{"guid": "62c1ffb3-5ce6-4ce4-b028-5993f498ab8b:7a496510-3885-41b5-b6c7-9f9d6d0f1903", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6120306893.2", "spisova_znacka": "2Cob/94/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/94/2024 z 21. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. apríla 2026, sp. zn. 2Cob/94/2024, ECLI:SK:KSBA:2026:6120306893.2", "identifikacne_cislo": "6120306893", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nora Vladová", "sudca_id": 1157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-vladova-1157", "datum_vydania": "2026-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-456", "nazov": "§ 456 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-456", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-456"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-451", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-456", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a496510-3885-41b5-b6c7-9f9d6d0f1903", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6120306893.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6120306893.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6120306893.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/94/2024\n6120306893\n21. 04. 2026\nJUDr. Nora Vladová\nECLI:SK:KSBA:2026:6120306893.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu\nJUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: VISIBILITY s. r. o. so sídlom\nKaradžičova 14, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44 927 991 proti žalovanému: Frozen\nELEKTRO s.r.o. so sídlom Na Hôrke 48/8, 949 11 Nitra, IČO: 50 503 871, zastúpenému: JUDr. Marek\nĎuran, advokát so sídlom Štefánikova 34, 949 01 Nitra, IČO: 30 788 285, v konaní o zaplatenie 1.440,Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/38/2020 - 254\nzo dňa 20.3.2024 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/38/2020 - 254 zo dňa 20.3.2024\npotvrdzuje.\nII. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 31Cb/38/2020 - 254 zo dňa 20.3.2024 rozhodol vo výroku I tak,\nže žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.440,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%\nročne zo sumy 720,- Eur od 15.7.2019 do zaplatenia, zo sumy 720,- Eur od 15.8.2019 do zaplatenia\na paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur zamietol a vo\nvýroku II žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa\nžalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 8.9.2020 domáhal\nzaplatenia sumy vo výške 1.440,- Eur z titulu poskytnutých služieb - firemná DNA, analýza kľúčových\nslov, ktoré žalobca žalovanému fakturoval faktúrami č. 20190893 a č. 20191045 s tým, že dobropisom\nč. 9919031 bola poskytnutá zľava vo výške 864,- Eur s DPH na firemnú DNA. Okresný súd Banská\nBystrica vydal vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 35Up/1033/2020 zo dňa 28.7.2020, ktorým uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.440,- Eur spolu s príslušenstvom.\n2. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom v celom rozsahu poprel nárok žalobcu ako\nzjavne nedôvodný, uviedol, že so žalobcom neuzatvoril akúkoľvek zmluvu a ani si u neho neobjednal\nakýkoľvek tovar alebo služby. Samotné vystavenie faktúry nie je právnym titulom pre úhradu akejkoľvek\nsumy, nakoľko faktúra je iba účtovný doklad, ktorý zodpovedá určitému právnemu a skutkovému stavu,\nna základe ktorého môže veriteľ dlžníkovi túto faktúru vystaviť. Žalovaný vstúpil so žalobcom do\nrokovania, predmetom ktorého mohlo byť uzavretie zmluvy, na základe ktorej by žalobca žalovanému\nposkytol kompletné marketingové služby počnúc od internetovej stránky (e-shop), cez nastavenie celého\nbrandingu spoločnosti až po vytvorenie stratégie prezentácie žalovaného vo vzťahu k zákazníkom\n(verejnosť). Na osobnom rokovaní konateľ žalovaného predostrel žalobcovi všetky potrebné informácie\no žalovanom a o jeho činnosti. Konateľ žalovaného opakovane zdôrazňoval, že nemá záujem o žiadne\n\nčiastkové riešenia. Aj na základe týchto informácii mal žalobca žalovanému predostrieť komplexný\nnávrh služieb, ktoré by vedel poskytnúť žalovanému a ktoré by boli predmetom zmluvy. Žalobca tak\nneučinil a komunikácia žalobcu a žalovaného postupne upadala až zastala na mŕtvom bode. Nakoľko\nžalobca a žalovaný neuzatvorili akúkoľvek zmluvu a žalobca neposkytol žalovanému plnenie, nemal\nžalobca právo vystaviť faktúry, ktorými odôvodňuje uplatňovaný nárok. Žalobca vystavil žalovanému\nfaktúry za údajne poskytnuté plnenie v rozsahu: Firemná DNA 06/2019, Account management 06/2019,\nAnalýza kľúčových slov 07/2019 a Firemná identita 07/2019. Žalobca bez súčinnosti so žalovaným\nvystavil dobropis č. 9919031, ktorým pôvodnú fakturovanú sumu v úhrnnej výške 4.752,- Eur ponížil o\n3.312,- Eur. Tento dobropis neuvádza dôvod jeho vystavenia ako ani to, prečo sa žalobca po niekoľkých\nmesiacoch vzdal nároku na 3.312,- Eur.\n3. Žalobca reagoval vo svojom vyjadrení k podanému odporu a uviedol, že predmetom spolupráce strán\nsporu bol záujem žalovaného o vytvorenie vizuálnej identity značky žalovaného, ktorá by bola zameraná\nna výrobu kuchynských liniek, následne vytvorenie webovej stránky žalovaného so zameraním na\nkuchynské linky (vrátane tzv. blogu), ako aj správa kontextových platených reklám od spoločnosti\nGoogle v rámci online marketingu žalovaného. Komunikácia prebiehala medzi poverenými pracovníkmi\nstrán sporu, ktorí boli pridelení na projektovom riadení spolupráce, a to od konca mája 2019 až do\nukončenia projektu v decembri 2019. Žalobcom predložené dôkazy podľa jeho názoru preukazujú\naktívnu komunikáciu strán sporu v rámci spolupráce, a to na základe záujmu žalovaného. Žalobca\npredložil žalovanému návrh zmluvy o poskytovaní služieb hneď na začiatku spolupráce, avšak žalovaný\nk jej podpisu nepristúpil. Napriek uvedenému však spolupráca strán sporu bola založená na základe\nústne uzatvorenej zmluvy, ku ktorej došlo v rámci osobného stretnutia počas projektu, na ktorom boli\nprítomní aj štatutárni zástupcovia strán sporu. Dôkazom o dodaných službách sú dôkazy predložené\nžalobcom, ako aj komunikácia poverených pracovníkov strán sporu smerujúca k návrhom názvov pre\nprojekt žalovaného, ktorý bol však pri svojom rozhodovaní sa o názve nerozhodný, ustavične nespokojný\n(práve preto vznikalo väčšie množstvo názvov). Týmito činnosťami bola naplnená fakturovaná suma\n720,- Eur s DPH (faktúra č. 20191045), keďže predstavovala analýzu kľúčových slov pre ďalšie možné\npoužitie a s jej cenou bolo žalovaný oboznámený, keďže je uvedená ako položka č. 1 v cenníku žalobcu.\nOstatnej fakturácii v sume 720,- Eur s DPH (faktúra č. 20190893 po zohľadnení dobropisu č. 9919031)\nzodpovedá úhrada za 50% ceny služby tvorby DNA značky podľa položky č. 2 v cenníku žalobcu 50% zľava z ceny bola poskytnutá z dôvodu, že došlo k ukončeniu projektu. Žalobca pri svojej fakturácii\nvychádzal z cenníka, ktorý bol žalovanému doručený, pričom obsahuje aj presný popis realizovaných\nčinností.\n4. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení poprel, že by došlo k uzatvoreniu akejkoľvek zmluvy,\npričom predložená zmluva o poskytovaní služieb uzavretá nebola. Predmetom osobného rokovania\nnebolo uzavretie akejkoľvek inej ústnej zmluvy o poskytovaní služieb. Na osobnom rokovaní žalovaný\ninformoval o svojej činnosti a o tom, čo si sľubuje od spolupráce - žalovaný zdôraznil, že nemá\nzáujem na žiadnych čiastkových riešeniach. Žalobca mal žalovanému predložiť konkrétnu ponuku, a to\nkomplexný návrh marketingových služieb, na základe ktorého mohla byť uzavretá zmluva. Po rokovaní\nžalobca vyhotovil zápis o stretnutí, ktorý si interne nazval „DNA Frozen“. Tento zápis z rokovania iba\nzosumarizoval to, čo žalovaný povedal žalobcovi na rokovaní, t. j. čomu sa žalovaný venuje a ako sa chce\nprezentovať vo vzťahu k zákazníkom. Žalovaný mal za to, že strany sporu sa stretli s tým, že po rokovaní\nmožno uzatvoria písomnú zmluvu, v ktorej podrobne dohodnú cenu a rozsah spolupráce. Žalobca zaslal\nžalovanému cenovú ponuku a ponuku na uzavretie písomnej zmluvy. Platnosť cenovej ponuky bola\nohraničená do 21.06.2019. Žalovaný písomnú zmluvu neuzatvoril a neuzatvoril ani akúkoľvek ústnu\nzmluvu. Z toho, že žalobca zaslal žalovanému ponuku na uzavretie písomnej zmluvy jasne vyplýva,\nže ak by boli rokovania úspešné, strany sporu by uzatvorili písomnú zmluvu. K uzavretiu žiadnej\ndohody resp. zmluvy nedošlo, potvrdzuje to aj to, že žiadna zo strán sporu neukončila zmluvu napr.\nodstúpením a pod. Žalobca tvrdil, že komunikácia medzi stranami sporu a účasť na rokovaní sú dôkazom\no poskytnutí služieb pre žalovaného. Podľa žalovaného nebolo k dnešnému dňu poskytnuté akékoľvek\nplnenie a už vôbec nie plnenie v hodnote 1.440,- Eur. Žalovaný nemal záujem na vypracovaní zápisu z\nrokovania spolu s prehľadom možných obchodných mien žalovaného (tzv. analýza kľúčových slov), ktoré\nsú pre žalovaného absolútne nepoužiteľné a zbytočné. Žalovaný mal záujem na komplexnom riešení\nmarketingových služieb.\n5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 1.12.2021 rozsudkom sp. zn. 31Cb/38/2020 - 175, ktorým vo\nvýroku I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.440,- Eur spolu s úrokom z omeškania\n\nvo výške 8% ročne zo sumy 720,- Eur od 15.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 720,- Eur od 15.8.2019\ndo zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, vo\nvýroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov I. a III. podal žalovaný\nvčas odvolanie, v ktorom dôvodil, že súd prvej inštancie sa v prvom rozsudku nevysporiadal s aplikáciou\nustanovenia § 272 ods. 1 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), nesprávne\naplikoval ustanovenie § 15 ObZ, nakoľko v konaní nebolo podľa jeho názoru preukázané, že strany\nsporu uzatvorili ústnu dohodu, nevysporiadal sa s aplikáciou ustanovenia § 43c ods. 1 z. č. 40/1964 Zb.\nObčianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a opätovne poukázal na svoje tvrdenia učinené počas súdneho\nkonania. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v určenej lehote nevyjadril. Krajský súd v Nitre Uznesením\nsp. zn.: 26Cob/20/2022 - 226 zo dňa 29.6.2023 prvý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 31Cb/38/2020 175 zo dňa 1.12.2021 v napadnutej časti (výroky I. a III.) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené výrok II. rozsudku zo dňa 1.12.2021, ktorým súd\nprvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, nadobudol právoplatnosť a preto súd už o nej opätovne\nnerozhodoval.\n6. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 15 ods. 1, § 269 ods. 1 a ods. 2, § 272 ods. 1 ObZ v\nspojení s § 43a ods. 1 a ods. 2, § 43b ods. 1 a ods. 2, § 43c ods. 1 a ods. 2, § 44 ods. 1 a ods. 2, § 451\nods. 1 a ods. 2, § 456 a § 458 ods. 1 OZ a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V prvom\nrade bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou, či medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu\npísomnej alebo ústnej zmluvy, na základe ktorej by mal žalobca poskytovať žalovanému služby, keďže\ntáto skutočnosť bola v konaní sporná. V konaní medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný si\nna základe predchádzajúcich zlých skúseností vymienil uzatvorenie písomnej zmluvy, predmetom ktorej\nmalo byť poskytnutie služieb zo strany žalobcu. Uvedené skutočnosti potvrdili štatutári strán sporu, ako\naj vypočutí svedkovia E.Q.O. a K..\n7. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1\nOZ, § 44 OZ, § 451, § 456 OZ a konštatoval, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo,\nže žalobca zaslal síce e-mailom zo dňa 7.6.2019 návrh zmluvy o poskytovaní služieb č. c2019-04\nžalovanému (oferta), na ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nereflektoval (neakceptoval ponuku žalobcu)\na nemohlo tak prísť ku vzniku zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka. Záverom konštatoval, že\nzmluva o poskytovaní služieb medzi stranami sporu nebola v písomnej podobe vymienenej žalovaným\nuzatvorená. Žalobca síce v priebehu konania tvrdil, že medzi stranami sporu (ich štatutármi) došlo\nk uzatvoreniu ústnej dohody, avšak štatutári strán sporu na pojednávaní dňa 9.12.2020 jednoznačne\nzhodne uviedli, že na osobnom stretnutí neuzatvorili ústnu dohodu o poskytovaní služieb žalobcom pre\nžalovaného. Súd prvej išntancie si preto uvedený záver, ktorý nebol sporný, osvojil a v zmysle uvedeného\nsa ďalej zaoberal otázkou, či nedošlo k uzatvoreniu ústnej dohody medzi svedkami E.Q.O. a K. v súlade\ns ustanovením § 15 ObZ. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu\nk preukázaniu uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu svedkami E.Q.O. a K.. Naopak, z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, že medzi svedkami prebiehala výlučne komunikácia ohľadne poskytovaných\nslužieb a ich konkrétneho obsahu a nie ohľadom zmluvných podmienok ich poskytnutia. Svedkovia\nzároveň zhodne na pojednávaní dňa 9.12.2020 uviedli, že neboli štatutárnymi zástupcami strán sporu\npoverení na uzatváranie zmlúv. Nad rámec je potrebné uviesť, že svedok K. ani nebol zamestnancom\nžalobcu.\n8. V konaní bolo ďalej sporné, či medzi stranami sporu došlo k platnej dohode o cenách služieb, ktoré mal\nžalobca žalovanému poskytovať. V predmetnom konaní bolo z vykonaného dokazovania ustálené, že\nžalobca cenník, ktorý bol zaslaný žalovanému prostredníctvom e-mailu dňa 7.6.2019 mienil ako návrh,\npri ktorom určil žalovanému lehotu na jeho akceptáciu do 21.6.2019. Žalovaný na uvedenú ponuku\nv žalobcom stanovenej lehote nereagoval, teda návrh žalobcu neprijal a nemohlo tak dôjsť k platnej\ndohode o cenách poskytovaných služieb (§ 44 ods. 1 OZ). Takúto adresnú a navyše časovo obmedzenú\ncenovú ponuku, ktorá navyše nebola predpísaným spôsobom akceptovaná, nemožno, podľa názoru\nsúdu prvej inštancie, považovať za cenník, z ktorého mali byť žalovanému zrejmé ceny jednotlivých\nslužieb a že túto cenu žalovaný aj akceptoval. Vzhľadom na absenciu uzatvorenia zmluvy a dohody o\ncenách posudzoval prvostupňový súd nárok žalobcu ako bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo plnením\nbez právneho dôvodu. Ťažiskom tejto skutkovej podstaty plnenia bez právneho dôvodu je poskytnutie\nplnenia jedným subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu\ntohto plnenia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k poskytnutiu určitých služieb zo strany žalobcu\n\ndošlo a z výpovede svedka K. vyplynulo, že služby mali byť odplatné. Je však potrebné prisvedčiť\nargumentácii žalovaného, že sám žalobca opakovane uviedol, že služby poskytnuté žalovanému nemajú\npre neho zatiaľ žiadne využitie (v e-maily zo dňa 12.7.2019 uvádzal, že analýza slúži najmä pre žalobcu\na v e-maily zo dňa 28.6.2019 uvádzal, že spracovanú DNA má žalovaný brať za irelevantnú). Žalobca\nžiadnym spôsobom v konaní nepreukázal jednak obohatenie žalovaného na jeho úkor, ktoré by sa\npremietlo v jeho majetkovej sfére a zároveň nepreukázal ani výšku tejto majetkovej nerovnováhy, ktorá\nby vyplynula z poskytnutého plnenia. Nad rámec je nutné konštatovať, že žalobca úplne rezignoval na\ndokázanie danej skutočnosti.\n9. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, podľa\nktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd prvej inštancie\nžalovanému priznal nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %,\nako strane úspešnej v konaní.\n10. Proti napadnutému rozsudku, v rozsahu výroku I a výroku II podal žalobca odvolanie podľa § 365 ods.\n1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej\nčasti zrušil a v zmysle § 390 CSP rozhodol vo veci samej rozsudkom tak, že „Žalovaný je povinný zaplatiť\nžalobcovi sumu vo výške 1.440,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 720,00\n€ od 15.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 720,00 € od 15.08.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu\nnákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 €, všetko do troch dní od právoplatnosti\nrozhodnutia a zároveň, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %.“ Žalobca argumentoval tým, že súd prvej inštancie nerešpektoval pri rozhodovaní právny názor\nsúdu vyššej inštancie a poukázal na záver Krajského súdu v Nitre v jeho uznesení zo dňa 29.6.2023,\nč. k. 26Cob/20/2022-226, konkrétne v odseku 41 odôvodnenia, keď dospel k záveru, že „z vykonaného\ndokazovania je zrejmé, že k poskytnutiu určitých služieb zo strany žalobcu došlo a z výpovede svedka\nK. vyplynulo, že služby mali byť odplatné, a preto ak by v ďalšom konaní súd prvej inštancie dospel k\nzáveru, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, je namieste, aby prípadne posúdil uplatnený\nnárok žalobcu ako bezdôvodné obohatenie podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že\nby bol povinný vysporiadať sa samozrejme so všetkými aspektmi bezdôvodného obohatenia vrátane\nurčenia jeho výšky.“ Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku síce uvádza, že žalobný\nnárok žalobcu posúdil ako bezdôvodné obohatenie, avšak pri posudzovaní tohto nároku viedol právny\ndialóg a vlastné úvahy, či je záväzný právny názor správny, pričom samovoľne dospel k opačnému\nnázoru. Žalobca je názoru, že vo svojom vyjadrení zo dňa 4.3.2024 pritom jednoznačne uviedol, že výška\nbezdôvodného obohatenia žalovaného je determinovaná predloženým cenníkom žalobcu a rozsahom\nposkytnutých služieb na úrovni žalovanej sumy 1.440,- Eur. Podľa žalobcu je nepochopiteľné, že v\nrámci prvého konania pred súdom prvej inštancie, následne v odvolacom konaní na krajskom súde\na teraz opätovne v novom konaní pred súdom prvej inštancie, súdy spolu 3x zhodne skonštatovali,\nže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k poskytnutiu určitých služieb zo strany žalobcu došlo\na že služby mali byť odplatné, avšak súd prvej inštancie žalobný návrh v celom rozsahu zamietne.\nZ dôvodu, že súd prvej inštancie právny názor súdu vyššej inštancie v zmysle uznesenia Krajského\nsúdu v Nitre nerešpektoval, je napadnutý rozsudok potrebné zrušiť. V ďalšej časti odvolania žalobca\nargumentoval, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Žalobca má za to, že ku vzniku\nzmluvného vzťahu medzi stranami sporu došlo. Pokiaľ sa súd prvej inštancie nestotožnil s aplikáciou\n§ 15 ObZ, žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 4.3.2024 poukázal na § 16 ObZ. V zmysle tohto\nustanovenia vznikajú práva a povinnosti priamo podnikateľovi a ten nie je oprávnený jednotlivé úkony\nneschváliť. Pán E. počas celej doby spolupráce strán sporu aktívne vystupoval voči žalobcovi ako\nosoba oprávnená, čomu nasvedčuje jeho štýl komunikácie, odsúhlasovanie jednotlivých prác, zadávanie\npožiadaviek na úpravu a ďalšie návrhy. Tým, že súd prvej inštancie vec na základe zisteného skutkového\nstavu nesprávne právne posúdil, dospel k nesprávnemu záveru o neexistencii zmluvného vzťahu, v\nnadväznosti na čo aplikoval na skutkový stav nesúvisiace ustanovenia právnych predpisov. V prípade\nneunesenie dôkazného bremena žalobca uviedol, že žalobca namieta konštatáciu súdu prvej inštancie,\nže by úplne rezignoval na dokazovanie v tomto spore. Žalobca hneď od počiatku predložil súdu prvej\ninštancie všetky dôkazy, ktoré jeho žalobný nárok potvrdzovali, vo veci boli vypočutí svedkovia ako aj\nkonatelia strán sporu, pričom žalobca ďalšími dôkazmi nedisponoval a ani nedisponuje. Naproti tomu\nsúd prvej inštancie založil svojej rozhodnutie len na ústnych námietkach žalovaného a slovnom popretí\npredložených listinných dôkazov. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka\ntreba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci\ncharakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu\n\nneexistenciu určitej právnej skutočnosti. Žalobca v závere zhrnul, že v konaní je nesporné, že zaslanie\na prevzatie služieb, teda žalobcom predložených výstupov, bolo potvrdené aj svedkami a vyplýva aj\nz predloženej emailovej komunikácie. Svedkami tiež bolo potvrdené prevzatie zmluvy ako aj cenníka\nžalovaným s tým, že zmluva nebola žalovaným podpísaná z opatrnosti, čo uviedol svedok E. vo svojej\nvýpovedi. Svedok K. potvrdil, že od začiatku prezentoval, že služby budú poskytnuté odplatne, čo vyplýva\naj z predloženej emailovej komunikácie. Žalobca fakturované služby poskytoval a žalovaný ich aj prijímal\nbez toho, aby zo strany žalovaného došlo k reklamácii poskytnutých plnení, k formálnemu vytknutiu\nvád poskytnutého plnenia, k vytknutiu nepoužiteľnosti tohto plnenia, kde nepoužiteľnosť poskytnutého\nplnenia bola žalovaným namietaná až v priebehu tohto konania, pričom zo strany žalovaného nedošlo\nz tohto dôvodu ani k vráteniu žalobcom vystavených faktúr.\n11. Na podané odvolanie žalobcu reagoval žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 15.5.2024\nuviedol, že žalobca bol povinný buď predložiť nové dôkazy o uzavretí zmluvy alebo mal preukázať\nvznik bezdôvodného obohatenia. Sporné bolo, či vôbec na strane žalovaného došlo k zväčšeniu\njeho majetku na úkor žalobcu a v akej konkrétnej výške by teoreticky malo dôjsť k majetkovému\nprospechu žalovaného. Žalobca v odvolaní tvrdí, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces,\npričom súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu.\nTo podľa žalovaného zjavne nie je pravda. V tejto časti žalobca vlastne tvrdí, že on chce 1.440,Eur a preto je bezdôvodné obohatenie práve v tejto výške a nič viac dokazovať nebude. Žalobca\nnepredložil akýkoľvek dôkaz, kvalifikovaný odhad alebo znalecký posudok, ktorý by preukázal výšku\nbezdôvodného obohatenia v cenách v danom mieste a čase za obdobné plnenia. Žalovaný je názoru,\nže žalobca bol v konaní pasívny, čo nemožno prikladať na ťarchu nikomu inému, než žalobcovi. Súd\nprvej inštancie nijako nepopieral záväznosť právneho názoru odvolacieho súdu, ako to tvrdí žalobca v\nodvolaní. Keďže bol súd prvej inštancie povinný vysporiadať sa „so všetkými aspektmi bezdôvodného\nobohatenia“, s týmito sa vysporiadal. Súd prvej inštancie tak nemal inú možnosť, než zamietnuť žalobu\npreto, lebo žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a rezignoval na dokazovanie svojho nároku\nnapriek jasne vyjadrenému záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu. V prípade nesprávneho\nprávneho posúdenia veci uviedol, že žalobca špekulatívne menil svoju argumentáciu, keď vo vyjadrení\nzo dňa 4.9.2020 tvrdil, že so žalovaným uzatvoril ústnu zmluvu na osobnom stretnutí, ktorého sa\nzúčastnili obaja štatutárni zástupcovia strán sporu, pričom obaja konatelia na pojednávaní dňa 9.12.2020\npotvrdili, že nikdy zmluvu o spolupráci na osobnom stretnutí neuzatvorili. Preto žalobca prišiel s tým,\nže aj keď konatelia rokovali a na zmluve sa nedohodli, tak zmluvu mali uzatvoriť iné osoby podľa §\n16 ObZ. Obaja svedkovia (pán K. a pán E.Q.Í.), ktorí spolu komunikovali počas rokovaní, výslovne\npopreli, že by mohli v mene strán sporu uzatvárať zmluvy a preto takúto zmluvu ani neuzatvorili.\nIné osoby zjavne nekomunikovali za strany sporu a žalobca to napokon ani netvrdí. Pán K. navyše\nani nebol zamestnancom žalobcu. Žalobca nebol schopný uviesť, medzi kým, kedy presne, kde a\nza akých zmluvných podmienok malo dôjsť k uzavretiu zmluvy. Podľa odvolacieho súdu, súdu prvej\ninštancie a aj podľa žalovaného žalobca nielenže nepreukázal uzavretie zmluvy, ale naopak, svedkovia\npopreli, že by mohli a že by niekedy uzatvorili akúkoľvek zmluvu za strany sporu. Žalovaný v závere\nsvojho vyjadrenia poukázal na to, že žalobca ignoroval viaceré dôkazy, pričom uviedol, že v konaní\nnijako nereagoval na jeho vlastné predchádzajúce vyhlásenia (e-maily žalobcu zo dňa 12.7.2019 a zo\ndňa 28.6.2019), v ktorých uvádzal, že spracovanú DNA nemá žalovaný brať za relevantnú alebo že\npredložená analýza slúži iba ako podklad pre žalobcu. Nepoužiteľnosť týchto podkladov pre žalovaného\npotvrdil žalobca aj vo vyjadrení zo dňa 30.11.2021. Odvolací súd navyše jasne uviedol, že žalobca\nnepredložil žalovanému žiadny všeobecný cenník, ale konkrétnu časovo ohraničenú cenovú ponuku,\nktorú žalovaný zjavne neprijal. Individuálna subjektívna cenová ponuka nemôže byť dôkazom výšky\nbezdôvodného obohatenia, ktoré sa stanovuje objektívne v danom mieste a čase. A napokon, žalobca\ntvrdí, že žalovaný poskytnuté služby nereklamoval. Keďže k uzavretiu zmluvy nedošlo, žalovaný logicky\nnemohol uplatniť ani akékoľvek nároky z vád poskytnutého „plnenia“. Vzhľadom na uvedené žalovaný\nnavrhuje, aby odvolací súd nevyhovel odvolaniu žalobcu a aby potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne\nsprávny, pričom si žalovaný zároveň uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n12. Žalobca na uvedené vyjadrenie žalovaného reagoval podaním zo dňa 30.5.2024 a odmietol\ntvrdenia žalovaného, keď uviedol, že počas celého trvania sporu žalovaný opiera svoju argumentáciu\nlen o polemiku, či medzi stranami sporu zmluvný vzťah vznikol alebo nevznikol, pričom absolútne\na zámerne ignoruje skutočnosť, že medzi stranami sporu došlo k poskytnutiu a prijatiu služieb\n(zhodne to súdy vo svojich rozhodnutiach 3x skonštatovali). Žalovaný ďalej nesprávne argumentuje\ntým, že žalobca predložil žalovanému časovo ohraničenú cenovú ponuku, ktorá však len kopírovala\n\ncenník žalobcu za poskytované služby. Uplynutie doby cenovej ponuky, ktorú dobu stanovil žalobca,\npredstavovalo len uplynutie doby platnosti cenovej ponuky bez akéhokoľvek dopadu na ceny žalobcom\nposkytovaných služieb. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 4.3.2024 pritom jednoznačne uviedol,\nže výška bezdôvodného obohatenia žalovaného je determinovaná predloženým cenníkom žalobcu\na rozsahom poskytnutých služieb na úrovni žalovanej sumy. Dôkazy o poskytnutých službách sú\nobsahom súdneho spisu. Nie je dôvod, podľa žalobcu, na to, aby preukazoval výšku tohto bezdôvodného\nobohatenia znaleckým posudkom, keďže tá vychádza z cien nim poskytovaných služieb, ktoré žalovaný\nprijal. Žalobca namieta tvrdenie žalovaného, že by v priebehu sporu svoju argumentáciu menil. Po\nskutkovej stránke svoju argumentáciu nemenil, predložil súdu hneď na začiatku sporu všetky relevantné\ndôkazy (žalovaný naproti tomu ani jeden), pričom po právnej stránke len obhajoval relevantnosť svojho\nžalobného návrhu. Žalovaný o služby žalobcu záujem mal, po značné časové obdobie ich prijímal,\nbol s nimi uzrozumený, pričom spolupráca nebola ukončená z dôvodu vadne dodávaných služieb, ale\nz dôvodu, že žalovaný odmietol za prijaté plnenie zaplatiť. Ostatné vyjadrenia žalovaného považuje\nžalobca za účelové a bezpredmetné.\n13. Žiadne ďalšie podania neboli vo veci doručené.\n14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1\nCSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín\nverejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením\ndňa 27.3.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného dospel\nodvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny.\n15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a\nodvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,\nsvoje rozhodnutie náležite a logicky odôvodnil. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne zrejmé,\nz ktorých skutočností a dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil a aké závery zaujal k právnemu\nposúdeniu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych\nargumentov sporových strán a vysvetľuje dôvody rozhodnutia a preto sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na\nneho poukazuje.\n18. Odvolací súd sa za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia\n§ 380 CSP zaoberal žalovaným uvádzanými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou\nobsiahnutou v odvolaní a pri jeho posudzovaní odvolací súd vychádzal z obsahu a rozsahu podaného\nodvolania. Žalobca v prvom rade uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, namietal,\nže mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento odvolací dôvod ďalej\nnijako nekonkretizoval. Povinnosť riadne odôvodniť uplatnený opravný prostriedok zaťažuje odvolateľa\na nie je úlohou odvolacieho súdu dopĺňať odvolacie námietky vlastnými úvahami, čo konkrétne odvolateľ\nnamietal; takto uplatnený odvolací dôvod je nepreskúmateľný pre neurčitosť. Odvolací súd v tejto\nsúvislosti dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý\nproces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda\naby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva\nprocesnej strany, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi\nním predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07,\nIV. ÚS 251/03, II. ÚS 3/97). Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd nesprávny procesný\npostup, ktorý by znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval procesné práva v takej, že by došlo k\n\nporušeniu práva na spravodlivý proces, nezistil a teda nebol postupom súdu vylúčený z realizácie svojich\nprocesných práv.\n19. Pokiaľ ide o v odvolaní vytýkanú inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci a ktorou bol podľa odvolateľa naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, túto\nžalobca taktiež nijako neodôvodnil a neuviedol, v čom vidí vadu konania, resp. akou konkrétnou vadou\nkonanie súdu prvej inštancie trpí. Odvolaciemu súdu nie je z odvolania zrejmé, v čom vidí žalobca inú\nvadu, ktorá by skutočne mohla smerovať k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci a preto po preskúmaní\nspisu súdu prvej inštancie konštatuje, že konanie netrpelo žiadnou vadou.\n20. Vo svojom odvolaní žalobca ďalej uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP\nkeď namietal, že súd prvej inštancie samovoľne a nerešpektujúc právny názor Krajského súdu v Nitre\nrozhodol, že k poskytnutiu služieb nedošlo a že neboli odplatné, čo viedlo k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci, na čo nadväzoval aj ďalší odvolací argument žalobcu o tom, že medzi zmluvnými\nstranami došlo k uzavretiu zmluvy, pričom žalobca je názoru, že v konaní uniesol dôkazné bremeno\na nie je pravdivé tvrdenie, že by rezignoval na dokazovanie v tomto spore. S uvedeným sa však\nodvolací súd nestotožňuje. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.6.2023, č. k.\n26Cob/20/2022 - 226, na záver ktorého poukazuje žalobca, vyplýva, že súd prvej inštancie mal prípadne\nposúdiť uplatnený nárok žalobcu ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. OZ a mal posúdiť aj\nvšetky jeho aspekty, vrátane určenia výšky tohto bezdôvodného obohatenia. Krajský súd v Nitre svojim\nuznesením neprikázal súdu prvej inštancie, aby bol bez ďalšieho nárok žalobcu posúdený a priznaný ako\nbezdôvodné obohatenie. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie rešpektoval právny\nnázor súdu vyššej inštancie, posudzoval uplatnený nárok žalobcu ako bezdôvodné obohatenie podľa\nust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že jasne uviedol, že z vykonaného dokazovania síce\nvyplynulo, že k poskytnutiu určitých služieb zo strany žalobcu došlo a z výpovede svedka K. vyplynulo,\nže služby mali byť odplatné, avšak sám žalobca opakovane uviedol, že služby poskytnuté žalovanému\nnemajú pre neho zatiaľ žiadne využitie (v e-maili zo dňa 12.7.2019 uvádzal, že analýza slúži najmä pre\nžalobcu a v e-maili zo dňa 28.6.2019 uvádzal, že spracovanú DNA má žalovaný brať za irelevantnú).\nŽalobca teda v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal jednak aké konkrétne obohatenie žalovanému\nna jeho úkor vzniklo, ktoré by sa premietlo v jeho majetkovej sfére a hlavne nepreukázal výšku tejto\nmajetkovej nerovnováhy, ktorá by vyplynula z poskytnutého plnenia.\n21. K námietke žalobcu, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah a poukazoval na svedeckú\nvýpoveď p. E., jeho správanie a vystupovanie a tiež na § 16 ObZ, odvolací súd poukazuje na to, že z\nvykonaného dokazovania (ako aj z výpovede svedka p. E.) výslovne vyplýva, že strany sporu neuzatvorili\nzmluvu o poskytovaní služieb a taktiež nedošlo k uzatvoreniu zmluvy podľa § 15 ObZ. Úlohou žalobcu\nbolo preto potrebné v konaní preukázať platnú dohodu o cene za poskytnuté služby, čo sa však žalobcovi\nv konaní nepodarilo. Je preto možné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že nebola preukázaná\ncena za poskytnuté služby a nie je preto zrejmé, za aké konkrétne služby sa žalobca domáha zaplatenia\nžalovanej sumy. Neobstojí preto ani odkaz zo strany žalobcu na § 16 ObZ, pretože v konaní nebolo\npreukázané, že by v prvom rade vôbec prišlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí služieb, pričom\nnie je podstatné, či sa jednalo o osoby v zmysle § 15 alebo § 16 ObZ. Žalobca ani vo svojom odvolaní\nnepreukázal opak a nie je možné súhlasiť s tým, že by súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru.\n22. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní nesie žalobca dôkazné\nbremeno tak vo vzťahu k základu uplatneného nároku, ako aj vo vzťahu k jeho výške. Povinnosť tvrdenia\na povinnosť dôkazná sú neoddeliteľnou súčasťou dispozičnej zásady a kontradiktórnosti konania.\nPodľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí, že ak žalobca nepreukáže\nvýšku uplatneného nároku, hoci by bol jeho právny základ daný, nemôže byť v spore úspešný.\nOdvolací súd dodáva, že neunesenie dôkazného bremena nemožno nahrádzať úvahou súdu ani\npravdepodobnostným záverom, pretože by tým došlo k porušeniu zásady rovnosti strán. Súd nie je\npovinný suplovať procesnú pasivitu žalobcu, ani mu poskytovať priestor na opakované dokazovanie, ak\nžalobca neunesie dôkazné bremeno. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu\nbezdôvodného obohatenia ani vo vzťahu k výške tohto obohatenia, jediný dôkaz, ktorým žalobca výšku\nnároku preukazoval, bol nepresvedčivý, bol kvalifikovane rozporovaný žalovaným a žalobca nevyvinul\nďalšiu dôkaznú aktivitu. Takýto skutkový a právny záver nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý\nproces, ale je prirodzeným dôsledkom uplatnenia dispozičnej zásady a zásady dôkazného bremena,\nako ich vykladá judikatúra všeobecných súdov aj Ústavný súd Slovenskej republiky.\n\n23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania\nneboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho\nneprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých\nprípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola\nalebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať\nzáver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.\nDôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie\ntýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu\ntýchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).\n24. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech\nprocesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a\nim zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena, potom z predmetnej\nzásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať\nskutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.\nZ uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj\nnepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej\nskutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020).\n25. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a\nnespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n26. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania\npodľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cb/38/2020", "guid": "f5a0e485-67b1-455f-8e50-7b3666bf9ec4:4f898ba3-cb8d-44f7-bea4-4dc2aaf93070", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:4d916acf-4bc5-4200-9f4a-1934510ae44b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 339/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d916acf-4bc5-4200-9f4a-1934510ae44b"}, {"guid": "ussr:0c442ffd-53f4-463a-b20e-1065a4925dff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 197/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/07 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 250, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c442ffd-53f4-463a-b20e-1065a4925dff"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}