{"guid": "e33cda04-335a-4902-b74d-aeb8c60e0223:e15538a2-b399-4546-a40e-7324f37171ad", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1713200410.1", "spisova_znacka": "8Co/132/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/132/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2026, sp. zn. 8Co/132/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1713200410.1", "identifikacne_cislo": "1713200410", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam", "Vydržanie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "nazov": "§ 126 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-129", "nazov": "§ 129 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135", "nazov": "§ 135 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-132"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-129", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-135", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-132"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e15538a2-b399-4546-a40e-7324f37171ad", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1713200410.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1713200410.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1713200410.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/132/2025\n1713200410\n31. 03. 2026\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2026:1713200410.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: V.. M. R., T.. XX.XX.XXXX, U. H. C. XX,\nH., zastúpenej advokátom: JUDr. Ľubomír Hnát, so sídlom Guothova 20, Bratislava, proti žalovanému:\nV.. I. C., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Ž. X, C., zastúpenému advokátkou: JUDr. Lýdia Rácková, so sídlom\nPionierska 551, Sládkovičovo, o odstránenie neoprávnenej stavby a o určenie vlastníckeho práva, o\nodvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 30. apríla 2025, č.k. 37C/4/2013 750, v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. mája 2025, č.k. 37C/4/2013-763, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdzuje.\nŽalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. mája\n2025, č.k. 37C/4/2013-763, v konaní o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáha odstránenia stavby plota\na určenia vlastníctva zriadil na pozemku žalobkyne parcela č. XXX/X o výmere 3 m2, druh pozemku:\nzastavaná plocha, nachádzajúci sa v katastrálnom území Š., ktorá vznikla odčlenením z parcely registra\n„C“ parc. č. XXX o výmere 1 154 m2, zapísanej v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Pezinok,\nkatastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX pre okres: C., obec: Š., katastrálne územie Š., na základe\nGeometrického plánu č. 36739685-1483/21 zo dňa 26.10.2021, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto\nrozsudku, vecné bremeno „in rem“, ktoré spočíva v povinnosti žalobkyne a každodobého vlastníka parc.\nč. XXX/X strpieť na zaťaženom pozemku parc. č. XXX/X stavbu murovaného oplotenia v prospech\nžalovaného a každodobého vlastníka murovaného oplotenia a právo toto oplotenie spolu so zaťaženým\npozemkom užívať. Súčasne s tým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom zriadenia\nvecného bremena do 3 dní od právoplatnosti rozsudku jednorazovú náhradu vo výške 30,33 eur. Vo\nzvyšnej časti žalobu zamietol, žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 33,34 % a vrátil mu tiež súdny poplatok v sume 99,50 eura.\n2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že v poradí prvým rozsudkom z 13.01.2020 uložil žalovanému\nV.. I. C., aby na vlastné náklady odstránil murované oplotenie postavené na pozemku žalobkyne\nparcele č. XXX, vedenej v registri „C“, katastrálne územie Š.á, obec Š., okres C., zapísanej na liste\nvlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor, do 60 dní od nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol tiež o nároku na náhradu\ntrov konania. Na základe odvolaní oboch strán sporu však Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn.\n8Co/46/2022 z 31.03.2023 rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil tunajšiemu\nsúdu na ďalšie konanie, pričom konštatoval, že v oboch zamietnutých častiach je napadnutý rozsudok\nnesprávny a pokiaľ ide o vypratanie sporného pozemku, treba rozhodnutie považovať aj za predčasné.\n\nV prípade zamietnutia žaloby v časti o určenie vlastníctva podľa odvolacieho súdu prvoinštančný súd\nvychádzal z nesprávneho záveru, že na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem,\nkeď rozhodujúca je iba objektívna existencia právnej neistoty, ktorú možno definitívne odstrániť iba\nmeritórnym rozhodnutím o podane žalobe. Ďalej odvolací súd uviedol, že úspech žaloby o vypratanie\nzávisí od posúdenia, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby a či žalovaný\ndisponuje vo vzťahu k nehnuteľnosti právom, ktoré vznik a existenciu jeho povinnosti ju vypratať\nvylučuje. Posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o vypratanie potom nie je dosť\ndobre možné bez zistenia vlastníctva (príp. iného právneho postavenia) žalobcu aspoň ako otázky\npredbežnej. Pokiaľ ide o správnosť prvoinštančného rozsudku v časti vysporiadania neoprávnenej\nstavby murovaného oplotenia, odvolací súd dospel k záveru, že vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, pričom súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom zaťažil konanie\nvadou, ktorá mala, resp. minimálne mohla mať, za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a naviac\nprocesným postupom prvoinštančného súdu došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.\nSprávne síce konštatoval, že vzhľadom na nesúhlas žalobkyne nie je možné stavbu oplotenia prikázať\ndo jej vlastníctva, no celkom opomenul, že pri posudzovaní účelnosti odstránenia stavby je nevyhnutné\ndôsledne skúmať aj majetkový a ekonomický dopad, resp. stratu, ktorú by to mohlo mať na jej vlastníka,\nprípadne aj iné dopady vzhľadom na účel, ktorému daná neoprávnená stavba slúži. Taktiež však súd\nprvej inštancie nezohľadnil pri posúdení možnosti vyporiadať neoprávnenú stavbu zriadením vecného\nbremena v prospech žalovaného tú skutočnosť, že z hľadiska potenciálu vhodnosti takéhoto riešenia je\nvýška náhrady za zriadenie vecného bremena iba okrajovou otázkou, keď podstatné je predovšetkým\nto, či vzhľadom na konkrétne okolnosti veci možno považovať odstránenie stavy za účelné. Naviac, ako\nuž bolo uvedené aj vyššie, z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvoinštančný súd vôbec\nnevzal do úvahy, že oplotenie žalobcu zasahuje do pozemku žalobkyne iba okrajovo (možno dokonca\nvzhľadom na výmeru daného pozemku žalobkyne viac než 1000 m2 konštatovať, že nepatrne) a preto\nv súlade s právnymi závermi vyplývajúcimi z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (porov. napr.\nrozsudok z 26. januára 2012 sp. zn. 3 Cdo 130/2011) mal mať prvoinštančný súd v preskúmavanej\nveci osobitne na zreteli hľadisko najúčelnejšieho vyporiadania neoprávnenej stavby pri zachovaní\npráva na ochranu primárne chráneného vlastníckeho práva žalobkyne na strane jednej, avšak, ak\nje to možné, bez zásadnej ujmy na funkčných a hospodárskych vlastnostiach neoprávnenej stavby\nžalovaného, na strane druhej, teda hľadisko vyváženia záujmov oboch sporových strán primeraného\nokolnostiam. Prvoinštančný súd naviac nesprávnym procesným postupom žalovanému znemožnil, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý\nproces, keď bez rozumného dôvodu a náležitého odôvodnenia totiž odmietol žalovaným navrhovaný\ndôkaz - znalecký posudok na určenie výšky odplaty za zriadenie vecného bremena, pričom dokonca\nna uplatnenie takéhoto návrhu žalovaným na pojednávaní konanom dňa 14.09.2021, nepoukázal ani\nv odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nv celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom prvoinštančný súd spor v celom\nrozsahu opätovne prejedná, zopakuje a doplní dokazovanie v rámci prípustných dôkazných návrhov\nsporových strán a následne po ich dôslednom vyhodnotení opätovne ustáli skutkový stav veci a\nmeritórne rozhodne, vychádzajúc z vyššie uvedených záverov vyslovených odvolacím súdom, podľa\nktorých je v danej veci daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, dôvodnosť žaloby\no vypratanie závisí od toho, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby, či\nžalovaný disponuje vo vzťahu k nehnuteľnosti právom, ktoré vznik a existenciu jeho povinnosti ju\nvypratať vylučuje, prípadne či je uloženie takejto povinnosti na mieste vzhľadom na zistenie, či sa na\nnehnuteľnosti nachádzajú veci, ktorých sa vypratanie týka a ktoré vypratať možno, pričom pokiaľ ide\no spôsob vyporiadania neoprávnenej stavby, je okrem iného nevyhnutné dôsledne zohľadniť účelnosť,\nprimeranosť a potenciálne následky odstránenia stavby, no tiež zvážiť aj iné možnosti riešenia, ktoré by\nčo najlepšie (primerane a proporcionálne) reflektovali na jednej strane prioritný záujem na zabezpečení\nochrany vlastníckeho práva žalobkyne, avšak na strane druhej aj práva a oprávnené záujmy žalovaného.\n3. Po zrušení v poradí prvého rozsudku prvoinštančný súd opätovne spor prejednal, zopakoval a doplnil\ndokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú vlastníkmi susedných\npozemkov v obci Š., pričom ide o parcely č. XXX, ktorej vlastníčkou je žalobkyňa, a parc. č. XXX, ktorej\nvlastníkom je žalovaný. Medzi predmetnými pozemkami bol do roku 2011 postavený pletivový plot, ktorý\nstál medzi pozemkami približne od roku 1995, ako vyplynulo z výsluchu svedka V.. Z.. H. R., pričom\ntúto skutočnosť strany nenamietali. V roku 2011 žalovaný začal stavať medzi pozemkami strán sporu\nmurovaný plot. Žalovaný 28.04.2011 na B. Ú. Š. doručil oznámenie o realizácii oplotenia pozemku, čím\nsi splnil svoju ohlasovaciu povinnosť. Obec Š. ústne oznámila, že nemá námietky k výmene oplotenia a\n\nvo veci viac nekonala. Oznámením zo dňa 09.09.2011 č. j. Výst. 12/11ŠT Obec Š., spoločný obecný úrad\npre územné plánovanie a stavebný poriadok začal konanie o dodatočnom povolení stavby na stavebné\npráce a vyzval stavebníka (žalovaného) na doplnenie podkladov k dodatočnému povoleniu stavby. Toto\nkonanie ako uviedol správny orgán v oznámení bolo začaté na podnet žalobkyne zo dňa 08.08.2011\na jej manžela na výkon štátneho stavebného dohľadu. Stavebný úrad pri výkone štátneho stavebného\ndohľadu zistil, že na pozemku p. č. 2012 bola realizovaná stavba múru v dĺžke 14m, výške 2m sčasti\nna susednom pozemku. Stavebný úrad zaslal stavebníkovi Výzvu na zastavenie stavebných prác a tiež\nna podanie žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia, pričom upozornil stavebníka, že v\nprácach možno pokračovať na základe dodatočného stavebného povolenia a preukázania, že stavba nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Rozhodnutím č. j.: Výst. 12/P/11ŠT zo dňa 20.06.2012 stavebný úrad\nprerušil konanie o dodatočnom povolení stavby stavebníka (žalovaného) do právoplatného rozhodnutia\nsúdu. Vecou sa zaoberala aj Krajská prokuratúra v Bratislave, ktorá podnet odstúpila na vybavenie\nOkresnej prokuratúre v Pezinku pod sp. zn. Kd 365/11-12 zo 07.02.2012 s konštatovaním, že došlo\nk porušeniu zákona zo strany obce Š.U. a stavebného úradu v neprospech žalovaného a uložila\nokresnej prokuratúre pokyny na vybavenie podnetu. B. Š. napokon oznámením z 23.09.2013 vo veci\nstavebníka V.. I. C. uviedla, že proti uskutočneniu drobnej stavby - oplotenie pozemku parc. č. XXX a\nXXX v obci Š., kat. úz. Š., ktoré stavebnému úradu stavebník ohlásil podaním z 17.09.2013, že nemá\nnámietky. Uvedené bolo zaslané i žalobkyni. Poukázal aj na to, že zo záverov znaleckého posudku č.\n8/2018 vyplýva, že plot postavený žalovaným zasahuje do pozemku žalovanej plošne 3 m2, resp. 1\nm2 - znalec uviedol v predkladanom ZP dva závery posúdenia lokalizácie skutkového stavu oplotenia\nvoči vlastníckej hranici, nakoľko zistil rozpory dokumentovania vlastníckej hranice v grafickom operáte\nkatastra. Jednoznačne však konštatoval, že stavba murovaného oplotenia neleží celou plochou na\npozemku p. č. XXX žalovaného a zasahuje do pozemku p. č. XXX žalobkyne.\n4. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 126 ods. 1 § 129 ods. 1, 2 §\n132, § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že v ustanovení § 135c Občianskeho\nzákonníka sú upravené tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku.\nVšetky tieto spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku, ktorý má v tomto prípade výlučnú\naktívnu legitimáciu. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom\na vlastníkom pozemku určuje zákon. Cudzím pozemkom pre stavebníka je každý pozemok, ku ktorému\nnemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu, napr. súhlas\nvlastníka pozemku. Ak stavebník zriadi stavbu na pozemku, ku ktorému nemá žiadne z uvedených práv,\nide o neoprávnenú stavbu. Neoprávnená stavba je spravidla aj nepovolenou stavbou, t.j. stavbou, na\nktorú nebolo v stavebnom konaní vydané povolenie podľa príslušných právnych predpisov (zákon č.\n50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov). Na druhej strane však treba uviesť, že napriek tomu, že na\nstavbu bolo vydané stavebné povolenie v zmysle citovaných predpisov, môže ísť o neoprávnenú stavbu.\nStavba je definovaná v § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto neoprávnenou stavbou môže byť\nlen stavba, ktorá zodpovedá tomuto zákonnému vymedzeniu, podľa ktorého musí ísť o stavbu spojenú\nso zemou pevným základom, ktorá je nehnuteľnosťou. Ak stavba nespĺňa toto kritérium, nemožno\nuvažovať o aplikácii § 135c Občianskeho zákonníka. Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nstavby nie sú súčasťou pozemku. Vlastník pozemku, na ktorom bola postavená neoprávnená stavba\nsa môže domáhať jej odstránenia v zmysle § 135c ods. 1 O. z., pričom záver o použití tejto sankcie\nby sa mal opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o\ntaké isté zanedbanie povinností neoprávneného stavebníka s prihliadnutím na to, že stavba je nielen\nneoprávnená, ale aj nepovolená. Predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné;\núčelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť\nvyužiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. Súd však v zmysle citovaného ustanovenia §\n135c O. z. nie je viazaný žalobným návrhom a je možné, aby boli vzťahy medzi vlastníkom pozemku\na stavebníkom usporiadané aj inými spôsobmi, a to prikázaním stavby za náhradu do vlastníctva\nvlastníkovi pozemku, ak by odstránenie stavby nebolo účelné, pričom vlastník pozemku musí s tým\nsúhlasiť; zriadením vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe za\nnáhradu; alternatívne usporiadaním pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby iným\nspôsobom. Pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne na odstránenie neoprávnenej stavby dospel k záveru,\nže murovaný plot, ktorý postavil žalovaný medzi pozemkami strán sporu je možné definovať ako stavbu,\nnakoľko táto je pevne spojená so zemou. Žalovaný je tak vlastníkom tejto stavby, resp. nehnuteľnosti\nv zmysle § 119 ods. 2 O. z., pričom nie je vlastníkom celého pozemku, na ktorom je táto stavba\npostavená, nakoľko podľa záverov znaleckého posudku č. 8/2018 vyplýva jednoznačný záver, že stavba\nmurovaného oplotenia neleží celou plochou na pozemku p. č. XXX (vo vlastníctve žalovaného) a\n\nzasahuje do pozemku p. č. XXX, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne a to vo výmere 3 m2. Tieto závery\nžalovaný v konaní nenamietal. Je zrejmé, že murovaný plot, ktorý postavil, stojí sčasti na pozemku\nžalobkyne. Z Oznámenia stavebného úradu je tiež zrejmé, že žalovaný ako stavebník bol vyzývaný\nna zastavenie stavebných prác, v ktorých by bol oprávnený pokračovať až na základe dodatočného\nstavebného povolenia, no napriek tomu stavbu murovaného oplotenia dokončil. Je preto potrebné\nkonštatovať, že v prípade stavby murovaného oplotenia ide o neoprávnenú stavbu, ktorá je v súčasnosti\naj stavbou nepovolenou, nakoľko k nej nebolo v stavebnom konaní vydané povolenie podľa príslušných\nprávnych predpisov. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 44/2012 zo dňa 01.09.2014\nza neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považuje taká stavba,\nktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu\nzriadiť stavbu na cudzom pozemku; pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné,\nči stavebník mal stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Pre kvalifikáciu\nstavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. Cudzím pozemkom pre\nzriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pokiaľ ide o\nprocesnú obranu žalovaného, tento v konaní zásah murovaného oplotenia do časti pozemku žalobkyne\nnerozporoval. Rozporoval však skutočnosť, že by stavba bola súčasne nepovolenou stavbou, nakoľko\nsi riadne splnil svoju oznamovaciu povinnosť pri drobnej stavbe, pri ktorej nie je potrebné stavebné\npovolenie. Ďalej uvádzal skutočnosti, pre ktoré bol nútený namieste pôvodného pletivového oplotenia\npostaviť murovaný múr, a teda ako ochranu svojho vlastníctva, pozemku s nehnuteľnosťou, ktorú užíva\nna svoje bývanie pred krádežami a tiež pred zásahom rôznych porastov z neudržiavaného susedného\npozemku žalobkyne cez už nefunkčný pletivový plot. K tvrdeniam žalovaného po podaní žaloby, tento v\npriebehu konania doložil aj rozhodnutie Okresného úradu Pezinok z 20.04.2023 o priestupku, ktorého sa\ndopustila V.. M. R. (žalobkyňa) na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy tým, že v rozpore so zákonom\nnezabezpečila základnú starostlivosť o poľnohospodársku pôdu alebo spôsobila jej poškodenie a tiež\nsvojou nečinnosťou spôsobila zaburinenie poľnohospodárskych pozemkov reg. C KN p. č. XXX, XXX\na nepoľnohospodárskeho pozemku reg. C KN p. č. XXX, k. ú. Š.. Čas priestupku je nejasný, keďže\nprvostupňový správny orgán vykonal už v minulosti, a to dňa 14.08.2012 miestnu ohliadku na pozemkoch\np. XXX a XXX, na ktorej konštatoval, že na uvedených pozemkoch nie je dlhodobo zabezpečovaná\nzákladná starostlivosť o poľnohospodársku pôdu, nachádzajú sa tam 12 ročné samonálety. Vyššie\npopísaný stav naďalej pretrváva, za čo jej uložil správny orgán povinnosť odstrániť nežiadúci stav a tiež\npokutu. Žalovaná navrhla usporiadať vzťah so žalovaným návrhom podľa § 135c ods. 1 O. z. a stavbu\nžiadala odstrániť na náklady žalovaného. Žalovaný navrhol vyporiadať neoprávnenú stavbu zriadením\nvecného bremena in rem v jeho prospech za náhradu, ku ktorej výške doložil znalecký posudok. Na účely\nzriadenia vecného bremena predložil žalovaný súdu Geometrický plán k novovzniknutému pozemku\nžalobkyne, ktorý predstavu čas neoprávneného zásahu oplotenia žalovaným. Súd prvej inštancie sa\nzaoberal možnosťami usporiadania vzťahov medzi stranami podľa poradia spôsobov vyporiadania aký\nurčuje § 135c Občianskeho zákonníka. Prvým možným spôsobom je tak odstránenie neoprávnenej\nstavby, pričom pri zaoberaní sa možnosťou vyporiadnia vzťahov medzi stranami sa vysporiadaval s\núčelnosťou využitia tohto spôsobu. Prihliadal pri tom na všetko čo v konaní vyšlo najavo ako aj na\nprávne záväzný právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí. V prvom rade prihliadol\nna skutočnosť, že žalovaný zasiahol do pozemku žalobkyne pri budovaní murovaného oplotenia iba\nčasťou novovzniknutého plota a to vo výmere 3m2 ako bolo v konaní ustálené a nesporné. Ďalej\nprihliadol na skutočnosť, že táto výmera, ako konštatoval i odvolací súd, je iba nepatrnou v porovnaní\ns výmerou pozemku patriaceho do vlastníctva žalobkyne ktorá je viac ako 1 000 m2, pričom je zrejmé,\nže nevytvára takú prekážku pre žalobkyňu pri výkone jej vlastníckeho práva pri užívaní nehnuteľnosti\njej patriacej, ktorá by odôvodňovala odstránenie stavby oplotenia, uskutočnenej žalovaným. Naviac,\npri preukázanom zanedbaní pozemku žalobkyne konštatovanom aj v rozhodnutí o priestupku, sa\nargumentácia žalobkyne o nemožnosti využívania jej pozemku v celej výmere javí ako účelová, pokiaľ jej\nobhospodarovanie pozemku vyústilo v podstate do uloženia povinnosti v správnom konaní jej pozemok\nobhospodáriť. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti uviedol, že v žiadnom prípade nechce spochybňovať\noprávnenie žalobkyne a jej možnosť užívania celého jej pozemku ani to, že žalovaný ju v užívaní\nnehnuteľnosti obmedzil keď pri budovaní murovaného oplotenia do jej pozemku zasiahol. Uvedenú\nskutočnosť však premietol do záverov o neúčelnosti vyporiadania vzťahov medzi stranami nariadením\nodstránenia stavby, keď nebol preukázaný ani úmysel žalovaného zasiahnuť do vlastníctva žalobkyne\na bola preukázaná argumentácia žalovaného o nutnosti ochrany jeho vlastníctva, ktorá bola dôvodom\npre vybudovanie nového oplotenia. Zdôraznil, že nakoľko žalobkyňa nedala súhlas s prikázaním stavby\nza náhradu do jej vlastníctva, nemal možnosť sa zaoberať v poradím druhým možným spôsobom\n\nvyporiadania vzťahu medzi stranami. Čo sa týka možnosti usporiadania vzťahov spôsobom zriadenia\nvecného bremena, ktoré by bolo nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe za náhradu, ktoré\nusporiadanie v rámci procesnej obrany navrhol žalovaný, dospel prvoinštančný súd k záveru, že tento\nspôsob sa javí ako najúčelnejší a zároveň tiež ako jediný dobre možný. Pokiaľ ide o možnosť danú\nustanovením § 135c ods. 3 O. z. usporiadať vzťahy aj iným spôsobom, zaoberal sa v priebehu konania i\nďalším alternatívnym návrhom žalovaného na usporiadanie vzťahov, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení\nzo dňa 05.06.2013, spočívajúce v prikázaní 3 m2 pozemku ktoré zasahujú do pozemku žalobkyne do\njeho vlastníctva a zároveň prikázaním 12 m2 pozemku žalovaného do vlastníctva žalovanej. Žalovaný\nargumentoval tým, že z iniciatívy manžela žalobkyne došlo k zameraniu hranice pozemkov medzi\nstranami geodetom, ktorého výsledkom je vytyčovací náčrt, podľa ktorého má žalobkyňa neoprávnene\nužívať 12 m2 z jeho pozemku. Uvedená skutočnosť však v konaní preukázaná nebola a jednoznačne\nnevyplýva ani z nákresu ktorý žalovaný súd predložil. Dospel preto k záveru, že žalovaný neoprávnene\npostavil murovaný plot, ktorý sčasti zasahuje do pozemku žalobkyne, pričom nebolo možné usporiadať\nvzťahy medzi stranami sporu iným spôsobom, než zriadením vecného bremena za náhradu, a preto\ntakto napadnutým rozsudkom rozhodol. Vo vzťahu k výške náhrady za zriadenie vecného bremena\npoukázal na to, že žalovaný v tomto smere predložil Znalecký posudok č. 13/2021 vypracovaný V..\nC. Y., spolu s dodatkom č. 1 v zmysle ktorého bola znalcom určená okrem iného všeobecná hodnota\nvecného bremena vo výške 30,33 eur ako jednorazová náhrada. Žalovaná až v závere súdneho konania\npredniesla návrh ohľadom súdnej moderácie výšky náhrady za vecné bremeno, tento však bližšie\nnešpecifikovala. Dospel preto k záveru, že výška náhrady stanovená znalcom za vecné bremeno in rem,\nktoré zriadil v prospech žalovaného vo výmere 3 m2 je primeraná, a preto nepovažoval za potrebné túto\nnijakým spôsobom modifikovať a jednorazovú náhradu v tejto veci považoval za najvhodnejšiu. Pokiaľ\nide vzájomnú žalobu žalovaného, v priebehu konania dospel k záveru, že v tomto konaní v zmysle ust.\n§ 135c O. z., kde súd nie je viazaný žalobným návrhom, nie je možné uplatniť zo strany žalovaného\nnárok vzájomnou žalobou, preto jeho argumenty v nej uvedené súd poňal ako jeho procesnú obranu.\nVzhľadom k tomu, že ho súd ale zaviazal k zaplateniu súdneho poplatku v tejto časti, s poukazom na\nust. § 11 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, mu tento vrátil. Vo vzťahu k žalobe o\nurčenie vlastníckeho práva a na to nadväzujúcemu vyprataniu časti pozemku sa súd prvej inštancie v\nprvom rade zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa § 137\npísm. c/ C.s.p. Poukázal na to, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľnosti\nzapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako parcela C KN parc. č. XXX, o výmere 1154 m2, druh pozemku\nzastavaná plocha a nádvorie, k. ú. Š., vymedzenej podľa technického a právneho stavu evidovaného\npre pozemkový kataster v PK mape pozemkového katastra ZS XVII-19-ah a meračského náčrtu z roku\n1895, tak ako ju zrekonštruoval znalec V.. M. Y., znalec z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie\nGeodézia v Znaleckom posudku č. 8/2018 zo dňa 08.08.2018, ktorý je prílohou rozsudku. Tohto určenia\nsa žalobkyňa domáha na základe Znaleckého posudku č. 8/2018, v ktorom znalec okrem iného uviedol,\nže zistenia v znaleckom posudku potvrdili rozpory dokumentovania vlastníckej hranice v grafickom\noperáte katastra, t. j. priebehu súčasného technického stavu vlastníckej hranice postupným nekorektným\nzapracovaním grafického operátu pozemkového katastra do súčasného grafického operátu KN, pričom\nprávny stav písomného operátu bol prevzatý z operátu PK do operátu KN v plnom rozsahu bez zmien.\nZnalec ako riešenie tejto situácie v znaleckom posudku navrhol opraviť dokumentovanie vlastníckej\nhranice v grafickom operáte katastra v zmysle predmetného ZP tak, aby grafický a číselný operát boli\nzosúladené historicky korektne po technickej a právnej stránke. Podľa ustálenej judikatúry najvyšších\nsúdnych autorít žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak\nje určovacia žaloba schopná odstrániť existujúcu neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť pevný\nzáklad pre ich právny vzťah, za predpokladu, že túto neistotu nie je možné odstrániť iným prostriedkom\nochrany práv. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny\nzáujem, nakoľko stav právnej neistoty u žalobkyne je možné odstrániť iba meritórnym rozhodnutím súdu.\nPokiaľ ide o vlastníctvo, ktorého určenia sa žalobkyňa domáha, konštatoval, že v tejto veci neuniesla\ndôkazné bremeno, keď jediným dôkazom na ktorý v konaní poukazovala bol vyššie spomínaný znalecký\nposudok V.. Y.. V predmetnom posudku znalec konštatoval, že vlastnícka hranica medzi parcelami\nregistra C č. XXX a XXX bola súradnicovo definovaná v novembri 2003 v rámci vytyčovacieho náčrtu\nVN č. 40205509-22/2003 spracovanom I. Y., ktorej priebeh bol v spornom úseku definovaný bodmi 64-4,\n64-5, 64-6, 64-7, 64-8, pričom spracovateľ uviedol, že vytýčenie bolo vykonané na podklade katastrálnej\nmapy č. XVII-19-16 a pôvodnej katastrálnej mapy, a zúčastnené osoby nemali námietky k vytýčenej\nhranici ako vyplynulo z Protokolu o vytýčení hranice pozemku z 09.11.2003. Ďalej znalec ku genéze\nzápisu - vzniku parciel C KN žalobkyne uviedol, že výmera parcely C č. XXX je identická so súčtom\nvýmer parciel pozemkového katastra č. XXX, XXX, pričom grafické znázornenie obvodu uvedených\n\nparciel okrem priečelia rodinného domu s. č. XX je tiež totožné. Nezrovnalosť je voči právnemu stavu,\nkeďže v grafickom operáte katastra v KN mape kataster eviduje zobrazenie rodinného domu s. č. XX\npodľa skutkového stavu na p. č. XXXX. Nezrovnalosť podľa znalca spočíva v tom, že pôvodný rodinný\ndom PK stavu mal iné polohové vyjadrenie / podľa prílohy 17 ZP/, pričom výmerovo bola pre C p. č.\nXXX prevzatá suma výmer z katastra pre PK parcely XXX,XXX o celkovom súčte 1154 m2. Hranice v\nKN mape pozemku p. č. 219 kataster oproti právnemu stavu evidovanom pre pozemkový kataster v PK\nmape zmenil, avšak právny stav výmer ostal zachovaný z PK stavu /v zmysle príloh č. 5, 8 a 17 ZP/.\nZ predmetného konštatovania znalca spolu so zakreslením hraníc pozemku v prílohách, nie je možné\njednoznačne konštatovať, že vlastníctvo, ktorého určenia sa žalobkyňa domáha má patriť jej, nie sú\nzrejmé ani výmery ňou označenej časti pozemku s poukazom na predmetný znalecký posudok. Z prílohy\nč. 17 ZP, na ktorú znalec odkazuje, možno konštatovať iba to, že podľa znalca vlastnícke hranice medzi\nstranami sporu v KN stavu evidovanom v katastri, vlastnícke hranice určené vo vytyčovacom náčrte z\nroku 2003, oplotenie vybudované žalovaným, resp. oplotenie podľa KN stavu nie sú totožné. Znalec tiež\npoukázal na to, že dĺžkové miery k predmetným pozemkom sú čiastočne zaznamenané v pôvodnom\nmeračskom náčrte z roku 1985 v dĺžkovej siahovej miere, pri parcele č. XXX je to XXX štvorcových\nsiah, parc. č. XXX o výmere 176 štvorcových siah, spolu 321 štvorcových siah. Pre výmery štvorcových\nsiah platí, že 1 štvorcová siaha = 3,596652 m2, v zmysle čoho sa výmera pozemkov žalobkyne aj\nv zmysle meračského náčrtu z roku 1985 rovnala 1 154 m2. Z uvedeného je zrejmé, že postupom\nčasu boli v katastri iba iným spôsobom zakreslené hranice pozemkov strán sporu, pričom ich výmera\nostala nezmenená. Aj v zmysle uvedeného a konštatovania znalca v závere znaleckého posudku súd\nuž v pôvodnom posudku uviedol možnosť pre žalobkyňu žiadať odstránenie rozporov dokumentovania\nvlastníckej hranice podľa § 59 Katastrálneho zákona. Aj v zmysle stanoviska Okresného úradu Pezinok\nz 14.11.2023 sa pritom nemôže žalobca na súde domáhať opravy výmery v katastri nehnuteľností alebo\nurčenia priebehu hranice medzi parcelami alebo pozemkami, nakoľko v takom prípade je potrebné\nsporný pozemok vymedziť zásadne geometrickým plánom. Takýto dôkaz však žalobkyňa v konaní\nnepredložila. Ďalej poukázal na už spomenutý vytyčovací náčrt z roku 2003 vypracovaný I. Y., v zmysle\nktorého bolo vlastníctvo k parc. č. XXX, aj priebeh hranice medzi susednými pozemkami parc. č. XXX\nvo vlastníctve žalobkyne a parc. č. XXX (tiež reg. ,,C'') vo vlastníctve žalovaného už dané a ktorý bol aj\norgánom katastra prevzatý a premietnutý do grafického operátu katastra a v roku 2011 bola táto hranica\nopätovne potvrdená, kedy si dal hranicu pozemkov žalovaný zamerať iným geodetom, ktorý v ňom\nprevzal body z roku 2003. V tejto súvislosti žalovaný v konaní vzniesol námietku vydržania, ktorú súd\nprvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú. Žalovaný i jeho právny predchodca totiž užívali dobromyseľne a\nnerušene svoj pozemok v zmysle vytýčených hraníc od roku 2003 až do roku 2018 /okrem neúmyselného\nvybočenia pri stavaní murovaného oplotenia/, kedy bol vypracovaný znalecký posudok V.. Y., od ktorého\nodôvodňuje žalobkyňa svoj návrh na určenie vlastníckeho práva. Žalobu v časti určenia vlastníckeho\npráva preto ako nedôvodnú zamietol. Napokon zamietol žalobu aj v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala\nvypratania pozemku, ku ktorému sa domáhala určenia vlastníckeho práva, nakoľko súd určovacej časti\nžaloby nevyhovel, preto nemal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobkyne v tejto časti žaloby a v ďalšom\nsa už potom nezaoberal ani tým, že žalobkyňa ani neuviedla, čo konkrétne má žalovaný z jej pozemku\nvypratať. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 a 2 C.\ns. p. Poukázal na to, že žalobkyňa mala v spore úspech v časti návrhu na odstránenie neoprávnenej\nstavby, a to z toho dôvodu, že súd nie je viazaný v tomto prípade žalobným návrhom a vzťah žalobkyne\nso žalovaným vyporiadal, pričom jej vyhovel nakoľko sa o neoprávnenú stavbu jedná. Žalovaný bol\núspešný v časti žaloby o určenie vlastníckeho práva a v časti o vypratanie pozemku, v ktorej bola\nžaloba zamietnutá. Úspech žalobkyne tak predstavuje 33,33 %, ktorý odpočítal od úspechu žalobcu,\nktorý predstavuje 66,67 %, a preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34\n% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí samostatným uznesením.\n5. Proti tomuto rozsudku podala, do výroku vo veci samej, v zákonom stanovenej lehote odvolanie\nžalobkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej zmeniť a žalobe v celom rozsahu\nvyhovieť. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Uviedla, že trvá na všetkých písomných, ako i ústnych tvrdeniach. Poukázala na to, že v konaní\nsa preukázalo, že žalovaný pri výstavbe plota zasiahol do jej vlastníctva, a to úmyselne, pričom\nignoroval rozhodnutia príslušných orgánov, ktoré mu nikdy nedovolili postaviť murovaný plot. Bolo nad\nvšetky pochybnosti preukázané, že žalovaný vzhľadom na všetky okolnosti (upozornenia obce D., ako\ni príslušného stavebného úradu, ako i žalobkyne) mal vedieť a vedel, že výstavbu plota nevykonával\n\nv súlade s hranicou pozemku. Žalovaný sa domnieval, že tento stav bude akceptovaný, čo napokon i\ndosiahol. Súd z nepráva urobil právo. Z dokazovania vyplýva, že žalovaný nepopiera, že ide o stavbu\nneoprávnenú, to znamená, že nejde o dobromyseľnosť, ale o úmyselný zámer. Neoprávnený zásah\nžalovaného do jej pozemku bol jednoznačne preukázaný zameraním skutočného stavu znalcom z\nodboru geodézia-kartografia, odvetvie geodézia, v Znaleckom posudku č. 8/2018 zo dňa 08.08.2018,\nvyhotoveným V.. M. Y., pričom žalovanému bolo rozhodnutím štátneho stavebného dozoru nariadené\nprerušenie stavebných prác z dôvodu, že stavba sa nachádza v ochrannom pásme vodného toku.\nPodklady v tomto smere sa nachádzajú v spise, ako vo vyjadrení Slovenského vodohospodárskeho\npodniku zo dňa 02.01.2024. Zdôraznila, že s jej žalobou o zriadenie vecného bremena (in rem) podľa\n§ 147 ods. 1 Civilného sporového poriadku sa súd riadne nevysporiadal, hoci poukázala na nález\nÚstavného súdu SR, z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní prípadov neoprávnených stavieb, k zriadením\nktorých došlo úmyselným protiprávnym konaním stavebníka, je povinnosťou súdov brať do úvahy, že v\nzáujme spoločnosti nie je ochrana takéhoto „neoprávneného“ stavebníka, ale majiteľa pozemku. (Inak\nby sa totiž vytváralo podvedomie o „výhodnosti“ nedodržiavania práv ostatných so všetkými nežiadúcimi\ndôsledkami.). Ohľadom zamietnutia žaloby v častí o určenie vlastníctva namietla, že súd prvej inštancie\nodignoroval stanovisko mestského súdu v rozhodnutí zo dňa 31.03.2023, kde sa na strane 16 uvádza,\nže za daného stavu je významné iba to, aký bol stav v čase vyhlásenia rozsudku a ak potom v čase\nvyhlásenia rozsudku existoval ich spor o vlastníctvo zapísané v katastri nehnuteľností, je nepochybné,\nže na ňou požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem. V tomto smere poukázala na znalecký\nposudok V.. Y. a konštatovala, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z čoho vychádzal,\njeho odkaz na vytyčovací náčrt I. Y. sa javí ako nepresvedčivý a súd takisto konštatovanie o vydržaní\nvlastníctva vôbec neodôvodnil, a preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. S poukazom na\nuvedené žiadala odvolaniu vyhovieť.\n6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že odvolacími dôvodmi žalobkyne sa nemožno\nstotožniť, nakoľko sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku náležíte vysporiadal s tvrdeniami\nžalobkyne a preto napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a tiež náležíte jasne a zrozumiteľne\nodôvodnený. Poukázal na to, že v odôvodnení rozsudku súd podrobne opísal obsah vyjadrení žalobkyne\naj žalovaného a vzhľadom na okolnosti daného prípadu uviedol, že sa prednostne zaoberal možnosťami\nusporiadania vzťahov medzi stranami v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, pričom\nv prvom rade prihliadal na skutočnosť, že žalovaný zasiahol do pozemku žalobkyne pri budovaní\nmurovaného oplotenia iba časťou novovzniknutého plota a to vo výmere 3 m2, čo bolo v konaní ustálené\na nesporné. Ďalej prihliadol i na skutočnosť, že táto výmera je nepatrná v porovnaní s výmerou pozemku\nžalobkyne, ktorá je viac ako 1000 m2, z čoho vyplýva, že nevytvára takú prekážku pre žalobkyňu pri\nvýkone jej vlastníckeho práva, ktorá by odôvodňovala odstránenie oplotenia uskutočnenej žalovaným.\nSúd pritom nespochybnil oprávnenie žalobkyne užívať celý jej pozemok ani to, že ju obmedzil v tomto\npráve pri budovaní murovaného oplotenia v rozsahu, v ktorom zasiahol oplotením do jej pozemku. Súd\nvšak svoj záver o neúčelnosti vysporiadania vzťahov medzi stranami nariadením odstránenia stavby\noplotenia oprel o skutočnosť, že okrem nepatrného zásahu nebol preukázaný jeho úmysel pri budovaní\noplotenia zasiahnuť do vlastníctva žalobkyne a že dôkazmi bola preukázaná jeho argumentácia o\nnutnosti ochrany jeho vlastníctva vybudovaním nového oplotenia. Súd tento záver oprel o skutočnosť, že\nv konaní preukázal, že nové a murované oplotenie bolo pre neho nutnosťou pred sústavnými dopadmi\nškodlivých následkov z pozemku žalobkyne, ktorá nereflektovala na výzvy sa o pozemok riadne starať\na že sa nestará ani doteraz, po uložení pokút. Ide o katastrofálne zanedbaný pozemok, husto zarastený\ninváznymi rastlinami, kríkmi a stromami, jedovatými život ohrozujúcimi rastlinami, hniezdiská rôznych\nškodcov, hlodavcov, hmyzu, ktorý prelieza a prelietava na pozemok žalovaného. Aj s poukazom na\ntieto okolnosti súd vyhodnotil argumentáciu žalobkyne o nemožnosti užívať zabratú časť pozemku\nako účelovú. Zdôraznil, že od začiatku konania sa bránil tým, že ide z jeho strany o neúmyselný\nzásah do pozemku žalobkyne, snažil sa s ňou dohodnúť na vysporiadaní, ale ona odmietala akúkoľvek\ninú možnosť, než možnosť zbúrania celého oplotenia, čo s poukazom na účel, ktorý malo spĺňať\nmurované oplotenie, nemohol prijať s ohľadom na ochranu svojho nehnuteľného majetku. V konaní tiež\npoukázal na pochybenia samotnej obce a stavebného úradu v jeho neprospech pri ohlásení stavby\ntohto oplotenia a aj počas realizácie, na dôkaz čoho doložil do spisu aj príslušné doklady, čo bolo\ntiež dôvodom, že murované oplotenie dokončil, hoci mu bolo uložené v stavbe nepokračovať. Súd\nvšak z hľadiska stavby sčasti neoprávnenej rozhodoval o usporiadaní v vzťahov medzi stranami v\nmedziach ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti napokon ustálil, že nakoľko\nžalobkyňa nedala súhlas s prikázaním stavby za náhradu do jej vlastníctva, nemal inú možnosť, než\nsa prikloniť k ním navrhnutej alternatíve, ako k najúčelnejšiemu spôsobu usporiadania vzťahov medzi\n\nsporovými stranami a toto rozhodnutie súdu považuje za správne a spravodlivé. Ani odvolaciu námietku\nžalobkyne, že súd nevyhovel jej návrhu na určenie vlastníctva v zmysle záverov znaleckého posudku\nV.. Y., nemožno považovať za dôvodnú. Súd vyslovil jasný záver, že žalobkyňa neuniesla dôkazné\nbremeno, ak sa domáhala určenia vlastníctva v zmysle historickej hranice určenej znalcom V.. Y..\nPoukázala na to, čo inak konštatoval aj tento znalec, že vlastnícka hranica dnes platná, bola založená\nv zmysle vytyčovacieho náčrtu I. Y. v zmysle vtedajších podkladov a že zúčastnené osoby nemali voči\nvytýčenej hranici námietky, čo vyplynulo aj z Protokolu o vytýčení hranice pozemku z 09.11.2003 a že\npreto bola založená aj na katastri a je dodnes platná. Súd v tejto súvislosti poukázal, že žalobkyňa\nnepredložila žiaden geometrický plán, ktorým by preukázala potrebu určenia vlastníctva k pozemku, o\nktorom tvrdila, že je jej vlastníctvo. Súd tejto obrane žalobkyne venoval v odôvodnení svojho rozsudku\nnáležitú pozornosť a nie je pravdou, že by súd zamietol jej návrh na určenie vlastníctva pre nedostatok\nnaliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ale súd tak rozhodol s ohľadom na neunesenie\ndôkazného bremena zo strany žalobkyne. Ak žalobkyňa namieta neodôvodnenie vydržania vlastníctva\npozemku v zmysle vytyčovacieho náčrtu I. Y., táto námietka je nedôvodná a naviac nepodstatná.\nPodstatné je to, že vlastnícka hranica je dnes daná a platná v katastri nehnuteľností a ak žalobkyňa\nnepredložila súdu dôkaz o opaku a teda i k tomu potrebný geometrický plán, o vydržaní vlastníctva sa\nsúd v skutočnosti nemusel ani zaoberať. Nemožno súhlasiť ani s odvolacími námietkami žalobkyne, že\nby body 30 a 31. odôvodnenia rozsudku mali byť nepreskúmateľné. Súd jasne v bode 30. uviedol, že\nnemohol vyhovieť žalobnému návrhu na vypratanie tej časti pozemku, určenia vlastníctva ktorého sa\ndomáhala, keďže súd jej návrhu na určenie vlastníctva nevyhovel. Bod 31. pojednáva o náhrade trov\nkonania. Táto časť odôvodnenia rozsudku je však jasná. Nakoľko teda odvolacie dôvody žalobkyne v\nskutočnosti nie sú dané, žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\n7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku vo veci samej v\nmedziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., ktorými je striktne viazaný, bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobkyne nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny.\n8. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie navrhnuté stranami sporu na\nzistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby. Vychádzal\nzo správnych skutkových záverov ohľadne všetkých skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti\npodanej žaloby v časti vysporiadania neoprávnenej stavby časti plota zhotoveného žalovaným, ako aj\npre účely posúdenia opodstatnenosti žaloby v časti o určenie vlastníctva.\n9. Pre účely rozhodnutia o žalobe v časti žalobkyňou požadovaného odstránenia neoprávnenej stavby\nplota prvoinštančný súd správne vychádzal z toho, že žalovaný medzi ním vlastneným susediacim\npozemkom parc. č. XXX a pozemkom vo vlastníctve žalobkyne, ktoré boli pôvodne približne od roku 1995\noddelené pletivovým plotom, v roku 2011 zhotovil po doručení ohlásenia stavby stavebnému úradu obce\nD. a ústnom oznámení obce, že nemá námietky, namiesto pôvodného plota stavbu plota murovaného,\npričom na podnet žalobkyne a jej manžela Oznámením zo dňa 09.09.2011 č. j. Výst. 12/11ŠT Obec\nŠ., spoločný obecný úrad pre územné plánovanie a stavebný poriadok začal konanie o dodatočnom\npovolení stavby na stavebné práce a vyzval žalovaného ako stavebníka na doplnenie podkladov k\ndodatočnému povoleniu stavby, pričom stavebný úrad pri výkone štátneho stavebného dohľadu zistil,\nže na pozemku p. č. XXXX bola realizovaná stavba múru v dĺžke 14m, výške 2m sčasti na susednom\npozemku žalobkyne. Stavebný úrad zaslal stavebníkovi Výzvu na zastavenie stavebných prác a tiež\nna podanie žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia, pričom upozornil stavebníka, že v\nprácach možno pokračovať na základe dodatočného stavebného povolenia a preukázania, že stavba\nnie je v rozpore s verejným záujmom a napokon obec D. písomným oznámením z 23.09.2013,\nzaslaným aj žalobkyni, uviedla, že proti uskutočneniu drobnej stavby - oplotenie pozemku parc. č.\nXXX a XXX v obci Š., kat. úz. Š., ktoré stavebnému úradu stavebník ohlásil podaním z 17.09.2013,\nnemá námietky. Správne súd prvej inštancie vychádzal aj zo znaleckého posudku znalca z odboru\nGeodézia a kartografia, odvetvie Geodézia V.. M. Y. č. 8/2018, podľa ktorého plot postavený žalovaným\nzasahuje do pozemku žalobkyne plošne v rozsahu 3 m2, resp. 1 m2, keď znalec uviedol dva možné\nzávery posúdenia lokalizácie skutkového stavu oplotenia voči vlastníckej hranici, nakoľko zistil rozpory\ndokumentovania vlastníckej hranice v grafickom operáte katastra, i keď stavba murovaného oplotenia\nneleží celou plochou na pozemku p. č. XXX žalovaného a zasahuje do pozemku p. č. XXX žalobkyne.\nPokiaľ ide o okolnosti významné pre posúdenie správneho spôsobu vysporiadania neoprávneného\npresahu stavby plota zhotoveného žalovaným do pozemku žalobkyne, správne súd prvej inštancie\n\npoukázal na to, že výmera presahu stavby plota je iba nepatrnou v porovnaní s výmerou pozemku\npatriaceho do vlastníctva žalobkyne ktorá je viac ako 1 000 m2, pričom tento zásah nevytvára podstatnú\nprekážku pre žalobkyňu pri výkone jej vlastníckeho práva pri užívaní nehnuteľnosti jej patriacej, a to za\nstavu, keď žalobkyňa sa o jej pozemok riadne nestará, neobhospodaruje ho, tento je zanedbaný a nebol\npreukázaný ani úmysel žalovaného zasiahnuť do vlastníctva žalobkyne a bola preukázaná argumentácia\nžalovaného o nutnosti ochrany jeho vlastníctva, ktorá bola dôvodom pre vybudovanie nového oplotenia,\na preto zriadenie vecného bremena je za daných okolností najúčelnejšie a zároveň ako jediné dosť\ndobre možné. V neposlednom rade súd prvej inštancie postupoval správne, keď vychádzal z toho, že\nGeometrickým plánom č. 36739685-1483/21 zo dňa 26.10.2021, ktorý sa napokon stal neoddeliteľnou\nsúčasťou rozsudku, bol v súlade s vyššie citovaným znaleckým posudkom č. 8/2018 z pôvodného\npozemku žalobkyne parc. č. XXX odčlenený novovytvorený pozemok parcela č. XXX/X o výmere 3 m2,\ndruh pozemku: zastavaná plocha, v ktorej časti plot žalovaného zasahuje do pozemku žalobkyne; a\nzvyšná (plotom nedotknutá) časť pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX o výmere 1 154 m2 zostala\nzapísaná po pôvodným parcelným číslom. Napokon dostatočne a správne mal súd prvej preukázanú\naj výšku náhrady za zriadenie vecného bremena v sume 30,33 eur, keď v tomto smere vychádzal zo\nZnaleckého posudku č. 13/2021 v znení jeho Dodatku č. 1 vypracovaného znalcom V.. C. Y., voči ktorému\nžalobkyňa nevzniesla dôvodné námietky.\n10. Vo vzťahu k posúdeniu žaloby o určenie vlastníctva správne prvoinštančný súd dospel k záveru,\nže žalobkyňa v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno, keď tvrdí, že je vlastníčkou pozemku parcela\nregistra „C“ o výmere 1154 m2 v k. ú. Š., vymedzenej podľa technického a právneho stavu evidovaného\npre pozemkový kataster v PK mape pozemkového katastra ZS XVII-19-ah a meračského náčrtu z roku\n1895, tak ako ju zrekonštruoval znalec V.. M. Y., znalec z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie\nGeodézia v Znaleckom posudku č. 8/2018 zo dňa 08.08.2018, avšak jediným dôkazom na ktorý v konaní\npoukazovala bol znalecký posudok V.. Y., v ktorom znalec síce konštatoval, že vlastnícka hranica medzi\nparcelami registra C č. XXX a XXX bola súradnicovo definovaná v novembri 2003 v rámci vytyčovacieho\nnáčrtu VN č. 40205509-22/2003 spracovanom I. Y., ktorej priebeh bol v spornom úseku definovaný\nbodmi 64-4, 64-5, 64-6, 64-7, 64-8, pričom spracovateľ uviedol, že vytýčenie bolo vykonané na podklade\nkatastrálnej mapy č. XVII-19-16 a pôvodnej katastrálnej mapy, a zúčastnené osoby nemali námietky\nk vytýčenej hranici ako vyplynulo z Protokolu o vytýčení hranice pozemku z 09.11.2003, no výmera\npredmetnej parcely č. XXX je identická so súčtom výmer parciel pozemkového katastra č. XXX, XXX a\ngrafické znázornenie obvodu uvedených parciel okrem priečelia rodinného domu s. č. XX je tiež totožné\na právny stav výmer ostal zachovaný z pozemkovoknižného stavu. Vzhľadom na uvedené závery znalca\nsúd prvej inštancie správne vyvodil, že vlastníctvo, ktorého určenia sa žalobkyňa domáha, jej nepatrí,\nnebolo v konaní preukázané a žaloba preto v tejto časti nie je dôvodná, keď i znalec vzhľadom na to,\nže postupom času boli v katastri iba iným spôsobom zakreslené hranice pozemkov strán sporu, pričom\nich výmera ostala nezmenená, poukázal len na možnosť pre žalobkyňu žiadať odstránenie rozporov\ndokumentovania vlastníckej hranice podľa § 59 Katastrálneho zákona, a to na základe nevyhnutného\nvymedzenia geometrickým plánom, ktorý však nebol vypracovaný ani žalobkyňou navrhovaný. Na druhej\nstrane správne poukázal na to, že žalobkyňou zdôrazňovaný vytyčovací náčrt z roku 2003 vypracovaný\nI. Y., v zmysle ktorého bolo vlastníctvo žalobkyne k parc. č. XXX, aj priebeh hranice medzi susednými\npozemkami už dané a ktorý bol aj orgánom katastra prevzatý a premietnutý do grafického operátu\nkatastra a v roku 2011 bola táto hranica opätovne potvrdená, kedy si dal hranicu pozemkov žalovaný\nzamerať iným geodetom, ktorý v ňom prevzal body z roku 2003 a bolo preukázané, že žalovaný i jeho\nprávny predchodca svoj pozemok užívali dobromyseľne a nerušene svoj pozemok v zmysle vytýčených\nhraníc od roku 2003 až do roku 2018 (okrem neúmyselného vybočenia pri stavaní murovaného\noplotenia), kedy bol vypracovaný znalecký posudok V.. Y., od ktorého odôvodňuje žalobkyňa svoj návrh\nna určenie vlastníckeho práva. Z takto dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci, ktorý\nmá v plnej miere oporu vo vykonanom dokazovaní, potom vychádzal aj odvolací súd, keď neboli splnené\npredpoklady na zopakovanie ani doplnenie dôkazov v odvolacom konaní a ani žalobkyňa správnosť\nskutkových zistení v odvolaní nespochybňuje.\n11. Takto ustálený skutkový stav veci súd prvej inštancie správne posúdil aj po právnej stránke, keď,\nvychádzajúc z ustanovení § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, 2 § 132, § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho\nzákonníka, po dôkladnom zvážení všetkých relevantných okolností v intenciách záväzného právneho\nnázoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 8Co/46/2022 z 31.03.2023,\ndospel k záveru, že neoprávnenú stavbu plota zhotoveného žalovaným je na mieste vysporiadať\nzriadením vecného bremena k pozemku žalobkyne v časti neoprávneného presahu plota, a to za\n\nprimeranú náhradu a tiež k správnemu záveru, že podanej žalobe v časti o určenie vlastníctva nie je\nmožné vyhovieť.\n12. Pokiaľ ide o vysporiadanie neoprávnenej stavby, súd prvej inštancie pri úvahe vedúcej k zvoleniu\nnajvhodnejšieho riešenia situácie zachoval právnou úpravou predpísanú postupnosť prípustných\nriešení, pričom správne zohľadnil, že zo strany žalovaného nešlo o úmyselný zásah do vlastníckych\npráv žalobkyne, že zásah do práv žalobkyne je v princípe len zanedbateľný, že žalobkyňa je v dôsledku\nneoprávneného presahu plota žalovaného (aj vzhľadom na rozsah presahu v porovnaní s celkovou\nvýmerou pozemku žalobkyne) prakticky iba minimálne obmedzená vo výkone svojich práv, pričom\nrovnako správne prihliadol i na to, že bezprostredným dôvodom (motívom) výstavby murovaného plota\nbola iba legitímna snaha žalovaného vykonať toto nevyhnutné opatrenie na zabránenie nepriaznivým\nnásledkom správania žalobkyne, ktorá sa o svoj pozemok riadne nestará, nekosí na ňom zeleň (za\nčo jej bola uložená aj pokuta v správnom konaní), čoho dôsledkom je, že z jej pozemku na pozemok\nžalovaného prenikajú náletové rastliny. Za tohto stavu sa potom odvolací súd v celom rozsahu stotožnil\nso záverom prvoinštančného súdu, že odčlenenie časti pozemku žalobkyne, ktorá je dotknutá zásahom\na zriadenie vecného bremena, ktoré v tejto časti žalobkyňu núti trpieť vzniknutý (zanedbateľný) presah\nplota, za primeranú, znalcom určenú, náhradu, predstavuje najvhodnejší prípustný a prakticky jediný\ndosť dobre možný spôsob vysporiadania neoprávnenej stavby v súlade s ust. § 135c ods. 3 Občianskeho\nzákonníka v predmetnom prípade.\n13. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že žalovaný vzhľadom na všetky okolnosti mal vedieť a\nvedel, že výstavbu plota nevykonával v súlade s hranicou pozemku, domnieval sa, že tento stav bude\nakceptovaný, čo napokon i dosiahol, teda súd z nepráva urobil právo, hoci nejde o dobromyseľnosť,\nale o úmyselný zámer, odvolací súd jej námietky považuje za neopodstatnené. Okrem toho, že už zo\nsamotného vyhotovenia stavby plota je zrejmé, že neoprávnený presah je spôsobený prakticky iba\nnesprávnym (zakriveným) zhotovením stavby, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný\nstavbu (presnejšie len výmenu materiálu plota, ktorý bol pôvodne pletivový) riadne a v súlade so\nstavebnými predpismi ohlásil, a preto, hoci pokračoval v stavebných prácach aj v čase, keď ich mal v\ndôsledku účelových námietok žalobkyne prerušiť, o úmyselnom zásahu zo strany žalovaného nemožno\nani uvažovať. Neobstojí preto ani tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie z nepráva urobil právo,\nkeď prípustnosť tejto stavebnej činnosti žalovaného nepochybne vyplýva z toho, že po zásahu okresnej\nprokuratúry na podnet žalovaného Obec Š. oznámením z 23.09.2013 proti uskutočneniu drobnej stavby\n- oplotenie pozemku parc. č. XXX Z. XXX v obci Š., kat. úz. Š.Á., ktoré stavebnému úradu stavebník\nohlásil podaním z 17.09.2013, nemala námietky.\n14. Rovnako nedôvodne žalobkyňa v odvolaní namieta, že s jej žalobou o zriadenie vecného bremena\n(in rem) sa súd riadne nevysporiadal, hoci poukázala na nález Ústavného súdu SR, z ktorého vyplýva, že\npri posudzovaní prípadov neoprávnených stavieb, k zriadením ktorých došlo úmyselným protiprávnym\nkonaním stavebníka, je povinnosťou súdov brať do úvahy, že v záujme spoločnosti nie je ochrana\ntakéhoto „neoprávneného“ stavebníka, ale majiteľa pozemku. (Inak by sa totiž vytváralo podvedomie o\n„výhodnosti“ nedodržiavania práv ostatných so všetkými nežiadúcimi dôsledkami.). Súd prvej inštancie\ntotiž o vysporiadaní dôsledne a správne zohľadnil všetky relevantné okolnosti preskúmavanej veci a\njeho rozhodnutie v plnej miere rešpektuje ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít ohľadne danej\nproblematiky, vrátane rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, na ktorú žalobkyňa odkazuje. Ani táto\nnámietka preto nemôže obstáť.\n15. Pokiaľ ide o posúdenie žaloby v časti o určenie vlastníctva, odvolací súd sa taktiež stotožnil so\nzávermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých podanej žalobe nebolo možné vyhovieť, nakoľko žalobkyňa\nsvoje vlastníctvo k pozemku, ktorého určenia sa domáha, nepreukázala, keď i znalec vzhľadom na to,\nže postupom času boli v katastri iba iným spôsobom zakreslené hranice pozemkov strán sporu, pričom\nich výmera ostala nezmenená, poukázal len na možnosť pre žalobkyňu žiadať odstránenie rozporov\ndokumentovania vlastníckej hranice podľa § 59 Katastrálneho zákona, a to na základe nevyhnutného\nvymedzenia geometrickým plánom, ktorý však nebol vypracovaný ani žalobkyňou navrhovaný. Naviac,\nsprávne považoval súd prvej inštancie za opodstatnenú obranu žalovaného v tejto časti aj námietkou\nvydržania, keď podmienky vydržania boli preukázané, nakoľko žalobkyňou zdôrazňovaný vytyčovací\nnáčrt z roku 2003 vypracovaný I. Y., v zmysle ktorého bolo vlastníctvo žalobkyne k parc. č. XXX, aj\npriebeh hranice medzi susednými pozemkami už dané a ktorý bol aj orgánom katastra prevzatý a\npremietnutý do grafického operátu katastra a v roku 2011 bola táto hranica opätovne potvrdená, kedy si\n\ndal hranicu pozemkov žalovaný zamerať iným geodetom, ktorý v ňom prevzal body z roku 2003 a bolo\npreukázané, že žalovaný i jeho právny predchodca svoj pozemok užívali dobromyseľne a nerušene svoj\npozemok v zmysle vytýčených hraníc od roku 2003 až do roku 2018 (okrem neúmyselného vybočenia pri\nstavaní murovaného oplotenia), kedy bol vypracovaný znalecký posudok V.. Y., od ktorého odôvodňuje\nžalobkyňa svoj návrh na určenie vlastníckeho práva.\n16. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní vo vzťahu k určovacej časti jej žaloby vytýka súdu prvej inštancie,\nže nezohľadnil, že tu existoval medzi stranami spor o vlastníctvo zapísané v katastri nehnuteľností, a\npreto nesprávne vychádza z toho, že nie je daný naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení,\nodvolací súd poukazuje na to, že okrem toho, že aj v odvodnení napadnutého rozsudku je splnenie tohto\npredpokladu výslovne konštatované, súd prvej inštancie podanú žalobu v tejto časti posúdil aj z hľadiska\njej vecnej opodstatnenosti, teda sa ňou neodmietol meritórne zaoberať. Na tom nič nemení skutočnosť,\nže žalobu v tejto časti vzhľadom na dokazovaním ustálený skutkový stav veci vyhodnotil ako nedôvodnú.\n17. Napokon, pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukázala na znalecký posudok V.. Y. a konštatovala, že\nz rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, z čoho vychádzal, jeho odkaz na vytyčovací náčrt\nI. Y. sa javí ako nepresvedčivý a súd takisto konštatovanie o vydržaní vlastníctva vôbec neodôvodnil,\na preto je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, ani tieto jej námietky neobstoja. Aj v tomto smere\nje totiž napadnutý rozsudok dostatočne a správne odôvodnený, a to vrátane vysvetlenia, z ktorých\nznalcom zistených skutočností súd prvej inštancie vychádzal, čo platí aj ohľadne otázky vydržania,\nkeď prvoinštančný súd vysvetlil, z akých skutočností vyvodil ničím a nikým nerušenú dobromyseľnú\noprávnenú držbu žalovaného od roku 2003 až do roku 2018, teda po dobu viac, než právnou úpravou\nvyžadovaných 10 rokov. Ani tieto námietky žalobkyne preto nie sú dôvodné, nie sú spôsobilé spochybniť\nsprávnosť záverov súdu prvej inštancie a privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie v danom\nspore.\n18. Súdu prvej inštancie teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri\nskutkovom a právnom posúdení všetkých relevantných otázok, významných pre rozhodnutie vo veci\nsamej, pričom žiadne pochybenie nemožno prvoinštančnému súdu vytknúť ani na základe prieskumu\nnapadnutého rozsudku so zreteľom na obsah odvolacích dôvodov obsiahnutých v odvolaní žalobkyne.\n19. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, teda vo veci samej, ako vecne\nsprávny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).\n20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.\nv spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti\nžalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne\nsúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\n\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37C/4/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "61474331-e46e-4654-b2fa-4d34cd74c3b3:25d6ac87-440c-416c-95bc-4bedaa55ca15", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/46/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/46/2022 z 30. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/61474331-e46e-4654-b2fa-4d34cd74c3b3:25d6ac87-440c-416c-95bc-4bedaa55ca15"}], "citovane_v": []}