{"guid": "3cb9d4ac-6349-4b5d-b7cc-ae3d9761389c:cbea7180-b978-4393-9756-463c2408ee43", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1625010183.1", "spisova_znacka": "3To/135/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/135/2025 z 13. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. januára 2026, sp. zn. 3To/135/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1625010183.1", "identifikacne_cislo": "1625010183", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Andrea Vojteková Fejérová", "sudca_id": 453, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-vojtekova-fejerova-453", "datum_vydania": "2026-01-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d,e", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d,e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbea7180-b978-4393-9756-463c2408ee43", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1625010183.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1625010183.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1625010183.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3To/135/2025\n1625010183\n13. 01. 2026\nJUDr. Denisa Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2026:1625010183.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov\nJUDr. Jána Evina a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného X. A., stíhaného pre zločin ublíženia\nna zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného a\nprokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/18/2025 zo dňa 28.08.2025, na verejnom\nzasadnutí konanom dňa 13.01.2026, pomerom hlasov 3:0, takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku\nz r u š u j e sa prvostupňový\nrozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o ochrannom opatrení.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému\nX. A., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom V. E., okres\nF.\nukladá\npodľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo\nvýmere 5 (päť) rokov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje\ndo ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa ukladá trest prepadnutia veci 3 ks kuchynských nožov\nzaistených ako vecné stopy č. 6, č. 7, č. 8.\nPodľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika.\nPodľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá\nochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného X. A., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Malacky (ďalej aj „súd prvého stupňa“) sp. zn. 3T/18/2025 zo dňa\n28.08.2025 bol obžalovaný X. A. uznaný za vinného zo spáchania v bode 1/ zločinu ublíženia na zdraví\npodľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona v časti v štádiu pokusu podľa\n§ 14\nods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/\n\nTrestného zákona a v bode 2/ zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2\npísm. c/ Trestného zákona v súbehu s prečinom útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm.\na/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že\n1/ dňa 29.11.2024 v čase okolo 21:30 hod. v meste Malacky na ulici F. J. v byte na 1. nadzemnom\npodlaží, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, prišlo k slovnej hádke medzi ním a A. K., ktorú\npotom aj fyzicky napadol tak, že jej o hlavu rozbil pohárik, následne sa manželka obžalovaného P. A.\nsnažila vlastným telom zabrániť pokračovaniu napádania poškodenej A. K., kedy sa jej podarilo vytlačiť\nmanžela X. A. smerom do kuchyne, počas čoho sa A. K. podarilo ujsť z bytu, na to začal X. A. útočiť a\nnapádať svoju manželku, s ktorou sa ocitli spolu na balkóne, kde sa spolu hádali a následne obžalovaný\npoškodenú P. A. chytil za nohy, a prehodil ju cez balkón, na základe čoho poškodená P. A. padla na\nulicu na zem pod balkón, kde zostala ležať, potom po nej obžalovaný hádzal rôzne ťažké predmety,\nktorými trafil hlavu a telo poškodenej, následne k nej na ulici pristúpil D.. U. Z. v úmysle poskytnúť jej prvú\npomoc, kedy však po chvíli k nim na ulicu pribehol obžalovaný s viacerými nožmi, ktorý najskôr slovne\nnapadol poškodeného D.. U. Z. a potom sa po ňom zahnal nožom, ktorým ho zasiahol do pravej ruky\nv oblasti ramena, na čo začal poškodený D.. U. Z. od obžalovaného rýchlo ustupovať, pričom po ňom\nobžalovaný hodil nôž, ktorým sa ho snažil zasiahnuť, čo sa mu však nepodarilo, následne obžalovaný\nX. A. podišiel k vzdialenej skupinke ľudí, ktorí na neho kričali, aby prestal, kde pribehol k plotu, kde sa\nokamžite zahnal na oblasť hlavy u poškodeného J. U., ktorého nožom nakoniec zasiahol do oblasti ľavej\nčasti tváre, čím obžalovaný spôsobil poškodenej P. A. okrem iného zlomeninu lebky v čelovo - spánkovej\noblasti vľavo, poúrazové subarachnoidálne krvácanie do mozgu v spánkovej oblasti vľavo, zlomeninu\nVIII. - X. rebra vpravo, vzduch v pohrudnicovej dutine vpravo (pneumotorax), pomliaždenie hrudníka\na srdca, zlomeninu tŕňových výbežkov II. - V. bedrového stavca, zlomeninu priečneho výbežku II.\nbedrového stavca, zlomeninu krížovej kosti vľavo, obojstrannú zlomeninu horného aj dolného ramienka\nlonovej kosti, trieštivú zlomeninu dolného konca vretennej ľavej hornej končatiny, vykĺbenie horného\nmedzičlánkového kĺbu V. prsta pravej hornej končatiny a zlomeninu hlavičky dolného článku V. prsta\npravej hornej končatiny s dobou liečenia viac ako 42 dní, poškodenej A. K. tržnú ranu nad ľavým okom\na pomliaždenie ľavého oka, poškodenému D.. U. Z. reznú ranu na pravom ramene o veľkosti asi 13 cm,\na poškodenému J. U. spôsobil sečnú ranu na brade v tvare písmena „L“ o dĺžke 4-5 cm, čo si vyžiadalo\nich lekárske ošetrenia a liečenie bez sťaženia obvyklého spôsobu života,\n2/ dňa 29.11.2024 v čase okolo 21:35 hod. v meste F. na ulici F. J. pred vchodom do bytovky č. XX,\nkde v oboch rukách držal nôž, bol po príchode hliadky MsP Malacky vykonávajúcej služobný zákrok\nvyzvaný na odhodenie nožov, pričom túto výzvu neuposlúchol a namiesto toho obžalovaný hodil jeden\nnôž do približujúceho sa člena hliadky MsP Malacky - X. Q., ktorý ho zasiahol do ľavej oblasti hrude,\npričom došlo k reznému poškodeniu technickej vesty a vrchného oblečenia X. Q., načo hliadka začala\nvykonávať služobný zákrok voči osobe obžalovaného X. A. za účelom jeho spacifikovania, kedy sa mu\nhliadka snažila nasadiť aj putá, čo sa im však nepodarilo, nakoľko sa aktívne bránil, kedy okrem iného\nchytil zakročujúcej policajtke MsP Malacky D. X. teleskopický obušok, ktorý sa jej snažil vytrhnúť z rúk,\npričom pri zápase o teleskopický obušok sa mu podarilo ju zhodiť na zem, kde ju obžalovaný priľahol,\npričom pri ďalšom prekonávaní aktívneho odporu sa obžalovaný X. A. najskôr začal X. Q. vyhrážať\nslovami „aby ho pustil s tým, že keď ho nepustí, tak ho zabije“ a potom obom členom hliadky uviedol\n„zabijem ťa, aj tvoju kolegyňu!“, čím nespôsobil členom hliadky MsP Malacky žiadne zranenia.\nSúd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 5\nTrestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4\n(štyri) roky a zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného\nzákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súd prvého stupňa\nuložil obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to 3 kusov\nkuchynských nožov zaistených ako vecné stopy č. 6, č. 7 a č. 8, ktorých vlastníkom sa podľa § 60\nods. 5 Trestného zákona stala Slovenská republika. Obžalovanému zároveň uložil podľa § 73 ods. 2\npísm. c/ Trestného zákona ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a podľa § 287 ods.\n1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom\nPanónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 3.608,44 € a Sociálnej poisťovni,\na.s., so sídlom Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807 484, škodu vo výške 997,80 € a podľa\n§ 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného D.. U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. J. XX, F.\ns nárokom na náhradu škody na civilný proces.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o treste podal odvolanie obžalovaný a navrhol, aby Krajský\nsúd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) zrušil výrok o treste odňatia slobody a uložil mu trest odňatia\nslobody s podmienečným odkladom s probačným dohľadom.\nObžalovaný v písomných dôvodoch odvolania zo dňa 12.09.2025 uviedol, že v jeho osobe ide o\nnekonfliktného človeka, ktorý doposiaľ žil usporiadaným spôsobom života. Obžalovaný poukázal aj\nna závery znaleckého posudku z odboru psychiatria, podľa ktorého jeho pobyt nepredstavuje z\npsychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečenstvo v prípade, že bude abstinovať od alkoholu.\nObžalovaný zdôraznil, že bude viesť riadny život a nebude požívať alkoholické nápoje. Podľa\nobžalovaného by bolo primeraným ukladanie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom.\nObžalovaný uviedol, že spáchanie trestného činu priznal, úprimne oľutoval a upriamil pozornosť na\npostoj poškodenej P. A., ktorá ako jeho manželka mu odpustila.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa ihneď po jeho vyhlásení proti výroku o treste podal odvolanie aj\nprokurátor. Prokurátor v dôvodoch odvolania zo dňa 08.10.2025 vyslovil nesúhlas s výmerou uloženého\ntrestu odňatia slobody. Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody považuje za neprimeraný\nvzhľadom na spôsob a následky spáchania trestných činov. Prokurátor poukázal na skutočnosť, že\nobžalovaný napadol viacero osôb a spáchal viac trestných činov. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého\nstupňa vyplýva, že súd prvého stupňa nedôvodne zohľadnil priznanie obžalovaného do takej miery, že\npristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona. Súd prvého stupňa\npri ukladaní trestu zohľadnil len ľudskú rovinu, ktorá spočívala v tom, že mu poškodená (manželka)\nodpustila, opomínajúc ďalších poškodených, čo vzbudzuje dojem, akoby žiadne ďalšie osoby nemali\npostavenie poškodených. Súd prvého stupňa nepochopiteľne neprihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa\n§ 37 písm. h/ Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov, z dôvodu aplikácie\nasperačnej zásady, hoci vzájomný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nemá od novely\nTrestného zákona s účinnosťou odo dňa 06.08.2024 žiadny vplyv na úpravu hraníc trestných sadzieb.\nProkurátor vyslovil, že je potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere minimálne 6\n(šesť) rokov.\nK odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný písomným podaním zo dňa 17.10.2025 a navrhol\nodvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný konštatoval, že súd prvého stupňa\npostupoval správne, keď aplikoval § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu. Obžalovaný\npovažuje nanajvýš za rozporuplné, ak prokurátor v konaní pred súdom prvého stupňa navrhoval\nukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov a v odvolacom konaní navrhuje\nuloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody 6 rokov.\nOdvolací súd po predložení veci nezistil také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho\nkonania, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa na neverejnom zasadnutí,\na preto odvolací súd určil v trestnej veci verejné zasadnutie.\nOdvolací súd vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obžalovaného X. A., ustanoveného obhajcu\nJUDr. Stanislava Viléma, prokurátora a poškodených A. K. a P. A.. Odvolací súd vykonal verejné\nzasadnutie podľa § 294 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti ostatných poškodených.\nNa verejnom zasadnutí ustanovený obhajca v rámci konečného návrhu navrhol zohľadniť, že obžalovaný\nsa doposiaľ nedopustil žiadneho trestného činu. Výkon väzby je dostatočným ponaučením pre\nobžalovaného a uloženie primeraného trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom by bolo\nprimerané. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť.\nProkurátor v rámci konečného návrhu poukázal na dôvody podaného odvolania a navrhol mu vyhovieť\na naopak odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť.\nObžalovaný uviedol, že nechcel nikomu ublížiť a spáchanie trestných činov úprimne ľutuje. Nikdy\npredtým nekonal agresívne a impulzívne. Išlo o jednorazový exces zapríčinený viacerými okolnosťami\na frustráciami za použitia alkoholu. Vyslovil, že chce viesť riadny život, naďalej žiť so svojou manželkou\na vyslovil ospravedlnenie všetkým poškodeným, najmä svojej manželke a žiada o odpustenie. Navrhol,\naby mu odvolací súd uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, aby mohol čo najskôr\nnahradiť vzniknutú škodu.\n\nKrajský súd v Bratislave ako odvolací súd limitovaný tzv. obmedzeným revíznym princípom na podklade\nodvolania obžalovaného a prokurátora, ktoré podali ako oprávnené osoby podľa § 307 ods. 1 písm. a/,\npísm. b/ Trestného poriadku a včas podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal v súlade s §\n317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým\npodal obžalovaný a prokurátor odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,\nmajú na zreteli povinnosť prihliadnuť aj na chyby, ktoré neboli odvolaním dotknuté, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného\nnie je dôvodné a naopak odvolanie prokurátora vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné.\nK podaniu odvolania obžalovaným v zákonnej lehote odvolací súd pre úplnosť konštatuje, že\nrozsudok súdu prvého stupňa bol vyhlásený dňa 28.08.2025 (štvrtok) za prítomnosti obžalovaného\na ustanoveného obhajcu. Obžalovaný podal odvolanie prostredníctvom ustanoveného obhajcu dňa\n12.09.2025 (piatok). V súlade s § 309 ods. 1 Trestného poriadku bolo možné podať odvolanie do 15\ndní od oznámenia rozsudku, ktorým bolo jeho vyhlásenie dňa 28.08.2025 a posledný deň na podanie\nodvolania bol deň 12.09.2025, kedy došlo k podaniu odvolania. Odvolanie obžalovaného bolo tak\npodané v zákonnej lehote.\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo\nnapadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.\nPodľa § 321 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak je uložený\ntrest neprimeraný.\nPodľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,\nodvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací\nsúd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré\nmajú vo výroku o vine svoj podklad.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno\nnové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne\nzistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže\nodvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v\nneprospech obžalovaného;\nvo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania\npoškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.\nPodľa § 74 ods. 1 Trestného zákona ambulantnú formu ochranného liečenia sú uloží, ak vzhľadom\nna osobu páchateľa, povahu duševnej poruchy a liečebné možnosti možno očakávať splnenie účelu\nochranného liečenia. Ústavnú formu ochranného liečenia súd uloží, len ak je pobyt páchateľa na slobode\nnebezpečný z dôvodu duševnej poruchy alebo ak vzhľadom na osobu páchateľa, povahu duševnej\nporuchy a liečebné možnosti nemožno očakávať, že účel splní ambulantná forma ochranného liečenia.\nAk súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c/ popri treste odňatia slobody, ktorého výkon\npodmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.\nZ obsahu spisu odvolací súd zistil, že obžalovaný podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásil,\nže je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na následne položené otázky podľa § 333\nods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku odpovedal kladne, verbálnym spôsobom predvídaným\nTrestným poriadkom “áno“. Súd prvého stupňa po vyjadrení prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného\na rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná\ndôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom liečení.\nVýrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie\nobžalovaného o vine. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa uznesením prijal vyhlásenie\nobžalovaného o vine a v súlade s\n§ 257 ods. 8 Trestného poriadku vyslovil, že dokazovanie v\nrozsahu priznania zo spáchania skutkov nevykoná, nebolo možné podaním odvolania právne účinne\nnapadnúť výrok o vine. V tomto smere poukazuje odvolací súd na ustanovenie § 307 ods. 1 písm. b/\nTrestného poriadku, z ktorého vyslovene vyplýva, že obžalovaný nemôže napadnúť odvolaním výrok o\nvine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. Z ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného\nporiadku vyplýva, že súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného je neodvolateľné a v tomto rozsahu\nnenapadnuteľné odvolaním.\n\nObžalovaný bol teda rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/18/2025 zo dňa 28.08.2025 uznaný\nza vinného zo spáchania v bode 1/ zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm.\nb/ Trestného zákona v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom\nvýtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a v bode 2/ zločinu útoku na\nverejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona v súbehu s prečinom\nútoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.\nOdvolanie prokurátora ako aj obžalovaného pritom smerovalo výlučne proti trestu odňatia slobody,\nkedy obžalovaný navrhol uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom s probačným\ndohľadom a prokurátor sa domáhal uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6\n(šesť) rokov. Prokurátor tak v odvolaní označil uložený trest za neprimerane mierny, obžalovaný naopak\nza neprimerane prísny, pričom žiadal o jeho zmiernenie. Predtým ako odvolací súd posúdi primeranosť\ntrestu, musel odvolací súd preskúmať, či bol trest uložený v súlade s Trestným zákonom.\nSúd prvého stupňa správne priznal obžalovanému X. A. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/\nTrestného zákona spočívajúcu v tom, že sa k trestnému činu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval.\nSprávne súd prvého stupňa priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného\nzákona, pretože obžalovaný pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti viedol riadny život. Z odpisu\nregistra trestov vyplýva, že obžalovaný sa doposiaľ žiadneho trestného činu do spáchania aktuálnej\ntrestnej činnosti nedopustil, keďže nemá žiadny záznam v odpise registra trestov. Pokiaľ ide o spáchané\npriestupky, podľa výpisu z centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov sa síce obžalovaný\ndopustil troch priestupkov, išlo však výlučne o priestupky na úseku cestnej premávky (nerešpektovanie\ndopravného značenia a prekročenie rýchlosti).\nPokiaľ ide námietku prokurátora, že nebol dôvod nepriznať obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa §\n37 písm. h/ Trestného zákona, takýto postup nemožno akceptovať, pretože skutočnosť, že obžalovaný\nspáchal viac trestných činov je pričítaná obžalovanému na vrub už pri použití asperačnej zásady, a\nteda súd prvého stupňa správne nezohľadnil tú istú okolnosť v neprospech obžalovaného dva razy\n(stanovisko č. 1 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č.\n1/2011). Aj keď prokurátor v podanom odvolaní poukazuje na skutočnosť, že novela Trestného zákona\núčinná odo dňa 06.08.2024, ktorá bola vykonaná zákonom č. 40/2024 Z. z. síce vypustila tzv. automat\nna úpravu výšky trestných sadzieb podľa § 38 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, je nevyhnutné uviesť, že\nTrestný zákon nezbavil súdu povinnosti prihliadať na existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností\nv súlade s § 34 ods. 4 Trestného zákona pri ukladaní trestu. Ak teda dochádza pri ukladaní trestu k\naplikácii asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona účinného odo dňa 06.08.2024, týmto\ndochádza k zohľadneniu spáchania minimálne dvoch trestných činov, z ktorých je jeden zločinom a teda\npriznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona o spáchaní viacerých trestných\nčinov by nemohlo byť zohľadnené opätovne, a to bez ohľadu na to, že novela Trestného zákona už\nnepripúšťa upravovať dolnú, resp. hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.\nIde o zákaz dvojitého pričítania tej istej okolnosti vyjadrenej v ustanovení § 38 ods. 1 Trestného zákona.\nSprávne postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovanému, ktorý spáchal štyri trestné činy, ukladal\npodľa § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia,\nktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155\nods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody 5 (päť) rokov\naž 12 (dvanásť) rokov, modifikovanou v súlade s § 41 ods. 2 Trestného zákona (tzv. asperačná zásada)\nzvýšením hornej hranice o jednu tretinu, t. j. na 16 (šestnásť) rokov, keďže sa ukladal úhrnný trest odňatia\nslobody za viac úmyselných trestných činov, z čoho sú dva zločiny, spáchané dvomi skutkami. Ide tak\no trestnú sadzbu 5 (päť) až 16 (šestnásť) rokov.\nPokiaľ ide o samotnú aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, v prípade mimoriadneho\nzníženia trestu podľa tohto ustanovenia musia byť zistené také mimoriadne okolností prípadu a pomery\nna strane páchateľa, ktoré takýto postup kvalifikovane odôvodňujú, čo v danom prípade odvolací súd\nu obžalovaného nevzhliadol. Súd prvého stupňa vo výroku o treste aplikoval § 39 ods. 1 Trestného\no mimoriadnom znížení trestu bez toho, aby aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona odôvodnil,\npričom tento záver neodôvodňujú ani žiadne konkrétne okolnosti prípadu a pomery páchateľa, ktoré\n\nby bolo možne vyhodnotiť ako výnimočné a boli by zistiteľné z obsahu spisového materiálu. Inštitút\nmimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona nie je pritom bežným (pravidelným)\npostupom súdu. Súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností\nalebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú, sú svojou povahou\nvýnimočné a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov.\nOdvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa rovnako neaplikoval\n§ 39 ods. 5 Trestného\nzákona, ktoré je fakultatívnym ustanovením a ide o možnosť (nie povinnosť) súdu aplikovať uvedené\nustanovenie Trestného zákona (súd „môže“). Pri ukladaní trestu obžalovanému napriek prijatému\nvyhláseniu obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní neboli splnené zákonné podmienky na\nmimoriadne zníženie trestu za použitia ustanovenia\n§ 39 ods. 5 Trestného zákona, a to vzhľadom\nk závažnosti činu a okolnostiam prípadu. Aj aplikácia § 39 ods. 5 Trestného zákona musí zodpovedať\nkritériám ukladania trestu podľa § 34 a nasledujúcich Trestného zákona, čo súd prvého stupňa dôsledne\nneposúdil a ukladanie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby\nby bolo neprimerané.\nBez potreby opakovania je možné sa stotožniť so závermi súdu prvého stupňa ohľadom doterajšej\nkriminálnej nenarušenosti obžalovaného. Rovnako v prospech obžalovaného svedčia zistenia, že sa\nobžalovaný priznal k spáchaniu trestných činov a oľutoval ich spáchanie. Tieto zistenia však zodpovedajú\nlen časti kritérií, ktoré je nevyhnutné pri ukladaní trestu zohľadniť.\nOdvolací súd konštatuje, že pre trest je charakteristické, že sa ukladá aj v závislosti od povahy a\nzávažnosti činu, ktorá je rozhodujúca pre určenie nielen druhu, ale aj výmery trestu, na čo súd prvého\nstupňa neprihliadol (§ 33a ods. 2 Trestného zákona). Rovnako je nevyhnutné prihliadnuť v súlade s §\n34 ods. 4 Trestného zákona aj na spôsob spáchania činu a následky, čo súd prvého stupňa rovnako\nopomenul.\nOdvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami obžalovaného, že postačuje uloženie trestu\nodňatia slobody s podmienečným odkladom s probačným dohľadom.\nVzhľadom na okolnosti prípadu, rozsah trestnej činnosti a závažnosť trestnej činnosti, spôsob jej\nspáchania a následky na zdraví viacerých poškodených, je nevyhnutné obžalovanému ukladať\nnepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na dolnú hranicu trestnej sadzby 5 (päť) rokov by ani\nnebolo možné uložiť obžalovanému podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným\ndohľadom, pretože v súlade s § 51 ods. 1 Trestného zákona je možné podmienečne odložiť len výkon\ntrestu odňatia slobody neprevyšujúci 4 (štyri) roky.\nSprávne prokurátor v tomto smere poukázal na zistenie, že obžalovaný spáchal až štyri úmyselné trestné\nčiny, z toho dva zločiny. Odvolací súd neopomenuteľne poukazuje na spôsob spáchania trestného činu,\nkedy potom ako obžalovaný pohárom rozbil hlavu poškodenej A. K., čomu sa snažila zabrániť manželka\n- poškodená P. A., skutkový dej vygradoval do tej miery, že poškodenú - manželku P. A. chytil za členky\nnôh a po tom ako ju prehodil cez balkón, spadla a zostala ležať na zemi a následne do aj do oblasti\nhlavy hádzal ťažké predmety (kvetináče a pod.). Pri snahe o obranu poškodenej zo strany poškodeného\nD.. U. Z., tohto obžalovaný nožom zasiahol do pravej ruky v oblasti ramena a ďalšieho poškodeného J.\nU. zasiahol nožom do ľavej časti tváre. Konanie obžalovaného bolo výrazne nebezpečné a vygradovalo\ndo takej miery, že obžalovaného nebolo možné spacifikovať ani hliadkou mestskej polície, kedy nožom\nzaútočil na poškodeného X. Q. a poškodenú D. X. priľahol na zem a následne sa im vyhrážal, že ich\nzabije. Nemožno pritom bagatelizovať ani následky trestnej činnosti, ktorý sa premietol do vzniknutých\nzranení u štyroch zo šiestich poškodených. Spôsob spáchania trestnej činnosti a následky na zdraví\nviacerých poškodených, pri zohľadnení, že vlastnej manželke spôsobil poruchu zdravia s dobou liečenia\nviac ako 42 dní, prevážila skutočnosť, že v prípade obžalovaného išlo doposiaľ o bezúhonnú osobu. Tu\nsi treba zároveň uvedomiť, že po vyhodení poškodenej z balkóna išlo u obžalovaného o útok nožom,\no viaceré útoky voči poškodeným, smerujúce na také miesta, ktoré by pri väčšej intenzite mohli ohroziť\npriamo život a obžalovaný sa správal spôsobom absolútne nepredvídateľným, neadekvátnym, ktorý v\nčase skutku oprávnene vzbudil strach u všetkých osôb prítomných v jeho blízkosti a obavy z toho, že\nsa obdobný nepochopiteľný exces môže u neho opakovať, pretrvával aj pri zohľadnení jeho priznania aj\npočas konania pred súdom. Konaním obžalovaného boli jednak spôsobené vážne následky na zdraví\n\njeho manželky, ublíženie na zdraví u poškodených A. K., D.. U. Z. a J. U. a ostatným zúčastneným\nosobám hrozili vážne následky pri nekontrolovateľnom správaní obžalovaného pod vplyvom alkoholu.\nVychádzajúc zo zásady primeranosti trestu je možné konštatovať, že postačuje uloženie trestu odňatia\nslobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 5 (päť) rokov (5 až 16 rokov) najmä s poukazom\nna to, že išlo o prvé odsúdenie obžalovaného a uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)\nrokov je nenáležité. Odvolací súd prihliadol rovnako na priznanie obžalovaného a úprimné oľutovanie\nobžalovaného, že k spáchaniu trestných činov došlo. Takýto trest bude dostatočným vyjadrením\nmorálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou a zároveň bude dostatočne výchovne, ale zároveň\naj odradzujúco pôsobiť na ostatných členov spoločnosti.\nVýrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona\ndo ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia bol v súlade so zákonom,\npretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný\ntrestný čin, a preto ho odvolací súd v nezmenenej podobe prevzal do svojho rozsudku. Odvolací súd\nuložený trest prepadnutia veci rovnako prevzal z rozsudku súdu prvého stupňa, pretože odvolanie\nnesmerovalo proti trestu prepadnutia veci. Odvolací súd tak nanovo rozhodol o celom výroku o treste.\nAj keď prokurátor a ani obžalovaný v odvolaní nenamietali výrok o uložení ochranného liečenia, odvolací\nsúd mal povinnosť prihliadnuť aj na chyby, ktoré neboli odvolaním dotknuté, ak by odôvodňovali podanie\ndovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že výrok o ochrannom liečení\nje nezákonný z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre uloženie ochranného protialkoholického\nliečenia v ambulantnej forme. Išlo by o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. j/ Trestného\nporiadku spočívajúcom v uložení takého ochranného opatrenia, na ktorého uloženie neboli splnené\nzákonné podmienky. V súlade s § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného\nzákona je možné v prípade nepodmienečného trestu odňatia slobody ukladať obžalovanému ochranné\nprotialkoholické liečenie len ústavnou formou. Znalkyňa z odboru psychiatria pritom u obžalovaného\nidentifikovala závislosť od alkoholu, tzv. dipsomániu, chorobné nutkavé pitie alkoholu v ťahu so stavmi\nťažkej intoxikácie alkoholom a následnými rôzne dlho trvajúcimi obdobiami abstinencie. Odvolací súd\ntak korigoval formu ochranného liečenia v súlade so zákonom, keďže išlo zo strany súdu prvého stupňa\no porušenie ustanovenia Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona).\nPokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tento nebolo možné odvolacím súdom preskúmavať, pretože\npoškodený nevyužili právo podať proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie a odvolanie\nobžalovaného a prokurátora bolo vymedzené iba proti výroku o uloženom treste odňatia slobody. Z\nuvedeného dôvodu v súlade s § 317 ods. 1 Trestného poriadku nebolo výrok o náhrade škody v rámci\nodvolacieho konania preskúmaný a zostal ponechaný v rozsudku súdu prvého stupňa, keďže odvolací\nsúd znovu rozhodoval len o výroku o treste a o ochrannom opatrení.\nS poukazom na vyššie uvedené úvahy rozhodol odvolací súd o odvolaní prokurátora a obžalovaného\ntak ako je uvedené vo výroku rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je\nprípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/18/2025", "guid": "58613800-49ec-4030-8468-a0aa82dca12f:564e47d0-bee5-4731-a47b-bbf9eb2167f7", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}