Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/18/2026 z 30. 6. 2026
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. júna 2026, sp. zn. 3To/18/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1625010197.1
Krajský súd Bratislava | 3To/18/2026 | ECLI:SK:KSBA:2026:1625010197.1 | 2026-06-30 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie
Citované ustanovenia: § 321 ods. 1 písm. d) TP, § 322 ods. 3 TP, § 285d TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7dce3e6-1948-43f9-b410-83a226258952
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1625010197.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
3To/18/2026
1625010197
30. 06. 2026
JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI:SK:KSBA:2026:1625010197.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov
JUDr. Jána Evina a Mgr. Petra Lizúcha v trestnej veci obžalovanej P. B. pre prečin neoprávneného
prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona v znení
účinnom od 06.08.2024 o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn.
3T/20/2025 zo dňa 27.10.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. júna 2026 pomerom hlasov
3:0 takto
rozhodol:
Pod3a § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa prvostupoový rozsudok v celom rozsahu.
Pod3a § 322 ods. 3 Trestného poriadku z dôvodu § 285 písm. a) Trestného poriadku sa obžalovaná
P. B., rod. S., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom
M. XXXX/XX, V.
oslobodzuje
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky zo doa 22.05.2025, sp. zn. 2Pv 258/23/1106 pre preein
neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky pod3a § 171 ods. 2 Trestného
zákona v znení úeinnom od 06.08.2024 na skutkovom základe, že
od presne nezisteného doa u seba neoprávnene a bez povolenia prechovávala v plastovej zatavenej
zrezanej injekenej striekaeke biely kryštalický materiál s hmotnos?ou 159 mg s obsahom úeinnej
látky metamfetamín v množstve väešom ako 30 mg s prímesou dimetylsulfónu (MSM), a to až do
29.09.2023 približne do 18.30 h, kedy tieto drogy pod3a § 89a odsek 1 Trestného poriadku dobrovo3ne
vydala hliadke Obvodného oddelenia PZ Malacky v okolí železnienej stanice v Malackách, prieom
metamfetamín je zaradený v zmysle zákona e. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,
nako3ko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/20/2025 zo dňa 27.10.2025 bola obžalovaná P. B.
uznaná vinnou z prečinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa §
171 ods. 2 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 na skutkovom základe, že
od presne nezisteného dňa u seba neoprávnene a bez povolenia prechovávala v plastovej zatavenej
zrezanej injekčnej striekačke biely kryštalický materiál s hmotnosťou 159 mg s obsahom účinnej látky
metamfetamín v množstve väčšom ako 30 mg s prímesou dimetylsulfónu (MSM), a to až do 29.09.2023
približne do 18.30 h, kedy tieto drogy podľa § 89a odsek 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydala hliadke
Obvodného oddelenia PZ Malacky v okolí železničnej stanice v Malackách, pričom metamfetamín je

zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.
Za to jej bol podľa § 171 ods. 2 Tr. zákona, s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona uložený trest odňatia
slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona jej bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a
podľa 50 ods. 1 Tr. zákona určená skúšobná doba 3 (tri) roky.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná P. B.. Odvolanie bolo odôvodnené písomným
podaním obhajcu obžalovanej doručeným odvolaciemu súdu dňa 23.03.2026.
Odvolanie smeruje proti výrokom o vine a treste a je podané pre podstatné chyby konania, ktoré
napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa
má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby (§ 321 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku), pre chyby v
napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1
písm. b) Tr. poriadku) a porušenie ustanovení Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku).
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd mal skutkový stav zistiť z výpovede svedka
D., znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava zo dňa 13.12.2023, č. PPZ-KEU-BA- EXP-2023/14583,
fotodokumentácie a zápisnice OO PZ Malacky zo dňa 29.09.2023 o vydaní veci. Z výpovede svedka D.
zo dňa 17.12.2024, ktorá bola postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní dňa
27.10.2025 prečítaná, vyplýva, že ako príslušník PZ spolu s kolegyňou vykonával obchôdzkovú činnosť,
pri ktorej spozorovali osobu ženského pohlavia, ktorá sa im javila dezorientovane. Z uvedeného dôvodu
sa ju rozhodli stotožniť, pričom táto im predložila občiansky preukaz. Nakoľko sa im javila nervózna a
javila známky požitia omamnej alebo psychotropnej látky, túto osobu vyzvali, že ak má pri sebe veci z
trestnej činnosti je povinná ich vydať. Následne im mala táto osoba vydať zatavenú striekačku, v ktorej
mal byť pervitín pre jej vlastnú spotrebu. Na to s ňou na mieste spísali potvrdenie o dobrovoľnom vydaní
veci, bola obmedzená na osobnej slobode a eskortovaná na oddelenie polície.
Z tejto výpovede svedka D. (odpovede na položené otázky) tiež vyplýva, že dezorientácia tejto osoby
sa im javila na základe toho, že sa obzerala zľava doprava, presne si už nepamätá. požitie omamných
alebo psychotropných látok sa prejavovalo u nej zrýchlenými pohybmi, presne si už nepamätá, zatavenú
striekačku u nej vnímal až vtedy, keď ju vytiahla a vydávala im ju (teda po vyššie uvedenej výzve, že
ak má pri sebe veci z trestnej činnosti, je povinná ich vydať), túto osobu nepoznal ani s ňou predtým
neprišiel do kontaktu.
Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 29.09.2023 vyplýva, že dňa 29.09.2023 o 18,30 hod. bola P. B.
podlá § 89 ods. 1 Tr. poriadku vyzvaná na vydanie 1 ks zatavenej striekačky s modrým piestikom s
neznámou bielou kryštalickou látkou, ktorú o 18,35 hod. mala aj vydať. Zo znaleckého posudku vyplýva,
že v predloženej plastovej zatavenej zrezanej striekačke s modrým piestikom sa nachádzalo 159 mg
bieleho kryštalického materiálu, ktorý obsahoval účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 30
mg s prímesou dimetylsulfónu. Z výpovede svedka D. je teda zrejmé, že neexistovalo žiadne dôvodne
podozrenie, že by daná osoba páchala trestný čin či priestupok a neexistovalo ani dôvodné podozrenie,
že je pod vplyvom omamnej alebo psychotropnej látky a teda nebol žiadny zákonný dôvod vyzývať danú
osobu na povinnosť vydať veci pochádzajúce z trestnej činnosti a teda išlo o nezákonný postup, majúci
vplyv aj na všetky ďalšie dôkazy na túto nezákonnosť naviazané. Navyše je zrejmé, že ak by aj existovalo
nejaké dôvodné podozrenie z páchania trestného činu alebo priestupku touto osobou, došlo zo strany
členy hliadky k nezákonnému konaniu, nakoľko ako je zrejmé, nebola táto osoba poučená o „zákaze
sebaobviňovania". Uvedené poučenie sa síce nachádza v zápisnici o vydaní veci zo dňa 29.09.2023,
avšak z uvedenej listiny ako aj výpovede svedka D. je zrejmé, že táto zápisnica bola spísaná až po
vydaní veci, navyše je v nej priamo špecifikované, že výzva sa týka „zatavenej striekačky s modrým
piestikom s neznámou bielou kryštalickou látkou", o existencii ktorej ale v čase danej výzvy člen hliadky
nemohol vedieť.
V tomto smere možno poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.09.2023, spis.
zn. 3To/70/2023 v ktorom súd skonštatoval: „Úlohou súdu nie je odhaľovanie trestnej činnosti. Toto

prináleží orgánom činným v trestnom konaní. Súd musí byť ale garantom zákonnosti bez ohľadu na
to, akokoľvek ušľachtilý sa môže javiť prvotný účel konajúcich štátnych orgánov. Európsky súd pre
ľudské práva vo veci HEANEY a MCGUINNESS proti Írsku rozhodol, že je porušením Článku 6 ods.
1 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ak je verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní a
trestaní páchateľov ospravedlnením zásahu do podstaty práva obvineného na obhajobu, vrátane práva
nebyť nútený obviniť sám seba. Obdobne sťažnostný súd poukazuje na ustálenú judikatúru tuzemských
súdov (Krajský súd v Bratislave, sp. zn. 4Tpo/89/2022, 4Tpo/109/2022, Krajský súd v Trenčíne, sp. zn.
23To/186/2014, či Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3Tod/11/2023), ktoré zhodne uvádzajú,
že je v rozpore so zákonom, ak príslušník vyzýva osobu, ktorá sa mu zdá z nejakého subjektívneho
dôvodu podozrivá, pričom táto osobe nepácha trestnú činnosť, aby vyložila, či vydala veci, ktoré by mohli
pochádzať z trestnej činnosti“.
Bez ohľadu na vyššie uvedené má obhajoba súčasne za to, že v prípade ak by aj bolo vykonaným
dokazovaním preukázané (čo ale nie je), že sa stal skutok uvedený v obžalobe, vzhľadom na množstvo
bieleho kryštalického materiálu (159 mg) a množstvo účinnej látky (30 mg), ktoré nedosahuje hodnoty
vyplývajúce z prílohy č. 1 k Trestnému zákonu, tento skutok nie je trestným činom, pričom v tomto
smere obhajoba v plnom rozsahu poukazuje na vyjadrenie obhajcu k obžalobe ako aj záverečnú reč
obhajcu. V opačnom prípade by totiž nové znenie § 30 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch, novelizované práve zákonom č. 40/2024 Z. z., bolo v podstate obsolentné, čo celkom
určite nezodpovedá snahe a dôvodom, pre ktoré bola pôvodná zákonná úprava novelizovaná.
Vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaná navrhla, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného
súdu Malacky zo dňa 27.10.2025, sp. zn. 3T/20/2025 zrušil a sám rozsudkom obžalovanú spod obžaloby,
podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil.
Po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní krajský súd nezistil dôvod na zamietnutie odvolania podľa §
316 ods. 1 alebo zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3, preto určil vo veci termín verejného zasadnutia a
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadal len za predpokladu, že by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
poriadku.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovanej P. B. za splnenia
podmienok uvedených v § 293 ods. 5 Tr. poriadku. Obžalovaná riadne prevzala upovedomenie o
termíne konania verejného zasadnutia, tohto sa však nezúčastnila a požiadala o jeho vykonanie v jej
neprítomnosti.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval obhajca v celom rozsahu na podaných dôvodoch
odvolania, ktoré boli pred súdom oboznámené a navrhol, aby odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok
a obžalovanú spod obžaloby oslobodil.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Plnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní
súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako
to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré súd potreboval aj pre svoje rozhodnutie.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých
by došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.
Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto však nedostatočne vyhodnotil a následne dospel k
záveru o vine obžalovanej, s ktorým sa odvolací súd nestotožnil.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil nasledovné:
Obžalovaná P. B. je na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 22.05.2025 trestne
stíhaná pre prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods.
2 Tr. zákona v znení účinnom od 06.08.2024 na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie čítaním výpovede svedka V. D., znaleckého
posudku z odboru kriminalistiky a prečítaním listinných dôkazov súvisiacich so zaistením veci.
Obžalovaná po vznesení obvinenia odmietla vypovedať a svoje právo využila aj v konaní pred súdom.
Jediným svedkom, o výpoveď ktorého sa prvostupňový rozsudok opiera, je člen policajnej hliadky V. D.,
ktorý vykonával hliadkovú činnosť v okolí železničnej stanice spolu s kolegyňou N. K.. Za železničnou
spozorovali osobu ženského pohlavia, ktorá sa javila dezorientovane. Z tohto dôvodu sa ju rozhodli
stotožniť, predložila im občiansky preukaz, bola nervózna a javila známky požitia omamnej alebo
psychotropnej látky. Následne bola vyzvaná, že ak má veci pochádzajúce z trestnej činnosti, je povinná
ich vydať. Ona im uviedla, že má pri sebe veci z trestnej činnosti a to drogy. Uviedla, že sú to drogy
pre vlastnú spotrebu, pervitín, ktorý mala v zatavenej striekačke, ktorú dobrovoľne vydala. Na to s ňou
bolo spísané na mieste potvrdenie o dobrovoľnom vydaní veci, bola obmedzená na osobnej slobode a
eskortovaná na príslušné oddelenie polície.
Zo zápisnice o vydaní veci na účely dokazovania zo dňa 29.09.2023 je možné zistiť, že v uvedený deň o
18.30 hod došlo po zákonnom poučení (zákaz seba obviňovania) obžalovanej k dobrovoľnému vydaniu
1 ks zatavenej striekačky s modrým piestikom s obsahom neznámej bielej kryštalickej látky. Vydaná vec
bola zadokumentovaná, čo potvrdzujú fotografie injekčnej striekačky.
Následne vykonaná expertíza potvrdila, že v zatavenej injekčnej striekačke, ktorú obžalovaná vydala,
sa nachádzal biely kryštalický materiál, bez viditeľných prímesí, s hmotnosťou 159 mg. Analýzou tejto
látky bolo zistené, že obsahovala účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 30 mg s prímesou
dimetylsulfónu (MSM).
V prejednávanom prípade je dôležité zdôrazniť, že po oboznámení sa s vykonanými dôkazmi vôbec
neobstojí argumentácia súdu prvého stupňa, na ktorej postavil výrok o vine. Zásada voľného hodnotenia
dôkazov, podľa ktorej okresný súd postupoval, poskytuje súdu možnosť hodnotenia dôkazov podľa
svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktorá však neznamená možnosť ľubovôle, ale
musí byť založená na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov
získaných a vykonaných zákonným spôsobom. V súlade s tým Trestný poriadok ustanovuje, že súd
je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, o ktoré dôkazy opiera svoje skutkové zistenia, akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú, ako sa súd
vyrovnal s obhajobou. Porovnávajúc obsah jednotlivých vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenie súdom
prvého stupňa, je zrejmý ich zjavný nesúlad. Závery súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní.
Po preskúmaní veci na podklade odvolania podaného obžalovanou, odvolací súd konštatuje, že okresný
súd nesprávne posúdil dôvodnosť a zákonnosť vykonaného služobného zákroku, následne dospel k
nesprávnemu záveru v otázke viny a jeho rozhodnutím došlo k porušeniu Trestného zákona. Naopak
v celom rozsahu je možné stotožniť sa s odvolacími námietkami obžalovanej, ktoré boli nadriadeným
súdom vyhodnotené ako opodstatnené.

Aplikujúc postup uvedený v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. poriadku je po vykonaní dokazovania pred súdom
prvého stupňa potrebné konštatovať, že členovia policajnej hliadky pristúpili k úkonom, ktorými sledovali
preverenie totožnosti im neznámej osoby, ktorá sa obzerala striedalo doľava a doprava a preto sa im
javila dezorientovaná. Taktiež mala javiť známky požitia omamnej alebo psychotropnej látky. Potom, čo
ju vyzvali na preukázanie totožnosti, ktorú z predloženého občianskeho preukazu zistili, jej oznámili, že
ak má u seba veci pochádzajúce z trestnej činnosti, je povinná ich vydať. Obžalovaná uviedla, že má u
seba drogy a dobrovoľne ich vydala. Z výpovede svedka D. pritom vôbec nevyplýva, či výzve na vydanie
veci predchádzalo nejaké poučenie obžalovanej, vrátane poučenia o zákaze sebaobviňovania.
Zákaz sebaobviňovania je ústavný princíp vyplývajúci z čl. 47 ods. 1 ústavy. Obsahom zásady nikto nie
je povinný obviniť seba samého je, že nikto nemôže byť nútený, aby obviňoval seba samého. Ani verejný
záujem na odhaľovaní, stíhaní trestného činu a potrestaní páchateľa nemôže ospravedlniť taký postup,
ktorý zasahuje do samotnej podstaty práva obvineného na obhajobu vrátane práva nebyť nútený obviniť
sám seba (Heaney a Mcguinness proti Írsku, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 20.12.2000
č. 34720/97 a Jalloh proti Nemecku, z 11.06.2006, č. 54810/00). Zákaz sebaobviňovania má chrániť
obvineného pred bezprávnym donucovaním zo strany štátnych orgánov, a tým prispievať k zaisteniu
spravodlivého procesu (R 92/2015). Z toho dôvodu je dôležité, aby policajt predtým, ako vyzve osobu na
vydanie veci, podľa § 89a Trestného poriadku túto osobu poučil o zákonnej možnosti neobviňovať sám
seba a neprispievať k vlastnému sebaobvineniu z trestnej činnosti. Postupom podľa § 89a Trestného
poriadku boli policajti povinní poučiť obžalovanú predtým, než vec vydala, o tom, že nemá povinnosť
vec vydať, ak by si vydaním veci spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania. Samozrejme, musia byť
nevyhnutne splnené podmienky pre vykonanie služobného zákroku.
Podľa § 8 ods. 3 zákona o policajnom zbore služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť
policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych
predpisov.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o policajnom zbore policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať
služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.
Podľa § 9 ods. 3 zákona o policajnom zbore služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach
vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o policajnom zbore policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na
plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti.
Podľa § 89a ods. 1 Tr. poriadku kto má pri sebe vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, je povinný
ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely dokazovania zaistiť,
je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie
výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že policajt smie vykonávať svoje zákonné oprávnenia výlučne pri
plnení úloh policajného zboru, ktoré sú konkretizované v § 2 ods. 1 zákona o policajnom zbore. To
znamená, že nie je oprávnený realizovať svoje právomoci bez toho, aby bol zrejmý právny základ
jeho služobnej činnosti. Zo svedeckej výpovede člena hliadky PZ, ako už bolo vyššie uvedené, nie je
možné zistiť, prečo sa policajti rozhodli pristúpiť k vykonaniu služobného zákroku, nakoľko svedok vôbec
neuviedol akého priestupku, prípadne trestného činu sa mala obžalovaná dopustiť. Jej totožnosť bola
spoľahlivo preukázaná predložením dokladov a samotný záver policajta o tom, že na neho pôsobila,
že je pod vplyvom drog, ešte neodôvodňuje záver o páchaní priestupku, či trestného činu. Pre úplnosť
je potrebné uviesť, že neboli vykonané žiadne ďalšie dôkazy umožňujúce prijatie záveru o dôvodnom
podozrení zo spáchania priestupku, prípadne trestného činu. Spomenutá nervozita a obzeranie sa do
strán určite nemôže byť dôvodom vykonania služobného zákroku.
Nakoľko zatavená injekčná striekačka s neznámou bielou kryštalickou látkou bola obžalovanou vydaná
v rámci nezákonného postupu polície tento dôkaz nemôže slúžiť ako dôkaz použiteľný v trestnom konaní
a usvedčujúci obžalovanú zo spáchania žalovaného skutku. K úkonom podľa Trestného poriadku, t.j. v
tomto prípade k výzve na dobrovoľné vydanie veci podľa § 89a ods. 1 Tr. poriadku, možno pristúpiť len

za predpokladu dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu. Žiadne skutočnosti podporujúce
dôvodné podozrenie hliadky PZ neodzneli ani v prípravnom konaní a ani na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 119 ods. 2 Tr. poriadku veta prvá, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona.
Formálnou podmienkou použiteľnosti dôkazu je zákonný postup pri jeho získaní a vykonaní. Táto
podmienka pri vydaní veci dôležitej pre trestné konanie splnená nebola.
V spisovom materiáli absentuje dôkaz o tom, že by hliadka PZ vykonávala napr. preventívno bezpečnostnú činnosť podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o policajnom zbore v zmysle inštruktáže
nadriadeného, pátrala po osobách či po veciach, príp. mala predchádzajúcu informáciu o podozrení
z páchania trestnej činnosti či priestupku obžalovanou a podobne, čo by legitímne odôvodňovalo
zisťovanie totožnosti týchto osôb, prípadne využitie ďalších oprávnení v zmysle zákona o policajnom
zbore, resp. podľa Trestného poriadku. Plnenie takýchto úloh alebo konkrétne podozrenie voči
obžalovanej vylučuje vo svojej výpovedi aj svedok V. D..
Podrobnejší popis skutočností, ktoré mali hliadku polície oprávňovať k služobnej činnosti, bol uvedený
v úradnom zázname spísanom dňa 29.09.2023, rovnako ako to, prečo pri zisťovaní totožnosti
obžalovanej hliadka nadobudla podozrenie z páchania trestnej činnosti obžalovanou. Ako už bolo
opakovane judikované a ustálené súdnou praxou (napríklad R 26/1989), úradný záznam nie je dôkazom
použiteľným v trestnom konaní, nakoľko sa v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku nejedná o
dôkazný prostriedok upravený v Trestnom poriadku alebo v osobitnom zákone. Úradný záznam len
poskytuje informáciu o služobnej činnosti alebo služobnom zákroku príslušníka PZ, ale nie je zdrojom
dokazovanej skutočnosti - dôkazným prostriedkom. Takýmto zdrojom môže byť výlučne svedecká
výpoveď príslušníka polície a dôkazom jej obsah.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že na podklade vykonaných dôkazov
nebolo možné prijať ničím nespochybniteľný záver o tom, že obžalovaná P. B. v uvedený deň v
blízkosti železničnej stanice v Malackách prechovávala zatavenú injekčnú striekačku s neznámou bielou
kryštalickou látkou, o ktorej bolo expertízou zistené, že ide o metamfetamín. Tým boli splnené podmienky
pre postup podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaná stíhaná.
Zo zásady prezumpcie neviny zakotvenej v § 2 ods. 4 Tr. poriadku vyplýva, že nedokázaná vina
má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina, a teda obvinený nie je povinný svoju nevinu
dokazovať. Ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej
skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho
neprospech. To platí aj v prípadoch, v ktorých pri objasňovaní veci došlo k nedostatkom, ktoré sa už
odstrániť nedajú, hoci pri správnom postupe by mohli byť zistené okolnosti svedčiace v neprospech
obžalovanej.
Ak bol dôkaz získaný v rozpore s Trestným poriadkom, či v rozpore s osobitným zákonom (napríklad so
zákonom o policajnom zbore), nemôže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní a nemôže ani prispieť pre
náležité objasnenie veci (§ 119 ods. 2 Tr. por. argumentum a contrário).
Za dôkaz, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom, sa považuje nielen dôkaz, pri ktorom bola
nezákonnosť spôsobená, ale aj každý dôkaz získaný na základe takéhoto dôkazu. Nezákonnosťou sú
teda postihnuté aj všetky ďalšie dôkazy, ktoré boli získané na základe nezákonného postupu. Nemožno
preto použiť ani ďalšie dôkazy, ktoré boli získané priamo alebo nepriamo, ako výsledok nezákonného
postupu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd na podklade odvolania obžalovanej postupom podľa
§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku zrušil prvostupňový rozsudok a obžalovanú Andreu Sivákovú spod
obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil.

Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.