Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/66/2026 z 25. 6. 2026
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. júna 2026, sp. zn. 6Cob/66/2026, ECLI:SK:KSBA:2026:4126203387.1
Krajský súd Bratislava | 6Cob/66/2026 | ECLI:SK:KSBA:2026:4126203387.1 | 2026-06-25 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/28db97e9-e3ba-47d4-9d57-ae6453925dab
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:4126203387.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
6Cob/66/2026
4126203387
25. 06. 2026
JUDr. Marta Barková
ECLI:SK:KSBA:2026:4126203387.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo
Čaka, so sídlom 935 68 Čaka, IČO: 00 613 827, právne zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a
Semančíková, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovanému:
AGRARIA-SERVICE, spol. s r. o., so sídlom Mostná 4316/52, 949 01 Nitra, IČO: 51 135 876, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k.
20Cb/49/2026 - 130 zo dňa 22.04.2026, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/49/2026 - 130 zo dňa 22.04.2026
potvrdzuje.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 20Cb/49/2026
- 130 zo dňa 22.04.2026 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“ alebo aj ako „napadnuté rozhodnutie“)
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.) a žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 324 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“), § 325 ods. 1 a 2 písm. c) CSP, §
326 ods. 1 a ods. 2 CSP, 328 ods. 1 a ods. 2 CSP, 329 ods. 1 a ods. 2 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262
ods. 1 CSP a § 126 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj
ako „Občiansky zákonník“).
3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia (ďalej aj ako „návrh“) žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
uloží žalovanému povinnosť:
- zdržať sa založenia úrody na pozemkoch nachádzajúcich sa v okrese Levice, v obci Čaka, v
katastrálnom území S., parcela registra „C“ č. XXXX s výmerou 7900 m2, druh pozemku orná pôda;
parcela registra „C“ č. XXXX s výmerou 7271 m2, druh pozemku orná pôda; parcela registra „C“ č.
XXXX s výmerou 4731 m2, druh pozemku orná pôda; parcela registra „C“ č. XXXX s výmerou 4349
m2, druh pozemku orná pôda; parcela registra „C“ č. XXXX s výmerou 2967 m2, druh pozemku orná
pôda; parcela registra „C“ č. XXXX s výmerou 751 m2, druh pozemku orná pôda; parcela registra „C“
č. XXXX s výmerou 3292 m2, druh pozemku orná pôda; parcela registra „C“ č. XXXX s výmerou 2567
m2, druh pozemku orná pôda; parcela registra „C“ č. XXXX s výmerou 2278 m2, druh pozemku orná
pôda; parcela registra „C“ č. XXXX s výmerou 2278 m2, druh pozemku orná pôda; parcela registra „C“
č. XXXX s výmerou 4347 m2, druh pozemku orná pôda; parcela registra „C“ č. XXXX s výmerou 6607
m2, druh pozemku orná pôda; parcela registra „C“ č. XXXX s výmerou 4818 m2, druh pozemku orná

pôda; parcela registra „C“ č. XXXX s výmerou 1268 m2, druh pozemku orná pôda; parcela registra „C“ č.
XXXX s výmerou 2015 m2, druh pozemku orná pôda; parcela registra „C“ č. XXXX s výmerou 3201 m2,
druh pozemku orná pôda (ďalej spolu aj ako „pozemky“ alebo aj ako „nehnuteľnosti“), a to v častiach
tvoriacich kultúrny diel 475130101/1,
- zdržať sa akýchkoľvek faktických úkonov, ktoré by smerovali k nakladaniu, užívaniu resp.
obhospodarovaniu týchto pozemkov,
- zniesť založenie úrody na predmetných pozemkoch žalobcom a zdržať sa akýchkoľvek úkonov
smerujúcich k odstráneniu, poškodeniu, zničeniu alebo zberu úrody založenej žalobcom na týchto
pozemkoch a
- zdržať sa vstupu a vjazdu na uvedené pozemky.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že uvedené pozemky je oprávnený
užívať na základe nasledovných právnych titulov:
- výlučné vlastnícke právo žalobcu k pozemku - parcela registra „C“ č. XXXX s výmerou 2278 m2, druh
pozemku orná pôda,
- nájomné zmluvy uzatvorené medzi vlastníkmi pozemkov ako prenajímateľmi a žalobcom ako
nájomcom, a to Nájomná zmluva č. 350 zo dňa 01.02.2022, Nájomná zmluva č. 7142 zo dňa 16.01.2024,
Nájomná zmluva č. 23 zo dňa 17.02.2023, Nájomná zmluva č. 2449 zo dňa 01.02.2022, Nájomná zmluva
č. 03349/2025-PNZ-P40705/25.00 zo dňa 01.11.2025, Nájomná zmluva č. 746 zo dňa 06.02.2023,
Nájomná zmluva zo dňa 19.01.2011, Nájomná zmluva č. 665 zo dňa 01.01.2024, Nájomná zmluva č.
1237 zo dňa 01.01.2025, Nájomná zmluva č. 1238 zo dňa 22.02.2023, Nájomná zmluva č. 13 zo dňa
01.02.2022, Nájomná zmluva č. 228 zo dňa 24.02.2023 (ďalej spolu aj ako „nájomné zmluvy“),
- zmluva o podnájme uzatvorená dňa 19.08.2024 medzi žalobcom ako nájomcom a Ing. U. N. F.ARMA
ako podnájomcom,
- zmluva o podnájme uzatvorená dňa 01.08.2024 medzi žalobcom ako nájomcom a Mgr. H. A. AGROŽILINA ako podnájomcom (ďalej spolu aj ako „zmluvy o podnájme“).
Ďalej žalobca v návrhu uviedol, že žalovaný sa s odkazom na § 130 ods. 2 a § 663 a § 665 ods.
2 Občianskeho zákonníka a § 9 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 504/2003 Z. z.“) považuje za subjekt oprávnený užívať pozemky,
ktorému patria rovnaké práva ako vlastníkovi, a teda za subjekt legitimovaný na domáhanie sa ochrany
svojich užívacích práv. Poukazoval na to, že žalovaný v rámci trestného konania tvrdil, že užívacie
práva k pozemkom boli na neho presunuté zo spoločnosti Agrispa s.r.o. v roku 2024. Žalobca podotkol,
že z dokumentácie predloženej v trestnej veci žalovaným, jeho právo užívať predmetné pozemky ani
čiastočne nevyplynulo, pričom žalobca už v roku 2024 vyzval spoločnosť Agrispa s.r.o. na vydanie
pozemkov. Zdôraznil, že napriek skutočnosti, že disponuje právnymi titulmi odôvodňujúcimi jeho užívacie
právo k uvedeným pozemkom a má záujem pozemky užívať za účelom výkonu svojej podnikateľskej
činnosti v poľnohospodárstve a obsiať ich, žalovaný jeho užívacie práva k pozemkom dlhodobo odmieta
rešpektovať, a preto je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Žalobca taktiež
vyjadril svoju obavu, že žalovaný opakovane pristúpi k odstráneniu, resp. zberu úrody založenej
žalobcom a jemu patriacej, v dôsledku čoho mu vznikne škoda.
Súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení primárne zaoberal tým, či bola medzi žalobcom a
žalovaným osvedčená existencia právneho vzťahu, z ktorého by žalobcovi vyplýval hmotnoprávny nárok,
ktorého ochrany sa domáhal návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo skutočností uvedených
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že žalobca svoj nárok na užívanie pozemkov
špecifikovaných v návrhu, ktoré sú súčasťou kultúrneho dielu 475130101/1, odvodzoval od svojho
vlastníckeho práva, uzatvorených nájomných zmlúv a zmlúv o podnájme, ktoré priložil k návrhu. Z
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej vyplynulo, že za oprávneného užívateľa sporných
pozemkov sa považuje aj žalovaný, a teda bolo zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným je spor o to, kto
je oprávneným užívateľom nehnuteľností. Z listinných dôkazov predložených žalobcom (listy vlastníctva,
nájomné zmluvy, zmluvy o podnájme, č. l. 13 až 86 s. spisu) mal súd prvej inštancie preukázané,
že žalobca je oprávnený užívať pozemky špecifikované v návrhu ako vlastník, resp. nájomca. Naproti
tomu z návrhu dohody o užívaní pozemkov a jej príloh, ktorú žalovaný mal predložiť v trestnom konaní
ČVS: ORP -790/ZE-LV-2025 (č. l. 103 až 107 s. spisu) a ktorou mal podľa žalobcu v trestnom konaní
preukazovať svoje oprávnenie užívať sporné pozemky vyplynulo, že spoločnosť Agrispa s.r.o. mala
poskytnúť žalovanému do užívania pozemky, ktoré bola oprávnená užívať na základe právneho titulu z

nájomných zmlúv. Z nájomných zmlúv tvoriacich prílohu tejto dohody je zrejmé, že sa týkajú odlišných
pozemkov od tých, ktoré v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia špecifikoval žalobca. Keďže sa
žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal ochrany svojho práva užívať pozemky
ako ich nájomca resp. vlastník, súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené osvedčené skutočnosti
dospel k záveru, že žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.
Následne súd prvej inštancie pristúpil k posúdeniu naplnenia ostatných predpokladov na nariadenie
neodkladného opatrenia, stanovených primárne v § 325 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak
je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom kumulácia týchto prípadov nie je vylúčená. Keďže
žalobca svoj návrh nezakladal na obave z ohrozenia exekúcie, súd prvej inštancie sa v zhode s návrhom
zameral len na to, či je potrebné v danej veci, sledujúc zabezpečenie procesného nároku žalobcu,
bezodkladne upraviť pomery strán navrhovaným neodkladným opatrením.
Súd prvej inštancie poukazoval na to, že žalobca odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
tým, že hoci disponuje právnymi titulmi preukazujúcimi jeho užívacie právo k pozemkom a taktiež
má záujem pozemky užívať za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve a
obsiať ich, žalovaný užívacie práva žalobcu k pozemkom dlhodobo odmieta rešpektovať, a preto je
potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Žalobca ďalej vyjadril svoju obavu z toho,
že konaním žalovaného, ktorý by mohol pristúpiť k odstráneniu, resp. zberu úrody založenej a patriacej
žalobcovi, by mu mohla vzniknúť škoda spočívajúca najmä v nákladoch na prípravu pôdy na výsev,
nákladoch na osivo, nákladoch na ošetrenie postrekom, nákladoch na pohonné látky a cenu práce.
Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že žalobca v návrhu síce tvrdil, že existuje potreba bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami, avšak mal za to, že relevantne neodôvodnil opodstatnenosť a
naliehavosť ochrany ním tvrdeného nároku práve formou neodkladného opatrenia, a to s poukazom na
to, že ním v návrhu popísaná situácia trvá už minimálne od roku 2024, kedy zaslal žalovanému výzvu
na vydanie pozemkov. Žalobca vo svojom návrhu nepreukázal a ani netvrdil existenciu nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca svoj návrh vo svojej podstate odôvodnil iba tým, že žalovaný
dlhodobo nerešpektuje jeho užívacie práva k pozemkom.
Pokiaľ ide o (potenciálnu) ujmu žalobcu v dôsledku odstránenia resp. zberu úrody patriacej žalobcovi,
súd prvej inštancie zdôraznil, že náhradu tejto ujmy (škody, resp. bezdôvodného obohatenia) si žalobca
môže voči žalovanému uplatniť v inom súdnom konaní zahŕňajúcom vykonanie riadneho dokazovania
a plnú participáciu žalovaného.
S poukazom na uvedené súd prvej inštancie uviedol, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami a v danom prípade celkom absentuje aspekt naliehavosti, ktorý by odôvodnil
nariadenie neodkladného opatrenia v prospech žalobcu.
Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
musí zohľadniť aj princíp proporcionality a možné následky zásahov do práv strán sporu jeho
nariadením. Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená
povinnosť alebo obmedzenie, ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Je na
navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby osvedčil, že žalovaný nebude neprimerane obmedzený na
svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia tvrdených práv žalobcu. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil, čím zabránil súdu v posúdení otázky
proporcionality zásahu do práv žalovaného. V podanom návrhu žalobca navrhuje nariadiť neodkladné
opatrenie k pozemkom, ktoré dlhodobo užíva žalovaný. Žalobca v návrhu neuviedol, v akom stave sú
v súčasnosti sporné pozemky, či na nich má alebo nemá zasiatu úrodu žalovaný, prípadne či žalovaný
nepoberá v súčasnosti na tieto pozemky nejaké dotácie, keďže zo zápisnice z výsluchu podozrivej
osoby zo dňa 13.04.2025 (č. l. 90 s. spisu) vyplynulo, že žalovaný na tieto pozemky poberal dotácie
od roku 2024. Žalobca v návrhu netvrdil, z akých dôvodov navrhované neodkladné opatrenie spĺňa
princíp proporcionality a taktiež neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by takýto záver bolo možné
vyvodiť.

V danom prípade preto súd prvej inštancie po oboznámení sa so spisovým materiálom a predloženými
dôkazmi dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť,
pretože neboli splnené predpoklady na jeho nariadenie. Žalobca pre účely konania o nariadenie
neodkladného opatrenia síce osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, avšak
nepreukázal skutočnosti, na základe ktorých by súd vyhodnotil, že je potrebné bezodkladne upraviť
pomery a neosvedčil ani ďalšie predpoklady, a to princíp proporcionality. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že
neboli splnené všetky zákonné podmienky na jeho nariadenie.
O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1
CSP s tým, že vzhľadom k tomu, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, úspech
v konaní prináleží žalovanému. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však súd
prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia žalovaného, čím
žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.
4. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobca
dňa 08.05.2026 v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu výroku I., z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f)
a h) CSP a navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie
v ním navrhovanom znení.
Žalobca v odvolaní uviedol, že zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť oprávnenej strane sporu
dočasnú ochranu a zabrániť zhoršeniu jeho postavenia a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje
najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré mohli
pred začatím konania alebo počas konania nastať. Mal za to, že v konaní osvedčil, že medzi ním a
žalovaným je právny vzťah vyžadujúci dočasnú úpravu, nakoľko sa obe strany považujú za oprávneného
užívateľa pozemkov, ktoré sú predmetom sporu a ku ktorým si obaja nárokujú právo na podporu/dotácie
v poľnohospodárstve, taktiež, že je potrebná dočasná úprava pomerov, nakoľko žalovaný opakovane a
vedome v apríli 2025 a v novembri 2025 siahol na úrodu založenú žalobcom na pozemkoch. Mal za to, že
dočasnou úpravou sa nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych
vzťahov medzi stranami sporu za situácie, keď žalobca osvedčil svoje užívacie právo k pozemkom a
žalovaný užívacím právom k nim nedisponuje. Žalobca zdôraznil, že jeho obava z ohrozenia majetku je
reálna, nakoľko žalovaný opakovane koná spôsobom, ktorý mu znemožňuje riadne užívať pozemky a
spôsobuje mu škodu tým, že na nich založenú úrodu ničí, resp. pozbiera. Žalovaný teda nerešpektuje
oprávnenie žalobcu užívať predmetné pozemky a považuje sa za oprávneného užívateľa. Žalobca však
už v roku 2024 vyzval spoločnosť Agrispa s.r.o. (ktorá mala užívacie právo k pozemkom postúpiť na
žalovaného) na vydanie predmetných pozemkov. Vzhľadom na doterajší postup žalovaného a jeho
vyhlásenie o neakceptovaní užívacieho práva žalobcu k pozemkom, považoval za zrejmé, že vo vzťahu
k ním založenej úrode na predmetných pozemkoch, bude žalovaný postupovať rovnako ako v roku
2025, a teda bude vykonávať úkony smerujúce k zničeniu a k zberu úrody, ktoré vyvolajú na jeho
strane vznik škody. Žalobca mal taktiež za to, že vzhľadom na ním predložené dôkazy preukazujúce
jeho oprávnenie užívať predmetné pozemky, miera pravdepodobnosti úspechu v následnom konaní
o žalobe, je v danom prípade vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Preto sa žalobca ako
oprávnený užívateľ pozemkov domáhal dočasnej ochrany neodkladným opatrením, ktorým sa zabráni
ďalšiemu zhoršeniu jeho postavenia. Zdôraznil, že vzhľadom na absenciu akýchkoľvek užívacích práv
žalovaného k pozemkom je vylúčené, aby nariadenie neodkladného opatrenia neprimerane zasiahlo do
práv a oprávnených záujmov žalovaného, a teda odmietol, že by v danej veci absentovala požiadavka
proporcionality. Poukazoval na to, že v roku 2025 užíval predmetné pozemky žalobca a žalovaný na
nich len vykonal úkony smerujúce k zničeniu alebo zberu úrody, pričom si žalovaný aj za rok 2025
uplatnil nárok na podporu za predmetné pozemky. Žalobca zdôraznil, že z ním predložených dôkazov
je zrejmé, že je oprávneným užívateľom pozemkov, žalovaný však toto jeho právo nerešpektuje a
napriek výzve na vydanie pozemkov opakovane siahol na úrodu žalobcom založenú na predmetných
pozemkoch. Navrhovaným neodkladným opatrením sa žalobca snažil predchádzať vzniku škody, ktorú
mu vzniká v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Naliehavosť úpravy pomerov podľa názoru
žalobcu vyplýva z časového sledu udalostí, ktoré medzi stranami nastali, ako aj z postupov vykonávania
poľnohospodárskej činnosti a agrotechnických termínov s tým, že potreba úpravy pomerov je naliehavá
najmä na jar, v čase zakladania novej úrody a vyplynula z úkonov žalovaného uskutočnených v roku
2025.

5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako ,,odvolací súd“)
v zmysle § 329 ods. 1 CSP doručoval žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s
prílohami, napadnuté uznesenie ako aj podané odvolanie a umožnil mu sa k odvolaniu a návrhu vyjadriť
v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy súdu. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa
31.05.2026 (č.l. 156-158 s. spisu), žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril.
6. Odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP,
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
17. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či
a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami
b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti)
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav
e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

18. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné
a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento
vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané
nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa (žalobcu) o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi
skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že
je tu reálna obava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo
navrhovateľa ohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie.
19. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o
konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať
zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má
opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa
podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Na nariadenie neodkladného
opatrenia postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať
na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd
musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v
právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom
osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
20. Účelom a zámerom navrhovaného neodkladného opatrenia bola žalobcom tvrdená potreba
bezodkladne upraviť pomery strán sporu z dôvodu, že je oprávneným užívateľom pozemkov, avšak
žalovaný mu bráni v ich užívaní, bez existencie akéhokoľvek jemu patriaceho užívacieho oprávnenia
k predmetným pozemkom s tým, že je daná existencia dôvodnej hrozby neoprávneného zásahu
žalovaného do úrody založenej žalobcom na pozemkoch.
21. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa založenia úrody na v návrhu špecifikovaných pozemkoch, zdržať sa faktických
úkonov, ktoré by smerovali k nakladaniu, užívaniu, resp. k obhospodarovaniu pozemkov, povinnosť
zniesť založenie úrody na pozemkoch žalobcom a zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k
odstráneniu, poškodeniu, zničeniu alebo zberu úrody založenej žalobcom na pozemkoch a povinnosť
zdržať sa vstupu a vjazdu na predmetné pozemky. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol a konštatoval, že žalobca síce osvedčil, že je oprávneným užívateľom
pozemkov, avšak neosvedčil existenciu ostatných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia,
a to existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy s tým, že v danej veci absentuje aspekt
naliehavosti, ktorý by odôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia v prospech žalobcu a taktiež, že v
návrhu nebol zohľadnený princíp proporcionality neodkladného opatrenia.
22. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné.
23. K odvolacej námietke žalobcu, že v konaní osvedčil svoje užívacie právo k pozemkom, ktoré žalovaný
nerešpektuje a v roku 2025 opakovane siahol na žalobcom založenú úrodu na predmetných pozemkoch,
a teda že osvedčil naliehavosť potreby úpravy pomerov strán sporu s poukazom na časový sled udalostí,
ktoré nastali medzi stranami sporu, ako aj z postupov vykonávania poľnohospodárskych činností a
agrotechnických termínov, odvolací súd uvádza, že sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie
uvedeným v bode 19. odôvodnenia napadnutého uznesenia, že žalobca predloženými listinnými
dôkazmi, a to listom vlastníctva č. XXXX, nájomnými zmluvami a podnájomnými zmluvami, osvedčil

svoje oprávnenie užívať pozemky, a to na poľnohospodárske účely a že užívacie právo žalovaného k
predmetným pozemkom v konaní osvedčené nebolo, a teda, že žalobca na účely posudzovania návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil existenciu práva, ktorého bezodkladnej ochrany sa
domáhal neodkladným opatrením. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd taktiež uvádza, že
osvedčenie existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana je jedným, nie jediným predpokladom,
ktorý musí byť osvedčený na účely posúdenia dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak
žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu
jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa
mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Žalobca potrebu okamžitého zásahu do pomerov
strán sporu vo forme navrhovaného neodkladného opatrenia videl v tom, že žalovaný mu dvakrát počas
roka 2025 (v máji a v novembri) zasiahol do ním založenej úrody na predmetných pozemkoch a v roku
2025 si žalovaný uplatnil nárok na podporu na predmetné pozemky, napriek tomu, že v roku 2024 ho
žalobca vyzval na vypratanie pozemkov a na ich užívanie mu nesvedčí žiadny právny titul. Žalobca
taktiež v návrhu a v odvolaní uviedol, že od roku 2025 už užíval predmetné pozemky on.
Vo vzťahu k uvedeným skutkovým tvrdeniam žalobcu odvolací súd konštatuje, že pokiaľ predmetné
pozemky od roku 2025 už užíva on sám, odvolací súd nemal za osvedčenú potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia vo vzťahu k navrhovanému uloženiu povinností žalovanému, aby sa zdržal
založenia úrody na sporných pozemkoch a aby sa zdržal faktických úkonov, ktoré by smerovali
k nakladaniu, užívaniu, resp. obhospodarovaniu pozemkov, nakoľko žalobca v konaní neosvedčil
existenciu žiadnych skutočností na strane žalovaného, ktoré by viedli k záveru, že je daná dôvodná
obava z takéhoto jeho konania, resp. že hrozba toho, že by žalovaný na pozemkoch založil úrodu, s
pozemkami nakladal, tieto užíval alebo ich obhospodaroval, je reálna a bezprostredne hroziaca, a teda
neosvedčil väzbu ním popísaného konania žalovaného vo vzťahu k uvedeným povinnostiam, ktorých
uloženia sa vo vzťahu k žalovanému domáhal od súdu vo forme neodkladného opatrenia. Odvolací súd
v tejto súvislosti zdôrazňuje, že len predpokladaná, uvažovaná ale ničím neosvedčená obava žalobcu
z takéhoto konania žalovaného, neosvedčuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán vo forme
súdom nariadeného neodkladného opatrenia.
Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal taktiež uloženia povinnosti
žalovanému zniesť založenie úrody na pozemkoch žalobcom a zdržať sa akýchkoľvek úkonov
smerujúcich k odstráneniu, poškodeniu, zničeniu alebo zberu úrody založenej žalobcom a povinnosti
zdržať sa vstupu a vjazdu na uvedené pozemky. Odvolací súd v danom prípade považoval za
osvedčené, že žalovaný v máji a v novembri 2025 siahol na úrodu založenú žalobcom na predmetných
pozemkoch, z ktorého konania žalobcovi vznikla škoda, avšak pri posúdení naplnenia predpokladov
pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a taktiež, že v danej veci
absentuje aspekt naliehavosti, ktorý by odôvodňoval nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
Odvolací súd zdôrazňuje, že prípadný zásah do užívacích práv žalobcu, resp. samotná existencia sporu
vo vzťahu k užívaniu predmetných pozemkov na poľnohospodárske účely, neosvedčuje bez ďalšieho
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a to najmä v prípade, ak žalobca neosvedčil existenciu
alebo hrozbu vzniku takej ujmy na jeho strane, ktorá by viedla k záveru, že sa mu neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu vo vzťahu k ochrane jeho vlastníckeho a užívacích práv k pozemku a vo
vzťahu k prípadnej náhrade škody voči žalovanému. S poukazom na uvedené mal odvolací súd za to, že
žalobca na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil, že tvrdená
hrozba vzniku škody popísaným konaním žalovaného odôvodňuje okamžitý a bezprostredný zásah súdu
vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, a že by bez jeho nariadenia došlo k takému oslabeniu
alebo zhoršeniu právnej pozície žalobcu alebo zásahu do jeho práv a oprávnených záujmov, že by sa
mu neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu zohľadňujúc, že neodkladné opatrenie nie je bežným
nástrojom zabezpečenia práva a v prípade rozhodovania súdu o jeho nariadení sú kladené zvýšené
nároky na presvedčivosť návrhu a osvedčenie všetkých relevantných predpokladov na jeho nariadenie.
Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v návrhu
neosvedčil existenciu naliehavej a bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu, resp. neosvedčil,
že ujma, ktorá žalobcovi hrozí je bezprostredná a dosahuje takú intenzitu, že by sa žalobcovi neoplatilo

uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Odvolací súd preto posúdil uvedenú odvolaciu námietku žalobcu
ako nedôvodnú.
24. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia dospel
k nesprávnemu záveru, že navrhované neodkladné opatrenie nespĺňa princíp proporcionality, nakoľko
žalobca osvedčil svoje užívacie právo k predmetným pozemkom a žalovanému na užívanie pozemkov
nesvedčí žiadny právny titul, odvolací súd uvádza, že bolo potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že žalovaný
svoj nárok užívať sporné pozemky v predmetnom konaní netvrdil, ani neosvedčil (v konaní nevyužil svoje
právo vyjadriť sa k návrhu a k odvolaniu) a naproti tomu žalobca osvedčil priloženými listinnými dôkazmi
svoje vlastnícke, resp. užívacie právo k predmetným pozemkom, preto záver súdu prvej inštancie o tom,
že žalobca v návrhu neuviedol žiadne skutkové tvrdenia k otázke naplnenia zásady primeranosti zásahu
do práv dotknutej strany, nemožno považovať za správny. Uvedená skutočnosť však nebola spôsobilá
ovplyvniť záver odvolacieho súdu o vecnej správnosti napadnutého uznesenia, a to zohľadňujúc, že za
rozhodné pre posúdenie dôvodnosti nároku na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd v zhode
so súdom prvej inštancie považoval neosvedčenie splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného
opatrenia, a to neosvedčenie existencie naliehavej a bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu
žalobcom.
Odvolací súd v kontexte posudzovania otázky primeranosti zásahu do práv dotknutej strany
navrhovaným neodkladným opatrením taktiež poukazuje na to, že žalobca v odvolaní uvádzal, že sa
návrhom domáhal dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, ktorou sa nevytvorí nenávratný právny
stav, avšak samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhal uloženia povinností
žalovanému bez akéhokoľvek časového obmedzenia a bez väzby na konanie vo veci samej, a teda
z návrhu nevyplynula ním tvrdená okolnosť dočasnosti navrhovaného neodkladného opatrenia ale
naopak toto by predstavovalo trvalý zásah do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Odvolací
súd s poukazom na neosvedčenie iných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, teda
neosvedčenie existencie bezprostredne hroziacej ujmy a potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taktiež v danom prípade nevzhliadol dôvod
na aplikáciu ustanovenia § 330 ods. 1 CSP.
25. Odvolací súd zároveň ako závislý výrok (§ 379 písm. a) CSP) preskúmal aj rozhodnutie súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania (výrok II.) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel
k správnemu záveru, že vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol, úspech v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prináležal
žalovanému, ktorému však v prvoinštančnom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súd prvej inštancie
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Napadnuté uznesenie je preto vecne správne aj v závislom
výroku II. o náhrade trov konania.
26. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd zároveň uvádza, že všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, a preto zaujal stanovisko len k
tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany na spravodlivý proces.
27. Z návrhu ani priložených listinných dôkazov nemal odvolací súd za dostatočne osvedčené základné
predpoklady, odôvodňujúce nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení, odvolací
súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 CSP a § 380 CSP) dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko ten mal síce v odvolacom konaní plný úspech, avšak v priebehu odvolacieho

konania si žiadne trovy konania neuplatnil, ani mu zo súdneho spisu žiadne trovy odvolacieho konania
nevyplývajú.
30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).