvine a treste, stratili opodstatnenie, hoci pôvodne boli opodstatnené. Podľa § 287 ods. 1 Trestného\nporiadku je súd povinný priznať nárok na náhradu škody, ak je škoda súčasťou skutku, pre ktorý uznáva\nobžalovaného vinným, čo prvostupňový súd neučinil s neakceptovateľným vysvetlením, že treba vykonať\nďalšie dokazovanie prekračujúce potreby trestného konania. Ak dôkazy postačovali na uznanie viny\nobžalovaného zo skutku, ktorým spôsobil určitú konkrétnu škodu, tak museli postačovať aj na to, aby\nbol nárok v tejto výške poškodenému priznaný. Odvolací súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku\npoškodenému priznal nárok na náhradu škody vo výške ustálenej v skutku, a k náhrade škody zaviazal\nobžalovaného I. U., ktorý krádežou takúto škodu poškodenému spôsobil.\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto\nrozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7T/52/2024", "guid": "d1cdb81b-a6f3-4add-b35d-c6ab43e84522:4f012f51-3fb7-42f8-b47b-6a10a7921ba3", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}