{"guid": "bbddc19d-1bf9-4cfd-8756-4090bc83b374:11398637-bd38-47e2-975e-f8bac87c5a8f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:2221201408.4", "spisova_znacka": "5Cob/49/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/49/2025 z 31. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. augusta 2026, sp. zn. 5Cob/49/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:2221201408.4", "identifikacne_cislo": "2221201408", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Malichová", "sudca_id": 395, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-malichova-395", "datum_vydania": "2026-08-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11398637-bd38-47e2-975e-f8bac87c5a8f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:2221201408.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:2221201408.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:2221201408.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/49/2025\n2221201408\n31. 08. 2026\nJUDr. Blanka Malichová\nECLI:SK:KSBA:2026:2221201408.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členov\nsenátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a Mgr. Jany Brídzikovej v právnej veci žalobcu: FARDOUS\nPARTNERS správcovská, k.s., so sídlom kancelárie Skalná 7622/9, Bratislava, IČO: 48 002 381, správca\nkonkurznej podstaty: AL Agroservis, s.r.o. v konkurze, so sídlom Vydrany 1093, IČO: 36 280 208, proti\nžalovanému: Pozemkové spoločenstvo Dolná Potôň, so sídlom Dolná Potôň 399, IČO: 42 298 636,\nprávne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Silvia Bernáthová, s.r.o., so sídlom Hlavná 28/7, Dunajská\nStreda, IČO: 36 720 771, o určenie právnej skutočnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Dunajská Streda č. k. 17Cb/18/2021 - 258 zo dňa 11. októbra 2023 v spojení s opravným\nuznesením č. k. 17Cb/18/2021 - 304 zo dňa 24. februára 2025, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 17Cb/18/2021 - 258 zo dňa\n11. októbra 2023 v spojení s opravným uznesením č. k. 17Cb/18/2021 - 304 zo dňa 24. februára 2025\np o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému súd proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100%.\nodôvodnenie:\n1. Prvým výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie žalobu zamietol, druhým výrokom zrušil\nv celom rozsahu neodkladné opatrenie vydané uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k.\n17Cb/18/2021-65 zo dňa 24.08.2021 v znení jeho opravného uznesenia č.k. 17Cb/18/2021-108 zo dňa\n15.02.2022, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/21/2022-118 zo\ndňa 30.03.2022 a tretím výrokom priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1, § 12 a § 13 zákona č. 504/2003\nZ.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o\nzmene niektorých zákonov (ďalej aj „zák. č. 504/2003 Z.z.“), § 663 a nasl. zákona č. 40/1964 Občiansky\nzákonník (ďalej aj „OZ“) a zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj „zák. č.\n97/2013 Z.z.“).\n2. V odôvodnení rozsudku konštatoval nespornosť skutkových tvrdení medzi stranami sporu ohľadom\nuzavretia zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov, t.j. na ornú pôdu č. AL/14/3, dňa 15.12.2014\nmedzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom na dobu určitú, od 01.11.2014\ndo 31.10.2020, na základe ktorej žalovaný v súlade s príslušnými ust. zák. č. 504/2003 Z.z. prenechal\nžalobcovi do dočasného odplatného užívania nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto sporu, zapísané na\nlistoch vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX,\nč. XXXX, vedených Katastrálnym odborom Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálne územie\nR. U., G. G. U., v celkovej výmere 64,3594 ha, za ročné nájomné vo výške 200,- eur/ha. Konštatoval\n\nvčasné doručenie návrhu novej nájomnej zmluvy zo strany žalobcu žalovanému ako prenajímateľovi\ndňa 14.08.2020, t.j. v zákonnej lehote najneskôr dva mesiace pred uplynutím času, na ktorý bol nájom\ndohodnutý [(do 31.10.2020), (§ 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z.z.)]. Sporným medzi stranami zostalo, či\nžalobcovi svedčilo prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy, a teda či si ako nájomca riadne\na včas splnil všetky svoje povinnosti z nájomnej zmluvy mu vyplývajúce (§ 13 ods. 2 zák. č. 504/2003\nZ.z,) ako aj to, či v danom prípade došlo k vzniku nájomného vzťahu medzi sporovými stranami na dobu\nneurčitú od 01.11.2020 v zmysle ust. § 13 ods. 2, 3 zák. č. 504/2003 Z.z. v závislosti od toho, či žalovaný\nako prenajímateľ dal alebo nedal na návrh žalobcu (doručený mu dňa 14.08.2020), odmietajúcu odpoveď\nv rámci zákonnej lehoty 2 mesiacov od doručenia návrhu, t.j. do 14.10.2020.\n3. Súd prvej inštancie poukázal na úhradu celkového nájomného na rok 2017 určeného podľa nájomnej\nzmluvy č. AL/14/3 vo výške 12.445,60 eur (170,- eur/ha), ktorá prebehla v dvoch splátkach, dňa\n27.10.2017 vo výške 9.445,60 eur a až dňa 30.11.2017 vo výške zostatku 3.000,- eur, čiže po termíne\ndohodnutom v nájomnej zmluve. Splatnosť nájomného bola stanovená v článku V zmluvy vždy do\n30.10. toho-ktorého roka (do konca poľnohospodárskeho roka), čo bolo neskôr potvrdené aj v článku\nI dodatku zo dňa 29.04.2015 (č.l. 136) k nájomnej zmluve. Čiastočné úhrady nájomného vyplývajú z\npredloženého výpisu z účtu žalovaného za rok 2017 (č.l. 78, 146). Existenciu akejkoľvek dohody o\nposunutí splatnosti nájomného, či už v roku 2017 alebo v predchádzajúcich rokoch, žalovaný kategoricky\nodmietal. Žalobca mal k svojmu skutkovému tvrdeniu, že v roku 2017, resp. ešte predtým malo medzi\nstranami dôjsť k dohode o možnosti posunutia splatnosti niektorých častí nájomného, aj povinnosť\nuniesť dôkazné bremeno. Toto tvrdenie však v konaní ničím konkrétnym nepodložil, a teda nepreukázal.\nŽiadna dvojstranná dohoda o zúčtovaní platieb (či už z dôvodu predchádzajúceho poskytnutia finančnej\nvýpomoci, resp. z dôvodu odkúpenia ďalších pozemkov v urbariáte a s tým spojenej zmeny výšky\núhrad) s následným oznámením konkrétnej sumy na doplatenie v roku 2017, resp. v predchádzajúcich\nrokoch, nebola v konaní preukázaná (existenciu akéhokoľvek písomného dokumentu ohľadom žalobcom\ntvrdených presunov peňazí, zápočtov, resp. akéhokoľvek spôsobu finančného vysporiadania platieb\nvylúčil vo svojej výpovedi aj samotný svedok Š. Q.), pričom súd prvej inštancie v danej súvislosti tiež\npovažoval za dôležité, že aj keby postupne dochádzalo k navýšeniu sumy nájomného za užívanie\npoľnohospodárskej pôdy v urbariáte v dôsledku odkúpenia ďalších pozemkov zo strany žalobcu, podľa\nvýpisu z účtu žalovaného za rok 2017 (č.l. 78, 146) žalobca titulom nájomného nezaplatil do 30.10. ani\nsumu nájomného určenú už v pôvodnej zmluve z roku 2010 za od začiatku prenajatú základnú výmeru\nvo výške 10.941 eur, ktorá sa mala časom navýšiť. Žalobca do 30.10.2017 zaplatil v danom roku iba\nsumu 9.445,60 eur, čo vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdil aj svedok - zamestnanec žalobcu, Š. Q..\n4. Posunutie splatnosti ročného nájomného z predmetnej nájomnej zmluvy v roku 2017, resp.\nv predchádzajúcich rokoch na základe zhodne prejavenej vôle strán, resp. akéhokoľvek platného\nprávneho úkonu strán, ku ktorému by došlo po uzavretí písomného dodatku k nájomnej zmluve zo\ndňa 29.04.2015, súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané nemal. Na prijatie iného\nzáveru nepostačila len samotná všeobecná a nekonkrétna výpoveď svedka - zamestnanca žalobcu,\nktorá zostala len v rovine ničím nepodložených tvrdení, nepotvrdzujúcich žiadne iné skutkové zistenia\nvo veci a preto jej po ukončení komplexného dokazovania súd nemohol v danej otázke pripísať\npodstatný význam a priznať dostatočnú mieru dôveryhodnosti. Žalobca žiadne iné návrhy na doplnenie\ndokazovania v danom smere nepredniesol.\n5. Žalobca ako nájomca bez najmenších pochybností porušil svoj záväzok z nájomnej zmluvy, platiť\nnájomné za rok 2017 podľa ust. § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. riadne a včas, v dôsledku čoho mu\nnevzniklo prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy a nebola splnená podmienka na možný\nvznik nájmu poľnohospodárskej pôdy na neurčitý čas po 31.10.2020, podľa ods. 3 cit. ustanovenia.\n6. Súd prvej inštancie zároveň poukázal aj na to, že v konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že\nby z dôvodu toho istého porušenia zmluvného záväzku mal predmetný nájomný vzťah skončiť iným\nspôsobom ako uplynutím doby trvania zmluvy (pri jej súčasnom nepredĺžení), a to konkrétne výpoveďou,\nktorú žalovaný uskutočnil dňa 16.10.2019 (č.l. 79, 103), keďže z výpovede nevyplýva dôvod jej\nuskutočnenia a zároveň ani nebolo predmetom bližšieho skúmania v konaní to, či predmetná výpoveď\nbola žalobcovi účinne doručená, a to aj s ohľadom na vyhlásenie vypočutého zamestnanca žalobcu Š.\nQ. (ktorý predmetnú výpoveď za žalobcu fakticky prevzal), že nemal oprávnenie na preberanie pošty\nza žalobcu. Pri tomto dôvode súd prvej inštancie tiež poukázal na z uvedených hľadísk podstatnú\nargumentáciu žalovaného, že filozofia zák.č. 504/2003 Z.z. spočíva v tom, že prednostné právo na\n\nuzavretie nájomnej zmluvy v zmysle ust. § 13 ods. 2, 3 zák. č. 504/2003 Z.z. prislúcha nájomcovi len\nza predpokladu, že prenajímateľ bude chcieť (celý) predmet nájomnej zmluvy naďalej prenajímať a teda\nbude chcieť naň uzavrieť novú nájomnú zmluvu. V opačnom prípade by prenajímateľ uzavieral novú\nnájomnú zmluvu proti svojej vôli. Výkon poľnohospodárskej činnosti žalovaného podľa ust. § 19 ods. 1\nzák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách prostredníctvom prenájmu spoločnej nehnuteľnosti\nje pritom bližšie upravený v čl. 4 bod 3 jeho stanov (č.l. 98-102 spisu), a to tak, že všetci tí členovia\nspoločenstva, ktorí majú záujem vykonávať poľnohospodársku činnosť, môžu uzatvárať nájomnú zmluvu\nso spoločenstvom na výmeru svojich spoluvlastníckych podielov a hospodáriť na nich. Na zvyšné časti\npozemkov (o čo išlo aj v tomto prípade), sa uzatvárajú nájomné zmluvy s uchádzačmi, ktorí o to požiadajú\nz radov členstva v zmysle zák. č. 504/2003 Z.z., pričom po ukončení predošlých nájomných vzťahov s\ntýmito nájomcami sa vždy znovu prehodnotí stav užívaných pozemkov a členovia výboru spoločenstva\nrozhodnú, s kým sa nová nájomná zmluva na ďalšie obdobie 5 rokov uzatvorí.\n7. V danom prípade nebola podľa súdu prvej inštancie splnená ani podmienka na možný vznik nájmu\npoľnohospodárskej pôdy na neurčitý čas po 31.10.2020 podľa ust. § 13 ods. 2, 3 zák. č. 504/2003 Z.z.,\nkeďže na uvedený včasný návrh žalobcu na uzavretie novej nájomnej zmluvy, doručený dňa 14.08.2020,\ndal žalovaný nepochybne tiež včasnú odmietajúcu odpoveď v zmysle ust. § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003\nZ.z., a to v rámci zákonnej lehoty 2 mesiacov od doručenia návrhu, t.j. do 14.10.2020. Touto odpoveďou\npritom nebola výzva žalovaného na vrátenie pozemkov z 09.10.2020 (č.l. 18, 137 spisu) predkladaná\nžalobcom v žalobe, ale bola to jeho skoršia odpoveď s názvom „Zaslanie nájomnej zmluvy NZ/č.\n01/08/2020 k podpisu - odpoveď /Výzva na vrátenie pozemkov“ (č.l. 76, 147), ktorá výzve z 09.10.2020\npredchádzala. Táto skoršia odpoveď žalovaného bola zo dňa 17.09.2020, na poštovú prepravu bola\npodaná dňa 23.09.2020 (č.l. 206 - podací lístok s označením názvu zasielanej listiny a výpoveď predsedu\nžalovaného) a žalobca ju prevzal dňa 25.09.2020 (č.l. 77 spisu), t.j. v rámci zákonom stanovenej lehoty\ndvoch mesiacov, plynúcej od 14.08.2020. V tejto odpovedi žalovaný oznámil žalobcovi odmietnutie\njeho návrhu na podpísanie novej nájomnej zmluvy z dôvodu zistenia, že nájomca na uzavretie novej\nnájomnej zmluvy nesplnil zákonnú podmienku riadne a včas uhrádzať nájomné (§ 13 ods. 2 zák.\nč. 504/2003 Z.z.). Podľa súdu prvej inštancie sa nepotvrdilo ani namietané podozrenie žalobcu o\npravdepodobnom antidatovaní, resp. pozmeňovaní skoršej listiny - odpovede žalovaného, ktorá pri\npodpise predsedu žalovaného obsahuje rukou napísaný dátum 17.09.2020. To že dňa 17.09.2020 tento\nlist vyhotovil a vlastnoručne podpísal predseda žalovaného T. Y. a niekedy do 23.09.2020 ho dodatočne\ntiež podpísal aj člen výboru žalovaného I.. P.Á. Y., obaja zhodne potvrdili. Z ich výpovedí jednoznačne\nvyplynulo, že predmetný list obsahoval vôľu žalovaného odmietnuť predĺženie nájomného vzťahu so\nžalobcom po 31.10.2020 (§ 13 ods. 2, 3 zák. č. 504/2003 Z.z.), keďže tento postup bol vzhľadom na\nzistené porušenie záväzku žalobcu z nájomnej zmluvy riadne a včas zaplatiť nájomné za rok 2017 vopred\ndohodnutý už pred tým, na zasadnutí výboru žalovaného dňa 03.09.2020 (viď zápisnica zo zasadnutia\nvýboru žalovaného na č.l. 213-214 spisu).\n8. Uvedené skutočnosti podľa názoru súdu prvej inštancie potvrdzuje aj obsah prvého návrhu žalobcu\nna neodkladné opatrenie z 30.09.2020 (v konaní sp. zn. 17Cb/45/2020), podľa ktorého mal žalobca už\nvtedy vedomosť o tom, že žalovaný s ním z dôvodu nedodržania zmluvných záväzkov z nájomnej\nzmluvy odmieta uzavrieť novú nájomnú zmluvu. V zmysle uvedeného vyslovil predpoklad, že prvý\nnávrh na neodkladné opatrenie podal žalobca dňa 30.09.2020 práve z dôvodu, že niekoľko dní predtým,\ndňa 25.09.2020 obdržal písomnú odpoveď žalovaného o odmietnutí jeho návrhu na uzavretie novej\nnájomnej zmluvy. Po zaslaní odpovede zo dňa 17.09.2020 už síce nebol právny dôvod na prerokovanie\nnávrhu žalobcu na uzavretie novej nájomnej zmluvy na neskoršom zasadnutí výboru žalovaného dňa\n07.10.2020, avšak súd súhlasil s názorom žalovaného, že napriek uvedenému mu nič nebránilo v tom,\naby zástupcu žalobcu, ktorý sa s odmietnutím návrhu nechcel zmieriť, na rokovanie výboru pozval\na znovu mu vysvetlil dôvod odmietnutia jeho návrhu, čo vyplýva aj zo zápisnice zo zasadnutia\nvýboru žalovaného dňa 07.10.2020 (č.l. 215-216). Možnosť zástupcu žalobcu zúčastniť sa na ďalšom\nzasadnutí výboru dňa 07.10.2020, vyplývala už z obsahu odpovede žalovaného (zo 17.09.2020), ako\naj z obsahu zápisnice zo skoršieho zasadnutia výboru žalovaného zo dňa 03.09.2020 (č.l. 213 spisu).\nRozhodujúcim momentom je, že odmietnutie predĺženia nájomného vzťahu bolo žalobcovi oznámené\nuž odpoveďou zo dňa 17.09.2020 (resp. jeho doručením 25.09.2020), t.j. nie až dňom následného\nzasadnutia výboru dňa 07.10.2020.\n9. K námietke žalobcu, podľa ktorej obsahom zásielky s doručenkou z 25.09.2020 nemala byť odpoveď\nžalovaného zo dňa 17.09.2020, ale zápisnica zo zasadnutia členskej schôdze žalovaného dňa\n\n17.07.2020, súd prvej inštancie uviedol, že ide o námietku nespôsobilú spochybniť to, že obsahom\nzásielky doručenej žalobcovi dňa 25.09.2020 bola skutočne odpoveď žalovaného zo dňa 17.09.2020 tak\nako je na č.l. 76 spisu. Okrem už uvedených skutočností (označenie názvu zasielanej listiny na podacom\nlístku č.l. 206; potvrdenie priameho a osobného konania predsedu žalovaného pri vyhotovovaní,\npodpisovaní a zasielaní listu zo dňa 17.09.2020; vedomosť žalobcu pri podávaní prvého návrhu na\nneodkladné opatrenie dňa 30.09.2020 o tom, že žalovaný už pred tým odmietol s ním uzavrieť novú\nnájomnú zmluvu s odôvodnením, že nedodržal zmluvné záväzky z nájomnej zmluvy) tomu jednoznačne\nnasvedčuje aj to, že v konaní nevyšiel najavo žiaden dôvod, pre ktorý by mal žalovaný sám od seba\nzasielať žalobcovi zápisnicu zo zasadnutia členskej schôdze z júla 2020 až po vyše dvoch mesiacoch,\na to práve dňa 23.09.2020. V konaní bola predložená žiadosť žalobcu o zaslanie zápisnice, avšak z\nneskoršieho dátumu, až zo dňa 28.09.2020 (č.l. 148, 217). Žalobca v konaní dostatočne nepreukázal,\nže by o vydanie zápisnice z júla 2020 požiadal žalovaného už aj pred dátumom 28.09.2020 (podľa\njeho tvrdenia niekedy začiatkom augusta 2020) a že by na túto žiadosť dostal od žalovaného písomnú\nodpoveď spolu s požadovanou zápisnicou niekedy v polovici septembra 2020. Uvedené tvrdenia žalobcu\n(prostredníctvom výpovede svedka Š. Q.) tak zostali v konaní ničím nepodložené a v dôsledku toho aj\nnepreukázané.\n10. Žalobca podal návrh na doplnenie dokazovania ním tvrdenou žiadosťou zo začiatku augusta 2020\na odpoveďou žalovaného na ňu, ktorá mala byť žalobcovi doručená v polovici septembra 2020, avšak\nsúd aplikáciou sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP tento návrh už nepripustil a zamietol,\nkeďže tieto tvrdenia mali byť súčasťou rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu už od začiatku konania\n(resp. od podania jeho repliky vo veci, v ktorej mal prvýkrát možnosť vyjadriť sa k uplatnenej procesnej\nobrane žalovaného v danom smere). Nešlo totiž o takú okolnosť, ktorá by vyšla najavo z výpovede\npre žalobcu cudzej osoby, ale označený svedok bol jeho poverený pracovník, ktorý ho zastupoval vo\nvzťahu k urbariátu, a teda žalobca mal priestor od neho získať a aj včas v konaní použiť všetky potrebné\nskutkové tvrdenia a k nim patriace dôkazy. Z dôvodu hospodárnosti konania a aj z dôvodu, že existenciu\ntvrdených listín ani samotný žalobca nedokázal do času ukončenia dokazovania na pojednávaní dňa\n11.10.2023 dostatočným spôsobom osvedčiť, súd považoval za neúčelné odročiť pojednávanie iba za\núčelom možného dodatočného doloženia takých listín do spisu, ktorých existenciu žiadne iné skutkové\nzistenia dovtedy nepotvrdzovali, ba ani len nenaznačovali.\n11. Z dôvodu nepreukázania aj skoršej výzvy žalobcu, podľa jeho tvrdenia z augusta 2020, o\nvydanie zápisnice zo zasadnutia členskej schôdze žalovaného z júla 2020, na ktorú by teoreticky mohol\ndostať písomnú odpoveď spolu s požadovanou zápisnicou ešte skôr (podľa jeho tvrdenia v polovici\nseptembra 2020) ako bola ním skutočne podaná písomná výzva z 28.09.2020 (podľa jeho tvrdenia už\nv poradí druhá), bolo možné dospieť len k jedinému záveru, že obsahom zásielky doručenej žalobcovi\ndňa 25.09.2023 bola skutočne odpoveď žalovaného zo dňa 17.09.2020 tak ako je zrejmé z č.l. 76\nspisu, keďže v skúmanom období do 28.09.2020 mal súd preukázaný vznik a existenciu len tejto listiny\nžalovaného.\n12. Práve na základe doručenia odmietajúcej odpovede žalovaného v otázke možného predĺženia\nnájomného vzťahu dňa 25.09.2020, možno potom usporiadať i ďalšie kroky strán do logického a\nčasového sledu tak, ako to vyplýva z predložených listinných dôkazov, keďže ako najlogickejšie sa javí\npráve to, že 3 dni po obdržaní odpovede žalovaného zo dňa 17.09.2020, s obsahom ktorej žalobca\nnesúhlasil, sa obrátil na žalovaného so svojou žiadosťou z 28.09.2020 o vydanie tam uvádzaných\nlistín, vrátane zápisnice zo zasadnutia členskej schôdze žalovaného (keďže žalobca podľa výpovede\njeho povereného pracovníka vedel, že zasadnutie členskej schôdze žalovaného sa koná len raz ročne,\npričom v žiadosti z 28.09.2020 žiadal o vydanie zápisnice z jej zasadnutia, tak je takmer s istotou možné\nkonštatovať, že túto zápisnicu ku dňu 28.09.2020, a to i napriek jeho opačnému tvrdeniu a argumentácii,\nešte nemal k dispozícii), pričom doklady požadované v žiadosti zo dňa 28.09.2020, žalovaný zaslal\nžalobcovi zásielkou podanou až 15.10.2020 (podací lístok na č.l. 207), ktorú si žalobca prevzal dňa\n19.10.2020 (č.l. 148, 217). Na prijatie iného záveru pritom nepostačila len samotná výpoveď svedka zamestnanca žalobcu, ktorej obsah zostal len v rovine ničím nepodložených tvrdení, ktoré žiadne iné\nskutkové zistenia vo veci nedosvedčujú, a neboli ani v súlade so zásadami formálnej logiky, v dôsledku\nčoho nebolo tejto svedeckej výpovedi možné po ukončení dokazovania pripisovať podstatný význam a\ndostatočnú mieru dôveryhodnosti.\n\n13. Súd prvej inštancie uzavrel, že neskoršia listina - výzva na vrátenie pozemkov z 09.10.2020,\nžalobcovi doručená dňa 19.10.2020, nemala pokiaľ ide o posúdenie otázky existencie právneho vzťahu\nmedzi žalobcom a žalovaným podľa ust. § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z.z. žiaden význam, keďže\nžalovaný ako prenajímateľ dal na návrh žalobcu na uzavretie novej nájomnej zmluvy, doručený mu dňa\n14.08.2020, včas odmietavú odpoveď s názvom „Zaslanie nájomnej zmluvy/NZ/č. 01/08/2020 k podpisu\n- odpoveď/Výzva na vrátenie pozemkov“ (č.l. 76 spisu), ktorá bola žalobcovi doručená v rámci zákonnej\nlehoty 2 mesiacov od dátumu doručenia jeho návrhu v zmysle ust. § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z.z., a to\ndňa 25.09.2020 (č.l. 77). Nájom na neurčitý čas po 31.10.2020 podľa ust. § 13 ods. 2, 3 zák. č. 504/2003\nZ.z. preto v rámci posudzovaného vzťahu strán sporu nevznikol.\n14. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a\nzároveň v zmysle ust. § 335 ods. 1 CSP zrušil neodkladné opatrenie, ktoré bolo v súvislosti s predmetom\nkonania vo veci samej vydané uznesením špecifikovaným vo výroku II rozsudku. Záverom poznamenal,\nže všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania navrhnuté najmä na nariadenom\npojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, súd už nepripustil, pretože strany sporu buď na ich\nvykonaní netrvali alebo ich vykonanie už súd nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich\nskutočností na rozhodnutie vo veci a ktoré by v konečnom dôsledku len spôsobili predlžovanie konania\na oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za podstatné\npre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal.\n15. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 CSP, pričom z dôvodu úspechu žalovaného v plnom rozsahu predmetu konania žalovanému\npriznal plný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi s tým, že o jej výške rozhodne súd po\nprávoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP (výrok III).\n16. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca do výroku I. a do naň nadväzujúcich výrokov, s\npoukazom na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 odsek 1 písm. d/ a f/ CSP, napadnutý rozsudok\nnavrhol zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať mu náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %.\n17. Podľa žalobcu sporným v konaní nebolo, že ako nájomca uzavrel dňa 15.12.2014 so žalovaným\nako prenajímateľom zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov na ornú pôdu č. AL/14/3, na dobu\nurčitú od 01.11.2014 do 31.10.2020 a ani jeho záujem na predĺžení nájomného vzťahu. Sporným bolo,\nči mu v zmysle ust. § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z. z. svedčilo prednostné právo na uzavretie novej\nnájomnej zmluvy, a teda, či si ako nájomca riadne a včas plnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu\nz tejto nájomnej zmluvy, ako aj či v danom prípade došlo k vzniku nájomného vzťahu medzi stranami\nsporu na dobu neurčitú od 01.11.2020, v zmysle ust. § 13 odsek 2, 3 zák. č. 504/2003 Z. z..\n18. Žalobca poukázal na svoje tvrdenia v rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku v priebehu\nsporového konania kedy tvrdil, že medzi ním a žalovaným vznikol dňa 01.11.2020 titulom zmluvy o\nnájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku nájomný vzťah na neurčitý čas,\nnakoľko:\n· splnil podmienky podľa § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z. z., teda že ako nájomca si riadne a včas plnil\nvšetky svoje záväzky z nájomnej zmluvy na ornú pôdu č. AL/14/3,\n· splnil podmienku podľa § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z. z., teda že ako nájomca doručil prenajímateľovi\nnávrh novej nájomnej zmluvy včas, t.j. v zákonnej lehote najneskôr dva mesiace pred uplynutím času,\nna ktorý bol nájom dohodnutý\n· žalovaný ako prenajímateľ nesplnil podmienku účinného odmietnutia uzavretia novej nájomnej zmluvy\npodľa § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z. z., teda, ak chcel ako prenajímateľ predísť vzniku nájomného\nvzťahu na neurčitý čas podľa § 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z., musel predmetný návrh žalobcu ako\nnájomcu na uzavretie novej nájomnej zmluvy odmietnuť do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu,\nčo sa však v prejednávanom prípade nestalo, keďže výzvu zo dňa 09.10.2020, ktorá obsahovala aj\nodmietavú odpoveď, dal na poštovú prepravu až dňa 15.10.2020, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty podľa\n§ 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z. z.\n19. Konštatoval, že jeho skutkové tvrdenia, čo do zmeny termínu splatnosti nájomného za rok 2017, ako\naj zmeškanie lehoty žalovaným na účinné odmietnutie uzavretia novej nájomnej zmluvy, ktoré objektívne\npreukázané okolnosti mali ex lege za následok vznik nájomného vzťahu medzi stranami sporu, boli\n\npodľa žalobcu preukázané vykonanými listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedka - povereného\nzamestnanca žalobcu Š. Q..\n20. Nestotožnil sa so závermi v bode 10 odôvodnenia rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie\nnemal preukázané, že by splatnosť ročného nájomného bola na základe dohody v roku 2017, resp. v\npredchádzajúcich rokoch akokoľvek posunutá, čím mu nevzniklo prednostné právo na uzavretie novej\nnájomnej zmluvy, pretože jeho skutkové tvrdenie o dohode o posunutí splatnosti niektorých častí\nnájomného, bolo výsluchom svedka riadne podložené a potvrdené. Nestotožnil sa ani so závermi v bode\n11 odôvodnenia rozsudku, podľa ktorých mal súd prvej inštancie ustálené aj nesplnenie podmienky\nna možný vznik nájmu poľnohospodárskej pôdy na neurčitý čas (§ 13 ods. 2 a 3 zák. č. 504/2003 Z.\nz.), nakoľko žalovaný mu v rámci plynutia dvojmesačnej zákonnej lehoty oznámil odmietnutie jeho\nnávrhu na podpísanie novej nájomnej zmluvy. Tento záver súdu označil za vyvodený z nesprávneho\nvyhodnotenia dôkazov a zdôraznil, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie produkoval\ndôkazy, ktoré v celom rozsahu posilňujú dôvodnosť podanej žaloby a opodstatnenosť požadovaného\nurčenia vzniku nájomného vzťahu medzi stranami sporu, pričom tieto dôkazy nebol žalovaný spôsobilý\núčinne vyvrátiť. Napadnutý rozsudok resp. konanie predchádzajúce jeho vyhláseniu, je podľa žalobcu\npostihnuté vadou zakladajúcou dôvodnosť uvedeného odvolacieho dôvodu, keďže súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam majúcim za následok\nvadnosť napadnutého rozsudku.\n21. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 21.02.2024 vyjadril žalovaný, rozsudok navrhol ako vecne\nsprávny potvrdiť a priznať mu plnú náhradu trov odvolacieho konania. Konštatoval, že žalobca celé\nodvolanie založil len na svojich skutkových tvrdeniach a na výsluchu ním navrhnutého svedka, pričom\nani jedno z tvrdení sa nepreukázalo ako pravdivé, žalobca dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam\nneuniesol, tie vôbec nepreukázal a ničím konkrétnym v konaní nepodložil. V konaní bolo jednoznačne\npreukázané, že žalobca ako nájomca porušil svoj záväzok z nájomnej zmluvy platiť nájomné za rok\n2017 podľa ust. § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z.z. riadne a včas, v dôsledku čoho mu nevzniklo\nprednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy a nebola splnená podmienka na možný vznik\nnájmu poľnohospodárskej pôdy na neurčitý čas po 31.10.2020 podľa ust. § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003\nZ.z..\n22. Žalovaný uviedol, že ako prenajímateľ dal na včasný návrh žalobcu na uzavretie novej nájomnej\nzmluvy včasnú odmietavú odpoveď v zmysle ust. § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z.z., a to v rámci zákonnej\nlehoty 2 mesiacov od doručenia návrhu - listinou zo dňa 17.09.2020, podanou na poštovú prepravu\ndňa 23.09.2020, ktorú žalobca prevzal dňa 25.09.2020, t.j. v rámci zákonom stanovenej lehoty dvoch\nmesiacov, plynúcej od 14.08.2020. V tejto odpovedi žalobcovi oznámil odmietnutie jeho návrhu na\npodpísanie novej nájomnej zmluvy z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky na jej uzavretie, a\nto riadne a včas uhrádzať nájomné. Hodnovernosť listinného dôkazu preukázali svojimi svedeckými\nvýpoveďami aj štatutárni zástupcovia žalovaného, ktorí predmetnú listinu podpísali a tieto skutočnosti\npotvrdzuje aj obsah prvého návrhu žalobcu na neodkladné opatrenie zo dňa 30.09.2020 (sp. zn.\n17Cb/45/2020), z ktorého jednoznačne vyplýva vedomosť žalobcu o tom, že žalovaný s ním odmieta\nuzavrieť novú nájomnú zmluvu pre nedodržanie zmluvných záväzkov z predchádzajúcej nájomnej\nzmluvy. Prvý návrh na neodkladné opatrenie podal žalobca dňa 30.09.2020 po obdržaní písomnej\nodpovede žalovaného dňa 25.09.2020, o odmietnutí jeho návrhu na uzavretie novej nájomnej zmluvy.\nRôzne a opakované snahy žalobcu o preukázanie toho, že by predmetom zásielky z 25.09.2020 malo\nbyť niečo iné ako odmietavá odpoveď zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení, súd prvej\ninštancie podrobne a komplexne posúdil všetky tvrdené skutkové okolnosti veci, vrátane existencie\nodmietavej odpovede. Žalovaný ako prenajímateľ dal na návrh žalobcu na uzavretie novej nájomnej\nzmluvy, doručený dňa 14.08.2020 včas odmietajúcu odpoveď pod názvom „Zaslanie nájomnej zmluvy /\nNZ/ č. 01/08/2020 k podpisu - odpoveď. Výzva na vrátenie pozemkov,“ ktorá bola žalobcovi doručená v\nrámci zákonnej lehoty 2 mesiacov od doručenia jeho návrhu, a to konkrétne dňa 25.09.2020. Nájom na\nneurčitý čas po 31.10.2020 podľa ust. § 13 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z.z. preto v rámci posudzovaného\nvzťahu strán sporu nevznikol.\n23. Odvolanie žalobcu označil žalovaný za nedôvodné v plnom rozsahu, keďže napadnuté rozhodnutie\nnetrpí žiadnou vadou, ktorá by odôvodňovala existenciu tvrdených odvolacích dôvodov, bolo vydané\nna podklade jasne zisteného skutkového stavu, zodpovedajúceho vykonanému dokazovaniu, vec súd\npo právnej stránke vyhodnotil správne, tzn. na správne a úplne zistený skutkový stav aplikoval správne\nprávne normy. Z hľadiska odôvodnenia a presvedčivosti odôvodnenia súd logicky a úplne vysvetlil,\nako dospel ku svojim záverom. Naopak žalobca sa počas celého konania snažil o jeho predĺženie,\n\nbez opodstatnenia podozrieval žalovaného z antidatovania dokumentu, snažil sa o spochybnenie jeho\ndôveryhodnosti a to s jediným cieľom, predĺžiť dobu neoprávneného užívania pozemkov žalovaného,\nktoré takto užíva už štvrtý rok a aj týmto odvolaním sa snaží o ďalšie predĺženie súdneho sporu.\n24. Žalobca odvolaciu repliku nepodal.\n25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§\n362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 355\nods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),\npo oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach\nrozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.\n1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu je nedôvodné, napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust. § 387\nods. 1, 2 CSP ho potvrdil.\n26. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu\nnájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.\n27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z, v znení účinnom v rozhodnej dobe, nájomná zmluva\no nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o\nnájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na\npoľnohospodárske účely.\n28. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je\ntaký pozemok alebo jeho časť, ktorý je\na) poľnohospodárskou pôdou,2)\nb) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri \"C\" ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na\npoľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely,\nalebo\nc) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu9) tým nie\nsú dotknuté.\n29. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej\npôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len \"obvyklá výška nájomného\") sa na účely tohto zákona rozumie\núdaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci\nrok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie\ndohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie\npoľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku.\n30. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z, v znení účinnom v rozhodnej dobe, ak ide o zmluvu\no nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas,\nmožno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota je päť rokov.\n31. Podľa čl. IV. Nájomnej zmluvy (Čas nájmu), nájomná zmluva sa uzatvára na dobu od 01.11.2014\ndo 31.10.2020.\n32. Podľa čl. V. veta druhá Nájomnej zmluvy (Nájomné a spôsob jeho platenia), nájomné sa platí vždy\ndo 30.10. koncom poľnohospodárskeho roka na účet prenajímateľa...“\n33. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n34. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné.\n35. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n36. Podstatou veci preskúmavanej pred súdom prvej inštancie, bolo posúdenie dôvodnosti žalobou\nuplatneného nároku žalobcu, domáhajúceho sa určenia, že titulom zmluvy o nájme pozemku\nna poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku vo vzťahu k pozemkom zapísaným na liste\nvlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, vedeným\nOkresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor pre okres R. P., Obec G. U., katastrálne územie R.\nU., v celkovej výmere 64,3594 ha, vznikol medzi ním ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom,\n\ndňom 01.11.2020 nájomný vzťah na dobu neurčitú, za ročné nájomné vo výške 200,- eur/ha, a\nto z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval\nopodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný proti uplatňovanému\nnároku bránil. Dôkazy potrebné na jeho posúdenie súd prvej inštancie vykonal zákonom predpísaným\nspôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami\nvykonaného dokazovania, vec posúdil správne aj po právnej stránke, jeho právne závery vychádzajú zo\nsprávnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a nie sú v rozpore ani so závermi vyplývajúcimi z\ndoterajšej súdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej\ninštancie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP nepovažuje\nza potrebné závery v ňom uvedené opakovať. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia\ndopĺňa.\n37. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdiť vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej\ninštancie z hľadiska podstatných odvolacích námietok žalobcu, t.j. či mu svedčilo prednostné právo na\nuzavretie novej nájomnej zmluvy, a teda či si ako nájomca riadne a včas splnil všetky svoje povinnosti\nz nájomnej zmluvy mu vyplývajúce (§ 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z,), či došlo k vzniku nájomného\nvzťahu medzi sporovými stranami na dobu neurčitú od 01.11.2020 (§ 13 ods. 2, 3 zák. č. 504/2003 Z.z.)\nv závislosti od toho, či žalovaný ako prenajímateľ dal na návrh žalobcu doručený mu dňa 14.08.2020\nodmietavú odpoveď v rámci zákonnej lehoty 2 mesiacov od doručenia návrhu, t.j. do 14.10.2020.\n38. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho\nsúdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t.j. aby išlo o\nniektorý z dôvodov zakotvených v ust. § 365 CSP, aby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie,\nprečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a\nnesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa.\nOdvolacie námietky založil žalobca na dôvodoch podľa písm. d/ a f/ ods. 1 ust. § 365 CSP, teda že\nkonanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej\ninštancie odvolací súd preskúmal v intenciách týchto žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov,\nu ktorých však absentuje zdôvodnenie, prečo je napadnuté rozhodnutie práve z týchto dôvodov\nnesprávne, a jeho odvolacie námietky sa v podstate vzťahujú len na jeho nesúhlas s vyhodnotením\ndôkazov súdom prvej inštancie. Vzhľadom k podstate prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacia\nargumentácia smerujúca k ich naplneniu materiálny základ nemá. Podľa Nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS\n24/2019 z 09.06.2020 uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky\npod č. 20/2020, civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech\nprocesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia, na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im\nzodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady\npotom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať\nskutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.\n39. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z, v znení účinnom v rozhodnej dobe, ak nájomca riadne\na včas plní svoje záväzky zo zmluvy, má právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na\npozemok, ktorý nájomca doteraz užíval, za nájomné v obvyklej výške; to neplatí, ak pri skončení nájmu\nuplynutím dohodnutého času trvania nájmu alebo uplynutím výpovednej lehoty prenajímateľ podniká v\npoľnohospodárstve alebo ak má byť nájomcom blízka osoba prenajímateľa alebo právnická osoba, ktorej\nje prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo ak ide o pozemok, ktorý je podľa osobitného predpisu\nurčený na iné ako poľnohospodárske účely, alebo ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva\nk pozemku. Ak došlo k porušeniu práva nájomcu podľa prvej vety uzatvorením nájomnej zmluvy s inou\nosobou, takýto právny úkon prenajímateľa je neplatný.\n40. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, keďže neuznal\nexistenciu ústnej dohody o posunutí splatnosti nájomného v roku 2017, ktorá bola preukázaná\nvýpoveďou svedka - jeho zamestnanca Š. Q., odvolací súd poukazuje na fakt, že dôkazné bremeno\nohľadom existencie takejto dohody v plnom rozsahu zaťažovalo žalobcu. V nájomnej zmluve a jej\ndodatku bola splatnosť nájomného jednoznačne určená do 30. októbra príslušného kalendárneho roka,\npričom z výpisu z účtu žalovaného neodškriepiteľne vyplynulo, že v roku 2017 uhradil žalobca časť\nnájomného vo výške 3.000,- eur až dňa 30.11.2017 (výpis z účtu č.l. 78 spisu), teda po zmluvne\ndohodnutom termíne. Odvolací súd poznamenáva, že svedecká výpoveď môže mať pre vec relevantnú\nhodnotu len vtedy, ak obsahuje konkrétne časové, vecne overiteľné a kvantifikovateľné údaje. Svedok\nŠ. Q., nebol vo svojej svedeckej výpovedi spôsobilý popísať ktoré osoby, kde a kedy takúto ústnu\n\ndohodu uzavreli, vysvetliť mechanizmus ani sumy zápočtu platieb. Vo výpovedi naviac potvrdil\nrealitu uhradenia len sumy 9.445,60 eur do 30.10.2017 z celkového dohodnutého nájomného vo výške\n12.445,60 eur. Výška nájomného a dátum jeho splatnosti vychádzali z nájomnej zmluvy zo dňa\n15.12.2014, ku ktorej bol dňa 29.04.2015 vyhotovený písomný dodatok, podľa čl. II ods. 1 ktorého:\n„nájomnú zmluvu, resp. jej jednotlivé články a ustanovenia je možné doplniť alebo meniť len písomným\ndodatkom schváleným a podpísaným prenajímateľom i nájomcom.“ Bolo by teda v rozpore so zmluvne\ndohodnutými podmienkami a nespĺňalo by ani zásady zákonných postupov v obchodnej praxi, aby\ntak vec ovplyvňujúci právny úkon, akým je posunutie splatnosti nájomného či zápočet pohľadávok,\nnebol doplnený v písomnej forme, ale len vo forme ústnych dohôd medzi nešpecifikovanými osobami.\nExistenciu akéhokoľvek písomného dokumentu pritom vylúčil aj sám svedok, jeho všeobecná a odťažitá\nvýpoveď bez podpory akýchkoľvek iných listinných dôkazov (účtovných dokladov, oznámení, zápočtov,\natď.), nemôže mať väčšiu právnu silu ako bankovými výpismi podložená tvrdenie žalovaného o riadnom\nsplnení si povinnosti žalobcu. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že povinnosť platiť nájomné\nriadne a včas žalobca porušil, s následkom straty prednostného práva na uzavretie novej nájomnej\nzmluvy podľa ust. § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z..\n41. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z, v znení účinnom v rozhodnej dobe, Ak nájomca najskôr\nrok a najneskôr dva mesiace pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, doručí preukázateľným\nspôsobom prenajímateľovi návrh novej nájomnej zmluvy, a ak prenajímateľ do dvoch mesiacov odo dňa\ndoručenia návrhu neodmietne tento návrh nájomnej zmluvy z niektorého z dôvodov uvedených v odseku\n2 alebo z dôvodu, že navrhnutá výška nájomného nie je v obvyklej výške, vznikne nájomný vzťah na\nneurčitý čas podľa § 12 ods. 1.\n42. K odvolacej námietke žalobcu o neskorom odmietnutí jeho návrhu novej nájomnej zmluvy zo strany\nžalovaného, odvolací súd na tvrdenie žalobcu, že jedinou odmietavou odpoveďou žalovaného bola\nvýzva na vrátenie pozemkov z 09.10.2020 (doručená mu až 19.10.2020), podaná na poštu po uplynutí\nzákonnej dvojmesačnej lehoty (ktorá vzhľadom k doručeniu jeho návrhu dňa 14.08.2020, uplynula\n14.10.2020) uvádza, že táto námietka je v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním a logicky\nneudržateľná je v tomto smere aj výpoveď svedka Š. Q., že dňa 25.09.2020 neprevzal odmietnutie\nnávrhu na uzavretie novej zmluvy ale zápisnicu z členskej schôdze urbariátu, konanej v júli 2020. V\nkonaní bolo spoľahlivo preukázané, že skoršiu listinu pod názvom „Zaslanie nájomnej zmluvy NZ/č.\n01/08/2020 k podpisu - odpoveď /Výzva na vrátenie pozemkov, “ vyhotovil žalovaný už dňa 17.09.2020,\nna poštovú prepravu ju dal dňa 23.09.2020 (o čom bol do konania predložený podací lístok zo dňa\n23.09.2020, s výslovne označeným názvom zasielanej listiny - odmietavá odpoveď na návrh zmluvy) a\nžalobca ju prevzal dňa 25.09.2020. Písomná žiadosť žalobcu o vydanie zápisnice z členskej schôdze\nbola preukázateľne vyhotovená a datovaná až dňom 28.09.2020, a preto tvrdenie svedka, že žalovaný\nz vlastnej vôle alebo na základe nepreukázanej ústnej žiadosti poslal zápisnicu presne 23.09.2020 je\nneprijateľné. Z logického a časového sledu rozhodných momentov vo veci je nepochybné, že prvý návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia (podklady pre ktorý pripravoval práve svedok), podal žalobca dňa\n30.09.2020 a už v tomto návrhu výslovne argumentoval tým, že žalovaný s ním odmieta uzavrieť novú\nnájomnú zmluvu pre nedodržanie jeho zmluvných záväzkov. Uvedenú informáciu mohol však žalobca\nku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia získať len z listiny „Zaslanie nájomnej\nzmluvy NZ/č. 01/08/2020 k podpisu - odpoveď /Výzva na vrátenie pozemkov, “ keďže neskoršia výzva\nbola až zo dňa 09.10.2020. Ako účelové a nelogické potom správne súd prvej inštancie vyhodnotil\ntvrdenie žalobcu, že obsahom zásielky, doručenej mu dňa 25.09.2020 bola zápisnica z členskej schôdze\nz júla 2020, o zaslanie ktorej žalobca písomne požiadal až dňa 28.09.2020, teda 3 dni po doručení\nodmietavej odpovede žalovaného. Jej preukázateľným doručením v zákonnej lehote dvoch mesiacov,\nžalobcovi súčasne zabránil vzniku nového nájomného vzťahu na neurčitú dobu podľa ust. § 13 ods.\n3 zák. č. 504/2003 Z.z..\n43. Odvolací súd poukazuje aj na účelovosť a rozporuplnosť argumentácie žalobcu vo vzťahu k\nzaradeniu svedka v jeho riadiacich štruktúrach, keďže na jednej strane sa odvoláva na vyhlásenia tohto\nsvedka ako na kľúčový dôkaz o ústnych dohodách a o obsahu zásielok a na strane druhej účinky\ndoručenia skoršej výpovede zmluvy spochybňuje tým, že tento zamestnanec nebol oprávnený preberať\npoštu žalobcu. Súd prvej inštancie preto správne a racionálne vyhodnotiac dôkazy uzavrel, že svedecká\nvýpoveď tohto svedka bola popretá predloženými listinnými dôkazmi, podacími lístkami, zápisnicami z\nvýboru žalovaného a časovým sledom jednotlivých úkonov žalobcu.\n\n44. Niektoré procesné úkony nie sú strany sporu oprávnené vykonať kedykoľvek v priebehu konania,\nale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany podliehajúci koncentrácii konania nie je\nvykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky a ich\nabsencia sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu sú v\nzmysle ust. § 149 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Z normatívneho\nhľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti\nprocesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia\nsporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8\nCSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní\n(článok 5 CSP). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť\nzdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Účelom\nsudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými\nprocesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej\nobrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné\nomeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že\nsúd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky.\n45. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 33/2021 zo dňa 26.01.2021 uviedol: „Účelom a zmyslom\nkoncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154 CSP) je najmä prispieť k naplneniu princípu\nprocesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na\nstrany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana\nsporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne\nv diskrečnej právomoci súdu, či omeškaný procesný úkon strany ospravedlní alebo nie.“\n46. Významným segmentom civilného súdneho konania, v rámci ktorého si súd vytvára poznatky\npotrebné na rozhodnutie vo veci, je dokazovanie. Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania - tvrdenou\nžiadosťou z augusta 2020 a odpoveďou žalovaného na ňu, nebol ako prostriedok procesného útoku v\nprejednávanom spore uplatnený včas a preto aj v zmysle uvedenej teórie súd prvej inštancie nepochybil,\nkeď návrh zamietol a jeho postup bol v súlade s ust. § 153 CSP, keď s uvedením, že tieto tvrdenia mali\nbyť súčasťou rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu od začiatku konania a žalobca, ktorého svedok\nako jeho zamestnanec reprezentoval, mal všetky dôkazné prostriedky k dispozícii a mohol ich riadne\na včas súdu predložiť.\n47. Žalobca odvolanie formuloval ako podané do výroku I. a do naň nadväzujúcich výrokov, avšak k\ntýmto nadväzujúcim výrokom žiadne odvolacie námietky neuviedol, a preto nemá odvolací súd na aké\ndôvody reagovať.\n48. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a aj primerane\nodôvodnený v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.\n49. Odvolací súd dáva záverom do pozornosti, že Okresný súd Trnava vyhlásil uznesením sp.zn.\n23K/13/2024 zo dňa 07.01.2025 konkurz na majetok žalobcu a za správcu ustanovil JUDr. Mareka\nČelustku, so sídlom kancelárie Hlavná 6, Šaľa. Uznesením zo dňa 11.07.2025 Okresný súd Trnava\ntohto správcu z funkcie odvolal a do funkcie správcu ustanovil: FARDOUS PARTNERS správcovská,\nk.s., IČO: 46 766 545, so sídlom kancelárie Skalná 7622/9, Bratislava. Výzvou zo dňa 08.09.2025 vyzval\nKrajský súd v Bratislave správcu aj úpadcu v zmysle ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a\nreštrukturalizácii v znení neskorších predpisov na oznámenie, či podáva návrh na pokračovanie v konaní\nprerušenom podľa ust. § 47 ods. 1 tohto zákona. Podaním zo dňa 23.09.2025 správca odvolaciemu\nsúdu oznámil, že v konaní navrhuje pokračovať.\n50. Dňa 15.10.2025 podal úpadca Al Agroservis, s.r.o. prostredníctvom konateľky spoločnosti návrh na\nprerušenie konania z dôvodu podania ústavnej sťažnosti. Odvolací súd poukazuje na to, že s podaním\nústavnej sťažnosti automaticky nie je spojená povinnosť prerušiť súdne konanie podľa ust. § 162 ods.\n1 písm. a/. Podmienkou obligatórneho prerušenia konania podľa tohto ustanovenia je, aby rozhodnutie\nv tomto konaní záviselo od otázky, ktorú v ňom súd nie je oprávnený riešiť. Ústavná sťažnosť na\nporušenie základných práv v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu nepredstavuje vo\nvzťahu k meritórnemu posúdeniu predmetu žalovanej veci - určeniu právnej skutočnosti (existencie\nnájomného vzťahu podľa zákona č. 504/2003 Z.z.) riešenie prejudiciálnej otázky.\n51. Vyhlásením konkurzu prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu (vrátane\nvedenia súdnych sporov, ktoré sa tohto majetku týkajú) výlučne na správcu konkurznej podstaty (§ 44\nods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii). V spore o určenie právnej skutočnosti, ktorá má vplyv\nna majetok úpadcu, sa dňom vyhlásenia konkurzu konanie zo zákona prerušilo, a po podaní návrhu\n\nustanoveného správcu na pokračovanie v konaní dňa 23.09.2025, sa stranou sporu namiesto úpadcu\nstal správca. Preto po podaní návrhu na pokračovanie v konaní správcom, procesné oprávnenie úpadcu\núčinne robiť procesné úkony, akým je aj návrh na prerušenie konania, zo zákona zaniklo. O tomto jeho\nnávrhu preto odvolací súd v rámci rozhodovania o odvolaní žalobcu nerozhodoval.\n52. Dňa 10.09.2025 podal žalovaný návrh podľa ust. § 334 CSP na zrušenie neodkladného opatrenia.\nK zrušeniu uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 17Cb/18/2021-65 zo dňa 24.08.2021 o\nnariadení neodkladného opatrenia v znení jeho opravného uznesenia č.k. 17Cb/18/2021-108 zo dňa\n15.02.2022, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/21/2022-118 zo\ndňa 30.03.2022 však už došlo výrokom II napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 11.10.2023.\n53. Žalobca predmet odvolania formuloval: „Žalobca týmto v zákonom stanovenej lehote napáda\nrozsudok Súdu prvej inštancie zo dňa 11.10.2023, č.k. 17Cb 18/2021 - 258 (ďalej len ako „Odvolaním\nnapadnutý rozsudok“) odvolaním, a to v časti výroku I. a na naň nadväzujúce výroky, s poukazom na\nodvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 odsek 1 písmeno d) a f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný\nsporový poriadok (ďalej len ako „C.s.p.“)...“, pričom v odvolaní vo vzťahu k výroku II. napadnutého\nrozsudku vôbec žiadnu argumentáciu neuviedol a preto odvolací súd, ktorý výrok rozsudku súdu prvej\ninštancie potvrdil ako celok, vrátane výroku o zrušení neodkladného opatrenia, nemá dôvod sa návrhom\nžalovaného na zrušenie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zaoberať.\n54. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n57. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n58. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a §\n396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom\nrozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17Cb/18/2021", "guid": "82877437-b70f-4a04-a8ac-fdb1578abd44:798ff4cb-1a02-43ce-bfb8-930e553d98ed", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4836bade-c9ce-4e19-a8ed-864a20121737", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.33.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2021 z 26. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.33.2021.1"}, {"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}], "citovane_v": []}