Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/8/2025 z 22. 7. 2026 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. júla 2026, sp. zn. 7Cob/8/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:4124203524.1 Krajský súd Bratislava | 7Cob/8/2025 | ECLI:SK:KSBA:2026:4124203524.1 | 2026-07-22 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8ae1539-9430-49e8-b8a9-68236bdf46d8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:4124203524.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 7Cob/8/2025 4124203524 22. 07. 2026 JUDr. Andrea Haitová ECLI:SK:KSBA:2026:4124203524.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Evy Vallovej v právnej veci žalobcu: SR - Ústredie PSVR, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom: Krajinská cesta 5053/13, 921 01 Piešťany, IČO: 30 794 536, proti žalovanému: Ľ. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom: X. XXXX/X, XXX XX Z., v konaní o zaplatenie pohľadávky vo výške 5.250,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 20Cb/70/2024-70 zo dňa 2. augusta 2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 20Cb/70/2024-70 zo dňa 2. augusta 2024 p o t v r d z u j e. II. Krajský súd v Bratislave žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd“ ) rozsudkom č.k. 20Cb/70/2024-70 zo dňa 2. augusta 2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie„) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.250,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného zaplatiť mu pohľadávku vo výške 5.250,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.06.2020 uzatvoril so žalovaným podnikajúcim pod obchodným menom Ľ. K., s miestom podnikania: Palánok 4605/1, 949 01 Nitra, IČO: 34 534 644 Dohodu č. 20/06/54E/2779 o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomocOpatrenie č. 3“ v celkovej sume 9.000,- eur (ďalej aj ako „ Dohoda“) .Vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalovaný v období od apríla 2020 až do septembra 2020 uvádzal vo výkazoch, ktoré predkladal úradu v mesačných intervaloch, ako zamestnancov v pracovnom pomere, fiktívne osoby. Taktiež podľa portálu poistencov sociálnej poisťovne subjekt nie je registrovaný ani ako zamestnávateľ. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi neoprávnene poskytnutý príspevok. Žalovaný požiadal žalobcu o vrátenie príspevku formou splátkového kalendára, a preto bol dňa 10.06.2022 spísaný dokument Uznanie dlhu a dohoda o splátkach č. 24/2022/OE, ktorým sa žalovaný zaviazal k riadnemu splácaniu pohľadávky štátu. Nakoľko došlo k porušeniu splátkového kalendára, žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky v lehote 15 dní. Žalovaný z dlžnej sumy uhradil čiastku vo výške 3.750,- eur. 3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe v to smere, že potvrdil uzatvorenie Dohody so žalobcom. Žalovaný neuznal nárok žalobcu z dôvodu, že Výzva na úhradu pohľadávky- posledný pokus o zmier zo dňa 17.10.2023 mu nebola doručená, pričom tvrdil, že táto výzva mu nebola zaslaná na novú adresu trvalého pobytu, a to aj napriek tomu, že žalobcu dňa 13.11.2023 upozornil mailom o zmene trvalého pobytu a informoval, že listiny zaslané na pôvodnú adresu sa vrátia žalobcovi ako nedoručené. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalovaný neuznal pohľadávku žalobcu bolo, že dňa 19.09.2023 požiadal o odklad splátok. Táto žiadosť bola zamietnutá, následne dňa 03.10.2023 poslal žiadosť o prehodnotenie odkladu splátok, na ktorú doposiaľ nedostal žiadnu odpoveď. Žalovaný zdôraznil, že k uzatvoreniu Uznania dlhu a dohody o splátkach č. 20/06/54E/2779 bol prinútení pod nátlakom covidovej doby, covidových nariadení, rôznych vyhlášok a upozornení zo strany žalobcu, že dochádza k trestnému stíhaniu. Záverom žalovaný poukázal na to, že stále prebieha vyšetrovanie vo veci oprávnenosti (vrátenia príspevku) o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc - Opatrenie č. 3“ na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave pod č. ČVS: ORP-872/3_Vys-TT-2022. 4. Žalobca v replike doplnil, že dňa 10.06.2020 uzatvoril so žalovaným Dohodu o poskytnutí finančného príspevku, ktorý bol výhradne určený na úhradu časti mzdových nákladov pre zamestnávateľa, ktorý v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie udrží pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti z dôvodu poklesu tržieb. Na základe kontroly bolo zistené, že žalovanému boli vyplatené neoprávnené finančné príspevky vo výške 9.000,- eur, nakoľko žalovaný predkladal žalobcovi výkazy s fiktívnymi osobami, t. j. neexistujúcimi zamestnancami, čo bolo vnímané ako porušenie dohody, a preto bol žalovaný vyzvaný na vrátenie príspevku v sume 9.000,- eur. Listom z 30.05.2022 žalovaný požiadal o uzatvorenie dohody o splátkach, čo odôvodnil nedostatkom finančných prostriedkov na úhradu celej pohľadávky, a to so začiatkom splácania od mesiaca 06/2022 v sume 100,- eur. Jeho návrh bol pre žalobcu neakceptovateľný, a tak mu navrhol splátkový kalendár na 36 mesiacov, s čím žalovaný súhlasil. Svoj súhlas potvrdil podpisom na dokumente Uznanie dlhu a dohoda o splátkach č. 24/2022/OE. K porušeniu splátkového kalendára došlo nezaplatením v poradí 16. splátky v sume 250,- eur so splatnosťou do 25.09.2023. Výzva na úhradu pohľadávky- posledný pokus o zmier zo dňa 17.10.2023 sa žalobcovi vrátila ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote, pričom k opakovanému spôsobu odoslania výzvy došlo len prostredníctvom elektronickej schránky dňa 21.11.2023 v zmysle požiadavky samotného žalovaného, ktorý potvrdil doručenie dokumentu dňa 03.12.2023. 5. Žalovaný v žalobnej duplike opakovane neuznal nárok žalobcu a to z dôvodu, že v rovnakej veci stále prebieha vyšetrovanie, ktoré nie je ukončené. Poukázal na to, že žalobca dňa 16.12.2021 podal Oznámenie podozrenia zo spáchania trestného činu. Toto vyšetrovanie prebieha na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trnave, odbor kriminálnej polície, pod č. ČVS: ORP-872/3-Vys-TT-2022. 6. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 02.08.2024. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 08.07.2024. Dňa 24.07.2024 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť o odročenie pojednávanie z dôvodu dlhodobo plánovanej zahraničnej dovolenky žalovaného. Nakoľko uvedená žiadosť nebola úplná, súd vyzval žalovaného na jej doplnenie. Súd uvedenú výzvu zaslal žalovanému do elektronickej schránky a na mailovú adresu zistenú zo spisu, nakoľko žalovaný v žiadosti o odročenie pojednávania neuviedol telefonický kontakt ani elektronickú adresu, hoci mu táto povinnosť vyplývala zo zákona. Žalovaný dôvod uvedený v žiadosti nepreukázal, na výzvu súdu o doplnenie žiadosti o odročenie pojednávania nereagoval. Nakoľko žalovaný dôvod uvedený vo svojej žiadosti nepreukázal, táto zostala podľa súdu prvej inštancie len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, a preto súd zaslal žalovanému dňa 01.08.2024 upovedomenie o neodročení pojednávania. Žalovaný bol v upovedomení o neodročení pojednávania poučený, že je povinný sa dostaviť na pojednávanie. Súd prvej inštancie preto v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalovaného. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: Dohoda o poskytnutí finančného príspevku č. 20/06/54E/2279 z 10.06.2020, Platobná karta za obdobie 01.01.1900 do 21.03.2024, Vrátenie príspevku, uznanie dlhu a dohoda o splátkach zo dňa 30.05.2022, Uznanie dlhu a dohoda o splátkach č. 24/2022/OE z 10.06.2022, Záznam o výsledku vnútornej kontroly č. 2021/196740, Výzva na úhradu pohľadávky-posledný pokus o zmier zo dňa 17.10.2023, Dohoda o poskytnutí finančného príspevku č. 20/06/54E/2279, Emailová komunikácia zo dňa 10.11.2023, Žiadosť o odklad splátok k dohode č. 24/2022/OE a č. 22/2022/OE zo dňa 19.09.2023, Žiadosť o prehodnotenie odkladu splátok k dohodám č. 24/2022/OE a č. 22/2022/OE zo dňa 03.10.2023, Odpoveď na žiadosť o splátkový kalendár k Dohode č. 20/06/54E/2279 zo dňa 10.06.2022 s doručenkou, II. Výzva na úhradu pohľadávky - posledný pokus o zmier s doručenkou, ÚPSVaR Piešťany - Oznámenie podozrenia zo spáchania trestného činu zo dňa 16.12.2021. 8. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 261 ods. 1 a § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podľa § 7 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu, podľa článku VIII bodu 3 a článku II bodu 13 Dohody č. 20/06/54E/2279 z 10. 06. 2020, podľa článku II bodu 1 a článku IV bodu 2 Uznania dlhu a dohody o splátkach č. 24/2022/OE z 10. 06. 2022, a podľa § 149, § 151 ods. 1 a ods. 2, § 180, § 215 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2 a § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej aj ako „ CSP“). 9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že strany uzatvorili Dohodu č. 20/06/54E/2279 o poskytnutí finančného príspevku, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 9 000 eur, pričom túto skutočnosť žalovaný nepoprel. Žalovaný rovnako potvrdil podpísanie Uznania dlhu a dohody o splátkach č. 24/2022/OE; k jeho námietke, že bol k podpisu donútený, súd uviedol, že ju žalobca vyvrátil predloženými listinami (žiadosťou žalovaného z 30.05.2022 a odpoveďou žalobcu z 10.06.2022), z ktorých vyplynulo, že dokument bol výsledkom vzájomnej dohody strán. Súd prvej inštancie mal z predloženej listiny za preukázané, že žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 9 000 eur, pričom táto listina obsahovala všetky náležitosti potrebné na to, aby uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka bolo perfektným právnym úkonom (písomná forma, sľub zaplatiť dlh, vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky). Súd ďalej vzal za preukázané, že žalovaný na základe uznania dlhu uhradil žalobcovi 15 splátok v celkovej výške 3 750 eur, keďže túto skutočnosť nepoprel. 10. K námietke žalovaného týkajúcej sa žiadosti o odklad splátok súd prvej inštancie uviedol, že povinnosť platiť jednotlivé splátky v dohodnutých termínoch trvala aj počas vybavovania tejto žiadosti a že jej samotné podanie žalovaného neoprávňovalo túto povinnosť jednostranne prerušiť; k prerušeniu povinnosti platiť by mohlo dôjsť až kladným vybavením žiadosti, ku ktorému však podľa vlastných tvrdení žalovaného nedošlo. Súd zároveň poukázal na to, že podľa § 7 ods. 5 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu nebolo možné k tej istej pohľadávke, ku ktorej už bola uzatvorená dohoda o splátkach, uzatvoriť aj dohodu o odklade platenia, a preto žalobca žiadosti žalovaného ani nemohol vyhovieť. 11. K námietke žalovaného o prebiehajúcom trestnom vyšetrovaní súd uviedol, že predmetom tohto konania bolo posúdenie, či bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, zatiaľ čo predmetom prejednávanej občianskoprávnej veci bolo posúdenie súkromnoprávneho nároku žalobcu voči žalovanému na vrátenie uznaného dlhu; od výsledku trestného konania preto rozhodnutie súdu v tejto veci podľa jeho záveru nezáviselo. 12. Súd prvej inštancie s odkazom na § 151 CSP pripomenul, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, pričom pre kvalitu takéhoto popretia platia rovnaké požiadavky určitosti ako pre samotné skutkové tvrdenia. Uviedol, že žalobca vyvrátil tvrdenie žalovaného o nátlaku pri podpise Uznania dlhu, preukázal poskytnutie príspevku vo výške 9 000 eur, úhradu 15 splátok v sume 3 750 eur, ako aj to, že žalovaný nezaplatil 16. splátku v lehote splatnosti, v dôsledku čoho sa stal splatným celý zvyšný dlh; keďže žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, mal ich súd za nesporné a za preukázané v celom rozsahu. 13. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5 250 eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči procesne neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 14. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým napadol rozsudok z dôvodu skutkových chýb, namietajúc, že zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti, skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú nejasné a neúplné a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Žalovaný v odvolaní citoval znenie § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP v celom rozsahu bez toho, aby jednotlivé odvolacie námietky výslovne priradil ku konkrétnemu zákonnému dôvodu; z obsahu odvolania, tak ako je uvedený nižšie, sa vecne podávajú predovšetkým námietky zodpovedajúce dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (znemožnenie uskutočňovania procesných práv v miere zakladajúcej porušenie práva na spravodlivý proces) a písm. f) CSP (nesprávne skutkové zistenia). 15. K bodu 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že výzvu zaslal žalovanému do elektronickej schránky a na e-mailovú adresu zistenú zo spisu, keďže žalovaný v žiadosti o odročenie pojednávania neuviedol telefonický kontakt ani e-mailovú adresu, žalovaný namietal, že súd mal jeho aktuálne kontaktné údaje (e-mailovú adresu aj telefónne číslo) k dispozícii už z odporu proti platobnému rozkazu (označený ako dôkaz č. 1), avšak napriek tomu mu na túto e-mailovú adresu výzvu na doplnenie žiadosti o odročenie pojednávania nezaslal a ani ho telefonicky nekontaktoval. 16. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalovaný dôvod uvedený v žiadosti o odročenie pojednávania nepreukázal a na výzvu súdu na doplnenie žiadosti nereagoval, žalovaný uviedol, že výzva na doplnenie návrhu na odročenie pojednávania (20Cb/70/2024-57) mu bola doručená elektronicky dňa 26.07.2024 s pätnásťdňovou úložnou lehotou, ktorá uplynula najskôr 10.08.2024, pričom v čase doručenia bol žalovaný na zahraničnej dovolenke a zásielku prevzal až po návrate dňa 09.08.2024 o 20:46:49 hod. Žalovaný poukázal na to, že súd napriek plynúcej úložnej lehote a bez toho, aby si žalovaný zásielku prevzal, ponechal termín pojednávania na 02.08.2024, teda pred uplynutím lehoty na jej vyzdvihnutie, a mal preto za to, že mu nebola daná reálna možnosť žiadosť o odročenie pojednávania v stanovenej lehote doplniť. 17. Žalovaný ďalej namietal, že v dôsledku vyššie popísaného procesného postupu súdu mu nebolo umožnené žiadosť o odročenie pojednávania doplniť a následne sa zúčastniť pojednávania v náhradnom termíne, čo považoval za procesné pochybenie súdu. 18. K záveru súdu prvej inštancie, že žalovaný bol v upovedomení o neodročení pojednávania poučený o povinnosti dostaviť sa na pojednávanie, a že súd preto podľa § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti, žalovaný namietal, že upovedomenie o rozhodnutí súdu o návrhu na odročenie pojednávania (20Cb/70/2024-61) mu bolo doručené elektronicky dňa 01.08.2024, avšak vzhľadom na jeho pobyt na zahraničnej dovolenke si túto zásielku prevzal až dňa 09.08.2024 o 20:48:32 hod., teda po termíne pojednávania konaného dňa 02.08.2024. Žalovaný uviedol, že súd ho o tomto doručení nekontaktoval žiadnym iným spôsobom (telefonicky ani e-mailom), hoci jeho kontaktné údaje mal k dispozícii. 19. K bodu 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že v trestnom konaní nebude rozhodované o existencii pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ale len o tom, či bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, žalovaný namietal nesprávnosť tohto záveru s poukazom na to, že v súvisiacej veci naďalej prebieha vyšetrovanie vedené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave, odbor kriminálnej polície, pod č. ČVS: ORP-872/3-Vys-TT-2022, v rámci ktorého sa vykonáva ďalšie dokazovanie vrátane výsluchu svedkov zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch. Žalovaný v tejto súvislosti vyjadril názor, že výsledky tohto vyšetrovania môžu mať význam aj pre posúdenie existencie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. 20. Na základe vyššie uvedených tvrdení žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 21. K odvolaniu žalované sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že dňa 02.08.2024 o 09.00 hod. sa konalo hlavné pojednávanie na OS Nitra vo vyššie uvedenej, kde žalobcovi bolo oznámené, že žalovaný žiadal o odročenie pojednávania, avšak svoju žiadosť nedoplnil v zmysle výzvy súdu, a preto z uvedeného dôvodu pojednávanie bolo otvorené aj v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný dodal, že keď strana, ktorá navrhla odročenie, si nesplnila svoje povinnosti v zmysle §183 ods. 3, 4 CSP, keď bezodkladne znamená ihneď, resp. čo najrýchlejšie, neoznámila dôvod odročenia. Dňa 08.07.2024 bolo doručené žalovanému predvolanie na deň 02.08.2024, pričom až 24.07.2024 informoval súd, že sa nemôže zúčastniť pojednávania, nakoľko je v tom čase na dlhodobo plánovanej dovolenke, tj. urobil tak až o 22dní neskôr, čo nie je možné podľa žalobcu považovať za bezodkladné. Ďalej žalobca uviedol, že podané odvolanie žalované považuje za jeho procesné právo, avšak nestotožňuje sa s ním, nakoľko je postavené na nesprávnej argumentácií a právnom výklade. Žalovaný zdôraznil, že podstatou prebiehajúceho trestného konania voči žalovanému je, že OČTK skúma, či sa skutok, ktorý možno považovať za trestný čin stal, ďalej kto spáchal tento skutok, prečo a ako bol spáchaný skutok, čo viedlo páchateľa k jeho spáchaniu, o aký trestný čin ide, t.j. určuje sa ako označiť skutok, ktorý bol spáchaný a komu a aká škoda bola spôsobená trestným činom ( v tomto prípade ide o ustanovenie § 225 ods. 1, ods.4 písm. a) Trestného zákona- prečin subvenčného podvodu). V žiadnom prípade OČTK neskúma, či finančný príspevok súvisiaci s podpísanou Dohodou č. 20/06/54E/2779 bol oprávnený alebo nie, resp. či vznikla žalobcovi pohľadávka alebo nie. 22. Na základe vyššie uvedených skutočností považoval žalobca vydaný rozsudok za vecne správny, zákonný a odvolací súd žiadal, aby odvolanie žalovaného zamietol ako nedôvodné. 23. Po oboznámení sa obsahom súdneho spisu a dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť podľa § 387 ods. 1 CSP. 24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 25. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite podrobne a logicky odôvodnil. 27. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 28. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 29. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 30. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. 31. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 32. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou žalovaného, podľa ktorej mu nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie nebolo umožnené zúčastniť sa pojednávania nariadeného na deň 02.08.2024, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. 33. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 02.08.2024 bolo žalovanému riadne doručené už dňa 08.07.2024. Žalovaný teda mal dostatočný časový priestor na zabezpečenie svojej účasti na pojednávaní, prípadne na vykonanie procesných úkonov smerujúcich k odročeniu pojednávania, ak existovala objektívna prekážka jeho účasti. Napriek tomu bola žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania doručená súdu až dňa 24.07.2024, teda s výrazným časovým odstupom od doručenia predvolania, pričom ako dôvod svojej neúčasti uviedol dlhodobo plánovanú zahraničnú dovolenku. 34. Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná existencia vopred plánovanej zahraničnej dovolenky bez ďalšieho nepredstavuje automaticky dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 CSP. Strana, ktorá sa odročenia pojednávania domáha, je povinná nielen konkrétne označiť dôvod svojej neúčasti, ale aj uviesť a podľa okolností preukázať také skutočnosti, z ktorých možno usúdiť, že jej účasť na pojednávaní objektívne nie je možná a zároveň od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby sa nechala zastúpiť. V predmetnej veci žalovaný existenciu a časové vymedzenie tvrdenej zahraničnej dovolenky nijakým spôsobom nedoložil. 35. Významnou je pritom aj povinnosť strany podľa § 183 ods. 3 CSP oznámiť dôvod odročenia bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, prípadne ho mohla s prihliadnutím na všetky okolnosti predpokladať. Ak žalovaný sám označil svoju zahraničnú dovolenku za „dlhodobo plánovanú“, musel o kolízii jej termínu s termínom pojednávania vedieť najneskôr po doručení predvolania dňa 08.07.2024. Napriek tomu súdu túto okolnosť oznámil až dňa 24.07.2024. Takýto postup nemožno za daných okolností považovať za bezodkladné oznámenie dôvodu v zmysle § 183 ods. 3 CSP. 36. Za dôvodnú odvolací súd nepovažoval ani argumentáciu žalovaného, podľa ktorej mu súd prvej inštancie neposkytol reálnu možnosť reagovať na výzvu na doplnenie žiadosti o odročenie pojednávania, pretože elektronická zásielka mu bola doručovaná dňa 26.07.2024 s pätnásťdňovou úložnou lehotou a žalovaný si ju prevzal až po návrate zo zahraničia dňa 09.08.2024. Žalovaný totiž prehliada, že procesnou povinnosťou strany navrhujúcej odročenie pojednávania je už v samotnom návrhu uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce existenciu dôležitého dôvodu a zároveň splniť povinnosť podľa § 183 ods. 4 CSP uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o návrhu na odročenie. 37. Skutočnosť, že súd prvej inštancie žalovaného následne vyzval na doplnenie jeho neúplnej žiadosti, nemožno vykladať tak, že až doručením tejto výzvy vznikla žalovanému povinnosť preukázať dôvod odročenia. Žalovaný bol povinný predložiť riadny a dostatočne odôvodnený návrh už v čase, keď o odročenie pojednávania požiadal. Pokiaľ tak neurobil, procesné následky neúplnosti vlastného návrhu nemožno prenášať na súd prvej inštancie. 38. Na uvedenom závere nič nemení ani tvrdenie žalovaného, že súd mal jeho telefónne číslo a e-mailovú adresu k dispozícii z jeho skorších podaní. Ustanovenie § 183 ods. 4 CSP výslovne ukladá povinnosť strane, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, aby v súvislosti s týmto konkrétnym procesným návrhom uviedla telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu. Nemožno preto od súdu požadovať, aby pri neúplnom návrhu strany sám vyhľadával v celom spise kontaktné údaje žalovaného a tým nahrádzal splnenie jeho zákonnej procesnej povinnosti. 39. Odvolací súd súčasne prihliadol na to, že žalovaný bol o termíne pojednávania riadne a včas upovedomený. Samotné podanie návrhu na odročenie pojednávania nemá za následok zrušenie nariadeného termínu pojednávania a strana nemôže bez rozhodnutia súdu o odročení vychádzať z predpokladu, že pojednávanie sa neuskutoční. Pokiaľ súd návrhu na odročenie nevyhovie, trvá povinnosť riadne predvolanej strany na pojednávanie sa dostaviť. 40. Za týchto okolností odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie, ktorý pojednávanie dňa 02.08.2024 neodročil a podľa § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, takú procesnú vadu, ktorou by žalovanému znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v miere predstavujúcej porušenie práva na spravodlivý proces. Žalovanému bola možnosť zúčastniť sa pojednávania vytvorená riadnym a včasným predvolaním; jeho neúčasť bola dôsledkom okolností na jeho strane a spôsobu, akým uplatnil svoj návrh na odročenie pojednávania. 41. Odvolací súd sa následne zaoberal námietkou žalovaného týkajúcou sa prebiehajúceho trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave, odborom kriminálnej polície, pod ČVS: ORP-872/3-Vys-TT-2022. Žalovaný tvrdil, že výsledky trestného konania, najmä vykonávané dokazovanie a výsluchy svedkov, môžu mať význam pre posúdenie existencie pohľadávky žalobcu. 42. Ani túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Ustanovenie § 193 CSP upravuje viazanosť civilného súdu rozhodnutiami iných orgánov, okrem iného rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Z uvedeného ustanovenia však nemožno vyvodiť, že samotná existencia prebiehajúceho a právoplatne neskončeného trestného konania zbavuje civilný súd oprávnenia a povinnosti rozhodnúť o súkromnoprávnom nároku, ktorý je predmetom konania. 43. Viazanosť podľa § 193 CSP nastupuje vo vzťahu k rozhodnutiu príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. V prejednávanej veci však žalovaný nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým by bola vyriešená otázka spáchania trestného činu spôsobom relevantným pre rozhodnutie o žalobou uplatnenom nároku. Samotné vedenie vyšetrovania, vykonávanie dôkazov alebo výsluch svedkov takúto viazanosť civilného súdu nezakladá. 44. Predmetom tohto civilného sporového konania navyše nie je rozhodovanie o trestnej zodpovednosti žalovaného ani vyslovenie záveru, či sa žalovaný dopustil subvenčného podvodu alebo iného trestného činu. Predmetom konania je výlučne nárok žalobcu na zaplatenie zostávajúcej časti pohľadávky vo výške 5.250,- eur, ktorého základ žalobca odvodzuje nielen od pôvodnej Dohody o poskytnutí finančného príspevku, ale predovšetkým od následného písomného Uznania dlhu a dohody o splátkach č. 24/2022/ OE zo dňa 10.06.2022. 45. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že žalovaný písomne uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 9.000,- eur čo do dôvodu a výšky a následne podľa dohodnutého splátkového kalendára uhradil 15 splátok v celkovej výške 3.750,- eur. Až následne prestal splátkový kalendár dodržiavať. Tieto skutočnosti žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil. Jeho procesná obrana spočívala predovšetkým v tvrdení o nátlaku pri podpise uznania dlhu, v poukaze na žiadosť o odklad splátok a v argumentácii prebiehajúcim trestným konaním. 46. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že uznanie dlhu podpísal pod nátlakom, súd prvej inštancie sa s touto námietkou náležite vysporiadal. Z listinných dôkazov vyplynulo, že uzavretiu Uznania dlhu a dohody o splátkach predchádzala samotná žiadosť žalovaného zo dňa 30.05.2022 o umožnenie splácania pohľadávky v splátkach. Žalobca následne žalovanému navrhol splátkový kalendár na 36 mesiacov, ktorý žalovaný akceptoval a podpísal. Následné plnenie pätnástich splátok podľa tejto dohody zároveň korešponduje so záverom, že žalovaný existenciu záväzku akceptoval a podľa dohody aj určitý čas plnil. 47. Za tejto dôkaznej situácie nemožno prijať záver žalovaného, že civilný súd mal s rozhodnutím vyčkať až do skončenia trestného konania. Výsledok trestného konania nie je v danom prípade nevyhnutným predpokladom rozhodnutia o uplatnenom nároku. Súd prvej inštancie nebol pri rozhodovaní o žalobe nútený prejudiciálne vysloviť, že žalovaný spáchal trestný čin, ani určiť jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Posudzoval existenciu a splatnosť súkromnoprávneho záväzku žalovaného na základe vykonaných listinných dôkazov, najmä písomného uznania dlhu a dohody o splátkach. 48. Odvolací súd preto uzatvára, že § 193 CSP nebránil súdu prvej inštancie v prejednaní a rozhodnutí predmetného sporu. 49. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k žiadosti žalovaného o odklad splátok. Samotné podanie žiadosti o odklad splátok nemalo za následok zmenu splatnosti jednotlivých splátok ani pozastavenie povinnosti žalovaného plniť podľa uzavretej dohody. Pokiaľ nebola medzi stranami uzatvorená dohoda meniaca pôvodne dohodnuté podmienky splácania, bol žalovaný povinný pokračovať v úhradách podľa existujúceho splátkového kalendára. 50. Žalovaný nespochybnil, že šestnástu splátku vo výške 250,- eur splatnú dňa 25.09.2023 neuhradil. Za podmienok dohodnutých v Uznaní dlhu a dohode o splátkach sa preto stal splatným zostávajúci dlh. Keďže žalovaný z pôvodne uznanej sumy 9.000,- eur uhradil 3.750,- eur, zostala neuhradená suma 5.250,- eur, ktorá je predmetom tohto konania. 51. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný v odvolaní neuviedol také konkrétne skutkové alebo právne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie o existencii a výške zostávajúcej pohľadávky. Samotné všeobecné tvrdenie o neúplne alebo nesprávne zistenom skutkovom stave bez označenia konkrétnych rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré mali byť nesprávne, nemôže založiť dôvodnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. 52. Odvolací súd po preskúmaní procesného postupu súdu prvej inštancie nezistil ani porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Právo strany na spravodlivý proces nezahŕňa právo na to, aby súd vyhovel každému jej procesnému návrhu, vrátane návrhu na odročenie pojednávania. Rozhodujúce je, či strane bola poskytnutá reálna a primeraná možnosť uplatniť jej procesné práva. Žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k žalobe, predložiť svoju procesnú obranu a dôkazy, bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie a mal možnosť svoju účasť na ňom zabezpečiť. Skutočnosť, že túto možnosť nevyužil, nemožno bez ďalšieho kvalifikovať ako zásah súdu do jeho procesných práv. 53. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, dospel k správnym skutkovým zisteniam a na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy. 54. Keďže napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny a neboli zistené ani také vady konania, ktoré by mali za následok jeho zrušenie, odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 56. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).