{"guid": "7a35e72a-67a6-4d00-a9a7-3dc43f8fea5a:4f9a7000-2a24-4cdb-aaa4-0e0f04c2449c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:4120204565.3", "spisova_znacka": "7Cob/95/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/95/2024 z 25. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2026, sp. zn. 7Cob/95/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:4120204565.3", "identifikacne_cislo": "4120204565", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Marián Degma", "sudca_id": 138, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-marian-degma-138", "datum_vydania": "2026-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-34", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f9a7000-2a24-4cdb-aaa4-0e0f04c2449c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:4120204565.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:4120204565.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:4120204565.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Cob/95/2024\n4120204565\n25. 03. 2026\nMgr. Marián Degma\nECLI:SK:KSBA:2026:4120204565.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu\nJUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: ARRIVA NITRA, a. s., Štúrova 72, 949\n44 Nitra, IČO: 36 545 082, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s. r. o., Vojtecha\nTvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791 777, proti žalovanému: B. Č., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX/\nX, XXX XX T., zastúpeného: JUDr. Namir Alyasry PhD., advokát, Štúrova 43, 949 01 Nitra, IČO: 42 180\n520, o zaplatenie 28.280,76 EUR a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.\n30Cb/12/2020-208 zo dňa 29.11.2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 30Cb/12/2020-208 zo dňa 29.11.2023\npotvrdzuje.\nII. Krajský súd v Bratislave žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 30Cb/12/2020-208 zo dňa\n29.11.2023 rozhodol tak, že (i) žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 28.280,76 EUR s úrokmi z\nomeškania 8,05 % zo sumy 28.280,76 EUR od 11.11.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- EUR a (ii) žalobcovi proti žalovanému priznal nárok\nna náhradu trov konania 100% (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n1.1. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal\nzaplatenia nároku na náhradu škody porušením zmluvnej povinnosti. Žalobca uzavrel so žalovaným\nZmluvu o poskytovaní strážnej služby zo dňa 30.05.2008 (ďalej len „zmluva o poskytovaní strážnej\nslužby“ alebo „zmluva“) v znení jej dodatkov podľa § 3 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb\nv oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\n1.1.1. Predmetom zmluvy podľa čl. II. je výkon fyzickej ochrany majetku a osôb zamestnancami\nžalovaného v objekte sídla žalobcu na adrese Štúrova 72, 949 44 Nitra. Na odstavnej ploche v nezistenej\ndobe od 16:00 hod. dňa 27.05.2018 do 04:00 hod. dňa 28.05.2018 asi 200 metrov od vchodu do\nobjektu došlo nezisteným spôsobom k poškodeniu 21 vozidiel typu „mestský autobus triedy I“, ktoré\nboli zaparkované vedľa seba, a to takým spôsobom, že boli poškodené čelné sklá vytvorením praskliny\no priemere 10 cm, a to na strane šoféra v strede, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške 28.280,76\nEUR. Žalobca nahlásil škodovú udalosť policajného zboru, pričom bolo začaté aj trestné stíhanie pre\nzločin poškodzovania cudzej veci, ale nepodarilo sa zistiť skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie\nvoči konkrétnej osobe, a preto bolo trestné konanie prerušené. Žalobca poukázal aj na čl. V. bod 5.\nzmluvy, podľa ktorého žalovaný zodpovedá za plnenie predmetu zmluvy oprávnenými osobami ako aj za\nvšetky prípadné škody spôsobené jeho zamestnancami konaním, ktoré je v rozpore so zákonom, resp.\nustanoveniami zmluvy, a to aj pri vzniku škody v dôsledku nedbanlivosti zamestnancov poskytovateľa.\n\nŽalobca písomne vyzval žalovaného na náhradu škody listom zo dňa 05.11.2019, ktorý mal byť doručený\ndňa 10.11.2019, avšak žalovaný škodu neuhradil.\n1.2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že\nmedzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o poskytovaní strážnej služby. V kritický deň mal strážnu\nslužbu vykonávať zamestnanec žalovaného L. P., ktorý do služby nastúpil o 18:00 hod. dňa 27.05.2018\na službu ukončil o 06:00 hod. dňa 28.05.2018. V zmysle smernice pre výkon fyzickej ochrany, s ktorou\nmal byť žalobca oboznámený uskutočňoval zamestnanec žalobcu do 24:00 hod. službu na vrátnici,\nkde kontroloval vstup a vjazd do objektu a po 24.-tej hodine do 03:00 hod vykonával obchôdzku vo\nvnútornom priestore objektov. Tu kontroloval okrem iného aj vozidlá nachádzajúce sa v objekte. Podľa\nvyjadrenia zamestnanca žalovaného mal tento počas nočnej služby vykonať dve obchôdzky v čase\nod 00:30 hod. do 01:00 hod. a od 02:15 hod. do 03:00 hod., pri ktorých nezistil žiadne poškodenie\nmajetku v chránenom objekte a ani prítomnosť cudzích osôb v chránenom objekte. Žalovaný tiež\nuviedol, že veliteľom objektu bol L. L., ktorý po zistení škodovej udalosti overoval vykonanie pochôdzok\nna kamerovom zázname v prítomnosti príslušníkov policajného zboru, pričom sa malo potvrdiť, že\npochôdzky boli reálne vykonané. Žalovaný tiež argumentoval tým, že hoci žalobca zdôvodnil žalobu\nnedbanlivosťou zamestnancov žalovaného, skutkovo nepoukázal na žiadnu okolnosť, z ktorej by bolo\nmožné vyvodiť nedbanlivostné zavinenie na vzniku škody a zároveň uviedol, že jeho zamestnanec strážnik sa žiadnej nedbanlivosti nedopustil.\n1.3. Súd prvej inštancie rozhodol v spore v poradí prvým rozsudkom č. k. 30Cb/12/2020-141 zo dňa\n08.11.2021 tak, že žalobe vyhovel v celom rozsahu. V spore aplikoval ustanovenia § 137 písm. a), §\n149, § 150 ods. 1, § 150 ods. 2, § 153 ods. 1 a 2, § 154, § 191 ods. 1, § 198 ods. 3, § 215 ods. 1 a 2\nzák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), § 1 ods. 1, ods. 2, § 261 ods.\n1, § 373, § 374 ods. 1, § 376, § 377 ods. 1, ods. 2, § 378, § 379, § 369 ods. 1, ods. 2 zák. č. 513/1991\nZb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodného zákonníka“) a v rámci právneho posúdenia uviedol,\nže na základe vykonaných dôkazov zistil skutkový stav, na ktorý aplikoval vyššie citované ustanovenia\na dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.\n1.3.1. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 30.05.2008 uzatvorená\nzmluva o poskytovaní strážnej služby podľa § 3 písm. a) zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v\noblasti súkromnej bezpečnosti v znení jej dodatkov 1 až 7, pričom strany sporu sa v čl. IX. bod 5 dohodli,\nže právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa budú riadiť všeobecne záväznými právnymi predpismi,\nnajmä však príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z uvedeného, ako aj s poukazom na § 1\nods. 1 a 2 a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru, že medzi stranami\nsporu ide o obchodno-právny záväzkový vzťah založený tzv. inominátnou (nepomenovanou) zmluvou v\nrežime Obchodného zákonníka. Zo zmluvy ďalej vyplýval záväzok žalovaného ako poskytovateľa služieb\nspočívajúci okrem iného vo fyzickej ochrane majetku a osôb, ktorá je zameraná najmä na ochranu\nmajetku v priestoroch žalobcu ako objednávateľa so zameraním na zabránenie straty, rozkrádania,\nneoprávneného vyvážania alebo poškodzovania majetku žalobcu, kontroly a ochrany obvodového\noplotenia areálu žalobcu, kontrolu ostatných objektov a priestorov žalobcu, pričom túto ochranu mal\nvykonávať zamestnanec žalovaného (čl. II. písm. b) zmluvy).\n1.3.2. Predpokladom nároku na náhradu škody je kumulatívne splnenie základných troch podmienok, a\nto (i) vznik škody, (ii) porušenie právnej alebo zmluvnej povinnosti a (iii) príčinná súvislosti medzi škodou\na porušením povinnosti. V niektorých prípadoch sa na vznik nároku vyžaduje aj zavinenie škodcu, avšak\nv prípade nároku na náhradu škody podľa ustanovení Obchodného zákonníka je táto zodpovednosť\nza škodu koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, pri ktorej sa zavinenie (či už úmyselné alebo\nnedbanlivostné) nevyžaduje. Zodpovedná strana sa môže zodpovednosti zbaviť iba v prípade, ak\npreukáže, že k porušeniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť podľa §\n374 ods. 1 Obchodného zákonníka (tzv. liberačných dôvodov). V prejednávanej veci sa navyše strany\nsporu výslovne v zmluve dohodli, že žalovaný zodpovedá za plnenie predmetu zmluvy oprávnenými\nosobami ako aj za všetky prípadné škody spôsobené jeho zamestnancami konaním, ktoré je v rozpore so\nzákonom, resp. ustanoveniami zmluvy, a to aj pri vzniku škody v dôsledku nedbanlivosti zamestnancami\nposkytovateľa (čl. V. bod. 5) zmluvy), čím bol ešte zvýraznený objektívny charakter zodpovednosti.\n1.3.3. Ad (i) Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že došlo ku škode na majetku žalobcu\npoškodením čelných skiel autobusov vo vlastníctve žalobcu treťou osobou a nebola sporná ani výška\nškody, ktorú žalobca vyčíslil na sumu 28.280,76 EUR. S poukazom na § 151 ods. 1 C. s. p. súd prvej\ninštancie preto ďalej v tomto smere nevykonával dokazovanie a považoval túto skutočnosť za nespornú.\n1.3.4. Ad (ii) Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené porušenie povinnosti žalovaného v súvislosti so vzniknutou\nškodou, vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu mali uzavretú platnú zmluvu, súd prvej inštancie\nskúmal, či došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti s poukazom na § 373 Obchodného zákonníka\n\n(ktorý explicitne vyžaduje na vznik zodpovednosti porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu). Na\nabsencii porušenia povinnosti bola nakoniec založená obrana žalovaného, ktorý v konaní argumentoval,\nže žalobca nepreukázal porušenie jeho povinnosti, keďže zamestnanec žalovaného podľa neho v\nčase škodovej udalosti vykonával službu v súlade so zmluvou a internými predpismi žalovaného.\nAko už súd prvej inštancie uviedol vyššie, zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka je\nkoncipovaná ako zodpovednosť objektívna, a preto nie je podstatné, či k porušeniu povinnosti došlo\nvinou zodpovednej strany alebo nie. Ako vyplýva z právnej teórie, pri protiprávnom úkone musí ísť o\nsprávanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo inak by bolo právne irelevantné.\nSprávanie ako prejav vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame, pričom tento\ntermín zahŕňa tak konanie (správanie aktívneho charakteru) ako aj opomenutie (správanie pasívneho\ncharakteru - omisívne). (Oľga Ovečková a kolektív, Obchodný zákonník, Veľký komentár, Bratislava:\nWolters Kluwer s.r.o., 2017, s. 411). V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému\nzáveru, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z čl. IX. bod 5 (poznámka odvolacieho súdu\n- správne malo byť čl. V bod 5 zmluvy), keď neochránil majetok žalovaného počas doby, keď poskytoval\nslužbu fyzickej ochrany majetku podľa zmluvy. V danom prípade išlo teda zo strany žalovaného o\nomisívne konanie zakladajúce vznik zodpovednosti za škodu, keďže nekonal dostatočne tak, aby\nsplnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy. Vzhľadom na objektívny charakter zodpovednosti súd\nprvej inštancie nemohol prihliadať na obranu žalovaného spočívajúcu v argumentácii, že zamestnanec\nžalovaného sa nedopustil žiadnej nedbanlivosti, keď bol prítomný počas celej služby v areáli žalobcu a\nvykonal dve pochôdzky v čase v čase od 00:30 hod. do 01:00 hod. a od 02:15 hod. do 03:00 hod, pri\nktorých nezistil žiadne poškodenie vozidiel. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na to, že jeho zamestnanec si\nsplnil povinnosti vyplývajúce mu zo Smernice pre výkon fyzickej ochrany č. p. 3/5/2 - 5 zo dňa 07.02.2011,\nsúd prvej inštancie konštatuje, že hoci mala byť táto smernica neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, jej\núčelom je najmä (čl. 1 smernice) stanoviť základné bezpečnostné pravidlá na ochranu oprávnených\nzáujmov žalobcu pred protiprávnym konaním. Dodržanie týchto interných postupov však nezbavuje\nžalovaného zodpovednosti za porušenie povinnosti vyplývajúcej mu priamo zo zmluvy, a to chrániť\nmajetok žalobcu.\n1.3.5. Ad (iii) Ďalším nevyhnutným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej\nsúvislosti medzi škodou a porušením povinnosti, čo znamená, že medzi porušením povinnosti a vznikom\nškody musí byť vzťah príčiny a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti by škoda nevznikla.\nV tejto súvislosti sa súd prvej inštancie stotožňuje s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej pokiaľ by\nžalovaný riadne plnil svoje pracovné povinnosti, k vzniku spôsobenej škody by nemohlo dôjsť. Žalovaný\nsa v zmluve zaviazal na nepretržité riadenie fyzickej ochrany zodpovedným zamestnancom za účelom\nzabezpečenia plnenia zmluvných povinností (čl. V. bod 5. zmluvy) a vzhľadom na účel fyzickej ochrany\nrealizovanej súkromnými bezpečnostnými službami má súd prvej inštancie za to, že pokiaľ by zo\nstrany žalovaného k náležitému plneniu tejto povinnosti došlo (t. j. žalovaný by nepretržite riadne strážil\nautobusy žalobcu), ku škode by nedošlo, a preto mal súd prvej inštancie preukázané aj splnenie príčinnej\nsúvislosti (kauzálny nexus) ako ďalšieho predpokladu pre vznik nároku na náhradu škody. Nakoniec,\ntoto konštatovanie potvrdil aj sám žalobca na pojednávaní dňa 04.08.2021.\n1.3.6. Pokiaľ ide o obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že v čase škodovej udalosti nebol areál žalobcu\ndostatočne zabezpečený oplotením a žalobca nemal k dispozícii prístup ku kamerovým záznamom,\nčo by podľa neho podstatne znížilo riziko vzniku škody, súd má za to, že tieto skutočnosti sú iba na\nťarchu žalovaného, keďže žalobca sa síce podľa zmluvy zaviazal vyvinúť potrebnú súčinnosť za účelom\nodstránenia nedostatkov zistených výkonom fyzickej ochrany, najmä urýchlene odstrániť stav, ktorý\nvytvára predpoklady pre narušenie ochraňovaného objektu a tým aj vznik škôd na majetku, poškodenie\noplotenia, nefunkčnosť osvetlenia, a pod. (čl. V. bod 5. na str. 5 zmluvy), avšak za týmto účelom bol\nzodpovedný zamestnanec žalovaného povinný predkladať žalobcovi denné hlásenia výkonu fyzickej\nochrany, v ktorých by na uvedené nedostatky poukázal. V tomto smere sa žalovanému nepodarilo v\nkonaní preukázať, že žalobcu na nedostatky na účely riadneho plnenia zmluvy upozorňoval a keďže\nžalobca jeho tvrdenia poprel, súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalovaného ako neúčinnú. Pokiaľ mal\nžalovaný dlhodobo vedomosť, že nemôže riadne plniť záväzky zo zmluvy vzhľadom na nedostatočné\noplotenie areálu, nedostatok strážnikov, absenciu kamerového systému, s poukazom na povinnosť\npredchádzať vzniknutej škode ako aj na povinnosť v ustanovení § 377 ods. 1 Obchodného zákonníka,\npodľa ktorého strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má\nvedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu\nprekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Z vyjadrení žalovaného\nje zrejmé, že mal vedomosť o tom, že nemôže riadne plniť zmluvné povinnosti, avšak žalobcovi\nneoznámil prekážky, ktoré mu v plnení týchto povinností bránia a neurobil ani iné opatrenia (napr.\n\nneodstúpil od zmluvy). Žalovaný sa pritom zodpovednosti nemôže zbaviť tvrdením, že žalobca o týchto\nnedostatkoch sám vedel, keďže povinnosť oznámiť tieto nedostatky bola na strane žalovaného.\n1.3.7. Keďže žalovaný nepreukázal v konaní ani žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala jeho zodpovednosť\nza škodu v zmysle § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba\nje dôvodná.\n1.3.8. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že základ uplatňovaného nároku žalobcu je dôvodný\na zároveň mal preukázané, že sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou tohto nároku, na ktorého\nplnenie ho žalobca vyzval listom doručeným mu dňa 10.11.2019, súd prvej inštancie žalobcovi v zmysle\n§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka priznal aj nárok na úrok z omeškania vo výške platnej ku dňu\nomeškania, t. j. 8,05 % p. a. ročne zo žalovanej sumy.\n2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15Cob/7/2022-175 zo dňa 31.07.2023,\nzrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nOdvolací súd poukázal v odôvodnení uznesenia na ustanovenie § 133 ods. 1 a 2 C. s. p. ako aj § 129\nods. 1 a 3 C. s. p.\n2.1. V prejednávanej veci Krajský súd v Nitre posudzujúc žalobu dospel k záveru, že v žalobe absentujú\núdaje potrebné na presné označenie žalovaného. Je nevyhnutné, aby bol uvedený dátum narodenia\nžalovaného, ak má v konaní vystupovať ako fyzická osoba, prípadne iný identifikačný údaj žalovaného, a\nto najmä identifikačné číslo, ak má vystupovať v konaní ako fyzická osoba - podnikateľ, alebo právnická\nosoba. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil nové konanie a rozhodnutie\nbez toho, aby sa zaoberal vecou samou, keďže žaloba žalobcu obsahuje vady v označení žalovaného.\n3. Po zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie žalobca uviedol, že v predmetnom\nspore vyvodzuje svoj právny nárok zo zmluvy o poskytovaní strážnej služby. Žalovaný zmluvu\nuzatvoril ako podnikateľ podnikajúci na základe licencie na prevádzkovanie strážnej služby udelenej\nKrajským riaditeľstvom PZ v Nitre. Z evidencie informačného systému súkromnej bezpečnosti vedenej\nMinisterstvom vnútra SR vyplýva, že žalovaný vykonáva strážnu službu pod obchodným menom Ing.\nNorbert Čanaky - KOBRA, IČO: 30 396 131, adresa: Mojmírovce, Gábrišova ulica 995/9, č. licenčnej\nstrážnej služby: K.. Žalobca opravil, doplnil žalobný návrh tak, že žalovaného označil nasledovne: N.. B.\nČ., podnikajúci pod obchodným menom Ing. Norbert Čanaky - KOBRA, adresa: Gábrišova ulica 995/9,\n951 15 Mojmírovce, IČO: 30 396 131, licencia na prevádzkovanie strážnej služby č. FS XXXXXX vydaná\nKR PZ v Nitre. Žalobca nemá vedomosť o dátume narodenia žalovaného a preto tento ďalší identifikačný\núdaj nemôže uviesť.\n3.1. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že Krajský súd v Nitre sa pri rozhodovaní zaoberal iba podmienkou\nkonania, ktorá spočívala v správnom označení žalovaného v žalobe, súd prvej inštancie po vrátení\nveci na ďalšie konanie a rozhodnutie opätovne skúmal iba splnenie podmienky konania upravenej v\n§ 133 ods. 1 C. s. p. V priebehu celého konania nebolo medzi účastníkmi sporné (žiadna zo strán to\nnenamietala), že zaplatenia žalovanej sumy sa žalobca domáhal od fyzickej osoby N.. B. Č., ktorý bol\nv žalobe označený ako N.. B. Č. S.B.S., trvale bytom R. D.. XXX, XXX XX T., občan SR, v zmluve o\nposkytovaní strážnej služby zo dňa 30.05.2008 bol označený rovnako s doplnením čísla licencie na\nprevádzkovanie strážnej služby, IČO-m a ďalšími účtovnými údajmi. Žalovaný mal živnostenský list\nvydaný na obchodné meno: Ing. Norbert Čanaky K O B R A, miesto podnikania: 951 15 Mojmírovce\n995, IČO: 30 396 131, podnikateľskú činnosť ukončil dňa 01.01.1998, teda pred podaním žaloby. Z\npodanej žaloby a jej doplnenia je zrejmé, že žalovanou osobou je fyzická osoba bydliskom, miestom\npodnikania, IČO-m a číslom licencie na prevádzkovanie strážnej služby vydanej KR PZ. Keďže N.. B.\nČ. už nevykonáva podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba-podnikateľ, pretože podnikateľskú činnosť\nukončil, žalovaným je N.. B. Č., narodený XX.XX.XXXX. Identifikáciu žalovaného považuje súd prvej\ninštancie za dostatočnú a zrozumiteľnú, vylučujúcu zámenu s inou právnickou alebo fyzickou osobou.\n3.2. Súd prvej inštancie teda ďalej skonštatoval, že žalobca označil v podanej žalobe zo dňa 08.04.2020\na jej doplnení dňa 25.09.2023 žalovaného v súlade s § 133 ods. 1 C. s. p., žalovaného označil\nmenom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, miestom podnikania a identifikačným číslom. Takúto\nidentifikáciu žalovaného považoval súd za dostatočnú a preto nepostupoval podľa § 129 ods. 1 C. s. p.\nKeďže odvolací súd sa nezaoberal vecou samou a od rozhodnutia odvolacieho súdu nedošlo k žiadnej\nzmene skutkových alebo právnych okolností, rozhodol opätovne ako vo svojom prvom rozsudku zo dňa\n08.11.2021, č. k. 30Cb/12/2020-141.\n3.3. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C. s. p.,\nkeď úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania 100%.\n\n4. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu podal žalovaný včas odvolanie podľa § 365 ods. 1\npísm. f) a h) C. s. p.\n4.1. Podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku. Súd\nprvej inštancie nesprávne vysvetlil predpoklady zodpovednosti za škodu podľa obchodného práva.\nZodpovednosť za škodu je objektívna, avšak je potrebné preukazovať a odôvodňovať atribúty nároku.\nŽalobca neuviedol ako povinnosť mal žalovaný porušiť. Pre zodpovednosť za škodu podľa obchodného\nzákonníka je potrebné preukázanie porušenie povinnosti. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe iba na\nzáklade toho, že žalovaný vzniku škody nezabránil, avšak bez konkrétnej porušenej povinnosti. To\nvšak na záver o naplnení zodpovednosti za škodu nepostačuje. Zodpovednosť za škodu je objektívnou\nzodpovednosťou, keď súd nehodnotí a neskúma zavinenie. To však nemá vplyv na povinnosť žalobcu\npreukázať porušenie povinnosti na strane žalovaného. Hoci je zavinenie primárne doménou trestného\npráva, civilné právo vychádza z rovnakých princípov. Zavinenie predstavuje po vôľovej a vedomostnej\nstránke vnútorný psychicky vzťah porušovateľa povinnosti, ktorú porušil. Sú 2 typy úmyslu. Úmysel\npriamy a úmysel nepriamy. Nedbanlivostné zavinenie sa zakladá len z vedomostnej zložky a chýba vôľa\nporušiť povinnosť. Môže byť nedbanlivosť vedomá alebo nevedomá. Neplatí, že ak nejaké konanie nie\nje úmyselné, že pôjde o konanie nedbanlivostné. Aj nedbanlivosť sa dokazuje.\n4.2. Súd prvej inštancie uvádza ako zmluvné ustanovenie, ktoré malo byť žalovaným porušené a to\nčlánok IX bod 5 zmluvy, ktoré však nezakladá žiadne povinnosti a ide len záverečné ustanovenia.\nNapadnutý rozsudok je preto v tejto časti zmätočný.\n4.3. Ďalej súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný mal porušiť zmluvu, nakoľko neochránil majetok\nžalobcu pred škodou. Malo ísť teda o omisívne konanie. Avšak nikde v zmluve nie je zakotvené, že\nžalovaný sa zaväzuje zabrániť vzniku akékoľvek škody na majetku žalobcu. Je logické, že činnosť SBS\nslužby žalovaného vykonávaná činnosti na prevenciu a zabránenie vzniku škody. Avšak na to, aby niesol\nžalovaný zodpovednosť, muselo by byť konkrétne porušenie skutkovo vymedzené a preukázané. V\nopačnom prípade by to nešlo o zmluvu o poskytovaní služieb SBS, ale išlo o poistnú zmluvu a žiadne\npovinnosti žalovaného by v zmluve ani smernici o poskytovaní ochrany nemuseli byť precizované,\nnakoľko by na náhradu škody stačilo preukázanie existencie škody na strane žalobcu.\n4.4. Na ilustráciu uviedol príklad, kedy začiatkom roku 2023 došlo po páde zábavnej pyrotechniky v\ntesnej blízkosti autobusovej stanici v Nitre k zapáleniu strechy domu, v ktorom bolo postavených niekoľko\nnájomných bytov. V zmysle logiky žalobcu by žalovaný zrejme mal niesť zodpovedať aj za to, ak by\nzábavná pyrotechnika nezapálila strechu domu, ale dopadla by na strechu neďaleko zaparkovaného\nautobusu. Tieto úvahy žalobcu nemajú oporu v zákone ani v zmluve. Ďalej ako príklad dôvodnej\nzodpovednosti za škodu uviedol príklad, v zmysle ktorého ak by žalovaný do stráženého areálu vpustil\nneoprávnenú osobu, ktorá by poškodila vozidlá žalobcu i napriek existencii povinnosti žalovaného\nkontrolovať oprávnenosť vstupu každej osoby do chráneného areálu. To by bezpochyby zakladalo právo\nna náhradu škody, nakoľko existuje výslovná povinnosť žalovaného kontrolovať oprávnenosť vstupu u\nkaždej vstupujúcej osoby a ak by bola táto povinnosť porušená a v príčinnej súvislosti s takým porušením\nby vznikla škoda, žalovaný by za ňu zodpovedal.\n4.5. V tomto prípade posudzovaná zmluva neobsahuje žiadne také ustanovenie, ktoré by žalovaný\nporušil a žalobca také ustanovenie ani v žalobe neuviedol a preto je nesprávny záver súdu prvej\ninštancie, že žalovaný je za škodu zodpovedný z dôvodu, že nezabránil vzniku škody.\n4.6. Ďalej poukázal na napadnutý rozsudok, kedy sa súd prvej inštancie nestotožnil s obranou\nžalovaného v zmysle § 376 Obchodného zákonníka. Bolo preukázané, že napriek existencií povinnosti\nžalobcu uvedených v článku 5 bode 2 zmluvy okrem iného urýchlene odstrániť poškodenie oplotenia\nokolo stráženého objektu, v čase vzniku škody chýbalo súvislých cca 150 m oplotenia. Išlo o skutočnosť\nnespornú. Túto obranu súd prvej inštancie ako obranu žalovaného neuznal s tým, že to nebolo\nzaznamenané v tzv. dennom hlásení. Takýto výklad súdu prvej inštancie považuje za nesprávny,\nformalistický a popierajúci podstatu materiálnu podstatu právneho štátu. Racio Legis tohto ustanovenia\nzmluvy je bezpochyby taký, že ak si strážnik, vyškolená osoba, všimne nejaký bezpečnostný nedostatok\nalebo bezpečnostné riziko je povinný o tom objednávateľa - žalobcu informovať ako súčasť notifikačnej\npovinnosti v zmysle prevenčnej povinnosti tak, aby riziko resp. taký nedostatok objednávateľ mohol\nuvedomiť a mohol zjednať nápravu. Nie je sporné, že žalobca vedel o tom, že na chránenom areáli chýba\n150 m oplotenia aj bez toho, aby bol o tom spísaný denný záznam. Pri takej závade by bolo trvanie\nna zápise v dennom zázname rýdzo formalistický posúdením zachovania materiálnej podstaty práva.\nMá za to, že takýto stav by mohol byť sekundárne subsumovaný podľa § 376 Obchodného zákonníka,\npričom poukazuje aj na smernicu pre výkon fyzickej ochrany objekte Veolia článok 4 - Požiadavky na\nustanovenia strážnych pravidiel, kde je explicitne uvedený význam vonkajšieho oplotenia, ktoré podľa\ndaného ustanovenia: „slúži ako ochrana na zamedzenie voľného prístupu neoprávnených osôb alebo\n\nnežiaducich osôb a vozidiel do priestoru chráneného objektu“. Existencia oplotenia bez poškodení bola\nteda zakotveného povinnosťou žalobcu, ktorá bola porušená.\n4.7. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.\n5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalovaného je účelové a nemôže spochybniť\nsprávnosť napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne posúdil otázku protiprávnosti konania\nžalovaného ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu. Ďalej uviedol, že škoda, ktorá mu\nbola spôsobená v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, nemohol spoluzaviniť.\n5.1. Podstatou prvej odvolacej námietky je tvrdenie, v zmysle ktorého žalovaný tým, že nezabránil\npoškodeniu čelných skiel 21 autobusov odstavených na odstavnej ploche žalobcu, ktorú sa žalovaný\nzaviazal v zmluve uzatvorenej so žalobcom strážiť, údajne neporušil žiadnu zo svojich právnych\npovinností.\n5.1.1. Argument žalovaného, ktorý sa prirovnáva k poisťovni zodpovedajúcej za akúkoľvek škodu na\npoistenom majetku žalobcu nesedí z dôvodu, že poisťovňa sa na rozdiel od žalovaného vo svojich\nzmluvách nezaväzuje vykonávať fyzickú ochranu majetku svojich poistencov, ale zaväzuje sa k úplne\ninému plneniu - a to k náhrade škody spôsobenej poistenému alebo k náhrade škody spôsobenej\npoisteným.\n5.1.2. Ďalej pripodobnenie úmyselného poškodenia čelných skiel 21 autobusov žalobcu neznámym\nvandalom (na stráženom parkovisku žalobcu) k škode spôsobenej neriadenou raketou ohňostroja, ktorá\nz výšky dopadla na strážený majetok, rovnako nemôže obstáť. Je totiž zrejmé, že účelom zmluvy o\nposkytovaní strážnej služby nemôže byť ochrana pred akýmkoľvek poškodením stráženého majetku\na tiež, že jej účelom je zabezpečiť ochranu poškodenia majetku pred činmi vandalizmu - teda pred\nčinmi, ktorými dochádza k poškodeniu stráženého majetku bezprostredným a úmyselným konaním\nfyzických osôb realizujúcich svoju protiprávnu činnosť nie vystrelením pyrotechniky zo vzdialenosti\ndesiatok metrov od stráženého areálu, ale priamo v stráženom areáli. Ku škode tak, že do žalovaným\nstráženého objektu vnikla nepozorovane osoba, ktorá na 21 autobusoch rozbila čelné sklá a následne\nrovnako nepozorovane (a bez akejkoľvek reakcie žalovaného) zo stráženého areálu odišla.\n5.1.3. Ďalšie tvrdenie žalovaného, že protiprávnosť konania žalovaného vylučuje skutočnosť, že zmluva\nneobsahuje aj výslovný záväzok žalovanému zabrániť obdobným poškodeniam majetku žalobcu akým\nbolo už viackrát spomenuté úmyselné poškodenie čelných skiel 21 autobusov žalobcu neznámym\nvandalom. Uvedeným konštatovaním totiž žalovaný tvrdí, že keby aj predmetná zmluva obsahovala\nvýslovnú povinnosť strážiť autobusy žalovaného, respektíve povinnosť zabrániť poškodeniu strážených\nautobusov, no neobsahovala by napríklad povinnosť zabrániť tretím osobám aj vo vstupe do týchto\nautobusov, prípadne v ich užívaní, žalovaný by žiadny svoj záväzok neporušil dokonca i vtedy, pokiaľ\nby sa jeho zamestnanci prizerali tomu, ako sa po stráženom areáli žalobcu vozia cudzie osoby na\nautobusoch žalobcu. Takéto tvrdenie je neakceptovateľné. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď v\nposudzovanom prípade ustálil, že žalovaný pri plnení zmluvy postupoval protiprávne.\n5.2. Ďalej škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním\nžalovaného, nemohol žalobca spoluzaviniť. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého si žalobca škodu na\nsvojich autobusoch zavinil (alebo spoluzavinil) sám, keďže časť stráženého areálu žalobcu nebola\noplotená. Na základe dokazovania je zrejmé, že stav oplotenia areálu žalobcu bol žalovanému dlhodobo\nveľmi dobre známy, žalovaný s ním bol (rovnako ako s rizikami, ktoré z uvedeného stavu plynú)\nuzrozumený, existujúci stav u žalobcu nikdy nenamietal a ani nežiadal jeho nápravu, pričom žalovaný\nrovnako neučinil tiež jediný krok, ktorým by sa pokúsil (z dôvodu chýbajúcej časti oplotenia areálu)\nvyviazať zo svojho zmluvného záväzku (povinnosti) zabezpečovať ochranu majetku žalobcu. Odhliadnuc\nod toho, že žalovaný sa v konaní nepokúsil preukázať, že škodca vnikol do stráženého areálu práve\ncez chýbajúcu časť jeho oplotenia, je zrejmé, že tvrdenie žalovaného o akomsi spoluzavinení žalobcu\nna protiprávnom poškodení autobusov žalobcu predstavuje účelové konštatovanie, a preto naň ani nie\nje možné prihliadnuť.\n5.3. Žalobca napadnutý rozsudok považoval za vecne správny a navrhol ho potvrdiť.\n6. Žalovaný v odvolacej replike zotrvával na svojich stanoviskách a uviedol, že žalovaný konal zmysle\nzmluvy a smernice o výkone strážnej služby a napriek tomu boli sklá na vozidle žalobcu poškodené\n- nešlo o rozbitia, ale o puknutia/ťuknutia skiel a teda nešlo o vandalizmus, ktorý bol vzhľadom na\nhluk neprehliadnuteľný. Žalobca bol pritom povinný preukázať rozsah poškodenia skiel. Samozrejme\nak by vandal po jednom zapaľoval vozidla a strážnik by nezasiahol, išlo by o hrubé porušenie\nvšeobecných pravidiel ochrany, nakoľko také poškodzovanie by bolo neprehliadnuteľné. Keďže však išlo\no drobné poškodenia skiel autobusov, ktorých spolu spôsobenie nevytváralo neprepočuteľný hluk bez\n\nkonkretizácie porušenia povinnosti nemožno hovoriť o podmienkach zodpovednosti za škodu. Práve to\nťažilo žalobcu uniesť dôkazné bremeno a ktoré neuniesol a v žalobe argumentoval len všeobecnými\ntvrdeniami.\n6.1. Ak okolo stráženého objektu chýbalo 150 m plota je takmer isté, že vandal doň vnikol práve tam,\npreto považuje argumentáciu žalobcu v jeho vyjadrení za nesprávnu. Zároveň skutočnosť, že chýba\n150 m plotu ako zábrany pred vandalmi, nie je dôvod ukončenia zmluvy zo strany žalovaného, nakoľko\nten svoje povinnosti uložené vo zmluvou a smernicou riadne plnil. Chýbajúci plot negatívne ovplyvnil\npráve žalobcu, nakoľko tým, že plot neobnovil, nesplnil svoju zmluvnú povinnosť a prispel k vzniku\nškody. Zároveň tým, že žalobca porušil povinnosť plot obnoviť je v dôkaznej núdzi preukázania porušenia\npovinnosti na strane žalovaného.\n7. Žalobca odvolacej duplike zotrvával na svojich stanoviskách a poukázal na závery súdu prvej inštancie\nv napadnutom rozsudku.\n8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C. s. p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania vychádzajúc zo\nskutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani znovu\nzopakovať, vo veci rozhodol postupom podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 219 odsek 3 C. s. p. verejným\nvyhlásením rozsudku, keď dospel záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n8.1. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n8.2. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p.\nak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedziť\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n8.3. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú\nustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa\npredpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa\nobchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.\n8.4. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy\nmedzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich\npodnikateľskej činnosti.\n8.5. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný\nnahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené\nokolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.\n8.6. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje\nprekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno\nrozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,\na ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.\n8.7. Podľa § 376 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak\nnesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom\nsúčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.\n8.8. Podľa § 377 ods. 1 Obchodného zákonníka, strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá\ns prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je\npovinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o\njej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke\ndozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.\n8.9. Podľa § 377 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo\noprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá\njej tým vznikla.\n8.10. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená\nstrana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.\n8.11. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná\nškoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku\nzáväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné\npredvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala\npoznať pri obvyklej starostlivosti.\n\n9. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku uvádza, že žalobca sa voči\nžalovanému domáhal zaplatenia náhrady škody porušením zmluvy o poskytovaní strážnej služby\nuzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako poskytovateľom. Žalovaný sa zaviazal\nposkytovať ochranu majetku v priestoroch žalobcu pred poškodzovaním majetku žalobcu, pričom na\nzáklade nespornej skutočnosti v objekte sídla žalobcu na adrese Štúrova 72 v Nitre, na odstavnej\nploche v nezistenej dobe od 16:00 hod. dňa 27.05.2018 do 04:00 hod. dňa 28.05.2018 asi 200 metrov\nod vchodu do objektu došlo nezisteným spôsobom k poškodeniu 21 autobusov, ktoré boli zaparkované\nvedľa seba, a to tak, že boli poškodené čelné sklá vytvorením praskliny o priemere 10 cm, a to na\nstrane šoféra v strede, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške 28.280,76 EUR. V odvolaní žalovaný\nneargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého\nrozsudku. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom\nvyslovený právny záver nevyplýva. Súd prvej inštancie správne sa zaoberal jednotlivými predpokladmi\nzodpovednosti za škodu (škoda, porušenie povinnosti a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti\na škodou), tieto predpoklady žalobca jednoznačne preukázal, súd prvej inštancie ich správne vyhodnotil\na právne posúdil. Argumenty v odvolaní žalovaného nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie\nstavu veci. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku.\n10. K odvolacej námietke žalovaného, že niet konkrétnej, v zmluve vyjadrenej povinnosti, ktorú by\nžalovaný porušil, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná a poukazuje na správnosť\nzáverov napadnutého rozsudku uvedeného v odsekoch 39, 40 a 41 (odseky 1.3.2, 1.3.3 a 1.3.4 tohto\nodôvodnenia). Na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že žalovaný\nako poskytovateľ strážnej služby v zmysle uzavretej zmluvy sa zaviazal okrem iného vykonávať\nfyzickú ochranu majetku v priestoroch žalobcu pred poškodzovaním majetku žalobcu (čl. II písm. b)\nzmluvy), ďalej žalovaný zodpovedá za plnenie uvedeného predmetu zmluvy oprávnenými osobami\nako aj za všetky prípadné škody spôsobené jeho zamestnancami konaním, ktoré je v rozpore so\nzákonom ustanoveniami tejto zmluvy a to aj pri vzniku škody dôsledku nedbanlivosti zamestnancami\nposkytovateľa (čl. V bod. 5 zmluvy). Súd prvej inštancie správne poukázal na tieto ustanovenia zmluvy,\nktorých dodržiavanie sa žalovaný zaviazal a ktoré žalovaný porušil, keďže pri výkone strážnej služby\nžalovaného došlo k poškodeniu 21 autobusov žalobcu v jeho priestoroch neznámym páchateľom. Preto\nnie je dôvodná námietka žalovaného, že by zo zmluvy a z uvedených zmluvných ustanovení nevyplývalo\nporušenie povinnosti zo strany žalovaného.\n10.1. Žalovaný na jednej strane poukazoval na objektívnu zodpovednosť náhrady škody, no na druhej\nstrane vysvetľoval zavinenie, avšak už bez toho, aby poukázal na akúkoľvek nesprávnosť záverov súdu\nprvej inštancie.\n10.2. Ďalej žalovaný tiež poukázal na to, že podľa súdu prvej inštancie bolo porušené ustanovenia čl.\nIX bod 5 zmluvy - záverečné ustanovenie. Odvolací súd však konštatuje, že sa jedná o chybu v písaní,\nnakoľko z celého odôvodnenia ako aj samotného odseku 1.3.4 tohto odôvodnenia, je zrejmé, že súd\nprvej inštancie vychádza z čl. V bod. 5 zmluvy ako zmluvného ustanovenia, ktoré bolo porušené.\n10.3. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že žalovaný sa nezaviazal predmetného\nzmluvou zabrániť vzniku akejkoľvek škody na majetku žalobcu. Avšak žalobca si od žalovaného\nneuplatňuje nárok za akúkoľvek škodu na jeho majetku, ale za škodu, ktorá vznikla tým, že v čase\nkedy sa žalovaný zaviazal k poskytovaniu strážnej služby v objektoch žalobcu neznámy páchateľ\npoškodil 21 autobusov poškodením ich čelných skiel. Preto príklady žalovaného ohľadom pádu zábavnej\npyrotechniky či vpusteniu neoprávnených osôb do areálu žalobcu nie sú namieste a nemajú žiadnu\nrelevanciu na správnosť záverov súdu prvej inštancie. Rovnako nie je na mieste tvrdenie, že išlo len o\npuknutie skiel a nie ich rozbitie a nešlo o vandalizmus, ktorý by bol na hluk prehliadnuteľný. Avšak toto\n„puknutie“ skiel malo za následok poškodenie celého čelného skla a to v 21 prípadoch počas výkonu\nstrážnej služby žalovaným.\n11. Ďalšia odvolacia námietka žalovaného, týkajúca sa nesplnenia povinnosti žalobcu či nedostatkom\njeho súčinnosti v nadväznosti na § 376 Obchodného zákonníka, je podľa odvolacieho súdu nedôvodná.\nOdvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedené v odseku 43 odôvodnenia (odsek\n1.3.6 tohto odôvodnenia), na ktoré odkazuje. Žalovaný poukazoval na smernicu pre výkon fyzickej\nochrany v objekte článok 4 a na význam oplotenia, pričom odvolací súd uvádza, že z výsluchu\nžalovaného vyplýva, že keď sa stal skutok plot pri autobusoch chýbal, pretože v objekte došlo k\nstavebným úpravám a chýbalo odhadom 150 m oplotenia. Z uvedeného je teda zrejmé, že v čase\n\nuzavretia zmluvy táto povinnosť zo strany žalobcu splnená bola a k odstráneniu časti oplotenia došlo\naž v priebehu výkonu zmluvného plnenia.\n11.1. Podľa § 376 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak by\nporušenie zmluvnej povinnosti žalovaného bolo spôsobené konaním žalovaného alebo nedostatkom\nsúčinnosti, na ktoré bol žalobca povinný.\n11.2. Pokiaľ ide o konanie poškodeného, ktoré spôsobilo nesplnenie povinnosti povinnej strany, musí\nbyť splnená podmienka, že takéto konanie poškodeného bolo príčinou práve toho, že povinná strana\nnemohla splniť svoju povinnosť. Odvolací súd konštatuje, že zo zisteného skutkového stavu súdu prvej\ninštancie takého závery nevyplývajú, žiadne takéto konanie žalobcu nebolo preukázané a dokazovanie\nv tomto smere zo strany žalovaného nebolo navrhnuté. Absencia časti oplotenia nebránila žalovanému\nplniť si povinnosť v zmysle zmluvy, nebránila mu výkonu strážnej služby.\n11.3. Zároveň k nedostatku súčinnosti odvolací súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdu\nprvej inštancie konštatuje, že žalovaný neupozornil žalobcu na nedostatočné oplotenie, o súčinnosť\nnežiadal a nežiadal ani v čase, v deň, keď došlo k poškodeniu čelných skiel autobusov žalovaného,\nčo nebolo sporné a tiež vyplýva z evidencie služby zo dňa 28.5.2018 z knihy o priebehu výkonu\nfyzickej ochrany žalovaným (v spise č. l. 91) tak, ako to skonštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku. Vzhľadom na to odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil\nspor aj s poukazom na ustanovenie § 376 Obchodného zákonníka.\n12. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe\ndôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a napadnutý rozsudok je vecne\nsprávny, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C. s. p. potvrdil.\n10. Podľa § 396 ods. 1 C. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú\naj na odvolacie konanie.\n10.1. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §\n255 ods. 1 C. s. p. Odvolací súd žalobcovi, ktorý bol vo veci samej úspešný, priznal proti žalovanému\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta\ndruhá C. s. p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30Cb/12/2020", "guid": "551aa54c-1403-4d68-8734-8e4884499330:2851b62f-efd0-4579-a9c1-46a19354e2f7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "09e27f43-3e8b-464b-a4a4-a9e5f09d67ea:648171e0-606b-4d53-aa4f-a08a9a08afee", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/12/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/12/2020 z 11. 10. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2021-10-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/09e27f43-3e8b-464b-a4a4-a9e5f09d67ea:648171e0-606b-4d53-aa4f-a08a9a08afee"}], "citovane_v": []}