{"guid": "bc39f762-02c9-45e9-85c8-0ab80c446ea5:3f52fde5-556d-4ea5-9a08-6b968f3724d4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:2522202049.1", "spisova_znacka": "7Cob/121/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/121/2024 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2026, sp. zn. 7Cob/121/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:2522202049.1", "identifikacne_cislo": "2522202049", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Marián Degma", "sudca_id": 138, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-marian-degma-138", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-2", "nazov": "§ 378 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-34", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f52fde5-556d-4ea5-9a08-6b968f3724d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:2522202049.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:2522202049.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:2522202049.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Cob/121/2024\n2522202049\n27. 05. 2026\nMgr. Marián Degma\nECLI:SK:KSBA:2026:2522202049.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu\nJUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna\nInsurance Group, so sídlom Mlynské Nivy 7816/16, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:\n00 585 441 zastúpeného: JUDr. Danuše Tichá s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Nám.\nMartina Benku 6, IČO: 52 058 310, proti žalovanému: FPR Cars s. r. o., so sídlom Matúškovo 315, IČO:\n51 335 891, zastúpenému advokátom JUDr. Albínom Lanczom, so sídlom Galanta, Mierová 1435/33,\no zaplatenie 7 033,82 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu\nTrnava č. k. PN-25Cb/20/2022 -101 zo dňa 22.02.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. PN-25Cb/20/2022-101 zo dňa\n22.02.2024 potvrdzuje.\nII. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n. Okresný súd Trnava (ďalej aj len súd prvej inštancie) svojím rozhodnutím - rozsudkom č. k.\nPN-25Cb/20/2022-101 vydaným dňa 22.02.2024 (ďalej aj len napadnutý rozsudok) rozhodol tak, že (I)\nžalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 033,82 eur spolu s úrokom z omeškania 5 %\nročne zo sumy 7 033,82 eura od 12.02.2020 do zaplatenia, náklady spojené so zabezpečením úradného\nprekladu v sume 75 eur a zároveň (II) žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100%.\n2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému\nsúdu Piešťany dňa 29.11.2022 domáhal uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie sumy 7 033,82\neura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 7 033,82 eura od 12.02.2020 do zaplatenia,\nnáklady spojené so zabezpečením úradného prekladu v sume 75 eur a náhrady trovy konania. Žalobu\nodôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu č. 6601284632 (podľa návrhu č. 3530632523)\no poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len poistná\nzmluva). Dňa 13.09.2019 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, bližšie popísanej v Zázname\no dopravnej nehode č. 1731774, zavinenej vodičom motorového vozidla žalovaného (poisteného u\nžalobcu). Uvedenú poistnú udalosť žalobca likvidoval pod PU č. 9529074406 a v prospech poškodeného:\nLux Cars 83 (na účet poisťovateľa) uhradil poistné plnenie celkom v sume 23 446,07 eura. Vyplatením\npoistného plnenia poškodenému, prešlo na žalobcu právo na náhradu voči žalovanému. Podľa §12\nods. 1 písm. f) a g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len zákon č. 381/2001 Z. z., resp. zákon o PZP, príp. aj ZoPZP), má\npoisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil\nz dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť,\n\nbol v omeškaní s platením poistného, a ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných\nosobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, in concreto neoznámil žalobcovi vznik\nškodovej udalosti v lehote stanovenej zákonom. Žalovaný bol povinný žalobcovi uhradiť sumu 7 033,82\neura (30% z poistného plnenia poskytnutého žalobcom poškodenému) ako regresný nárok žalobcu,\nnakoľko bol v omeškaní s platením poistného a nenahlásil poistnú udalosť žalobcovi v zákonom\nstanovenej lehote, a to ani na výzvu žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy,\nžalovaný však túto neuhradil ani len sčasti, a to aj napriek tomu, že mu písomné výzvy žalobcu\nboli viackrát doručené. Žalobca si uplatnil voči žalovanému úroky z omeškania odo dňa 12.02.2020.\nVzhľadom na to, že obstaraním úradného prekladu (listinného dôkazu) pre účely súdneho sporu, v\nktorom si žalobca uplatňuje pohľadávku voči žalovanému, vznikli žalobcovi (odôvodnené a účelne\nvynaložené) ďalšie náklady, ktoré aj v zmysle § 121 ods. 3 zák. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka\n(ďalej len Občiansky zákonník, resp. OZ) boli príslušenstvom pohľadávky, žalobca si voči žalovanému\nuplatnil aj nárok na náhradu nákladov spojených so zabezpečením úradného prekladu (dôkazu) v sume\n75,00 eur.\n3. Žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom vzniesol proti nároku žalobcu na regres\nnámietku premlčania a uviedol, že zákon č. 381/2001 Z. z., je lex specialis vo vzťahu k všeobecnej\núprave poistenia podľa Občianskeho zákonníka. Nakoľko regres poisťovateľa proti poistenému nemal\ncharakter nároku na náhradu škody, ale poisťovateľ si uplatnil nárok na náhradu vyplatenej sumy,\nktorú za poisteného uhradil, neuplatňuje sa úprava premlčania nároku zo zodpovednostného vzťahu.\nVzhľadom na uvedené bolo nevyhnutné použiť všeobecnú premlčaciu dobu podľa §101 OZ ktorá, začína\nplynúť odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (napríklad R 36/1980). Zákonodarca toto\nexplicitne zakotvil v § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého sa právo poisťovateľa na\nnáhradu poistného plnenia premlčí v lehote troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia (pričom k\nposkytnutiu poistného plnenia musí dôjsť za rešpektovania právnej úpravy, najmä § 797 ods. 3 OZ). Na\nzáklade uvedeného mal za preukázané, že nárok na regres proti žalovanému bol uplynutím ustanovenej\ndoby premlčaný. Ďalej poukázal na neprítomnosť regresného nároku zo strany poisťovateľa. Podľa § 12\nods. 1 písm. f) a g) zákona č. 381/2001 Z. z., má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného\nplnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového\nvozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného, a ak spôsobil\nškodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10\nods. 1 až 4 (uvedená blanketa v prejednávanej veci odkazovala na § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n381/2001 Z. z., v znení, že poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti\ndo 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky). V tejto súvislosti poukázal na\njudikát R 45/2004, podľa ktorého poistený, ktorý v čase poistnej udalosti mal poistné zaplatené, nie je\nv omeškaní, hoci poistné zaplatil po lehote jeho splatnosti. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho\nzákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Avšak podľa § 559 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. A teda dlh zaniká okamihom zaplatenia, z čoho možno\nvyvodiť, že pre účely určenia regresného nároku bolo kľúčové či bolo poistné uhradené pred poistnou\nudalosťou. Žalovaný dlh voči žalobcovi splnil pred poistnou udalosťou, teda v čase poistnej udalosti\nnebol v omeškaní s platením poistného. Regresný nárok z tohto titulu bol teda vylúčený. Podporne\npoukázal aj na to, že poisťovateľ nemá nárok na nahradenie poistného plnenia pre nezaplatenie niektorej\nzo splátok ročného poistenia, pretože poisťovateľ by sa do omeškania zo splatením poistného dostal až\npo nezaplatení včas poslednej zo splátok ročného poistenia. Uvedená okolnosť má následne zásadný\ndopad na posudzovanie splatnosti prejednávaného poistného (podporne rozhodnutie Krajského súdu\nTrenčín sp. zn. 13Co/30/2019). Ďalej uviedol, že aplikácia § 12 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 381/2001\nZ. z., bola tiež podmienená absenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa. V prejednávanom prípade\nvšak vzhliadol prítomnosť práve takýchto momentov, ktoré mali mať za následok nemožnosť takéhoto\npostihu žalovaného. Vozidlo, ktorým bola spôsobená škodová udalosť, sa v rozhodnom čase nachádzalo\nv prenájme. Nájomca vznik škodovej udalosti prenajímateľovi neoznámil, čo fakticky spôsobilo jeho\nnevedomosť o tejto udalosti. Oznámenie o vzniku škodovej udalosti adresovaná prenajímateľovi zo\nstrany nájomcu tvorí základ pre možnosť splnenia oznamovacej povinnosti žalovaného voči žalobcovi.\nNájomca do tohto času vozidlo nevrátil, vzhľadom na to nemohol žalovaný ani vizuálne zistiť, že došlo\nk poistnej udalosti. V dôsledku uvedených skutočností žalovaný nemal možnosť svoju oznamovaciu\npovinnosť voči žalobcovi splniť, nakoľko si nájomca nesplnil svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu mu\nzo Zmluvy o nájme dopravného prostriedku, článok IV ods. 1 bod. k), l). Precizovaný skutkový stav\nbolo následne nevyhnutné interpretovať ako existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré mali\nza následok nemožnosť postupu podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z.. Vedomosť o\nškodovej udalosti je totiž základným podmieňujúcim faktorom pre možnosť splnenia povinností podľa §\n\n10 zákona 381/2001 Z. z., na ktorý § 12 tohto zákona odkazuje. V dikcii uvedeného preto poisťovateľ v\nprejednávaných prípadoch nemá nárok na náhradu časti poskytnutého poistného plnenia od poisteného\nani z tohto titulu. Zároveň poukázal na neprimeranosť výšky regresného nároku. Regresný nárok bol\nstanovený vo výške 30 % z výšky poistného plnenia, čo predstavovalo sumu 7 033,82 eura z celkovej\nsumy 23 446,07 eura. Regresná náhrada má plniť výchovný účel a má tiež zohľadniť okolnosti, za ktorých\ndošlo k vzniku škody. Až po zohľadnení týchto faktorov sa dá jednoznačne posúdiť, či výška regresnej\nnáhrady je dôvodná, resp. či je jej výška primeraná. Poisťovateľ by mal podľa názoru žalovaného pri\nurčení výšky regresného nároku zohľadniť existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré majú\nza následok nemožnosť postupu podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. in concreto, výška\nregresného nároku by mala zohľadňovať nemožnosť splnenia ohlasovacej povinnosti voči žalobcovi z\ndôvodu nevedomosti žalovaného o vzniku poistnej udalosti (uvedené postuláty majú svoju oporu aj v\nrozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2021). Zároveň žalovaný vyššie prezentoval aj dôvody\nnemožnosti aplikácie regresného titulu podľa písm. f). Pre úplnosť doplnil, že žalobcom prezentované\ntituly jeho regresného postihu nemali, a ani mať nemohli, za následok akékoľvek zväčšenie rozsahu\npoistného plnenia, a preto nemožno konštatovať ani takýto negatívny dopad do sféry žalobcu. V\nnadväznosti na uvedené bol názoru, že absentovali podmienky pre vznik povinnosti k úhrade žalobcom\ntvrdeného nároku a považoval žalobu za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať\nžalobcu k náhrade trov konania.\n4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 20.04.2023, v ktorom uviedol, že žalovaný\npodal odpor len z dôvodu, že (údajne) „nárok žalobcu na regres proti žalovanému bol premlčaný“,\nďalej z dôvodu, že „...poisťovateľ nemá nárok na nahradenie poistného plnenia...“, nakoľko podľa\nžalovaného „regresný nárok zo strany poisťovateľa je neprítomný“ a údajne „absentujú podmienky pre\nvznik povinnosti žalovaného k úhrade žalobcom tvrdeného nároku“, pričom však žalovaný ďalej v odpore\nrozporuplne a nedôvodne poukazoval „na neprimeranosť výšky regresného nároku“ a „na zohľadňovanie\ndôvodov hodných osobitného zreteľa pri určení výšky regresného nároku“. S názormi žalovaného,\nžalovaným nedôvodne uplatnenou námietkou premlčania a s ďalšími/inými nepreukázanými tvrdeniami\nžalobca nesúhlasil. V odpore žalovaný nerozporoval vznik poistnej udalosti - škodovej udalosti, a\nani tvrdenie žalobcu o vinníkovi poistnej udalosti - škodovej udalosti, ani tvrdenia žalobcu o vzniku\nškody (poškodenému). Žalobca mal za to, že odpor žalovaného bol účelový a ničím nepodložený, o\nčom svedčal (aj) fakt, že žalovaný svoje tvrdenie o premlčaní pohľadávky žalobcu uvedené v odpore\nnepreukázal, resp. ani čo i len neoznačil dôkazy, ktoré navrhoval vykonať na preukázanie tohto svojho\ntvrdenia. Žalobca k vznesenej námietke premlčania uviedol, že nároky žalobcu uplatnené žalobou vo\nveci samej neboli premlčané, a to ani sčasti. Na základe predmetnej dopravnej nehody - poistnej udalosti\nžalobca dňa 27.12.2019 vyplatil poistné plnenie poškodenému (na účet poisťovateľa poškodeného) po\nukončení jej šetrenia, čo vyplývalo z dôkazov „3x exkaso“. Žalobca pripojil k žalobe zo dňa 28.11.2022\naj Likvidačnú správu zo dňa 13.12.2019, ktorá bola oznámením žalobcu, že dňa 13.12.2019 ukončil\nšetrenie poistnej udalosti č. 9529074406, a že poukázal poškodenému (na účet poisťovateľa) poistné\nplnenie celkom v sume 23 446,07 eura. Nakoľko podľa ust. § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. právo\npoisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do\ntroch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia, potom námietka premlčania vznesená žalovaným vo\nveci samej nebola dôvodná. Žalobca mal za to, že o. i. ani tento dôvod, t. j. účelové a bezdôvodné\ntvrdenie žalovaného uvedené v odpore, nebolo spôsobilé rozporovať nárok žalobcu uplatnený žalobou\nani len sčasti. Nárok uplatnený žalobou vo veci samej vznikol zo zákona - in concreto z ust. §12 ods.\n1 písm. f) a g) ZoPZP. Tento druh nárokov poisťovne sa v poisťovacej praxi označuje ako postih.\nNejde o postih v zmysle legálnej definície nároku podľa ust. § 440 Občianskeho zákonníka. Nárok\npoisťovne na vrátenie vyplateného poistného plnenia má sankčnú, ale i preventívnu funkciu, ktorá\nmá viesť k potrestaniu nedodržania povinnosti a zároveň k výchove poistníkov/poistených na ich\ndodržiavanie. Uplatnenie nároku poisťovne často vnímajú poistení ako „nespravodlivé“ s ohľadom na\nuplatnený dôvod, resp. uplatnenú výšku. Taxatívne vymedzenie prípadov, keď môže poisťovňa pristúpiť\nk sankcii, neumožňuje rozšírenie na iné prípady, na druhej strane však garantuje právo poisťovne\nna uplatnenie nároku v prípade, ktorý možno subsumovať pod § 12 ZoPZP. Z právneho hľadiska\nje uplatnenie nároku poisťovne limitované iba výškou vyplateného poistného plnenia a samozrejme\nhypotézou právnej normy § 12 ZoPZP. Táto hypotéza spočíva v tom, že ak poistník/poistený porušil\npri prevádzke poisteného motorového vozidla niektorú povinnosť taxatívne vymedzenú v ust. § 12\nZoPZP, spôsobil tým škodu a jej náhradu poisťovňa poskytla poškodenému, potom poisťovňa má ex\nlege nárok proti poistníkovi/poistenému na náhradu. Dôvodová správa k § 12 ZoPZP uvádza, že (návrh\nzákona) počíta, tak ako tomu bolo v doterajšej právnej úprave, s možnosťou nároku poistiteľa požadovať\nod poisteného náhradu škody v prípade, ak škodu spôsobil za okolností uvedených v §12 návrhu.\n\nToto ustanovenie plní preventívnu funkciu a má na poistených pôsobiť, aby dodržiavali povinnosti,\nktoré im vyplývajú aj z iných právnych predpisov (pravidlá premávky na pozemných komunikáciách).\nNavyše, žalobca nepovažoval za dôvodné tvrdenia žalovaného, keď uvádzal, že „...regresná náhrada\nmá tiež zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody“; pričom (údajne) „až po zohľadnení\ntýchto faktorov sa dá jednoznačne posúdiť, či výška regresnej náhrady je dôvodná, resp. či je jej\nvýška primeraná“ a keď „žalovaný poukazuje na neprimeranosť regresného nároku“. K tomuto žalobca\nuviedol, že nárok poisťovne na náhradu vyplatených súm tak, ako ho upravuje § 12 ZoPZP je osobitným\nnárokom poisťovne proti poistenému, ktorý vyplýva z poistného pomeru. Nemožno ho stotožňovať s\nnárokom na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, preto z tohto dôvodu v konaní o náhrade\nvyplatených súm vyplývajúcich z poistenia nebude súd oprávnený aplikovať moderačné ustanovenia\npodľa § 450 OZ ani podľa iného ustanovenia, pretože § 12 tak, ako ho citoval okresný súd je vlastne\npodkladom pre uplatnenie práva výlučne pre žalobcu, ktorý sám môže ale nemusí znížiť požadovanú\nnáhradu. V každom prípade však môže uplatniť poistné náhrady iba vo výške, ktoré sám vyplatil. Na\npotvrdenie vyššie uvedených skutočností žalobca poukázal aj na nedávny judikát R 64/2020 (Rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Obdo/84/2018 zo dňa 11.12.2019). V súvislosti s doposiaľ uvedeným\nmal žalobca za to, že žalovaný zrejme opomenul elementárne povinnosti, ktoré mu z predmetného\npoistenia vyplynuli, a teraz sa (zrejme len za účelom oddialiť plnenie záväzku) snažil argumentovať tak,\naby tieto povinnosti interpretoval v prospech svojej procesnej obrany. Z poistnej zmluvy č. 6601284632\na rovnako tak aj z poistky jasne a zrozumiteľne vyplývala skutočnosť, že strany sporu sa dohodli\no. i. na trvaní poistenia odo dňa 11.01.2019 (na neurčito), pričom poistným obdobím je technický\n(poistný) rok, a spôsob platenia poistného si strany sporu dohodli štvrťročne (a žalovaný sa k tomu\ndobrovoľne zaviazal) počnúc 11.01.2019, t. j. vždy ku dňu 11.01., 11.04., 11.07. a 11.10. poistného\nroka (trvania poistenia), a to aj v zmysle ust. § 796 ods. 2 OZ, a teda bežné poistné bolo splatné\nvždy prvý deň príslušného poistného obdobia. Predmetná dopravná nehoda/poistná udalosť sa stala\ndňa 13.09.2019 (t. j. v štvrťroku 11.07.2019 - 10.01.2020), kedy poistné bolo splatné dňa 11.07.2019,\navšak žalovaný poistné zaplatil až dňa 31.03.2020 t. j. takmer s deväť mesačným omeškaním a až\ntakmer pol roka po poistnej udalosti/dopravnej nehode (čo vyplývalo aj z priloženého Výpisu inkasného\núčtu poistnej zmluvy). Potom žalovaný nepreukázal, že by zaplatil dlžné poistné včas, pričom platí,\nže v omeškaní s platením je dlžník až do momentu zaplatenia. ZoPZP je lex specialis vo vzťahu k\nObčianskemu zákonníku, avšak čo sa týka omeškania s plnením peňažného záväzku platia všeobecné\nustanovenia Občianskeho zákonníka, o. i. ust. § 517 ods. 1, t. j. že ak dlžník svoj dlh neplní riadne\na včas, je v omeškaní. V danom prípade žalovaný neplnil svoj záväzok včas a riadne. Vzhľadom\nna vyššie uvedené platí, že pokiaľ žalovaný nepreukáže, že si splnil svoju povinnosť a zaplatil dlžné\npoistné v rozhodnom poistnom období včas a riadne, čo podaním odporu nepreukázal a čo podľa\nnázoru žalobcu objektívne ani nebol spôsobilý preukázať, nároky uplatnené žalobou voči žalovanému\nboli v celom rozsahu dané, zákonné, dôvodné a preukázané. Argumentácia žalovaného bola preto\nlen jeho účelovou obranou. Žalobca podotkol, že oznámenie vzniku škodovej udalosti/poistnej udalosti\n(v zákonnej lehote) poisťovateľovi je zákonnou povinnosťou poistníka/poisteného. Predmetná poistná\nudalosť/škodová udalosť sa stala dňa 13.09.2019, žalovaný predmetnú poistnú udalosť neoznámil/\nnenahlásil (v zmysle zákonnej lehoty) žalobcovi, a to ani po výzve žalobcu (predložená výzva žalobcu\nzo dňa 02.10.2019), pričom pokiaľ by žalovaný na výzvu žalobcu aspoň nejakým spôsobom reagoval a\nžalobcovi by vznik tejto poistnej udalosti/škodovej udalosti oznámil (čo sa však nestalo), žalobca mal za\nto, že žalovaný mohol a mal možnosť oznámiť vznik škodovej udalosti žalobcovi (zrejme) ešte v zákonnej\nlehote. Žalovaný v odpore ani túto výzvu žalobcu adresovanú priamo žalovanému žiadnym spôsobom\nnerozporoval, a aj preto nebolo ani objektívne možné súhlasiť len so subjektívnym (a nedôvodným)\ntvrdením žalovaného, že „žalovaný nemal možnosť svoju oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splniť,\nnakoľko si nájomca nesplnil svoju zmluvnú povinnosť...“. Vo veci samej boli úplne nedôvodné (aj)\ntvrdenia žalovaného o tom, že predmetné žalobcom poistené motorové vozidlo, žalovaný prenajal, a to\nnakoľko žalovaný mal preukázateľne uzavretú poistnú zmluvu so žalobcom a žalovaný bol okrem napr.\nplatenia poistného včas a riadne povinný aj oznámiť vznik škodovej/poistnej udalosti včas a riadne.\n5. Žalovaný v podaní zo dňa 19.02.2024 poukázal na neprítomnosť regresného nároku a v tejto súvislosti\nna judikát R 45/2004, podľa ktorého poistený, ktorý v čase poistnej udalosti mal poistné zaplatené,\nnie je v omeškaní hoci poistné zaplatil po lehote jeho splatnosti. Taktiež za relevantné považoval, že\npoisťovateľ nemá nárok na nahradenie poistného plnenia pre nezaplatenie niektorej zo splátok ročného\npoistenia, pretože poisťovateľ by sa do omeškania zo splatením poistného dostal až po nezaplatení včas\nposlednej zo splátok ročného poistenia. Mal za to, že neboli splnené zákonné predpoklady pre existenciu\nregresného nároku na strane žalobcu. Poukázal na dôvody hodné osobitného zreteľa a to, že vozidlo,\n\nktorým bola spôsobená škodová udalosť, sa v rozhodnom čase nachádzalo v prenájme. Nájomca\nvšak vznik škodovej udalosti prenajímateľovi neoznámil, čo fakticky spôsobilo jeho nevedomosť o tejto\nudalosti a teda aj nemožnosť splniť si svoju notifikačnú povinnosť voči žalobcovi. Záverom poukázal na\nneprimeranú výšku regresného postihu a vhodnosť moderácie.\n6. Súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie\noboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu, poistnou zmluvou č. 6601284632, záznamom z\nnehody č. 1731774 - v bulharskom jazyku, prekladom záznamu z nehody, uplatnením nároku na náhradu\nškody poisťovateľom poškodeného, likvidačnou správou, 3x exkaso, výpisom z inkasného účtu poistnej\nzmluvy, výzvou žalobcu z 02.10.2019, výzvou na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti z\n20.01.2020, fotokópiou doručenky, urgenciou na zaplatenia náhrady poistného plnenia alebo jeho časti z\n23.04.2020, faktúrou FO 22 281, detailom exkasa, zmluvou o nájme dopravného prostriedku potvrdením\no uzatvorení poistno-zmluvného vzťahu a zistil nasledovný skutkový stav:\n7. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 11.01.2019 poistnú zmluvu č. 6601284632 podľa návrhu\nč. 3530632523, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla zn. Mercedes Benz S 350, rok výroby 2016, farba vozidla čierna metalíza, VIN:\nL. (ďalej len Motorové vozidlo). Poistná zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú s ročným poistným\nobdobím. Ročné poistné bolo dohodnuté vo výške 190 eur s tým, že bude hradené štvrťročne, štvrťročná\nsplátka bola vo výške 47,50 eura. Začiatok poistenia bol dojednaný na deň 11.01.2019 o 12:00 hod.\nŽalovaný ako prenajímateľ uzatvoril s nájomcom K. K. zmluvu o nájme dopravného prostriedku, na\nzáklade ktorej prenechal za odplatu nájomcovi na dočasné užívanie Motorové vozidlo. Dňa 13.09.2019\ndošlo k poistnej udalosti, o čom bol vyhotovený záznam o dopravnej nehode č. 1731774, z ktorého\nvyplývalo, že účastník 1 (nájomca žalovaného) počas výjazdu zo stanice Vladaya čiastočne vošiel do\ncestného pruhu účastníka 2, pričom narazil do jeho motorového vozidla zn. Audi A6, ktoré následne\nnarazilo do pravého betónového zvodidla cesty, čím u účastníka 2 došlo k poškodeniu ľavého nárazníka,\npredného krytu kolesa, oboch dverí, zrkadla, predného krytu motorovej časti, pravého nárazníka, oboch\ndverí a iné. Na motorovom vozidle žalovaného bol poškodený nárazník, predný kryt kolesa a iné. Poistnú\nudalosť žalobca likvidoval pod č. 9529074406. Poškodenému z poistnej udalosti Lux Cars 83 poukázal\nna účet poisťovateľa poistné plnenie v celkovej výške 23 446,07 eura, čo vyplývalo z priložených detailov\nexkasa, a to tromi plneniami vo výške 20 361,81 eura + 3 054,26 eura + 30 eur. Žalobca si následne voči\nžalovanému z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s platením poistného a zároveň nenahlásil žalobcovi\nvzniknutú poistnú udalosť v zákonom stanovenej lehote, a to ani po výzve samotného žalobcu, uplatnil\nregresný nárok vo výške 30 % z poskytnutého poistného plnenia poškodenému, a teda žalovanému\nvznikla povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 7 033,82 eura. Aj napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu,\nžalovaný regresný nárok žalobcovi neuhradil ani len z časti, čím sa dostal do omeškania. Žalobcovi v\nsúvislosti s obstaraním úradného prekladu správy z dopravnej nehody vznikli ďalšie náklady v súvislosti\nso zabezpečením úradného prekladu.\n8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že všeobecná úprava poistných zmlúv sa nachádza v Občianskom\nzákonníku, pričom poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je\nosobitne upravené v zákone č. 381/2001 Z. z. Občiansky zákonník sa použije iba ak zákon č. 381/2001\nZ. z. neobsahuje odchylnú úpravu. Nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia upravuje v § 12\nods. 1 zákona 381/2001 Z. z.\n9. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie spor posúdil v zmysle príslušných\nustanovení Občianskeho zákonníka (§ 121 ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2, § 559 ods. 1, ods. 2, § 788\nods. 1, § 790 písm. c/, 796 ods. 2), a zákona o PZP (§ 10 ods. 1, § 12 ods. 1 písm. f/, písm. g/, ods.\n4) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a považoval za preukázané, že medzi stranami\nsporu došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému\npoistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a žalovaný sa zaviazal\nplatiť žalobcovi poistné. Žalovaný nedodržal zmluvne dojednané podmienky platenia poistného, na\nzáklade čoho sa dostal do omeškania. Skutočnosť, že došlo k vzniku poistnej udalosti nebola medzi\nstranami sporná. Spornou medzi stranami bola skutočnosť, či došlo k omeškaniu s platením poistného zo\nstrany žalovaného. V zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z., žalobca má nárok na náhradu\npoistného plnenia alebo jeho časti, ktoré vyplatil za žalovaného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného. V\nčase vzniku škodovej udalosti nebola zo strany žalovaného uhradená štvrťročná platba poistného.\n\n10. Súd prvej inštancie mal z výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy za preukázané, že žalovaný uhradil\npoistné za obdobie od 11.01.2019 do 10.04.2019 vo výške 47,50 eura a za obdobie od 11.04.2019 do\n10.07.2019 vo výške 47,50 eura. Následne poistné za obdobie od 11.07.2019 do 10.01.2020 neuhradil,\nresp. uhradil oneskorene, a to až dňa 31.03.2020, teda viac ako 6 mesiacov po vzniku poistnej udalosti.\nPoistné za obdobie od 11.07.2019 do 10.01.2020 bolo v zmysle § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka\nsplatné prvého dňa poistného obdobia, a teda dňa 11.07.2019, z čoho vyplývalo, že žalovaný bol\ns platením poistného v omeškaní viac ako 9 mesiacov. Zároveň si žalovaný nesplnil svoju zákonnú\npovinnosť, ktorá mu vyplývala z § 10 ods. 1 zákona o PZP a neoznámil písomne žalobcovi vznik škodovej\nudalosti, ktorá vznikla mimo územia Slovenskej republiky, v zákonnej lehote 30 dní od jej vzniku.\nZároveň túto povinnosť si nesplnil ani na základe výzvy žalobcu v čase, keď už bol sám oboznámený\ns poistnou udalosťou a nič mu nebránilo v tom, aby tak urobil. K argumentácii žalovaného, že v danej\nveci bolo potrebné vzhliadnuť dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prvej inštancie bol toho názoru,\nže to, že žalovaný mal uzatvorenú nájomnú zmluvu s treťou osobou, ktorá poistnú udalosť spôsobila,\nho nezbavovalo povinností vyplývajúcich z poistnej zmluvy, preto súd prvej inštancie existenciu zmluvy\no nájme dopravného prostriedku nepovažoval za dôvod, na ktorý by bolo možné prihliadnuť ako na\ndôvod hodný osobitného zreteľa. Povinnosti nájomcu boli jasne stanovené zmluvou o nájme dopravného\nprostriedku. Zároveň z čl. III bod 3 nájomnej zmluvy vyplývalo, že nájomné zahŕňalo poistenie vozidla\npre celú Európu pre prípad poškodenia, alebo odcudzenia, povinné zmluvné poistenie, údržbu vozidla\na bežné opravy. Taktiež z čl. V bod 1 nájomnej zmluvy vyplývalo, že nájomca zobral na vedomie, že\nna vozidlo bolo uhradené povinné zmluvné poistenie za škody spôsobené prevádzkou vozidla vrátane\ntzv. zelenej karty do zahraničia. To, že sa vozidlo v rozhodnom čase nachádzalo v nájme, nemalo\nžiadny vplyv na to, že poistné za rozhodné obdobie nebolo žalovaným uhradené. To, že sa žalovaný\ndomnieval, že boli porušené podmienky uvedené v nájomnej zmluve zo strany nájomcu, nemohlo mať\nvplyv na podmienky stanovené poistnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným. K námietke\npremlčania vznesenej žalovaným bol súd prvej inštancie toho názoru, že žaloba bola podaná včas a\nnedošlo k premlčaniu nároku uplatňovaného žalobcom. S poukazom na § 12 ods. 4 zákona o PZP\nsa právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti premlčí do troch rokov odo dňa\nvyplatenia poistného plnenia a keďže k vyplateniu poistného plnenia došlo dňa 27.12.2019, čo vyplývalo\nz troch listín označených ako „exkaso“ a žaloba bola podaná žalobcom na súde dňa 29.11.2022, teda v\nlehote 3 rokov, námietka premlčania vznesená žalovaným bola nedôvodná, žaloba bola podaná včas a\nnárok žalobcu nebol premlčaný. Na základe vyššie uvedených skutočností bol regresný nárok žalobcu\nv plnom rozsahu dôvodný.\n11. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie sumy 75 eur titulom náhrady nákladov\nspojených so zabezpečením úradného prekladu v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže\nza účelom uplatnenia regresného nároku na súde žalobca zabezpečil úradný preklad záznamu o\ndopravnej nehode z bulharského do slovenského jazyka, za ktorý uhradil 75 eur, čo preukázal faktúrou\nč. FO 22 281 zo dňa 24.06.2022.\n12. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho splatného záväzku voči žalobcovi, súd\nprvej inštancie priznal žalobcovi aj právo na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý si uplatnil v\nsúlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,\na to počnúc dňom nasledujúcim po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na plnenie, teda od 12.02.2020\ndo zaplatenia.\n13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že\nžalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej\nvýške. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením\npo právoplatnosti rozsudku.\n14. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu (výroky I, II) podal žalovaný odvolanie v dikcii\nustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g), h), CSP a navrhol, aby odvolací súd na základe §\n388 CSP, napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu k\nnáhrade trov konania v celom rozsahu v prospech žalovaného. Žalovaný navrhol aj eventuálny petit,\nv zmysle ktorého žiadal odvolací súd na základe § 388 CSP, aby zmenil napadnutý rozsudok tak,\nže výšku regresnej náhrady primerane zníži a vo zvyšku žalobu zamietne. Mal za to, že rozhodnutie\nprvostupňového súdu bolo založené na nesprávnych skutkových zisteniach a tiež na nesprávnom\nprávnom posúdení veci a súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového ako aj\nprávneho stavu a nezohľadnil neprimeranosť či neproporcionalitu regresného nároku.\n\n15. Regresný nárok zo strany poisťovateľa bol uplatnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 1 písm. f) a\ng) zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorých má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného\nplnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového\nvozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného, a ak spôsobil\nškodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10\nods. 1 až 4 (uvedená blanketa v prejednávanej veci odkazuje na § 10 ods. 1 písm. b/ zákona o PZP v\nznení, že poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej\nvzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky).\n16. Žalovaný namietal neprítomnosť tohto regresného nároku na strane poisťovateľa, nakoľko neboli\nsplnené zákonné podmienky pre vznik tohto nároku a zároveň preto, že boli prítomné okolnosti, ktoré\naplikáciu postihového práva vylučovali.\n17. Aplikácia § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z., je podmienená absenciou dôvodov hodných\nosobitného zreteľa. V prejednávanom prípade žalovaný vzhliadol prítomnosť práve takýchto momentov,\nktoré mali mať za následok nemožnosť postihu žalovaného na základe tohto bodu. Vozidlo, ktorým bola\nspôsobená škodová udalosť, sa v rozhodnom čase nachádzalo v prenájme. Nájomca vznik škodovej\nudalosti prenajímateľovi neoznámil, čo fakticky spôsobilo jeho nevedomosť o tejto udalosti. Oznámenie\no vzniku škodovej udalosti adresovaná prenajímateľovi zo strany nájomcu tvorí základ pre možnosť\nsplnenia oznamovacej povinnosti žalovaného voči žalobcovi. Nájomca do tohto času vozidlo nevrátil,\nvzhľadom na to nemohol žalovaný ani vizuálne zistiť, že došlo k poistnej udalosti. V dôsledku uvedených\nskutočností žalovaný nemal možnosť svoju oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splniť, nakoľko si\nnájomca nesplnil svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy o nájme dopravného prostriedku,\nčlánok IV ods. 1 bod. k), l).\n18. Precizovaný skutkový stav bolo následne nevyhnutné interpretovať ako existenciu dôvodov hodných\nosobitného zreteľa, ktoré mali za následok nemožnosť postupu podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o\nPZP. Vedomosť o škodovej udalosti je totiž základným podmieňujúcim faktorom pre možnosť splnenia\npovinností podľa § 10 zákona o PZP, na ktorý § 12 tohto zákona odkazuje. V dikcii uvedeného preto\npoisťovateľ v prejednávanom prípade nemal nárok na náhradu časti poskytnutého poistného plnenia od\npoisteného z tohto titulu.\n19. Žalovaný mal za to, že nebol v omeškaní s platením poistného a v rámci údajného nároku žalobcu\nv intenciách § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 poukázal na to, že poisťovateľ nemá nárok\nna nahradenie poistného plnenia pre nezaplatenie niektorej zo splátok ročného poistenia, pretože\npoisťovateľ by sa do omeškania zo splatením poistného dostal až po nezaplatení včas poslednej zo\nsplátok ročného poistenia. Uvedená okolnosť mala následne zásadný dopad na posudzovanie splatnosti\nprejednávaného poistného (podporne rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13Co/30/2019), v\nktorom sa uvádza: ,, Z vyššie uvedeného vyplýva, že poistným obdobím bol jeden technický rok\n(10.03.2015 - 09.03.2016), teda žalovaný by sa do omeškania s poistným dostal v prípade jeho\nneuhradenia, tzn. neuhradením poistného ako celku, nie jeho časti . V predmetnom prípade sa strany\npoistnej zmluvy dohodli, že poistné bude zaplatené formou štvrťročných splátok, teda aj podľa názoru\nodvolacieho súdu by sa žalovaný dostal do omeškania s platením poistného v prípade včasného\nneuhradenia poslednej splátky poistného. Odvolací súd poukazuje na to, že zákon o PZP neustanovuje,\nže nezaplatenie splátky poistného má za následok omeškanie s platením poistného, ba naviac ani\nVšeobecné poistné podmienky poistenia nestanovujú, takýto právny následok spojený s omeškaním\nuhradenia splátky štvrťročného poistného a následok takéhoto omeškania. Z uvedeného teda možno\nkonštatovať, že zo žiadnych ustanovení nevyplýva, že by nezaplatenie čo i len jednej zo štyroch\nsplátkach ročného poistného malo za následok omeškanie dohodnutého ročného poistného obdobia.\nOdvolací súd záverom konštatuje, že v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona o PZP je jednou z\nkumulatívnych podmienok omeškanie poistníka s platením poistného, pričom z poistnej zmluvy vyplýva,\nže poistné bolo dojednané na dobu jedného roka, kde však spôsob splatenia tohto poistného nebol\nsplatením uvedenej sumy jednorazovo, ale v štyroch ročných splátkach, tzn. že aj podľa názoru\nodvolacieho súdu by omeškanie s platením poistného bolo možné považovať až vtedy, ak by žalovaný\nnezaplatil včas poslednú zo štyroch splátok ročného poistného, t. j. 10.12.2015. Vzhľadom na uvedené\npreto možno konštatovať, ako správne už uviedol súd prvej inštancie, že nezaplatením druhej zo štyroch\nsplátok ročného poistenia sa žalovaný nedostal do omeškania s platením poistného ako celku, teda\nžalobca sa zaplatenia požadovanej sumy domáhal nedôvodne. \"\n\n20. Uvedený myšlienkový odkaz zdôrazňuje dôležitý aspekt, ktorý bol priamo aplikovateľný aj v\nprejednávanom spore. V prípade dohody o poistnom na dobu jedného roka s rozdelením na štyri\nštvrťročné splátky, nezaplatenie len jednej zo štyroch splátok nevytára omeškanie s platením poistného\nako celku. Žalovaný mal preto za to, že ani v predmetnom prípade nezaplatenie len jednej zo štyroch\nsplátok ročného poistenia neviedlo automaticky k omeškaniu s platením poistného ako celku. Tento\nrelevantný argument nebol žiadnym spôsobom vysporiadaný zo strany súdu prvej inštancie v rámci jeho\nodôvodnenia napadnutého rozsudku.\n21. Pri akceptácii prezentovaného právneho názoru bolo možno dospieť k záveru, že žalovaný nebol v\nomeškaní s platením poistného v rozhodnom období, a preto žalobca nemal nárok na postihové právo\nani podľa § 12 ods. 1 písm. g). zákona o PZP. Dve splátky ročného poistného pred poistnou udalosťou\nboli riadne uhradené a k omeškaniu došlo až v rámci tretej a štvrtej splátky. V čase samotnej poistnej\nudalosti (v rozhodnom čase) teda nemožno konštatovať omeškanie s platením poistného.\n22. Ďalej žalovaný poukázal na neprimeranosť výšky regresného nároku. Regresný nárok bol stanovený\nvo výške 30% z výšky poistného plnenia, čo predstavovalo sumu 7.033,82 eur z celkovej sumy 23.446,07\neur. Uvedený postih predstavoval absolútne neproporcionálnu a neprimeranú sumu v korelácii s údajne\ndlžným poistným vo výške 47,50 eur. Regresná náhrada má plniť výchovný účel a má tiež zohľadniť\nokolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Až po zohľadnení týchto faktorov sa dá jednoznačne posúdiť\nči výška regresnej náhrady je dôvodná, resp. či je jej výška primeraná. Poisťovateľ by mal podľa\nžalovaného pri určení výšky regresného nároku zohľadniť existenciu dôvodov hodných osobitného\nzreteľa, ktoré majú za následok nemožnosť postupu podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP, in\nconcreto výška regresného nároku by mala zohľadňovať nemožnosť splnenia ohlasovacej povinnosti\nvoči žalobcovi z dôvodu nevedomosti žalovaného o vzniku poistnej udalosti (uvedené postuláty majú\nsvoju oporu aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2021), ktorý uviedol: „Za ústavne\nakceptovateľnú možno považovať úvahu, že regresná náhrada má plniť výchovný účel a má tiež\nzohľadniť okolnosti, za ktorých k vzniku škody došlo. Vzhľadom na to možno primeranosť náhrady podľa\nnázoru ústavného súdu ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či\nide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností,\nza ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto\nkomponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je dôvodná a v kladnom prípade\naj zodpovedanie otázky, či je aj primeraná. Zohľadnenie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní\nprimerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška\nregresnej náhrady nebola príliš nízka, keď svoj účel nenaplní a na druhej strane, aby nebola ekonomický\nlikvidačná (IV. ÚS 377/2018). Ústavný súd dodáva, že v závislosti od konkrétnych okolností by bolo\nústavne akceptovateľné aplikovať aj podporné komponenty pri určení primeranej regresnej náhrady\n(napr. zohľadnenie primeranej minimálnej mzdy v hospodárstve). Ústavný súd sa v prvom rade nemôže\nstotožniť s argumentáciou, podľa ktorej jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne\nznížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia § 12, je poisťovateľ, nie súd. Uvedený prístup\njednoznačne naráža na garancie doktrinálne zakotvené v namietaných referenčných normách. Taký\nvýklad ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý by neumožňoval\npreskúmať správnosť postupu poisťovne, by nebol spravodlivý, pretože by bolo celkom na úvahe\npoisťovne, akú sumu uplatní, či zohľadní alebo nezohľadní napr. eventuálne spoluzavinenie, resp. iné\nrelevantné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Ústavný súd k uvedenému dodáva, že je\nto práve otázka proporcionality, ktorú je potrebné skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom\nuplatnenie regresu jednoznačne musí byť zo strany poisťovateľa riadne zdôvodnené. Povinnosťou\núčastníkov právneho vzťahu je dodržiavať zákonné a zmluvné záväzky, no súčasne musia všetci\nzainteresovaní konať fair. Pokiaľ mierne oneskorenie nespôsobí žiaden negatívny následok a k danej\nsituácii pristúpia dôvody hodné osobitného zreteľa (nevedomosť o škode, vážne zranenie manželky a\njej následné onkologické ochorenie, akútne starosti s tým spojené), nesmie ich súd opomenúť. Právo\nv sebe musí mať aj aspekt empatie, pričom priznávanie obdobných nárokov ako v posudzovanej veci\nmôže často narážať na samú podstatu dobrých mravov.“\n23. V nadväznosti na myšlienkový odkaz rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR žalovaný apeloval\nv smere zohľadnenia osobitných okolností predmetného prípadu a zmiernenia negatívneho dopadu na\nžalovaného. Nepovažoval za spravodlivé, ak má poisťovňa žiadať regres za vyplatené poistné plnenie\nz dôvodu, že jej bola neskoro nahlásená poistná udalosť, hoci táto okolnosť nemala žiadny vplyv na\n\nrozsah poistného plnenia a obzvlášť keď žalovaný o tejto okolnosti ani nevedel. Účelom poistenia bolo\npráve krytie takýchto poistných udalostí. Zároveň žalovaný vyššie prezentoval aj dôvody nemožnosti\naplikácie regresného titulu podľa písm. f).\n24. Podľa žalovaného, žalobcom prezentované tituly jeho regresného postihu nemali, a ani mať nemohli,\nza následok akékoľvek zväčšenie rozsahu poistného plnenia, a preto nemožno konštatovať ani takýto\nnegatívny dopad do sféry žalobcu. Indikované rozhodnutie Ústavného súdu SR v oblasti možnosti\nmoderácie regresného nároku prekonalo skoršie právne názory, a preto apeloval práve aj v smere\nvyužitia moderačného práva a zníženia regresného postihu na primeranú a spravodlivú úroveň.\n25. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považoval napadnutý rozsudok za\nzákonný, vecne a právne správny. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vykonal nevyhnutné\na dostatočné dokazovanie vo veci samej a z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým\nzisteniam. Napadnutý rozsudok spĺňal všetky náležitosti každého písomného vyhotovenia rozsudku\npodľa ust. § 220 CSP, t. j. jeho odôvodnenie bolo úplné a preskúmateľné, a teda spôsobilé odstrániť\nprávnu neistotu strán sporu, a to nakoľko súd prvej inštancie zrozumiteľne a jasne uviedol, ako vec ustálil\na právne posúdil, a potom na základe akých vykonaných dôkazov a aplikáciou akých právnych noriem.\nŽalobca mal za to, že súd prvej inštancie správne právne vec posúdil, a teda správne aplikoval príslušnú\nprávnu úpravu na vec samú. Súd prvej inštancie vykonal a následne aj hodnotil podľa svojej úvahy\nvšetky stranami sporu navrhnuté a vo veci samej relevantné dôkazy (každý dôkaz jednotlivo i následne\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti), pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako tieto vyhodnotil, a teda nebolo pochýb o tom, že súd\nprvej inštancie postupoval počas súdneho konania procesne správne, a že ani jednej zo strán konania\nneznemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Súd prvej inštancie postupoval správne\n(aj) pri hodnotení výsledkov dokazovania, pretože zobral do úvahy práve tie skutočnosti, ktoré z dôkazov\nvyplynuli a správne prihliadal (iba) na tie skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané. Žalobca tvrdil, že zo\nstrany súdu prvej inštancie nedošlo žiadnym spôsobom k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.\n26. Podľa žalobcu zo zmätočného, rozporného, priam odvolací súd zavádzajúceho a účelového\nodvolania žalovaného vyplývalo, že v zásade len nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, čo však nie\nje odvolacím dôvodom, a ďalej, že nesúhlasil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie\nuvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, čo však nebolo dané/dôvodné, a navyše ani to nie\nje odvolacím dôvodom. Žalobca mal dôvodné pochybnosti o tom, či predmetné podanie žalovaného\nbolo vôbec možné považovať za odvolanie voči napadnutému rozsudku a preto žalobca ponechal\nna posúdenie odvolacím súdom, či podľa obsahu odôvodnenia odvolania je možné takéto podanie\npovažovať za prípustné odvolanie, a to (aj) nakoľko v zmysle ustanovenia § 358 CSP odvolanie len proti\nodôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\n27. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný všetky v odvolaní uvedené tvrdenia už niekoľkokrát\nuvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie, a to o. i. in concreto (nepreukázané) tvrdenia súvisiace\ns (údajnými) dôvodmi hodných osobitného zreteľa v spojení s oznamovacou povinnosťou žalovaného;\nďalej aj (zavádzajúce) tvrdenia o zdanlivom platení splátok ročného poistného včas, pričom podľa\nžalovaného nedošlo k omeškaniu s platením poistného v čase, keď nastala poistná udalosť, a\naj tvrdenia o neprimeranosti a neproporcionalite regresného nároku (čo však žiadnym spôsobom\nžalovaný nepreukázal), a navyše, za relevantné dôvody na podanie kvalifikovaného odvolania nemožno\npovažovať ani žalovaným opätovne uvádzané domnienky, a to nakoľko ich nebolo možné podľa\nžalovaného v tomto štádiu konania už žiaduce opakovať, či dokonca vôbec uvádzať. Aj napriek\ntomu, že žalovaným uvádzané tvrdenia v odvolaní považoval žalobca iba za opakujúcu sa nedôvodnú\nargumentáciu alebo skutočnosti tvrdené žalovaným účelovo, z opatrnosti uviedol, že tieto neboli\nspôsobilé rozporovať ani jedno z doposiaľ uvedených a preukázaných tvrdení žalobcu, pričom v\nnapadnutom rozsudku konajúci súd odôvodnil a považoval argumentáciu žalobcu za preukázanú.\n28. Napadnutý rozsudok žalobca považoval za zákonný, vecne a právne správny navrhol, aby odvolací\nsúd, pokiaľ podanie (označené ako odvolanie) žalovaného neodmietne z dôvodov uvedených vyššie,\na ak ho bude považovať za prípustné odvolanie, aby napadnutý rozsudok potvrdil, a žalobcovi priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n29. Ďalšie písomné vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepredložili.\n\n30. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal spor podľa § 378 ods. 1, § 379 a §\n380 CSP, a to bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie\nvychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nebolo potrebné doplniť ani\nzopakovať dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, nie je možné mu vyhovieť a\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).\n31. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n32. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v\ndojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo\nprávnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.\n33. Podľa § 790 písm. c) Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu\nvzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie\nzodpovednosti za škodu).\n34. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu\npoistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.\n35. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z.,, spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez\ndôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.\n36. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z., právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo\njeho časti podľa odseku 1 alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.\n37. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi\nvznik škodovej udalosti a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b) do 30\ndní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.\n38. Podľa § 796 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné\nprvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.\n39. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z\nomeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.\n40. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,\nje v omeškaní.\n41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má\nveriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný\nplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací\npredpis.\n42. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne\na včas.\n43. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov\nvyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením\npeňažného dlhu.\n44. Predmetom sporu je v zmysle podanej žaloby zaplatenie sumy 7 033,82 eura spolu s úrokom\nz omeškania 5 % ročne zo sumy 7 033,82 eura od 12.02.2020 do zaplatenia, náklady spojené so\nzabezpečením úradného prekladu v sume 75 eur a náhrady trovy konania, a to titulom regresného\nnároku predstavujúceho 30% voči žalovanému zo žalobcom (poisťovňa) vyplatenej sumy poistného\nplnenia vo výške 23 446,07 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzatvorenie poistnej zmluvu o\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného ako ani to,\nže dňa 13.09.2019 došlo k poistnej (škodovej) udalosti - dopravnej nehode v zahraničí (Bulharsko),\nzavinenej vodičom motorového vozidla žalovaného, ktoré bolo poistené predmetnou poistnou zmluvou\nu žalobcu. Tiež nebolo sporné, že žalobca predmetnú poistnú udalosť likvidoval a v prospech\npoškodeného: Lux Cars 83 uhradil poistné plnenie v sume celkovo 23 446,07 eura. Spornými\nskutočnosťami bolo, či bol žalobca oprávnený si uplatniť voči žalovanému regresný nárok podľa § §12\nods. 1 písm. f) a g) zákona č. 381/2001 Z. z., ako aj jeho výška.\n45. Odvolací súd uvádza k žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP,\nt. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nže citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na\nzáklade ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti\n\noporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok\nhodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas\nkonania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,\nalebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie\nzaložil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,\nprípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska\nzávažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia\ndôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a §\n193 CSP. Súd prvej inštancie v zodpovedajúcom rozsahu ustálil zistený skutkový stav vyplývajúci z\nposúdenia nároku žalobcu a aplikoval správne ustanovenia právnej úpravy (Občiansky zákonník a zákon\no PZP).\n46. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci §\n365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo\nskutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.\nNesprávnym právnym posúdením veci je omyl konajúceho súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\nstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom spore je zrejmé, že súd prvej\ninštancie aplikoval na právne vzťahy strán sporu správny právny predpis - Občiansky zákonník a zákon\no PZP, a to v primeranom rozsahu.\n47. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie námietky žalovaného sú v podstate obsahovo totožné (v\nodvolaní už nenamietal premlčanie uplatneného nároku) s jeho argumentmi prednesenými v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, na ktoré všetky dal konajúci súd v napadnutom rozsudku dostatočne presvedčivé\nodpovede. Odvolací súd potom poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (body 9 - 12 tohto\nrozhodnutia) a nad jeho rámec uvádza, že žalovaný súdu prvej inštancie vytýka nesprávne skutkové\nzistenia a nesprávne právne posúdenie sporu, pričom argumentuje obdobne ako v konaní pred súdom\nprvej inštancie, a to neprítomnosťou regresného nároku žalobcu (poisťovateľa), nakoľko mal za to, že\nneboli splnené zákonné podmienky pre vznik tohto nároku a zároveň preto, že boli prítomné okolnosti,\nktoré aplikáciu postihového práva vylučovali. Žalovaný mal za to, že nebol naplnený dôvod v zmysle §\n12 ods. 1 písm. f) zákona o PZP, t. j. nebol v čase predmetnej škodovej udalosti v omeškaní s platením\npoistného a zároveň existovali na jeho strane dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 12 ods. 1 písm. g/\nzákona o PZP), v dôsledku ktorých neohlásil škodovú udalosť žalobcovi v zákonnej lehote. Žalovaný\ntaktiež mal za to, že výška žalobcom uplatneného regresného nároku bola vzhľadom na okolnosti\nneprimeraná.\n48. Odvolací súd v súvislosti s omeškaním žalovaného s platením ročného poistného má za to,\nže súd prvej inštancie toto omeškanie riadne identifikoval a v napadnutom rozsudku aj dostatočne\njasne vysvetlil. Poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú zo začiatkom poistenia 11.01.2019 s\ndojednaným ročným poistným plateným v 1 ročných splátkach. Ročné poistné bolo žalovaným hradené\ndňa 22.01.2019 - prvá splátka, dňa 17.06.2019 - druhá splátka a dňa 31.03.2020 - tretia a štvrtá\nročná splátka. Ku škodovej udalosti došlo dňa 13.09.2019, pričom v tomto štvrťroku žalovaný príslušnú\n(tretiu) splátku poistného uhradenú nemal a včas nemal uhradenú ani poslednú štvrtú ročnú splátku.\nKu koncu technického roka poistenia, t. j. k 10.01.2020 nemal žalovaný poistné uhradené, a to 3 a 4 1\nročnú splátku. Odvolací súd v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 45/2004, resp.\nrozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13Co/30/2019 uvádza, že žalovaný by bol v omeškaní s\nplatením poistného vtedy, ak by nezaplatil včas poslednú zo štyroch splátok ročného poistného, t. j.\ndo 10.01.2020, čo sa v danom prípade aj stalo, keďže žalovaný neuhradil včas tretiu a ani poslednú\nštvrtú splátku ročného poistenia v lehote do 10.01.2020, ale tieto dve splátky poistného zaplatil až\ndňa 31.03.2020, t. j. oneskorene. K omeškaniu s úhradou poistného žalovaným v danom prípade\nbezpochyby došlo a potom mal žalobca zákonné oprávnenie uplatniť si z tohto dôvodu regresný\nnárok voči žalovanému, ktorý bol v omeškaní s platením 3 a 4 1 ročnej splátky poistného za obdobie\ntechnického roku poistenia končiaceho 10.01.2020. Potom je potrebné konštatovať, že žalovaný v čase\nškodovej udalosti - 13.09.2019 nemal riadne uhradené poistné (3 splátku) a bol s jeho platením v\nomeškaní tak ako to predpokladá § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z..\n\n49. Ohľadom odvolacej námietky žalovaného (taktiež totožnej s jeho obranou prezentovanou v\nkonaní pred súdom prvej inštancie), t. j. neoznámenie škodovej udalosti v zákonnej 30 dňovej lehote\nvyplývajúcej z § 10 ods. 1 zákona o PZP odvolací súd uvádza, že uplatnenie § 12 ods. 1 písm. g) zákona\nč. 381/2001 Z. z., je podmienené absenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by v danom\nprípade objektívne bránili poistenému (žalovaný) v zákonnej lehote 30 dní oznámiť poisťovni (žalobcovi)\nškodovú udalosť. V prejednávanom prípade žalovaný vzhliadol prítomnosť práve takejto skutočnosti,\nza ktorú považoval to, že poistené motorové vozidlo, ktorým bola škodová udalosť spôsobená sa v\nrozhodnom čase nachádzalo na základe nájomnej zmluvy v dispozícii tretej osoby, ktorá si zanedbala\nsvoje povinnosti v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy a škodovú udalosť mu neoznámila, čo\nspôsobilo jeho nevedomosť o nej a teda nemožnosť splnenia si zákonnej povinnosti ohlásenia škodovej\nudalosti poisťovni (žalobcovi). Odvolací súd k tejto námietke žalovaného poukazuje na odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie sa riadne zaoberal touto žalovaného námietkou a\npodal logické vysvetlenie. Uzatvorená nájomná zmluva na predmetné motorové vozidlo a jeho užívanie\ntreťou osobou nijako nezbavuje žalovaného ako poisteného jeho zákonnej povinnosti oznámiť poisťovni\nvznik poistnej/škodovej udalosti v stanovenej 30 dňovej lehote. Odvolací súd zároveň poukazuje na\nskutočnosť, že priamo žalovaný bol žalobcom o škodovej udalosti upovedomený písomnosťou zo dňa\n02.10.2019 a vyzvaný na splnenie si zákonnej povinnosti nahlásenia - oznámenia škodovej udalosti\npoisťovni. Nič nebránilo tomu, aby žalovaný riadne reagoval na predmetnú výzvu žalobcu a škodovú\nudalosť mu nahlásil, obratom si preveril túto skutočnosť u nájomcu motorového vozidla a potom mohol\nstihnúť nahlásenie škodovej udalosti aj v stanovenej zákonnej 30 dňovej lehote od škodovej udalosti\n(13.09.2019). Žalovaný však škodovú udalosť žalobcovi nenahlásil vôbec. Dôvody pre ktoré nenahlásil\nškodovú udalosť podľa odvolacieho súdu nie je možné vyhodnotiť inak ako účelové tvrdenia nemajúce\nžiadny relevantný vplyv na splnenie si takejto jeho zákonnej povinnosti, ktorej nesplnenie je dôvodom\nna uplatnenie si regresného nároku voči nemu a potom sa ani nemôže jednať z tohto titulu o dôvody\nhodné osobitného zreteľa.\n50. Žalovaný namietal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a aj v odvolaní neprimeranosť\nvýšky uplatneného regresného nároku. Regresný nárok bol žalobcom (poisťovňa) stanovený vo výške\n30% z výšky žalobcom poškodenému vyplateného poistného plnenia, čo predstavovalo sumu 7.033,82\neur z celkovej sumy 23.446,07 eur. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke nad rámec uvedených\nskutočností súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku uvádza, že v prvom rade nie je možné výšku\nregresného nároku poisťovne dávať do porovnania s výškou dlžného poistného včas neuhradeného\npoisteným (žalovaný). Regresná náhrada má plniť výchovný účel vo vzťahu k plneniu si zákonom\nstanovených povinností strán poistných vzťahov (poisteneného) a zároveň má zohľadniť okolnosti,\nza ktorých došlo k vzniku škody. V danom prípade žalovaný netvrdil, že k vzniku škodovej udalosti\ndošlo napríklad aj spoluzavinením poškodeného, alebo, že by pri vzniku predmetnej škodovej udalosti\nexistovali okolnosti, ktoré by znižovali mieru výlučného zavinenia vodiča poisteného motorového vozidla.\nPri určení výšky regresného nároku je možné zohľadniť existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa,\na za týmto účelom zohľadniť pomery toho kto škodu spôsobil, resp. za ňu zodpovedá t. j. žalovaného, a\nto z hľadiska toho, či uplatnený regresný nárok poisťovne nebude mať pre neho ekonomicky likvidačný\núčinok. Potom bolo na žalovanom, aby takýto nepriaznivý ekonomický dopad na jeho ďalšie existenciu\nv konaní tvrdil a zároveň aj hodnoverne preukázal. Žalovaný v priebehu súdneho konania nenavrhol\nžiadne dokazovanie za účelom preukázania negatívneho vplyvu uhradenia regresného nároku v danej\nvýške na jeho ďalšiu riadnu činnosť ako obchodnej spoločnosti. Za vznik škodovej udalosti bol plne\nzodpovedný vodič poisteného motorového vozidla, pričom spoluzavinenie druhého účastníka škodovej\nudalosti nebolo nijako tvrdené ani preukázané. Výšku uplatneného regresného nároku je potrebné dať\ndo vzťahu s výškou vyplateného poistného plnenia poškodenému. Odvolací súd uvádza, že určiť výšku\nregresného nároku môže príslušný súd (okrem dotknutej poisťovne) a súd má aj oprávnenie poisťovňou\nurčenú výšku regresného nároku primerane znížiť, za ktorým účelom preskúma správnosť postupu\npoisťovne. V danom prípade žalobca (poisťovňa) určil výšku regresného nároku ako 30% z vyplateného\npoistného plnenia (konečnej výške) poškodenému z dôvodu porušenia zákonných povinností žalovaným\n(poisteným), a to neoznámením škodovej udalosti v zákonnej lehote 30 dní (žalovaný škodovú udalosť\npoisťovni neoznámil vôbec) a omeškaním žalovaného ako poisteného s platením poistného. Ohľadom\nnávrhu žalovaného na zníženie výšky regresného nároku odvolacím súdom, je potrebné uviesť, že\nmoderácia výšky regresného nároku je možná len na návrh povinného, ktorý však v danom prípade\nžalovaný ako povinný nijako nešpecifikoval a neuviedol v akej výške navrhuje regresný nárok znížiť\na zároveň ani neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zníženie regresného nároku relevantne mohli\nodôvodňovať. Potom odvolací súd takýto návrh nemohol ani posúdiť.\n\n51.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom\nodvolania, napadnutý rozsudok ako vecne správny a dostatočne odôvodnený potvrdil (§ 387 ods.\n1, ods. 2 CSP). Prijatý záver súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal z v spore\nriadne vykonaného dokazovania, ktoré bolo uskutočnené v potrebnom rozsahu pre náležité posúdenie\nsporu, pričom súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver o dôvodnosti podanej žaloby a\nuplatneného nároku žalobcu. Súd prvej inštancie taktiež správne posúdil aj nárok na príslušenstvo (úrok\nz omeškania), na ktoré zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v zákonnej výške 5% ročne od správne\nurčeného začiatku omeškania žalovaného (túto skutočnosť žalovaný v odvolaní nenamietal).\n52. O trova´ch odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa § 396 ods. 1 CSP v spojeni´ s § 255\nods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, zˇe zˇalobcovi, ktorý bol plne úspešný v odvolacom konani´ priznal\nna´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke voči žalovanému s ty´m, zˇe v súlade s §\n262 ods. 2 CSP o vy´sˇke tejto na´hrady rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti tohto rozsudku\nsamostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.\n53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta\ndruhá CSP).\nPoučenie:\nToto rozhodnutie nie je možné napadnúť odvolaním.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428\nCSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/20/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e71e7f39-6d2c-4b51-b7bf-3e2cd33901ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.90.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.90.2021.1"}, {"guid": "280a11d1-cf7e-4490-ba7a-533b355b17f7:e6ed618c-19bf-46c2-bcc3-55f523dc6fae", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6218200010.1", "spisova_znacka": "13Co/30/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/30/2019 z 29. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6218200010.1"}, {"guid": "3de4cd08-7f47-4e1e-82d4-e654e4908a95:11524266-9626-4c87-ad99-abb7c38e7a60", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cb/20/2022", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb/20/2022 z 2. 3. 2023", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3de4cd08-7f47-4e1e-82d4-e654e4908a95:11524266-9626-4c87-ad99-abb7c38e7a60"}], "citovane_v": []}