Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/143/2025 z 31. 8. 2026
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. augusta 2026, sp. zn. 6Co/143/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:1713208502.2
Krajský súd Bratislava | 6Co/143/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:1713208502.2 | 2026-08-31 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP, § 391 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/801ce449-6666-4c6e-99f1-d3c3dee169a0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1713208502.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
6Co/143/2025
1713208502
31. 08. 2026
Mgr. Jana Janics Bajánková
ECLI:SK:KSBA:2026:1713208502.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a
členiek senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Renáty Janákovej v spore žalobcu: Obec Častá, Hlavná
168/65, Častá, IČO: 00 304 701, zastúpeného Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3,
Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanému: N. X., B.. XX.XX.XXXX, T. X, Č., zastúpenému MICHALIČKA
advokáti s.r.o., Halenárska 18, Trnava, IČO: 53 309 936, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/162/2013-1359, zo dňa 15. mája
2025, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na
náhradu trov konania z r u š u j e a vec sa mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 4C/162/2013-1359, zo dňa 15. mája 2025, súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.016,42 eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne od
11.02.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; žalobu vo zvyšku zamietol; a priznal
žalovanému proti žalobcovi 93,22% nárok na náhradu trov konania, o výške ktorého nároku rozhodne
súd samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 31.05.2013,
doručenou súdu dňa 01.06.2013 faxom a súčasne aj elektronicky so zaručeným elektronickým
podpisom, v znení doplnenia žaloby zo dňa 26.03.2014 na výzvu súdu v zmysle § 43 ods. 1 v tom čase
účinného Občianskeho súdneho poriadku, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 59.500 eur s 5,25%
úrokom z omeškania od 01.04.2014 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady
trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je aktívne legitimovaný ako vlastník, zapísaný na LV č.
XXXX pre katastrálne územie Č., obec Č., okres L., a to vo vzťahu k pozemkom - parcelám registra „C“:
parcelné č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 9.698 m2, parcelné č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 22.997 m2, parcelné č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 114 m2, parcelné
č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, parcelné č. XXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 32 m2, parcelné č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2 (ďalej
spolu ako „Pozemky“), ako aj vo vzťahu k stavbám: súpisné č. XXX, postavená na pozemku s parcelným
č. XXXX/X, súpisné č. X - val, postavená na pozemku s parcelným č. XXXX/X, súpisné č. X - val,
postavená na pozemku s parcelným č. XXXX/X a súpisné č. X - betónová plocha, postavená na pozemku
s parcelným č. XXXX/X (ďalej spolu ako „Stavby“) (Stavby a Pozemky ďalej spolu ako „Nehnuteľnosti“).
Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný Nehnuteľnosti dlhodobo
sústavne užíva bez právneho titulu a znemožňuje žalobcovi prístup k nim, pričom aj verejne prezentuje,
že predmetné Nehnuteľnosti užíva, napriek viacerým výzvam na dobrovoľné vypratanie, a od 01.06.2011
ich opätovne užíva na prevádzkovanie strelnice, čím porušuje vykonateľné predbežné opatrenie, a
získava majetkový prospech.

3. Súd prvej inštancie na úvod skonštatoval, že na základe procesného návrhu žalovaného na prerušenie
konania, rozhodol uznesením č. k.: 4C/162/2013-141, zo dňa 16.9.2015, právoplatným dňa 6.11.2015
tak, že konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok
pod sp. zn. 36Cb/256/2013; a po právoplatnom skončení predmetného konania, uznesením č. k.:
4C/162/2013-177, zo dňa 18.4.2019, zrušil uznesenie o prerušení konania.
4. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany argumentoval najmä tým, že pozemky prevzal do užívania
pôvodne na základe nájomnej zmluvy, v stave nespôsobilom na daný účel (predstavovali ruinu pôvodnej
strelnice), v nasledujúcich rokoch vybavil všetky potrebné povolenia a zrealizoval všetky potrebné
stavebné úpravy, výstavbu a následný zápis stavieb do katastra nehnuteľností, aby bolo možné predmet
nájmu užívať ako strelnicu a aby na jej užívanie bolo vydané povolenie; povolenie Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v L. na prevádzkovanie strelnice bolo platné a záväzné od 22.05.2000 do 30.04.2015,
žalovaný bol správcom strelnice a niesol za ňu zodpovednosť, vrátane zabezpečenia pred vstupom
nepovolaným osobám. Tvrdil, že z uvedeného dôvodu nemohol nechať areál otvorený, pokiaľ nebolo
povolenie zrušené, aby tam ktokoľvek vstupoval. Uznesením č.k. 5C/220/2010-330, zo dňa 23.04.2012,
žalovanému Okresný súd Pezinok predbežným opatrením zakázal vstup na Nehnuteľnosti a uložil mu
povinnosť umožniť žalobcovi vstup a užívanie; a preto nechal bránu do areálu uzamknutú, od toho času
do areálu nevstupoval a žiadnym spôsobom ho neužíval, žalobcovi nijak nebránil, aby sa ujal užívania,
žalobca však nepodnikol žiadne kroky smerujúce k začatiu užívania Nehnuteľností, do dnešného dňa
ich neužíva a areál len chátra, napriek rozhodnutiu súdu o vyprataní, ako aj rozhodnutiu súdu o určení
vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaný v konaní argumentoval, že nakoľko areál na základe predbežného
opatrenia užívať nemohol a ani neužíval, nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný z uvedených skutočností vyvodzoval, že keďže nemohol
do areálu vstupovať a nemohol ho ani užívať, nemohol sa reálne ani žiadnym spôsobom na úkor žalobcu
obohacovať, nevznikli mu žiadne úžitky a už vôbec nie zisk. Súd prvej inštancie poznamenal, že pokiaľ
žalobca tvrdil, že predmetné Nehnuteľnosti nemohol sám užívať, žalovaný namietal, že žalobca ich
užívať mohol, pričom nepreukázal, že by disponoval oprávnením na prevádzkovanie strelnice; podľa
tvrdenia žalovaného preto žalobca nemohol Nehnuteľnosti užívať, pretože by tým porušil povolenie na
prevádzkovanie strelnice, z ktorého bol zrejmý účel využitia predmetného objektu; žalovaný zároveň
tvrdil, že žalobca si bol vedomý, že do areálu strelnice je zakázaný prístup a povolenie na vstup má len
správca strelnice, resp. osoba, v prospech ktorej bolo povolenie vydané.
5. Žalobca v rámci svojho ďalšieho procesného útoku (vo vyjadrení zo dňa 16.12.2019) uviedol, že
žalovaný mu do daného dňa (16.12.2019) Nehnuteľnosti protokolárne neodovzdal, nevypratal, čiže ich
fakticky užíva; v uzamknutom areáli má žalovaný všetky svoje hnuteľné veci a tiež strážneho psa,
vrátane unimobuniek, ako sám žalovaný uvádzal v znaleckom posudku Ing. Minárika č. XXX/XXXX
vypracovanom k stavu v decembri 2012, pričom tento znalecký posudok predložil sám žalovaný v
konaní vedenom pod sp. zn. 36Cb/256/2013. Žalobca tvrdil, že doposiaľ nemohol uzavrieť novú nájomnú
zmluvu bez riadneho ukončenia hoc aj protiprávnych vzťahov k Nehnuteľnostiam, podliehajúc kontrole v
zmysle zákona č. 357/2015 Z. z., aj vzhľadom na žalovaným iniciované súdne konania (v čase realizácie
verejnej obchodnej súťaže v roku 2010, resp. 2011).
6. Súd prvej inštancie ozrejmil, že žalovaný po skončení dohodnutej doby nájmu proti žalobcovi
neúspešne inicioval na Okresnom súde Pezinok súdne konanie o určenie existencie právneho vzťahu
nájmu pod sp. zn. 36Cb 51/2011, a konanie o určenie platnosti zmluvy o prenájme zo dňa 01.07.1999
(správne zo dňa 14.07.1999, kedy ju zmluvné strany reálne podpísali, pozn. súdu prvej inštancie)
pod sp. zn. 26Cb/2014/2010. Ďalej poznamenal, že žalobou, podanou žalobcom proti žalovanému na
Okresný súd Pezinok dňa 26.7.2010, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať
Nehnuteľnosti, konanie bolo vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5C/220/2010 a uznesením
Okresného súdu Pezinok č. k.: 5C/220/2010-136, zo dňa 4.7.2011, v spojení s opravným uznesením
č. k.: 5C/220/2010-406, zo dňa 18.7.2013, bola žalovanému predbežným opatrením súdu uložená
povinnosť zdržať sa vstupu na Pozemky a Stavby, ako aj ich užívania a umožniť žalobcovi vstup
na ne a ich užívanie; uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bolo žalovanému doručené dňa
13.7.2011; na odvolanie žalovaného bolo nariadené predbežné opatrenie zrušené uznesením Krajského
súdu v Bratislave č. k.: 5Co/386/2011-224 zo dňa 30.9.2011 (z dôvodu existencie rozhodnutia súdu o
predbežnom opatrení v inej veci). Konanie o vypratanie vo veci samej bolo právoplatne skončené dňa
15.10.2018 v časti výroku I. uložením povinnosti žalovanému vypratať Pozemky a stavbu prístrešku

- strelnica súpisné č. XXX, postavenú na pozemku parcelné č. XXXX/X; a dňa 20.6.2017 v časti
výroku II., ktorým bola zamietnutá časť žaloby, keď stavby so súpisným č. X (betónové plochy a valy)
súd posúdil iba ako terénne úpravy pozemkov parcelné č. XXXX/X, X, X, nie ako samostatné veci v
právnom slova zmysle (rozsudok Okresného súdu v Pezinku č. k.: 5C/220/2010-746, zo dňa 25.4.2017
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.: 8Co/284/2017-806, zo dňa 21.8.2018 /ďalej
ako „Rozsudok“/).
7. Z odôvodnenia vyššie uvedeného právoplatného Rozsudku súd prvej inštancie zistil, že dohodnutá
doba nájmu, ktorá žalovaného oprávňovala užívať Pozemky a zabezpečovať tým účel nájmu,
žalovanému uplynula ku dňu 1.7.2009, pričom nebolo sporné, že žalovaný predmet nájmu užíval aj po
tejto dobe, čomu svedčilo aj jeho oznámenie na internetovej stránke z reklamy, v ktorej oznamoval, že
strelnica W. - Č. je opätovne otvorená pre verejnosť od 01.06.2011, teda v čase, kedy doba nájmu zanikla.
Súd prvej inštancie skonštatoval, že podľa odôvodnenia Rozsudku žalovaný v priebehu predmetného
konania nepopieral, že došlo k zániku nájomnej zmluvy a oprávnenie užívať Pozemky odvodzoval od
skutočnosti, že na Pozemkoch vybudoval viacero stavebných konštrukcií s poukazom na to, že tieto
stavby sú v jeho vlastníctve, od čoho odvíjal právo užívať Pozemky i naďalej, keďže v inom konaní
sa domáhal určenia vlastníckeho práva k stavbám. Žalovaný v predmetnom konaní tiež uviedol, že na
sporných Pozemkoch sa nachádza pes za účelom stráženia tohto majetku, že Pozemky sú oplotené
a uzamknuté, aby bol zamedzený vstup nepovolaným osobám, keďže ide o režimové pracovisko, za
ktoré v zmysle vydaného povolenia na prevádzkovanie strelnice zodpovedal. Súd prvej inštancie dal do
pozornosti, že žalovaný bol neúspešný v konaní o určenie vlastníckeho práva k stavbám a zariadeniam,
vybudovaným počas trvania nájmu strelnice na Pozemkoch (jednalo sa o bufety - unimobunky, plechový
sklad, sklady terčov, kovový prístrešok - strelisko, pletivové a drevené ploty areálu s bránami a bránkou,
rozvody, prípojky, stožiare osvetlenia, spevnené betónové a štrkové plochy, vonkajšie záchody, záhradné
stoly a stoličky a iné); toto konanie bolo vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 33Cb/256/2013,
a bolo právoplatne skončené dňa 07.12.2018 zamietnutím žaloby v celom rozsahu.
8. Súd prvej inštancie poznamenal, že na pojednávaní dňa 24.11.2020 žalovaný uviedol, že užíval
strelnicu aj po uplynutí doby nájmu a to do doručenia rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení, ktorým
mu bol zakázaný vstup na Pozemky a Stavby žalobcu a bola mu uložená povinnosť umožniť žalobcovi
vstup na predmetné Nehnuteľnosti a ich užívanie; žalovaný vo vzťahu k výmere/ploche užívaných
Pozemkov vypovedal, že podľa „mapky registra“ (predložil 2 snímky, v ktorých farebne odlíšil plochu
majúcu tvoriť areál strelnice; čl. 409, 410 spisu) areál strelnice tvorila približne jedna desatina plochy
označenej v žalobe. Žalovaný namietal plochu užívania parciel č. XXXX/X H. Č.. XXXX/X. Žalovaný vo
výpovedi tiež uviedol, že uhradil žalobcovi čiastkové úhrady titulom nájomného v rozhodnom období.
Súd prvej inštancie ďalej podotkol, že v konaní ustanovený znalec pred podaním písomného znaleckého
posudku, po vykonaní obhliadky na mieste samom v prítomnosti štatutárneho zástupcu žalobcu,
požiadal súd o zmenu zadanej úlohy s tým, že žiadal “vypustiť“ z odborného posúdenia pozemok
parcelné č. XXXX/X o výmere 9.698 m2 s odôvodnením, že zástupca žalobcu mu na mieste samom
uviedol, že tento pozemok bol v užívaní kynologického klubu (č.l. 436 spisu). Súd prvej inštancie ozrejmil,
že v priebehu konania došlo zo strany žalovaného k spresňovaniu jeho procesnej obrany vo vzťahu
k rozsahu užívania Pozemkov po skončení nájomného vzťahu; žalovaný tvrdil, že pozemok parcelné
č. XXXX/X o výmere 9.698 m2 nevyužíval na prevádzkovanie strelnice, ale ako prístup k strelnici, na
príjazd a parkovanie vozidiel. Za účelom odstránenia rozporu v tvrdeniach žalobcu a žalovaného o
rozsahu užívania pozemku parcelné č. XXXX/X súd prvej inštancie vypočul žalobcu, a z výpovede zistil,
že celý oplotený areál pozostával z dvoch úrovní, resp. terás, pričom dolná terasa bola popri strelnici
umiestnenej na hornej terase využívaná aj kynologickým klubom v Č.; všetky osoby a vozidlá smerujúce
do areálu strelnice podľa jeho výpovede prechádzali cez dolnú terasu, pričom na tejto ploche vozidlá
návštevníkov strelnice aj parkovali; uviedol tiež, že žalovaný túto parcelu využíval na prechod a prejazd,
ako parkovaciu plochu a na prístup k inžinierskym sieťam, konkrétne k elektrickej a vodovodnej prípojke
umiestnenej na tejto parcele. Na návrh žalobcu bol v konaní ustanovený znalec z odboru geodézia,
kartografia a kataster nehnuteľností Ing. Radovan Kamenský, ktorý v znaleckom posudku č. X/XXXX zo
dňa 21.08.2023 odborne vymedzil nevyhnutný rozsah plochy pozemku parcely č. XXXX/X potrebnej na
prechod, prejazd, parkovanie a prístup k inžinierskym sieťam vo výmere 941 m2 v zmysle znaleckého
náčrtu. Súd prvej inštancie uviedol, že prílohou uvedeného znaleckého posudku bol geometrický plán
č. XX/XXXX autorizovaného geodeta a kartografa Ing. Vladimíra Kováča, vyhotovený na požiadavku
žalovaného na zameranie skutočného stavu strelnice na parcelách č. XXXX/X až č. XXXX/X a úradne
overený Okresným úradom Pezinok dňa 20.03.2000. Z jeho obsahu vyplynulo, že za účelom zápisu

žalovaným vybudovaných stavieb a zariadení strelnice do katastra nehnuteľností boli ako súčasti areálu
samotnej strelnice vymedzené pozemky parcelné č. XXXX/X o výmere 22.997 m2, parcelné č. XXXX/
X - val o výmere 114 m2, parcelné č. XXXX/X - val o výmere 100 m2, parcelné č. XXXX/X - prístrešok
o výmere 32 m2 a parcelné č. XXXX/X - prístrešok o výmere 34 m2. Súd prvej inštancie poukázal aj
na výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že pri zriadení strelnice bol podľa právnych predpisov povinný
celý areál oplotiť, a že do roku 2011 sa v areáli nachádzali dva psy. Ďalej uviedol, že po skončení
nájomnej zmluvy ku dňu 30.06.2010 mu žalobca znemožnil prístup do celého areálu tým, že ho uzamkol,
pričom následne, na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo opätovne povolené
prevádzkovanie strelnice, žalovaný zverejnil na internete oznam o jej otvorení od 01.06.2011. K novej
procesnej obrane žalovaného týkajúcej sa rozsahu užívania pozemku parcelné č. XXXX/X sa žalobca
vyjadril podaním zo dňa 22.04.2024; a poukázal na rozpornosť tejto obrany s tvrdeniami žalovaného
v iných konaniach, v ktorých podľa obsahu predložených zápisníc žalovaný uvádzal, že celý areál
mal ohradený ako režimové pracovisko, a že medzi zmluvnými stranami nikdy nebolo sporné, čo bolo
predmetom nájmu podľa písomnej nájomnej zmluvy z roku 1999. Súd prvej inštancie dodal, že žalobca
v tejto súvislosti predložil aj zápisnice o pojednávaní z konaní vedených pod sp. zn. 36Cb/256/2013 a
sp. zn. 26Cb/214/2010 a znalecké posudky Ing. Kresánka č. XX/XXXX a č. XX/XXXX.
9. Súd prvej inštancie ďalej dal do pozornosti, že k otázke výšky obvyklého nájomného bola v konaní
ustanovená znalkyňa z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Jarmila Lešová.
V znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 29.02.2024, vychádzajúc okrem iného zo záverov znaleckého
posudku Ing. Radovana Kamenského č. X/XXXX zo dňa 21.08.2023, stanovila metódou výpočtu na
báze všeobecnej hodnoty pozemkov obvyklé trhové nájomné za obdobné pozemky nachádzajúce sa
na danom mieste a v danom čase, pri predpoklade ich nájmu na účel prevádzkovania komerčnej
strelnice, za obdobie od 01.06.2011 do 31.03.2014 v celkovej výške 56.700 eur. Jednotkovú cenu nájmu
stanovila za rok 2011 vo výške 0,862 eur/m2/rok, za rok 2012 vo výške 0,820 eur/m2/rok, za rok 2013
vo výške 0,820 eur/m2/rok a za rok 2014 vo výške 0,788 eur/m2/rok. Súd prvej inštancie ozrejmil,
že žalobca k tomuto znaleckému posudku podľa písomného vyjadrenia zo dňa 20.03.2024 nemal
zásadné výhrady; žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.04.2024 namietal správnosť znaleckého posudku,
najmä dvojnásobné zvýšenie jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemku v dôsledku použitia koeficientu
povyšujúcich faktorov, ako aj spôsob určenia všeobecnej hodnoty pozemku porovnávacou metódou;
namietal tiež vhodnosť a porovnateľnosť použitých porovnávacích zmlúv, keďže sa podľa jeho názoru
týkali najmä pozemkov v intraviláne obce, s inžinierskymi sieťami a napojením na komunikácie, prípadne
pozemkov pod stavbami alebo tvoriacimi súčasť stavebných pozemkov; súčasne sporoval nejasné a
podľa jeho názoru nepreskúmateľné odôvodnenie použitia ekonomických, polohových a fyzikálnych
faktorov.
10. Súd prvej inštancie z obsahu znaleckých posudkov Ing. Kresánka z odboru strelné zbrane
a výbušniny, odvetvie posudzovanie strelníc č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, ktorých zadávateľom
bol žalovaný; zistil, že ich účelom bolo posúdenie spôsobilosti strelnice a základných balistických
ochranných prvkov, pričom v oboch znaleckých posudkoch bol posudzovaný aj prírodný terénny svah
s výškou približne 25 až 30 metrov a husté stromové porasty v smere streľby; v znaleckom posudku
č. XX/XXXX znalec výslovne uviedol, že vysoké prírodné terénne svahy zo severu a západu tvoria
základné ochranné a záchytné valy. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že dňa 07.06.2024
žalovaný predložil súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX znalca Ing. Miroslava Ilavského, PhD., z
odboru stavebníctvo, odvetvie poruchy stavieb a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorého predmetom bolo
stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov parcelné č. XXXX/X - časť, parcelné č. XXXX/X, parcelné
č. XXXX/X, parcelné č. XXXX/X a parcelné č. XXXX/X a všeobecnej hodnoty nájmu za obdobie od
01.06.2011 do 23.04.2012. Poznamenal, že osobitnou požiadavkou zadávateľa bola otázka posúdenia a
ohodnotenia len parciel alebo ich častí, ktoré boli alebo sú užívané na účely strelnice. Súd prvej inštancie
zistil, že podľa nálezovej časti tohto znaleckého posudku znalec vychádzal z toho, že predmetom
posúdenia boli len pozemky alebo ich časti užívané na účely strelnice; pričom pozemky parcelné č.
XXXX/X až XXXX/X mali byť podľa posudku užívané v celej výmere, zatiaľ čo pri pozemku parcelné č.
XXXX/X evidovanom vo výmere 22.997 m2, znalec uviedol, že ide o pozemok bývalého kameňolomu s
výraznými výškovými prevýšeniami, a že predmetom užívania bola len jeho časť, vymedzená čiastočne
existujúcim oplotením a strmými svahmi. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že zástupca zadávateľa pri
obhliadke podľa posudku upresnil znalcovi rozsah užívania tejto parcely na účely strelnice, pričom znalec
ho grafickým meraním orientačne stanovil vo výmere 3.613 m2; spolu s výmerami parciel č. XXXX/X až č.
XXXX/X stanovil plochu 3.333 m2, za ktorú následne vypočítal hodnotu nájmu za obdobie od 01.06.2011

do 23.04.2012 vo výške 2.440 eur. Z výsluchu znalca Ing. Miroslava Ilavského súd prvej inštancie
zistil, že parcela č. XXXX/X je rozlohou veľmi veľká a v mieste začiatku veľmi strmého svahu podľa
jeho názoru ťažko využiteľná na bežnú ľudskú činnosť; rozsah užívanej plochy preto podľa vlastného
vyjadrenia pri obhliadke odmeral s využitím katastrálnej mapy a do posúdenia zahrnul pruh o šírke troch
metrov za hranicou parciel smerom ku skalnej stene. Zároveň znalec uviedol, že nikdy neprevádzkoval
strelnicu a nemá skúsenosť s tým, aká plocha je na prevádzku strelnice potrebná, pričom pri určení
posudzovaného obdobia a rozsahu pozemkov vychádzal z objednávky zadávateľa. Súd prvej inštancie
podotkol, že vypočul aj znalkyňu Ing. Jarmilu Lešovú, ktorá podala vysvetlenie k svojmu znaleckému
posudku, najmä k dôvodom nepoužitia porovnávacej metódy z dôvodu nepoužiteľnosti porovnávacích
podkladov a k námietkam žalovaného. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný na podporu svojej
procesnej obrany o užívaní iba časti parcely č. XXXX/X predložil aj znalecký posudok Ing. Pavla Minárika
č. XXX/XXXX zo dňa 25.11. 2013, vypracovaný na jeho objednávku; z obsahu posudku však vyplynulo,
že znalec odborne posudzoval najmä stavby a zariadenia strelnice, drobné stavby, ploty, studne a
vonkajšie úpravy; v časti týkajúcej sa analýzy využitia znalec uviedol, že dolná terasa bola využívaná
ako parkovisko pre strelnicu a súčasne miestnym kynologickým klubom, pričom v čase obhliadky dňa
29.10.2013 bol priestor hornej terasy strážený strážnym psom.
11. K právnej stránke bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie objasnil, že bezdôvodné obohatenie
je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor
koho došlo k bezdôvodnému obohateniu; bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať tomu, na úkor koho ho získal. Akcentoval, že v prípade
vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, či iného
titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec, prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie
bez toho, aby za to platil úhradu, a teda bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky
vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať; pričom takýto užívateľ
prirodzene nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť a
je preto povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Poznamenal, že výška peňažnej
náhrady musí vychádzať z finančného ocenenia prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol; a
majetkovým vyjadrením tohoto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam, vynakladaným
obvykle v danom mieste a čase za užívanie veci, spravidla práve formou nájmu, ktorú by nájomca
bol povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy; odôvodnene sa teda táto náhrada porovnáva s
obvyklou hladinou nájomného. Podporne odkázal napr. na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9 Cdo 8/2009, zo dňa 13.11.2009, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 25 Cdo 2578/98 zo dňa 15.06.1999, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo
668/2002, zo dňa 15.04.2004. Dodal, že základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia
je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného
obohatenia znáša postihnutý. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obdo 16/2008
zo dňa 16.12.2008).
12. Súd prvej inštancie ďalej pripomenul, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia žalovaným za obdobie od 01.06.2011 do 31.03.2014 (ďalej len „rozhodné
obdobie“) vo výške 59.500 eur s príslušenstvom od 01.04.2014 do zaplatenia; ktorý si uplatňoval na
tom skutkovom základe, že žalovaný mal neoprávnene, bez platnej nájomnej zmluvy, užívať Pozemky
vo vlastníctve žalobcu, spolu o výmere 32.975m2, na prevádzkovanie strelnice. Podotkol, že žalovaný
poprel tvrdenia žalobcu čo do doby a rozsahu neoprávneného užívania, výšky požadovaného plnenia
a bránil sa tiež námietkou premlčania časti uplatneného nároku. Súd prvej inštancie mal za nesporné
vlastnícke právo žalobcu k Nehnuteľnostiam; mal za preukázanú existenciu nájomnej zmluvy zo dňa
14.7.1999 o nájme časti pozemku, označeného v tom čase parcelným č. XXXX/X a o užívaní „prístupovej
cesty k strelnici“, uplynutie doby nájmu ku dňu 1.7.2009, existenciu oprávnenia žalovaného na výkon
podnikateľskej činnosti, o. i. aj prevádzkovanie strelnice od 31.5.2000 a prejav vôle žalovaného strelnicu
opäť prevádzkovať od 1.6.2011.
13. Pokiaľ išlo o posúdenie žalobcom označeného rozhodného obdobia, súd prvej inštancie vychádzal z
prejavu vôle žalovaného opätovne prevádzkovať strelnicu, teda užívať vlastníctvo žalobcu bez právneho
titulu aj po skončení dohodnutej doby nájmu od 1.6.2011 (čo korešpondovalo so žalobcom označeným
začiatkom rozhodného obdobia). Pokiaľ išlo o ďalšie obdobie, súd prvej inštancie konštatoval dôkaznú

núdzu žalobcu, ktorý v tomto konaní neprodukoval žiaden jednoznačný dôkaz o ním tvrdenej skutočnosti
o bezdôvodnom obohatení sa žalovaného v rozhodnom období reálnym užívaním Nehnuteľností na
prevádzkovanie strelnice /napr. výpoveďou svedkov, ktorí by sa prevádzky strelnice žalovaným v
rozhodnom období priamo zúčastnili/. Poznamenal, že vychádzal z obsahu procesnej obrany samotného
žalovaného, resp. vyjadrenia jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 24.11.2020 o prevádzkovaní
strelnice do rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení (zákaze vstupu a užívania), vydanom v konaní
vedenom pod sp. zn. 5C 220/2010, ktoré bolo podľa obsahu pripojeného spisu doručené žalovanému,
resp. jeho právnemu zástupcovi v tamojšom konaní dňa 13.7.2011. Súd prvej inštancie zastával názor,
že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o nerešpektovaní tohto predbežného opatrenia žalovaným,
teda o reálnom prevádzkovaní strelnice na Pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, v dôsledku čoho sa
mal žalovaný na úkor žalobcu ďalej bezdôvodne obohacovať vo forme nezmenšenia jeho majetku o
hodnotu „obvyklého nájomného“; a na tomto základe súd prvej inštancie preto pre ďalší postup ustálil
rozhodné obdobie od 01.06.2011 do 13.07.2011. Zdôraznil, že pokiaľ žalobca odvodzoval tvrdenie
o užívaní Nehnuteľností žalovaným v ním označenom rozhodnom období (teda aj po 13.7.2011 do
31.3.2014) od skutočnosti, že areál strelnice (horná terasa) bol žalovaným oplotený, uzamknutý a
bol tam umiestnený pes žalovaného a teda žalobca tam nemal prístup a nemohol Nehnuteľnosti
užívať, resp. prenajať; tak súd prvej inštancie mal za to, že iba samotná existencia hnuteľných vecí
a zariadení potrebných na prevádzkovanie strelnice a ochranné zariadenia na zamedzenie vstupu
nepovolaným osobám na strelnicu, žalovaným vybudované na pozemkoch žalobcu v dobe trvania
nájmu a v súlade s čl. IV. nájomnej zmluvy zo dňa 14.7.1999; samo osebe nie je dôkazom o reálnom
užívaní Nehnuteľností žalovaným, t.j. prevádzkovaním strelnice, alebo iným užívaním, ktorým by sa
na úkor žalobcu bezdôvodne obohacoval. Dodal, že uvedené hmotnoprávne správne žalobca riešil
žalobou na vypratanie v konaní vedenom pod sp. zn. 5C 220/2010. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalovaným v čase po uplynutí dohodnutej doby nájmu iniciované a vedené súdne spory,
ako sú uvedené vyššie (bod 6 odôvodnenia tohto rozsudku), nezakladajú nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, keď nimi žalovaný, i keď neúspešne, len uplatňoval ústavou garantované
právo na súdnu ochranu. Podporne súd prvej inštancie pri určení rozhodného obdobia vychádzal aj
z toho, že z listinného dôkazu žalovaného - znaleckého posudku znalca Ing. Pavla Minárika č. XXX/
XXXX, vyplynulo, že ku dňu 29.10.2013 (teda v čase plynutia „rozhodného obdobia“), bol areál hornej
terasy podľa zistenia znalca opustený, zanedbaný a bez zjavnej údržby. Ďalej dôvodil, že rovnako
tak jednorazový vstup žalovaného na Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu umožnením znalcovi dňa
29.10.2013 vykonať pre účely podania znaleckého posudku obhliadku, nie je samo osebe dôkazom o
reálnom využívaní Nehnuteľností žalovaným - prevádzkovaním strelnice, alebo iným užívaním, ktorým
by sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacoval v rozhodnom období. Pokiaľ sa žalobca odvolával na
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Od 1583/2006 zo dňa 31.10.2008, súd prvej
inštancie ozrejmil, že nešlo skutkovo o obdobný prípad, keďže v tamojšom konaní súd posudzoval
právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu, zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podielu, teda nárok spoluvlastníka na náhradu za nadužívanie spoluvlastníckeho
podielu pozemkov a rodinného domu druhým spoluvlastníkom bez dohody o užívaní spoločnej veci.
14. Pokiaľ išlo o sporný rozsah užívania Nehnuteľností žalovaným bez právneho dôvodu, súd prvej
inštancie uviedol, že vo vzťahu k parcele č. XXXX/X mal za preukázané (aj z výpovede samotného
žalobcu), že táto parcela bola v užívaní kynologického klubu, teda logicky na nej nemohla byť už
len z bezpečnostných dôvodov prevádzkovaná strelnica, preto bol areál samotnej strelnice na „hornej
terase“ samostatne oddelený a zabezpečený oplotením; žalovaným bola táto parcela užívaná len v
rozsahu prechodu peši, prejazdu, parkovania a prístupu k inžinierskym sieťam, t.j. v rozsahu, ako bol
v konaní zameraný ustanoveným geodetom spolu o výmere 941 m2. Pokiaľ išlo o rozsah užívania
parcely č. XXXX/X, sám žalovaný uvádzal, že rozsah užívania tohto pozemku v čase trvania nájmu
pre účely prevádzkovania strelnice nebol medzi stranami sporný, rozsah tohto užívania pre účely
prevádzkovania strelnice nenamietal, resp. nemenil ani pri objednávaní znaleckých posudkov pre účely
posúdenia spôsobilosti premetu nájmu na účely prevádzkovania strelnice, pričom k využitiu “strmého
svahu“ kameňolomu a lesného porastu sa odborne vyjadroval znalec Ing. Kresánek tak, že spĺňa
základné balistické ochranné prvky strelnice, že vysoké prírodné terénne svahy zo severu a západu
tvoria základné ochranné a záchytné valy; žalovaný uvedené nenamietal ani pri objednávaní zamerania
vybudovaných zariadení strelnice pre účely ich zápisu do katastra nehnuteľností, preto súd prvej
inštancie jeho obranu v tomto smere vyhodnotil ako účelovú a na ňu neprihliadol.

15. Pokiaľ išlo o posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie objasnil, že vychádzal
z odborného stanovenia hodnoty nájmu v písomnom znaleckom posudku v konaní ustanovenej
znalkyne Ing. Lešovej č. XX/XXXX, s ktorým sa stotožnil. Po námietkach žalovaného podala znalkyňa
vysvetlenie pri výsluchu na pojednávaní, kde objasnila postup pri odbornom posúdení hodnoty nájmu,
posudzujúc pozemok parcelné č. XXXX/X spolu s ostatnými ako celok (areál strelnice), použijúc
koeficient povyšujúcich faktorov (dostatočná výmera, tvar, možnosti zástavby, možnosti využitia na rôzne
športové účely), ako aj redukujúcich faktorov (nezabezpečený prístup z verejnej komunikácie, chránené
vtáčie územie, obmedzené zastavovacie podmienky z dôvodu ohraničenosti strmým svahom s porastom
drevín). Dal do pozornosti, že znalkyňa sa neobmedzila len na podanie odborného záveru, práve naopak,
z jej posudku bolo možné zistiť, z ktorých zistení v posudku vychádzala, akou cestou k tomuto zisteniu
dospela a na základe akých úvah došla k svojmu záveru. Skonštatoval, že ustáliac rozhodné obdobie od
01.06.2011 do 13.7.2011, a žalovaným neoprávnene užívanú výmeru Pozemkov vo vlastníctve žalobcu
(pozn. v prípade parcely č. XXXX/X sa jednalo len o časť o výmere 941 m2, vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody), t.j. výmeru spolu 24.218 m2; pri odborne stanovenej hodnote „obvyklého nájomného“ znalkyňou
Ing. Lešovou pre rok 2011 vo výške 0,862 eur/m2/rok, hodnota bezdôvodného obohatenia žalovaným
na úkor žalobcu za ustálené rozhodné obdobie teda predstavovala sumu 2.459,17 eur (0,862 eur x
24.218 m2 : 365 dní v roku x 43 dní súdom ustáleného rozhodného obdobia), od ktorej sumy, vzhľadom
na dôvodnú obranu žalovaného o čiastočnom plnení, súd prvej inštancie odpočítal uhradené sumy
„nájomného“ spolu vo výške 442,75 eur (331,95 eur + 100,80 eur). Súd prvej inštancie dodal, že nemohol
prihliadať na žalovaným predložený súkromno-znalecký posudok znalca Ing. Ilavského, keď tento nebol
presvedčivý, náležite odôvodnený a bol v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, keď vychádzal iba
zo zadania zadávateľa (žalovaného) a ním jednostranne „približne“ označenej časti parcely č. XXXX/
X užívanej pre účely strelnice a výpočtu znalca, ktorý nebol oprávnený na takýto podklad pre odborné
stanovenie hodnoty nájmu aj za tento pozemok (bez zápisu v odbore geodézia, kartografia a kataster
nehnuteľností). Dôvodil, že sám znalec na pojednávaní uviedol, že vychádzal iba zo zadania zadávateľa
a nepozná bezpečnostné zariadenia a opatrenia stanovené osobitnými predpismi pre prevádzkovanie
strelnice.
16. Na uvedenom základe súd prvej inštancie právne odkazujúc na § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 veta prvá,
§ 671 ods. 1, § 100 ods. 1, ods. 2 veta prvá, § 101, § 107 ods. 1, ods. 2, § 112 veta prvá, § 517 ods. 1, ods.
2, § 563 zákona 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej ako „OZ“), §
3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., čl. 2 ods. 1, ods. 2 ods. 3, § 154, § 185, § 191 ods. 1 a ods.
2, § 470 ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „C.s.p.“); žalobe žalobcu vyhovel sčasti tak, že žalovanému uložil povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie - zaplatiť sumu 2.016,42 eur (2.459,17 eur - 442,75 eur) a žalobu vo zvyšku
zamietol ako nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Pokiaľ išlo o príslušenstvo
žalovanej sumy, súd prvej inštancie, vychádzajúc z ustanovenia § 563 OZ, nemajúc žalobcom za
preukázanú výzvu veriteľa na plnenie, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia adresovanú, resp.
doručenú žalovanému; žalovaného zaviazal na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške
5,25% ročne z priznanej sumy 2.016,42 eur, súc viazaný žalobným petitom čo do výšky požadovaného
úroku z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému 10.2.2015, t.j. od
11.2.2015, do splnenia dlhu (obdobne R 27/1977) a vo zvyšku o zaplatenie príslušenstva žalobu zamietol
pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom o omeškaní žalovaného.
17. Proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie a to z dôvodov,
že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu nárok na
náhradu trov konania. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci odôvodňoval citujúc z rozsudku
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 2739/2012, zo dňa 08.01.2013: „Podľa ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu „bezdôvodné obohatenie […] vzniká i tomu, kto bez platného právneho titulu
na úkor vlastníka dosiahol postavenie detentora veci napríklad tým, že nehnuteľnosť mal uzamknutú a
mal ju prístupnú len pre seba a svoju potrebu, a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ju skutočne
využíval (v akom rozsahu, časovom období a pod.).“ Ďalej uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 291/2002, zo dňa 19.05.2004: „Ani majetkový prospech nájomcu
nemožno viazať výhradne na skutočnosť, či predmet nájmu fakticky užíval. Faktické užívanie veci
predstavuje realizáciu užívacieho práva, avšak majetkovú hodnotu má už samo užívacie právo.“,
tzn. už to, že žalovaný bol neoprávneným detentorom areálu strelnice zakladá jeho zodpovednosť

za bezdôvodné obohatenie, resp. ako je uvedené nižšie aj za škodu. Súdu prvej inštancie vyčítal
nesprávne určenie, že žalovaný neoprávnene užíval Pozemky len počas určitej časti rozhodného
obdobia, na základe čoho iba čiastočne vyhovel žalobe. Žalobca mal za to, že v konaní vyšlo nepochybne
najavo, že žalovaný zadržiaval počas celého rozhodného obdobia ako neoprávnený držiteľ celý areál
strelnice (pozemky s parcelnými č. XXXX/X-X), pretože ho mal oplotený a uzamknutý ako tzv. „režimové
pracovisko“, mal tam umiestneného psa a on (žalobca) tam vôbec nemal prístup; a to bez ohľadu
na predbežné opatrenie z konania č. 5C/220/2010 zo dňa 23.04.2012. Argumentoval, že žalovaný
predbežné opatrenie nedodržal, pretože mu neumožnil vstup a užívanie Pozemkov. Dodal, že samotné
predbežné opatrenie bolo nakoniec dňa 23.04.2012 vydané práve na základe osvedčenia skutočnosti,
že užívanie Pozemkov žalovaným v čase jeho nariadenia trvá, preto nemôže ten istý súd (hoci iný
senát) v inom konaní nemať túto skutočnosť za preukázanú - ako to skonštatoval súd prvej inštancie
v bode 47 napadnutého rozsudku, hoci mal pripojený celý spis predmetného konania. Podotkol, že
predbežné opatrenie, na ktoré prihliadal súd prvej inštancie v bode 47 napadnutého rozsudku, a ktoré
žalovaný nedodržiaval rovnako, ako to neskoršie, bolo v konaní č. 5Co/386/2011-224 pred Krajským
súdom Bratislava dňa 30.09.2011 zrušené.
18. Na vyššie uvedenom základe žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne interpretoval
ustanovenie § 451 ods. 1 a ods. 2 OZ, keďže žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil tým, že bol
neoprávneným detentorom celého žalovaným oploteného a uzamknutého areálu strelnice (pozemkov
s parcelným č. XXXX/X-X), pričom tam mal umiestnené svoje hnuteľné veci tvoriace funkčný celok s
areálom strelnice, a to aj na pozemku s parcelným č. XXXX/X. Bol názoru, že neoprávnené užívanie
(detencia) cudzej nehnuteľnosti je plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ); a je právne
bezvýznamné, či predmetné Pozemky Žalovaný skutočne využíval (tzn. či prevádzkoval strelnicu podľa
bodu 47 napadnutého rozsudku), alebo či objekty strelnice na nich umiestnené chátrali, či mu areál
strelnice prinášal zisk alebo či prinášal zisk vlastníkovi. Mal za to, že právne významné je len to, že
predmetné Pozemky mu žalovaný bránil užívať, a svojou detenciou mu odčerpal a prisvojil si majetkový
prospech (obohatenie), za ktoré by inak musel zaplatiť minimálne trhovú cenu. Dodal, že je úplne právne
irelevantné, či areál strelnice počas rozhodného obdobia schátral, čím argumentuje podporne súd prvej
inštancie, pretože k začiatku rozhodného obdobia bol areál strelnice plnohodnotnou strelnicou, keďže
sa ním žalovaný práve vtedy propagoval na internete (reklama k 01.06.2011), a keďže počas celého
rozhodného obdobia bol výlučne v dispozícii žalovaného. Dodal, že neudržiavanie areálu žalovaným
nemožno pripísať na jeho ťarchu, a vzhľadom na uvedené žalovaný musí vydať bezdôvodné obohatenie
vo výške, ktorá zodpovedá očakávanému nájmu komerčnej strelnice, nie schátraného pozemku.
19. Žalobca súdu prvej inštancie vytýkal aj to, že sa riadne nevysporiadal so zásadou „iura novit
curia“ (čl. 16 ods. 1 C.s.p.); pričom zdôraznil, že strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok a ani
obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu; strany musia však
uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu
právne kvalifikoval. Argumentoval, že on si žalobou v znení jej doplnenia uplatnil nárok na zaplatenie
sumy 59.500 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný je neoprávnený detentor
jeho Nehnuteľností, a okrem toho, že ich sústavne užíva, tak mu aj sústavne bráni v prístupe k nim;
pričom už v žalobe uviedol, že žalovaný predmetné Pozemky užíva v rozpore s predbežným opatrením.
Argumentoval, že v konaní vyšlo najavo, že sám žalovaný ponúkol v reálnej elektronickej aukcii v rámci
skutočnej verejnej obchodnej súťaže ním (žalobcom) organizovanej záväznú (ex lege) ponuku na cenu
nájmu Pozemkov vo výške, ktorá je vzhľadom na uplatňované obdobie predmetom žalobného petitu; a
táto cena preto mohla byť očakávanou trhovou cenou, pretože on (žalobca) mohol reálne očakávať, že
by takýto výnos skutočne dosiahol, ak by záväznú ponuku žalovaného prijal. Domnieval sa, že vzhľadom
na takýto skutkový stav bol súd prvej inštancie vzhľadom na zásadu iura novit curia povinný vyhodnotiť
škodový aspekt sporu, t.j. či žalovaný naplnil všetky 4 predpoklady zodpovednosti za škodu. Dal do
pozornosti, že žalovaný mu spôsoboval kontinuálnu škodu tým, že (1) porušoval povinnosť nerušiť ho vo
výkone jeho vlastníckeho práva k Pozemkom; (2) zavinenie žalovaného je zrejmé zo žalobnej odpovede
- s. 3 a 4, kde žalovaný tvrdí, že smie užívať Pozemky napriek absentujúcemu právnemu titulu, keďže
sa odvolával na reálne právny omyl (vyvrátený výsledkom konania č. 36Cb/256/2013), ktorý ho však
neospravedlňuje; (3) výška škody je preukázaná tým, že on (žalobca) mal reálnu možnosť celý areál
prenajať za sumu, ktorú v žalobe uplatnil (ušlý zisk), ba dokonca priamo prenajatím žalovanému, ak
by jeho záväznú ponuku vo verejnej obchodnej súťaži prijal; a (4) kauzálny nexus je daný tým, že
nebyť detencie žalovaného, mal by možnosť dať areál strelnice do užívania akémukoľvek záujemcovi za
trhovú cenu, ktorá bola vzhľadom na priebeh reálnej elektronickej aukcie minimálne vo výške ponúknutej

samotným žalovaným. V tejto súvislosti podporne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2MCdo 13/2013, zo dňa 16.12.2014, podľa ktorého: „Pri riešení tzv. súbehu nárokov
na vydanie bezdôvodného obohatenia a na náhradu škody treba vychádzať zo zásady, ktorú akceptuje
súdna prax i právna teória, a to že vzhľadom na subsidiárnu povahu nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, má prednosť uspokojenie nároku z titulu náhrady škody, a len v prípade, ak nie sú splnené
podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z titulu náhrady škody, možno uplatniť nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia.“. Bol názoru, že napadnutý rozsudok svojím výrokom zakladá
zjavne nespravodlivý stav aj z hľadiska vyhodnotenia predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia,
pretože žalovaný sa bezdôvodne obohacoval podstatne dlhšiu aj neskoršiu dobu, než je uplatňované
rozhodné obdobie 34 mesiacov (jún 2011 až marec 2014), čo je zrejmé už zo žalobnej odpovede
datovanej v roku 2015.
20. Žalobca dal do pozornosti, že vo vybranej časti znaleckého posudku od Ing. Minárika, ktoré žalobca
predložil do konania ako dôkaz, je na strane 39 časť b) uvedené že: „Nehnuteľnosť bola pred dátumom
ohodnotenia 01.11.2012 podľa vyjadrenia zadávateľa [pozn. žalovaného] využívaná prenajímateľom s
celotýždennou, dennou i nočnou prevádzkou najmä na účely strelnice, na klubovú činnosť miestneho
streleckého klubu ...“, takže práve preto bola ohodnocovaná ku dňu 01.11.2012, kedy bola strelnica ešte
podľa vlastných vyjadrení žalovaného riadne prevádzkovaná.
21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti
potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súhlasí s napadnutým
rozsudkom čo do petitu rozsudku, ale nestotožnil sa so značnou časťou jeho odôvodnenia. Pokiaľ
žalobca v odvolaní poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo
2739/2012, zo dňa 08.01.2013, s tým, že „bezdôvodné obohatenie […] vzniká i tomu, kto bez platného
právneho titulu na úkor vlastníka dosiahol postavenie detentora veci napríklad tým, že nehnuteľnosť mal
uzamknutú a mal ju prístupnú len pre seba a svoju potrebu, a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne
ju skutočne využíval“; tak žalovaný namietal, že z vykonaného dokazovania bolo predsa zistené,
že on do areálu strelnice odo dňa 13.07.2011 nikdy nevstúpil a areál viac neužíval; areál ponechal
uzamknutý z dôvodu, že šlo o strelnicu ako režimové pracovisko s vydaným vtedy platným povolením
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Pezinok na jej prevádzkovanie, a najmä zodpovednou osobou
za prevádzku strelnice bol on; z čoho vyplýva, že aj v prípade neoprávneného užívania strelnice tretími
osobami zodpovednosť za prevádzku niesol on a to bez ohľadu na súdom vydaný zákaz vstupu na toto
režimové pracovisko. Žalobcovi vyčítal, že v odvolaní opomenul skutočnosť, že jeho (žalovaného) právo
na vstup do uzamknutého areálu už bolo v inom súdnom konaní riešené a aj vyriešené; uznesením
Okresného súdu Pezinok č. k.: 5C/220/2010-136, zo dňa 4.7.2011, v spojení s opravným uznesením č.
k.: 5C/220/2010-406, zo dňa 18.7.2013, mu bola predbežným opatrením súdu uložená povinnosť zdržať
sa vstupu na Pozemky a Stavby ako aj ich užívania, bola mu uložená povinnosť umožniť žalobcovi
vstup na ne a ich užívanie. Zdôraznil, že žalobca pritom žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie
predbežného opatrenia. Akcentoval aj to, že žalobca len jednoducho argumentuje, že keďže bol areál
uzamknutý, nemal právo na vstup do neho a jeho užívanie. Z vyššie spomenutého judikátu však mal
žalovaný za zrejmé, že predpoklad pre vznik nároku na bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že niekto
uzamkne nehnuteľnosť preto, aby mal do nej prístup len on pre svoju potrebu. Domnieval sa, že táto
skutočnosť však v súdnom konaní preukázaná nikdy nebola; on totiž uzamkol areál z bezpečnostných a
prevádzkových dôvodov, keďže šlo o funkčnú strelnicu s vydaným povolením na jej prevádzku. Dodal, že
žalobca svoje právo priznané predbežným opatrením navyše nevykonal, nedomáhal sa vydania kľúčov,
nežiadal o odomknutie areálu, nerealizoval vstup do areálu svojpomocne alebo nepodal návrh na výkon
rozhodnutia súdnym exekútorom; dokonca ani ho len nevyzval na odovzdanie kľúčov od strelnice. Dodal,
že žalobca si od počiatku žalobou uplatňuje náhradu za užívanie Pozemkov o celkovej výmere 33.007
m2, z čoho však 29.362 m2 (takmer 89 % plochy) oplotených ani uzamknutých vôbec nebolo, pretože
sa na nich žiaden plot nikdy nenachádzal. Ďalej poznamenal, že Okresný súd Pezinok síce rozsudkom
vydaným pod č. k. 5C/2020/2010-746, zo dňa 25.04.2027, rozhodol tak, že on (žalovaný) bol povinný
vypratať pozemky vo vlastníctve žalobcu, pretože sa na nich v tej dobe nachádzali hnuteľné veci a stavba
(unimobunka), žalobca však v tejto prejednávanej veci vôbec neidentifikoval výmeru plochy, na ktorej
sa mali hnuteľné veci a stavba (unimobunka) nachádzať, teda nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by
bolo možné spravodlivo posúdiť plochu pozemkov skutočne zabratú žalovaným jeho vecami, a posúdiť
vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s určením plochy Pozemkov, ktorú
mal žalovaný užívať, dal ďalej do pozornosti, že znalecký posudok č. XXX/XXXX Ing. Pavla Minárika
identifikoval strelnicu ako súbor spevnených plôch o celkovej výmere 3.968,72 m2 (zistené spočítaným

výmery všetkých spevnených plôch v zmysle údajov uvedených v znaleckom posudku, pretože znalecký
posudok súčet všetkých plôch neobsahoval). Mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal to,
že by on užíval pozemok parcelné č. XXXX/X v jeho plnom rozsahu 22.997 m2.
22. Žalovaný nesúhlasil s odvolacou námietkou žalobcu, že žalobou uplatnený nárok mal súd prvej
inštancie posudzovať ako nárok na náhradu škody; a uviedol, že navyše v takomto prípade by ani
neexistoval kauzálny nexus ako predpoklad vzniku nároku na náhradu škody, pretože žalobca areál
strelnice do užívania akémukoľvek záujemcovi za trhovú cenu nedal. Dodal, že kauzálny nexus
nepredstavuje potencionálnu príčinnú súvislosť, ale príčinnú súvislosť skutočnú a navyše preukázanú.
Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie porušil koncentračnú zásadu, keď opakovane vyzýval
žalobcu na predloženie dôkazov. Podotkol, že žalobca predložil návrh na vykonanie znaleckého
dokazovania určením všeobecnej hodnoty náhrady za užívanie strelnice napokon až dňa 03.03.2020,
pričom však žalobca neurčil čo má byť obsahom znaleckého dokazovania, resp. čo má byť úlohou
znalca; rozsah znaleckého dokazovania určila samotná sudkyňa bez návrhu žalobcu, šlo teda o
svojvoľne vyhotovený znalecký posudok podľa požiadaviek súdu; pričom uvedené konštatuje vo svojom
vyjadrení zo dňa 01.04.2025 aj samotný žalobca. Žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie tak
svojvoľne zaviazal znalkyňu na určenie výšku „obvyklého“ (trhového) nájomného za obdobné pozemky,
nachádzajúce sa na danom mieste a v danom čase za rozhodné obdobie od 01.06.2011 do 31.03.2014
a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný nikdy neužíval pozemok parcelné č. XXXX/X v jeho
celkovej výmere 22 997 m2. Dodal, že znalkyňa vo výsluchu osobne potvrdila, že mimo plochy hornej
terasy strelnice (na parcele č. XXXX/X o výmere cca 4.000 m2) na ostatnej zvyšnej ploche parcely č.
XXXX/X vo výmere cca 18.000 m2 obhliadku nevykonala, čiže účel jeho využitia jej nebol známy. Na
uvedenom základe mal žalovaný za to, že znalecký posudok č. X/XXXX Ing. Jarmily Leškovej bol získaný
nezákonne a preto naň nemožno prihliadať.
23. Žalobca v odvolacej replike zdôraznil, že žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu opakovane potvrdil, že
bol neoprávneným detentorom areálu strelnice, že uzamkol areál z bezpečnostných a prevádzkových
dôvodov, keďže šlo o funkčnú strelnicu s vydaným povolením na jej prevádzku, a teda v spore nebolo
potrebné preukazovať tvrdenia rozhodné pre právny základ bezdôvodného obohatenia; nakoľko na vznik
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postačujú žalovaného skutkové tvrdenia o tom, že mal bez
právneho titulu uzamknutý a prístupný areál strelnice len pre seba a svoju potrebu, bez ohľadu na to, ako
reálne tento areál užíval. Dodal, že žalovaný však v rozhodnom období tento areál určitým spôsobom
určite aj reálne užíval - minimálne umiestnením určitých hnuteľných vecí a strážneho psa, ktorého kŕmil
prostredníctvom tretích osôb. Žalobca sa domnieval, že žalovaný nemal žiadne zákonné „bezpečnostné“
ani „prevádzkové“ dôvody k neoprávnenej detencii, skôr naopak, pretože podľa § 51 ods. 1 písm. c) a
d) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov je
prevádzkovateľ strelnice povinný oznámiť policajnému útvaru, ktorý vydal povolenie na prevádzkovanie
strelnice zmeny, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť prevádzkovania strelnice overené znalcom,
ukončenie prevádzkovania alebo zrušenie strelnice. Žalobca dodal, že takouto zmenou je samozrejme
aj ukončenie jej prevádzkovania kvôli nedostatku oprávnenia ju užívať, resp. aj nariadenie predbežného
opatrenia zakazujúceho vstup na ňu; žalovaný však nič také policajnému útvaru neoznámil, čím porušil
zákon, a ešte sa vo svojej argumentácii snaží z tohto porušenia profitovať.
24. Žalobca ďalej považoval za potrebné uviesť, že si vymáhal svoje práva dané predbežným opatrením
v konaní pod sp. zn. 12Er/453/2013 pred Okresným súdom Pezinok, a nemožno mu pripísať na
ťarchu, že exekučný súd od jesene 2013 do januára 2018 nekonal. Pokiaľ ide o obranu žalovaného
vo vyjadrení k odvolaniu, že uzamknutá a oplotená bola len časť Pozemkov, žalobca akcentoval, že
žalovaný mu bránil užívať Pozemky v celej ich výmere tým, že blokoval uzamknutý priestor strelnice,
ktorá bola ochranným pásmom strelnice, a on logicky ostatnú časť pozemku tvoriacu ochranné pásmo
nemohol nijako samostatne využiť, len spolu s uzamknutou časťou. K tvrdeniu žalovaného, že znalec
identifikoval strelnicu ako súbor spevnených plôch o celkovej výmere 3.968,72 m2 žalobca uviedol, že
toto tvrdenie je zavádzajúce. Podotkol, že predmetný znalec takto areál strelnice nikde v znaleckom
posudku nedefinoval, to je len želaním žalovaného; žalovaný si objednal a znalec realizoval len ocenenie
súboru konkrétnych vecí z areálu strelnice, nie ohodnotenie areálu strelnice ako celku. Žalobca v
odvolacej replike vo zvyšku zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu a zotrval na nej.
25. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v
napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
26. Predmetom konania bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
01.06.2011 do 31.03.2014 vo výške 59.500 eur s príslušenstvom, ktorého sa žalobca domáhal na
tom skutkovom základe, že žalovaný mal neoprávnene, bez platnej nájomnej zmluvy, užívať Pozemky
vo vlastníctve žalobcu spolu o výmere 32.975 m2 na prevádzkovanie strelnice. Súd prvej inštancie
žalobe vyhovel iba v časti nároku za obdobie od 01.06.2011 do 13.07.2011, a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku
za obdobie po 13.07.2011 vychádzal predovšetkým z toho, že žalobca nepreukázal reálne užívanie
Nehnuteľností žalovaným, najmä nepreukázal aktívnu prevádzku strelnice v tomto období; pričom
vychádzal aj z obsahu procesnej obrany samotného žalovaného, resp. vyjadrenia jeho právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 24.11.2020 o prevádzkovaní strelnice do rozhodnutia súdu o predbežnom
opatrení (zákaze vstupu a užívania) vydanom v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/220/2010, ktoré bolo
doručené žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi v tamojšom konaní dňa 13.7.2011. Súd prvej
inštancie zastával názor, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o nerešpektovaní tohto predbežného
opatrenia žalovaným. Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery súdu prvej inštancie považuje za
nedostatočné, a to z hľadiska právneho posúdenia veci, ako aj z hľadiska úplnosti a preskúmateľnosti
skutkových zistení, na ktorých sú závery založené.
27. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, či žalovaný získal na úkor
žalobcu majetkový prospech bez právneho dôvodu. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa v
prípade, ak nemožno neoprávnene získaný prospech naturálne vydať, poskytuje peňažná náhrada. Pri
neoprávnenom užívaní cudzej nehnuteľnosti vzniká majetkový prospech spočívajúci v tom, že užívateľ
nemusí vynaložiť prostriedky, ktoré by inak musel vynaložiť na získanie zodpovedajúceho užívacieho
oprávnenia. Pri bezdôvodnom obohatení vzniknutom neoprávneným užívaním cudzej nehnuteľnosti
nemožno preto bez ďalšieho vyžadovať dôkaz o tom, že žalovaný v každom okamihu rozhodného
obdobia predmetnú nehnuteľnosť aktívne využíval na podnikateľskú činnosť, resp. v prejednávanej veci
- že v nej fakticky vykonával streľbu, či prevádzkoval strelnicu. Odvolací súd sa v tomto smere preto
stotožnil s odvolacími námietkami žalobcu a nepovažuje za správne právne východisko súdu prvej
inštancie, podľa ktorého by vznik bezdôvodného obohatenia bol nevyhnutne podmienený preukázaním
aktívnej prevádzky strelnice žalovaným. Pri posudzovaní nároku bolo potrebné zaoberať sa aj otázkou,
či mal žalovaný v rozhodnom období uplatnenom žalobou predmetné Nehnuteľnosti bez právneho titulu
vo svojej faktickej dispozícii a či v dôsledku toho realizoval užívacie oprávnenia patriace vlastníkovi,
prípadne či vlastníka z možnosti výkonu týchto oprávnení vylučoval. Faktická dispozícia môže za
určitých okolností spočívať aj v uzamknutí areálu, kontrole vstupu do neho, jeho zabezpečovaní alebo
v inom faktickom výkone oprávnení, ktoré vlastníkovi znemožňujú alebo podstatne sťažujú užívanie
nehnuteľnosti. Význam týchto okolností preto nemožno posudzovať izolovane. Podporne možno v tejto
súvislosti poukázať aj na právny záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 28 Cdo 2739/2012 zo dňa 08.01.2013, podľa ktorého môže bezdôvodné obohatenie vzniknúť aj v
prípade, ak osoba bez právneho titulu dosiahla postavenie detentora veci tým, že ju mala uzamknutú
a prístupnú len pre seba a svoju potrebu, a to bez ohľadu na intenzitu jej faktického využívania. Ide
pritom iba o podporné interpretačné východisko, z ktorého nemožno bez ďalšieho vyvodiť skutkový
záver o existencii faktickej dispozície žalovaného v prejednávanej veci; ten môže vyplynúť až z riadne
vykonaného a vo vzájomnej súvislosti vyhodnoteného dokazovania. V tejto súvislosti nebolo možné
izolovane posudzovať ani skutočnosť, že areál bol oplotený, vybavený bránou a bránkou, uzamknutý
a strážený psom, ako ani skutočnosť, že sa v ňom nachádzali hnuteľné veci a zariadenia súvisiace s
prevádzkou strelnice. Samotné tieto okolnosti síce nemusia preukazovať aktívnu prevádzku strelnice
žalovaným, mohli však mať dôkazný význam pri posudzovaní otázky, či žalovaný napriek absencii
aktívnej prevádzky naďalej vykonával určitú formu faktickej dispozície s Nehnuteľnosťami. Ich význam
preto bolo potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a procesnými
tvrdeniami strán. Práve v tomto smere považuje odvolací súd odôvodnenie rozsudku v napadnutej
časti za nedostatočné. Súd prvej inštancie totiž uvedené okolnosti posudzoval predovšetkým z hľadiska
otázky, či samy osebe preukazujú aktívnu prevádzku strelnice, avšak už dostatočne nevysvetlil, aký
význam im prisúdil pri posudzovaní širšej otázky faktickej dispozície žalovaného s Nehnuteľnosťami.

28. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil aj znalecký posudok
znalca Ing. Pavla Minárika č. XXX/XXXX. Z jeho obsahu síce vyplýva, že ku dňu obhliadky dňa
29.10.2013 bol areál hornej terasy opustený, zanedbaný a bez zjavnej údržby, samotné konštatovanie
znalca o zanedbanosti a opustenosti areálu však ešte bez ďalšieho neumožňuje uzavrieť, že žalovaný
faktickú dispozíciu s Nehnuteľnosťami nemal. Súd prvej inštancie sa navyše opomenul vyjadriť k
tej zásadnej skutočnosti, že zo znaleckého posudku vyplýva, že podľa vyjadrenia zadávateľa bola
nehnuteľnosť pred dátumom ohodnotenia 01.11.2012 (t.j. v čase plynutia rozhodného obdobia, za
ktoré však súd prvej inštancie vznik bezdôvodného obohatenia nepriznal) využívaná prenajímateľom
s celotýždňovou dennou i nočnou prevádzkou okrem iného na účely strelnice (č. l. 82). Hoci je v tejto
časti posudku použitý pojem „prenajímateľ“, z ostatného obsahu spisu vyplýva, že v danom relevantnom
období bol držiteľom povolenia na prevádzkovanie strelnice žalovaný.
29. Význam vyššie uvedených okolností bolo potrebné posudzovať aj vo svetle vlastnej procesnej obrany
žalovaného. Ten opakovane uvádzal, že povolenie na prevádzkovanie strelnice zostalo platné až do roku
2015, pričom žalovaný bol jej správcom a bol zodpovedný za zabezpečenie areálu a za zamedzenie
vstupu nepovolaným osobám. Z tohto dôvodu podľa svojho tvrdenia nemohol areál ponechať voľne
prístupný (č.l. 243-246). Žalovaný dokonca v spore tvrdil, že žalobca predmetné Nehnuteľnosti nemohol
sám užívať, keďže podľa jeho tvrdenia nedisponoval oprávnením na prevádzkovanie strelnice a ich
užívaním by porušil podmienky povolenia na prevádzkovanie strelnice. Žalovaný tiež uvádzal, že žalobca
si bol vedomý režimu vstupu do areálu, podľa ktorého bol vstup povolený len správcovi strelnice,
resp. osobe, v prospech ktorej bolo povolenie vydané. Uvedené bolo potrebné vyhodnotiť v súvislosti
s otázkou, či a v akom rozsahu bolo žalobcovi po 13.07.2011 fakticky umožnené na Nehnuteľnosti
vstupovať a užívať ich, ako aj v súvislosti s tvrdením žalovaného, že v dôsledku existencie platného
povolenia na prevádzkovanie strelnice bol povinný areál zabezpečiť proti vstupu nepovolaných osôb.
30. Súd prvej inštancie sa zároveň v potrebnom rozsahu nezaoberal skutočnosťou, že žalovaný
podal žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu - rozhodnutia Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave č. KRPZ-BA-OPP-238-006/2015, ktorým správny orgán zamietol
odvolanie žalovaného a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v L. o zrušení
povolenia žalovaného na prevádzkovanie strelnice. V uvedenej žalobe zo dňa 06.07.2015 (č. l. 126 137) žalovaný (v predmetnom spore podával žalovaný žalobu v pozícii žalobcu, pozn. odvolacieho súdu)
uviedol, že má vlastnícke právo k Stavbám, momentálne ho však ešte nevie preukázať vzhľadom na
neukončené konanie o určenie vlastníckeho práva (ako vyplynulo zo spisu v tomto konaní, žalovaný bol
napokon neúspešný, pozn. odvolacieho súdu), a preto ako listinu preukazujúcu užívacie právo k stavbám
strelnice predložil čestné vyhlásenie. Uvedené skutočnosti bolo potrebné zohľadniť pri hodnotení
celkového skutkového stavu, najmä pri posudzovaní významu právneho a faktického postavenia
žalovaného vo vzťahu k areálu. Na jednej strane mohli oplotenie, uzamknutie, stráženie areálu,
zamedzenie vstupu nepovolaným osobám, postavenie žalovaného ako správcu strelnice a jeho tvrdenia
týkajúce sa užívacieho práva k Stavbám predstavovať okolnosti relevantné pre posúdenie otázky, či si
žalovaný po 13.07.2011 zachoval určitú formu faktickej dispozície s Nehnuteľnosťami; na druhej strane
bolo potrebné zohľadniť aj jeho tvrdenie, že tieto skutočnosti boli dôsledkom povinností súvisiacich so
správou a zabezpečením strelnice, a že po nariadení predbežného opatrenia do areálu nevstupoval,
Nehnuteľnosti neužíval a žalobca ich mal k dispozícii. Bolo preto potrebné ustáliť, aký bol po 13.07.2011
skutočný rozsah oprávnení a povinností žalovaného vo vzťahu k areálu a aký skutkový význam mali
jednotlivé okolnosti zistené vykonaným dokazovaním. Zároveň bolo potrebné posúdiť, a to odvolací
súd osobitne zdôrazňuje, či a do akej miery mohli podmienky platného povolenia na prevádzkovanie
strelnice (ktoré bolo platné až do roku 2015) ovplyvňovať možnosť žalobcu Nehnuteľnosti fakticky užívať
a či táto okolnosť mala v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi význam pre posúdenie existencie a
rozsahu prípadnej faktickej dispozície žalovaného s Nehnuteľnosťami. Samotný význam týchto okolností
však nemožno určiť bez ich vyhodnotenia vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi
a procesnými tvrdeniami strán. Odvolací súd preto v tomto štádiu konania nevyslovuje záver o tom,
či žalovaný po 13.07.2011 Nehnuteľnosti fakticky ovládal alebo užíval, ani o tom, či si zachoval takú
mieru faktickej dispozície s nimi, ktorá by zakladala vznik bezdôvodného obohatenia; tieto otázky bude
potrebné ustáliť až na základe výsledkov riadne vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie.
31. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je tiež vo svojej podstate porušením
základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré zaručuje okrem Civilného sporového
poriadku aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I ÚS
17/01, I ÚS 226/03, II ÚS 261/06, III ÚS 74/08, I ÚS 181/08) treba za porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie považovať nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303B; Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997; Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998).
32. Požiadavku na riadne odôvodnenie rozsudku súdu ustanovuje § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako
vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia C.s.p. pritom treba dospieť k záveru,
že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, ale aj napr. púhe všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Porušením práva strany sporu na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorému zodpovedá povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie, sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
33. V danej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozsudok v napadnutej zamietajúcej
časti neodôvodnil spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.,
a jeho skutkové a právne závery v rozsahu rozhodujúcom pre posúdenie základu uplatneného nároku nie
sú v potrebnej miere preskúmateľné. Sumarizujúc vyššie uvedené spočívajú nedostatky odôvodnenia
najmä v tom, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku za obdobie po 13.07.2011 vychádzal
predovšetkým z otázky, či žalobca preukázal aktívnu prevádzku strelnice žalovaným, resp. konkrétne
prejavy jeho aktívneho užívania Nehnuteľností, bez toho, aby v potrebnom rozsahu samostatne posúdil
aj širšiu otázku, či žalovaný mal Nehnuteľnosti bez právneho titulu vo svojej faktickej dispozícii a
či zistené okolnosti umožňovali záver o tom, že vykonával oprávnenia, ktoré prináležia vlastníkovi,
resp. či žalobcovi fakticky znemožňoval alebo podstatne sťažoval výkon jeho užívacích oprávnení.
Súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu nevyhodnotil význam oplotenia, uzamknutia a zabezpečenia
areálu, existencie zariadení a hnuteľných vecí súvisiacich s prevádzkou strelnice, ako ani zistení
vyplývajúcich zo znaleckého posudku Ing. Pavla Minárika č. XXX/XXXX, a tieto okolnosti neposúdil vo
vzájomnej súvislosti s tvrdeniami žalovaného týkajúcimi sa jeho postavenia správcu strelnice, povinnosti
zabezpečovať areál, podmienok platného povolenia na prevádzkovanie strelnice, režimu vstupu do
areálu, ako ani s tvrdeniami žalovaného uvedenými v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho
orgánu týkajúceho sa povolenia na prevádzkovanie strelnice, ktoré sú súčasťou spisu v prejednávanej
veci, a s tvrdeniami žalovaného, že po nariadení predbežného opatrenia do areálu nevstupoval a
Nehnuteľnosti neužíval, ani s významom týchto tvrdení pre posúdenie faktickej dispozície žalovaného
a možnosti žalobcu Nehnuteľnosti fakticky užívať. Nedostatkom odôvodnenia je napokon aj to, že
záver o nedôvodnosti nároku za obdobie po 13.07.2011 založil súd prvej inštancie predovšetkým na
nepreukázaní porušenia predbežného opatrenia, hoci pre posúdenie uplatneného nároku bolo potrebné
samostatne ustáliť existenciu a rozsah prípadnej faktickej dispozície žalovaného s Nehnuteľnosťami a
následne posúdiť jej právny význam z hľadiska vzniku bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd pritom
uvedenými závermi neprejudikuje výsledok ďalšieho konania ani nehodnotí jednotlivé dôkazy v tom
smere, že by z nich už teraz vyvodzoval existenciu faktickej dispozície žalovaného; jeho záver smeruje
výlučne k tomu, že uvedené skutkové okolnosti bolo potrebné v odôvodnení napadnutého rozsudku
riadne vyhodnotiť a právne posúdiť v ich vzájomnej súvislosti. Pri absencii takéhoto vyhodnotenia nie je
možné spoľahlivo preskúmať správnosť záveru o nedôvodnosti nároku za uvedené obdobie. Ak totiž súd
pri hodnotení dôkazov nevyloží ich význam v ich vzájomnej súvislosti a z jednotlivých dôkazov vyvodzuje
závery izolovane, bez vysvetlenia, ako tieto dôkazy zapadajú do celkového skutkového obrazu veci, nie
je možné dostatočne preskúmať správnosť jeho skutkových záverov.

34. Na uvedenom základe tak odvolací súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) C.s.p. Nesprávne právne východisko súdu prvej inštancie, ktoré sa
v jeho rozhodnutí prejavilo tým, že pri posudzovaní nároku za obdobie po 13.07.2011 pripísal rozhodujúci
význam preukázaniu aktívnej prevádzky strelnice sa premietlo aj do spôsobu, akým súd vyhodnotil
vykonané dôkazy a ustálil skutkový stav. V dôsledku toho neboli v potrebnom rozsahu ustálené skutkové
okolnosti rozhodujúce pre posúdenie základu nároku po 13.07.2011 a rozsudok v tejto časti zároveň
nebol odôvodnený spôsobom umožňujúcim jeho riadne preskúmanie. Nakoľko uvedené nedostatky
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 389 ods.
1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.
35. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný; opätovne posúdi dôvodnosť nároku
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia po 13.07.2011, spor opätovne prejedná na pojednávaní,
riadne vykoná dokazovanie a opätovne vyhodnotí všetky vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a
osobitne sa zaoberajúc skutkovou otázkou, či a v akom rozsahu žalovaný po 13.07.2011 Nehnuteľnosti
fakticky ovládal alebo užíval, resp. či a v akom rozsahu si zachoval ich faktickú dispozíciu; na základe
vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, a zo zisteného skutkového
stavu vyvodí záver, ktorý riadne a presvedčivo odôvodní, v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z
ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p.
36. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa § 429 ods. 1 C.s.p. neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).