{"guid": "3d4a2594-f2e4-42ba-a6ca-c8e651f0962c:e4bc30a0-ea11-432b-9c87-f1471f1d880e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6120321669.2", "spisova_znacka": "5Cob/81/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/81/2025 z 28. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2026, sp. zn. 5Cob/81/2025, ECLI:SK:KSBA:2026:6120321669.2", "identifikacne_cislo": "6120321669", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková", "sudca_id": 1431, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-mgr-miriam-plavcakova-1431", "datum_vydania": "2026-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4bc30a0-ea11-432b-9c87-f1471f1d880e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6120321669.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6120321669.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2026:6120321669.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/81/2025\n6120321669\n28. 04. 2026\nMgr. Mgr. Miriam Plavčáková\nECLI:SK:KSBA:2026:6120321669.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a\nčlenov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Pétera Nagya, v právnej veci žalobcu: CBRE s.r.o., so\nsídlom Staromestská 3, Bratislava, IČO: 35 819 804, zastúpeného: Mičinský & Partners s.r.o., so sídlom\nFrancisciho 2358/2, Bratislava, IČO: 51 296 969, proti žalovanému: ASTORIA PALACE s.r.o., so sídlom\nŽelezničiarska 13, Bratislava, IČO: 35 923 792, o zaplatenie 4.800 Eur s príslušenstvom, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-40Cb/98/2020-278 zo dňa 15.06.2023\nv spojení s opravným uznesením č.k. B1-40Cb/98/2020-331 zo dňa 24.04.2025, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-40Cb/98/2020-278 zo dňa\n15.06.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. B1-40Cb/98/2020-331 zo dňa 24.04.2025 potvrdzuje.\nII. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel\na druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že nárok na ich náhradu priznal v plnom rozsahu\nžalobcovi voči žalovanému.\n2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví\nšpecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom nezaplatenej faktúry za ocenenie nehnuteľnosti, vykonané\nžalobcom na základe zmluvy, písomne uzatvorenej so žalovaným dňa 16.03.2018.\n3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v podstatných častiach z hľadiska podaného odvolania\nodôvodnil nasledovne:\n„24. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nasledovným záverom:\n25. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 16.03.2018 k uzavretiu\nDohody, ktorej predmetom bolo, ako to vyplýva zo zmluvy ( č.l.32) zabezpečiť ohodnotenie nehnuteľnosti\nbudova Astoria Palace, Hodžovo námestie 1/A, Bratislava. Obe strany sú podnikateľmi, záväzok vznikol\npri ich podnikateľskej činnosti. Ide o obchodnoprávny vzťah, na ktorý sa bude aplikovať Obchodný\nzákonník. Medzi stranami teda došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Strany sa v zmluve dohodli, že\nposkytované služby budú vykonané v súlade s priloženými zmluvnými podmienkami. Zo zmluvných\npodmienok zo 16.03.2018 vyplýva, že žalobca bol žalovaným požiadaný o prípravu ocenenia v súlade\ns aktuálnou verziou znaleckých štandardov RICS - Globálne štandardy a znaleckých štandardov RICS\n- Profesionálne štandardy 2017. Ako účel bol v zmluvných podmienkach dohodnutý, účel zabezpečenia\npôžičky v mene financujúcej banky. Ako odmena bola dohodnutá suma 4000 eur + DPH. Uvedené medzi\nstranami sporné nebolo.\n26. V zmysle ustanovenia § 536 ods. 1 OBZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo\na objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca\ndodal dielo a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný zaň nezaplatil. Obrana žalovaného spočívala v\n\nnamietaní, že dielo, ktoré poskytol žalobca v zmysle predmetnej zmluvy nemalo pre žalovaného zmysel\na žalovaný opakovane namietal vadné plnenie a skutočnosť, že poskytnuté dielo nebolo spôsobilé na\ndohodnutý účel. Súd dospel k záveru že žalovaný v konaní uvedené skutočnosti nepreukázal. Nepodarilo\nsa mu preukázať, žeby riadne uplatnil vady proti uvedenému dodanému dielu. Žalobca toto tvrdenie\npoprel. Konateľ žalovaného na pojednávaní uviedol, že vady písomne nenamietali ale určite sa o tom\nrozprávali. Súd má teda za to, že žalovaný v konaní nepreukázal uplatnenie vád diela. Zároveň súd\npoukazuje na skutočnosť, že v samotnej zmluve, v zmluvných dojednaniach bolo výslovne uvedené,\nže žalobca bol žalovaným požiadaný o prípravu ocenenia v súlade s aktuálnou verziou znaleckých\nštandardov RICS - Globálne štandardy a znaleckých štandardov RICS - Profesionálne štandardy 2017.\nŽalovaný nepreukázal, žeby predmetné dielo nebolo v súlade s dohodnutými podmienkami v zmluve\no dielo. Pokiaľ žalovaný namietal, že si musel dať vypracovať pre prolongáciu znalecký posudok,\nsúd poukazuje na zmluvnú autonómiu strán, a konštatuje že je na zodpovednosti právnickej osoby\npodnikateľa, uzatváranie obchodných zmlúv a dohodnutie vzájomných podmienok. Súd má za to,\nže žalovaný nepreukázal žeby dielo bolo dodané v rozpore s dohodnutými podmienkami, a hlavne\nnepreukázal skutočnosť, že prípadné vady riadne uplatnil. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na výpoveď\nkonateľa žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I že ohodnotenie v zmysle RICS,\nje to úvodná podmienka bánk z hľadiska financovania a rozpočtu , keďže išlo o úver na 5 mil EUR\na banky akceptujú oceňovanie podľa týchto štandardov RICS. Podľa zákona o bankách a v zmysle\nslovenskej legislatívy pri veľkých úverov všetky banky ako aj Tatrabanka vyžaduje ocenenie podľa RICS.\nŽalovaný tieto tvrdenia nijako nesporoval. Obrana žalovaného smerovala aj k námietke, že žalobca si\nuzavretie predmetnej zmluvy podmieňoval z dôvodu plnenie zmluvy o finančnom sprostredkovaní, súd\ndospel k záveru, že uvedené tvrdenie, ktoré bolo popreté žalobcom žalovaný nepreukázal. Súd opätovne\npoukazuje na zmluvnú voľnosť strán a prisvedčil aj tvrdeniu, že žalobca je v danej problematike činný\nuž dlhšiu dobu. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal uplatnenie vád, ani skutočnosť,\nžeby predmet diela nebol dodaný v súlade s uzatvorenou zmluvou o dielo a rovnako nepreukázal, žeby\npredmetná zmluva o dielo mohla byť považovaná za neplatnú.\n...\n29. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania počnúc dňom 24.09.2018. Uvedený nárok je vzhľadom\nna splatnosť faktúry 181100249 v súlade so zákonom preto ho súd priznal v plnej výške v zmysle\nnariadenia 21/2013 Z.z.\n30. Lehotu na plnení 3 dni určil súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP.\n31. O trovách konania rozhodoval sud v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP , podľa ktorého súd\nprizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a žalobcovi ktorá mal plný úspech\nvo veci priznal náhradu trov konania vo výške 100 % . O výške trov bude súd rozhodovať samostatným\nuznesením, po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník.“\n4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 536\nods. 1, § 436, § 562 ods. 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ)\n5. Proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-40Cb/98/2020-278 zo dňa 15.06.2023 podal včas\nodvolanie žalovaný, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom rozsahu. Odvolateľ vymedzil odvolacie\ndôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b) /porušenie práva na spravodlivý proces/, písm. f) /nesprávne\nskutkové zistenia/, písm. h) /nesprávne právne posúdenie/zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok /CSP/.\n6. Uplatnené odvolacie dôvody žalovaný odôvodnil nasledovne:\n7. Porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný videl v tom, že súd I. inštancie vylúčil vzájomnú\nžalobu, ktorú si v konaní uplatnil, na samostatné súdne konanie, pričom podľa žalovaného na takýto\npostup nebol žiaden dôvod a zároveň z konania súdu I. inštancie po doručení vzájomnej žaloby bolo\nmožné vyvodiť, že sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného o tom, že tento nárok žalovaného by sa\nmal prejednávať v tomto konaní, keďže o nej aj konal. K vylúčeniu vzájomnej žaloby na samostatné\nkonanie pristúpil súd I. inštancie až po 21 kalendárnych mesiacoch a urobil tak bez akéhokoľvek\npreskúmateľného odôvodnenia.\n8. Vzájomnou žalobou de facto dochádza k spojeniu vecí a súd je povinný obidva uplatnené nároky\nprejednať v rámci jedného konania. V záujme účelnosti a efektívnosti procesu však môže súd vzájomnú\nžalobu vylúčiť na samostatné konanie, pokiaľ nie sú splnené podmienky na spojenie vecí. Ak teda\nzákonné podmienky na spojenie vecí splnené sú, súd vzájomnú žalobu na samostatné konanie vylúčiť\nnemôže. Rovnako nemôže z povahy veci vylúčiť na samostatné konanie vzájomnú žalobu, ktorá je\nsúčasťou kompenzačnej námietky podľa § 147 ods. 2 CSP.\n\n9. Vylúčenie vzájomnej žaloby na samostatné konanie je podľa žalovaného v rozpore s ČI. 17 CSP. A\nto aj s prihliadnutím na to, že v konaní o žalobe a vzájomnej žalobe mal byť vykonaný už iba dôkaz\nvýsluchom konateľa žalovaného a dokazovanie v oboch veciach by bolo skončené.\n10. Žalovaný poukázal aj na to, že súd prvej inštancie sa s existenciou vzájomnej žaloby nevysporiadal\nani v odôvodnení napadnutého rozsudku a žalovaný tak doposiaľ nepozná žiadne preskúmateľným\nspôsobom prezentované dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe vylúčenia\nvzájomnej žaloby na samostatné konanie. Uvedené konanie súdu prvej inštancie podľa žalovaného\nnesie znaky neúčelnosti, nehospodárnosti a arbitrárnosti.\n11. Odvolacie dôvody nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci žalovaný\nodôvodňoval tým, že žalobca sa v konaní domáha zaplatenia sumy 4.800,-EUR titulom neuhradenej\nfaktúry č. 181100249 zo dňa 24.08.2018, splatnej dňa 23.09.2018 (ďalej len ako \"Faktúra\"). Žalovaný\npovažoval tento nárok za nedôvodný.\n12. Poukázal na to, že žalobca na základe posudzovanej zmluvy poskytol službu ohodnotenia\nnehnuteľnosti. Žalovaný tvrdil, že aj v priebehu konania opakovane namietal vadnosť plnenia, keďže\nsa ukázalo, že Ohodnotenie nehnuteľnosti nebolo spôsobilé na žalobcom deklarovaný účel. Žalobca\ntotiž uviedol žalovaného do omylu vo vzťahu k potrebe vyhotovenia Ohodnotenia nehnuteľnosti a k\nspôsobilosti Ohodnotenia nehnuteľnosti slúžiť ako podklad pre účely poskytnutia úveru akoukoľvek\nfinancujúcou bankou.\n13. Z výsluchu K.. K. F., konateľa žalovaného, zo dňa 18.05.2023 naviac vyplynulo, že vyhotovením\nOhodnotenia nehnuteľnosti žalobca dodatočne podmieňoval plnenie svojich záväzkov zo Zmluvy o\nposkytnutí finančného poradenstva zo dňa 15.12.2017, tzn. záväzok vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu,\naby žalovaný uzavrel zmluvu o úvere s bankou, na základe ktorej banka poskytne žalovanému úver\nna realizáciu investičného zámeru žalovaného s označením refinancovanie projektu administratívnej\nbudovy Astória Palace v Bratislave (ďalej len ako „Projekt\"). Konateľ žalovaného pri svojom výsluchu\nvýslovne uviedol, že žalovaný bol v tejto súvislosti pod tlakom vyvolaným žalobcom. Žalobca totiž v\nprocese plnenia, resp. neplnenia svojho záväzku zo Zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva zo\ndňa 15.12.2017, vyvolal okrem iného aj časový stres vo vzťahu k zabezpečeniu financovania Projektu\nv stanovenom termíne.\n14. V praxi sa následne ukázalo, že podklad vypracovaný žalobcom nemá pre financujúcu banku vôbec\nžiadny význam a ocenenie nehnuteľnosti bol žalovaný v časovom strese v rokovaniach s financujúcou\nbankou nútený zabezpečiť riadnym znaleckým posudkom, ktorý si na strane žalovaného vyžiadal\nneplánované a tým aj zvýšené náklady.\n15. Žalovaný podotkol, že podľa jeho názoru je nesporné, že žalobca svoj záväzok zo Zmluvy o\nposkytnutí finančného poradenstva zo dňa 15.12.2017 nesplnil a žalovaný si potrebu financovania\nProjektu musel za sťažených podmienok zabezpečiť sám.\n16. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní nepreukázal, že poskytnuté dielo nebolo spôsobilé\nna dohodnutý účel (bod 26 napadnutého rozsudku) je s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti\nzjavne nesprávny. Rovnako je nesprávny aj záver súdu prvej inštancie: „Žalobca si uzavretie predmetnej\nzmluvy (pozn. Dohody zo dňa 16.03.2018) podmieňoval z dôvodu plnenia zmluvy o finančnom\nsprostredkovaní, súd dospel k záveru, že uvedené tvrdenie, ktoré bolo popreté žalobcom žalovaný\nnepreukázal.\" (bod 26 napadnutého rozsudku) Táto skutočnosť totiž okrem tvrdenia žalobcu vyplýva\nz výsluchu konateľa žalobcu a taktiež výsluchu svedka K.. R. F.. Žalovaný má preto uvedené za\npreukázané.\n17. Zo skôr uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 CSP napadnutý\nrozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 16.08.2023, v ktorom poukázal na to,\nže k vzájomnej žalobe žalovaného sa v konaní pred súdom I. inštancie rozsiahlo vyjadril s tým, že podľa\njeho názoru sa žalovaný jej uplatnením iba vyhýba plneniu nároku žalobcu. Žalobca zopakoval dôvody,\nuplatnené pred súdom I. inštancie, pre ktoré podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na prejednanie\nvzájomnej žaloby v tomto konaní.\n19. K ďalším odvolacím námietkam žalovaného uviedol, že žalovaný opakovane namietal vadnosť\nžalobcovho plnenia, tým že vykonané dielo „ohodnotenie nehnuteľnosti“ nebolo spôsobilé na\ndeklarovaný účel.\n20. Žalobca naďalej popieral všetky skutkové a ostatné tvrdenia žalovaného, ktoré tvrdí v odvolaní\na týkajú sa nároku na zaplatenie istiny 4.800,- EUR s príslušenstvom, ktorý je predmetom tohto\nkonania. Žalobca zdôraznil, že žalovaný svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi a ani návrhmi na\ndokazovanie v konaní. Žalobca preto považuje tvrdenia žalovaného za nepreukázané a účelové.\n\n21. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby žalovaného zaviazal na\nnáhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.\n22. Na predchádzajúce vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 28.09.2023, v ktorom ku\nsvojej skoršej argumentácii doplnil nasledovné:\n23. S vyjadrením žalobcu o tom, že neboli splnené podmienky na prejednanie jeho vzájomnej žaloby\nv tomto konaní, žalovaný nesúhlasil a opätovne uviedol dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru tieto\npodmienky splnené boli. Doplnil, že vylúčenie vzájomnej žaloby žalovaného na samostatné konanie bez\nsplnenia podmienok pre takýto postup súdu prvej inštancie malo závažný dopad na právo žalovaného\nna spravodlivý proces, nakoľko aj v prípade hypotetickej existencie nároku uplatneného žalobcom v\nspore (ktorú žalovaný zásadne popiera), by bol procesný úspech strán sporu diametrálne odlišný, a to\nv prospech žalovaného, vrátane s tým spojenej úpravy nárokov strán sporu na náhradu trov konania.\n24. Súd prvej inštancie svojím nesprávnym (a nezákonným) postupom navyše spôsobil, že o nároku\nžalovaného, ktorý bol uplatnený ešte dňa 16.08.2021, nie je po viac ako 2 rokoch rozhodnuté, a to aj\nnapriek tomu, že k vzájomnej žalobe bolo vykonané dokazovanie.\n25. Žalobca sa vo svojom vyjadrení podľa žalovaného k ostatným odvolacím dôvodom nevyjadril\ns výnimkou tvrdenia o tom, že žalovaný svoje tvrdenia ohľadom vadnosti žalobcovho plnenia\n(nespôsobilosti použitia vyúčtovaného plnenia na deklarovaný účel) nepodložil žiadnymi dôkazmi či\nnávrhmi na dokazovanie v konaní. K uvedenému žalovaný poukázal na dôvody, ktoré uviedol v odvolaní.\n26. Na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 03.12.2023, v ktorom\nnové argumenty neuplatnil.\n27. Ďalšie vyjadrenia súdu neboli doručené.\n28. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.\n1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania\n(§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.\n29. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné.\n30. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď\nvykonal najmä všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného\nnároku, prihliadol na procesnú obranu žalovanej ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými\nstranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k\nsprávnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení.\nNásledne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade\nso zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie,\ns ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom\nuvedené, opakovať.\n31. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:\n32. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n33. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n34. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n35. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n36. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný\nokrem prípadov, ak\n\na) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,\nb) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,\nc) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.\n37. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi\nviazaný.\n38. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie faktúry za ocenenie\nnehnuteľnosti, vykonané žalobcom na základe písomne uzatvorenej zmluvy so žalovaným.\n39. Podstata odvolacích námietok žalovaného spočívala v tom, že\n- súd I. inštancie postupoval nesprávne, keď vylúčil jeho vzájomnú žalobu na samostatné konanie, čím\nporušil jeho právo na spravodlivý proces\n- súd I. inštancie dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom o tom, že predmet posudzovaného\nplnenia nemal vady, spočívajúce v tom, že predmet plnenia nebol spôsobilý na žalobcom deklarovaný\núčel, t.j. ako podklad pre účely poskytnutia úveru akoukoľvek financujúcou bankou; zároveň dospel k\nnesprávnemu záveru o tom, že žalovaný nepreukázal, že žalobca podmieňoval plnenie zo zmluvy o\nfinančnom sprostredkovaní uzatvorením dohody zo dňa 16.03.2018, ktorá je predmetom tohto konania.\n40. V súvislosti s uplatnenými odvolacími dôvodmi odvolací súd dáva do pozornosti žalovanému, že\nriadne uplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby:\n- sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň\n- bolo uvedené zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté\nrozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a zároveň\n- nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech\nodvolateľa.\nIba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími\ndôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu.\n41. Žalovaným vymedzené odvolacie dôvody, a to porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku\nnesprávneho postupu súdu I. inštancie pri vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie a\nnesprávne závery o tom, že žalovaný nepreukázal, že žalobca podmieňoval plnenie zo zmluvy o\nfinančnom sprostredkovaní uzatvorením dohody zo dňa 16.03.2018, vyššie uvedené kritériá náležitého\nodôvodnenia odvolacích dôvodov nespĺňajú vzhľadom na to, že žalovaný tieto odvolacie dôvody síce\nuviedol, avšak vôbec nezdôvodnil to, ako resp. prečo je v dôsledku týchto odvolacích dôvodov napadnuté\nrozhodnutie nesprávne.\n42. Odvolací súd zdôrazňuje, že na úspešné uplatnenie odvolacieho dôvodu nepostačuje to, že sa jedná\no niektorý z dôvodov, vymedzených v ustanovení § 365 CSP /označený ako Odvolacie dôvody/, bez\nohľadu na to, či je tento dôvod naplnený, ale je nevyhnutné, aby uplatnený odvolací dôvod mal aj za\nnásledok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.\n43. K namietanému nesprávnemu postupu súdu I. inštancie pri vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné\nkonanie odvolací súd poukazuje na nasledujúce rozhodnutie Ústavného súdu SR:\n44. 14. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach posudzovanej veci nejde o prípad majúci\nústavnoprávny význam, a to vzhľadom na procesný charakter napadnutého uznesenia, ktorým sa iba\nupravuje vedenie konania, ako aj skutočnosť, že samotným vylúčením vzájomnej žaloby sťažovateľky\nna samostatné konanie sa toto konanie vecne nekončí (teda bude riadne pokračovať). Z hľadiska\nmateriálneho preto v rozsahu sťažovateľkou uvádzaných dôvodov nemohlo dôjsť k porušeniu ňou\noznačených dôvodov (m. m. III. ÚS 35/2020). Ústavný súd pripomína, že jeho úlohou je ochrana\nústavnosti konania pred všeobecnými súdmi. Z tohto dôvodu rozlišuje ústavný súd medzi prípadmi,\nkeď nezákonný procesný postup alebo rozhodnutie všeobecných súdov vyústi do protiústavnosti a\nnespravodlivosti konania ako celku, a prípadmi, keď určitý procesný postup - hoci by ho aj bolo možné\nosamotene hodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu ako postup protizákonný - protiústavnosť\nkonania nezaloží a už vôbec nie z hľadiska materiálneho.\n15. Podľa názoru ústavného súdu namietanie nesprávnosti a nezákonnosti napadnutého uznesenia\nokresného súdu ako prvostupňového súdu konajúceho v právnej veci sťažovateľky nemôže byť samo\nosebe dôvodom na namietanie porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Okresný súd v danom prípade neodmietol sťažovateľke poskytnutie súdnej ochrany,\njej nárokom (vzájomnou žalobou) sa zaoberal a rozhodol o nej, aj keď nie v súlade s jej predstavami.\nSťažovateľka mala a bude mať v ďalšom štádiu konania pred súdom prvého stupňa, resp. odvolacím\nsúdom, a následne prípadne aj pred dovolacím súdom možnosť uplatniť ochranu označených práv, ako\naj svoju argumentáciu týkajúcu sa skutkovej a právnej stránky predmetnej veci.\n16. Samotné uznesenie o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie, keď prístup sťažovateľky\nk súdu zostáva zachovaný, nemožno hodnotiť ako postup protiústavný len preto, že sťažovateľke\n\nnevyhovuje vedenie samostatného konania o jej nároku a nemôže tak sama osebe založiť dôvodnosť\nústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\n17. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde. /rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 424/2023\nz 15. augusta 2023/\n45. Napriek tomu, že odvolateľ uplatnil rozsiahlu argumentáciu k tomu, prečo vylúčenie jeho vzájomnej\nžaloby na samostatné konanie bolo nesprávnym postupom súdu vzhľadom na to, že na takýto postup\npodľa žalovaného neboli splnené zákonné podmienky, odvolací súd v podanom odvolaní nenašiel\nžiadne dôvody toho, ako uvedená skutočnosť spôsobila nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Ak by\naj argumentácia odvolateľa o tejto otázke bola dôvodná, odvolací súd je názoru, že prípadný nesprávny\npostup súdu I. inštancie mohol mať za následok iba predĺženie súdneho konania, nie však nesprávnosť\nnapadnutého rozhodnutia, vzhľadom na to, že o vzájomnej žalobe odvolateľa bude súd ďalej konať. Z\nuvedeného dôvodu zostal prístup žalovaného k súdu, vrátane všetkých jeho práv zachovaný. Zo skôr\nuvedených dôvodov musel odvolací súd tento odvolací dôvod vyhodnotiť ako nedôvodný.\n46. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že žalovaný vo svojej odvolacej argumentácii namietal, že\nvzájomná žaloba nemala byť vylúčená na samostatné konanie z toho dôvodu, že tvorila súčasť\nkompenzačnej námietky v zmysle § 147 ods. 2 CSP, a teda že súd prvej inštancie bol povinný oba nároky\nprejednať v jedinom konaní. Odvolací súd s touto argumentáciou nesúhlasí.\n47. Kompenzačná námietka podľa § 147 ods. 1 CSP je prostriedkom procesnej obrany, ktorým žalovaný\nnavrhuje nepriznanie pohľadávky žalobcu v dôsledku jej započítania so svojou vlastnou pohľadávkou;\nsúd o nej rozhoduje výlučne v rozsahu pohľadávky uplatnenej žalobcom. Vzájomná žaloba je naproti\ntomu samostatným procesným nástrojom žalovaného, prostredníctvom ktorého si uplatňuje vlastný\nnárok; tento nárok môže, ale nemusí smerovať k zápočtu, a spravidla presahuje výšku žalobcovej\npohľadávky. Z obsahu vzájomnej žaloby žalovaného vyplýva, že si ňou uplatňoval náhradu škody z\ntvrdených porušení zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva zo dňa 15.12.2017, teda nárok vecne\nodlišný od pohľadávky žalobcu a odvíjajúci sa od iného záväzkového vzťahu. Takýto nárok po svojej\npodstate kompenzačnou námietkou nie je - nie je to pohľadávka spôsobilá na priame započítanie voči\nfakturovanej cene diela v zmysle § 358 a nasl. ObZ, keďže jej vznik a výška boli sporné a v konaní\nnepreukázané.\n48. Navyše, žalovaný si zvolil formu uplatnenia svojho nárok formou vzájomnej žaloby, nie formou\nkompenzačnej námietky. Táto procesná voľba má právne dôsledky: vzájomná žaloba podlieha iným\nprocesnoprávnym pravidlám ako kompenzačná námietka, vrátane možnosti jej vylúčenia na samostatné\nkonanie podľa § 147 ods. 2 CSP, ak nie sú splnené podmienky spojenia veci. Žalovaný, ktorý si pre\nuplatnenie svojho nároku zvolil procesný nástroj vzájomnej žaloby, sa nemôže v odvolaní domáhať\nvýhod procesného inštitútu kompenzačnej námietky.\n49. Aj bez skúmania podstaty odvolacieho dôvodu nesprávny záver o tom, že žalovaný nepreukázal,\nže žalobca podmieňoval plnenie zo zmluvy o finančnom sprostredkovaní uzatvorením dohody zo dňa\n16.03.2018, musel odvolací súd vyhodnotiť aj tento odvolací dôvod ako nedôvodný, vzhľadom na\nto, že ani pri tomto odvolacom dôvode žalovaný neuviedol, ako tento dôvod spôsobil nesprávnosť\nnapadnutého rozsudku.\n50. Odvolací súd k tejto námietke dopĺňa, že aj keby žalovaný v konaní preukázal, že žalobca\npodmieňoval plnenie zo zmluvy o finančnom poradenstve zo dňa 15.12.2017 uzatvorením zmluvy o dielo\nzo dňa 16.03.2018, táto skutočnosť by neviedla k popretiu pohľadávky žalobcu.\n51. Zmluva o dielo zo dňa 16.03.2018 je samostatným záväzkovým vzťahom, právne odlišným od\nzmluvy o finančnom poradenstve. Platnosť a záväznosť zmluvy o dielo sa posudzuje samostatne;\nokolnosti, za ktorých žalovaný k jej uzatvoreniu pristúpil, nemajú priamy vplyv na jej platnosť, pokiaľ nie\nje daný zákonný dôvod neplatnosti. Takýto dôvod žalovaný ani netvrdil ani nepreukázal. Domáhal sa\nvýlučne toho, aby bol zbavený povinnosti zaplatiť cenu za dielo, ktoré žalobca dodal a ktoré žalovaný\nbez námietok prevzal. Takéto žalovaným žiadané vysporiadanie právnych vzťahov medzi procesnými\nstranami nemá oporu v platnom právnom poriadku.\n52. K námietke žalovaného, že súd I. inštancie dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom\no tom, že predmet posudzovaného plnenia nemal vady, spočívajúce v tom, že predmet plnenia nebol\nspôsobilý na žalobcom deklarovaný účel, t.j. ako podklad pre účely poskytnutia úveru akoukoľvek\nfinancujúcou bankou, odvolací súd uvádza nasledovné:\n53. Uvedené námietky uplatnil žalovaný aj v konaní pred súdom I. inštancie, pričom súd ich vyhodnotil\nako nedôvodné. Najpodstatnejšie dôvody, na ktorých súd I. inštancie svoje závery založil boli tie, že:\n- žalovaný nepreukázal, že tvrdené vady si u žalobcu riadne uplatnil\n\n- žalovaný nepreukázal, že dielo vykonané žalobcom nie je v súlade s dohodnutými zmluvnými\npodmienkami.\n54. Riadne uplatnenie vád diela je vymedzené v § 562 ods. 2 ObZ (ods. 24 napadnutého rozsudku) a\npredpokladá okrem iného to, že vady sú uplatnené včas - bez zbytočného odkladu po ich zistení. Pred\nsúdom I. inštancie žalovaný v odpore tvrdil, že vadné plnenie namietal (ods. 2 napadnutého rozsudku).\nToto tvrdenie žalovaného žalobca poprel (ods. 3 napadnutého rozsudku) a žalovaný na preukázanie\nsvojich tvrdení žiaden dôkaz nepredložil. Záver súdu I. inštancie o tom, že žalovaný nepreukázal, že\ntvrdené vady si u žalobcu riadne uplatnil, je preto správny a je aj v súlade s ustálenou rozhodovacou\npraxou Najvyššieho súdu SR, ktorý opakovane vyslovil, že riadne uplatnenie vád podľa § 562 ods. 2\nObZ vyžaduje kumulatívne splnenie troch predpokladov: uplatnenie vád bez zbytočného odkladu po ich\nzistení, dostatočná konkrétnosť ich vymedzenia - teda identifikácia, v čom vadnosť plnenia spočíva - a v\nobchodnoprávnych vzťahoch spravidla písomná forma, keďže ústna komunikácia nevytvára dostatočne\npreukázateľný doklad o tom, že vady boli druhej strane notifikované. Konateľ žalovaného sám v konaní\npotvrdil, že vady písomne neuplatnil a obmedzil sa na bližšie neurčenú ústnu komunikáciu. Toto tvrdenie\nžalobca poprel a žalovaný na jeho preukázanie nepredložil žiaden dôkaz. Za týchto okolností žalovaný\npodmienku riadneho uplatnenia vád podľa § 562 ods. 2 ObZ nesplnil, bez ohľadu na to, či dielo vady\nskutočne malo alebo nemalo. Uvedené napokon žalovaný v podanom odvolaní ani nenamietal. Ak by\npreto aj dojednané dielo malo vady, súd by žalovanému nároky z vád podľa § 562 ods. 2 ObZ priznať\nnemohol.\n55. V nadväznosti na uvedené potom nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú odvolaciu argumentáciu\nžalovaného o vadnosti plnenia, a to pre nepreukázanie riadneho uplatnenia vád u žalobcu.\n56. Napriek tomu však odvolací súd k tejto argumentácii uvádza, že ocenenie, ktoré vyhotovil žalobca,\nmalo podľa písomne uzatvorenej zmluvy slúžiť ako podklad pre účely poskytnutia úveru bankou. Z\nposudzovanej zmluvy ani z obsahu súdneho spisu (vrátane skutkových tvrdení žalovaného) nevyplýva,\nže vykonané ocenenie by malo vylúčiť potrebu vykonania iného ocenenia financovanej nehnuteľnosti,\nnapr. znaleckým posudkom. Iba zo skutočnosti, že žalovaný pre účely získania úveru musel dať\nvyhotoviť znalecký posudok, bez ďalšieho neznamená, že ocenenie vyhotovené žalobcom, nie je\npoužiteľné na deklarovaný účel. Na podporu tohto záveru odvolací súd poukazuje na konkrétny obsah\nzmluvných dojednaní: zo zmluvy zo dňa 16.03.2018 vyplýva, že žalovaný si od žalobcu objednal\nvypracovanie ocenenia nehnuteľnosti v súlade so znaleckými štandardmi RICS - Globálne štandardy\na znaleckými štandardmi RICS - Profesionálne štandardy 2017, a to na účel zabezpečenia pôžičky v\nmene financujúcej banky. Žalobca teda záväzok splnil presne v rozsahu a forme dohodnutej v zmluve.\nSkutočnosť, že banky pri úveroch veľkého rozsahu bežne vyžadujú popri RICS ocenení aj znalecký\nposudok podľa slovenských predpisov o znaleckej činnosti, bola v konaní pred súdom prvej inštancie\nosvedčená výpoveďou konateľa žalobcu, ktorú žalovaný v konaní nijako nespochybnil. RICS ocenenie\na znalecký posudok sú vecne odlišné nástroje: RICS ocenenie slúži na štandardizované medzinárodné\nocenenie nehnuteľnosti pre potreby financujúcej banky, pričom jeho metodika môže byť bankami pri\núveroch tohto druhu akceptovaná ako vstupná podmienka; znalecký posudok plní osobitnú úlohu\nformálneho dôkazného prostriedku podľa slovenského práva. Potreba predložiť banke okrem RICS\nocenenia aj znalecký posudok môže byť výsledkom interných požiadaviek konkrétnej banky nad rámec\nminimálnych štandardov; táto skutočnosť sama osebe nespochybňuje spôsobilosť RICS ocenenia slúžiť\nna dohodnutý zmluvný účel. Záver, že žalovaný bol nútený zabezpečiť znalecký posudok, teda nemožno\nstotožňovať so záverom, že plnenie žalobcu bolo vadné alebo nespôsobilé na dohodnutý účel.\n57. Ak žalovaný v konaní pred súdom I. inštancie tvrdil, že predmet plnenia nebol spôsobilý ako podklad\npre účely poskytnutia úveru akoukoľvek financujúcou bankou (a žalobca toto tvrdenie poprel), pre úspech\nv spore bolo jeho povinnosťou svoje tvrdenia preukázať, napr. vyjadrením banky, ktorá mu úver poskytla,\nprípadne predložením obdobného relevantného dôkazu. Uvedené však žalovaný neurobil, keď žiaden\ndôkaz na preukázanie svojich popretých skutkových tvrdení nepredložil.\n58. Odvolací súd sa osobitne vysporiada aj s odvolacím dôvodom nesprávneho právneho posúdenia\nveci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval záväzkový vzťah medzi\nstranami ako zmluvu o dielo podľa § 536 ods. 1 ObZ, keďže žalobca sa zaviazal vykonať určité\ndielo - ocenenie nehnuteľnosti - a žalovaný sa zaviazal zaplatiť zaň dohodnutú cenu; oba subjekty sú\npodnikateľmi a záväzok vznikol pri ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 ObZ). Súd prvej inštancie na\npráva z vád diela správne aplikoval § 562 ods. 2 ObZ, podľa ktorého je nevyhnutnou podmienkou vzniku\ntýchto práv riadne a včasné uplatnenie vád. Keďže žalovaný splnenie tejto podmienky nepreukázal, súd\nprvej inštancie nemohol jeho obranu z vád vecne posudzovať - a nepochybil, keď tak neurobil. Záver o\npovinnosti žalovaného zaplatiť dohodnutú cenu diela priamo vyplýva z § 536 ods. 1 ObZ a zo skutkového\n\nzistenia, že dielo bolo žalobcom dodané. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je teda správne\na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nie je dôvodný.\n59. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné\na nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n60. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.\n1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\ncelom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa\n§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "40Cb/98/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f5de8a68-5a08-490c-a22e-a469e56a6e07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.424.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 424/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 424/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.424.2023.1"}, {"guid": "ussr:20981b7a-66a3-4623-94dd-a49f0ed74272", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.35.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 35/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 35/2020 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.35.2020.1"}], "citovane_v": []}