{"guid": "302716b3-a872-459c-a1c2-0fbef0e35129:d8d61724-064e-414d-871c-b6f4f6d010e2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:2118208634.3", "spisova_znacka": "3CoKR/84/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/84/2023 z 28. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2026, sp. zn. 3CoKR/84/2023, ECLI:SK:KSBA:2026:2118208634.3", "identifikacne_cislo": "2118208634", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Paulína Pacherová", "sudca_id": 853, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-paulina-pacherova-853", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8d61724-064e-414d-871c-b6f4f6d010e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:2118208634.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:2118208634.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:2118208634.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoKR/84/2023\n2118208634\n28. 01. 2026\nJUDr. Paulína Pacherová\nECLI:SK:KSBA:2026:2118208634.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov\nsenátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Deutsche Leasing Slovakia,\nspol. s r.o., so sídlom Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 813 474, právne\nzastúpeného: bnt attorneys-at-law, s.r.o., so sídlom Cintorínska 2333/7, 811 08 Bratislava - mestská\nčasť Staré Mesto, IČO: 35 886 978, proti žalovanému: Mgr. Marcela Turasová, so sídlom Hlavná 6,\n927 01 Šaľa, zn. správcu: S1887, správca úpadcu: Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o.\nv konkurze, so sídlom J. Zigmundíka 1489, 922 03 Vrbové, IČO: 36 269 727, právne zastúpenému:\nAdvokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241\n543, o určenie popretej pohľadávky a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.\nk. 36Cbi/24/2018 - 453 zo dňa 17.03.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36Cbi/24/2018 - 453 zo dňa\n17.03.2022 v napadnutom I. výroku m e n í tak, že určuje, že žalobca je veriteľom vymáhateľných\npohľadávok:\n- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/1 vo výške 3.900,44 eur\ntitulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 30.165,64 eur titulom\nzmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00151,\n- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/2 vo výške 4.668,44 eur\ntitulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 100,-eur titulom zmluvnej\npokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00119,\n- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/3 vo výške 4.102,16 eur\ntitulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 27.447,47 eur titulom\nzmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00034,\n- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/4 vo výške 4.102,16 eur\ntitulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 27.447,47 eur titulom\nzmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00033,\n- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/5 vo výške 5.715,36 eur\ntitulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 33.438,96 eur titulom\nzmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00271,\n- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/6 vo výške 5.715,36 eur\ntitulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 32.248,49 eur titulom\nzmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00259,\n- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/7 vo výške 3.088,32 eur\ntitulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 11.037,34 eur titulom\nzmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00038,\n- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/8 vo výške 3.707,32 eur\ntitulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 13.230,12 eur titulom\nzmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00037,\n\n- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/9 vo výške 9.106,16 eur\ntitulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 57.013,19 eur titulom\nzmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00381,\n- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/10 vo výške 9.106,16 eur\ntitulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 57.013,19 eur titulom\nzmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00380,\n- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/11 vo výške 2.139,64 eur\ntitulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 4.111,25 eur titulom\nzmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00199,\n- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/12 vo výške 6.750,- eur titulom\nneuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 12.756,25 eur titulom zmluvnej\npokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00145,\nv konkurze vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/6/2018 na majetok úpadcu: Bodet &\nHorst mattress ticking Verwaltungs s.r.o. v konkurze, so sídlom J. Zigmundíka 1489, 922 03 Vrbové,\nIČO: 36 269 727.\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36Cbi/24/2018 - 453 zo dňa\n17.03.2022 v súvisiacom II. výroku p o t v r d z u j e .\nIII. Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne po\nprávoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho\núradníka.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 28 ods. 1, § 32 ods. 1,\nods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 9, ods. 14 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoKR“), § 269 ods. 2, § 273 ods. 1, § 392 ods. 2, § 397 zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“), § 35 ods. 1, ods. 2, § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej aj „CSP“), výrokom I. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok\npod poradovými číslami 40/1 - 40/12 titulom istiny v poradí „E“ a titulom zmluvnej pokuty v poradí „D“ v\ntam uvedených výškach a z jednotlivých leasingových zmlúv v konkurze vedenom na majetok úpadcu\nna Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/6/2018. Zároveň súd prvej inštancie výrokom II. priznal\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu\ndňa 19.10.2018 domáhal určenia, že je veriteľom správcom popretých pohľadávok zapísaných v\nzozname pohľadávok pod poradovými číslami 40/1 - 40/12 v konkurze vedenom Okresným súdom\nTrnava pod sp. zn. 36K/6/2018 voči úpadcovi čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a v\nčasti prihlásených neuhradených leasingových splátok aj čo do poradia tak, ako boli prihlásené do\nkonkurzného konania. Žalobca pohľadávky prihlásil súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok,\nktoré vznikli porušením povinností úpadcu pri neplnení leasingových zmlúv. Žalovaný poprel pohľadávky\nžalobcu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a v časti pohľadávok aj čo do poradia. V\nprípade popretého poradia bol správca toho názoru, že pohľadávky uplatnené ako zmluvná pokuta je\nmožné uznať veriteľovi ako podriadené pohľadávky s najnižším poradím. Všetky dokumenty, ktorých\nabsenciu správca namietol v popretí, boli správcovi doručené mailom dňa 11.09.2018. Predmetom\nleasingu boli stroje, pričom sa jednalo o špecifické stroje, ktorých výroba sa začína až po doručení\nobjednávky a výrobné čísla sa nachádzajú v preberacích protokoloch. V čase uzavretia leasingových\nzmlúv stroje ešte neexistovali. Zmluvné pokuty boli uplatnené v súlade s čl. 11.11 Všeobecných\nzmluvných podmienok. Dlžné leasingové splátky sa stali splatnými pred vypovedaním zmlúv. S popretím\nporadia sa žalobca stotožnil a súhlasí s ich zaradením do zoznamu v poradí „D“, t. j. ako podriadené\npohľadávky. Právnym titulom vzniku pohľadávok bolo neplnenie zmluvných povinností leasingového\nnájomcu. Moment vzniku v prípade leasingových splátok je moment, kedy sa jednotlivé splátky stali\nsplatnými a v prípade zmluvných pokút moment ukončenia zmluvy. Na jednotlivé pohľadávky sa\n\nuplatňuje štvorročná premlčacia doba. Všetky leasingové zmluvy boli vypovedané 30.05.2018, a to z\ndôvodu neplatenia pravidelných leasingových splátok.\n3. Žalovaný namietal, že z podanej žaloby nevyplýva právny dôvod vzniku popretých pohľadávok a\nabsentuje časové vymedzenie vzniku pohľadávky, špecifikácia jej výšky a preukázanie, že žalobca\nmá nárok na uspokojenie každej jednej pohľadávky v poradí „E“, ako aj preukázanie, že sa\nnejedná o premlčané pohľadávky. Žalobca nepreukázal oprávnenosť ním uplatnených pohľadávok a\npotrebné doklady doručil správcovi až 11.09.2018, hoci dňa 10.09.2018 uplynula lehota na popieranie.\nTieto doklady nemožno chápať ako doplnenie prihlášky, keďže zákon neumožňuje jej doplnenie.\nŽalovaný namietal, že v leasingových zmluvách absentujú podstatné náležitosti a kúpne zmluvy\nnetvorili súčasť prihlášky. Zároveň bolo nevyhnutné preukázať vlastnícke právo k predmetom leasingu.\nPredmet leasingu bolo potrebné špecifikovať, rovnako bolo potrebné preukázať, ktoré výpovede zmlúv\nžalobca doručoval, teda či vzniklo právo na zmluvnú pokutu. Nakoľko nedošlo k platnému ukončeniu\nleasingových zmlúv, je pohľadávka žalobcu v tejto časti podmienenou. Splátkový kalendár nebol\nsúčasťou prihlášky pohľadávok.\n4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 36Cbi/24/2018 - 369 zo dňa 13.02.2020,\nkeď prvým výrokom zastavil konanie v časti určenia právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti časti\nuplatnených zmluvných pokút (z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom), druhým výrokom\nvyhovel žalobe a tretím výrokom rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Rozsudok bol v napadnutej\nčasti výrokov II. a III. zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/3/2020 zo dňa\n23.02.2021. Výrok o čiastočnom zastavení konania nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2020.\n5. Súd prvej inštancie v napadnutom (druhom) rozsudku uviedol, že žalovaný poprel pohľadávky žalobcu\nz dôvodu neplatnosti leasingových zmlúv, pre absenciu podstatných náležitostí zmlúv - neurčitosť\npredmetu leasingu, nepreukázanie vlastníctva žalobcu k predmetom leasingu v čase uzatvorenia\njednotlivých leasingových zmlúv, absenciu kúpnych zmlúv s výrobcami predmetov leasingu, absenciu\npreberacích protokolov, nepreukázanie doručenia výpovedí z jednotlivých zmlúv a dôvody výpovedí. Súd\nprvej inštancie vyhodnotil popierací prejav žalovaného ako neúčinný, keď v prípade popretia právneho\ndôvodu jednotlivých pohľadávok mal za to, že predmety leasingu sú uvedené v zmluvách dostatočne\nurčito a vlastníctvo k ním bolo preukázané. Právnym základom jednotlivých pohľadávok boli konkrétne\nzmluvy o finančnom leasingu (č. LZC/15/00151, č. LZC/15/00119, č. LZC/15/00034, č. LZC/15/00033,\nč. LZC/15/00271, č. LZC/15/00259, č. LZC/15/00038, č. LZC/15/00037, č. LZC/15/00381, č.\nLZC/15/00380, č. LZC/15/00199 a č. LZC/15/00145). Zmluvné strany nemali žiadne pochybnosti o\nurčitosti predmetu jednotlivých zmlúv. Úpadca si bol vedomý toho, čo mu bolo dané do užívania, a\nto aj s poukazom na čl. 2 bod 2.1 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu (ďalej aj\n„VZP“), z ktorého je zrejmé, že úpadca si sám vyberal dodávateľa predmetu leasingu. Tomu zodpovedalo\nnielen jazykové vyjadrenie predmetov nájmu, ale aj samotné správanie sa strán, kedy obe zmluvné\nstrany plnili svoje záväzky až do vypovedania zmlúv (zmluvy boli platné viac ako štyri roky). Predmety\nleasingu mal súd prvej inštancie preukázané z listinných dôkazov, a to nielen zmlúv, ale najmä z\npotvrdení o dodaní predmetov leasingu/ protokolov o prevzatí predmetu leasingu. Súd prvej inštancie\nmal tak predmety leasingu za určené dostatočne. Požiadavka na detailnejšie vymedzenie predmetov\n(pod hrozbou sankcie neplatnosti zmlúv) by bola prílišným formalizmom. V otázke platnosti leasingových\nzmlúv poukázal tiež na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2007, sp. zn. I. ÚS 243/2007\na IV. ÚS 340/2014, ktorý preferuje výklad v prospech platnosti zmlúv pred výkladom vedúcim k ich\nneplatnosti, keď neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou.\n6. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že listinné dôkazy preukazujú aj nedôvodnosť námietky\nvlastníctva žalobcu vo vzťahu k jednotlivým predmetom nájmu. Žalobca ako kupujúci uzatvoril s\npredávajúcimi/dodávateľmi kúpne zmluvy, za ktoré boli riadne vystavené faktúry. Listinné dôkazy\npreukazujú nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu a správca úpadcu všetky vydal žalobcovi ako\nleasingovej spoločnosti. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že odovzdaním\npredmetov leasingu žalobcovi neuznal vlastnícke právo a jednalo sa iba o konanie s odbornou\nstarostlivosťou za účelom predchádzaniu škody. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tým, že by správca\nkonal s odbornou starostlivosťou tým, že odovzdal zariadenie v hodnote niekoľko stoviek tisíc eur bez\ntoho, aby mal bezpečne preukázané vlastnícke právo a tieto jeho tvrdenia považoval za účelové.\n\n7. Ako dôvodnosť popieracieho prejavu nevidel súd prvej inštancie v námietke absencie splátkového\nkalendára, ktorý síce poskytuje prehľad o počte a výške jednotlivých mesačných splátok a o čiastkových\nnárokoch, ktoré danú splátku tvoria, avšak prípadná absencia kalendára nemá za následok neplatnosť\nleasingových zmlúv. Súd prvej inštancie mal zároveň za to, že žalobca predloženými doručenkami\npreukázal doručenie výpovedí z jednotlivých leasingových zmlúv pred vyhlásením konkurzu. Pokiaľ ide\no dôvod výpovedí, poukázal na čl. 11, body 11.6 a 11.11 VZP, ktoré pripúšťajú ukončenie zmluvy z\nviacerých dôvodov. V danom prípade žalobca vypovedal zmluvy z dôvodu, že úpadca prestal uhrádzať\nleasingové splátky a ich neplatením došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností. Žalovaný\nv konaní nepreukázal, že by neboli splnené podmienky na vypovedanie leasingových zmlúv. Žalovaný\npoprel tiež výšku prihlásených pohľadávok, túto však odôvodnil odkazom na dôvody popretia právneho\ndôvodu vzniku pohľadávok a nepopieral správnosť výpočtu výšky pohľadávok. Keďže súd prvej inštancie\nposúdil vypovedanie všetkých leasingových zmlúv za platné a doručenie výpovedí leasingových zmlúv\nza preukázané, popretie výšky prihlásených pohľadávok nebolo opodstatnené. Žalobca sa v žalobe\nnedomáhal určenia, že je veriteľom úrokov z omeškania, preto aj námietka o neurčitosti vyčíslenia úrokov\nz omeškania nie je dôvodná. Čo sa týka sumy omeškaných splatných leasingových splátok a výšky\nzmluvnej pokuty (ako súčtu zvyšných nesplatných leasingových splátok), súd prvej inštancie uviedol,\nže tieto žalobca vyčíslil pri každej leasingovej zmluve v súlade s príslušným splátkovým kalendárom.\nV rámci popretia vymáhateľnosti pohľadávok žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko nie je\nzrejmé, kedy sa úpadca dostal do omeškania. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie leasingových\nsplátok splatných v období od 05.02.2018 do 05.05.2018, resp. 15.05.2018. Pohľadávky si prihlásil\nprihláškou dňa 10.07.2018. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že si svoje pohľadávky uplatnil\npred uplynutím štvorročnej premlčacej doby, a preto aj popretie vymáhateľnosti pohľadávok vyhodnotil\nako nedôvodné. V prípade popretia poradia, toto bolo popreté z dôvodu, že všetky pohľadávky boli\nprihlásené ako zmluvná pokuta, a teda im patrí poradie podriadenosti. Súd prvej inštancie sa však\nstotožnil so žalobcom, že žalobca si prihlásil pohľadávky jednak ako nároky zo splatných nezaplatených\nsplátok jednotlivých leasingových zmlúv a tiež ako nároky zo zmluvnej pokuty. V popise pohľadávok\nžalobca jednotlivé nároky dostatočne rozlíšil. V prípade popretia poradia pri pohľadávkach z titulu\nzmluvnej pokuty, aj žalobca uznal poradie D. V prípade poradia pohľadávok z nezaplatených splatných\nleasingových splátok, v ich prípade je popretie poradia nedôvodné a správne sa budú uspokojovať v\nporadí E. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe (zohľadniac čiastočné späťvzatie žaloby). O trovách\nkonania rozhodol v zmysle zásady úspechu a tiež s ohľadom na otázku procesného zavinenia zastavenia\nčasti konania. Na základe takéhoto posúdenia dospel k záveru, že úspech žalobcu predstavuje 85,74 %\na úspech žalovaného 14,25 %. Vzhľadom k uvedenému priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 71,49 %.\n8. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalovaný v celom rozsahu, a to z dôvodov uvedených\nv § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný nesúhlasí so závermi súdu, keď má za to, že argumentácia\nsúdu prvej inštancie o určitosti predmetu leasingu je v priamom rozpore s § 37 OZ. Požiadavka\nriadnej špecifikácie je nevyhnutná aj z dôvodu, že ide o typ nepomenovanej zmluvy, zároveň ide o\nprenechanie veci vo vlastníctve tretej osobe, čo so sebou nesie riziká. Úpadca si bol vedomý toho,\nže užíva bližšie nešpecifikovaný predmet leasingu, to však neznamená, že sa spoliehal na odborné\nznalosti leasingového prenajímateľa. Posudzovanie platnosti zmluvy bolo úlohou súdu. Úpadca nemusel\nmať vedomosť o tom, že zmluva je neplatná. Za znenie a obsah zmluvy zodpovedal žalobca. Tvrdenie\nsúdu, že požiadavka na presnejšie označenie by predstavovala prílišný formalizmus, tak nemôže obstáť.\nAkákoľvek leasingová zmluva musí určitým a nezameniteľným spôsobom špecifikovať predmet leasingu.\nSúd sa zároveň nevysporiadal s tým, že žalobca nikdy nenadobudol vlastnícke právo k neurčeným\npredmetom leasingu, a teda nemal vecné právo k predmetom nájmu. Súd mal byť schopný určiť, kedy\na na základe akého právneho úkonu takéto vecné právo žalobca získal. Z listinných dôkazov v spise\ntakéto právo nevyplýva a na cudzojazyčné dokumenty nie je možné prihliadať. Žalobca ani v jednom\nprípade nepreukázal úhradu kúpnej ceny za predmety nájmu, nie je preto zrejmé, akými úvahami sa\nsúd prvej inštancie riadil. Súd prvej inštancie nad rámec skutkových tvrdení žalobcu poukázal na čl. 3\nVZP a konštatoval, že úpadca bol oprávnený prevziať predmet leasingu priamo od dodávateľa. Postup\nsúdu je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti. Odvolateľ sa nestotožnil ani s poukazom súdu prvej\ninštancie na skutočnosť, že by správca nekonal s odbornou starostlivosťou, ak zariadenia v hodnote\nniekoľko stoviek tisíc eur odovzdal žalobcovi. Súd prvej inštancie nepozná konkurzný spis a nevie\nposúdiť konanie správcu, ale iba vyjadruje svoje domnienky. Správca neuznal vlastnícke právo a nebolo\nani preukázané, že by zariadenia vydal správca, ale tieto si žalobca sám odobral z priestorov úpadcu.\nSprávca iba predchádzal riziku vzniku škody. Ak by dané veci zapísal do súpisu, hoci by ich vlastníkom\n\nbol žalobca, mohol žalobcovi spôsobiť škodu. Zároveň hodnota strojov by v priebehu excindačného\nkonania devalvovala a v prípade úspechu správcu by ich hodnota predstavovala pravdepodobne\nhodnotu šrotu. Je zrejmé, že žalobca si predmetné stroje odobral a speňažil v podstatne vyššej sume,\nako by to bolo o niekoľko rokov speňažené správcom v konkurze. Súd sa nevysporiadal s tým, že\npohľadávky žalobcu sú sporné, okrem právneho dôvodu aj ich výška. Správcom zistená výška bola\n0,- eur. Ak žalobca nepreukáže svoje vlastnícke právo, je zrejmé, že speňažoval majetok, ku ktorému\nnemal vecné právo a ním získané prostriedky z predaja budú patriť do podstaty úpadcu. Správca\npreto preveruje existenciu pohľadávok. Súd prvej inštancie mal dať odpoveď na to, kedy žalobca získal\nvlastnícke právo k zariadeniam. Odvolateľ v neposlednom rade namietal neurčitosť a nevykonateľnosť\nvýroku napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie ako právny dôvod uviedol, že určuje o. i.\npohľadávky titulom istiny. Istina nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky a takýto výrok nemôže\nbyť podkladom pre zistenie pohľadávok žalobcu. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.\n9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a uviedol, že argumentácia žalovaného o\nneplatnosti leasingových zmlúv pre neurčitosť predmetu nájmu je absurdá. Žalobca sa stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozsudku. Obom zmluvným stranám bolo zrejmé, čo bolo predmetom\nuzatváraných leasingových zmlúv, pričom neexistovali medzi nimi o tom žiadne pochybnosti. Právny\nformalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno akceptovať, nakoľko zasahujú do\nzmluvnej slobody strán. Priorita výkladu zmlúv je v prospech platnosti, nie neplatnosti zmlúv. Súd\nprvej inštancie sa podrobne zaoberal argumentáciou žalovaného a po vykonanom dokazovaní dospel\nk záveru o preukázaní vlastníckeho práva k jednotlivým zariadeniam, pričom prihliadal na vôľu strán.\nPožiadavky žalovaného na vymedzenie predmetu leasingu sú nerealizovateľné. Inak by vôbec nebolo\nmožné uzatvárať zmluvy na predmety, ktoré sa vyrábajú a predávajú hromadne. V danom prípade je\npotrebné použiť zdravý rozum a základné právne princípy. K námietke odvolateľa, že sú uzatvorené\ndve zmluvy na dva totožné predmety, žalobca uviedol, že žalovaný poukázal na dve zmluvy uzatvorené\nv jeden deň, ktoré však majú rôzne čísla. Zároveň sa jednalo o zmluvy, kde k uzatvoreniu došlo pri\nodovzdaní predmetu. Tvrdenia odvolateľa o nepreukázaní vlastníckeho práva rovnako nemá oporu vo\nvykonanom dokazovaní. Súd sa s týmito tvrdeniami v rozsudku vysporiadal. Žalobca tiež poukázal\nna skutočnosť, že na platnosť leasingovej zmluvy sa ani nevyžaduje, aby prenajímateľ bol vlastníkom\npredmetu leasingu. Leasingové zmluvy predstavujú kombináciu kúpnej a nájomnej zmluvy. Vec môže\nprenajať aj jej držiteľ odlišný od vlastníka. Dokonca postačuje, ak dispozičné oprávnenie prenajímateľ\nzíska v čase začatia prenájmu. Na základe leasingovej zmluvy mal žalobca povinnosť umožniť úpadcovi\npo určitý čas užívanie predmetu leasingu a následne mal povinnosť previesť na neho vlastnícke právo.\nŽalobca si riadne plnil svoje povinnosti a bolo jeho povinnosťou zabezpečiť si vlastnícke právo v čase,\nkedy ho mal previesť na úpadcu. V danom prípade však žalobca bol vlastníkom predmetov leasingu,\nako to ustálil aj súd prvej inštancie, hoci týmto vlastníkom ani nemusel byť. Žalobca nesúhlasí s tvrdením\nžalovaného, že výrok rozsudku je neurčitý. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\npotvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.\n10. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu a opätovne sa vyjadril k neurčitosti predmetov leasingových\nzmlúv s tým, že v prípade neplatnosti leasingových zmlúv by bol právny dôvod vzniku pohľadávok\núplne odlišný. Užívanie predmetov leasingu neznamená platnosť zmlúv. Akákoľvek leasingová zmluva\nmusí určitým a nezameniteľným spôsobom špecifikovať predmet leasingu. Súd prvej inštancie sa\nnevysporiadal dostatočným spôsobom s absolútnou neplatnosťou leasingových zmlúv spočívajúcej v\nskutočnosti, že žalobca nikdy nenadobudol vlastnícke právo k predmetom leasingu, a to napriek tomu,\nže to žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal. Z listín v spise nevyplýva, že by žalobca mal takéto\nvecné právo v čase uzatvorenia leasingových zmlúv. Na vyriešenie tejto spornej otázky nepostačuje\npoukázať len na súbor listín predložených žalobcom bez poukazu na konkrétny právny titul. V ostatnej\nčasti žalovaný odkázal na svoje odvolanie.\n11. Ďalšie vyjadrenia strán v konaní neboli podané.\n12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 196a ZoKR po preskúmaní obsahu spisu a\nnapadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379 a § 380\nCSP) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie nariadil vo veci, s poukazom na\n§ 385 ods. 1 CSP, pojednávanie, na ktorom umožnil stranám vyjadriť sa k odvolacej námietke týkajúcej\n\nsa špecifikácie právneho dôvodu pohľadávok 1/ - 12/ v časti neuhradených splatných leasingových\nsplátok z jednotlivých leasingových zmlúv, ktoré boli v napadnutom rozsudku uvedené ako „titulom\nistiny“. Vo zvyšku odvolania a tam uplatnených odvolacích dôvodov a odvolacej argumentácie, boli\npísomné vyjadrenia strán dostatočné a odvolacie pojednávanie vo vzťahu k nim nebolo nariadené.\n13. Právny zástupca žalobcu na odvolacom pojednávaní zotrval v celom rozsahu na svojich písomných\na ústnych vyjadreniach a predložených dôkazoch. Z obsahu žaloby a žalobného petitu vyplýva, že\nsi pohľadávky uplatnil titulom leasingových zmlúv. Pojem istina vo výroku rozsudku je odstrániteľnou\nnesprávnosťou, ktorú môže odvolací súd zmeniť. Podstata sporu spočíva v posúdení popieracieho\nprejavu, pričom z obsahu prihlášky a zo žaloby nesporne vyplýva právny dôvod prihlásených\npohľadávok. Vymedzenie pohľadávok bolo dostatočné a správne.\n14. Právny zástupca žalovaného sa na odvolacom pojednávaní pridŕžal podaného odvolania a\npredložených vyjadrení a listinných dôkazov. Má za to, že žalobca nešpecifikoval právny titul\nprihlásených pohľadávok. V incidenčnom spore sa dokazovanie koncentruje na určenie, či popierací\nprejav obstojí a nie na skúmanie vzťahu medzi žalobcom a úpadcom. Istina nie je právny dôvod vzniku\npohľadávok, ktoré môžu vznikať len zo zmluvných alebo mimozmluvných vzťahov. Takýto vzťah nebol\nžalobcom ani v samotnej žalobe špecifikovaný a nebolo o ňom rozhodnuté ani súdom prvej inštancie v\nnapadnutom výroku. Neskoršia špecifikácia je oneskorená. Žalovaný preto trvá na odvolacom návrhu.\n15. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n16. V prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá, ten má právo domáhať sa na súde tzv. incidenčnou\nžalobou v incidenčnom konaní určenia „popretej“ pohľadávky. Uvedené incidenčné konanie je bežné\nsporové konanie vyvolané konkurzom, ktoré začína doručením incidenčnej žaloby na príslušný súd.\nIncidenčnú žalobu podáva popretý veriteľ, a to voči dlžníkovi. Incidenčné konanie je svojou povahou\nurčovacie konanie, v ktorom sa popretý veriteľ pozitívne domáha určenia svojej prihlásenej popretej\npohľadávky.\n17. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017 (R63/2017) uviedol, že:\nKonkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré\nsprávca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok.\nÚčelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu\nzodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.\n18. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia pohľadávok zapísaných v\nzozname pohľadávok pod poradovými číslami 40/1 - 40/12 (v texte aj pohľadávky č. 1/ - 12/). Pohľadávky\nsi žalobca prihlásil prihláškou zo dňa 10.07.2018 (č. l. 30 spisu) v konkurze vedenom na majetok úpadcu\nBodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o. v konkurze, ktorý bol vyhlásený Okresným súdom\nTrnava pod sp. zn. 36K/6/2018. Prihlásené pohľadávky žalobcu poprel správca v zákonnej lehote (č.\nl. 10 spisu).\n20. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym stavom zisteným súdom prvej inštancie v otázke\nurčenia pohľadávok 1/ - 12/ s výnimkou určenia právneho dôvodu časti istiny predstavujúcej neuhradené\nsplatné leasingové splátky. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s popieracím prejavom\nsprávcu k jednotlivým pohľadávkam. Odvolateľom uvádzané dôvody nie sú schopné spochybniť\nnapadnuté rozhodnutie, okrem odvolacej námietky právneho dôvodu uvedeného vo výroku napadnutého\nrozsudku ako „titulom istiny“, ktorú odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú.\n21. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi\npohľadávka, t. j. skutkové okolnosti, z ktorých je možné usudzovať na existenciu pohľadávky.\nPodľa právneho dôvodu vzniku pohľadávky posúdi správca oprávnenosť prihlásenej pohľadávky a jej\nvymáhateľnosť a prípadne aj súd v incidenčnom konaní (ak je podaná incidenčná žaloba).\n\n22. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v prípade neuhradených splatných leasingových\nsplátok vo výroku rozsudku nesprávne špecifikoval právny dôvod ako „titulom istiny“, a to napriek\ntomu, že žalobca v podanej žalobe vymedzil jednotlivé pohľadávky v zhode s prihláškou tak, že v\nčasti sa jednalo o neuhradené splatné leasingové splátky a v časti o zmluvné pokuty. Odvolací súd\npreto konštatoval dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného vo vzťahu k neurčitosti a nevykonateľnosti\nnapadnutého I. výroku, ktorý namietal nesprávnosť petitu v označení právneho dôvodu zistených\npohľadávok ako „istina“, čo má podľa žalovaného dopad na vykonateľnosť petitu a následné uspokojenie\nv konkurze. Naplnenie odvolacích dôvodov videl odvolací súd v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda v\nuvedenej nesprávnej špecifikácii právneho dôvodu pohľadávok vo výroku v časti „istina“, ktorý pojem\nnezodpovedá tomu, ako žalobca svoje pohľadávky špecifikoval nielen v prihláške, ale najmä v žalobe.\nTakto vymedzený právny dôvod nekorešponduje s právnym dôvodom uvedeným žalobcom v prihláške\npohľadávok, ktoré boli popreté správcom a ani žalobcom uplatnených pohľadávok v žalobe.\n23. Odvolateľom uvádzané ostatné odvolacie dôvody nie sú schopné spochybniť napadnuté\nrozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v otázke určitosti\npredmetu jednotlivých leasingových zmlúv, ktoré závery súdu prvej inštancie vychádzali\nz listinných dôkazov predložených žalobcom v konaní. Žalovaný namietal cudzojazyčnosť\njednotlivých listín. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalobca predložil súdu preklad\njednotlivých listín a tieto boli doručené žalovanému (č. l. 360 spisu) prostredníctvom právneho\nzástupcu žalovaného dňa 16.12.2019 (č. l. 362 spisu). Námietka žalovaného v súvislosti s\ncudzojazyčnými listinami je preto nedôvodná. Súd prvej inštancie správne vychádzal z leasingových\nzmlúv (LZC/15/00151, LZC/15/00119, LZC/15/00034, LZC/15/00033, LZC/14/00271, LZC/14/00259,\nLZC/14/00038, LZC/14/00037, LZC/13/00381, LZC/13/00380, LZC/13/00199, LZC/13/00145) a\npotvrdení o dodaní predmetov leasingu, resp. protokolov o prevzatí predmetu leasingu (Potvrdenie o\ndodaní predmetu leasingu k LZC/15/00163-č.l. 317, k LZC/15/00034-č.l. 328, k LZC/15/00033-č.l. 336,\nk LZC/14/00271-č.l. 342, Protokol o prevzatí predmetu leasingu pre spätný leasing k LZC/14/00259-č.l.\n81, k LZC/13/00381-č.l. 347, k LZC/13/00380-č.l.352, k LZC/13/00199-č.l. 53, k LZC/13/00145-č.l. 354\nspisu). Súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmluvách č. LZC/15/00151, LZC/15/0034, LZC/15/0033,\nLZC/14/00271, LZC/14/00259, LZC/13/00381, LZC/13/00380, LZC/13/00199, boli uvedené priamo\nvýrobné čísla predmetov nájmu. Odvolací súd má v súlade so závermi súdu prvej inštancie za to,\nže z listinných dôkazov predložených žalobcom je predmet jednotlivých leasingových zmlúv určený\npostačujúco a dostatočne určito.\n24. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil aj otázku vlastníckeho\npráva, pričom správne vychádzal z listinných dôkazov (leasingových zmlúv, protokolov o prevzatí, resp.\npotvrdení o dodaní). Rovnako správne súd prvej inštancie podporne poukázal aj na skutočnosť, že\npredmety leasingu boli vydané leasingovej spoločnosti počas konkurzu. Je potrebné uviesť, že správca\npredmetný majetok nezapísal do súpisu majetku úpadcu a o tento sa neprihlásil ani žiadny iný subjekt.\nV neposlednom rade žalobca predložil ako listinné dôkazy aj výpisy z účtu ako doklady o úhrade\nk jednotlivým predmetom leasingu (zo dňa 19.03.2013-č.l. 48, zo dňa 26.03.2013-č.l. 53-54, zo dňa\n05.12.2014-č.l. 60, zo dňa 14.11.2013-č.l. 77, zo dňa 16.09.2014-č.l. 82, zo dňa 18.09.2014-č.l. 82-83,\nzo dňa 29.10.2014-č.l. 88). Súd prvej inštancie preto správne poukázal aj na výpisy z účtu ako na\nlistiny preukazujúce vlastníctvo predmetov leasingu. K tvrdeniu správcu, že ak by vedel, že predmety\nleasingu patria úpadcovi, tieto by zapísal do súpisu majetku, odvolací súd len v krátkosti uvádza, že\npredmetom určovacej žaloby je posúdenie dôvodnosti popieracieho prejavu správcu. Odvolací súd\nuvádza, že správca spochybňuje platnosť zmlúv, ktorých neplatnosť netvrdil ani úpadca, pričom účelom\npopieracieho prejavu správcu nie je nahradiť zmluvnú voľnosť strán. Súd prvej inštancie popierací\nprejav správcu posúdil ako nedôvodný na základe vykonaného dokazovania a odvolací súd sa s\njeho závermi stotožnil. Dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu tak nevylučujú žalované\npohľadávky žalobcu z uspokojenia v konkurze.\n25. Podľa odvolacieho súdu neboli v danom prípade splnené podmienky na potvrdenie napadnutého I.\nvýroku (pre nesprávnosť vymedzenia právneho dôvodu vzniku časti pohľadávok) a ani na jeho zrušenie\na vrátenie veci súdu prvej inštancie (a to aj s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o druhé rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie v predmetnom spore). Z hľadiska vecnej správnosti po právnom posúdení veci preto\npristúpil odvolací súd s ohľadom na § 388 CSP k zmene napadnutého I. výroku rozsudku súdu prvej\ninštancie a v prípade pohľadávok, ktoré súd prvej inštancie určil „titulom istiny“, zmenil právny dôvod\ntak, že sa jedná o pohľadávky určené titulom neuhradených splatných leasingových splátok.\n\n26. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že neušlo jeho pozornosti, že v napadnutom rozsudku došlo k\nchybe v písaní v prípade označenia časti leasingových zmlúv, čo by v zásade zakladalo dôvod na vydanie\nopravného uznesenia, avšak s ohľadom na skutočnosť, že odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého I.\nvýroku rozsudku, v zmenenom výroku odvolací súd jednotlivé čísla leasingových zmlúv uviedol v zhode\nso žalobným návrhom, ako aj s ohľadom na listinné dôkazy, ktoré preukazujú označenie jednotlivých\nleasingových zmlúv (prihláška a samotné leasingové zmluvy).\n27. Pokiaľ ide o závislý II. výrok napadnutého rozsudku, tento zostal zmenou napadnutého I. výroku\nnedotknutý, nakoľko zmena rozsudku v meritórnom I. výroku nemala žiadny vplyv na správnosť záverov\nvýroku o trovách prvoinštančného konania a trovách odvolacieho konania (pozn.: predchádzajúceho\nodvolacieho konania). Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súvisiacom\nII. výroku ako vecne správny potvrdil.\n28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že titulom úspechu ich náhradu priznal žalobcovi\nvoči žalovanému v plnom rozsahu, keďže vecná nesprávnosť I. výroku, vo vzťahu ku ktorej vzhliadol\nodvolanie žalovaného dôvodným, neovplyvnila úspešnosť žalobcu vo vzťahu k celkovému nároku, ktorý\nsi uplatnil podanou žalobou. Žalobca mal v odvolaní iba nepatrný neúspech. Zároveň odvolací súd\nuvádza, že okolnosť, ktorá viedla odvolací súd k zmene napadnutého I. výroku rozsudku súdu prvej\ninštancie, bola vecou konajúceho súdu, a preto ju nemožno považovať za neúspech žalobcu, t. j. nemala\nvplyv na úspech žalobcu v spore a ani ním nebola vyvolaná.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36Cbi/24/2018", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2014 z 19. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-19", "citacie_n": 533, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:955c1640-a008-4995-b3a8-c522e0189cef"}, {"guid": "f3eed5d9-9d3d-4339-a5a2-fd732e29214a:8954e193-242d-4ef8-8547-6283668d44ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1", "spisova_znacka": "3Obdo/70/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 z 29. 1. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-01-29", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1"}, {"guid": "46484bd1-8fd9-4d8e-9e9f-d4affd0c2127:be80b380-6679-4e16-b059-2c30e3540fab", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Cob/3/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/3/2020 z 27. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-10-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/46484bd1-8fd9-4d8e-9e9f-d4affd0c2127:be80b380-6679-4e16-b059-2c30e3540fab"}], "citovane_v": []}