{"guid": "23b7b08e-986e-4f9f-ae5a-16247f8c5276:586bc98a-e0ab-46a7-a62d-c678a0dba3f9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1720200349.2", "spisova_znacka": "3Co/57/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/57/2026 z 23. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. júla 2026, sp. zn. 3Co/57/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1720200349.2", "identifikacne_cislo": "1720200349", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Saxová", "sudca_id": 1236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-saxova-1236", "datum_vydania": "2026-07-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/586bc98a-e0ab-46a7-a62d-c678a0dba3f9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1720200349.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1720200349.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1720200349.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/57/2026\n1720200349\n23. 07. 2026\nJUDr. Miroslava Saxová\nECLI:SK:KSBA:2026:1720200349.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Saxovej a sudcov\nJUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: E. L., R.. XX.XX.XXXX, T. D.\nP. XX, Š., zast. advokátkou JUDr. Mgr. Janou Kocandovou, so sídlom Jungmannova 8, Bratislava, proti\nžalovaným: X./. S. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. N. XX, D., X./. X.. S. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. S. I. XX, D.,\nX./. E. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. D. XX, D., X./. E. C., R.. XX.XX.XXXX, R. D. N. XX, D., žalovaní 3./ a 4./\nzast. Advokátska kancelária Mgr. Miroslav Rybánsky s.r.o., IČO: 50 150 278, Kresánkova 7A, Bratislava,\nX./. F. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. H. XX, T., zast. splnomocnenou zástupkyňou Margitou Nagyovou, trvale\nbytom Hlavná 86, Topoľníky, o určenie, že žalobkyňa je dedičkou zo závetu, na odvolanie žalobkyne\nproti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 24.02.2026, č. k. 4C/9/2020-723, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania\nvrdzuje.\n\npot\n\nII. Žalovaným 1./, 2./ a 5./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nIII. Žalovaným 3./ a 4./ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie pre späťvzatie žaloby konanie zastavil a žalovaným 1./\naž 5./ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %.\n2. Rozhodnutie s odkazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a dispozičný úkon žalobkyne, ktorá ako dominus\nlitis zobrala žalobu späť v celom rozsahu, odôvodnil splnením podmienok pre zastavenie konania.\nKonštatoval, že súhlas žalovaných 1./ až 5./ so späťvzatím žaloby nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu\nžaloby došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej. O nároku na náhradu trov konania rozhodol\npodľa čl. 1, 2, 3 CSP, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V teoretickej rovine poukázal na to, že náhrada\nnákladov konania je vo všeobecnosti ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou\nzavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho\nriadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania\nmôže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napr. pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok\npodmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania\nje potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý\nz účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je\npotom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v\nkonaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana\nneskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie\nžaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu\n\nzachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani\nprocesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade\nnesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie\núčastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (uznesenie NS SR zo dňa 14.\n9. 2011 sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom, vyplývajúcim nie z\nhmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať\nz procesného hľadiska, teda z hľadiska výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda\no to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v\nmeritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie NS SR sp. zn. 3Sžo 225/2010).\n3. Vychádzajúc z kritéria procesného zavinenia prvoinštančný súd dospel k záveru, že neskoršie\nsprávanie sa žalovaných po podaní žaloby nemá objektívne súvis so späťvzatím určovacej žaloby\nžalobkyňou (že je dedičkou zo závetu po poručiteľovi F. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX),\nprípadne so žalobnou požiadavkou jej právneho predchodcu (že i) peňažné prostriedky v Slovenskej\nsporiteľni, a.s., č. ú. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vo výške 53 844,07 eur, ku dňu smrti poručiteľa\nS. L., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom P. XX, Š. (ďalej len „poručiteľ“), neboli\nvlastníctvom poručiteľa ku dňu jeho smrti, ii) peňažné prostriedky na účte poručiteľa S. L., v Slovenskej\nsporiteľni, a.s., č. ú. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vo výške 53 844,07 eur, ku dňu 10.7.2017 boli aj\nsú vlastníctvom žalobcu, iii) peňažné prostriedky vo výške 53 844,07 eur, na účte vedenom v Slovenskej\nsporiteľni, a.s., č. ú. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na meno poručiteľa S. L., ku dňu 10.7.2017 nie\nsú dedičstvom po poručiteľovi S. L., iv) právo na výplatu peňažných prostriedkov vo výške 53 844,07 eur,\nna účte poručiteľa S.V. L., vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. ú. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,\nku dňu smrti poručiteľa S. L. 10.7.2017, žalovaným ako zákonným dedičom neprislúcha, v) právo na\nvýplatu peňažných prostriedkov vo výške 53 844,07 eur, na účte poručiteľa S. L., vedenom v Slovenskej\nsporiteľni, a.s., č. ú. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, prislúcha žalobcovi), ale bolo len následkom\nvýsledku dedičského konania vedeného po poručiteľovi F. C., ktoré bolo výsledkom konania súdu z\núradnej povinnosti. Vo vzťahu k požiadavke žalobkyne na nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo\nsporových strán podľa\n§ 257 CSP súd prvej inštancie uzavrel, že v danej veci žiadne zvláštne\nokolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočný postup súdu pre nepriznanie\nnáhrady trov konania žiadnej zo sporových strán, nezistil. Uviedol, že žalobkyňa ako dominus litis musí\nznášať procesnú zodpovednosť za správnosť zvoleného žalobného nároku (žalobného petitu), a tak aj\nučinila, keď v roku 2023 podala žalobu na plnenie na súd, avšak v inom samostatnom konaní. Na základe\nuvedeného žalovaným 1./ až 5./ súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %, keďže na dosiahnutie spravodlivosti vo vedení a výsledku konania nebol naplnený dôvod hodný\nosobitného zreteľa podľa § 257 CSP v súlade s požiadavkou ochrany legitímnych očakávaní rozhodnutia\nsúdu vo veci náhrady trov v súlade so stabilným doteraz zastávaným názorom (viď nález ÚS SR zo dňa\n02.05.2018, sp. zn. III. ÚS 98/2018).\n4. Proti uvedenému uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá z odvolacích\ndôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie\nvo výroku o náhrade trov konania zmeniť tak, že súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov\nkonania neprizná. Úvodom poukázala na to, že do konania bola pribratá ako právny nástupca po\nporučiteľovi F. C.. Mohla preto aj v priebehu konania meniť petit žaloby v súvislosti s okolnosťami\ndaného prípadu. NS SR prijal názor, že na pohľadávku F.J. C. uplatnenú v dedičskom konaní po jeho\nbratovi S. L., sa neprihliadalo, pretože inak by bolo dedičstvo predĺžené. Aj napriek nesúhlasu s týmto\nnázorom, ho žalobkyňa musela prijať. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie NS SR a prejudikovanie\nveci prvoinštančným súdom, ktorý vyslovil právny názor, že vzhľadom na uvedené rozhodnutie NS\nSR a iné rozhodnutie NS SR citované až na pojednávaní konanom dňa 10.02.2026, nemôže žalobe\nvyhovieť, nemala žalobkyňa inú právnu možnosť ako žalobu zobrať späť a požiadať o zastavenie\nkonania. Žalovaný ešte v poslednom podaní doručovanom súdu, ktoré žalobkyni ani nebolo doručované\nzákonným spôsobom, pričom žalobkyňa si musela vyžiadať od súdu doručenie tohto podania aspoň\nmailom pred pojednávaním, namietal obsah závetu, preto z procesnej opatrnosti zobrala žalobu späť\naž po právnom posúdení veci. Žalobkyňa nezavinila žalovaným trovy konania, teda nespôsobila to, že\nsa konanie muselo zastaviť. Kedykoľvek v priebehu konania mala právo disponovať svojím návrhom\na to tak, aby neohrozila seba na svojich právach. Bolo teda na jej vôli, kedy zoberie žalobu späť.\nDopredu ani naviac nemohla vedieť, ako vo veci rozhodne NS SR o dovolaní a aký právny názor\nvysloví. Vzhľadom na zložitosť skutkového a právneho stavu veci, žalobkyňa mala právo vstúpiť do\nkonania na základe dedenia a disponovať návrhom. Ak v súvislosti s výsledkami iného súdneho\n\nkonania zobrala žalobu späť, uvedené neznamená, že druhej strane prináležia trovy konania. Nebolo\npreukázané, že sa konanie muselo zastaviť z dôvodu procesného zavinenia žalobkyne v danom\nkonaní. Aj žaloba bola podaná pôvodným žalobcom dôvodne a jeho právny nástupca bol aj zákonným\nspôsobom prijatý do konania zo strany súdu. Nešlo totiž v danom prípade o zjavne neopodstatnenú\nžalobu, pretože predpokladom úspešnosti žaloby na plnenie je aj to, že dedičské nároky žalobkyne\nnebudú spochybňované žalovanými, čo bolo v podstate až do doby, kedy súd konanie zastavil svojím\nrozhodnutím. Prvoinštančný súd preto vo veci nesprávne aplikoval § 256 ods. 1 CSP. Okrem toho\nžalobkyňa namietala aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, jeho zmätočnosť a tým aj\nporušenie práva na spravodlivý súdny proces. Trovy konania v konečnom dôsledku vznikali na oboch\nstranách, a preto sa javí ako spravodlivejšie rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov sa právo na\nnáhradu trov konania neprizná. V ďalšom žalobkyňa namietala aj to, že je starobnou dôchodkyňou,\nnepracuje a je poberateľkou starobného vdovského dôchodku v celkovej výške 938,80 eur, platí si\nnáklady spojené s bývaním, mobil, internet a TV a býva v rodinnom dome, ktorý je v podielovom\nspoluvlastníctve jej a jej dcéry, žiadny iný hnuteľný majetok vyššej hodnoty či nehnuteľný majetok\nnevlastní. Súd by preto ak ide o dôchodcov, resp. osoby so zníženými príjmami, mal prihliadať aj na to, či\nje v ich finančných možnostiach nahradiť trovy konania protistrane, a či tu nie je daný dôvod, aby účastník\nnemusel nahradiť trovy konania protistrane, a to z dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa § 257\nCSP. V danom prípade súd prvej inštancie nezisťoval majetkové pomery žalobkyne vo vzťahu k trovám\nkonania, a preto ani nemohol prijať názor, že nezhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa uvedené v\n§ 257 CSP. Bez náležitého zistenia skutkového stavu tak prijal záver o neexistencii dôvodov hodných\nosobitného zreteľa uvedených v § 257 CSP, čím porušil právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces\na vec nesprávne právne posúdil. K odvolaniu pripojila rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku a\ndôkazy preukazujúce výdavky žalobkyne.\n5. Žalovaní 3./ a 4./ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti\nako vecne správne potvrdiť. Uviedli, že dôvodov, pre ktoré má žalobkyňa znášať trovy konania, je hneď\nniekoľko. Žalobkyňa podala, resp. po právnom predchodcovi prevzala zjavne nedôvodnú žalobu, ktorú\nnásledne zbytočne naťahovala a niekoľkokrát menila jej petit, čím dlhodobo zaťažovala súdny systém\naj protistranu (a objektívne spôsobovala ďalšie a ďalšie trovy konania na strane žalovaných), až ju\nnapokon vzala späť a zavinila tak zastavenie konania. K späťvzatiu žaloby prišlo výlučne na základe\njej vlastného rozhodnutia (pravdepodobne si uvedomila, že pokračovať v konaní pre ňu nemá právny\nvýznam), a nie preto, že zo strany žalovaných prišlo k plneniu alebo k priznaniu zavinenia. Neúspech\nžalobkyne v tomto konaní, ani v akomkoľvek inom súdnom konaní, nemôže mať za následok, že nebude\npovinná hradiť trovy tohto konania, nakoľko (nielen) toto konanie bolo z jej strany zjavne nedôvodné a\nžalobkyňa ako dominus litis musí znášať procesnú zodpovednosť za správnosť zvoleného žalobného\nnároku aj za spôsob, akým v konaní postupovala. Prišlo preto k naplneniu podstaty uvedenej v § 256\nods. 1 CSP. Zároveň sa zhodli s názorom prvoinštančného súdu o tom, že v danej veci nie sú dané\nani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Žalobkyňa po celý čas takéto okolnosti\nneprezentovala (ani na pojednávaní konanom dňa 10.02.2026, kedy sa vyjadrila iba v tom zmysle, že\nprocesne spor nezavinila a nevedela, ako rozhodne NS SR vo vzťahu k ňou podanému dovolaniu), a\npreto pokus vytiahnuť túto kartu až v odvolaní sa javí ako čisto účelový ťah a prekrúcanie niektorých\nokolností v odvolaní, ktoré však v konečnom dôsledku nie sú podstatné v kontexte rozhodnutia o trovách\nkonania. Poukázali tiež na to, že žalobkyňa prevzala žalobu po pôvodnom žalobcovi a pokračovala v nej\ndobrovoľne a už v pozícii dominus litis v danom konaní. Žaloba pritom nikdy neobsahovala relevantný\ndôkaz, ktorý by hodnoverne podporil tvrdenia žalobkyne, pôvodná žaloba sa zameriavala na peňažné\nprostriedky na osobnom účte zomrelého brata S. L., jej podaniu predchádzali dlhodobo neúspešné\npokusy žalobkyne vyňať tieto finančné prostriedky z dedičstva s tvrdením, že to mali byť peniaze F. L.\na v dedičskom konaní po S. L. bolo rozhodnuté, že peniaze z jeho osobného účtu boli k momentu jeho\nsmrti rozdelené medzi všetkých jeho dedičov rovným dielom, čo nevyhovovalo iba žalobkyni, ktorá trvala\nna svojom vyjadrení, pričom podklady predložené do rôznych súdnych konaní preukázali, že peniaze\nnárokované cez osobu F. L. mali aj tak skončiť na osobnom účte žalobkyne. Prvý návrh na zmenu žaloby\nbol súdu doručený dňa 01.03.2022, kedy žalobkyňa už mala k dispozícii rozhodnutie Krajského súdu v\nBratislave ako odvolacieho súdu v dedičskom konaní po S. L., ktorý potvrdil rozhodnutie notárky, ktorým\nzostatok na účte zdedili všetci dedičia rovným dielom, následne podala žalobkyňa dovolanie. Z účasti\nna prvom pojednávaní dňa 19.01.2023 sa žalobkyňa ospravedlnila dňa 17.01.2023, druhé pojednávanie\nkonaní dňa 23.02.2023 bolo odročené kvôli námietke právnej zástupkyne žalobkyne voči nezachovaniu\n5- dňovej lehoty na prípravu na pojednávanie a už na tomto pojednávaní sudkyňa vyjadrila názor o\nprocesnej neprípustnosti žaloby a vyzvala žalobkyňu na jej späťvzatie. Následne žalobkyňa podala návrh\n\nna prerušenie konania kvôli ňou podanému dovolaniu a ešte podala aj žalobu voči žalovaným o vydanie\npeňazí a až následne dňa 02.05.2023 doručila svoj druhý návrh na zmenu žaloby. Po rozhodnutí o\njej dovolaní a obnovení tohto konania doručila súdu v poradí tretí návrh na zmenu žaloby, ktorý však\ns pôvodnou žalobou nemal žiaden súvis. Pojednávanie konané dňa 20.11.2025 bolo odročené pre\npráceneschopnosť právnej zástupkyne žalobkyne oznámenú súdu dňa 18.11.2025 a na pojednávaní\nkonanom dňa 10.02.2026 prišlo k späťvzatiu žaloby. Aj v kontexte opísaného mohla podľa žalovaných 3./\na 4./ žalobkyňa skôr zamedziť navyšovaniu trov konania a namiesto toho, aby zobrala žalobu späť už po\ndruhom pojednávaní dňa 23.02.223, pokračovala v konaní uvedeným spôsobom, aj keď jej bolo zrejmé,\nže v ňom neuspeje, neprimerane naťahovala celý súdny proces a spôsobovala žalovaným ďalšie trovy\nkonania. Žalobkyňa preto podľa nich nesie zodpovednosť za postup, ktorý si sama v tomto konaní zvolila,\naj za trovy, ktoré žalovaným spôsobila. K účelovej argumentácii o jej možnostiach uhradiť trovy konania\nuviedli, že žalobkyňa ani nevysvetlila svoju finančnú situáciu zrozumiteľným spôsobom (predložené\ndoklady sú nedostatočné a nevyhovujú ani z hľadiska formy a neprezentujú celkovú finančnú situáciu\nžalobkyne). Naviac zo žalobkyňou predložených dokladov vyplýva, že táto stále vlastní 1 rodinného\ndomu, poberá starobný dôchodok vyšší ako je priemerný starobný dôchodok na Slovensku, odkladá\nsi 50 eur mesačne na sporenie, za TV, mobil a internet platí 63,56 eur mesačne, čo pri všetkej úcte\nnepripomína prístup bezmajetnej starobnej dôchodkyne k týmto službám. Žalobkyňa tiež hodnoverne\nnevysvetlila a nezdokladovala, ako naložila s finančnými prostriedkami v výške 23.850 eur, ktoré vybrala\nz účtu S. L. v čase, keď bol krátko pred smrťou v umelom spánku a v čase po jeho smrti, až kým nebol\núčet zablokovaný. V podkladoch preukazujúcich jej ťažkú finančnú situáciu tiež chýba výpis z osobného\núčtu z času okolo 02.10.2025, kedy z účtu S. L. vybrala posledných 6.920,52 eur, ktoré tam ostali ešte\nz dedičského konania po S. L..\n6. Žalovaní 1./ a 2./ podali obsahovo identické vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne ako žalovaní 3./ a 4./.\n7. S podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 09.07.2026 žalobkyňa doručila čestné vyhlásenie\nk finančnej situácii, lekársku správu preukazujúcu uskutočnenie operačného výkonu v Neovízia s.r.o.\na doklad o jeho úhrade v sume 1.600 eur, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške jej starobného\na vdovského dôchodku. Uviedla, že v súčasnosti nie je v jej finančných možnostiach platiť trovy\nkonania žalovaným, ktorých majetkové pomery sú oveľa priaznivejšie, sú zárobkovo činní a vlastnia\nnehnuteľnosti. Vyjadrenia o jej majetkových pomeroch označila za zavádzajúce a nezobrazujúce\nskutočnú realitu.\n8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnutý výrok\no trovách konania, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a\ncontrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.\n9. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie\nza to, že na rozhodnutie o trovách konania dopadá ust. § 256 ods. 1 CSP, ktoré sa uplatňuje v\nkaždom konaní, ktoré sa skončilo zastavením, a to bez ohľadu na dôvod zastavenia. Správne súd\nprvej inštancie s odkazom na konštantné závery súdnej praxe posudzoval zavinenie na zastavení\nkonania výlučne z procesného hľadiska (bez ohľadu na meritórny výsledok sporu), a to na základe\nskutočností, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Nakoľko v danej veci dôvodom späťvzatia žaloby\nnebolo správanie sa žalovaných 1./ až 5./, zavinenie na zastavení konania správne pričítal žalobkyni,\nktorá ako dominus litis (pán sporu) využila svoje dispozičné oprávnenie a rozhodla sa v spore ďalej\nnepokračovať. V odvolacej argumentácii žalobkyňa nereflektuje na to, že využitému oprávneniu zobrať\nžalobu späť koreluje jej zodpovednosť za zastavenie konania, ktorá má v zmysle ust. § 256 ods.\n1 CSP za následok povinnosť nahradiť trovy konania protistrane. Celkom nedôvodne, nelogicky a\nnepochopiteľne žalobkyňa v odvolacej argumentácii na jednej strane poukazuje na jej oprávnenie\ndisponovať s konaním a žalobným návrhom, ktoré využila, no na strane druhej v rozpore s tým tvrdí, že\nnespôsobila zastavenie konania nadväzujúce na späťvzatie žaloby. Nelogicky tiež vyznieva argument,\nže v konaní nebolo preukázané, že konanie sa muselo zastaviť z dôvodu jej procesného zavinenia, keď\nprocesným následkom späťvzatia žaloby je v zmysle ust. § 145 CSP, podľa ktorého rozhodoval aj súd\nprvej inštancie, zastavenie konania. Neobstojí ani argumentácia o dôvodnosti podanej žaloby (pozn.\nodvolacieho súdu: ktorý sa naviac rozchádza s dvakrát vysloveným predbežným právnym záverom\nprvoinštančného súdu o zjavnej nedôvodnosti podanej žaloby), keď súd prvej inštancie práve vzhľadom\nna späťvzatie žaloby jej dôvodnosť neposudzoval a zavinenie na zastavení konania hodnotil výlučne\nz procesného hľadiska. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobkyňa v konaní vystupovala\n\nako právna nástupkyňa pôvodného žalobcu - F. L., nakoľko v zmysle ust. § 65 CSP právny nástupca\nprijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Naviac žalobkyňa, po tom\nako súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v konaní s ňou ako s právnou nástupkyňou, nezobrala\nžalobu späť, ale v konaní sa rozhodla pokračovať, využívala procesné práva, opakovane menila žalobný\nnávrh. Žalobkyňa pokračovaním v konaní po pôvodnom žalobcovi nadobudla status žalobcu, ktorý\niniciovaním súdneho konania vyvolal súdny spor a v prípade neúspechu v konaní, či jeho predčasného\nukončenia v dôsledku späťvzatia žaloby nie pre správanie žalovaných, zodpovedá za trovy vzniknuté\nžalovanej strane. Na vyhodnotenie procesnej zodpovednosti za zastavenie konania nemá žiaden vplyv\nani rozhodnutie o dovolaní podanom žalobkyňou v dedičskom konaní vedenom na prvoinštančnom súde\npod sp. zn. 40D/218/2017 a rovnako ani vyslovený predbežný právny názor prvoinštančného súdu o\nzjavnej nedôvodnosti žaloby. Pokiaľ žalobkyňa zobrala žalobu späť s prihliadnutím na závery vyslovené\ndovolacím súdom v inej veci či predbežný právny názor súdu, uvedené ju nezbavuje zodpovednosti za\ntrovy ňou vedeného konania a v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu žalovaných 1./ až 5./. Rovnako\nirelevantným je časový okamih, kedy sa žalobkyňa dozvedela o predbežnom právnom názore súdu,\nktorý bol v jej neprospech, či obrana žalovaných v spore. Súhlasiť nemožno ani so subjektívnym a\nskresleným vnímaním spravodlivosti žalobkyňou, ktorú odvodzovala len zo skutočnosti, že trovy konania\nvznikali na oboch stranách sporu. Naopak zaviazanie žalobkyne, ktorá žalobu po\n5 rokoch vedenia\nsúdneho konania zobrala bez pričinenia protistrany späť, na náhradu trov konania žalovaných 1./ až 5./,\nsa javí aj podľa názoru odvolacieho súdu nielen ako správne, ale aj ako spravodlivé, a to aj so zreteľom\nna okolnosti sporu, na ktoré zhodne poukazovali žalovaní 1./ až 4./ vo vyjadrení k odvolaniu.\n10. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces v intenzite predpokladanej ust. § 365 ods. 1 písm.\nb) CSP nezakladá riadne nedoručenie vyjadrenia žalovaných k návrhu žalobkyne na zmenu žaloby, a\nktoré nemá žiadnu súvislosť so spôsobom rozhodnutia prvoinštančného súdu o trovách konania. Naviac\nz obsahu súdneho spisu vyplýva, že právna zástupkyňa žalobkyne bola po doručení predmetného\npodania (č. l. 672) nahliadať do súdneho spisu a sama pred pojednávaní konaným dňa 10.02.2026\npožiadala o prípadné doručenie došlých podaní emailom z dôvodu nemožnosti napojiť sa na elektronický\nsúdny spis a do elektronickej schránky, v nadväznosti na čo jej súd prvej inštancie predmetné podanie\ndoručil e- mailom dňa 09.02.2026. Žalobkyňa tak celkom nepochybne pred späťvzatím žaloby a\nvydaním napadnutého rozhodnutia mala možnosť oboznámiť sa s obsahom namietaného podania\nžalovaných a v prípade záujmu naň reagovať. Naviac žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadnu spojitosť\nmedzi skutočnosťami uvedenými vo vyjadrení žalovaných k návrhu na zmenu žaloby a jej procesným\npostupom v konaní či správnosťou napadnutého rozhodnutia o trovách konania. S prihliadnutím na\nuvedené nedostatok pri doručovaní predmetného podania do elektronickej schránky právnej zástupkyne\nžalobkyne nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.\n11. Pokiaľ žalobkyňa až v odvolaní ako dôvod pre celkom výnimočnú aplikáciu ust.\n§ 257\nCSP označila jej nepriaznivé majetkové pomery a prvoinštančnému súdu vytkla, že sa nezaoberal\nskúmaním jej majetkových pomerov, ktoré môžu byť dôvodom pre aplikáciu tohto ustanovenia, ani túto\nodvolaciu argumentáciu odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že\nžalobkyňa v konaní aplikáciu ust. § 257 CSP nezaložila na nepriaznivej majetkovej situácii a touto začala\nargumentovať oneskorene až v odvolacom konaní. Prvoinštančný súd nebol povinný nahrádzať jej\nprocesnú aktivitu a iniciatívne zisťovať, či majetkové pomery žalobkyni umožňujú náhradu trov konania\nžalovaných 1./ až 5./. Nedôvodne prvoinštančnému súdu preto žalobkyňa vyčíta, že sa nezaoberal\nskúmaním jej majetkových pomerov. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou je potrebné uviesť, že\nlen samotná nepriaznivá majetková situácia strany sporu, či skutočnosť, že protistrana je na tom finančne\nlepšie, nezakladá bez ďalšieho dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP. Pri posudzovaní dôvodov hodných\nosobitného zreteľa súd prihliada aj na majetkové, osobné, sociálne, zárobkové a iné pomery všetkých\nstrán sporu, okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj strán v konaní a iné (R 24/1964).\nÚčelom tohto ustanovenia je aj odstránenie neprimeranej tvrdosti a zmiernenie situácií, v ktorých je\nnespravodlivé, aby tomu, kto sa dôvodne bránil alebo útočil, bol priznaný nárok na náhradu trov konania\nv celom rozsahu. V danom prípade ani odvolací súd nezhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného\nzreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovaným 1./ až 5./ podľa § 257 CSP, ktorého\naplikácia by v danej veci aj vzhľadom na procesný postoj a postup žalobkyne v konaní, nezodpovedala\nani zmyslu a účelu tohto ustanovenia smerujúcemu k odstráneniu neprimeranej tvrdosti a zmierneniu\nsituácií, v ktorých je nespravodlivé, aby tomu, kto sa dôvodne bránil a útočil, bol priznaný nárok na\nnáhradu trov konania. Naopak aplikácia ust. § 257 CSP by v danom prípade neviedla k spravodlivému\nusporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami. Odvolací súd zároveň dodáva, že majetkové pomery\n\ntak, ako ich prezentovala žalobkyňa v odvolaní, rovnako nevedú k záveru o existencii dôvodov hodných\nosobitného zreteľa pre čo i len čiastočné moderovanie rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania\npodľa zásady zavinenia.\n12. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku nepreskúmateľnosti prvoinštančného uznesenia\nv napadnutej časti, ktorá v zmysle súdnej praxe zakladá odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1\npísm. b) CSP, keď súd prvej inštancie rozhodnutie v otázke trov konania odôvodnil riadne a v súlade\ns požiadavkami kladenými ust. § 220 ods. 2 CSP a súdnou praxou, zreteľne vysvetlil okolnosti, ktoré\npri rozhodovaní o trovách konania vzal za rozhodné z pohľadu aplikácie § 256 ods. 1 CSP a riadne\nsa vysporiadal aj s návrhom žalobkyne na aplikáciu § 257 CSP. Zmätočnosť napadnutého uznesenia\nnespôsobuje ani odkaz prvoinštančného súdu na uznesenie NS SR sp. zn. 7MCdo/40/2010, ktorého\nzávery tak, ako ich súd prvej inštancie citoval v ods. 10. odôvodnenia napadnutého uznesenia, dopadajú\naj na prejednávanú vec. Porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.\nb) CSP nemôže zakladať samotná subjektívna nespokojnosť žalobkyne s rozhodnutím súdu o nároku\nna náhradu trov konania a skutočnosť, že sa konajúci súd nestotožnil s jej požiadavkami pri rozhodovaní\no trovách konania.\n13. Zhrnúc uvedené žiadna zo žalobkyňou namietaných skutočností nie spôsobilá spochybniť jej\nprocesnú zodpovednosť za zastavenie konania v dôsledku ňou realizovaného späťvzatia žaloby a\nrovnako nepredstavuje ani dôvod hodný osobitného zreteľa pre celkom výnimočné nepriznanie náhrady\ntrov konania žalovaným 1./ až 5./ podľa § 257 CSP.\n14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o\nnáhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a rozhodol tak, ako je uvedené\nvo výrokovej časti tohto uznesenia.\n15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP, nakoľko ako už bolo\nvyššie uvedené v danej veci nezhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa zakladajúcich\nvýnimočnú prípustnosť pre moderáciu rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania podľa § 257 CSP.\nV odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 3./ a 4./ priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a v konaní úspešným žalovaným 1./, 2./ a 5./ nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.\n16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému\nsubjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie\nznovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:dd5f4717-89cf-4296-a877-f062ff4b8e6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.98.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 98/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 98/2018 z 2. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.98.2018.2"}], "citovane_v": []}