{"guid": "2490f97e-1bf4-439a-b433-474f4945c2a2:da5b9681-3a23-4afa-863d-51b721d4a9f0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1711213449.3", "spisova_znacka": "10Co/4/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/4/2022 z 25. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2026, sp. zn. 10Co/4/2022, ECLI:SK:KSBA:2026:1711213449.3", "identifikacne_cislo": "1711213449", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2026-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-1", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-2", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da5b9681-3a23-4afa-863d-51b721d4a9f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1711213449.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1711213449.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1711213449.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/4/2022\n1711213449\n25. 03. 2026\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2026:1711213449.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov\nsenátu JUDr. Maroša Maškoviča a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnom spore žalobcu: K-STAV\ns.r.o., so sídlom Kysucká č. 14, Senec, IČO: 35 837 063, zastúpeného advokátom: JUDr. Marián Ševčík,\nCSc., Nezábudková č. 22, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanej: S. Q., J. S.Ž. Č.. XXX,\nC., zastúpenej spoločnosťou: ADVOKA, s.r.o., Komárnická č. 36, Bratislava - mestská časť Ružinov,\no zaplatenie istiny 26 557,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného\nsúdu Pezinok č. k. 9C/35/2013 - 404 zo dňa 11. októbra 2021, v spojení s opravným uznesením č. k.\n9C/35/2013-433 zo dňa 09.11.2021, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 9C/35/2013 - 404 zo dňa 11. októbra 2021 v\nnapadnutom vyhovujúcom výroku (výroku I.) v časti, ktorou bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi\nsumu 26 557,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 26 557,- € od 03.06.2012\ndo zaplatenia, p o t v r d z u j e .\nII. Vo zvyšku sa napadnutý vyhovujúci výrok v časti úrokov z omeškania\nzamieta.\n\nmení\n\ntak, že sa žaloba\n\nIII. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovanej 1/ (aktuálne ako\n„žalovanej“) povinnosť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 26 557,- €\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 26 557,- € od 13.05.2008 do zaplatenia (výrok\nI.), žalobu voči pôvodnému žalovanému 2/ Júliusovi Chovancovi zamietol (výrok II.); žalobcovi priznal\nvoči žalovanej 1/ (aktuálne „žalovanej“) náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.) a pôvodne\nžalovanému 2/ priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.).\n2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku ozrejmil žalobou vymedzený nárok, ktorého\nsa žalobca domáha žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.10.2011 voči pôvodne žalovaným\n1/, 2/ vo výške 26.557,- € s prísl. ako nárok na zaplatenie ceny za vykonanie diela na základe zmluvy o\ndielo a následného uznania dlhu dôvodiac, že žalovaní nezaplatili žalobcovi cenu za zhotovenie diela.\nOzrejmil, že vo veci bol podaný platobný rozkaz č.k. 6Ri 479/2011-29 zo dňa 25.05.2012, voči ktorému\nbol podaný žalovanými odpor. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaných obsiahnutú v odpore, tí namietli\npodpis pôvodnej žalovanej 1/ na zmluve o dielo s tým, že nie je jej vlastným podpisom, dovolávajúc\nsa primárne absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo pre absenciu slobodnej a vážnej vôle, sekundárne\nrelatívnej neplatnosti zmluvy o dielo a s ňou súvisiacich ďalších úkonov s poukazom na konanie jedného\nz manželov, pri ktorom chýbal súhlas druhého manžela. Žalovaní skutkovo potvrdili, že spolu s ďalšími\n\nsusedmi nadobudli vlastnícke právo k stavebným pozemkom a dohodli sa s obcou na financovaní a\nrealizácii inžinierskych sietí na nich namietajúc však, že žalovaná 1/ záväzok z tohto titulu na seba\nnikdy neprijala. Zároveň vzniesli námietku premlčania počnúc dňom 01.09.2006, t.j. tri roky potom, čo\ndošlo k odovzdaniu diela. Uznanie dlhu a splátkový kalendár označili za neplatný právny úkon, a to pre\nneurčitosť, pričom ho podpísal výlučne žalovaný 2/, ktorý nebol účastníkom zmluvného vzťahu.\n3. Súd prvej inštancie ďalej zhrnul, že dňa 24. októbra 2016 vyhlásil v poradí prvý rozsudok,\nktorým zaviazal žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalovanej sumy spolu s\núrokom z omeškania v zmysle navrhovaného rozsudočného petitu, v celom rozsahu sa stotožniac\ns argumentáciou žalobcu. Odvolací súd tento rozsudok na podklade odvolania žalovaných zrušil a\nvec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie jeho nepreskúmateľnosť,\nkeď presvedčivo nevysvetlil, ako dospel k záveru, že z predmetnej zmluvy o dielo zo dňa 01.06.2004\nvyplýva záväzok zaplatiť cenu za dielo obom žalovaným spoločne a nerozdielne, napriek tomu, že\nako objednávateľ diela v zmluve o dielo vystupovala a túto zmluvu podpisovala výlučne žalovaná 1/;\nargumentácia súdu prvej inštancie, že žalovaný 2/ uzatvoril so žalobcom splátkový kalendár zo dňa\n12.05.2007 je strohá a nepresvedčivá a neuviedol, z akého dôvodu netrval na predložení originálov\nlistín zo strany žalobcu (najmä zmluvy o dielo zo dňa 01.06.2004, splátkového kalendára zo dňa\n12.05.2007 a výzvy žalovanej 1/ zo dňa 18.05.2010). V súvislosti s hmotnoprávnym posúdením veci\nsa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o dielo bola\nuzatvorená platne a riadi sa obchodnoprávnym režimom, nakoľko pôvodná žalovaná 1/ síce v čase\npodpisu tejto zmluvy nedisponovala podnikateľským oprávnením, avšak v záhlaví zmluvy, ako aj v\njej záverečných ustanoveniach je obsiahnutá jasná voľba Obchodného zákonníka s tým, že v čase\npodpisu zmluvy občianskoprávna úprava spotrebiteľských zmlúv žiadnym spôsobom nevylučovala ani\nneobmedzovala voľbu obchodnoprávneho režimu a jeho aplikáciu na právne vzťahy, ktorých účastníkom\nje spotrebiteľ, pričom odvolaciemu súdu z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo, že by žalovaná\nako spotrebiteľka nemala možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy o dielo, preto konštatoval,\nže zmluvný vzťah medzi žalobcom a pôvodne žalovanou 1/, ak bol založený zmluvou o dielo zo\ndňa 01.06.2004, sa v celom rozsahu spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd\nzaujal názor, že záväzok pôvodne žalovanej 1/ zo zmluvy o dielo sa netýkal spoločnej veci patriacej\ndo bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných ako manželov, keďže predmetné nehnuteľnosti boli\nv jej výlučnom vlastníctve, preto považoval za bezpredmetné úvahy, či v konkrétnom prípade išlo o\nbežnú vec alebo nie a teda či k právnemu úkonu bol potrebný súhlas druhého manžela. S pasívnou\nvecnou legitimáciou pôvodne žalovaného 2/ súvisiacu otázku platnosti právneho úkonu označeného\nako splátkový kalendár zo dňa 12.05.2007 a podpísaného pôvodne žalovaným 2/ odvolací súd posúdil\ntak, že uvedený splátkový kalendár je svojím obsahom jednak uznaním dlhu zo zmluvy o dielo zo dňa\n01.06.2004 a zároveň dohodou o zmene tejto zmluvy (v časti ceny diela a v časti splatnosti tejto ceny),\navšak nakoľko pôvodne žalovaný 2/ nebol zmluvnou stranou zmluvy o dielo a táto sa ani netýkala\nspoločnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, pôvodne žalovaný 2/ ako tretia\nosoba nemohol platne uznať dlh z tejto zmluvy ani platne uzatvoriť dohodu o zmene zmluvy. V tomto\nkontexte dodal, že splátkový kalendár zo dňa 12.05.2007 podľa jeho obsahu nie je možné považovať\nani za prevzatie dlhu alebo pristúpenie k záväzku a nevyplýva z neho ani to, že by pôvodne žalovaný 2/\nkonal v mene pôvodne žalovanej 1/ ako jej zástupca. Z tohto dôvodu odvolací súd uzavrel, že splátkový\nkalendár je absolútne neplatným právnym úkonom. Odvolací súd vo svojom v poradí prvom rozhodnutí\nzároveň vyriešil námietku žalovaných týkajúcu sa predčasnosti podanej žaloby z dôvodu, že žalobca\ndoposiaľ nevystavil faktúru v zmysle bodu 5.4. zmluvy o dielo zo dňa 01.06.2004, z ktorého dôvodu sa\njeho pohľadávka ešte nestala splatnou, vo vzťahu ku ktorej uviedol, že zákon o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov ukladá povinnosť vyhotoviť faktúru pri každom dodaní tovaru alebo služby\nv tuzemsku pre inú zdaniteľnú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou s tým, že\nak je odberateľom fyzická osoba - nepodnikateľ, dodávateľovi zo zákona nevyplýva povinnosť vyhotoviť\nfaktúru.\n4. Svoje (v poradí druhé) rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ust. § 536 ods. 1 až 3,\n§ 554 ods. 1, 5 Obch. zákonníka a vecne tým, že v konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom\nako zhotoviteľom a pôvodne žalovanou 1/ ako objednávateľom vznikol záväzkový vzťah založený\nzmluvou o dielo zo dňa 01.06.2004, ktorou žalobca prevzal záväzok vybudovať v súlade s projektovou\ndokumentáciou inžinierske siete (vodovod, kanalizáciu a domové prípojky) v lokalite IBV Miloslavov zóna U18 za cenu 1.411.577,59 Sk do 30.08.2004 konštatujúc, že zmluva obsahuje všetky zákonom\npredpokladané náležitosti a je určitým i zrozumiteľným právnym úkonom. Uviedol, že uzavretiu zmluvy\n\npredchádzalo uzavretie dohody o financovaní zo dňa 02.06.2003 medzi Obcou Miloslavov a vlastníkmi\nstavebných pozemkov, v zmysle ktorej vlastníci prevzali finančné záväzky, ktoré vyplynú pre obec zo\nzmlúv uzavretých za účelom vybudovania inžinierskych sietí, pričom jedným z vlastníkov stavebných\npozemkov bola i pôvodne žalovaná 1/, ktorá objednala zhotovenie inžinierskych sietí u žalobcu, no\nzároveň v konaní popierala platnosť Zmluvy z dôvodu, že ju niky nepodpísala ani nevidela. Uvedené\ntvrdenie súd prvej inštancie posúdil ako nepravdivé, nakoľko sama žalovaná v konaní pred Okresným\nsúdom Bratislava II sp. zn. 52C 228/2009 uviedla, že na jej účet boli zložené finančné prostriedky od\nostatných vlastníkov pozemkov a tieto si s manželom - pôvodne žalovaným 2/ ponechali pre vlastnú\npotrebu; rovnako v tamojšom konaní uviedla, že v právnom vzťahu so žalobcom (K-STAV s.r.o.) je len ona\nsama. Súd prvej inštancie ďalej deklaroval, že pôvodne žalovaná 1/ prevzala za investora zhotovené,\nodovzdané dielo bez závad, o čom bol zhotovený Zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby\nzo dňa 23.09.2004, pričom svoj podpis na uvedenej listine na pojednávaní potvrdila. V tejto súvislosti\nsúd prvej inštancie zastal názor, že podpisy pôvodne žalovanej 1/ na všetkých listinách založených v\nsúdnom spise sú takmer identické s tým, že o skutočnosti, že žalovaná si bola vedomá svojho záväzku\nvoči žalobcovi zo zmluvy o dielo, svedčí jej žalobcovi adresovaná výzva zo dňa 18.05.2010, v ktorej\nprejavila snahu uhradiť svoj finančný záväzok voči žalobcovi za vybudovanie kanalizácie a vodovodných\nprípojok v lokalite U-18 v obci Miloslavov v sume 26 557,- €.\n5. Posudzujúc predmetnú zmluvu o dielo v režime Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenie\n§ 272 ods. 1 ponúka zmluvným stranám možnosť uzavretia zmluvy o dielo v ústnej forme, súd prvej\ninštancie uviedol, že ak by aj teoreticky pripustil, že pôvodne žalovaná 1/ Zmluvu nepodpísala (čo však\npreukázané nebolo), z jej ďalšieho konania - najmä ňou potvrdeného prevzatia diela je zrejmé, že Zmluva\nbola riadne a platne uzavretá s tým, že dohoda o cene je v danom prípade jasne zrozumiteľná v čl. IV\nods. 4.1., z čoho následne vyvodil neopodstatnenosť argumentu žalovaných 1/, 2/ ohľadom absencie\ndohody o cene diela. Pre doplnenie celého kontextu veci uviedol, že stavebníkom stavby bola Obec\nMiloslavov a poverenými zástupcami vlastníkov, ktorí dohodou o financovaní zo dňa 02.06.2003 prevzali\nfinancovanie výstavby inžinierskych sietí, sa stali traja vlastníci, o. i. pôvodne žalovaná 1/ a práve na\njej účet boli následne zasielané finančné prostriedky na realizáciu výstavby sietí ostatnými vlastníkmi\npozemkov. Súd prvej inštancie uviedol, že nárok na zaplatenie ceny diela vznikol žalobcovi po odovzdaní\ndiela dňa 24.08.2009 (správne má byť „24.09.2004“) s tým, že nebolo povinnosťou žalobcu vystaviť\nfaktúru, ako sa to snažili žalovaní podsúvať súdu, pričom uvedené potvrdil i Krajský súd v Bratislave. Pri\nposúdení premlčania súd prvej inštancie vychádzal zo všeobecnej štvorročnej premlčacej doby podľa\nObchodného zákonníka, kedy by sa nárok žalobcu premlčal dňa 24.08.2008 a súc viazaný právnym\nnázorom vysloveným v predmetnej právnej veci odvolacím súdom, že splátkový kalendár podpísaný\ndňa 12.05.2007 medzi žalobcom a pôvodne žalovaným 2/ je právnym úkonom absolútne neplatným,\nnakoľko žalovaný nebol účastníkom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou uzavrel, že tento\núkon nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Rovnako v tomto ohľade súd prvej inštancie sústredil\nsvoju pozornosť, v intenciách (zrušujúceho) rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, na výzvu pôvodne\nžalovanej 1/ zo dňa 18.05.2010 v tom kontexte, či táto predstavuje uznanie záväzku žalovanej voči\nžalobcovi, ktorého účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už\npremlčaná a dospel k záveru, že atribúty platného uznania záväzku v zmysle Obchodného zákonníka\nspĺňa, keďže z oznámenia pôvodne žalovanej 1/ žalobcovi, že jeho firme zostala dlžná nezaplatenú\nsumu 800 000,- Sk, t. j. 26 557,- € za vybudovanie kanalizácie a vodovodných prípojok v lokalite U-18 v\nobci Miloslavov a jej požiadavky o oznámenie čísla účtu, na ktorý by mohla túto sumu previesť a vyrovnať\ntak záväzok voči jeho firme, súdu prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že pôvodne žalovaná 1/ si bola\na je vedomá, že jej dlh voči žalobcovi predstavuje žalovanú sumu a vyjadrila vôľu ho žalobcovi uhradiť,\npreto výzvu adresovanú žalobcovi svojím obsahom a formou považoval za platné uznanie dlhu a týmto\naktom začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba, ktorá uplynula najskôr dňa 18.05.2014 a teda\nvzhľadom na súdu doručenú žalobu dňa 04.11.2011 skonštatoval, že nárok žalobcu premlčaný nie je.\n6. K námietke nepredloženia originálov listín zo strany žalobcu súd prvej inštancie poukázal na závery\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 10Co 74/2017 (v odseku 27 jeho odôvodnenia), kde jasne konštatoval,\nže zo žiadneho ustanovenia civilného sporového poriadku nevyplýva záver, že ako dôkaz môžu slúžiť\niba originály listín, pričom súd prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti o tom, že predložené kópie listín\nspoľahlivo a presvedčivo sledujú odohraný skutkový dej tak, ako sa skutočne stal. Odkázal tiež na odsek\n28 odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, v ktorom upriamil pozornosť na rozsudok\nOkresného súdu Bratislava II č. k. 52C 228/2009 - 16, v ktorom konaní pôvodne žalovaná 1/ tvrdila, že\ndohody o vybudovaní inžinierskych sietí uzatvárala ona sama, preto ju o zaplatenie ceny za zhotovenie\n\nkanalizácie a vodovodu môže žalovať iba stavebník týchto sietí - žalobca, keďže len s ním je v právnom\nvzťahu a žalovaná v tamojšom konaní taktiež tvrdila, že s manželom sa ocitli vo finančnej tiesni, preto\nzvyšok peňazí použili na súkromné účely, pričom v súčasnosti dlží už len pánovi Kunovi - konateľovi a\nspoločníkovi spoločnosti K-STAV s.r.o., čo sa však žalovaná snaží riešiť. Vzhľadom na z pripojeného\nspisu Okresného súdu Bratislava II zistené skutočnosti, že peniaze zasielané na účet pôvodne žalovanej\n1/ za účelom zaplatenia diela použila spolu s manželom (pôvodne žalovaným 2/) na súkromné účely, že\nv súčasnosti je dlžná už iba pánovi Kunovi a vzhľadom na jej tvrdenie, že obec potvrdila, že v právnom\nvzťahu so žalobcom je iba ona a ona dlží žalovanú sumu, súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovanou\nna pojednávaní dňa 08.01.2016 popretá skutočnosť, že zmluvu o dielo uzavrela a že listinu zo dňa\n18.05.2010 podpísala a zároveň potvrdená skutočnosť, že podpis na Protokole o odovzdaní a prevzatí\ndiela zo dňa 23.09.2004 je jej vlastným podpisom, predstavujú tvrdenia v príkrom rozpore s tým, čo sama\nuviedla pred Okresným súdom Bratislava II. Z uvedeného dôvodu považoval vykonanie znaleckého\ndokazovania na určenie pravosti podpisu pôvodne žalovanej 1/ vyslovene za nehospodárne a návrh na\njeho vykonanie zo strany žalovaných za čisto účelový majúci za cieľ iba predĺžiť konanie, nakoľko je v\npodstate nevýznamné, či žalovaná toto podpísala alebo nie, keďže celý skutkový dej a kroky žalovaných\nsúdu prvej inštancie ukazujú dôvodnosť žaloby. Súd prvej inštancie tak zhrnul, že žalovaní svoju obranu\npostavili na zásade popierania a prekrúcania faktov, keď žalovaná popierala pravosť svojich podpisov,\ntvrdila, že žiadnu zmluvu neuzavrela, že je spotrebiteľka, že dlh je premlčaný, že žalobca si nesplnil svoje\ndaňové povinnosti, nevystavil faktúru atď. a to všetko jedine s cieľom oklamať súd a zbaviť sa záväzku\nvoči žalobcovi, prinajhoršom aspoň natiahnuť čas. Vychádzajúc z názoru Krajského súdu v Bratislave, že\npôvodne žalovaný 2/ nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, keďže nebol zmluvnou stranou zmluvy\no dielo a teda nemal oprávnenie v mene pôvodne žalovanej 1/ podpisovať splátkový kalendár, ktorý je\nabsolútne neplatným právnym úkonom, súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu k nemu zamietol.\n7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, napádajúc I. výrok a III. výrok (ide o súvisiaci výrok\no trovách konania), podala žalovaná včas odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d),\nf), h) CSP a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne i právne nesprávny, hrubo nezákonný,\nba dokonca protiústavný zmeniť tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta. V dôvodoch svojho\nodvolania uviedla, že súd prvej inštancie voluntaristicky vyhodnotil existenciu a platnosť listiny - údajného\npodpisu žalovanej datovaného 18.05.2010 na škodu žalovanej a tiež vedome a cielene obišiel fakt\npremlčania nároku žalobcu. V ďalšom poukázala na obsah svojho, v súdnom spise založeného čestného\nprehlásenia, v ktorom sa vyjadrila k listinám, na ktorých by mal figurovať jej podpis a to na Zázname o\nodovzdaní a prevzatí kanalizačnej stoky zo dňa 23.09.2004, Zázname o odovzdaní a prevzatí vodovodu\nzo dňa 23.09.2004, Dohode o financovaní zo dňa 02.06.2003 a na bližšie nešpecifikovaných Dodatkoch\ns tým, že podpis žalovanej sa nenachádza na zmluve o dielo zo dňa 01.06.2004, splátkovom kalendári zo\ndňa 12.05.2007 ani na výzve zo dňa 18.05.2010, pričom týmito dokladmi v origináli nedisponuje, nie je ich\nautorom a nikdy ich nevidela. V tejto súvislosti, poukazujúc na negatívnu dôkaznú teóriu uviedla, že nie je\nmožné ani prípustné od nej požadovať, aby preukázala „nepodpísanie“ dopisu z 18.05.2010, preto bolo a\nje na žalobcovi, aby predložil originál listiny a tá bola podrobená písmoznaleckej expertíze. Abstrahujúc\nz odseku 27 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia KS BA č. k. 10Co 74/2017 zo dňa 29.11.2019 (v poradí\nprvého rozhodnutia odvolacieho súdu v posudzovanom spore; pozn. odvolacieho súdu) názor, že súd\nnemôže sám posudzovať pravosť podpisov na predložených listinách, pretože takáto činnosť vyžaduje\nposúdenie skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a je teda vyhradená znalcom, si kládla otázku, či\nexistuje dôkaz o tom, že žalovaná je pisateľkou a signatárkou dopisu z 18.05.2010 a či popretie pravosti\npodpisu nemá za konzekvenciu vznik rozumných pochybností. Odkazujúc na uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 4Cdo 13/2009 z 24. februára 2010, v zmysle ktorého ak na súkromnej listine uvedený\nvystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, teda skutočnosť, že listina pochádza od neho, leží dôkazné\nbremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje\npre seba priaznivé právne dôsledky, žalovaná namietla, že súd prvej inštancie nevysvetlil a hlavne\nnevyargumentoval svoj odklon od jeho záverov.\n8. Žalovaná v odvolaní ďalej namietla nezrovnalosť čo do určitosti prípadného uznania záväzku a to\npokiaľ ide o definovanie veriteľa, keď súd prvej inštancie sa dovolával slov žalovanej, že „v súčasnosti\nsú dlžní iba G. T.“., pričom pisateľ textu vetou - ...o vyrovnaní dlhu voči Vašej firme a Vám osobne...\n- nedefinoval veriteľa a pokiaľ ide o definovania výšky dlhu, nakoľko žalobca si uplatňoval obnos\n1.211.577,59 Sk (40 217,- €). Žalovaná predostrela úvahu, že v máji 2010 nemohla ani tušiť, že bude\n04.11.2011 zažalovaná žalobcom práve o tých 26 557,- €, presne opačne, zastala názor, že v máji\n2010 mohla na strane žalobcu už existovať úvaha žalovať „len“ tento obnos. V kontexte výzvy zo dňa\n\n18.05.2010 označila za kruciálny fakt, že žalobca neuniesol bremeno dokazovania, nakoľko originál\nlistiny, z ktorej sa pokúsil derivovať akýsi svoj nárok doposiaľ nepredložil, pričom justičná civilistická prax\nsa prikláňa k názoru, že originály listín súd všeobecne ako dôkazný prostriedok zásadne vhodnejšie, ako\nich neoverené kópie, a že súd, pokiaľ pre to nie sú závažné dôvody, nemal by sa pri dokazovaní uspokojiť\ns fotokópiou listiny, poukazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 1Odon 53/1997 zo\ndňa 03.03.1998 a súčasne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo 61/2009 z 25.11.2010, podľa\nktorého od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom treba pritom odlišovať spôsob vykonania\ndôkazu listinou z pozície súdu s tým, že v prípade vykonania dôkazu fotokópiou listiny možno len zvážiť\njeho dôkaznú silu. Žalovaná preto usúdila, že ak spochybnila pravosť listiny, súd mal povinnosť zaoberať\nsa aj otázkou, prečo účastník nepredložil originál listiny a akcentovala, že nakoľko listinu z 18.05.2010\nnespísala ani vlastnoručne nepodpísala, neexistuje právne relevantné uznanie záväzku. Zo súdom prvej\ninštancie v zmysle vo výroku I. napadnutého rozsudku určeného okamihu, kedy sa žalovaná dostala do\nomeškania s plnením (13.05.2008) žalovaná vydedukovala skutočnosť, že súd prvej inštancie zotrval\nna chybnej úvahe o existencii uznania dlhu z 12.05.2007, pričom žalovaná zotrvala na svojej námietke\no predčasne podanej žalobe z dôvodu, že vzhľadom na žalobcom nesporne nevystavenú faktúru ešte\nnenastala splatnosť ceny diela.\n9. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca tak, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil\nprávnym názorom Krajského súdu v Bratislave (10Co/74/2017 - 300 zo dňa 29.11.2019), žalovaná\ndoposiaľ nepresvedčila žiaden súd o svojich tvrdeniach a dôkazoch, ale naopak žalobca dôkazné\nbremeno uniesol a žalovaná strana ako celok spoločným konaní použila finančné prostriedky určené pre\nzhotoviteľa diela (žalobcu) len vo svoj prospech, ako tomu svedčí v spise založený rozsudok Okresného\nsúdu Bratislava II. Žalobca zastal názor, že listinnými dôkazmi jednoznačne preukázal, že žalovaní\nspoločne už od samého začiatku konali v rozpore s dobrými mravmi, považujúc dôvody odvolania za\nprávne irelevantné, preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, alternatívne zmeniť tak, že\npôvodne žalovanému 2/ sa nepriznajú trovy konania.\n10. Žalovaná sa v písomnej replike vyjadrila k vyjadreniu žalobcu tak, že treba zopakovať a akcentovať,\nže esencia sporu vedeného už len medzi firmou žalobcu a žalovanou stojí a padá na dôkaze, že ona\nje autorom listiny zo dňa 18.05.2010, no najmä jej signatárom s tým, že oba momenty popiera a všetka\nostatná argumentácia je obsiahnutá v jej odvolaní.\n11. Žalobca sa písomne nevyjadril k odvolacej replike žalovanej a teda prostriedky procesnej obrany\nprostredníctvom odvolacej dupliky už nevyužil.\n12. Odvolací súd konštatujúc prípustnosť odvolania žalovanej proti napadnutému rozhodnutiu,\noprávnenosť osoby žalovanej na podanie odvolania (žalovaná napadla výrok, ktorý bol v jej neprospech),\njeho včasnosť a splnenie zákonných náležitostí odvolania, preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods.\nl, 2 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, ktoré s odkazom na ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal\nna odvolacom pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie pripojením a oboznámením spisu bývalého\nOkresného súdu Bratislava II sp. zn. 52C/228/2009 v skutkovo a právne súvisiacej veci žalobcu P.\nN. Q. S. Q. (žalovaná), konkrétne prečítaním Zápisnice o pojednávaní zo dňa 02.02.2011 na čl. 100 v\nčasti výpovede žalovanej vo vzťahu k identickej zmluve o dielo a uznávacej listine zo dňa 18.05.2010,\nďalej oboznámením originálov listín - Zmluvy o dielo zo dňa 01.06.2004 a Výzvy zo dňa 18.05.2010 a\nvýsluchom svedka - v tomto konaní pôvodného žalovaného 2/ (vo vzťahu k nemu je konanie právoplatne\nskončené, keďže žalobca voči výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanému 2/ zamietnutá odvolanie\nnepodal, poznámka odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.\n13. S ohľadom na odvolanie žalovanej 1/ predmetom odvolacieho prieskumu bol I. výrok rozsudku\nsúdu prvej inštancie, ktorým bola žalovaná 1/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu v sume 26.557,€ spolu s príslušenstvom titulom ceny za vykonané a odovzdané dielo na podklade zmluvy o dielo\nzo dňa 01.06.2004, uzatvorenej medzi žalovanou ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom,\nktorej predmetom bolo zhotovenie inžinierskych sietí (vodovodu, kanalizácie a domových prípojok) - IBV\nMiloslavov - zóna U18 za cenu 1 411 577,59 SK s DPH s dojednaným termínom zahájenia prác dňa\n31.05.2004 a termínom ukončenia prác dňa 30.08.2004 (podľa finančných možností objednávateľa).\nV konaní bolo preukázané a nesporné, že žalovaná dielo (verejnú kanalizáciu a vodovod) na základe\nZápisov č. 1 a č. 2 o odovzdaní a prevzatí stavby (alebo jej dokončenej časti) dňa 23.09.2004\nprotokolárne bez závad prevzala, čo potvrdila svojím vlastnoručným podpisom a túto skutočnosť\n\nverifikovala v priebehu celého konania, keď aj v odvolaní poukázala na svoje čestné prehlásenia\nsvedčiace o tom, že záznamy o prevzatí diela dňa 23.09.2004 skutočne podpísala. Naproti tomu však\npoprela svoj podpis na predmetnej zmluve o dielo, splátkovom kalendári zo dňa 12.05.2007 a následnej\npísomnej výzvy adresovanej žalobcovi dňa 18.05.2010.\n14. Odvolací súd primárne konštatuje nesprávnosť odvolacej námietky žalovanej, že súd prvej inštancie\nmal vedome a cielene obísť fakt premlčania žalobcovho nároku, nakoľko v napadnutom rozsudku\n(odsek 18), riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle zrušujúceho uznesenia č. k.\n10Co/74/2017 zo dňa 29. novembra 2019, podľa ktorého splátkový kalendár zo dňa 12.05.2007\nje absolútne neplatným právnym úkonom, poukázal na výzvu žalovanej adresovanej žalobcovi dňa\n18.05.2010 a posúdil jej obsah za účelom do úvahy prichádzajúcej kvalifikácie výzvy ako uznania\nzáväzku žalovanou voči žalobcovi podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže odvolací súd už\nvo svojom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou (ak bol\nzaložený zmluvou o dielo zo dňa 01.06.2004) sa v celom rozsahu spravuje ustanoveniami Obchodného\nzákonníka (v zmluve o dielo označené zmluvné strany si obchodnoprávny režim spravovaniach ich\nzmluvného vzťahu v písomnej zmluve výslovne vymienili). Súd prvej inštancie správne poukázal na\nurčitosť prejavu vôle žalovanej, ktorá vo výzve nezameniteľným spôsobom špecifikovala subjekt veriteľa\n- žalobcu, ktorého označila ako adresáta výzvy, určito špecifikovala dôvod a výšku svojho dlhu, ktorá\nkorešponduje so žalovanou istinou a najmä vyjadrila ochotu svoj dlh žalobcovi uhradiť, keďže ho v\nobsahu výzvy žiadala o oznámenie bankového účtu prípadne spôsobu, akým má žalobcovi svoj dlh\nvyplatiť, preto odvolacia námietka žalovanej o neurčitosti uznania záväzku čo do špecifikácie veriteľa a\nvýšky záväzku nemôže obstáť. Určitosť v adresnosti výzvy nijako nespochybňuje vo výzve obsiahnutá\nveta, že prioritou odosielateľa (žalovanej) je vyrovnanie dlhu voči žalobcovi i konateľovi žalobcu osobne,\nkeďže z označenia adresáta výzvy obchodným menom spoločnosti žalobcu i z komplexného obsahu\nvýzvy je zrejmé, že žalovaná definuje svoj dlh nedoplatkom v sume 800.000,- Sk titulom vybudovania\nkanalizácie a vodovodných prípojok v lokalite U-18 v obci Miloslavov, pričom uvedené inžinierske siete\nnezhotovil G.. I.. T. osobne ako fyzická osoba, ale išlo o dielo zhotovené žalobcom, t. j. spoločnosťou KSTAV s.r.o. (ako zhotoviteľom diela). Odvolací súd nevzhliadol logiku a zmysel v argumentácii žalovanej\nv súvislosti s ňou namietanou určitosťou výšky uznaného dlhu z dôvodu, že v máji 2010 (v čase\nvyhotovenia výzvy) nemohla vzhľadom na žalobcom uplatňovaný obnos 1 211 577,59 Sk ani tušiť, že\nbude 04.11.2011 žalovaná firmou žalobcu práve o sumu 800 000,- Sk (26 557,- €), pričom tušenie, ba\ndokonca vedomosť žalovanej o výške dlhu zo zmluvy o dielo ku dňu 18.05.2010, resp. ku dňu podania\nžaloby preukazujú nižšie odvolacím súdom deklarované skutočnosti týkajúce sa výšky dlhu v zmysle\nsplátkového kalendára podpísaného žalovanej blízkou osobou, ktorá na predmetnom zmluvnom vzťahu\npriamo participovala.\n15. V slovenskom právnom poriadku existuje okrem inštitútu uznania záväzku, ktorý je upravený v §\n323 Obchodného zákonníka aj inštitút uznania dlhu, ktorý je upravený v § 558 Občianskom zákonníku\na jeho aplikácia je viazaná na občianskoprávne vzťahy. Právna úprava uznania záväzku upravená v\nObchodnom zákonníku však má komplexnú povahu a v obchodných záväzkových vzťahoch sa právna\núprava uznania dlhu v Občianskom zákonníku subsidiárne neaplikuje. Následkom uznania záväzku\npopri právnej domnienke existencie záväzku v čase jeho uznania je aj právna skutočnosť, že odo dňa\nuznania záväzku začína plynúť nová premlčacia doba. V obchodných záväzkových vzťahoch plynie od\nuznania nová štvorročná premlčacia doba (Podľa ustanovenia § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka,\nak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania.\nAk sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.). Na rozdiel\nod občianskeho práva Obchodný zákonník výslovne netrvá na tom, aby bol uznaný záväzok presne\nurčený čo do dôvodu a výšky. Nakoľko obchodnoprávna úprava je benevolentnejšia k obsahovým\nnáležitostiam právneho úkonu uznania záväzku než občianskoprávny režim inštitútu uznania dlhu, na\nzáklade obsahu výzvy zo dňa 18.05.2010 možno, podľa názoru odvolacieho súdu uzavrieť, že táto\nvymedzuje záväzok žalovanej riadne čo do výšky dlžnej sumy s uvedením skutkového dôvodu plnenia\n(za vybudovanie kanalizácie a vodovodných prípojok v lokalite U-18 v obci Miloslavov) a hoci neobsahuje\nprávny dôvod dlhu určený zmluvou o dielo zo dňa 01.06.2004, súd prvej inštancie dospel k správnemu\nprávnemu záveru, že výzva adresovaná žalobcovi je svojím obsahom a formou platným uznaním dlhu\n(záväzku), nakoľko spĺňa kvalitatívne požiadavky uznania záväzku vyžadované ustanovením § 323 ods.\n1 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie preto odôvodnene konštatoval plynutie novej štvorročnej\npremlčacej doby (pôvodná premlčacia doba totiž začala plynúť odo dňa nasledujúceho po prevzatí diela\nžalovanou, t. j. od 24.09.2004 a uplynula márne dňa 24.09.2008), ktorá od uznania záväzku začala\n\nplynúť a uplynula najskôr dňa 18.05.2014, t. j. približne dva a pol roka po podaní žaloby. Vzhľadom na\nuvedené, za predpokladu preukázania platného uzatvorenia predmetnej písomnej zmluvy o dielo medzi\nžalobcom a žalovanou a platného uznania záväzku (žalovaná v rámci nosnej odvolacej procesnej obrany\ntotiž negovala pravosť údajne svojho podpisu na predmetných právnych úkonoch) nie je možné dospieť\nk záveru, že nárok žalobcu je premlčaný.\n16. Na odvolacom pojednávaní dňa 25.02.2026 právna zástupkyňa žalovanej predniesla právnu\nargumentáciu, že nárok žalobcu zo zmluvy o dielo je premlčaný aj v prípade, ak by odvolací súd\nuzavrel, že napriek neplatnej písomnej zmluve o dielo zo dňa 01.06.2004 vznikol zmluvný vzťah\nstrán platne konkludentným spôsobom dôvodiac tým, že v danom prípade by sa zmluva musela\nposudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka vrátane ustanovení upravujúcich\nspotrebiteľskú zmluvu (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a preto vzhľadom na uznávací prejav\nvo vzťahu k už premlčanému dlhu, ktorý v súlade s občianskoprávnou úpravou výslovne neobsahuje\nprejav vedomosti žalovanej, že ide o premlčaný dlh a tým nevyvoláva účinky platného uznania dlhu,\nzastala vo všeobecnosti správny právny názor, že za daného právneho stavu je potom žaloba podaná\npo uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. V tomto kontexte obrany žalovanej odvolací súd\nuvádza, že všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu by bola márne uplynula\ndňa 24.09.2007, ergo tri roky po prevzatí diela žalovanou.\n17. Zaoberajúc sa vyššie uvedenou argumentáciou žalovanej, týkajúcou sa možného konkludentne\nzaloženého právneho vzťahu strán na základe ústnej zmluvy o dielo a z nej plynúcich právnych\nnásledkov vo vzťahu k včasnosti uplatneného práva na zaplatenie ceny diela, odvolací súd uvádza, že\nžalovaná sa síce od počiatku procesne bránila tým, že zmluvu o dielo dňa 31.05.2004, v iný deň a ani\ninú zmluvu o dielo v písomnej forme nepodpísala, avšak vzhľadom na v konaní nespornú a preukázanú\nskutočnosť, že žalovaná predmetné dielo dňa 23.09.2004 od žalobcu prevzala a teda zmluvu o dielo\nbez ohľadu na jej formu so žalobcom uzatvorila, bolo procesne nevyhnutné, aby simultánne s popretím\nskutkového tvrdenia protistrany, že žalovaná zmluvu o diela dňa 31.05.2004 svojím vlastnoručným\npodpisom platne uzatvorila, uviedla vlastné skutkové tvrdenia k okolnostiam súvisiacim s mechanizmom\nuzatvárania zmluvného vzťahu strán. Žalovaná však neuviedla žiadne hodnoverné skutočnosti, ktoré\nby zobrazili scenár k spôsobu dojednávania zmluvy o zhotovenie inžinierskych sietí v dotknutej zóne\nstavebných pozemkov, neuviedla iné (než v písomnej zmluve dojednané) podmienky výstavby diela, na\nktorých sa zmluvné strany dohodli ani časové aspekty vzájomných zmluvných plnení, preto ak na otázku\nodvolacieho súdu na odvolacom pojednávaní, či právna zástupkyňa pod konkludentným uzatvorením\nzmluvy má na mysli ústnu zmluvu o dielo, odpovedala domnienkou, že to tak pokojne mohlo byť, javí sa\nhmotnoprávna argumentácia žalovanej ohľadom spôsobu uzatvorenia zmluvy o dielo ako čisto účelová\nv snahe zaviesť odvolací súd, aby posúdil zmluvný vzťah strán v zmysle predpisov občianskeho práva a\ntým spochybnil platnosť uznávacieho prejavu vôle žalovanej zo dňa 18.05.2010 v intenciách ust. § 558\nObčianskeho zákonníka a zamedzil tak dospieť k záveru o plynutí novej premlčacej doby na uplatnenie\npráva žalobcu podľa vyššie citovaných ust. Obchodného zákonníka.\n18. Navyše je potrebné uviesť, že je absurdným a v príkrom rozpore s elementárnou logikou fungovania\nkontraktačných obchodných vzťahov predpoklad, že žalobca ako obchodná spoločnosť podnikajúca\npodľa výpisu z obchodného registra v oblasti prípravných prác pre stavby, uskutočňovania stavieb,\njednoduchých stavieb a drobných stavieb by bola pristúpila na uzatvorenie zmluvy o dielo s fyzickou\nosobou nepodnikateľom v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka v ústnej forme a plnila na\nzáklade takto uzatvorenej zmluvy v dobrej viere, že objednávateľ diela (inžinierskych sietí k stavebným\npozemkom) mu snáď konkludentne dohodnutú cenu diela riadne a včas zaplatí. Pokiaľ žalovaná v\nkonaní neprodukovala žiadne dôkazy (emailové správy, sms-ky, dokumenty o objednávke či svedecké\nvýpovede) svedčiace o vzájomnej komunikácii strán ohľadom objednávky výstavby verejnej kanalizácie\na vodovodu pri dotknutých stavebných pozemkoch v Miloslavove, podmienkach výstavby a vzájomných\nprávach a povinnostiach kontrahentov, nevznikla žiadna rozumná pochybnosť o tom, že zmluvný vzťah\nstrán bol založený zmluvou o dielo v písomnej forme, t. j. zmluvou zo dňa 01.06.2004, keďže existenciu\ninej písomnej či ústnej zmluvy o dielo strany v konaní netvrdili.\n19. Sporným tak zostal podpis na zmluve o dielo zo dňa 01.06.2004, od ktorého závisí platnosť zmluvy a\nz nej plynúce právo žalobcu voči žalovanej na zaplatenie ceny diela, ako aj podpis na uznaní záväzku vo\nforme výzvy zo dňa 18.05.2010, od ktorého platnosti právneho úkonu závisí včasnosť podanej žaloby.\nNapriek procesnému návrhu žalovanej, aby odvolací súd nedoplnil dokazovanie oboznámením obsahu\n\npripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 52C/228/2009 z dôvodu, že obsah výpovede\nžalovanej v uvedenom konaní nie je možné použiť v posudzovanom spore ako nosný dôkaz s poukazom\nna čl. 11 ods. 4 CSP i rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo 179/2022, odvolací súd dokazovanie prečítaním\nobsahu výsluchu žalovanej zo súvisiaceho konania sp. zn. 52C/228/2009 doplnil (ide o zápisnicu z\npojednávania na čl. 100 pripojeného súdneho spisu), nakoľko tento spôsob dokazovania neodporuje\nzásade civilného sporového konania, podľa ktorej spravidla platí, že súd pri rozhodovaní berie do úvahy\nlen skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní. S prihliadnutím na skutočnosť, že v inom, avšak\nskutkovo nie celkom dobre oddeliteľnom, súdnom konaní sa domáhali vlastníci predmetných stavebných\npozemkov od žalovanej vrátenia finančných prostriedkov, ktoré zverili nimi splnomocnenej žalovanej\ntitulom totožného zmluvného vzťahu za účelom vyplatenia ceny predmetného diela (inžinierskych sietí)\na žalovaná ich zhotoviteľovi nevyplatila, pričom zverené peniaze preukázateľne a nepochybne (podľa\njej tvrdenia) použila so svojím manželom (pôvodne žalovaným 2/) na vlastné súkromné účely, je\nzrejmé, že skutková a právna súvislosť sporu so sporom posudzovaným môže objasniť skutočnosti\nvýznamné v tomto súdnom konaní a prispieť k vysvetleniu nezrovnalostí vzniknutých na základe\nrozporuplných výpovedí strán v tom ktorom konaní. Z tohto dôvodu žalobcom v konaní pred súdom prvej\ninštancie predložené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 52C/228/2009 a ním navrhované\ndokazovanie s odkazom na zápisnice z pojednávaní uskutočnených pred Okresným súdom Bratislava\nII v konaní sp. zn. 52C/228/2009 (na č. l. 181 súdneho spisu), ktoré však súd prvej inštancie ani v\nďalšom konaní (po vydaní zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu) zákonom stanoveným spôsobom\nnevykonal, považoval odvolací súd za procesne prípustný dôkazný prostriedok.\n20. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 02.02.2011 na Okresnom súde Bratislava II pod sp.\nzn. 52C/228/2009 vyplýva, že žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že všetky zmluvy a dohody boli\nrealizované a uzatvárané len ňou a rokovania uskutočňoval jej manžel s tým, že na účet zriadený\nžalovanou a G. C. za účelom úhrad ceny diela boli poslané finančné prostriedky s tým, že dispozičné\nprávo mala žalovaná aj G. C. a z tohto účtu boli uhradené sumy za vybudovanie elektrických sietí a\nplynových prípojok. Žalovaná priznala, že sa spolu s manželom ocitli vo finančnej tiesni, použili zvyšné\npeniaze na súkromné účely a v súčasnosti (k 02.02.2011) dlžia iba G. T., poukazujúc na to, že ide o dlh\nžalovanej voči pánovi Kunovi, pričom určitú časť už vyplatili a dodala, že aj obec potvrdila, že v právnom\nvzťahu s firmou K-STAV je len žalovaná a nie ostatní vlastníci stavebných pozemkov. V uvedenom konaní\nna Okresnom súde Bratislava II právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 23.03.2011 založil do\nspisu splátkový kalendár medzi firmou K-STAV a manželom žalovanej - G. Q., v zmysle ktorého G.. Q.\nuznal dlh v sume 1 000 000,- Sk a dohodol si splátkový kalendár na jeho úhradu, pričom v deň podpisu\nuhradil sumu 200 000,- Sk firme K-STAV, preto právny zástupca žalovanej zastal názor, že splátkový\nkalendár preukazuje skutočnosť, že existovala už len suma 800 000,- Sk, ktorá sa mala uhradiť firme\nK-STAV po tom, čo predloží dokumentáciu potrebnú ku kolaudácii diela s tým, že nevedel sa vyjadriť ku\nskutočnosti, či G.. Q. uhradil firme K-STAV sumu 800 000,- Sk. Konateľ žalobcu G. I. T. ako svedok počas\nsvojho výsluchu dňa 18.05.2011 v konaní sp. zn. 52C/228/2009 uviedol, že uzatvoril s G. Q. (žalovanou)\nzmluvu o výstavbe vodovodných a kanalizačných sietí, pričom jednal prevažne s jej manželom, avšak\nzmluvu uzavrela a podpísala G.. Q. s tým, že celá stavba stála cca 1 411 000,- Sk, z ktorej sumy bolo\nuhradených 200 000,- Sk G. Q. za G. Q., ktorých svedok bral ako celok a mimochodom dodal, že má\nspravený splátkový kalendár s G. Q. s uvedenou neúplnou cenou diela v sume 1 000 000,- €, avšak dlh\nnespláca, no na súd ich svedok nedal, lebo vždy keď tam prišiel, G. Q. ani jeho manželka pohľadávku\nnepopreli a vždy mu povedali, že dlh zaplatia. Konštantne vypovedal štatutárny zástupca žalobcu aj\nv posudzovanom spore na odvolacom pojednávaní dňa 25.03.2026, keď uviedol, že žalobca jednal s\noboma manželmi a listiny v súvislosti s dielom aj obaja podpisovali.\n21. Zo súvisiaceho súdneho konania vyplývajúcich skutkových zistení je tak zrejmé, že predmetnú\nzmluvu o dielo uzatvorila so žalobcom žalovaná, pričom rokovania súvisiace s ich zmluvným vzťahom\nuskutočňoval so žalobcom manžel žalovanej, ktorý aj podpísal splátkový kalendár (s jej vedomím\na súhlasom), pričom táto skutočnosť je zrejmá aj z tvrdenia uvedeného v odpore podanom proti\nplatobnému rozkazu vydanému v posudzovanom spore. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie\ndospel k správnemu záveru, že tvrdenia žalovanej, ktorými poprela podpis na zmluve o dielo, ako aj\nlistine zo dňa 18.05.2010, sú v príkrom rozpore s ňou uvedenými skutočnosťami v konaní pred Okresným\nsúdom Bratislava II, kde sa aktívne hlásila k právnemu vzťahu so žalobcom výhradne ona sama, pričom\nnepredložila žiadnu písomnú zmluvu o dielo obsahovo inú, než bola žalobcom predložená zmluva o dielo\nzo dňa 01.06.2004 a ani neuviedla žiadne vecné skutočnosti o priebehu uzatvárania zmluvného vzťahu\nstrán, ktoré by dôveryhodne nasvedčovali uzatvoreniu zmluvy o dielo konkludentným spôsobom. Súd\n\nprvej inštancie výstižne uzavrel, že žalovaná spolu so svojím manželom postavili svoju obranu na zásade\npopierania a prekrúcania faktov, keď v konaní iniciovanom ostatnými vlastníkmi stavebných pozemkov\nvoči žalovanej táto spochybňovala ich aktívnu vecnú legitimáciu zdôrazňovaním existencie právneho\nvzťahu výlučne medzi žalovanou a spoločnosťou K-STAV s.r.o. (žalobcom), avšak protichodne so svojou\nobranou uplatnenou v konaní sp. zn. 52C/228/2009 v posudzovanom spore iniciovanom spoločnosťou\nK-STAV s.r.o. zmenila spolu s pôvodne žalovaným 2/ svoju procesnú taktiku a začala paradoxne popierať\nňou dňa 31.05.2004 uzatvorenú (podpísanú) zmluvu o dielo a so zmluvou súvisiacu výzvu zo dňa\n18.05.2010. Vzhľadom na uvedené námietka žalovanej, že samotné popretie pravosti jej podpisu má\nza konzekvenciu vznik rozumných pochybností o tom, že žalovaná je pisateľkou a signatárkou výzvy\nzo dňa 18.05.2010, v danom prípade opodstatnená nie je, nakoľko na základe výsledkov vykonaného\ndokazovanie neexistujú rozumné (dôvodné) pochybnosti o tom, komu inému ako žalovanej, prípadne jej\nmanželovi, resp. inej im známej osobe, podpisy na právnych úkonoch patria, preto posúdenie pravosti\npodpisov na listinách znalcom nebolo potrebné.\n22. V odvolacom štádiu konania žalovaná zrejme v snahe podporiť svoju námietku o neplatnosti\nzmluvy i uznania záväzku z dôvodu absencie súhlasu svojho manžela s uzatvorením predmetných\nprávnych úkonov dokonca tvrdila, že nevie, kto by mohol zmluvu o dielo dňa 31.05.2004 podpísať a\nvýzvu s účinkami uznania záväzku vyhotoviť, hoci nevysvetlila na základe akej konkrétnej zmluvy resp.\nkonkludentných dojednaní strán dňa 23.09.2004 nesporne podpísala Zápisy o odovzdaní a prevzatí\npredmetného diela ani neozrejmila, prečo jej manžel I. Q. dňa 12.05.2007 podpísal splátkový kalendár\nviažuci sa k predmetnému zmluvnému vzťahu tak, ako to pôvodne (v odpore proti platobnému rozkazu na\nč. l. 33 súdneho spisu) žalovaná s jej manželom tvrdili. Zrejme aj vzhľadom na takto zmenenú procesnú\nobranu žalovanej, ktorú v odvolacom konaní založila na svojej i manželovej nevedomosti o zmluve\nzo dňa 01.06.2004, ako aj výzve zo dňa 18.05.2010 začala spolu so svojím manželom vypočutým v\nodvolacom konaní ako svedok zavádzajúco tvrdiť, že nikto z nich nepodpísal ani splátkový kalendár zo\ndňa 12.05.2007.\n23. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že ak na otázku odvolacieho súdu voči D. I. Q. (pôvodne\nžalovanému 2/), či podpisoval v súvislosti s dlžnou sumou ceny predmetného diela nejaký splátkový\nkalendár svedok priamo odpovedal záporne, že nepodpisoval žiadny splátkový kalendár, resp. doslova\nuviedol: „nič mi to nehovorí“, tak zjavne nehovoril pravdu a to z dôvodu, aby vylúčil v praxi osvedčenú,\nžalobcom v konaní pred Okresným súdom Bratislava II tvrdenú skutočnosť, že C. Q. vnímal ako\nspoludlžníkov, keď zmluvu o výstavbe diela uzatvoril so žalovanou, ale jednal prevažne s jej manželom.\nNavyše odvolací súd pre vylúčenie pochybnosti o predmete splátkového kalendára uvádza, že v\njeho obsahu sa v súvislosti s povinnosťou veriteľa (žalobcu) odovzdať dokumentáciu dlžníkovi (I. Q.)\nzmieňuje, že ide o dokumentáciu k vybudovaniu IS (vodovod, kanalizácia a domové prípojky) a teda\nsplátkový kalendár zo dňa 12.05.2007 nezakladá polemiku o tom, či sa týka splatenia dlhu z iného\nzáväzkového vzťahu, než ktorý je predmetom posudzovaného sporu.\n24. Vo svetle zistených skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o vznik zmluvného vzťahu\nzaloženého zmluvou o dielo, prichádza do úvahy jedine a len písomná zmluva o dielo zo dňa 01.06.2004,\nv súvislosti s ktorej uzatvorením platí prezumpcia, že zmluvu na základe slobodnej vôle z pozície\nobjednávateľa podpísala žalovaná, pretože jediným potenciálnym signatárom právneho úkonu okrem\nžalovanej mohol byť manžel Ž. I. Q., ktorý sa preukázateľne dňa 12.05.2007 zaviazal k splateniu zostatku\ndlhu titulom neuhradenej ceny diela v žalovanej sume, čo však nič nemení na tom, že ak by aj podpis na\nzmluve patril manželovi žalovanej, táto mala vážnu vôľu zmluvu o dielo so žalobcom uzatvoriť, hoci by\nna to použila svojho manžela, keďže C. Q. sa správali a v súvislosti s plnením zmluvného vzťahu konali\nvoči žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o dielo a s ňou súvisiacimi právnymi úkonmi spoločne a takto\nsolidárne chápali aj záväzok žalovanej na zaplatenie ceny diela žalobcovi. Rovnako tak žalobca vnímal\nžalovanú spolu s jej manželom, nakoľko zmluvu o dielo vyhotovil na meno žalovanej ako objednávateľa,\nnásledne splátkový kalendár k predmetnému dielu dohodol s manželom žalovanej a napokon v Zápisoch\no odovzdaní a prevzatí diela označil žalovanú ako investora. Odvolací súd preto nevzhliadol skutočnosti,\nktoré by boli spôsobilé čo i len osvedčiť predpoklad a motív uchýlenia sa žalobcu k nekalej obchodnej\npraktike spočívajúcej vo falšovaní podpisu žalovanej na zmluve o dielo, ktorú žalovaná nesporne so\nžalobcom uzatvorila a na jej základe žalobcom zhotovené dielo bez závad protokolárne prevzala.\n25. Rovnaký právny názor o platnom uzatvorení právneho úkonu zo strany žalovanej možno zaujať\naj k výzve zo dňa 18.05.2010 adresovanej žalobcovi, ktorá je platným a účinným uznaním záväzku\n\na spôsobuje plynutie novej štvorročnej premlčacej doby majúcej za následok včasnosť žalobcom\nuplatneného peňažného nároku. Pozoruhodným je v kontexte predmetnej výzvy zmieňovaný fakt, že dňa\n29.04.2010 sa žalovaná telefonicky dohodla so synom konateľa žalobcu, že sa jej ozve, no do dnešného\ndňa sa tak nestalo, nakoľko jej neodpovedá na telefonáty a sms správy, pretože ak by bol žalobca mienil\npod zámienkou uznania záväzku zo strany žalovanej účelovo spísať predmetnú výzvu s cieľom vzbudiť\ndomnienku o prejave vôle žalovanej a tým zabrániť premlčaniu jeho procesného nároku, nepoukazoval\nby na pasivitu svojho syna indikujúcu zanedbanie ochrany svojich subjektívnych práv plynúcich žalobcovi\nzo zmluvného vzťahu so žalovanou. Odvolací súd tak ustálil, že i výzvu zo dňa 18.05.2010 spĺňajúcu\nnáležitosti uznania záväzku musela podpísať žalovaná, a preto ide o platný právny úkon.\n26. So zreteľom na uvedené odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vykonanie\nznaleckého dokazovania na určenie pravosti podpisu žalovanej je vyslovene nehospodárne a návrh na\njeho vykonanie je zo strany žalovanej a pôvodne žalovaného 2/ čisto účelový a špekulatívny, využiť\nsvoje predošlé špekulatívne konanie v súvislosti s uzatvorením zmluvy o dielo a podpisom ďalších vyššie\nzmienených listín. Odvolací súd v tomto ohľade, na podporu správnosti názoru súdu prvej inštancie\ndodáva, že aj v prípade preukázania, že podpis na zmluve o dielo zo dňa 01.06.2004 a uznaní záväzku zo\ndňa 18.05.2010 nepatrí žalovanej, vzhľadom na z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod\nsp. zn. 52C/228/2009 vyplývajúce skutočnosti prezentované priamo žalovanou, ktoré korešpondovali\ns tvrdeniami konateľa žalobcu (tam v procesnom postavení svedka), je evidentné, že dotknuté právne\núkony musel za žalovanú podpísať jedine jej C. I. Q., prípadne výzvu adresovanú dňa 18.05.2010\nžalobcovi podpísala C. Q. blízka osoba s vopred zamýšľaným zámerom tvrdiť následnú neplatnosť\nprávnych úkonov pre nepravosť podpisu, a tak z vlastného nekalého konania voči žalobcovi finančne\nprofitovať. Takéto nemorálne konanie, rozporné s poctivým obchodným stykom, však nemôže požívať\nprávnu ochranu.\n27. Neplatnosť žalovanou namietaných právnych úkonov vzhľadom na okolnosti posudzovaného sporu\nnie je spôsobilá založiť ani hmotnoprávna námietka žalovanej, že k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o\ndielo absentuje súhlas manžela žalovanej a jeho podpis na uznaní záväzku, nakoľko súhlas I.Ú. Q.\nje v danom prípade zrejmý a prejavený jeho so žalovanou zhodnou vôľou plniť v prospech žalobcu\ntitulom výstavby inžinierskych sietí v zóne U-18 v obci Miloslavov tak, ako sa nesporne a preukázateľne\nzaviazal v ním podpísanom splátkovom kalendári zo dňa 12.05.2007 a tiež jeho aktívnou účasťou na\nprejednávaní zmluvy o dielo sa týkajúcich záležitostí priamo so žalobcom tak, ako to vyplynulo zo\nsúdneho konania na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 52C/228/2009 (prednes právneho zástupcu\nžalovanej na č. l. 130, výsluch D. T. na Č.. B.. XXX, XXX a výsluch žalovanej na č. l. 100 pripojeného\nsúdneho spisu, ktorá výslovne vo vzťahu k zrušeniu dispozičného práva k účtu, na ktorom sa kumulovali\nfinančné prostriedky vlastníkov pozemkov určené na zhotovenie predmetného diela uviedla, že pri\nvšetkých týchto veciach bol hlavne manžel, ktorý to všetko vybavoval). Na základe takto zistených\nskutočností odvolací súd by považoval za extrémne nespravodlivé rozhodnutie voči žalobcovi, ak by sa\nnedomohol svojej nesporne neuspokojenej pohľadávky zo zmluvy o dielo voči dlžníkovi len z dôvodu,\nže právne úkony súvisiace s predmetným zmluvným vzťahom podpisoval vždy niektorý z manželov\n(pôvodne žalovaných 1/, 2) s vedomím toho druhého a teda manžel žalovanej I. Q. konal v mene\nžalovanej.\n28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v odvolaní žalovanej uplatnenú argumentáciu\nvychádzajúcu z negatívnej dôkaznej teórie, podľa ktorej nenesie dôkazné bremeno k preukázaniu\nsvojho tvrdenia, že zmluvu o dielo a uznanie záväzku nepodpísala ona, považoval za bezpredmetnú,\nkeďže v posudzovanom spore nebolo potrebné a hospodárne nariadiť znalecké dokazovanie v odbore\npísmoznalectva za účelom skúmania pravosti podpisov na sporných právnych úkonoch, nakoľko z\nvlastných skutkových tvrdení žalovanej uvádzaných v inom súdnom konaní a účelovo zmenenou\nprocesnou obranou zahmlievaných v posudzovanom spore odvolací súd dospel k nepochybnému\nzáveru, že zmluvu o dielo dňa 31.05.2004 žalovaná platne so žalobcom uzatvorila, cenu diela riadne\na včas žalobcovi vedome nezaplatila, v dôsledku čoho svoj nesplnený záväzok dňa 18.05.2010\npísomne uznala, ale napriek tomu svoj dlh v sume 23 557,- € (cca 800 000,- Sk) žalobcovi doposiaľ\nnesplnila. Vzhľadom na dostatočnú dôkaznú silu žalobcom predložených kópií listinných dôkazov\n- právnych úkonov, ako aj na odvolacom pojednávaní predložených originálov listín, podporenú\nv prospech existencie predmetného právneho vzťahu svedčiacou výpoveďou žalovanej a ďalších\nsvedkov v inom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 52C/228/2009, ako aj tvrdeniami žalovanej na\nodvolacom pojednávaní, ktorá si na okolnosti uzatvorenia zmluvného vzťahu so žalobcom zrazu vôbec\n\nnič nepamätala a nevedela vysvetliť svoje v označenom súdnom konaní prezentované jednoznačné\ntvrdenie, že „...všetky zmluvy a dohody boli realizované a uzatvárané len žalovanou (S. Q., pozn.\nodvolacieho súdu), aj keď rokovania uskutočňoval manžel...“, odvolací súd odvolacie námietky žalovanej\nodkazujúce na názor civilistickej súdnej praxe, že vo všeobecnosti zásadne vhodnejším dôkazným\nprostriedkom sú originály listín ako ich neoverené kópie a právnom názore Najvyššieho súdu SR\n(uznesenie sp. zn. 3Obo 61/2009 z 25.11.2010), vyhodnotil ako neopodstatnenú.\n29. Uplatnený nárok žalobcu neoslabuje ani žalovanou namietaná formálna nezrovnalosť v Zápise o\nodovzdaní a prevzatí diela, v ktorom je uvedená hospodárska zmluva č. 5/K/2004 zo dňa 08.05.2004,\nnakoľko žalovaná v konaní nepreukázala ani netvrdila, že žalobca mal zhotoviť predmetné dielo na\nzáklade podmienok a termínov v zmysle označenej hospodárskej zmluvy a teda žalovaná nespochybnila\nzmluvu o dielo zo dňa 01.06.2004 z hľadiska inej žalovanou podpísanej (hospodárskej) zmluvy zo dňa\n08.05.2004.\n30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom spore nebolo\nnevyhnutné, aby žalobca predložil originály protistranou namietaných právnych úkonov za účelom ich\npodrobenia písmoznaleckej expertíze (odhliadnuc od toho, že znalec môže skúmať pravosť podpisu\naj nepriamou metódou na základe listinných kópií alebo si môže zabezpečiť porovnávacie podpisy\npriamo od danej osoby a tiež odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca na odvolacom pojednávaní dňa\n25.03.2026 originály sporných listín predložil), nakoľko znalecké skúmanie pravosti podpisu na zmluve\no dielo a písomnom uznaní záväzku by bolo vzhľadom na zistené skutočnosti sporu nadbytočným.\nNa základe úplne absentujúcich skutkových tvrdení žalovanej k okolnostiam uzatvorenia zmluvy o\ndielo so žalobcom, odvolací súd logicky nemohol uveriť žalovanej, že zmluvu o dielo dňa 31.05.2004\nnepodpísala, pričom následne v čase dohľadnom termínu ukončenia prác na diele dojednanom v\npredmetnej zmluve dielo bez závad dňa 23.09.2004 nesporne prevzala a skutočnosť, že by dielo\nprevzala z iného právneho dôvodu (titulu), ako listinne preukázal žalobca, žalovaná v konaní ani len\nnetvrdila, ba dokonca si v odvolacom konaní na žiadne okolnosti uzatvárania zmluvného vzťahu so\nžalobcom napriek jej zmluvnému statusu objednávateľky a investorky nepamätala a teda jej procesnú\nobranu založenú na popieraní pravosti svojho podpisu považoval odvolací súd zhodne s názorom\nsúdu prvej inštancie za zjavne účelovú a tým nedôvodnú, následkom čoho žalobca sa domáhal svojej\npohľadávky na základe platne dňa 01.06.2004 uzatvorenej zmluvy o dielo.\n31. Vzhľadom na nespornú skutočnosť, že žalovaná po prevzatí diela neuhradila žalobcovi zmluvne\ndohodnutú cenu diela riadne, pričom ani po uznaní záväzku v sume 800 000,- Sk dňa 18.05.2010 svoj\nzáväzok nesplnila, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžnej časti ceny diela a to bez ohľadu na ním\nnevystavenú faktúru, nakoľko s touto skutočnosťou sa právne vysporiadal odvolací súd už vo svojom\nuznesení č. k. 10Co/74/2017 zo dňa 29. novembra 2019 s tým záverom, že ak je v prejednávanom\nprípade odberateľom fyzická osoba - nepodnikateľ, dodávateľovi zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z\npridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nevyplýva povinnosť vyhotoviť faktúru, pričom pokiaľ ide\no výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky táto nebola v konaní medzi stranami spornou ani v odvolaní\nžalovanej namietaná ako nesprávna.\n32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP\nrozsudok súdu prvej inštancie v I. odvolaním napadnutom vyhovujúcom výroku v časti týkajúcej sa\nprisúdenej pohľadávky (istiny) vo výške 26.557 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo\nsumy 26.557 eur od 03.06.2012 do zaplatenia ako vecne správny potvrdil.\n33. Pokiaľ ide o zvyšnú časť uplatnených a súdom prvej inštancie priznaných úrokov z omeškania (od\n13.05.2008 do 02.06.2012), v nadväznosti na odvolaciu námietku žalovanej k súdom prvej inštancie\nurčenému okamihu vzniku omeškania žalovanej s plnením dlhu, odvolací súd uvádza, že hoci zo\nsplátkového kalendára zo dňa 12.05.2007 vyplýva splatnosť žalovanej sumy k 12.05.2008. Avšak\nvzhľadom na to, že na rozdiel od zmluvy o dielo v ňom žalovaná nie je označená ako dlžník a\nvoči pôvodne žalovanému 2/, ktorý splátkový kalendár ako dlžník podpísal, je konanie právoplatne\nzamietnuté, odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaná sa na základe v\nsplátkovom kalendári dojednanej splatnosti záväzku dostala do omeškania už odo dňa 13.05.2008. S\nprihliadnutím na chýbajúcu výzvu žalobcu na úhradu peňažného dlhu preto odvolací súd určil okamih\nomeškania žalovanej až v závislosti od doručenia žaloby žalovanej, ktorá sa dostala do jej dispozície\ndňa 01.06.2012 (doručenka na č. l. 29 súdneho spisu) a teda v nasledujúci deň bola povinná svoj\n\nzáväzok žalobcovi splniť, preto odo dňa 03.06.2012 sa dostala s plnením do omeškania. Z tohto dôvodu\nodvolací súd podľa ust. § 388 CSP v tejto zvyšnej časti vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie\nzmenil tak, že nárok žalobcu na príslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov z omeškania za obdobie od\n13.05.2008 do 02.06.2012 zamietol.\n34. O trovách konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s 255 ods. 1\na § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej\nnárok na náhradu trov konania (oboch prvoinštančných a oboch odvolacích konaní) v plnom rozsahu.\n35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262\nods. 2 CSP).\n36. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rozsudok súdu prvej inštancie pokiaľ ide o jeho II. výrok (vo\nvzťahu k pôvodnému žalovanému 2/ zamietajúci výrok), ako aj súvisiaci IV. výrok (o trovách konania),\nnebol napadnutý odvolaním a preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Rovnako právoplatnosť\nnadobudlo aj Opravné uznesenie č. k. 9C/35/2013-433 zo dňa 09.11.2021, nakoľko ( s ohľadom na jeho\nvýrok) voči nemu nebol podaný opravný prostriedok žiadnou zo sporových strán.\n37. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie\nje prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\n\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n(§ 431 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania\n(§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/35/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "a06f5df2-c038-4a6f-9057-dc2364b5f38d:12304c12-5e6b-4522-98bd-b371d614e9fc", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2216210638.1", "spisova_znacka": "10Co/74/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/74/2017 z 23. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-04-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2216210638.1"}], "citovane_v": []}