{"guid": "130a58dc-4d26-4e9b-b2f0-eb83147fdd51:b36dd514-433c-423d-9955-daf0869fe3b1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:4219203041.1", "spisova_znacka": "2Cob/76/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/76/2024 z 27. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. januára 2026, sp. zn. 2Cob/76/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:4219203041.1", "identifikacne_cislo": "4219203041", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2026-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-303", "nazov": "§ 303 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-303", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-303"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-304", "nazov": "§ 304 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-304", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-304"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-407", "nazov": "§ 407 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-407", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-407"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-303", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-304", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-407", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b36dd514-433c-423d-9955-daf0869fe3b1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:4219203041.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:4219203041.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:4219203041.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/76/2024\n4219203041\n27. 01. 2026\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2026:4219203041.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Pezinské tehelne Paneláreň, a.s., so sídlom Tehelná 9, 902 01 Pezinok, IČO: 35 757 540, zastúpený: Advokátska\nkancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti\nžalovanému: B.. Q. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/XXX R., XXX XX T., zastúpený: Mgr. Henrich\nSchindler, advokát so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 42.721,30\nEur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/98/2019\n- 421 zo dňa 15.2.2024 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/98/2019 - 421 zo dňa 15.2.2024\npotvrdzuje.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 5Cb/98/2019 - 421 zo\ndňa 15.2.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I tak, že uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu vo výške 42.721,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy\n42.721,30 Eur od 01.07.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že táto\npovinnosť žalovaného zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi na základe rozsudku Okresného súdu\nKomárno č. k. 5Cb/149/2018-219 zo dňa 25.4. 2019 poskytne žalovaný v 1. rade MALEUS corporation\ns.r.o., IČO: 44 131 356, so sídlom Jesenského 336/1, 049 16 Jelšava a vo výroku II priznal žalobcovi\nvoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa\n19.11.2018, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica, domáhal proti žalovaným v prvom rade\nC.E.G. invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o., a v druhom rade B.. Q. E., uloženia povinnosti\nzaplatiť žalobcovi sumu 52.590,02 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia\na nahradiť trovy konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil titulom nezaplatenej kúpnej ceny za dodaný\ntovar žalovanému v rade 1) a voči žalovanému v rade 2) titulom ručenia za záväzky žalovaného v\nrade 1). Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci vydal platobný rozkaz pod č. 10Up/246/2018, proti\nktorému v zákonnej lehote podali odpor s odôvodnením žalovaní v 1. a 2. rade. Po postúpení veci\nna súd prvej inštancie v konaní 5Cb/149/2018 rozhodol tak, že konanie o zaplatenie 9.868,72 Eur s\n9% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia zastavil, návrh žalobcu voči žalovanému\nv 2. rade o zaplatenie 42.721,30 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia\nvylúčil na samostatné konanie a žalovaného v rade 1) zaviazal zaplatiť žalobcovi 42.721,30 Eur s 9%\nročným úrokom z omeškania od 1.7.2017 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.\n\nRozsudok voči žalovanému v rade 1) sa stal právoplatným dňa 11.6.2019. Po vylúčení časti návrhu\nžalobcu proti žalovanému v rade 2), vec sa zaevidovala pod sp. zn. 5Cb/98/2019. Žalobca svoj návrh\nvoči pôvodnému žalovanému v rade 2) (teraz žalovaný) odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy\nč. 2016/4 zo dňa 15.3.2016 v znení neskorších dodatkov žalobca ako predávajúci dodával spoločnosti\nC.E.G. invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o., IČO: 44 131 356, so sídlom Komárňanská 236/158,\n947 01 Hurbanovo ako kupujúcemu tehliarske výrobky. Žalovaný v tomto konaní na účel zabezpečenia\nzáväzkov z predmetnej kúpnej zmluvy vystavil dňa 15.3.2016 vyhlásenie ručiteľa, ktorým sa zaviazal\nuspokojiť pohľadávky žalobcu z titulu nezaplatených faktúr v prípade, že tak neurobí žalovaný 1).\nŽalobca následne po vykonaní jednotlivých dodávok vystavoval príslušné faktúry. Kupujúci (C.E.G.\ninvest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o.) pri niektorých faktúrach vykonal čiastočné úhrady, ako to\nvyplýva z priloženého zoznamu faktúr. Časť celkového dlhu bola znížená na základe vystavených\ndobropisov. Aktuálne žalovaná suma zostala napriek uplynutiu dní splatnosti faktúr neuhradená.\n3. K podanej žalobe a k platobnému rozkazu sa v rámci procesnej obrany vyjadril žalovaný v konaní\n5Cb/149/2019, proti vydanému platobnému rozkazu upomínacím súdom podal odpor, v ktorom uviedol,\nže po zaslaní stavu záväzkov a pohľadávok k 31.12.2017 žalobcovi, ktoré bolo zaslané poštou, výška\npohľadávok a záväzkov je odlišná k 31.12.2017. Nakoľko žalovaný zo strany žalobcu neobdržal žiadne\nnámietky k tomuto stavu, tento stav eviduje v účtovníctve. Je výsledkom evidencie oboch spoločností.\nK 31.5.2018 podľa ich evidencie účtovníctva stav pohľadávok a záväzkov so spoločnosťou Pezinské\ntehelne - Paneláreň, a.s. výška pohľadávok je: nulová - vyrovnaná a výška záväzkov je: 44 321,30\nEur. Výška istiny, ktorú si nárokuje žalobca, nie je oprávnená. Po zaslaní predžalobnej upomienky\nzo strany žalobcu žalovaný osobne vykonal návštevu v auguste roku 2017 v sídle spoločnosti aj s\nprávnym zástupcom ich spoločnosti, rokovali s pánom M.. Pán M. nám prisľúbil, že s predstavenstvom\ndohodne, akým spôsobom dôjde k rozviazaniu zmluvy a vyrovnaniu vzájomných pohľadávok a záväzkov,\nno neobdržali zo žalobcovej strany žiadne vyjadrenie, ani v tomto smere nebolo nič vykonané. Bol\nzaslaný návrh na dohodu o rozviazaní obchodného vzťahu, ktorý obsahoval aj dohodu o vyrovnaní\nvzájomných pohľadávok a záväzkov. Žalobca sa k tomu nevyjadril, nakoľko čakal odsúhlasenie od\npredstavenstva - takýto bol komunikovaný postoj zo strany pána M. z októbra 2017. Odvtedy odpoveď,\nčo sa týka dohody, nedostali. Na základe prísľubu žalovaného do dnešného dňa pravidelne spláca dlh\nžalobcovi, preto má za to, že návrh na vydanie platobného rozkazu je predčasný, tak ako je vydaný,\nje nevykonateľný a žiada platobný rozkaz celý zrušiť. Rozporuje tiež, že kúpna zmluva č.: 2016M sa\nnezhoduje svojou formálnou úpravou s kúpnou zmluvou, ktorá bola pôvodne podpísaná. Poukazuje\naj na článok 6 doloženej zmluvy, ktorý sa nachádza dvakrát a v oboch prípadoch pojednáva o inom.\nĎalším podaním zo dňa 21.12.2018 žalovaný uviedol, že ako žalovaný so žalobcom žiadny právny\ndoklad neuzavrel, nespísal a ani nepodpísal.\n4. Žalobca na vyjadrenia žalovaného zaujal písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že v podanom odpore\na ani pred začatím súdneho konania po obdržaní predžalobnej výzvy na zaplatenie záväzku žalovaný\nsvoj ručiteľský záväzok nespochybnil. Robí tak až v priebehu súdneho konania, kedy uviedol, že so\nžalobcom žiadny právny doklad neuzavrel, nespísal ani nepodpísal. Ako to už uviedol na pojednávaní\ndňa 25.4.2019, toto tvrdenie žalobca považuje za účelové a to aj z dôvodu, že pri bežnom porovnaní\nsú jeho podpisy na kúpnej zmluve a na ručiteľskom vyhlásení identické. Na pojednávaní dňa 25.4.2019\nžalovaný v rade 1) uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 42.721,30 Eur. Na základe uvedeného\nOkresný súd Komárno voči žalovanému v rade 1) rozhodol rozsudkom pre uznanie a zavial ho zaplatiť\nsumu 42.721,30 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.7. 2017 do zaplatenia. Žalobca poukázal na\n§ 124 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uviedol, že sa dozvedel\no uznaní záväzku priamo na pojednávaní. Uznanie záväzku preto nadobudlo hmotnoprávne účinky a\nto aj vo vzťahu k žalovanému v tomto konaní ako ručiteľovi. Vzhľadom na uznanie záväzku žalobcovi\nvo výške 42.721,30 Eur žalovaným v 1. rade v konaní sp. zn. 5Cb/149/2018, má uvedené uznanie\nzáväzku účinky aj voči žalovanému v tomto konaní, t. j. vo výške sumy 42.721,30 Eur platí domnienka\no existencii tohto záväzku voči ručiteľovi (tu žalovaný). Tvrdeniu žalovaného, že nepodpísal ručiteľské\nvyhlásenie zo dňa 15.03.2016, odporuje viacero skutočností a poukázal na Kúpnu zmluvu č. 2016/4,\nako aj ručiteľské vyhlásenie, ktoré boli podpísané v ten istý deň. Kúpnu zmluvu č. 2016/4 podpísal za\nžalovaného v 1. rade, t. j. spoločnosť C.E.G. invest, spol. s r.o. (obchodné meno v čase uzavretia zmluvy)\njej konateľ, ktorým bol B.. Q. E.. Na základe uzavretej kúpnej zmluvy v rovnaký deň podpísal aj ručiteľské\nvyhlásenie ako fyzická osoba a stal sa ručiteľom spoločnosti C.E.G. invest, spol. s r.o., kde bol súčasne\nkonateľom. Je nelogické, aby v ten istý deň, kedy podpísal v mene spoločnosti C.E.G. invest, spol. s r.o.\nkúpnu zmluvu ako konateľ spoločnosti, nepodpísal ručiteľské vyhlásenie, ktoré žalobca vyžadoval na\n\nzabezpečenie svojich pohľadávok voči žalovanému v 1. rade, ktoré by mohli vzniknúť z titulu uzavretej\nkúpnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný trvá na svojom vyjadrení, že ručiteľské vyhlásenie zo dňa 15.3.2016\nnepodpísal, žalobca navrhuje ako dôkaz vykonať znalecké dokazovania za účelom zistenia pravosti\npodpisu žalovaného na tomto dokumente. Podpis B.. Q. E. ako konateľa spoločnosti na kúpnej zmluve\nje pri bežnom porovnaní identický, ako je jeho podpis na ručiteľskom vyhlásení. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti žalobca trvá na podanom návrhu.\n5. Po ústnom pojednávaní žalovaný do spisu dňa 9.12.2021 predložil súkromný znalecký posudok\nznalca Mgr. Miroslava Koutného z odboru písmoznalectvo č. 14/2021, ktorý v závere svojho posudku\nkonštatoval, že „Podľa záverov znaleckého posudku vzhľadom na predloženú kópiu spornej písomnosti,\nzvýšenú variabilitu predložených porovnávacích podpisov osoby B.. Q. E. a zistené rozdielne znaky, nie\nje možné podpis na Vyhlásení zo dňa 15.3.2016 uznať za pravý podpis osoby B.. Q. E.. Zistené zhodné\nznaky možno vysvetliť tým, že sporný podpis mohol byt' falšovaný obkreslením, alebo bol vyhotovený\ntechnickým falšovaním. Jednoznačný záver znaleckého skúmania je možné stanoviť po predložení\noriginálu spornej písomnosti.“\n6. K podanému posudku sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že za podstatné považuje\nžalobca uviesť, že obsah znaleckého posudku ako tzv. súkromný znalecký posudok je založený na\nskutočnostiach vedúcich k zásadným pochybnostiam. Tie sú dané už tým, aký sporný a porovnávací\nmateriál bol predložený na skúmanie. Žalobca namieta neobjektivitu samotného výberu porovnávacieho\nmateriálu predloženého žalovaným. Pochybnosti o výbere porovnávacích podpisov podčiarkuje\nnapríklad to, že žalovaný znalcovi nepredložil listinu, ktorú podpisoval v ten istý deň ako ručiteľské\nvyhlásenie a to kúpnu zmluvu zo dňa 15.3.2016 uzavretú so žalobcom, ktorú podpisoval ako konateľ\nspoločnosti C.E.G. invest spol. s r.o. Napriek tomu, že išlo o listiny podpísané v rovnaký deň, pričom\npodpis na jednej z nich je nesporne žalovaného (ako konateľa), tak žalovaný ju znalcovi nepredložil.\nVzhľadom na variabilitu predložených podpisov, znalec ani nemohol brať do úvahy všetky podpisy\npredložené mu žalovaným na porovnanie so skúmaným podpisom. Zo 16 žalovaným predložených\nukážok podpisov znalec mohol použiť len 8 ukážok, čo svedčí o účelovosti konania žalovaného pri\nvýbere porovnávaných listín. Znalec podľa posudku zároveň neporovnával sporný podpis a predložené\nukážky so súčasným podpisom žalovaného, ktorý by žalovaný podpísal priamo pred znalcom (čo je\ntiež bežná prax). Záver znaleckého posudku o pravosti alebo nepravosti sporného podpisu žalovaného\nna ručiteľskom prehlásení pritom ani nič nevypovedá. Znalec uviedol len to, že na základe žalovaným\npredložených porovnávacích podpisov a ich variabilitu nevie uviesť, že podpis žalovaného na Vyhlásení\nručiteľa podľa kúpnej zmluvy č.2016/4 zo dňa 15.3.2016 sa dá uznať za pravý. Záver na strane 16\nznaleckého posudku ako celok teda ani nepotvrdzuje tvrdenia žalovaného, ktoré v konaní uvádza.\nZnalec ani nežiadal žalobcu o poskytnutie súčinnosti a predloženie originálu Vyhlásenia ručiteľa podľa\nkúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15.3.2016 obsahujúcom skúmaný podpis, ani na predloženie prípadných\nďalších dokumentov s obsahom originálu podpisu žalovaného na znalecké skúmanie ako porovnávací\nmateriál. K znaleckému posudku predloženého žalovaným uvádza predovšetkým tieto poznámky namieta neobjektívnosť výberu porovnávacích podpisov žalovaným. Podpisy vybrané žalovaným na\nporovnávanie a poskytnuté znalcom sú z rôzneho obdobia, avšak časovo ani jeden v blízkom časovom\nrámci k dátumu 15.3.2016. Vzhľadom na variabilitu podpisov žalovaného (v časovom rámci, ktorý\nohraničujú dátumy vyhotovenia ním predložených porovnávacích podpisov) je preto pochybnosť o\nobjektivite ich výberu a z tohto pohľadu aj znaleckého posudku. Ako to už žalobca uviedol, žalovaný\nnepredložil znalcovi listinu, ktorú podpisoval v ten istý deň ako ručiteľské vyhlásenie a to kúpnu zmluvu\nzo dňa 15.3.2016 uzavretú so žalobcom, ktorú podpisoval ako konateľ spoločnosti C.E.G. invest spol.\ns r.o. Znalec konštatuje, že porovnávacie podpisy sú rôznej variability, čo odôvodňuje pochybnosti o\ntom, akým spôsobom boli vyberané. Ani o porovnávacích podpisoch sa v posudku nekonštatuje, že ich\nvyhotovila rovnaká osoba. Nie je tak vlastne isté, či žalovaným predložené podpisy sú skutočne jeho.\nŽalovaný zároveň nepredložil žiadnu listinu, kde by jeho podpis bol úradne osvedčený, hoci napr. v roku\n2019 uzatvoril darovaciu zmluvu s G.. G. E., predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu na\nnehnuteľnosti a podpis žalovaného ako darcu musel byť úradne osvedčený. Namieta spornosť obsahu\na záveru znalca.\n7. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že komunikácia so znalcom\nprebiehala priebežne teda už v čase, kedy malo byť pojednávanie vo veci, teda dňa 7.10.2021.\nŽalovaný v každom prípade nemal v úmysle zavádzať súd v otázke vypracovania znaleckého posudku,\navšak za účelom vypracovania znaleckého posudku žalovaný telefonicky kontaktoval viacerých znalcov,\n\nktorí pre pracovnú vyťaženosť odmietli vypracovať znalecký posudok. Argumentácia žalobcu, ktorou\nnamieta výsledky znaleckého posudku je účelová v snahe navodiť dojem, že žalobca zámerne\nnepredložil znalcovi listinu podľa želania žalobcu a to kúpnu zmluvu zo dňa 15.3.2016. Pri zadávaní\nznaleckého posudku znalec požiadal žalovaného o predloženie listín (porovnávajúceho materiálu)\ns jeho vlastnoručným podpisom z približne podobného obdobia ako mal byť podpísaný ručiteľský\nzáväzok. Znalecký posudok ohľadne pravosti podpisu si žalovaný dal vyhotoviť po prvý krát v živote,\nnikdy ho nepotreboval, s ohľadom na odstup času zadania znaleckého posudku a komunikáciu so\nznalcom (7.10.2021) a samotnou spornou listinou (15.3.2016) bolo pre žalovaného dosť ťažké zadovážiť\nporovnávajúce listiny, keďže ide o obdobie spred 5 rokov. Pokiaľ žalobca chcel, aby táto listina bola\nzaradená medzi porovnávajúci podpisový vzor pre znalca, mohol to uviesť žalovanému cestou jeho\nprávneho zástupcu, prípadne túto skutočnosť oznámiť žalovanému cestou Okresného súdu v Komárne.\nŽalobca ďalej uvádza, že znalec nemohol brať do úvahy všetky podpisy predložené od žalovaného na\nporovnanie so skúmaným podpisom. Zo 16 predložených ukážok, znalec mohol použiť len 8 ukážok,\nčo má svedčiť o účelovosti konania žalovaného pri výbere porovnávaných listín. S uvedeným taktiež\nnemožno súhlasiť, nakoľko tu ide opäť o snahu navodiť dojem nejakého účelového postupu žalovaného.\nŽalovaný na výzvu znalca porovnávajúce listiny znalcovi predložil, následne ich znalec v znaleckom\nposudku vyhodnotil. Napokon v znaleckom posudku sa nenachádza zmienka o tom, že by postupoval\npri výbere porovnávajúceho materiálu žalovaný účelne. Pokiaľ by išlo o nedostatočný počet priložených\nukážok podpisov, uvedené by uviedol aj samotný znalec v znaleckom posudku, čo však neuviedol.\nŽalobca v otázke jeho námietok neobjektívnosti výberu porovnávacích podpisov supluje úlohu znalca,\npretože otázku vhodnosti porovnávajúcich vzoriek ako aj ich obdobie posudzuje znalec sám. V tomto\nprípade znalcovi postačovali poskytnuté podpisové vzorky na vypracovanie znaleckého posudku.\n8. Na návrh žalobcu súd prvej inštancie do konania ustanovil znalca z odboru písmoznalectvo Mgr. Evu\nForgácsovú, ktorej úlohou bolo podať znalecký posudok, či podpis žalovaného B.. Q. E. na Vyhlásení\nručiteľa podľa kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15.3.2016 je pravý. Znalkyňa súdu doručila znalecký\nposudok dňa 4.9.2023 č. 11/2023 so záverom, kde konštatuje „Pri analýze sporných podpisov som\nnezistila stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov.\nV okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. stopy, znaky\npo mechanickom zásahu (napr. gumovanie, porušenie povrchu štruktúry papiera). Na základe tohto\nzistenia konštatujem, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej\nosoby. Sporné podpisy, ozn. SM 1, SM 2, na spornej písomnosti Vyhlásenie ručiteľa podľa kúpnej\nzmluvy č. 2016/4 zo dňa 15. 03. 2016 (ktorá bola predložená na skúmanie v dvoch vyhotoveniach), sú\nvlastnoručnými podpismi osoby B.. Q. E..“ Žalobca vo svojom vyjadrení k tomuto znaleckému posudku\nuviedol, že vzhľadom na záver znaleckého posudku, že podpis na Vyhlásení ručiteľa (na oboch jeho\noriginálnych rovnopisoch) je vlastnoručným podpisom žalovaného, ako aj na jednoznačnú výpoveď\nsvedka D. E., že žalovaný podpísal Vyhlásenie ručiteľa osobne v jeho prítomnosti a ďalšie žalobcom v\nkonaní predložené dôkazy, je nesporné, že žaloba je dôvodná a žalobca sa podanou žalobou domáha\nsvojho oprávneného nároku voči žalovanému.\n9. Žalovaný namietal nedôveryhodnosť a spornosť samotných predložených porovnávacích materiálov\nna skúmanie. Pri skúmaní sporných podpisov znalkyňa vychádzala z porovnávacích dokumentov (faktúr,\ndohôd a ďalšie), ktoré však boli predložené výlučne žalobcom, čo vzbudzuje dôvodné podozrenie o\nich dôveryhodnosti, pravdivosti a pravosti a to o to viac, že žalobca má na výsledku predmetného\nznaleckého skúmania právny záujem, nakoľko od jeho výsledkov závisí (ne)úspešnosť jeho žaloby.\nŽalobca za účelom znaleckého skúmania predložil okrem spornej listiny (v dvoch vyhotoveniach) aj\nrôzne dokumenty, ktoré podľa jeho vyjadrenia majú pochádzať z existencie záväzkového vzťahu medzi\nžalobcom a žalovaným. Nakoľko sa však jedná o listiny z rôznych časových období a to listiny, ktoré majú\npochádzať z roku 2014, 2015, 2016, žalovaný už s ohľadom na uplynuté dlhšie časové obdobie nevie\nposúdiť, či sa skutočne jedná o dokumenty, ktoré by mali pochádzať z obchodného vzťahu strán sporu.\nNaviac, podpisy žalovaného na týchto porovnávacích dokumentoch neboli ani predmetom znaleckého\nskúmania, t. j. či podpisy na nich sú pravým podpisom žalovaného, teda nie je možné bez ďalšieho\nkonštatovať, že sa jedná o nesporne pravé ukážky podpisov žalovaného. Okrem pochybnosti o ich\ndôveryhodnosti, aj v prípade, ak by tieto boli pravdivé, tak pochopiteľne účelom žalobcu ako strany\nsporu bolo predložiť taký porovnávací materiál, aby sa čo najviac podobal podpisu na spornej listine, čo\npotvrdzuje aj fakt, že sám žalobca má na výsledku tohto dokazovania právny záujem. S poukazom na\nuvedené, znalkyňa pri skúmaní podpisov vychádzala iba z materiálu predloženého žalobcom vo vzťahu,\nktorým žalovaný namieta ich nedôveryhodnosť ako aj nepravdivosť a nepravosť. Súd prvej inštancie\n\npredložil znalkyni iba originál spornej písomnosti a skúšky podpisov, ktoré boli vyhotovené žalovaným\nza týmto účelom na súde až počas prebiehajúceho súdneho konania a to dňa 5.5.2023, pričom sporná\nlistina pochádza ešte z roku 2016, čo znamená, že znalkyňa porovnávala skúšky podpisov predložených\nsúdom a podpis na spornej listine, ktoré sú nielenže z rôznych časových období, ale naviac súdom\npredložený porovnávací materiál časovo nie je absolútne blízky obdobiu vyhotovenia spornej listiny. S\npoukazom na viaceré pochybnosti vypracovaného znaleckého posudku, týmto žalovaný poukazuje na\nnim predložený súkromný znalecký posudok, ktorý považuje za objektívny a správny, v ktorom znalec\nMgr. Miroslav Koutný na základe vykonaného skúmania konštatuje, že podpis na spornej listine nie\nje možné uznať za pravý podpis žalovaného, pričom znalec vychádzal z relevantných porovnávacích\nmateriálov, ktoré mu naviac boli predložené v dostatočnom rozsahu, čo znalec sám skonštatoval aj v\nznaleckom posudku. Vzhľadom na skutočnosť, že znalci na základe skúmania tej istej spornej listiny\ndospeli k rozdielnym záverom, ktoré sú v zrejmom rozpore, a ktoré sú pre posúdenie predmetu sporu\nrelevantným, žalovaný navrhuje, aby súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znaleckým\nústavom. Vykonanie dokazovania znaleckým ústavom žalovaný navrhuje aj pre prípad, že by súd nemal\nna základe doterajšieho znaleckého dokazovania za preukázanú skutočnosť, že podpis na spornej listine\nnie je pravým podpisom žalovaného.\n10. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 34, § 37 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka (ďalej len „OZ“), § 261 ods. 1, § 303, § 304 ods. 1 a ods. 2, § 306 ods. 1 a § 409 ods.\n1 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a uviedol, že výsledkom vykonaného\ndokazovania mal za preukázané, že nárok žalobcu voči žalovanému titulom splnenia dlhu ručiteľom\nje dôvodný. V prvom rade súd poukazuje na to, že hlavným záväzkom, ktorému sa zaviazal ručiteľ\nplniť, ak neplní dlžník je kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a kupujúcim. O tomto nároku bolo\nprávoplatne rozhodnuté v súdnom konaní a to na základe uznania dlhu dlžníkom. Z vyššie uvedeného\nvyplýva, že splatná pohľadávka žalobcu je vo výške 42.721,30 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od\n1.7.2017 do zaplatenia a to proti kupujúcemu a jeho ručiteľovi, v tomto konaní proti žalovanému. Žalobca\nkupujúceho ale aj ručiteľa vyzval výzvou zo dňa 10.7.2017 na zaplatenie dlhu, ktorá výzva bola obom\ndoručená dňa 17.7.2017. Žalobca predložil aj kúpnu zmluvu č. 2014/9 zo dňa 11.3.2014, ako i ručiteľské\nvyhlásenie ku kúpnej zmluve č. 2014/9 zo dňa 11.3.2014, obdobne ako pri kúpnej zmluve č. 2016/4\nzo dňa 15.3.2016 a ručiteľskému vyhláseniu k predmetnej zmluvy tiež zo dňa 15.3.2016. Predmetný\nzáver súdu o tom, že žalovaný podpísal ručiteľské vyhlásenie potvrdzuje aj fakt, že žalovaný v podanom\nodpore proti platobnému rozkazu ani nespomínal, že by nebol podpísal ručiteľské vyhlásenie, namietal\niba nezrovnalosť v otázke nedoplatku titulom kúpnej ceny. Platnosť právneho úkonu - ručiteľského\nvyhlásenia potvrdila i znalkyňa z odboru písmoznalectvo, ktorá ustálila záver, že podpis na uvedenom\nprávnom úkone je podpis osoby žalovaného. Poukazujúc na vyššie uvedené súd prvej inštancie návrhu\nžalobcu vyhovel.\n11. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný na pojednávaní dňa\n18.1.2023 predniesol dôkazný návrh a to, že žalovaný ručiteľské vyhlásenie tvoriace právny základ\nžaloby, nikdy nepodpísal. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhol výsluch svedkov: I. Č., G.F. R. L.\na manželky žalovaného pani E.. Uvedené osoby pracovali pre dlžníka (C.E.G. následne Maleus s.r.o.)\na boli oboznámené s činnosťou spoločnosti, osobne poznajú obchodného zástupcu žalobcu, takže by\nvedeli podať zásadnú informáciu týkajúcu sa ručiteľského vyhlásenia žalovaného. Pri tomto dôkaznom\nnávrhu súd v prvom rade poukazuje na zásadu sudcovskej koncentrácie konania § 153 CSP. Vo veci\nboli vypočutí svedkovia na okolnosti podpísania ručiteľského vyhlásenia na pojednávaní dňa 17.6.2021.\nOd uvedeného obdobia zo strany žalovaného dôkazný návrh a to výsluch svedkov prednesený nebol, až\nna pojednávaní dňa 18.1.2024. Nakoľko aj žalobca namietal oneskorené uplatnenie dôkazného návrhu\na v rámci sudcovskej koncentrácie súd na predmetný dôkazný návrh neprihliadol. V neposlednom rade\nsúd poukazuje na to, že k okolnostiam podpisu ručiteľského vyhlásenia boli vypočutí svedkovia. K\nvznesenej námietke premlčania nároku žalobcu vzhľadom ku skutočnostiam, že pripustením zmeny\nžalobného nároku žalobcu sa stal vykonateľným návrh žalobcu, ktorý pred tým vykonateľný nebol a\nvzhľadom k obdobiu vzniku záväzku do dňa podania zmeny petitu uplynula premlčacia doba. Súd\nprvej inštancie poznamenal, že síce bol návrh žalobcu na zmenu petitu, ktorý aj pripustil, avšak jeho\nobsah sa netýkal uplatneného nároku voči žalovanému, ale sa týkal riešenia otázky spoločného záväzku\ndlžníka a ručiteľa vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok voči dlžníkovi sa stal právoplatný a žalobcov\nnávrh riešil obmedzenie plnenia dlhu ručiteľom do výšky plnenia dlžníkom. Takéto vymedzenie zmeny\nnávrhu neznamená zmenu, ktorá by bola novým návrhom, nakoľko vychádza z rovnakého skutkového\nvymedzenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe uznania je procesným rozhodnutím vo veci,\n\nnezakladá vznik nového inštitútu, preto ani podľa Občianskeho zákonníka by sa nevyžadovala opätovná\nvýzva na plnenie, čo Obchodný zákonník ani nevyžaduje. Ďalším dôkazným návrhom žalovaného bolo\nvykonať výsluch - konfrontáciu oboch znalcov a to na zdôvodnenie postupu pri vykonávaní znaleckého\núkonu a záverov. Poukazujúc na rozpory v záveroch znaleckých posudkov súd prvej inštancie podrobil\nhodnoteniu predmetných znaleckých posudkov vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky 1Mobdo V 11/2008, v ktorom sa Najvyšší súd vyjadril k vyhodnocovaniu znaleckého posudku\nako dôkazu. Pri skúmaní znaleckého posudku znalca Mgr. Miroslava Koutného súd prvej inštancie\npoznamenáva, že predmetný posudok dal vypracovať žalovaný a práve žalovaný predkladal znalcovi\npodklady, z ktorých znalec vychádzal. Sporný a porovnávací materiál bol predložený na skúmanie.\nTo konštatuje aj znalec. Pochybnosti o výbere porovnávacích podpisov podčiarkuje napríklad to, že\nžalovaný znalcovi nepredložil listinu, ktorú podpisoval v ten istý deň ako ručiteľské vyhlásenie a to kúpnu\nzmluvu zo dňa 15.3.2016 uzavretú so žalobcom, ktorú podpisoval ako konateľ spoločnosti C.E.G. invest\nspol. s r.o. Napriek tomu, že išlo o listiny podpísané v rovnaký deň, pričom podpis na jednej z nich je\nnesporne žalovaného (ako konateľa), tak žalovaný ju znalcovi nepredložil. Znalec nemal k dispozícií\nani originál podpísané ručiteľské vyhlásenie žalovaného, t.j. právneho úkonu, ktorého pravosť podpisu\nskúmal. Znalec podľa posudku zároveň neporovnával sporný podpis a predložené ukážky so súčasným\npodpisom žalovaného, ktorý by žalovaný podpísal priamo pred znalcom (čo je tiež bežná prax). V\nzávere znaleckého posudku o pravosti alebo nepravosti sporného podpisu žalovaného na ručiteľskom\nprehlásení znalec uviedol len to, že na základe žalovaným predložených porovnávacích podpisov a ich\nvariabilitu nevie uviesť, že podpis žalovaného na Vyhlásení ručiteľa podľa kúpnej zmluvy č. 2016/4 zo\ndňa 15.3.2016 sa dá uznať za pravý. Žalovaný zároveň nepredložil žiadnu listinu, kde by jeho podpis bol\núradne osvedčený. Súd prvej inštancie súhlasne so žalobcom poukazuje na spornosť obsahu a záveru\nznalca. Pri skúmaní znaleckého posudku znalca Mgr. Evy Forgáčovej súd prvej inštancie poznamenáva,\nže znalkyňa pri zabezpečovaní podkladov na skúmanie pravosti podpisu žalovaného spolupracovala\nso stranami konania. Poukazujúc na závery znalcov, kde znalec Mgr. Miroslav Koutný konštatoval, že\n„Vzhľadom na predloženú kópiu spornej písomnosti, zvýšenú variabilitu predložených porovnávacích\npodpisov osoby B.. Q. E. a zistené rozdielne znaky nie je možné podpis na Vyhlásení zo dňa 15.3.2016\nuznať za pravý podpis osoby B.. Q. E.“, naproti tomu znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová konštatovala, že\nsporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Poukazujúc na vyššie\nuvedené súd prvej inštancie dôkazný návrh žalovaného na výsluch oboch znalcov na popísanie postupu\na priebehu znaleckého skúmania zamietol, nakoľko vyššie uvedené vyplývalo z ich podaného posudku.\n12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP tak, že v\npredmetnom prípade súd prvej inštancie žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho\núspech v konaní.\n13. Proti napadnutému rozsudku, v celom rozsahu, podal žalovaný odvolanie, ktoré odôvodňuje podľa\n§ 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) CSP a žiada, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil a rozhodol, že žalobu zamieta a aby žalobca\nnahradil žalovanému trovy konania v celom rozsahu, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vo veci\nsám rozhodol tak, že žalobu zamietne. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že záver súdu prvej\ninštancie o tom, že podpis na ručiteľskom vyhlásení žalovaného zo dňa 15.3.2016 je jeho vlastnoručným\npodpisom, považuje za rozporné s vykonaným dokazovaním a najmä listinnými dôkazmi, ktoré predložil\nv konaní a s tým, čo namietal počas celého konania. Žalovaný opätovne poukázal na svoje námietky,\nktoré vzniesol v konaní pred súdom prvej inštancie proti znaleckému posudku č. 11/2023 vypracovaného\nznalcom Mgr. Evu Forgácsovou a uviedol, že nie je zrejmé, z akého dôvodu posúdil súd prvej inštancie\ntakto nedostatočný a zjavne nesprávny tento znalecký posudok za rozhodujúci dôkaz a žalovaným\npredložený posudok prakticky nebral do úvahy. Žalovaný zopakoval svoju argumentáciu a námietky,\nktoré mal proti vyššie uvedenému znaleckému posudku a dodal, že súd prvej inštancie neposudzoval\nznalecký posudok komplexne, nevyhodnotil priebeh samotného znaleckého skúmania a ani použité\nmetódy a východiská znalca, ale len prevzal argumentáciu žalobcu a preto je zrejmé, že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne\nprávne posúdil, pričom toto sa vzťahuje aj na posúdenie samotného ručiteľského záväzku, čo bolo tiež\nnosnou námietkou žalovaného. Súd prvej inštancie sa nezaoberal, akým spôsobom bol vymedzený\nzáväzok, za ktorý mal žalovaný ručiť a z akého dôvodu tento považoval za dostatočne určitý. Žalovaný\nje názoru, že ručenie bolo neplatné pre jeho neurčitosť, pričom namieta aj nesprávne právne posúdenie\nvo vzťahu k absencii predchádzajúcej výzvy ručiteľovi pred uplatnením nároku na súde podľa § 306\nods. 1 ObZ. Žalovaný ďalej uviedol, že dostatočným spôsobom preukázal, že podpis na spornej listine\n\nnebol jeho, tak súd prvej inštancie sledoval len líniu argumentov žalobcu, pričom rovnakým spôsobom\npristupoval aj k samotnému dokazovaniu, keď vypočul len svedkov na strane žalobcu a napriek riadnemu\nnávrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov I. Č.O., G. R. L. a manželky žalovaného, súd\ntento dôkaz odmietol vykonať. Zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania vzhľadom na sudcovskú\nkoncentráciu konania považuje za nezákonné, pretože sa spoliehal na to, že ním predložený znalecký\nposudok č. 14/2021 znalca Mgr. Miroslava Koutného bude pre súd dostatočným dôkazom o nepodpísaní\nručiteľského záväzku, pričom neskôr v konaní prebehlo iné znalecké dokazovanie a je teda zrejmé,\nže návrhy na výsluchy osôb nemohol žalovaný účelne predložiť a navrhnúť skorej. Žalovaný tiež\npoukázal na to, že súd prvej inštancie vypočul svedkov, ktorí sú zamestnanci žalobcu a takýto postup\nsa žalovanému javí ako jednostranný v prospech žalobcu a teda bola narušená rovnosť zbraní\núčastníkov konania. Žalovaný je takisto názoru, že súd prvej inštancie mal pristúpiť k nariadeniu\nznaleckého dokazovania znaleckým ústavom podľa § 207 ods. 3 CSP a tiež mal vykonať dôkaz, ktorý\nnavrhoval a to výsluch - konfrontáciu oboch znalcov. Postup súdu prvej inštancie sa preto javí ako\nnepredvídateľný a prekvapivý a preto existujú dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. e) CSP.\nSúd prvej inštancie nedostatočne a neurčito odôvodnil v napadnutom rozsudku určitosť resp. neurčitosť\nručiteľského vyhlásenia, neakceptovanie znaleckého posudku znalca Mgr. Miroslava Koutného a taktiež\nsa nezaoberal vyslovene konkrétnymi argumentami, ktoré v tejto súvislosti žalovaný uviedol, čím súd\nvec nesprávne právne posúdil a boli preto naplnené dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) CSP\na bolo mu porušené právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napadnutý rozsudok tak nespĺňa parametre\nvyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP, lebo nedáva žalovanému odpoveď na jeho argumenty, ktorými sa bránil\nv písomných vyjadreniach a vo svojich prednesoch na pojednávaní.\n14. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 12.4.2024, v ktorom uviedol, že v\nsúvislosti s procesnou obranou žalovaného spočívajúcou v tvrdení, že vyhlásenie ručiteľa zo dňa\n15.3.2016 nepodpísal je dôležité uviesť, že táto bola v celom rozsahu vyvrátená ako nedôvodná, a to\n(nielen) znaleckým posudkom znalkyne Mgr. Evy Forgáčovej číslo 11/2023 zo dňa 28.8.2023, ale aj\nvýpoveďami svedkov D. E. a G.. G. M.. Vykonané dôkazy v logickej nadväznosti potvrdzujú existenciu\nzáväzku žalovaného. Tvrdenia žalovaného nepotvrdzuje ani súkromný znalecký posudok Mgr. Miroslava\nKoutného predložený žalovaným, ktorý nemá žiadnu dôkaznú relevanciu k skúmanému podpisu, čo z\njeho obsahu výslovne vyplynulo. Žalobca je názoru, že v prvom rade, žalovaný pravosť svojho podpisu\nna vyhlásení ručiteľa nespochybňoval od začiatku, lebo v podanom odpore to vôbec nenamietal. Začal\ntak robiť až následne v decembri 2018, v priebehu konania. Takýto procesný postup v konaní je preto sám\no sebe nevierohodný a aj nedôvodný, a túto nedôvodnosť potvrdili viaceré dôkazy vykonané v konaní.\nExistencia záväzku uvedenej spoločnosti bola preukázaná nielen faktúrami, ale povinnosť zaplatiť sumu\n42.721,30 Eur s príslušenstvom je právoplatne judikovaná rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa\n25.4.2019, č. k. 5Cb/149/2018 - 219. Tvrdenia žalovaného ohľadne podpisu na ručiteľskom vyhlásení\nsú zamerané na spochybňovanie záverov znaleckého skúmania. Žalovaný ale vôbec nespochybňuje\nzákladný fakt, a to že svedok D. E. prítomný pri podpise vyhlásenia ručiteľa žalovaným potvrdil, že\nžalovaný pred ním osobne ručiteľské vyhlásenie podpísal. Žalobca ďalej poukázal na znalecký posudok\nč. 14/2021 vypracovaný Mgr. Miroslavom Koutným a dodal, že vzhľadom na závery znalkyne Mgr.\nEvy Forgácsovej je aktuálne v konaní už preukázané, prečo takto žalovaný nekonal - a tým je fakt,\nže všetky listiny vrátane ručiteľského vyhlásenia podpísal sám a vlastnoručne. Z vlastnej procesnej\npasivity a nepredloženia listín podľa výzvy znalkyne preto logicky nemôže teraz vyvodzovať nejaké\nspochybňovanie znaleckého posudku. Žalobca dodal, že zamietnutie návrhu žalovaného na výsluch\noboch znalcov na popísanie postupu a priebehu znaleckého skúmania považuje za správny, nakoľko ako\nsprávne skonštatoval súd prvej inštancie, uvedené vyplývalo z ich podaného posudku. Žalovaný ďalej v\nodvolaní spochybňuje záver súdu prvej inštancie, týkajúci sa posúdenia určitosti záväzku vo vyhlásení\nručiteľa. Žalobca preto popiera tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní o tom, že by zabezpečený\nzáväzok mal byť vymedzený len ako „nezaplatených faktúr.“ V ručiteľskom vyhlásení je jednoznačne\nuvedené, že ručením sa zabezpečujú záväzky kupujúceho, ktoré vzniknú na základe kúpnej zmluvy\n(označenej na prvej strane ručiteľského vyhlásenia). K časti odvolania žalovaného týkajúcej sa údajnej\nabsencie doručenia výzvy ručiteľovi poukazuje žalobca na to, že z obsahu spisu vyplýva, že tak dlžník\nako aj ručiteľ boli vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy, a až následne bol podaný návrh na zaplatenie\nistiny v konaní 5Cb/149/2018. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že žalovaný považuje\nzamietnutie návrhu na výsluch svedkov I. Č., G. R. L. a manželky žalovaného na základe sudcovskej\nkoncentrácie konania za nezákonné, žalobca naopak považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za\nsprávne, pretože žalovaný mal možnosť a procesnú povinnosť navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho\n\ntvrdenia, že vyhlásenie ručiteľa nepodpísal a to v čase, keď začal v konaní pravosť svojho podpisu\nnamietať. Vykonaným dokazovaním bola celá procesná obrana žalovaného popretá ako nedôvodná.\nVzhľadom na uvedené žalobca považuje rozhodnutie súdu za vecne správne a navrhuje, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a tiež, aby priznal žalobcovi\nnárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v rozsahu 100%, aj za podanie tohto\nvyjadrenia k odvolaniu žalovaného.\n15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1\nCSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín\nverejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením\ndňa 12.1.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného dospel\nodvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny.\n16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu voči žalovanému titulom\nručenia. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď dospel k záveru, že hlavným záväzkom, ku ktorému\nsa viaže ručiteľské vyhlásenie, je kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a kupujúcim, o ktorom\nnároku bolo právoplatne rozhodnuté v súdnom konaní a to na základe uznania dlhu dlžníkom. Žalobca\nteda disponuje splatnou pohľadávkou vo výške 42.721,30 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania od\n1.7.2017 do zaplatenia a to proti kupujúcemu ako aj jeho ručiteľovi (v tomto konaní žalovanému). Súd\nprvej inštancie zistil, že žalobca kupujúceho a ručiteľa vyzval výzvou zo dňa 10.7.2017 na zaplatenie\ndlhu, ktorá výzva bola obom doručená dňa 17.7.2017. Spolupráca medzi žalobcom - ako predávajúcim\na kupujúcim (spoločnosť C.E.G. invest, spol. s r.o., následne Maleus s.r.o., IČO: 44 131 356, so sídlom\nKomárňanská 236/158, 947 01 Hurbanovo) prebiehala tak, že sa uzatvárala kúpna zmluva a nakoľko\nkupujúci podľa vnútorných predpisov žalobcu dostal splatnosť (nemusel zaplatiť kúpnu cenu vopred),\nbolo zakaždým potrebné osobné ručenie konateľa tej ktorej obchodnej spoločnosti. Na potvrdenie tejto\nskutočnosti predložil žalobca aj kúpnu zmluvu č. 2014/9 zo dňa 11.3.2014 ako i ručiteľské vyhlásenie\nku kúpnej zmluve č. 2014/9 zo dňa 11.3.2014, obdobne ako pri kúpnej zmluve č. 2016/4 zo dňa\n15.3.2016 a ručiteľskom vyhlásení k predmetnej zmluve tiež zo dňa 15.3.2016. Predmetný záver o\ntom, že žalovaný podpísal ručiteľské vyhlásenie potvrdzuje podľa súdu aj fakt, že žalovaný v podanom\nodpore proti platobnému rozkazu ani len nespomínal, že by nepodpísal ručiteľské vyhlásenie, namietal\niba nezrovnalosť v otázke nedoplatku titulom kúpnej ceny. Platnosť právneho úkonu - ručiteľského\nvyhlásenia potvrdila i znalkyňa z odboru písmoznalectvo, ktorá ustálila záver, že podpis na uvedenom\nprávnom úkone je podpis osoby žalovaného.\n19. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na\nzáklade vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých\ndôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený\nskutkový stav správne právne posúdil podľa § 303, § 304 ods. 1, 2 a § 306 ods. 1 Obch. zák. Súd\nprvej inštancie dal v odsekoch 22 až 25 napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na\nsporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie\nsprávnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody.\n20. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne\nposúdil, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil dôkazy. Podľa tvrdenia žalovaného v\npodanom odvolaní, počas celého konania žalovaný namietal pravosť podpisu na ručiteľskom vyhlásení\nzo dňa 15.3. 2016, okrem samotných tvrdení do konania predložil súkromný znalecký posudok č.\n14/2021 vypracovaný znalcom\nMgr. Miroslavom Koutným, na závery ktorého poukazuje a zároveň spochybňuje znalecké dokazovanie a\nzávery znaleckého posudku č. 11/2023 vypracovaného znalkyňou Mgr. Evou Forgácsovou. Odvolací súd\npredovšetkým uvádza, že žalovaný pravosť svojho podpisu na Vyhlásení ručiteľa podľa kúpnej zmluvy\n\nč. 2016/4 zo dňa 15.3. 2016 (ďalej len ručiteľské vyhlásenie) nespochybňoval od začiatku, keďže v\npodanom odpore to vôbec nenamietal a namietal iba nezrovnalosť v nedoplatku kúpnej ceny. Pravosť\npodpisu začal namietať až v priebehu konania, na čo poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho\nrozhodnutia. Už samotná táto skutočnosť svedčí o účelovej obrane žalovaného, naviac, ak procesná\nobrana žalovaného bola vyvrátená viacerými dôkazmi, predovšetkým znaleckým posudkom znalkyne\nMgr. Evy Forgáčovej a výsluchom svedkov.\n21. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo vzal za\nrozhodujúci dôkaz znalecký posudok Mgr. Evy Forgácsovej a posudok\nMgr. Miroslava Koutného prakticky nevzal do úvahy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,\nže súd prvej inštancie podrobil hodnoteniu oba znalecké posudky, pričom tento svoj postup podoprel\naj judikatúrou. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že pokiaľ ide o hodnotenie znaleckého posudku\nako dôkazu, pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v článku 15 ako aj v § 191 CSP a spravujú sa\nteóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán spolu hodnotí súd podľa svojej úvahy v\nsúlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti\nprijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd\nvšak hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie\nznaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR,\nsp. zn. 7Cdo/41/2010).\n22. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dostatočne presvedčivo odôvodnil z akého dôvodu\nvychádzal práve zo záverov znaleckého posudku Mgr. Evy Forgácsovej, keď v ods. 24 napadnutého\nrozsudku uviedol: „Poukazujúc na závery znalcov, kde znalec\nIng. Miroslav Koutný konštatoval, že vzhľadom na predloženú kópiu spornej písomnosti, zvýšenú\nvariabilitu predložených porovnávacích podpisov osoby B.. Q. E. a zistené rozdielne znaky nie je možné\npodpis na Vyhlásení zo dňa 15.3.2016 uznať za pravý podpis osoby B.. Q. E., naproti tomu znalkyňa\nMgr. Eva Forgácsová konštatovala, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu\nkonkrétnej osoby. sporné podpisy, ozn. SM 1, SM 2, na spornej písomnosti Vyhlásenie ručiteľa podľa\nkúpnej zmluvy č. 2016/4 zo dňa 15.03.2016 (ktorá bola predložená na skúmanie v dvoch vyhotoveniach),\nsú vlastnoručnými podpismi osoby B.. Q. E., súd za väčšiu dôkaznú silu považoval práve znalecký\nposudok znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej.“ Tento svoj záver súd prvej inštancie podrobne zdôvodnil v ods.\n23 a 24 napadnutého rozsudku a odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia. Odvolací súd\nzdôrazňuje, že súd prvej inštancie zrozumiteľne zdôvodnil, prečo pokladá za presvedčivejší znalecký\nposudok Mgr. Evy Forgácsovej a z akého dôvodu nepokladá závery súkromného znaleckého posudku\nza nejednoznačné. Bol to pritom žalovaný, kto nepredložil znalcovi Mgr. Miroslavovi Koutnému originál\nkúpnej zmluvy zo dňa 15.3.2016, ktorá obsahuje vlastnoručný podpis konateľa žalovaného, predložil\n16 podpisov z rozličných časových období (ani jeden zo sporného obdobia) a znalec použil iba 8.\nVyhodnotením záverov znaleckých posudkov z hľadiska ich presvedčivosti a objektivity odvolací súd\nkonštatuje správny záver súdu prvej inštancie o väčšej dôkaznej sile znaleckého posudku Mgr. Evy\nForgácsovej.\n23. Odvolací súd taktiež zdôrazňuje, že zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (§\n191 ods. 1 CSP), ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že\nzáver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch je vecou jeho logického myšlienkového postupu a\nvnútorného presvedčenia. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení\ndôkazov. Podľa súdnej judikatúry hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky,\nmusí vychádzať zo zisteného skutkového stavu a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe.\nVýsledky hodnotenia dôkazov musia byť súčasťou odôvodnenia rozsudku, keďže z ust. § 220 ods. 2\nCSP vyplýva súdu povinnosť v odôvodnení rozsudku (okrem iného) stručne, jasne a výstižne vysvetliť,\nktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami\nsa pri hodnotení dôkazov riadil.\n24. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s uvedenou zásadou, keďže\nnárok nebol preukázaný jedine znaleckým dokazovaním, ale aj v spojitosti s ďalšími dôkazmi a to\npredovšetkým výsluchom svedka D. E.. Výsluchom toho svedka bolo preukázané, že bol prítomný pri\npodpise ručiteľského vyhlásenia žalovaným, pričom túto skutočnosť žalovaný nespochybnil.\n\n25. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalovaného, ktorou spochybňuje právne\nposúdenie vo vzťahu k samotnému ručiteľskému záväzku. Podľa žalovaného neurčité označenie\n„nezaplatených faktúr“ nemožno považovať za záväzok a to ani do budúcna. Odvolací súd konštatuje,\nže súd prvej inštancie sa v ods. 23 napadnutého rozsudku správne vysporiadal aj s touto argumentáciou\nžalovaného, keď uviedol, že ručiteľské vyhlásenie je upravené v § 303 a nasl. Obchodného zákonníka,\npričom Obchodný zákonník pri uplatnení nároku veriteľa voči ručiteľovi nevyžaduje osobitnú výzvu, ale\niba výzvu dlžníkovi, čo v predmetnom prípade splnené zo strany žalobcu bolo. Obchodný zákonník, na\nrozdiel od Občianskeho zákonníka umožňuje vykonať ručiteľské vyhlásenie na zabezpečenie záväzkov,\nktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky (§ 304 ods. 2 Obchodného\nzákonníka), čo v predmetnom prípade záležalo od platobnej disciplíny dlžníka. Pokiaľ ide o obsah\nručiteľského vyhlásenia a jeho určitosti, podľa odvolacieho súdu je jednoznačne špecifikovaný záväzok,\nktorý má dlžník resp. ručiteľ splniť a to pohľadávky predávajúceho (žalobcu) voči kupujúcemu (C.E.G.\ninvest, spol. s r.o.) z titulu nezaplatených faktúr, ktoré vzniknú na základe Kúpnej zmluvy č. 2016/4\nzo dňa 15.3. 2016, ktorá zároveň tvorila neoddeliteľnú súčasť ručiteľského vyhlásenia a jej obsah bol\nžalovanému ako ručiteľovi známy. Je nesporné, že ide o záväzky na zaplatenie kúpnej ceny, ktoré\nmali vznikať v budúcnosti na základe uvedenej kúpnej zmluvy podľa jednotlivých objednávok tovaru zo\nstrany dlžníka, pričom kúpna cena bola v súlade so zmluvou dlžníkovi vyúčtovaná jednotlivými faktúrami.\nKeďže išlo o budúce záväzky, nebolo možné uviesť konkrétnu výšku záväzku dlžníka, pretože sa v čase\nmenila podľa toho ako záväzky z titulu kúpnej zmluvy vznikali a následne zanikali splnením (úplne alebo\nčiastočne).\n26. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne uplatnil\nsudcovskú koncentráciu, ak zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, ktorých\nnavrhol žalovaný. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť\nprostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle\n§ 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana\nmohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na\nprostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie\nďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite\nveci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky. Zákonodarca tak ponechal\nsúdu pomerne široký priestor na posúdenie včasnosti uplatnených prostriedkov. „Účelom sudcovskej\nkoncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak\nšpekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové\nskutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom\nštádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a\nzabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, č. k. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019). Podľa odvolacieho súdu uplatnil súd prvej\ninštancie sudcovskú koncentráciu správne, čo odôvodnil v ods. 23 napadnutého rozsudku. Žalovaný mal\nv priebehu konania dostatok času, aby navrhol výsluch svedkov a ak tak urobil až na pojednávaní dňa\n18.1.2024, súd správne na tento prostriedok procesnej obrany neprihliadol. Žalovaný neuviedol žiadne\ntaké argumenty, ktoré by odôvodňovali návrh na vykonanie predmetných dôkazov, až na pojednávaní,\npreto možno konštatovať, že žalovaný ich neuplatnil včas. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd\nnevykonal konfrontáciu znalcov, odvolací súd je toho názoru, že takéto dokazovanie by bolo nadbytočné\nvzhľadom na vyhodnotenie oboch znaleckých posudkov. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie\npodrobne zdôvodnil, prečo pri porovnaní oboch znaleckých posudkov za presvedčivejší považoval\nznalecký posudok Mgr. Evy Forgácsovej.\n27. Odvolací súd záverom uvádza, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že rozsudok súdu prvej\ninštancie nie je riadne odôvodnený. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III.\nÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).\n\n28. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol\nrozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci,\nvýsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový\nstav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za\nnepresvedčivý, keďže súd reagoval na nosnú argumentáciu žalovaného a vysporiadal sa s ňou. Ako\nvyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov\n(IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda\naby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).\n29. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa\n§ 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správne potvrdil.\n30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania\npodľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cb/98/2019", "guid": "e96c471f-ffd8-434e-97f7-87a0f2b07003:9c6041d9-329c-46c6-afbb-859e4d25320f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "32f14c56-3fd4-40d9-bf59-f21548492e62:4ceb31d9-ff24-4032-bf5a-c7b469a19db9", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cb/149/2018", "nazov": "Rozsudok pre uznanie Okresného súdu Komárno sp. zn. 5Cb/149/2018 z 25. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2019-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/32f14c56-3fd4-40d9-bf59-f21548492e62:4ceb31d9-ff24-4032-bf5a-c7b469a19db9"}], "citovane_v": []}