Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/28/2026 z 31. 3. 2026 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2026, sp. zn. 3Cob/28/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:2126200523.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/28/2026 | ECLI:SK:KSBA:2026:2126200523.1 | 2026-03-31 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7fdd4b3d-54d3-4ae7-9714-ea294e156f12 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:2126200523.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 3Cob/28/2026 2126200523 31. 03. 2026 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2026:2126200523.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci navrhovateľov: X/ U.. J. D., E. X.XX.XXXX, I. Za G. XX/XX, XXX XX D. E. B., 2/ ITK, s.r.o., Hlavná ulica 109/208, 919 24 Križovany nad Dudváhom, IČO: 36 265 624, proti odporcovi: Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. (skrátený názov: TAVOS, a.s.), Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, IČO: 36 252 484, práv zast.: Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o. (skrátený názov: MM-AK, s.r.o.), Trenčianska 38, 821 09 Bratislava, IČO: 50 145 860, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/6/2026-23 zo dňa 28.1.2026, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/6/2026-23 zo dňa 28.1.2026 potvrdzuje . II. Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia zákazu odporcovi vstupovať na pozemky navrhovateľa 1, parc. č. XXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území D. E. B., aj prostredníctvom osôb konajúcich v jeho mene, a vykonávať na nich akékoľvek zásahy, najmä výkopové práce a zásahy do kanalizačnej prípojky a potrubia, vrátane obmedzenia alebo prerušenia odvádzania odpadových vôd, a to až do právoplatného skončenia veci samej. Zároveň sa domáhali obmedzenia zásahov odporcu v prípade bezprostrednej havárie len na nevyhnutný rozsah, pri súčasnej povinnosti bezodkladne informovať navrhovateľa 1/ o dôvode a rozsahu zásahu, minimalizovať škodu a uviesť dotknuté povrchy do pôvodného stavu v lehote troch pracovných dní. Súčasne sa domáhali uloženia zákazu odporcovi prerušiť alebo obmedziť odvádzanie odpadových vôd z prevádzky navrhovateľa 2/ z dôvodu sporu o vyúčtovanie, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Navrhovatelia odôvodnili návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že navrhovateľ 1/ je vlastníkom pozemkov parc. č. XXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území D. E. B., ako aj stavieb nachádzajúcich sa v areáli, pričom navrhovateľ 2/ na týchto nehnuteľnostiach vykonáva výrobnú činnosť. Odporca podľa ich tvrdení nemá k uvedeným pozemkom žiadny právny titul. Uviedli, že prevádzka navrhovateľa 2/ je logisticky závislá od prístupu do areálu cez vjazd pri bráne a priľahlé spevnené plochy, pričom zásah odporcu má smerovať práve do týchto priestorov (pred bránou, pri múre alebo v úseku medzi nimi), teda do miest nevyhnutných pre vjazd a pohyb vozidiel. Odporca pritom presnú lokalizáciu ani termín plánovaného zásahu nešpecifikoval, čo podľa navrhovateľov zvyšuje riziko jeho bezprostredného vykonania bez možnosti predchádzania škode inak než súdnou ochranou. Navrhovatelia poukázali na to, že na pozemku navrhovateľa 1/ sa nachádzajú kanalizačné rúry uložené bez jeho vedomia a súhlasu, na ktoré bolo poukázané po haváriách v rokoch 2017 a 2021, pričom ich umiestnenie je v bezprostrednej blízkosti stavby. Zároveň uviedli, že odporca v písomnej komunikácii v súvislosti so sporom o vyúčtovanie deklaroval, že v prípade odstúpenia od zmluvy dôjde k zrušeniu odberného miesta a odkopaniu kanalizačnej prípojky, čo podľa nich predstavuje reálnu hrozbu fyzického zásahu do ich majetku a prevádzky. Podľa navrhovateľov by vykonanie výkopových prác, rozkopanie spevnených plôch alebo zásahy do kanalizačnej prípojky viedli k vzniku priamej majetkovej škody, ako aj k okamžitému obmedzeniu alebo znemožneniu prístupu do areálu. Vzhľadom na charakter výroby navrhovateľa 2/, ktorá je viazaná na dodávky pre automobilový priemysel s krátkymi dodacími lehotami, by takéto obmedzenie mohlo viesť k okamžitej nemožnosti plniť záväzky voči odberateľom, s následkami v podobe zmluvných sankcií, straty dôvery a reputačnej ujmy, ktoré by nebolo možné odstrániť ani dodatočnou náhradou škody. Navrhovatelia zdôraznili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže hrozí vznik ťažko napraviteľných následkov, pričom navrhované neodkladné opatrenie považujú za primerané, keďže nesmeruje k rozhodnutiu vo veci samej, ale len k dočasnej ochrane pred zásahom. V prípade bezprostrednej havárie pripustili zásah odporcu, avšak len v nevyhnutnom rozsahu a za podmienok minimalizácie škody, informovania navrhovateľa v 1/ a následného uvedenia dotknutých povrchov do pôvodného stavu 3. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 , ods. 2, § 328 ods. 1 C.s.p. Po preskúmaní a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených navrhovateľmi a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. 4. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie návrhu tým, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil jednak dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, pričom miera osvedčenia musí zodpovedať naliehavosti situácie. Uviedol, že navrhovatelia síce osvedčili existenciu svojich práv, a to vlastnícke právo navrhovateľa 1/ k dotknutým pozemkom a užívacie právo navrhovateľa 2/, avšak neosvedčili, že tieto práva sú porušené alebo bezprostredne ohrozené spôsobom odôvodňujúcim nariadenie neodkladného opatrenia. Súd poukázal na to, že právny vzťah medzi navrhovateľom 2/ a odporcom má zmluvný základ v zmluve o odvádzaní odpadových vôd, ako aj v zákone č. 442/2002 Z. z., ktoré upravujú oprávnenia a povinnosti odporcu ako prevádzkovateľa verejnej kanalizácie, vrátane práva vstupovať na dotknuté pozemky, vykonávať nevyhnutné zásahy, ako aj za splnenia zákonných podmienok prerušiť alebo obmedziť odvádzanie odpadových vôd. Zdôraznil, že navrhovatelia sa návrhom domáhajú uloženia zákazu výkonu oprávnení, ktoré odporcovi vyplývajú priamo zo zákona a zo zmluvy, pričom súd nie je oprávnený tieto zákonné oprávnenia v konaní o neodkladnom opatrení obmedziť alebo vylúčiť. Súčasne konštatoval, že tvrdená hrozba zásahu zo strany odporcu je viazaná na možnosť uplatnenia jeho práv v dôsledku omeškania navrhovateľa 2/ s úhradou stočného, pričom ide o zákonnú možnosť, nie povinnosť odporcu, a k zásahu ani nemusí dôjsť. Súd ďalej uviedol, že právna úprava aj zmluva poskytujú navrhovateľom dostatočnú ochranu, keď ukladajú odporcovi povinnosť vykonávať zásahy tak, aby nespôsobil škodu, a po ich ukončení uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu, prípadne nahradiť vzniknutú škodu. Navrhovatelia zároveň môžu vzniku tvrdenej hrozby predísť splnením svojich zmluvných povinností. Za tejto situácie súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov ani hrozba nenahraditeľnej ujmy, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol 5. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Navrhovatelia v odvolaní namietali nesprávnosť napadnutého uznesenia v celom rozsahu, a to z dôvodu nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nesprávneho vyhodnotenia naliehavosti. Uviedli, že odporca nepreukázal žiadny právny titul, ktorý by ho oprávňoval zasahovať do parcely č. XXX/ X, keď nebolo preukázané existujúce vecné bremeno, zmluvný vzťah, vyvlastnenie ani iný právny dôvod na zásah do vlastníckeho práva. Poukázali pritom na stanovisko katastrálneho odboru, podľa ktorého na predmetnej parcele nie je evidovaná žiadna stavba, z čoho vyvodzovali, že nemožno automaticky aplikovať režim § 20 a § 32 zákona č. 442/2002 Z. z., keďže tieto ustanovenia sa vzťahujú len na riadne existujúcu a zákonne zriadenú verejnú kanalizáciu. V tejto súvislosti zdôraznili, že odporca nepreukázal ani existenciu právoplatného kolaudačného rozhodnutia vzťahujúceho sa na predmetnú parcelu, pričom bez preukázania, že kanalizačná stavba bola na tejto konkrétnej parcele riadne legalizovaná, nemožno podľa ich názoru priznať odporcovi zákonné oprávnenia vstupu na cudzí pozemok. Namietali, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje odporcu a súd sa s týmito zásadnými námietkami nijako nevysporiadal, čím došlo k procesnému pochybeniu. Vo vzťahu k navrhovateľovi 2/ uviedli, že súd sa nezaoberal právnou otázkou spôsobu určenia množstva odvádzaných odpadových vôd, keď podľa § 5 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 397/2003 Z. z. je možné dohodnúť aj iný spôsob určenia množstva, než je meranie určeným meradlom. Zdôraznili, že spôsob určenia množstva na základe motohodín bol medzi stranami dlhodobo dohodnutý a akceptovaný, a preto nejde o obchádzanie zákona. Namietali tiež, že nejde o prípad neplnenia povinností, ale o spor o metodiku výpočtu, ktorý podľa ich názoru nezakladá omeškanie a nemôže viesť k uplatneniu sankčných oprávnení odporcu. K otázke naliehavosti uviedli, že odporca deklaroval možnosť zásahu bez určenia konkrétneho termínu, čím sú navrhovatelia vystavení permanentnej hrozbe zásahu do ich práv. Zdôraznili, že práve neurčitosť času zásahu zakladá naliehavosť potreby súdnej ochrany, keďže v prípade realizácie zásahu by došlo k zásahu do vlastníckeho práva, k narušeniu prevádzky a k vzniku škody, pričom následná ochrana by bola oneskorená a neúčinná. Záverom navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby ho zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze vstupu odporcu na predmetnú parcelu a zákaze vykonávať zásahy do kanalizačného potrubia až do právoplatného skončenia veci samej. 6. Navrhovatelia v doplnení odvolania poukázali na nové skutočnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia, a ktoré podľa ich názoru zásadne menia posúdenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov. Uviedli, že odporca listom zo dňa 23.02.2026, vydaným v súvislosti s faktúrou, výslovne deklaroval, že v prípade neuhradenia pohľadávky do 26.02.2026 môže pristúpiť k prerušeniu odvádzania odpadových vôd, odstúpeniu od zmluvy, ako aj k fyzickému zásahu spočívajúcemu v odkopaní kanalizačnej prípojky. Podľa navrhovateľov tak nejde už o hypotetickú možnosť zásahu, ale o konkrétnu, bezprostrednú a časovo viazanú hrozbu. Zdôraznili, že uvedená hrozba je viazaná na konkrétny termín a obsahuje aj konkrétny spôsob realizácie zásahu, čím sa kvalitatívne mení skutkový stav oproti tomu, ktorý bol predmetom posúdenia súdu prvej inštancie. Zároveň predložili geodetické zameranie, ktorým má byť osvedčené, že kanalizačné vedenie, ktorého sa hrozba zásahu týka, sa nachádza na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X v katastrálnom území D. E. B., vo vlastníctve navrhovateľa v 1/. Na základe uvedeného navrhovatelia opätovne zdôraznili, že zásah odporcu je deklarovaný v časovom horizonte niekoľkých dní a jeho následky by boli okamžité a ťažko napraviteľné, pričom bez poskytnutia dočasnej súdnej ochrany by sa ochrana ich práv stala iluzórnou, keďže by nastúpila až po vykonaní zásahu. 7. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov vyjadril v podaní zo dňa 18.3.2026, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a navrhol ho potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že navrhovateľ 1/ dlhodobo uplatňuje voči odporcovi nedôvodné a šikanózne nároky prostredníctvom podaní adresovaných súdom a iným orgánom verejnej moci, pričom sa domáha ochrany práv, ktoré podľa názoru odporcu neexistujú. K veci samej odporca uviedol, že v rámci vnútorného auditu zistil nesúlad viacerých zmlúv o odvádzaní odpadových vôd s platnou právnou úpravou, a to najmä v prípadoch producentov odvádzajúcich odpadové vody prostredníctvom tlakovej kanalizácie. Poukázal na to, že pôvodne dohodnutý spôsob merania množstva odpadových vôd podľa tzv. motohodín nezodpovedal požiadavkám vyhlášky č. 397/2003 Z. z., a preto pristúpil k zmene spôsobu fakturácie tak, aby bol v súlade s právnymi predpismi. V prípade producentov s vlastným vodným zdrojom, medzi ktorých patrí aj navrhovateľ 1/, podľa odporcu nie je možné spoľahlivo určovať množstvo odpadových vôd podľa spotreby vody, a preto je namieste postup podľa § 5 ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 397/2003 Z. z., teda určenie množstva podľa smerných čísel spotreby vody. Odporca zdôraznil, že dohoda o určovaní množstva odpadových vôd na základe motohodín bola v rozpore s právnymi predpismi, a teda v tejto časti neplatná, pričom právna úprava umožňuje takúto neplatnú časť nahradiť zákonným režimom. Argumentáciu navrhovateľov o zmluvnej voľnosti v tomto smere označil za nedôvodnú s tým, že zmluvná autonómia je limitovaná kogentnou právnou úpravou. Súčasne uviedol, že nemá povinnosť osadiť meradlá na vlastné vodné zdroje producentov, keďže takáto povinnosť mu zo zákona nevyplýva a takýto postup by bol technicky aj ekonomicky neúčelný. Ďalej uviedol, že navrhovateľ 1/ od okamihu zmeny spôsobu fakturácie neuhrádza platby za odvádzanie odpadových vôd, hoci tieto odpadové vody naďalej produkuje, a preto bol vyzvaný na úhradu dlžných súm pod hrozbou odpojenia. Zároveň poukázal na to, že navrhovateľ 1/ sa už v inom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v súvislosti s touto otázkou, pričom aj tento návrh bol zamietnutý. Vo vzťahu k samotnému predmetu tohto konania odporca zdôraznil, že právo vstupovať na cudzie nehnuteľnosti a vykonávať nevyhnutné zásahy mu vyplýva priamo zo zákona č. 442/2002 Z. z., pričom toto oprávnenie nie je podmienené existenciou vecného bremena. K námietke absencie kolaudačného rozhodnutia uviedol, že ak by verejná kanalizácia nebola riadne skolaudovaná, navrhovatelia by na ňu vôbec nemohli byť pripojení, pričom v tejto súvislosti poukázal aj na svoju prevádzkovú zmluvu s obcou Križovany nad Dudváhom a uviedol, že v prípade potreby vie doložiť príslušné kolaudačné rozhodnutia. Odporca ďalej poukázal na to, že navrhovatelia sa v tomto konaní domáhajú uloženia zákazu výkonu oprávnení, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona a zo zmluvy, a že neodkladným opatrením nemožno obmedziť výkon zákonných oprávnení prevádzkovateľa verejnej kanalizácie. Zdôraznil, že prípadné prerušenie odvádzania odpadových vôd alebo zásah do kanalizačnej prípojky predstavujú zákonom predvídaný následok porušenia povinnosti uhrádzať stočné, pričom navrhovatelia 1/ a 2/ môžu tejto situácii predísť úhradou dlžných súm. V súvislosti s podmienkami nariadenia neodkladného opatrenia odporca uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ neosvedčili existenciu nároku, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana, ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže ochranu svojich práv môžu dosiahnuť aj inými právnymi prostriedkami a tvrdený zásah môžu odvrátiť splnením svojich zmluvných povinností. Navrhované neodkladné opatrenie by podľa odporcu predstavovalo neprimeraný a neopodstatnený zásah do jeho práv. Z uvedených dôvodov odporca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania navrhovateľov, vyjadrením odporcu, dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné. 9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý´ zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí´ ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje navrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. 16. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva, nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. 17. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 18. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľov 1/ a 2/ nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia odporcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe zrušenia uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 19. V zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza, že navrhovatelia 1/ a 2/ v konaní neosvedčili splnenie základnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. 20. Zo skutkových tvrdení navrhovateľov, ako aj z nimi predložených listín, nevyplýva existencia takej konkrétnej, bezprostrednej a reálne hroziacej ujmy, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nemožno vydať len na základe všeobecných alebo hypotetických tvrdení o možnom budúcom zásahu, ale len vtedy, ak je potreba dočasnej úpravy pomerov skutočne naliehavá a osvedčená konkrétnymi okolnosťami prípadu. Súdna prax pritom ustálila, že nepostačuje abstraktná možnosť vzniku škody alebo ujmy, ale musí ísť o reálne a bezprostredné ohrozenie práva. Rovnako platí, že pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia, a týmto procesným prostriedkom nemožno reagovať na stav, ktorý ešte nenastal a ktorého vznik je len predpokladaný. V danom prípade navrhovatelia neosvedčili, že by odporca mal konať mimo rámca svojich zákonných oprávnení alebo že by jeho postup smeroval k zjavne protiprávnemu zásahu. Samotné upozornenie odporcu na možnosť uplatnenia práv vyplývajúcich zo zákona a zo zmluvného vzťahu preto nemožno považovať za bezprostrednú hrozbu zásahu odôvodňujúcu nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Navrhovatelia 1/ a 2/ nemôžu zo svojho nesúhlasu so zmenou spôsobu určovania množstva odvádzaných odpadových vôd, resp. so zmenou spôsobu fakturácie, vyvodzovať oprávnenie jednostranne si neplniť svoje povinnosti vyplývajúce priamo zo zákona, najmä povinnosť uhrádzať odplatu za poskytované služby. Zo samotných tvrdení navrhovateľov vyplýva, že faktúry vystavené odporcom neuhradili, hoci odpadové vody do kanalizácie prevádzkovanej odporcom naďalej odvádzajú. Podľa § 28 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je producent odpadových vôd povinný zabezpečiť ich odvádzanie verejnou kanalizáciou a uhrádzať za túto službu stočné. Súčasne § 5 vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody upravuje spôsob určenia množstva odvádzaných odpadových vôd, pričom pripúšťa viaceré zákonné metódy jeho určenia. Navrhovatelia však v konaní neosvedčili, že by odporca určoval množstvo odvádzaných odpadových vôd spôsobom odporujúcim uvedeným ustanoveniam. Za tejto situácie nemožno ich nesúhlas s aplikovaným spôsobom určenia množstva považovať za dôvod na neplnenie povinností ani za okolnosť odôvodňujúcu poskytnutie neodkladnej súdnej ochrany. Spor o správnosť výkladu a aplikácie právnych predpisov je predmetom konania vo veci samej, nie dôvodom na zásah formou neodkladného opatrenia. 22. Odvolací súd považuje za podstatné aj to, že navrhovatelia sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, avšak v návrhu ani v odvolaní nekonkretizovali, akého nároku sa budú v tomto konaní domáhať, resp. čo má byť jeho predmetom. Absencia takejto konkretizácie znemožňuje posúdiť, či navrhované neodkladné opatrenie má vecnú súvislosť s budúcim meritórnym rozhodnutím, ako aj to, či je jeho nariadenie vôbec potrebné na zabezpečenie účelu konania vo veci samej, najmä či má zabrániť zmareniu alebo sťaženiu výkonu budúceho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie v takomto prípade musí mať vzťah ku konkrétnemu nároku, ktorého ochrany sa navrhovatelia domáhajú alebo mienia domáhať. Účelom neodkladného opatrenia nie je vytvárať dočasný stav bez väzby na budúce meritórne rozhodnutie ani suplovať samotné rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné opatrenie preto nemôže slúžiť ako prostriedok na predbežné „vyriešenie“ sporu medzi stranami bez toho, aby bol riadne vymedzený nárok, ktorý má byť predmetom meritórneho posúdenia. Za situácie, keď navrhovatelia nevymedzili konkrétny nárok, ktorého sa mienia domáhať vo veci samej, je zrejmé, že nemohli osvedčiť ani bezprostrednú hrozbu jeho ohrozenia. Nie je tak možné dospieť k záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Samotná skutočnosť, že výkon zákonných a zmluvných oprávnení odporcu môže mať pre navrhovateľov nepriaznivé dôsledky, na tomto závere nič nemení, keďže ide o dôsledok legitímneho výkonu práva, ktorý nemožno bez ďalšieho kvalifikovať ako protiprávny zásah odôvodňujúci poskytnutie dočasnej súdnej ochrany. 23. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, nakoľko v konaní neboli osvedčené základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že odporcovi priznal voči navrhovateľom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).