{"guid": "506e6745-beac-4ba8-a8ab-bafe4dc0e2e1:c01b7462-b186-45f2-9716-59d07f72d270", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1723201370.3", "spisova_znacka": "7Co/25/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/25/2026 z 26. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2026, sp. zn. 7Co/25/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:1723201370.3", "identifikacne_cislo": "1723201370", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2026-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c01b7462-b186-45f2-9716-59d07f72d270", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1723201370.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1723201370.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:1723201370.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/25/2026\n1723201370\n26. 02. 2026\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2026:1723201370.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek\nsenátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: K. X., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom V. Z. XXX, G. proti žalovanej: Q. L., nar. X.XX.XXXX, bytom Na G. XF, R.,\nzastúpenej: Consilior Iuris s.r.o., IČO: 47 231 157, so sídlom Radlinského 51, Bratislava o zrušenie\na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu\nPezinok zo dňa 3.1.2025, č. k. 49C/29/2023-138, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.\nŽalobkyni sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej\nk pozemku reg. Y., parc. č. XXX/X o výmere 34 483 m2, orná pôda, katastrálne územie G., obec G.,\nzapísaný na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom E., katastrálny odbor a podielové vlastníctvo\nvyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat.\núzemí G., obec G., okres E., parcelu registra „Y.“ parc. č. XXX/X o výmere 17 337 m2, vytvorenú podľa\ngeometrického plánu č. 9/2023, zo dňa 4.12.2023, číslo overenia G1-1851/2023, ktorý je neoddeliteľnou\nsúčasťou rozsudku a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat.\núzemí G., obec G., okres E., parcelu registra „Y.“ parc. č. XXX/X o výmere 17 337 m2, vytvorenú podľa\ngeometrického plánu č. 9/2023, zo dňa 4.12.2023, číslo overenia G1-1851/2023, ktorý je neoddeliteľnou\nsúčasťou rozsudku. Žalobkyni proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142\nods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že\nmal preukázané splnené podmienky na zrušenie podielového spoluvlastníctva, predmetom ktorého je\nnehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX ako parcela parc. č. XXX/X o výmere 34 483 m2, zapísaná ako orná\npôda, pričom strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1/2. Súd prvej inštancie z vykonaného\ndokazovania nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nspočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený. Aplikujúc\nzásadu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu rozhodol tak, že zrušil podielové\nspoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti a vyporiadal rozdelením veci na dva plnohodnotné pozemky\ns identickou výmerou tak, ako to vyplýva z geometrického plánu č. 9/2023 zo dňa 4.12.2023. Za\npodstatnú skutočnosť považoval prvoinštančný súd to, že obe strany sporu ako podieloví spoluvlastníci\nv podiele 1/2 navrhli vyporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením. Pri rozhodovaní o spôsobe\nvyporiadania podielového spoluvlastníctva mal za to, že reálne rozdelenie veci je možné tak, aby\nsamostatné veci, ktoré by vznikli rozdelením, mohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá\njeho povahe a spoločenskému záujmu. Súd prvej inštancie za irelevantnú považoval argumentáciu\nžalovanej, že k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo z\n\ndôvodu, že navrhovanou formou vyporiadania, t. j. rozdelením pozemkov vznikajú obom spoluvlastníkom\nnáklady spojené so zaplatením odvodu. Poukázal na to, že z e- mailovej komunikácie predloženej\nžalobkyňou jednoznačne vyplynulo, že pôvodne žalovaní navrhli spôsob vyporiadania prikázaním\npredmetného pozemku do výlučného vlastníctva žalobkyne za odplatu stanovenú znaleckým posudkom,\ns čím žalobkyňa vyjadrila súhlas a požiadala žalovaných o zaslanie návrhu kúpnej zmluvy, následne\nvšak bol žalobkyni zaslaný e- mail, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaní zvážili návrh prikázať pozemok\ndo výlučného vlastníctva žalobkyne a navrhli rozdelenie pozemku. Z uvedeného je zrejmé, že pôvodní\nžalovaní, medzi ktorými bola aj súčasná žalovaná, navrhli vyporiadať spoluvlastníctvo rozdelením veci.\nPrvoinštančný súd uviedol, že povinnosť zaplatiť odvod za rozdelenie jestvujúceho pozemku v zmysle\nustanovenia § 22 ods.1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. zaťažuje obidve strany sporu, pričom k\nzvýšeniu odvodu z 10 % na 30 % došlo od 1.9.2022, t. j. v čase, kedy žalobkyňa preukázateľne vyvíjala\naktivity za účelom mimosúdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Povinnosť zaplatiť odvod\nza rozdelenie pozemku podľa názoru súdu prvej inštancie nemôže byť dôvodom hodným osobitého\nzreteľa tak ako to predpokladá ustanovenie § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka, pre ktorý by súd návrh\nna zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol. O nároku na náhradu trov konania\nrozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej\nlen „C.s.p.“) a priznal plne úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške\nktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 C.s.p.\n3. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 30.5.2025, č. k. 49C/29/2023-171 súd prvej inštancie žalobu voči\nžalovanému 2/ (B.. G. L.) a 3/ (D. L.) zamietol z dôvodu, že v priebehu konania došlo medzi žalovanými\n1/ až 3/ k uzavretiu darovacej zmluvy, pričom dňa 1.10.2024 bol povolený vklad pod č. H.-XXXX/XXXX,\nč. z. XXXX/XXXX, na základe čoho sa stala pôvodne označená žalovaná 1/ spoluvlastníčkou pozemku\nparc. č. XXX/X v podiele 1/2. Žalovaní 2/ a 3/ teda v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe už neboli\npodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva. Proti dopĺňaciemu rozsudku nebolo podané odvolanie.\n4. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 3.12.2025, č. k. 49C/29/2023-188 súd prvej inštancie rozhodol o trovách\nkonania žalovaných 2/ a 3/ tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal. Proti dopĺňaciemu\nrozsudku nebolo podané odvolanie.\n5. Proti rozsudku v časti o náhrade trov konania podala včas odvolanie žalovaná (pôvodne žalovaná 1/)\nz dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p., t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Uviedla, že po podaní žaloby argumentovala pre zotrvanie v podielovom\nspoluvlastníctve práve odvodom v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z.,\navšak po vyjadrení predbežného posúdenia konajúcim súdom na prvom pojednávaní sa pokúšala so\nžalobkyňou dohodnúť, nakoľko nebolo v záujme žalovanej zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo\ns ohľadom na náklady, ktoré s týmto vznikajú. Žalovaná sa pokúšala so žalobkyňou, ktorá trvala na\nzrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodnúť na rozdelení nákladov, nakoľko tieto\nnáklady vznikali obom stranám konaním žalobkyne, prípadne na tom, aby pokiaľ žalobkyňa trvá na\nzrušení a rozdelení podielového spoluvlastníctva, aby tieto znášala vo väčšej miere ona. Žiaľ, dohoda\nso žalobkyňou nebola možná. Následne na pojednávaní konanom dňa 6.12.2024 žalovaná súhlasila s\nnávrhom žalobkyne na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s ohľadom na hospodárnosť\nkonania, nakoľko konajúci súd vyslovil svoj predbežný názor, že odvod nepovažuje za dôvod hodný\nosobitného zreteľa, pre ktorý by nebolo možné dotknuté podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať.\nŽalovaná na pojednávaní konanom dňa 6.12.2024 žiadala zohľadniť okolnosti hodné osobitného\nzreteľa pri rozhodnutí konajúceho súdu o náhrade trov konania. Skutočnosť, že žalobkyňa nemala\nzáujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanou spôsobila vznik nákladov a poplatkov, ktoré\nnadmieru zaťažujú oboch spoluvlastníkov, pričom tieto poplatky v podobe odvodov vyplývajú priamo\nzo zákonnej úpravy. V prípade, ak by sa aj žalobkyňa pokúšala o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva pred zvýšením tohto odvodu z 10 % na 30 %, toto je podľa názoru žalovanej irelevantné,\nnakoľko žalovaná nadobudla svoj spoluvlastnícky podiel na dotknutej nehnuteľnosti až v marci 2023,\nteda v čase, kedy už zvýšený odvod v zmysle platnej právnej úpravy bol. Napriek snahám žalovanej\npredísť tomuto finančnému zaťaženiu, nakoľko pozemok, ktorého boli so žalobkyňou spoluvlastníčkami,\nnie je ani jednou zo strán nijako využívaný, je dlhodobo prenajatý poľnohospodárskemu družstvu,\nktoré na ňom vykonáva svoju poľnohospodársku činnosť, nebolo podľa názoru žalovanej v záujme ani\n\njednej zo strán zrušenie a vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva s cieľom dosiahnuť napr.\nfinančné zvýhodnenie využitím takto rozdeleného pozemku. S ohľadom na uvedené bola žalovaná\nnázoru, že nezapríčinila vedenie tohto konania, ako ani náklady, ktoré žalobkyni v súvislosti s týmto\nkonaním vznikli, ale práve konanie žalobkyne, kedy aj napriek značnému zaťaženiu v podobe odvodov\nzakotvených v platnej právnej úprave, či iných nákladov spojených s týmto konaním, žalobkyňa trvala\nna tom, že nemá záujem zotrvať v tomto spoluvlastníckom vzťahu a podala žalobu aj napriek tomu, že\ndotknutý pozemok je dlhodobo prenajatý poľnohospodárskemu družstvu a nie je ani jednou zo strán\nkonania využívaný. Vzhľadom na tieto skutočnosti mala žalovaná za to, že sú v tomto konaní okolnosti\nhodné osobitného zreteľa k tomu, aby ani jednej zo strán konania nebol priznaný nárok na náhradu\ntrov konania. Je nepochybné, že už samotným zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva\nvzniknú obom stranám konania náklady (v podobe povinnosti uhradiť predmetný odvod vyžadovaný\nplatnou právnou úpravou), pričom toto konanie, ako aj tieto náklady vyvolala práve žalobkyňa svojím\nkonaním. V prípade, ak by žalobkyňa netrvala aj napriek argumentácii žalovanej, prečo v podielovom\nspoluvlastníctve zotrvať, nevznikli by žiadnej zo strán nie neprimerané a neúčelné náklady, ale žiadne\nnáklady. Podľa názoru žalovanej nie je možné opomenúť, že v súvislosti s existujúcim podielovým\nspoluvlastníctvom nevznikali žiadnej zo strán konania žiadne náklady, nakoľko predmetný pozemok\nobhospodaruje poľnohospodárske družstvo, ktoré sa o tento pozemok aj stará. Žalovaná bola názoru, že\nkonajúci súd sa s jej argumentáciou týkajúcou sa okolností hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie\nnáhrady trov konania ani jednej zo strán konania, žiadnym spôsobom vyčerpávajúco nevysporiadal\nv napadnutom rozsudku, tak aby o jeho rozhodnutí nemohli byť žiadne pochybnosti, čo spôsobuje\nv tejto časti podľa jej názoru arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Platná právna úprava priznáva\nkonajúcemu súdu výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov konania, ak existujú okolnosti hodné\nosobitného zreteľa, pričom však platná právna úprava ďalej nešpecifikuje, čo tieto okolnosti hodné\nosobitného zreteľa predstavujú. Z tohto dôvodu je potrebné posudzovať okolnosti hodné osobitného\nzreteľa v každej jednej prejednávanej veci osobitne a konkrétne vo vzťahu k danej veci. Žalovaná\npoukázala na odbornú literatúru, podľa ktorej: „Keďže je akcentované nazeranie na použitie § 257 z\npohľadu úspešnej strany, slúži toto ustanovenie na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby\nten kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostal\nnáhradu trov konania, ktoré pri tejto činnosti vynaložil. Ustanovenie § 257 neslúži na zmierňovanie\nalebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie § 257 neodôvodňuje ani fakt,\nže strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila,\nje lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda\ninými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre obe strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho\nkonania a jeho výsledok.“ (Števček, M., FIcová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,\nTomašovič, M.. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s.\n1044 - 1045). Vzhľadom na uvedené mala žalovaná za to, že aplikácia § 257 C.s.p. na prejednávanú\nvec by práve slúžila na odstránenie neprimeranej tvrdosti s ohľadom na snahu žalovanej predísť\nrozdelením dotknutého pozemku práve finančne zaťažujúcej odvodovej povinnosti, naviac pokiaľ\ndotknutý pozemok nie je ani jednou zo strán konania dlhodobo využívaný. Na aplikáciu § 257 C.s.p.\nako predchádzanie neprimeranej tvrdosti výsledku súdneho konania poukázal aj Najvyšší súd SR v\nrozhodnutí sp.zn. 4MCdo/2/2008: „Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania\npredstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie\na náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v\nkonkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za\nktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie\na náhradu trov konania.“ Rovnako Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 6MCdo/5/2011\nuviedol: „...dovolací súd poznamenáva, že v ustanovení (§ 150 ods. 1 O.s.p.) je ustanovené moderačné\nprávo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva\nsúdu možnosť, aby za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu\ntrov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak splnené predpoklady pre priznanie\nnáhrady celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ustanovenia §\n1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na\nzachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak pokiaľ\nmožno spravodlivú ochranu práv, čo aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje.“\nS ohľadom na vyššie uvedené žalovaná vyjadrila názor, že je potrebné na prejednávanú vec aplikovať\n§ 257 C.s.p. a nepriznať ani jednej zo strán konania nárok na náhradu trov konania, s ohľadom na\nodvodovú povinnosť, a teda mala za to, že rozhodnutie konajúceho súdu v napadnutej časti vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia, pričom pri posudzovaní vzniku predmetnej odvodovej povinnosti\n\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mala za to, že rozhodnúť\no náhrade trov konania tak, že konajúci súd zaviazal žalovanú v celom rozsahu uhradiť trovy žalobkyni,\nje nespravodlivé. Žalovaná a priori nebola proti zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva,\navšak s ohľadom na značne vysokú odvodovú povinnosť mala záujem zotrvať v tomto podielovom\nspoluvlastníctve. Po predbežnom názore konajúceho súdu, kedy konajúci súd uviedol, že táto odvodová\npovinnosť nie je okolnosťou hodnou osobitného zreteľa, sa žalovaná pokúšala so žalobkyňou dohodnúť\nna spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva a vec mohla skončiť súdnym zmierom, kedy by\nbol žalobkyni vrátený súdny poplatok v minimálnej výške 50 %, čo však žalobkyňa bezdôvodne odmietla.\nVzhľadom na uvedené mala žalovaná za to, že pokiaľ by aj odvolací súd nerozhodol o náhrade trov\nkonania tak, že ani jednej zo strán konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania, je potrebné a\nspravodlivé, tak aby nedochádzalo k šikanóznemu výkonu práva, aby odvolací súd rozhodol o náhrade\ntrov konania tak, že žalovaná je povinná znášať voči žalobkyni náhradu trov konania maximálne v\nrozsahu 50 %. S ohľadom na tieto skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti\nvýroku o náhrade trov konania zmenil tak, že ani jednej zo strán konania neprizná nárok na náhradu trov\nkonania alebo alternatívne tak, že zaviaže žalovanú uhradiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu\n50 % a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n6. K odvolaniu žalovanej sa žalovaná nevyjadrila.\n7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovanej nie je dôvodné.\n8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n9. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n10. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada\núspechu vo veci. Odvolací súd prihliadajúc na okolnosti prejednávaného prípadu dospel k záveru, že\nsúd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval zásadu úspechu v spore.\nUvedená zásada (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa uplatňuje v sporových konaniach tak,\nže neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej\nstrane vznikli. Procesný úspech v spore sa pritom určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore\na plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo\nveci samej.\n11. Odvolací súd vzhľadom na odvolaciu argumentáciu skúmal, či žalovanou uvádzané skutočnosti\nnemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia\n§ 257 C.s.p. spočívajúcu v nepriznaní trov konania žalobkyni. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza,\nže aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sú naplnené všetky\npredpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné\nosobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná a predpokladá existenciu výnimočných okolností\nprípadu. Odvolací súd poukazuje na to, že dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti\nzákon bližšie nešpecifikuje. Možno ich však zhrnúť ako neprimeranú tvrdosť, majetkové, sociálne,\nosobné a ďalšie pomery strán sporu, okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku, postoj strán pred\nzačatím a v priebehu konania, ich podiel na vzniku a priebehu sporu, povahu (charakter) a okolnosti\nsporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky alebo prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy.\nÚvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy\nzodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu, pričom\nvýnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov/\nstrán konania (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 563/2011, sp. zn. IV. ÚS 226/2011). Nepriznanie\nnáhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z\nrozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči stranám\nsporu, aby neodporovalo dobrým mravom a zmyslom tohto stanovenia je odstraňovať nadmernú tvrdosť\nzákona, ak by rozhodnutie o trovách konania v obvyklom režime ust. § 255 C.s.p. (alebo § 256 ods.\n1 C.s.p.) bolo výnimočne neprimerané či nespravodlivé. Napriek doslovnému zneniu ust. § 257 C.s.p.\nnepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti.\n\n12. Žalovaná považovala za dôvod hodný osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania\nskutočnosť, že zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva vznikli stranám sporu náklady v podobe\nodvodu stanoveného v § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z., že nezapríčinila vedenie\ntohto konania ani vznik týchto nákladov, pričom dotknutý pozemok nebol ani jednou zo strán užívaný.\nTáto skutočnosť bola zároveň dôvodom jej argumentácie v konaní pre zotrvanie v podielovom\nspoluvlastníctve. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal s argumentáciou\nžalovanej proti zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva so záverom, že povinnosť zaplatiť odvod\nza rozdelenie pozemku nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2\nObčianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal aj postojom žalovaných 1/ až 3/ (teraz\niba žalovanej) v priebehu konania, z ktorého vyplynulo, že žalovaní 1/ až 3/ navrhli v rámci mimosúdneho\nvysporiadania spôsob vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním dotknutého pozemku do výlučného\nvlastníctva žalobkyne za odplatu stanovenú znaleckým posudkom, ktorý návrh však následne zmenili a\nnavrhli rozdelenie pozemku, t. j. spôsob, ktorý od počiatku navrhovala žalobkyňa.\n13. Odvolací súd v rámci posudzovania dôvodov pre aplikáciu § 257 C.s.p. dospel k záveru, že\nexistencia povinnosti úhrady odvodu za rozdelenie pozemku nie je dôvodom hodným osobitného\nzreteľa pri rozhodovaní o trovách konania. Ak skutočnosť, že rozdelením pozemku vzniká povinnosť\nzaplatiť zákonom stanovený odvod nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nezrušenie a\nnevyporiadanie spoluvlastníctva (tak ako to správne vyhodnotil súd prvej inštancie), nemôže byť rovnaká\nskutočnosť dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej žalobkyni, ktorá zrušenie\na vyporiadanie spoluvlastníctva iniciovala dôvodne podanou žalobou. So súčasným zohľadnením\nsprávania žalovanej v priebehu konania, ktorá mimosúdne odmietla iný spôsob vyporiadania ako\nrozdelením pozemku (čím by sa mohla vyhnúť zaplateniu odvodu), nemožno vyvodiť ani žiadne iné\ndôvody, pre ktoré by bolo možné aplikovať § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania.\n14. S poukazom na uvedené odvolací súd ustálil, že odvolacia argumentácia žalovanej nebola spôsobilá\nzmeniť správnosť záveru súdu prvej inštancie a odchýliť sa tak od zásady úspechu v spore, nakoľko v\nprejednávanej veci nebol daný dôvod na postup podľa ustanovenia § 257 C.s.p.\n15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo výroku o\ntrovách konania) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.\n16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262\nods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnej žalobkyni proti neúspešnej\nžalovanej s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262\nods. 2 C.s.p. v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktorý vydá súdny úradník.\n17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných\nnáležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa\ndovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "49C/29/2023", "guid": "fa5027e3-e916-40b0-8125-39bcf3f06bd9:ef98dcb5-78fc-4128-b458-76afa1bae239", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5aa594e4-1c21-476d-886f-290a52793183", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 563/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2011 z 8. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-08", "citacie_n": 358, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aa594e4-1c21-476d-886f-290a52793183"}, {"guid": "ussr:53e849de-768f-4631-b28b-bad1acfdfc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53e849de-768f-4631-b28b-bad1acfdfc69"}, {"guid": "9f4ef852-cd32-4c75-98a6-b663fc0b26d2:8a930602-3187-4463-8f42-b62345b5e99a", "ecli": null, "spisova_znacka": "6MCdo/5/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2011 z 17. 1. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9f4ef852-cd32-4c75-98a6-b663fc0b26d2:8a930602-3187-4463-8f42-b62345b5e99a"}], "citovane_v": []}