{"guid": "f8275785-c069-4e34-8ed0-0704bf200e66:9789ace0-4924-4473-96b4-35ec6415d9a4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:2519202756.3", "spisova_znacka": "6Cob/230/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/230/2024 z 26. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. marca 2026, sp. zn. 6Cob/230/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:2519202756.3", "identifikacne_cislo": "2519202756", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2026-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9789ace0-4924-4473-96b4-35ec6415d9a4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:2519202756.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:2519202756.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:2519202756.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/230/2024\n2519202756\n26. 03. 2026\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2026:2519202756.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek\nsenátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: C.I.C. Jan Hřebec s.r.o., so\nsídlom Na Zlaté stezce 1075, 263 01 Dobříš, Česká republika, IČO: 267 58 733, právne zastúpený: JUDr.\nMikuláš Pavlík, advokát, so sídlom Š. Kukuru 14, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Energysolar s.\nr. o., so sídlom Sládkovičova 2069/10A, 921 01 Piešťany, IČO: 36 840 793, právne zastúpený: JUDr.\nTomáš Klieštenec, advokát, so sídlom M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 11 104 eur s\npríslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. PN-21Cb/56/2019\n- 515 zo dňa 28.02.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. PN-21Cb/56/2019 - 515 zo dňa\n28.02.2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č.k. PN-21Cb/56/2019 - 551 zo\ndňa 18.10.2024 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trnava (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) v právnej veci žalobcu\nC.I.C. Jan Hřebec s.r.o., so sídlom Na Zlaté stezce 1075, 263 01 Dobříš, Česká republika, IČO: 267 58\n733 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému Energysolar s. r. o., so sídlom Sládkovičova 2069/10A,\n921 01 Piešťany, IČO: 36 840 793 (ďalej aj ako „žalovaný“), o zaplatenie 11 104 eur s príslušenstvom,\npo zrušení prvého rozsudku zo dňa 17.03.2022, č.k. 21Cb/56/2019 - 409 Krajským súdom v Trnave\nuznesením č.k. 31Cob/57/2022 - 459 zo dňa 28.03.2023 v rozsahu vyhovujúceho výroku II. a výroku\nIII. o trovách konania, v predmetnej veci opätovne rozhodol rozsudkom č.k. PN-21Cb/56/2019 - 515\nzo dňa 28.02.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. PN-21Cb/56/2019 - 551 zo dňa 18.10.2024\n(ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“ alebo aj ako „napadnuté rozhodnutie“) a uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť žalobcovi istinu v sume 11 104 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 11\n104 eur od 03.12.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a povinnosť\nzaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude\nrozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.).\n2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 1 ods. 1 a ods. 2, § 358, § 373, § 378, § 379, § 409 ods. 1,\n§ 411, § 450 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej\naj ako „Obchodný zákonník“), podľa § 420 a § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), podľa čl. 8, § 180, § 183 ods. 1, ods. 2, ods.\n3 a ods. 4, § 185 ods. 1, § 186 ods. 2, § 191 ods. 1, § 217 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods.\n2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“),\npodľa čl. 1 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 7 ods. 1, čl. 25 ods. 1 a čl. 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n\n(EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a\nobchodných veciach (prepracované znenie) (ďalej aj ako „Nariadenie Brusel I bis“), podľa čl. 1 ods. 1 a\nčl. 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom\npráve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej aj ako „Nariadenie Rím I“) a podľa čl. 1 ods. 1, čl. 11, čl. 14 ods.\n1, čl. 18 ods. 1 a ods. 2, čl. 23, čl. 30 a čl. 53 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru,\npublikovaného v Zbierke zákonov ako príloha k oznámeniu Federálneho ministerstva zahraničných vecí\nč. 160/1991 Zb. (ďalej aj ako „Dohovor“).\n3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v žalobe argumentoval,\nže objednávkou zo dňa 15.07.2015 si žalovaný u neho objednal vzduchotechnické jednotky podľa\ncenovej ponuky žalobcu č. 14K170-43417 zo dňa 10.07.2015 (ďalej aj ako „cenová ponuka“). Dodacie\npodmienky boli upravené v objednávke. Na základe tejto skutočnosti bolo vydané potvrdenie objednávky\npre prvú, druhú a tretiu etapu zo dňa 04.08.2015 č. PZ 160015. Takto bola zmluvnými stranami dojednaná\nkúpna cena v celkovej výške 111 041 eur. Žalobca plnenie podľa kúpnej zmluvy žalovanému riadne\nvyhotovil a čom bola žalovaný informovaný. Na základe toho si žalovaný prebral predmet zmluvy, čo\nvyplynulo aj z dodacích listov zo dňa 12.08.2015, 13.08.2015, 17.08.2015, 18.08.2015, 19.08.2015,\n24.08.2015 a 01.09.2015 (ďalej aj ako „dodacie listy“). Na plnenie bola žalobcom vystavená zálohová\nfaktúra č. 5160013 zo dňa 08.07.2015 na sumu vo výške 33 564 eur, ktorá bola žalovaným uhradená\ndňa 13.07.2015. Ďalej bola žalobcom vystavená zálohová faktúra č. 5160019 zo dňa 04.08.2015 na\nsumu vo výške 33 373 eur, ktorá bola žalovaným uhradená dňa 14.08.2015, t. j. štyri dni po jej splatnosti.\nŽalobca taktiež vystavil zálohovú faktúru č. 5160021 zo dňa 12.08.2015 na sumu vo výške 33 000 eur,\nktorá bola žalovaným uhradená dňa 27.08.2015, t. j. osem dní po jej splatnosti. Dňa 01.09.2015 vystavil\nžalobca konečnú faktúru č. 4160044 na zostatok dojednanej kúpnej ceny, teda na sumu vo výške 11\n104 eur so splatnosťou dňa 02.12.2015, ktorú však žalovaný neuhradil.\nSúd prvej inštancie vo veci vydal dňa 08.01.2020 platobný rozkaz č.k. 21Cb/56/2019 - 66, proti\nktorému žalovaný podal odpor, v ktorom namietal, že nesúhlasí s pohľadávkou žalobcu v celom\nrozsahu. Dôvodil, že tvrdenie žalobcu, že plnenie podľa kúpnej zmluvy žalovanému riadne vyhotovil, o\nčom bol žalovaný informovaný, sa nezakladalo na pravde, nakoľko žalobca mu tovar nedodal riadne\na včas, s jednotlivými dodávkami tovaru sa dostal do omeškania. Poukazoval na to, že dodanie\ntovaru v jednotlivých etapách prebiehalo po častiach v rámci viacerých dní, pričom jednotlivé tovary\nboli dodané po termíne a s oneskorením a zároveň nebol všetok tovar dodaný riadne s tým, že\nvzduchotechnická jednotka poz. č. 04N.01 bola dodaná s vadami. Na základe uvedeného si žalovaný u\nžalobcu uplatnil nárok na náhradu škody a ostatných nárokov listom - sankcie za nesplnenie dodávok\nv zmysle harmonogramu a odsúhlasenej objednávky zo dňa 10.09.2015, na ktorý odpovedal žalobca\nlistom zo dňa 29.10.2015 s tým, že oneskorenie dodávok potvrdil, za omeškanie a komplikácie sa\nospravedlnil a žalovaným uplatnený nárok nepoprel. Právny zástupca žalovaného vyzval žalobcu listom\n„Výzva na zaplatenie náhrady škody a ostatných nárokov“ zo dna 02.12.2015 na úhradu pohľadávky\nžalovaného titulom náhrady škody, zľavy z kúpnej ceny a ostatných nárokov vo výške 15 063,48 eura,\nktorú žalobca neuhradil. Následne žalovaný listom zo dňa 04.12.2015 označeným ako „Započítanie\npohľadávok jednostranným úkonom v zmysle § 358 Obchodného zákonníka a § 580 a nasl. Občianskeho\nzákonníka“ (ďalej aj ako „započítanie“) jednostranne započítal svoju vyššie uvedenú pohľadávku voči\npohľadávke žalobcu vyplývajúcej z faktúry č. 4160044 v sume vo výške 11 104 eur. Zároveň žalovaný\nvyzval žalobcu na úhradu zvyšnej časti svojej pohľadávky vo výške 3 959,48 eura. Žalobca následne\nlistom zo dňa 10.12.2015 zápočet žalovanému vrátil z dôvodu, že zmluvný vzťah sa riadil Všeobecnými\nobchodnými podmienkami žalobcu a započítanie tak nemalo právnu oporu. Na základe uvedeného\nžalovaný zaslal žalobcovi list zo dna 14.01.2016, s ktorým opätovne zaslal aj započítanie pohľadávok\njednostranným úkonom. Na predmetný list žalobca už nereagoval, čím jeho pohľadávka zanikla v\ncelom rozsahu jednostranným započítaním, okamihom stretu pohľadávok spôsobilých na započítanie.\nŽalovaný mal za to, že žalobcom uplatňovaný nárok preto neexistuje a nebolo pravdivé jeho tvrdenie,\nže mu žalovaný neuhradil faktúru č. 4160044. Žalovaný taktiež poukazoval na to, že dňa 11.04.2016\npodal v postavení žalobcu na Okresný sud Košice II návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu\nvoči spoločnosti C.I.C. Jan Hřebec s.r.o. na sumu vo výške 3 959,48 eura s príslušenstvom, na základe\nčoho bol dňa 27.04.2016 vydaný európsky platobný rozkaz. V uvedenom spore bola žalovaná suma,\nktorá je rozdielom pohľadávky žalovaného na náhradu škody vo výške 15 063,48 eur voči žalobcovi\na ,,údajnej\" pohľadávky žalobcu voči žalovanému (v zmysle faktúry č. 4160044 vo výške 11 104 eur),\nktoré pohľadávky boli v ostatnom rozsahu vzájomne započítané. Proti európskemu platobnému rozkazu\npodal žalobca odpor zo dňa 27.05.2016, v ktorom namietal výlučne miestnu a vecnú nepríslušnosť súdu.\n\nV ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah ostatných\npísomných podaní strán sporu v konaní, ako aj obsah zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v\nTrnave č.k. 31Cob/57/2022 - 459 zo dňa 28.03.2023, v ktorom krajský súd vyhodnotil, že procesná\nprekážka litispendencie nie je v predmetnom konaní daná. Ako dôvodný odvolací argument žalovaného\nv podanom odvolaní krajský súd vzhliadol námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej\ninštancie, pokiaľ išlo o aplikáciu právneho poriadku Českej republiky na predmetnú právnu vec, resp.\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu v tejto otázke a ustálil, že v odôvodnení prvého rozsudku súdu\nprvej inštancie chýbalo relevantné vysporiadanie sa s otázkou, či v procese uzatvárania predmetnej\nkúpnej zmluvy medzi sporovými stranami, došlo k výslovnej alebo konkludentnej dohode zmluvných\nstrán na rozhodnom práve. Súdu prvej inštancie následne uložil povinnosť posúdiť, či medzi stranami\nne/došlo k voľbe rozhodného práva a predovšetkým v ďalšom konaní postupovať hospodárne a\ndôsledne aplikovať § 183 CSP, ktorý zásadne neumožňuje opakované dlhodobé odročovanie súdnych\npojednávaní pre práceneschopnosť právneho zástupcu sporovej strany a prijať také opatrenia, aby\npráceneschopnosť právneho zástupcu nebola prekážkou postupu v konaní.\nSúd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazoval na to, že dňa 28.02.2024\no 12:02 hodine bolo súdu doručené elektronické podanie právneho zástupcu žalovaného, obsahom\nktorého bol jeho návrh na odročenie pojednávania nariadeného na termín 28.02.2024 o 13:00 hodine\nz dôvodu „aktuálnej pracovnej neschopnosti z dôvodu absolvovania urgentného stomatologického\nzákroku“, k čomu priložil lekárske potvrdenie, resp. priepustku vystavenú stomatológom MUDr. Y. I..\nV zmysle § 183 ods. 4 CSP bol právny zástupca žalovaného obratom elektronicky upovedomený, že\nsúd prvej inštancie ospravedlnenie ani návrh o odročenie neakceptuje, nakoľko bolo možné od neho\nspravodlivo žiadať, aby sa na nariadenom pojednávaní nechal zastúpiť, a preto nebolo možné nariadené\npojednávanie odročiť.\nV tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazoval na to, že žalovaný si v konaní zvolil zástupcu na celé\nkonanie - advokáta, ktorý ho v konaní v plnom rozsahu zastupoval a hájil jeho procesné práva na\nzáklade písomného plnomocenstva zo dňa 05.02.2020 (č.l. 86 s. spisu). Uviedol, že právny zástupca\nžalovaného síce preukazoval (priepustkou) absolvovanie urgentného stomatologického zákroku, ale\nneoznámil, nešpecifikoval a nepreukázal súdu, kedy presne stomatologický zákrok absolvoval. Súd\nprvej inštancie mal za to, že nebolo vylúčené, že k zákroku mohlo dôjsť aj v ranných hodinách dňa\n28.02.2024, pričom súdne pojednávanie bolo nariadené v tento deň až popoludní. Právny zástupca\nžalovaného preto v konaní nepreukázal, že išlo o dôvod, ktorý nastal krátko pred pojednávaním,\nčo je nevyhnutnou zákonnou podmienkou, resp. predpokladom, aby súd vôbec mohol pristúpiť k\nposudzovaniu dôležitosti tohto dôvodu. Podľa súdu prvej inštancie nebolo možné ani vylúčiť, že advokát\nžalovaného sa následne po absolvovaní stomatologického zákroku objektívne mohol osobne zúčastniť\npojednávania, prípadne sa mohol nechať dať zastúpiť. Zdôraznil, že návšteva stomatológa sama o\nsebe nie je prekážkou následnej účasti na pojednávaní a nevyplýva z nej práceneschopnosť. Pokiaľ\nby aj súd prvej inštancie vyhodnotil, že absolvovanie stomatologického zákroku je dôležitým dôvodom,\npre ktorý sa advokát žalovaného nemohol dostaviť na pojednávanie, tak bez preukázania skutočnosti,\nkedy presne tento dôvod nastal (a teda, že nastal v tak krátkom čase pred pojednávaním, aby si\nadvokát objektívne nemohol zvoliť zástupcu), bolo možné od advokáta spravodlivo požadovať, aby sa\nna pojednávaní nechal zastúpiť. Absolvovanie stomatologického zákroku advokáta bez preukázania, že\ntento dôvod nastal bezprostredne, krátko pred pojednávaním, samo o sebe nie je dôvodom na odročenie\npojednávania, nakoľko vzhľadom na okolnosti bolo možné od neho spravodlivo žiadať, minimálne aby sa\ndal zastúpiť na pojednávaní iným advokátom, prípadne substitútom. Súd prvej inštancie skonštatoval, že\nadvokát žalovaného nepreukázal ani tak vážny dôvod, ktorý by mu bránil v osobnej účasti na pojednávaní\na ani nepreukázal, že tento dôvod nastal v tak krátkom čase pred pojednávaním, ktorý by mu bránil v\nzvolení si zástupcu na pojednávaní.\nSúd prvej inštancie mal za to, že právny zástupca žalovaného súdu nepreukázal dôvod, pre ktorý\nby mal žalovaný trvať výlučne na jeho osobnom zastúpení a nesúhlasiť s náhradným zastúpením\niným advokátom. Zdôraznil, že práve naopak žalovaný v písomnom plnomocenstve udelenom na\nzastupovanie právnemu zástupcovi zo dňa 05.02.2020 vyjadril súhlas, aby splnomocnený advokát sa\nv prípade potreby dal zastúpiť iným advokátom ako ďalším zástupcom, alebo sa dal zastúpiť svojim\nadvokátskym koncipientom. Predmetná právna vec podľa názoru súdu prvej inštancie nevykazovala\nznámky takej zložitosti, že by bolo vylúčené substitučné zastúpenie advokátom prípadne aj advokátskym\n\nkoncipientom. Poukazoval predovšetkým na skutočnosť, že žiadna zo strán (aj napriek pomerne prísne\nnastavenej koncentrácii konania) okrem už predložených a protistranám doručených listinných dôkazov,\nnenavrhla vykonať žiadne ďalšie dôkazy (výsluchy, znalecké posudky, odborné vyjadrenia a pod.).\nSúd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že odročenie pojednávania by bolo neúčelné\na nehospodárne a viedlo by k nedôvodným prieťahom v konaní, a to naviac za stavu, keď súd v minulosti\npojednávanie už viackrát odročil z dôvodov na strane právneho zástupcu žalovaného. Na dokreslenie\ncelého stavu súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci bolo opakovane 6x odročené pojednávanie\nna návrh právneho zástupcu žalovaného (pojednávanie dňa 07.09.2021 - návrh na odročenie zo dňa\n06.09.2021, č.l. 221 s. spisu; pojednávanie dňa 11.11.2021 - návrh na odročenie zo dňa 09.11.20221,\nč.l. 258 s. spisu; pojednávanie dňa 04.01.2022 - návrh na odročenie zo dňa 03.01.2022, č.l. 283\ns. spisu; pojednávanie dňa 11.01.2022 - návrh na odročenie zo dňa 10.01.2022, č.l. 299 s. spisu;\npojednávanie dňa 01.03.2022 - návrh na odročenie zo dňa 28.02.2022, č.l. 353 s. spisu; pojednávanie\nzo dňa 17.03.2022 - návrh na odročenie zo dňa 15.03.2022, č.l. 363 s. spisu), pričom návrhy boli\ndoručované súdu vždy bezprostredne pred pojednávaním. Za týchto okolností nebolo podľa súdu\nprvej inštancie možné vylúčiť, že zo strany právneho zástupcu žalovaného ide o dlhodobé obštrukčné\nkonanie, účelom ktorého je predlžovanie súdneho sporu a spôsobovanie prieťahov, aby spor strán\nbol ukončený čo najneskôr. Uvedenému záveru zodpovedala aj procesná pasivita žalovaného v spore\npred Okresným súdom Košice II, kde prebiehal súvisiaci spor medzi totožnými stranami v opačnom\nprocesnom postavení, a ktorého sa podľa vyjadrenia žalobcu, právny zástupca žalovaného od roku 2016\npre neustále ospravedlnenia osobne nezúčastnil. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v prípade ak advokát\nnie je schopný kvalifikovane zastupovať stranu (napr. z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu) je\nmožné od neho požadovať ukončenie zastúpenia, prípadne zastúpenie niekým iným.\nVzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci, po splnení zákonných\npodmienok, vykonal pojednávanie dňa 28.02.2024 v zmysle § 180 CSP, v neprítomnosti právneho\nzástupcu žalovaného.\nSúd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca ako podnikateľ mal\nsídlo v Českej republike a žalovaný ako podnikateľ mal sídlo na území Slovenskej republiky, a teda\nide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov\nSlovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok mal byť použitý na posúdenie žalobou\nuplatneného nároku. V tejto súvislosti súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný má sídlo na území\nSlovenskej republiky v obvode (v čase podania žaloby) Okresného súdu Piešťany (v súčasnosti po\nzmene súdnej mapy v obvode Okresného súdu Trnava ako nástupnického súdu), ktorý je všeobecným\nsúdom žalovaného. Poukazujúc na ustanovenia čl. 4 ods. 1, čl. 7 ods. 1, čl. 25 ods. 1 a čl. 26 Nariadenia\nBrusel I bis dospel súd prvej inštancie k záveru, že bola daná príslušnosť aj právomoc súdov Slovenskej\nrepubliky na konanie v tejto veci, s ktorým záverom sa odvolací súd, reflektujúc ustanovenie § 380 ods.\n2 CSP, stotožnil.\nVo vzťahu k otázke aplikácie rozhodného práva na prejednávaný spor, súd prvej inštancie v napadnutom\nrozsudku skonštatoval, že Slovenská republika ako aj Česká republika sú zmluvnými stranami Dohovoru\nOSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ktorý je určený na úpravu zmlúv o kúpe tovaru\nuzavieraných medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania na území dvoch rôznych štátov. Tento\ndohovor obsahuje aj ustanovenia upravujúce režim uzatvárania zmluvy o medzinárodnej kúpe tovaru.\nV danom prípade bolo nesporné, že žalobca zaslal žalovanému cenovú ponuku, ktorá bola zároveň\nponukou, návrhom na uzavretie zmluvy v zmysle čl. 15 Dohovoru. V žalobe žalobca uviedol, že\nVšeobecné obchodné podmienky (ďalej aj ako „VOP“) boli neoddeliteľnou súčasťou návrhu. VOP v bode\n1.1 uvádzali, že vzťah medzi kupujúcim a predávajúcim sa riadi českým právom. Následne žalovaný\nzaslal žalobcovi „Objednávku“, ktorá bola vyhlásením žalovaného, ktorému bola ponuka určená, o prijatí\nponuky. Objednávka bola vyjadrením jeho súhlasu s návrhom zmluvy a v jej záverečnej časti bolo\nuvedené, že ostatné náležitosti sa riadia právami a povinnosťami zmluvných strán podľa Obchodného\nzákonníka, t. j. zák. č. 513/1991 Zb.. Súd prvej inštancie skonštatoval, že nebolo sporné, že objednávka\nžalovaného bola doručená žalobcovi, a tým došlo k účinnému konkludentnému uzatvoreniu kúpnej\nzmluvy, preto považoval za preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy, ako aj zmluvné dojednanie strán\no rozhodnom práve, keď žalobca prijatím objednávky žalovaného obsahujúcej jeho návrh, aplikáciu\nslovenského práva na zmluvný vzťah odsúhlasil a tým došlo k uzatvoreniu zmluvy s týmto obsahom.\nV časti rozhodného práva preto došlo k úprave - zmene znenia VOP, ktoré sa inak bezpochyby stali\n\nsúčasťou kúpnej zmluvy, lebo boli neoddeliteľnou súčasťou ponuky/návrhu zmluvy zo strany žalobcu\na žalovaný ich ako celok neodmietol. Potvrdenie objednávky zaslané zo strany žalobcu žalovanému\nmalo výlučne informatívny charakter o tom, že zmluva už bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená za\ndohodnutých podmienok, ktoré si strany vymienili v návrhu a následne v objednávke. Obsah potvrdenia\npreto do režimu a procesu uzatvárania zmluvy a jej obsahu nevstupoval.\nSúd prvej inštancie zdôraznil, že bez ohľadu na vyššie uvedený záver, bola voľba práva Slovenskej\nrepubliky ako rozhodného práva medzi stranami nespornou skutočnosťou a ich zhodným tvrdením. Aj\npreto súd prvej inštancie v zmysle § 186 ods. 2 CSP vychádzal z toho, že medzi stranami došlo k voľbe\npráva slovenskej republiky. Ako žalobca tak aj žalovaný v priebehu súdneho konania zhodne tvrdili, že\nna vzťah strán by sa malo aplikovať slovenské právo.\nPo posúdení predmetných základných otázok mal súd prvej inštancie v ďalšom konaní preukázané, že\nžalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca\nzaviazal dodať žalovanému v štyroch etapách vzduchotechnické jednotky a žalovaný sa zaviazal tieto\nvzduchotechnické jednotky prevziať a zaplatiť za ne kúpnu cenu spolu vo výške 111 041 eur. Taktiež mal\nsúd prvej inštancie preukázané, že k dodávkam dojednaného tovaru žalobcom došlo (a to s omeškaním\nv súhrne 15 dní v súčte všetkých štyroch etáp), pričom posledná etapa bola žalobcom odovzdaná dňa\n01.09.2015. Neuhradená zostala posledná konečná faktúra žalobcu č. 4160044 na sumu 11 104 eur so\nsplatnosťou dňa 02.12.2015.\nŽalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že v časti ním dôvodne uplatnenej náhrady škody proti žalobcovi,\nnárok žalobcu na zaplatenie časti kúpnej ceny zanikol započítaním. Z uvedeného dôvodu súd prvej\ninštancie zisťoval, či žalovanému vznikol nárok a či existuje jeho pohľadávka (titulom náhrady škody\na iného), ktorú si započítaval voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v súdnom konaní titulom doplatenia\nzostatku kúpnej ceny. Zdôraznil, že podmienkou platného jednostranného započítania je okrem iného\naj pravosť a existencia (dôvodnosť) pohľadávky, ktorá znamená súdnu vymáhateľnosť a pod ktorou\nje potrebné rozumieť spôsobilosť pohľadávky pre úspešné súdne uplatnenie. Pokiaľ sa prejaví snaha\nzapočítať pohľadávku, ktorej pravosť a výška sú sporné, zánik vzájomných pohľadávok môže nastať\naž po riadnom zistení pravosti a splatnosti spornej pohľadávky. Z tohto dôvodu je možné jednostranne\nzapočítať aj takú pohľadávku, ktorú druhá strana spochybnila, resp. ju neuznala - súd sa však v takom\nprípade musí zaoberať dôvodnosťou tejto pohľadávky, t. j. riadne ju posúdiť a až po tomto posúdení\nrozhodnúť. Nakoľko žalovaný si vyčíslil nárok na náhradu škody vo výške 11 345 eur (a žalobca tento\nnárok opakovane spochybnil) a tento nárok si započítal dňa 02.12.2015 voči pohľadávke žalobcu na\nzaplatenie kúpnej ceny vyplývajúcej z faktúry č. 4160044 vo výške 11 104 eur, bolo potrebné posúdiť\nnielen výšku ale predovšetkým existenciu pohľadávky, ktorá bola započítacím úkonom žalovaného\nzapočítaná, a práve vyriešením tejto otázky, bolo možné dôjsť k záveru, či medzi stranami došlo k\núčinnému započítaniu vzájomných pohľadávok, a tým k zániku práva tvoriaceho predmet žaloby.\nSúd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný svoje tvrdenia o tom, že všetok tovar nebol žalobcom\ndodaný riadne a vzduchotechnická jednotka č. 04N.01 bola dodaná s vadami, počas celého konania\nnepreukázal. Vady tovaru - vzduchotechnickej jednotky tak zostali nepreukázané a nepreukázaná bola\naj existencia a výška prípadnej náhrady škody a ďalších nárokov (primeranej zľavy). Súd prvej inštancie\ndospel k záveru, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal vznik a existenciu pohľadávky na náhradu\nškody vo výške 11 345 eur, ktorú jednostranným právnym úkonom - listom zo dňa 04.12.015, započítal\nvoči pohľadávke žalobcu na zaplatenie vyplývajúcej z faktúry č. 4160044 na sumu 11 104 eur. Žalovaný\ntaktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že vzduchotechnická jednotka poz. č. 04N.01 bola dodaná\ns vadami. V rovine tvrdení ostala aj argumentácia žalovaného, že škoda vo výške 11 345 eur mala\nspočívať v nákladoch na zabezpečenie mechanizmov a pracovníkov potrebných pre kompletizáciu\ndodávky žalobcu, výška škody nebola nijako presnejšie špecifikovaná a z tvrdení žalovaného nebola\nzrejmá ani príčinná súvislosť medzi vznikom ním tvrdených nákladov a porušením povinnosti žalobcu\ndodať tovar do miesta určenia riadne a včas. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca sa v\nrámci plnenia jednotlivých etáp dodávok dostal do omeškania v súčte o celkovo 15 dní. Z vyjadrení\nžalovaného a predložených listinných dôkazov však nebolo preukázané, že v dôsledku tohto omeškania\nžalobcovi vznikla skutočná škoda prípadne ušlý zisk a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi\nporušením povinnosti žalobcu (nedodanie tovaru včas) a vznikom škody a taktiež ani výška škody.\nSúd prvej inštancie preto uzavrel, že žalovaný s výnimkou porušenia zmluvnej povinnosti žalobcom\nnepreukázal ďalšie obligatórne predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Z uvedených dôvodov\n\npreukázaná pohľadávka žalobcu uplatnená žalobou v konaní nezanikla započítaním s pohľadávkou\nžalovaného titulom náhrady škody a iných nárokov, nakoľko v konaní nebol preukázaný vznik ani\nexistencia započítavanej pohľadávky žalovaného.\nZáverom súd prvej inštancie zdôraznil, že z povahy započítania vyplýva, že osoba uskutočňujúca\nzapočítací úkon (žalovaný) nepopierala pohľadávku, proti ktorej započítanie smerovalo, t. j. pohľadávku\nžalobcu na doplatenie zvyšku kúpnej ceny. Obrana žalovaného bola jednoznačne postavená na premise,\nže pohľadávka žalobcu vznikla a existovala v ním uplatnenej výške, však v dôsledku žalovaným\nvykonaného započítacieho úkonu ku dňu stretu vzájomných pohľadávok zanikla.\nS poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, a preto jej v celom\nrozsahu vyhovel a žalovanému uložil v zmysle § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka a čl. 53 Dohovoru\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11 104 eur ako dlh, ktorý predstavoval nezaplatený doplatok\nkúpnej ceny.\nNakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojej povinnosti voči žalobcovi do omeškania, uložil mu súd\nprvej inštancie aj povinnosť v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka zaplatiť žalobcovi úrok z\nomeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 11 104 eur od 03.12.2015 (teda počnúc dňom nasledujúcim\npo dátume splatnosti konečnej faktúry č. 4160044) do zaplatenia, s tým, že výšku úrokov z omeškania\nustanovuje vládne nariadenie č. 21/2013 Z. z..\nO nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu\ns tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody\nhodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257\nCSP).\n4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu, z dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) CSP a namietal, že neboli splnené procesné podmienky, že\nsúd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú\nprípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli\nuplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu\ntrov konania a odvolacieho konania v celom rozsahu.\nŽalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pojednával dňa 28.02.2024 v jeho neprítomnosti,\nnakoľko neakceptoval jeho ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 28.02.2024, čím\nmu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. Poukazoval na to, že predmetné pojednávanie bolo nariadené na deň\n28.02.2024 o 13:00 hodine s tým, že žalovaný sa o nemožnosti dostaviť sa na pojednávanie dozvedel\ndňa 28.02.2024, o čom súd bezodkladne informoval. Namietal procesné pochybenie súdu prvej inštancie\nspočívajúce v tom, že vec prejednal bez jeho účasti, vo veci rozhodol, a to napriek tomu, že žalovaný\nsa riadne a včas ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania. Mal za to, že týmto postupom súdu\nprvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu\nprvej inštancie, že bolo možné od neho spravodlivo žiadať, aby sa dal na predmetnom pojednávaní\nzastúpiť iným advokátom, keďže dôvod na odročenie pojednávania nastal krátko pred pojednávaním,\ndokonca priamo v deň nariadeného pojednávania. Poukazoval na ustanovenie § 178 ods. 2 CSP s\ntým, že nebolo od advokáta možné spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom priamo v\ndeň nariadeného pojednávania, nakoľko tento (nový) advokát by nemal dostatok času na prípravu na\npojednávanie. Zdôraznil, že zabezpečenie substitučného advokáta nie je proces, ktorý možno uskutočniť\nbehom tak krátkej doby, ako je deň nariadeného pojednávania a zároveň Civilný sporový poriadok\nstrane a jej zástupcovi poskytuje lehotu najmenej päť dní na prípravu na pojednávanie. Žalovaný mal\nza to, že neakceptovanie ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania súdom prvej inštancie\n\nz dôvodu, že od advokáta bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na nariadenom pojednávaní nechal\nzastúpiť, nebolo správne, súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces a neboli naplnené procesné podmienky pre konanie a rozhodnutie. Pokiaľ súd prvej inštancie\nv odôvodnení napadnutého rozsudku uvádzal aj to, že právny zástupca žalovaného v žiadosti o\nodročenie nešpecifikoval, kedy presne absolvoval stomatologický zákrok s tým, že pojednávanie bolo\nvytýčené až na popoludnie, a teda právny zástupca nepreukázal, že dôvod na odročenie nastal v dobe\nkrátko pred pojednávaním, žalovaný namietal, že tento dôvod neakceptovania žiadosti o odročenie\npojednávania súd prvej inštancie neuviedol v elektronickom upovedomení o spôsobe posúdenia žiadosti\no odročenie, ale uviedol ho až dodatočne v napadnutom rozsudku, a preto naň nemožno prihliadať.\nTaktiež zdôraznil, že ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania právny zástupca žalovaného\nuskutočnil bezodkladne, t. j. dňa 28.02.2024 o 12:02 hodine, teda mal za to, že špecifikoval, kedy\nstomatologický zákrok absolvoval a je zjavné, že sa jednalo o dôvod, ktorý nastal krátko pred nariadeným\npojednávaním. Uviedol, že z lekárskeho potvrdenia - priepustky vyplynulo, že bola viazaná na celý\ndeň 28.02.2024, preto bolo preukázané, že sa právny zástupca pojednávania nemohol zúčastniť. Ďalej\nzdôraznil, že stomatologický zákrok sa uskutočnil v Piešťanoch a pojednávanie sa konalo na Okresnom\nsúde v Trnave, preto bolo nutné prihliadať aj na stratu času cestou a uvedené zohľadniť pri posudzovaní\nmožnosti právneho zástupcu dostaviť sa na pojednávanie s tým, že toto bolo nariadené o 13:00 hodine,\na teda nebolo objektívne možné, aby sa právny zástupca žalovaného po absolvovaní stomatologického\nzákroku v Piešťanoch osobne zúčastnil pojednávania v Trnave. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom\nrozsudku uvádzal, že právny zástupca žalovaného nepreukázal dôvod, pre ktorý by mal žalovaný trvať\nna výlučne jeho osobnom zastúpení a nesúhlasiť s náhradným zastúpením iným advokátom, žalovaný\nnamietal, že trval na zastúpení svojim právnym zástupcom, a to najmä vzhľadom na dĺžku sporu a jeho\nprepojenie s inými súdnymi konaniami a tiež vzhľadom na skutočnosť, že jeho právny zástupca ho v\ndanom spore zastupuje od začiatku, a to zároveň aj v súbežne prebiehajúcom konaní vedenom na\nMestskom súde Košice pod sp. zn. K2-33Cb/63/2016. Mal za to, že odôvodnenosť, pre ktorú žalovaný\ntrval výlučne na osobnom zastúpení svojim právnym zástupcom, bola v plnom rozsahu preukázaná a\nžiadne ďalšie dôvody nie je potrebné preukazovať, nakoľko takým výkladom súdu prvej inštancie by bola\nodňatá možnosť strany sporu trvať na osobnom zastúpení svojim právnym zástupcom.\nŽalovaný v odvolaní taktiež namietal, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že s výnimkou\nporušenia povinnosti žalobcom, nepreukázal ďalšie obligatórne predpoklady pre vznik zodpovednosti\nžalobcu za ním tvrdenú škodu. Mal za to, že žalobou uplatnená pohľadávka zanikla započítaním s\njeho pohľadávkou voči žalobcovi okamihom stretu týchto pohľadávok, a teda už neexistuje a žalobca\nnebol oprávnený na jej vymáhanie predmetnou žalobou. Taktiež mal za to, že jeho tvrdenie o existencii\npohľadávky voči žalobcovi na náhradu škody žalobca výslovne nepoprel, a teda dôvodil, že žalobca\nuznal jeho pohľadávku, ako aj uskutočnenie jednostranného zápočtu zo strany žalovaného. Namietal, že\nžalobca ani v tomto konaní na jeho procesnú obranu nereagoval jednoznačným popretím jeho tvrdení,\nkeďže k nim neuviedol vlastné tvrdenia, nemal žalovaný dôvod predpokladať, že súd prvej inštancie\nbude vychádzať zo spornosti ním uplatnenej pohľadávky na náhradu škody a zápočtu. Zdôraznil, že\nvie preukázať rozsah škody, predpoklady vzniku nároku na jej náhradu, vznik škody ako aj príčinnú\nsúvislosť, a to v prípade jednoznačného popretia jeho tvrdení žalobcom, k čomu však počas konania na\nsúde prvej inštancie nedošlo. Následne uskutočnením pojednávania bez prítomnosti žalovaného a jeho\nprávneho zástupcu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, čím bolo žalovanému znemožnené\nrobiť prednesy a navrhovať ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal existenciu jeho pohľadávky na náhradu\nškody ako aj splnenie všetkých kumulatívnych predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu.\n5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 16.04.2024 a uviedol, že v prípade žiadosti\no odročenie pojednávania išlo zo strany žalovaného len o obštrukciu. Považoval za nepochopiteľné,\naby bol právny zástupca žalovaného práceneschopný vždy, keď bolo vo veci nariadené pojednávanie.\nS poukazom na uvedené sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie konštatovaným v\nodôvodnení napadnutého rozsudku a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu\npotvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa žalovaný vyjadril v odvolacej replike zo dňa 19.05.2024 a\nuviedol, že zo strany žalobcu išlo len o pocitové vyjadrenie, ktoré bolo zároveň skresľujúce a účelové.\nZotrval na dôvodoch svojho odvolania voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu. Trval na tom,\nže v danej veci došlo k procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie, ktorý vec prejednal bez účasti\n\nžalovaného a jeho právneho zástupcu a vo veci rozhodol, a to napriek tomu, že sa právny zástupca\nriadne a včas ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že\nsa z jeho strany jednalo o obštrukciu a že jeho správanie ohľadom ospravedlňovania z pojednávaní\nbolo nemenné z dôvodu, aby sa vo veci nerozhodlo. Zdôraznil, že je v záujme každej strany sporu,\naby bola vec rozhodnutá, avšak je právom každej strany sporu, aby súd rozhodol spravodlivo a v\nprocese rozhodovania boli dodržané všetky procesné ustanovenia. Ďalej namietal, že vyhlásením\nnapadnutého rozsudku došlo k popretiu materiálnej pravdy, keďže žalovaný vedel preukázať rozsah\nškody a predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, k čomu však nedošlo z dôvodu uskutočnenia\npojednávania v jeho neprítomnosti. Mal za to, že prioritou v súdnom konaní musí zostať aj materiálna\nochrana práv strán sporu.\n7. Podaním zo dňa 26.11.2024 žalobca doručil do súdneho spisu uznesenie Mestského súdu Košice\nč.k. K2-33Cb/63/2016 - 598 zo dňa 24.09.2024, právoplatné dňa 01.11.2024, ktorým tento súd zastavil\nkonanie. Predmetné podanie bolo odvolacím súdom doručené žalovanému (cestou právneho zástupcu)\ndňa 01.01.2025 (č.l. 564 s. spisu).\n8. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli súdu doručené.\n9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v\nzmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu\nprvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380\nCSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné.\n10. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže\nbyť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže\ndostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali\nzastúpiť.\n11. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním\na okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom\nzastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany\nmožno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu\npojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.\n12. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod\nbezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky\nokolnosti mohla predpokladať.\n13. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania\nnie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje\nodročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno\nupovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.\n14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\n16. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie\nje rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči\ndruhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé\nna započítanie.\n17. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť\nna súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,\nkeď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.\n\n18. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný\nnahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené\nokolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.\n19. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana\npožiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.\n20. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná\nškoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku\nzáväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné\npredvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala\npoznať pri obvyklej starostlivosti.\n21. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom\nprvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadreniami\nstrán sporu v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový\nstav a spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP rozhodnutie presvedčivo a\nnáležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami\npodstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý\nmyšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom.\nSúd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne\nposúdil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti\ncivilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok\nnesprávnosť napadnutého rozsudku (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP).\n22. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny (odplaty) za dodanie tovaru vzduchotechnických jednotiek v zmysle objednávok žalovaného, fakturovanej konečnou faktúrou č.\n4160044 vystavenou na sumu vo výške 11 104 eur, ktorú žalovaný žalobcovi neuhradil. Žalovaný v\nkonaní v rámci procesnej obrany namietal, že žalobcom uplatnená pohľadávka zanikla započítaním s\njeho pohľadávkou voči žalobcovi na náhradu škody a titulom ďalších nárokov, na základe jednostranného\núkonu započítania zo dňa 04.12.2015, v okamihu stretu týchto pohľadávok, a to do výšky žalovanej\npohľadávky s tým, že prevyšujúcu časť svojho nároku si žalovaný uplatnil v samostatnom súdnom\nkonaní. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom vec prejednal a rozhodol na\npojednávaní konanom dňa 28.02.2024 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu po tom,\nako neakceptoval ospravedlnenie a žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania.\nSúd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ďalej dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal\nvznik a existenciu svojej pohľadávky na náhradu škody voči žalobcovi, ktorú započítaval voči pohľadávke\nžalobcu na doplatenie kúpnej ceny, a teda nepreukázal, že žalobou uplatnená dôvodná pohľadávka\nžalobcu zanikla v dôsledku jednostranného započítacieho úkonu žalovaného.\n23. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné.\n24. K odvolacej námietke žalovaného, že mu postupom súdu prvej inštancie bolo odňaté právo konať\npred súdom a súd prvej inštancie mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd dňa 28.02.2024 pojednával\nv neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, nakoľko neakceptoval jeho žiadosť o odročenie\npojednávania zo dňa 28.02.2024, odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že\nsúd prvej inštancie dňa 24.11.2023 vytýčil termín pojednávania v predmetnej veci na deň 23.02.2024\no 09:00 hodine, predvolanie na pojednávanie bolo doručené žalovanému cestou právneho zástupcu\ndňa 06.12.2023 (č.l. 502/b s. spisu). Podaním zo dňa 28.11.2023 právny zástupca žalobcu požiadal\no presunutie termínu pojednávania na iný čas, a to z dôvodu vzdialenosti medzi sídlom advokáta\na sídlom súdu. Súd prvej inštancie informoval strany sporu prostredníctvom ich právnych zástupcov\nelektronickou formou (emailom) dňa 06.12.2023 o zmene termínu pojednávania z dôvodu žiadosti\nprávneho zástupcu žalobcu na deň 28.02.2024 o 13:00 hodine (č.l. 506 s. spisu). Dňa 28.02.2024\no 12:02 hodine bol súdu prvej inštancie doručený email právneho zástupcu žalovaného, ktorého\nprílohou bolo podanie zo dňa 28.02.2024 označené ako „Ospravedlnenie neúčasti žalovaného a\njeho právneho zástupcu na pojednávaní a žiadosť o jeho odročenie (podľa § 183 CSP)“, v ktorom\n\nprávny zástupca žalovaného ospravedlňoval svoju neúčasť (ako aj neúčasť žalovaného, ktorý trval na\njeho osobnej účasti na pojednávaní) na pojednávaní vytýčenom na deň 28.02.2024 o 13:00 hodine\na súčasne žiadal o odročenie pojednávania, a to z dôvodu jeho aktuálnej pracovnej neschopnosti,\nvzhľadom na absolvovanie urgentného stomatologického zákroku s tým, že deň 28.02.2024 bol dňom\nabsolvovania urgentného stomatologického zákroku, kedy sa dozvedel o tomto dôvode, pre ktorý\nžiadal odročenie pojednávania. Prílohou emailu bola taktiež fotokópia priepustky s uvedeným menom\nS. I. a dátumom 28.02.2024, opatrená pečiatkou a podpisom MUDr. Y. I., stomatológa. Predmetné\npodanie právneho zástupcu žalovaného bolo zároveň doručené do súdneho spisu elektronicky dňa\n28.02.2024 o 11:59 hodine. Súd prvej inštancie zaslal na právnym zástupcom žalovaného v žiadosti\nuvedenú emailovú adresu dňa 28.02.2024 o 12:45 hodine oznámenie, v ktorom ho upovedomil o\ntom, že jeho návrh na odročenie pojednávania a ospravedlnenie neakceptuje, nakoľko v zmysle\n§ 183 ods. 2 CSP možno spravodlivo žiadať, aby sa právny zástupca žalobcu dal zastúpiť iným\nadvokátom. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 28.02.2024 so začiatkom o 13:00 hodine vyplynulo,\nže na predmetnom pojednávaní súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho\nzástupcu žalovaného.\nSúd prvej inštancie dôvody, pre ktoré neakceptoval žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie\npojednávania a pre ktoré vykonal pojednávanie dňa 28.02.2024 v jeho neprítomnosti, podrobne vysvetlil\nv bode 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že advokát v žiadosti o odročenie pojednávania\nnepreukázal, že sa v danom prípade jednalo o dôvod, ktorý nastal krátko pred pojednávaním, a\nteda kedy mal stomatologický zákrok absolvovať, čo je nevyhnutnou zákonnou podmienkou na to,\naby súd vôbec mohol pristúpiť k posudzovaniu dôležitosti tohto dôvodu, a preto nemohol vylúčiť, že\nprávny zástupca žalovaného sa následne po absolvovaní stomatologického zákroku mohol zúčastniť\npojednávania alebo sa na ňom nechať zastúpiť. Ak by aj súd prvej inštancie vyhodnotil, že absolvovanie\nstomatologického zákroku je dôležitým dôvodom, pre ktorý sa právny zástupca žalovaného nemohol\nzúčastniť nariadeného pojednávania, bez preukázania toho, kedy tento dôvod nastal (teda v tak krátkom\nčase pred pojednávaním, že si advokát objektívne nemohol zvoliť zástupcu), bolo možné od právneho\nzástupcu spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť. Súd prvej inštancie tak mal\nza to, že právny zástupca žalovaného nepreukázal ani vážny dôvod, ktorý by mu bránil v osobnej\núčasti na pojednávaní, ani nepreukázal, že tento dôvod nastal v tak krátkom čase pred pojednávaním,\nktorý by mu bránil v zvolení si svojho zástupcu na pojednávaní a taktiež nepreukázal dôvod, pre\nktorý mal žalovaný trvať výlučne na jeho osobnom zastúpení a nesúhlasiť s náhradným zastúpením\niným advokátom, najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v plnomocenstve zo dňa 05.02.2020\nudelenom právnemu zástupcovi na jeho zastupovanie v predmetnom spore vyjadril výslovný súhlas,\naby sa splnomocnený advokát v prípade potreby dal zastúpiť iným advokátom ako ďalším zástupcom,\nalebo jeho advokátskym koncipientom. Súd prvej inštancie taktiež považoval odročenie pojednávania\nza neúčelné a nehospodárne, ktoré by viedlo k nedôvodným prieťahom v konaní, naviac za stavu, keď\nsúd už v minulosti v predmetnom spore šesťkrát odročoval nariadené pojednávania na žiadosť právneho\nzástupcu žalovaného, pričom všetky návrhy na odročenie boli súdu prvej inštancie vždy doručené\nbezprostredne pred pojednávaním.\nS dôvodmi neakceptácie návrhu právneho zástupcu žalovaného na odročenie pojednávania konaného\ndňa 28.02.2024 formulovanými súdom prvej inštancie sa odvolací súd v zásade stotožňuje a na\nzdôraznenie ich správnosti a správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie v tejto otázke dodáva,\nže v zmysle Civilného sporového poriadku sa vyžaduje pre odročenie pojednávania na návrh strany\nkumulatívne (súčasné) splnenie dvoch podmienok: (1) existencia dôležitého dôvodu brániaceho strane\nalebo jej zástupcovi v dostavení sa na pojednávanie a (2) nemožnosť od osoby, na strane ktorej prekážka\núčasti na pojednávaní nastala, spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. Skutočnosť,\nže odročenie pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, že vec sa má rozhodnúť\nna prvom pojednávaní, potvrdzuje aj zákonná formulácia prípustnosti odročenia pojednávania, a to\nlen z dôležitých dôvodov. Vo všeobecnosti odvolací súd konštatuje, že preukázaná choroba alebo\niný zdravotný dôvod strany sporu, resp. jej zástupcu, sa považuje za dôležitý dôvod na odročenie\npojednávania. Odvolací súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zdravotný stav strany sporu alebo jeho\nzástupcu je dôvodom na odročenie pojednávania v prípade, ak bol tento dôvod aj preukázaný vyjadrením\nodborne spôsobilej osoby (spravidla lekára), že táto konkrétna osoba nie je schopná bez ohrozenia alebo\nzhoršenia jej zdravotného stavu sa zúčastniť na pojednávaní. V danom prípade z obsahu súdneho spisu\nvyplynulo, že právny zástupca žalovaného síce ako dôvod na odročenie pojednávania označil zdravotnú\nokolnosť - urgentný stomatologický zákrok a priložil k žiadosti priepustku vydanú na jeho meno, datovanú\n\ndňa 28.02.2024 a opatrenú pečiatkou a podpisom stomatológa, avšak vyjadrenie ošetrujúceho lekára,\nže zdravotný stav právneho zástupcu žalovaného neumožňoval jeho účasť na pojednávaní k žiadosti\npriložená nebola, pričom postačovalo akékoľvek dôveryhodné lekárske potvrdenie preukazujúce takú\nzávažnosť zdravotného stavu v súvislosti so stomatologickým zákrokom, pre ktorú sa právny zástupca\nskutočne nemohol osobne dostaviť na súd a absolvovať pojednávanie, čo však samotná stomatológom\nvystavená priepustka bez ďalšieho nepreukázala. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje,\nže právnym zástupcom žalovaného predložené lekárske potvrdenie nepredstavuje lekársky uznanú\npráceneschopnosť, ale ide len o potvrdenie o návšteve lekára (stomatológa) v deň 28.02.2024, z\nktorého však nevyplynul čas vykonania zákroku, ako ani skutočnosť, že zdravotný stav právneho\nzástupcu žalovaného po jeho absolvovaní objektívne znemožňoval jeho osobnú účasť na nariadenom\npojednávaní. Odvolací súd zároveň uvádza, že existenciu vážneho dôvodu na odročenie pojednávania\nmusí preukazovať strana, resp. právny zástupca strany, ktorý žiadal o odročenie pojednávania, pričom\nplatí, že žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak právny zástupca\nstrany tvrdí a preukazuje také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na\npojednávaní súdu ospravedlniť. Pokiaľ však táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti\no odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť o odročenie pojednávania a v nej uvádzaný\ndôležitý dôvod iba v rovine nepodložených tvrdení. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z\nrozhodovacej praxe súdov vyplýva, že v žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné nielen\ntvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (k\ntomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 167/2010).\nOdvolací súd taktiež poukazuje na to, že dôležitosť dôvodu na odročenie pojednávania nemožno\nposudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, preto sa stotožnil aj s\nkonštatovaním súdu prvej inštancie, že ďalšie odročenie pojednávania v predmetnej veci, ku ktorému\nuž šesťkrát predtým došlo zo zdravotných dôvodov na strane právneho zástupcu žalovaného, by\nbolo neúčelné, nehospodárne a viedlo by k nedôvodným prieťahom v predmetnom konaní. Vo vzťahu\nk uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že aj keď strana sporu vo svojej žiadosti o odročenie\npojednávania uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy\npovinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je stranou konania uplatnený k procesnej\nobštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania civilného sporového konania (k tomu viď napr.\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/19/2014). Nemožnosť právneho\nzástupcu žalovaného osobne sa zúčastniť na súdom prvej inštancie nariadených pojednávaniach\nopakovane zo zdravotných dôvodov (a to pri pojednávaniach nariadených na deň 04.01.2022,\n11.01.2022, 01.03.2022 a 17.03.2022 z dôvodu pokračujúcej dočasnej práceneschopnosti vystavenej\nod 03.01.2022) totiž už v danom čase pre právneho zástupcu mala signalizovať, pre účely zabezpečenia\nriadneho zastúpenia žalovaného v predmetnom spore, ako aj pri zachovaní zásady hospodárnosti\na efektívnosti súdneho konania a aktívneho uplatňovania práv strany sporu v konaní, potrebu\nzabezpečenia svojho substitučného zastúpenia v predmetnom spore, a to v dostatočnom časovom\nodstupe od ďalšieho nariadeného pojednávania, zohľadňujúc aj ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o\nadvokácii a výslovný súhlas žalovaného udelený právnemu zástupcovi, aby sa v prípade potreby\ndal zastúpiť iným advokátom (alebo svojim advokátskym koncipientom) v plnomocenstve zo dňa\n05.02.2020. V takom prípade by mal substitučný právny zástupca dostatočný časový priestor na prípravu\nna ďalšie pojednávanie, pre prípad ďalších (náhlych) zdravotných problémov právneho zástupcu\nžalovaného v čase nového nariadeného termínu pojednávania, ku ktorým aj v danom prípade došlo,\naj keď už z iných zdravotných dôvodov, ako pri predchádzajúcich žiadostiach právneho zástupcu\nžalovaného o odročenie pojednávania.\nPokiaľ žalovaný namietal, že odôvodnene trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na\nnariadenom pojednávaní dňa 28.02.2024, a to s poukazom na dĺžku sporu, jeho zložitosť a skutočnosť,\nže ho právny zástupca zastupoval aj v súvisiacom spore vedenom na Mestskom súde Košice, odvolací\nsúd konštatuje, že podmienkou na odročenie pojednávania v prípade, že bola tvrdená existencia\nprekážky v účasti na pojednávaní na strane právneho zástupcu, je preukázanie, že strana sporu\nodôvodnene trvá na zastúpení týmto konkrétnym advokátom. Dôvody uvádzané žalovaným ako stranou\nsporu však odvolací súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu nevyhodnotil ako relevantné,\nnakoľko sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že predmetný spor nemožno považovať za skutkovo\na právne zložitý do takej miery, že by to znemožňovalo zastúpenie advokáta substitučným zástupcom\na žalovaný v odvolaní ani vo svojom podaní zo dňa 16.03.2022 neuviedol, v čom mala údajná zložitosť\nprejednávanej veci spočívať. Pokiaľ žalovaný poukazoval na dĺžku predmetného sporu, odvolací\n\nsúd konštatuje, že túto skutočnosť možno sčasti pripísať aj konaniu samotného právneho zástupcu\nžalovaného, ktorý opakovane (6x) žiadal o odročenie nariadeného termínu pojednávania, a teda\nnemožno dospieť k záveru, že trvanie sporu by bolo zapríčinené jeho zložitosťou a že by právny zástupca\nv spore vykonal také množstvo úkonov právneho zastúpenia, že by to odôvodňovalo nevyhnutnú potrebu\njeho osobnej účasti na ďalšom nariadenom pojednávaní na deň 28.02.2024. Ak žalovaný poukazoval\nna iný súvisiaci súdny spor, v ktorom ho zastupoval rovnaký právny zástupca, odvolací súd uvádza,\nže bez uvedenia ďalších súvislostí, nemožno tento dôvod, pre ktorý mal žalovaný trvať na osobnom\nzastúpení právnym zástupcom na nariadenom pojednávaní v predmetnej veci, za náležite preukázaný.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný náležite nepreukázal odôvodnenosť\nsvojej požiadavky, v zmysle ktorej trval na osobnom zastúpení ním splnomocneným advokátom na\npojednávaní konanom dňa 28.02.2024.\nS poukazom na uvedené, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že právny\nzástupca žalovaného v žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 28.02.2024 síce tvrdil\nale riadne nepreukázal existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania a zároveň ďalšie\nodročovanie pojednávania z dôvodov na strane právneho zástupcu žalovaného by bolo v rozpore so\nzásadou hospodárnosti konania, a teda neakceptovaním žiadosti právneho zástupcu žalovaného o\nodročenie pojednávania na deň 28.02.2024 a prejednaním veci a vyhlásením rozhodnutia na tomto\npojednávaní v jeho neprítomnosti súdom prvej inštancie, nebola žalovanému odňatá možnosť konať\npred súdom, a uvedeným procesným postupom súdu prvej inštancie mu nebolo znemožnené, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva do takej miery, že by došlo k porušeniu jeho práva na\nspravodlivý proces, preto odvolací súd nemal za naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.\nb) a d) CSP a túto odvolaciu námietku žalovaného považoval za nedôvodnú.\n25. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k\nnesprávnemu záveru, že žalovaný nepreukázal vznik a existenciu svojej pohľadávky na náhradu\nškody, ako ani všetkých obligatórnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu žalobcom, ktorú\npohľadávku si mal žalovaný jednostranne započítať voči žalobou uplatnenej pohľadávke žalobcu, v\ndôsledku čoho žalovaná pohľadávka zanikla v celom rozsahu, a teda že neexistoval žiadny právny\ntitul na jej opätovné zaplatenie a vymáhanie v tomto konaní, odvolací súd uvádza, že ak žalovaný,\nktorý inak nárok žalobcu nepopieral, vznesie v sporovom konaní kompenzačnú námietku, súd ju posúdi\npodľa predpisov hmotného práva. Samotná kompenzačná námietka je hmotnoprávnou námietkou v\nzmysle § 152 CSP, ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP). V súlade\ns § 124 ods. 2 CSP je hmotnoprávny úkon strany voči súdu účinný okamihom doručenia a voči\nostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli. Účinky započítania nastávajú v súlade s\nhmotným právom spätne ku dňu, keď sa vzájomné pohľadávky stretli (§ 580 Občianskeho zákonníka).\nAk žalovaný v sporovom konaní účinne uplatní svoju kompenzabilnú pohľadávku na započítanie proti\npohľadávke žalobcu, dochádza tým k zániku oboch záväzkov v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Z\nprocesného hľadiska platí, že námietka započítania zo strany žalovaného nie je vzájomnou žalobou,\nak je takýmto spôsobom uplatňovaná nižšia alebo rovnaká pohľadávka, ako je pohľadávka žalobcu. Za\ndaných okolností je započítací úkon žalovaného považovaný iba za prostriedok procesnej obrany.\nŽalovaný v odvolaní namietal, že vedel v konaní preukázať rozsah škody ako aj predpoklady vzniku\nzodpovednosti za škodu, a to v prípade jednoznačného popretia jeho tvrdení žalobcom, k čomu však\nv konaní nedošlo. Odvolací súd k uvedenému konštatuje, že sa stotožnil so skutkovými závermi súdu\nprvej inštancie, že žalovaným tvrdené vady vzduchotechnickej jednotky neboli v konaní žalovaným\nvôbec preukázané, a teda v tejto súvislosti nebolo preukázané vadné plnenie a porušenie akejkoľvek\nzmluvnej povinnosti zo strany žalobcu. Vo vzťahu k nespornému omeškaniu žalobcu s odovzdaním\ntovaru (diela) v rozsahu 15 dní sa odvolací súd stotožnil so skutkovým záverom súdu prvej inštancie,\nže žalovaný v konaní nepreukázal existenciu ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu\nna strane žalobcu, ktoré musia byť naplnené kumulatívne, a to ani samotný vznik žalovaným tvrdenej\nškody, ktorá nebola preukázaná a rovnako nebola nijako preukázaná jej žalobcom tvrdená výška, ako\nani existenciu príčinnej súvislosti medzi omeškaním žalobcu a tvrdeným vznikom škody na strane\nžalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci sporového konania sa dokazovanie\nvykonáva za účelom preukázania tvrdených skutočností, teda strana si v prvom rade musí splniť\npovinnosť relevantne tvrdiť podstatné a rozhodujúce tvrdenia týkajúce sa sporu v zmysle § 150 ods.\n1 CSP, na čo následne nadväzuje povinnosť preukázania týchto skutočností konkrétnym dôkazným\nprostriedkom. Pokiaľ teda žalovaný chcel byť úspešný vo vzťahu k svojej procesnej obrane spočívajúcej\n\nv námietke, že žalovaná pohľadávka zanikla na základe jednostranného započítacieho úkonu s jeho\npohľadávkou voči žalobcovi na náhradu škody, bol žalovaný povinný relevantne skutkovo tvrdiť všetky\nskutočnosti, ktoré sú podstatné pre (právne) posúdenie naplnenia podmienok vzniku nároku na náhradu\nškody a realizácie započítania a tieto aj preukázať, resp. na ich preukázanie navrhnúť vykonanie\nrelevantných dôkazov, ktorú povinnosť si však žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nesplnil.\nPokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca dôvodnosť jeho pohľadávky na náhradu škody v\npredmetnom konaní nesporoval, a teda táto bola nesporná, odvolací súd konštatuje, že žalobca vo\nvyjadrení zo dňa 24.02.2020 uviedol, že neuznáva pohľadávku žalovaného na zaplatenie sumy 15 06,48\neura, ako ani jednostranný zápočet žalovaného. Z obsahu súdneho spisu je preto zrejmé, že žalobca\npohľadávku žalovaného na náhradu škody a zľavy z kúpnej ceny neuznal, ale naopak jej opodstatnenosť\npoprel, pričom sa odvolával aj na listinný dôkaz v predmetnom konaní - prílohu k jeho vyjadreniu zo dňa\n24.02.2020. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri uplatnenom nároku na náhradu škody je to\npráve poškodený, kto je povinný uniesť dôkazné bremeno a preukázať existenciu všetkých predpokladov\nvzniku zodpovednosti za škodu, pričom žalovaný v predmetnom konaní toto svoje dôkazné bremeno\nneuniesol a nepreukázal vznik a existenciu svojej pohľadávky, ktorú si mal započítavať voči pohľadávke\nžalobcu.\nŽalovaný taktiež v odvolaní odkazoval na konanie vedené na Mestskom súde Košice pod sp. zn.\nK2-33Cb/63/2016, v ktorom si od žalobcu uplatňoval prevyšujúci nárok na náhradu škody a zľavy z\nkúpnej ceny. Odvolací súd k uvedenému zdôrazňuje, že vo vzťahu k žalovaným tvrdenému nároku\nna náhradu škody a zľavy z kúpnej ceny voči žalobcovi ide o otázku, ktorú bol súd prvej inštancie\nv predmetnom konaní oprávnený riešiť samostatne a závery Mestského súdu Košice v konaní o\nprevyšujúcom nároku na náhradu škody žalovaného voči žalobcovi, by neboli pre súd v tejto veci\nzáväzné.\nPokiaľ žalovaný namietal, že existenciu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane\nžalobcu vedel preukázať, avšak pojednávanie dňa 28.02.2024 sa konalo v jeho neprítomnosti, čím mu\nbolo znemožnené robiť na nariadenom pojednávaní prednesy a navrhovať ďalšie dôkazy, ktorými by\nbola preukázaná existencia jeho pohľadávky voči žalobcovi, odvolací súd odkazuje na ním formulované\nzávery uvedené v bode 24. odôvodnenia tohto rozhodnutia, v zmysle ktorých neakceptáciou žiadosti\nprávneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania a následného vykonania pojednávania a\nrozhodnutia vo veci v jeho neprítomnosti súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 28.02.2024, nedošlo\nk porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, a teda týmto postupom súdu prvej inštancie mu ani nebola\nneoprávnene odňatá možnosť konať pred súdom. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný mal\nzo strany súd prvej inštancie v konaní vytvorenú možnosť na uvedenie (doplnenie) svojich skutkových\ntvrdení a dôkazných návrhov a žalovaný aj doručil do súdneho spisu dupliku zo dňa 28.07.2020, v\nktorej však vo vzťahu k ním tvrdenému nároku na náhradu škody voči žalobcovi neuviedol žiadne\nrelevantné tvrdenia a ani na preukázanie existencie svojej tvrdenej pohľadávky nenavrhol vykonanie\nžiadneho dokazovania s tým, že v civilnom sporovom procese platí, že strana sporu je povinná\npredložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, a to tak, aby nedošlo k zmareniu\nnariadeného pojednávania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v\nprípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v\npodobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe\nvykonaných dôkazov.\nS poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie spornú otázku\nexistencie pohľadávky žalovaného, ktorú si mal započítať voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v\npredmetnom konaní, posudzoval v konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci a vzhľadom na\nvykonané dokazovanie, zohľadňujúc procesný útok žalobcu a procesnú obranu žalovaného v konaní\na dospel k správnemu záveru, že existencia tejto pohľadávky žalovaného nebola preukázaná, a teda\nžalovaný si započítaval voči pohľadávke žalobcu neexistujúcu pohľadávku. Odvolací súd preto nemal\npreukázanú existenciu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a g) CSP a odvolaciu námietku\nžalovaného posúdil ako nedôvodnú.\n26. Odvolací súd ďalej uvádza, že za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi sa zaoberal\nžalovaným uplatnenými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou obsiahnutou v jeho\nodvolaní, v nadväznosti na čo konštatuje, že žalovaný ako odvolateľ síce v odvolaní uviedol, že ho\n\npodáva aj z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci), avšak opodstatnenosť jeho aplikácie relevantným spôsobom\nnezdôvodnil. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby bol oprávnený a (zároveň)\npovinný zaoberať sa konkrétnou odvolacou námietkou/konkrétnym odvolacím dôvodom, nestačí len\ndeklarovanie tohto odvolacieho dôvodu v odvolaní poukazom na konkrétne písm. ustanovenia § 365\nods. 1 CSP, ale je potrebné uviesť aj konkrétne odvolacie námietky strany napĺňajúce ten, ktorý odvolací\ndôvod. Povinnosť úradného prieskumu odvolacieho súdu nad rámec dôvodov vymedzených odvolaním\nje zúžená len na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (ktorých existenciu odvolací súd po\npreskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania na súde prvej inštancie, ktoré jeho vyhláseniu\npredchádzalo, nezistil s tým, že nedôvodnosť námietky litispendencie s konaním vedeným na Mestskom\nsúde Košice pod sp. zn. K2-33Cb/63/2016 bola konštatovaná už v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave).\nV tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalovaný vo svojom odvolaní odvolací dôvod podľa § 365\nods. 1 písm. h) CSP iba deklaroval, ale konkrétne nenamietal nesprávnu aplikáciu hmotnoprávnych\nustanovení Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka ani Dohovoru súdom prvej inštancie, a tak\ntáto nemohla byť ani predmetom prieskumu odvolacím súdom, a to vzhľadom na viazanosť odvolacieho\nsúdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).\n27. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany na spravodlivý proces (pozri\nnapr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP\") vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho\nchápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť\nrozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n28. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody\nnamietané žalovaným.\n29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v\ncelom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej\ninštancie samostatným uznesením.\n31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21Cb/56/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "6e25d744-c40d-4ab6-95b7-801c7c65c2c0:180d7f17-a878-433e-a242-f2b59e20f7cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "33Cb/63/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Košice sp. zn. 33Cb/63/2016 z 12. 8. 2016", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2016-08-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6e25d744-c40d-4ab6-95b7-801c7c65c2c0:180d7f17-a878-433e-a242-f2b59e20f7cb"}, {"guid": "e071b993-5da3-4b50-998b-776ddf7a6894:a4fdbfd4-8e9f-4bb0-8dd2-879ae08d2d3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Cb/56/2019", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 21Cb/56/2019 z 23. 9. 2021", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2021-09-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e071b993-5da3-4b50-998b-776ddf7a6894:a4fdbfd4-8e9f-4bb0-8dd2-879ae08d2d3b"}], "citovane_v": []}