{"guid": "57fbfa97-390f-4fe6-b3c3-6438557d674d:92fa753a-807d-42a3-85b3-9bb61d2b3877", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:4125211192.1", "spisova_znacka": "6Cob/24/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/24/2026 z 1. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 1. apríla 2026, sp. zn. 6Cob/24/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:4125211192.1", "identifikacne_cislo": "4125211192", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2026-04-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/92fa753a-807d-42a3-85b3-9bb61d2b3877", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:4125211192.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:4125211192.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:4125211192.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/24/2026\n4125211192\n01. 04. 2026\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2026:4125211192.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu\nJUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci navrhovateľa: Z. S., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom W. XXX XX R. - A. proti odporcovi: S.. W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX R. P., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného\nsúdu Nitra č.k. 56Cb/109/2025-53 zo dňa 28.10.2025, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 56Cb/109/2025-53 zo dňa 28.10.2025\npotvrdzuje.\nII. Odporcovi voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) uznesením č.k.\n56Cb/109/2025-53 zo dňa 28.10.2025 (ďalej aj ako ,,napadnuté uznesenie“ alebo aj ako ,,napadnuté\nrozhodnutie“) rozhodol v právnej veci navrhovateľa: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na H. XX/XX, XXX\nXX R. - A. (ďalej len ako ,,navrhovateľ“) proti odporcovi: S.. W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX,\nXXX XX R. - P. (ďalej len ako ,,odporca“), v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak,\nže zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a odporcovi priznal voči\nnavrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).\n2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 324, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 1, §\n329 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len\nako „CSP“).\n3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa návrhom\nna nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 20.10.2025 domáhal voči odporcovi\nnariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by mu súd uložil ako konateľovi a spoločníkovi obchodnej\nspoločnosti ANDRE s.r.o., so sídlom Šípová 33/74, 949 01 Nitra, IČO: 46 046 125 (ďalej aj\nako ,,spoločnosť ANDRE s.r.o.“ alebo aj ako ,,spoločnosť“), aby mu vydal celú účtovnú evidenciu\nuvedenej obchodnej spoločnosti, ktorá pozostáva z účtovného denníka, hlavnej knihy, analytickej\nevidencie, prvotných účtovných dokladov, evidencie DPH a s tým súvisiace kontrolné výkazy, súhrnné\nvýkazy, daňové priznania k DPH, výstupy z účtového softvéru, účtovné závierky za jednotlivé účtovné\nobdobia, inventúrne súpisy a inventarizačné záznamy, bankové výpisy, došlé faktúry, vystavené faktúry\nako aj celú internú dokumentáciu, zmluvy, dohody a ostatné doklady, ktoré majú vplyv na účtovníctvo,\ndane a personálnu agendu (ďalej aj ako ,,návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“ alebo aj\nako ,,návrh“). Navrhovateľ dôvodil, že je konateľom a spoločníkom spoločnosti ANDRE s.r.o. v podiele\n50 % a druhým spoločníkom a konateľom je odporca, od ktorého žiadal vydanie účtovných dokladov,\nale tento na jeho výzvy nereagoval a účtovnú evidenciu mu odmietol odovzdať, a preto ako konateľ\na spoločník zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na deň 03.10.2025. Argumentoval, že vzhľadom\n\nk tomu, že nedisponuje dokladmi a účtovnou evidenciou spoločnosti, nemohol splniť svoje zákonné\npovinnosti voči štátu, nakoľko nemal podklady pre podanie daňového priznania za rok 2024 a taktiež\nnebude môcť vykonať riadnu účtovnú závierku a ani mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku za\npredchádzajúce obdobie. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodnil tým, že sa predíde vzniku\nnenapraviteľnej ujmy, odvráti sa hroziaca škoda, zabezpečí nerušený priebeh konania vo veci samej,\nnakoľko odporca nesplnením svojich povinností vyplývajúcich zo zákona ohrozuje chod spoločnosti\ni jeho záujmy. Poukázal na povinnosť odporcu ako konateľa informovať spoločníkov o záležitostiach\nspoločnosti a umožniť nahliadať spoločníkom do všetkých dokladov spoločnosti. K návrhu pripojil okrem\nspoločenskej zmluvy aj výpis z obchodného registra spoločnosti, z ktorého vyplýva, že spolu s odporcom\nsú spoločníkmi spoločnosti s rovnakou výškou obchodného podielu a zároveň sú aj konateľmi a každý\nz nich je ako konateľ oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne a neobmedzene. Zo zápisnice\nz valného zhromaždenia spoločnosti konaného dňa 03.10.2025 vyplýva, že sa ho zúčastnili obaja\nkonatelia, kedy navrhol predaj svojho obchodného podielu odporcovi za sumu 120 000 eur s tým, že\nnávrh uznesenia v tomto zmysle nebol schválený. Odporca navrhol, že mu do dvoch mesiacov po\nekonomickej a majetkovej analýze dokladov spoločnosti oznámi výšku sumy za ponúknutý obchodný\npodiel a po hlasovaní bolo schválené uznesenie o poskytnutí lehoty dvoch mesiacov odporcovi na\noznámenie výšky sumy za ponúknutý obchodný podiel. Zároveň z obsahu zápisnice vyplýva, že vyzval\nodporcu, aby predložil doklady spoločnosti k ich nahliadnutiu a informoval ho o záležitostiach spoločnosti\ns tým, že uznesenie v takomto znení bolo schválené a pod ním je poznámka, že odporca nepredložil\ndoklady spoločnosti a informoval valné zhromaždenie, že doklady sa analyzujú a posudzujú a oznámil,\nže doklady budú predložené do dvoch mesiacov. Zároveň nebolo schválené uznesenie, ktoré navrhol\nodporca ohľadne predloženia dokladov do dvoch mesiacov od konania valného zhromaždenia.\nOdporca sa k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyjadril podaním zo dňa 22.10.2025 s\ntým, že ho žiadal ako nedôvodný zamietnuť. Dôvodil, že nie sú splnené podmienky na vydanie\nneodkladného opatrenia. Poukázal na § 122 ods. 2 ObZ a uviedol, že vydanie účtovníctva nevyplýva zo\nžiadneho právneho predpisu, nakoľko účtovníctvo je majetkom obchodnej spoločnosti a nie jednotlivých\nspoločníkov, či konateľov a uvedené ustanovenie umožňuje spoločníkom len nahliadať do dokladov\nspoločnosti. Tvrdil, že navrhovateľ bol ako spoločník zapísaný dňa 15.06.2024 a ako konateľ spoločnosti\nzvolený do funkcie dňa 14.06.2024 a do tohto momentu sa o spoločnosť nikdy nezaujímal. Strany\nv konaní sú bývalými manželmi, ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 02.04.2025.\nOdporca tvrdil, že navrhovateľ vo svojom návrhu úmyselne zamlčal, že okrem ním zvolaného valného\nzhromaždenia na deň 03.10.2025 sa konalo aj skoršie valné zhromaždenie zvolané na deň 02.10.2025,\nna ktoré sa bez ospravedlnenia navrhovateľ nedostavil a pripojil k vyjadreniu zápisnicu z tohto valného\nzhromaždenia, z ktorej obsahu vyplýva, že uvedené valné zhromaždenie malo úplne rovnaký program\nako valné zhromaždenie, ktoré sa konalo dňa 03.10.2025. Valné zhromaždenie konané dňa 03.10.2025\nbolo podľa jeho názoru zvolané nezákonne, resp. zmätočne s tým, že v prípade udelenia plnomocenstva\nsa nemôžu na ňom zúčastniť súčasne splnomocňujúci spoločník a aj jeho splnomocnenec, ale len jeden\nz nich. Namietal nedodržanie programu valného zhromaždenia, ako aj spôsob hlasovania s tým, že\nnavrhovateľ mal možnosť do účtovných dokladov nahliadnuť už na valnom zhromaždení, ktoré on zvolal\nna deň 02.10.2025. Mal za to, že na nariadenie neodkladného opatrenia nebola preukázaná potreba\núpravy pomerov a ani žiadna obava, či ohrozenie v zmysle § 325 ods. 1 CSP.\nĎalej súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že z návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľ je spoločníkom a konateľom spoločnosti ANDRE\ns.r.o. a rovnako tak aj odporca, pričom podľa tvrdenia navrhovateľa mu odporca odmietol vydať\núčtovné doklady spoločnosti. Odporca namietal v konaní toto tvrdenie navrhovateľa s tým, že na\nvalnom zhromaždení spoločnosti konanom dňa 03.10.2025 bolo schválené uznesenie, ktorým mu bola\nstanovená lehota dvoch mesiacov na oznámenie výšky sumy za ponúknutý obchodný podiel patriaci\nnavrhovateľovi, pričom odporca na tomto valnom zhromaždení zároveň navrhol, že doklady spoločnosti\nodovzdá navrhovateľovi k nahliadnutiu do dvoch mesiacov od konania valného zhromaždenia, ktorý\nnávrh uznesenia nebol schválený a odporca zároveň poukázal na skutočnosť, že účtovné doklady\nspoločnosti mal k dispozícii na predchádzajúcom valnom zhromaždení konanom dňa 02.10.2025,\nktorého sa však navrhovateľ nezúčastnil.\nPodľa názoru súdu prvej inštancie navrhovateľ neosvedčil relevantným spôsobom pre účely nariadenia\nneodkladného opatrenia skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladne upraviť pomery sporových\nstrán, resp. obavu z ohrozenia exekúcie. Súd uviedol, že z listinných dokladov predložených stranami\n\nvyplýva, že navrhovateľ ponúkol odporcovi na odpredaj svoj obchodný podiel v spoločnosti za sumu\n120 000 eur a odporca navrhol, že mu do dvoch mesiacov oznámi výšku sumy za ponúknutý obchodný\npodiel a v takomto znení bolo aj schválené uznesenie na valnom zhromaždení spoločnosti konanom\ndňa 03.10.2025 a teda navrhovateľ nepreukázal potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi ním a\nodporcom, keď bude mať možnosť oboznámiť sa s účtovnými dokladmi po uplynutí dvoch mesiacov\nod konania valného zhromaždenia. Súd prvej inštancie dôvodil, že uvedené doklady sú potrebné pre\nvykonanie ekonomickej a majetkovej analýzy spoločnosti, na základe ktorej sa môže odporca vyjadriť\nk výške sumy za obchodný podiel navrhovateľa, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nnebolo možné vyhovieť, a to aj s poukazom na § 122 ods. 2 ObZ, podľa ktorého navrhovateľ ako\nspoločník má právo požadovať od odporcu informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do\ndokladov spoločnosti, avšak nie požadovať vydanie týchto dokladov. Po oboznámení sa s obsahom\nzápisníc z valných zhromaždení konaných dňa 02.10.2025 a 03.10.2025 súd prvej inštancie dospel\nk záveru, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal základné predpoklady pre nariadenie\nneodkladného opatrenia, a preto návrh v celom rozsahu zamietol.\n4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal navrhovateľ dňa 12.11.2025 v zákonom stanovenej\nlehote v celom rozsahu odvolanie. Dôvodil, že medzi ním a odporcom sú nezhody ohľadne vedenia\na riadenia spoločnosti, a preto žiadal vydanie účtovných dokladov ako aj informácie o aktuálnej\nsituácii prevádzkovej činnosti spoločnosti. Namietal, že odporca si bez jeho vedomia vyzdvihol od\núčtovníčky spoločnosti K. F. doklady a odmietol mu ich vydať. Ďalej dôvodil, že na základe zmluvy o\nposkytovaní daňového poradenstva zo dňa 17.06.2025, ktorú uzatvoril so spoločnosťou ZENTURY TAX\nk.s., ako i zmluvy o ekonomickom poradenstve zo dňa 17.06.2025, ktorú uzatvoril so spoločnosťou\nZENTURY s.r.o., poveril dňa 03.07.2025 spoločnosť ZENTURY s.r.o., aby neodkladne vyžiadala a\nzabezpečila doklady spoločnosti za účelom vypracovania ekonomických a daňových analýz, ako i\nprevzala všetku účtovnú dokumentáciu súvisiacu s obchodnou činnosťou spoločnosti ANDRE s.r.o., a to\nprostredníctvom e-mailu adresovaného odporcovi. Zároveň požiadal, aby vykonala analýzu účtovných\ndokladov spoločnosti ANDRE s.r.o. za obdobie od roku 2020 do roku 2025. Navrhovateľ tvrdil, že\nvzhľadom na pretrvávajúce problémy v komunikácii medzi stranami následne prostredníctvom právneho\nzástupcu požiadal odporcu listom aj e-mailom zo dňa 16.07.2025 o súčinnosť a poskytnutie účtovných\ndokladov a zmierlivé vyriešenie nezhôd. Na uvedenú výzvu odporca reagoval e-mailom dňa 16.07.2025,\nv ktorom sa zaviazal poskytnúť príslušné informácie a umožniť nahliadnuť do dokladov spoločnosti s\ntým, že uvedenej požiadavke sa bude venovať akonáhle mu to dovolí čas, najskôr však v októbri 2025,\na to vzhľadom na pracovnú zaneprázdnenosť a dovolenkový čas.\nNavrhovateľ uviedol, že získal čiastočné podklady pre začatie finančnej analýzy, a to výpisy z účtov\nspoločnosti ANDRE s.r.o., z ktorých zistil pohyby na účte, ktoré realizoval odporca vo forme vkladov a\nvýberov finančných prostriedkov. Navrhovateľ tvrdil, že odporca najmenej v 112 - tich prípadoch vložil\nv hotovosti na účet obchodnej spoločnosti ANDRE s.r.o. sumu vo výške 136 220 eur, že od odporcu\nboli z účtu č. IBAN: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX prevedené finančné prostriedky ako pôžička\npre obchodnú spoločnosť ANDRE s.r.o. a boli vykonané aj ďalšie finančné operácie vo forme vkladov\na výberov, o ktorých nebol informovaný ako konateľ a spoločník spoločnosti, pričom tieto finančné\ntoky prechádzali cez iné obchodné spoločnosti, ktorých konateľom je odporca (3DTEC s.r.o., Nerio\ns.r.o., Intermyou International s.r.o.). S poukazom na uvedené nadobudol podozrenie z trestnej činnosti\nodporcu, ktorý mal svojím konaním ohroziť a poškodiť jeho ako konateľa a spoločníčka spoločnosti a\nzároveň aj záujmy spoločnosti.\nNavrhovateľ namietal, že odporca nepodal daňové priznanie za rok 2024, teda neboli splnené daňové\npovinnosti spoločnosti voči štátu, pričom vyjadril obavu, že odporca si neplní ani ostatné zákonné\npovinnosti voči sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a ostatným inštitúciám. Dôvodil, že\nvzhľadom k tomu, že nedisponuje dokladmi a účtovnou evidenciou spoločnosti, nemohol v mene\nspoločnosti splniť zákonné povinnosti voči štátu, nakoľko nemá podklady pre podanie daňového\npriznania za rok 2024, a v prípade, že týmito dokladmi naďalej nebude disponovať, je ohrozené podanie\ndaňového priznania aj za rok 2025. Argumentoval, že obdobne sa tento stav odráža aj v súvislosti s\npodávaním mesačných výkazov voči poisťovniam, nakoľko odporca mu neposkytuje informácie o chode\nspoločnosti, doklady, ktoré sú potrebné pre podávanie povinných výkazov voči daňovému úradu (daňové\npriznanie, daň z pridanej hodnoty, kontrolný výkaz, súhrnný výkaz) a ďalším subjektom, a to sociálnej a\nzdravotnej poisťovni, ktoré sa týkajú povinných mesačných odvodov. Keďže nemá k dispozícii účtovné\ndoklady, obchodné a účtovné knihy, ako aj iné doklady nemôže vykonať riadnu účtovnú závierku, ani\n\nmimoriadnu individuálnu účtovnú závierku za predchádzajúce obdobie, ako mu to ukladá zákon. Dôvodil,\nže má obavu, že odporca poškodzuje jeho záujmy a práva ako konateľa a spoločníka spoločnosti, ako\naj záujmy spoločnosti. Ďalej uviedol, že mu nie je známe, či odporca plní v záujme spoločnosti aj ostatné\npovinnosti, ktoré vyplývajú z jej chodu, pričom v prípade, ak si tieto povinnosti neplní, hrozia spoločnosti\nsankcie zo strany daňového úradu, poisťovní, prípadne iných štátnych orgánov. Tieto sankcie môžu\nohroziť finančnú situáciu spoločnosti, znížením jej imania a v dôsledku konania odporcu sa môže\nspoločnosť dostať do straty a prípadnej likvidácie.\nZ uvedených dôvodov podal dňa 05.08.2025 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestných\nčinov sprenevery, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, poškodzovania veriteľa a\nskresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.\nĎalej navrhovateľ uviedol, že zvolal mimoriadne valné zhromaždenie na deň 03.10.2025, na ktorom\nsa zúčastnil odporca. Uviedol, že bod č. 4. zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 03.10.2025\nobsahuje výzvu, ktorou žiadal odporcu, aby mu predložil doklady spoločnosti k nahliadnutiu a informoval\nho o záležitostiach spoločnosti, ktorý bol schválený, avšak neobsahoval termín predloženia dokladov\nk nahliadnutiu. Poukázal, že uznesenie v zmysle návrhu odporcu, že doklady spoločnosti mu odovzdá\nk nahliadnutiu do dvoch mesiacov od konania valného zhromaždenia, nebolo schválené. Navrhovateľ\ntvrdil, že odporca na zasadnutí valného zhromaždenia nepredložil doklady spoločnosti, tak ako bol\nk tomu vyzvaný v pozvánke na konanie zasadnutia, ale v poznámke k tomuto bodu informoval\nvalné zhromaždenie, že doklady sa analyzujú a posudzujú, pričom zároveň oznámil, že doklady budú\npredložené do dvoch mesiacov. Túto informáciu však oznámil až po schválení tohto bodu.\nTvrdil, že pozvánka, ktorá mu bola zaslaná odporcom a doručená dňa 17.09.2025, obsahovala totožný\nprogram valného zhromaždenia, ako bol uvedený v pozvánke, ktorú poslal on odporcovi, a že odporca\ntermín valného zhromaždenia stanovil na deň 02.10.2025 už po tom, čo mal vedomosť o ním zvolanom\nvalnom zhromaždení s termínom uskutočnenia dňa 03.10.2025. Navrhovateľ vyjadril pochybnosť o tom,\nže na valnom zhromaždení, ktorého sa nezúčastnil a ktoré zvolal odporca na deň 02.10.2025, boli\npripravené k nahliadnutiu účtovné doklady spoločnosti, pretože odporca mal možnosť tieto predložiť aj\nna valnom zhromaždení dňa 03.10.2025. Dôvodil, že pokiaľ je odporca toho názoru, že na valnom\nzhromaždení dňa 03.10.2025 došlo k zmätočnému hlasovaniu, mohol svoj nesúhlas s hlasovaním\nvyjadriť priamo na valnom zhromaždení do zápisnice a v prípade, že by išlo skutočne o zmätočné\nhlasovanie, bola by sa zápisnica v tomto smere na mieste opravila.\nNavrhovateľ mal za to, že na základe opisu skutkových okolností v návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia a vzhľadom na preukázaný skutkový stav je zrejmé, že odporca svojím konaním podstatne\nzasahuje do jeho práv a oprávnených záujmov ako konateľa a spoločníka spoločnosti a priamo ohrozuje\nhospodársku činnosť a ekonomické výsledky spoločnosti najmä tým, že zanedbáva svoje zákonné\npovinnosti voči daňovým orgánom, poisťovniam ako i iným inštitúciám a zároveň mu bráni vo vykonaní\ntýchto zákonných povinností za spoločnosť. V prípade uloženia sankcii, ktoré budú spoločnosti uložené v\ndôsledku zanedbania jej povinností bude ich znášať spoločnosť, ale aj on ako konateľ a spoločník, ktorý\nje majiteľom 50 % obchodného podielu. Z dôvodu, že odporca aj naďalej zadržiava účtovné doklady\nspoločnosti a zabraňuje mu do nich nahliadnuť, vyžaduje si tento stav jeho ochranu a bezodkladnú\núpravu pomerov.\nNa základe vyššie uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak,\nže návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu.\n5. Odporca sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa podaním zo dňa 13.01.2026 s tým, že sa pridržiaval\ndoposiaľ v konaní uvedených argumentov. Zdôraznil, že vydanie účtovníctva nevychádza zo žiadneho\nprávneho predpisu. Dôvodil, že navrhovateľ bol doposiaľ v spoločnosti úplne pasívny, a že ak by sa\no spoločnosť naozaj zaujímal, tak všetky informácie by mal k dispozícii, nakoľko by s nimi prichádzal\ndo priameho kontaktu a vedel by v akej situácii sa spoločnosť nachádza. Mal za to, že o pasivite\nnavrhovateľa svedčí aj to, že sa bez ospravedlnenia nezúčastnil valného zhromaždenia konaného\ndňa 02.10.2025, na ktorom sa mohol dozvedieť aspoň niektoré požadované informácie s tým, že jeho\npostoj a konanie skôr nasvedčuje tomu, že z jeho strany ide o šikanózny výkon práva. Podľa odporcu\ntakéto konanie navrhovateľa nespĺňa základné predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia, a\nto naliehavosť, nevyhnutnosť, obavu či ohrozenie. Odporca tvrdil, že navrhovateľ mal možnosť do\n\núčtovných dokladov, hoci nie kompletne zanalyzovaných nahliadnuť, tak ako to umožňuje § 122 ObZ v\nsídle spoločnosti ANDRE s.r.o. na skôr konanom valnom zhromaždení dňa 02.10.2025, ktorú možnosť\nnevyužil a namiesto toho žiada, aby mu vydal účtovníctvo spoločnosti, ktoré mu však zákon neumožňuje,\nteda na vydanie účtovníctva nemá zákonný nárok.\nĎalej odporca dôvodil, že aktuálna situácia je taká, že účtovníctvo je kompletné, daňové priznanie\nje riadne podané, o čom priložil dôkaz, a že účtovníctvo je k dispozícii k nahliadnutiu na adrese\nsídla spoločnosti ANDRE s.r.o. s tým, že navrhovateľ bol vyzvaný dňa 13.01.2026 na nahliadnutie\ndo účtovníctva spoločnosti. Odporca argumentoval, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia ani\ndôkazné bremeno, keďže nebolo tvrdené, a ani preukázané, že by mu bránil v prístupe do sídla\nspoločnosti, teda nie je dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Ohľadom požiadavky navrhovateľa\nvydať účtovné doklady od roku 2020 na ekonomické a daňové analýzy dôvodil, že navrhovateľ neuviedol,\nk čomu majú také analýzy viesť a čo má byť ich výsledkom aj s ohľadom na to, že navrhovateľ je\nkonateľom a spoločníkom spoločnosti až od roku 2024. Ďalej odporca tvrdil, že daňové priznanie\nnavrhovateľ nikdy nepodával ani v iných spoločných spoločnostiach a nikdy sa o tieto záležitosti\nnezaujímal, a že ak navrhovateľ nadobudol podozrenie z trestnej činnosti, tak mohol podať trestné\noznámenie.\nOdporca poukázal, že návrh, v zmysle ktorého doklady spoločnosti odovzdá navrhovateľovi k\nnahliadnutiu do dvoch mesiacov od konania valného zhromaždenia, nebol schválený. Uvedené vyplýva\nzo zápisnice, teda navrhovateľ hlasoval proti tomu, čoho sa teraz dožaduje. Argumentoval, že strana\nsa nemôže domáhať súdnej ochrany na základe stavu, ktorý sama aktívne vyvolala. Ďalej uviedol,\nže nemohol namietať zmätočné hlasovanie priamo na valnom zhromaždení, nakoľko zápisnicu s\nhlasovaním dostal až dodatočne niekoľko dní po konaní valného zhromaždenia. Dôvodil, že neodkladné\nopatrenie musí byť materiálne vykonateľné, pričom vydanie „všetkých dokladov“ bez ich presnej\nšpecifikácie - zoznamu by robil výrok súdu materiálne nevykonateľným, a že navrhovaný petit nie je v\nsúlade so zákonom, keďže zákon nepripúšťa vydanie účtovných dokladov, ale iba nahliadanie do nich\n(§ 122 ods. 2 ObZ).\nVzhľadom na uvedené odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.\n6. Navrhovateľ sa vyjadril k vyjadreniu odporcu zo dňa 13.01.2026 podaním zo dňa 06.02.2026 s\ntým, že sa pridržiaval doposiaľ v konaní uvedených argumentov. Dôvodil, že návrhom sa nedomáhal\nnadobudnutia vlastníckeho práva k účtovným dokladom spoločnosti ani ich trvalého vydania v zmysle\nprevodu dispozície s nimi, ale jeho cieľom bolo zabezpečenie reálneho a efektívneho výkonu práva\nnahliadať do dokladov spoločnosti a kontrolovať v nich obsiahnuté údaje, ktoré mu priznáva § 122\nods. 2 ObZ. Argumentoval, že výklad odporcu, podľa ktorého toto právo spočíva výlučne v pasívnom\na formálnom nahliadnutí bez možnosti účinného oboznámenia sa s obsahom účtovníctva, považuje za\nformalistický a v rozpore s účelom zákonnej úpravy.\nĎalej navrhovateľ dôvodil, že ObZ nepodmieňuje výkon práv spoločníka a konateľa mierou jeho\npredchádzajúcej aktivity, subjektívnym hodnotením zo strany iného spoločníka, ani jeho osobným\npresvedčením o záujme, či nezáujme o spoločnosť. Zdôraznil, že jeho práva mu vznikajú priamo zo\nzákona a z jeho účasti v spoločnosti a nemôžu byť obmedzované hodnotiacimi úsudkami odporcu.\nNavrhovateľ odmietol tvrdenia odporcu, podľa ktorých mu nejde o ochranu záujmov spoločnosti, ale\nvýlučne o majetkový prospech. Mal za to, že ide o ničím nepodložené a nepreukázané domnienky, a\nže ako konateľ spoločnosti má nielen právo, ale aj povinnosť oboznámiť sa so stavom hospodárenia,\núčtovníctvom a daňovými povinnosťami spoločnosti. Bez prístupu k účtovným dokladom je vystavený\nreálnemu riziku právnej zodpovednosti, a to aj napriek tomu, že odporca sa snaží navodiť dojem,\nže všetky povinnosti sú splnené. Pokiaľ odporca poukázal na jeho neúčasť na valnom zhromaždení\nkonanom dňa 02.10.2025 a snažil sa z nej vyvodiť záver, že mal možnosť oboznámiť sa s požadovanými\ninformáciami, namietal, že samotná existencia valného zhromaždenia nemôže nahradiť systematický a\nriadny výkon práva nahliadať do účtovných dokladov. Tvrdil, že na valnom zhromaždení, ktoré zvolal,\nbola možnosť reálneho oboznámenia sa s dokladmi zo strany odporcu odmietnutá.\nNavrhovateľ argumentoval, že naliehavosť v danom prípade vyplýva z jeho postavenia konateľa\nspoločnosti a z objektívnej potreby mať okamžitý prístup k účtovným dokladom za účelom kontroly\nhospodárenia a plnenia zákonných povinností. Mal za to, že dodatočné tvrdenie odporcu, že účtovníctvo\n\nje kompletné a daňové priznanie bolo podané, nemôže sama osebe vylúčiť potrebu dočasnej úpravy\npomerov, keďže bez možnosti overenia týchto tvrdení prostredníctvom reálneho prístupu k dokladom, ide\nlen o jednostranné vyhlásenie odporcu. Dôvodil, že to, že doklady nie sú v petite detailne špecifikované,\nnemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu, keďže ide o štandardný okruh účtovných a súvisiacich\ndokumentov, ktorých identifikácia je odporcovi ako osobe, ktorá nimi disponuje, zrejmá. Mal za to, že\nvzhľadom k uvedenému súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neosvedčení potreby nariadenia\nneodkladného opatrenia.\n7. Podaním zo dňa 02.03.2026 doručil navrhovateľ súdu prvej inštancie trestné oznámenie podané na\nodporcu zo dňa 26.02.2026 .\n8. Odporca sa vyjadril k veci podaním zo dňa 17.03.2026 s tým, že sa pridržiaval doposiaľ v konaní\nuvedených argumentov, že nie je daná neodkladnosť ani hrozba, ktoré by odôvodňovali nariadenie\nnavrhovaného neodkladného opatrenia a ďalej sa vyjadril k podanému trestnému oznámeniu.\n9. Vyjadrenie odporcu zo dňa 17.03.2026 bolo navrhovateľovi doručené dňa 01.04.2026. Ďalšie\nvyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli.\n10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia\npojednávania (§ 385 CSP) v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP).\nPo oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania navrhovateľa ako aj s\nvyjadrením odporcu v odvolacom konaní, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu\nprvej inštancie je vecne správne.\n11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n12. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel\nnemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\n13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo\nvykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\n15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej\núpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,\nakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\n16. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.\n17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú\nsplnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\n18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj\nbez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní\nproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n\n21. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie vo veci.\n22. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či\na) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami\nb) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov\nalebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti)\nc) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa\nnavrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)\nd) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,\nnebude vytvorený nenávratný stav\ne) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad\nnevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)\nf) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).\n23. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery\nstrán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné\na opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento\nvyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť\nochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.\nBez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané\nnielen všeobecným tvrdením navrhovateľa o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi skutkovými\nokolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že je tu reálna\nobava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo navrhovateľa\nohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie.\nPred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.\nOsvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov\nzisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí\ndbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, ale postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu\nvzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd musí zvažovať, či je osvedčený\nnárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Ani existencia právneho pomeru medzi\nstranami sporu alebo existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte nevytvára zákonný\ndôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo\nveci samej nariadiť neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným\núčastníkom aj osvedčené. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri\npotrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli teda aspoň osvedčené základné skutočnosti\npotrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i\nosvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.\nPred nariadením neodkladného opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je\nprimeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ\nide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať neodkladné opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu\nprimeranosti zásahov do majetkových práv dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na ktorej\nzabezpečenie súd nariaďuje neodkladné opatrenie. Z hľadiska rozsahu neodkladného opatrenia tak\nnesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd musí aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku\nproporcionality. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať\ndotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. Účelom neodkladného opatrenia\nje dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.\nVšeobecný súd neodkladným opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom\nje dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v\nrámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).\n24. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ ako\nkonateľ a spoločník spoločnosti ANDRE s.r.o. (majiteľ 50 % obchodného podielu) domáhal nariadenia\nneodkladného opatrenia v znení bližšie špecifikovanom v bode 3. tohto rozhodnutia, ktorým by súd\n\nuložil odporcovi/druhému konateľovi a spoločníkovi spoločnosti (majiteľovi 50 % obchodného podielu)\npovinnosť vydať mu celú účtovnú dokumentáciu spoločnosti ANDRE s.r.o.. Súd prvej inštancie zamietol\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu.\n25. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody navrhovateľa sú dôvodné.\n26. Odvolací súd v prvom rade skúmal otázku vecnej legitimácie strán v konaní z dôvodu, že návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia podala fyzická osoba, ktorá je v spoločnosti konateľom a\nzároveň spoločníkom a ktorý smeroval voči fyzickej osobe konateľovi a spoločníkovi spoločnosti a to z\nhľadiska obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k hmotnoprávnym\nustanoveniam ObZ. Odvolací súd zdôrazňuje, že splnenie podmienky či už aktívnej alebo pasívnej\nlegitimácie vyplývajúcej z hmotného práva je v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní súd povinný ex\noffo skúmať. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva\nsubjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento\nhmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného\npráva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je\nimanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj\nv prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Ak má byť žalobca so svojou žalobou úspešný,\nmusí byť daná ako aktívna vecná legitimácia žalobcu, tak i pasívna vecná legitimácia žalovaného,\nktoré si ako subjektívne právo a povinnosť, navzájom odpovedajú. Odvolací súd zastáva názor, že\ncitované závery sú plne aplikovateľné ako požiadavka na úspech vo veci pri využití ktoréhokoľvek z\nprostriedkov súdnej ochrany, teda nielen pre žalobcu vo veci samej, ale aj pre konanie o nariadenie\nneodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ navrhovateľ nie je subjektom disponujúcim\nnárokom vyplývajúcim z hmotného práva a odporca nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku),\nnemôže sa navrhovateľ úspešne domáhať ochrany tvrdeného práva ani nástrojmi civilného práva na\nrýchlu úpravu pomerov strán.\nZ obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ a odporca sú podľa výpisu z obchodného registra Okresného\nsúdu Nitra, oddiel: Sro, vložka číslo: 28531/N konateľmi a spoločníkmi obchodnej spoločnosti ANDRE\ns.r.o., obaja s 50 % - ným obchodným podielom. Navrhovateľ namietal, že odporca porušil ako\nkonateľ a spoločník spoločnosti svoje povinnosti, že konal v rozpore s ustanoveniami ObZ ako i\nspoločenskej zmluvy tým, že ho odmietol informovať o hospodárskom stave spoločnosti a odmietol mu\nvydať potrebné doklady k nahliadnutiu, aby si mohol splniť svoje zákonné povinnosti. Navrhovateľ sa\ndomáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi ako konateľovi spoločnosti\npovinnosť vydať mu celú účtovnú evidenciu spoločnosti ANDRE s.r.o. bližšie špecifikovanú v bode 3.\ntohto rozhodnutia. Navrhovateľ dôvodil odkazom na § 122 ods. 2 ObZ, podľa ktorého spoločník má\nnajmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov\nspoločnosti.\nOdvolací súd uvádza, že vyššie citované ustanovenie súvisí s právom spoločníka spoločnosti s ručením\nobmedzeným upraveným v odseku 1 zúčastňovať sa na riadení a kontrole činnosti spoločnosti na\nvalnom zhromaždení, čo predpokladá jeho prístup k informáciám. Ide o ustanovenie kogentné, takže\ntieto zákonom zaručené práva nemôže obmedziť ani spoločenská zmluva alebo stanovy, môžu v nich byť\nvšak upravené širšie alebo podrobnejšie, čo napokon vyplýva aj zo skutočnosti, že vzhľadom na použitie\nslova ,,najmä“ nejde o taxatívny výpočet práv spoločníka. Týmto právam zodpovedajúca povinnosť\nkonateľov je výslovne upravená v ustanovení § 135 ObZ. Napriek tomu, že zákon uspokojením týchto\npráv výslovne poveruje konateľov spoločnosti, ide o povinnosť spoločnosti voči jej spoločníkom, v mene\nktorej koná jej štatutárny orgán, ktorým je pri spoločnosti s ručením obmedzeným jeden alebo viac\nkonateľov. Spoločníci majú právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a\nkonatelia sú povinní informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti (§ 122 ods. 2, § 135 ods. 1 ObZ),\npričom povinným subjektom z hľadiska predmetnej informačnej povinnosti je obchodná spoločnosť, a\nteda nejde o osobnú povinnosť konateľov. Preto v prípade, že konateľ odmietne podať spoločníkovi\ninformácie o záležitostiach spoločnosti alebo odmietne umožniť nahliadnutie do jej dokladov, presadenia\ntohto práva súdnou cestou sa spoločník musí domáhať nie proti konateľovi, ale proti spoločnosti s tým, že\nak súd žalobe vyhovie a uloží spoločnosti požadovanú povinnosť, za spoločnosť ju musí splniť jej konateľ\n(k tomu viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/88/2002 zo dňa 01.11.2002,\nuznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/703/2011 zo dňa 08.03.2012).\n\nV danom prípade keďže predmetného práva sa domáha fyzická osoba spoločník a konateľ voči fyzickej\nosobe spoločníkovi a konateľovi, možno dospieť k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia mal smerovať voči spoločnosti a nie voči fyzickej osobe spoločníkovi a konateľovi a teda\nodporca v spore nie je pasívne vecne legitimovaný.\nOdvolací súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč.k. II. ÚS 104/2023-45 zo dňa 21.06.2023, v ktorom konštatoval ,,v súvislosti s právnou otázkou,\nči je možné skúmať vecnú legitimáciu v odvolacom konaní, aj keď ju nikto nenamieta, že už bola\nriešená a zodpovedaná, pričom možno judikatúru vyšších súdnych autorít v tomto smere považovať\nza ustálenú. Súd pri rozhodovaní o žalobe skúma aktívnu vecnú legitimáciu ex offo (pozri sp. zn.\n2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010, sp. zn. III. ÚS 266/2014 zo dňa 16.12.2014). Pozitívny záver súdu\no naplnení vecnej legitimácie na obidvoch stranách sporu je predsa predpokladom vyhovenia žalobe, a\nvice versa, negatívny záver rezultuje v strate sporu. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje,\nže aj v tomto spore vo veci konajúce súdy boli povinné skúmať vecnú legitimáciu bez ohľadu na\nto, či bola namietaná alebo nie.“ a taktiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.\nÚS 266/2014 zo dňa 16.12.2014, podľa ktorého ,,zistenie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie má\nza následok zamietnutie žaloby. Takýto zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý opomenie\nvyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je\nkonajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1\ndohovoru.“. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010, v zmysle ktorého: ,,Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie\ntaké hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),\nrespektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej\nlegitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia\ntvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd\nvecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“\na na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/192/2004, v ktorom sa uvádza,\nže: ,,Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho\nvzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola\nproti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,\nzávisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený\nnárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva\na účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v\nobčianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie\nnie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť\núčastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie\nje. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide;\no nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom\nhmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“.\nNad rámec vyššie uvedeného odvolací súd dodáva, že navrhovateľ ani neosvedčil základné podmienky\npre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko účtovná dokumentácia, ktorej vydania\nsa navrhovateľ domáha, je vlastníctvom účtovnej jednotky, teda obchodnej spoločnosti ANDRE\ns.r.o.. Vzhľadom k uvedenému možno konštatovať, že navrhovateľ v konaní neosvedčil základnú\npodmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu a trvanie nároku, ktorého ochrany\nsa navrhovaným neodkladným opatrením domáha.\nOdvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ neosvedčil\nrelevantným spôsobom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia skutočnosti, ktoré odôvodňujú\npotrebu bezodkladne upraviť pomery strán. Z listinných dokladov predložených stranami v konaní\nvyplýva, že navrhovateľ ponúkol odporcovi na predaj svoj obchodný podiel v spoločnosti za sumu 120\n000 eur a odporca navrhol, že do dvoch mesiacov mu oznámi výšku sumy za ponúknutý obchodný\npodiel a v takomto znení bolo schválené uznesenie na valnom zhromaždení spoločnosti konanom\ndňa 03.10.2025, ako aj že odporca predloží doklady spoločnosti k nahliadnutiu navrhovateľovi a\nbude ho informovať o záležitostiach spoločnosti s tým, že odporca informoval spoločnosť, že doklady\nbudú predložené do dvoch mesiacov od konania valného zhromaždenia dňa 03.10.2025. Odvolací\n\nsúd zdôrazňuje, že pre neodkladné opatrenie bol rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu\nprvej inštancie, t.j. dňa 28.10.2025 (§ 329 ods. 2 CSP). Navrhovateľ teda neosvedčil návrhom zo\ndňa 20.10.2025 potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi ním a odporcom, keď mal mať možnosť\noboznámiť sa s účtovnými dokladmi spoločnosti po uplynutí dvoch mesiacov od valného zhromaždenia\nkonaného dňa 03.10.2025, v ktorej dobe boli uvedené doklady potrebné pre vykonanie ekonomickej a\nmajetkovej analýzy spoločnosti, na základe ktorej sa mohol odporca vyjadriť k výške sumy za ponúknutý\nobchodný podiel navrhovateľa.\nPokiaľ navrhovateľ bezodkladnosť potreby úpravy pomerov odvodzoval v podanom odvolaní aj od\nvkladov a výberov finančných prostriedkov z účtu spoločnosti odporcom, o ktorých nebol informovaný,\npričom tieto finančné toky mali prechádzať cez iné obchodné spoločnosti, ktorých konateľom je odporca\n(3DTEC s.r.o., Nerio s.r.o., Intermyou International s.r.o.) odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia\nnavrhovateľ poskytol súdu až v odvolacom konaní, ktoré sú tak novotou v odvolacom konaní, ktorej\nprípustnosť v zmysle § 366 CSP navrhovateľ v konaní tiež nepreukázal, preto na ne odvolací súd\nnemohol prihliadnuť. Zároveň odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v odvolacom konaní uvedené\nskutkové tvrdenia žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal.\nOdvolací súd konštatuje, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu\nbezodkladnej potreby úpravy pomerov strán neosvedčil objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi\nalebo faktickými úkonmi odporcu, ako aj že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila jeho právna\npozícia v danom právnom vzťahu. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že\nnenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo\nnezvratný právny stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom (k\ntomu viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017 zo dňa 09.02.2017). Naliehavosť pre\nnariadenie neodkladného opatrenia je osvedčená len v prípade danosti okolností, ktoré bezprostredne\na priamo spôsobujú negatívny zásah do práva, ktorému navrhovateľ žiada priznať ochranu. Je pritom\npovinnosťou navrhovateľa, aby túto zákonom vyžadovanú podmienku v primeranej miere a intenzite\nnaplnil, aby bolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Obava musí byť reálna\na musí hroziť bezprostredne, čo v danom prípade s poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc z\nobsahu tvrdení navrhovateľa v predmetnom návrhu a k nemu pripojených listín, osvedčené nebolo.\nChýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou\npodmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ\nžiadnym spôsobom nepreukázal základné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného\nopatrenia. S poukazom na uvedené a na zásadu hospodárnosti (čl. 17 CSP) odvolací súd uvádza, že\nak súd dospeje k záveru, že čo i len jedna z podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia nie je\nsplnená, je nehospodárne sa zaoberať tým, či sú splnené ostatné podmienky, pretože ani ak by boli,\nnemohlo by to už viesť k inému rozhodnutiu.\nV súvislosti s vyššie uvedeným a znením návrhu navrhovateľa, v zmysle ktorého žiadal prístup k\ncelej účtovnej evidencii spoločnosti ANDRE s.r.o. odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/21/2019 zo dňa 29.05.2019, v ktorom sa uvádza,\nže: ,,Právo spoločníka na poskytovanie informácií a sprístupnenie dokladov spoločnosti nie je celkom\nneobmedzené, ale zahŕňa iba tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby spoločník získal\nrozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti. Medzi takéto informácie patria informácie o rozsahu\na základnej štruktúre majetku spoločnosti a o významnejších zmluvách týkajúcich sa nakladania s\ntýmto majetkom. Pritom právo na sprístupnenie dokladov spoločnosti nesmie spoločník - rovnako\nako ktorékoľvek iné právo - vykonávať šikanóznym spôsobom, t.j. takým spôsobom, ktorý by\nspoločnosť obmedzoval v činnosti, prípadne jej spôsoboval neprimerané náklady. Na druhú stranu\nani spoločnosť nesmie postupovať šikanóznym spôsobom pri odopretí tohto práva (viď predovšetkým\nuznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/3704/2009 zo dňa 22.02.2011 a sp.\nzn. 29Cdo/2779/2014 zo dňa 27.11.2014).“ ... ,,Právo spoločníka na informácie a právo spoločníka\nnahliadať do dokladov spoločnosti podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je\nneobmedzené, ale vzťahuje sa na tie informácie a doklady spoločnosti, ktoré sa týkajú hospodárenia\nspoločnosti a nakladania s jej významnejším majetkom, ktoré môžu mať vplyv na likviditu spoločnosti\na v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku jeho podielu na\nzisku spoločnosti.“.\n\nOdvolací súd uvádza vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa uvedených v odvolaní, ktorými\nspochybňuje vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, že v celom rozsahu sa\njedná o nedôvodnú argumentáciu najmä s poukazom na vyhodnotenie skutkových a právnych okolností.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.\n27. V súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z\ntohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné\npotvrdiť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu. Odvolací súd preto zamietajúce\nuznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania zo súdneho spisu nevyplývajú.\n30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "56Cb/109/2025", "guid": "74d04fa5-54f0-4b83-ac46-090c8aa97cda:0f326c29-bf90-4416-81c7-4c4778834dba", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:03e9607f-b90b-4df6-baeb-15c5b91b5ee8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.104.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 104/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/2023 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.104.2023.2"}, {"guid": "ussr:8321892a-2476-475b-882e-6feb48d4a460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 741/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1"}, {"guid": "ussr:06c73312-0529-4b55-82cc-7b0608f870da", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 266/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 266/2014 z 16. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-16", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06c73312-0529-4b55-82cc-7b0608f870da"}, {"guid": "79cdd6a5-bd6b-4bee-a29b-5c60e639a5b4:8033420f-fc41-4e47-92b0-c7ab9451f170", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7111223294.2", "spisova_znacka": "3Obdo/21/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/21/2019 z 28. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-28", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7111223294.2"}], "citovane_v": []}