Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/90/2023 z 28. 1. 2026
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2026, sp. zn. 7Co/90/2023, ECLI:SK:KSBA:2026:1722201828.6
Krajský súd Bratislava | 7Co/90/2023 | ECLI:SK:KSBA:2026:1722201828.6 | 2026-01-28 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/23944a5e-8afb-4d6a-83ac-1f373871ea0a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1722201828.6

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
7Co/90/2023
1722201828
28. 01. 2026
Mgr. Nina Dubovská
ECLI:SK:KSBA:2026:1722201828.6

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu
Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XXX/X, E. B., právne zast. OLEXOVA VASILIN s.r.o., so sídlom Gorkého 6, Bratislava,
IČO: 36 820 059, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, G., právne zast.
SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, IČO: 47 254 084, o náhradu škody
v sume 9.500 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.03.2023,
č.k. 43C/33/2022-222, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.03.2023, č.k. 43C/33/2022-222
a s c h v a ľ u j e zmier uzavretý stranami sporu nasledovne:
1. Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobkyni sumu 2.000 eur na bankový účet IBAN H. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala od
žalovaného zaplatenia náhrady škody vo výške 9.500 eur (výrok I.), a žalovanému priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré bude žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému do
troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.).
2. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 420 ods. 1 a §
442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne s
poukazom na predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu tým, že žalobkyňa odvodzovala svoj nárok od
ňou tvrdeného zmenšenia majetku v súvislosti s povinnosťou platiť nájomné za byt celkovo v žalovanej
výške z dôvodu nemožnosti užívať rodinný dom zapísaný na LV č. XXX pre k.ú. G. I. ako rozostavaná
stavba na pozemku registra „C“ s parc. č. 248/28 o výmere 110 m2, druh pozemku - zastavaná
plocha a nádvorie (ďalej len „rodinný dom“) patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej
len „BSM“) za obdobie od 01.08.2020 do 28.02.2022 (t.j. v období medzi zánikom BSM strán sporu
rozvodom manželstva a vyporiadaním BSM) a uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa rozhodla prenajať si byt
za účelom vyriešenia svojej bytovej otázky, nedošlo k zníženiu jej majetku, nakoľko za tento výdavok
dostala adekvátnu protihodnotu v podobe práva užívať prenajatý byt, teda nie je daný prvý predpoklad
na vznik zodpovednosti za škodu (vynaloženie žalovanej sumy 9.500 eur ako nájomného bolo v rámci
plnenia povinnosti vyplývajúcej žalobkyni z nájomných zmlúv). Súd prvej inštancie uviedol, že ak by
súd prvej inštancie hypoteticky ustálil, že žalobkyni vznikla škoda, znemožnenie užívania rodinného
domu žalovaným (škodová udalosť) by muselo viesť bezprostredne k plateniu nájomného žalobkyňou,
pričom k uvedenému došlo v dôsledku uzatvorenia nájomnej zmluvy a že skúmanie sporných okolností,

pre ktoré žalobkyňa neužívala rodinný dom, nemalo z hľadiska vzniku a existencie škody a príčinnej
súvislosti v tomto konaní žiaden význam. Súd prvej inštancie tak vzhľadom na nenaplnenie zákonných
predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu žalobu žalobkyne o náhradu škody zamietol. O nároku
na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 v spojení s ust. §
255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a priznal úspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), c), d), f) a h) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť, žalobe
vyhovieť a priznať žalobkyni náhradu trov konania. Žalobkyňa zhrnula okolnosti prejednávanej veci a
poukázala na to, že dôkazy predložené žalobkyňou od r. 2015 vylučujú záver, že nebol preukázaný
protiprávny úkon žalovaného, keď si uplatnila náhradu škody vo výške prostriedkov, ktoré musela
vynaložiť na nájom, pretože pokiaľ by nedošlo k protiprávnemu konaniu žalovaného, mohla užívať
vlastný rodinný dom a jej majetok by sa nezmenšil o nájomné. Žalobkyňa namietala odôvodnenie
zamietnutia žaloby a nevykonanie dôkazov súdom prvej inštancie a aj to, že záver súdu prvej inštancie,
že nevznikla škoda a že absentuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou, vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia. Mala za to, že zákonný sudca je vylúčený z dôvodu zaujatosti.
Žalobkyňa vo vzťahu k výroku o trovách konania mala za to, že bol daný dôvod hodný osobitného zreteľa,
na ktorý mal súd prvej inštancie prihliadať a nepriznať žalovanému náhradu trov konania.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril v podaní zo dňa 23.05.2023 a uviedol, že žalobkyňa v
podanom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo riadne
odôvodnené a vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu. Žalobkyňa neuviedla žiadne skutkové
tvrdenia, ktoré by mali nasvedčovať vylúčeniu zákonného sudcu a skutočnosť, že žalobkyňa nesúhlasí
s výsledkami dokazovania, lebo sú v jej neprospech, nezakladá uplatnené odvolacie dôvody. Žalovaný
namietal aj to, že žalobkyňa neuviedla, ktoré konkrétne zákonné ustanovenie prvoinštančný súd mylne
aplikoval a stotožnil sa so záverom prvoinštančného súdu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala
existenciu protiprávneho úkonu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, existenciu škody, príčinnej súvislosti,
ani zavinenia žalovaného, preto nemohla na strane žalovaného vzniknúť akákoľvek zodpovednosť za
škodu voči žalobkyni. K námietkam žalobkyne voči rozhodnutiu o trovách konania žalovaný uviedol, že
žalobkyňou uvedené skutočnosti nemôžu byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania podľa ust.
§ 257 CSP. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd odmietol odvolanie alebo potvrdil rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne.
5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním zo dňa 08.06.2023 a doplnila, že konkrétne
námietky žalobkyne k procesnému postupu súdu sú v odvolací podrobne zdôvodnené.
6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne viac nevyjadril.
7. Žalobkyňa dňa 24.01.2025 a dňa 24.10.2025 doručila odvolaciemu súdu (i) dovolanie podané v konaní
sp. zn. 10C/87/16 vedenom na Okresnom súde Pezinok v obdobnej právnej veci a rozhodnutie NS SR o
podanom dovolaní žalobkyne (pozn. odvolacieho súdu: dovolanie žalobkyne bolo odmietnuté) a ústavnú
sťažnosť podanú na ÚS SR (pozn. odvolacieho súdu: v ktorom žalobkyňa namietala porušenie jej práv
rozhodnutím NS SR a Krajského súdu v Bratislave) a súčasne pripojila (ii) rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 24.04.2024 sp. zn. 6Co/6/2023, kde súd vychádzal zo záveru, že náklad na nájom
v dôsledku protiprávneho bránenia v užívaní bytu predstavuje škodu, z čoho dovodila, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie predstavuje ohýbanie práva a (iii) rozsudok tunajšieho súdu č.k. 6Co/86/2023-641
zo dňa 19.02.2025 o identickom predmete konania medzi identickými účastníkmi za iné časové obdobie
(pozn. odvolacieho súdu: prvoinštančný rozsudok bol v napadnutom výroku II. a III. zrušený a vec v
rozsahu zrušenia vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie).

8. V priebehu odvolacieho konania sporové strany spoločne a zhodne navrhli (žalobkyňa podaním zo dňa
27.10.2025, následne žalobkyňa podaním zo dňa 29.12.2025 a žalovaný podaním zo dňa 08.01.2026),
aby odvolací súd schválil nimi uzavretý zmier na základe predloženej Dohody o zmieri zo dňa 24.10.2025
v znení:
- Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobkyni sumu 2.000 eur na bankový účet IBAN H. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
- Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
- Žalobkyni sa vracia súdny poplatok krátený o 50 %.
9. Podľa ust. § 148 ods. 1 CSP, žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má
súd vždy pokúsiť.
10. Podľa ust. § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
11. Podľa ust. § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
13. Odvolací súd po preskúmaní stranami dohodnutého a navrhnutého zmieru dospel k záveru, že tento
nie je v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi, navrhnutý zmier je dostatočne presný a určitý,
preto ho podľa ust. § 148 ods. 2 CSP schválil.
14. Vo vzťahu k prvoinštančnému rozhodnutiu postupoval odvolací súd podľa ust. § 391 ods. 1 CSP a
zohľadnil špecifickú procesnú situáciu, keď k uzavretiu zmieru došlo v priebehu odvolacieho konania.
Berúc do úvahy skutočnosť, že zmier je hmotnoprávnym úkonom, pričom vec sama je konzumovaná
dohodou sporových strán, zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa
30.03.2023 č.k. 43C/33/2022-222.
15. Súčasťou zmieru podľa Dohody o zmieri zo dňa 24.10.2025 je aj náhrada trov konania, preto odvolací
súd o nároku na náhradu trov konania samostatným rozhodnutím nerozhodoval.
16. Podľa ust. § 11 ods. 7 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „ZoSP“)
sa vráti stranám sporu 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov, ak konanie skončia strany sporu
schválením zmieru po začatí prvého pojednávania. Podľa ust. § 14 ods. 4 v spojení s ust. § 12 ods. 1
ZoSP rozhodne o vrátení súdneho poplatku v predmetnej veci vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom
(§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).