{"guid": "f43338ba-ecc2-40f1-8638-4188261e7567:7fdd4b3d-54d3-4ae7-9714-ea294e156f12", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:2126200523.1", "spisova_znacka": "3Cob/28/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/28/2026 z 31. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2026, sp. zn. 3Cob/28/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:2126200523.1", "identifikacne_cislo": "2126200523", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Štefan Zelenák", "sudca_id": 336, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-stefan-zelenak-336", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7fdd4b3d-54d3-4ae7-9714-ea294e156f12", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:2126200523.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:2126200523.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:2126200523.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/28/2026\n2126200523\n31. 03. 2026\nMgr. Štefan Zelenák\nECLI:SK:KSBA:2026:2126200523.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu\nJUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci navrhovateľov: X/ U.. J. D., E.\nX.XX.XXXX, I. Za G. XX/XX, XXX XX D. E. B., 2/ ITK, s.r.o., Hlavná ulica 109/208, 919 24 Križovany nad\nDudváhom, IČO: 36 265 624, proti odporcovi: Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. (skrátený názov:\nTAVOS, a.s.), Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, IČO: 36 252 484, práv zast.: Michal Mrva - advokátska\nkancelária, s.r.o. (skrátený názov: MM-AK, s.r.o.), Trenčianska 38, 821 09 Bratislava, IČO: 50 145 860,\no nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu\nTrnava č.k. 36Cb/6/2026-23 zo dňa 28.1.2026, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/6/2026-23 zo dňa 28.1.2026\npotvrdzuje .\nII. Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia zákazu odporcovi vstupovať na pozemky\nnavrhovateľa 1, parc. č. XXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území D. E. B., aj\nprostredníctvom osôb konajúcich v jeho mene, a vykonávať na nich akékoľvek zásahy, najmä výkopové\npráce a zásahy do kanalizačnej prípojky a potrubia, vrátane obmedzenia alebo prerušenia odvádzania\nodpadových vôd, a to až do právoplatného skončenia veci samej. Zároveň sa domáhali obmedzenia\nzásahov odporcu v prípade bezprostrednej havárie len na nevyhnutný rozsah, pri súčasnej povinnosti\nbezodkladne informovať navrhovateľa 1/ o dôvode a rozsahu zásahu, minimalizovať škodu a uviesť\ndotknuté povrchy do pôvodného stavu v lehote troch pracovných dní. Súčasne sa domáhali uloženia\nzákazu odporcovi prerušiť alebo obmedziť odvádzanie odpadových vôd z prevádzky navrhovateľa 2/ z\ndôvodu sporu o vyúčtovanie, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.\n2. Navrhovatelia odôvodnili návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že navrhovateľ 1/ je\nvlastníkom pozemkov parc. č. XXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území D.\nE. B., ako aj stavieb nachádzajúcich sa v areáli, pričom navrhovateľ 2/ na týchto nehnuteľnostiach\nvykonáva výrobnú činnosť. Odporca podľa ich tvrdení nemá k uvedeným pozemkom žiadny právny titul.\nUviedli, že prevádzka navrhovateľa 2/ je logisticky závislá od prístupu do areálu cez vjazd pri bráne a\npriľahlé spevnené plochy, pričom zásah odporcu má smerovať práve do týchto priestorov (pred bránou,\npri múre alebo v úseku medzi nimi), teda do miest nevyhnutných pre vjazd a pohyb vozidiel. Odporca\npritom presnú lokalizáciu ani termín plánovaného zásahu nešpecifikoval, čo podľa navrhovateľov zvyšuje\nriziko jeho bezprostredného vykonania bez možnosti predchádzania škode inak než súdnou ochranou.\nNavrhovatelia poukázali na to, že na pozemku navrhovateľa 1/ sa nachádzajú kanalizačné rúry uložené\nbez jeho vedomia a súhlasu, na ktoré bolo poukázané po haváriách v rokoch 2017 a 2021, pričom ich\numiestnenie je v bezprostrednej blízkosti stavby. Zároveň uviedli, že odporca v písomnej komunikácii\nv súvislosti so sporom o vyúčtovanie deklaroval, že v prípade odstúpenia od zmluvy dôjde k zrušeniu\n\nodberného miesta a odkopaniu kanalizačnej prípojky, čo podľa nich predstavuje reálnu hrozbu fyzického\nzásahu do ich majetku a prevádzky. Podľa navrhovateľov by vykonanie výkopových prác, rozkopanie\nspevnených plôch alebo zásahy do kanalizačnej prípojky viedli k vzniku priamej majetkovej škody, ako\naj k okamžitému obmedzeniu alebo znemožneniu prístupu do areálu. Vzhľadom na charakter výroby\nnavrhovateľa 2/, ktorá je viazaná na dodávky pre automobilový priemysel s krátkymi dodacími lehotami,\nby takéto obmedzenie mohlo viesť k okamžitej nemožnosti plniť záväzky voči odberateľom, s následkami\nv podobe zmluvných sankcií, straty dôvery a reputačnej ujmy, ktoré by nebolo možné odstrániť ani\ndodatočnou náhradou škody. Navrhovatelia zdôraznili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže\nhrozí vznik ťažko napraviteľných následkov, pričom navrhované neodkladné opatrenie považujú za\nprimerané, keďže nesmeruje k rozhodnutiu vo veci samej, ale len k dočasnej ochrane pred zásahom.\nV prípade bezprostrednej havárie pripustili zásah odporcu, avšak len v nevyhnutnom rozsahu a za\npodmienok minimalizácie škody, informovania navrhovateľa v 1/ a následného uvedenia dotknutých\npovrchov do pôvodného stavu\n3. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 , ods. 2, § 328 ods. 1 C.s.p. Po\npreskúmaní a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených navrhovateľmi a s poukazom na citované\nzákonné ustanovenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie sú splnené predpoklady na nariadenie\nneodkladného opatrenia.\n4. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie návrhu tým, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného\nopatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil jednak dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má\nposkytnúť ochrana, ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie,\npričom miera osvedčenia musí zodpovedať naliehavosti situácie. Uviedol, že navrhovatelia síce osvedčili\nexistenciu svojich práv, a to vlastnícke právo navrhovateľa 1/ k dotknutým pozemkom a užívacie\nprávo navrhovateľa 2/, avšak neosvedčili, že tieto práva sú porušené alebo bezprostredne ohrozené\nspôsobom odôvodňujúcim nariadenie neodkladného opatrenia. Súd poukázal na to, že právny vzťah\nmedzi navrhovateľom 2/ a odporcom má zmluvný základ v zmluve o odvádzaní odpadových vôd, ako\naj v zákone č. 442/2002 Z. z., ktoré upravujú oprávnenia a povinnosti odporcu ako prevádzkovateľa\nverejnej kanalizácie, vrátane práva vstupovať na dotknuté pozemky, vykonávať nevyhnutné zásahy, ako\naj za splnenia zákonných podmienok prerušiť alebo obmedziť odvádzanie odpadových vôd. Zdôraznil,\nže navrhovatelia sa návrhom domáhajú uloženia zákazu výkonu oprávnení, ktoré odporcovi vyplývajú\npriamo zo zákona a zo zmluvy, pričom súd nie je oprávnený tieto zákonné oprávnenia v konaní o\nneodkladnom opatrení obmedziť alebo vylúčiť. Súčasne konštatoval, že tvrdená hrozba zásahu zo\nstrany odporcu je viazaná na možnosť uplatnenia jeho práv v dôsledku omeškania navrhovateľa 2/\ns úhradou stočného, pričom ide o zákonnú možnosť, nie povinnosť odporcu, a k zásahu ani nemusí\ndôjsť. Súd ďalej uviedol, že právna úprava aj zmluva poskytujú navrhovateľom dostatočnú ochranu,\nkeď ukladajú odporcovi povinnosť vykonávať zásahy tak, aby nespôsobil škodu, a po ich ukončení\nuviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu, prípadne nahradiť vzniknutú škodu. Navrhovatelia zároveň\nmôžu vzniku tvrdenej hrozby predísť splnením svojich zmluvných povinností. Za tejto situácie súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov ani hrozba\nnenahraditeľnej ujmy, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol\n5. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Navrhovatelia v odvolaní\nnamietali nesprávnosť napadnutého uznesenia v celom rozsahu, a to z dôvodu nesprávnych skutkových\nzistení, nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nesprávneho vyhodnotenia naliehavosti. Uviedli,\nže odporca nepreukázal žiadny právny titul, ktorý by ho oprávňoval zasahovať do parcely č. XXX/\nX, keď nebolo preukázané existujúce vecné bremeno, zmluvný vzťah, vyvlastnenie ani iný právny\ndôvod na zásah do vlastníckeho práva. Poukázali pritom na stanovisko katastrálneho odboru, podľa\nktorého na predmetnej parcele nie je evidovaná žiadna stavba, z čoho vyvodzovali, že nemožno\nautomaticky aplikovať režim § 20 a § 32 zákona č. 442/2002 Z. z., keďže tieto ustanovenia sa\nvzťahujú len na riadne existujúcu a zákonne zriadenú verejnú kanalizáciu. V tejto súvislosti zdôraznili,\nže odporca nepreukázal ani existenciu právoplatného kolaudačného rozhodnutia vzťahujúceho sa na\npredmetnú parcelu, pričom bez preukázania, že kanalizačná stavba bola na tejto konkrétnej parcele\nriadne legalizovaná, nemožno podľa ich názoru priznať odporcovi zákonné oprávnenia vstupu na cudzí\npozemok. Namietali, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje odporcu a súd sa s týmito zásadnými\nnámietkami nijako nevysporiadal, čím došlo k procesnému pochybeniu. Vo vzťahu k navrhovateľovi 2/\nuviedli, že súd sa nezaoberal právnou otázkou spôsobu určenia množstva odvádzaných odpadových\nvôd, keď podľa § 5 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 397/2003 Z. z. je možné dohodnúť aj iný spôsob určenia\nmnožstva, než je meranie určeným meradlom. Zdôraznili, že spôsob určenia množstva na základe\n\nmotohodín bol medzi stranami dlhodobo dohodnutý a akceptovaný, a preto nejde o obchádzanie zákona.\nNamietali tiež, že nejde o prípad neplnenia povinností, ale o spor o metodiku výpočtu, ktorý podľa ich\nnázoru nezakladá omeškanie a nemôže viesť k uplatneniu sankčných oprávnení odporcu. K otázke\nnaliehavosti uviedli, že odporca deklaroval možnosť zásahu bez určenia konkrétneho termínu, čím\nsú navrhovatelia vystavení permanentnej hrozbe zásahu do ich práv. Zdôraznili, že práve neurčitosť\nčasu zásahu zakladá naliehavosť potreby súdnej ochrany, keďže v prípade realizácie zásahu by došlo\nk zásahu do vlastníckeho práva, k narušeniu prevádzky a k vzniku škody, pričom následná ochrana\nby bola oneskorená a neúčinná. Záverom navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a\nvec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil tak, že nariadi neodkladné\nopatrenie spočívajúce v zákaze vstupu odporcu na predmetnú parcelu a zákaze vykonávať zásahy do\nkanalizačného potrubia až do právoplatného skončenia veci samej.\n6. Navrhovatelia v doplnení odvolania poukázali na nové skutočnosti, ktoré nastali po vydaní\nnapadnutého uznesenia, a ktoré podľa ich názoru zásadne menia posúdenie naliehavosti potreby\ndočasnej úpravy pomerov. Uviedli, že odporca listom zo dňa 23.02.2026, vydaným v súvislosti s faktúrou,\nvýslovne deklaroval, že v prípade neuhradenia pohľadávky do 26.02.2026 môže pristúpiť k prerušeniu\nodvádzania odpadových vôd, odstúpeniu od zmluvy, ako aj k fyzickému zásahu spočívajúcemu v\nodkopaní kanalizačnej prípojky. Podľa navrhovateľov tak nejde už o hypotetickú možnosť zásahu,\nale o konkrétnu, bezprostrednú a časovo viazanú hrozbu. Zdôraznili, že uvedená hrozba je viazaná\nna konkrétny termín a obsahuje aj konkrétny spôsob realizácie zásahu, čím sa kvalitatívne mení\nskutkový stav oproti tomu, ktorý bol predmetom posúdenia súdu prvej inštancie. Zároveň predložili\ngeodetické zameranie, ktorým má byť osvedčené, že kanalizačné vedenie, ktorého sa hrozba zásahu\ntýka, sa nachádza na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X v katastrálnom území D. E. B., vo vlastníctve\nnavrhovateľa v 1/. Na základe uvedeného navrhovatelia opätovne zdôraznili, že zásah odporcu je\ndeklarovaný v časovom horizonte niekoľkých dní a jeho následky by boli okamžité a ťažko napraviteľné,\npričom bez poskytnutia dočasnej súdnej ochrany by sa ochrana ich práv stala iluzórnou, keďže by\nnastúpila až po vykonaní zásahu.\n7. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov vyjadril v podaní zo dňa 18.3.2026, v ktorom uviedol,\nže sa stotožňuje s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a navrhol ho potvrdiť ako vecne\nsprávne. Uviedol, že navrhovateľ 1/ dlhodobo uplatňuje voči odporcovi nedôvodné a šikanózne nároky\nprostredníctvom podaní adresovaných súdom a iným orgánom verejnej moci, pričom sa domáha\nochrany práv, ktoré podľa názoru odporcu neexistujú. K veci samej odporca uviedol, že v rámci\nvnútorného auditu zistil nesúlad viacerých zmlúv o odvádzaní odpadových vôd s platnou právnou\núpravou, a to najmä v prípadoch producentov odvádzajúcich odpadové vody prostredníctvom tlakovej\nkanalizácie. Poukázal na to, že pôvodne dohodnutý spôsob merania množstva odpadových vôd podľa\ntzv. motohodín nezodpovedal požiadavkám vyhlášky č. 397/2003 Z. z., a preto pristúpil k zmene\nspôsobu fakturácie tak, aby bol v súlade s právnymi predpismi. V prípade producentov s vlastným\nvodným zdrojom, medzi ktorých patrí aj navrhovateľ 1/, podľa odporcu nie je možné spoľahlivo určovať\nmnožstvo odpadových vôd podľa spotreby vody, a preto je namieste postup podľa § 5 ods. 2 písm.\nb) vyhlášky č. 397/2003 Z. z., teda určenie množstva podľa smerných čísel spotreby vody. Odporca\nzdôraznil, že dohoda o určovaní množstva odpadových vôd na základe motohodín bola v rozpore s\nprávnymi predpismi, a teda v tejto časti neplatná, pričom právna úprava umožňuje takúto neplatnú časť\nnahradiť zákonným režimom. Argumentáciu navrhovateľov o zmluvnej voľnosti v tomto smere označil za\nnedôvodnú s tým, že zmluvná autonómia je limitovaná kogentnou právnou úpravou. Súčasne uviedol,\nže nemá povinnosť osadiť meradlá na vlastné vodné zdroje producentov, keďže takáto povinnosť mu\nzo zákona nevyplýva a takýto postup by bol technicky aj ekonomicky neúčelný. Ďalej uviedol, že\nnavrhovateľ 1/ od okamihu zmeny spôsobu fakturácie neuhrádza platby za odvádzanie odpadových\nvôd, hoci tieto odpadové vody naďalej produkuje, a preto bol vyzvaný na úhradu dlžných súm pod\nhrozbou odpojenia. Zároveň poukázal na to, že navrhovateľ 1/ sa už v inom konaní vedenom na\nOkresnom súde Trnava domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v súvislosti s touto otázkou, pričom\naj tento návrh bol zamietnutý. Vo vzťahu k samotnému predmetu tohto konania odporca zdôraznil,\nže právo vstupovať na cudzie nehnuteľnosti a vykonávať nevyhnutné zásahy mu vyplýva priamo zo\nzákona č. 442/2002 Z. z., pričom toto oprávnenie nie je podmienené existenciou vecného bremena.\nK námietke absencie kolaudačného rozhodnutia uviedol, že ak by verejná kanalizácia nebola riadne\nskolaudovaná, navrhovatelia by na ňu vôbec nemohli byť pripojení, pričom v tejto súvislosti poukázal\naj na svoju prevádzkovú zmluvu s obcou Križovany nad Dudváhom a uviedol, že v prípade potreby\nvie doložiť príslušné kolaudačné rozhodnutia. Odporca ďalej poukázal na to, že navrhovatelia sa v\ntomto konaní domáhajú uloženia zákazu výkonu oprávnení, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona a zo\nzmluvy, a že neodkladným opatrením nemožno obmedziť výkon zákonných oprávnení prevádzkovateľa\n\nverejnej kanalizácie. Zdôraznil, že prípadné prerušenie odvádzania odpadových vôd alebo zásah\ndo kanalizačnej prípojky predstavujú zákonom predvídaný následok porušenia povinnosti uhrádzať\nstočné, pričom navrhovatelia 1/ a 2/ môžu tejto situácii predísť úhradou dlžných súm. V súvislosti s\npodmienkami nariadenia neodkladného opatrenia odporca uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ neosvedčili\nexistenciu nároku, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana, ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov,\nkeďže ochranu svojich práv môžu dosiahnuť aj inými právnymi prostriedkami a tvrdený zásah môžu\nodvrátiť splnením svojich zmluvných povinností. Navrhované neodkladné opatrenie by podľa odporcu\npredstavovalo neprimeraný a neopodstatnený zásah do jeho práv. Z uvedených dôvodov odporca\nnavrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal\nodvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez\nnariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s\ndôvodmi odvolania navrhovateľov, vyjadrením odporcu, dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu\nnie je dôvodné.\n9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo\nvykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\n12. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené\npodmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\n13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n14. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n15. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa\nvyžaduje okamžitý´ zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí´\nujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ\nmusí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť\nskutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude\nohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré\nspôsobuje navrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný,\nale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.\nOsvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností,\nktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu\npriložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca\ntým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie\nvyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.\n16. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého\nstavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o\nosvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.\nReálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v\nsúvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov\nna nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane\nhodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana.\nSúd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva,\nnakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín.\n17.\nOsvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje\nnajvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri\ndokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš\npravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú\nochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci\nnie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú\n\ncelkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie\nprávneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd\nviazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v\ndôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi\nsporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný osvedčenému porušeniu jeho práv\na právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).\n18. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav,\npokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,\na keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho\ndôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd\nopakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie.\nZároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľov 1/ a 2/ nenachádza\ndôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani\ntvrdenia odporcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe zrušenia uznesenia, ktorým bol\nzamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.\n19. V zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia\nuvádza, že navrhovatelia 1/ a 2/ v konaní neosvedčili splnenie základnej podmienky pre nariadenie\nneodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.\n20. Zo skutkových tvrdení navrhovateľov, ako aj z nimi predložených listín, nevyplýva existencia\ntakej konkrétnej, bezprostrednej a reálne hroziacej ujmy, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu\nformou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nemožno vydať len na základe všeobecných\nalebo hypotetických tvrdení o možnom budúcom zásahu, ale len vtedy, ak je potreba dočasnej úpravy\npomerov skutočne naliehavá a osvedčená konkrétnymi okolnosťami prípadu. Súdna prax pritom ustálila,\nže nepostačuje abstraktná možnosť vzniku škody alebo ujmy, ale musí ísť o reálne a bezprostredné\nohrozenie práva. Rovnako platí, že pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nje rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia, a týmto procesným prostriedkom nemožno reagovať\nna stav, ktorý ešte nenastal a ktorého vznik je len predpokladaný. V danom prípade navrhovatelia\nneosvedčili, že by odporca mal konať mimo rámca svojich zákonných oprávnení alebo že by jeho postup\nsmeroval k zjavne protiprávnemu zásahu. Samotné upozornenie odporcu na možnosť uplatnenia práv\nvyplývajúcich zo zákona a zo zmluvného vzťahu preto nemožno považovať za bezprostrednú hrozbu\nzásahu odôvodňujúcu nariadenie neodkladného opatrenia.\n21. Navrhovatelia 1/ a 2/ nemôžu zo svojho nesúhlasu so zmenou spôsobu určovania množstva\nodvádzaných odpadových vôd, resp. so zmenou spôsobu fakturácie, vyvodzovať oprávnenie\njednostranne si neplniť svoje povinnosti vyplývajúce priamo zo zákona, najmä povinnosť uhrádzať\nodplatu za poskytované služby. Zo samotných tvrdení navrhovateľov vyplýva, že faktúry vystavené\nodporcom neuhradili, hoci odpadové vody do kanalizácie prevádzkovanej odporcom naďalej odvádzajú.\nPodľa § 28 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je producent\nodpadových vôd povinný zabezpečiť ich odvádzanie verejnou kanalizáciou a uhrádzať za túto službu\nstočné. Súčasne § 5 vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z. z., ktorou\nsa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva\nvypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového\nodtoku a o smerných číslach spotreby vody upravuje spôsob určenia množstva odvádzaných\nodpadových vôd, pričom pripúšťa viaceré zákonné metódy jeho určenia. Navrhovatelia však v konaní\nneosvedčili, že by odporca určoval množstvo odvádzaných odpadových vôd spôsobom odporujúcim\nuvedeným ustanoveniam. Za tejto situácie nemožno ich nesúhlas s aplikovaným spôsobom určenia\nmnožstva považovať za dôvod na neplnenie povinností ani za okolnosť odôvodňujúcu poskytnutie\nneodkladnej súdnej ochrany. Spor o správnosť výkladu a aplikácie právnych predpisov je predmetom\nkonania vo veci samej, nie dôvodom na zásah formou neodkladného opatrenia.\n22. Odvolací súd považuje za podstatné aj to, že navrhovatelia sa domáhajú nariadenia neodkladného\nopatrenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, avšak v návrhu ani v odvolaní\nnekonkretizovali, akého nároku sa budú v tomto konaní domáhať, resp. čo má byť jeho predmetom.\nAbsencia takejto konkretizácie znemožňuje posúdiť, či navrhované neodkladné opatrenie má vecnú\nsúvislosť s budúcim meritórnym rozhodnutím, ako aj to, či je jeho nariadenie vôbec potrebné na\nzabezpečenie účelu konania vo veci samej, najmä či má zabrániť zmareniu alebo sťaženiu výkonu\nbudúceho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie v takomto prípade musí mať vzťah ku konkrétnemu\nnároku, ktorého ochrany sa navrhovatelia domáhajú alebo mienia domáhať. Účelom neodkladného\nopatrenia nie je vytvárať dočasný stav bez väzby na budúce meritórne rozhodnutie ani suplovať samotné\n\nrozhodnutie vo veci samej. Neodkladné opatrenie preto nemôže slúžiť ako prostriedok na predbežné\n„vyriešenie“ sporu medzi stranami bez toho, aby bol riadne vymedzený nárok, ktorý má byť predmetom\nmeritórneho posúdenia. Za situácie, keď navrhovatelia nevymedzili konkrétny nárok, ktorého sa mienia\ndomáhať vo veci samej, je zrejmé, že nemohli osvedčiť ani bezprostrednú hrozbu jeho ohrozenia. Nie\nje tak možné dospieť k záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Samotná skutočnosť, že výkon\nzákonných a zmluvných oprávnení odporcu môže mať pre navrhovateľov nepriaznivé dôsledky, na\ntomto závere nič nemení, keďže ide o dôsledok legitímneho výkonu práva, ktorý nemožno bez ďalšieho\nkvalifikovať ako protiprávny zásah odôvodňujúci poskytnutie dočasnej súdnej ochrany.\n23. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie,\ndospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ návrhu navrhovateľov\nna nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, nakoľko v konaní neboli osvedčené základné\npredpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu\nprvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s\n§ 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že odporcovi priznal voči navrhovateľom nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom\nna ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny\núradník.\n25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36Cb/6/2026", "guid": "e88f5b35-1910-493e-85e4-4e371a69996d:4beef1a5-80cb-4669-a750-0201c5d94dd5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}