{"guid": "6df3bd1b-7ecf-4cbd-8e13-19c65bca76b4:0bf45292-a4d8-4765-8460-0fd9433ecef6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6119301367.1", "spisova_znacka": "14Co/64/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/64/2024 z 24. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. marca 2026, sp. zn. 14Co/64/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6119301367.1", "identifikacne_cislo": "6119301367", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0bf45292-a4d8-4765-8460-0fd9433ecef6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6119301367.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6119301367.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6119301367.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/64/2024\n6119301367\n24. 03. 2026\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2026:6119301367.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia\nsenátu Mgr. Jana Janics Bajánková a JUDr. Natália Kolláriková v sporovej veci žalobcu: Advokátska\nkancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., IČO 35 951 087, so sídlom: Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava,\nproti žalovanému: O.. B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XA, XXX XX K., o zaplatenie 20.954,19\neur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k.\nB2-7C/51/2019-411, zo dňa 6. februára 2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 06.02.2024 č.k.: B2-7C/51/2019-411 uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.954,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo\nsumy 20.954,19 eur od 09.04.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku\n(výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,\nže o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným\nvyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 25.11.2005 bola uzatvorená Zmluva\no poskytovaní právnej pomoci medzi žalobcom ako mandatárom\na\nžalovaným ako mandantom, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému právnu pomoc vo veci\nuplatnenia majetkových nárokov mandanta k bytu č. XX na 6. podlaží bytového domu na M. XX v K.,\ns. č. XXXX zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vyplývajúcich zo Zmluvy o obstaraní výstavby bytu\nuzatvorenej dňa 06.03.2003 a jej dodatkov so spoločnosťou P., s.r.o, T.: XX XXX XXX (ďalej len „Zmluva\n1“). Úspechom vo veci podľa Zmluvy 1 sa rozumelo právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým súd prizná\nuplatnený nárok mandanta, právoplatný súdny zmier, uzavretie dohody o urovnaní alebo akékoľvek iné\naj mimosúdne vyriešenie spornej veci. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č. k. 17C/132/2007-437\nzo dňa 06.10.2014, právoplatným dňa 06.11.2017, súd zaviazal o. i. spoločnosť P., s.r.o. povinnosťou\nvydaním kľúča sprístupniť a odovzdať žalovanému do užívania špecifikovaný byt. Na základe uvedeného\nžalobca vyúčtoval žalovanému odmenu za poskytnuté služby podľa Zmluvy 1 faktúrou č. XXXXXXXX\nvystavenou dňa 25.03.2019\na splatnou dňa 08.04.2019 vo výške 10.470,44 eur.\nV Zmluve 1 si strany dohodli podielovú odmenu vo výške 10 % z celkovej ceny vyplatenej mandantom\nspoločnosti P., s.r.o. Celková odmena podľa Zmluvy 1 bola vo výške 23.029,55 eur bez DPH, mandant\nuhradil zálohu vo výške 5.578,81 eur bez DPH, zostávajúca odmena bola vo výške 17.450,74 eur, z\nktorej\n50 % (8.725,37 eur bez DPH) bola splatná do 14 dní od dosiahnutia úspechu vo\n\nveci. Spolu s DPH je teda splatná časť odmeny zo Zmluvy 1 vo výške 10.470,44 eur (8.725,37 eur plus\n20 % DPH 1.745,07 eur).\n3. Dňa 26.03.2015 bola zatvorená ďalšia Zmluva o poskytovaní právnej pomoci medzi žalobcom ako\nmandatárom a žalovaným ako mandantom, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému právnu\npomoc formou zastupovania mandanta v rozhodcovskom konaní vedenom Stálym rozhodcovským\nsúdom zriadeným pri Rozhodcovská a mediačná, č. k. AH- C/1214/0002, vo veci peňažného nároku\nna zaplatenie 58.243,05 eur s príslušenstvom uplatneného voči mandantovi zo strany T.. O. C. (ďalej\nlen „Zmluva 2“). Úspechom vo veci sa podľa Zmluvy 2 rozumelo právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým\nsúd zamietne žalobný návrh na zaplatenie uplatneného peňažného nároku alebo ktorým súd určí nárok\nna zaplatenie uplatneného peňažného nároku za nedôvodný alebo nárok na zaplatenie uplatneného\npeňažného nároku zníži alebo právoplatný súdny zmier, uzavretie dohody o urovnaní, trvalé upustenie\nod uplatňovania nárokov alebo akékoľvek iné aj mimosúdne vyriešenie spornej veci. T.. O. C. od\nuplatňovania peňažného nároku upustil a súdne konanie bolo právoplatne ukončené dňa 08.09.2018\nuznesením o zastavení konania, čo písomne potvrdil aj Okresný súd Nové Mesto nad Váhom dňa\n22.03.2019. Mandant sa za poskytnutie právnej pomoci zaviazal zaplatiť podielovú odmenu vo výške 15\n% z celkovej výšky peňažného nároku v prípade dosiahnutia úspechu a v prípade čiastkového úspechu\nzaplatiť alikvotnú časť; 15 % z celkovej sumy 58.243,05 eur predstavuje čiastku 8.736,46 eur plus DPH,\nt. j. spolu 10.483,75 eur. Odmenu vyúčtoval žalobca faktúrou č. XXXXXXXX splatnou dňa 08.04.2019,\nktorú však žalovaný napriek výzve zo dňa 11.04.2019 nezaplatil.\n4. Žalovaný namietal, že žalobca nepravdivo uvádza, že vystavené faktúry mu boli doručené a že boli\ndoručené aj posledné výzvy na zaplatenie; nemôže plniť to, o čom nevie a ani preukázať to, čo sa\nreálne neuskutočnilo. Žalobca vypočítal nesprávne odmenu zo Zmluvy 1; duplicitne započítal DPH. K\nzálohe nevystavil žiadny účtovný doklad, ktorý by preukazoval, že záloha bola s DPH. Žalobca mal pri\nvyúčtovaní čiastočnej odmeny odpočítať celú poskytnutú zálohu, teda 6.638,78 eur. Žalobca napriek\nzmluvným podmienkam vyfakturoval časť podielovej odmeny naraz, aj keď k reálnemu vymoženiu\nuplatňovaného nároku mandantom nedošlo. Konanie vo veci uvedenej v zmluve 1 nie je ukončené a\nv zmysle § 8 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nemá právo na vyfakturovanie právnych služieb do\nskončenia konania. Žalovaný je toho názoru, že Zmluva 2 sa nevzťahuje na poskytnutie právnej pomoci\npre konanie na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Poukázal na ustanovenie § 7 ods. 1 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z. a na to, že Zmluva 1 a Zmluva 2 neboli uzatvorené v súlade s týmto ustanovením.\n5. Žalobca v replike reagoval, že zmluvné vzťahy, z titulu ktorých si žalobca uplatňuje peňažné nároky v\ntomto konaní, boli uzatvorené so žalovaným ako fyzickou osobou podnikateľom, T.: XX XXX XXX. Čo sa\ntýka nesprávneho výpočtu odmeny, obrana žalovaného neobstojí, nakoľko z podrobného výpočtu výšky\nodmeny, ktorý bol súčasťou návrhu je zjavné, že žalovaným uhradená záloha bola odpočítaná vo výške\nbez DPH, avšak z časti odmeny podľa Zmluvy 1 vyčíslenej takisto bez DPH. Záloha na odmenu bola\núčtovaná s DPH, o čom svedčí zálohová faktúra č. XXXXZXXX vystavená žalobcom žalovanému ako\nfyzickej osobe podnikateľovi. Žalobca si z titulu Zmluvy 1 uplatňuje iba nárok na zaplatenie podielovej\nodmeny v časti 50 %, ktorý je podľa Zmluvy 1 už splatný. Zostávajúca časť podielovej odmeny (druhých\n50 %) nie je predmetom tohto konania, nakoľko táto je splatná až po reálnom vymožení uplatňovaného\nnároku. Rovnako nie je pravdou, že „konanie vo veci uvedenej v Zmluve 1 čl. I bod 1, na ktorú sa\nžalobca zaviazal poskytnúť právnu pomoc nie je ukončené“, tak ako tvrdí žalovaný. Žalovaný účelovo\nzavádza a poukazuje na súdne konanie v časti zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorej uplatnenie nebolo\nvôbec predmetom Zmluvy 1, od ktorej si žalobca odvodzuje uplatňovaný nárok. Predmetom Zmluvy bolo\n„uplatnenie majetkových nárokov mandanta k bytu“. Majetkový nárok bol úspešne uplatnený a konanie\no vydanie kľúča a odovzdanie predmetného bytu a nebytového priestoru bolo právoplatne skončené.\nPrebiehajúce konanie o zmluvnej pokute nemá žiaden vplyv na vznik nároku žalobcu na odmenu v\nzmysle Zmluvy 1, tak ako si ju žalobca uplatňuje v tomto konaní.\nK Zmluve 2 uviedol, že po začatí konania pred Stálym rozhodcovským súdom došlo s účinnosťou\nod 01.01.2017 k zmene právnej úpravy rozhodcovského konania. Vzhľadom k tomu, že zriaďovateľ\nStáleho rozhodcovského súdu nespĺňal podmienky podľa zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom\nod 01.01.2017, rozhodcovské konanie bolo zo zákona zastavené. Nakoľko druhá strana sporu využila\nmožnosť podať v zmysle cit. prechodného ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. žalobu na súd (Okresný\nSúd Nové Mesto nad Váhom ), konanie, v ktorom žalobca žalovaného na základe Zmluvy 2 zastupoval,\nna základe zákona pokračovalo na tomto súde. T.. O. C. sa však rozhodol od uplatňovania nárokov\nupustiť. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom bolo konanie voči žalovanému právoplatne\n\nzastavené a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie podielovej odmeny v zmysle čl. III ods. 1 Zmluvy 2.\nRovnako účelová a ničím nepreukázaná je aj obrana žalovaného, ktorý poukazuje na to, že zmluvy o\nprávnej pomoci údajne neboli uzatvorené v súlade s § 7 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z. z. Ako Zmluva 1 tak\naj Zmluva 2 boli uzatvorené v súlade s platnými právnymi predpismi a ide len o ničím nepreukázané a\nzavádzajúce tvrdenie žalovaného.\n6. Žalovaný sa vyjadril, že žalobca žalovanému faktúry č. XXXXXXXX a XXXXXXXX. nedoručil a rovnako\nmu nedoručil ani výzvy na zaplatenie a ani nepreukázal ich doručenie, čím nesplnil zákonné povinnosti\npre podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu a návrh nie je prípustný.\nZmluva 1 bola uzatvorená so žalovaným ako fyzickou osobou, keď na zmluve sa nenachádza žiadne\nIČO žalovaného, ale jeho rodné číslo. Predmetom zmluvy o právnej pomoci nebola právna pomoc\nžalobcu pre žalovaného z titulu jeho podnikania, ale kvôli súkromnej veci žalovaného a to spor ohľadom\nobstarania výstavby nehnuteľnosti bytu pre bývanie žalovaného. Čo sa týka Zmluvy 2, táto síce obsahuje\nIČO žalobcu a predmet zmluvy súvisí s vysporiadaním sporu ohľadom bývalého združenia v podnikaní\nžalovaného s ďalším členom združenia, ale žalovaný svoju podnikateľskú činnosť ukončil zrušením\nživnosti k 30.04.2016 a následne využíval právnu pomoc, už ako nepodnikateľ, a teda akákoľvek právna\npomoc už nemohla prebiehať zo strany žalobcu so žalovaným ako podnikateľom práve kvôli zániku\npodnikateľskej činnosti žalovaného, pričom sám žalobca poskytoval právnu pomoc pri likvidácii živnosti\nžalovaného. Zo Zmluvy 1 jednoznačne vyplýva podľa čl. III. ods. 5 posledná veta, že odmena nezahŕňa\ndaň z pridanej hodnoty. Vzhľadom k tomu zmluvnému ustanoveniu je jednoznačné, že aj stanovená\nvýška zálohy z odmeny bola bez DPH. Naďalej trval na tom, že pre vyúčtovanie žalobca použil nesprávny\nvýpočet a to tým, že celkovú výšku zálohy z odmeny neodpočítal v plnej výške žalovanému a tak ho\ntým ukrátil o 1 059,97 eur zo zaplatenej zálohy, teda neuznal žalovanému plne zaplatenú výšku zálohy\na to 6 638,78 eur. Tvrdí, že dosiahol 50 % úspech vo veci - viď fakturácia žalobcu, kde odmena je\npočítaná ako 50 % z celkovej odmeny. Keby to aj bolo pravdou, sám sa zaviazal danú odmenu rozdeliť\ndo dvoch častí teda 50 % polovicu odmeny takto: 25 % pri dosiahnutí odmeny a ďalších 25 % od reálneho\nvymoženia. Žalobca tak neučinil a neriadil sa dohodnutými zmluvnými podmienkami ohľadom vyplatenia\njeho právnych služieb. Správna fakturácia by mala byť nasledovná: Hodnota celkovej odmeny bez DPH:\n23 029,55 eur, 50 % podiel z celkovej odmeny, nakoľko žalobca tvrdí, že dosiahol 50 % úspech vo veci:\n23 029,55 delené 2 (50 %) = 11.514,78 eur. Sumu 11.514,78 eur žalobca v zmysle zmluvy má rozdeliť na\ndve splatnosti a to 50 % z nej, teda 5.757,39 eur pri dosiahnutí úspechu vo veci a zvyšných 50 % až po\nreálnom vymožení uplatňovaného nároku mandanta. Žalovaný mal za to, že žalobca mal odpočítať plnú\nsumu zálohy od prvej 50 % čiastky čiastočného 50 % úspechu teda zo sumy 5.757,39 eur, pretože nie je\ngarantované, že dôjde aj k reálnemu vymoženiu uplatňovaného nároku mandanta. Ak by k tomu nedošlo,\nžalovaný zaplatením zálohy 6.638,78 eur by mal voči žalobcovi preplatok za poskytnuté služby. Nie je\npravdou, že konanie týkajúce sa Zmluvy 1 pokračuje len v časti ohľadom zaplatenia zmluvnej pokuty,\nale aj s ohľadom na vyriešenie platnosti, či neplatnosti zmluvy uzatvorenej žalovaným v 1. rade P. so\nžalovanou v 2. rade V.. T.. W. C., R.., čo má významný vplyv na úspešné uplatnenie nárokov žalovaného.\nRovnako je zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že zaplatenie zmluvnej pokuty v žalovanej časti súdneho\nkonania nie je predmetom zmluvy o právnej pomoci medzi žalobcom a žalovaným. Mandatár sa\nzaviazal poskytnúť právnu pomoc pre uplatnenie majetkových nárokov vyplývajúcich zo Zmluvy o\nobstaraní výstavby bytu medzi mandantom a spoločnosťou P., s.r.o.. Zmluvná pokuta vyplývajúca z\ndanej zmluvy je súčasťou majetkových nárokov žalovaného. Uloženie povinnosti odovzdania kľúčov\na predmetnej nehnuteľnosti do užívania ešte nie je ani zďaleka splnený hlavný cieľ právnej pomoci a\nto 100 % uplatnenie majetkových nárokov žalobcu byť vlastníkom bytu. To, že konanie pred Stálym\nrozhodcovským súdom bolo ukončené kvôli právnej úprave ešte neznamená, že žalobca svojim\npričinením prispel ako advokátska kancelária k úspechu vo veci. Na záver podotkol, že žalobca rovnako\nako Zmluvu 1 a Zmluvu 2 nepodpísal v zmysle § 7 ods. 1 platnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalovaný\nnemôže dokazovať to, čo sa nestalo. Žalobca ako advokát mal preukázať, že žalovaný ako klient bol\npoučený o tom, že okolnosti oboch prípadov uvedených v Zmluve 1 a Zmluve 2 boli veľmi neisté a to\nbolo dôvodom uzavretia zmluvy o právnej pomoci formou podielovej odmeny. Následne poukázal na\nsvoje postavenie spotrebiteľa.\n7. Žalobca odkázal na zmluvné ustanovenia o splatnosti zmluvne dohodnutej odmeny.\nV čl.\nIII. ods. 1, 2, 3 Zmluvy 1 je definovaná „Odmena“. V čl. III. ods. 4 tej istej zmluvy je definovaná „Záloha“.\nPodľa čl. III. ods. 5 Zmluvy 1 „Odmena nezahŕňa daň z pridanej hodnoty.“ Na rozdiel od citovaného\nustanovenia o odmene, v prípade zálohy žiadne takéto zmluvné dojednanie nie je. Nie je preto pravdou\n\ntvrdenie žalovaného, že zmluva tak pri odmene ako aj pri zálohe uvádza sumu bez DPH. Vzhľadom\nna tú skutočnosť, že zmluvné ustanovenie pojednávajúce o zálohe daň z pridanej hodnoty osobitne\nnešpecifikuje, má sa v zmysle daňových predpisov za to, že ak nie je osobitne určené inak, suma je\nvrátane dane. Preto žalobca zo sumy zálohy vo výške 200.000,- SKK odpočítal a odviedol daň z pridanej\nhodnoty. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že odmenu bez DPH po odpočítaní žalobcom prijatej\nzálohy bez DPH vyúčtoval správne. Žalobca nikdy netvrdil, že dosiahol úspech 50 %, naopak dosiahol\n100 % - ný úspech vo veci, tak ako bol definovaný v Zmluve 1. Predmetom Zmluvy 1 nebolo uplatnenie\nakýchkoľvek majetkových nárokov žalovaného zo zmluvy o obstaraní výstavby bytu, ako zavádzajúco\ntvrdí žalovaný, ale len majetkových nárokov k bytu. Preto nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je,\na ani nikdy nebol, predmetom Zmluvy 1, rovnako ako určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej\nmedzi P. Rovnako predmetom tejto zmluvy nebolo nadobudnutie vlastníctva žalovaného k bytu, nakoľko\ntakýto majetkový nárok zo Zmluvy o obstaraní výstavby bytu priamo žalovanému ani nevyplýval. Zo\nzmluvy o obstaraní výstavby bytu vzniklo žalovanému právo len na fyzické odovzdanie bytu do užívania\n(ius posidendi), ktoré žalobca v mene žalovaného riadne uplatnil v súdnom konaní. Tento majetkový\nnárok žalovaného k bytu vyplývajúci zo zmluvy o obstaraní výstavby bytu žalobca právoplatným súdnym\nrozhodnutím v prospech žalovaného aj úspešne dosiahol. Skutočnosť, že dosiahnutie úspechu vo veci\ntak, ako bol tento definovaný v Zmluve 1 (vychádzajúc zo zmluvných dojednaní Zmluvy o obstaraní\nvýstavby bytu) nie je naplnením „hlavného cieľa“ žalovaného - byť vlastníkom bytu, ani skutočnosť že\nsa súdnemu exekútorovi nepodarilo odovzdaním kľúčov sprístupniť byt, nemá vplyv na to, že úspech\nvo veci (resp. účel právneho zastúpenia) tak, ako bol definovaný, bol žalobcom dosiahnutý nepochybne\nv plnom rozsahu - vo výške 100 %. Preto sa stal splatný nárok na časť odmeny za poskytnutú právnu\npomoc, ktorá podľa čl. III ods. 3 prvá odrážka predmetnej Zmluvy 1 vo výške 50 % odmeny je splatná\ndo 14 dní od dosiahnutia úspechu vo veci. Žalobca nepopiera skutočnosť, že v záujme žalovaného a s\ncieľom dosiahnutia úspechu žalovaného inicioval aj sekundárne súdne spory.\nZmluva 2 v čl. I ods. 1 jasne definuje, v akej veci má byť právna pomoc poskytnutá\na\nods. 2 určuje, čo sa považuje za dosiahnutie úspechu vo veci, kde sa okrem iného uvádza: „trvalé\nupustenie od uplatňovania nárokov podľa ods. 1 voči mandantovi alebo akékoľvek iné aj mimosúdne\nvyriešenie spornej veci“. Skutočnosť, že legislatívnou zmenou bolo samotné rozhodcovské konanie\nvyriešené mimosúdne inak, ako aj skutočnosť, že T. následne trvalo upustil od uplatňovania nárokov\nvoči žalovanému pred civilným súdom bola žalobcom preukázaná. Tvrdenie žalovaného, že žalobca\nžiadnu právnu pomoc žalovanému v predmetnej veci neposkytol, nakoľko k žiadnemu konaniu nedošlo,\nje lož. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mala byť v zmysle Zmluvy 2 žalobcovi poskytnutá záloha\nna odmenu vo výške 1.500,- eur a to na základe faktúry č. XXXXXXXXX, žalobca popiera. Takú faktúru\nžalobca vo svojom účtovníctve neeviduje. Záväzok žalovaného uvedený v ustanovení čl. III. ods. 4\nZmluvy 2 uhradiť paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.500,- eur nie je zálohou na odmenu, a teda\nnie je ani odpočítateľnou položkou z dojednanej odmeny. Skutočnosť, že žalobca žalovaného pred\npodpisom oboch uvedených zmlúv o poskytnutí právnej pomoci poučil o tom, že výsledok uvedených\nkonaní je veľmi neistý, žalobca preukazuje čestným vyhlásením a svedeckou výpoveďou B.F. ktorý bol\nosobne prítomný na oboch stretnutiach žalobcu so žalovaným, na ktorých boli prejednávané zmluvné\npodmienky poskytnutia právnej pomoci žalovanému. Okrem toho žalobca poukazuje aj na listinné\ndôkazy (zo súdnych spisov), z ktorých vyplývajú skutkové a právne okolnosti, z ktorých je nepochybné,\nže veľkej neistoty výsledku oboch súdnych konaní si bol sám žalovaný v rozhodnom čase - teda v\nčase prevzatia právneho zastúpenia žalobcom - veľmi dobre vedomý. Žalobca ďalej popísal genézu\nsporu, z ktorej podľa neho vyplýva, že aj žalovaný ako laik si bol vedomý neistého výsledku. Vedomosť\nžalovaného o stave predmetnej veci preukazuje aj rozsiahla emailová korešpondencia so žalobcom.\n8. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 1 ods. 2, § 24 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii,\nv znení účinnom v čase podpisu oboch zmlúv, (ďalej len „zákon o advokácii“), § 7 ods. 1, § 18 ods. 3\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase podpisu oboch zmlúv, § 517 ods. 1 vety prvej a ods.\n2 Občianskeho zákonníka.\n9. Aplikáciou citovaných ustanovení na zistený skutkový stav súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nžaloba je dôvodná v celom rozsahu. V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytoval žalovanému\nprávne služby na základe dlhoročnej spolupráce, pričom sa týkali tak podnikateľskej činnosti žalovaného,\nako aj ďalšej agendy (napríklad vo vzťahu k bytu, ktorý chcel žalovaný nadobudnúť do svojho výlučného\nvlastníctva ako fyzická osoba - nepodnikateľ). Žalovaná istina predstavuje odplatu za poskytnutie\nprávnych služieb z dvoch rôznych zmluvných vzťahov. Pokiaľ ide o postavenie žalovaného ako\nspotrebiteľa, súd prvej inštancie konštatuje, že toto je dané vo vzťahu k Zmluve 1, ale nie k Zmluve 2\n\n(tá sa týkala nárokov zo Zmluvy o združení a podnikateľskej aktivity žalovaného). Od žalobcu nemožno\nvyžadovať, aby nároky uplatňoval v dvoch rôznych sporoch. Pokiaľ ide o prípustnosť návrhu v zmysle\n§ 3 ods. 5 písm. d) zák. č. 307/2016 Z. z., túto je oprávnený posudzovať upomínací súd. Vzhľadom na\nspotrebiteľský charakter Zmluvy 1 súd prvej inštancie aplikoval voči žalovanému § 296 CSP, čo však\nznamená, že musel prihliadnuť aj na prostriedky procesného útoku žalobcu, ktorými tento reagoval na\nnové skutkové tvrdenia a dôkazné prostriedky žalovaného.\n10. V Zmluve 1 sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému právne služby spočívajúce\nv\nuplatnení majetkových práv žalovaného k bytu za dohodnutú podielovú odmenu vo výške\n10\n% z celkovej ceny vyplatenej žalovaným spoločnosti P. Úspechom vo veci podľa Zmluvy 1 sa v zmysle\nčlánku I., bod 1 rozumie právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým súd prizná uplatnený nárok, súdny zmier,\nuzavretie dohody o urovnaní alebo iné mimosúdne riešenie sporu. Formulácia „uplatnenie majetkových\npráv k bytu“ bola pri podpise Zmluvy 1 zvolená preto, že zo Zmluvy o obstaraní výstavby bytu (článku\nI) vyplýva, že budúca zmluva o prevode vlastníctva bytu (spolu s garážou a spoluvlastníckym podielom\nk spoločným častiam\na zariadeniam domu) mala byť uzatvorená na základe\nvýzvy klienta do 15 dní od odovzdania\na prevzatia predmetu prevodu. Inými slovami, bez\nodovzdania predmetu prevodu sa nemohol žalovaný domáhať ani nahradenia prejavu vôle zo Zmluvy o\nobstaraní výstavby bytu, ktorú možno podľa obsahu vyhodnotiť aj ako Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve.\nSamotná formulácia petitu mohla byť časovo náročná, pri podpise Zmluvy 1 nemuselo byť zrejmé, ako\nkonkrétne bude znieť, napríklad na uloženie akej povinnosti.\n11. S ohľadom na uvedené sa preto súd prvej inštancie stotožnil s názorom žalobcu, že vo vzťahu\nk majetkovým právam žalovaného k bytu bol dosiahnutý úplný úspech vo veci, keď žalovanému boli\nodovzdané kľúče od bytu. Pritom nie je bez právneho významu, že žalobca podal v mene žalovaného\naj žalobu o nahradenie prejavu vôle obstarávateľa uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu a\nnemožno skutočne pričítať na ťarchu žalobcovi, že žalovaný neuhradil súdny poplatok, čím znemožnil\nďalšie konanie, na základe ktorého sa mohol stať vlastníkom bytu. Preto aj v prípade, že by súd vyložil\nustanovenie článku I. Zmluvy 1 o úspechu v spore ako nadobudnutie vlastníctva k bytu, toto si žalovaný\nzmaril sám svojou pasivitou.\n12. Čo sa týka dosiahnutého úspechu z právneho vzťahu zo Zmluvy 2, je jej výklad úplne jednoznačný\na nepripúšťa inú interpretáciu ako tú, že za dosiahnutie úspechu sa považuje (článok I. Zmluvy 2) trvalé\nupustenie od uplatňovania nárokov zo strany Ing. O. C.. Žalobca nemohol ovplyvniť zmenu legislatívy,\nna základe ktorej po rozhodcovskom konaní nasledovalo konanie pred všeobecným súdom (Okresným\nsúdom Nové Mesto nad Váhom), ktoré konanie bolo právoplatne zastavené (č. l. 37). Pritom žalovaný\nani netvrdil, že by Ing. O. C. voči nemu nárok ešte niekedy (po právoplatnom skončení súdneho konania\nvedeného Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 7C/25/2018) uplatňoval, či aspoň\navizoval, je preto zrejmé, že bol naplnený článok I., bod 2 Zmluvy 2.\n13. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie dopĺňa, že žalovaný je vysokoškolsky vzdelaný človek\na možno predpokladať, že jeho intelektuálne schopnosti prevyšujú priemer obyvateľstva a ako taký\nsám dobrovoľne obidve Zmluvy podpísal s tým, že v čase ich podpisu zrejme nepovažoval za\npodstatné, akým spôsobom budú konania skončené (teda či meritórnym rozhodnutím súdu alebo\nrozhodcovského orgánu, mimosúdne alebo rozhodnutím súdu procesného charakteru, teda napríklad\nzastavením konania).\n14. Súčasne bolo preukázané, že podpisu zmlúv predchádzala tak e-mailová komunikácia, ako aj\nosobné rokovanie so žalovaným, čo popiera procesnú obranu žalovaného, že podielová odmena nebola\nv zmluvách platne dohodnutá, nakoľko nebol poučený o tom, že výsledok konania je neistý. Na dôkaz,\nže žalovaný právnym zástupcom poučený bol, stačí aj e-mailová komunikácia predložená žalobcom,\nkonkrétne e-mail na č. l. 289, v ktorom sa výslovne píše, že návrh podmienok vyplýva z náročnosti\ntohto prípadu vzhľadom na veľmi nevýhodné zmluvné podmienky so spoločnosťou P., s.r.o. K Zmluve 2\nžalobca taktiež priložil e-mail, v ktorom upozorňuje žalovaného, že pozícia v spore je slabá a o to viac\nneistá,; tento e-mail časovo nadväzoval na osobné rokovanie. Na základe uvedeného potom nebolo ani\npotrebné vykonať výsluch B.. B. (ani výsluch JUDr. M. A., stačili by listinné dôkazy v spise), avšak tento\nbol vykonaný ešte pred pridelením veci v poradí druhej zákonnej sudkyni a jednoznačne z neho vyplýva,\nže žalovaný si bol vedomý neistého výsledku oboch konaní, a teda podporuje skutkové tvrdenia žalobcu.\n\n15. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že B.. B. dňa 26.03.2015, keď bola uzatvorená Zmluva 2, nemohol\nposkytovať právne služby, uvedené ani nie je v konaní sporné a menovaný sa vyjadril, že sa rokovaní\nzúčastnil na základe predchádzajúcej spolupráce so žalovaným, čo ale neznamená, že aj vykonával\núkony v týchto konaniach. Bez významu je aj jeho pôsobenie vo funkcii starostu obce, ako aj odsúdenie\nza trestný čin, nakoľko žalovaný ani netvrdil, že by mali uvedené skutočnosti súvisieť s nárokom žalobcu\nuplatňovaným v tomto konaní.\n16. Súd prvej inštancie dospel preto k záveru, že podielová odmena bola dohodnutá platne v zmysle v\ntom čase platnej a účinnej vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Súd prvej inštancie súčasne\nv tejto časti\nvyhodnotil procesnú obranu žalovaného týkajúcu sa nedostatku poučenia\nza účelovú.\nŽalovaný tvrdí (k Zmluve 1), že celý čas mal za to, že predmetom Zmluvy 1 je to, že sa stane\nvlastníkom bytu a že by Zmluvu 1 nepodpísal, ak by sa mala vzťahovať len na toto jedno konanie a\nže by išlo o zavádzanie spotrebiteľa, k Zmluve 2 potom naproti tomu uvádza, že konanie vedené pred\nrozhodcovským súdom bolo jednoduché a nešlo o žiadnu komplikovanú právnu otázku. Z uvedeného\nvyplýva, že žalovaný je schopný spraviť si záver o náročnosti veci a javí sa, že porozumenie žalovaného\nsa v čase menilo a vyvíjalo s ohľadom na procesnú situáciu. K Zmluve 1 súd dopĺňa, že korektnosti\nzmluvného vzťahu svedčí aj to, že časť odplaty bude splatná až do 14 dní odo dňa reálneho vymoženia\nuplatneného nároku mandantom.\nK poučeniu o tom, že výsledok konania je neistý,\nneustanovuje vyhláška žiadne ďalšie náležitosti, je preto bez právneho významu, či žalobca odkázal\nv súvislosti so Zmluvou 2 na to, že ide o rozhodcovské konanie a že pozícia v konaní je slabá alebo\nk Zmluve 1, že Zmluva o obstaraní výstavby je nevýhodná, nakoľko advokát pri poučení klienta nie je\npovinný uviesť celý právny rozbor, vyhláška ani nestanovuje, že by malo ísť o viac dôvodov a čo všetko\nby malo byť klientovi uvedené zo strany právneho zástupcu.\n17. K argumentácii žalovaného, že zmluvná pokuta je súčasťou majetkových práv k bytu a vo vzťahu\nk nej nebolo súdne konanie právoplatne skončené, teda žalobca nedosiahol plný úspech vo veci, súd\nkonštatuje, že sa s týmto názorom žalovaného nestotožňuje. Súd prvej inštancie si je vedomý, že\nneexistuje legálna definícia majetkového práva, ale pôjde o právo k majetku, teda k tomu, čo môže byť\nmajetkom (tu byt) a zmluvná pokuta naproti tomu plní zabezpečovaciu a prevenčnú funkciu, ide teda o\nprostriedok na dosiahnutie iného práva, resp. splnenia zmluvnej povinnosti, hoci je zrejmé, že v tomto\nprípade sa funkcia zmluvnej pokuty nenaplnila (čo žalobca nemohol ovplyvniť). Zaplatenie zmluvnej\npokuty síce možno považovať za majetkový nárok, ale nie k bytu.\n18. Žalovaný namietal nesprávnosť výpočtu odmeny. Táto procesná obrana je podľa názoru súdu prvej\ninštancie nedôvodná, nakoľko žalobca už v žalobe popísal, akým spôsobom postupoval pri jej výpočte.\nPokiaľ žalovaný v duplike uviedol, že žalobca tvrdí, že dosiahol 50 %-ný úspech, uvedené sa nezakladá\nna pravde, nakoľko žalobca od počiatku súdneho sporu tvrdil, že úspech dosiahol 100 %-ný a že pri\nfakturácii vychádzal z toho, že z celkovej odplaty vo výške 23.029,55 eur (bez DPH) bola zostávajúca\nodmena po úhrade zálohy vo výške\n17.450,74 eur, z ktorej 50 % (8.725,37 eur bez DPH) bola\nsplatná do 14 dní od dosiahnutia úspechu vo veci. Spolu s DPH je teda splatná časť odmeny zo Zmluvy\n1 vo výške 10.470,44 eur (8.725,37 eur plus 20 % DPH 1.745,07 eur). Žalobca pri výpočte počítal so\nsumami bez DPH, čo jednoznačne vyplýva z ustanovenia článku III. bod 5 Zmluvy 1, pričom záloha (vo\nvýške 200 000 SKK) bola vrátane DPH (viď zálohová faktúra). Dôvod, prečo žalobca pri výpočte splatnej\nodmeny zo Zmluvy 1 odpočítal od celkovej odmeny bez DPH zálohu bez DPH spočíva v tom, že táto bola\nodvedená podľa v tom čase platných predpisov (19 %), pričom v súčasnosti je 20 %. Výpočet nároku\nv žalobe je uvedený jasne a zrozumiteľne. Obrana žalovaného, že DPH bola uplatnená duplicitne, nie\nje dôvodná Uvedené platí v plnom rozsahu aj vo vzťahu k podielovej odmene podľa Zmluvy 2, kde v\nčlánku III., bod 1 je jednoznačne uvedená ako 15 % z celkovej výšky nároku a v bode 5 tohto článku opäť\ndeklaruje, že nezahŕňa DPH. K žalovaným predloženému vyúčtovaniu zo dňa 11.12.2017 súd zastáva\nnázor, že práve v tomto je nesprávny výpočet a naopak správny výpočet odmeny je uvedený v žalobe,\nčo žalobca aj zrozumiteľne rozpísal a objasnil.\n19. Záverom súd prvej inštancie dopĺňa, že podielová odmena síce môže žalovanému subjektívne s\nodstupom viacerých rokov pripadať vysoká, je ale dôsledkom nielen neistého výsledku konaní, ale aj\nodrazom skutočnosti, že advokát v prípade takejto dohody nedostáva za poskytnuté právne služby\nodmenu pravidelne, napríklad za každý vykonaný úkon na základe fakturácie, ale len v prípade úspechu,\nčasto (ako aj v tomto prípade), môže byť úspešný až po viacerých rokoch, počas ktorých klient za\nslužby neplatí a otázna je aj vymožiteľnosť nároku. Nejde teda o jednostranne výhodnú dohodu, na\n\nktorú by žalovaný či už v postavení spotrebiteľa alebo podnikateľa doplácal, výsledok totiž mohol byť\npre právneho zástupcu aj taký, že za svoje právne služby odmenu neobdrží.\n20. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj uplatnený nárok na úroky z omeškania podľa žaloby od\n09.04.2019, teda dátumu, ktorý bezprostredne nasledoval dňu splatnosti oboch faktúr za právne služby.\nK námietke žalovaného, že mu faktúry neboli doručené, súd prvej inštancie uviedol, že táto je nedôvodná,\nnakoľko žalobca predložil v konaní podací hárok k zásielkam obsahujúcim faktúry a tieto zasielal na\nznámu adresu žalovaného, kde si aj v súčasnosti preberá poštu.\n21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že\nv konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti\ntohto rozsudku samostatným uznesením.\n22. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. b), h) a f) CSP. Mal za to, že odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, keď v\nrozsudku absentujú náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP. Rozsudok považuje\nza nepreskúmateľný. Z odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie opomenul všetky ním predložené\nrelevantné písomné vyjadrenia, ktoré obsahovali prostriedky procesnej obrany a s týmito sa v žiadnom\nrozsahu nevysporiadal.\nSúd prvej inštancie nereflektoval na jeho vyjadrenie zo dňa 18.10.2022, zo dňa 17.03.2023 a záverečnú\nreč zo dňa 02.02.2024, ktorú predniesol na pojednávaní dňa 06.02.2024, a ktorú založil do spisu.\nNapriek tomu, že v odôvodnení rozsudku súd nemá prepisovať celý priebeh konania a všetky podania\nstrán, vychádzajúc z ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnenie rozsudku má obsahovať podstatné tvrdenia\na argumenty v týchto podaniach uvedené, obzvlášť keď z ďalšieho odôvodnenia rozsudku vyplýva, že\nsúd prvej inštancie do odôvodnenia poňal argumenty žalobcu, ale protiargumenty žalovaného k nim\nuž nie. Táto skutočnosť ostro kontrastuje so skutočnosťou, že súd prvej inštancie presne odcitoval\nvýpoveď JUDr. B. z pojednávania zo dňa 01.03.2023, ale úplne opomenul vyjadrenie žalovaného k týmto\ntvrdeniam, ktoré bolo uvedené vo vyjadrení zo dňa 17.03.2023.\nRovnako súd prvej inštancie len stroho uviedol, že k predloženému vyúčtovaniu zo dňa 11.12.2017\nzastáva názor, že práve v tomto vyúčtovaní žalobcu je nesprávny výpočet a naopak v žalobe žalobcu\nje uvedený správny výpočet, čo údajne žalobca aj zrozumiteľne rozpísal a objasnil. Súd prvej inštancie\nžiadnym bližším spôsobom neobjasnil, z akých dôvodov považuje výpočet vo vyúčtovaní zo dňa\n11.12.2017 za nesprávny a naopak výpočet uvedený v žalobe za správny. Z obsahu spisu pritom vyplýva,\nže žalobca sa k vyúčtovaniu zo dňa 11.12.2017 nijakým spôsobom nevyjadroval a nikdy ani neuviedol,\nže by sa jednalo o nesprávne vyúčtovanie. Nakoľko sa jednalo o dva výpočty predložené zo strany\nžalobcu, ktoré si vzájomne odporovali, pričom predstavovali základ pre uplatnenie nároku žalobcu a\njeho argumentáciu, pre presvedčivé odôvodnenie rozsudku bolo podstatné, aby sa súd s uvedeným\nnesúladom, a na to nadväzujúcou argumentáciou žalovaného, vysporiadal. Z odôvodnenia rozsudku\nvšak jasné ani výstižné vysvetlenie zohľadňujúce argumenty oboch sporových strán nevyplýva. Úplné\nopomenutie uvedených vyjadrení považuje za zásah do spravodlivého procesu.\nS ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku jasne a\nvýstižne nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, prípadne z\nakých dôvodov tieto tvrdenia a právne argumenty nepovažoval za podstatné, jasnému, výstižnému\na presvedčivému vysvetleniu pritom nemôže zodpovedať stav, keď súd vo viacerých podstatných\ntvrdeniach absolútne opomenul argumentáciu žalovaného, napriek tomu, že na argumentáciu žalobcu\nreflektoval. Na základe týchto skutočností, rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa náležitosti vyžadované\nust. § 220 ods. 2 CSP a je nepreskúmateľný, pričom takýmto postupom súd znemožnil žalovanému, aby\nuskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nNapriek skutočnosti, že súd priznal Zmluve o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 25.11.2005 (ďalej\nlen „Zmluva 1“) spotrebiteľský charakter, pri výklade jednotlivých častí (najmä čl. 1) Zmluvy 1 uvedené\nnezohľadnil a tieto časti vyložil v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Nejasným a sporným bol\nnajmä výklad pojmu „uplatnenie majetkových nárokov k bytu vyplývajúcich zo Zmluvy o obstaraní\nvýstavby bytu“, tvoriacim predmet Zmluvy 1 (čl. 1 ods. 1). Z argumentácie žalobcu vyplýva, že podľa\nnázoru žalobcu bolo predmetom Zmluvy 1 iba „odovzdaním kľúča sprístupniť nehnuteľnosť“, pričom k\nprevodu vlastníckeho práva mala byť uzatvorená ešte ďalšia separátna zmluva o poskytovaní právnej\npomoci. Z argumentácie žalovaného vyplýva, že podľa jeho názoru bolo predmetom Zmluvy 1 to, aby\nsa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Iba samotné „odovzdaním kľúča sprístupniť nehnuteľnosť“\n\nnemalo a nemá žiadny význam. Cieľom bolo stať sa vlastníkom nehnuteľnosti. Okrem toho, že túto\npožiadavku uviedol aj žalobcovi pri dojednávaní podmienok Zmluvy 1, táto požiadavka je jedinou\nlogickou vzhľadom k posudzovaniu dosiahnutia úspechu vo veci v spore voči spoločnosti P. ktorej zaplatil\nzálohy na úhradu kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorej sa mal stať vlastníkom. Ak by bolo predmetom\nZmluvy 1 iba „odovzdaním kľúča sprístupniť nehnuteľnosť“ takúto zmluvu by nikdy nepodpísal, nakoľko\njej predmetom by vec právne nevyriešil a z hľadiska merita veci by nič nezískal.\nNapriek tomu, že súd prvej inštancie správne usudzuje, že uplatnenie majetkových práv žalovaného\nk bytu mohlo zahŕňať a aj zahŕňalo potrebu viacerých právnych úkonov, resp. potrebu postupných\nprávnych krokov, ktoré nemuseli byť v čase podpisu Zmluvy 1 známe, nesprávne uzatvára, že Zmluva\n1 sa vzťahovala len na jeden z týchto právnych úkonov, a teda právnych krokov, spočívajúcich v\npodaní žaloby, ktorou sa žalobca v mene žalovaného domáhal odovzdania a prevzatia predmetu\nprevodu („odovzdaním kľúča sprístupniť nehnuteľnosť“). Takýto záver je pritom v rozpore zo samotným\nhodnotením merita veci zo strany súdu prvej inštancie. Ak súd prvej inštancie akceptuje skutočnosť,\nže uplatnenie majetkových práv žalovaného k bytu, ktoré bolo predmetom Zmluvy 1 zahŕňalo potrebu\nvykonania viacerých právnych úkonov, nemôže byť následne správny záver toho istého súdu, ktorým\nsúd predmet Zmluvy 1 zúži len na niektorý z uvedených právnych úkonov. Takýto výklad súdu je totiž\nprotirečivý a opomína účel Zmluvy 1, ktorým nepochybne malo byť dosiahnutie úspechu vo veci pre\nžalovaného, ktorý úspech mohol dosiahnuť výlučne tým, že by sa stal vlastníkom bytu, za ktorý zaplatil\nzálohy.\nSkutočnosť, že Zmluva 1 zahŕňala viacero právnych úkonov smerujúcich vždy k rovnakému cieľu, aby\nsa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, vyplývala aj zo samotného petitu rozsudku uplatnenému\nvoči spoločnosti P., ktorý obsahoval uplatnenie viacerých nárokov. Rovnako, ako vyplýva z bodu 40\nRozsudku, pod Zmluvu 1 nepochybne spadali aj ďalšie úkony žalobcu ako právneho zástupcu, a to\npodanie následnej žaloby o nahradenie prejavu vôle obstarávateľa, opäť smerujúcej k rovnakému\ncieľu, aby som sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Ak by tieto úkony pod predmetnú Zmluvu\n1 nespadali, žalobca by nebol povinný ich vôbec vykonať, keďže na nich vykonanie by nemal žiaden\nmandát. Nakoľko žalobca pristúpil k podaniu žaloby o nahradenie prejavu vôle obstarávateľa potvrdil\ntým, že na tento úkon mal mandát a že aj tento právny úkon bol zahrnutý v Zmluve 1, keď opätovne\nsmeroval vždy k rovnakému cieľu, aby som sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Záver súdu\nuvedený v bode 40 Rozsudku, že aj v prípade, ak by súd vyložil ustanovenie článku I. Zmluvy 7 o úspechu\nv spore ako nadobudnutie vlastníctva k bytu, toto si žalovaný zmaril sám svojou pasivitou, je preto zjavne\nnesprávny a účelový. Žalobca napriek uzatvorenej Zmluve 1, a teda v rozpore s ňou, žiadal uzatvorenie\nnovej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci s novými podmienkami, s čím nemohol súhlasiť. Žalobca\nsíce nakoniec, napriek tomu, že žiadnu novú zmluvu o poskytovaní právnej pomoci neuzatvorili, pripravil\na podal žalobu o nahradenie prejavu vôle, avšak až po tom, čo bola táto žaloba podaná z jeho strany, a\nteda bez súčinnosti žalobcu. S ohľadom na uvedené nebolo potrebné v konaní iniciovanom žalobcom,\nktorému predchádzala žaloba podaná z jeho strany, uhrádzať súdny poplatok.\nNesprávny je názor súdu prvej inštancie, že nárok na zmluvnú pokutu nebol predmetom Zmluvy 1.\nVýklad súdu považuje za nedôvodne zužujúci. Nárok na zmluvnú pokutu síce nie je priamym majetkovým\nnárokom k bytu, ale vznikol v bezprostrednej súvislosti s bytom, resp. omeškaním s jeho odovzdaním\ndo užívania, pričom jeho uplatnením sa opäť sledoval základný cieľ, aby sa stal výlučným vlastníkom\nnehnuteľnosti. Uvedenému zodpovedá skutočnosť, že na základe Zmluvy 1 žalobca podal žalobu nielen\no uloženie povinnosti „odovzdaním kľúča sprístupniť nehnuteľnosť', ale tiež sa domáhal zaplatenia sumy\n1.935.000,- Sk titulom zmluvnej pokuty. Žalobca na základe Zmluvy 1 podal návrhy na začatie aj ďalších\nkonaní, ktoré sa týkali majetkových práv k bytu a ktoré nie sú do dnešného dňa ukončené. Ako príklad\nmožno uviesť konanie pôvodne vedené Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 14C/28/2009, v\nktorom sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Doc. C. a R. purchase\ns.r.o. k bytu. Je nepochybné, že uvedené konanie rovnako spadá pod predmet Zmluvy 1 a týka sa\nmajetkových práv k bytu, čo korešponduje s argumentáciou o výklade predmetu Zmluvy 1.\nNakoľko je zrejmé, že Zmluvu 1 (aj Zmluvu 2) zostavoval žalobca, platí výkladový princííp výkladový\nprincíp contra proferentem, v zmysle ktorého sa majú nejednoznačné, nejasné alebo medzi účastníkmi\nzmluvy sporné pojmy, či formulácie, vykladať v neprospech zmluvnej strany, ktorá ich navrhla, či trvala na\nich začlenení do zmluvy. K výkladu nejasných ustanovení princípom contra proferentem sa v jednom zo\nsvojich rozhodnutí prikláňa aj Ústavný súd Českej republiky tvrdiac, že ak sú v zmluve použité formulácie\na pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, mali by sa tieto vykladať v neprospech toho, kto ich do zmluvy\nzahrnul. Uvedený názor zastáva aj odborná literatúra, v zmysle ktorej, zmluvná strana, ktorá formulovala\nobsah zmluvy, by mala byť zodpovedná za jednotlivé ustanovenia ä pojmy, ktoré do zmluvy vniesla,\nnakoľko aj nejednoznačnosť môže mylne prinútiť druhú zmluvnú stranu uzavrieť zmluvu, ktorú by za\n\niných okolností odmietla. Len pre úplnosť uvádza, že ak by bolo predmetom Zmluvy 1 iba „odovzdaním\nkľúča sprístupniť nehnuteľnosť“ (t.j. iba čiastkový cieľ) tak ako tvrdí žalobca, uvedené by mohlo viesť\nk obchádzaniu ustanovenia § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. maximálna výška dohodnutej\npodielovej odmeny nesmie presiahnuť 20 % z hodnoty veci. Žalobca následne mohol v ďalších zmluvách\no poskytovaní právnej pomoci, predmetom ktorých by boli ďalšie čiastkové ciele, opätovne požadovať\npodielovú odmenu, pričom v súčte by táto podielová odmena mohla presiahnuť limity podľa § 7 ods. 2\nvyhlášky. Možnosť dojednávať si podielovú odmenu iba na čiastkový úspech preto obchádza zákon, nie\nje v súlade s dobrými mravmi a takýto výklad je potrebné odmietnuť.\nSúd prvej inštancie nevzal ohľad na vyššie uvedené výkladové princípy a nesprávne vyhodnotil predmet\nZmluvy 1. Predmetom Zmluvy 1 totiž nebolo iba samotné sprístupnenie nehnuteľnosti, ale aj ďalšie\nmajetkové nároky týkajúce sa bytu a vyplývajúce zo Zmluvy o obstaraní výstavby bytu smerujúce vždy\nk rovnakému cieľu, aby som sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, kedy by som dosiahol úspech\nvo veci.\nUvedená výška odmeny je v rozpore s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom. Podľa\nrozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29Cdo/2126/2009, z hľadiska posudzovania výšky dojednanej\nodmeny s dobrými mravmi, poprípade poctivého obchodného styku je potrebné posudzovať výšku\ndojednanej odmeny najmä s ohľadom na jej primeranosť obsahu a rozsahu poskytnutých služieb, ako\naj ich výsledok pre klienta. Aj keď žalobca tvrdí, že dosiahol úspech, tento „úspech“ nemá žiadny reálny\nvýznam a jeho postavenie sa nijakým spôsobom nezlepšilo. Reálny význam by malo až rozhodnutie, na\nzáklade ktorého by som sa stal vlastníkom bytu, čo však žalobca nedosiahol.\nSúd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s tvrdeniami ohľadne uhradenej zálohy vo výške 6.638,78 eur.\nOkrem iného namietal aj spôsob zaúčtovania zálohy, keď žalobca túto zálohu odpočítal od celkovej\nodmeny (ním tvrdenej splatnej aj nesplatnej) a nie iba od ním tvrdenej splatnej časti. Ak by žalobcovi\nvznikol akýkoľvek nárok na odmenu podľa Zmluvy 1, je zrejmé, že žalobca mohol a mal zálohu odpočítať\niba od ním tvrdenej splatnej časti odmeny. Vysvetlenie súdu prvej inštancie, že dôvod, prečo žalobca pri\nvýpočte splatnej odmeny zo Zmluvy 1 odpočítal od celkovej odmeny bez DPH zálohu bez DPH spočíva\nv tom, že táto bola odvedená podľa v tom čase platných predpisov (19 %), pričom v súčasnosti je 20 %,\nneobstojí. Uvedený postup by bolo rovnako možné použiť aj na už rozdelenú (splatnú a nesplatnú) časť\na zálohu odpočítať iba od tejto splatnej časti. S ohľadom na uvedené je úvaha súdu nesprávna. Naopak\nje potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že žalobca mi ďalej právne služby neposkytuje, preto ani\nv prípade, ak by mu vznikol nárok na odmenu, ktorú uplatnil týmto súdnym konaním (čo rozporuje), je\nzrejmé, že žiaden ďalší nárok na odmenu mu vzniknúť nemôže, preto zostávajúcu časť zálohy nemá\nakým spôsobom zúčtovať.\n23. Nemožno súhlasiť ani s názorom súdu prvej inštancie, že podielová odmena bola platne dojednaná,\nnakoľko bol žalovaný poučený o tom, že výsledok konania je neistý. Pre platné dojednanie podielovej\nodmeny v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to: 1)\nveľmi neistý výsledok konania a 2) poučenie klienta advokátom o tomto veľmi neistom výsledku konania.\n24. Prvou podmienkou pre možnosť dojednania podielovej odmeny je „veľmi neistý výsledok konania“.\nŽalobca videl okolnosti, ktoré zakladajú „veľmi neistý výsledok konania“ iba v tom, že konanie\nbude prebiehať na rozhodcovskom súde, čo nenapĺňa uvedený zákonný predpoklad. Zákon výslovne\numožňoval, aby sa účastníci konania medzi sebou dohodli, aby prípadné spory medzi nimi rozhodol\nrozhodcovský súd. Rozhodcovský súd, rovnako ako všeobecné súdy, je povinný dodržiavať základné\nzásady súdneho konania a rešpektovať platné právne predpisy. Aj na rozhodcovský konanie sa vzťahujú\nzásady nestrannosti, nezávislosti a rovnosti strán rozhodcovského konania. Iba zo samotnej skutočnosti,\nže konanie má prebiehať pred rozhodcovským súdom nemožno vyvodiť záver, že by bol výsledok\nkonania veľmi neistý. S ohľadom na vyššie uvedené nemožno tvrdenie žalobcu o neistote sporu\nprameniace iba z toho, že o veci bude rozhodovať rozhodcovský súd, akceptovať. Tiež poukazuje na\nskutočnosť, že žalobca sa v priebehu konania snažil dodatočne rozširovať dôvody, ktorými odôvodňuje\nneistotu a to, napr. že neistota spočívala v zmätočnom a nejasnom znení samotnej dohody o zániku\nzdruženia (pojednávanie 01.03.2023). Uvedené však žalobca pri dojednávaní Zmluvy 2 vôbec nezmienil.\nB.. A. nikdy nebola prítomná na rokovaniach ohľadne dojednávania podmienok zmluvy o poskytovaní\nprávnej pomoci, čo výslovne odporuje tvrdeniu B.. B.. Rovnako namieta skutočnosť, že bol zo strany\nžalobcu pri dojednávaní podmienok Zmluvy 2, poučený o tom, že výsledok konania má byť podľa\nokolností prípadu veľmi neistý (druhá podmienka pre dojednanie podielovej odmeny). Poučenie mu\nžalobca poskytol až dodatočne a až po dopytoch, keď v e-maily zo dňa 27.03.2015 iba uviedol, že\nnakoľko vo veci má právomoc konať súkromný rozhodcovský súd a tento si vybral práve pán C. je naša\n\npozícia v spore slabá a o to viac neistá. Pri podpise Zmluvy 2 (26.03.2015) poučený nebol a teda zákonná\npodmienka pre dohodnutie podielovej odmeny nebola splnená. Pre naplnenie uvedenej podmienky nie\nje rozhodujúca schopnosť žalovaného posúdiť si záver o prejednávanej veci.\n25. Výška odmeny je rozporná s dobrými mravmi. Žalobca v konaní vykonal iba tri jednoduché úkony,\nza ktoré požaduje zaplatenie sumy 10.483,75 eur. Uvedená je v rozpore s dobrými mravmi. Už pri\ndojednávaní podmienok Zmluvy 2 žalobca vedel, že pôjde o jednoduchý prípad a práve preto požadoval\npodielovú odmenu. S ohľadom na vyššie uvedené má za to, že dojednanie o podielovej odmene nemalo\ndostatočný právny základ, je v rozpore s vyhláškou a aj v rozpore s dobrými mravmi. Navyše súd prvej\ninštancie rovnako nezohľadnil poskytnutý preddavok vo výške 1.500,- eur.\n26. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný žiada odvolací súd, aby rozsudok Mestského súdu\nBratislava IV zo dňa 06.02.2024, č. k. B2-7C/51/2019-411 zrušil a vec vrátil na nové konanie a\nrozhodnutie, príp. zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov\nkonania vo výške 100 %.\n27. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry má strana\nsporu právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením\nnárokov a obranou voči takémuto uplatneniu. Súd prvej inštancie riadne uviedol rozhodujúci skutkový\nstav, relevantné stanoviská procesných stráv v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania aj\nprávne predpisy, ktoré na prípad aplikoval, pričom vyvodil vecne správne závery. Za znemožnenie strane\nuskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, treba považovať taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody\nalebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci (uznesenie\nNS SR spis. zn. 6Cdo/98/2017), čo nebol daný prípad.\n28. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi\nnázormi, navrhovaním či hodnotením dôkazov (rozhodnutie ÚS SR spis. zn. IV. ÚS 252/04). Právo na\nspravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom\núspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (rozhodnutie ÚS\nSR spis. zn. I. ÚS 50/04, uznesenie NS SR spis. zn. 3Cdo/61/2010).\nNapriek skutočnosti, že je žalovaný presvedčený, že všetky jeho tvrdenia v každom jednotlivom\npísomnom vyjadrení alebo ústnom prednese sú relevantné, resp. pre rozhodnutie rozhodujúce, nie je\ntomu tak. Z rozsiahleho odôvodnenia rozsudku je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že súd prvej inštancie\nvzal do úvahy a vysporiadal sa so všetkými tvrdeniami, argumentáciou i právnym názorom žalobcu\ni žalovaného. ktoré boli pre prejednávanú vec podstatné, t.j. dostatočne sa vysporiadal so všetkými\nrelevantnými námietkami žalovaného a ich posúdenie v odôvodnení rozsudku aj jasne a zrozumiteľne\nopísal. V tomto prípade nedošlo k porušeniu žiadnych procesných práv žalovaného, resp. k porušeniu\nprocesných práv žalovaného v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nŽalovaný vo vzťahu k Zmluve č. 1 (zmluve o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 25.11.2005) namieta,\nže súd prvej inštancie nezohľadnil jeho postavenie spotrebiteľa, keď pre túto zmluvu nepoužil „výklad\npriaznivejší pre spotrebiteľa“. Žalovaný sa snaží navodiť dojem, že medzi stranami sporu bolo sporné,\nčo konkrétne malo byť predmetom Zmluvy č. 1, avšak táto údajná „spornosť“ sa u žalovaného prejavila\naž v momente, keď mal v súlade s dohodnutými podmienkami Zmluvy č. 1 žalobcovi za žalobcom\nriadne poskytnuté právne služby uhradiť odmenu. Rozsiahlym dokazovaním bolo v konaní jednoznačne\npreukázané, čo aké majetkové právo k bytu bolo, a ako jediné mohlo byť predmetom Zmluvy č. 1, ako\naj skutočnosť, že žalovanému bol predmet Zmluvy č. 1 pri podpise tejto zmluvy, ako aj následne pri\nposkytovaní právnych služieb zo strany žalobcu, zrejmý. Súčasné domáhanie sa iného „priaznivejšieho\nvýkladu“ obsahu Zmluvy č. 1, ktorého cieľom je len vyhnutie sa plneniu povinností vyplývajúcich z tejto\nzmluvy pre žalovaného (uhradenie podielovej odmeny), hoci žalobca si svoje povinnosti zo Zmluvy č. 1\nvoči žalovanému splnil riadne, sa preto javí až ako účelové zneužitie postavenia spotrebiteľa zo strany\nžalovaného v tomto spore.\nSúd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril ku všetkým námietkam\nžalovaného, zrozumiteľne a jasne vysvetlil, na základe akých preukázaných skutkových okolnosti a\nprávneho posúdenia dospel k záverom o rozsahu predmetu Zmluvy č. 1, prečo považuje dohodnutú a\nžalobcom uplatnenú výšku podielovej odmeny za súladnú s dobrými mravmi a príslušnými právnymi\n\npredpismi, rovnako podrobne vysvetlil aj svoj záver o správnosti jej výpočtu (vyúčtovania) zo strany\nžalobcu.\n29. Aj vo vzťahu k Zmluve o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 26.03.2015 vznáša žalovaný námietky,\ns ktorými sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vyporiadal riadne - či mal za preukázané, že\nžalovaný bol alebo nebol poučený o neistom výsledku konania, či považuje výšku dohodnutej podielovej\nodmeny za primeranú a pod. Žalobcovi nie je zrejmé, aký „preddavok“ vo výške 1.500,- eur mal súd\nprvej inštancie zohľadňovať, keď zo Zmluvy č. 2 žiadna povinnosť úhrady preddavku na dohodnutú\nodmenu žalovanému nevyplývala a žalovaný ani žiadnu úhradu tohoto údajného preddavku v konaní\nnepreukázal.\nŽalobca je toho názoru, že i vo vzťahu k Zmluve č. 2, resp. k podielovej odmene uplatnenej žalobcom na\nzáklade tejto zmluvy, dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým\nzisteniam aj správnym právnym záverom a tieto v odôvodnení rozsudku aj dostatočne zdôvodnil.\n30. Vzhľadom k vyššie uvedenému považuje žalobca rozsudok za vecne správny a navrhuje, aby\nodvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 06.02.2024 v súlade s ust. § 387 CSP potvrdil a\nžalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n31. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, v medziach uplatnených odvolacích dôvodov,\nktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1\nCSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej\ninštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n32. Odvolací súd nezistil v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady a v celom rozsahu\nsa stotožnil po skutkovej a právnej stránke s dôvodmi jeho rozsudku. Súd prvej inštancie vykonal vo\nveci, z hľadiska žalobcom uplatneného práva, dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v\nsúlade s § 191 CSP zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy a z vykonaného\ndokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s § 220\nods. 2 CSP odôvodnil, keď uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil rozhodnutie po\nstránke skutkovej, ako aj po právnej stránke. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie\nvysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie\nveci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré\nnimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil.\nZ odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení\ndôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo\nsporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna\nrelevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom\nsúhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný\nzáver o preukázaní žalobcom uplatneného nároku. Dôsledne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj s relevantnou argumentáciou oboch\nstrán sporu súvisiacou s predmetom konania, a preto je jeho rozhodnutie v tomto ohľade presvedčivé;\nneobstojí tak ani námietka žalovaného, ktorý v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka (okrem iného) aj\nnedostatočné odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery\nsúdu prvej inštancie za správne, v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu\na v podrobnostiach na ne odkazuje.\n33. V súvislosti s obsahom odvolacích námietok žalovaného je potrebné v prvom rade poukázať na\nskutočnosť, že tento v odvolaní v zásade iba zopakoval svoje námietky a argumenty prednesené pred\nsúdom prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s jeho argumentáciou dostatočne\nvysporiadal.\n34. V konaní bolo nesporné, že žalobca v postavení advokáta a žalovaný uzavreli dve samostatné\nzmluvy, a to dňa 25.11.2005 Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci, ktorej predmetom bolo poskytnutie\nprávnej pomoci vo veci uplatnenia majetkových nárokov žalovaného (v postavení fyzickej osoby) k bytu\nY. podlaží bytového domu na M. s. č. XXXX. zap. na liste vlastníctva č. XXXX vyplývajúcich zo Zmluvy\no obstaraní výstavby bytu uzatvorenej dňa 06.03.2003 a jej dodatkov so spoločnosťou P. (ďalej ako\n\n„Zmluva 1“) a dňa 26.03.2015 bola uzavretá Zmluva o poskytovaní právnej pomoci medzi žalobcom\nako mandatárom a žalovaným ako mandantom, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v\npostavení živnostníka právnu pomoc formou zastupovania mandanta v rozhodcovskom konaní vedenom\nStálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská a mediačná, č. k. AH- C/1214/0002, vo\nveci peňažného nároku na zaplatenie 58.243,05 eur s príslušenstvom uplatneného voči mandantovi zo\nstrany T.. O. C. (ďalej len „Zmluva 2“).\n35. V nadväznosti na námietky žalovaného v odvolaní smerujúce k správnosti ustálenia skutkového\nstavu veci ohľadne skutočností významných pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie\nzmluvne dohodnutej odmeny za poskytovanie právnych služieb na základe Zmluvy o poskytovaní\nprávnej pomoci, ktorej predmetom bolo poskytnutie právnej pomoci vo veci uplatnenia majetkových\nnárokov mandanta k bytu zo dňa 25.11.2002, ako aj na základe Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci\nmedzi žalobcom ako mandatárom a žalovaným ako mandantom, na základe ktorej žalobca poskytol\nžalovanému právnu pomoc formou zastupovania mandanta v rozhodcovskom konaní zo dňa 26.3.2015,\nodvolací súd považuje za správne skutkové závery súdu prvej inštancie v otázke vzniku nároku žalobcu\nna zaplatenie dohodnutej odmeny za poskytované právne služby v zmysle oboch uvedených zmlúv;\nžalobca, ktorého vo vzťahu k vzniku jeho nároku na zaplatenie dohodnutej odmeny zaťažovalo dôkazné\nbremeno, existenciu skutočností, umožňujúcich dospieť k záveru, že žalovaný je povinný žalobcovi\nuhradiť uplatnený nárok, v konaní uniesol dôkazné bremeno svojich skutkových tvrdení. Preto sú\nnedôvodné námietky žalobcu, ktoré v tomto smere zopakoval v podanom odvolaní.\n36. Pre rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie odmeny v zmysle uzavretých zmlúv v danej veci\nbolo v prvom rade potrebné ustáliť, či žalobca ako advokát pri poskytovaní právnych služieb žalovanému,\nv prípade oboch uzavretých zmlúv, konal s odbornou starostlivosťou a v súlade so zásadami poctivého\nobchodného styku, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný dôveroval žalobcovi ako\nadvokátovi, s ktorým počas výkonu jeho podnikateľskej činnosti niekoľko rokov spolupracoval a vyhľadal\nu neho na účel usporiadania právnych vzťahov k predmetnému bytu a k spornej pohľadávke právnu\npomoc.\n37. V prvom rade je potrené poukázať na to, že obe uzavreté zmluvy o právnej pomoci sú zmluvami,\nktorých obsah, vzhľadom na postavanie žalobcu ako advokáta, upravujú (aj) ustanovenia zákona o\nadvokácii a vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Zmluva\no poskytovaní právnych služieb je osobitným druhom mandátnej zmluvy, ktorou sa advokát zaväzuje\nposkytovať svojmu klientovi právne služby na úrovni predpokladanej zákonom o advokácii, teda s\nodbornou starostlivosťou a klient sa zaväzuje advokátovi za poskytovanie týchto služieb zaplatiť\nodmenu. Konkrétny obsah a rozsah poskytovanej právnej služby je pritom vždy podmienený potrebami\nklienta. Vzhľadom na obsah oboch zmlúv, je nesporné, že vykonávanie činnosti žalobcom v prospech\nžalovaného bolo dohodnuté ako odplatné, čo vyplýva z ust. § 24 ods. 1 zákona o advokácii v nadväznosti\nna § 1 a 2 vyhlášky vyhláška 655/2004 Z.z., ktorý stanovuje, že advokát poskytuje právne služby za\nodmenu na základe dohody medzi advokátom a klientom.\n38. V prípade Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci medzi žalobcom ako mandatárom a žalovaným\nako mandantom, uzavretej dňa 26.03.2015 na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému právnu\npomoc formou zastupovania mandanta v rozhodcovskom konaní vedenom Stálym rozhodcovským\nsúdom zriadeným pri Rozhodcovská a mediačná, č. k. AH- C/1214/0002, vo veci peňažného nároku\nna zaplatenie 58.243,05 eur s príslušenstvom uplatneného voči mandantovi zo strany Ing. O. C. (ďalej\nlen „Zmluva 2“) nebolo medzi stranami sporné, že táto zmluva súvisela s podnikateľskou činnosťou\nžalovaného (čo napokon potvrdil aj sám žalovaný). Pre posúdenie nárokov z tohto zmluvného vzťahu\nje pritom irelevantné, že žalovaný počas jeho trvania ukončil svoju podnikateľskú činnosť, nakoľko\nrozhodujúci pre právne posúdenie vzájomného vzťahu z uzavretej zmluvy je výlučne stav v čase jej\nuzavretia. V danom prípade teda mandantom bol v zmysle predmetnej zmluvy podnikateľ a mandatár\nako podnikateľ mal pre neho zriadiť určitú obchodnú záležitosť, pričom išlo o zmluvu odplatnú, nakoľko\nmandátna zmluva sa aplikuje pri poskytovaní právnej pomoci advokátmi pre podnikateľov (podnikateľskú\nsféru).\n39. Iná situácia bola v prípade Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 25.11.2002, ktorej\npredmetom bolo poskytnutie právnej pomoci vo veci uplatnenia majetkových nárokov mandanta k bytu\nvyplývajúcich zo zmluvy o obstaraní a výstavbe bytu; v tomto prípade, vchádzajúc z obsahu zmluvy\nako aj z označenia zmluvných strán v záhlaví samotnej zmluvy, dospel súd prvej inštancie k správnemu\n\nzáveru, ži ide o zmluvu spotrebiteľskú, keď je nesporné, že žalobca vystupuje v predmetnej zmluve ako\ndodávateľ služby v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupuje ako fyzická osoba\n- spotrebiteľ.\n40. Vychádzajúc z obsahu stranami sporu uzavretých oboch zmlúv je nesporné, že strany sporu si v\nzmluve dohodli odmenu, pričom v oboch prípadoch ide o odmenu dohodnutú v zmysle § 5 písm. b/\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. a rovnako je nesporné, že žalovaný žalobcovi\nneuhradil (okrem preddavku v prípade Zmluvy 1) ani časť takto dohodnutej odmeny.\n41. Vyhláška č. 655/2004 Z.z. rozlišuje zmluvnú a mimozmluvnú odmenu advokáta. Pri uzatváraní\nzmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa môže advokát dohodnúť s klientom na druhu zmluvnej odmeny.\nAk nedôjde k dohode, predpokladá sa, že advokát sa dohodol s klientom na odmene určenej podľa\nustanovení vyhlášky o tarifnej odmene (§ 2 ods. 2 vyhlášky 655/2004 Z.z.). Pri uzatváraní zmluvy\no poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob určenia odmeny a výšku\nzmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny musí byť v súlade s dobrými mravmi tak, ako to predpokladá\n§ 2 ods. 2 vyhlášky 655/2004.\n42. Podielová odmena môže byť dohodnutá vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom\nkonania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi\nneistý a advokát o tom klienta poučil. Advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za\npredpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnej pomoci za túto odmenu, mal plný\núspech vo veci (§ 8 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z.) s tým, že ak sa konanie uvedené skočí len čiastočným\núspechom klienta, advokát má právo len na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny (§ 8 ods. 2\nvyhlášky 655/2004 Z.z.).\n43. Pre záver o tom, či žalobcovi vznikol nárok na odmenu v zmluvne dojednanej výške, bolo potrebné v\nprejednávanej veci okrem iného ustáliť, či zo strany žalobcu došlo k splneniu predmetu tej-ktorej zmluvy,\na to v súvislosti s tvrdením žalovaného, že k vysporiadaniu právnych vzťahov k predmetnému bytu v\nzmysle Zmluvy 1 podľa požiadavky klienta a v zmluve dohodnutým spôsobom v danom prípade nedošlo,\na rovnako tak aj v prípade Zmluvy 2 z dôvodu tvrdenia žalovaného, že žalobca sa nijakým spôsobom\nnepričinil o výsledok konania a zároveň z dôvodu, že ho nesprávne informoval a tvrdil, že ide o zložitú\nvec s neistým výsledkom, čo podľa žalovaného nebolo pravdivé.\n44. V prvom rade je potrebné uviesť, že nárok na zaplatenie odmeny advokátovi vzniká už na základe\nposkytnutia určitej právnej služby, v prípade zastupovania pred súdom na základe vykonania určitého\núkonu právnej služby, pričom; ako z toho správne vychádzal aj prvoinštančný súd; ak aj nebolo medzi\nadvokátom a klientom dohodnuté niečo iné a neexistujú tu skutočnosti, ktoré by vznik hmotnoprávneho\nnároku na zaplatenie advokátske odmeny vylučovali (napr. § 24 ods. 6 Zákona o advokácii), vzniká\nadvokátovi právo na odmenu bez ďalších podmienok, pričom je rozhodujúce iba to, či a aké úkony\nprávnej služby advokát pre klienta vykonal.\n45. Obmedzenie práva advokáta na výplatu odmeny upravuje ust. § 18 ods. 5 zákona o advokácii,\npričom k obmedzeniu tohto práva prichádza len vtedy, ak služby advokáta neboli poskytnuté s odbornou\nstarostlivosťou a v prípadoch, ak by porušením povinnosti advokáta došlo ku škode na strane klienta.\n46. Postup advokáta pri poskytovaní právnych služieb sa viaže na pojem odborná starostlivosť, ktorý\nje potrebné chápať ako súhrn všetkých predpokladov na výkon advokátskej činnosti, od základných\nformálnych podmienok pre možnosť vykonávať advokáciu, až po osobnostné predpoklady. Pri určení\npostupu na presadzovanie záujmov klienta musí advokát voliť také formy a prostriedky, aby sa naplnili\nciele a očakávania klienta, pričom prvoradý je vždy záujem klienta (uznesenie Ústavného súdu SR z\n19.11.2019 sp. zn. I.ÚS 454/2019).\n47. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k\nzáveru, že vzhľadom na služby, ktoré boli reálne poskytnuté žalobcom žalovanému v oboch prípadoch,\nnebolo zistené, že by žalobca ako advokát pri výkone činnosti pre žalovaného, nepostupoval pri\nposkytovaní služieb s odbornou starostlivosťou. Žalovaný v priebehu spolupráce a ani po jej ukončení\nnevzniesol žiadnu reklamáciu alebo námietku ohľadom poskytnutých služieb advokáta, nenamietol, že\nby podania advokáta považoval za nedostatočné alebo, že by požadovaný výsledok nebol dosiahnutý.\n\nTieto námietky vzniesol až po tom, ako si žalobca voči nemu začal uplatňovať nároky na zaplatenie\ndohodnutej odmeny za poskytnuté právne služby.\n48. Jednou zo skutočností, ktorú žalovaný namieta v oboch prípadoch, je aj samotná výška dohodnutej\nodmeny, ktorá podľa neho nezodpovedá rozsahu vykonanej činnosti advokáta a túto odmenu považuje\nžalovaný, vzhľadom na úkony vykonané žalobcom, za neprimerane vysokú a jej vyúčtovanie zo strany\nžalobcu označuje za rozporné s dobrými mravmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že\nžalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu odmenu (a to ani zníženú), napriek tomu, že je nepochybné, že\nžalobca ako advokát, vykonal pre žalovaného právne služby (a to v prípade oboch zmlúv) a v zmysle\nuzavretých zmlúv dosiahol aj požadovaný výsledok.\n49. V súvislosti s podielovou odmenou odvolací súd ešte uvádza, že v prípade, ak advokát nezabezpečí\nklientovi ani čiastočný úspech, resp. nedosiahne požadovaný výsledok, znáša advokát tiež časť rizika a\nto tým, že v takom prípade má právo žiadať od klienta (žalovaného) výlučne náhradu hotových výdavkov.\nUvedené znamená, že v prípade, ak by na základe podania žalobcu nedošlo k požadovanému výsledku,\nžalobcovi by nárok na takto dohodnutú odmenu nevznikol, teda aj žalobca ako advokát, v prípade takto\ndohodnutého spôsobu určenia odmeny sa vystavuje riziku, že nedostane okrem hotových výdavkov\nuhradenú odmenu. Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci však takáto situácia nenastala a\nžalobcovi ako advokátovi vnikol nárok na vyplatenie dohodnutej odmeny.\n50. Je nepochybné, že žalobca ako advokát je povinný poskytovať klientovi predovšetkým právne služby,\nktoré budú smerovať k dosiahnutiu požadovaného výsledku. Pojem právne služby je vymedzený aj v\nzákone o advokácii demonštratívne, keď zákon definuje, že výkon advokácie je zastupovanie klientov\nv konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní,\nposkytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov,\nspráva majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci. Strany preto nie sú\npovinné v zmluve presne a konkrétne uviesť, čo zahŕňa pojem „právne služby“, keďže z uvedenej legálnej\ndefinície je zrejmé, že ide najmä o zastupovanie klienta v konaní pred súdmi, poskytovanie právnych\nrád, spracúvanie právnych rozborov a ďalšie formy poradenstva a právnej pomoci a je na zvážení (a\nzodpovednosti) advokáta, vychádzajúc z konkrétnej situácie a charakteru veci, ktoré úkony vykoná v\nzáujme klienta za účelom dosiahnutia požadovaného výsledku.\n51. V danej veci takto chápaný rozsah poskytovania právnych služieb je zrejmý aj z konkrétnych úkonov,\nktoré pre žalovaného žalobca počas trvania oboch zmluvných vzťahov vykonal.\n52. V prípade Zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému\nprávnu pomoc vo veci uplatnenia majetkových nárokov mandanta k bytu č. XX na X. p.odlaží bytového\ndomu na M., s. č. XXXX zap. na liste vlastníctva č. XXXX vyplývajúcich zo Zmluvy o obstaraní výstavby\nbytu uzatvorenej dňa 06.03.2003 a jej dodatkov so spoločnosťou RN. (ďalej len „Zmluva 1“), zároveň\nžalovaný spochybnil, že žalobca v danej veci dosiahol požadovaný úspech, keď mal za to, že za úspech\nv danom prípade je možné považovať len taký stav, kedy bude zapísaný na príslušnom liste vlastníctva\nako vlastníkom predmetného bytu.\n53. S uvedenou odvolacou námietkou žalovaného sa odvolací súd nestotožňuje. Správny je záver súdu\nprvej inštancie, že úspechom vo veci podľa Zmluvy 1 sa v zmysle článku I., bod 1 rozumie právoplatné\nrozhodnutie súdu, ktorým súd prizná uplatnený nárok, súdny zmier, uzavretie dohody o urovnaní alebo\niné mimosúdne riešenie sporu v súvislosti s uplatnením\nmajetkových práv k bytu vyplývajúcich zo\nZmluvy o obstaraní výstavby bytu (článok I).\nZ obsahu Zmluvy o obstaraní výstavby bytu vyplýva, že budúca zmluva o prevode vlastníctva bytu (spolu\ns garážou a spoluvlastníckym podielom k spoločným častiam a zariadeniam domu) bude uzatvorená\naž na základe výzvy klienta do 15 dní od odovzdania a prevzatia predmetu prevodu (bytu). Teda bez\nodovzdania predmetu prevodu sa nemohol žalovaný domáhať ani nahradenia prejavu vôle zo Zmluvy o\nobstaraní výstavby bytu, ktorú možno podľa obsahu vyhodnotiť aj ako Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve.\nJe pritom nesporné, že na základe žaloby podanej žalobcom bývalý Okresný súd Bratislava I, rozsudkom\nč. k. 17C/132/2007-437 zo dňa 06.10.2014, právoplatným dňa 06.11.2017, zaviazal spoločnosť P..\npovinnosťou vydaním kľúča sprístupniť a odovzdať žalovanému do užívania špecifikovaný byt. Žalobca\nnavyše v záujme zabezpečenia práv žalovaného z predmetnej Zmluvy o obstaraní výstavby bytu\npodal na príslušný súd aj žalobu o nahradenie prejavu vôle obstarávateľa uzatvoriť zmluvu o prevode\n\nvlastníctva k bytu (ktorú skutočnosť žalovaný nepoprel) a je správny záver súdu prvej inštancie, že\nnemožno pričítať na ťarchu žalobcovi, že žalovaný tým, že neuhradil súdny poplatok a konanie bolo z\ntoho dôvodu zastavené, znemožnil ďalšie konanie, na základe ktorého sa mohol stať vlastníkom bytu,\ndosiahnutie čoho ako tvrdí malo byť predmetom Zmluvy 1.\n54. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca vykonal všetky potrebné právne úkony v záujme\nzabezpečenia práv žalovaného a úspešne uplatnil na súde práva žalovaného vyplývajúce zo Zmluvy\no obstaraní výstavby bytu, pričom jednoznačne pri uplatňovaní práv klienta postupoval s odbornou\nstarostlivosťou za účelom zabezpečenia jeho práv, vznikol mu nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny\nvo výške 50% v zmysle článku III., bod 3 Zmluvy 1.\n55. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, vychádzajúc z obsahu Zmluvy 1, vôle zmluvných strán (ktorá\njednoznačne smerovala k tomu, aby žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu, ktorá\nskutočnosť napokon vyplýva aj z obsahu viacerých vyjadrení žalovaného pred súdom prvej inštancie) a\nplatných právnych predpisov (zákon o advokácii), že z obsahu uvedeného ustanovenia čl. I nevyplýva\npovinnosť žalobcu ako advokáta aj na úspešné uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty (ako\nsa to snaží tvrdiť žalovaný) a určite úspešné vymoženie nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty\nnie je podmienkou na vyplatenie odmeny žalobcovi.\n56. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď priznal žalobcovi dohodnutú zmluvnú odmenu,\nktorú žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXX vystavenou dňa 25.03.2019 a splatnou\ndňa 08.04.2019, vo výške 10.470,44 eur. V Zmluve 1 si strany dohodli podielovú odmenu vo výške 10\n% z celkovej ceny vyplatenej žalovaným spoločnosti P., s.r.o. Celková odmena podľa Zmluvy 1 bola\ndohodnutá vo výške 23.029,55 eur bez DPH, žalovaný uhradil zálohu vo výške 5.578,81 eur bez DPH,\nzostávajúca odmena bola vo výške 17 450,74 eur, z ktorej 50 % (8.725,37 eur bez DPH) bola splatná\ndo 14 dní od dosiahnutia úspechu vo veci. Spolu s DPH je teda splatná časť odmeny zo Zmluvy 1 vo\nvýške 10.470,44 eur (8.725,37 eur plus 20 % DPH 1.745,07 eur).\nZ podrobného výpočtu výšky odmeny vyplýva, že žalovaným uhradená záloha bola odpočítaná vo výške\n5.578,81 eur bez DPH z časti odmeny podľa Zmluvy 1 vyčíslenej bez DPH. Záloha na odmenu bola\núčtovaná s DPH, o čom svedčí zálohová faktúra č. XXXXZXXX. Žalobca si zo Zmluvy 1 uplatňuje\nnárok na zaplatenie podielovej odmeny v časti 50 %, ktorý je podľa Zmluvy 1 už splatný. Zostávajúca\nčasť podielovej odmeny (druhých 50 %) nie je predmetom tohto konania, nakoľko táto je splatná až po\nreálnom vymožení uplatňovaného nároku.\n57. Odvolací súd zároveň považoval za nedôvodnú námietku žalovaného o nejasnom obsahu predmetu\nZmluvy 1 a o tom, že v takomto prípade je potrebné jej obsah vyložiť v prospech žalovaného\nako spotrebiteľa.\nZrozumiteľnosť právneho úkonu je požiadavka na jazykový prejav, ktorým je\nprávny úkon uskutočnený a určitosť sa hodnotí podľa obsahovej stránky úkonu. Právny úkon je\nnezrozumiteľný, pokiaľ je po jazykovej (výrazovej) stránke nejasne vyjadrený obsah právneho úkonu.\nJazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť najprv vykladané prostriedkami\ngramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska\nnadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého\nprávneho úkonu). Zároveň sa posudzuje aj aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy.\nPodmienkou pre to, aby mohol súd prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva\nz jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno\nním však prejav vôle doplňovať. Nakoľko v danej veci z obsahu a jazykového vyjadrenia ustanovenia\nčl. I predmetnej zmluvy 1 jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán smerujúci k dohode o\npredmete zmluvy, s jednoznačným cieľom zabezpečiť splnenie podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o\nobstaraní výstavby bytu za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného k bytu a rovnako tak\nz ustanovenia čl. III vyplýva aj dohoda strán o výške odmeny a o spôsobe jej určenia, odvolací súd,\nzhodne so súdom prvej inštancie, považoval tieto ustanovenia zmluvy za jasné, určité a zrozumiteľné a\nz hľadiska ich určitosti a zrozumiteľnosti ich zároveň posúdil ako platné.\n58. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného týkajúce sa neplatnosti dohôd o odmene (v prípade oboch zmlúv)\npre ich rozpor s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aj tieto námietky považuje odvolací súd za\nnedôvodné a účelové. Strany sporu uzavreli platné zmluvy, ktoré jednoznačne a zrozumiteľne vyjadrujú\nvôľu zmluvných strán. Žalovaný podpísaním zmlúv, ktorých predmetom bolo poskytnutie právnej pomoci,\nvyjadril svoj súhlas s predmetom zmluvy ako aj so spôsobom výpočtu odmeny. Pri určení výšky odmeny\n\nsa v prípade oboch zmlúv vychádzalo z hodnoty veci (t.j. z hodnoty vyplatenej žalovaným spoločnosti\nP. na základe Zmluvy o obstaraní výstavby bytu v prípade Zmluvy 1 a z výšky uplatňovanej pohľadávky\nv prípade Zmluvy 2), pričom celková dohodnutá odmena nedosahuje ani maximálne prípustnú výšku\nodmeny určenú v ustanovení § 7 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v zmysle ktorej maximálna výška\npodielovej odmeny nesmie presiahnuť 20 % z hodnoty veci.\n59. Odvolací súd sa rovnako stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého argumentáciu\nžalovaného o nesplnení povinnosti žalobcu informovať klienta o právnej zložitosti veci, je v priamom\nrozpore s ich vzájomnou mailovou komunikáciou, ktorá predchádzala uzavretiu oboch uvedených zmlúv,\nz obsahu ktorej je možné vyvodiť záver o tom, že žalobca ako advokát riadne poučil žalovaného o tom,\nže ide o zložité spory a výsledok oboch sporov je neistý.\n60. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatočného a nesprávneho\ninformovania žalovaného o právnej zložitosti obstarávanej veci v zmysle Zmluvy 2, keď podľa\nžalovaného išlo o jednoduchú (bežnú) záležitosť, ktorá navyše mala prebehnúť „len“ pred\nrozhodcovským súdom a skončila späťvzatím zo strany Ing. O. C. ako žalobcu, a preto odmena\nza právne služby, ktorá má žalobcovi patriť je neprimerane vysoká a rozporná s dobrými mravmi aj\nvzhľadom na rozsah právnych služieb vykonaný v danej veci žalobcom, odvolací súd dospel k záveru\no nedôvodnosti tejto námietky.\n61. V konaní bolo preukázané, že žalobca, po tom ako sa oboznámil s predmetom sporu medzi\nžalovaným a Ing. O. C. (v pozícii žalobcu v rozhodcovskom konaní), informoval žalovaného, ešte pred\npodpisom Zmluvy 2, prostredníctvom e-mailu, ako aj na osobnom stretnutí, že ide o právne zložitú\nzáležitosť, ktorej výsledok je neistý, a to najmä vzhľadom na nejasne formulované ustanovenia zmluvy\no združení zo dňa 25.3.2004 a na skutočnosť, že konanie bude prebiehať pred rozhodcovským súdom.\n62. Žalobca ako advokát bol rovnako aj v prípade zmluvy 2 povinný poskytovať klientovi predovšetkým\nprávne služby, ktoré budú smerovať k dosiahnutiu požadovaného výsledku v zmysle čl. I bod 2. Nakoľko\nvýsledkom právnej pomoci žalobcu v danom prípade bolo „upustenie od vymáhania pohľadávky“ zo\nstrany veriteľa Ing. C. (bez ohľadu na dôvod, pre ktorý k tomu došlo), patrí žalobcovi zmluvná odmena\nvo výške určenej v súlade s čl. III. Zmluvy 2. Je pritom nepochybné, že advokátska kancelária žalobcu\nposkytla právne služby žalovanému v potrebnom rozsahu, preto ani odvolací súd nezistil dôvod, pre\nktorý by nemala byť v tomto prípade odmena žalobcovi vyplatená.\nJe potrebné uviesť, že samotný pojem právne služby je vymedzený aj v zákone o advokácii\ndemonštratívne, keď zákon definuje, že výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi,\norgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych\nrád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a\nďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci. Strany preto nie sú povinné v zmluve presne\na konkrétne uviesť, čo zahŕňa pojem „právne služby“, keďže z uvedenej legálnej definície je zrejmé,\nže ide najmä o zastupovanie klienta v konaní pred súdmi, poskytovanie právnych rád, spracúvanie\nprávnych rozborov a ďalšie formy poradenstva a právnej pomoci a je na zvážení (a zodpovednosti)\nadvokáta, vychádzajúc z konkrétnej situácie a charakteru veci, ktoré úkony vykoná v záujme klienta\nza účelom dosiahnutia požadovaného výsledku. V danej veci takto chápaný rozsah poskytovania\nprávnych služieb je zrejmý aj z konkrétnych úkonov, ktoré pre žalovaného žalobca počas trvania ich\nzmluvného vzťahu vykonal, pričom ako vyplynulo aj z vykonaného dokazovania, žalobca vykonal v\ndanom prípade viacero úkonov právnej pomoci. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca\nv zmysle Zmluvy 2 nevykonal žiaden úkon právnej pomoci a nepričinil sa na dosiahnutí požadovaného\nvýsledku. Podľa odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu žiadnych predpisov v súvislosti so službami\nposkytovanými žalobcom žalovanému, tieto boli vykonané s odbornou starostlivosťou, pričom výšku\ndohodnutej odmeny (aj vzhľadom na výšku pohľadávky uplatňovanej Ing. C. voči žalovanému) odvolací\nsúd, zhodne so súdom prvej inštancie, považoval za primeranú.\n63. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie nezohľadnil v prípade Zmluvy 2 zaplatenie\nzálohy (preddavku) vo výške 1.500,- eur, treba uviesť že žalovaný zaplatenie preddavku na zmluvnú\nodmenu nepreukázal a povinnosť zaplatiť preddavok zo zmluvy ani nevyplýva. Odvolací súd má za\nto, že predmetná suma predstavuje tzv. paušálnu náhradu výdavkov, na zaplatení ktorej sa zmluvné\nstrany dohodli v článku III., bod 4., pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že paušálne náklady budú\nuhradené žalovaným osobite a nie je možné ich započítať do odmeny dohodnutej v bode 1 článku\n\nIII. zmluvy. Uvedené jednoznačne vyplýva z čl. III., bod 4 zmluvy, v ktorom sa žalovaný zaviazal\nzaplatiť žalobcovi osobitne, popri odmene dohodnutej podľa predchádzajúcich bodov zmluvy, aj uvedenú\npaušálnu náhradu výdavkov.\n64. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, má za to, že\nžalobcovi patrí zmluvná odmena vo výške žalovanej sumy. Je nepochybné, že advokátska kancelária\nžalobcu poskytla právne služby žalovanému v potrebnom rozsahu, pričom ani odvolací súd nezistil\ndôvod, pre ktorý by nemala byť odmena žalobcovi vyplatená.\n65. Pokiaľ ide o dobu omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z\nomeškania počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti faktúr vystavených žalobcom žalovanému. Keďže\nžalovaný sa dostal so splnením peňažného záväzku v omeškaní, žalobcovi vzniklo právo požadovať\núrok z omeškania a súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcovi priznal voči žalovanému právo\nna zaplatenie úroku z omeškania. Pokiaľ ide o dobu omeškania, povstupoval konajúci súd správne,\nkeď priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti\nfaktúr vystavených žalobcom žalovanému. Nebolo sporné, že žalobca vystavené faktúry doručoval\nžalovanému na adresu uvedenú v zmluvách, pričom (vzhľadom na ich dlhodobú spoluprácu) išlo o\nadresu, na ktorú mu písomnosti doručoval obvykle a na tejto adrese si žalovaný písomnosti obvykle aj\npreberal.\n66. Odvolací súd, po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, posúdenia postupu žalobcu, právnej\nzložitosti veci, rozsahu žalobcom poskytnutých služieb a obsahu a náročnosti žalobcom vykonaných\núkonov a s nimi súvisiacej odmeny, dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie žalovanej\nsumy, nakoľko žalobca preukázal dôvodnosť a oprávnenosť žalobou uplatneného nároku a naopak,\nargumentácia žalovaného použitá v konaní sa preukázala ako nedôvodná a nepreukázaná. Žalobca pri\nsvojej činnosti v zmysle oboch zmlúv o právnej pomoci a v záujme žalovaného ako klienta využil svoje\nvedomosti, skúsenosti, ako aj možnosti dané právnym poriadkom, a to v súlade s § 18 ods. 2 zákona o\nadvokácii. Žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 20.954,19 eur s príslušenstvom, preto\nodvolací súd po preskúmaní veci vyhodnotil ako dôvodný.\n67. Odvolací súd dáva do pozornosti, že klient má možnosť zvoliť si advokáta podľa vlastného\nvýberu, pričom konkurencia na trhu poskytovania právnych služieb je vzhľadom na počet advokátskych\nkancelárií pomerne intenzívna. Je v záujme klienta, aby pri voľbe právneho zástupcu prihliadol nielen na\nšpecializáciu, ktorú právny zástupca deklaruje, ale aj na prístup advokáta, resp. koncipienta ku klientovi,\nna rýchlosť, akou je advokát schopný reagovať na požiadavky klienta a pod..\n68. Po posúdení žalobcom uplatňovaného nároku odvolací súd dospel k záveru, žalobca preukázal\ndôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie sumy 20.954,19 eur s príslušenstvom , a žalovaný v\ntomto smere nepreukázal dôvodnosť svojej procesnej obrany a použitých námietok, keď v konaní nebolo\npreukázané, že by žalobca pri uskutočňovaní úkonov právnej služby pre žalovaného nepostupoval s\nodbornou starostlivosťou a zároveň nebolo preukázané, že by odmena uplatňovaná žalobcom v tomto\nkonaní bola v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 OBZ, resp. v rozpore s\ndobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný nepreukázal ani porušenie\nustanovení zákona o advokácii žalobcom. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že\nžalobcovi vznikol nárok na vyplatenie zmluvne dohodnutej odmeny, a preto rozsudok ako vecne správny\npodľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom\nsúdu prvej inštancie.\n69. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo\n16.11.2011 sp. zn. 6 Cdo 145/2011).\n70. Ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď žalobca\nv odvolaní len zotrval na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie\n\nsú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných\ndôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska\nodvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených.\n71. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere\nstotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na\nspravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).\n72. Ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali\nza následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých\nsúd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré\nby mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje\ns právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a\nneznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho\nvlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď\nsa súd prvej inštancie neodchýlil príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, Občianskeho\nzákonníka a ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcu je dôvodná z\ndôvodov uvedených vyššie.\n73. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n74. Keďže žalovaný ani v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom\nboli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený súdom prvej inštancie, odvolanie nepovažoval odvolací súd za\ndôvodné, a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2\nCSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.\n75. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanému nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262\nods. 2 CSP).\n76. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov\n0 (§ 393 ods. 2 CSP).\n\n3:\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\n\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\nStrany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160\nodsek 2 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/51/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd204b2e-159a-49a4-8466-4226e71eb9fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.454.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 454/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 454/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.454.2019.1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}], "citovane_v": []}