{"guid": "3fb585a0-fd45-4c90-9d3a-081dceec0116:c0b486fc-b23f-4e57-8411-972f63dec159", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6119217575.2", "spisova_znacka": "14Co/28/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/28/2025 z 19. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. mája 2026, sp. zn. 14Co/28/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6119217575.2", "identifikacne_cislo": "6119217575", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2026-05-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0b486fc-b23f-4e57-8411-972f63dec159", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6119217575.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6119217575.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6119217575.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/28/2025\n6119217575\n19. 05. 2026\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2026:6119217575.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia\nsenátu JUDr. Natália Kolláriková a Mgr. Zuzana Gašpírová, v spore žalobcu: U. U., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom I. XXXX/XX, XXX XX S., proti žalovanému: R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX S.,\nzastúpenému: W.. Y. N., advokátka, so sídlom I. XX, XXX XX S., o zaplatenie 7.350 Eur s príslušenstvom,\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B5-42C/19/2019-203 zo dňa 8.\noktóbra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B5-42C/19/2019-203 zo dňa 8.\noktóbra 2024 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom zo dňa 08.10.2024, č.k. B5-42C/19/2019-203 uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 42,47 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok\nI.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). V časti o zaplatenie sumy 350,- Eur súd prvej inštancie\nkonanie zastavil (výrok III.). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 90,50 %, o\nvýške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok IV.).\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného\nzaplatenia žalovanej istiny vo výške 7.350,- Eur spolu s úrokom z omeškania\nz dlžnej\nsumy vo výške 5 % ročne od 11.04.2017 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa\n04.04.2017 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal žalovanému finančné\nprostriedky vo výške 10.000,- Eur v hotovosti. Žalovaný sa predmetnou zmluvou zaviazal, že žalobcovi\npredmetné finančné prostriedky v celku vráti najneskôr do 10.04.2017; časť svojho dlhu vo výške 2.650,Eur žalovaný zaplatil a následne svoj dlh prestal splácať.\n3. Žalovaný uviedol, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie pôžičky, ktorá však nebola riadne\nposkytnutá. Žalovaný uznal dlh čiastočne, a to vo výške doposiaľ ním nesplatených 350,- Eur z celkovej\nskutočne požičanej sumy pred podpisom zmluvy, a to vo výške 3.000,- Eur. Zároveň dodal, že žalobca\nkontaktoval aj jeho otca v úmysle nechať si od neho vyplatiť kompletný dlh, pričom mu zámerne\nnepovedal o tom, že mu poskytol len 3.000,- Eur. V zmluve podpísanej u notára zo dňa 04.04.2017\nsa v predmete zmluvy v bode 1 uvádza: „Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ poskytne dlžníkovi\nku dňu podpisu tejto zmluvy bezúročnú pôžičku v sume 10.000 Eur“. Nakoľko však z uvedeného po\npodpise zmluvy v skutočnosti zvyšok 7.000,- Eur nedostal, nemôže teda žalobca disponovať žiadnym\nrelevantným dokladom o uskutočnení tejto transakcie, ktorá okrem Zmluvy o pôžičke podpísanej u notára\n\nmá logicky nadväzne obsahovať aj ďalšie úkony, ako napríklad vyplatenie pôžičky pred notárom alebo\nvypísanie príjmového dokladu, či uskutočnenie bankového prevodu na účet dlžníka. Žalobca od neho\nneoprávnene požaduje zaplatiť 7.000,- Eur. Zmluvu podpisoval v dobrej viere, a to na základe vopred\nposkytnutých 3.000,- Eur pred jej podpisom s tým, že mu bude po podpise poskytnutý aj zvyšok zo sumy\nuvedenej v Zmluve o pôžičke. Vzhľadom na to, že žalobca mal pravdepodobne v úmysle od začiatku\nneposkytnúť zvyšnú časť dohodnutej sumy, netrval teda ani na príjmovom doklade na týchto 3.000,- Eur,\nktoré mali byť buď na samostatnom príjmovom doklade alebo súhrnne uvedené na doklade\no\npríjme kompletnej pôžičky. Zrejme tak konal v úmysle, aby neskôr v takomto prípade mohol odôvodnene\napelovať na súd o uznanie celého dlhu, čo urobil.\n4. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný obdržal vopred dohodnutú sumu, ktorá mu\nbola odovzdaná v hotovosti pred podpisom zmluvy, na základe čoho aj podpísal predmetnú zmluvu.\nOdôvodnenie žalovaného je len pokus o zbavenie sa zodpovednosti svojich finančných záväzkov voči\nnemu, a to účelovými klamstvami, ktoré tvrdí. Svoje tvrdenie môže dokázať už len samotnou existenciou\nnotársky overenej zmluvy, ktorá predstavuje najvyššiu možnú formu právnej záväznosti. Taktiež žalovaný\ntvrdí, že obdržal len 3.000,- Eur. V prvom rade, je nelogické, prečo potom podpisoval zmluvu, ktorá by\nbola navýšená o 333% oproti tomu, čo žalovaný ako tvrdí, že od neho obdržal. V druhom rade, ak by\npristúpil na jeho tvrdenia, ako je možné, že si nenárokoval po právnej stránke zvyšných 7.000,- Eur, o\nktorých tvrdí, že ich doteraz nedostal. V neposlednom rade poukázal na fakt, že prvé vyjadrenie, ktorým\npopiera existenciu dlhu, podal až po podaní návrhu na platobný rozkaz. Po splatnosti pôžičky podľa\ndohody v zmluve neobdržal od žalovaného žiadnu čiastku splatného dlhu. Vyhýbal sa zodpovednosti a\nakejkoľvek snahe o splnenie svojich záväzkov. Vtedy sa o celú vec začal zaujímať otec žalovaného pán\nY. ktorý aby zabránil žalobe, ústne prevzal na seba dlh žalovaného, a teda aj splatenie dlhu. Zo začiatku\nod neho dostával sľuby ako „všetko to bude splatené do mesiaca, ešte týždeň vydrž“ a pod. Po pár\nmesiacoch podobných tvrdení, keď mu už začala dochádzať trpezlivosť a opäť spomenul, že celú vec\nbude riešiť súdne, tak pán Y. A. uznal, že mu dlh naraz nikdy nesplatí a poprosil o možnosť splácania,\nkde sám navrhol sumu 500,- Eur mesačne. Túto ústnu dohodu taktiež nedodržal a za obdobie skoro 2\nrokov splatil len čiastku 2.650,- Eur. Na základe tejto sumy 2.650,- Eur vznikla aj použitá lož zo strany\nžalovaného, keďže vedia, že dlh je nepopierateľný a len hľadajú možnosť, ako sa ho zbaviť. Skoro 2\nroky sa snažil o rozumnú dohodu a trpezlivo čakal na svoje peniaze.\n5. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach, opätovne poprel skutočnosť, že dostal od žalobcu 10.000,- Eur\na uvádzal, že na základe dohody uzatvorenej medzi žalobcom a ním došlo k poskytnutiu peňazí len vo\nvýške 3.000,- Eur. Ešte predtým ho žalobca upovedomil, že bude chcieť spísať o tejto pôžičke notársky\nzápis, s ktorým on súhlasil. Dňa 04.04.2017 sa stretli vonku s pánom U. pred úradom notára. Na tomto\nstretnutí bola s ním aj jeho sestra T. Ešte pred podpisom zmluvy dostal od žalobcu 3.000,- Eur do rúk\ns tým, že teraz idú podpísať notárske overenie. Zmluvu o pôžičke dovtedy nečítal a jej obsah dostal\nk nahliadnutiu až pri podpise u notára. Už vtedy namietal, že v zmluve je uvedená iná suma ako sa\ndohodli, na to mu žalobca povedal, že zvyšné peniaze dostane po podpise zmluvy; konkrétne sa malo\njednať o 7.000,- Eur. Bolo mu to divné, ale nakoniec si povedal, že aj tak tých 7.000,- Eur neminie a\njednoducho ich vráti do 10.04.2017, tak ako je uvedené v zmluve, avšak po podpise zmluvy o pôžičke sa\nso žalobcom viac nestretol. Žiadne ďalšie peniaze od žalobcu už nedostal, iba 3.000,- Eur. Nedostal od\nneho na podpis ani žiadny príjmový alebo výdavkový doklad. Dovolí si tvrdiť, že zo strany žalobcu išlo\no pokus, alebo dokonca premyslený podvod, ktorý na ňom vykonal, nakoľko cítil, že je v tiesni a súrne\npotrebuje 3.000,- Eur. Nikto nevidel, že mu žalobca dal do ruky 10.000,- Eur, pri všetkých ich stretnutiach\nbola jeho sestra, s ktorou na tieto stretnutia chodil. Žalovaný zároveň na pojednávaní založil do spisu\ndoklad z D. a.s. o tom, že poslal na účet žalobcu sumu 350,- Eur.\n6. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom dňa 26.02.2020 č.k. 42C/19/2019-96,\ntak že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Voči\nrozhodnutiu podal odvolanie žalobca.\n7. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol uznesením dňa 07.02.2023, č.k.\n14Co/19/2019-166 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n8. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom nariadil opätovne vo veci pojednávanie. Na\npojednávaní žalobca navrhol vypočutie svedkov, svojich rodičov, na ďalšom nariadenom pojednávaní\nich nežiadal vypočuť a doložil ich Čestné prehlásenia. Súd prvej inštancie, vzhľadom na koncentračnú\n\nzásadu ustanovenú v Civilnom sporovom poriadku, neprihliadal na predložené Čestné vyhlásenia jeho\nrodičov, nakoľko, žalobca mohol predložiť Čestné prehlásenia spolu so samotnou žalobou, prípadne s\nreplikou, mohol ich predložiť na predchádzajúcich pojednávaniach pred rozhodnutím súdu a taktiež k\nsamotnému podaniu odvolania. Súd považoval predložené Čestné prehlásenia za dôkaz nehospodárny\na účelovo podaný (pozn. Čestné prehlásenie súdu doručil 27.08.2024, žaloba bola podaná 02.04.2019,\nčiže po 5 rokoch).\n9. Žalobca zároveň uviedol, že sumu 350,- Eur mu žalovaný uhradil, v tejto časti berie žalobu späť a\nkonanie žiada v tejto časti zastaviť. Na zvyšku sumy 7.000,- Eur trval.\n10. Súd prvej inštancie veci právne posúdil podľa článku 2 ods. 1, § 153 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 191\nCivilného sporového a § 657 Občianskeho zákonníka.\n11. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca oprávnenosť nároku preukázal listinným dôkazom - výberom\nhotovosti - len do výšky 3.000,- Eur, ktoré odovzdal do rúk žalovaného; táto skutočnosť bola potvrdená\naj svedeckou výpoveďou svedkyne T. A., ktorej súd prvej inštancie v plnom rozsahu uveril a nemal\nnajmenšie pochybnosti o jej svedeckej výpovedi. Svedkyňa uviedla, že žalovanému bolo zo strany\nžalobcu požičaných iba 3.000 Eur, táto suma bola odovzdaná v obálke pred samotným podpísaním\nzmluvy a bola pri tom, ako si žalovaný peniaze prepočítaval. Žiadne ďalšie peniaze žalovaný od žalobcu\nnedostal. Suma 3.000,- Eur bola žalobcovi zo strany žalovaného riadne vrátená. Žalobca však súdu\nžiadnym spôsobom nepreukázal reálne odovzdanie sumy 10.000,- Eur, tak ako to tvrdil v žalobe.\nSúd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca, na rozdiel od žalovaného a svedkyne, pôsobil na súd\nprvej inštancie nevierohodne, napr. aj na pojednávaní dňa 10.09.2019, kde uvádzal, že si nepamätá,\nči je to jeho číslo účtu, na ktoré mu mali byť vrátené peniaze od žalovaného vo výške 350 Eur. Taktiež\npri návrhu na výsluch svedkov - jeho rodičov, ktorých nikdy predtým ako svedkov ani len nespomenul,\nhoci sa snažil presvedčiť súd o tom, že ich ako svedkov navrhoval. (pozn. svedkov navrhoval v 5/2024,\nžaloba podaná 02.04.2019, čiže po 5-tich rokoch). Na poslednom pojednávaní žalobca uviedol, že si\npomýlil spory a že rodičov ako svedkov navrhol vypočuť v inom konaní.\nSúd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že žalovanému\npožičal 10.000,- Eur, preto na základe vykonaného dokazovania žalobu ako nedôvodnú a nepreukázanú\nzamietol. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniam žalobcu, o požičaní finančných prostriedkov\nžalovanému vo výške 10.000 Eur, nakoľko tieto tvrdenia sa ukázali ako nepodložené a účelové. Čo sa\ntýka textových správ predložených žalobcom, ktoré údajne majú nepriamo preukazovať a potvrdzovať\nzáväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi celú dlžnú sumu pôžičky, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca\nani sám ani nevedel s kým konkrétne komunikoval (kto je Y. A., L. L., R. L., A.), nebolo zrejmé, o čo sa\njednalo, a k čomu sa vyjadrovali, ale podľa názoru súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nepreukazujú\nvýšku poskytnutej pôžičky žalovanému.\n12. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 42,47 Eur ako úrok z omeškania vo výške 5,00\n% ročne zo sumy 350,- Eur za obdobie od 11.04.2017 (dátum splatnosti pôžičky) do 13.09.2019 (deň\nzaplatenia sumy 350,- Eur).\n13. Súd prvej inštancie zároveň postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v časti zo zaplatenie 350\nEur zastavil.\n14. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže žalovaný mal vo veci čiastočný\nneúspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 90,50 %. (čistý pomer úspechu\nžalovaného je 350:7.350 = 0,0476 x 100 = 4,76, 100-4,76 = 95,24, 95,24 - 4,76 = 90,48; zaokrúhlene\n90,50 %).\n15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v rozsahu výrokov\nII. a IV. rozsudku, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP. Uviedol, že konajúcemu\nsúdu predložil textovú komunikáciu s R. kde sa sám vyjadruje, že robí všetko preto, aby mu mohol splatiť\ndlh a že to jeho otec rieši. R. A. nielenže klame, ale aj jeho klamstvá sú v rozpore s akoukoľvek logikou a\nracionalitou. Do dnešného dňa ani na jednom pojednávaní sudkyňa nekonfrontovala žalovaného alebo\njeho právnu zástupkyňu s akýmkoľvek vyjadrením žalobcu. Nie je zrejmé, prečo žalovaný nepovedal\nvlastnému otcovi, ktorý splácal jeho dlh a sú v dennom kontakte, že tento dlh je „fiktívny“, pričom mal\nna to „len“ rok a trištvrte. Toto sa týka všetkých výrokov, ktoré už nespočetne veľakrát označil za čisté\n\nklamstvá popierajúce základnú logiku, ale očividne to nemala pani sudkyňa za potrebné overiť, keďže\nako sama tvrdí v rozhodnutí, svedkyni a žalovanému bez akýchkoľvek výhrad uverila. Je priam až šialené\nako môže niekto uveriť človeku, ktorý sa doslova každý deň vidí so svojím otcom, že mu „zabudol“\npovedať takú maličkosť ako to, že jeho dlh je len 3000 eur a nie 10 000 eur. Ďalším príkladom účelových\nklamstiev svedkyne T. A. a žalovaného je tvrdenie o tom, že vedeli, že sa od začiatku snažil o bezdôvodné\nobohatenie, získať byt, okradnúť žalovaného, atď. Tieto tvrdenia sú v absolútnom rozpore zo základnou\nlogikou. Keby že je čokoľvek pravda na tom, že sa ho „snažil okradnúť“, prečo by som na to čakal skoro\n2 roky a nedal to na súd hneď\nv prvý deň po uplynutí lehoty v zmluve. Dňa 08.10.2024 sa snažil\npredložiť dôkaz na pojednávaní, ale tak isto ako všetko ostatné bolo to zamietnuté sudkyňou. Konkrétne\nišlo\no výpis z účtu v sume 1584,27 eur na ktorom vyplatil nedoplatok za byt S. 5, t.j. byt\nv ktorom býval R. A., Y. A. so svojou partnerkou a jej synom. Túto úhradu som spravil na naliehanie T.\nA., aby jej rodina nebola odpojená od energií a prípadne vyhodená ako neplatiči. Túto úhradu a doslova\n„záchranu“ rodiny A. spravil 1 deň po odovzdaní peňazí a podpise zmluvy, kde svorne R. A. aj T. A.\ntvrdia, že sa snažil „okradnúť“ R. A..\nOn predložil dôkazy o tom, že pôžička existovala a nikdy nebola spochybnená (až do dňa odpovede na\npredžalobnú výzvu). Žalovaný nie je zbavený svojprávnosti a dobrovoľne podpísal zmluvu po tom, čo\nprebral peniaze. Opätovne zo strany sudkyne nedošlo k úplne základnej otázke, prečo podpísal zmluvu,\nktorá bola pre neho tak extrémne nevýhodná. Prečo, keď tvrdí pred súdom, že „vedel od začiatku“, že sa\njedná o podvod, sa akýmkoľvek spôsobom nebránil. V textovej komunikácii, ktorú od začiatku súdneho\nsporu predkladal ako dôkaz, je jasne viditeľné, keď riešim (v ľudskej, nie právnej reči) záväzok R. A. s\njeho otcom, kde bola napísaná aj celková výška 10 000,- Eur a on na to odpovedal „OK“. To znamená\nnepoprel existenciu ani výšku dlhu. To isté pri komunikácii s R. A., kde on sám píše, že sa „nemám\nbáť o peniaze“. Nepíše, „kedy mi doplatíš zvyšných 7000 Eur“, poprípade, „doteraz si mi nedal zvyšnú\nčasť pôžičky“, atď.\nNikto nevidel, že mu dal do ruky 10.000,- Eur, pri všetkých ich stretnutiach bola jeho sestra, s ktorou\nna tieto stretnutia chodil. Od začiatku nerozporoval prítomnosť odovzdania peňazí pred T. (sestrou\nžalovaného). Boli všetci traja pri tom, keď si tieto peniaze prevzal a až následne po prevzatí peňazí,\nišli podpísať zmluvu k notárovi. Ako vyššie napísal, pokiaľ nie je R. A. zbavený svojprávnosti alebo\nnetrpí nejakou závažnou mentálnou poruchou, ktorá by mu zásadným spôsobovala znižovala IQ, tak\nneexistuje žiaden normálny dôvod, že by niekto išiel podpísať takú to zmluvu.\nOd úplného začiatku rozporuje svedectvo T. A., a to nie z dôvodu, že je to sestra žalovaného, ale z\n2 závažných dôvodov. Ich spoločný vzťah neskončil dobre, takže už len z tohto dôvodu sa jedná o\nzaujatého svedka, ale čo je najviac podstatné, tak to je druhý dôvod, ktorým je absolútne účelová žaloba\nT. A. voči jeho osobe a to cca. 20 dní po tom, ako on podal predžalobnú výzvu na jej brata R. A.. Túto\nžalobu podala z jediného dôvodu ako „pomstu“ za to, že jej bratovi poslal predžalobnú výzvu.\nPredložený výber vo výške 3.000,- Eur z bankomatu mal slúžiť ako podporný dôkaz ohľadom existencie\npôžičky, keďže z domu zobral 7.000,- Eur v hotovosti (čo sa nedá nikdy v 100% miere dokázať, tak\nako každé predanie hotovosti). Tento žalobcom predložený dôkaz bol od úplného začiatku využitý\nžalovaným, na čom postavil svoje účelové klamstvá. Na tento fakt poukazoval od úplného začiatku.\nNevie si predstaviť, čo by robil žalovaný/sudkyňa, keby tento dôkaz nepredložil. Z právneho titulu by\nnemohol poprieť dlh (tak ako to robí teraz) lebo ho splácal, čím ho potvrdil.\nNa prvom pojednávaní, po zrušení rozsudku krajským súdom, priniesol svojich rodičov ako svedkov\n(on, rodičia a T. A. žili spolu v jednej domácnosti). Boli sudkyňou vykázaní a povedala, že ich odmieta\nvypočuť. Len z tohto dôvodu nenavrhol vypočuť ich na ďalšom pojednávaní, na čo následne súdu prvej\ninštancie poskytol notársky overené čestné prehlásenia, ktoré ako dôkaz neboli vyhodnotené.\nPoukázal na judikát najvyššieho českého súdu, ktorý jasne hovorí (aj pre človeka neznalého práva\nje to logické), že pokiaľ dôjde k zrušeniu rozsudku okresného súdu, tak sa tým de facto aj de iure\nzačína pojednávanie od začiatku. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky R27/2010 (21 Cdo\n4419/2008), cit.: „Zruší-li odvolací soud rozhodnutí soudu prvního stupně a vrátí mu věc k dalšímu řízení,\nmůže účastník uvádět nové skutečnosti a navrhovat nové (další) důkazy, aniž by byl omezován tím, že\nv předchozím řízení před soudem prvního stupně této možnosti nevyužil; účinky zákonné koncentrace\ntím nejsou dotčeny.“\nPoukázal aj na to, že s rodičmi a T. A. žili v spoločnej domácnosti, jeho rodičia boli svedkami všetkého,\nokrem momentu odovzdania hotovosti. Boli priamymi svedkami toho, keď bral peniaze z domu a\nnásledne všetkých udalostí po podpise zmluvy. Po celý čas až do rozchodu T. A. tvrdila a vyjadrovala\nsa tak, že jej brat peniaze dostal. Na prvé pojednávanie v roku 2019 svojich rodičov nepredvolal ako\nsvedkov, nakoľko ho nenapadlo, že by sa z absolútne jednoznačnej a triviálnej záležitosti (zmluvou\npodložená pôžička, 1 rok a 3/4 splácaná, textová komunikácia VS písomné/ústne popretie existencie\n\npôžičky žalovaným bez jediného dôkazu a všetky tvrdenia, ktoré sú úplne očividne účelové klamstvá)\nmohol stať súdny spor, ktorý sa bude naťahovať skoro 6 rokov.\nCelé nové rozhodnutie, rovnako ako v prípade prvého rozsudku ignoruje platnú notársky podpísanú\nzmluvu, všetky predložené dôkazy, všetky skutočnosti na ktoré poukazoval, všetky klamstvá žalovaného,\nna ktoré taktiež poukazoval a všetky jeho vyjadrenia. Žiadnym spôsobom nezdôvodnila, prečo anulovala\nplatnosť notársky overenej zmluvy. Žalobcom predložené dôkazy buď ignorovala, alebo zamietla,\npoprípade použila vágne všeobecné znenie zákona, ohľadom voľného posudzovania dôkazov. Jediný\ndôvod, ktorý sudkyňa uviedla citujem: „súd v plnom rozsahu uveril a nemal najmenšie pochybnosti o jej\nsvedeckej výpovedi“. Tu hovorí o výpovedi jeho bývalej partnerky T. A., ktorú ako svedka odôvodnene\nrozporoval od prvého okamžiku. Sudkyňa v plnom rozsahu a bez najmenších pochýb uverila osobe,\nktorá podala na neho žalobu, v ktorej si neoprávnene nárokovala peňažné prostriedky a dokonca sa\nho nechutným, odporným a vyslovene ponižujúcim spôsobom snažila očierniť (vo svojej žaloby ho\nobviňovala z páchania závažných trestných činov ako je týranie, bitie, domáce násilie, nútenie žiť len\nna chlebe a vode, nútenie do prostitúcie atď). Samozrejme bez akéhokoľvek dôkazu a toto činila len z\nčistej nenávisti voči jeho osobe.\nĎalej predložil textovú komunikáciu, súd prvej inštancie poukázal na to, že čo sa týka predložených\ntextových správ, ktoré podľa vyjadrenia žalobcu majú nepriamo preukazovať a potvrdzovať záväzok\nžalovaného zaplatiť žalobcovi celú dlžnú sumu pôžičky, súd prvej inštancie nebol tohto názoru, pretože\nani nevedel s kým konkrétne žalobca komunikoval (kto je Y. A., L. L., R. L., A.), nevie o čo sa jednalo, a k\nčomu sa vyjadrovali, ale podľa názoru súdu žiadnym spôsobom nepreukazujú výšku poskytnutej pôžičky\nžalovanému. Čisto po technickej stránke sa dá veľmi jednoducho overiť napr. to, že v SMS komunikácii s\nY. A. je zobrazené aj jeho tel. číslo, ktoré sa dá overiť, či skutočne patrilo jemu. Z komunikácie je zrejmé,\nže celý čas komunikujeme o splatení pôžičky. V jednej z prvých SMS správ písal o výške „10 000 Eur“,\nktoré požaduje vrátiť (spôsob, termíny atď), na čo reagoval Y. A. „oki“. Nič nepoprel, nič nenamietal a\nvšetko potvrdil. V podobnom duchu sa nesú skoro všetky predložené komunikácie. Dokonca samotný\nY. A. (otec R. A.) píše, že ho bombarduje T. (jeho dcéra) s telefonátmi a keď som sa spýtal s čím\nbombarduje, tak mi odpísal „s peniazmi pre teba“. Takže T. A. predtým ako sa z nej stal svedok a\npoprela odovzdanie sumy 10 000 eur, bombardovala svojho otca nie s tým, aby mu povedala, pozor\nnevracaj U. peniaze, chce okradnúť R., po prípade reálny dlh je 3000 eur a nie 10 000 eur atď. Nie,\nona ho bombardovala s tým, aby mu vrátil všetky peniaze a až do dátumu 28.12.2018 t.j. skoro 2 roky\nod poskytnutia pôžičky (čo je odpoveď na moju predžalobnú výzvu) nikto a nikdy nepoprel existenciu\na výšku dlhu.\nSúčasne poukázal na nevysporiadanú a už predloženú skutočnosť, že zmluva o pôžičke medzi mnou\nako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom obsahuje nasledovné ustanovenie bodu 3., v cit. znení: „Dlžník\nuznáva touto zmluvou svoj dlh a zaväzuje sa, že tento dlh splatí za podmienok dohodnutých v zmluve.\nVeriteľ v prípade nesplnenia termínu vrátenia požičanej sumy zo strany dlžníka, má právo domáhať\nsa zaplatenia pôžičky, v rátane úrokov z omeškania odo dňa splatnosti súdnou cestou a následne\nexekučným konaním postihujúcim majetok dlžníka, a to v sume nesplatenej pôžičky, jej príslušenstva\na trov konania, ktoré veriteľovi súvislosti s vymáhaním pohľadávky vzniknú.“. V súvislosti s vyššie\ncitovaným ustanovením poukázal, že predmetné ustanovenie spĺňa náležitosti uznania dlhu v zmysle\nustanovenia § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v cit. znení: „Ak niekto uzná písomne,\nže zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri\npremlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho\npremlčaní.“ V zmysle citovaného ustanovenia, uznanie dlhu spôsobuje vznik právnej domnienky, že\ndlh v čase uznania trval. To znamená, že veriteľ v prípade súdneho sporu nemusí dokazovať, že\ndlh v čase uznania existoval. Ak by dlžník namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že\nnapríklad zanikol splnením dlhu, musel by to preukázať. Všeobecné popretie záväzku dlžníkom však\nnie je dôvodom na preskúmanie uznania nároku súdom. V zmysle uvedeného by nemalo byť dôkazné\nbremeno prenášané na mňa aj keď som viacerými spôsobmi preukázal existenciu predmetného dlhu ale\nmalo by byť prenesené na Žalovaného. Žalovaný, žiadnym spôsobom okrem jeho tvrdení a svedeckej\nvýpovede sestry T. A., nepreukázal, že by nedošlo k poskytnutiu finančných prostriedkov z jeho strany.\nNa základe vyššie uvedeného má za to, že sú naplnené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 2\npísm. a), b), d), e), f), g) a h) Civilného sporového poriadku, a preto v zmysle ust. § 390 CSP navrhuje,\naby odvolací súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 5,00% ročne odo dňa 11.04.2017 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00% odo\ndňa 11.04.2017 do 13.09.2019 zo sumy 350,- EUR a na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n\n16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odvolacie dôvody, tak ako ich\noznačil žalobca, nie sú dané a ich zákonné označenie ani nezodpovedá argumentácii žalovaného v\nzmysle podaného odvolania. Zároveň zdôraznil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje\nza správny a zákonný a plne sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia. Podané odvolanie je v celom\nrozsahu nedôvodné a navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté výroky rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV zo dňa 8.10.2024 v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.\n17. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 CSP, vec\nprejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie\n(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385\nods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil;\no termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, resp. ich právni zástupcovia, upovedomené\nzákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd pri rozhodovaní\nvychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr\ndo konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti\nrozsudku súdu prvej inštancie a dôvodnosti odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným\ndokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku. Odvolací\nsúd nezistil v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady a v celom rozsahu sa stotožnil po\nskutkovej a právnej stránke s dôvodmi jeho rozsudku.\n18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci, z hľadiska žalobcom uplatneného práva, dostatočné\ndokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s § 191 CSP zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval\nsprávne právne predpisy a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie\naj podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, keď uviedol dostatočné a relevantné\ndôvody, na ktorých založil rozhodnutie po stránke skutkovej, ako aj po právnej stránke.\n19. Žalobca vo svojom odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach, zopakoval svoje námietky a argumenty\nprednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa však už s nimi v odôvodnení rozhodnutia\ndôsledne vysporiadal a v dostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce\nz vykonaného dokazovania, z ktorých vychádzal pri posúdení veci; jeho skutkové a právne závery\nodvolací súd považuje za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení\nrozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 2 CSP a v podrobnostiach na\ntieto odkazuje.\n20. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu smerujúce k správnosti ustálenia skutkového stavu veci,\ntieto považuje odvolací súd za celkom neopodstatnené. V preskúmavanej veci ustálil súd prvej inštancie\nna základe predložených listinných dôkazov a svedeckej výpovede náležite skutkový stav veci vo vzťahu\nz rozhodujúcim skutočnostiam významným pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca\ndomáhal zaplatenia sumy 7.350,- Eur, predstavujúcej nevrátenú časť pôžičky poskytnutej vo výške\n10.000,- Eur a na jeho základe následne vyvodil, poukazujúc na ust. § 657 Občianskeho zákonníka, aj\nsprávny záver, že v danej veci bolo riadne preukázané, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku, avšak\nlen vo výške 3.000,- Eur, ktorú žalovaný žalobcovi v tejto výške aj riadne splatil (uvedená skutočnosť\nnebola sporná). Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie sumy 7.000,- eur zamietol\naj dostatočne vysvetlil, keď sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre\nprávne posúdenie veci, a preto je odôvodnenie jeho rozhodnutia presvedčivé. Obsah odvolania žalobcu\nnie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska\nním uvádzaných tvrdení, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré\nby spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie\nv spore.\n21. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 04.04.2017 uzavreli\nZmluvu o pôžičke, v ktorej v bode 1. je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ poskytne\ndlžníkovi ku dňu podpisu tejto zmluvy bezúročnú pôžičku v sume 10.000,- Eur v hotovosti (č.l. 5).\nRovnako nebolo sporné, z predloženého potvrdenia o výbere v hotovosti v O. zo dňa 04.04.2017, že\nžalobca vybral v hotovosti sumu 3.000,- Eur (č.l. 68) a že túto sumu odovzdal žalovanému (ktorý mu\ntúto sumu aj vrátil).\n\n22. Pre rozhodnutie v danej veci bolo podstatné zodpovedanie otázky, či v posudzovanom prípade došlo\nzo strany žalobcu k faktickému odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému vo výške uvedenej v zmluve\no pôžičke, t. j. vo výške 10.000,- eur (či už pred podpisom zmluvy, resp. pri jej podpise), ktoré zistenie\nje rozhodujúce pre právny záver, či medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke\nv danej výške.\n23. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi\nveci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci\nrovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke\nsa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným\nspôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,\npredovšetkým určenie predmetu pôžičky. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k\njej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k\nodovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15.12.2009\nsp. zn. 2Cdo/293/2008).\n24. Keďže zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom, je pre vyhovenie žalobe okrem iného podstatné\npráve zistenie, či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňažnej čiastky). Je nesporné, v danom\nprípade, že na preukázanie poskytnutia pôžičky žalovanému ako dlžníkovi nestačí samotná zmluva,\nnakoľko z jej obsahu odovzdanie a prevzatie spornej pôžičky nevyplýva. Pre záver, či bola medzi\nstranami platne uzavretá zmluva o pôžičke, nie je podstatné, či bola uzavretá v písomnej podobe,\npretože pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť\nuzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom, ale podstatné je najmä zistenie, či skutočne došlo\nk faktickému odovzdaniu predmetu pôžičky (peňažných prostriedkov) dlžníkovi (žalovanému). Veriteľ,\nktorý sa súdnou cestou domáha od dlžníka vrátenia pôžičky, musí v intenciách ust. § 657 Občianskeho\nzákonníka splniť dôkaznú povinnosť (uniesť dôkazné bremeno) nielen o tom, že s dlžníkom v určitom\nčase uzavrel zmluvu o pôžičke a že peniaze mali byť v dohodnutej dobe vrátené, ale najmä o tom, že\ntieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal/prenechal (porv. Jehlička, O., Švestka, J., Škárová, M. a kol.\nObčanský zákoník. Komentář. 8. vydání. Praha: C. H. Beck, 2003, str. 872, aj napr. rozsudok NS SR z\n30.06.2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 2217/2003, sp. zn.\n21 Cdo 4520/2007, a sp. zn. 33 Cdo 4312/2008).\nBremeno tvrdenia teda nesie v prípade sporu o vrátenie pôžičky veriteľ, na ktorom je, aby preukázal,\nže došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník predmet\npôžičky riadne a včas nevrátil. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce\ntvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie\nplnenia podľa nej, žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno preukázať splnenie záväzku veriteľovi. Pokiaľ\nsú tieto skutočnosti preukázané, strana tak uniesla dôkazné bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu\n(por. rozsudok NS SR z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010). Za daného stavu, keď v zmluve o pôžičke\nabsentuje potvrdenie odovzdania a prevzatia peňazí vo výške 10 000,- Eur a svedkyňa, ktorej svedecká\nvýpoveď nebola vyvrátená, potvrdila len prevzatie sumy 3 000,- Eur (ktorá suma zodpovedá aj žalobcom\nuskutočnenému výberu), nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že medzi stranami sporu došlo\nk platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke vo výške 10.000,- Eur, keď v konaní bolo bez pochybností\npreukázané len odovzdanie sumy 3.000,- Eur (por. napr. rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21\nCdo 2217/2003, uverejnený v časopise Soudní judikatura č. 6, ročník 2004, pod číslom 110, z 11. 12.\n2009, sp. zn. 21Cdo 4520/2007, a z 29. 9. 2010, sp. zn. 33 Cdo 4312/2008).\n25. Súd prvej inštancie zároveň správne uviedol, že ani z obsahu žalobcom predloženej smskomunikácie nie je možné vyvodiť záver o výške poskytnutej pôžičky, ani o jej splatnosti. Navyše\nväčšina predložených správ je komunikáciou medzi (pravdepodobne) otcom žalovaného, ktorý však\nnikdy z predmetnej pôžičky nebol zaviazaný, nevystupoval ani ako ručiteľ a ani za žalovaného jeho\ndlh neprevzal. Správny je potom záver súdu prvej inštancie, že predmetné dôkazy (sms-komunikácia)\npredložené žalobcom neosvedčujú vznik, výšku a ani splatnosť pôžičky, ktorú mal žalobca poskytnúť\nžalovanému.\n26. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že zo strany žalovaného došlo k uznaniu dlhu, ktoré je upravené\nv bode 3. zmluvy o pôžičke a v dôsledku tohto uznania došlo k presunu dôkazného bremena na\nžalovaného, odvolací súd uvádza, že je síce správne tvrdenie žalobcu, že procesným dôsledkom\n\nuznania dlhu je presun dôkazného bremena zo žalobcu ako veriteľa na žalovaného ako dlžníka a žalobca\nmá potom v konaní uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase\nuznania, avšak táto domnienka existencie dlhu je vyvrátiteľná. Súdna prax pripúšťa možnosť vyvrátiť\nprávnu domnienku existencie dlhu preukázaním skutočností, že dlh nevznikol. Predpokladom existencie\ndlhu je totiž jeho vznik. Ak je preukázané, že dlh vôbec nevznikol, potom je táto skutočnosť spôsobilá\nprávnu domnienku existencie dlhu vyvrátiť, pretože je jej opakom.\nZ hľadiska uznania dlhu je teda základným predpokladom, že dlh v čase uznania už vznikol, teda existuje\nurčitý záväzok a dlžník ho uznaním potvrdzuje. Ak záväzok ešte nevznikol, uznanie dlhu je spravidla\nneplatné alebo právne neúčinné. Uvedené je podstatné práve pri pôžičke, ktorá je, ako bolo uvedené,\nreálnym kontraktom, teda dlh vzniká až odovzdaním peňazí. Ak dlžník (žalovaný) podpísal „uznanie\ndlhu“ ešte predtým, než mu boli veriteľom (žalobcom) peniaze reálne odovzdané, v tom okamihu ešte\nneexistoval dlh, a preto žalovaný nemohol ani platne uznať neexistujúci záväzok. Odvolací súd dodáva,\nže tak slovenská ako aj česká judikatúra sú v tomto smere pomerne konzistentné (por. NS ČR sp. zn.\n21Cdo/2217/2003, NS ČR sp. zn. 33Cdo/2547/2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp.\nzn. 3 Cdo 325/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15.12.2009 sp. zn. 2Cdo/293/2008).\n27. Žalobca ďalej v podanom odvolaní namietal nedôveryhodnosť svedkyne T. A. s poukazom na jej\nvzťah k žalovanému (sestra) ako aj na jej vzťah k žalobcovi, keďže bola jeho bývalou partnerkou a v čase\npodania žaloby, už neboli partnermi a už spolu nežili v spoločnej domácnosti. Zároveň tvrdil, že svedkyňa\nna neho podala žalobu, v ktorej ho nepravdivo osočovala a táto skutočnosť zakladá pochybnosť o\njej nezaujatosti (uvedené však zostalo len v rovine tvrdenia, ktoré žalobca ničím nepreukázal). Túto\nodvolaciu námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú.\nOdvolací súd, v súvislosti s osobou svedkyne T. a s posúdením objektívnosti jej výpovede pred súdom\nprvej inštancie uvádza, že súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že dôveryhodnosť tejto\nsvedkyne v konaní nebola ničím spochybnená; v konaní neboli uvádzané žiadne také skutočnosti a\nneboli predložené žiadne také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vierohodnosť jej výpovede.\nSvedkyňa vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie jednoznačne potvrdila, že bola prítomná pri tom,\nkeď žalobca a žalovaný podpisovali zmluvu o pôžičke a potvrdila, že bola prítomná pri tom ako žalobca\nžalovanému vyplácal pôžičku, keď potvrdila, že žalobca odovzdal v obálke žalovanému sumu 3.000,eur, ktoré si žalovaný po ich vybratí z obálky prepočítal. Žalovaný v súvislosti s jej svedeckou výpoveďou\nneuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť pravdivosť jej svedeckej výpovede a\nnenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali pravdivosť obsahu svedeckej výpovede.\nNavyše, podľa názoru odvolacieho súdu poznatky, ktoré získal súd prvej inštancie hodnotením obsahu\ntejto svedeckej výpovede, porovnal s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných (najmä\nlistinných) dôkazov a zvážil, do akej miery sú tieto poznatky súladné, či protichodné a/alebo vzájomne\nsa doplňujúce. Výsledkom celkového hodnotenia všetkých dôkazných prostriedkov, nielen jednotlivo,\nale aj v ich vzájomnej súvislosti, bol potom záver o pravdivosti skutočností tvrdených žalovaným, ktoré\nboli podkladom pre záver o tom, že je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nS poukazom na ustálenú judikatúru, odvolací súd ďalej uvádza, že spochybňovanie objektívnosti\nvýpovedí svedkov a strán sporu iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného, či spoločenského\nvzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované\nskutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď strán\nsporu, či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno a\nzároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí, či\ntvrdení strán sporu (por. nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29). Žalovaný\nokrem tvrdenia, že s ním bola vo vzťahu a že si (údajne) uplatnila voči nemu nárok na súde (ktoré tvrdenie\nvšak ani nepreukázal), neuviedol žiaden ďalší dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom spochybnil obsah\nvýpovede tejto svedkyne a jej dôveryhodnosť. Na druhej strane, žalobcovi nič nebránilo, aby aj on\nsám na vyvrátenie svedeckej výpovede a na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať\ndokazovanie výsluchom svedkov, túto možnosť však žalovaný v priebehu konania riadne a včas nevyužil.\nVzhľadom na vyššie uvedené potom prvoinštančný súd správne vyhodnotil hodnovernosť výpovede tejto\nsvedkyne a aj na jej základe správne ustálil skutkový stav významný pre rozhodnutie v tomto spore.\n28. Pokiaľ ide námietku odvolateľa, týkajúcu sa postupu súdu prvej inštancie, ktorý zamietol jeho návrh\nna vykonanie dokazovania výsluchom rodičov a oboznámením obsahu ich čestných prehlásení za\núčelom preukázania poskytnutia pôžičky žalobcom žalovanému vo výške 10.000,- Eur; aj túto námietku\nodvolací súd považuje za nedôvodnú.\n\nOdvolací súd uvádza, že nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť tromi dôvodmi.\nPrvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý\ndôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz\nneoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou\npotenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku\nktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných\npochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces,\nčiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného\nrozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (rozsudok Najvyššieho súdu\nSR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019).\nOdvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol žalobu,\nby bolo vykonanie výsluchu rodičov žalobcu, resp. oboznámenie obsahu ich čestných vyhlásení,\nnehospodárne a nadbytočné, keď obsah ich svedeckej výpovede a obsah čestných vyhlásení by nemal\nvplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej a ani by nijakým spôsobom nemohli zmeniť rozhodnutie\nkonajúceho súdu, keďže nebolo sporné, že rodičia žalobcu neboli prítomní pri odovzdávaní predmetu\npôžičky a teda nemohli dosvedčiť, že žalobca žalovanému skutočne odovzdal predmet pôžičky vo výške\n10.000,- eur.\nNavyše rovnako správny je aj záver súdu prvej inštancie, že predmetný návrh na vykonanie dokazovania\nnebol uplatnený včas, keď ho žalobca uplatnil v konaní až po uplynutí 5-ich rokov od podania žaloby,\npo zrušení a vrátení veci odvolacím súdom, hoci mu nič nebránilo uplatniť tento návrh spolu s podanou\nžalobou, resp.do prvého pojednávania vo veci.\nVychádzajúc zo základných princípov sporového konania, akými sú dispozičný princíp, princíp\nprejednací, koncentračný princíp, princíp arbitrárneho poriadku, formálnej pravdy, princíp procesnej\nekonómie a pod., je potrebné uviesť, že v sporovom konaní nie je snahou (a ani úlohou) súdu prvej\ninštancie zisťovať skutočnú (materiálnu) pravdu. Zodpovednosť za výsledok sporu je na pleciach\nsporových strán, ktoré majú v spore preukázať vysokú mieru procesnej aktivity a svoje skutkové tvrdenia\ndokázať. Medzi posudzované kritéria procesnej aktivity strán sporu patrí najmä časové kritérium, a\nto včasnosť, ktorú posudzuje podľa vlastnej úvahy súd, v súlade s princípom arbitrárneho poriadku.\nPrejednací princíp, ktorý je ťažiskovým princípom v sporovom procese, znamená, že súd prvej inštancie\nbuduje skutkový základ konečného rozhodnutia vo veci z úkonov, ktoré plynú z procesnej aktivity strán\nsporu. Limitom uplatňovania prejednacieho princípu je koncentrácia konania, a to jednak zákonná, avšak\nbudovanie skutkového základu meritórneho rozhodnutia je limitované najmä z pohľadu uplatňovania\nsudcovskej koncentrácie konania, kedy procesné úkony strán sporu je nevyhnutné realizovať čo najskôr,\nnakoľko ponechávanie si dôležitých skutkových tvrdení a dôkazných návrhov na neskoršie štádium\nkonania môže v konečnom dôsledku znamenať, že súd prvej inštancie na tieto nebude pri svojom\nrozhodovaní prihliadať. Sudcovskej koncentrácii konania však podliehajú len prostriedky procesnej\nobrany a prostriedky procesného útoku. Zo subjektívneho hľadiska sa za prostriedky procesného\nútoku považujú úkony žalobcu, kým prostriedkami procesnej obrany sú úkony žalovaného, a to bez\nohľadu na to, či ide o písomné podanie alebo ústny prednes, prípadne ich časť. Ide o také procesné\núkony strán sporu, ktoré vyžadujú ďalšiu aktivitu súdu pred meritórnym ukončením veci. Zjednodušene\nmožno povedať, že v zmysle ust. § 149 CSP ide najmä o skutkové tvrdenia, popretie skutkových\ntvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne\nnámietky. Základnými povinnosťami sporových strán v konaní sú povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné\npre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť\ntýchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými prostriedkami (čo však žalovaná neurobila). Po\nvyčerpaní repliky a dupliky by strana teda v zásade nemala mať možnosť uvádzať nové skutočnosti\na dôkazy práve z dôvodu existencie režimu sudcovskej koncentrácie. Platí však, že prostriedky\nprocesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila\nako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až po\ntom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Takáto procesná situácia však\nv prejednávanej veci nenastala, keď je zrejmé, že žalovaný už v podanom odpore proti platobnému\nrozkazu namietal poskytnutú výšku pôžičky a tvrdil, že mu žalobca odovzdal len sumu vo výške 3.000,eur. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval na danú situáciu ustanovenia § 153 ods. 2 a 3 CSP\nupravujúce sudcovskú koncentráciu konania.\n29. Odvolací súd, v súvislosti s dokazovaním výkonným súdom prvej inštancie dodáva, že dôkazy\nhodnotí súd podľa svojej úvahy (tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov), a to každý dôkaz jednotlivo\n\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania\nnajavo, včítane toho, čo uviedli strany v konaní. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané\nprocesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení\ndôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska\npravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom do\nobsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý\nproces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo strany vyjadrovať\nsa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Súd prvej inštancie potom vyhodnotil všetky\npredložené dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, zároveň prihliadol na to, čo uvádzali\nsamotné strany, pričom z uvedeného mal za to, že tieto dôkazy boli postačujúce na vyvodenie ním\nvyslovených skutkových záverov (boli v tomto smere dostatočné), a preto vykonanie ďalších dôkazov\nuž pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za potrebné. S takýmto záverom sa potom stotožnil i odvolací\nsúd, pričom zároveň dodáva, že súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená,\nže súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky\nnavrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou\nstrane odňatie možnosti konať pred súdom (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod\nR 37/1993 a pod R 125/1999, ako aj sp. zn. 6Cdo 51/2012).\n30. V prejednávanej veci súd prvej inštancie riadne a dôsledne odôvodnil, prečo nevykonal všetky\ndôkazy navrhované žalobcom. Nemožno sa preto stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej\ninštancie pochybil, keď nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy. V tomto smere odvolací súd opätovne\nzdôrazňuje, že všetky skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú plnú oporu vo vykonaných dôkazoch,\npričom v uvedenom smere žalobca nedôvodne súdu prvej inštancie vytýka, že konanie zaťažil inou\nvadou, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie v spore, keď nevykonal ním navrhované dokazovanie,\na preto súd prvej inštancie celkom správne vychádzal z toho, že za tohto stavu by bolo vykonávanie\nďalších dôkazov nadbytočné a nehospodárne.\n31. Podané odvolanie žalobca ďalej odôvodňoval aj nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej\ninštancie (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uvedený odvolací dôvod je naplnený v prípade, ak súd prvej\ninštancie na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu\nnormu, obsah správnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú\nprávnu normu nesprávne aplikoval. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje že\ntento odvolací dôvod nebol naplnený, keď súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav správne\naplikoval zvolenú právnu normu (§ 657, § 517 ods. 1, prvá veta, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).\n32. Z vyššie uvedených dôvodov, pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej\ninštancie ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by\niným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval\nodvolací súd za dôvodné, a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa\n§ 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.\n33. Záverom odvolací súd uvádza, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na\nvšetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní\npodstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať\nodpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n34. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219\nods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal\ndokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom\nsúde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie\nveci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny\npresvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných\nstanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre\n\nľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku;\nporovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo\n218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní priznal úspešnému žalovanému proti žalobcovi\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods.\n2 CSP).\n36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "42C/19/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c290a701-b63b-4316-8e1c-e13b9cdd9979", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.276.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 276/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2014 z 9. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-09", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.276.2014.1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "7ada27cf-d618-4cc9-af52-443eff407e6e:72031d13-77ae-4cc2-bc50-846400ee3f92", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8119201609.1", "spisova_znacka": "14Co/19/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/19/2019 z 14. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-10-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8119201609.1"}], "citovane_v": []}