{"guid": "1e3b4495-e439-4160-8bcc-787283c9ffc6:a721d513-77a9-448e-abde-4389b733635f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1624200872.1", "spisova_znacka": "6Co/63/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/63/2025 z 25. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. februára 2026, sp. zn. 6Co/63/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1624200872.1", "identifikacne_cislo": "1624200872", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Janics Bajánková", "sudca_id": 1240, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-janics-bajankova-1240", "datum_vydania": "2026-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a721d513-77a9-448e-abde-4389b733635f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1624200872.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1624200872.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1624200872.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/63/2025\n1624200872\n25. 02. 2026\nMgr. Jana Janics Bajánková\nECLI:SK:KSBA:2026:1624200872.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a sudcov\nJUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v spore žalobcov: 1. T. P., N. XX.XX.XXXX, A. G. X, C.\nXX, XXXX N., T., 2. Q. C., N. XX.XX.XXXX, A. W.É. X, XXX XX A., 3. Y. Q., N. XX.XX.XXXX, A. Q.. K.\nXXXX, XXX XX M. R., 4. T. P., N.Á. XX.XX.XXXX, A. S. XX, XXX XX V., 5. B. X., N. XX.XX.XXXX, A. XXX\nXX V. R. XXX, zastúpení: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava,\nIČO: 47 232 757, proti žalovaným: X. Q. M., N., X. K. M., T.. Q., neznáma, zastúpení: Slovenský\npozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie, že vec patrí\ndo dedičstva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 07. apríla 2025\nč.k. 10C/68/2024-115, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobcom 1/ až 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100%.\nO výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo\nveci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa títo domáhali\nproti pôvodným žalovaným v 1. až 3. rade určenia, že nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom V.,\nkatastrálny odbor, nachádzajúca sa v katastrálnom území: M. R., obec: M. R., okres: V., zapísaná\nna liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcela registra \"E.\", evidovaný na katastrálnej mape s\nparc. č. XXXXX, o výmere 1213 m2, druh pozemku: záhrada patrí do dedičstva po V. C., rod. W.,\nnar. XX.XX.XXXX, zomrelej 26.10.1996, naposledy bytom M. R., a to v rozsahu podielu 1/1 k celku,\na nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom V., katastrálny odbor, nachádzajúca sa v katastrálnom\núzemí: M. R., obec: M. R., okres: V., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parcela registra\n\"E.\", evidovaný na katastrálnej mape s parc. č. XXXXX, o výmere 2651 m2, druh pozemku: orná pôda\npatrí do dedičstva po V. C., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej 26.10.1996, naposledy bytom M. R., a to\nv rozsahu podielu 1/1 k celku. Súčasne priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcom\n1/-5/ v rozsahu 100%.\n2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 60, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 2, § 137 písm. c), §\n194 ods. 1, ods. 2, § 217 C.s.p., § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 4, § 5 ods.\n5 písm. b), § 6 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 2 veta prvá, § 14 ods. 4, ods. 5, § 42c ods.1, ods. 2,\nzákona č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových\núradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 330/1991 Zb.“), § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 118 ods. 1, § 119 ods. 1, ods. 2, § 132 ods. 1, ods. 2\nObčianskeho zákonníka a vecne tým, že v prejednávanej veci v čase rozhodnutia súdu vo veci samej\n\nvystupovali v konaní na strane žalobcu dedičia po poručiteľke V. C., T.. W.. Do úvahy prichádzajúci\ndedičia tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle ust. § 78 ods. 1 C.s.p., čo potvrdzuje aj\nustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie tohto súdu sp. zn. 8Cdo/94/22018 z\n16.05.2019). Súd z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 2306/96, D Not 456/96, spísaného dňa 18.03.1998\nJUDr. Vierou Kotvanovou, notárom ako súdnym komisárom (č.l. 8) zistil, že okruh súčasných žalobcov\nv 1. až 5. rade zodpovedá okruhu do úvahy pripadajúcich dedičov po spomínanej poručiteľke a z tohto\ndôvodu preto nebol daný procesný postup podľa ust. § 78 ods. 2 C.s.p.. Ďalej uviedol, že v konaní\nnebolo sporné a obsahom vyjadrenia Okresného úradu V., katastrálny odbor, zo dňa 03.10.2023 (č. l.\n17) bolo aj preukázané, že pozemok parcela registra E. č. XXXXX, o ktorého vlastníctvo ku dňu smrti\nporučiteľky sa vedie tento súdny spor, bol vytvorený (vznikol) pozemkovými úpravami podľa zákona\nč.330/1991 Zb. Na účely posúdenia tejto žaloby (najmä ďalej súdom skúmanej otázky naliehavého\nprávneho záujmu) súd použil znenie ustanovení tohto zákona účinné v roku 2010, v ktorom spomínaný\npozemok vznikol. Podstatná časť týchto ustanovení je v tomto znení účinná aj v čase vyhlásenia tohto\nrozsudku. Skonštatoval, že žalobcovia sa žalobou (po zastavení konania voči pôvodnému žalovaného\nv 3. rade H. V.) domáhajú určenia, že pozemok s parc. č. XXXXX v k.ú. M. R., zapísaný na LV č. XXXX,\npatrí do dedičstva po V. C., zomr. 26.10.1996. Z pohľadu zákonom rozlišovaného druhu žalôb ide v\ntomto prípade o žalobu podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. a výslovnou zákonnou podmienkou procesnej\nprípustnosti takejto určovacej žaloby v zmysle tohto ustanovenia (obdobne to bolo aj podľa § 80 písm.\nc/ Občianskeho súdneho poriadku) je právny záujem žalobcu, ktorý musí byť naliehavý. Súd potom pri\ntakejto žalobe musí v prvom rade ešte pred jej samotným meritórnym prejednaním skúmať, či žalobcovia\nmajú na jej podaní naliehavý právny záujem. Takúto povinnosť súd nemá, ak existencia naliehavého\nprávneho záujmu vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. c) C.s.p. časť vety za bodkočiarkou).\nZdôraznil, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je podľa ustanovenia\n§ 80 písm. c/ O. s. p. v znení účinnom do 30. júna 2016 (rovnako aj podľa § 137 písm. c/ C. s. p.) vtedy,\nak je určovacia žaloba schopná odstrániť existujúcu neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť pevný\nzáklad pre ich právny vzťah, za predpokladu, že túto neistotu nie je možné odstrániť iným prostriedkom\nochrany práv (R 47/2020). Akcentoval, že ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej\nopodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho\nzáujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania. (uznesenie\nÚstavného súdu SR, sp.zn: II. ÚS 590/2017 z 06.10.2017). Skonštatoval, že v posudzovanej veci,\nzákon č. 330/1991 Zb. ani iný právny predpis neupravuje výslovne možnosť skutočného či domnelého\nvlastníka (tretej osoby) domáhať sa na súde určenia vlastníckeho práva k pozemku vzniknutému v\nrámci pozemkových úprav, ak po nadobudnutí tohto pozemku v procese pozemkových úprav nedošlo k\nprevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. V prejednávanej veci sa spor týka určenia,\nže pozemok parc. č. XXXXX vzniknutý pozemkovými úpravami podľa zákona č. 330/1991 Zb., patrí do\ndedičstva po V. C.. Tento pozemok nadobudli pozemkovými úpravami do podielového spoluvlastníctva\nžalovaní v 1. a 2. rade, ktorí podľa zápisu v katastri nehnuteľností boli naďalej spoluvlastníkmi tohto\npozemku aj v čase rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Zákonodarca v ust. § 42c ods.\n1 zákona č. 330/1991 Zb. umožnil vykonať rozhodnutím v správnom konaní opravu chýb v projekte\npozemkových úprav a súvisiacich rozhodnutiach v lehote do piatich rokov od schválenia vykonania\nprojektu pozemkových úprav. V nasledujúcom ust. § 42c ods. 2 tohto zákona však vylúčil takúto možnosť\nv prípadoch, v ktorých došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu a iba v týchto\nprípadoch zároveň výslovne zakotvil právo na podanie určovacej žaloby podľa osobitného predpisu\n(§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, resp. po jeho zrušení podľa § 137 písm. c) C.s.p..\nVýkladom argumentum a contrario (dôkaz opaku) dospel súd k právnemu názoru, že zákonodarca nemal\nv úmysle povoliť žaloby o určenie vlastníckeho práva k pozemkom vzniknutým v rámci pozemkových\núprav a tým súdnymi spormi spochybňovať a narúšať výsledok pozemkových úprav v prípadoch, ak po\nvzniku tohto vlastníckeho práva nedošlo k zmene nositeľa tohto práva, teda nedošlo k prevodu alebo\nprechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. V prejednávanej veci ide o prípad, kedy sa žalobcovia\ndomáhajú žalobou určenia vlastníctva ku dňu smrti poručiteľky voči pôvodným (a zároveň súčasným)\nnadobúdateľom pozemku vytvoreného pozemkovými úpravami podľa zákona č. 330/1991 Zb., ktoré\nsú vykonávané vo verejnom záujme (§ 1 ods. 1) a z tohto dôvodu vzhľadom na znenie ust. § 42c\nods. 2 tohto zákona nemajú na podaní takejto žaloby naliehavý právny záujem. Odvolávajúc sa aj\nna rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/219/2019 z 30.11.2021, súd je viazaný právoplatným\nsprávnym rozhodnutím o pozemkových úpravách a nie je oprávnený preskúmavať jeho vecnú správnosť.\nŽalobcovia tak podľa platnej právnej úpravy nemajú právny dôvod, ktorý by im dovoľoval v civilnom\nsúdnom konaní zasahovať do práv a oprávnených záujmov pôvodných nadobúdateľov pozemku parc.\nč. XXXXX v k.ú. M. R. (§ 3 ods. 1 OZ). Vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že procesným právnym\n\nnásledkom nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, podanej podľa § 137 písm. c)\nC.s.p., je zamietnutie takejto žaloby, k čomu aj pristúpil vo výroku I. napadnutého rozsudku. Doplnil, že\nsamotným predmetom žaloby (určením práva) sa už nemusel potom zaoberať, ale ak by pri eventuálnej\nexistencii naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe skúmal jej vecnú dôvodnosť, tak by jej\nnemohol vyhovieť už len z toho dôvodu, že žalobcovia sa ňou domáhali určenia, že do dedičstva\npo poručiteľke patrí pozemok vzniknutý v roku 2010 pozemkovými úpravami, ktorý ku dňu smrti tejto\nporučiteľky (26.10.1996) de iure neexistoval (bol vytvorený projektom pozemkových úprav až v roku\n2010).\n3. Náhradu trov konania priznal súd prvej inštancie žalovaným v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1\nC.s.p., nakoľko boli žalovaní vo veci plne úspešní.\n4. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Namietali, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolatelia preto navrhli, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasili\nso záverom súdu prvej inštancie, že pozemkovými úpravami došlo k originárnemu spôsobu\nnadobudnutia vlastníckeho práva, preto žalobcovia nemôžu úspešne podať žalobu o určenie, že vec\npatrí do dedičstva. Argumentovali, že účelom pozemkových úprav je predovšetkým zabezpečenie\nracionálneho a efektívneho priestorového usporiadania vlastníckych a užívacích vzťahov k pôde,\nnajmä prostredníctvom odstránenia nadmernej rozdrobenosti pozemkov a optimalizácie ich tvaru\na umiestnenia, s cieľom uľahčiť a zefektívniť výkon vlastníckeho práva oprávnených subjektov k\npozemkom zahrnutým do pozemkových úprav, a nie odňatie vlastníckych práv. Zdôraznili, že pozemok\n- parcela č. XXXXX je rovnaká ako bola pred vykonaním pozemkových úprav. Jej výmera a umiestnenie\nv teréne je úplne rovnaké ako predtým, teda pozemkovými úpravami sa nič nezmenilo. Akcentovali, že\nneboli účastníkmi pozemkových úprav, nakoľko bol vykonaný nesprávne ROEP a na list vlastníctva boli\nzapísané nesprávne osoby. Mali za to, že v konaní preukázali, že ich právna predchodkyňa nadobudla\nparcelu č. XXXXX a zaplatila za ňu aj kúpnu cenu. Napriek tomu sa vďaka nesprávnemu ROEP-u\nnedostali na list vlastníctva. Z tohto dôvodu nemohli byť v čase pozemkových úprav ani účastníkmi\npozemkových úprav, a teda ani nemohli využívať prostriedky a nástroje na ich ochranu, ktoré im zákon o\npozemkových úpravách priznáva. To, že ROEP nebol vykonaný správne vyplýva aj z dôkazu, ktorý tvorí\nsúčasť súdneho spisu, a síce z \"Odpovede na identifikáciu parciel\" zo dňa 03.10.2023. V tomto smere\npoukázali na zásadu „Ius ex iniuria non orfitur\" (právo nevzniká z bezprávia). Nesprávnym ROEP-om v\nspojení s nesprávnymi pozemkovými úpravami totiž de facto prišli o svoje pozemky a po plynutí piatich\nrokov od vykonania pozemkových úprav podľa názoru súdu prišli o ich vlastnícke práva, bez toho, aby\nvôbec vedeli, že nejaké pozemkové úpravy v tom čase boli vykonané. Ak by platil výklad súdu prvej\ninštancie v napadnutom rozhodnutí, tak v súčasnosti už nemajú žiadny účinný prostriedok nápravy.\nTakýto výklad nemôže byť ústavne akceptovateľný. Rovnako sa nestotožnili ani s tým, že nemajú na\npodaní žaloby naliehavý právny záujem. Argumentovali tým, že v prípade, ak by súd žalobe vyhovel,\ntak by bol predmetný pozemok parcely č. XXXXX zaradený do aktív dedičstva, čo by sa prejavilo v ich\nmajetkovej sfére, teda na výsledku tohto konania majú bezpochyby naliehavý právny záujem.\n5. Zástupca žalovaných v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je v súlade\ns ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/219/2019 publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č.\n38/2023) a zjednocujúce stanovisko Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR 1V Obdo 2/2020. Odvolanie\nžalobcov považoval za preto nedôvodné.\n6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n(§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§\n359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné\n(§ 355 ods. 1 C.s.p.) po\nskonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.) postupom\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej\ninštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.\n7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k\nzáveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na\nzáklade toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie\nvykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností\nako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými\n\nzisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.\nSúd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení\nneabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým\nspôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej\nlogiky).\n8. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne\nvyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. a odvolací súd sa\ns ním v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť. Dôvody, pre ktoré žalobu zamietol,\nriadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako\naj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej\ninštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný\nvýznam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní\nna súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387\nods. 2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,\nktorými reaguje na argumenty žalobcov v odvolaní.\n9. Žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre nich\nprivodili priaznivé rozhodnutie. Námietky žalobcov uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho\nposúdenia veci ( porovnaj aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/60/2016). S poukazom\nna uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sa odvolací súd zaoberal\nlen tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobcov, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím\nsúdom relevantné.\n10. Po oboznámení sa s odvolaním žalobcov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky\nžalobcov boli obsahovo totožné ako žalobcovia uplatnili už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými\nsa súd prvej inštancie vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\n11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že pozemkové úpravy\npredstavujú rekonštrukciu pozemkového vlastníctva a sú nástrojom na ochranu poľnohospodárskej a\nlesnej pôdy pričom zahŕňajú zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov, ako aj\nsúvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (najmä\nscelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov). Konanie o pozemkových úpravách upravuje zákon č.\n330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,\npozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení (ďalej ako „zákon o pozemkových\núpravách“).\n11.1. V dôsledku pozemkových úprav dochádza k zániku pôvodných pozemkov (pôvodného predmetu\nvlastníctva), ktorých vlastníci získavajú do vlastníctva nové pozemky. Táto zmena je pritom odlišná od\nbežného zániku pozemku rozdelením alebo zlúčením, pri ktorom možno vysledovať osud pôvodného\npozemku, keďže pri týchto úkonoch musia byť dodržané určité podmienky, najmä podmienka rovnakého\nvlastníckeho (právneho) režimu zlučovaných pozemkov, keďže spoluvlastníctvo je v slovenskom\nprávnom poriadku postavené na ideálnom a nie reálnom vymedzení spoluvlastníckych podielov. Pri\npozemkových úpravách dochádza k vytvoreniu nových pozemkov bez ohľadu na to, z koľkých pozemkov\na s akým (spolu)vlastníckym režimom boli tieto vytvorené. Tieto nové pozemky musia byť primerané\n(§ 11 ods. 3 až 5 zákona o pozemkových úpravách), pričom vlastníctvo k nim sa nadobúda dňom\nprávoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom\nurčeným v rozhodnutí (§ 14 ods. 5 zákona o pozemkových úpravách).\n11.2. Pozemkové úpravy predstavujú originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva k pozemku, ku\nktorému dochádza právoplatnosťou alebo iným dňom uvedeným v administratívnom rozhodnutí\no schválení vykonania projektu pozemkových úprav podľa § 14 ods. 5 zákona o pozemkových\núpravách. Názor o konštitutívnom rozhodnutí správneho orgánu o schválení vykonania projektu\npozemkových úprav a originárnom nadobudnutí vlastníckeho práva k novým pozemkom, ktoré vznikli v\ndôsledku pozemkových úprav, prezentuje aj rozhodovacia prax najvyššieho súdu SR (3Cdo/219/2019,\n5Cdo/116/2019, 5Cdo/116/2019, 4Cdo/138/2023).\n\n11.3. Pozemkovými úpravami zanikajú pôvodné pozemky a vznikajú pozemky nové. Zmeny vo\nvlastníctve pôvodných pozemkov a ich premietnutie do nového stavu je právne upravené v pozastavení\nzápisov do katastra nehnuteľností a aktualizovaní registra pôvodného stavu a zapracovaní zmien do\nrozdeľovacieho plánu v zmysle § 14 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách Súčasne podľa § 6 ods. 4\nzákona o pozemkových úpravách platí, že „Ten, kto sa stane vlastníkom pozemku v priebehu konania\no pozemkových úpravách, nemôže namietať výsledky doterajšieho konania.“ Nesporové chyby možno\nv rámci už vykonaných pozemkových úprav opraviť do piatich rokov od schválenia vykonania projektu\npozemkových úprav podľa § 42c zákona o pozemkových úpravách.\n11.4. Zákon o pozemkových úpravách v § 10 ods. 3 upravuje postup v rámci sporu o vlastníctvo alebo\nduplicitného vlastníctva. Podľa daného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o námietkach vlastníkov\nproti výpisu z registra pôvodného stavu, ktoré sa týkajú sporu o vlastníctvo, alebo ak niekto tvrdí, že je\nvlastníkom pozemkov a toto vlastnícke právo nemôže preukázať príslušnou listinou, okresný úrad mu\nodporučí obrátiť sa na súd určovacou žalobou. Ak sa na súd obráti, do jeho rozhodnutia okresný úrad\nvyznačí v registri pôvodného stavu vlastníka vedeného na liste vlastníctva. Pri duplicitnom vlastníctve k\npozemku sa rieši nové usporiadanie pozemku tak, že sa nemení hodnota a výmera nového pozemku,\nokrem kritérií podľa § 11 a platných zásad umiestnenia nových pozemkov; výpisy z registra pôvodného\nstavu sa doručujú vlastníkom vedeným na liste vlastníctva. Ak sa námietky týkajú len určenia hodnoty\npozemku alebo údajov z registra porastov, rozhodne o nich okresný úrad. Po rozhodnutí o námietkach\nokresný úrad register pôvodného stavu schváli. Schválenie registra pôvodného stavu sa oznamuje\nverejnou vyhláškou. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade sporu o vlastníctvo\nzákon rieši len to, že sa v pozemkových úpravách koná s vlastníkom zapísaným na liste vlastníctva.\n12. Z uvedeného možno uzavrieť, že po právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových\núprav, resp. po márnom uplynutí lehoty piatich rokov od schválenia tohto projektu, v rámci ktorých bolo\nmožno vykonať opravu údajov v zmysle § 42c zák. č. 330/1991 Zb., nemožno súdom určiť vlastnícke\nprávo vlastníka pôvodného pozemku, ktorý zanikol v dôsledku pozemkových úprav voči aktuálnemu\nvlastníkovi, ktorý novovzniknutú nehnuteľnosť nadobudol originárnym spôsobom rozhodnutím štátneho\norgánu (por. aj 5Cdo/125/2023).\n13. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nZa odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým\nnemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý\nproces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).\n14. Na základe uvedeného obsah odvolania žalobcov nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť\nzáverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,\npričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré\nby mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na\nktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.\n15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie (vrátane závislého výroku o trovách konania) ako vecne a právne správny potvrdil.\n16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní, preto im vznikol nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods.\n2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nstrana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nc/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).\n\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/68/2024", "guid": "9a72ea59-955c-4def-9482-c49bb3dcd3f4:55b87eb9-91d4-4849-ba92-a928b400a3f7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e053365f-3e5f-43ec-a5c8-abdf8b002f8d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.590.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 590/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2017 z 6. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-06", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.590.2017.1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "a53885fe-c846-4662-85fa-6790a452c265:fa3030d5-4b2e-4040-9d12-aeba483b21ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2218203359.1", "spisova_znacka": "5Cdo/125/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/125/2023 z 15. 8. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-08-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2218203359.1"}, {"guid": "ed7fc526-7ce3-4b71-919c-d4eefb029613:3e0edb9b-21f7-42e1-bb7d-6b703eab68ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2708899990.1", "spisova_znacka": "5Cdo/116/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/116/2019 z 23. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2708899990.1"}, {"guid": "5742224d-9dca-406d-80e6-4e724a47fda0:7b80f5c0-ecfa-4f0b-ba04-9eaacea141df", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8613204878.3", "spisova_znacka": "11Co/60/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/60/2016 z 24. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8613204878.3"}], "citovane_v": []}